{"guid": "6b0ff9d5-95e6-427f-9927-a1fe0fd05e57:295cbc45-8d5e-4f67-a470-829d29fc3594", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1018200312.2", "spisova_znacka": "BA-5S/39/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/39/2018 z 9. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 9. apríla 2025, sp. zn. BA-5S/39/2018, ECLI:SK:SpSBA:2025:1018200312.2", "identifikacne_cislo": "1018200312", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.", "sudca_id": 993, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michal-davala-ph-d-ll-m-993", "datum_vydania": "2025-04-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/24", "nazov": "zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/24-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/1994/127", "nazov": "zákon č. 127/1994 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o posudzovaní vplyvov na životné prostredie", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1994/127", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/127-1994"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/391", "nazov": "predpis č. 391/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/391", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/391-2000"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/295cbc45-8d5e-4f67-a470-829d29fc3594", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1018200312.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1018200312.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1018200312.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/39/2018\n1018200312\n09. 04. 2025\nJUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2025:1018200312.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.\na členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej,\nPhD., v právnej veci žalobcu: obec Krpeľany, so sídlom Štefánikova ulica 138/7, 038 54 Krpeľany, IČO:\n00 316 750, zastúpený: JUDr. Martin Olos, advokát, so sídlom Karola Kašjaka 1, 013 13 Rajecké Teplice,\nproti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta\nŠtúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta\n14, 841 04 Bratislava – mestská časť Karlova Ves, IČO: 35 919 001, zastúpený: GARAJ & Partners\ns.r.o., so sídlom Na Hrebienku 8079/2A, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 951\n125, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8769/2017-1.7.1 (41/2017 – rozkl.)\nzo dňa 15.12.2017, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nIII. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, sekcia environmentálneho hodnotenia\na odpadového hospodárstva (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydalo záverečné stanovisko č.\n1294/2017-1.7/ml zo dňa 18.05.2017 (ďalej len „záverečné stanovisko“), a to k navrhovanej činnosti:\nDiaľnica D1 Turany – Hubová, pričom účelom navrhovanej činnosti je výstavba diaľnice D1 v úseku\nTurany – Hubová, ktorá nadväzuje na už sprevádzkovaný diaľničný úsek stavby D1 Dubná Skala –\nTurany na západnej strane a D1 Hubová – Ivachnová na východnej strane. Úsek D1 Turany – Hubová\nje kľúčový pre dobudovanie celistvého diaľničného ťahu D1, ktorý tvorí hlavnú cestnú os v smere západ\n– východ. Záverečné stanovisko bolo vydané podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na\nživotné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Zákon o posudzovaní vplyvov“).\n2. Prvostupňový orgán sa v záverečnom stanovisku zameral na komplexné zhodnotenie vplyvov\nnavrhovanej činnosti na životné prostredie, vrátane zdravia. Posúdil a vyhodnotil vplyvy na obyvateľstvo;\nvplyvy na horninové prostredie; vplyvy na klimatické pomery; vplyvy na ovzdušie; vplyvy na hlukovú\nsituáciu; vplyvy na vodné pomery; vplyvy na faunu, flóru a ich biotopy; vplyvy na krajinu – štruktúru\n\na využívanie krajiny, krajinný obraz; vplyvy na chránené územia a ich ochranné pásma; vplyv na územný\nsystém ekologickej stability; vplyv na urbánny komplex a využívanie krajiny; vplyv na kultúrne a historické\npamiatky; vplyv na archeologické náleziská; vplyv na paleontologické náleziská a významné geologické\nlokality; vplyv na kultúrne hodnoty nehmotnej povahy a priestorovú syntézu vplyvov činnosti v území.\n3. V záverečnom stanovisku prvostupňový orgán uviedol aj celkové hodnotenie vplyvov navrhovanej\nčinnosti na navrhované chránené vtáčie územia, územia európskeho významu alebo európsku\nsústavu chránených území (Natura 2000). Uzavrel, že variant V2 tunel A. a B. možno považovať\nza optimálny a v súlade ako s národnou legislatívou, tak aj legislatívou Európskej únie. Na základe\nvykonaného primeraného hodnotenia zároveň konštatoval, že významnosť vplyvov hodnotených\nvariantov a alternatív diaľnice D1 Turany – Hubová podľa predloženého návrhu bola nasledovná: (i)\nvarianty V1, V1o, V1or, V2, alternatívy 1, 3 a 4 budú mať významný negatívny vplyv na integritu ÚEV\nveľká Fatra, ÚEV Malá Fatra a (ii) variant V2, alternatívy 2 a 5 nebudú mať významný negatívny vplyv\nna integritu území sústavy Natura 2000.\n4. Prvostupňový orgán na základe výsledkov posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa Zákona\no posudzovaní vplyvov súhlasil so zmenou navrhovanej činnosti „Diaľnica D1 Turany – Hubová“ za\npredpokladu, že budú realizované opatrenia uvedené v bode VI. 3 záverečného stanoviska. Súčasne\nuviedol, že neurčitosti, ktoré sa vyskytli v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie a nemohli\nbyť s ohľadom na etapu rozpracovanosti projektu vyriešené, bude potrebné vyriešiť v ďalšom procese\nprípravy stavby a povoľovania činnosti podľa osobitných predpisov.\n5. Bol odsúhlasený variant – V2 tunel Korbeľka a Havran, spracovaný a vyhodnotený v správe\no hodnotení vplyvov, objednávateľa Národná diaľničná spoločnosť, a.s., k dátumu 07.2016, číslo\nzákazky: 7311-11 (ďalej len „správa o hodnotení“) v alternatíve 2 (Švošov), s ekoduktami v oboch\nšírkových alternatívach vetrania (cez vetraciu šachtu aj odsávaním zo západného tunela) a s niveletou\ntunela v alternatíve nad hladinou podzemnej vody. Zároveň boli v záverečnom stanovisku uložené\nopatrenia a podmienky na prípravu, realizáciu a prípadne na ukončenie navrhovanej činnosti alebo jej\nzmeny, ak je spojené s likvidáciou, sanáciou alebo rekultiváciou vrátane opatrení na vylúčenie alebo\nzníženie významne nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny. Tieto opatrenia boli\nšpecifikované na strane 133 až 139 záverečného stanoviska.\n6. Na podklade podaných rozkladov vydal žalovaný rozhodnutie č. 8769/2017-1.7-1 (41/2017-rozkl.)\nzo dňa 15.12.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým vo výroku I. nevylúčil odkladný účinok\npodaných rozkladov a vo výroku II. zamietol podané rozklady a záverečné stanovisko potvrdil. Žalovaný\nzosumarizoval konanie pred prvostupňovým orgánom, popísal varianty, zosumarizoval podané rozklady\na následne zaujal svoje stanovisko.\n7. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa vodných zdrojov žalovaný odkázal na odborný posudok\nk navrhovanej činnosti zo dňa 15.12.2016, spracovaný spoločnosťou EKOJET, s.r.o., so sídlom Tehelná\n19, 831 03 Bratislava (ďalej len „odborný posudok“) a uviedol, že pre danú trasu bol od roku 2005\nvykonaný hydrogeologický prieskum v území, zameraný na prameň Teplička pri Krpeľanoch. Tento\nprieskum bol ukončený v roku 2015, pričom v rámci prieskumov bola zistená úroveň podzemnej vody\na na základe toho bolo upravené vedenie trasy tunela Korbeľka nad úroveň hladiny vody v masíve\nKopy s cieľom vylúčiť, resp. minimalizovať prípadné nepriaznivé dopady razenia tunela a drenážny\nefekt tunela na hydrogeologické pomery v horninovom masíve. Navrhnuté boli tiež opatrenia, napríklad\nhydroizolácia tunela a technológia budovania tunela s použitím raziaceho stroja, ktorý zabezpečí\nodolávanie hydrostatického tlaku počas razenia a nebude predstavovať žiaden drenážny efekt. Jeho\nohrozeniu tunelom bráni aj celkový smer prúdenia podzemných vôd, poloha a výver pod úrovňou\ntunela a hlboko zarezaná dolinka Repiská, oddeľujúca vápencovo - dolomitický vodonosný masív od\nnepriepustného slienitého masívu tunelovou rúrou. Žalovaný skonštatoval, že prvostupňový orgán mal\ndostatočné podklady, na základe ktorých rozhodol, že odsúhlasuje tunelový variant, pretože mu boli\ndostatočne známe vplyvy na vodné zdroje, boli identifikované miery závažnosti, rozhodnutie sa zakladalo\nna odborných poznatkoch, ktoré boli preukázané. Žalovaný uviedol, že z dôvodu, že ide o predpokladané\nvplyvy a miera zníženia výdatnosti prameňov je len hypotetická, prvostupňový orgán navrhol opatrenia,\nktoré sú v adekvátnej miere predpokladaného vplyvu uvedené v záverečnom stanovisku.\n\n8. Ďalej sa žalovaný vyjadril k námietke týkajúcej sa vplyvu emisií na obyvateľstvo z vetracej šachty.\nŽalovaný k danému uviedol, že predpokladaný vplyv by bol dočasného a krátkodobého charakteru.\nŽalovaný skonštatoval, že vplyv emisií z prípadnej vybudovanej a prevádzkovanej vetracej šachty na\nobyvateľov nebude zdrojom neprípustného zhoršenia kvality ovzdušia, ktorá by ohrozovala zdravie\nobyvateľov v okolí.\n9. K námietke ohľadom vzťahu k cene tunelového variantu a k dĺžke výstavby tunelového variantu\nžalovaný uviedol, že v tomto štádiu poznania nebolo možné určiť presnú výšku nákladov pre žiadny\nvariant. Žalovaný uviedol, že v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie je cena navrhovanej\nčinnosti len informačným údajom, ktorý je len orientačný, pretože cenotvorbu pri výstavbe diaľnic\nvytvárajú, kontrolujú a odsúhlasujú iné kompetentné orgány. V rámci posudzovania vplyvov na životné\nprostredie je to údaj slúžiaci na to, aby sa dali porovnať varianty aj po tejto stránke, avšak nejedná sa o\nkľúčový determinant pri rozhodovaní, respektíve pri výbere variantov. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na\núčel zákona bolo nevyhnutné prihliadať najmä na environmentálne aspekty a determinanty jednotlivých\nporovnávaných variantov.\n10. Vo vzťahu k námietkam k zdvihnutiu nivelety tunela nad hladinu podzemnej vody žalovaný odkázal\nna odborný posudok, ako aj na záverečné stanovisko, v ktorých sa uvádza, že tunel Korbeľka je dlhý\nrazený tunel s krátkymi hĺbenými úsekmi. Portálové oblasti sú umiestnené v stabilných svahoch mimo\nzosuvných území a nebudú vyžadovať použitie nákladných technických riešení pre stabilizáciu svahov\nstavebných jám. Pri predbežnom inžinierskogeologickom a hydrogeologickom prieskume bola zistená\na viacerými meraniami od ukončenia vrtných prác overená v strednej tretine tunela podzemná voda s\nhladinou cca 15 až 30 metrov nad niveletou tunela. Po potvrdení úrovne hladiny podzemných vôd v\npodrobnejšom prieskume v ďalších projektových stupňoch bude potrebné upraviť výškové vedenie trasy\ntunela na úroveň hladiny spodnej vody s cieľom vylúčiť, respektíve minimalizovať prípadné nepriaznivé\ndopady razenia tunela na hydrogeologické pomery v horninovom masíve a na uľahčenie a zlacnenie\nraziacich prác. Žalovaný zároveň odkázal na stranu 12 odborného posudku.\n11. K námietke spôsobu razenia tunela žalovaný odkázal na správu o hodnotení, odborný posudok, ako\naj na záverečné stanovisko, v ktorých vyplýva, že tunel Korbeľka je dlhý razený tunel s krátkymi hĺbenými\núsekmi. Žalovaný poukázal na riziká, ako aj na zistené skutočnosti a skonštatoval, že prvostupňový\norgán zistil skutkový stav správne a uvedené námietky boli vyhodnotené ako nedôvodné.\n12. K námietke ohľadne uloženia prebytočnej zeminy žalovaný odkázal na správu o hodnotení, ako aj\nna odborný posudok. Žalovaný súčasne uviedol, že prvostupňový orgán stanovil podmienky nakladania\ns prebytočnou zeminou v záverečnom stanovisku, a to v podmienke číslo 26 a 55.\n13. K námietke týkajúcej sa vybudovania protihlukových stien žalovaný odkázal na záverečné\nstanovisko, v ktorom boli stanovené opatrenia na ochranu obyvateľstva a elimináciu hluku. V bode 4\nbol stanovený požadovaný monitoring hluku počas výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti, čím\nsa malo zabezpečiť prijatie prípadných ďalších technických opatrení na elimináciu hlukovej záťaže na\nobyvateľstvo.\n14. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa prístupovej cesty k stavenisku žalovaný uviedol, že v správe\no hodnotení je uvedené, že v čase výstavby diaľnice sa bude pre prístup na stavenisko využívať vo\nveľkej miere existujúca cestná sieť. Okrem týchto komunikácií sa budú príležitostne využívať poľné\ncesty, lesné cesty a účelové komunikácie. Prioritou však bude prístup a zásobovanie staveniska priamo\nv trase diaľnice, respektíve pre tento účel vybudovanými dočasnými prístupovými cestami. Samotné\nprístupové komunikácie na stavenisko sú situované hlavne v blízkosti portálu tunela, kde sa predpokladá\npresun veľkého množstva vyťaženej zeminy. Po ukončení stavby sa dočasné komunikácie zrušia\na rekultivujú. Prístupové komunikácie k objektom by mali byť mimo zastavaného územia a je potrebné\nzaistiť ich spevnenie, prípadne čistenie tak, aby neznižovali kvalitu životného prostredia počas výstavby.\nPrvostupňový orgán stanovil podmienky a opatrenia na elimináciu vplyvov počas výstavby a organizácie\nstaveniska v záverečnom stanovisku, a to v podmienke číslo 75.\n15. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nevykonania dostatočného inžinierskogeologického a\nhydrogeologického prieskumu žalovaný odkázal na odborný posudok a uviedol, že pre danú trasu bol\nvykonaný v rámci hodnotenia od roku 2005 hydrogeologický prieskum v území, zameraný na prameň\n\nTeplička pri Krpeľanoch. Prieskum bol ukončený v roku 2015, pričom sa nezistili žiadne spojovacie kanály\nk tomuto zdroju. Žalovaný zároveň odkázal na záverečné stanovisko a na opatrenia na ochranu vôd číslo\n1 - 12. Na podklade podmienok a opatrení určených v záverečnom stanovisku, ako aj na základe § 39\nods. 4 Zákona o posudzovaní vplyvov je zrejmé, že navrhovateľ je povinný v ďalších stupňoch projektovej\ndokumentácie spracovať inžinierskogeologický a hydrogeologický prieskum a v prípade zníženia\nvýdatnosti vodných zdrojov alebo ich zániku pred zahájením prác pripraviť/naprojektovať náhradné\nzásobovanie dotknutého obyvateľstva ako podmieňujúcu investíciu. V prípade, ak by skutočné vplyvy\nposudzovanej navrhovanej činnosti boli nepriaznivejšie, ako uvádza správa o hodnotení, navrhovateľ\nje povinný zabezpečiť súlad realizovanej navrhovanej činnosti so zákonom, rozhodnutiami vydanými\npodľa zákona a s ich podmienkami.\n16. Podávatelia rozkladov ďalej žiadali prepracovať záverečné stanovisko za účasti európskych\norganizácií. Žalovaný k danému uviedol, že sa jedná o požiadavku nad rámec zákona, pričom\nprvostupňový orgán počas konania nemal možnosť osloviť požadovanú organizáciu, ktorá by sa\npodieľala na vypracovaní záverečného stanoviska.\n17. K námietke ohľadom vypracovania nových evakuačných trás žalovaný odkázal na vyjadrenie\nnavrhovateľa, ktorý uviedol, že evakuačné trasy sú otázne a vybudovaním mostného objektu diaľnice\nnad starým korytom Váhu sa evakuačné podmienky pre obyvateľov zlepšia.\n18. K námietke, že prvostupňový orgán nedodržal 15 dňovú lehotu na vydanie záverečného stanoviska\nžalovaný uviedol, že prvostupňový orgán síce nedodržal zákonom stanovenú lehotu na vydanie\nzáverečného stanoviska, avšak táto skutočnosť bola spôsobená náročnosťou prejednávanej veci a s\ntým súvisiacou povinnosťou prvostupňového orgánu presne a úplne zistiť skutočný stav veci tak, ako sa\nuvádza v § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Správny poriadok“).\n19. K námietke, že príslušný orgán prijal stanoviská doručené počas konania aj po zákonom stanovenej\nlehote na ich doručenie, žalovaný uviedol, že vzhľadom na závažnosť predmetnej veci a povinnosti\nprvostupňového orgánu zistiť presne a úplne skutočný stav veci a obstarať potrebné podklady pre\nrozhodnutie, nepovažuje žalovaný túto skutočnosť za takú skutočnosť, ktorá by bola dôvodom na\nzrušenie záverečného stanoviska.\nII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n20. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave žalobu zo dňa 04.03.2018 (ďalej len „žaloba“), ktorou\nsa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, záverečného stanoviska, ich zrušenia\na vrátenia veci na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).\n21. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie je vecne nesprávne a nezákonné, pretože pri\naplikácii a výklade právnych noriem žalovaný opomenul celý rad zákonných ustanovení. Napadnuté\nrozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne je nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobca ďalej namietal, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný\nza základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\na zároveň namietol, že v administratívnom konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní\npred orgánom verejnej správy, ktoré mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalovaný\ndospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj k právnym záverom, odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia neobstojí, je vnútorne protirečiace a argumentačne neudržateľné.\n22. Žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,\npretože žalovaný nesprávne a zjavne nedostatočne aplikoval legislatívu Európskej únie, najmä na úseku\nochrany vôd. Žalobca v danej veci poukázal na povinnosti štátu pri implementovaní smernice včas a\nsprávne. Žalobca poukázal na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12.12.2006\no ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality v platnom znení (ďalej len „smernica\nč. 2006/118/ES“) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23.10.2000, ktorou sa\nstanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva v platnom znení\n\n(ďalej len „smernica č. 2000/60/ES“). Predmetné smernice podľa žalobcu zakotvili záväzok členských\nštátov zabezpečiť reálnu právnu a faktickú ochranu vodných zdrojov, s výslovným cieľom a záväzkom\nvylúčiť akékoľvek zhoršenie ich kvality a množstva, čo však žalovaný úplne opomenul. Žalovaný a\nprvostupňový orgán predmetné smernice neaplikovali.\n23. Žalobca ďalej namietol, že žalovaný a prvostupňový orgán úplne opomenuli a ignorovali závery\nodborného hydrogeologického posudku zhotoviteľa I N G E O a.s. Ž I L I N A, so sídlom Bytčická 16,\n010 01 Žilina (ďalej len „INGEO“) zo dňa 13.02.2017, ktorý dala vypracovať Turčianska vodárenská\nspoločnosť a ktorý bol zaslaný aj žalovanému. Podľa záverov uvedeného posudku bude realizácia tunela\nznamenať výrazný zásah do obehu a režimu podzemnej vody s dopadom na výdatnosť vodárenských\nzdrojov. Tunel bude fungovať ako nový drenážny prvok, ktorý zásadne a trvalo ovplyvní prúdenie, režim\na množstvá podzemnej vody v štruktúre ako nad niveletou, tak aj pod niveletou tunela. Žalobca poukázal\nna to, že obdobné odborné stanovisko vyslovila opakovane Turčianska vodárenská spoločnosť aj vo\nsvojom písomnom stanovisku zo dňa 20.02.2018, ktorá považuje vodné zdroje v CHKO Veľká Fatra za\nstrategické.\n24. Žalobca mal za to, že takmer 6 kilometrov dlhý tunel Korbeľka bude mať v CHKO Veľká Fatra\nznačne negatívny vplyv na aktuálne 4 existujúce podzemné vodné zdroje nachádzajúce sa v chránenej\nvodohospodárskej oblasti Veľká Fatra. Odborný hydrogeologický posudok zhotoviteľa INGEO jasne\nvytkol, že všetky závery ohľadne vplyvu výstavby a prevádzky diaľničného tunela Korbeľka sú iba v\nrovine predpokladov, podporený bodovými údajmi o geologickej stavbe a hydrogeologických pomeroch\na nedostatočným režimovým pozorovaním, teda vytkol zjavne nedostatočné zistenie skutkového stavu\na neúplnosť podkladov a zistení. Žalobca zároveň poukázal na samotné záverečné stanovisko, ktoré na\nstrane 143 jasne uvádza, že bude potrebné doriešiť možné riziko straty výdatnosti niektorých zdrojov\nvody, teda samotné záverečné stanovisko napokon zreteľne pripúšťa tento negatívny jav a stratu\nvodných zdrojov, neposkytuje však žiadne relevantné riešenie a garancie vylúčenia tohto rizika.\n25. Žalobca mal za to, že spracovatelia odborného posudku a návrhu záverečného stanoviska nemali\nk dispozícii výsledky a závery podrobného hydrogeologického prieskumu a výsledky spomenutých\nposudkov, a preto bez týchto podkladov nemohol byť v danej veci posúdený skutkový stav úplne\na presne. Napadnuté rozhodnutie je tak založené na podkladoch, ktoré sú nedostatočné, neúplné,\nrozhodne neposkytujú na posúdenie problematiky ucelený a komplexný základ. Žalobca namietol,\nže odkaz v záverečnom stanovisku na strane 35, že uvedené požiadavky na posúdenie je možné\nzrealizovať dodatočne v rámci stavebného konania, nemožno objektívne akceptovať, pretože výsledky\npožadovaných posudkov celkom logicky majú priamy a rozhodujúci vplyv na samotný výber variantu.\nNedostatočný hydrogeologický prieskum je tak podstatnou vadou administratívneho konania. V prípade,\nak záverečné stanovisko hovorí o kompenzačných opatreniach, potvrdzuje, že podzemné vody budú\ndotknuté, nebudú zachovávané v množstve a v takej vysokej kvalite ako sú v súčasnosti. Žalobca ďalej\npoukazoval na to, že vodný zdroj slúži ako strategický vodný zdroj pre zásobovanie mesta Martin a\nokolitých obcí pre prípad zlyhania vodárenských zdrojov. Žalobca zotrval na tom, že bolo nevyhnutne\npotrebné vykonať podrobný hydrogeologický prieskum, pretože bol vykonaný len orientačný prieskum.\n26. Žalobca namietol, že bola zamietnutá žiadosť žalobcu o vypracovanie štúdie vplyvu emisií a\nexhalátov na zdravie obyvateľstva vo variante V2 počas vykurovacej sezóny. Žalobca ďalej namietol, že\nzáverečné stanovisko sa nedostatočne venuje problém uloženia prebytočnej zeminy a rúbaniny tunela a\ns tým nadväzujúcim problémom prašnosti. Žalobca namietol, že pri posudzovaní nebola riadne vykonaná\nprotihluková štúdia, pretože v záverečnom stanovisku sa na strane 143 jasne uvádza, že je potrebné\ndoriešiť odhlučnenie priestoru pred vstupom do tunela od Krpelian. Žalobca ďalej namietol tvrdenia\nprvostupňového orgánu ohľadne vynaloženia finančných prostriedkov na navrhovanú činnosť.\n27. Žalobca poukázal na všeobecné východiská odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu a zároveň\nnamietol, že prvostupňový orgán prijal a zaoberal so stanoviskami účastníkov konania doručenými mu\nvšak po uplynutí určenej lehoty. Uvedený postup považuje žalobca za neprípustný. Uvedený postup mal\nvplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože sa správny orgán týmito stanoviskami zaoberal\na zobral ich ako podklad svojho rozhodnutia, hoci sa s nimi nemal zaoberať. V administratívnom konaní\ntak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonného\nrozhodnutia.\n\n28. Žalovaný a prvostupňový orgán podľa názoru žalobcu pochybili aj z hľadiska posudzovania\núčastníctva a subjektivity jednotlivých osôb v konaní. Žalobca mal za to, že niektorí účastníci, označení\nmenom a priezviskom sú označení nedostatočne, pri niektorých účastníkoch zas nebolo zrejmé, či\núčastníkom konania je právnická osoba alebo fyzická osoba, alebo či sa jedná o dvoch alebo viacerých\nsamostatných účastníkov. Niektorí účastníci boli označení duplicitne. Správny orgán ďalej konal s\nfyzickými osobami, ktorí zomreli. Označovanie viacerých právnických osôb tak bolo nepresné a neúplné.\nPodľa žalobcu ide o viacnásobné závažné vady konania v základnej procesnej otázke, pretože správny\norgán opomína samostatnú právnu subjektivitu osôb - fyzických alebo právnických a súčasne chaoticky,\nnesprávne, neúplne a zmätočne označuje celý rad subjektov, s ktorými koná. V administratívnom konaní\ndošlo k viacnásobným podstatným porušeniam ustanovení o konaní, ktoré mali za následok vydanie\nnezákonného rozhodnutia.\n29. Žalobca ďalej poukázal na to, že odsúhlasený variant je horší a nevýhodnejší ako variant povrchový.\nŽalobca poukázal na minulosť, kedy žalovaný presadzoval úžinový povrchový variant, v danom prípade\nboli už odkúpené pozemky, avšak tieto úpravy boli zbytočné. Aktuálna radikálna zmena trasovania\ndiaľnice je preto podľa žalobcu viac ako nepochopiteľná.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\nĎalšie písomné podania účastníkov konania\n30. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 26.11.2018, pričom vyjadril nesúhlas s tvrdeniami\nžalobcu, ktoré žalobca uviedol v žalobe. Žalovaný mal za to, že žalobca v žalobe svoje tvrdenia\nnepodložil žiadnymi relevantnými argumentami a ani dôkazmi.\n31. K námietke žalobcu ohľadom nesprávnej implementácie smerníc žalovaný uviedol, že tieto boli\ntransponované do zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.\n372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vodný zákon“). Žalovaný zotrval na tom, že v správnom konaní neboli porušené uvádzané\nsmernice. Okrem toho žalovaný uviedol, že žalobca porušenie smerníc iba tvrdí, a to bez akejkoľvek\nbližšej špecifikácie, akým konaním alebo opomenutím do strany žalovaného malo dôjsť k porušeniu\nkonkrétnych ustanovení týchto smerníc.\n32. K žalobnej námietke o tom, že sa žalovaný opomenul vysporiadať s odborným hydrogeologickým\nposudkom zhotoviteľa INGEO žalovaný uviedol, že toto tvrdenie je zavádzajúce, pretože prvostupňový\norgán sa s týmto posudkom oboznámil, pričom si k posudku vyžiadal aj stanovisko navrhovateľa.\nŽalovaný súčasne uviedol, že podkladom tohto stanoviska boli iba záverečné správy z vykonaných\ngeologických prác, teda pri spracovaní predmetného posudku neboli vykonané žiadne nové geologické\npráce, čo potvrdzuje samotný spracovateľ posudku na strane 2. Žalovaný poukázal na to, že\nspracovateľ posudku vychádzal z výsledkov orientačného inžinierskogeologického a hydrogeologického\nprieskumu, vyvodil z cudzích výsledkov odlišné závery, ako ich pôvodný spracovateľ, a to bez\nuvedenia presvedčivého odôvodnenia. Žalovaný ďalej poukázal na orientačný inžinierskogeologický a\nhydrogeologický prieskum, ktorý bol realizovaný pre trasu cez tunel Korbeľka.\n33. K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán\nsi pre svoje rozhodnutie zabezpečil všetky podklady v súlade so Zákonom o posudzovaní vplyvov.\nŽalovaný uviedol, že v zmysle § 3 písm. c) Zákona o posudzovaní vplyvov je posudzovanie vplyvov\nnavrhovanej činnosti alebo jej zmeny postup, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy\nnavrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie, vrátane vplyvov na zdravie ľudí. Čiže účelom\nprocesu, ktorý predchádza povoľovaciemu konaniu nie je zistiť a vyhodnotiť nad akúkoľvek pochybnosť\nvšetky vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, čo v tomto štádiu, vzhľadom na rozpracovanie\nprojektovej dokumentácie, ani neprichádza do úvahy.\n34. Žalovaný ďalej uviedol, že navrhovaná trasa tunela Korbeľka striktne obchádza ochranné pásma\nvodných zdrojov, a preto aj trasovanie tunelových rúr má mierne esíčkovitý tvar. K námietke žalobcu o\ntom, že pripomienka žalobcu spočívajúca vo vypracovaní štúdie vplyvu emisií a exhalátov na zdravie\nobyvateľstva počas vykurovacej sezóny bola vyhodnotená ako nepodstatná, žalovaný uviedol, že to bolo\n\nz dôvodu, že rozptylová štúdia preukázala, že na hranici obytnej zástavby budú veľmi nízke koncentrácie\nznečisťujúcich látok z kumulácie premávky po diaľnici D1 a po ceste I /18.\n35. K námietke ohľadne nakladania s prebytočnou zeminou a rúbaninou žalovaný odkázal na podmienku\nčíslo 26 nachádzajúcu sa v záverečnom stanovisku, z ktorej vyplýva, že prebytočná zemina a rúbanina\nsa má prednostne využiť a skládkovanie sa pripúšťa iba ako najkrajnejšia možnosť po vyčerpaní\nvšetkých možností na jej využitie. K námietke ohľadom protihlukových stien žalovaný uviedol, že v\nrámci procesu posudzovania vplyvov zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie nebolo úlohou\nprvostupňového orgánu určiť presný rozsah protihlukových stien. V záverečnom stanovisku však boli\nnavrhovateľovi uložené podmienky tak, aby sa naplnil účel tohto procesu vo vzťahu k protihlukovej\nochrane.\n36. Žalovaný konštatoval, že na účely procesu posudzovania vplyvov predstavuje cena len okrajový\ninformačný údaj, ktorý slúži na porovnanie variantov aj po tejto stránke, pretože posudzovanie vplyvov\npredstavuje komplexný pohľad na navrhovanú činnosť, avšak vždy s dôrazom na vplyvy na životné\nprostredie. Úlohou prvostupňového orgánu nebolo vybrať lacnejší variant, ale variant s najmenším\nnegatívnym vplyvom na životné prostredie, pričom na základe multikriteriálneho hodnotenia vyšiel ako\nnajvhodnejší práve variant V2.\n37. Žalovaný zopakoval, že prvostupňový orgán identifikoval predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti\nalebo jej zmeny na životné prostredie, opísal, určil mieru ich závažnosti a stanovil podmienky, za\nsplnenia, ktorých súhlasil s realizáciou zmeny navrhovanej činnosti. Týmto sa v celom rozsahu naplnila\npodstata procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.\n38. Žalovaný uviedol, že žalobca pri koncipovaní žaloby nezohľadnil špeciálnu právnu úpravu obsiahnutú\nv Zákone o posudzovaní vplyvov, ktorá má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou obsiahnutou\nv Správnom poriadku. Podľa § 35 ods. 4 Zákona o posudzovaní vplyvov na stanovisko doručené po\nuplynutí lehôt uvedených v odsekoch 1 až 3 nemusí príslušný orgán prihliadať. Uvedené ustanovenie\nvšak ponecháva na zvážení príslušného orgánu, či na stanovisko, ktoré mu bolo doručené po\nuplynutí lehoty, bude prihliadať alebo nie. Postup prvostupňového orgánu, ktorý spočíval v akceptovaní\nstanoviska doručeného po uplynutí lehoty preto nemožno považovať za vadný a tento postup\nbol vykonaný predovšetkým vzhľadom na závažnosť prejednávanej veci a vo vzťahu k povinnosti\nprvostupňového orgánu zistiť presne a úplne skutočný stav veci a obstarať si potrebné podklady na\nrozhodnutie.\n39. K námietke žalobcu ohľadom nesprávnej identifikácie účastníkov konania žalovaný uviedol, že\nžalobca žiadnym spôsobom nekonštatoval, aký vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí mal mať\ndaný postup prvostupňového orgánu. Žalovaný považoval za zavádzajúce tvrdenie žalobcu, že žalovaný\nv minulosti presadzoval povrchový variant. Skonštatoval, že prevažujúca časť odbornej verejnosti štátnej\nsprávy a samosprávy vždy bola a stále je za tunelový variant. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.\n40. K žalobe sa vyjadril aj ďalší účastník konania - Národná diaľničná spoločnosť, a to podaním zo\ndňa 21.03.2019. Poukázal na okolnosti predchádzajúce vydaniu napadnutých rozhodnutí a zároveň sa\nvyjadril k jednotlivým žalobným námietkam. Navrhol žalobu zamietnuť.\n41. Žalobca sa ďalej vyjadril replikou zo dňa 05.01.2020, pričom zotrval na žalobnej argumentácii.\nNárodná diaľničná spoločnosť sa ďalej vyjadrila podaním zo dňa 05.06.2020, pričom taktiež zotrvala na\nsvojej predchádzajúcej argumentácii. Národná diaľničná spoločnosť sa opakovane vyjadrila podaním\nzo dňa 03.05.2021.\n42. Z dôvodu veľkého množstva možných ďalších účastníkov konania správny súd konal len s tými\nďalšími účastníkmi, ktorí podľa § 32 ods. 5 SSP v znení účinnom od 01.07.2023 o sebe tvrdili, že by\nmohli byť priamo dotknutí na svojich právach a povinnostiach a požiadali správny súd, aby s nim ako\ns ďalšími účastníkmi konal (bližšie body 89 až 92 tohto rozsudku). Konkrétne v tomto konaní išlo len\no jedného ďalšie účastníka súdneho konania (Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s.). Keďže bola žaloba\npodaná proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktoré žalovaný doručoval verejnou vyhláškou, správny\nsúd oznámi začatie konania verejnou vyhláškou (§ 31 ods. 4 druhá veta SSP v znení účinnom od\n\n01.07.2023). Zverejnenie (vyvesenie) na úradnej tabuli správneho súdu potvrdzuje v súdnom spise\noznámenie o začatí konania zo dňa 05.12.2024 (č. l. 518).\n43. Zo strany účastníkov konania neboli doručené žiadne ďalšie písomné podania.\nIV.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n44. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd\nv Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce\nSprávneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec\nnáhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-5S/39/2018.\n45. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté\nrozhodnutie a záverečné stanovisko, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných\nbodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na\n§ 190 SSP žalobu zamietol.\n46. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani\njeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho\nvyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 09.04.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).\n47. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n48. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n49. Podľa § 3 písm. c) Zákona o posudzovaní vplyvov, na účely tohto zákona posudzovanie vplyvov\nnavrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup uvedený v tretej časti tohto zákona, v priebehu\nktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie\nvrátane vplyvov na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa vypracovanie zámeru, určenie rozsahu hodnotenia\nnavrhovanej činnosti alebo jej zmeny, vypracovanie správy o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti\nalebo zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie (ďalej len \"správa o hodnotení činnosti\")\nalebo jej zmeny a záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny (ďalej\nlen \"záverečné stanovisko\"), pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečená účasť verejnosti\na konzultovanie s verejnosťou a dotknutými orgánmi, a ak ide o posudzovanie vplyvov presahujúcich\nštátne hranice, aj s dotknutou stranou.\n50. Podľa § 35 ods. 1 Zákona o posudzovaní vplyvov, rezortný orgán, dotknutý orgán, povoľujúci\norgán a dotknutá obec doručia príslušnému orgánu písomné stanovisko k správe o hodnotení činnosti\nnajneskôr do 30 dní od jej doručenia.\n51. Podľa § 35 ods. 2 Zákona o posudzovaní vplyvov, verejnosť môže doručiť písomné stanovisko\npríslušnému orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa zverejnenia záverečného zhrnutia podľa § 34 ods. 1.\n52. Podľa § 35 ods. 4 Zákona o posudzovaní vplyvov, na stanovisko doručené po uplynutí lehôt\nuvedených v odsekoch 1 až 3 nemusí príslušný orgán prihliadať.\n53. Podľa § 37 ods. 1 Zákona o posudzovaní vplyvov, výsledkom posudzovania vplyvov navrhovanej\nčinnosti alebo jej zmeny je záverečné stanovisko. Záverečné stanovisko je rozhodnutie, ktoré je\n\nzáväzné pre ďalšie povoľovacie konanie. Právoplatnosťou záverečného stanoviska vzniká oprávnenie\nnavrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom posudzovania vplyvov\npodľa § 18 ods. 1, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene\nvo variante odsúhlasenom príslušným orgánom v záverečnom stanovisku.\n54. Podľa § 37 ods. 4 Zákona o posudzovaní vplyvov, v záverečnom stanovisku príslušný orgán okrem\ncelkového hodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny uvedie, či s jej realizáciou súhlasí\nalebo nesúhlasí, za akých podmienok s ňou súhlasí a v ktorom realizačnom variante, ako aj požadovaný\nrozsah poprojektovej analýzy (§ 39 ods. 2).\n55. Podľa § 39 ods. 4 Zákona o posudzovaní vplyvov, ak sa zistí, že skutočné vplyvy navrhovanej\nčinnosti posudzovanej podľa tohto zákona sú nepriaznivejšie, než uvádza správa o hodnotení činnosti, je\nten, kto realizuje navrhovanú činnosť, povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu\ns vplyvom uvedeným v správe o hodnotení činnosti v súlade s požiadavkami uvedenými v odseku 1\na v povolení navrhovanej činnosti.\n56. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia, ktorým žalovaný rozhodol o podaných rozkladoch voči záverečnému stanovisku. Správny\nsúd, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), ako aj rozhodujúcim stavom v čase\nprávoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§135 ods. 1 SSP), teda v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia, sa zameral na súdny prieskum žalobcom uplatnených námietok.\nK charakteru / účelu posudzovania vplyvov na životné prostredie\n57. Správny súd v prvom rade považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že účelom posudzovania\nvplyvov na životné prostredie podľa § 2 Zákona o posudzovaní vplyvov je najmä zabezpečiť\nvysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do\nprípravy a schvaľovania strategických dokumentov, so zreteľom na podporu trvalo udržateľného\nrozvoja, komplexne zistiť, popísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy na životné prostredie,\nobjasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti, určiť\nopatrenia, ktoré zabránia alebo zmenšia znečisťovanie alebo poškodzovanie životného prostredia,\nzískať objektívny odborný podklad pre schválenie strategického dokumentu a vydanie rozhodnutia\no povolení činnosti podľa osobitných predpisov.\n58. Ako to správne uviedol aj žalovaný, podľa § 3 písm. c) Zákona o posudzovaní vplyvov, na účely tohto\nzákona posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup uvedený v tretej časti tohto\nzákona, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na\nživotné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí. V rámci konania sa tak vyhodnocujú pravdepodobné\nvplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, a nevyhodnocujú sa 100 % vplyvy. Tým, že sa hodnotia\npravdepodobné vplyvy je zároveň potrebné, aby si príslušný orgán zabezpečil dostatok dôkazov k svoju\nposúdeniu a vyhodnoteniu veci a zároveň na to, aby sa eliminovali vplyvy na životné prostredie, orgán\nverejnej správy je oprávnený v záverečnom stanovisku stanoviť opatrenia na minimalizáciu / elimináciu\ntýchto vplyvov. Aj na podklade uvedeného tak správny súd vykoná súdny prieskum záverečného\nstanoviska a napadnutého rozhodnutia.\n59. Správny súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že s odkazom na § 1 ods. 1 písm. a) bod\n2 Zákona o posudzovaní vplyvov, tento zákon upravuje postup odborného verejného posudzovania\npredpokladaných vplyvov na životné prostredie navrhovaných činností pred rozhodnutím o ich\numiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných predpisov. Súčasne je účel zákona vymedzený\nv § 2 Zákona o posudzovaní vplyvov. Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie tak (i)\npredstavuje komplexné vyhodnotenie vplyvov návrhov a navrhovanej činnosti na životné prostredie\npred ich schválením a povolením, (ii) nenahrádza povolenie činností podľa osobitných predpisov (napr.\npodľa stavebných predpisov), ale je jedným z podkladov, (iii) nenahrádza ani vyjadrenie, súhlas,\nstanovisko alebo záväzný posudok dotknutých orgánov verejnej správy podľa osobitných predpisov, ale\nvytvára priestor na ich vydanie, (iv) umožňuje vstup verejnosti do konania, zapája odbornú verejnosť\na vyžaduje variantné riešenia. Zároveň aj s odkazom na § 2 písm. d) Zákona o posudzovaní vplyvov sa\nurčujú opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného\nprostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia.\n\nK námietke žalobcu, že žalovaný nepostupoval v súlade s európskymi smernicami\n60. Správny súd v prvom rade uvádza, že vymedzenie žalobných bodov, z ktorých musí byť zrejmé, z\nakých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy za nezákonné, je jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm.\ne/ SSP). Má zásadný význam z hľadiska žalobcu v určení, čo konkrétne bude správny súd na základe\njeho žaloby preskúmavať a z hľadiska správneho súdu v tom, čím sa zaoberať má a môže a čím sa\nnaopak zaoberať nemôže, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. A teda zmyslom a účelom uvedenia žalobných bodov v správnej\nžalobe je jednoznačné stanovenie rámca (obsahu) požadovaného súdneho prieskumu v lehote zákonom\nstanovenej na podanie správnej žaloby, t.j. aké skutkové a právne otázky má správny súd posudzovať\nz hľadiska žalobcom tvrdenej nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.\n61. Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu,\na toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený,\nžalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné\nbody nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich\nparafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Asan/2/2020 zo dňa 29.09.2021).\n62. Čo sa týka skutkových tvrdení obsiahnutých v správnej žalobe, tieto nemôžu byť iba typovou\ncharakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale musia predstavovať jasne individualizovaný, od iných\nkonkrétnych dejov či okolností jednoznačne odlíšiteľný popis. Konkretizácia faktov dostatočne\nsubstancovanými žalobnými bodmi je dôležitá nielen z hľadiska správneho súdu pre vytýčenie medzí,\nv ktorých sa súd môže v súlade s dispozičnou zásadou a zásadou koncentrácie pohybovať, ale má\nzásadný význam aj pre žalovaného. Ohľadom právnej argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť\nlen so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami.\nŽalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za\nzáklad ním tvrdenej nezákonnosti (pozri napr. rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu\nČeskej republiky sp. zn. 2Azs/92/2005, ktorý bol prijatý aj judikatúrou kasačného súdu – napr. rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/2/2020 zo dňa 29.09.2021).\n63. S prihliadnutím na vyššie uvedené východiská správny súd uvádza, že žalobca si síce uplatnil\nnámietku nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu nesprávnej aplikácie legislatívy Európskej\núnie, avšak žalobca sa v danej časti obmedzil výlučne na opis významu, obsahu a účinku spomenutých\nsmerníc, avšak neuviedol, v čom žalovaný a prvostupňový orgán tieto smernice pri vydaní rozhodnutí\nneaplikovali. Takto všeobecne koncipovanú námietku tak nie je možné v rámci správneho súdneho\nprieskumu objektívne vyhodnotiť.\n64. Aj napriek vyššie uvedenému správny súd uvádza, že žalobcom spomenuté smernice boli dôvodom\nna zmenu vnútroštátnej legislatívy. Ako to správne konštatoval aj žalovaný, za účelom plnej harmonizácie\nslovenskej legislatívy bola v roku 2000 prijatá novela zákona č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov\nna životné prostredie v znení neskorších predpisov (a to zákonom č. 391/2000 Z. z.). Následne však\nzákonodarca pristúpil k prijatiu nového zákona v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie –\nZákona o posudzovaní vplyvov, pričom dôvodom bola aj harmonizácia s európskym právom, vrátane\nsmerníc, na ktoré odkázal žalobca. Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie je\nuvedený v prílohe č. 16 k Zákonu o posudzovaní vplyvov (súčasťou preberaných aktov je aj smernica\nč. 2000/60/ES, na ktorú odkázal žalobca).\n65. Okrem Zákona o posudzovaní vplyvov boli právne záväzné akty Európskej únie prevzaté aj do\nvodného zákona – uvedené vyplýva z prílohy č. 6 tohto zákona – súčasťou preberaných aktov je aj\nsmernica č. 2006/118/ES a smernica č. 2008/105/ES, na ktoré odkázal aj žalobca.\n66. Vnútroštátne predpisy tak riadne prebrali právne záväzné akty Európskej únie do vnútroštátnych\npredpisov – Zákona o posudzovaní vplyvov a vodného zákona, a preto tak nemožno prisvedčiť\n\nuplatnenej námietke žalobcu (aj s prihliadnutím na to, že žalobca nešpecifikoval, v čom došlo zo strany\norgánov verejnej správy k nesprávnej aplikácii týchto predpisov).\nK námietke žalobcu, že orgány verejnej správy opomenuli a ignorovali závery odborného\nhydrogeologického posudku zhotoviteľa INGEO\n67. Po preskúmaní administratívneho spisu vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú aj túto žalobnú\nnámietku. Správny súd týmto upriamuje pozornosť na stranu 44 záverečného staviska, z ktorého je\nzrejmé, že prvostupňovému orgánu bol doručený uvedený posudok – posudok zhotoviteľa INEGEO\na z dôvodu doručenia tohto posudku prvostupňový orgán požiadal o stanovisko Národnú diaľničnú\nspoločnosť (jej stanovisko je uvedené na strane 44 a 46 záverečného stanoviska), pričom prvostupňový\norgán sa s týmto stanoviskom stotožnil. Správny súd zároveň preskúmal podané rozklady voči\nzáverečnému stanovisku a konštatuje, že ani jeden z účastníkov konania, ktorý podal rozklad,\nnenamietol, že boli opomenuté a ignorované závery odborného posudku zhotoviteľa INGEO. Žalovaný\nsa tak touto námietkou v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal, ale nie z dôvodu opomenutia alebo\nignorovania.\n68. Správny súd preskúmal aj posudok zhotoviteľa INGEO a poukazuje na úvod tohto posudku, kedy\nsamotný zhotoviteľ konštatoval, že podkladom pre vypracovanie posudku boli dostupné záverečné\nsprávy z doteraz vykonaných prác a výsledkov geologických výskumov, vrátane hydrogeologických,\npričom na účely uvedeného posudku neboli vykonané žiadne nové geologické práce. Zároveň zhotoviteľ\nuviedol, že posudok bol zameraný na podanie charakteristiky obehu a režimu podzemnej vody štruktúry\nKopy s dôsledným využitím výsledkov orientačného inžiniersko-geologického a hydrogeologického\nprieskumu, ktorý bol realizovaný v rokoch 2012 až 2014 pre trasu tunela Korbeľka. Tu tak možno súhlasiť\nso žalovaným, že podkladom na vypracovanie tohto posudku neboli žiadne nové geologické práce, ale\npodkladom boli len už spracované záverečné správy z geologických prác.\n69. Žalobca v žalobe súčasne poukázal na závery tohto posudku (tieto žalobca odcitoval), avšak\nz tejto časti žaloby správny súd nevedel identifikovať, v čom prvostupňový orgán a žalovaný opomenuli\na ignorovali tento posudok. To, že prvostupňový orgán nevyhodnotil tento posudok tak, ako to chcel\nvyhodnotiť žalobca, nespôsobuje nezákonnosť záverečného stanoviska. Ako to správny súd uviedol\nvyššie, prvostupňový orgán sa s týmto posudkom vysporiadal, a teda nemožno prisvedčiť tejto námietke\nžalobcu.\nK námietke žalobcu, že spracovatelia odborného posudku a návrhu záverečného stanoviska nemali pri\nposudzovaní k dispozícii výsledky a závery podrobného hydrogeologického prieskumu, čo spôsobilo\nnedostatočné posúdenie problematiky\n70. Žalobca k danému uviedol, že nepovažuje za správny odkaz v záverečnom stanovisku (na strane 35),\na teda, že uvedené požiadavky je možné zrealizovať dodatočne v rámci stavebného konania, pretože\nvýsledky požadovaných posudkov majú priamy a rozhodujúci vplyv na samotný výber variantu. Zároveň\nmal žalobca za to, že bolo absolútne nevyhnutné vykonať odborný hydrogeologický prieskum, pretože\nbol vykonaný len orientačný.\n71. Ako to správny súd uviedol už vyššie, § 3 písm. c) Zákona o posudzovaní vplyvov uvádza,\nže v priebehu konania sa hodnotia pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na\nživotné prostredie a zároveň sú závery tohto konania podkladom pre ďalšie konania / rozhodnutia.\nNad rámec uvedeného zároveň správny súd poukazuje aj na to, že vo vzťahu k stavbe – Diaľnica\nD1 Turany – Hubová bolo vydané rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné\nprostredie č. OU-ZA-OSZP2-2024/003147-040 zo dňa 31.01.2024, ktorým bola povolená výnimka\nz environmentálnych cieľov podľa vodného zákona, na realizáciu navrhovanej činnosti/stavby „Diaľnica\nD1 Turany-Hubová“, k. ú. C., A., D., E., B., B., opustené úseky po zmene trasy D v k. ú.: F., E. G. A.\na navrhovanú činnosť možno realizovať za predpokladu obmedzenia nepriaznivého dopadu na vodné\nútvary. Zároveň bolo uvedené, že opatrenia je nevyhnuté zapracovať do dokumentácie pre následné\npovoľovacie konania (napr. dokumentácia pre stavebné povolenie), a to: (i) realizovať doplnkový\ninžinierskogeologický a hydrogeologický prieskum, (ii) rozpracovať navrhnuté opatrenia v dokumentácii,\nstupeň DSP, na zabránenie drenážneho účinku tunela A. a B. použitím troch typov opatrení, resp. ich\nkombináciou a i., (iii) plynule pokračovať pred výstavbou diaľnice v monitoringu vybraných objektov\n\ndo výstavy diela, realizovať počas výstavby a počas prevádzky diela monitoring kvality a kvantity\npodzemných a povrchových vôd, vodných zdrojov, (iv) zabezpečiť zásobovanie obyvateľstva pitnou\nvodou z iného zdroja v prípade, ak ich existujúci vodárenský zdroj bude ovplyvnený, resp. znehodnotený,\n(v) v rámci technicko-stavebného riešenia stavbu tunela nastaviť tak, aby umožnilo tunelom zachytenú/\nodvedenú podzemnú vodu v množstve nad 0,5 1.s-1 zachytávať a odvážať separátnym potrubím,\nktoré v definitívnom vyhotovení by malo spĺňať hygienické požiadavky na potrubia pre pitnú vodu,\naby bola perspektívne pripravená pre následné vodárenské využitie, (vi) počas výstavby zabezpečiť\nvysoko efektívne čistenie odvedenej podzemnej vody do takej miery, aby nedošlo k šíreniu znečistenia,\n(vii) v maximálnej miere použiť postupy, ktoré budú eliminovať možný únik znečistenia do podzemnej\nvody pri realizácii a prevádzke tunelov a (viii) počas výstavby, ako aj počas prevádzky diaľnice je\npotrebné monitorovať kvantitu a kvalitu podzemnej vody. Rozhodnutie Okresného úradu Žilina bolo\nna základe odvolacieho konania zmenené rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej\nrepubliky č. 12003/2024-4.1 zo dňa 11.06.2024, pričom došlo k formálnej zmene výrokovej časti\na k doplneniu opatrení o opatrenie - „zahrnúť do objektovej skladby navrhovanej činnosti/stavby\nrekonštrukciu vodovodov a zariadení pre zabezpečenie trvalého zásobovania pitnou vodou obyvateľov\ndotknutých obcí v zmysle prílohy č. 3 „Vyjadrenia vodárenských spoločností – náhradné vodné zdroje“,\nktorá je súčasťou Dokumentácie pre následné posúdenie (spracovateľ DOPRAVOPROJEKT, a. s.,\nmarec 2022).“ Ostatné časti preskúmavaného rozhodnutia zostali nezmenené.\n72. Na podklade vyššie uvedeného je tak potrebné uviesť, že posúdenie, ktoré požadoval žalobca\nv rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie nebolo možné realizovať, avšak v súlade\ns podmienkami záverečného stanoviska boli tieto posúdenia predmetom na to nadväzujúcich konaní,\nktorých výsledkom boli spomenuté rozhodnutia. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd\nkonštatuje, že prvostupňový orgán si v konaní posudzovania vplyvov na životné prostredia zaobstaral\ndostatok dôkazov tak, aby bolo možné v danom konaní (s prihliadnutím na účel konania) rozhodnúť.\nK námietke žalobcu ohľadom vypracovania štúdie vplyvu emisií a exhalátov na zdravie obyvateľstva vo\nvariante V2 počas vykurovacej sezóny\n73. Žalobca poukázal na jeho žiadosť, pričom uviedol, že táto podmienka bola zamietnutá a z dôvodu, že\nsa jedná o odsávanie z celej trasy tunela do západného portálu, nastane pri prúdení vetrov v uzavretej\nTurčianskej kotline vysoká koncentrácia výfukových plynov z kumulácie prevádzky vozidiel, čím môže\nbyť ohrozené zdravie obyvateľov z prekročených limitov, a preto nevykonanie tohto dôkazu nemožno\nakceptovať.\n74. Po preskúmaní záverečného stanoviska správny súd uvádza, že táto požiadavka žalobcu bola\nvyhodnotená ako neopodstatnená (uvedené je konštatované na strane 31 záverečného stanoviska).\nNeopodstatnenosť tejto požiadavky prvostupňový orgán odôvodnil tým, že rozptylová štúdia preukázala,\nže na hranici obytnej zástavby budú veľmi nízke koncentrácie znečisťujúcich látok z kumulácie premávky\npo D1 a ceste I/18. Na základe údajov, ktoré boli v záverečnom stanovisku uvedené tak vyplynulo,\nže v zimnom období bude v obciach dominovať znečistenie z vykurovania, s minimálnym podielom\nz dopravy po D1.\n75. V záverečnom stanovisku bolo zároveň konštatované (na strane 121 a 122 záverečného stanoviska),\nže bola spracovaná emisná/imisná štúdia, ktorá sa zaoberala hodnotením znečisťovania ovzdušia počas\nprevádzky úseku D1 Turany – Hubová, pričom hodnotila imisnú situáciu pre roky 2020 a 2023. Na\nzáklade výpočtov imisných koncentrácií, zhodnotenia ich zdravotnej významnosti a na základe výpočtu\nzdravotných rizík prvostupňový orgán konštatoval, že ani pri jednom z posudzovaných variantov nebude\nprevádzka po D1 v úseku Turany – Hubová zdrojom neprípustného zhoršenia kvality ovzdušia, ktoré by\nohrozovalo zdravie obyvateľov v okolí.\n76. Na podklade vyššie uvedeného sa tak nemožno stotožniť s uplatnenou žalobnou námietkou – po\npreskúmaní záverečného stanoviska má správny súd za to, že sa prvostupňový orgán dostatočným\nspôsobom vysporiadal s namietanou skutočnosťou, odkázal na závery vypracovaných štúdií a svoje\nzávery odôvodnil relevantnými výpočtami (nejednalo sa tak o svojvoľné závery orgánov verejnej správy).\nTu správny súd súčasne uvádza, že účastník konania síce môže navrhovať vykonanie dôkazu, avšak je\nna orgáne verejnej správy, či tomuto návrhu vyhovie alebo nie. V predmetnom prípade nebolo návrhu\n\nžalobcu vyhovené, avšak prvostupňový orgán dôvod tohto nevyhovenia dostatočne odôvodnil. Konaniu\nprvostupňového orgánu tak nemožno v tomto smere vytknúť žalobcom tvrdené nedostatky.\nK námietke žalobcu, že sa záverečné stanovisko nedostatočne venuje problému uloženia prebytočnej\nzeminy a rúbaniny z tunela, a s tým nadväzujúcim problémom prašnosti\n77. Po preskúmaní záverečného stanoviska správny súd uvádza, že prvostupňový orgán v kapitole\nVI bod 3 záverečného stanoviska stanovil podmienky nakladania s prebytočnou zeminou a rúbaninou\nz tunelov (podmienky č. 26 a 55 záverečného stanoviska), pričom žalovaný sa s touto námietkou\nvysporiadal aj v napadnutom rozhodnutí (na strane 20 napadnutého rozhodnutia). Ako prvostupňový\norgán, tak aj žalovaný pri vyhodnotení tejto námietky odkázali na relevantné dokumenty – správu\no hodnotení a odborný posudok.\n78. Súčasne ako vychádza z podmienky č. 26 záverečného stanoviska (uvedené na strane 135\nzáverečného stanoviska ako opatrenia pre územia mimo obcí, využitie územia v dotknutých obciach),\nprvostupňový orgán jasne stanovil nasledujúce: „využiť prebytočnú zeminu a rúbaninu z tunelov,\nskládkovanie, príp. uloženie po ukončení stavby vykonať až po vyčerpaní všetkých možností na jej\nvyužitie.“ Zároveň z podmienky č. 55 záverečného stanoviska (uvedené na strane 136 záverečného\nstanoviska ako opatrenia na ochranu bioty) jednoznačne vyplýva, že prvostupňový orgán stanovil\nnasledovné: „depónie prebytočnej zeminy situovať mimo ÚEV Váh, významných biotopov, brehov\nvodných tokov, mokradí a trvalých trávnatých porastov.“\n79. Na podklade uvedeného tak správny súd uvádza, že záverečné stanovisko sa venuje problému\nuloženia prebytočnej zeminy a rúbaniny z tunela, pričom stanovuje podmienky na odstránenie /\nminimalizovanie tohto problému. Danú námietku tak správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\nK námietke žalobcu ohľadom vady záverečného stanoviska – nedostatočné vykonanie protihlukovej\nštúdie\n80. K danej námietke správny súd uvádza, že problematiku hluku rieši záverečné stanovisko v rámci\nopatrení uvedených v bode 13 až 17 záverečného stanoviska – sú uvedené na strane 134 záverečného\nstanoviska ako opatrenia na ochranu obyvateľstva, eliminácia hluku, ochrana ovzdušia.\n81. Prvostupňový orgán v opatrení č. 13 uviedol, že bude potrebné aktualizovať hlukovú štúdiu\na návrhy protihlukových opatrení v čase prípravy projektovej dokumentácie stavby – pred vydaním\núzemného a stavebného povolenia. Následne bolo uložené opatrenie spracovať a doručiť dokumentáciu\nhodnotenia vplyvov na verejné zdravie, vyhotovenú odborne spôsobilou osobou, v dostatočnom\nčasovom predstihu pred realizáciou stavby príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva\n(opatrenie č. 14) a spodrobniť opodstatnenie a riešenie protihlukovej bariéry v lokalite úseku diaľnice\nKrižovatka Turany 2 západný portál tunela Korbeľka po ľavej strane v smere jazdy od obce Krpeľany\na preveriť potrebu protihlukovej steny v lokalite Ráztoka (opatrenie č. 15). Prvostupňový orgán uložil\naj opatrenie – pred uskutočnením stavby, resp. pred jej uvedením do trvalého užívania predložiť\nobjektivizáciu hluku (stanovenie hlukovej záťaže) v okolí stavby, ktorá preukáže účinnosť zrealizovaných\nprotihlukových opatrení (opatrenie č. 16) a v prípade potreby navrhnúť sekundárne protihlukové\nopatrenia a zrealizovať ich na jednotlivých objektoch na základe objektivizácie hluku (objektivizácia hluku\nv životnom prostrední a monitoringu hluku) ihneď po sprevádzkovaní diaľnice, a to v časovom rozmedzí\ndo 6 mesiacov po uvedení predmetného diaľničného úseku do prevádzky (opatrenie č. 17).\n82. Správny súd súčasne upriamuje pozornosť na stranu 122 záverečného stanoviska, v ktorom boli\nvyhodnotené vplyvy na hlukovú situáciu. Prvostupňový orgán konštatoval, že zo spracovanej hlukovej\nštúdie vyplynulo (teda nejedná sa len o záver samotného prvostupňového orgánu), že významný môže\nbyť už hluk pri výstavbe, stavenisková doprava a obchvatová doprava. Zároveň však konštatoval, že hluk\npočas výstavby bude časovo obmedzený (44 – 66 mesiacov) a môžu sa uplatniť organizačné opatrenia,\nktoré budú rešpektovať príslušné právny predpis. Tieto opatrenia by mali byť súčasťou stavebného\npovolenia. Aj na podklade uvedeného tak prvostupňový orgán zahrnul do záverečného stanoviska\nopatrenia uvedené vyššie.\nK námietke žalobcu, že prvostupňový orgán prijal a zaoberal sa stanoviskami účastníkov konania, ktoré\nmu boli doručené po uplynutí určenej lehoty\n\n83. Po preskúmaní administratívneho spisu vyhodnotil správny súd uvedenú námietku ako nedôvodnú.\nTu je potrebné súhlasiť so žalovaným v tom, že je nesprávne poukazovanie žalobcu výlučne na § 28\nSprávneho poriadku, pretože § 35 ods. 4 Zákona o posudzovaní vplyvov osobitne (špeciálne) upravuje\npostup orgánu v prípade doručenia stanovísk. Zákon o posudzovaní vplyvov v § 35 ods. 4 jasne\nstanovuje, že „na stanovisko doručené po uplynutí lehôt uvedených v odsekoch 1 až 3 nemusí príslušný\norgán prihliadať.“ Zákon o posudzovaní vplyvov tak zveril orgánu verejnej správy právomoc k tomu, aby\nsám, na základe zisteného skutkového stavu, vyhodnotil, či bude na stanoviská, doručené po uplynutí\nlehoty, prihliadať alebo nie. To, že prvostupňový orgán na stanoviská účastníkov konania, doručené\nmu po uplynutí stanovených lehôt prihliadol, nespôsobuje nezákonnosť napadnutých rozhodnutí (aj\ns odkazom na § 35 ods. 4 Zákona o posudzovaní vplyvov). Správny súd zároveň poukazuje na to, že\norgány verejnej správy logicky odôvodnili, prečo na tieto stanoviská prihliadli – prihliadli na ne za účelom\ndôkladnejšieho zistenia skutkového stavu veci, čo nemožno považovať za nezákonné, ale naopak, za\nsúladné s povinnosťou orgánu verejnej správy, ktorým je dostatočné zistenie skutkového stavu veci.\nK námietke žalobcu, že prvostupňový orgán a žalovaný pochybili z hľadiska posudzovania účastníctva\na subjektivity jednotlivých osôb v konaní\n84. Správny súd uvádza, že žalobca môže v žalobe namietať len porušenie svojich subjektívnych práv\na nie práv iných osôb – správne súdnictvo nie je založené na princípe verejnej žaloby, ktorý umožňuje\nkomukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Na aktívnu legitimáciu na\npodanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu nestačí, že žalobca bol účastníkom\nsprávneho konania, ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania\nzákonnosti ktorého sa domáha, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach ukrátený.\nUkrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené, a aspoň potenciálne možné. Ako\nvyplýva z uvedeného, samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte k naplneniu podmienky\ndotknutosti, resp. ukráteniu práv žalobcu nevedie (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 9Sžsk/19/2020 zo dňa 25.11.2020 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/135/2020 zo dňa 09.02.2022).\n85. Správnemu súd sa javí, že žalobca predmetnú žalobnú námietku koncipoval ako tzv. verejnú\nnámietku, kedy poukázal na možné procesné pochybenia, ktoré sa však žiadnym spôsobom\nnedotýkali jeho subjektívnych práv. V takomto prípade tak správny súd nemohol uvedenú žalobnú\nnámietku preskúmať. Súčasne, po preskúmaní administratívneho spisu správny súd uvádza, že\nv administratívnom spise nenašiel zmienku o tom, že by tieto vady, ktoré žalobca namietol, namietali\núčastníci konania, ktorých sa toto posudzovanie týkalo. Danú žalobnú námietku tak správny súd\nvyhodnotil ako nedôvodnú.\nK ostatným námietkam\n86. Žalobca namietol aj to, že odsúhlasený variant je horší a nevýhodnejší ako variant povrchový.\nŽalobca poukázal na minulosť, kedy žalovaný presadzoval úžinový povrchový variant. V danom prípade\nboli už odkúpené pozemky, avšak tieto úpravy boli zbytočné. Aktuálna radikálna zmena trasovania\ndiaľnice je preto podľa žalobcu viac ako nepochopiteľná. Po preskúmaní danej námietky správny súd\nvyvodil, že táto námietka má skôr charakter opisu skutkového stavu, na ktorej preskúmanie však správny\nsúd nemá oprávnenie – správny súd nemá oprávnenie na to, aby vyhodnocoval výhodnosť vybraného\nvariantu, vyhodnocoval minulé konanie (napr. odkúp pozemkov) a pod. Jedná sa o skutočnosti, ktorých\nvyhodnotenie a možnosť zmeny je na príslušných orgánoch (štátna správa, územná samospráva,\nodborná verejnosť) a nie na správnom súde.\n87. V tejto súvislosti zároveň správny súd poukazuje na fakt, že z dôvodu, že hlavným účelom Zákona\no posudzovaní vplyvov je porovnať výhody a nevýhody navrhovanej činnosti, vrátane jej variantov\ns cieľom nájsť optimálnu kombináciu ekologických a ekonomických možností využitia, pod pojmom\nvariant sa chápe „odlišná technická, technologická či lokalizačná alternatíva.“ Účelom predloženia\nodlišných variantov je primárne to, aby priamo navrhovateľ poskytol príslušnému správnemu orgánu\nnávod na zmiernenie alebo kompenzáciu špecifických negatívnych vplyvov na určité environmentálne\nproblémy, a aby orgán verejnej správy mal možnosť vopred hodnotiť, ktorý variant zámeru navrhovanej\nčinnosti je najviac v súlade s ochranou životného prostredia. Po predložení jednotlivých variantov\n\nby mal orgán verejnej správy posúdiť, ktorý z nich je viac uskutočniteľný, relevantný, primeraný a z\ndlhodobého hľadiska trvalo udržateľný. Hodnotenie variantov by malo zahŕňať komplexné porovnanie\nvšetkých potenciálnych priamych aj nepriamych vplyvov na životné prostredie. Cieľom hodnotenia\nvariantov je nájsť najefektívnejší spôsob naplnenia potreby a účelu návrhu, či už prostredníctvom\nzvýšenia environmentálnych prínosov navrhovanej činnosti, alebo prostredníctvom zníženia, alebo\nzamedzenia potenciálne významných negatívnych vplyvov. Správny súd na tomto mieste poznamenáva,\nže zvažovanie potenciálnych alternatív v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie je\njedným z najdôležitejších fáz tohto procesu. Náležité zváženie variantov zabezpečuje, že konanie o\nposudzovaní vplyvov na životné prostredie sa neobmedzuje na obhajobu jedného návrhu projektu, čo je\nželaním navrhovateľa. Skôr poskytuje príležitosť na nezaujaté, proaktívne zváženie možností, na určenie\nnajoptimálnejšieho postupu.\n88. V prípade, ak skutočnosti, uvedené v odseku vyššie, vyhodnotíme v komplexe záverečného\nstanoviska a napadnutého rozhodnutia, tak je potrebné konštatovať, že prvostupňový orgán v\nzáverečnom stanovisku porovnal navrhované varianty, za účelom posúdenia jednotlivých variantov si\nzaobstaral potrebné dôkazy (odborné stanoviská a pod.), pričom jeho závery neboli založené na vlastnej,\nničím nepodloženej úvahe, ale boli podporené závermi odborníkov.\nK postupu správneho súdu vo vzťahu k ďalším účastníkom konania\n89. Vychádzajúc zo žaloby správny súd uvádza, že žalobca, v súlade s § 182 ods. 1 písm. b) SSP\noznačil ďalších účastníkov konania podľa § 32 ods. 3 SSP v znení účinnom do 31.06.2023, pričom ich\npočet bol žalobcom ustálený číslom 811 – tento počet korešpondoval s počtom účastníkov konania, ktorí\nboli identifikovaní v konaní pred prvostupňovým orgánom a boli špecifikovaní v záverečnom stanovisku.\nAko vyplýva z napadnutého rozhodnutia, tak žalovaný identifikoval 76 účastníkov konania, ktorých aj\nšpecifikoval. Správny súd sa tak dostal do situácie, kedy pracoval s veľkým množstvom účastníkov\nkonania, pričom nebolo vylúčené, že niektorý z účastníkov konania v priebehu súdneho konania zanikol\n(ak sa jednalo o právnickú osobu) alebo zomrel (ak sa jednalo o fyzickú osobu), a tým sa tak mohol\nrozsah účastníkov konania počas súdneho konania meniť – mohol sa zväčšovať (z dôvodu právneho\nnástupníctva) alebo zmenšovať, resp. inak modifikovať (zmeny pobytu a pod.), a to bez toho, aby boli\ntieto zmeny správnemu súdu oznámené alebo aby ich vedel správny súd identifikovať – v prípade\nneustálej modifikácia okruhu účastníkov konania by sa tak súdne konanie stalo „neskončiteľným.“\nSúčasne je potrebné uviesť, že účastníci konania, ktorých určil žalobca, ako aj účastníci konania,\nktorí boli špecifikovaní orgánmi verejnej správy, neboli identifikovaní dátumom narodenia alebo rodným\nčíslom, čo samozrejme, objektívne sťažuje ich identifikáciu zo strany správneho súdu. Správny súd sa\ntak dostal do situácie, kedy mal na jednej strane splnenú písomnú fázu medzi žalobcom, žalovaným\na ďalším účastníkom konania – Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. (ďalším účastníkom konania,\nktorý vlastnou aktívnou činnosťou vstúpil do súdneho konania) a na druhej strane bol veľký počet\núčastníkov konania, ktorých stotožnenie by, aj s ohľadom na rok podania žaloby (2018) a od toho\nodvíjajúcu sa dĺžku súdneho konania, znemožnilo na dlhú dobu správnemu súdu konať a rozhodnúť.\n90. Správny súd poukazuje na § 5 ods. 4 SSP, ktorý stanovuje, že správny súd postupuje a rozhoduje\nv súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so\nzákladnými princípmi tohto zákona, pričom § 5 ods. 7 SSP stanovuje, že správny súd sám určuje\nporadie jednotlivých procesných úkonov tak, aby konanie bolo rýchle a hospodárne. V danej súvislosti\nsprávny súd odkazuje na to, že požiadavka rýchlosti súdneho konania je ústavným princípom, pretože vo\nvšeobecnosti platí, že oneskorená spravodlivosť je spravodlivosťou odmietnutou (k tomu pozri napríklad\nnález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 113/2018 zo dňa 14.11.2018 alebo sp. zn. I.\nÚS 474/2020 zo dňa 23.02.2021).\n91. Správny súd tak vo vzťahu k uvedenému pristúpil ku kroku, kedy analogicky aplikoval § 31 ods. 4\nSSP v znení účinnom od 01.07.2023 a oznámil začatie konania verejnou vyhláškou, pričom v oznámení\nuviedol označenie žalovaného, napadnutého rozhodnutia, deň jeho vydania a skutočnosť, že toto bolo\ndoručené verejnou vyhláškou. Oznámenie zo dňa 05.12.2024 bolo zverejnené v súlade s § 31 ods. 4\nSSP v znení účinnom od 01.07.2023 a § 75 ods. 2 SSP a bolo vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho\nsúdu od 10.12.2024 do 31.01.2025. Počas tohto zverejnenia, ako aj od podania žaloby na Krajský súd\nv Bratislave, sa tak mohli účastníci konania oboznámiť so žalobou, napadnutým rozhodnutím a ďalšími\nsúdnymi listinami. Tento postup správny súd využil aj s odkazom na to, že z administratívneho spisu\n\nvyplynulo, že záverečné stanovisko bolo doručované aj formou verejnej vyhlášky, čím bola naplnená\nhypotéza § 31 ods. 4 SSP v znení účinnom od 01.07.2023. Počas obdobia, kedy bolo oznámenie\nsprávneho súdu vyvesené, sa tak mohli účastníci konania prihlásiť do konania a vstúpiť do predmetného\nsúdneho konania. Správny súd na podklade uvedeného tak konal len s jedným ďalším účastníkom\nkonania, ktorý sa prihlásil, resp. o sebe tvrdil, že by mohol byť priamo dotknutý na svojich právach\na povinnostiach a požiadal správny súd, aby s ním ako s ďalším účastníkom konal (§ 32 ods. 5 SSP\nv znení účinnom od 01.07.2023). Ostatné osoby, ktoré označil žalobca v žalobe ako ďalších účastníkov\nkonania, neboli považované za ďalších účastníkov súdneho konania, keďže nevyužili možnosti dané im\n§ 32 ods. 5 SSP v znení účinnom od 01.07.2023.\n92. Správny súd uvádza, že doručovanie oznámenia o začatí konania verejnou vyhláškou je naviazané\nnajmä na konania s veľkým počtom účastníkov, čo predmetné konanie spĺňa. Z materiálneho hľadiska\ntak bolo podľa správneho súdu vhodné aj v predmetnom súdnom konaní iniciovanom správnou žalobou\npodanou v roku 2018 aplikovať § 31 ods. 4 druhá veta a § 32 ods. 5 SSP v znení účinnom od 01.07.2023\npreto, aby sa dosiahli základné ciele správneho súdneho prieskumu a nedošlo neprimeraným, no\nodôvodneným predlžovaním konania (z dôvodu neustálej zmeny rozsahu a označenia ďalších výlučne\nformálnych a neaktívnych účastníkov konania) k porušeniu ústavného práva žalobcu, žalovaného\na aktívneho ďalšieho účastníka konania (Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s.) na súdne konanie bez\nprieťahov a v konečnom dôsledku k porušeniu ich ústavného práva na spravodlivý súdny proces.\nVzhľadom na uvedené tak správny súd pristúpil k vyššie uvedenému postupu, pričom prihliadol ako na\npráva účastníkov konania (ktorí sa mohli v konaní vyjadriť a uplatňovať svoje práva), ako aj na ústavný\nprincíp rýchlosti a hospodárnosti konania.\n93. Na podklade vyššie uvedených skutočností správny súd uvádza, že v konaní a rozhodovaní\nžalovaného a prvostupňového orgánu nevzhliadol pochybenia takej intenzity, ktoré by odôvodňovali\npotrebu zrušenia napadnutého rozhodnutia a záverečného stanoviska. Ako prvostupňový orgán, tak aj\nžalovaný zistili a vyhodnotili skutkový stav dostatočne a záverečné stanovisko a napadnuté rozhodnutie\nsú preskúmateľné – oba orgány verejnej správy sa v dostatočnej miere zaoberali uplatnenými\nnámietkami, dostatočným a logickým spôsobom odôvodnili svoje závery, a preto správny súd dospel k\nzáveru, že žaloba je nedôvodná a s odkazom na § 190 SSP ju zamietol.\n94. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v\nsúdnom konaní právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.\nSprávny súd nepriznal právo na náhradu trov konania ani ďalšiemu účastníkovi konania, pretože právo\nna náhradu trov konania neuplatnil a správny súd súčasne nezistil, že mu trovy vznikli a je nutné pristúpiť\nk vydaniu rozhodnutia o ich náhrade.\n95. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho\nsúdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia\ntohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej\nsťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\n\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:d9451dad-e710-4351-8f12-4a777550f38f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.474.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 474/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 474/2020 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.474.2020.1"}, {"guid": "ussr:9d31ff73-a9eb-4b85-9ac5-6c2aa0f10936", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.113.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 113/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 113/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.113.2018.1"}, {"guid": "82b67678-9bc5-4daa-bcca-7b444c1990a7:1ee13a63-a2b4-4461-a1ec-4c3ce2d310de", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:1019200651.1", "spisova_znacka": "1Asan/2/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Asan/2/2020 z 29. 9. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-09-29", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:1019200651.1"}], "citovane_v": []}