Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/60/2019 z 18. 2. 2025
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 18. februára 2025, sp. zn. BA-5S/60/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200414.5
Správny súd v Bratislave | BA-5S/60/2019 | ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200414.5 | 2025-02-18 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, § 191 ods. 1 písm. c) SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0378190b-dc53-47e1-9475-3ff6eb1ec194
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200414.5

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
BA-5S/60/2019
1019200414
18. 02. 2025
Mgr. Monika Hrašnová
ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200414.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek
senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. E. X/XX, XXX XX A., právne zastúpeného: JUDr. Peter Arendacký, advokát so
sídlom Železničiarska 13, Bratislava, IČO: 31 762 697, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 41497/2018/153 RK zo dňa 15.01.2019, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky
č.
41497/2018/153 RK zo dňa 15.01.2019 a rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 41497/2018/153 zo dňa 13.09.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého
stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
1. Žalovanému bol dňa 12.02.2018 doručený podnet F. G., označený ako „Sťažnosť na nepravdivý
znalecký posudok“, smerujúci proti postupu znalca A. B. C. (žalobca) pri vypracovaní znaleckého
posudku č. 8/2017, v ktorom namietala najmä porušenie odbornej psychologickej dispozície v posudku,
pretože znalec hodnotil osobu, ktorá bola v čase posudku mŕtva a nikdy uvedenú osobu nestretol.
2. Žalovaný na základe uvedeného podnetu začal voči žalobcovi správne konanie upovedomením
o začatí správneho konania proti znalcovi zo dňa 11.06.2018, žalobcovi doručeným dňa 15.06.2018.
3. Po prešetrení veci a na základe zisteného skutkového stavu žalovaný vydal dňa 13.09.2018
rozhodnutie prvého stupňa č. 41497/2018/153, ktorým uznal žalobcu za vinného zo spáchania
správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.06.2018 (ďalej aj
„SZZTP“ , príp. „zákon č. 382/2004 Z. z.“) na tom skutkovom základe, že v znaleckom posudku č.
8/2017 pre zadávateľa advokátska kancelária JUDr. Ján Sokol, ul. Cukrovarská 32/2, Trebišov, dátum
vypracovania znaleckého úkonu 15.11.2017:
a/ na titulnej strane znaleckého posudku nie sú uvedené údaje o znalcovi zo zoznamu znalcov,
tlmočníkov a prekladateľov; je použitá lexéma „Žiadateľ“ a nie uvedené číslo objednávky (resp. dátum );
na titulnej strane sa nachádza informácia, že ide o posudok „V právnej veci“ (kolónka Vo veci),
b/ na strane 2 nie je nadpis označený rímskou číslicou „I.“,
c/ na strane 5 nie je označená časť II. Posudok, ale v záhlaví sa nachádza numericky neoznačená časť
posudku „Písmoznalecká analýza sporných a porovnávacích materiálov“,
d/ časť „záver“ má uvedené číselné označenie „IV.“, ktoré nie je v poradovom vzťahu s predchádzajúcimi
časťami znaleckého posudku a nesúvisí s predpísanou osnovou znaleckého posudku,

e/ po časti „záver“ sa v znaleckom posudku nachádza na stranách 25-33 text s označením „Vyjadrenie
znalca k znaleckému posudku A. H. C. č. 14/2016, k znaleckému posudku A. A. F. I. č. 11/2017
a odbornému stanovisku H. J. K. E.“, pričom po časti „záver“ sa v znaleckom posudku majú nachádzať
prílohy,
f/ znalecká doložka je umiestnená na strane 34, t. j. pred prílohami, ktoré sú na stranách 35 - 65; znalecká
doložka sa má nachádzať znaleckom posudku až po prílohách,
g/ v znaleckej doložke je uvedený text „Súkromný znalecký posudok“ a znalecká doložka nie je označená
rímskou číslicou „V.“,
h/ prílohy posudku nie sú označené predpísaným označením „IV. Prílohy“,
i/ v časti „záver“ na strane 22 nie sú uvedené odpovede na všetky 4 deklarované úlohy z úvodnej časti,
j/ znalecký posudok nie je vypracovaný podľa žiadosti zadávateľa, zadávateľ žiadal posúdiť jednu otázku
formou znaleckého posudku a ďalšie tri len vo forme odborného stanoviska,
k/ nie sú uvedené relevantné podklady, t. j. použitá literatúra na vypracovanie znaleckého posudku, a tiež
nie je uvedený spôsob získania nových porovnávacích materiálov,
l/ na stranách 23 - 24 je uvedená nejasná metodika a nie je odôvodnený analytický záver, keď najprv
na strane 23 znalec poprel možnosť psychodiagnostiky len na základe písma: „psychodiagnostická
analýza sa samozrejme realizuje po zosnímaní anamnestických údajov, osobnom psychologickom
vyšetrení, použitím psychodiagnostických techník a pod., žiaľ v tomto prípade to nie je možné“,
a následne na strane 24 uviedol bez súvislosti trvalé psychické vlastnosti osoby len na základe písma,
nie duševný stav v čase právneho úkonu,
čím
· v písm. a/ porušil povinnosť postupovať pri vypracúvaní znaleckých posudkov podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva, t. j. podľa § 17 ods. 3, 6 a 8 SZZTP v spojení
s § 33 písm. e) SZZTP a § 18 ods. 3 a prílohou č. 3 k vyhláške ministerstva č. 490/2004 Z. z., ktorou
sa vykonáva SZZTP (ďalej len „vyhláška“),
· v písm. b/ – i/ porušil povinnosť postupovať pri vypracúvaní znaleckých posudkov podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, t.j. podľa § 17 ods. 6 a 8 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom
od 01.07.2018 (ďalej aj „ZZTP“) v spojení s § 33 písm. e) SZZTP a § 18 ods. 3 a prílohou č. 4 k vyhláške,
· v písm. j/ a k/ porušil povinnosť vykonávať znaleckú činnosť riadne podľa § 16 ods. 2 písm. b) v spojení
s § 17 ods. 6 SZZTP,
· v písm. l/ porušil povinnosť vykonávať znaleckú činnosť riadne podľa § 16 ods. 2 písm. b) spojení s § 17
ods. 6 SZZTP a Inštrukciou ministerstva č. 7/2009 Zbierky inštrukcií a oznámení o organizácii a riadení
znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti (ďalej aj „inštrukcia“),
za čo žalovaný uložil žalobcovi sankciu vo forme peňažnej pokuty vo výške 300,- Eur podľa § 26
ods. 3 písm. a) ZZTP, ktorá je splatná v lehote tridsiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
prvostupňového rozhodnutia.
4. Na základe rozkladu žalobcu minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“)
rozhodnutím č. 41497/2018/153 RK zo dňa 15.01.2019 podľa § 61 ods. 2 a 3 v spojení s § 59
ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „správny poriadok“) rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie žalovaného
č. 41497/2018/153 zo dňa 13.09.2018 potvrdil. Stotožniac sa so skutkovými a právnymi závermi
prvostupňového správneho orgánu nezistil žalovaný žiadne dôvody nesprávnosti alebo nezákonnosti
rozkladom napadnutého rozhodnutia.
II. Rozsah a dôvody žaloby
5. Včas podanou žalobou na Krajský súd v Bratislave sa žalobca domáhal zrušenia prvostupňového
administratívneho rozhodnutia zo dňa 13.09.2018 a na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave
(ďalej aj „krajský súd“) sp. zn. 5S/60/2019-73 zo dňa 22.09.2022, vydaného podľa § 59 ods. 1 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) žalobca
opravil a doplnil v zmysle výzvy krajského súdu petit žaloby a navrhol zrušiť administratívne rozhodnutia
oboch stupňov.
6. Vo vzťah k obom napadnutým rozhodnutiam namietal skutočnosť, že boli vydané v čase
prebiehajúceho civilného súdneho konania, pre účely ktorého bol znalecký posudok vypracovaný
žalobcom pod č. 8/2017. Označil za nepravdivé tvrdenie žalovaného, že Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky (ďalej aj „ministerstvo“) výkonom dohľadu v žiadnom prípade nezasahuje
a neposudzuje znaleckú činnosť v prebiehajúcom súdnom konaní, ani neposudzuje odbornú stránku
úkonov znaleckej činnosti. S poukazom na skutočnosť, že predmetné konanie začalo na základe

sťažnosti F. G. (ďalej aj „sťažovateľka“) na nepravdivý znalecký posudok v aktuálne prebiehajúcom
súdnom konaní, žalobca vyjadril názor, že v práve prebiehajúcom súdnom konaní správny orgán nie je
oprávnený vstupovať do tohto konania a hodnotiť obsah „Zistených iných skutočností pri znaleckom
skúmaní“ – (psychologická grafologická analýza osobnosti) str. 23-24 znaleckého posudku č. 8/2017
(príloha 4), pretože v súčasnosti sú, resp. v tom čase boli predmetom konania pred súdom. Mal za to,
že v tomto štádiu je hodnotenie a posudzovanie iných skutočností v posudku výlučne v kompetencii
súdu. V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti, že sťažovateľka počas doterajšieho súdneho konania
a ani v písomnom stanovisku k predmetnému znaleckému posudku č. 8/2017 nenamietala predmetnú
psychologicko-grafologickú analýzu osobnosti, čo mohol správny orgán overiť v súdnom spise.
7. Ďalej namietal tvrdenie žalovaného obsiahnuté v druhostupňovom rozhodnutí, že zo znaleckého
posudku nie je zjavné, akú odbornú literatúru znalec použil, čo neumožňuje zabezpečiť jeho
preskúmateľnosť. V tejto súvislosti žalobca argumentoval, že uvedenie odbornej literatúry v
písmoznaleckom skúmaní nie je garanciou preskúmateľnosti písmoznaleckého skúmania a uvedenie
odbornej literatúry nie je ani požiadavkou náležitosti znaleckého posudku podľa § 17 zákona č. 382/2004
Z. z.
8. V súvislosti s konštatovaným porušením riadneho výkonu znaleckej činnosti, spočívajúcim v tom,
že znalec neuviedol, aké nové porovnávacie materiály doplnil, pričom časť podkladov na vypracovanie
znaleckého úkonu je nejasného pôvodu, dal žalobca do pozornosti, že na stranách 3 - 4 znaleckého
posudku je uvedené, že k písmoznaleckému skúmaniu boli predložené zadávateľom a súdom sporný
materiál a porovnávacie materiály v PM1-PM28. V nadväznosti na uvedené uviedol, že z originálov
predložených porovnávacích materiálov sa identické kópie nachádzajú v znaleckom posudku
na stranách 35 – 63 a ďalšie porovnávacie materiály boli predložené objednávateľom znaleckého
posudku, získané na základe písomnej žiadosti o ich zapožičanie z archívu spoločnosti Contax s.r.o.,
075 01 Ruskov, ktorá archivuje doklady JRD Plechotice, kde poručiteľ pracoval od roku 1973, teda
viac ako 20 rokov. Uvedené porovnávacie materiály boli získané korektným, oficiálnym spôsobom
od legálnej organizácie, zabezpečujúcej archívnu činnosť, pričom túto skutočnosť overil na svojom
riadnom pojednávaní aj prvostupňový Okresný súd Trebišov a nemal žiadne námietky. Za jediný dôvod
spochybňovania ďalších tzv. nových porovnávacích materiálov žalobca označil obavu z objektívneho
písmoznaleckého skúmania a jeho záverov, čo sa v danom prípade aj potvrdilo. V tejto súvislosti
dal žalobca do pozornosti fakt, že predchádzajúci znalci neuviedli ani jeden spôsob zabezpečenia
porovnávacích materiálov, čo nebolo v ich prípade predmetom spochybnenia ich znaleckých posudkov.
9. Ako nepravdivé a neakceptovateľné namieta žalobca konštatovanie žalovaného v napadnutých
rozhodnutiach o zmätočnosti metodiky psychologického posudzovania v predmetnom znaleckom
posudku, pretože tieto závery žalovaného nevychádzajú zo žiadnych odborných argumentov. Žalobca
namieta, že správne orgány v napadnutých rozhodnutiach neuviedli, čo ich viedlo k takémuto záveru.
K posúdeniu zmätočnosti metodiky psychologického posudzovania žalovaným v druhostupňovom
rozhodnutí na stranách 23 - 24 znaleckého posudku v tom zmysle, že síce žalobca uvádza, že len
z podpisu sa nedá vykonať psychodiagnostika, no napriek tomu sa následne psychodiagnostiku uvádza
len na základe podpisu, žalobca označil za zmätočné a nepravdivé tvrdenie, pretože to nie je metodika.
Žalobca uviedol, že na strane 4 v stanovisku k upovedomeniu o začatí správneho konania uviedol
metodiku v samotnej grafológii a správny orgán pri svojom tvrdení o zmätočnej metodike mal konkrétne
uviesť, v čom je táto metodika nejasná, resp. zmätočná. Žalobca argumentoval, že v znaleckom posudku
na str. 24 nie sú uvedené žiadne trvalé charakteristiky osoby. Je to iba všeobecná charakteristika
osobnosti z hľadiska vysokej variability v písme po grafologickej analýze 31 znakov nízkej, vysokej
komplexity, ako aj znakov celostných. Ako dôkaz o oprávnení znalca realizovať grafologickú analýzu
predložil žalobca doklad o vzdelaní - vysvedčenie a osvedčenie znalca z odboru grafológie, dodajúc, že
už takmer 30 rokov prednáša predmet grafológie na FF UPJŠ v Košiciach a FF PU v Prešove.
10. Z procesných pochybení žalobca namietal prekročenie zákonnej lehoty správnym orgánom
na vydanie rozhodnutia v prvom stupni, pričom žalobca ako účastník konania nebol informovaný
o predĺžení lehoty na rozhodnutie vo veci, teda správny orgán postupoval v rozpore so zákonom.
11. S poukazom na znenie § 37c ods. 4 zákona č. 382/2004 Z. z. dal žalobca do pozornosti prechodné
ustanovenia zákona pri ukladaní trestov za iný správny delikt, poukazujúc na závery žalovaného
v napadnutom rozhodnutí, že správny orgán sa v odvolacom konaní stotožnil so skutkovým stavom veci
tak, ako bol zistený prvostupňovým orgánom po tom, čo tento preskúmal posudzovaný skutok, oboznámil
sa so všetkými vykonanými dôkazmi a uznal účastníka konania vinným zo spáchania iného správneho
deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018. V nadväznosti
na uvedené žalobca poukázal na zmätočnosť rozhodnutia, keď žalovaný citoval ustanovenie § 26 ods. 3

zákona číslo 382/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07. 2018, aké sankcie môže uložiť za iný správny
delikt.
12. Záverom žalobca uviedol, že znaleckú činnosť vykonáva už vyše 30 rokov, doposiaľ túto vykonával
a vykonáva svedomito, zodpovedne, pri výkone svojej činnosti dodržiava zákony a ostatné všeobecne
záväzné právne predpisy, morálne a etické zásady výkonu tejto činnosti. Znaleckú činnosť vykonáva
nestranne a nezaujato podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia a plne využíva svoje odborné
znalosti a doteraz získané praktické skúsenosti. Preto v nadväznosti na uvedené poukázal aj na možnosť
upustenia od uloženej sankcie, vzhľadom na doterajší výkon jeho znaleckej činnosti. Taktiež poukázal
na § 27 zákona č. 382/2024 Z. z., v zmysle ktorého súd v prebiehajúcom súdnom konaní v súvislosti
s vypracovaním predmetného znaleckého posudku 8/2018 neoznámil ministerstvu spravodlivosti
skutočnosti, ktoré by nasvedčovali spáchaniu iného správneho deliktu.
III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu
13. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
14. Úvodom namietol neprípustnosť správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP z dôvodu, že jej
petit obsahuje návrh na zrušenie len prvostupňového rozhodnutia ministerstva, avšak proti tomuto
rozhodnutiu podal žalobca rozklad a následne bolo prvostupňové rozhodnutie ministrom potvrdené.
S poukazom na právny záver vyplývajúci z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 8Sžf/106/2014 z 25.10.2016 dal žalobca do pozornosti, že v prípade žalobou napadnutého
prvostupňového rozhodnutia ide o rozhodnutie, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom
preskúmavania súdom. Žalobca v rozpore so základnými podmienkami na podanie správnej žaloby
navrhol zrušiť len prvostupňové rozhodnutie ministerstva a ponechať v platnosti druhostupňové,
od právoplatnosti ktorého sa odvíja aj lehota pre podanie správnej žaloby.
15. Žalovaný mal za to, že napádané rozhodnutia sú riadne odôvodnené a nemožno ich označiť
za arbitrárne, žalovaný pri ich vydaní nepostupoval svojvoľne, ale podľa príslušných právnych noriem
a nevybočil z medzí správnej úvahy, pričom z obsahu rozhodnutí žalovaného je zrejmá úvaha k dôvodom
uznania žalobcu za vinného zo spáchania iného správneho deliktu.
16. Ďalej uviedol, že žalovaný v žiadnom prípade nevstúpil do súdneho konania a do tohto nezasahuje.
V tejto súvislosti dôvodil, že súd je pri vyhodnocovaní dôkazov, znalecké posudky nevynímajúc,
autonómny, a teda nie je viazaný rozhodnutím žalovaného o inom správnom delikte. Naviac,
predmetom konania o inom správnom delikte nie je posudzovanie vecnej správnosti znaleckých úkonov,
s výnimkou extrémnych názorových excesov, ale ich logickosť. Predmetom zisťovania a dokazovania
v prebiehajúcom konaní pred súdom je nárok osoby zo závetu, nie výkon znaleckej činnosti riadne.
Prebiehajúce súdne konanie nie je prekážkou začatia správneho konania a rozhodnutia vo veci
podozrenia zo spáchania iného správneho deliktu znalcom.
17. Na vyvrátenie tvrdenia žalobcu, že vypracoval znalecký posudok podľa zadaní zadávateľa, žalovaný
dal do pozornosti zreteľné rozdiely v žiadosti zadávateľa a v znení vypracovaného znaleckého posudku
č. 8/2017, kedy sa v žiadosti zadávateľa nachádza zadanie: „Znalecký posudok - či podpis na listine
zo dňa 30.04.1980 označenej ako „Moje rozhodnutie – závet“ patrí poručiteľovi F. G., Odborné stanovisko
– 1. K znaleckému posudku A. H. C., 2. K znaleckému posudku A. F. I., 3. K odbornému vyjadreniu H.
J. K. E., 4. Iné skutočnosti“, pričom naproti tomu sú v znaleckom posudku uvedené otázky: „1. Uveďte
či predložené písmo je vhodné pre expertízne skúmanie, 2. Uveďte, či sporný podpis v znení „G. F.“ na
listine označenej ako „moje rozhodnutie – závet“ zo dňa 30.04.1980 je pravým, 3. Vyjadrite sa k dvom
znaleckým posudkom a jednému odbornému vyjadreniu, 4. Uveďte iné okolnosti“.
18. V nadväznosti na uvedené žalovaný uviedol, že v žiadosti zadávateľa je uvedených 5 otázok, z toho
v znaleckom posudku sa má odpovedať na jednu a v odbornom stanovisku má žalobca odpovedať
na 4 otázky, avšak v znaleckom posudku sú uvedené 4 otázky. Odborné stanovisko je iný druh úkonu
znaleckej činnosti ako znalecký posudok (§ 16 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018),
ale žalobca uvedenú požiadavku nerešpektoval. Okrem toho žalobca svojvoľne menil otázky zadávateľa
a štruktúru znaleckého posudku, ktorá je fixne daná podľa § 17 zákona č. 382/2004 Z. z. tým, že pripájal
„medzičasti“ medzi „záver“ a časť „prílohy“ znaleckého posudku, neodpovedal v časti „záver“ na úlohy,
ktoré sú uvedené v časti „úvod“. V tejto súvislosti argumentoval, že pripojenie akýchkoľvek vyjadrení
po časti „záver“ znaleckého posudku je neprípustné, formálna stránka znaleckého posudku je upravená
všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 17 ods. 3, ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení
účinnom do 30.06.2018, príloha č. 4 k vyhláške č. 490/2004 Z. z., účinná do 31.07.2018). Žalovaný

má za to, že porovnanie obsahu otázok zadávateľa, štruktúry žiadosti a znaleckého posudku vykazuje
jednoznačný rozpor a uvedený bod rozhodnutia považuje za odôvodnený.
19. K uznaniu žalobcu za vinného z neuvedenia použitej literatúry a neuvedenie spôsobu získania
nových porovnávacích materiálov žalovaný uviedol, že v tomto smere rozhodnutie dostatočne odôvodnil,
keď poukázal, že podklady na vypracovanie znaleckého posudku musia dostatočne umožniť preskúmať
obsah a odôvodnenie postupu v druhu úkonu znaleckej činnosti, akým je znalecký posudok. Spôsob
získania podkladov, listín s podpismi musí byť uvedený v znaleckom posudku. V znaleckom posudku
žalobcu č. 8/2007 sa nenachádza odôvodnenie, akým spôsobom boli obstarané podklady, ktoré
označuje ako tzv. „nové“, keďže v znaleckom posudku sa nachádzajú len kópie. O to viac je potrebné
uviesť, kto a akým spôsobom znalcovi predložil originály alebo kópie. Vysvetlenia, ktoré znalec uviedol
v priebehu správneho konania, nič nemenia na skutočnosti, že informácie o podkladoch sa v znaleckom
posudku nenachádzajú, t. j. nie je možné preskúmať obsah znaleckého posudku. Taktiež žalovaný
v správnej úvahe dostatočne odôvodnil, prečo neuvedenie základnej literatúry podkladov a spôsobu
získania podkladov nie je vykonaním znaleckej činnosti riadne. Vychádzal pritom z rozhodnutia
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 5359/2007-5 zo dňa 06.01.2010, ktorý precizoval
povinnosti znalca pri výkone znaleckej činnosti.
20. K zmätočnej metodike psychologického posúdenia žalovaný s poukazom na obsah napadnutého
rozhodnutia uviedol, že je neprípustné uvádzať v znaleckom posudku logicky rozporné úvahy. Dal
do pozornosti, že na otázku zadávateľa: „uviesť iné skutočnosti“ žalobca uviedol na stranách 23 - 24
psychologické úvahy. Najprv na strane 23 poprel možnosť psychologickej analýzy pre daný prípad
(psychologické posúdenie osobnosti poručiteľa na základe podpisov a písma), doslovne uviedol, že
„žiaľ, v tomto prípade to nie je možné“, a následne uviedol úvahu o trvalých psychických vlastnostiach
osoby. Preto bol obvinený z uvedenia nejasnej metodiky, keďže poprel možnosť grafologickej analýzy,
t. j. ním uvedený metodický záver na strane 23 neumožňuje uviesť ďalšie skutočnosti k veci. Žalobca
však ďalej uvádza text o psychologických vlastnostiach osoby. Žalovaný dal do pozornosti, že v obrane
na začatie správneho konania, resp. v stanovisku k upovedomeniu o začatí správneho konania na str.
5 žalobca uviedol, že úvaha na strane 24 znaleckého posudku o trvalých psychických vlastnostiach sa
ani nevzťahuje na osobu poručiteľa, pretože „nikde netvrdím, resp. nikde som neuviedol, že poručiteľ
je taký, alebo nejaký iný.“ Žalovaný argumentoval, že žalobca mal podľa zadania uviesť iné skutočnosti
k veci, ale uviedol texty všeobecného významu, ktoré sa podľa žalobcu ani nevzťahujú k predmetu
znaleckého skúmania, t. j. v danom prípade nie sú relevantné ani pre psychologické posúdenie osoby
poručiteľa v čase spísania závetu. Žalovaný mal za to, že logický a metodický zmätok, nejasné
všeobecné vyjadrovanie sú v rozpore s vykonávaním znaleckej činnosti riadne, dodajúc, že žalovaný
v rozhodnutí dostatočne odôvodnil záver, že v danom prípade žalobca neuviedol iné skutočnosti,
pretože, ako sám žalobca uviedol, ani neposudzoval osobu poručiteľa. Žalovaný zastal názor, že
teoretické úvahy a všeobecné charakteristiky nepatria do znaleckého skúmania.
21. V súvislosti s námietkou napádajúcou nedodržanie zákonnej lehoty 60 dní na vydanie rozhodnutia
v preskúmavanom správnom konaní dal žalovaný v nadväznosti na § 49 ods. 2 vetu prvú správneho
poriadku do pozornosti § 27 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018,
v zmysle ktorého boli na vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti znalcov v správnom konaní ustanovené
ročná subjektívna, resp. trojročná objektívna lehota, čo žalovaný dodržal. Túto argumentáciu podporil
poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/47/2011 zo dňa 31.05.2012,
v zmysle ktorého „...lehoty stanovené v § 49 správneho poriadku sú lehotami inštruktívnymi
bez sankčných mechanizmov pre správny orgán a ich nedodržanie samé o sebe nemôže spôsobiť
nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu ....“
22. Ohľadom námietky napádajúcej uplatnenie § 26 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom
od 01.07.2018 pri ukladaní druhu a výšky sankcie žalovaný uviedol, že použitie § 26 ods. 3 zákona
č. 382/2004 Z. z. odôvodnil, pretože mu to ukladá posledná veta § 37c ods. 4 zákona č. 382/2004
Z. z.- páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa
o inom správnom delikte rozhoduje, pričom poukázal na str. 6 prvostupňového rozhodnutia zo dňa
13.09.2018. V tejto súvislosti žalovaný dôvodil, že rozhodnutie bolo vydané 13.09.2019, v čase účinnosti
zákona č. 65/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 382/2004 Z. z. Podľa účinného znenia
bolo v septembri 2018 možné uložiť len tieto druhy sankcií: pokutu, zákaz výkonu činnosti, vyčiarknutie
zo zoznamu. Preto považuje žalovaný úvahu žalobcu o nesprávnom použití § 26 ods. 3 zákona č.
382/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2018 v správnej úvahe rozhodnutia o druhu a výške sankcie
za rozpornú s platným a účinným znením zákona č. 382/2004 Z. z.
23. Rovnako tak podľa názoru žalovaného nemá právnu relevanciu ani upozornenie žalobcu,
že správnym orgánom nebola dostatočne zohľadnená možnosť upustenia od uloženia sankcie,

vzhľadom na doterajší 30 ročný výkon znaleckej činnosti žalobcu. V tejto súvislosti žalovaný
argumentoval, že od uloženia sankcie nemohol správny orgán upustiť nielen kvôli tomu, že žalobca
spáchanie iného správneho deliktu nepriznal a jeho spáchanie neoľutoval, ale najmä kvôli závažnosti
porušenia znaleckých povinností. Svojvoľné nakladanie so zadaním zadávateľa, nejasnosť získaných
podkladov a zmätočné metodické všeobecné úvahy sú závažnými porušeniami vysoko odbornej
činnosti, akou je znalecká činnosť. K výške uloženej pokuty 300 Eur žalovaný uviedol, že je to menej
ako 1/6 najvyššie prípustnej výšky pokuty, pričom dlhoročná prax výkonu znaleckej činnosti bola
zohľadnená pri úvahe o výške pokuty.
24. Žalobca k vyjadreniu žalovaného repliku v súdom stanovenej lehote nepodal.
IV. Relevantná právna úprava
25. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
26. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
27. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.
28. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
29. Podľa § 17 ods. 5 SZZTP celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah
a overiť odôvodnenosť postupov.
30. Podľa § 17 ods. 8 SZZTP pri vypracúvaní znaleckých posudkov znalci postupujú podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva.
31. Podľa § 27 ods. 1 písm. b) SZZTP v znení účinnom do 30.06.2018 znalec, tlmočník, prekladateľ sa
dopustí správneho deliktu, ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom.
32. Podľa § 27 ods. 7 SZZTP sankciu za iný správny delikt podľa tohto zákona možno uložiť do jedného
roka odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.
33. Podľa § 27 ods. 8 SZZTP pri ukladaní sankcií za iný správny delikt podľa tohto zákona ministerstvo
vychádza z povahy, miery zavinenia, závažnosti, spôsobu, dĺžky a dôsledkov protiprávneho konania
alebo opomenutia.
34. Podľa § 29 ods. 1 písm. a) SZZTP dohľad nad činnosťou vykonáva ministerstvo sledovaním
dodržiavania zákonnosti a správnosti postupov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a preskúmavaním
podnetov na postup pri výkone tejto činnosti.
35. Podľa § 27 ods. 3 SZZTP v znení účinnom do 30.06.2018 za správny delikt podľa odseku 1 možno
uložiť tieto sankcie:
a) písomné napomenutie,
b) peňažnú pokutu do 1 650 eur fyzickej osobe a do 33 190 eur právnickej osobe,
c) zákaz výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti na obdobie
najviac jedného roka,
d) vyčiarknutie zo zoznamu.
36. Podľa § 26 ods. 3 ZZTP v znení účinnom od 01.07.2018 za iný správny delikt možno uložiť
a) pokutu od 50 eur do 2 000 eur fyzickej osobe, od 50 eur do 20 000 eur právnickej osobe,

b) zákaz výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti na obdobie
najviac jedného roka,
c) vyčiarknutie zo zoznamu.
37. Podľa § 32 zákona č. 382/2004 Z. z., ak nie je ustanovené v tomto zákone inak, vzťahujú sa na
konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
38. Podľa § 37c ods. 4 ZZTP konania o priestupkoch a konania o iných správnych deliktoch začaté
a právoplatne neskončené pred 1. júlom 2018 sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. júna
2018. Zodpovednosť za iný správny delikt sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania
iného správneho deliktu; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa
priaznivejšie. Páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase,
keď sa o inom správnom delikte rozhoduje.
39. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa
priaznivejšie.
40. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku
nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý
je pre páchateľa priaznivejší.
41. Podľa § 2 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť
zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
42. Podľa § 195 písm. d) SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a
dôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné
použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci
43. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť
Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v
ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola zo zákonných
dôvodov podľa predchádzajúcej vety, v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho
súdu v Bratislave na rok 2023 a podľa § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v júni 2023 náhodným výberom
pridelená pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky na prejednanie a rozhodnutie do senátu 1S Správneho súdu
v Bratislave (ďalej v texte rozsudku aj „správny súd“, príp. „súd“). Pred Správnym súdom v Bratislave je
prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/60/2019.
44. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183
SSP) napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich
vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení
s § 493e SSP), za splnenia procesných podmienok podľa § 107 od. 1 vec prejednal na pojednávaní
za prítomnosti účastníkov konania a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
45. Právny zástupca žalobcu s poukazom na obsah žaloby zotrval na jej dôvodoch a doplnenom rozsahu,
uplatniac si právo na náhradu trov konania. Zároveň navrhol, aby súd vypočul žalobcu, ktorý by sa chcel
k veci pred súdom vyjadriť.
46. Poverený zástupca žalovaného opakovane dal do pozornosti skutočnosť, že žalobca pôvodne
petitom žaloby napádal a navrhoval zrušiť len prvostupňové administratívne rozhodnutie, pričom petit bol
podaním žalobcu dodatočne rozšírený aj o návrh na zrušenie druhostupňového rozhodnutia žalovaného,
avšak až po lehote stanovenej v § 62 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. Preto prioritne zotrval

na návrhu na odmietnutie správnej žaloby. Vo vzťahu k dôvodom žaloby zotrval na argumentácii
uvedenej vo vyjadrení žalovaného k správnej žalobe ako aj na správnosti a zákonnosti preskúmavaných
rozhodnutí. Dal do pozornosti, že žalobca navrhuje rozhodnutie žalovaného zrušiť napriek tomu, že
napáda pochybenia (sankcionované skutky) uvedené v prvostupňovom rozhodnutí pod písmenami
j/, k/ a l/, namietajúc prekážku prebiehajúceho súdneho konania, pre ktoré bol predmetný znalecký
posudok vyhotovený, a prekročenie lehoty na rozhodnutie. V tejto súvislosti dodal, že žalobca nenapáda
vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti za skutky uvedené pod písmenami a/ až h/ skutkovej vety,
pri ktorých v priebehu administratívneho konania aj uznal svoje pochybenia. K ostatným žalobným
námietkam argumentačne nevybočil z dôvodov preskúmavaných rozhodnutí a z vyjadrenia zaslaného
súdu k obsahu žaloby.
47. Žalobca pred súdom ozrejmoval pozadie vzniku konfliktu zainteresovaných súdnych znalcov
v predmetnom odbore, ktorý vznikol v dôsledku vedenia súdneho konania v občianskoprávnej veci,
predmetom ktorej okrem iného je posúdenie pravosti podpisu na listine (závete) poručiteľa z roku
1980. K pohnútke podať správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného uviedol, že je to otázkou jeho
profesionálnej cti, pretože ako dlhoročný odborník v danom odbore, plniaci si vždy svoje povinnosti
pri výkone znaleckej činnosti riadne, sa cíti dotknutý výhradami správneho orgánu smerovanými
proti odbornosti žalobcu a proti logike, metodike a odbornej úrovni (kvalite) znaleckého posudku č.
8/2017. K sankcionovanému skutku pod písm. k/ skutkovej vety rozhodnutia prvého stupňa zopakoval
argumentáciu uvedenú v žalobe, dodajúc, že nové porovnávacie materiály boli doložené z iniciatívy
objednávateľa znaleckého posudku č. 8/2017 z archívu spoločnosti Contax s.r.o., 075 01 Ruskov, ktorá
archivuje doklady JRD Plechotice, kde poručiteľ pracoval od roku 1973, pričom tieto dokumenty si
mohla zabezpečiť aj protistrana. O ich pôvode bol Okresný súd Trebišov na pojednávaní informovaný
a v tomto smere nič nenamietal. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že v skôr vypracovaných znaleckých
posudkoch a v odbornom vyjadrení, ku ktorým mal žalobca na základe zadania objednávateľa
vyhotoviť odborné stanovisko pre účely súdneho konania, menovaní znalci nevychádzali z dostatočného
množstva porovnávacích materiálov, a teda ani nemohli dôjsť k záveru znaleckého posúdenia pravosti
podpisu poručiteľa ako žalobca, že podpis na spornej listine je pravý, čo žalobca aj označil za
dôvod podania sťažnosti na nepravdivý znalecký posudok žalobcu sporovou protistranou. V súvislosti
s vytýkanou zmätočnou metodikou psychologického posudzovania pod písm. l/ skutkovej vety výroku
prvostupňového rozhodnutia žalobca s poukazom na obsah strán 23 a 24 znaleckého posudku podal
vysvetlenie, že v rámci iných skutočností to bola aj reakcia na konštatovanie protistrany, že pisateľ
sporného podpisu bol alkoholik, pričom v tejto súvislosti poukázal na to, že znalkyňa A. F. I. v jej
znaleckom posudku uvádzala charakteristiky alkoholizmu a ich vplyvu na osobnosť človeka, a napriek
tomu nebola stíhaná za porušenie povinnosti vykonávať znaleckú činnosť riadne, preto mal žalobca za
to, že mal žalovaný rovnako postupovať aj voči uvedenej znalkyni.
48. V súvislosti s návrhom žalovaného na odmietnutie žaloby z dôvodu jej smerovania len
proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného a jej oneskoreného doplnenia v časti petitu proti
druhostupňovému rozhodnutiu po lehote podľa § 62 ods. 1 SSP, správny súd uvádza, že v každom
štádiu konania v súlade s § 97 SSP skúmal splnenie podmienok konania a dôvod na jeho zastavenie
alebo odmietnutie žaloby tu nezistil.
49. V predmetnej veci ide o súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného na základe žaloby vo
veci správneho trestania (§ 6 ods. 2 písm. b/ SSP v spojení s § 194 a nasl. SSP), v rámci ktorého
Správny súdny poriadok neustanovuje povinné právne zastúpenie žalobcu (§ 49 ods. 2 písm. b/ SSP),
teda ani správna žaloba nemusí byť spísaná advokátom. Správny súd vyhodnotil podanie žalobcu,
ako fyzickej osoby bez právneho zastúpenia, v súlade s ustanovením § 55 ods. 3 SSP podľa jeho
obsahu a sledujúc účel súdnej ochrany poskytovanej fyzickým a právnickým osobám v rámci správneho
súdnictva, s vyššou manudukčnou povinnosťou vyzval žalobcu podľa § 59 ods. 1 až 3 SSP (uznesením
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/60/2019-73 zo dňa 22.09.2022), pod sankciou odmietnutia
žaloby v prípade nevyhovenia výzve súdu, na opravu a doplnenie žaloby. Na základe uvedenej
výzvy žalobca doplnil petit žaloby tak, aby bolo možné rozhodovať o predmete súdneho prieskumu
zákonnosti v rámci správneho súdnictva. Odhliadnuc od uvedeného, pri neformálnom vyhodnotení
obsahu žaloby v predmetnej veci je zrejmé, že žalobca žalobnými dôvodmi napáda aj administratívne
rozhodnutie druhého stupňa (napr. formuláciami „Tvrdenie druhostupňového správneho orgánu ....“,
príp. označovaním jednotlivých žalobných bodov v súlade s označením jednotlivých dôvodov rozkladu
v rámci odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia „K bodu Ad 1,..., K bodu Ad 2....“ atď.).
50. Z uvedeného dôvodu správny súd vyhodnotil, že odmietnutie správnej žaloby z dôvodu podľa § 98
ods. 1 písm. g) SSP, teda v danom prípade na základe čisto formalistického vyhodnotenia obsahu žaloby,
bez využitia inštitútu výzvy na odstránenie vád podania vo veci samej postupom podľa § 59 ods. 1 SSP,

by žalobcovi privodilo neželaný následok denegatio iustitiae. Postup súdu v tejto veci, jej prejednaním
a meritórnym rozhodnutím, korešponduje aj s právnym záverom vyplývajúcim z uznesenia Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Asan 18/2019 z 29. septembra 2021, publikovaného
v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. 3/2022 pod č.
R 38/2022: „Ak žalobca v žalobnom návrhu navrhne zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa a tento orgán označí ako žalovaného, avšak žaloba a jej prílohy obsahujú jasnú informáciu o tom,
ktorý orgán a akým rozhodnutím rozhodol o jeho odvolaní proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu,
správny súd mal postupovať podľa § 59 ods. 1 správneho súdneho poriadku a vyzvať žalobcu na opravu,
vyjasnenie či doplnenie žaloby.“
51. Ako najpodstatnejší dôvod žaloby správny súd vyhodnotil námietku žalobcu, že správny orgán uložil
trest za spáchaný správny delikt podľa § 26 ods. 3 písm. a) ZZTP (podľa zákona č. 382/2004 Z. z.
v znení účinnom od 01.07.2018), hoci trestnosť skutku, resp. zodpovednosť za predmetný správny delikt
posudzoval správne podľa zákona účinného v čase spáchania iného správneho deliktu, podľa § 27 ods.
1 písm. b) SZZTP (zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018).
52. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v rámci úvahy o uloženom druhu
a výmere sankcie za prejednávaný správny delikt poukázal na znenie tretej vety ustanovenia § 37c
zákona č. 382/2004 Z. z., v zmysle ktorého páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý
dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o inom správnom delikte rozhoduje. V nadväznosti na
uvedenú zákonnú úpravu žalovaný uviedol, že na jej základe pri ukladaní druhu sankcií sa riadil
ustanoveniami zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2018 (ZZTP), t. j. ustanoveniami
účinnými od 01.07.2018.
53. Zároveň žalovaný v rozhodnutí dodal, že okrem vyššie uvedeného ustanovenia pri ukladaní sankcií
aplikoval aj Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy R (91) 1 o správnych sankciách a postupoval
v súlade so Zásadou 2, bod 1 o zákaze ukladania prísnejšej správnej sankcie za čin, za ktorý v čase,
keď bol spáchaný, bolo možné uložiť miernejšiu sankciu. Ďalej dôvodil, že „Vzhľadom na uvedené
pravidlo správny orgán, postupujúc pri ukladaní druhu sankcie podľa ZZTP (zákona č. 382/2004 Z. z.,
v znení účinnom od 01.07.2018 – poznámka súdu), použil zásadu Odporúčania Výboru ministrov Rady
Európy R (91) 1 a pri ukladaní pokuty vychádzal z limitu maximálnej možnej pokuty, ktorú bolo možné
uložiť účastníkovi konania podľa SZZTP, t.j. do 1 650 Eur, pretože táto pokuta je miernejšia ako výška
pokuty v čase ukladania pokuty.“
54. V nadväznosti na uvedené správny súd poznamenáva, že priaznivejším druhom sankcie by v tomto
prípade bolo písomné napomenutie namiesto peňažného trestu, avšak žalovaný za účelom výberu
priaznivejšieho druhu sankcie (ako to sám vymedzil) nekompatibilne pokračuje v odôvodnení výšky
peňažného trestu, čo už ale súvisí s rozpätím peňažnej pokuty (možnosťou podľa zákona v pevne
stanovenom rozmedzí vybrať tzv. výšku trestu; pri peňažnom druhu trestu konkrétnu sumu pokuty).
55. V čase spáchania predmetného správneho deliktu (vypracovanie znaleckého úkonu dňa 15.11.2017)
podľa § 27 ods. 3 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018 (SZZTP, ako
tento označoval v rozhodnutiach žalovaný) za správny delikt podľa odseku 1 bolo možné uložiť peňažnú
pokutu do 1 650 Eur fyzickej osobe a do 33 190 Eur právnickej osobe. To znamená, že pri uložení
uvedeného druhu sankcie – peňažnej pokuty zákon účinný v čase spáchania predmetného správneho
deliktu určoval rozmedzie pokuty pre fyzickú osobu od 0,- Eur do 1 650,- Eur.
56. Naproti tomu, v čase ukladania predmetného trestu (13.09.2018 prvostupňovým administratívnym
rozhodnutím) zákon č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2018 (ZZTP) jednak už neupravoval ako
druh trestu písomné napomenutie a jednak podľa § 26 ods. 3 písm. a) citovaného zákona bolo rozpätie
peňažnej pokuty, ktorú bolo možné uložiť fyzickej osobe za iný správny delikt stanovené od 50,- Eur
do 2 000,- Eur, teda oproti zákonnej úprave účinnej v čase spáchania prejednávaného iného správneho
deliktu sa rozpätie peňažnej pokuty zvýšilo tak na dolnej hranici ako aj na hornej hranici peňažnej pokuty.
57. Uvedeným postupom žalovaný porušil zásada zákazu retroaktivity trestnoprávnych noriem, ktorá
sa v zmysle ustálenej judikatúry európskych a vnútroštátnych súdnych autorít plne aplikuje aj v rámci
administratívneho trestania. Táto zásada je zároveň úzko spojená s princípom zákonnosti uplatňovanom
pri vyvodzovaní trestnej, resp. deliktuálnej zodpovednosti a ukladaní trestov (nulla crimen sine lege
a nulla poena sine lege premietnuté do čl. 49 Ústavy SR a čl. 7 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd). Uvedenému prelomeniu ústavného zákazu retroaktivity pri ukladaní trestu
zodpovedá aj zákonná úprava ukladania trestov podľa § 2 ods. 1 in fine Trestného zákona, na ktorého
dodržiavanie pri ukladaní trestov správny súd pri prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia
prihliada zo zákona aj nad rámec žaloby (§ 195 písm. d/ SSP). Teda, ak v čase medzi spáchaním činu a
vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

58. Za daných okolností prípadu, kedy aplikáciou neskoršej právnej normy (zákona č. 65/2018 Z. z.
v znení zákona č. 65/2018 Z. z.) pri ukladaní predmetného trestu žalovaným za skutok spáchaný v čase
účinnosti pre páchateľa priaznivejšej právnej normy, nemožno subsumovať výrok o uložení trestu za iný
správny delikt prvostupňového rozhodnutia v spojení s potvrdzujúcim druhostupňovým rozhodnutím pod
ústavnú výnimku zákazu retroaktivity podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR.
59. Taktiež možno konštatovať, že žalovaný si nesprávne vyložil prechodné ustanovenie § 37c ods. 4
vety tretej zákona č. 382/2004 Z. z. (prechodné ustanovenie k zákonu č. 65/2018 Z. z. ku konaniam
o priestupkoch a konania o iných správnych deliktoch začatých a právoplatne neskončených pred 1.
júlom 2018).
60. Z obsahu výroku prvostupňového rozhodnutia a príslušnej časti jeho odôvodnenia v časti o uložení
trestu vyplýva, že žalovaný spojil aplikáciu úpravy pojednávajúcej o časovej pôsobnosti zákona čo do
uloženia druhu trestu za iný správny delikt, teda možnosťami medzi výberom spomedzi druhov trestov,
ktoré bolo možné uložiť podľa § 27 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018,
t. j. po a) písomné napomenutie, b) peňažnú pokutu, c) zákaz výkonu činnosti a d) vyčiarknutie zo
zoznamu, s povinnosťou ukladať trest podľa zákona účinného v čase spáchania skutku, ibaže by v čase
od spáchania predmetného skutku do vyvodenia deliktuálnej zodpovednosti nadobudol účinnosť zákon,
podľa ktorého by bolo možné uložiť priaznivejší trest.
61. Na druhej strane, paradoxne, žalovaný vyjadril úmysel pri uložení trestu aplikovať zásadu
Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy R (91) 1 (uloženie priaznivejšieho testu), dôvodiac uloženie
trestu tým, že „.... pri ukladaní pokuty vychádzal z limitu maximálnej možnej pokuty, ktorú bolo možné
uložiť účastníkovi konania podľa SZZTP, t. j. do 1 650 Eur, pretože táto pokuta je miernejšia ako výška
pokuty v čase ukladania pokuty.“, ale napriek aplikovanej zásade (ako aj v rozpore s čl. 50 ods. 6 Ústavy
SR ako aj § 2 ods. 1 Trestného zákona) vo výroku rozhodnutia prvého stupňa žalovaný uviedol, že ukladá
sankciu vo forme peňažnej pokuty podľa § 26 ods. 3 písm. a) ZZTP, teda podľa zákona neúčinného
v čase spáchania skutku, ktorý navyše v danom prípade ani nebol pre deliktuálne zodpovednú osobu
(žalobcu) priaznivejší.
62. Všetky časti výroku administratívneho rozhodnutia sú záväzné. Záväzné je aj určenie zákona, podľa
ktorého správny orgán uložil pokutu (v danom prípade v jeho časovej pôsobnosti od 01.07.2018). Zo
znenia § 26 ods. 3 písm. a) ZZTP je zrejmé zákonné rozpätie pri tomto druhu peňažnej sankcie,
v rámci ktorého sa konajúci správny orgán mohol pri aplikácii kritérií pre ukladanie druhu s výmery trestu
pohybovať (§ 26 ods. 5 citovaného zákona), a to od 50,- Eur na spodnej hranici do 2 000,- Eur na
hornej hranici pri fyzických osobách. Teda celkom jednoznačne ide pre deliktuálne zodpovednú osobu
o nepriaznivejší zákon vo vzťahu k rozpätiu výmery tohto druhu trestu oproti zneniu zákona účinného
v čase spáchania predmetného skutku (§ 27 ods. 3 písm. b/ SZZTP; znenie účinné do 30.06.2018),
podľa ktorého sú obe hranice výmery peňažného trestu nižšie, a to od 0,- Eur do 1 650,- Eur.
63. Skutočnosť, že správny orgán aplikuje pri ukladaní trestu priaznivejší zákon alebo aplikuje zásadu
zákazu retroaktivity, musí vyplývať priamo z výroku rozhodnutia uvedením zákona, pretože len tak je
možné z hľadiska ochrany práv a právom chránených záujmov dotknutého účastníka administratívneho
konania alebo z hľadiska predmetu ochrany administratívneho trestania a naplnenia individuálnej
ako aj generálnej prevencie v rámci opravných prostriedkov alebo súdneho prieskumu zákonnosti
prostredníctvom odôvodnenia výroku revidovať, príp. korigovať uloženie trestu. Rovnako tak, uvedenie
zákona v znení, ktoré bolo pri uložení trestu aplikované, je podstatné pre presvedčivé a zrozumiteľné
odôvodnenie použitia kritérií (§ 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018) pre
určenie konkrétnej výmery trestu, ktorých použitie sa viaže ku konkrétnemu zákonnému rozpätiu výmery
trestu (teda k zákonu v jeho aplikovanom znení).
64. Preto v prejednávanom prípade nemožno akceptovať zmätočné odôvodnenie žalovaného v tom
zmysle, že správny orgán deklaruje použitie zákona účinného v čase ukladania trestu, teda zákona
č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2018 („postupujúc ... podľa ZZTP...“) a zároveň v rámci
odôvodnenia uvedie, že z nepriaznivejšej právnej normy akceptuje hornú hranicu výmery peňažného
trestu do 1 650 Eur, čo je však horná hranica trestu podľa zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom
do 30.06.2018.
65. Skutky predmetného správneho deliktu žalovaný rozdelil na formálne pochybenia nižšej závažnosti
(vymedzené pod písm. a/ až h/ v skutkovej vete prvostupňového rozhodnutia) a pod závažnejšie
pochybenia podradil skutky uvedené pod písm. i) až l) skutkovej vety.
66. Skutky nižšej závažnosti vymedzené pod písm. a/ až h/ v skutkovej vete nie sú medzi účastníkmi
konania sporné a tieto žalobca nenamietal, v administratívnom konaní pripustiac vytýkané pochybenia.

67. Pokiaľ ide o štruktúru, poradie a obsah jednotlivých častí znaleckého posudku (osnovu), ako jedného
z úkonov znaleckej činnosti, vo všeobecnosti platí, že tieto explicitne určuje jednak zákon č. 382/2004 Z.
z. v ustanoveniach § 17 ods. 1 až 6 a jednak na jeho vykonanie aj vyhláška Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „vyhláška č. 490/2004 Z. z.“) v ustanoveniach § 18 ods. 1, 2, 3 v spojení s prílohami č. 3 až
5 citovanej vyhlášky.
68. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že z celkového pohľadu na osnovu znaleckého posudku č.
8/2017, táto nebola dodržaná.
69. Z obsahu predmetného znaleckého posudku č. 8/2017, a to s prihliadnutím na celkový obsah
a osnovu jeho zošitej väzby, vyplýva, že tento znalecký posudok žalobca štrukturálne a obsahovo
nezostavil striktne podľa vyššie uvedených záväzne stanovených pravidiel. Naopak, do vyhotovenia
znaleckého posudku žalobca zakomponoval aj iné znalecké úkony, teda otázky netvoriace zadanie
zadávateľa na vypracovanie odpovede formou znaleckého posudku.
70. Pri vyhodnotení dodržania štruktúry a obsahu znaleckého posudku bolo potrebné vychádzať zo
zadania, na základe ktorého bol vypracovaný. Z obsahu žiadosti na vypracovanie znaleckého posudku
zo dňa 12.09.2017 (ďalej len „žiadosť o vypracovanie znaleckého posudku“), zadanej súkromnou osobou
podľa § 209 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších (ďalej len
„CSP“) v rámci prebiehajúceho súdneho konania, a to právnym zástupcom žalovanej v civilnom spore
vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 15C/401/2015, vyplýva, že zadávateľ na vypracovanie
predmetného znaleckého posudku konkretizoval pre účely jeho vypracovania jedinú základnú otázku,
a to nasledovným spôsobom „Základnou otázkou posúdenia je či podpis na listine zo dňa 30.04.1980
označenej ako „Moje rozhodnutie – závet“ patrí poručiteľovi F. G. nar. XX.XX.XXXX naposledy bytom
Plechotice, zomrel XX.XX.XXXX.“ Inými slovami, predmetom zadania bolo určenie pravosti podpisu
poručiteľa uvedeného na spornej listine (na závete).
71. Následne v texte žiadosti o vypracovanie znaleckého posudku zadávateľ uviedol nasledovnú
požiadavku „Zároveň žiadam aj o odborné stanovisko k doposiaľ spracovaným znaleckým posudkom
znalcov, a odborným vyjadreniam, a to: 1/ ZP A. H. C. zo dňa 13.06.2016, evidovaný pod č. 14/2016,
2/ ZP A. F. I. zo dňa 15.02.2017 evidovaný pod č. 11/2017, 3/ k odborným vyjadreniam H. J. K. E.
z 12.07.2016, 12.10.2016- vyjadrenia k ZP A. H. C. a z 06.03.2017 k ZP A. F. I., 4/ uveďte iné skutočnosti
zistené pri znaleckom skúmaní.“
72. Hoci sám zadávateľ nelogicky, príp. bez bližšieho vysvetlenia požiadavku uvedenia iných skutočností
zistených pri znaleckom skúmaní zaradil v žiadosti o vypracovanie znaleckého posudku pod č. 4/ v poradí
za požiadavkami na vypracovanie odborného stanoviska, a nie k časti formulovanej základnej otázky,
ktorá mala byť zodpovedaná vo forme znaleckého posudku, bolo povinnosťou osloveného znalca (za
účelom ustálenia počtu a druhov zadaných znaleckých úkonov na vypracovanie) buď dopytom na
zadávateľa odstrániť nejasnosti zadania, alebo vyložiť predmetnú žiadosť podľa jej obsahu v nadväznosti
na jednotlivé obsahovo samostatné zadania znaleckých úkonov a s ohľadom na požiadavky zákona
č. 382/2004 Z. z. každé zadanie v potrebnom obsahovom a štrukturálnom zložení vypracovať zvlášť/
osobitne.
73. Z obsahu a štruktúry jednotlivých častí predmetného znaleckého posudku č. 8/2017, zviazaných do
jedného celku pod spoločným označením znalecký posudok, vyplýva, že do vyhotovenia znaleckého
posudku žalobca zakomponoval aj iné druhy znaleckých úkonov (odborné stanoviská), ktoré netvorili
zadanie zadávateľa na vypracovanie odpovede formou znaleckého posudku (identifikácia pravosti
podpisu poručiteľa na označenej listine – závete, doslovne vyjadrenej zadaním „... či podpis na listine .....
patrí poručiteľovi ......“).
74. Podľa § 16 ods. 1 vety druhej v spojení s § 18 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do
30.06.2018 úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko
alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie, pričom pri vykonávaní ostatných úkonov znaleckej
činnosti znalec primerane použije ustanovenia o znaleckom posudku. V nadväznosti na uvedenú právnu
úpravu možno konštatovať, že bolo povinnosťou žalobcu, ako odborne spôsobilej osoby zapísanej do

príslušného zoznamu znalcov, pre účely zadania zadávateľa na vypracovanie znaleckého posudku
a na vypracovanie odborných stanovísk k vyššie uvedeným otázkam, vypracovať každý znalecký úkon
samostatne, a nie v rámci jedného znaleckého úkonu – znaleckého posudku č. 8/2017 dotvárať otázky,
ktoré pre účely vypracovania znaleckého posudku na základnú otázku pravosti podpisu poručiteľa
zadávateľ v žiadosti na vypracovanie znaleckého posudku nezadal.
75. Z citovaných ustanovení zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018 vyplýva primeraná
aplikácia právnej úpravy vzťahujúcej sa na štruktúru a obsahové náležitosti znaleckého posudku ako
jedného z druhov znaleckých úkonov, teda že iný druh znaleckého úkonu ako znalecký posudok musí
byť opatrený podpisom, úradnou pečiatkou, znaleckou doložkou a dátumom. Práve na základe týchto
náležitostí znaleckého úkonu možno odlíšiť znalecký úkon od úkonu vykonaného osobou nezapísanou
v zozname znalcov pre ten-ktorý odbor, príp. odvetvie vedené príslušným orgánom verejnej správy.
76. Uvedený výklad podporuje i právny záver vyplývajúci z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4 Sžk 22/2017 z 10. mája 2018, v ktorom najvyšší súd uviedol „Pokiaľ ide o náležitosti
ostatných úkonov znaleckej činnosti, ustanovenie § 18 zákona o znalcoch určuje, že na vykonanie
ostatných znaleckých úkonov sa primerane použijú ustanovenia o znaleckom posudku. Tri základné
časti každého znaleckého úkonu sú vymedzenie, riešenie a výsledok úlohy znaleckého skúmania.
Obsah znaleckého úkonu je do určitej miery determinovaný jeho vnútornou skladbou, inak povedané,
primerané použitie formálnych náležitostí vlastných pre znalecké posudky pri vykonávaní jednoduchších
foriem znaleckých úkonov má za následok nárast ich výpovednej hodnoty - presvedčivosť. Rozsah
primeranosti použitia formálnych náležitostí charakteristických pre znalecké posudky pri vykonávaní
iných foriem znaleckej činnosti treba posudzovať z hľadiska zabezpečenia ich preskúmateľnosti.
Súčasťou každého znaleckého úkonu musí byť odtlačok úradnej pečiatky, znalecká doložka, evidenčné
číslo, dátum a podpis znalca. Uvádzanými skutočnosťami totiž znalec deklaruje, že úkon vypracoval ako
subjekt oprávnený vykonávať činnosť podľa ZZTP.“
77. Možno teda len prisvedčiť záverom žalovaného vo vzťahu ku skutkovému a hmotnoprávnemu
posúdeniu nezhody a nesprávnosti znalcom uvádzaných otázok na str. č. 2 znaleckého posudku
č. 8/2017 (okrem základnej otázky ohľadom určenia pravosti podpisu poručiteľa na predmetnom
závete), ktoré nekorešpondovali so zadaním zadávateľa. Žalovaný správne poukázal na to, že odborné
stanovisko je iný druh úkonu znaleckej činnosti ako znalecký posudok (§ 16 zákona č. 382/2004 Z. z.
v znení účinnom do 30.06.2018), ale žalobca uvedené zákonné delenie nerešpektoval.
78. Pokiaľ ide o skutok správneho deliktu uvedený pod písmenom i/ v skutkovej vete výroku
prvostupňového rozhodnutia, teda že „v časti „záver“ na strane 22 nie sú uvedené odpovede na všetky
4 deklarované úlohy z úvodnej časti“, tento skutok už bol irelevantný, vzhľadom k tomu, že žalobcom
boli v úvodnej časti znaleckého posudku na strane 2 nesprávne formulované otázky v zmysle zadania
žiadosti na vypracovanie znaleckého posudku, resp. v rozpore s obsahom žiadosti, ktorej predmetom
okrem vypracovania znaleckého posudku na jednu zásadnú otázku pravosti podpisu poručiteľa boli aj
zadania na vypracovanie odborných stanovísk ako osobitných druhov znaleckých úkonov. V danom
prípade, paradoxne, žalobca v časti záver znaleckého posudku podal odpoveď na reálne jedinú položenú
otázku pre účel vypracovania znaleckého posudku, ktorá mala byť obsahom odpovede v zmysle zadania.
Zároveň je však potrebné zopakovať, že hoci žalobca vypracoval odborné stanoviská k nastoleným
otázkam, tieto nemali byť súčasťou znaleckého posudku, ale mali byť vypracované samostatne (§
16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018), a to s použitím formálnych
náležitostí stanovených zákonom pre znalecký posudok (§ 17 ods. 2, 3, 5, 6 citovaného zákona v spojení
s vykonávacou vyhláškou č. 490/2004 Z. z.), teda tieto odborné stanoviská ako každý znalecký úkon (§
18 citovaného zákona) mali byť opatrené odtlačkom úradnej pečiatky, znaleckou doložkou, evidenčným
číslom, dátumom a podpisom znalca (žalobcu).
79. Žalobné body napádajúce uloženie pokuty za skutok pod písmenom k/ - „nie sú uvedené relevantné
podklady, t. j. použitá literatúra na vypracovanie znaleckého posudku, a tiež nie je uvedený spôsob
získania nových porovnávacích materiálov,“, správny súd vyhodnotil ako dôvodné.
80. Žalovaný pod „neuvedenie relevantných podkladov“ v predmetnom znaleckom posudku podradil
jednak neuvedenie literatúry použitej na vypracovanie znaleckého posudku a jednak neuvedenie
spôsobu získania nových porovnávacích materiálov, čo by bolo možné vyhodnotiť ako porušenie

jednej právnej povinnosti uloženej znalcom pri vypracúvaní znaleckého posudku dvoma samostatnými
skutkami, ak by také, samozrejme, vyplývali z právnej úpravy zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom
v čase vypracovania predmetného znaleckého posudku, t. j. do 30.06.2018 v spojení s jeho vykonávacou
vyhláškou.
81. Jediná, explicitne stanovená povinnosť uviesť literatúru použitú pri vypracovaní znaleckého posudku,
je upravená vo vykonávacej vyhláške č. 490/2004 Z. z. v prílohe č. 5 časti I. Úvodná časť v bode
7., a to v rámci úpravy osnovy znaleckého posudku pre odbor stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty
nehnuteľnosti, podľa ktorého úvodnú časť znaleckého posudku majú tvoriť „Ďalšie použité právne
predpisy a literatúra.“
82. Teda možno súhlasiť so žalobcom, že v čase vypracovania predmetného znaleckého posudku mu
žiaden právny predpis striktne neprikazoval pri vypracovaní znaleckého posudku uviesť v ktorejkoľvek
jeho časti literatúru, ktorú použil pri jeho vypracovaní.
83. Obdobne, ani druhý skutok - neuvedenie spôsobu získania nových porovnávacích materiálov („...
a tiež nie je uvedený spôsob získania nových porovnávacích materiálov“), nie je možné subsumovať
pod správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018,
teda pod porušenie iných povinností ustanovených týmto zákonom, keďže uvedený zákon ani jeho
vykonávacia vyhláška č. 490/2004 Z. z. (čo do obsahu znaleckého posudku a jeho osnovy) v čase
vyhotovenia predmetného znaleckého posudku právnu povinnosť uviesť „spôsob získania“ nových
porovnávacích materiálov, resp. zovšeobecnene povedané podkladov pre vypracovanie znaleckého
posudku, znalcom explicitne neukladal.
84. Opäť, aj vo vzťahu k uvedenému vytýkanému porušeniu zákonných povinností žalobcom možno
dať do pozornosti, že jediná, explicitne stanovená povinnosť uviesť podklady dodané zadávateľom
alebo znalcom, bola v čase vypracovania predmetného znaleckého posudku upravená vo vykonávacej
vyhláške č. 490/2004 Z. z. v prílohe č. 5 časti I. Úvodná časť v bode 5. (v rámci úpravy osnovy znaleckého
posudku pre odbor stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti), podľa ktorého úvodnú časť
znaleckého posudku majú tvoriť „Podklady na vypracovanie posudku, ktoré sa delia na podklady dodané
zadávateľom a podklady získané znalcom.“
85. Preto vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti voči žalobcovi za skutky uvedené pod písm. k/ skutkovej
vety prvostupňového administratívneho rozhodnutia je možné vyhodnotiť ako porušenie zásady trestania
Nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege – žiaden trestný čin bez zákona, žiaden trest bez zákona,
zakotvenej v čl. 7 bode 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 49 Ústavy
Slovenskej republiky, ktorá sa uplatňuje aj v administratívnom trestaní, ako ide vo veci samej.
86. Podľa § 17 ods. 6 veta druhá a veta šiesta zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018,
„Úvod“ obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny úkon, na ktorý sa znalecký posudok použije.
Prílohy znaleckého posudku môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom nezošitú časť; v takom
prípade musia obsahovať údaje o znaleckom posudku, ku ktorému sa viažu, musia byť zošité a opatrené
úradnou pečiatkou a podpisom znalca.
87. Podľa § 17 ods. 5 veta druhá a veta šiesta zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2018,
úvod obsahuje úlohu, účel a predmet znaleckého skúmania a výpočet podkladov, z ktorých znalec
pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal. Podklady, z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého
posudku vychádzal, nemusia byť prílohou znaleckého posudku, ak sú verejne prístupné alebo ak
sú súčasťou spisového materiálu; v takom prípade znalec odkáže na zdroj spôsobom, aby nebol
zameniteľný.
88. Vo vzťahu k zákonom stanovenej obsahovej stránke a osnove znaleckého posudku správny súd len
na margo dáva do pozornosti, že povinnosť uviesť v úvode znaleckého posudku výpočet podkladov pre
vykonanie znaleckého posudku a uviesť ich zdroj nezameniteľným spôsobom (v prípade, ak podklady
nemusia byť súčasťou znaleckého posudku), bola stanovená v § 17 ods. 5 veta druhá a veta šiesta
zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2018, podľa ktorého znenia sa však trestnosť skutku
pod písm. k/ - neuvedenie spôsobu získania nových porovnávacích materiálov ako porušenie stanovenej
právnej povinnosti nemôže posudzovať (z dôvodu aplikácie zásady zákazu retroaktivity pri posudzovaní

trestnosti skutku). V tejto súvislosti správny súd dodáva, že uvedenie spôsobu získania (nie uvedenie
zdroja) nových porovnávacích materiálov, inými slovami podkladov, z ktorých žalobca ako znalec pri
vykonávaní znaleckého posudku vychádzal, nebolo právnou povinnosťou znalca stanovenou zákonom
č. 382/2004 Z. z. ani v znení účinnom do 30.06.2018 ani v znení účinnom od 01.07.2018.
89. Odhliadnuc od uvedeného vo všeobecnosti možno pripustiť, že uvedenie odbornej literatúry
použitej pri vypracovaní znaleckého posudku a uvedenie zdroja podkladov použitých ako porovnávacie
materiály na vypracovanie znaleckého posudku, príp. spôsobu ich získania, napr. či boli zabezpečené
vyhľadávacou činnosťou znalca alebo poskytnuté zadávateľom (ako v predmetnom prípade), keď neboli
súčasťou súdneho spisu v predmetnom občianskoprávnom konaní pred okresným súdom, môže prispieť
k presvedčivosti a preskúmateľnosti znaleckého posudku, avšak v kontexte prejednávaného prípadu je
potrebné mať na zreteli, že toto sú atribúty znaleckého posudku, ako jedného z vykonaných dôkazov
v civilnom súdnom konaní, ktoré hodnotí civilný súd, a nie orgán dohľadu (žalovaný) na úseku správy
výkonu znaleckej činnosti.
90. Preto bolo predčasné tvrdenie žalovaného o pochybnostiach vo vzťahu k dôveryhodnosti zdroja
porovnávacích materiálov alebo o nemožnosti preskúmania obsahu znaleckého posudku, pretože
tento nedostatok je odstrániteľný v rámci inštitútu doplnenia alebo bližšieho vysvetlenia znaleckého
posudku podľa § 17 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018 na žiadosť
zadávateľa alebo výsluchom znalca súdom podľa § 208 Civilného sporového poriadku. Na základe
takto doplneného dokazovania môže súd hodnotiaci výpovednú hodnotu obsahu a záveru znaleckého
posudku, v kontexte s ostatnými dôkazmi predloženými alebo vykonanými v súdnom konaní dospieť
v záveru o preskúmateľnosti alebo nepreskúmateľnosti znaleckého posudku.
91. V prejednávanom prípade je z obsahu predmetného znaleckého posudku zrejmé, že kópie
nových porovnávacích materiálov (dodatočne predložených k vypracovaniu predmetného znaleckého
posudku zadávateľom) sú jeho súčasťou, pričom žalobca dal do pozornosti, že k týmto novým
porovnávacím materiálom podal vysvetlenie na pojednávaní v predmetnej občianskoprávnej veci
pred okresným súdom, ktorý, podľa vyjadrenia žalobcu, nemal žiadne námietky. V tejto súvislosti
správny súd dodáva, že uvedenú skutočnosť si žalovaný v rámci konania v preskúmavanej veci
administratívneho trestania zo súdneho spisu Okresného súdu Trebišov neoveril, ani zo žiadneho
dôkazu nachádzajúceho sa v administratívnom spise nevyplýva, že by pre neuvedenie pôvodu alebo
zdroja nových porovnávacích materiálov civilný súd vyhodnotil predmetný znalecký posudok ako
nedôveryhodný alebo nepreskúmateľný dôkaz.
92. Ďalej žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ku skutku pod písm. l/ skutkovej vety,
ktorú skrátene v odôvodnení zhrnul pod označenie zmätočná metodika psychologického posudzovania,
žalobcovi vytýkal zmätočnosť znaleckého posudku z dôvodu logického rozporu spočívajúceho v
tom, že na stranách 23-24 znaleckého posudku znalec uviedol, že len z podpisu sa nedá vykonať
psychodiagnostika, no napriek tomu sám následne psychodiagnostiku uviedol len na základe podpisu.
Za zmätočne pôsobiace označil aj to, že podľa vyjadrenia znalca sa uvedená psychodiagnostika
nevzťahuje k poručiteľovi, teda znalcom uvádzaná informácia je nadbytočná a v celom kontexte pôsobí
zmätočne, pretože vyvoláva dojem, že sa vzťahuje na osobu poručiteľa.
93. Z hľadiska osnovy (poradia usporiadania jednotlivých obsahových častí) predmetného znaleckého
posudku č. 8/2017 sa žalovaným vytýkaná zmätočná metodika psychologického posudzovania na strane
23-24 znaleckého posudku (značená nadpisom „Zistené iné skutočnosti pri znaleckom skúmaní:“; ďalej
v rozsudku aj „zistené iné skutočnosti“) nachádza za jeho časťou „IV.Záver“ (časť obsahujúca odpoveď
na otázku pravosti podpisu poručiteľa na skúmanom závete), pričom pod textom k zisteným iným
skutočnostiam sa nachádza uvedenie miesta a dátumu, pečiatka znalca a podpis znalca. Na stranách
25 až 33 sa následne nachádza písomná časť nazvaná „Vyjadrenie znalca k znaleckému posudku A.
H. C. č. 14/2016, k znaleckému posudku A. A. F. I. č. 11/2017 odbornému stanovisku H. J. K. E.“, za
ktorým na strane 34 zviazaného znaleckého posudku nasleduje „Znalecká doložka“ a podpis znalca.
94. Na základe uvedeného zaradenia zistených iných skutočností pri znaleckom skúmaní do celkovej
štruktúry znaleckého posudku možno konštatovať, že osnova znaleckého posudku, ktorú explicitne
určuje vykonávacia vyhláška č. 490/2004 Z. z. v prílohe č. 4, nebola pri vypracovaní predmetného
znaleckého posudku dodržaná, pretože za časťou III. Záver má nasledovať časť IV. Prílohy a časť

V. Znalecká doložka, a nie ako v prejednávanom prípade, uvedenie iných skutočností pri znaleckom
skúmaní a následné odborné stanoviská (vyjadrenia) znalca, ktoré mali byť vyhotovené ako samostatné
iné druhy znaleckého úkonu.
95. Pokiaľ ide o obranu žalobcu spočívajúcu vo vysvetlení, že na strane 23 a 24 znaleckého posudku
uviedol v rámci iných skutočností reakciu na konštatovanie protistrany (predmetného civilného konania
– poznámka správneho súdu), že pisateľ (poručiteľ) sporného podpisu na závete bol alkoholik, tak tento
dôvod alebo argumentačné prepojenie z obsahu zistených iných skutočností nijako nevyplýva a nie je
ho možné odvodiť ani v kontexte predchádzajúcich častí znaleckého posudku, vrátane jeho záveru, teda
odpovede na podstatnú otázku zadávateľa. Inými slovami, úmysel žalobcu obsahom textu v rámci iných
zistení na strane 23 a 24 znaleckého posudku v nejakej miere korigovať alebo len reagovať na tvrdenie
protistrany z civilného konania o alkoholizme pisateľa závetu nie je zreteľne zjavné, ani v kontexte
predchádzajúcich častí znaleckého posudku z jeho obsahu priamo nevyplýva.
96. Zároveň žalobca v priebehu preskúmavaného administratívneho konania ako i v správnej žalobe
tvrdil, že na strane 24 znaleckého posudku nie sú uvedené žiadne trvalé charakteristiky osoby, je to
všeobecná charakteristika osobnosti z hľadiska vysokej variability v písme po grafologickej analýze 31
znakov nízkej, vysokej komplexity, ako aj znakov celostných. Naopak, namietal, že to, čo žalovaný nazval
zmätočná metodika psychologického posudzovania, nie je metodika.
97. V nadväznosti na uvedené dáva správny súd do pozornosti znenie prvého odseku a prevej
vety druhého odseku na strane 23 znaleckého posudku (zistených iných skutočností): „V rámci
vypracovania znaleckého posudku bola realizovaná aj grafologická analýza písma z odboru klinická
psychológia, kde základným východiskom pre túto analýzu boli porovnávacie materiály PM1 a PM2
– čiže vzácne textové písmo F. G., ale aj ostatné porovnávacie podpisy, vrátane sporného podpisu.
Uvedená psychdiagnostikcká analýza sa samozrejme realizuje po zosnímaní anamnestických údajov,
osobnom psychologickom vyšetrení, použitím iných psychodiagnostických techník a pod., žiaľ v tomto
prípade to nie je možné.
Dôvodom tejto analýzy bolo pochopenie motivácie a osobnosti písateľa závetu vzhľadom k zistenej
vysokej variabilite písma v jednotlivých znakoch nižšej, vyššej komplexity, ako aj znakoch
globálnych. .......“
98. V poslednej vete na starne 23 znaleckého posudku žalobca uviedol „Samotné písmo má významnú
variabilitu, je hypokinatické, pričom tri podpisy v PM1 a PM2 majú extrémne vysokú variabilitu – od
hypokinetického písma až po hyperkinetické písmo v PM2, čo priamo súvisí s tým, že F. G. má tri druhy
podpisov.“
99. Na starne 24 znaleckého posudku žalobca pokračoval textom „Psychologická – grafologická
analýza osobnosti z hľadiska vysokej variability, kde osobnosť charakterizujú najmä tieto znaky:
nízka integrovanosť v osobnostnej štruktúre, neuropsychická labilita, predovšetkým v oblasti afektivity,
nestálosť, .......“ , ukončiac text poslednou vetou v novom odseku „Uvedená stručná charakteristika
osobnosti je prinajmenšom zaujímavá a môže dokresľovať osobnosť aj z pohľadu niektorých
osobnostných dispozícií.“
100. Za textom na strane 24 znaleckého posudku žalobca uviedol miesto a dátum, podpis znalca
s úradnou pečiatkou znalca z odboru Psychológia, Klinická psychológia detí, Klinická psychológia
dospelých.
101. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že žalobca za IV. časťou znaleckého posudku (Záver; na
stane 22), v ktorom odpovedal na jedinú základnú otázku zadávateľa položenú pre účely vypracovania
písomného znaleckého posudku, použil úradnú pečiatku znalca pre odbor: Písmoznalectvo, Ručné
písmo.
102. V prvom rade je potrebné uviesť, že okrem nesprávneho zaradenia textu („Zistené iné skutočnosti
pri znaleckom skúmaní“) za záver znaleckého posudku na strany 23 a 24, teda v rozpore s exaktne
určenou osnovou znaleckého posudku v zmysle prílohy č. 4 vykonávacej vyhlášky č. 490/2004 Z. z. (ako
už súd uviedol vyššie v bode 94.), bolo nesprávne vôbec uvedený text uvádzať v rámci predmetného

znaleckého posudku a rovnako tak bolo nesprávne tento text opatriť úradnou pečiatkou znalca z odboru
Psychológia, Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých.
103. V nadväznosti na uvedené správny súd zdôrazňuje, že predmet znaleckého skúmania, t. j. otázka
alebo otázky položené zadávateľom ktoréhokoľvek druhu znaleckého úkonu determinuje aj formálne
zákonom a vyhláškou stanovené náležitosti znaleckého úkonu ako sú odtlačok úradnej pečiatky,
znalecká doložka, evidenčné číslo, dátum a podpis znalca, pričom zadanie otázky objednávateľom
znaleckého posudku v danom prípade bolo výslovne zamerané na určenie pravosti podpisu pisateľa
závetu. Uvedenému zadaniu zodpovedá Obsahové vymedzenie znaleckých odborov a odvetví (príloha
č. 6 k Inštrukcii 7/2009 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 23635/2009-51 o organizácii
a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti; ďalej v texte len „Inštrukcia č. 7/2009“) pre
odbor 27 00 00 Písomníctvo, 27 01 00 Ručné písmo (identifikácia pisateľa), v zmysle ktorého „Znalec
zapísaný v tomto odbore skúma písomný text vyhotovený ručným písmom. Osobitným predmetom
skúmania sú podpisy. Cieľom skúmania textov a podpisov vyhotovených ručným písmom je: - overenie
pravosti rukopisov, podpisov, - identifikácia pisateľa nepravých rukopisov, podpisov, - stanovenie
zhodnosti viacerých rukopisov, podpisov.“
104. Teda s prihliadnutím na zadávateľom položenú základnú otázku pre vypracovanie písomného
znaleckého posudku („.... či podpis na listine ...... patrí poručiteľovi F. G. ...“) možno konštatovať,
že žalobca odpovedal po predchádzajúcom skúmaní vykonaním písmoznaleckej analýzy sporných
a porovnávacích materiálov (od str. 5 a nasl. znaleckého posudku) na zadanú otázku v závere
znaleckého posudku na strane 22 a tento správne opatril úradnou pečiatkou (korešpondujúcou
s predmetom znaleckého skúmania) z odboru Písmoznalectvo, odvetvie Ručné písmo, avšak zároveň
nad rámec zadania do znaleckého posudku č. 8/2017 vložil text opatrený úradnou pečiatkou znalca
z odboru Psychológia, Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, ktorý nekorešpondoval
s predmetom zadania. Na základe tohto dôvodu možno vyhodnotiť, že uvedenú úradnú pečiatku znalca
žalobca použil v rozpore s ustanovením § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do
30.06.2018, akoby na neúplný samostatný iný druh úkonu znaleckej činnosti (hoci vyžiadaný neurčitým
zadaním pod bodom 4/ v žiadosti na vypracovanie znaleckého posudku), pričom ako neúplný ho možno
vyhodnotiť z dôvodu absencie akejkoľvek primeranej obsahovej štruktúry a osnovy stanovenej pre
znalecký posudok v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018 v spojení
s prílohou č. 4 k vyhláške č. 490/2004 Z. z.
105. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že zo žiadosti zadávateľa na vypracovanie znaleckého
posudku nevyplýva požiadavka na realizáciu grafologickej analýzy písma z odboru klinická psychológia,
ani na vypracovanie psychologicko–grafologickej analýzy osobnosti a už vôbec nie na vypracovanie
záveru za účelom pochopenia motivácie a osobnosti pisateľa závetu, ako to žalobca v úvode predmetnej
časti zistení iných skutočností na strane 23 znaleckého posudku uvádza. Uvedené zadania nemožno
odvodiť ani zo zadania žiadosti na vypracovanie znaleckého posudku, v rámci ktorého zadávateľ
uviedol pod číslom 4/ „uveďte iné skutočnosti zistené pri znaleckom skúmaní“. Vzhľadom k tomu, že
zadanie na vypracovanie znaleckého posudku neobsahovalo požiadavku na vypracovanie odpovedí na
vyššie uvedené otázky a ani z obsahu administratívneho spisu a tvrdení účastníkov civilného súdneho
konania nevyplýva, že predmetom občianskoprávneho konania vedeného na Okresnom súde Trebišov
pod sp. zn. 15C/401/2015 by bola rekonštrukcia psychického stavu poručiteľa (pisateľa závetu) alebo
skúmanie jeho duševného stavu v čase podpisu predmetného závetu (v zmysle obsahového vymedzenia
znaleckého odboru 34 00 00 Psychológia a odvetvia 34 02 00 Klinická psychológia dospelých podľa
prílohy č. 6 k Inštrukcii 7/2009), nie je možné akceptovať „Zistené iné skutočnosti pri znaleckom skúmaní“
ako súčasť znaleckého posudku, ktorá je navyše do jeho osnovy zaradená v rozpore s § 17 ods. 3 zákona
č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018 v spojení s prílohou č. 4 k vyhláške č. 490/2004 Z. z.
106. Napriek vyššie vytýkaným chybám správny súd dospel k záveru, že skutková veta pod písm. l/
výroku administratívneho rozhodnutia prvého stupňa v danom prípade nesprávne vymedzuje skutok,
ktorým bol porušený zákon č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018 v spojení s prílohou č. 4
k vyhláške č. 490/2004 Z. z., pretože na strane a pol (23 a 24) znaleckého posudku sa nenachádza
text, ktorý by bolo možné charakterizovať ako imanentnú súčasť znaleckého posudku a zároveň ho
nemožno vyhodnotiť ani ako samostatný iný druh úkonu znaleckej činnosti v zmysle § 16 ods. 1
vety druhej zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018 v spojení s § 18 citovaného
zákona. Z uvedeného dôvodu nie je namieste vo vzťahu k uvedenému textu sankcionovať žalobcu

za nejasnú metodiku ani neodôvodnenosť analytického záveru. Rovnako tak nie je možné sankčne
postihovať uvedenie na strane 24 bez súvislosti (s predchádzajúcim textom) trvalých psychických
vlastností osoby len na základe písma, namiesto uvedenia duševného stavu v čase právneho úkonu
(tak ako to správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí vymedzil), pretože by tým konajúci správny
orgán pre daný prípad potvrdil legitimitu psychologického skúmania osobnosti poručiteľa, resp. jeho
duševného stavu v čase predmetného právneho úkonu (podpisu spornej listiny), a to napriek tomu, že
by v danom prípade išlo o nevyžiadané znalecké skúmanie na otázky nevyžiadané zadávateľom, keďže
jediná základná otázka, ktorá mala byť zodpovedaná formou písomného znaleckého posudku, sa týkala
určenia (overenia) pravosti podpisu poručiteľa na spornej listine, a nie akéhokoľvek psychologického
posudzovania osobnosti poručiteľa.
107. Len pre úplnosť správny súd dodáva, že ak by v danom prípade malo ísť o nejasnú alebo zmätočnú
metodiku (teda metodiku v zmysle určitého ustáleného spôsobu a postupov znaleckého skúmania
alebo vedeckého skúmania, a nie v zmysle „zistených iných skutočností“, ktoré by mali deklarovať
určitý objektívny, faktický a reálny stav vecí) použitú pri znaleckom skúmaní a vypracovaní znaleckého
posudku na otázku položenú zadávateľom, tento nedostatok by bol odstrániteľný vykonaním doplnenia
znaleckého úkonu na výzvu ministerstva alebo zadávateľa (§ 18 ods. 4 písm. b/ vyhlášky č. 490/2004
Z. z., príp. na výzvu zadávateľa podľa § 17 ods. 7 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom
od 01.07.2018).
108. Z vyššie uvedených dôvodov sa správny súd nebude venovať otázke vnútorných rozporov alebo
zmätočnosti metodiky vo vzťahu k textu ohľadom zistených iných skutočností na stranách 23 a 24
znaleckého posudku. Je potrebné však dodať, že v konečnom dôsledku presvedčivosť a validitu
odborných záverov znalca v celom kontexte jednak znaleckého posudku a jednak ostatných vykonaných
dôkazov pre účely prebiehajúceho občianskoprávneho konania vyhodnotí až príslušný všeobecný civilný
súd.
109. Pokiaľ ide o námietku napádajúcu nedodržanie procesnej lehoty na vydanie prvostupňového
rozhodnutia žalovaným v predmetnej veci a o nezaslanie upovedomenia žalobcovi o predĺžení lehoty
na vydanie rozhodnutia, túto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
110. V prejednávanom prípade išlo o konanie vo veci správneho trestania za iné správne delikty podľa
§ 27 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018, pre ktoré v zmysle ustanovenia § 27
ods. 7 v spojení s § 37c ods. 4 vety prvej citovaného zákona platí osobitná jednoročná subjektívna
lehota a objektívna trojročná lehota, v rámci ktorej je možné uložiť sankciu za iný správny delikt.
Vzhľadom k tomu, že sankciu je možné uložiť iba formou rozhodnutia, ktoré v danom prípade bolo vydané
13.09.2018 a ktoré v spojení s druhostupňovým rozhodnutím žalovaného zo dňa 15.01.2019 nadobudlo
právoplatnosť dňa 22.01.2019, možno konštatovať, že žalovaný právoplatne uložil žalobcovi predmetnú
sankciu v rámci plynutia trojročnej objektívnej lehoty (t. j. do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti),
teda túto zákonnú lehotu neprekročil. Preto nebolo povinnosťou konajúcich správnych orgánov oboch
stupňov upovedomiť žalobcu o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia a namietaným postupom neboli
porušené procesné práva žalobcu.
111. Vyššie uvádzané nedostatky preskúmavaných rozhodnutí oboch stupňov odôvodňujú ich zrušenie
z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom
správny orgán s prihliadnutím na právny názor správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP) vytýkané vady
odstráni naznačeným spôsobom.
112. O náhrade trov v konaní úspešného žalobcu rozhodol súd podľa § 167 ods.1 SSP s tým, že podľa
§ 175 ods. 2 SSP o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
113. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).