{"guid": "feca353e-7053-4b5d-b767-9a88b6857d28:0378190b-dc53-47e1-9475-3ff6eb1ec194", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200414.5", "spisova_znacka": "BA-5S/60/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/60/2019 z 18. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 18. februára 2025, sp. zn. BA-5S/60/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200414.5", "identifikacne_cislo": "1019200414", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Monika Kadlicová", "sudca_id": 416, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-monika-kadlicova-416", "datum_vydania": "2025-02-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/382", "nazov": "zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/382", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/382-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0378190b-dc53-47e1-9475-3ff6eb1ec194", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200414.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200414.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200414.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/60/2019\n1019200414\n18. 02. 2025\nMgr. Monika Hrašnová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1019200414.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek\nsenátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom D. E. X/XX, XXX XX A., právne zastúpeného: JUDr. Peter Arendacký, advokát so\nsídlom Železničiarska 13, Bratislava, IČO: 31 762 697, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti\nSlovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 41497/2018/153 RK zo dňa 15.01.2019, takto\nrozhodol:\nI. Súd rozhodnutie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky\nč.\n41497/2018/153 RK zo dňa 15.01.2019 a rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 41497/2018/153 zo dňa 13.09.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého\nstupňa na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia\n1. Žalovanému bol dňa 12.02.2018 doručený podnet F. G., označený ako „Sťažnosť na nepravdivý\nznalecký posudok“, smerujúci proti postupu znalca A. B. C. (žalobca) pri vypracovaní znaleckého\nposudku č. 8/2017, v ktorom namietala najmä porušenie odbornej psychologickej dispozície v posudku,\npretože znalec hodnotil osobu, ktorá bola v čase posudku mŕtva a nikdy uvedenú osobu nestretol.\n2. Žalovaný na základe uvedeného podnetu začal voči žalobcovi správne konanie upovedomením\no začatí správneho konania proti znalcovi zo dňa 11.06.2018, žalobcovi doručeným dňa 15.06.2018.\n3. Po prešetrení veci a na základe zisteného skutkového stavu žalovaný vydal dňa 13.09.2018\nrozhodnutie prvého stupňa č. 41497/2018/153, ktorým uznal žalobcu za vinného zo spáchania\nsprávneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch\na prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.06.2018 (ďalej aj\n„SZZTP“ , príp. „zákon č. 382/2004 Z. z.“) na tom skutkovom základe, že v znaleckom posudku č.\n8/2017 pre zadávateľa advokátska kancelária JUDr. Ján Sokol, ul. Cukrovarská 32/2, Trebišov, dátum\nvypracovania znaleckého úkonu 15.11.2017:\na/ na titulnej strane znaleckého posudku nie sú uvedené údaje o znalcovi zo zoznamu znalcov,\ntlmočníkov a prekladateľov; je použitá lexéma „Žiadateľ“ a nie uvedené číslo objednávky (resp. dátum );\nna titulnej strane sa nachádza informácia, že ide o posudok „V právnej veci“ (kolónka Vo veci),\nb/ na strane 2 nie je nadpis označený rímskou číslicou „I.“,\nc/ na strane 5 nie je označená časť II. Posudok, ale v záhlaví sa nachádza numericky neoznačená časť\nposudku „Písmoznalecká analýza sporných a porovnávacích materiálov“,\nd/ časť „záver“ má uvedené číselné označenie „IV.“, ktoré nie je v poradovom vzťahu s predchádzajúcimi\nčasťami znaleckého posudku a nesúvisí s predpísanou osnovou znaleckého posudku,\n\ne/ po časti „záver“ sa v znaleckom posudku nachádza na stranách 25-33 text s označením „Vyjadrenie\nznalca k znaleckému posudku A. H. C. č. 14/2016, k znaleckému posudku A. A. F. I. č. 11/2017\na odbornému stanovisku H. J. K. E.“, pričom po časti „záver“ sa v znaleckom posudku majú nachádzať\nprílohy,\nf/ znalecká doložka je umiestnená na strane 34, t. j. pred prílohami, ktoré sú na stranách 35 - 65; znalecká\ndoložka sa má nachádzať znaleckom posudku až po prílohách,\ng/ v znaleckej doložke je uvedený text „Súkromný znalecký posudok“ a znalecká doložka nie je označená\nrímskou číslicou „V.“,\nh/ prílohy posudku nie sú označené predpísaným označením „IV. Prílohy“,\ni/ v časti „záver“ na strane 22 nie sú uvedené odpovede na všetky 4 deklarované úlohy z úvodnej časti,\nj/ znalecký posudok nie je vypracovaný podľa žiadosti zadávateľa, zadávateľ žiadal posúdiť jednu otázku\nformou znaleckého posudku a ďalšie tri len vo forme odborného stanoviska,\nk/ nie sú uvedené relevantné podklady, t. j. použitá literatúra na vypracovanie znaleckého posudku, a tiež\nnie je uvedený spôsob získania nových porovnávacích materiálov,\nl/ na stranách 23 - 24 je uvedená nejasná metodika a nie je odôvodnený analytický záver, keď najprv\nna strane 23 znalec poprel možnosť psychodiagnostiky len na základe písma: „psychodiagnostická\nanalýza sa samozrejme realizuje po zosnímaní anamnestických údajov, osobnom psychologickom\nvyšetrení, použitím psychodiagnostických techník a pod., žiaľ v tomto prípade to nie je možné“,\na následne na strane 24 uviedol bez súvislosti trvalé psychické vlastnosti osoby len na základe písma,\nnie duševný stav v čase právneho úkonu,\nčím\n· v písm. a/ porušil povinnosť postupovať pri vypracúvaní znaleckých posudkov podľa všeobecne\nzáväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva, t. j. podľa § 17 ods. 3, 6 a 8 SZZTP v spojení\ns § 33 písm. e) SZZTP a § 18 ods. 3 a prílohou č. 3 k vyhláške ministerstva č. 490/2004 Z. z., ktorou\nsa vykonáva SZZTP (ďalej len „vyhláška“),\n· v písm. b/ – i/ porušil povinnosť postupovať pri vypracúvaní znaleckých posudkov podľa všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, t.j. podľa § 17 ods. 6 a 8 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom\nod 01.07.2018 (ďalej aj „ZZTP“) v spojení s § 33 písm. e) SZZTP a § 18 ods. 3 a prílohou č. 4 k vyhláške,\n· v písm. j/ a k/ porušil povinnosť vykonávať znaleckú činnosť riadne podľa § 16 ods. 2 písm. b) v spojení\ns § 17 ods. 6 SZZTP,\n· v písm. l/ porušil povinnosť vykonávať znaleckú činnosť riadne podľa § 16 ods. 2 písm. b) spojení s § 17\nods. 6 SZZTP a Inštrukciou ministerstva č. 7/2009 Zbierky inštrukcií a oznámení o organizácii a riadení\nznaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti (ďalej aj „inštrukcia“),\nza čo žalovaný uložil žalobcovi sankciu vo forme peňažnej pokuty vo výške 300,- Eur podľa § 26\nods. 3 písm. a) ZZTP, ktorá je splatná v lehote tridsiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\nprvostupňového rozhodnutia.\n4. Na základe rozkladu žalobcu minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“)\nrozhodnutím č. 41497/2018/153 RK zo dňa 15.01.2019 podľa § 61 ods. 2 a 3 v spojení s § 59\nods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „správny poriadok“) rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie žalovaného\nč. 41497/2018/153 zo dňa 13.09.2018 potvrdil. Stotožniac sa so skutkovými a právnymi závermi\nprvostupňového správneho orgánu nezistil žalovaný žiadne dôvody nesprávnosti alebo nezákonnosti\nrozkladom napadnutého rozhodnutia.\nII. Rozsah a dôvody žaloby\n5. Včas podanou žalobou na Krajský súd v Bratislave sa žalobca domáhal zrušenia prvostupňového\nadministratívneho rozhodnutia zo dňa 13.09.2018 a na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave\n(ďalej aj „krajský súd“) sp. zn. 5S/60/2019-73 zo dňa 22.09.2022, vydaného podľa § 59 ods. 1 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) žalobca\nopravil a doplnil v zmysle výzvy krajského súdu petit žaloby a navrhol zrušiť administratívne rozhodnutia\noboch stupňov.\n6. Vo vzťah k obom napadnutým rozhodnutiam namietal skutočnosť, že boli vydané v čase\nprebiehajúceho civilného súdneho konania, pre účely ktorého bol znalecký posudok vypracovaný\nžalobcom pod č. 8/2017. Označil za nepravdivé tvrdenie žalovaného, že Ministerstvo spravodlivosti\nSlovenskej republiky (ďalej aj „ministerstvo“) výkonom dohľadu v žiadnom prípade nezasahuje\na neposudzuje znaleckú činnosť v prebiehajúcom súdnom konaní, ani neposudzuje odbornú stránku\núkonov znaleckej činnosti. S poukazom na skutočnosť, že predmetné konanie začalo na základe\n\nsťažnosti F. G. (ďalej aj „sťažovateľka“) na nepravdivý znalecký posudok v aktuálne prebiehajúcom\nsúdnom konaní, žalobca vyjadril názor, že v práve prebiehajúcom súdnom konaní správny orgán nie je\noprávnený vstupovať do tohto konania a hodnotiť obsah „Zistených iných skutočností pri znaleckom\nskúmaní“ – (psychologická grafologická analýza osobnosti) str. 23-24 znaleckého posudku č. 8/2017\n(príloha 4), pretože v súčasnosti sú, resp. v tom čase boli predmetom konania pred súdom. Mal za to,\nže v tomto štádiu je hodnotenie a posudzovanie iných skutočností v posudku výlučne v kompetencii\nsúdu. V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti, že sťažovateľka počas doterajšieho súdneho konania\na ani v písomnom stanovisku k predmetnému znaleckému posudku č. 8/2017 nenamietala predmetnú\npsychologicko-grafologickú analýzu osobnosti, čo mohol správny orgán overiť v súdnom spise.\n7. Ďalej namietal tvrdenie žalovaného obsiahnuté v druhostupňovom rozhodnutí, že zo znaleckého\nposudku nie je zjavné, akú odbornú literatúru znalec použil, čo neumožňuje zabezpečiť jeho\npreskúmateľnosť. V tejto súvislosti žalobca argumentoval, že uvedenie odbornej literatúry v\npísmoznaleckom skúmaní nie je garanciou preskúmateľnosti písmoznaleckého skúmania a uvedenie\nodbornej literatúry nie je ani požiadavkou náležitosti znaleckého posudku podľa § 17 zákona č. 382/2004\nZ. z.\n8. V súvislosti s konštatovaným porušením riadneho výkonu znaleckej činnosti, spočívajúcim v tom,\nže znalec neuviedol, aké nové porovnávacie materiály doplnil, pričom časť podkladov na vypracovanie\nznaleckého úkonu je nejasného pôvodu, dal žalobca do pozornosti, že na stranách 3 - 4 znaleckého\nposudku je uvedené, že k písmoznaleckému skúmaniu boli predložené zadávateľom a súdom sporný\nmateriál a porovnávacie materiály v PM1-PM28. V nadväznosti na uvedené uviedol, že z originálov\npredložených porovnávacích materiálov sa identické kópie nachádzajú v znaleckom posudku\nna stranách 35 – 63 a ďalšie porovnávacie materiály boli predložené objednávateľom znaleckého\nposudku, získané na základe písomnej žiadosti o ich zapožičanie z archívu spoločnosti Contax s.r.o.,\n075 01 Ruskov, ktorá archivuje doklady JRD Plechotice, kde poručiteľ pracoval od roku 1973, teda\nviac ako 20 rokov. Uvedené porovnávacie materiály boli získané korektným, oficiálnym spôsobom\nod legálnej organizácie, zabezpečujúcej archívnu činnosť, pričom túto skutočnosť overil na svojom\nriadnom pojednávaní aj prvostupňový Okresný súd Trebišov a nemal žiadne námietky. Za jediný dôvod\nspochybňovania ďalších tzv. nových porovnávacích materiálov žalobca označil obavu z objektívneho\npísmoznaleckého skúmania a jeho záverov, čo sa v danom prípade aj potvrdilo. V tejto súvislosti\ndal žalobca do pozornosti fakt, že predchádzajúci znalci neuviedli ani jeden spôsob zabezpečenia\nporovnávacích materiálov, čo nebolo v ich prípade predmetom spochybnenia ich znaleckých posudkov.\n9. Ako nepravdivé a neakceptovateľné namieta žalobca konštatovanie žalovaného v napadnutých\nrozhodnutiach o zmätočnosti metodiky psychologického posudzovania v predmetnom znaleckom\nposudku, pretože tieto závery žalovaného nevychádzajú zo žiadnych odborných argumentov. Žalobca\nnamieta, že správne orgány v napadnutých rozhodnutiach neuviedli, čo ich viedlo k takémuto záveru.\nK posúdeniu zmätočnosti metodiky psychologického posudzovania žalovaným v druhostupňovom\nrozhodnutí na stranách 23 - 24 znaleckého posudku v tom zmysle, že síce žalobca uvádza, že len\nz podpisu sa nedá vykonať psychodiagnostika, no napriek tomu sa následne psychodiagnostiku uvádza\nlen na základe podpisu, žalobca označil za zmätočné a nepravdivé tvrdenie, pretože to nie je metodika.\nŽalobca uviedol, že na strane 4 v stanovisku k upovedomeniu o začatí správneho konania uviedol\nmetodiku v samotnej grafológii a správny orgán pri svojom tvrdení o zmätočnej metodike mal konkrétne\nuviesť, v čom je táto metodika nejasná, resp. zmätočná. Žalobca argumentoval, že v znaleckom posudku\nna str. 24 nie sú uvedené žiadne trvalé charakteristiky osoby. Je to iba všeobecná charakteristika\nosobnosti z hľadiska vysokej variability v písme po grafologickej analýze 31 znakov nízkej, vysokej\nkomplexity, ako aj znakov celostných. Ako dôkaz o oprávnení znalca realizovať grafologickú analýzu\npredložil žalobca doklad o vzdelaní - vysvedčenie a osvedčenie znalca z odboru grafológie, dodajúc, že\nuž takmer 30 rokov prednáša predmet grafológie na FF UPJŠ v Košiciach a FF PU v Prešove.\n10. Z procesných pochybení žalobca namietal prekročenie zákonnej lehoty správnym orgánom\nna vydanie rozhodnutia v prvom stupni, pričom žalobca ako účastník konania nebol informovaný\no predĺžení lehoty na rozhodnutie vo veci, teda správny orgán postupoval v rozpore so zákonom.\n11. S poukazom na znenie § 37c ods. 4 zákona č. 382/2004 Z. z. dal žalobca do pozornosti prechodné\nustanovenia zákona pri ukladaní trestov za iný správny delikt, poukazujúc na závery žalovaného\nv napadnutom rozhodnutí, že správny orgán sa v odvolacom konaní stotožnil so skutkovým stavom veci\ntak, ako bol zistený prvostupňovým orgánom po tom, čo tento preskúmal posudzovaný skutok, oboznámil\nsa so všetkými vykonanými dôkazmi a uznal účastníka konania vinným zo spáchania iného správneho\ndeliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018. V nadväznosti\nna uvedené žalobca poukázal na zmätočnosť rozhodnutia, keď žalovaný citoval ustanovenie § 26 ods. 3\n\nzákona číslo 382/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07. 2018, aké sankcie môže uložiť za iný správny\ndelikt.\n12. Záverom žalobca uviedol, že znaleckú činnosť vykonáva už vyše 30 rokov, doposiaľ túto vykonával\na vykonáva svedomito, zodpovedne, pri výkone svojej činnosti dodržiava zákony a ostatné všeobecne\nzáväzné právne predpisy, morálne a etické zásady výkonu tejto činnosti. Znaleckú činnosť vykonáva\nnestranne a nezaujato podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia a plne využíva svoje odborné\nznalosti a doteraz získané praktické skúsenosti. Preto v nadväznosti na uvedené poukázal aj na možnosť\nupustenia od uloženej sankcie, vzhľadom na doterajší výkon jeho znaleckej činnosti. Taktiež poukázal\nna § 27 zákona č. 382/2024 Z. z., v zmysle ktorého súd v prebiehajúcom súdnom konaní v súvislosti\ns vypracovaním predmetného znaleckého posudku 8/2018 neoznámil ministerstvu spravodlivosti\nskutočnosti, ktoré by nasvedčovali spáchaniu iného správneho deliktu.\nIII. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu\n13. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n14. Úvodom namietol neprípustnosť správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP z dôvodu, že jej\npetit obsahuje návrh na zrušenie len prvostupňového rozhodnutia ministerstva, avšak proti tomuto\nrozhodnutiu podal žalobca rozklad a následne bolo prvostupňové rozhodnutie ministrom potvrdené.\nS poukazom na právny záver vyplývajúci z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 8Sžf/106/2014 z 25.10.2016 dal žalobca do pozornosti, že v prípade žalobou napadnutého\nprvostupňového rozhodnutia ide o rozhodnutie, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom\npreskúmavania súdom. Žalobca v rozpore so základnými podmienkami na podanie správnej žaloby\nnavrhol zrušiť len prvostupňové rozhodnutie ministerstva a ponechať v platnosti druhostupňové,\nod právoplatnosti ktorého sa odvíja aj lehota pre podanie správnej žaloby.\n15. Žalovaný mal za to, že napádané rozhodnutia sú riadne odôvodnené a nemožno ich označiť\nza arbitrárne, žalovaný pri ich vydaní nepostupoval svojvoľne, ale podľa príslušných právnych noriem\na nevybočil z medzí správnej úvahy, pričom z obsahu rozhodnutí žalovaného je zrejmá úvaha k dôvodom\nuznania žalobcu za vinného zo spáchania iného správneho deliktu.\n16. Ďalej uviedol, že žalovaný v žiadnom prípade nevstúpil do súdneho konania a do tohto nezasahuje.\nV tejto súvislosti dôvodil, že súd je pri vyhodnocovaní dôkazov, znalecké posudky nevynímajúc,\nautonómny, a teda nie je viazaný rozhodnutím žalovaného o inom správnom delikte. Naviac,\npredmetom konania o inom správnom delikte nie je posudzovanie vecnej správnosti znaleckých úkonov,\ns výnimkou extrémnych názorových excesov, ale ich logickosť. Predmetom zisťovania a dokazovania\nv prebiehajúcom konaní pred súdom je nárok osoby zo závetu, nie výkon znaleckej činnosti riadne.\nPrebiehajúce súdne konanie nie je prekážkou začatia správneho konania a rozhodnutia vo veci\npodozrenia zo spáchania iného správneho deliktu znalcom.\n17. Na vyvrátenie tvrdenia žalobcu, že vypracoval znalecký posudok podľa zadaní zadávateľa, žalovaný\ndal do pozornosti zreteľné rozdiely v žiadosti zadávateľa a v znení vypracovaného znaleckého posudku\nč. 8/2017, kedy sa v žiadosti zadávateľa nachádza zadanie: „Znalecký posudok - či podpis na listine\nzo dňa 30.04.1980 označenej ako „Moje rozhodnutie – závet“ patrí poručiteľovi F. G., Odborné stanovisko\n– 1. K znaleckému posudku A. H. C., 2. K znaleckému posudku A. F. I., 3. K odbornému vyjadreniu H.\nJ. K. E., 4. Iné skutočnosti“, pričom naproti tomu sú v znaleckom posudku uvedené otázky: „1. Uveďte\nči predložené písmo je vhodné pre expertízne skúmanie, 2. Uveďte, či sporný podpis v znení „G. F.“ na\nlistine označenej ako „moje rozhodnutie – závet“ zo dňa 30.04.1980 je pravým, 3. Vyjadrite sa k dvom\nznaleckým posudkom a jednému odbornému vyjadreniu, 4. Uveďte iné okolnosti“.\n18. V nadväznosti na uvedené žalovaný uviedol, že v žiadosti zadávateľa je uvedených 5 otázok, z toho\nv znaleckom posudku sa má odpovedať na jednu a v odbornom stanovisku má žalobca odpovedať\nna 4 otázky, avšak v znaleckom posudku sú uvedené 4 otázky. Odborné stanovisko je iný druh úkonu\nznaleckej činnosti ako znalecký posudok (§ 16 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018),\nale žalobca uvedenú požiadavku nerešpektoval. Okrem toho žalobca svojvoľne menil otázky zadávateľa\na štruktúru znaleckého posudku, ktorá je fixne daná podľa § 17 zákona č. 382/2004 Z. z. tým, že pripájal\n„medzičasti“ medzi „záver“ a časť „prílohy“ znaleckého posudku, neodpovedal v časti „záver“ na úlohy,\nktoré sú uvedené v časti „úvod“. V tejto súvislosti argumentoval, že pripojenie akýchkoľvek vyjadrení\npo časti „záver“ znaleckého posudku je neprípustné, formálna stránka znaleckého posudku je upravená\nvšeobecne záväzným právnym predpisom (§ 17 ods. 3, ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení\núčinnom do 30.06.2018, príloha č. 4 k vyhláške č. 490/2004 Z. z., účinná do 31.07.2018). Žalovaný\n\nmá za to, že porovnanie obsahu otázok zadávateľa, štruktúry žiadosti a znaleckého posudku vykazuje\njednoznačný rozpor a uvedený bod rozhodnutia považuje za odôvodnený.\n19. K uznaniu žalobcu za vinného z neuvedenia použitej literatúry a neuvedenie spôsobu získania\nnových porovnávacích materiálov žalovaný uviedol, že v tomto smere rozhodnutie dostatočne odôvodnil,\nkeď poukázal, že podklady na vypracovanie znaleckého posudku musia dostatočne umožniť preskúmať\nobsah a odôvodnenie postupu v druhu úkonu znaleckej činnosti, akým je znalecký posudok. Spôsob\nzískania podkladov, listín s podpismi musí byť uvedený v znaleckom posudku. V znaleckom posudku\nžalobcu č. 8/2007 sa nenachádza odôvodnenie, akým spôsobom boli obstarané podklady, ktoré\noznačuje ako tzv. „nové“, keďže v znaleckom posudku sa nachádzajú len kópie. O to viac je potrebné\nuviesť, kto a akým spôsobom znalcovi predložil originály alebo kópie. Vysvetlenia, ktoré znalec uviedol\nv priebehu správneho konania, nič nemenia na skutočnosti, že informácie o podkladoch sa v znaleckom\nposudku nenachádzajú, t. j. nie je možné preskúmať obsah znaleckého posudku. Taktiež žalovaný\nv správnej úvahe dostatočne odôvodnil, prečo neuvedenie základnej literatúry podkladov a spôsobu\nzískania podkladov nie je vykonaním znaleckej činnosti riadne. Vychádzal pritom z rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 5359/2007-5 zo dňa 06.01.2010, ktorý precizoval\npovinnosti znalca pri výkone znaleckej činnosti.\n20. K zmätočnej metodike psychologického posúdenia žalovaný s poukazom na obsah napadnutého\nrozhodnutia uviedol, že je neprípustné uvádzať v znaleckom posudku logicky rozporné úvahy. Dal\ndo pozornosti, že na otázku zadávateľa: „uviesť iné skutočnosti“ žalobca uviedol na stranách 23 - 24\npsychologické úvahy. Najprv na strane 23 poprel možnosť psychologickej analýzy pre daný prípad\n(psychologické posúdenie osobnosti poručiteľa na základe podpisov a písma), doslovne uviedol, že\n„žiaľ, v tomto prípade to nie je možné“, a následne uviedol úvahu o trvalých psychických vlastnostiach\nosoby. Preto bol obvinený z uvedenia nejasnej metodiky, keďže poprel možnosť grafologickej analýzy,\nt. j. ním uvedený metodický záver na strane 23 neumožňuje uviesť ďalšie skutočnosti k veci. Žalobca\nvšak ďalej uvádza text o psychologických vlastnostiach osoby. Žalovaný dal do pozornosti, že v obrane\nna začatie správneho konania, resp. v stanovisku k upovedomeniu o začatí správneho konania na str.\n5 žalobca uviedol, že úvaha na strane 24 znaleckého posudku o trvalých psychických vlastnostiach sa\nani nevzťahuje na osobu poručiteľa, pretože „nikde netvrdím, resp. nikde som neuviedol, že poručiteľ\nje taký, alebo nejaký iný.“ Žalovaný argumentoval, že žalobca mal podľa zadania uviesť iné skutočnosti\nk veci, ale uviedol texty všeobecného významu, ktoré sa podľa žalobcu ani nevzťahujú k predmetu\nznaleckého skúmania, t. j. v danom prípade nie sú relevantné ani pre psychologické posúdenie osoby\nporučiteľa v čase spísania závetu. Žalovaný mal za to, že logický a metodický zmätok, nejasné\nvšeobecné vyjadrovanie sú v rozpore s vykonávaním znaleckej činnosti riadne, dodajúc, že žalovaný\nv rozhodnutí dostatočne odôvodnil záver, že v danom prípade žalobca neuviedol iné skutočnosti,\npretože, ako sám žalobca uviedol, ani neposudzoval osobu poručiteľa. Žalovaný zastal názor, že\nteoretické úvahy a všeobecné charakteristiky nepatria do znaleckého skúmania.\n21. V súvislosti s námietkou napádajúcou nedodržanie zákonnej lehoty 60 dní na vydanie rozhodnutia\nv preskúmavanom správnom konaní dal žalovaný v nadväznosti na § 49 ods. 2 vetu prvú správneho\nporiadku do pozornosti § 27 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018,\nv zmysle ktorého boli na vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti znalcov v správnom konaní ustanovené\nročná subjektívna, resp. trojročná objektívna lehota, čo žalovaný dodržal. Túto argumentáciu podporil\npoukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/47/2011 zo dňa 31.05.2012,\nv zmysle ktorého „...lehoty stanovené v § 49 správneho poriadku sú lehotami inštruktívnymi\nbez sankčných mechanizmov pre správny orgán a ich nedodržanie samé o sebe nemôže spôsobiť\nnezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu ....“\n22. Ohľadom námietky napádajúcej uplatnenie § 26 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom\nod 01.07.2018 pri ukladaní druhu a výšky sankcie žalovaný uviedol, že použitie § 26 ods. 3 zákona\nč. 382/2004 Z. z. odôvodnil, pretože mu to ukladá posledná veta § 37c ods. 4 zákona č. 382/2004\nZ. z.- páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa\no inom správnom delikte rozhoduje, pričom poukázal na str. 6 prvostupňového rozhodnutia zo dňa\n13.09.2018. V tejto súvislosti žalovaný dôvodil, že rozhodnutie bolo vydané 13.09.2019, v čase účinnosti\nzákona č. 65/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 382/2004 Z. z. Podľa účinného znenia\nbolo v septembri 2018 možné uložiť len tieto druhy sankcií: pokutu, zákaz výkonu činnosti, vyčiarknutie\nzo zoznamu. Preto považuje žalovaný úvahu žalobcu o nesprávnom použití § 26 ods. 3 zákona č.\n382/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2018 v správnej úvahe rozhodnutia o druhu a výške sankcie\nza rozpornú s platným a účinným znením zákona č. 382/2004 Z. z.\n23. Rovnako tak podľa názoru žalovaného nemá právnu relevanciu ani upozornenie žalobcu,\nže správnym orgánom nebola dostatočne zohľadnená možnosť upustenia od uloženia sankcie,\n\nvzhľadom na doterajší 30 ročný výkon znaleckej činnosti žalobcu. V tejto súvislosti žalovaný\nargumentoval, že od uloženia sankcie nemohol správny orgán upustiť nielen kvôli tomu, že žalobca\nspáchanie iného správneho deliktu nepriznal a jeho spáchanie neoľutoval, ale najmä kvôli závažnosti\nporušenia znaleckých povinností. Svojvoľné nakladanie so zadaním zadávateľa, nejasnosť získaných\npodkladov a zmätočné metodické všeobecné úvahy sú závažnými porušeniami vysoko odbornej\nčinnosti, akou je znalecká činnosť. K výške uloženej pokuty 300 Eur žalovaný uviedol, že je to menej\nako 1/6 najvyššie prípustnej výšky pokuty, pričom dlhoročná prax výkonu znaleckej činnosti bola\nzohľadnená pri úvahe o výške pokuty.\n24. Žalobca k vyjadreniu žalovaného repliku v súdom stanovenej lehote nepodal.\nIV. Relevantná právna úprava\n25. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n26. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n27. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.\n28. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n29. Podľa § 17 ods. 5 SZZTP celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah\na overiť odôvodnenosť postupov.\n30. Podľa § 17 ods. 8 SZZTP pri vypracúvaní znaleckých posudkov znalci postupujú podľa všeobecne\nzáväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva.\n31. Podľa § 27 ods. 1 písm. b) SZZTP v znení účinnom do 30.06.2018 znalec, tlmočník, prekladateľ sa\ndopustí správneho deliktu, ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom.\n32. Podľa § 27 ods. 7 SZZTP sankciu za iný správny delikt podľa tohto zákona možno uložiť do jedného\nroka odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.\n33. Podľa § 27 ods. 8 SZZTP pri ukladaní sankcií za iný správny delikt podľa tohto zákona ministerstvo\nvychádza z povahy, miery zavinenia, závažnosti, spôsobu, dĺžky a dôsledkov protiprávneho konania\nalebo opomenutia.\n34. Podľa § 29 ods. 1 písm. a) SZZTP dohľad nad činnosťou vykonáva ministerstvo sledovaním\ndodržiavania zákonnosti a správnosti postupov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a preskúmavaním\npodnetov na postup pri výkone tejto činnosti.\n35. Podľa § 27 ods. 3 SZZTP v znení účinnom do 30.06.2018 za správny delikt podľa odseku 1 možno\nuložiť tieto sankcie:\na) písomné napomenutie,\nb) peňažnú pokutu do 1 650 eur fyzickej osobe a do 33 190 eur právnickej osobe,\nc) zákaz výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti na obdobie\nnajviac jedného roka,\nd) vyčiarknutie zo zoznamu.\n36. Podľa § 26 ods. 3 ZZTP v znení účinnom od 01.07.2018 za iný správny delikt možno uložiť\na) pokutu od 50 eur do 2 000 eur fyzickej osobe, od 50 eur do 20 000 eur právnickej osobe,\n\nb) zákaz výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti na obdobie\nnajviac jedného roka,\nc) vyčiarknutie zo zoznamu.\n37. Podľa § 32 zákona č. 382/2004 Z. z., ak nie je ustanovené v tomto zákone inak, vzťahujú sa na\nkonanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\n38. Podľa § 37c ods. 4 ZZTP konania o priestupkoch a konania o iných správnych deliktoch začaté\na právoplatne neskončené pred 1. júlom 2018 sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. júna\n2018. Zodpovednosť za iný správny delikt sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania\niného správneho deliktu; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa\npriaznivejšie. Páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase,\nkeď sa o inom správnom delikte rozhoduje.\n39. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa\nzákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa\npriaznivejšie.\n40. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona\núčinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku\nnadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý\nje pre páchateľa priaznivejší.\n41. Podľa § 2 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť\nzákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.\n42. Podľa § 195 písm. d) SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a\ndôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné\npoužiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania.\nV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci\n43. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť\nSprávny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v\nktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola zo zákonných\ndôvodov podľa predchádzajúcej vety, v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho\nsúdu v Bratislave na rok 2023 a podľa § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v júni 2023 náhodným výberom\npridelená pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky na prejednanie a rozhodnutie do senátu 1S Správneho súdu\nv Bratislave (ďalej v texte rozsudku aj „správny súd“, príp. „súd“). Pred Správnym súdom v Bratislave je\nprejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/60/2019.\n44. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,\npreskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183\nSSP) napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich\nvydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení\ns § 493e SSP), za splnenia procesných podmienok podľa § 107 od. 1 vec prejednal na pojednávaní\nza prítomnosti účastníkov konania a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.\n45. Právny zástupca žalobcu s poukazom na obsah žaloby zotrval na jej dôvodoch a doplnenom rozsahu,\nuplatniac si právo na náhradu trov konania. Zároveň navrhol, aby súd vypočul žalobcu, ktorý by sa chcel\nk veci pred súdom vyjadriť.\n46. Poverený zástupca žalovaného opakovane dal do pozornosti skutočnosť, že žalobca pôvodne\npetitom žaloby napádal a navrhoval zrušiť len prvostupňové administratívne rozhodnutie, pričom petit bol\npodaním žalobcu dodatočne rozšírený aj o návrh na zrušenie druhostupňového rozhodnutia žalovaného,\navšak až po lehote stanovenej v § 62 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. Preto prioritne zotrval\n\nna návrhu na odmietnutie správnej žaloby. Vo vzťahu k dôvodom žaloby zotrval na argumentácii\nuvedenej vo vyjadrení žalovaného k správnej žalobe ako aj na správnosti a zákonnosti preskúmavaných\nrozhodnutí. Dal do pozornosti, že žalobca navrhuje rozhodnutie žalovaného zrušiť napriek tomu, že\nnapáda pochybenia (sankcionované skutky) uvedené v prvostupňovom rozhodnutí pod písmenami\nj/, k/ a l/, namietajúc prekážku prebiehajúceho súdneho konania, pre ktoré bol predmetný znalecký\nposudok vyhotovený, a prekročenie lehoty na rozhodnutie. V tejto súvislosti dodal, že žalobca nenapáda\nvyvodenie deliktuálnej zodpovednosti za skutky uvedené pod písmenami a/ až h/ skutkovej vety,\npri ktorých v priebehu administratívneho konania aj uznal svoje pochybenia. K ostatným žalobným\nnámietkam argumentačne nevybočil z dôvodov preskúmavaných rozhodnutí a z vyjadrenia zaslaného\nsúdu k obsahu žaloby.\n47. Žalobca pred súdom ozrejmoval pozadie vzniku konfliktu zainteresovaných súdnych znalcov\nv predmetnom odbore, ktorý vznikol v dôsledku vedenia súdneho konania v občianskoprávnej veci,\npredmetom ktorej okrem iného je posúdenie pravosti podpisu na listine (závete) poručiteľa z roku\n1980. K pohnútke podať správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného uviedol, že je to otázkou jeho\nprofesionálnej cti, pretože ako dlhoročný odborník v danom odbore, plniaci si vždy svoje povinnosti\npri výkone znaleckej činnosti riadne, sa cíti dotknutý výhradami správneho orgánu smerovanými\nproti odbornosti žalobcu a proti logike, metodike a odbornej úrovni (kvalite) znaleckého posudku č.\n8/2017. K sankcionovanému skutku pod písm. k/ skutkovej vety rozhodnutia prvého stupňa zopakoval\nargumentáciu uvedenú v žalobe, dodajúc, že nové porovnávacie materiály boli doložené z iniciatívy\nobjednávateľa znaleckého posudku č. 8/2017 z archívu spoločnosti Contax s.r.o., 075 01 Ruskov, ktorá\narchivuje doklady JRD Plechotice, kde poručiteľ pracoval od roku 1973, pričom tieto dokumenty si\nmohla zabezpečiť aj protistrana. O ich pôvode bol Okresný súd Trebišov na pojednávaní informovaný\na v tomto smere nič nenamietal. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že v skôr vypracovaných znaleckých\nposudkoch a v odbornom vyjadrení, ku ktorým mal žalobca na základe zadania objednávateľa\nvyhotoviť odborné stanovisko pre účely súdneho konania, menovaní znalci nevychádzali z dostatočného\nmnožstva porovnávacích materiálov, a teda ani nemohli dôjsť k záveru znaleckého posúdenia pravosti\npodpisu poručiteľa ako žalobca, že podpis na spornej listine je pravý, čo žalobca aj označil za\ndôvod podania sťažnosti na nepravdivý znalecký posudok žalobcu sporovou protistranou. V súvislosti\ns vytýkanou zmätočnou metodikou psychologického posudzovania pod písm. l/ skutkovej vety výroku\nprvostupňového rozhodnutia žalobca s poukazom na obsah strán 23 a 24 znaleckého posudku podal\nvysvetlenie, že v rámci iných skutočností to bola aj reakcia na konštatovanie protistrany, že pisateľ\nsporného podpisu bol alkoholik, pričom v tejto súvislosti poukázal na to, že znalkyňa A. F. I. v jej\nznaleckom posudku uvádzala charakteristiky alkoholizmu a ich vplyvu na osobnosť človeka, a napriek\ntomu nebola stíhaná za porušenie povinnosti vykonávať znaleckú činnosť riadne, preto mal žalobca za\nto, že mal žalovaný rovnako postupovať aj voči uvedenej znalkyni.\n48. V súvislosti s návrhom žalovaného na odmietnutie žaloby z dôvodu jej smerovania len\nproti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného a jej oneskoreného doplnenia v časti petitu proti\ndruhostupňovému rozhodnutiu po lehote podľa § 62 ods. 1 SSP, správny súd uvádza, že v každom\nštádiu konania v súlade s § 97 SSP skúmal splnenie podmienok konania a dôvod na jeho zastavenie\nalebo odmietnutie žaloby tu nezistil.\n49. V predmetnej veci ide o súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného na základe žaloby vo\nveci správneho trestania (§ 6 ods. 2 písm. b/ SSP v spojení s § 194 a nasl. SSP), v rámci ktorého\nSprávny súdny poriadok neustanovuje povinné právne zastúpenie žalobcu (§ 49 ods. 2 písm. b/ SSP),\nteda ani správna žaloba nemusí byť spísaná advokátom. Správny súd vyhodnotil podanie žalobcu,\nako fyzickej osoby bez právneho zastúpenia, v súlade s ustanovením § 55 ods. 3 SSP podľa jeho\nobsahu a sledujúc účel súdnej ochrany poskytovanej fyzickým a právnickým osobám v rámci správneho\nsúdnictva, s vyššou manudukčnou povinnosťou vyzval žalobcu podľa § 59 ods. 1 až 3 SSP (uznesením\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/60/2019-73 zo dňa 22.09.2022), pod sankciou odmietnutia\nžaloby v prípade nevyhovenia výzve súdu, na opravu a doplnenie žaloby. Na základe uvedenej\nvýzvy žalobca doplnil petit žaloby tak, aby bolo možné rozhodovať o predmete súdneho prieskumu\nzákonnosti v rámci správneho súdnictva. Odhliadnuc od uvedeného, pri neformálnom vyhodnotení\nobsahu žaloby v predmetnej veci je zrejmé, že žalobca žalobnými dôvodmi napáda aj administratívne\nrozhodnutie druhého stupňa (napr. formuláciami „Tvrdenie druhostupňového správneho orgánu ....“,\npríp. označovaním jednotlivých žalobných bodov v súlade s označením jednotlivých dôvodov rozkladu\nv rámci odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia „K bodu Ad 1,..., K bodu Ad 2....“ atď.).\n50. Z uvedeného dôvodu správny súd vyhodnotil, že odmietnutie správnej žaloby z dôvodu podľa § 98\nods. 1 písm. g) SSP, teda v danom prípade na základe čisto formalistického vyhodnotenia obsahu žaloby,\nbez využitia inštitútu výzvy na odstránenie vád podania vo veci samej postupom podľa § 59 ods. 1 SSP,\n\nby žalobcovi privodilo neželaný následok denegatio iustitiae. Postup súdu v tejto veci, jej prejednaním\na meritórnym rozhodnutím, korešponduje aj s právnym záverom vyplývajúcim z uznesenia Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Asan 18/2019 z 29. septembra 2021, publikovaného\nv Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. 3/2022 pod č.\nR 38/2022: „Ak žalobca v žalobnom návrhu navrhne zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého\nstupňa a tento orgán označí ako žalovaného, avšak žaloba a jej prílohy obsahujú jasnú informáciu o tom,\nktorý orgán a akým rozhodnutím rozhodol o jeho odvolaní proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu,\nsprávny súd mal postupovať podľa § 59 ods. 1 správneho súdneho poriadku a vyzvať žalobcu na opravu,\nvyjasnenie či doplnenie žaloby.“\n51. Ako najpodstatnejší dôvod žaloby správny súd vyhodnotil námietku žalobcu, že správny orgán uložil\ntrest za spáchaný správny delikt podľa § 26 ods. 3 písm. a) ZZTP (podľa zákona č. 382/2004 Z. z.\nv znení účinnom od 01.07.2018), hoci trestnosť skutku, resp. zodpovednosť za predmetný správny delikt\nposudzoval správne podľa zákona účinného v čase spáchania iného správneho deliktu, podľa § 27 ods.\n1 písm. b) SZZTP (zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018).\n52. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v rámci úvahy o uloženom druhu\na výmere sankcie za prejednávaný správny delikt poukázal na znenie tretej vety ustanovenia § 37c\nzákona č. 382/2004 Z. z., v zmysle ktorého páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý\ndovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o inom správnom delikte rozhoduje. V nadväznosti na\nuvedenú zákonnú úpravu žalovaný uviedol, že na jej základe pri ukladaní druhu sankcií sa riadil\nustanoveniami zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2018 (ZZTP), t. j. ustanoveniami\núčinnými od 01.07.2018.\n53. Zároveň žalovaný v rozhodnutí dodal, že okrem vyššie uvedeného ustanovenia pri ukladaní sankcií\naplikoval aj Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy R (91) 1 o správnych sankciách a postupoval\nv súlade so Zásadou 2, bod 1 o zákaze ukladania prísnejšej správnej sankcie za čin, za ktorý v čase,\nkeď bol spáchaný, bolo možné uložiť miernejšiu sankciu. Ďalej dôvodil, že „Vzhľadom na uvedené\npravidlo správny orgán, postupujúc pri ukladaní druhu sankcie podľa ZZTP (zákona č. 382/2004 Z. z.,\nv znení účinnom od 01.07.2018 – poznámka súdu), použil zásadu Odporúčania Výboru ministrov Rady\nEurópy R (91) 1 a pri ukladaní pokuty vychádzal z limitu maximálnej možnej pokuty, ktorú bolo možné\nuložiť účastníkovi konania podľa SZZTP, t.j. do 1 650 Eur, pretože táto pokuta je miernejšia ako výška\npokuty v čase ukladania pokuty.“\n54. V nadväznosti na uvedené správny súd poznamenáva, že priaznivejším druhom sankcie by v tomto\nprípade bolo písomné napomenutie namiesto peňažného trestu, avšak žalovaný za účelom výberu\npriaznivejšieho druhu sankcie (ako to sám vymedzil) nekompatibilne pokračuje v odôvodnení výšky\npeňažného trestu, čo už ale súvisí s rozpätím peňažnej pokuty (možnosťou podľa zákona v pevne\nstanovenom rozmedzí vybrať tzv. výšku trestu; pri peňažnom druhu trestu konkrétnu sumu pokuty).\n55. V čase spáchania predmetného správneho deliktu (vypracovanie znaleckého úkonu dňa 15.11.2017)\npodľa § 27 ods. 3 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018 (SZZTP, ako\ntento označoval v rozhodnutiach žalovaný) za správny delikt podľa odseku 1 bolo možné uložiť peňažnú\npokutu do 1 650 Eur fyzickej osobe a do 33 190 Eur právnickej osobe. To znamená, že pri uložení\nuvedeného druhu sankcie – peňažnej pokuty zákon účinný v čase spáchania predmetného správneho\ndeliktu určoval rozmedzie pokuty pre fyzickú osobu od 0,- Eur do 1 650,- Eur.\n56. Naproti tomu, v čase ukladania predmetného trestu (13.09.2018 prvostupňovým administratívnym\nrozhodnutím) zákon č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2018 (ZZTP) jednak už neupravoval ako\ndruh trestu písomné napomenutie a jednak podľa § 26 ods. 3 písm. a) citovaného zákona bolo rozpätie\npeňažnej pokuty, ktorú bolo možné uložiť fyzickej osobe za iný správny delikt stanovené od 50,- Eur\ndo 2 000,- Eur, teda oproti zákonnej úprave účinnej v čase spáchania prejednávaného iného správneho\ndeliktu sa rozpätie peňažnej pokuty zvýšilo tak na dolnej hranici ako aj na hornej hranici peňažnej pokuty.\n57. Uvedeným postupom žalovaný porušil zásada zákazu retroaktivity trestnoprávnych noriem, ktorá\nsa v zmysle ustálenej judikatúry európskych a vnútroštátnych súdnych autorít plne aplikuje aj v rámci\nadministratívneho trestania. Táto zásada je zároveň úzko spojená s princípom zákonnosti uplatňovanom\npri vyvodzovaní trestnej, resp. deliktuálnej zodpovednosti a ukladaní trestov (nulla crimen sine lege\na nulla poena sine lege premietnuté do čl. 49 Ústavy SR a čl. 7 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd). Uvedenému prelomeniu ústavného zákazu retroaktivity pri ukladaní trestu\nzodpovedá aj zákonná úprava ukladania trestov podľa § 2 ods. 1 in fine Trestného zákona, na ktorého\ndodržiavanie pri ukladaní trestov správny súd pri prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia\nprihliada zo zákona aj nad rámec žaloby (§ 195 písm. d/ SSP). Teda, ak v čase medzi spáchaním činu a\nvynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá\npodľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.\n\n58. Za daných okolností prípadu, kedy aplikáciou neskoršej právnej normy (zákona č. 65/2018 Z. z.\nv znení zákona č. 65/2018 Z. z.) pri ukladaní predmetného trestu žalovaným za skutok spáchaný v čase\núčinnosti pre páchateľa priaznivejšej právnej normy, nemožno subsumovať výrok o uložení trestu za iný\nsprávny delikt prvostupňového rozhodnutia v spojení s potvrdzujúcim druhostupňovým rozhodnutím pod\nústavnú výnimku zákazu retroaktivity podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR.\n59. Taktiež možno konštatovať, že žalovaný si nesprávne vyložil prechodné ustanovenie § 37c ods. 4\nvety tretej zákona č. 382/2004 Z. z. (prechodné ustanovenie k zákonu č. 65/2018 Z. z. ku konaniam\no priestupkoch a konania o iných správnych deliktoch začatých a právoplatne neskončených pred 1.\njúlom 2018).\n60. Z obsahu výroku prvostupňového rozhodnutia a príslušnej časti jeho odôvodnenia v časti o uložení\ntrestu vyplýva, že žalovaný spojil aplikáciu úpravy pojednávajúcej o časovej pôsobnosti zákona čo do\nuloženia druhu trestu za iný správny delikt, teda možnosťami medzi výberom spomedzi druhov trestov,\nktoré bolo možné uložiť podľa § 27 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018,\nt. j. po a) písomné napomenutie, b) peňažnú pokutu, c) zákaz výkonu činnosti a d) vyčiarknutie zo\nzoznamu, s povinnosťou ukladať trest podľa zákona účinného v čase spáchania skutku, ibaže by v čase\nod spáchania predmetného skutku do vyvodenia deliktuálnej zodpovednosti nadobudol účinnosť zákon,\npodľa ktorého by bolo možné uložiť priaznivejší trest.\n61. Na druhej strane, paradoxne, žalovaný vyjadril úmysel pri uložení trestu aplikovať zásadu\nOdporúčania Výboru ministrov Rady Európy R (91) 1 (uloženie priaznivejšieho testu), dôvodiac uloženie\ntrestu tým, že „.... pri ukladaní pokuty vychádzal z limitu maximálnej možnej pokuty, ktorú bolo možné\nuložiť účastníkovi konania podľa SZZTP, t. j. do 1 650 Eur, pretože táto pokuta je miernejšia ako výška\npokuty v čase ukladania pokuty.“, ale napriek aplikovanej zásade (ako aj v rozpore s čl. 50 ods. 6 Ústavy\nSR ako aj § 2 ods. 1 Trestného zákona) vo výroku rozhodnutia prvého stupňa žalovaný uviedol, že ukladá\nsankciu vo forme peňažnej pokuty podľa § 26 ods. 3 písm. a) ZZTP, teda podľa zákona neúčinného\nv čase spáchania skutku, ktorý navyše v danom prípade ani nebol pre deliktuálne zodpovednú osobu\n(žalobcu) priaznivejší.\n62. Všetky časti výroku administratívneho rozhodnutia sú záväzné. Záväzné je aj určenie zákona, podľa\nktorého správny orgán uložil pokutu (v danom prípade v jeho časovej pôsobnosti od 01.07.2018). Zo\nznenia § 26 ods. 3 písm. a) ZZTP je zrejmé zákonné rozpätie pri tomto druhu peňažnej sankcie,\nv rámci ktorého sa konajúci správny orgán mohol pri aplikácii kritérií pre ukladanie druhu s výmery trestu\npohybovať (§ 26 ods. 5 citovaného zákona), a to od 50,- Eur na spodnej hranici do 2 000,- Eur na\nhornej hranici pri fyzických osobách. Teda celkom jednoznačne ide pre deliktuálne zodpovednú osobu\no nepriaznivejší zákon vo vzťahu k rozpätiu výmery tohto druhu trestu oproti zneniu zákona účinného\nv čase spáchania predmetného skutku (§ 27 ods. 3 písm. b/ SZZTP; znenie účinné do 30.06.2018),\npodľa ktorého sú obe hranice výmery peňažného trestu nižšie, a to od 0,- Eur do 1 650,- Eur.\n63. Skutočnosť, že správny orgán aplikuje pri ukladaní trestu priaznivejší zákon alebo aplikuje zásadu\nzákazu retroaktivity, musí vyplývať priamo z výroku rozhodnutia uvedením zákona, pretože len tak je\nmožné z hľadiska ochrany práv a právom chránených záujmov dotknutého účastníka administratívneho\nkonania alebo z hľadiska predmetu ochrany administratívneho trestania a naplnenia individuálnej\nako aj generálnej prevencie v rámci opravných prostriedkov alebo súdneho prieskumu zákonnosti\nprostredníctvom odôvodnenia výroku revidovať, príp. korigovať uloženie trestu. Rovnako tak, uvedenie\nzákona v znení, ktoré bolo pri uložení trestu aplikované, je podstatné pre presvedčivé a zrozumiteľné\nodôvodnenie použitia kritérií (§ 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018) pre\nurčenie konkrétnej výmery trestu, ktorých použitie sa viaže ku konkrétnemu zákonnému rozpätiu výmery\ntrestu (teda k zákonu v jeho aplikovanom znení).\n64. Preto v prejednávanom prípade nemožno akceptovať zmätočné odôvodnenie žalovaného v tom\nzmysle, že správny orgán deklaruje použitie zákona účinného v čase ukladania trestu, teda zákona\nč. 382/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2018 („postupujúc ... podľa ZZTP...“) a zároveň v rámci\nodôvodnenia uvedie, že z nepriaznivejšej právnej normy akceptuje hornú hranicu výmery peňažného\ntrestu do 1 650 Eur, čo je však horná hranica trestu podľa zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom\ndo 30.06.2018.\n65. Skutky predmetného správneho deliktu žalovaný rozdelil na formálne pochybenia nižšej závažnosti\n(vymedzené pod písm. a/ až h/ v skutkovej vete prvostupňového rozhodnutia) a pod závažnejšie\npochybenia podradil skutky uvedené pod písm. i) až l) skutkovej vety.\n66. Skutky nižšej závažnosti vymedzené pod písm. a/ až h/ v skutkovej vete nie sú medzi účastníkmi\nkonania sporné a tieto žalobca nenamietal, v administratívnom konaní pripustiac vytýkané pochybenia.\n\n67. Pokiaľ ide o štruktúru, poradie a obsah jednotlivých častí znaleckého posudku (osnovu), ako jedného\nz úkonov znaleckej činnosti, vo všeobecnosti platí, že tieto explicitne určuje jednak zákon č. 382/2004 Z.\nz. v ustanoveniach § 17 ods. 1 až 6 a jednak na jeho vykonanie aj vyhláška Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch,\ntlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „vyhláška č. 490/2004 Z. z.“) v ustanoveniach § 18 ods. 1, 2, 3 v spojení s prílohami č. 3 až\n5 citovanej vyhlášky.\n68. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že z celkového pohľadu na osnovu znaleckého posudku č.\n8/2017, táto nebola dodržaná.\n69. Z obsahu predmetného znaleckého posudku č. 8/2017, a to s prihliadnutím na celkový obsah\na osnovu jeho zošitej väzby, vyplýva, že tento znalecký posudok žalobca štrukturálne a obsahovo\nnezostavil striktne podľa vyššie uvedených záväzne stanovených pravidiel. Naopak, do vyhotovenia\nznaleckého posudku žalobca zakomponoval aj iné znalecké úkony, teda otázky netvoriace zadanie\nzadávateľa na vypracovanie odpovede formou znaleckého posudku.\n70. Pri vyhodnotení dodržania štruktúry a obsahu znaleckého posudku bolo potrebné vychádzať zo\nzadania, na základe ktorého bol vypracovaný. Z obsahu žiadosti na vypracovanie znaleckého posudku\nzo dňa 12.09.2017 (ďalej len „žiadosť o vypracovanie znaleckého posudku“), zadanej súkromnou osobou\npodľa § 209 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších (ďalej len\n„CSP“) v rámci prebiehajúceho súdneho konania, a to právnym zástupcom žalovanej v civilnom spore\nvedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 15C/401/2015, vyplýva, že zadávateľ na vypracovanie\npredmetného znaleckého posudku konkretizoval pre účely jeho vypracovania jedinú základnú otázku,\na to nasledovným spôsobom „Základnou otázkou posúdenia je či podpis na listine zo dňa 30.04.1980\noznačenej ako „Moje rozhodnutie – závet“ patrí poručiteľovi F. G. nar. XX.XX.XXXX naposledy bytom\nPlechotice, zomrel XX.XX.XXXX.“ Inými slovami, predmetom zadania bolo určenie pravosti podpisu\nporučiteľa uvedeného na spornej listine (na závete).\n71. Následne v texte žiadosti o vypracovanie znaleckého posudku zadávateľ uviedol nasledovnú\npožiadavku „Zároveň žiadam aj o odborné stanovisko k doposiaľ spracovaným znaleckým posudkom\nznalcov, a odborným vyjadreniam, a to: 1/ ZP A. H. C. zo dňa 13.06.2016, evidovaný pod č. 14/2016,\n2/ ZP A. F. I. zo dňa 15.02.2017 evidovaný pod č. 11/2017, 3/ k odborným vyjadreniam H. J. K. E.\nz 12.07.2016, 12.10.2016- vyjadrenia k ZP A. H. C. a z 06.03.2017 k ZP A. F. I., 4/ uveďte iné skutočnosti\nzistené pri znaleckom skúmaní.“\n72. Hoci sám zadávateľ nelogicky, príp. bez bližšieho vysvetlenia požiadavku uvedenia iných skutočností\nzistených pri znaleckom skúmaní zaradil v žiadosti o vypracovanie znaleckého posudku pod č. 4/ v poradí\nza požiadavkami na vypracovanie odborného stanoviska, a nie k časti formulovanej základnej otázky,\nktorá mala byť zodpovedaná vo forme znaleckého posudku, bolo povinnosťou osloveného znalca (za\núčelom ustálenia počtu a druhov zadaných znaleckých úkonov na vypracovanie) buď dopytom na\nzadávateľa odstrániť nejasnosti zadania, alebo vyložiť predmetnú žiadosť podľa jej obsahu v nadväznosti\nna jednotlivé obsahovo samostatné zadania znaleckých úkonov a s ohľadom na požiadavky zákona\nč. 382/2004 Z. z. každé zadanie v potrebnom obsahovom a štrukturálnom zložení vypracovať zvlášť/\nosobitne.\n73. Z obsahu a štruktúry jednotlivých častí predmetného znaleckého posudku č. 8/2017, zviazaných do\njedného celku pod spoločným označením znalecký posudok, vyplýva, že do vyhotovenia znaleckého\nposudku žalobca zakomponoval aj iné druhy znaleckých úkonov (odborné stanoviská), ktoré netvorili\nzadanie zadávateľa na vypracovanie odpovede formou znaleckého posudku (identifikácia pravosti\npodpisu poručiteľa na označenej listine – závete, doslovne vyjadrenej zadaním „... či podpis na listine .....\npatrí poručiteľovi ......“).\n74. Podľa § 16 ods. 1 vety druhej v spojení s § 18 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do\n30.06.2018 úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko\nalebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie, pričom pri vykonávaní ostatných úkonov znaleckej\nčinnosti znalec primerane použije ustanovenia o znaleckom posudku. V nadväznosti na uvedenú právnu\núpravu možno konštatovať, že bolo povinnosťou žalobcu, ako odborne spôsobilej osoby zapísanej do\n\npríslušného zoznamu znalcov, pre účely zadania zadávateľa na vypracovanie znaleckého posudku\na na vypracovanie odborných stanovísk k vyššie uvedeným otázkam, vypracovať každý znalecký úkon\nsamostatne, a nie v rámci jedného znaleckého úkonu – znaleckého posudku č. 8/2017 dotvárať otázky,\nktoré pre účely vypracovania znaleckého posudku na základnú otázku pravosti podpisu poručiteľa\nzadávateľ v žiadosti na vypracovanie znaleckého posudku nezadal.\n75. Z citovaných ustanovení zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018 vyplýva primeraná\naplikácia právnej úpravy vzťahujúcej sa na štruktúru a obsahové náležitosti znaleckého posudku ako\njedného z druhov znaleckých úkonov, teda že iný druh znaleckého úkonu ako znalecký posudok musí\nbyť opatrený podpisom, úradnou pečiatkou, znaleckou doložkou a dátumom. Práve na základe týchto\nnáležitostí znaleckého úkonu možno odlíšiť znalecký úkon od úkonu vykonaného osobou nezapísanou\nv zozname znalcov pre ten-ktorý odbor, príp. odvetvie vedené príslušným orgánom verejnej správy.\n76. Uvedený výklad podporuje i právny záver vyplývajúci z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4 Sžk 22/2017 z 10. mája 2018, v ktorom najvyšší súd uviedol „Pokiaľ ide o náležitosti\nostatných úkonov znaleckej činnosti, ustanovenie § 18 zákona o znalcoch určuje, že na vykonanie\nostatných znaleckých úkonov sa primerane použijú ustanovenia o znaleckom posudku. Tri základné\nčasti každého znaleckého úkonu sú vymedzenie, riešenie a výsledok úlohy znaleckého skúmania.\nObsah znaleckého úkonu je do určitej miery determinovaný jeho vnútornou skladbou, inak povedané,\nprimerané použitie formálnych náležitostí vlastných pre znalecké posudky pri vykonávaní jednoduchších\nforiem znaleckých úkonov má za následok nárast ich výpovednej hodnoty - presvedčivosť. Rozsah\nprimeranosti použitia formálnych náležitostí charakteristických pre znalecké posudky pri vykonávaní\niných foriem znaleckej činnosti treba posudzovať z hľadiska zabezpečenia ich preskúmateľnosti.\nSúčasťou každého znaleckého úkonu musí byť odtlačok úradnej pečiatky, znalecká doložka, evidenčné\nčíslo, dátum a podpis znalca. Uvádzanými skutočnosťami totiž znalec deklaruje, že úkon vypracoval ako\nsubjekt oprávnený vykonávať činnosť podľa ZZTP.“\n77. Možno teda len prisvedčiť záverom žalovaného vo vzťahu ku skutkovému a hmotnoprávnemu\nposúdeniu nezhody a nesprávnosti znalcom uvádzaných otázok na str. č. 2 znaleckého posudku\nč. 8/2017 (okrem základnej otázky ohľadom určenia pravosti podpisu poručiteľa na predmetnom\nzávete), ktoré nekorešpondovali so zadaním zadávateľa. Žalovaný správne poukázal na to, že odborné\nstanovisko je iný druh úkonu znaleckej činnosti ako znalecký posudok (§ 16 zákona č. 382/2004 Z. z.\nv znení účinnom do 30.06.2018), ale žalobca uvedené zákonné delenie nerešpektoval.\n78. Pokiaľ ide o skutok správneho deliktu uvedený pod písmenom i/ v skutkovej vete výroku\nprvostupňového rozhodnutia, teda že „v časti „záver“ na strane 22 nie sú uvedené odpovede na všetky\n4 deklarované úlohy z úvodnej časti“, tento skutok už bol irelevantný, vzhľadom k tomu, že žalobcom\nboli v úvodnej časti znaleckého posudku na strane 2 nesprávne formulované otázky v zmysle zadania\nžiadosti na vypracovanie znaleckého posudku, resp. v rozpore s obsahom žiadosti, ktorej predmetom\nokrem vypracovania znaleckého posudku na jednu zásadnú otázku pravosti podpisu poručiteľa boli aj\nzadania na vypracovanie odborných stanovísk ako osobitných druhov znaleckých úkonov. V danom\nprípade, paradoxne, žalobca v časti záver znaleckého posudku podal odpoveď na reálne jedinú položenú\notázku pre účel vypracovania znaleckého posudku, ktorá mala byť obsahom odpovede v zmysle zadania.\nZároveň je však potrebné zopakovať, že hoci žalobca vypracoval odborné stanoviská k nastoleným\notázkam, tieto nemali byť súčasťou znaleckého posudku, ale mali byť vypracované samostatne (§\n16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018), a to s použitím formálnych\nnáležitostí stanovených zákonom pre znalecký posudok (§ 17 ods. 2, 3, 5, 6 citovaného zákona v spojení\ns vykonávacou vyhláškou č. 490/2004 Z. z.), teda tieto odborné stanoviská ako každý znalecký úkon (§\n18 citovaného zákona) mali byť opatrené odtlačkom úradnej pečiatky, znaleckou doložkou, evidenčným\nčíslom, dátumom a podpisom znalca (žalobcu).\n79. Žalobné body napádajúce uloženie pokuty za skutok pod písmenom k/ - „nie sú uvedené relevantné\npodklady, t. j. použitá literatúra na vypracovanie znaleckého posudku, a tiež nie je uvedený spôsob\nzískania nových porovnávacích materiálov,“, správny súd vyhodnotil ako dôvodné.\n80. Žalovaný pod „neuvedenie relevantných podkladov“ v predmetnom znaleckom posudku podradil\njednak neuvedenie literatúry použitej na vypracovanie znaleckého posudku a jednak neuvedenie\nspôsobu získania nových porovnávacích materiálov, čo by bolo možné vyhodnotiť ako porušenie\n\njednej právnej povinnosti uloženej znalcom pri vypracúvaní znaleckého posudku dvoma samostatnými\nskutkami, ak by také, samozrejme, vyplývali z právnej úpravy zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom\nv čase vypracovania predmetného znaleckého posudku, t. j. do 30.06.2018 v spojení s jeho vykonávacou\nvyhláškou.\n81. Jediná, explicitne stanovená povinnosť uviesť literatúru použitú pri vypracovaní znaleckého posudku,\nje upravená vo vykonávacej vyhláške č. 490/2004 Z. z. v prílohe č. 5 časti I. Úvodná časť v bode\n7., a to v rámci úpravy osnovy znaleckého posudku pre odbor stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty\nnehnuteľnosti, podľa ktorého úvodnú časť znaleckého posudku majú tvoriť „Ďalšie použité právne\npredpisy a literatúra.“\n82. Teda možno súhlasiť so žalobcom, že v čase vypracovania predmetného znaleckého posudku mu\nžiaden právny predpis striktne neprikazoval pri vypracovaní znaleckého posudku uviesť v ktorejkoľvek\njeho časti literatúru, ktorú použil pri jeho vypracovaní.\n83. Obdobne, ani druhý skutok - neuvedenie spôsobu získania nových porovnávacích materiálov („...\na tiež nie je uvedený spôsob získania nových porovnávacích materiálov“), nie je možné subsumovať\npod správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018,\nteda pod porušenie iných povinností ustanovených týmto zákonom, keďže uvedený zákon ani jeho\nvykonávacia vyhláška č. 490/2004 Z. z. (čo do obsahu znaleckého posudku a jeho osnovy) v čase\nvyhotovenia predmetného znaleckého posudku právnu povinnosť uviesť „spôsob získania“ nových\nporovnávacích materiálov, resp. zovšeobecnene povedané podkladov pre vypracovanie znaleckého\nposudku, znalcom explicitne neukladal.\n84. Opäť, aj vo vzťahu k uvedenému vytýkanému porušeniu zákonných povinností žalobcom možno\ndať do pozornosti, že jediná, explicitne stanovená povinnosť uviesť podklady dodané zadávateľom\nalebo znalcom, bola v čase vypracovania predmetného znaleckého posudku upravená vo vykonávacej\nvyhláške č. 490/2004 Z. z. v prílohe č. 5 časti I. Úvodná časť v bode 5. (v rámci úpravy osnovy znaleckého\nposudku pre odbor stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti), podľa ktorého úvodnú časť\nznaleckého posudku majú tvoriť „Podklady na vypracovanie posudku, ktoré sa delia na podklady dodané\nzadávateľom a podklady získané znalcom.“\n85. Preto vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti voči žalobcovi za skutky uvedené pod písm. k/ skutkovej\nvety prvostupňového administratívneho rozhodnutia je možné vyhodnotiť ako porušenie zásady trestania\nNullum crimen sine lege, nulla poena sine lege – žiaden trestný čin bez zákona, žiaden trest bez zákona,\nzakotvenej v čl. 7 bode 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 49 Ústavy\nSlovenskej republiky, ktorá sa uplatňuje aj v administratívnom trestaní, ako ide vo veci samej.\n86. Podľa § 17 ods. 6 veta druhá a veta šiesta zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018,\n„Úvod“ obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny úkon, na ktorý sa znalecký posudok použije.\nPrílohy znaleckého posudku môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom nezošitú časť; v takom\nprípade musia obsahovať údaje o znaleckom posudku, ku ktorému sa viažu, musia byť zošité a opatrené\núradnou pečiatkou a podpisom znalca.\n87. Podľa § 17 ods. 5 veta druhá a veta šiesta zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2018,\núvod obsahuje úlohu, účel a predmet znaleckého skúmania a výpočet podkladov, z ktorých znalec\npri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal. Podklady, z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého\nposudku vychádzal, nemusia byť prílohou znaleckého posudku, ak sú verejne prístupné alebo ak\nsú súčasťou spisového materiálu; v takom prípade znalec odkáže na zdroj spôsobom, aby nebol\nzameniteľný.\n88. Vo vzťahu k zákonom stanovenej obsahovej stránke a osnove znaleckého posudku správny súd len\nna margo dáva do pozornosti, že povinnosť uviesť v úvode znaleckého posudku výpočet podkladov pre\nvykonanie znaleckého posudku a uviesť ich zdroj nezameniteľným spôsobom (v prípade, ak podklady\nnemusia byť súčasťou znaleckého posudku), bola stanovená v § 17 ods. 5 veta druhá a veta šiesta\nzákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2018, podľa ktorého znenia sa však trestnosť skutku\npod písm. k/ - neuvedenie spôsobu získania nových porovnávacích materiálov ako porušenie stanovenej\nprávnej povinnosti nemôže posudzovať (z dôvodu aplikácie zásady zákazu retroaktivity pri posudzovaní\n\ntrestnosti skutku). V tejto súvislosti správny súd dodáva, že uvedenie spôsobu získania (nie uvedenie\nzdroja) nových porovnávacích materiálov, inými slovami podkladov, z ktorých žalobca ako znalec pri\nvykonávaní znaleckého posudku vychádzal, nebolo právnou povinnosťou znalca stanovenou zákonom\nč. 382/2004 Z. z. ani v znení účinnom do 30.06.2018 ani v znení účinnom od 01.07.2018.\n89. Odhliadnuc od uvedeného vo všeobecnosti možno pripustiť, že uvedenie odbornej literatúry\npoužitej pri vypracovaní znaleckého posudku a uvedenie zdroja podkladov použitých ako porovnávacie\nmateriály na vypracovanie znaleckého posudku, príp. spôsobu ich získania, napr. či boli zabezpečené\nvyhľadávacou činnosťou znalca alebo poskytnuté zadávateľom (ako v predmetnom prípade), keď neboli\nsúčasťou súdneho spisu v predmetnom občianskoprávnom konaní pred okresným súdom, môže prispieť\nk presvedčivosti a preskúmateľnosti znaleckého posudku, avšak v kontexte prejednávaného prípadu je\npotrebné mať na zreteli, že toto sú atribúty znaleckého posudku, ako jedného z vykonaných dôkazov\nv civilnom súdnom konaní, ktoré hodnotí civilný súd, a nie orgán dohľadu (žalovaný) na úseku správy\nvýkonu znaleckej činnosti.\n90. Preto bolo predčasné tvrdenie žalovaného o pochybnostiach vo vzťahu k dôveryhodnosti zdroja\nporovnávacích materiálov alebo o nemožnosti preskúmania obsahu znaleckého posudku, pretože\ntento nedostatok je odstrániteľný v rámci inštitútu doplnenia alebo bližšieho vysvetlenia znaleckého\nposudku podľa § 17 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018 na žiadosť\nzadávateľa alebo výsluchom znalca súdom podľa § 208 Civilného sporového poriadku. Na základe\ntakto doplneného dokazovania môže súd hodnotiaci výpovednú hodnotu obsahu a záveru znaleckého\nposudku, v kontexte s ostatnými dôkazmi predloženými alebo vykonanými v súdnom konaní dospieť\nv záveru o preskúmateľnosti alebo nepreskúmateľnosti znaleckého posudku.\n91. V prejednávanom prípade je z obsahu predmetného znaleckého posudku zrejmé, že kópie\nnových porovnávacích materiálov (dodatočne predložených k vypracovaniu predmetného znaleckého\nposudku zadávateľom) sú jeho súčasťou, pričom žalobca dal do pozornosti, že k týmto novým\nporovnávacím materiálom podal vysvetlenie na pojednávaní v predmetnej občianskoprávnej veci\npred okresným súdom, ktorý, podľa vyjadrenia žalobcu, nemal žiadne námietky. V tejto súvislosti\nsprávny súd dodáva, že uvedenú skutočnosť si žalovaný v rámci konania v preskúmavanej veci\nadministratívneho trestania zo súdneho spisu Okresného súdu Trebišov neoveril, ani zo žiadneho\ndôkazu nachádzajúceho sa v administratívnom spise nevyplýva, že by pre neuvedenie pôvodu alebo\nzdroja nových porovnávacích materiálov civilný súd vyhodnotil predmetný znalecký posudok ako\nnedôveryhodný alebo nepreskúmateľný dôkaz.\n92. Ďalej žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ku skutku pod písm. l/ skutkovej vety,\nktorú skrátene v odôvodnení zhrnul pod označenie zmätočná metodika psychologického posudzovania,\nžalobcovi vytýkal zmätočnosť znaleckého posudku z dôvodu logického rozporu spočívajúceho v\ntom, že na stranách 23-24 znaleckého posudku znalec uviedol, že len z podpisu sa nedá vykonať\npsychodiagnostika, no napriek tomu sám následne psychodiagnostiku uviedol len na základe podpisu.\nZa zmätočne pôsobiace označil aj to, že podľa vyjadrenia znalca sa uvedená psychodiagnostika\nnevzťahuje k poručiteľovi, teda znalcom uvádzaná informácia je nadbytočná a v celom kontexte pôsobí\nzmätočne, pretože vyvoláva dojem, že sa vzťahuje na osobu poručiteľa.\n93. Z hľadiska osnovy (poradia usporiadania jednotlivých obsahových častí) predmetného znaleckého\nposudku č. 8/2017 sa žalovaným vytýkaná zmätočná metodika psychologického posudzovania na strane\n23-24 znaleckého posudku (značená nadpisom „Zistené iné skutočnosti pri znaleckom skúmaní:“; ďalej\nv rozsudku aj „zistené iné skutočnosti“) nachádza za jeho časťou „IV.Záver“ (časť obsahujúca odpoveď\nna otázku pravosti podpisu poručiteľa na skúmanom závete), pričom pod textom k zisteným iným\nskutočnostiam sa nachádza uvedenie miesta a dátumu, pečiatka znalca a podpis znalca. Na stranách\n25 až 33 sa následne nachádza písomná časť nazvaná „Vyjadrenie znalca k znaleckému posudku A.\nH. C. č. 14/2016, k znaleckému posudku A. A. F. I. č. 11/2017 odbornému stanovisku H. J. K. E.“, za\nktorým na strane 34 zviazaného znaleckého posudku nasleduje „Znalecká doložka“ a podpis znalca.\n94. Na základe uvedeného zaradenia zistených iných skutočností pri znaleckom skúmaní do celkovej\nštruktúry znaleckého posudku možno konštatovať, že osnova znaleckého posudku, ktorú explicitne\nurčuje vykonávacia vyhláška č. 490/2004 Z. z. v prílohe č. 4, nebola pri vypracovaní predmetného\nznaleckého posudku dodržaná, pretože za časťou III. Záver má nasledovať časť IV. Prílohy a časť\n\nV. Znalecká doložka, a nie ako v prejednávanom prípade, uvedenie iných skutočností pri znaleckom\nskúmaní a následné odborné stanoviská (vyjadrenia) znalca, ktoré mali byť vyhotovené ako samostatné\niné druhy znaleckého úkonu.\n95. Pokiaľ ide o obranu žalobcu spočívajúcu vo vysvetlení, že na strane 23 a 24 znaleckého posudku\nuviedol v rámci iných skutočností reakciu na konštatovanie protistrany (predmetného civilného konania\n– poznámka správneho súdu), že pisateľ (poručiteľ) sporného podpisu na závete bol alkoholik, tak tento\ndôvod alebo argumentačné prepojenie z obsahu zistených iných skutočností nijako nevyplýva a nie je\nho možné odvodiť ani v kontexte predchádzajúcich častí znaleckého posudku, vrátane jeho záveru, teda\nodpovede na podstatnú otázku zadávateľa. Inými slovami, úmysel žalobcu obsahom textu v rámci iných\nzistení na strane 23 a 24 znaleckého posudku v nejakej miere korigovať alebo len reagovať na tvrdenie\nprotistrany z civilného konania o alkoholizme pisateľa závetu nie je zreteľne zjavné, ani v kontexte\npredchádzajúcich častí znaleckého posudku z jeho obsahu priamo nevyplýva.\n96. Zároveň žalobca v priebehu preskúmavaného administratívneho konania ako i v správnej žalobe\ntvrdil, že na strane 24 znaleckého posudku nie sú uvedené žiadne trvalé charakteristiky osoby, je to\nvšeobecná charakteristika osobnosti z hľadiska vysokej variability v písme po grafologickej analýze 31\nznakov nízkej, vysokej komplexity, ako aj znakov celostných. Naopak, namietal, že to, čo žalovaný nazval\nzmätočná metodika psychologického posudzovania, nie je metodika.\n97. V nadväznosti na uvedené dáva správny súd do pozornosti znenie prvého odseku a prevej\nvety druhého odseku na strane 23 znaleckého posudku (zistených iných skutočností): „V rámci\nvypracovania znaleckého posudku bola realizovaná aj grafologická analýza písma z odboru klinická\npsychológia, kde základným východiskom pre túto analýzu boli porovnávacie materiály PM1 a PM2\n– čiže vzácne textové písmo F. G., ale aj ostatné porovnávacie podpisy, vrátane sporného podpisu.\nUvedená psychdiagnostikcká analýza sa samozrejme realizuje po zosnímaní anamnestických údajov,\nosobnom psychologickom vyšetrení, použitím iných psychodiagnostických techník a pod., žiaľ v tomto\nprípade to nie je možné.\nDôvodom tejto analýzy bolo pochopenie motivácie a osobnosti písateľa závetu vzhľadom k zistenej\nvysokej variabilite písma v jednotlivých znakoch nižšej, vyššej komplexity, ako aj znakoch\nglobálnych. .......“\n98. V poslednej vete na starne 23 znaleckého posudku žalobca uviedol „Samotné písmo má významnú\nvariabilitu, je hypokinatické, pričom tri podpisy v PM1 a PM2 majú extrémne vysokú variabilitu – od\nhypokinetického písma až po hyperkinetické písmo v PM2, čo priamo súvisí s tým, že F. G. má tri druhy\npodpisov.“\n99. Na starne 24 znaleckého posudku žalobca pokračoval textom „Psychologická – grafologická\nanalýza osobnosti z hľadiska vysokej variability, kde osobnosť charakterizujú najmä tieto znaky:\nnízka integrovanosť v osobnostnej štruktúre, neuropsychická labilita, predovšetkým v oblasti afektivity,\nnestálosť, .......“ , ukončiac text poslednou vetou v novom odseku „Uvedená stručná charakteristika\nosobnosti je prinajmenšom zaujímavá a môže dokresľovať osobnosť aj z pohľadu niektorých\nosobnostných dispozícií.“\n100. Za textom na strane 24 znaleckého posudku žalobca uviedol miesto a dátum, podpis znalca\ns úradnou pečiatkou znalca z odboru Psychológia, Klinická psychológia detí, Klinická psychológia\ndospelých.\n101. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že žalobca za IV. časťou znaleckého posudku (Záver; na\nstane 22), v ktorom odpovedal na jedinú základnú otázku zadávateľa položenú pre účely vypracovania\npísomného znaleckého posudku, použil úradnú pečiatku znalca pre odbor: Písmoznalectvo, Ručné\npísmo.\n102. V prvom rade je potrebné uviesť, že okrem nesprávneho zaradenia textu („Zistené iné skutočnosti\npri znaleckom skúmaní“) za záver znaleckého posudku na strany 23 a 24, teda v rozpore s exaktne\nurčenou osnovou znaleckého posudku v zmysle prílohy č. 4 vykonávacej vyhlášky č. 490/2004 Z. z. (ako\nuž súd uviedol vyššie v bode 94.), bolo nesprávne vôbec uvedený text uvádzať v rámci predmetného\n\nznaleckého posudku a rovnako tak bolo nesprávne tento text opatriť úradnou pečiatkou znalca z odboru\nPsychológia, Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých.\n103. V nadväznosti na uvedené správny súd zdôrazňuje, že predmet znaleckého skúmania, t. j. otázka\nalebo otázky položené zadávateľom ktoréhokoľvek druhu znaleckého úkonu determinuje aj formálne\nzákonom a vyhláškou stanovené náležitosti znaleckého úkonu ako sú odtlačok úradnej pečiatky,\nznalecká doložka, evidenčné číslo, dátum a podpis znalca, pričom zadanie otázky objednávateľom\nznaleckého posudku v danom prípade bolo výslovne zamerané na určenie pravosti podpisu pisateľa\nzávetu. Uvedenému zadaniu zodpovedá Obsahové vymedzenie znaleckých odborov a odvetví (príloha\nč. 6 k Inštrukcii 7/2009 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 23635/2009-51 o organizácii\na riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti; ďalej v texte len „Inštrukcia č. 7/2009“) pre\nodbor 27 00 00 Písomníctvo, 27 01 00 Ručné písmo (identifikácia pisateľa), v zmysle ktorého „Znalec\nzapísaný v tomto odbore skúma písomný text vyhotovený ručným písmom. Osobitným predmetom\nskúmania sú podpisy. Cieľom skúmania textov a podpisov vyhotovených ručným písmom je: - overenie\npravosti rukopisov, podpisov, - identifikácia pisateľa nepravých rukopisov, podpisov, - stanovenie\nzhodnosti viacerých rukopisov, podpisov.“\n104. Teda s prihliadnutím na zadávateľom položenú základnú otázku pre vypracovanie písomného\nznaleckého posudku („.... či podpis na listine ...... patrí poručiteľovi F. G. ...“) možno konštatovať,\nže žalobca odpovedal po predchádzajúcom skúmaní vykonaním písmoznaleckej analýzy sporných\na porovnávacích materiálov (od str. 5 a nasl. znaleckého posudku) na zadanú otázku v závere\nznaleckého posudku na strane 22 a tento správne opatril úradnou pečiatkou (korešpondujúcou\ns predmetom znaleckého skúmania) z odboru Písmoznalectvo, odvetvie Ručné písmo, avšak zároveň\nnad rámec zadania do znaleckého posudku č. 8/2017 vložil text opatrený úradnou pečiatkou znalca\nz odboru Psychológia, Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, ktorý nekorešpondoval\ns predmetom zadania. Na základe tohto dôvodu možno vyhodnotiť, že uvedenú úradnú pečiatku znalca\nžalobca použil v rozpore s ustanovením § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do\n30.06.2018, akoby na neúplný samostatný iný druh úkonu znaleckej činnosti (hoci vyžiadaný neurčitým\nzadaním pod bodom 4/ v žiadosti na vypracovanie znaleckého posudku), pričom ako neúplný ho možno\nvyhodnotiť z dôvodu absencie akejkoľvek primeranej obsahovej štruktúry a osnovy stanovenej pre\nznalecký posudok v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018 v spojení\ns prílohou č. 4 k vyhláške č. 490/2004 Z. z.\n105. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že zo žiadosti zadávateľa na vypracovanie znaleckého\nposudku nevyplýva požiadavka na realizáciu grafologickej analýzy písma z odboru klinická psychológia,\nani na vypracovanie psychologicko–grafologickej analýzy osobnosti a už vôbec nie na vypracovanie\nzáveru za účelom pochopenia motivácie a osobnosti pisateľa závetu, ako to žalobca v úvode predmetnej\nčasti zistení iných skutočností na strane 23 znaleckého posudku uvádza. Uvedené zadania nemožno\nodvodiť ani zo zadania žiadosti na vypracovanie znaleckého posudku, v rámci ktorého zadávateľ\nuviedol pod číslom 4/ „uveďte iné skutočnosti zistené pri znaleckom skúmaní“. Vzhľadom k tomu, že\nzadanie na vypracovanie znaleckého posudku neobsahovalo požiadavku na vypracovanie odpovedí na\nvyššie uvedené otázky a ani z obsahu administratívneho spisu a tvrdení účastníkov civilného súdneho\nkonania nevyplýva, že predmetom občianskoprávneho konania vedeného na Okresnom súde Trebišov\npod sp. zn. 15C/401/2015 by bola rekonštrukcia psychického stavu poručiteľa (pisateľa závetu) alebo\nskúmanie jeho duševného stavu v čase podpisu predmetného závetu (v zmysle obsahového vymedzenia\nznaleckého odboru 34 00 00 Psychológia a odvetvia 34 02 00 Klinická psychológia dospelých podľa\nprílohy č. 6 k Inštrukcii 7/2009), nie je možné akceptovať „Zistené iné skutočnosti pri znaleckom skúmaní“\nako súčasť znaleckého posudku, ktorá je navyše do jeho osnovy zaradená v rozpore s § 17 ods. 3 zákona\nč. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018 v spojení s prílohou č. 4 k vyhláške č. 490/2004 Z. z.\n106. Napriek vyššie vytýkaným chybám správny súd dospel k záveru, že skutková veta pod písm. l/\nvýroku administratívneho rozhodnutia prvého stupňa v danom prípade nesprávne vymedzuje skutok,\nktorým bol porušený zákon č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018 v spojení s prílohou č. 4\nk vyhláške č. 490/2004 Z. z., pretože na strane a pol (23 a 24) znaleckého posudku sa nenachádza\ntext, ktorý by bolo možné charakterizovať ako imanentnú súčasť znaleckého posudku a zároveň ho\nnemožno vyhodnotiť ani ako samostatný iný druh úkonu znaleckej činnosti v zmysle § 16 ods. 1\nvety druhej zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018 v spojení s § 18 citovaného\nzákona. Z uvedeného dôvodu nie je namieste vo vzťahu k uvedenému textu sankcionovať žalobcu\n\nza nejasnú metodiku ani neodôvodnenosť analytického záveru. Rovnako tak nie je možné sankčne\npostihovať uvedenie na strane 24 bez súvislosti (s predchádzajúcim textom) trvalých psychických\nvlastností osoby len na základe písma, namiesto uvedenia duševného stavu v čase právneho úkonu\n(tak ako to správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí vymedzil), pretože by tým konajúci správny\norgán pre daný prípad potvrdil legitimitu psychologického skúmania osobnosti poručiteľa, resp. jeho\nduševného stavu v čase predmetného právneho úkonu (podpisu spornej listiny), a to napriek tomu, že\nby v danom prípade išlo o nevyžiadané znalecké skúmanie na otázky nevyžiadané zadávateľom, keďže\njediná základná otázka, ktorá mala byť zodpovedaná formou písomného znaleckého posudku, sa týkala\nurčenia (overenia) pravosti podpisu poručiteľa na spornej listine, a nie akéhokoľvek psychologického\nposudzovania osobnosti poručiteľa.\n107. Len pre úplnosť správny súd dodáva, že ak by v danom prípade malo ísť o nejasnú alebo zmätočnú\nmetodiku (teda metodiku v zmysle určitého ustáleného spôsobu a postupov znaleckého skúmania\nalebo vedeckého skúmania, a nie v zmysle „zistených iných skutočností“, ktoré by mali deklarovať\nurčitý objektívny, faktický a reálny stav vecí) použitú pri znaleckom skúmaní a vypracovaní znaleckého\nposudku na otázku položenú zadávateľom, tento nedostatok by bol odstrániteľný vykonaním doplnenia\nznaleckého úkonu na výzvu ministerstva alebo zadávateľa (§ 18 ods. 4 písm. b/ vyhlášky č. 490/2004\nZ. z., príp. na výzvu zadávateľa podľa § 17 ods. 7 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom\nod 01.07.2018).\n108. Z vyššie uvedených dôvodov sa správny súd nebude venovať otázke vnútorných rozporov alebo\nzmätočnosti metodiky vo vzťahu k textu ohľadom zistených iných skutočností na stranách 23 a 24\nznaleckého posudku. Je potrebné však dodať, že v konečnom dôsledku presvedčivosť a validitu\nodborných záverov znalca v celom kontexte jednak znaleckého posudku a jednak ostatných vykonaných\ndôkazov pre účely prebiehajúceho občianskoprávneho konania vyhodnotí až príslušný všeobecný civilný\nsúd.\n109. Pokiaľ ide o námietku napádajúcu nedodržanie procesnej lehoty na vydanie prvostupňového\nrozhodnutia žalovaným v predmetnej veci a o nezaslanie upovedomenia žalobcovi o predĺžení lehoty\nna vydanie rozhodnutia, túto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\n110. V prejednávanom prípade išlo o konanie vo veci správneho trestania za iné správne delikty podľa\n§ 27 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018, pre ktoré v zmysle ustanovenia § 27\nods. 7 v spojení s § 37c ods. 4 vety prvej citovaného zákona platí osobitná jednoročná subjektívna\nlehota a objektívna trojročná lehota, v rámci ktorej je možné uložiť sankciu za iný správny delikt.\nVzhľadom k tomu, že sankciu je možné uložiť iba formou rozhodnutia, ktoré v danom prípade bolo vydané\n13.09.2018 a ktoré v spojení s druhostupňovým rozhodnutím žalovaného zo dňa 15.01.2019 nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 22.01.2019, možno konštatovať, že žalovaný právoplatne uložil žalobcovi predmetnú\nsankciu v rámci plynutia trojročnej objektívnej lehoty (t. j. do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti),\nteda túto zákonnú lehotu neprekročil. Preto nebolo povinnosťou konajúcich správnych orgánov oboch\nstupňov upovedomiť žalobcu o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia a namietaným postupom neboli\nporušené procesné práva žalobcu.\n111. Vyššie uvádzané nedostatky preskúmavaných rozhodnutí oboch stupňov odôvodňujú ich zrušenie\nz dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom\nsprávny orgán s prihliadnutím na právny názor správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP) vytýkané vady\nodstráni naznačeným spôsobom.\n112. O náhrade trov v konaní úspešného žalobcu rozhodol súd podľa § 167 ods.1 SSP s tým, že podľa\n§ 175 ods. 2 SSP o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí.\n113. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej\nsťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c/ SSP).\n\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2\nSSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "030e3e05-2016-46da-9f5d-c5ea90f50595:88ceb399-9cb3-47f1-ba88-64c931a7fb06", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:1017201794.1", "spisova_znacka": "10Asan/18/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Asan/18/2019 z 29. 9. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-09-29", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:1017201794.1"}], "citovane_v": []}