Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/200/2018 z 26. 11. 2025
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 26. novembra 2025, sp. zn. BA-1S/200/2018, ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201836.2
Správny súd v Bratislave | BA-1S/200/2018 | ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201836.2 | 2025-11-26 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, § 190 SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4cc9db10-5241-4cbf-b263-1dfb898578c7
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201836.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
BA-1S/200/2018
1018201836
26. 11. 2025
JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201836.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov
senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej, v právnej veci žalobcov: 1) A. B., narodený
XX.XX.XXXX, bytom vo C., A. XXX, 2) D. B., narodená X.X.XXXX, bytom vo C., A. XXX, oboch právne
zastúpených spoločnosťou BAKO LEVRINC – advokáti s.r.o., IČO: 36 859 842, so sídlom vo Zvolene,
J. Kozáčeka 13, za ktorú koná advokát JUDr. Miloš Levrinc, PhD., proti žalovanému: Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, IČO: 00156621, so sídlom v Bratislave,
Dobrovičova 12, za účasti: FILAGRO plus, spol. s r.o., IČO: 36620327, so sídlom v Lučenci, Skladištná
4676, zastúpeného spoločnosťou LawService, s.r.o., IČO: 36 861 723, so sídlom vo Zvolene, Stráž
223, za ktorú koná advokát JUDr. Pavol Konečný, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 24742/2018, 3210/2018-420 zo dňa 17.10.2018, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Bývalý Obvodný lesný úrad Lučenec rozhodnutím č. 2005/00132 zo dňa 5.10.2005 uznal podľa § 6
ods. 2 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení účinnom do 31.8.2009 (ďalej len zákon č. 23/1962
Zb.) spoločný poľovný revír č. 35 Čamovce. Bývalý Krajský lesný úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím č.
1126/2007, 1127/2007, 1128/2007 zo dňa 13.8.2007 zmenil rozhodnutie č. 2005/00132 zo dňa 5.10.2005
tak, že z poľovných pozemkov v tomto revíri patrí do správy Slovenského pozemkového fondu 1074,29
ha; celková výmera spoločného poľovného revíru Čamovce je 2458,19 ha.
2. Bývalý Obvodný lesný úrad Lučenec rozhodnutím č. 2007/00207 zo dňa 7.12.2007 podľa § 16 ods.
1 zákona č. 23/1962 Zb. (na základe žiadosti spoločnosti FILAGRO plus, spol. s r.o. zo dňa 6.11.2007)
schválil zmluvu o postúpení výkonu práva poľovníctva uzatvorenú medzi prenajímateľmi vymenovanými
v rozhodnutí a nájomcom spoločnosťou FILAGRO plus, spol. s r.o. (ďalší účastník) na plochu 1690,40
ha poľovného revíru Čamovce na 10 rokov od právoplatnosti rozhodnutia a zároveň určil, že podľa § 14
ods. 5 zákona č. 23/1962 Zb. na zvyšnej časti poľovného revíru Čamovce zabezpečuje výkon práva
poľovníctva spoločnosť FILAGRO plus, spol. s r.o.
3. Bývalý Krajský lesný úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím č. 2008/00114 zo dňa 25.4.2008
(ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.5.2008) spoločné odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie č. 2007/00207 zo dňa 7.12.2007. Z uvedeného vyplýva, že zmluvy o postúpení výkonu
práva poľovníctva boli schválené na čas do 13.5.2018.

4. Proti rozhodnutiu bývalého Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici č. 2008/00114 zo dňa
25.4.2008 podali žalobcovia žalovanému podnet na preskúmanie mimo odvolacieho konania.
5. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím č. 1299/2010-100 z 29.7.2011 vydaným v mimoodvolacom
konaní podľa § 65 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) zmenil rozhodnutie bývalého Krajského
lesného úradu v Banskej Bystrici č. 2008/00114 zo dňa 25.4.2008 tak, že zrušil rozhodnutie bývalého
Obvodného lesného úradu v Lučenci č. 2007/00207 zo dňa 7.12.2007 a vec vrátil na nové prejednanie
a rozhodnutie. Ako dôvody uviedol, že v rozhodnutí Obvodného lesného úradu v Lučenci nie sú
schválené zmluvy určité a nie je z nich možné zistiť, na ktorých konkrétnych pozemkoch bol postúpený
výkon práva poľovníctva; v spisovom materiáli nie sú označené ani len listy vlastníctva, na ktorých sú
zapísané pozemky tvoriace predmet zmlúv. Predmet zmluvy by mal byť presne špecifikovaný, vlastníkovi
poľovného pozemku by mal byť priradený poľovný pozemok, označený parcelným číslom, číslom listu
vlastníctva, na ktorom je zapísaný s katastrálnym územím, v ktorom sa pozemok nachádza.
6. Spoločnosť FILAGRO plus, spol. s r.o. podala proti rozhodnutiu žalovaného č. 1299/2010-100
z 29.7.2011 rozklad, o ktorom rozhodol minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (ďalej
len minister) rozhodnutím č. 1268/2012-420 zo dňa 11.6.2012, tak že prvostupňové rozhodnutie č.
1299/2010-100 z 29.7.2011 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
7. Následne Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 5S/288/2012-109 zo dňa 4.2.2015 zrušil
druhostupňové rozhodnutie ministra vydané v mimoodvolacom konaní č. 1268/2012-420 zo dňa
11.6.2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia bola skutočnosť, že
žalovaný súdu nepredložil administratívny spis.
8. Minister v ďalšom konaní rozhodnutím č. 2691/2014-420 zo dňa 4.4.2014 zrušil prvostupňové
rozhodnutie č. 1299/2010-100 zo dňa 29.7.2011 a vec vrátil na ďalšie konanie.
9. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 5S/120/2014-168 zo dňa 28.7.2015 zrušil rozhodnutie
ministra č. 2691/2014-420 zo dňa 4.4.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd uviedol,
že predmetom schválených nájomných zmlúv je výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri (teda nie
pozemky), a preto je postačujúce, ak je predmet zmluvy vymedzený tak, že prenajímateľ prenajíma
nájomcovi výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri, ak zároveň nájomná zmluva odkazuje na číslo
rozhodnutia, ktorým bol poľovný revír uznaný. Rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Lučenci č.
2005/00132 zo dňa 5.10.2005 v spojení s rozhodnutím Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici č.
1126/2007, 1127/2007, 1128/2007 zo dňa 13.8.2007 o uznaní spoločného poľovného revíru č. 35 pod
názvom Čamovce je podľa názoru krajského súdu konštitutívne, t.j. rozhodnutie je právna skutočnosť,
ktorá vytvorila špecifický predmet nájmu v zmysle § 5 zákona č. 23/1962 Zb., s ktorým zákon výlučne
spája výkon práva poľovníctva. Identita a určitosť tohto práva sa potom odvíja od rozhodnutia o uznaní
poľovného revíru. Ak sa toto právo prenajíma, stačí na určitosť právneho úkonu označiť predmet nájmu,
ktorým je výkon práva poľovníctva v poľovnom revíre, vrátane identifikácie tohto revíru označením
správneho rozhodnutia. V tomto rozhodnutí sú identifikovaní vlastníci (spoluvlastníci) poľovného revíru
vrátane ich spoluvlastníckeho podielu na poľovnom revíre. Keďže ide o konštitutívne rozhodnutie, tieto
údaje sú záväzné. Takto označený predmet nájmu je dostatočne určitý, pretože je zrejmé, čoho sa
prejavená vôľa účastníkov zmluvy týka (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/181/2010 zo dňa
8.10.2010).
10. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 6Sžo/23/2016 zo da 18.4.2018 potvrdil rozsudok Krajského
súdu v Bratislave č.k. 5S/120/2014-168 zo dňa 28.7.2015, ktorý považuje za vecne správny, avšak
čiastočne z iných dôvodov. Najvyšší súd SR uviedol, že úlohou súdu v preskúmavanej veci bolo posúdiť,
či boli splnené zákonné podmienky, za existencie ktorých správny orgán postupom podľa § 65 ods. SP
mohol v mimoodvolacom konaní zmeniť právoplatné rozhodnutie Krajského lesného úradu v Banskej
Bystrici č. 2008/00114 zo dňa 25.4.2008 v spojení s rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Lučenci
č. 2007/00207 zo dňa 7.12.2007.
11. Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku sp. zn. 6Sžo/23/2016 zo dňa 18.4.2018 uviedol: „Senát
odvolacieho súdu s poukazom na judikatúru najvyššieho súdu – rozhodnutie sp. zn. 1Sžo/74/2009 z
9. marca 2010 považuje za potrebné uviesť, že „napriek tomu, že ustanovenie § 16 ods. 1 zák. č.
23/1962 Zb. bližšie neupravuje obsah ani rozsah preskúmavania zmluvy predloženej na schválenie,
neznamená to, že dotknuté správne orgány môžu postupovať svojvoľne, ale v zmysle § 3 správneho
poriadku sú povinné dodržiavať základné pravidlá správneho konania a predovšetkým postupovať v
súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Nesporne Obvodný lesný úrad nie je len púhe registračné
miesto, ale predstavuje orgán s autoritatívnym oprávnením rozhodnúť o účinnosti predloženej zmluvy
s konštitutívnym účinkom do budúcnosti (ex nunc), preto za minimálnu požiadavku na obsah a
rozsah prieskumu pred schválením, možno považovať povinnosť preskúmania v súlade so zákonom,

ale nepochybne aj ďalšími platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vzhľadom na to, že
predmetom schvaľovania, a teda aj predchádzajúceho skúmania je zmluva (dvojstranný právny úkon),
t.j. občianskoprávny inštitút, nesporne nemožno z okruhu relevantných právnych predpisov vylúčiť ani
Občiansky zákonník. Absencia podrobnejšej právnej úpravy postupu pri schvaľovaní zmluvy v zákone
o poľovníctve nemôže znamenať svojvôľu správneho orgánu (najmä ak predpoklady na konkrétny
postup možno vyvodiť z inej relevantnej právnej úpravy - správny poriadok) a teda nemôže byť na
ujmu účastníkov pri uplatnení legitímnej požiadavky na schválenie predloženej zmluvy“. Ako vyplýva
z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/9/2007 zo 17. apríla 2008: »Zmluva o postúpení výkonu
práva poľovníctva je zmluva, na ktorú sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka
s tým, že osobitný zákon, t.j. zákon o poľovníctve vyžaduje, aby - bola urobená v písomnej forme
na čas 10 rokov (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve), - ju uzavreli subjekty označené § 14 ods. 1, 3
zákona o poľovníctve, t.j. vlastník poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír (vlastník poľovného
revíru) alebo vlastníci poľovných pozemkov zlúčených alebo pričlenených do uznaného poľovného revíru
(vlastníci spoločného poľovného revíru) a poľovnícke združenia alebo iná právnická alebo fyzická osoba,
pre ktorú platí primerane § 4. Práve tieto náležitosti zmluvy je oprávnený pri jej schvaľovaní správny
orgán zisťovať, teda štátny orgán, ktorému je zákonom zverená pôsobnosť na úseku poľovníctva, môže
zmluvu posudzovať len z hľadiska dodržiavania právnych predpisov upravujúcich oblasť poľovníctva.
V tejto súvislosti treba však uviesť, že v prípade schvaľovania zmlúv, ktorým predchádzalo priamo
konanie o uznaní poľovného revíru by mali prenajímatelia preukázať správnemu orgánu aktuálnymi
listami vlastníctva, že sú naďalej vlastníkmi pozemkov uznaných za poľovný revír.«
O výkone práva poľovníctva v zmysle s ust. § 14 ods. 1, 2 zákona č. 23/1962 Zb. rozhodujú
vlastníci poľovného revíru, pričom v súlade s ust. § 139 Občianskeho zákonníka je potrebné dosiahnuť
kvalifikovaný súhlas väčšiny počítanej podľa veľkosti výmery poľovných pozemkov nachádzajúcich sa
v poľovnom revíri. Treba prisvedčiť argumentácii žalobcov, že v prípade, ak medzi rozhodnutím o
uznaní poľovného revíru a schvaľovaním zmlúv o postúpení výkonu práva poľovníctva uplynie určitá
doba, resp. ak existujú pochybnosti ohľadne jednotlivých vlastníkov v poľovnom revíri, v záujme zásady
materiálnej pravdy, je dôležité, aby sa správny orgán nespoliehal len na výmery poľovných pozemkov
uvádzané v rozhodnutí o uznaní poľovného revíru. V takomto prípade je potrebné, aby správny orgán
vlastnícke vzťahy preskúmal nanovo tak, aby rozhodnutie o schválení zmlúv o postúpení výkonu práva
poľovníctva zodpovedalo vôli skutočnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri
počítanej k rozhodnému dňu, ktorým je deň vydania takéhoto rozhodnutia.
V súvislosti s citovaným rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžo/181/2010 z 8.októbra 2010, odvolací
súd uvádza, že závery súdnych rozhodnutí nie je možné absolutizovať a mechanicky aplikovať, ale vždy
je potrebné prihliadať na konkrétne okolnosti prípadu. V rámci schváleného revíru môže totiž dôjsť počas
jeho existencie k vlastníckym zmenám, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní prihliadať. Preto nemožno
súhlasiť s konštatovaním prvostupňového súdu, ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol, že treba vychádzať
iba z výmery uvedenej v rozhodnutí o uznaní poľovného revíru.
Senát najvyššieho súdu prisvedčil tiež argumentácii žalobcov, že je potrebné skúmať, ktorých vlastníkov
pri výkone práva poľovníctva v predmetnom konaní o schválení nájomných zmlúv skutočne zo zákona
zastupoval Slovenský pozemkový fond. Inak totiž nie je možné spravodlivo preskúmať žalovaným
tvrdený súhlas kvalifikovanej väčšiny potrebnej pre rozhodnutie o schválení zmlúv o nájme výkonu práva
poľovníctva. Zo samotnej zmluvy totiž nevyplýva, ktoré pozemky a v akej výmere vlastní Slovenská
republika, ktorých vlastníkov s neznámym pobytom a na akú výmeru SPF zastupuje a ktorí vlastníci a
na akú výmeru si svoje práva v konaní podľa zákona neuplatnili. V rámci zisťovania skutkového stavu
nie je možné ani ignorovať aktivitu a uplatnenie práv u tých vlastníkov, ktorí si svoje práva podľa zákona
č. 23/1962 Zb. uplatnili, napr. predložením na schválenie iných zmlúv týkajúcich sa užívania totožného
poľovného revíru č. 35 Čamovce (uzatvorené napr. s PZ Belina-Čamovce). Osobitne je potrebné taktiež
skúmať a ustáliť v uvedenom poľovnom revíri skutočnú výmeru poľovných pozemkov, ktorá prináleží
Slovenskému pozemkovému fondu, či už ako vlastníkovi, resp. správcovi poľovných pozemkov, a to
samostatne aj v konaní o schválenie zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva. Zo spisového materiálu
nemožno vôbec zistiť, či vo všetkých schválených zmluvách subjekty na strane prenajímateľov boli
skutočne ku dňu vydania rozhodnutia o schválení zmlúv vlastníkmi poľovných pozemkov vo výmerách,
uvedených v zmluvách, a teda, či mali vôbec právo, v rozsahu uvedenom v zmluve, rozhodovať o výkone
práva poľovníctva s poukazom na znenie § 14 ods. 1 a ods. 2 zákona o poľovníctve. V tejto časti je
predmetné rozhodnutie nepreskúmateľné.
Schválenie predložených zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva sa má vzťahovať na celý poľovný
revír, nakoľko revír sa posudzuje ako spoločná vec. Postup podľa § 14 ods. 5 zákona sa použije iba

ak neboli žiadne nájomné zmluvy na schválenie predložené, resp. ak vlastníci poľovných pozemkov
neustanovia poľovného hospodára.
Pokiaľ prvostupňový súd uviedol, že nie je možné preveriť či Pozemkové spoločenstvo Lesné a
pasienkové spoločenstvo vrchných gazdov Čamovce je registrované ako pozemkové spoločenstvo s
právnou subjektivitou, senát najvyššieho súdu prisvedčil argumentácii žalovaného, že Obvodný lesný
úrad v Lučenci preveril požadované údaje nahliadnutím do registra pozemkových spoločenstiev s
právnou subjektivitou, ktorý viedol v čase rozhodovania podľa zákona č. 181/1995 Z. z. (§ 27 ods.1),
v ktorom podľa § 11 cit. zákona bolo uvedené spoločenstvo registrované. Výpis týkajúci sa tohto
pozemkového spoločenstva mal však jednoznačne byť súčasťou administratívneho spisu.
Zároveň je potrebné v tomto štádiu konania uviesť, že inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov, t.j.
aj preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je určený na odstraňovanie procesných vád
a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva.
Čo sa týka návrhov žalobcov na doplnenie dokazovania súdom, senát najvyššieho súdu poukazuje na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 101/2010-19 zo dňa 11. marca 2010
v ktorom konštatoval, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych
orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri
riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Správny
súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu
alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Ústavný súd poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods.
1 ústavy, ktoré právne normy citoval, zdôraznil, že vo svojej judikatúre uvádza, že obsahom základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom
tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01, III.
ÚS 362/04), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.
Za stavu, že v preskúmavanom konaní nebol dostatočne zistený skutkový stav, nie je možné uzavrieť,
že vec bola nesprávne právne posúdená. Senát odvolacieho súdu nepovažuje za potrebné vyjadrovať
sa k námietkam žalobcov ohľadne vedenia konania pred žalovaným, pretože vzhľadom na výsledok
odvolacieho konania sú tieto námietky už bezpredmetné.“
12. Minister v ďalšom konaní rozhodnutím č. 24742/2018, 3210/2018-420 zo dňa 17.10.2018 rozklad
spoločnosti FILAGRO plus, spol. s r.o. zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 1299/2010-100
zo dňa 29.7.2011. Toto rozhodnutie je predmetom preskúmania v predmetnej právnej veci.
13. Minister v odôvodnení rozhodnutia č. 24742/2018, 3210/2018-420 zo dňa 17.10.2018 uviedol, že
od priznania výkonu práva poľovníctva spoločnosti FILAGRO plus spol. s r.o. v spoločnom poľovnom
revíri Čamovce do vydania rozhodnutia ministra uplynulo viac ako 10 rokov. Právny stav založený
rozhodnutiami obvodného a krajského lesného úradu bol síce v tomto odvolacom konaní zmenený
rozhodnutím ministerstva č. 1299/2010-100 zo dňa 29.7.2011, toto rozhodnutie však nenadobudlo
právoplatnosť, lebo bolo dvakrát zrušené rozhodnutiami ministra. Výkon práva poľovníctva priznaný
spoločnosti FILAGRO plus, spol. s r.o., nezanikol ani tým, že súd zrušil obe rozhodnutia ministra a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Uvedená spoločnosť právo poľovníctva aj reálne vykonávala, zaniklo jej až
uplynutím 10 rokov odo dňa 13.5.2008 do 13.5.2018. Od 1.6.2018 právo poľovníctva v spomenutom
revíri vykonáva Poľovnícky spolok Tavaszó.
Účel, ktorý spoločnosť FILAGRO plus, spol. s r.o., podaným rozkladom proti rozhodnutiu ministerstva č.
1299/2010-100 zo dňa 29.7.2011 sledovala, sa už naplnil, preto minister zastáva názor, že rozklad treba
zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Nie je žiaden racionálny dôvod rozhodnutie ministerstva
č. 1299/2010-100 zo dňa 29.7.2011 podľa § 59 ods. 3 SP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie,
aby znova skúmal podmienky zákona č. 23/1962 Zb. na postúpenie výkonu práva poľovníctva, keďže
uvedený zákon bol už zrušený zákonom č. 274/2009 Z.z., ktorý nepozná inštitút schvaľovania zmlúv
o postúpení výkonu práva poľovníctva. Z podobných dôvodov nie je namieste ani zmena alebo zrušenie
rozhodnutia ministerstva.
II. Žaloba
14. Žalobcovia sa včas podanou žalobou domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra č.
24742/2018, 3210/2018-420 zo dňa 17.10.2018, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.
15. Žalobcovia uviedli, že sú vlastníkmi poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri Čamovce.
Žalobca v prvom rade je zároveň členom poľovníckej organizácie Poľovnícky spolok Tavaszó, ktorý
v súčasnosti užíva poľovný revír Čamovce.
16. Žalobcovia v správnej žalobe výslovne uviedli, že sa stotožňujú s napadnutým rozhodnutím ministra
v tom, že

a. od priznania výkonu práva poľovníctva spoločnosti FILAGRO plus, spol. s r.o., v spoločnom poľovnom
revíri Čamovce uplynulo viac ako 10 rokov,
b. spoločnosť FILAGRO plus, spol. s r.o., reálne vykonávala právo poľovníctva,
c. výkon práva poľovníctva jej zanikol uplynutím 10 rokov od právoplatnosti rozhodnutia, t.j. 13.5.2018,
d. nie je žiadny racionálny dôvod znova skúmať podmienky zákona č. 23/1962 Zb. na postúpenie výkonu
práva poľovníctva u zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva, u ktorých uplynula 10-ročná doba nájmu,
e. v spoločnom poľovnom revíri Čamovce aktuálne vykonáva právo poľovníctva poľovnícky spolok
Tavaszó.
17. Žalobcovia sa však nestotožňujú s ministrom v tom, že rozklad bol zamietnutý a bolo potvrdené
prvostupňové rozhodnutie č. 1299/2010-100 zo dňa 29.7.2011, čím sa vec vracia orgánu verejnej správy
nižšieho stupňa. Žalovaný mal podľa ich názoru v rozkladovom konaní (vzhľadom na nový zistený
skutkový stav) rozhodnutie ministerstva č. 1299/2010-100 zo dňa 29.7.2011 zmeniť a predložené zmluvy
o nájme výkonu práva poľovníctva uzatvorené v prospech spoločnosti FILAGRO plus, spol. s r.o.,
neschváliť alebo zmeniť a konanie zastaviť. V súčasnosti už podľa ich názoru niet právneho dôvodu
vrátiť vec na nové prejednanie a rozhodnutie Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor opravných
prostriedkov (za bývalý Krajský lesný úrad v Banskej Bystrici). O to viac, ak zmluvám o nájme výkonu
práva poľovníctva uzatvoreným pred 1.9.2009 uplynula doba platnosti, na ktorú boli uzatvorené.
18. Podľa názoru žalobcov im mal žalovaný dať priestor vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, osobitne
po zasadnutí rozkladovej komisie, po vrátení veci z Najvyššieho súdu SR, ktorý rozhodol rozsudkom
sp. zn. 6Sžo/23/2016 zo dňa 18.4.2018. V prípade, ak by tomu tak bolo, nemuseli podávať túto správnu
žalobu.
III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka konania
19. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V plnom rozsahu sa pridržiaval
dôvodov napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že žalobcovia neuvádzajú žiadny konkrétny dôsledok
napadnutého rozhodnutia na ich vlastnícke právo. V predmetnej veci išlo len o nové prejednanie
a rozhodnutie vo veci na základe podkladov, ktoré sa v spise už nachádzali. Správny orgán zároveň
vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorého obsah bol žalobcom známy. Žalobcom neboli
upreté ich procesné práva, o čom svedčia viaceré písomné vyjadrenia v administratívnom konaní s tým,
že s podkladmi rozhodnutia boli oboznámení prostredníctvom právneho zástupcu.
20. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v mimoodvolacom konaní, ktorého rozsah určuje ustanovenie
§ 65 SP.
21. Žalovaný v ďalšom vyjadrení poukázal na novú procesnú a hmotnoprávnu situáciu spočívajúcu v tom,
že od 1.6.2018 právo poľovníctva v poľovnom revíri Čamovce vykonáva poľovnícky spolok Tavaszó.
Uvedenú situáciu potvrdili aj žalobcovia, pretože už niet právneho dôvodu, aby súčasný Okresný úrad
Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, ďalej skúmal podmienky schválenia zmluvy o nájme
výkonu práva poľovníctva podľa zákona č. 23/1962 Zb., keď uplynula zákonná doba nájmu a zároveň
za situácie, keď sú zaevidované nové zmluvy o užívaní poľovného revíru.
22. Ďalší účastník konania v písomnom vyjadrení navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, nereflektujúce súčasný
skutkový stav a uplynutie zákonnej doby nájmu.
IV. Replika žalobcov
23. Žalobcovia v replike zotrvali na argumentoch uvedených v správnej žalobe.
V. Pojednávanie
24. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z.
o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z.
(ďalej len zákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne
súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu
v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
1S/200/2018 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-1S/200/2018.
25. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) v spojení s § 3 ods. 3

písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 26.11.2025 rozsudkom, ktorý
verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, poverenej zástupkyne žalovaného a právnej
zástupkyne ďalšieho účastníka.
VI. Relevantné právne predpisy
26. Podľa § 65 ods. 1 SP rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného podnetu alebo iného
podnetu preskúmať správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý
toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na
základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2 ).
27. Podľa § 65 ods. 2 SP správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení,
ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne
záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté
dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.
28. Podľa § 65 ods. 3 SP pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu
a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak
sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie
vychádzalo.
29. Podľa § 80 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z.z. správne konanie začaté pred 1. septembrom 2009 sa
dokončí podľa doterajšieho právneho predpisu.
VII. Posúdenie veci správnym súdom
30. Predmetom preskúmania správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým v mimoodvolacom
konaní zamietol rozklad ďalšieho účastníka a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 1299/2010-100 zo
dňa 29.7.2011, ktorým bolo zmenené rozhodnutie bývalého Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici
č. 2008/00114 zo dňa 25.4.2008 tak, že bolo zrušené rozhodnutie bývalého Obvodného lesného úradu
Lučenec o schválení zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva v prospech ďalšieho účastníka na
plochu 1690,40 ha zo spoločného poľovného revíru Čamovce.
31. Medzi účastníkmi je sporné, či minister mohol druhostupňovým rozhodnutím zamietnuť rozklad
a potvrdiť prvostupňové rozhodnutie vydané v mimoodvolacom konaní, ktorým bolo zrušené schválenie
zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva, v situácii, keď už uplynula 10-ročná doba nájmu.
32. Preskúmanie rozhodnutia v mimoodvolacom konaní má charakter dozorového opravného
prostriedku. Podobne ako v súdnom preskúmavacom konaní sa aj tu preskúmava zákonnosť pôvodného
právoplatného rozhodnutia. Príslušný správny orgán pri preskúmavaní rozhodnutí v mimoodvolacom
konaní vychádza z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania pôvodného rozhodnutia.
Jediným dôvodom, ktorý oprávňuje správny orgán zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie
v mimoodvolacom konaní je, že pôvodné rozhodnutie nie je v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi. V záujme zachovania stability právnych vzťahov založených pôvodným rozhodnutím Správny
poriadok vylučuje zmenu alebo zrušenie pôvodného rozhodnutia, ak by takýmto postupom boli
významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne. Ak však účastník nebol v dobrej viere, t.j. vedel
o nezákonnosti pôvodného rozhodnutia, môže byť postup vyhodnocovania dotyku na jeho subjektívnych
právach nadobudnutých pôvodným rozhodnutím podľa § 65 ods. 2 druhá veta SP prísnejší. Ani vtedy
sa však správny orgán nemôže vyhnúť zodpovednosti za nezákonné rozhodnutie.
33. V predmetnej právnej veci prvostupňové rozhodnutie č. 1299/2010-100 zo dňa 29.7.2011
odôvodňovalo zmenu rozhodnutia bývalého Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici a zrušenie
rozhodnutia bývalého Obvodného lesného úradu Lučenec tým, že zmluva o postúpení výkonu práva
poľovníctva uzavretá medzi prenajímateľmi a nájomcom (spoločnosťou FILAGRO plus, spol. s r.o.)
nebola určitá a nebolo možné určiť, na ktorých pozemkoch bol postúpený výkon práva poľovníctva.
S týmto záverom sa stotožnil aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 6Sžo/2/2016 zo dňa 18.4.2018
citovanom vyššie. Inými slovami, pôvodné rozhodnutia bývalého Obvodného lesného úradu Lučenec č.
2007/00207 zo dňa 7.12.2007 a bývalého Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici č. 2008/00114 zo
dňa 25.4.2008 boli vydané v rozpore so zákonom č. 23/1962 Zb. Napadnuté rozhodnutie ministra zo dňa
17.10.2018 je preto v súlade s § 65 ods. 2 SP aj s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným
v rozsudku sp. zn. 6Sžo/2/2016 zo dňa 18.4.2018, ktorým bol minister viazaný.
34. Na druhej strane, ako minister uviedol v napadnutom rozhodnutí č. 24742/2018, 3210/2018-420
zo dňa 17.10.2018, došlo k zmene právneho stavu a zákon č. 23/1962 Zb. bol zrušený a nahradený
zákonom č. 274/2009 Z.z., ktorý schvaľovanie zmlúv o postúpení výkonu práva poľovníctva nepozná.

Rovnako sa tak zmenili skutkové okolnosti, keď uplynula 10-ročná doba nájmu v prospech spoločnosti
FILAGRO plus, spol. s r.o. S týmito skutočnosťami sa však majú vysporiadať orgány verejnej správy
v pôvodnom konaní, ktorým sa vec vracia na ďalšie konanie. Nebol preto dôvod na zastavenie
mimoodvolacieho konania výlučne pre zmenu právneho stavu a skutkového stavu, keďže ustanovenie
§ 65 ods. 3 SP nepripúšťa zohľadňovanie týchto situácií v mimoodvolacom konaní ako relevantných
pre rozhodnutie.
35. Žalobcovia napokon v žalobe namietali to, že im žalovaný nedal priestor na vyjadrenie sa
k podkladom rozhodnutia ministra č. 24742/2018, 3210/2018-420 zo dňa 17.10.2018. Správny súd
k tejto námietke uvádza, že citované rozhodnutie ministra je vydané v záverečnej fáze mimoodvolacieho
konania po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia ministra Krajským súdom v Bratislave a Najvyšším
súdom SR, ktorý modifikoval dôvody zrušenia rozhodnutia ministra, preto bol minister viazaný právnym
názorom Najvyššieho súdu SR smerujúcim k zrušeniu jeho rozhodnutia. Najvyšší súd SR nenariadil
ministrovi doplnenie dokazovania, ku ktorému by sa mali žalobcovia vyjadriť ešte pred vydaním
rozhodnutia, ani nenariadil ministrovi, aby znova oboznámil žalobcov s obsahom administratívneho
spisu. Z obsahu administratívneho spisu totiž vyplýva, že žalobcovia sa počas administratívneho konania
mali možnosť vyjadrovať ku konaniu aj k podkladom rozhodnutia a toto svoje právo aj využili, preto
im minister nemohol uprieť toto ich procesné právo; podkladom rozhodnutia ministra č. 24742/2018,
3210/2018-420 zo dňa 17.10.2018 bol napokon len rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/23/2016
zo dňa 18.4.2018, ktorý mali žalobcovia v dispozičnej sfére, keďže im bol doručovaný do vlastných rúk
(resp. ich právnemu zástupcovi). Správny súd preto vyhodnotil túto námietku žalobcov ako nedôvodnú.
36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne predpisy správny súd dospel k záveru,
že napadnuté rozhodnutie ministra je v súlade so Správnym poriadkom, preto žalobu žalobcov ako
nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.
37. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému náhradu
trov konania nepriznal, pretože nezistil dôvody na to, aby bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu
náhradu trov žalovaného.
38. O náhrade trov konania ďalšieho účastníka správny súd rozhodol podľa § 169 SSP a náhradu trov
konania mu nepriznal, keďže mu v konaní neuložil takú povinnosť, pre ktorú by mu vznikli trovy.
39. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0
(§
139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, a to
na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).