{"guid": "90991e91-30ba-41f0-9093-225915f78994:e2327f9b-0c29-43fc-999b-8386e34f2cbb", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200547.3", "spisova_znacka": "BA-1S/84/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/84/2019 z 21. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 21. mája 2025, sp. zn. BA-1S/84/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200547.3", "identifikacne_cislo": "1019200547", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Jeannette Hajdinová", "sudca_id": 477, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jeannette-hajdinova-477", "datum_vydania": "2025-05-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/269", "nazov": "predpis č. 269/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/269", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/269-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e2327f9b-0c29-43fc-999b-8386e34f2cbb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200547.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200547.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200547.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/84/2019\n1019200547\n21. 05. 2025\nJUDr. Jeannette Hajdinová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1019200547.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov\nsenátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej, v právnej veci žalobcu: Distrib Capital, s.r.o., so\nsídlom Betliarska 22, 851 07 Bratislava, IČO: 36 705 691, právne zastúpený ADUS, s.r.o., so sídlom\nMiletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 731 544, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 100308862/2019 zo dňa 25. januára 2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100308862/2019\nzo dňa 25.01.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Bratislava (správca dane) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti\nnároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie apríl 2014. Na základe\nvýsledkov kontroly vydal prvostupňový orgán rozhodnutie č. 103615643/2016 zo dňa 28.07.2016, ktorým\nžalobcovi určil za zdaňovacie obdobie apríl 2014 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XXX XXX,XX\neur, nepriznal daňový odpočet v sume XXX XXX,XX eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume\nXX XXX,XX eur (prvostupňové rozhodnutie o nadmernom odpočtu DPH). Na základe odvolania žalobcu\ntoto rozhodnutie potvrdil žalovaný rozhodnutím č. 10615643/2016 zo dňa 18.11.2016, právoplatné dňa\n28.11.2016 (druhostupňové rozhodnutie o nadmernom odpočte DPH).\n2. V nadväznosti na vydané prvostupňové rozhodnutie o nadmernom odpočte DPH vydal správca dane\nv zmysle ust. § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 v nadväznosti na § 165e ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe\ndaní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen daňový poriadok) rozhodnutie č. 101721042/2018 zo dňa 04.09.2018 (prvostupňové rozhodnutie),\nktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške XX XXX,XX eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g)\ndaňového poriadku. Správny delikt spočíval v uplatnení nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie\napríl 2014 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok na nadmerný odpočet, ktorý si mal právo uplatniť podľa\nzákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH).\n3. Žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, v ktorom uviedol, že voči\ndruhostupňovému rozhodnutiu o nadmernom odpočte DPH podal správnu žalobu a žiadal žalobe priznať\nodkladný účinok. Poukázal na to, že správca dane v odôvodnení rozhodnutia neuviedol rozhodujúce\nskutočnosti, ktoré sú podkladom pre uloženie pokuty, a to kedy prvostupňové rozhodnutie o nadmernom\n\nodpočte DPH malo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, neuviedol, či bolo v tejto veci podané\nodvolanie a ak áno, ako rozhodol odvolací orgán, preto je rozhodnutie nepreskúmateľné.\n4. Poukázal na to, že v danom prípade ide o správne trestanie, ktoré musí podliehať rovnakému režimu\nako trestný postih za trestné činy. Trval na tom, že pri ukladaní akýchkoľvek sankcií musí správca dane\nokrem ustanovení daňového poriadku prihliadnuť aj na príslušné ustanovenia trestného práva.\n5. Ďalej žalobca namietal, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje požadované náležitosti a uviedol, že\nobdobne ako je to pri priestupkoch, musí výrok rozhodnutia obsahovať popis skutku s označením miesta\na času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Z výroku nie je dostatočne zreteľné, akým\nkonkrétnym konaním sa mal žalobca dopustiť porušenia § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, nie\nje uvedené daňové priznanie, dátum vypracovania daňového priznania, aká výška dane bola uvedená\nv daňovom priznaní, akú výšku mal žalobca podľa správcu dane uviesť. Napadnuté rozhodnutie teda\nneobsahuje všetky náležitosti a je nepreskúmateľné.\n6. Žalobca nesúhlasil ani s výškou uloženej sankcie, ktorá podľa neho nezodpovedá zásadám ukladania\nsankcií. Žalobca poukazuje na to, že správca dane vykonal kontrolu aj za mesiace október, november\na december 2014 a rozhodnutiami vyrubil rozdiel dane za tieto zdaňovacie obdobia v celkovej výške\nXXX XXX eur. V následných rozhodnutiach uložil žalobcovi pokutu v celkovej výške XX XXX,XX eur za\ndelikty podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku za uvedenie nižšej DPH v daňovom priznaní\nza zdaňovacie obdobie október 2014, za zdaňovacie obdobie november 2014 a zdaňovacie obdobie\ndecember 2014. Správca dane teda nesankcionoval jedno porušenie zákona, ale štyri a uložil nie jednu,\nale štyri sankcie. Žalobca poukázal na ust. § 155 ods. 1 daňového poriadku a uviedol, že ide o súbeh\nadministratívnych deliktov, a preto je potrebné použiť analógiou legis trestnoprávnu absorpčnú zásadu.\nŽalobca mal byť postihnutý úhrnným trestom za najvážnejší správny delikt. Správca dane mal teda\nvšetky konania spojiť do jedného a uložiť žalobcovi iba jednu sankciu.\n7.\nŽalovaný rozhodnutím č. 100308862/2019 zo dňa 25.01.2019 (napadnuté rozhodnutie)\nprvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení žalovaný\nuviedol výpočet výšky pokuty podľa ust. § 155 ods. 4 v spojení s § 155 ods. 6 daňového poriadku\nv znení účinnom do 31.12.2015. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí\nsprávca dane uviedol, čo bolo dôvodom uloženia sankcie, v odôvodnení sa odvolal na prvostupňové\nrozhodnutie o nadmernom odpočte DPH, v ktorom sú uvedené všetky zistenia, dôvody a dôkazy,\nna základe ktorých bol určený rozdiel dane. So všetkými skutočnosťami bol žalobca oboznámený,\nrozhodnutie mu bolo doručené. Vo výrokovej časti a v odôvodnení správca uviedol všetky právne\npredpisy, podľa ktorých postupoval. Prvostupňové rozhodnutie spĺňa všetky náležitosti podľa § 63\ndaňového poriadku. Pokiaľ žalobca v odvolaní uviedol, že podal voči prvostupňovému rozhodnutiu\no nadmernom odpočte DPH správnu žalobu, žalovaný uvádza, že o podaní žaloby za zdaňovacie\nobdobie apríl 2014 nemá on ani správca dane vedomosť.\n8. K námietkam, kde sa žalobca odvoláva na zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov, na zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len trestný\nzákon) a judikatúru najvyššieho súdu a ústavného súdu, žalovaný uvádza, že tieto upravujú postup\norgánov činných v trestnom konaní a pri trestných deliktoch. Žalovanému nie je zrejmé, akú analógiu má\nžalobca na mysli v tejto veci. Správca dane zistil porušenie hmotnoprávneho predpisu (zákona o DPH),\nna uloženie sankcie za správny delikt sa vzťahuje daňový poriadok. Správca dane neukladá sankciu\nv zmysle žalobcom uvedených právnych predpisov a neskúma trestnú zodpovednosť. Námietky žalobcu\ns odvolávaním sa na právne predpisy, ktoré s uvedenou vecou nesúvisia, považuje za irelevantné.\n9. K náležitostiam výroku poukázal žalovaný na ust. § 63 ods. 3 písm. c) daňového poriadku, podľa\nktorého musí výrok obsahovať ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa postupovalo, lehotu\nplnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní, a ak ide o peňažné\nplnenie, sumu a číslo účtu, na ktorý má byť zaplatená. Všetky tieto náležitosti prvostupňové rozhodnutie\nobsahuje.\n10. Správca dane je povinný postupovať v zmysle daňového poriadku, v ktorom je priamo definovaný\nsprávny delikt a spôsob výpočtu pokuty v prípade, ak si daňový subjekt uplatní nárok v tomto prípade\npodľa zákona o DPH, vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť. Rozhodnutie\n\nsprávcu dane nemusí obsahovať popis skutku, vyslovenie viny, uvedenie miesta, času a spôsobu\nspáchania, prípadne iných skutočností. Tieto námietky považuje žalovaný za irelevantné.\n11. V súvislosti s absorpčnou zásadou žalovaný uvádza, že opäť zdôrazňuje, že nepostupuje podľa\ntrestného zákona. Možnosť uložiť úhrnnú pokutu za viac ako jeden správny delikt je upravená v ust. §\n155a daňového poriadku, kde sú uvedené podmienky na jej uloženie. Úhrnnú pokutu je správca dane\npovinný uložiť iba v prípade, ak sa jedná o správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta, ktorej výšku možno\nurčiť v rámci ustanoveného rozpätia. V tomto prípade sa výška pokuty určovala výpočtom a správca\ndane pri jej výpočte postupoval podľa § 155 ods. 4 a 155 ods. 6 daňového poriadku v znení účinnom do\n31.12.2015 v nadväznosti na § 165e ods. 2 daňového poriadku. Pokutu za správny delikt podľa § 154\nods. 1 písm. g) daňového poriadku nie je možné určovať v rámci ustanoveného rozpätia.\nII. Žaloba\n12. Žalobou doručenou súdu dňa 16.04.2019 sa žalobca domáhal, aby správny súd zrušil napadnuté\nrozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. V žalobe zopakoval námietky uvedené v odvolacom konaní. Správca dane v odôvodnení\nprvostupňového rozhodnutia neuviedol rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali tvoriť podklad k uloženiu\npokuty, a to kedy prvostupňové rozhodnutie o nadmernom odpočte DPH malo nadobudnúť právoplatnosť\na vykonateľnosť, či bolo voči rozhodnutiu podané odvolanie, a ak áno ako rozhodol odvolací orgán,\nako aj ďalšie skutočnosti týkajúce sa daňovej kontroly. Preto je prvostupňové rozhodnutie správcu dane\nnepreskúmateľné a arbitrárne.\n13. Žalobca ďalej poukazuje na použiteľnosť zásad trestného konania na vydanie rozhodnutia o uložení\nsankcie. Správne právo nie je kodifikované v jednom predpise, čo platí aj v oblasti správneho trestania\na jeho zásad. Vzhľadom na túto medzeru je potrebné analogicky použiť tú právnu úpravu, ktorá je cieľom\na účelom chýbajúcej úprave najbližšia, a to úpravu ukladania trestných sankcií zakotvenú v trestnom\nzákone a trestnom poriadku. Žalobca poukázal na to, že Európsky súd pre ľudské práva prostredníctvom\nsvojej judikatúry interpretuje pojmy trestná vec, trestné konanie, potrestanie a trestný čin autonómne,\nto znamená, že im pripisuje odlišný význam ako jednotlivé členské štáty. Autonómnosť výkladu pojmov\nmá za následok, že pod trestnou vecou sa rozumie aj taká vec, ktorá v zmysle vnútroštátnych trestných\nkódexov sa za trestnú nepovažuje. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, sp. zn.: 8Sžo/147/2008, v ktorom súd judikoval, že trestanie za správne delikty musí podliehať\nrovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp zn.: 6Sžo/31/2011 z 25.04.2012, v zmysle ktorého je nevyhnutné poskytnúť\nzáruky a práva zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu,\nale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívna zodpovednosť. Rovnaký záver vyplýva\naj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 571/2015 zo dňa 12.04.2016, že\ntrestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je\npreto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku\nnielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívna\nzodpovednosť. Správca dane je preto povinný prihliadnuť aj na príslušné ustanovenia trestného práva.\n14. Ďalej žalobca zopakoval námietku, že výrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje popis skutku\ns označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Správca dane\nneuviedol presne skutok, ktorý mal daňový subjekt spáchať, preto je rozhodnutie nepreskúmateľné. Nie\nje zrejmé, akým konkrétnym konaním sa mal žalobca dopustiť porušenia ust. § 154 ods. 1 písm. e)\ndaňového poriadku. Nie je špecifikované daňové priznanie, dátum vypracovania daňového priznania,\naká výška bola uvedená v daňovom priznaní a aká mala byť. Nestačí uviesť, že žalobca v daňovom\npriznaní uviedol nižšiu daň bez uvedenia presnej sumy a rovnako nemôže stačiť konštatovanie, že\nmal uviesť inú výšku dane. Veta vo výroku prvostupňového rozhodnutia „uvedenie v daňovom priznaní\ndane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť“ (ide o\nnesprávnu citáciu výroku – pozn. správneho súdu), nie je popisom spáchaného skutku, ale jeho právnym\nposúdením.\n15. Spôsob a výška sankcie nezodpovedá podľa žalobcu zásadám ukladania sankcií, a to s poukazom\nna to, že správca dane sankcionoval štyri porušenia zákona [aj za mesiace október, november\na december 2014 podľa ust. § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku]. S poukazom na ust. § 155a\n\ndaňového poriadku mal správca dane použiť absorpčnú zásadu a uložiť iba jednu úhrnnú sankciu podľa\nsadzby za najzávažnejší z deliktov.\n16. Z uvedených dôvodov žiadal prvostupňové rozhodnutie, ako aj napadnuté rozhodnutie zrušiť v celom\nrozsahu.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zhrnul priebeh správneho konania a uviedol, že so všetkými\nnámietkami uvedenými v žalobe sa vysporiadal v rámci odvolacieho konania. Žalovaný trvá na tom, že\nv prvostupňovom rozhodnutí správca dane uviedol, čo bolo dôvodom uloženia pokuty za zdaňovacie\nobdobie apríl 2014, v odôvodnení sa odvolal na prvostupňové rozhodnutie o nadmernom odpočte\nDPH, v ktorom sú uvedené všetky zistenia, dôvody a dôkazy, na základe ktorých správca dane určil\nžalobcovi rozdiel dane. So všetkými skutočnosťami bol žalobca oboznámený, rozhodnutie mu bolo\ndoručené. Žalobca mal vedomosť, kedy sa rozhodnutie o nadmernom odpočte DPH stalo právoplatným\na vykonateľným. Podľa žalovaného výroková časť aj odôvodnenie rozhodnutia spĺňa všetky náležitosti,\nktoré sú uvedené v § 63 ods. 3 a 5 daňového poriadku, ktoré musí rozhodnutie obsahovať.\n18. Žalovaný uvádza, že právne predpisy uvádzané žalobcom upravujú postup orgánov v trestných\nveciach a pri trestných deliktoch. Postup správcu dane pri určovaní sankcií za správne delikty upravuje\ndaňový poriadok v § 154 až § 156. Správca dane nepostupuje podľa zákonov upravujúcich konanie\nv trestných veciach a neskúma trestnoprávnu zodpovednosť daňových subjektov.\n19. Ďalšie údaje, ktoré by mal správca dane podľa žalobcu vo výroku vyšpecifikovať, nie sú povinnými\nnáležitosťami, ktoré musí obsahovať rozhodnutie o určení pokuty. Vo výrokovej časti správca dane\ndefinuje ustanovenie, v zmysle ktorého bola pokuta uložená s presnou citáciou ustanovenia, akého\nsprávneho deliktu sa žalobca dopustil. Správca dane preto správne citoval ust. § 154 ods. 1 písm.\ng) daňového poriadku, ktoré definuje správny delikt. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie\nneobsahuje všetky náležitosti.\n20. K absorpčnej zásade ukladania trestov žalovaný uvádza, že túto námietku už žalobca uplatnil\naj v odvolacom konaní. Opäť zdôrazňuje, že správca dane nepostupuje podľa trestného zákona, ale\npodľa daňového poriadku. Podľa ust. §155a daňového poriadku je správca dane oprávnený uložiť len\nv prípade, ak sa jedná o správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta, ktorej výšku možno určiť v rámci\nustanoveného rozpätia. V tomto prípade sa však pokuta určovala výpočtom v súlade s ust. § 155 ods\n4 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na ust. § 165e ods. 2 daňového\nporiadku. Pokutu za správny delikt podľa ust. § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku nie je možné\nurčovať v rámci ustanoveného rozpätia.\n21. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\n22. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného ďalej nevyjadril.\nIV. Verejné vyhlásenie rozsudku\n23. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z.\no zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z.\n(ďalej len zákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne\nsúdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu\nv Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n1S/84/2019 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-1S/84/2019.\n24. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015\nZ.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) v spojení s § 3 ods. 3 písm.\nb) zákona č. 151/2022 Z.z. rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom dňa 21.5.2025,\nkeďže žalobca ani žalovaný nežiadali nariadenie pojednávania.\n\n25. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,\npreskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle ust. § 195 a nasl. SSP, ako aj postup predchádzajúci jeho\nvydaniu, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP) a dospel\nk záveru, že žaloba je dôvodná.\nV. Relevantné právne predpisy\n26. Podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku účinného do 31.12.2015 správneho deliktu sa dopustí\nten, kto si uplatní nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal\nprávo uplatniť podľa osobitných predpisov.\n27. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 daňového poriadku účinného do 31.12.2015 správca dane uloží\npokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky\na sumy súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v\ndaňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní.\n28. Podľa § 155 ods. 4 daňového poriadku účinného do 31.12.2015 ak trojnásobok základnej úrokovej\nsadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10 %, pokuta sa\nuloží vo výške rovnajúcej sa 10 % zo sumy podľa odseku 1 písm. f); ak 1,5-násobok základnej úrokovej\nsadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 5 %, pokuta sa\nuloží vo výške rovnajúcej sa 5 % z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a\nsumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g).\n29. Podľa § 155 ods. 6 daňového poriadku účinného do 31.12.2015 pri ukladaní pokuty podľa odseku\n1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia\nrozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) sa\nuplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného\ndaňového priznania.\n30. Podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku účinného ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia\n(25.01.2019) správneho deliktu sa dopustí ten, kto si uplatní nárok podľa osobitných predpisov vo výške,\nktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov.\n31. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 daňového poriadku účinného ku dňu vydania napadnutého\nrozhodnutia (25.01.2019) správca dane uloží pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby\nEurópskej centrálnej banky ročne zo sumy súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a\nnadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní.\n32. Podľa § 155 ods. 2 daňového poriadku účinného ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia\n(25.01.2019) pokuta podľa odseku 1 písm. f) až h) sa počíta za každý deň odo dňa nasledujúceho\npo dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania alebo po dni splatnosti dane až do dňa\npodania dodatočného daňového priznania alebo do uplynutia lehoty uvedenej v § 16 ods. 9 na podanie\ndodatočného daňového priznania po spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručení oznámenia\no daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo\npo doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, alebo do dňa doručenia oznámenia o\nurčovaní dane podľa pomôcok nie menej ako 1 % z vyrubenej sumy najviac však vo výške vyrubenej\nsumy.\n33. Podľa § 155 ods. 4 daňového poriadku účinného ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia\n(25.01.2019) správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky\nprotiprávneho stavu.\n34. Podľa § 155 ods. 5 daňového poriadku účinného ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia\n(25.01.2019) ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa\nodseku 1 písm. f) nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške 10 % ročne zo sumy podľa odseku 1\npísm. f). Ak dvojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípade podľa odseku\n1 písm. h) nedosiahne 7 %, pokuta sa uloží vo výške 7 % ročne z rozdielu medzi sumou uvedenou v\ndodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. h). Ak\n\nzákladná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v prípade podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne\n3 %, pokuta sa uloží vo výške 3 % ročne z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom\npriznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g).\n35. Podľa § 155 ods. 7 daňového poriadku účinného ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia\n(25.01.2019) pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba\nEurópskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri\nukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) alebo písm. h) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej\ncentrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania.\nVI. Posúdenie veci správnym súdom\n36. V danom prípade je predmetom konania preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým\nbola žalobcovi uložená pokuta za správny delikt spočívajúci v tom, že si žalobca uplatnil nadmerný\nodpočet DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2014 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok na nadmerný\nodpočet DPH, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona o DPH. Žalobca v podanej žalobe vzniesol štyri\nžalobné námietky, ktoré sú totožné s námietkami uvedenými žalobcom v rámci odvolacieho konania.\n37. V prvom rade žalobca tvrdí, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane v odôvodnení rozhodnutia\nneobsahuje rozhodujúce skutočnosti, ktoré majú tvoriť podklad k uloženiu pokuty. Údaje, ktoré žalobca\npovažuje za rozhodujúce – údaj o právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia o nadmernom odpočte\nDPH, či voči nemu bolo podané odvolanie a ako sa o ňom rozhodlo, nie sú takými skutočnosťami,\nz ktorých správca dane vychádzal pri uložení pokuty. Správny súd súhlasí, že podstatnou okolnosťou\nje, či prvostupňové rozhodnutie o nadmernom odpočte DPH nadobudlo právoplatnosť, a súhlasí,\nže informácie o odvolacom konaní sa v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia nenachádzajú.\nNachádzajú sa však v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v ktorom žalovaný na strane 3 uviedol, že\nrozhodnutie správcu dane č. 103615643/2016 zo dňa 28.07.2016, ktorým daňovému subjektu určil za\nzdaňovacie obdobie apríl 2014 rozdiel DPH v sume XXX XXX,XX eur, po korekcii daňového priznania\nzvýšil rozdiel dane na sumu XXX XXX,XX eur (prvostupňové rozhodnutie o nadmernom odpočte\nDPH), prevzal splnomocnený zástupca žalobcu dňa 11.08.2016. Ďalej žalovaný uvádza, že na základe\nodvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 104326526/2016 zo dňa 18.11.2016 (druhostupňové\nrozhodnutie o nadmernom odpočte DPH), prvostupňové rozhodnutie o nadmernom odpočte DPH\npotvrdil a toto rozhodnutie žalovaného prevzal splnomocnený zástupca žalobcu dňa 28.11.2016, čím\nsa obe rozhodnutia stali právoplatnými. Vzhľadom na to správny súd považuje námietku žalobcu za\nneopodstatnenú.\n38. Ako druhú žalobnú námietku žalobca uviedol, že správca dane neaplikoval pri ukladaní sankcie za\nsprávny delikt princípy trestného konania. Túto námietku správny súd vyhodnotil ako opodstatnenú.\n39. Právne vzťahy vyplývajúce zo správy daní patria do oblasti verejného práva, v rámci ktorého\nporušenia zákona sankcionované ukladaním pokút patria do oblasti správneho trestania. V rámci\nsprávneho trestania vyvodzujú orgány verejnej správy administratívnoprávnu zodpovednosť voči\nspravovaným fyzickým a právnickým osobám, ktoré sa dopustili protiprávneho konania porušením\nspoločenských vzťahov chránených správnym právom. Orgán verejnej správy je pri tomto druhu konania\n(správne trestanie) povinný aplikovať niekoľko druhov zásad. Tieto základné pravidlá, idey či hodnoty\nprávnej úpravy ovplyvňujú výklad a aplikáciu právneho predpisu a ich nerešpektovanie môže mať za\nnásledok nezákonnosť vydaného rozhodnutia alebo opatrenia.\n40. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn.: 5Sžf/1/2013, v ktorom najvyšší súd uviedol: „Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru,\nz Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného\nVýborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej aj „odporúčanie o správnych sankciách“) ako aj z judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) Najvyšší súd\nSlovenskej republiky vo svojej dnes už ustálenej judikatúre opakovane vyslovil názor, že trestanie\nza správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné\nposkytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému\nz trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť,\n\nčo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné\nv rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého\nsprávneho konania v zmysle rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno\npritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami,\nza ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené\nprirodzenoprávnymi princípmi. ...S poukazom na vyššie uvedené, najvyšší súd opätovne dáva do\npozornosti, že v správnom trestaní je nutné rešpektovať základné princípy trestania, medzi ktoré patrí aj\nprincíp zákonnosti (legality), ktorý je spojený s uplatnením zásady nullum crimen sine lege (žiadny trestný\nčin bez zákona), nulla poena sine lege (žiadny trest bez zákona), z ktorej taktiež vyplýva neprípustnosť\nanalógie v neprospech páchateľa.“\n41. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad rozhodnutia sp. zn.: 2Sžf/9/2010,\nsp. zn.: 7Sžo/67/2016, sp. zn.: 8Sžo/28/2007, sp. zn.: 8Sžo/147/2008, sp. zn.: 2Sžf/44/2011, sp. zn.:\n5Sžo/60/2016 a ďalšie) je konštantná v tom, že trestanie za správane delikty (priestupky, správne delikty\nprávnických a fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za\ntrestné činy.\n42. Správny súd z uvedeného dôvodu nemôže súhlasiť so závermi žalovaného, že správca dane\na žalovaný neboli povinní prihliadať aj na základné princípy trestného konania. V tejto súvislosti\npoukazuje správny súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 10Asan/6/2019\nv podobnej veci, podľa ktorého: „Ukladanie pokuty je dôsledkom porušenia právnej povinnosti zo strany\nurčitého subjektu, teda majú nesporne sankčný charakter, a preto je nevyhnutné pri ich ukladaní, resp.\nuplatňovaní, dodržiavať aj zásady platné pre správne trestanie. Podľa týchto zásad sa nový právny\npredpis môže použiť len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje, alebo ak je to pre účastníka (daňový\nsubjekt) výhodnejšie. V danom prípade je preto nepochybné, že sťažovateľ a správca dane ako daňové\norgány musia tieto zásady správneho trestania rešpektovať.\nS poukazom na vyššie uvedené kasačný súd ustálil, že správca dane a sťažovateľ boli povinní\nrešpektovať základné princípy správneho trestania, v posudzovanom prípade predovšetkým zásadu\nneprípustnosti analógie v neprospech páchateľa, čo znamená, že pri ukladaní pokuty sa dáva prednosť\nnovšiemu zákonu, ak je pre páchateľa priaznivejší. Táto výnimka sa vzťahuje výlučne na zákony pre\npáchateľa priaznivejšie, v žiadnom prípade sa nemôže vzťahovať na zákon, ktorý je pre páchateľa\nnepriaznivejší. Vzhľadom na to, že rozhodnutia daňových orgánov oboch inštancií vykazujú absenciu\nodôvodnenia v načrtnutom smere, kasačný súd nemohol konštatovať, že v konaní pred daňovými\norgánmi boli zachované základné princípy správneho trestania.“\n43. Slovenská republika sa v zmysle čl. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky zaviazala, že uznáva\na dodržiava všeobecné záväzné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je\nviazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. V intenciách čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky je\nEurópsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (publ. pod č. 209/1992 Zb.) súčasťou\nprávneho poriadku Slovenskej republiky a má prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah\nústavných práv a slobôd. Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych\nprávach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. V zmysle\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je potrebné pojmy ,,trestné obvinenie“ a ,,práva a záväzky\nobčianskej povahy“, pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru, vykladať autonómne od\nich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov dohovoru (napr. rozsudok ENGEL\na iní proti HOLANDSKU z 8. júna 1976). Keďže administratívne trestanie má podľa Európskeho súdu\npre ľudské práva trestnoprávny charakter, je potrebné vychádzať analogicky aj z trestného zákona.\n44. Z druhostupňového rozhodnutia o nadmernom odpočte DPH vyplýva, že daňová kontrola za\nzdaňovacie obdobie apríl 2014 začala 23.07.2014 a ukončená bola dňa 15.12.2015. Správny súd\nrozumie postupu, ktorý zvoli správca dane, keď postupoval podľa prechodného ustanovenia dnového\nporiadku § 165e ods. 2 daňového poriadku a podľa ktorého bol správca dane povinný postupovať podľa\ndaňového poriadku účinného do 31.12.2015. Ako však vyplýva aj z citovaného rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn.: 10Asan/6/2019: „...samotná skutočnosť, že postup správcu dane bol\nsúladný s právnou normou vyjadrenou v ustanovení § 165e ods. 2 daňového poriadku ešte sama o sebe\n\nneznamená, že rozhodnutia správcu dane, resp. sťažovateľa sú v súlade so zásadami uplatňovanými pri\nukladaní administratívnych trestov, ktoré musia daňové orgány pri ukladaní pokút vždy brať na zreteľ.“\n45. Správny súd poukazuje na to, že prijatím zákona č. 269/2015 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nč. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len zákon č. 269/2015\nZ.z.), došlo k novému spôsobu výpočtu pokút za správne delikty, a to aj za správny delikt v zmysle\nust. § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku. Nový spôsob výpočtu ustanovuje pokutu vo výške\ntrojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy súčtu vlastnej daňovej\npovinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní alebo v\ndodatočnom daňovom priznaní, pričom sa počíta za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia\nlehoty na podanie daňového priznania alebo po dni splatnosti dane až do dňa podania dodatočného\ndaňového priznania alebo do uplynutia lehoty uvedenej v § 16 ods. 9 na podanie dodatočného\ndaňového priznania po spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručení oznámenia o daňovej\nkontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo po doručení\noznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, alebo do dňa doručenia oznámenia o určovaní dane\npodľa pomôcok nie menej ako 1 % z vyrubenej sumy najviac však vo výške vyrubenej sumy.\n46. Nová úprava výpočtu pokuty teda zohľadňuje časové hľadisko, pričom je zrejmé, že výpočet výšky\npokuty podľa novšej právnej úpravy zavedenej zákonom č. 269/2015 Z.z. je pre páchateľa priaznivejší\nv prípade, ak je pokuta počítaná za obdobie kratšie ako jeden rok. Aj keď správny súd vzhľadom\nna obsah administratívneho spisu, ktorý sa týka výlučne správneho konania vo veci uloženia pokuty\na nie samotnej daňovej kontroly, nedisponuje všetkými relevantnými informáciami ohľadom daňovej\nkontroly, už len skutočnosť, že daňová kontrola začala dňa 23.07.2014 nasvedčuje tomu, že v danom\nprípade je potrebné zaoberať sa, či výška uloženej pokuty podľa daňového poriadku v znení účinnom po\n31.12.2015, nie je pre páchateľa priaznivejšia. Vzhľadom na to, že správca dane a žalovaný sa odmietli\nzaoberať základnými princípmi trestného práva použiteľnými aj na správne trestanie a nezohľadnili, že\nnovšia právna úprava môže byť pre žalobcu priaznivejšia, ich rozhodnutie je potrebné považovať za\nnezákonné.\n47. Ďalšiu námietku žalobcu týkajúcu sa výroku napadnutého rozhodnutia správny súd nepovažoval za\nrelevantnú. Výrok rozhodnutia o uložení sankcie v tomto prípade nemusí obsahovať taký detailný popis\nskutku s popisom miesta, času a spôsobu spáchania skutku, ako vyžaduje žalobca. Z formulácie „za\nuplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl 2014 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok,\nktorý si mal právo uplatniť podľa zákona...“ je dostatočne špecifikované nezákonné konanie žalobcu,\nktoré nie je v tomto prípade zameniteľné s iným. Správny delikt v tomto prípade spočíva práve v uplatnení\nsi nadmerného odpočtu v daňovom priznaní vo väčšej výške ako subjektu patrí podľa zákona. Okolnosti\ns akým dátumom bolo daňové priznanie podávané, či aká výška nadmerného odpočtu z neho vyplývala,\nsú potom doplňujúcimi aj keď dôležitými informáciami. Nie je však nevyhnutné, aby boli uvedené vo\nvýroku rozhodnutia na to, aby bolo konanie žalobcu nezameniteľné s iným. V tomto prípade konkretizácia\nskutku spočíva práve vo vymedzení zdaňovacieho obdobia – za apríl 2014.\n48. V rámci poslednej žalobnej námietky sa žalobca domáhal aplikácie absorpčnej zásady s poukazom\nna zásady ukladania trestov v trestnom práve. Túto žalobnú námietku správny súd vyhodnotil ako\nneopodstatnenú, a to z dôvodu, že aplikácia analógie trestného zákona sa uplatní iba tam, kde konkrétny\nzákon mlčí, ako je to v prípade vyššie opísanej zásady použitia novšieho právneho predpisu v prospech\npáchateľa. Zásady ukladania úhrnného trestu boli do daňového poriadku ustanovené (§ 155a) práve\nzákonom č. 269/2015 Z.z. od 01.01.2016. Daňový poriadok vyslovene ustanovuje, že úhrnný trest za viac\nspáchaných správnych deliktov sa ukladá vtedy, ak je sadzba pokuty určovaná rozpätím. Z uvedeného\ndôvodu správny súd považoval za správny názor žalovaného, že v danom prípade nie sú splnené\npodmienky na použitie absorpčnej zásady a uloženie jednej sankcie za štyri správne delikty.\n49. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru,\nže napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia nemožnosti\naplikácie zásad trestného konania, čo je dôvodom na jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP\na vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.\n\n50. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v\nďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym\nnázorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo\nopatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom\nrozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní bude úlohou\nžalovaného zaoberať sa výpočtom sankcie podľa právneho predpisu, ktorý je pre žalobcu priaznivejší\na znova o veci rozhodnúť.\n51. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo\nna náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov\nkonania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n52. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0\n139 ods. 4 SSP).\n\n(§\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP) od jeho doručenia,\na to na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.\na); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b); je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci (písm. c).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:b88c245b-d7d8-4219-a949-64541fe28e03", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.571.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 571/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 571/2015 z 12. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-12", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.571.2015.2"}, {"guid": "76e51c35-d652-48a7-a096-6ce75b6abf47:93b9bce8-33a7-41f0-86a8-1847f9963f57", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6018200159.1", "spisova_znacka": "10Asan/6/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/6/2019 z 29. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-29", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200159.1"}], "citovane_v": []}