{"guid": "36607e91-8bce-4d5e-ba72-3db1bda95467:dfd8ca87-20d3-4cbb-b037-cf83be21e45a", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1017201442.4", "spisova_znacka": "BA-7Sa/75/2017", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/75/2017 z 22. 4. 2025", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 22. apríla 2025, sp. zn. BA-7Sa/75/2017, ECLI:SK:SpSBA:2025:1017201442.4", "identifikacne_cislo": "1017201442", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Viktória Kurucová", "sudca_id": 1004, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viktoria-kurucova-1004", "datum_vydania": "2025-04-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dfd8ca87-20d3-4cbb-b037-cf83be21e45a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1017201442.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1017201442.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1017201442.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-7Sa/75/2017\n1017201442\n22. 04. 2025\nJUDr. Viktória Kurucová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1017201442.4\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: PENAM SLOVAKIA, a. s., so sídlom Štúrova 74/138,\nNitra, IČO: 36 283 576, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou agner & partners, s. r. o., so\nsídlom Špitálska 10, Bratislava, IČO: 36 722 758, konajúcou prostredníctvom JUDr. Lukáša Garčára,\nadvokáta a konateľa, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová\n24, Bratislava, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII. Správny súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh iného zásahu orgánu verejnej správy (inšpekcie)\n1. Poverení zamestnanci Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) na\nzáklade poverení na vykonanie inšpekcie č. IP-74/2017 zo dňa 26.06.2027, č. IP-75/2017 zo dňa\n26.06.2027, č. IP-76/2017 zo dňa 26.06.2027, č. IP-77/2017 zo dňa 26.06.2027 a č. IP-78/2017 zo\ndňa 26.06.2027 (ďalej len ako „Poverenie“) vykonali v priestoroch žalobcu obchodnej spoločnosti\nPENAM SLOVAKIA, a. s. (ďalej len „žalobca“) inšpekciu podľa § 22 a nasl. zákona č. 136/2001 Z. z.\no ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990\nZb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky\nv znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 136/2001 Z. z.“). Predmet inšpekcie bol\nvymedzený v Poverení nasledovne: Žalovaný získal podklady a informácie, na základe ktorých mal\nžalovaný dôvodné podozrenie, že podnikateľ AFROFERT, a. s., so sídlom Pyšelská 2327/2, Chodov,\nPraha 4, IČO: 26185610 (ďalej len „AGROFERT“) resp. ktorýkoľvek podnikateľ, ktorého tento podnikateľ\npriamo/nepriamo kontroluje, alebo právnické/fyzické osoby kontrolujúce tohto podnikateľa, vrátane ich\nekonomických a právnych predchodcov a nástupcov a/alebo podnikateľov s nimi majetkovo alebo\npersonálne prepojených, mohol porušiť povinnosť oznámiť koncentráciu podľa § 10 ods. 11 zákona\nč. 136/2001 Z. z. a zákaz vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z koncentrácie podľa § 10\nods. 11 zákona, pričom toto porušenie mohlo nastať prinajmenšom od februára 2013 a rozhodné\nobdobie, z ktorého podklady a informácie žalovaný považoval v tejto súvislosti za nevyhnutné podrobiť\ninšpekcii bolo prinajmenšom od 18.06.2012 do súčasnosti (pozn. do dňa vydania Poverenia), a to pokiaľ\nide o možnú koncentráciu spočívajúcu v získaní kontroly podnikateľa AGROFERT nad podnikateľmi\nPRVÁ BRATISLAVSKÁ PEKÁRENSKÁ, a. s., so sídlom Budatínska 36, Bratislava, IČO: 35 804 661\n(ďalej len „PBP“) a PEZA, a. s., so sídlom K cintorínu 47, Žilina - Bánová, IČO: 30 224 918\n(ďalej len „PEZA“), pričom podnikateľ PEZA, podnikateľ PBP, ako aj podnikateľ AGROFERT pôsobia\nv oblasti výroby a predaja pekárenských a cukrárenských výrobkov na území Slovenskej republiky.\nV odôvodnení Poverenia žalovaný podrobnejšie špecifikoval, na základe akých informácií nadobudol\ndôvodné podozrenie, že mohlo dôjsť zo strany podnikateľa AGROFERT k porušeniu § 10 ods. 7\na § 10 ods. 11 zákona č. 136/2001 Z. z. Vo vzťahu k žalobcovi žalovaný v Poverení odôvodnil\n\nvýkon inšpekcie tým, že predpokladá, že by sa u neho mohli nachádzať zodpovedajúce informácie\na materiály, pretože (i) AGROFERT pôsobí v oblasti výroby a predaja pekárenských a cukrárenských\nvýrobkov na území Slovenskej republiky prostredníctvom žalobcu a (ii) majiteľom väčšinového podielu\nv spoločnostiach PEZA a PBP je spoločnosť PENAM, a. s., so sídlom Cejl 504/38, Zábrdovice, Brno,\nIČO: 469 67 851, (ďalej len „PENAM CZ“) pričom viaceré osoby zo spoločnosti PENAM CZ, napríklad\nviacerí členovia predstavenstva, pôsobia/pôsobili u žalobcu, ako aj v spoločnostiach PEZA a PBP,\na preto možno predpokladať, že sa v priestoroch žalobcu nachádzajú relevantné podklady a informácie.\nÚčelom inšpekcie u žalobcu bolo získanie ďalších dôkazov, teda podkladov a informácií o vzniku, trvaní\na implementácii koncentrácie, ktorá mala byť oznámená žalovanému a posúdená žalovaným a ktorá je\npopísaná v predmete Poverenia, pričom je predpoklad, že by takéto podklady a informácie žalobca na\nvýzvu nepredložil dobrovoľne.\n2. Inšpekcia bola uskutočnená v dňoch 27.06.2017 a 28.06.2017 v obchodných priestoroch žalobcu,\nkonkrétne v mieste sídla žalobcu. Priebeh inšpekcie je zachytený v Zápisnici č. 201/2017/OKIZ-570/2017 zo dňa 27.06.2017 a zo dňa 28.06.2017 (ďalej ako „Zápisnica“). Zoznam kópií emailov, prípadne aj ich príloh, nájdených na základe kľúčových slov v prehľadávaných elektronických\nschránkach, a to v elektronickej schránke A. B. je uvedený v Prílohe č. 2 prílohy č. 1 Zápisnice (vrátane\narchívu e-mailov) a v elektronickej schránke A. C. je uvedený v Prílohe č. 1 prílohy č. 2 Zápisnice.\nPrílohu č. 3 Zápisnice tvorí zoznam e-mailových adries advokátov vo veci klienta PENAM, následne\nv priebehu inšpekcie doplnený o zoznam e-mailových adries bývalých právnych zástupcov podnikateľa\nPENAM, predložený v priebehu inšpekcie právnym zástupcom žalobcu, v súvislosti s ktorými právny\nzástupca žiadal, aby komunikácia , ktorá sa týka týchto adries, nebola žalovaným prehliadaná, pretože\ntvorí predmet dôvernej komunikácie medzi advokátom a klientom. Na záver inšpekcie zástupca žalobcu\noznačil všetky žalovaným vyhotovené kópie dokumentov ako predmet obchodného tajomstva. Zástupca\nžalobcu a jeho právna zástupkyňa označili konkrétne e-maily získané z elektronickej schránky A. C.\ns adresou C., z ktorých si žalovaný vyhotovil listinné kópie a v jednom prípade v elektronickú kópiu (na\nnosič DVD), ako predmet advokátskeho tajomstva a takto označené dokumenty boli vložené do obálok\na na mieste výkonu inšpekcie zapečatené, pričom pečatné pásky boli podpísané zástupcom žalobcu,\njeho právnou zástupkyňou a zamestnankyňou žalovaného.\nII. Správna žaloba\n3. Správnou žalobou, doručenej Krajskému súdu v Bratislave dňa 28.08.2017, sa žalobca domáhal,\naby súd (i) zakázal žalovanému pokračovať v porušovaní práv žalobcu, ktoré spočíva v nezákonnom\na neodôvodnenom zhromažďovaní a uchovávaní informácií a v úkonoch smerujúcich k prezeraniu,\nkopírovaniu, oboznamovaniu sa s obsahom, prípadne akýmkoľvek obdobným nakladaním s kópiami\ninformácií vyhotovenými počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. a 28. júna 2017 u žalobcu, ktoré sú\nšpecifikované v prílohe č. 2 prílohy č. 1 Zápisnice a v prílohe č. 1 prílohy č. 2 Zápisnice, (ii) zakázal\nžalovanému, aby pri svojej činnosti použil vyššie uvedené kópie informácií, prípade iné informácie\na podklady vyhotovené počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. a 28. júna 2017 u žalobcu, (iii) uložil\nžalovanému, aby nenávratným spôsobom odstránil a zničil všetky vyššie uvedené informácie získané\npočas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. a 28. júna 2017 u žalobcu, vrátane ich odstránenia z dátových\nnosičov a akýchkoľvek dokumentov a informačných systémov žalovaného, protokolárne za prítomnosti\nzástupcu žalobcu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Žalobca žiadal priznanie náhrady\ntrov konania a priznanie odkladného účinku správnej žalobe.\n4. Žalobca v žalobe uviedol, že v dňoch 27. a 28. júna 2017 vykonal žalovaný u žalobcu inšpekciu\npodľa §22a v tom čase platného a účinného zákona č. 136/2001 Z. z. v súvislosti s prešetrovaním vo\nveci možného porušenia povinnosti oznámiť koncentráciu, ktorá podlieha kontrole žalovaného a vo veci\nmožného porušenia zákazu vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z takejto koncentrácie, ktorého sa\nmohla dopustiť spoločnosť AGROFERT alebo ktorýkoľvek podnikateľ, ktorého spoločnosť AGROFERT\npriamo alebo nepriamo kontroluje alebo osoby kontrolujúcej spoločnosť AGROFERT, ku ktorému mohlo\ndôjsť vo vzťahu k možnej koncentrácii spočívajúcej v získaní kontroly spoločnosťou AGROFERT na\nspoločnosťou PBP a nad spoločnosťou PEZA, pričom toto porušenie mohlo nastať prinajmenšom od\nfebruára 2013.\n5. Žalobca v žalobe namieta nezákonnosť iného zásahu (inšpekcie) z nasledujúcich dôvodov.\n\n6. Žalovaný vykonal inšpekciu bez predchádzajúceho súhlasu súdu, ktorý bol na jej vykonanie\nnevyhnutný. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva (ďalej len „ESĽP“), týkajúcej sa inšpekcií vedených súťažnými orgánmi vyplýva, že právo\nna rešpektovanie súkromia, obydlia a korešpondencie zahŕňa aj právo obchodnej spoločnosti na\nrešpektovanie jej sídla, pobočiek a obchodných priestorov. Inšpekcia predstavuje zásah do práv\npodnikateľa, voči ktorému je vykonávaná, predovšetkým do jeho práva na ochranu súkromia podľa\nčlánku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Žalobca\npoukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2016, sp. zn. 8Sžnz/2/2015 (ďalej len „rozsudok\nvo veci Capgemini“), z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že autorizáciou na vykonanie inšpekcie\nžalovaným v priestoroch podnikateľa, ktoré súvisia s jeho činnosťou, resp. konaním, je predchádzajúci\nsúhlas súdu s inšpekciou. Poverenia vydané podpredsedom žalovaného nepostačujú. Najvyšší súd SR\nv danom prípade vychádzal pri tomto závere zo skutočnosti, že v čase vykonania predmetnej inšpekcie\nabsentovala v zákone č. 136/2001 Z. z. úprava o procesnom postupe pri vykonaní inšpekcie žalovaným,\na preto do úvahy prichádzal len postup podľa § 78a zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho\nporiadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Tieto závery sú podľa žalobcu aplikovateľné aj\nza súčasného právneho stavu. Zákon č. 136/2001 Z. z. (vrátane § 22a) ani v súčasnosti (pozn. v čase\npodania žaloby) neupravuje procesný postup pri výkone inšpekcie. Preto do úvahy prichádza len postup\npodľa § 430 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „SSP“), ktorý prebral úpravu § 78a OSP. Žalobca zároveň tvrdil, že inšpekciu žiadala vykonať\nEurópska komisia (ďalej len „Komisia“), a preto bol predchádzajúci súhlas súdu s inšpekciou potrebný.\n7. Žalobca namietal, že na vykonanie inšpekcie nebol daný legitímny dôvod, zásah do práv žalobcu\nbol nezákonný a nebol realizovaný v súlade s princípom proporcionality. Žalobca poukázal na to,\nže dôvodom vykonania inšpekcie bolo dôvodné podozrenie, že AGROFERT získal kontrolu nad\nspoločnosťami PBP a PEZA a možnú koncentráciu AGROFERT neoznámil žalovanému s poukázaním\nna skutočnosť, že žalobca stojí mimo tejto schémy a nebol ani nemohol byť dotknutý prešetrovanými\ntransakciami a nie je ani účastníkom tvrdenej koncentrácie. Inšpekcia vykonaná voči žalobcovi\npredstavovala iba rybársku expedíciu – fishing expedition, ktorá je zakázaná a bola realizovaná pre\npersonálne prepojenie dotknutých obchodných spoločností (identickí členovia štatutárnych orgánov)\na hoci žalovaný formálne vykonal inšpekciu u žalobcu, ako cieľ inšpekcie identifikoval fyzickú osobu\nz titulu jej funkcie u iného podnikateľa, u ktorého reálne chcel inšpekciu vykonať. Žiadna zadržaná\nkorešpondencia sa netýkala záležitostí, pri ktorých by A. C. konal v pozícii predsedu predstavenstva\nžalobcu. Rovnako žiadna korešpondencia, ktorú žalovaný skopíroval zo schránky A. B., sa netýkala\nzáležitostí, v ktorých by A. B. konal v pozícii člena predstavenstva žalobcu. Inšpekcia predstavovala\nzásah do práva žalobcu na ochranu súkromia, ktorý nebol v súlade so zákonom, nebol proporcionálny,\na preto bol v rozpore s čl. 8 Dohovoru.\n8. Žalobca uviedol, že informácie, ktoré žalovaný počas výkonu inšpekcie u žalobcu získal, nie sú\ninformáciami, ku ktorým má žalobca prístup a ktoré využíva pre svoju činnosť. Žalovaný si v priebehu\ninšpekcie u žalobcu vynútil prístup k elektronickej schránke C. nezákonne a nad rámec Poverenia a ani\nv jednom zo získaných dokumentov A. C. nekoná ani nevystupuje v pozícii predsedu predstavenstva\nžalobcu. Žalovaný pri prezeraní a kopírovaní dokumentov z elektronickej schránky s adresou C. konal\nnad rámec svojich právomocí a mimo svojej územnej pôsobnosti, keďže hoci vykonával inšpekciu\nformálne u žalobcu, v skutočnosti ju reálne vykonal u PENAM CZ, pretože si vynútil prístup do jej\ninformačného systému, pričom priestory PENAM CZ sa nachádzajú mimo územia Slovenskej republiky.\n9. Žalobca pokladá inšpekciu za nezákonnú ako celok, keďže žalovaný pri prehliadaní elektronickej\nschránky s adresou C. neposkytol A. C. (pozn. v čase vykonania inšpekcie predseda predstavenstva\nžalobcu) relevantné informácie a poučenia. Žalobca poukázal na povinnosť žalovaného rešpektovať\nprincípy správneho konania, vrátane princípu úzkej súčinnosti podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku\na Odporúčania Rady Európy 77 upravujúce všeobecne akceptované princípy tzv. dobrej verejnej správy,\nktoré podľa jeho názoru neboli dodržané. Žalovaný tiež nedodržal svoje štandardné postupy ani záruky\nochrany práv osôb dotknutých inšpekciou a jeho postup bol arbitrárny, pričom poukazoval na odlišný\npriebeh výkonu inšpekcie v spoločnosti PEZA.\n10. Žalobca namietal, že žalovaný nezákonne vyhotovil kópie a odniesol do priestorov žalovaného\ndôvernú korešpondenciu s advokátom, skopírovanú z elektronickej schránky s adresou C.. Neexistuje\ntiež všeobecne záväzná právna úprava nakladania s dátami skopírovanými na DVD nosiče, ani ich\n\nlikvidácie, a preto chýba procesná záruka zákonnosti a žalovaný nemôže dáta získané počas inšpekcie\nlegitímne v takejto podobe držať a nakladať s nimi.\n11. Žalobca vyjadril presvedčenie, že inšpekcia bola vykonaná nezákonne, a preto aj jej výsledky sú\nzaťažené nezákonnosťou a podklady a informácie odňaté žalobcovi počas inšpekcie nemôžu slúžiť ako\ndôkaz a žalovaný nemá právo ich prezerať, držať alebo inak s nimi nakladať.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n12. Vo vyjadrení žalovaného k žalobe zo dňa 13.12.2017 žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú\nzamietol.\n13. V úvode vyjadrenia žalovaný poukázal na vyjadrenia žalovaného, ktoré ním boli zaslané v rámci\nsúdnych konaní v tom čase vedených na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6Sa/75/2017 a sp.\nzn. 4Sa/75/2017 v súvislosti s vykonaním inšpekcie a s uvedením, že administratívny spis bol súdu\nzaslaný do súvisiaceho konania, sp. zn. 8Sa/69/2017. Žalovaný uviedol, že žalobcovia sa vo vyššie\nuvedených konaniach domáhajú ochrany totožných práv a v žalobe uvádzajú rovnaké okolnosti, podľa\nžalovaného však práva žalobcov vo vyššie uvedených konaniach a práva žalobcu nemôžu mať totožný\nobsah a žalobcovia dostatočne nekonkretizovali, ako môže byť jedným zásahom zasiahnutý rovnaký\nrozsah a obsah práv. Žalovaný vo vyjadrení opísal priebeh vykonanej inšpekcie u žalobcu v dňoch\n27.06.2017 a 28.06.2017.\n14. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný vykonal inšpekciu bez predchádzajúceho súhlasu súdu, hoci\nbol tento súhlas nevyhnutný, žalovaný uviedol, že podľa zákona č. 136/2001 Z. z. v znení účinnom\nod 01.07.2014 je predpokladom pre vykonanie inšpekcie v podnikateľských priestoroch Poverenie\npodpísané predsedom resp. v druhostupňovom konaní predsedom Protimonopolného úradu SR. Súhlas\nsúdu s inšpekciou je potrebný len v prípade výkonu inšpekcie v iných ako v podnikateľských priestoroch.\nŽalovaný poprel, že by v tomto prípade išlo o vykonanie inšpekcie na žiadosť Európskej komisie.\nŽalovaný uviedol, že s výnimkou rozsudku vo veci Capgemini nevznikla pochybnosť o tom, či je pre\ninšpekciu v podnikateľských priestoroch potrebný súhlas súdu a poukázal na príslušné rozhodnutia\nsúdov a na skutočnosť, že v porovnaní s vecou Capgemini bola inšpekcia v tejto veci vykonávaná\nna základe novelizovaného znenia zákona č. 136/2001 Z. z., obsahujúceho bližšiu úpravu náležitostí\nPoverenia a povinností podnikateľov, ako aj právomocí žalovaného. Vo vzťahu k odkazom žalobcu na\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva žalovaný uviedol, že táto judikatúra nepovažuje chýbajúci\nsúdny príkaz pre inšpekciu v podnikateľských priestoroch za automatický rozpor s čl. 8 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd, s poukazom na rozhodnutia Európsky súd pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) vo veci Delta Pekárny proti Českej republike, sťažnosť č. 97/11 z 2.10.2014, Heino\nproti Finsku, č. 56720/09, rozsudok z 15. 2. 2011 a Smirnov proti Rusku č. 71362/01, rozsudok z 7.\n6. 2007 a rozhodnutie Súdny dvor Európskej únie (ďalej ako „SDEÚ“) v prípade Deutsche Bahn proti\nEurópskej komisii, vec C-583/13 (na Všeobecnom súde T-289/11, T-290/11 a T-521/11).\n15. K tvrdeniam žalobcu o neexistencii legitímneho dôvodu na vykonanie inšpekcie, jej nezákonnosti\na nedodržaniu princípu proporcionality žalovaný poukázal na osobitný charakter vzťahov medzi\npodnikateľmi v rámci ekonomických skupín a na potrebu mať k dispozícii komplexné informácie\no fungovaní celej ekonomickej skupiny pre posúdenie koncentrácie. Žalovaný uviedol, že potrebuje mať\nobraz o celej ekonomickej skupine kvôli určeniu hierarchických vzťahov, oznamovateľa a ekonomickej\nskupiny. Všetky trhové informácie oznamovateľ koncentrácie predkladá za celú ekonomickú skupinu,\nkeďže aktivity ktoréhokoľvek podnikateľa v skupine môžu byť vyhodnotené ako súvisiace s aktivitami\nnadobúdaného subjektu. Poverenie na vykonanie inšpekcie u žalobcu obsahovalo zdôvodnenie\nvykonania inšpekcie v priestoroch žalobcu vychádzajúce z dôvodného predpokladu, že žalobca\ndisponuje resp. má prístup k informáciám týkajúcim sa začlenenia svojich konkurentov PBP a PEZA do\nskupiny AGROFERT a využíva ich pre svoju činnosť. Možnosť prístupu k týmto informáciám vyplýva aj\nzo skutočnosti, že viacero členov predstavenstva žalobcu pôsobí aj v spoločnosti PENAM CZ, ktorá je\nmajiteľom väčšinového obchodného podielu v spoločnostiach PBP a PEZA. Žalovaný ďalej poukázal\nna to, že A. D. C., ktorý bol v čase od 01.01.2014 predsedom predstavenstva žalobcu, používal\npodľa vyjadrenia žalobcu pri výkone činnosti štatutára žalobcu a pre plnenie jeho pracovných úloh pre\nžalobcu ako jediné pracovné e-mailové konto adresu C.., pričom touto informáciou žalovaný v čase\npred začatím inšpekcie nedisponoval. Žalovaný namietal, že by inšpekcia u žalobcu bola namierená\n\nna informácie patriace spoločnosti AGROFERT, ku ktorým sa žalovaný chcel dostať prostredníctvom\nA. D. C.. Žalovaný počas inšpekcie neprezeral e-mailové schránky iných členov orgánov spoločnosti\nAGROFERT a tvrdenie, že inšpekcia u žalobcu bola namierená na informácie patriace spoločnosti\nPENAM CZ so sídlom v Českej republike, ku ktorým sa úrad rozhodol dostať prostredníctvom A. C.,\nje neopodstatnené. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské\npráva vo veci Bernh Larsen holding a iní proti Nórsku zo dňa 14.03.2013, č. sťažnosti 24117/08.\nŽalovaný prezeral iba tie e-mailové schránky, ku ktorým má žalobca prístup a ktoré využíva na svoju\nčinnosť. Vo vzťahu k rozsudku vo veci Irish Cement, na ktorý poukazoval žalobca, ide o úplne odlišnú\nskutkovú situáciu, keďže v tomto prípade bola vyhotovená kópia celej e-mailovej schránky, pričom\nniektoré údaje nespadali do rozsahu Poverenia. V predmetnej veci boli príslušné údaje vyselektované\nna mieste a v čase konania inšpekcie. Dôkazná hodnota dokumentov získaných v priebehu inšpekcie\nnie je predmetom tohto konania.\n16. K námietke prekročenia teritoriálnej pôsobnosti žalovaný uviedol, že je bežné, že servery\npodnikateľov sa nachádzajú v zahraničí alebo sú prevádzkované tretími osobami. Podstatné je, či má\npodnikateľ k údajom prístup a či údaje využíva pre svoju činnosť.\n17. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný počas inšpekcie nekonal s A. D. C. a neposkytol mu relevantné\ninformácie a poučenie žalovaný uviedol, že neprítomnosť konkrétnych zamestnancov na mieste\nvykonávanej inšpekcie nie je prekážkou, aby boli prezerané ich e-mailové kontá, keďže v opačnom\nprípade by nebol možný výkon právomocí žalovaného. Zástupcovi žalobcu A. B. bolo odovzdané\npoverenie na vykonanie inšpekcie, bol oboznámený s predmetom a účelom vykonávanej inšpekcie\nv rozsahu tohto poverenia. Zástupcovi žalobcu A. B. bolo poskytnuté príslušné poučenie. Počítače\npodnikateľa nie sú prehliadané bez vedomosti podnikateľa, išlo o pracovné e-mailové konto a na mieste\nbol prítomný jednak člen štatutárneho orgánu žalobcu a jednak jeho právny zástupca, ktorí mali po\ncelý čas konania inšpekcie možnosť zúčastniť sa na prehliadaní a bol s nimi dohodnutý presný postup,\nnapr. že sa budú e-mailové kontá prehliadať paralelne na dvoch počítačoch. Nedošlo ku kopírovaniu\nžiadnych súkromných údajov a údaje boli vyselektované na mieste konania inšpekcie. A. C. bola na\nžiadosť žalobcu vytvorené náhradné konto za účelom plnenia jeho pracovných úloh pre žalobcu. A. C.\nteda v čase konania inšpekcie mal vedomosť o zablokovaní jeho e-mailového konta.\n18. K námietke nedodržania štandardných postupov a základných záruk ochrany práv osôb dotknutých\ninšpekciou žalovaný uviedol, že A. B., ako jedinému osobne prítomnému členovi predstavenstva, bolo\npri začatí inšpekcie odovzdané Usmernenie k inšpekciám a boli mu ústne v rozsahu predloženého\nPoverenia zdôraznené práva a povinnosti podnikateľa a právomoci žalovaného. Úrad si musí zvoliť\nkonkrétnu osobu, s ktorou bude pre účely vykonávanej inšpekcie konať ako so zástupcom podnikateľa,\nspravidla ide o člena štatutárneho orgánu. Po poučení zástupcu podnikateľa už zamestnanci žalovaného\nnie sú povinní osobitne poučovať zamestnancov podnikateľa o ich právach a povinnostiach. Prezerané\nboli schránky, ktoré sám podnikateľ označil ako schránky používané na podnikateľskú činnosť.\nNemohlo teda dôjsť k porušeniu práva fyzickej osoby, prezeranie údajov sa týkalo iba pracovných\nkont, žiadne súkromné údaje neboli v rámci inšpekcie odnesené. Žalovaný poučil podnikateľa v súlade\nso zákonom, pričom tento, ak to považoval za potrebné, mohol oboznámiť s postupom žalovaného\nsvojich konkrétnych zamestnancov. A. C. ani žalobca v priebehu inšpekcie neadresoval žalovanému\nžiadne námietky ani požiadavku, aby sa mohol osobne zúčastniť prehliadania jeho pracovnej emailovej schránky. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu týkajúce sa údajne rozdielneho postupu úradu pri\nprezeraní e-mailovej schránky A. C. a pri prezeraní e-mailových schránok zamestnancov v spoločnosti\nPEZA žalovaný uviedol, že v oboch prípadoch boli výrazné rozdiely v skutkovej situácii. V priestoroch\npodnikateľa PEZA bol na mieste vykonávanej inšpekcie prítomný takmer počas celej inšpekcie len jeden\nzástupca podnikateľa (t. j. prevádzkový riaditeľ) bez právneho zástupcu. Z tohto dôvodu úrad v prípade,\nže potreboval riešiť s týmto zástupcom ďalšie záležitosti mimo miestnosti, kde sa prehliadalo, upovedomil\nho o možnosti prerušiť prehliadanie. Na rozdiel od tohto v priestoroch žalobcu sa nachádzalo viacero\nzástupcov podnikateľa, teda bolo možné prehliadanie zariadiť tak, aby sa na prehliadané niektorý z nich\nzúčastnil.\n19. K námietke žalobcu o absencii všeobecne záväznej právnej úpravy nakladania s dátami a ich\nlikvidácie žalovaný uviedol, že údaje získané od žalobcu boli vyselektované na mieste vykonávanej\ninšpekcie a do priestorov žalovaného neboli odnesené také dokumenty, ktoré by nespadali do predmetu\nvykonávanej inšpekcie. Pokiaľ ide o dokumenty, ktoré boli skopírované na DVD nosič, podľa zápisu\n\nz inšpekcie ide iba o kópiu jedného e-mailu, ktorý spadá do rámca vykonávanej inšpekcie, ale\nz technických dôvodov ho nebolo možné vyhotoviť v listinnej podobe, pričom za účelom autenticity bola\nvypočítaná hashová hodnota z DVD. Obsah DVD označil právny zástupca ako obsah „advokátskeho\ntajomstva“ a z tohto dôvodu bolo DVD vložené do obálky a zapečatené, pričom pečatné pásky\nboli podpísané A. B. a právnym zástupcom žalobcu. Žalovaný používa štandardizované postupy,\nktoré poskytujú záruky zákonného nakladania s takýmito dátami a postupuje v súlade so zákonom\no ochrane hospodárskej súťaže s poukazom Smernicu č. 6/2016 o ochrane práv dotknutých osôb\npri zbere a zabezpečení elektronických údajov v elektronickej podobe, ktorá primárne upravuje\npostup úradu pri nakladaní s dátami, ktoré boli vyselektované na základe kľúčových slov, a na\nSmernicu č. 17/2013 o procesných pravidlách uplatňovaných pri vymazávaní alebo inej likvidácii údajov\nv elektronickej podobe. So zapečatenými údajmi, označenými ako spadajúcimi pod ochranu dôvernosti\nmedzi advokátom a jeho klientom, úrad nenakladá ani s nimi nemanipuluje.\n20. K tvrdeniam, že žalovaný nezákonne skopíroval a odniesol do priestorov žalovaného dôvernú\nkorešpondenciu s advokátom žalovaný uviedol, že povinnosťou mlčanlivosti je podľa § 23 ods. 1\nzákona o advokácii viazaný advokát, nie jeho klient a inšpekcia bola vykonaná u klienta, nie advokáta.\nUvedené zákonné ustanovenie však neupravuje ochranu komunikácie medzi advokátom a klientom\nv konaniach vo veciach hospodárskej súťaže. Právnu úpravu ochrany tejto komunikácie je možné\nodvodiť z ustanovení čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 a 8 Dohovoru. Komplexne sa s problematikou\nlegal professional privilege (ďalej len LPP“) vysporiadal v rámci svojej judikatúry SDEÚ, z ktorej vyplýva,\nže nie akákoľvek komunikácia medzi advokátom a klientom je automaticky chránená, pričom poukázal\nna štyri podmienky ochrany komunikácie v rámci LPP vyplývajúcich z judikatúry SDEÚ. Vzhľadom na\nabsenciu explicitného vyjadrenia predmetných pravidiel v našom právnom poriadku možno primerane\npoužiť pravidlá stanovené SDEÚ, keďže tieto vychádzajú zo zovšeobecnenia právnych poriadkov\na ústavných princípov členských štátov Európskej únie. Ochrana dôvernosti komunikácie medzi\nadvokátom a klientom sa nevzťahuje automaticky na dokument ako celok, ale posudzuje sa vždy vo\nvzťahu k informáciám, ktoré sú jeho obsahom. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na čl. 7, čl. 47 a čl.\n52 ods. 5 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), § 22a ods. 6 zákona č. 136/2001\nZ. z. a bod 18 usmernenia k inšpekciám. Žalovaný uviedol, že žalobca a jeho právny zástupca mali\nv priebehu inšpekcie možnosť oboznámiť sa s tým, ktorá vyselektovaná komunikácia z prehliadaných\ne-mailových schránok členov štatutárneho orgánu bola označená ako relevantné dokumenty a mali\nmožnosť označiť uvedenú dokumentáciu alebo jej časť ako predmet advokátskeho tajomstva, čo\naj urobili a takto označené dokumenty boli na mieste zapečatené a pečatné pásky boli podpísané\nzástupcami žalobcu aj žalovaného. Žalobca bol následne dňa 22.08.2017 vyzvaný na zdôvodnenie LPP.\nŽalobcom následne poskytnuté zdôvodnenie žalovaný nepovažoval za dostatočné. Žalovaný v tejto\nsúvislosti dal do pozornosti rozhodnutie ESĽP vo veci Janssen Cigal S.A.S. proti Francúzsku, v ktorom\nsúd konštatoval, že odobratie údajov, ktoré sa týkalo elektronických dát pozostávajúcich z počítačových\ndokumentov a elektronickej pošty vrátane komunikácie súvisiacej s dôvernosťou komunikácie medzi\nadvokátom a jeho klientom, bolo v súlade s čl. 8 Dohovoru a vyhlásil sťažnosť za neprípustnú.\nK vyhodnoteniu dotknutých dokumentov žalovaným z hľadiska ich potenciálnej ochrany v rámci LPP\nnedošlo, keďže žalovaný vyhovel žiadosti žalobcu o predĺženie lehoty na zdôvodnenie LPP a následne\nbol administratívny spis zaslaný na súd. Námietky žalobcu o neoprávnenom zásahu do LPP preto možno\npovažovať za predčasné.\nIV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania\nIV.1 Replika\n21. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (replike) zo dňa 25.10.2018 uviedol, že zotrváva na\nsvojich doterajších skutkových a právnych argumentoch uvedených v žalobe.\n22. Žalobca považuje za nepochybné, že žalovaný zasiahol do práv žalobcu, keďže zasahoval\nv priestoroch žalobcu a zásah bol vedený priamo proti žalobcovi a zároveň je nepochybné, že tým istým\npostupom môže byť zasiahnuté súčasne do práv viacerých osôb a každá z týchto osôb sa môže proti\nzásahu brániť zákonnými prostriedkami.\n23. Žalobca uviedol, že žalobca bol na svojich právach zasiahnutý tým, že musel strpieť výkon inšpekcie\nvo svojich priestoroch a plniť pokyny zamestnancov žalovaného, tým, že Úrad prehliadal a skopíroval\n\ndokumenty z elektronickej schránky E., ktorú používa A. B. na plnenie pracovných úloh pre žalobcu.\nPENAM CZ bol zasiahnutý inšpekciou na svojich právach tým, že žalovaný prostredníctvom vzdialeného\nprístupu z elektronickej schránky C. (ktorú používa ako (i) predseda predstavenstva PENAM CZ, (ii)\nštatutárny orgán, resp. člen štatutárneho orgánu alebo člen dozorného orgánu niekoľkých ďalších\nspoločností tej istej skupiny, vrátane PENAM SK, ako aj (iii) na súkromné účely) prehliadal a skopíroval\ndokumenty PENAM CZ. Pokiaľ ide o žalobu A. C., tú podal ako štatutárny orgán, resp. člen štatutárneho\norgánu viacerých spoločností, v ktorých pôsobí.\n24. Žalobca v súvislosti so svojim tvrdením, že sa na vykonanie inšpekcie Úradom v priestoroch\npodnikateľa, ktoré súvisia s jeho činnosťou (resp. konaním), vyžaduje udelenie predchádzajúceho\nsúhlasu súdu s inšpekciou, poukázal na rozsudok vo veci Capgemini a prijatie nových procesných\nkódexov účinných od 01.07.2016 a vyjadril presvedčenie, že výkon inšpekcia iniciovala Komisia.\nPodľa názoru žalobcu od 01.07.2016 každá inšpekcia žalovaného podlieha ex ante súhlasu súdu,\nbez ohľadu na to, akú povahu majú priestory, v ktorých sa má inšpekcia vykonať. Odvolával sa\nna zámer zákonodarcu vyjadrený v stanovisko jedného z členov rekodifikačnej komisie civilného\npráva procesného. Zákon č. 136/2001 Z. z. stanovuje rozdielne podmienky pre výkon inšpekcie v\n„podnikateľských“ a iných ako podnikateľských priestoroch. Vychádzajúc zo zásady in dubio mitius\nby mal byť uprednostnený taký výklad, ktorý zabezpečí väčší stupeň ochrany subjektívnych práv\npodnikateľov. Keďže inšpekcia je bezprecedentným zásahom do práv subjektov, ktoré sú inšpekcii\npodrobené, je nepochybné, že uprednostnený by mal byť taký výklad, ktorý požaduje súhlas správneho\nsúdu so zásahom predtým ako je tento vykonaný. Žalobca je presvedčený, že v predmetnej veci malo\nbyť použité výkladové pravidlo „lex posteriori derogat legi priori“, a preto by mala byť akceptovaná úprava\nSSP a požadovaný prechádzajúci súhlas súdu.\n25. Pokiaľ ide o súdne konanie o žalobe proti inému zásahu ako účinnému prostriedku nápravy, žalobca\nuvádza, že v slovenských reáliách je takáto ex posteriori kontrola problematická, najmä s ohľadom\nna následný postup žalovaného. Konkrétne uviedol, že žalovaný opakovane pristúpil k zmareniu ex\nposteriori kontroly tak, že ex offo začal vo veci správne konanie a následne na súde konajúcom vo veci\nnezákonného zásahu argumentoval, že nie je možné, aby vo veci súčasne prebiehalo správne konanie\na súdne konanie o nezákonnom zásahu, nakoľko konajúce súdy by vlastne nahrádzali rozhodovanie\nsprávneho orgánu.\n26. Žalobca ďalej namietal, že nebol ani účastníkom prešetrovaných transakcií, ani účastníkom tvrdenej\nkoncentrácie. Zásah do práva na rešpektovanie súkromia v podobe inšpekcie preto nemohol spĺňať\npožiadavku „nevyhnutnosti“ a proporcionality v zmysle čl. 8 Dohovoru. Zámerom žalovaného bolo dostať\nsa prostredníctvom vykonania inšpekcie u žalobcu k informáciám o konaní PENAM CZ a AGROFERT.\nPrehľadávanie elektronickej schránky C. bolo fakticky inšpekciou vykonanou voči PENAM CZ (prípadne\nAGROFERT). Na výkon inšpekcie voči týmto spoločnostiam žalovaný nemal zákonné oprávnenia\na inšpekcia ako taká bola zakázanou „rybárskou expedíciou“.\n27. Žalovaný nebol oprávnený uplatniť takýto postup vo vzťahu k elektronickej schránke C. ani v zmysle\n§ 22a ods. 5 písm. d) zákona č. 136/2001 Z. z. nakoľko (i) žalobca nemá prístup k informáciám\nnachádzajúcim sa v elektronických schránkach, ktorých majiteľom je PENAM CZ, vrátane elektronickej\nschránky C., a súčasne (ii) v prípade informácií, ktoré žalovaný zadržal z elektronickej schránky C.,\nnejde o informácie, ktoré žalobca využíva pre svoju činnosť. Žalovaný pri prezeraní a kopírovaní obsahu\nelektronickej schránky C. konal nad rámec svojich právomocí a mimo svojej územnej pôsobnosti.\nUvedené je v rozpore (okrem iného) s princípom právneho štátu zakotveného v čl. 1 ods. I Ústavy,\ns čl. 2 ods. 2 Ústavy a tiež s princípom štátnej zvrchovanosti vyjadrením v prípade Lotus. Poverenie\nnie je obsahovo dostatočné, pretože ak mal žalovaný zato, že PENAM CZ (alebo AGROFERT)\nvykonávali kontrolu nad PBP alebo PEZA prostredníctvom žalobcu, mal to uviesť v Poverení. V zozname\ndokumentov, ktoré žalovaný z elektronickej schránky C. skopíroval, nie je uvedený ani jeden, ktorý by sa\ntýkal žalobcu, či údajného začleňovania PBP a PEZA prostredníctvom žalobcu do skupiny AGROFERT.\nVšetky dokumenty sa týkajú obchodných záležitostí PENAM CZ a/alebo AGROFERT. Ak sa žalovaný\ndomnieval, že údajného porušenia zákona č. 136/2001 Z. z. sa dopustili podnikatelia AGROFERT a\nPENAM CZ, najlogickejším krokom by bolo prešetrovať práve týchto podnikateľov a uskutočniť inšpekcie\nu nich. Väčšina skopírovanej korešpondencie (15 z 25 e-mailových reťazcov) je z roku 2013, kedy A. C.\nu žalobcu zastával funkciu člena dozornej rady a nepôsobil ako člen (resp. predseda) predstavenstva\nžalobcu. V pozícii člena dozornej rady žalobcu mohol A. C. nanajvýš nahliadať do dokladov a záznamov\n\ntýkajúcich sa činnosti žalobcu. Žalobca netvrdí, že žalovaný nemôže vôbec získať prístup na server\nzdieľaný viacerými spoločnosťami v rovnakom koncerne, ale že žalovaný môže získať prístup len k\ntým dokumentom, ktoré patria spoločnosti, u ktorej sa vykonáva inšpekcia podľa poverení, čo v tomto\nprípade nebolo dodržané, s poukázaním na prípad Írsky cement (Rozsudok írskeho Najvyššieho súdu\nvo veci odvolania č. 65/16. CRH PI.C. Irish Cement Limited a Seamus Lvnch proti Komisii na ochranu\nsúťaže a spotrebiteľov).\n28. Predmetom námietok žalobcu nie je dôkazná hodnota dokumentov, ale skutočnosť, že žalovaný\nzneužil osobu A. C. ako predstaviteľa žalobcu, aby „získal“ dokumenty podnikateľov PENAM CZ\na AGROFERT. Z hľadiska územnej pôsobnosti je potrebné striktne rozlišovať prípad, kedy by inšpekcia\nbola zameraná na žalobcu a jeho aktivity a boli by prehliadané dokumenty žalobcu uložené na serveroch\nv zahraničí, úmyslom žalovaného však bolo reálne vykonať Inšpekciu v zahraničných subjektoch\nPENAM CZ, resp. AGROFERT.\n29. Žalobca poukázal na právo zamestnanca podnikateľa byť prítomný pri tých úkonoch, ktoré sa ho\ntýkajú, pričom u A. C. toto právo nebolo žalovaným rešpektované a poukázal na rozsudky Najvyššieho\nsúdu SR vo veci žalobcov Datalan (sp. zn. 5Sžnz/2/2015 zo dňa 25.06.2015) , a Ing. M. S. (sp. zn. 5\nSžnz 1/2015 zo dňa 25.06.2015). Nie je správny názor žalovaného, že k zásahu do práva na súkromie\nnedochádza v prípade skopírovania pracovnej dokumentácie podnikateľa (ako tomu bolo v prípade\nkorešpondencie skopírovanej zo schránky C.), ale len v prípade skopírovania údajov súkromného\ncharakteru. Nič nebránilo žalovanému A. C. kontaktovať, poskytnúť mu riadne poučenie a realizáciu\nuvedeného práva mu umožniť (v danom čase elektronická schránka C. bola zablokovaná a nikto okrem\nžalovaného do nej nemal prístup, takže nehrozilo zmarenie účelu inšpekcie). A. C. mal právo, aby bol\no postupe žalovaného v časti, v ktorom sa ho týkal, informovaný a mal mať možnosť sa jednotlivých\núkonov, ktoré sa ho týkali, zúčastniť. Žalovaný sa nevyjadril k námietka žalobcu, že A. B. ako zástupca\nžalobcu mal počas výkonu inšpekcie súčasne vykonávať viacero úkonov v tom istom čase. Poučenie\no práve zamestnanca byť prítomný na úkonoch žalovaného, ktoré sa ho týkajú, nevyplýva z Poverenia\nani z usmernenia k inšpekciám.\n30. Žalovaný je oprávnený vyhotoviť kópie počítačových údajov a podkladov uložených v akejkoľvek\nelektronickej podobe na dátovom nosiči podľa § 22a ods. 5 písm. d) zákona č. 136/2001 Z. z. len\npokiaľ tieto spadajú do predmetu inšpekcie, a ktoré zároveň nie sú chránené inými predpismi. Dôvernú\nkomunikáciu medzi advokátom a klientom chráni primárne Zákon o advokácii. Zákon č. 136/2001 Z. z.\nv tejto súvislosti neobsahuje žiadnu úpravu, ktorá by mala prednosť ako lex specialis. Účelom zákona\no advokácii je (okrem iného) vo všeobecnosti chrániť vzťah dôvernosti medzi klientom a advokátom.\nPovinnosť rešpektovať mlčanlivosť advokáta má každý orgán verejnej správy.\n31. Tvrdenie žalovaného, že pristúpil ku skopírovaniu a odneseniu korešpondencie označenej ako\ndôverná komunikácia z dôvodu, že zástupcovia PENAM SK údajne neuviedli za týmto účelom\ndostatočné dôvody, považuje žalobca za účelové. Poukázal v tejto súvislosti aj na závery rozsudku\nESĽP z 25. marca 1992 vo veci sťažnosti č. 13590/88, Campbell proti Spojenému Kráľovstvu. Postup\nžalovaného, kedy by selektoval, ktorá z komunikácie medzi advokátom a klientom by mala resp. nemala\nbyť chránená ako dôverná komunikácia, predstavovala ohrozenie práv kontrolovaných subjektov na\nsúkromie.\n32. Žalovaný priznáva status dôvernej komunikácie výlučne len takej komunikácii medzi klientom a\njeho advokátom, ktorá má vzťah k predmetu prešetrovania (a k predmetu možného nadväzujúceho\nsprávneho konania pred žalovaným) a bola uskutočnená v záujme a na účely práva na obhajobu\nklienta v takejto veci. Žalobca s uvedeným nesúhlasí a uvádza, že SDEÚ v daných prípadoch našiel\nurčitý minimálny stupeň ochrany platný na úrovni EÚ a ponechal prípadný vyšší stupeň ochrany na\nnárodné práva členských štátov. Konkrétne uviedol, že princíp ochrany dôvernej komunikácie je vo\nvšeobecnosti uznávaný v právnych systémoch všetkých členských štátov, pričom jeho rozsah a kritériá\nuplatňovania sa v jednotlivých štátoch rôznia. SDEÚ na základe tejto analýzy zistil, že spoločným\nminimálnym „prienikom' u všetkých členských štátov je ochrana korešpondencie medzi klientom a\nnezávislým advokátom vymenenej za účelom a v záujme klientovho práva na obhajobu. Preto uzavrel,\nže ochrana dôvernej komunikácie pri inšpekciách Komisie bude na úrovni EÚ poskytnutá v tomto\nminimálnom rozsahu, žalovaný však mal vec posúdiť podľa slovenského práva, konkrétne podľa zákona\no advokácii, to znamená, že sa neobmedzuje len na komunikáciu s klientom na účely obhajoby klienta,\n\nktorá súvisí s prebiehajúcim alebo budúcim možným konaním, ale na všetku komunikáciu v súvislosti\ns poskytovaním právnych služieb advokáta.\n33. Opätovne poukázal na to, že na Slovensku neexistuje všeobecne záväzná právna úprava nakladania\ns dátami získanými počas inšpekcií ani ich likvidácie. Chýba tak dôležitá procesná záruka zákonnosti\ninšpekcie, resp. uchovávania dát počas nej získaných, a žalovaný nemôže dáta získané počas inšpekcie\ndržať a nakladať s nimi legitímne tak, aby toto nakladanie spĺňalo požiadavky právnych predpisov a\njudikatúry ESĽP. V zmysle judikatúry ESĽP požadovaná úprava nakladania s dátami (resp. kópiami dát)\nzískanými počas inšpekcií a ich likvidácie musí byť všeobecne záväzná, a teda samotné interné predpisy\nštátnych orgánov sú nedostatočné. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok ESĽP vo veci Sallinen proti\nFínsku. Zákon č. 136/2001 Z. z., zákon o archívoch o registratúrach ani iný všeobecne záväzný predpis\nneobsahuje úpravu nakladania s elektronickými dátami (resp. elektronickými kópiami dát) získanými\npočas inšpekcie a ich likvidácie, ktorá by spĺňala prísne požiadavky ESĽP na právnu úpravu. Interné\npredpisy (smernice), na ktoré žalovaný odkazuje, nielenže nemajú všeobecne záväzný charakter, ale\nnie sú ani štandardne prístupné verejnosti.\nIV.2 Duplika\n34. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (duplike) zo dňa 20.02.2025 uviedol, že navrhuje, aby\nsúd žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n35. S poukázaním na svoje predchádzajúce vyjadrenia – vyjadrenie k žalobe, vyjadrenie zo dňa\n24.06.2024 a vyjadrenie na pojednávaní zo dňa 21.01.2025.\n36. K potrebe predchádzajúceho súhlasu súdu s výkonom inšpekcie uviedol, že keď v minulosti\nviackrát vykonal inšpekciu v prípade poskytnutia súčinnosti s Komisiou podľa čl. 22 nariadenia 1/2003,\ntieto inšpekcie Komisie v podnikateľských priestoroch žalovaný vykonával vždy bez predchádzajúceho\nsúdneho súhlasu. Stanovisko rekodifikačnej komisie, na ktoré odkazuje žalobca, nie je oficiálnym\n„stanoviskom“ ale ide o názory jedného člena komisie, ktoré nie sú záväznými názormi, ktoré by vyplývali\nz judikatúry slovenských súdov. Navyše ide o názor vyjadrený v komentári, kde je zároveň vyjadrený\naj opačný návrh.\n37. V súvislosti s námietkou, že inšpekcia nebola vykonaná v súlade s princípom proporcionality uviedol,\nže zákon umožňuje žalovanému vykonať inšpekciu vo všetkých priestoroch podnikateľov, ktoré súvisia\ns ich podnikateľskou činnosťou, pričom nerozlišuje, či ide o podnikateľa, ktorý je podozrivý z porušenia,\nalebo nie. Na základe tohto ustanovenia môže žalovaný vykonať inšpekciu aj v priestoroch podnikateľa,\nktorý nie je priamo podozrivý z porušenia, avšak žalovaný má podozrenie, že v jeho podnikateľských\npriestoroch sa môžu nachádzať informácie a podklady nevyhnutné pre činnosť žalovaného (dôkazy\no porušení). Povinnosť oznámiť koncentráciu a zákaz vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z\nkoncentrácie mohla porušiť spoločnosť AGROFERT prostredníctvom svojich dcérskych spoločností,\nresp. ich pričinením. Žalobca - spoločnosť PENAM SK, ako spoločnosť kontrolovaná spoločnosťou\nAGROFERT, teda bola priamo zahrnutá v Poverení.\n38. O tom, že inšpekcia nebola namierená proti PENAM CZ svedčí aj samotný spôsob výkonu\ninšpekcie u žalobcu, ako aj v ostatných spoločnostiach, kde úrad neprezeral schránky iných osôb, ktoré\npôsobia paralelne aj vo funkcii v spoločnosti PENAM CZ, ako napr. p. A. F. G. alebo pani A. D. H..\nPrehľadávanie bolo zamerané prostredníctvom kľúčových slov na činnosť žalobcu a nie PENAM CZ a\ne-mailová schránka A. C. bola prehľadávaná ako schránka osoby konajúcej za žalobcu. Zamestnanci\nžalovaného vyselektovali výhradne údaje súvisiace s podnikateľskou činnosťou a iba tieto odniesli z\nmiesta vykonávanej inšpekcie, a teda neodniesli žiadne súkromné údaje, resp. údaje zo súkromných\nschránok. Žalovaný si pritom vo vzťahu k žalobcovi splnil všetky povinnosti v súvislosti s výkonom\ninšpekcie. Údaje z pracovnej e-mailovej schránky A. C. boli prezerané priamo na mieste vykonávanej\ninšpekcie. Na mieste boli prítomní jednak zástupca podnikateľa A. B. (ktorý je člen štatutárneho orgánu)\na jednak tu bol privolaný právny zástupca a týmto osobám bolo umožnené zúčastniť sa na prehliadaní\npo celý čas. Keďže A. C. nebol osobne prítomný je prirodzené, že sa nemohol zúčastniť prehliadania.\nPrehliadanie e-mailovej adresy umožnil žalobca na jeho zariadení (PC), ktorý k nej mal prístup a k\nprehliadaniu došlo cez vzdialený prístup. Vzhľadom na to, že išlo o e--mailovú adresu používanú na\npracovné účely, priamo súhlas A. C. s prehliadaním jeho konta ani jeho prítomnosť neboli podmienkou\n\nvykonania inšpekcie. Žalovaný má aj v prípadoch bývalých zamestnancov oprávnenie prehľadávať ich\nzariadenia a elektronické schránky, napriek tomu, že zamestnanci už u podnikateľa dlhodobo nepôsobia,\nbez ich prítomnosti a súhlasu. Čo sa týka námietok žalobcu ohľadom údajnej neprítomnosti osôb\n(zástupcov podnikateľa) na prehliadaní, žalovaný umožnil podnikateľovi byť prítomný na prehliadaní. To,\nak si žalobca alebo zástupca podnikateľa neuplatňovali svoje práva, nemôže byť na ťarchu žalovaného,\npričom na výkon prehliadania nie je nevyhnutná prítomnosť zamestnanca alebo zástupcu podnikateľa.\n39. V súvislosti s námietkou nezákonného skopírovania a odnesenia dôvernej komunikácie s advokátom\nžalovaný poukázal na to, že predmetná inšpekcia úradu bola vykonaná u podnikateľa a nie u advokáta, a\nteda vzhľadom na okolnosti nie je povinnosť mlčanlivosti podľa § 23 ods. 1 zákona o advokácii v súvislosti\ns predmetným prípadom relevantná. Uviedol, že judikatúra SD EÚ je v tejto právnej otázke koherentná\na kontinuálna a vyplýva z nej, že nie akákoľvek komunikácia medzi advokátom a jeho klientom je\nautomaticky chránená, ale komunikácia medzi advokátom a klientom je chránená v rámci LPP len za\nsplnenia prísnych podmienok, ktoré konkretizoval s poukazom na rozsudok Súdneho dvora z 18. mája\nvo veci 155/79 AM&S Europe Limited proti Komisii, Zb. 1982, s. 1575 (ďalej len „AM&S“); príkaz vo\nveci T-30/89 Hilti proti Komisii (ďalej len „Hilti“) potvrdený rozsudkom C- 53/92; Rozsudok Súdu prvého\nstupňa zo 17. septembra 2007 v spojenej veci T-125/03 a T-253/03 Akzo Nobel Chemicals a Akcros\nChemicals proti Komisii, Zb. 2007, s. II-3523 (ďalej len „Akzo“), potvrdené rozsudkom Súdneho dvora zo\n14. septembra 2010 vo veci C-550/07 Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals proti Komisiia Chrtu\n(čl. 7 a čl. 47). Súdny dvor zdôrazňuje, že na jednej strane komunikácia s advokátom musí´ byť spojená\n´ s výkonom „práva na obhajobu klienta“ a na druhej strane musí´ ísť o komunikáciu pochádzajúcu\nod „nezávislých advokátov“, teda „advokátov nespojených s klientom pracovnoprávnym vzťahom.\nZákladnou podmienkou toho, aby prípravné dokumenty podnikateľa spadali pod ochranu LPP je, aby\nboli vypracované s výhradným účelom vyžiadať si právne rady, pričom preukázanie tejto skutočnosti je\núlohou podnikateľa, ktorý sa domáha ich ochrany. Samotný fakt, že interný dokument bol prerokovaný\ns právnikom, nie je dostatočný na poskytnutie ochrany ako LPP. Z rozhodnutia SDEÚ vo veci AKZO\nvyplýva, že v prípade nezhody medzi podnikom a Komisiou, ktorú nemožno jednoznačne rozhodnúť\nna mieste, môže Komisia odobrať dokumenty, údajne obsahujúce komunikáciu chránenú v rámci LPP,\nv zapečatenej obálke a priniesť ich do svojich priestorov na účely posúdenia charakteru ich obsahu z\nhľadiska LPP. Žalobca okrem toho, že ide o komunikáciu s advokátom, neuviedol počas inšpekcie iné\ndôvody, pre ktoré by sa na dotknuté e-maily, resp. reťazce mala vzťahovať ochrana LPP. Z judikatúry\nďalej jasne vyplýva, že tvrdenie podnikateľa o tom, že určitý dokument spadá pod ochranu LPP musí\ntento podložiť relevantnými podkladmi, informáciami a poskytnúť vysvetlenia za účelom preukázania\nsplnenia týchto kritérií. Za účelom zdôvodnenia dotknutej e-mailovej komunikácie odbor koncentrácií\nžalovaného vyzval listom č. 201/2017/OK – 4198/2017 zo dňa 22.08.2017 žalobcu, aby zdôvodnil,\nprečo túto považuje za dôvernú, resp. predložil relevantné podklady a informácie na preukázanie, že\nide o dôvernú komunikáciu medzi advokátom a klientom – LPP. Dňa 25.09.2017 PENAM CZ doručil\núradu list č. 201/2017/OK- 4800/2017 obsahujúci určité informácie označené ako zdôvodnenie, prečo by\ndotknutá e-mailová komunikácia mala byť chránená z titulu dôvernosti komunikácie medzi advokátom a\nklientom. Vo vzťahu k uvedenému „zdôvodneniu“ dôvernej komunikácie podnikateľom žalovaný uvádza,\nže ho nemožno považovať za dostatočné a už len z názvov, resp. predmetov uvedených e-mailov,\nako aj z označenia ich odosielateľov/ prijímateľov, resp. osôb, medzi ktorými boli e-maily vymieňané je\npodľa neho zrejmé, že viaceré z dotknutých e-mailov nespĺňajú štandardy kladené na priznanie ochrany\nLPP dokumentu – (i) advokát nevystupuje ako odosielateľ/prijímateľ e-mailovej správy alebo je len\nprostredníkom, ktorý e-maily preposiela; (ii) z e-mailových adries odosielateľov/ prijímateľov je zrejmé,\nže ide o komunikáciu medzi treťou a štvrtou stranou, resp. o komunikáciu medzi zástupcami viacerých\npodnikateľov, resp. medzi advokátmi rôznych kancelárií navzájom, nie je teda možné tvrdiť, že ide o\nkomunikáciu s cieľom poskytnutia právnej rady a (iii) niektoré z emailov boli označené ako dôverné z\nhľadiska LPP len na základe skutočnosti, že obsahujú prílohy označené ako „zmluvná dokumentácia“.\nZmluvná dokumentácia nespĺňa kritérium pre priznanie ochrany podľa LPP, nakoľko nie je dokumentom,\nktorým by podnikateľ mohol dôvodiť svoje právo na obhajobu v súvislosti s porušením zákona. Ak by\nbola akceptovaná argumentácia žalobcu, došlo by tak k faktickému znemožneniu možnosti dohľadu,\nkontroly, prípadne odhaľovania porušovania práva hospodárskej súťaže, pretože by stačila námietka, že\nsúčasťou komunikácie je advokát. Je potrebné vziať do úvahy verejný záujem podľa čl. 55 ods. 2 Ústavy\nna ochrane hospodárskej súťaže a umožniť žalovanému dotknutú e-mailovú komunikáciu vyhodnotiť.\n40. K námietke absencie všeobecne záväznej právnej úpravy nakladania s dátami a ich likvidácie\nžalovaný uviedol, že žalobcove dáta v elektronickej podobe na dátovom nosiči za prítomnosti zástupcov\n\nžalobcu riadne zapečatil. Tieto údaje boli uložené v zabezpečených priestoroch žalovaného a aj zostali\nzapečatené - žalovaný s nimi doteraz žiadnym spôsobom nenakladal (a neoboznamoval sa s nimi),\npričom v tomto čase sú na súde ako súčasť súdneho spisu. O každej manipulácii s údajmi je dotknutý\nsubjekt vopred informovaný a má možnosť sa jej osobne zúčastniť.\n41. Všetky dáta, resp. dokumenty, s ktorými úrad pracuje počas prešetrovania, vedenia správneho\nkonania, ako aj pri bežnej činnosti úradu sú teda v jeho zmysle riadne evidované ako registratúrne\nzáznamy podľa zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov a s dátami nakladá postupom upraveným v interných smerniciach, ktoré\nsi podnikatelia môžu vyžiadať. Poukázal na neaplikovateľnosť rozsudok ESĽP vo veci sťažnosti č.\n50882/99, Petri Sallinen a iní proti Fínsku a rozhodnutia Datalan na predmetnú vec.\nIV.3 Ďalšie vyjadrenia žalobcu v priebehu súdneho konania\n42. Žalobca v priebehu súdneho konania adresoval súdu niekoľko podaní, týkajúcich sa najmä\nzapožičania administratívneho spisu žalovanému na jeho žiadosť pred skončením súdneho konania.\nKonkrétne ide o podania zo dňa 04.12.2018 (žiadosť, aby súd vyzval žalovaného na predloženie\ncelého administratívneho spisu), podanie zo dňa 27.05.2019 (žiadosť, aby súd nevyhovel žiadosti\nžalovaného o poskytnutie administratívneho spisu, inak dôjde k prehlbovaniu nezákonného zásahu\nvo vzťahu k spoločnosti PENAM CZ, keďže obsahom spisu je aj dôverná komunikácia), podanie zo\ndňa 13.08.2019 (žiadosť o bezodkladné vyžiadanie administratívneho spisu súdom, zapožičaného\nžalovanému), doplňujúce vyjadrenie zo dňa 02.09.2019 (informácia o tom, že žalovaný pristupuje\nk odpečaťovaniu a vyhodnoteniu dôvernej komunikácie, podľa názoru žalobcu, nezákonným spôsobom),\npodanie zo dňa 20.01.2020 (informácie, že žalovaný naďalej pokračuje\nvo vykonávaní úkonov\nohľadom zapečatených dokumentov získaných v rámci inšpekcie a že žalovaným vytvorená osobitná\nkomisia sa oboznámila s obsahom dôvernej komunikácie a prijala o nej záver), podanie zo dňa\n30.09.2020 (vyjadrenie k opätovnému vyžiadaniu administratívneho spisu žalovaným so žiadosťou,\naby jej súd nevyhovel), 25.11.2021 (žiadosť, aby súd nevyhovel žiadosti žalovaného o zapožičanie\nadministratívneho spisu), 04.03.2022 (tretie doplňujúce vyjadrenie – žalobca poukázal na to, že žalovaný\nsa oboznámil s dôvernou komunikáciou, vyhotovil si z nej kópie, s ktorými sa ďalej oboznamuje) a\npodanie zo dňa 19.12.2023 (vyjadrenie k vývoju skutkového a procesného stavu po podaní žaloby).\nIV.4 Ďalšie vyjadrenia žalované v priebehu súdneho konania\n43. Žalovaný takisto v priebehu súdneho konania adresoval súdu niekoľko podaní, týkajúcich sa najmä\nzapožičania administratívneho spisu pre potreby správneho konania a vyjadrení k vyjadreniam žalobcu.\nKonkrétne ide o podania zo dňa 06.04.2018 (vyžiadanie časti administratívneho spisu), podanie zo\ndňa 20.11.2019 (vyžiadanie časti administratívneho spisu), podanie zo dňa 23.09.2020 (vyžiadanie\nčasti administratívneho spisu), podanie zo dňa 22.02.2021 (vyžiadanie časti administratívneho spisu),\npodanie zo dňa 18.11.2021 (vyžiadanie časti administratívneho spisu), podanie zo dňa 21.07.2023\n(informácia o vydaní prvostupňového rozhodnutia v správnom konaní) a podanie zo dňa 24.06.2024\n(vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu zo dňa 19.12.2023).\nV. Konanie na správnom súde\n44. Podľa ustanovenia § 493e SSP „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa\ntohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“\n45. Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm. f) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy rozhodujú\nv konaniach o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.“\n46. Podľa ustanovenia § 120 písm. b) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd nie je viazaný\nskutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak rozhoduje\nv konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j).“\n47. Podľa ustanovenia § 135 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Pre správny súd je\nrozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2\npísm. d) až f) a i) až k).“\n\n48. Podľa ustanovenia § 252 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalobca sa môže žalobou\ndomáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú\nalebo ak hrozí jeho opakovanie.“\n49. Podľa ustanovenia § 252 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalobca sa môže žalobou\ndomáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho\ntrvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu\nškody alebo inú ochranu práv žalobcu.“\n50. Podľa ustanovenia § 254 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalobcom je fyzická osoba alebo\nprávnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených\nzáujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej,\nprípadne priamo dotknutá jeho následkami.“\n51. Podľa ustanovenia § 261 SSP „Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná,\nuznesením ju zamietne.“\n52. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10,\n§ 13 ods. 2 a § 15 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu a postupu žalovaného pri vykonaní\ninšpekcie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 261 SSP ako nedôvodnú\nzamietnuť. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 21.01.2025 a dňa 11.03.2025 s tým, že vo\nveci bolo podľa § 261 SSP následne rozhodnuté uznesením.\n53. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 21.01.2025 uviedol, že trvá\nna podanej žalobe a zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach. Žalobca poukázal na to, že výkon\ninšpekcie len na základe vydaného Poverenia je nezákonný, pretože žalovanému chýbal predchádzajúci\nsúhlas súdu. Uviedol, že podľa judikatúry ESĽP ex ante kontrola inšpekcií žalovaného nie je potrebná\niba ak existuje bezprostredná a účinná súdna kontrola ex post, čo s poukazom na zákon č. 136/2001\nZ. z., SSP účinný od 01.07.2016 (najmä § 430 a nasl.) a dĺžku súdnych konaní vo veciach súdneho\nprieskumu inšpekcií vykonaných po 01.07.2016, nie je splnené. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný\nvstúpil do e-mailovej schránky A. C. napriek tomu, že v priestoroch, v ktorých sa vykonávala inšpekcia,\nnebol prítomný, žalovaný ho nekontaktoval a neumožnil mu uplatňovať si pri prehliadaní jeho emailovej schránky jeho práva. Uvedeným prístupom zároveň žalovaný získal prístup k dokumentom,\nktoré spadajú mimo rámec Poverenia, pretože žalobca ako subjekt, na ktorý sa Poverenie vzťahovalo,\ntieto dokumenty nevytvoril a nie sú jeho obchodnou korešpondenciou. Dokumenty, ktoré si žalovaný\nzo schránky A. C. vytlačil a odniesol z veľkej časti súviseli s plnením pracovných úloh pre materskú\nspoločnosť, žalobca k nim nemal prístup, neboli pre neho vytvorené a pri svojom podnikaní ich\nnevyužíval. Naviac 15 z 25 e-mailových reťazcov skopírovaných zo schránky A. C. je z roku 2013, keď\nA. C. u žalobcu zastával funkciu člena dozornej rady a nepôsobil ako člen predstavenstva žalobcu.\nŽalobca, A. C. a spoločnosť PENAM CZ zhodne tvrdia, že uvedené dokumenty súviseli s plnením\npracovných úloh A. C. pre českú materskú spoločnosť. Viaceré z dokumentov skopírovaných zo\nschránky používanej A. C. predstavovali chránenú komunikáciu advokát – klient. Žalovaný do tejto\nkomunikácie v rozpore s čl. 2 ods. 2 a čl. 13 ods. 2 Ústavy SR, Dohovorom a judikatúrou ESĽP\nzasiahol, hoci na to nemal zákonné splnomocnenie, neexistuje zákonom upravený postup ani zákonom\nstanovená definícia dôvernej komunikácie. Absencia zákonnej úpravy nemôže byť na ťarchu adresátom\npráva. V tejto súvislosti poukázal žalobca na odôvodnenie rozsudku Správneho súdu v Bratislave,\nsp. zn. BA-4Sa/75/2017 zo dňa 23.10.2023, rozhodnutie veľkej komory SDEÚ, C-694/20 a nález\nÚstavného súdu SR I. ÚS 290/2015. Podľa názoru žalobcu pod ochranu podľa čl. 6 a 8 Dohovoru,\npodľa judikatúry ESĽP, § 23 ods. 1 zákona o advokácii a rozhodovacej praxe veľkej komory SDEÚ\npatrí všetka komunikácia medzi advokátom a klientom vymenená v súvislosti s poskytovaním právnych\nslužieb, v sporových aj v nesporových veciach, ako aj interná komunikácia klienta, ktorá komunikácii\ns advokátom predchádzala alebo na komunikáciu s advokátom nadväzuje, pokiaľ reprodukuje text\nalebo obsah komunikácie s advokátom v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, resp. reflektuje\nrozhodovací proces klienta v nadväznosti na poskytnuté právnu radu alebo jej účelom je poskytnúť\nadvokátovi potrebné informácie alebo inštrukciu v súvislosti s poskytovaním jeho právnych služieb,\ninak by bol ochrana komunikácie právnickej osoby ako klienta s advokátom iba iluzórna. Žalobca\npoukázal na to, že delenie e-mailového reťazca na samostatné časti resp. jednotlivé e-mailové správy\n\nnie je možné bez hrozby straty alebo zmeny pôvodného zmyslu, a preto je potrebné dokument\nobsahujúci navzájom súvisiacu a nadväzujúcu e-mailovú komunikáciu chrániť ako celok. Výnimku by\nmusel stanoviť všeobecne záväzný právny predpis. Žalobca ďalej uviedol, že má vedomosť, že žalovaný\npoužil informácie, ktoré žalobca žiada v tomto konaní zničiť resp. odstrániť, ako podklad pre vydanie\nrozhodnutia proti inému subjektu, v ktorom boli predmetné chránené informácie citované, parafrázované\na je na nich odkazované, avšak dôvod pre toto súdne konania tým neodpadol, naopak, keďže žalobca\nsa proti týmto rozhodnutiam nemôže brániť, pretože nie je účastníkom správneho konania, žalovaný\ns uvedenými informáciami naďalej disponuje. Žalobca tiež uviedol, že e-mailový reťazec zo schránky A.\nC. pod č. 25 bol skopírovaný na dátový nosič a odnesený do priestorov žalovaného, hoci na Slovensku\nneexistuje všeobecne záväzná právna úprava nakladania s dátami získanými počas inšpekcie ani ich\nlikvidácie, ako to vyžaduje judikatúra ESĽP. Odňatie dát na dátovom nosiči predstavuje porušenia práva\nna ochranu súkromia. Právne zvery, ktoré k tejto otázke prijal správny súd vo veci vedenej pod sp.\nzn. BA-6Sa/76/2017, považuje žalobca za nesprávne. Právnu úpravu obsiahnutú v § 22a zákona č.\n136/2001 Z. z. a v § 16a ods. 4 zákona o archívoch a registratúrach považuje žalobca za nedostačujúcu.\nZa irelevantný považuje aj odkaz na § 2 a § 7 vyhlášky č. 628/2002 Z. z. Registratúrny plán nemá\nvšeobecne záväzný charakter a nie je zverejnený.\n54. Žalovaný na pojednávaní dňa 21.01.2025 uviedol, že sa pridržiava doterajších vyjadrení a predložil\nkomplexné vyjadrenie k podaniam žalobcu. Inšpekcia u žalobcu bola vykonaná v rámci prešetrovania\ntýkajúceho sa podozrenia z porušenia povinnosti oznámiť koncentráciu. Pôvodne prešetrovanou\nbola koncentrácia spočívajúca v získaní kontroly podnikateľa AGROFERT nad spoločnosťami PEZA\na PBP prostredníctvom spoločnosti EURO BAKERIES HOLDING, ktorú však žalovaný rozhodnutím\nzo dňa 29.06.2012 zakázal, avšak počas druhostupňového konania vzal navrhovateľ návrh obsahujúci\noznámenie koncentrácie späť. Žalovaný následne opísal chronológiu zmien v dotknutých obchodných\nspoločnostiach, ktorá založila dôvod pre následné začatie konania vo veci možného porušenia\npovinnosti oznámiť úradu koncentráciu a zákazu vykonávať práva a povinnosti z nej vyplývajúce\n(ďalej aj ako „protisúťažné konanie“). Žalovaný uviedol, že v tejto veci už vydal v správnom konaní\nrozhodnutia, ktorými bola podnikateľovi AGROFERT uložená pokuta za porušenia zákona o ochrane\nhospodárskej súťaže, pričom prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené v druhostupňovom konaní a toto\nrozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom na Správnom súde v Bratislave\npod sp. zn. 6Shs/1/2024. Žalovaný súdu predložil neverejnú verziu prvostupňového rozhodnutia. Vo\nvzťahu k samotnej inšpekcii žalovaný uviedol, že vo veci vedenej na správnom súde pod sp. zn.\nBA-4Sa/75/2017 žalobcu A. C. bola inšpekcia posúdená ako zákonná okrem časti, v ktorej súd zakázal\nžalovanému nakladať s údajmi, ktoré podľa správneho súdu predstavovali chránenú komunikáciu medzi\nadvokátom a klientom. V tejto časti bolo súdne rozhodnutie zo strany žalobcu napadnuté kasačnou\nsťažnosťou. Žalobca bol zahrnutý do inšpekcie, pretože bol priamo/nepriamo kontrolovaný spoločnosťou\nAGROFERT a nemusel byť nadobúdateľom v prešetrovanej transakcii na to, aby bol zahrnutý do\nPoverenia. Žalobca bol v konkurenčnom vzťahu so spoločnosťami PBP a PEZA a dobré podmienky\nakvizície boli v jeho záujme. Žalovaný mal podozrenie, že nadobúdateľ kontroly v koncentrácii je\npodnikateľ AGROFERT, pričom v oblasti, v ktorej pôsobia spoločnosti PBP a PEZA pôsobil na Slovensku\nprimárne prostredníctvom žalobcu a bolo dôvodné predpokladať, že žalobca disponuje informáciami\ntýkajúcimi sa začlenenia jeho konkurentov do skupiny AGROFERT. Žalovaný môže získavať inšpekciou\ninformácie o podnikateľoch u iných podnikateľov, dôležité je, ako je vymedzený predmet a účel\ninšpekcie a kde je predpoklad, že sa uvedené informácie budú nachádzať. Vo vzťahu k A. C. žalovaný\npoukázal na to, že zamestnanci úradu požiadali zástupcu žalobcu o uvedenie každej e-mailovej adresy,\nktorú používajú osoby, ktoré podliehajú inšpekcii pri plnení pracovných úloh. Následne sám zástupca\nžalobcu označil e-mailovú schránku C. ako jedinú, ktorú na svoju pracovnú činnosť pre podnikateľa\nA. C. používa. Išlo teda o schránku, ku ktorej má žalobca prístup a ktorú používa na svoju činnosť.\nSkutočnosť, že túto emailovú schránku využíval A. C. aj pre iné účely, nezakladá dôvod na vnímanie\ninšpekcie ako inšpekcie vykonávanej u iného podnikateľa, obzvlášť, keď prehľadávanie bolo zamerané\nprostredníctvom kľúčových slov na činnosť žalobcu a nie PENAM CZ. Bolo vecou žalobcu, aby dbal\nna oddelenie informácií vo vzťahu ku jednotlivým spoločnostiam, ak jeho zamestnanec zastáva funkcie\nvo viacerých spoločnostiach a na plnenie pracovných úloh oboch používa jednu e-mailovú adresu. K\nnámietke ohľadom prekročenia teritoriálnej pôsobnosti úradu žalovaný uviedol, že je pomerne bežné, že\nservery podnikateľov sa nachádzajú v zahraničí, či už mimo príslušného členského štátu alebo dokonca\nmimo Európskej únie, alebo sú prevádzkované tretími osobami. Ide však o nastavenie príslušného\npodnikateľa a rozhodujúce je či podnikateľ využíva tieto údaje pre svoju činnosť a má k nim prístup,\nčo bolo v tomto prípade podľa žalovaného splnené. Inak by bola výrazne obmedzená právomoc úradu,\n\nak by nemal prístup k takýmto informáciám, s poukazom aj na smernicu Európskeho parlamentu a\nRady (EÚ) 2019/1 z 11. decembra 2018 o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej\nsúťaže v členských štátoch na účely účinnejšieho presadzovania práva a o zabezpečení riadneho\nfungovania vnútorného trhu. K námietke potreby predchádzajúceho súdneho súhlasu na výkon inšpekcie\nv obchodných priestoroch podnikateľa žalovaný poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 24.06.2024 a nad\njeho rámec zdôraznil, že zo zákona č. 136/2001 Z. z. jasne vyplýva, vo vzťahu ku ktorým priestorom je\npotrebné na výkon inšpekcie poverenie predsedu úradu a ku ktorým je potrebný predchádzajúci súhlas\nsúdu. Príslušné zákonné ustanovenia sú vo vzájomnom vzťahu lex specialis (zákon č. 136/2001 Z. z.)\na lex generalis (SSP, resp. predtým OSP), pričom SSP (resp. predtým OSP) len reflektujú osobitný\nprocesný postup súdu v nadväznosti na ustanovenie § 22a ods. 8 zákona č. 136/2001 Z. z. SSP ako\nvšeobecný predpis tak nemožno aplikovať pred zákonom č. 136/2001 Z. z. ako špeciálnym predpisom,\na to ani s poukazom na výkladovú zásadu lex posteriori derogat legi priori. Žalovaný poukázal na\nustálenú judikatúru, v zmysle ktorej predchádzajúcemu súhlasu súdu nepodliehajú všetky inšpekcie\núradu, ale len tie, ktoré nie sú uskutočnené v obchodných priestoroch podnikateľa, pričom žalobcov\nodkaz na rozhodnutie vo veci Capgemini nepovažuje žalovaný za aplikovateľné na danú situáciu.\nK dĺžke súdnych konaní vo veci predmetnej inšpekcie žalovaný uviedol, že nečinnosť konkrétneho\nsúdu neznamená, že právna úprava je ako celok neúčinná. Ani rozhodovacia prax ESĽP nestanovuje\npodmienku intervencie a neohlásenej inšpekcie v podnikateľských priestoroch ex ante súdneho súhlasu.\nTakúto prax nezaviedli ani v Česku po rozsudku vo veci DELTA PEKÁRNY. K námietke povinnosti\nžalovaného poučiť zamestnancov podnikateľa žalovaný uviedol, že počas inšpekcie bol prítomný\nzástupca žalobcu A. B. (ako člen štatutárneho orgánu) a právny zástupca žalobcu. Ako vyplýva\nzo Zápisnice, A. B. bol poučený, že s ním bude žalovaný konať ako so zástupcom podnikateľa,\npričom zamestnanci úradu už nie sú povinní počas inšpekcie zvlášť poučovať ďalších zamestnancov\npodnikateľa a A. B. je povinný zabezpečiť plnenie povinnosti podnikateľa v zmysle predloženého\nPoverenia. Prehliadanie e-mailovej adresy používanej A. C. umožnil žalobca na zariadení (PC) žalobcu\na k prehliadaniu došlo cez vzdialený prístup. Osobná neprítomnosť A. C. nebola prekážkou výkonu\nprehľadávania. Žalovaný poukázal aj na povinnosti podnikateľa vyplývajúce z § 22a zákona č. 136/2001\nZ. z., na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Asan/6/2018 zo dňa 30.07.2019 a rozhodnutie\nESĽP vo veci DEBUT Zri. a iní proti Maďarsku zo dňa 20.11.2012, č. sťažnosti 24851/10. K otázke\nexistencie právneho rámca legal professional privilege (ďalej len „LPP“) a k existencii zákonného\nsplnomocnenia žalovaného vyžadovať údaje, ktoré majú spadať do rozsahu ochrany komunikácie medzi\nadvokátom a klientom žalovaný uviedol, že dotknutá e-mailová komunikácia nepredstavuje predmet\nLPP žalobcu ani iného subjektu. Žalovaný poukázal na ustanovenia § 22 ods. 2 a § 22a zákona\nč. 136/2001 Z. z., z ktorých vo všeobecnosti vyplýva, že dôvernosť podkladov/informácií (obchodné\ntajomstvo, dôverné informácie, utajované skutočnosti a pod.) nie je prekážkou toho, aby tieto podklady/\ninformácie boli úradu predložené/resp. úradom preskúmané. Okrem toho podľa § 22a ods. 6 zákona\nč. 136/2001 Z. z. sú zamestnanci úradu oprávnení vyhotoviť kópie akýchkoľvek informácií v listinnej\npodobe, všetkých počítačových údajov a podkladov uložených v akejkoľvek elektronickej podobe na\ndátovom nosiči podľa §22a ods. 5 písm. d) zákona č. 136/2001 Z. z. v príslušnom znení. Žalovaný\ndal do pozornosti aj bod 18 Usmernenia žalovaného k právomoci žalovaného vykonávať inšpekcie\npodľa ktorého v prípade, ak dotknutá osoba tvrdí, že vyhotovená kópia údajov obsahuje komunikáciu s\nadvokátom, zamestnanci úradu ju môžu vyzvať, aby túto komunikáciu špecifikovala (najmä uvedením\numiestnenia tejto komunikácie, adresátov a prijímateľov správ) a uviedla dôvod na takéto označenie.\nZ ustanovenia § 23 ods. 1 zákona o advokácii, na ktoré odkazuje žalobca, nevyplýva všeobecná\nochrana komunikácie s advokátom ani paušálna ochrana akejkoľvek komunikácie advokáta a klienta.\nAdresátom tohto ustanovenia je jedine advokát, pre ktorého zakladá záväzok mlčanlivosti advokáta vo\nvšeobecnosti. Podmienky existencie ochrany komunikácie medzi advokátom a jeho klientom v oblasti\nochrany hospodárskej súťaže nie sú na úrovni Európskej únie ani v právnom poriadku Slovenskej\nrepubliky explicitne legislatívne zakotvené, a preto žalovaný v záujme ochrany práv podnikateľov\nnasleduje judikatúru a prax európskych súdov. Prax posudzovania LPP zavedená judikatúrou SDEÚ\nje pritom stála a všeobecne rešpektovaná, a poskytuje dostatočnú garanciu právam podnikateľov pri\nzachovaní práva na obhajobu s poukazom na rozsudky SDEÚ vo veci C-155/79 AM&S proti Európskej\nkomisii, C-550/07 Akzo Nobel NV a i. proti Európskej komisii a rozsudok ESĽP vo veci Janssen Cilag\nS.A.S. proti Francúzsku zo dňa 13.04.2017, sťažnosť č. 33931/12. Podľa názoru žalovaného absolútna\nochrana všetkej komunikácie medzi advokátom a klientom, ktorá by bola nájdená počas inšpekcie\nnevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, ani z Ústavy SR, či z Dohovoru, ani zo žiadneho z prípadov\nESĽP, na ktoré poukazuje žalobca (teda ani z rozsudku ESĽP vo veci Campbell). Väčšina žalobcom\noznačenej komunikácie absolútne nespĺňa kritériá LPP, a to ani v zmysle zákona o advokácii, nech\n\nby žalovaný akokoľvek extenzívne vykladal definíciu advokátskeho tajomstva. Komunikáciu, označenú\nžalobcom ako dôvernú, žalovaný pokladá za komunikáciu žalobcu a pokiaľ žalovaný vyznačil v zozname\ne-maily, v ktorých sa nachádza meno advokáta, neznamená to, že ju považuje za komunikáciu spadajúcu\npod LPP. Žalovaný namietal ďalšie rozširovanie žaloby v priebehu súdneho konania a poukazoval na to,\nže keďže žalobe nebol priznaný odkladný účinok, žalovaný pokračoval aj v priebehu súdneho konania\nv prešetrovaní, pretože má povinnosť konať, plynú mu zákonné lehoty na rozhodnutie a nekonanie môže\nprehĺbiť prípadné negatívne účinky na trh. Postup žalovaného po výkone inšpekcii sa už netýka podanej\nžaloby a je predmetom prieskumu na základe iných žalôb podaných na prieskum určenia komisie (sp.\nzn. BA-6S/15/2020 a sp. zn. BA-5S/64/2020). Preto ani samotná skutočnosť, či je predmetom získanej\ne-mailovej komunikácie LPP, by nemalo byť predmetom tohto súdneho konania. Žalovaný namietal aj\nformuláciu žalobného petitu v tom zmysle, že lehota, v ktorej by mal žalovaný v prípade vyhovenia\nžalobe splnil uložené povinnosti (3 pracovné dni), je problematická a spôsobuje stav právnej neistoty\npre žalobcu aj žalovaného. Informácie a podklady, ktorých zničenie žalobca žiada, sú podkladom aj pre\niné, zatiaľ právoplatne neskončené súdne konania a ide preto o špecifickú situáciu, kedy reálne hrozí\nzávažná nezvrátiteľná ujma.\n55. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 20.02.2025, podanom v nadväznosti na pojednávanie a vyjadrenie\nžalovaného zo dňa 21.01.2025 zhrnul dovtedajšie základné žalobné argumenty, vysvetlil právny\nzáklad, z ktorého vychádza, a bližšie vysvetlil hlavné dôvody nezákonnosti postupu žalovaného.\nNad rámec predchádzajúcich vyjadrení namietal skutočnosť, že žalovaný predložil súdu v tomto\nkonaní krátkou cestou prvostupňové správne rozhodnutie (neverejnú verziu) a druhostupňové správne\nrozhodnutie (verejnú verziu), vydaných v správnom konaní po vykonaní inšpekcie, ktorého žalobca nebol\núčastníkom. Predložené rozhodnutia považuje pre účely tohto konania za bezpredmetné a irelevantné\na poukázal na to, že rozhodnutia sú predmetom prieskumu vo veci vedenej na Správnom súde\nv Bratislave pod sp. zn. 6Shs/1/2024. K námietke žalovaného o neprípustnosti rozširovania žaloby\nuviedol, že svojimi podaniami nerozširoval žalobné body a žalobný návrh, ale iba rozvinul tie, ktoré už boli\nuvedené v žalobe a poukázal na nové skutočnosti, ktoré nastali po podaní žaloby v súvislosti s inšpekciou\na § 135 ods. 2 písm. a) SSP. Zdôraznil, že po inšpekcii žalovaný následne (aj prostredníctvom komisie,\nktorú zriadil v snahe konvalidovať svoj predchádzajúci postup voči dôvernej komunikácii) vykonával\nďalšie úkony zasahujúce do dôvernej komunikácii, ktoré ako sme preukázali v doplňujúcich vyjadreniach,\nviedli napokon k jej odpečateniu, prezretiu a vydaniu „záväzného uznesenia“, že jej nepriznáva ochranu\ndôvernej komunikácie advokát-klient. Žalovaný aplikoval takýto postup voči dôvernej komunikácii, na\nktorej sa zúčastnil nezávislý advokát, napriek tomu, že zákon č. 136/2001 Z. z. ani iné aplikovateľné\npredpisy neobsahujú podrobné, predvídateľné a jasné vymedzenie podmienok a okolností, za akých\nžalovaný môže prezerať a vyhodnocovať komunikáciu advokáta s klientom. Postup, ktorý žalovaný\nuplatnil voči dôvernej komunikácii, nemá dostatočný právny základ. V otázka ochrany dôvernej\nkomunikácie medzi advokátom a klientom nad rámec predchádzajúcej argumentácie poukázal na\nnajnovšie rozhodnutia ESĽP vo veciach Altay 2, Särgava a Saber.\n56. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.02.2025, podanom v nadväznosti na pojednávanie a vyjadrenie\nžalovaného zo dňa 21.01.2025 reagoval a korigoval vyjadrenia žalobcu, týkajúce sa okruhu osôb\nprítomných pri prehliadaní elektronických schránok zástupcov žalobcu počas inšpekcie. K vyznačovaniu\ne-mailov uviedol, že vyznačenia komunikácie v kópii zoznamu e-mailov, ktoré boli žalobcom označené\nako LPP, a ktoré žalovaný predložil na pojednávaní dňa 21.01.2025, boli súdu predložená najmä z\ndôvodu, aby mu žalovaný objasnil, že v rámci niektorých e-mailových reťazcov, resp. konkrétnych emailov v rámci niektorých e-mailových reťazcov sa vôbec advokát nenachádza, ani ako odosielateľ, ani\nako adresát a že mnohá komunikácia je medzi rôznymi osobami z rôznych spoločností, a ich právnymi\nzástupcami, čo už samo o sebe nespĺňa žiadnu požiadavku pre poskytnutie ochrany. K námietke\nporušenia rovnosti zbraní tým, že žalobcovi nebolo doručené krátkou cestou aj prvostupňové správne\nrozhodnutie (neverejná verzia) uviedol, že v čase pojednávania disponoval len neverejnou verziou,\nktorú nemohol žalobcovi poskytnúť a súdu ju predložil s dôvodu, že predmetom týchto rozhodnutí je\naj posudzovaná inšpekcia v priestoroch žalobcu, ako aj všetky námietky, ktoré žalobca prezentoval v\ntomto konaní a žalovaný chcel demonštrovať, ako sa s nimi v správnom konaní a rozhodnutí vysporiadal.\nŽalobca podľa názoru žalovaného má informáciu o vydaní predmetného rozhodnutia a predpokladá, že\nz titulu svojho postavenia môže mať k jeho obsahu aj prístup a tento obsah poznať, keďže žalobca je\nspriaznenou osobou účastníka administratívneho konania - spoločnosti AGROFERT a v inom súdnom\nkonaní sa jeho obsahu aj priamo dovolával. Žalobe žiadal nevyhovieť aj z dôvodu, že uložením príkazu\n\nzničiť požadované údaje dôjde k zničeniu časti dôkazného základu právoplatných správnych rozhodnutí,\nkeďže petit smeruje k zničeniu prakticky všetkých informácií, ktoré žalovaný získal počas inšpekcie.\n57. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 11.03.2025 predložil súdu\nuznesenie Správneho súdu v Bratislave, sp. zn. BA-6Sa/75/2017 zo dňa 17.02.2025 a poukázal na to,\ns ktorou argumentáciou súdu súhlasí resp. nesúhlasí a z akých dôvodov. Poukázal na to, že žalovaný\naž vo vyjadrení z 20.02.2025 prvýkrát namieta formuláciu žalobného petitu, pričom túto námietku\nnevzniesol v súvisiacich konaniach vedených vo veciach žalobcov PEBAM CZ a A. C.. Uviedol tiež, že\nžalovaný nerešpektuje právoplatné rozhodnutie správneho súdu vo veci A. C. a nepristúpil k zničeniu\nkópii informácií uvedených vo výroku tohto rozhodnutia, ale naopak tieto informácie použil pre účely\nsprávneho konania a rozhodnutia o pokute. Súdna ochrana v rámci konania o inom zásahu by nemala\nzmysel, ak by sa žalobca nemohol domáhať zničenia kópií informácií získaných pri inšpekcii. V ostatnom\nzotrval na doterajších argumentoch. Na otázku súdu žalobca uviedol, že e-mailová schránka používaná\nA. C. C. patrí spoločnosti PENAM CZ a žalovaným skopírovaná a odňatá komunikácia z tejto schránky\nje obsahovo komunikáciou, ktorú vytvoril A. C. ako člen predstavenstva PENAM CZ. Vstup do tejto\nschránky prostredníctvom zariadení žalobcu však môže založiť zodpovednosť žalobcu voči PENAM CZ.\nNa otázku súdu žalobca uviedol, že pokiaľ ide o dôvernú komunikáciu advokát – klient, špecifikovanú\nv jeho podaniach, klientom sa myslia spoločnosti PENAM CZ a ARGOFERT. Podľa názoru žalobcu však\nzdieľaním informácie, ktorá má charakter dôvernej komunikácie medzi advokátom a klientom s iným\npodozrivým sa nestráca charakter advokátskeho tajomstva aj aj tento iný podozrivý je povinný ho chrániť.\n58. Žalovaný na pojednávaní dňa 11.03.2025 stručne zhrnul svoje predchádzajúce argumenty. Poukázal\nna to, že súdy v doterajších súvisiacich konaniach potvrdili zákonnosť inšpekcie ako takej, až na časť\ntýkajúcu sa nakladania s údajmi, ktoré podľa súdu predstavovali chránenú komunikáciu. V tejto časti\nžalovaný rozhodnutia súdu napadol kasačnou sťažnosťou. Osobitne poukázal na uznesenie správneho\nsúdu vydané vo veci žalobcu PENAM CZ. Výkon inšpekcie u žalobcu bol odôvodnený, získané\ninformácie súvisia s predmetom prešetrovania a sú zákonné. Správny súd na pojednávaní zamietol\nnávrh žalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom zamestnancov žalovaného poverených na\nvykonanie inšpekcie, prítomných pri prehliadaní elektronickej schránky s adresou C., pretože dospel\nk záveru, že medzi účastníkmi nie je sporný samotný priebeh inšpekcie tak, ako je zachytený v Zápisnici,\nale skutočnosť, či tak, ako inšpekcia prebehla, bola vo svojom základe a jednotlivých aspektoch zákonná.\nVI. Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy\n59. Podľa ustanovenia § 430 SSP „Navrhovateľ sa môže návrhom domáhať vydania rozhodnutia,\nktorým sa dáva súhlas s inšpekciou objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov na zabezpečenie\ndôkazu na účely prešetrovania podľa osobitného predpisu.“\n60. Podľa § 1 zákona č. 136/2001 Z. z. „Účelom tohto zákona je ochrana hospodárskej súťaže (ďalej len\n„súťaž“) pred jej obmedzovaním, ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší rozvoj v prospech spotrebiteľov\na úprava právomoci a pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) pri\ndohľade nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona.“\n61. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 136/2001 Z. z. „Tento zákon sa vzťahuje na\npodnikateľov.“\n62. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z. „Tento zákon sa vzťahuje na činnosti a\nkonania podnikateľov, ktoré obmedzujú alebo môžu obmedzovať súťaž, okrem prípadov obmedzovania\nsúťaže zo strany podnikateľov, ktorí poskytujú služby vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu, ak\nuplatňovanie tohto zákona znemožňuje fakticky alebo právne plniť ich úlohy podľa osobitného predpisu.“\n63. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. „Úrad je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej\nrepubliky na ochranu a podporu súťaže.\n64. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z. „Úrad vykonáva právomoci v oblasti ochrany a podpory\nsúťaže zverené orgánom hospodárskej súťaže osobitnými predpismi.“\n\n65. Podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 136/2001 Z. z. „Úrad podáva návrh na súd na vydanie súhlasu\ns inšpekciou na výkon svojich činností podľa § 22a ods. 8.“\n66. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z. „V súvislosti s plnením úloh podľa tohto zákona a\npodľa osobitného predpisu má úrad právo vyžadovať od podnikateľov, ako aj od vedúcich zamestnancov\npodnikateľa, štatutárnych orgánov podnikateľa, kontrolných orgánov podnikateľa alebo od členov týchto\norgánov podnikateľa, alebo od iných zamestnancov podnikateľa (ďalej len „zamestnanci podnikateľa“),\nako aj od iných fyzických osôb a právnických osôb informácie a podklady, ktoré sú nevyhnutné pre\nčinnosť úradu bez ohľadu na nosič, na ktorom sú zaznamenané, vyhotovovať z nich kópie a výpisy\nalebo vyžadovať ich úradne overené preklady do slovenského jazyka, vyžadovať písomné vysvetlenie\nalebo ústne vysvetlenie s možnosťou vyhotovenia si jeho zvukového záznamu. Tieto subjekty sú povinné\ntakéto informácie a podklady úradu bezplatne poskytnúť v lehote určenej úradom; v prípade utajovaných\nskutočností za dodržania podmienok ustanovených osobitným predpisom.“\n67. Podľa § 22a ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. „Pri plnení úloh podľa tohto zákona majú zamestnanci\núradu, ako aj osoby poverené plnením úloh patriacich do pôsobnosti úradu (ďalej len „zamestnanci\núradu“) právo na základe písomného poverenia (ďalej len „poverenie“) vstupovať do všetkých priestorov\na dopravných prostriedkov podnikateľa, ktoré súvisia s činnosťou alebo s konaním podnikateľa, s cieľom\nvykonať inšpekciu.“\n68. Podľa § 22a ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z. „Pri vykonávaní prešetrovania a v prvostupňovom\nkonaní poverí zamestnancov úradu na vykonanie inšpekcie podpredseda úradu, v konaní pred radou\npoverí zamestnancov úradu predseda rady. Poverenie obsahuje meno, priezvisko a funkciu osoby\nvydávajúcej poverenie, označenie podnikateľa, v ktorého priestoroch a dopravných prostriedkoch sa má\ninšpekcia vykonať, časový rozsah vykonávania inšpekcie, predmet a účel inšpekcie, meno a priezvisko\nzamestnanca úradu povereného výkonom inšpekcie, poučenie o právach a povinnostiach podnikateľa, v\nktorého priestoroch a dopravných prostriedkoch sa má inšpekcia vykonať, podpis osoby, ktorá poverenie\nvydala, číslo poverenia a odtlačok pečiatky úradu.“\n69. Podľa § 22a ods. 3 zákona č. 136/2001 Z. z. „Zamestnanec úradu sa pri výkone inšpekcie\npreukazuje poverením podľa odseku 2, ktorého rovnopis predloží pri začatí inšpekcie podnikateľovi\nalebo akémukoľvek zamestnancovi podnikateľa, v ktorého priestoroch a dopravných priestoroch sa má\ninšpekcia vykonať.“\n70. Podľa § 22a ods. 4 zákona č. 136/2001 Z. z. „O priebehu inšpekcie vyhotovia zamestnanci úradu\nzápisnicu. Podpísaním zápisnice sa považuje inšpekcia za skončenú. Inšpekcia je skončená aj vtedy,\nak niektorá z osôb prítomných pri inšpekcii odmietla podpísať zápisnicu; dôvody odmietnutia sa uvedú\nv zápisnici. Úrad môže výkon inšpekcie z objektívnych dôvodov prerušiť na nevyhnutne potrebný čas,\na to aj opakovane.“\n71. Podľa § 22a ods. 5 zákona č. 136/2001 Z. z. „Na zabezpečenie získania informácií a podkladov\nuvedených v § 22 ods. 2 majú zamestnanci úradu v priebehu inšpekcie právo, a v prípade utajovaných\nskutočností za dodržania podmienok ustanovených osobitným predpisom,\na) zapečatiť podklady alebo nosiče, na ktorých sú informácie zaznamenané, zapečatiť priestory a ich\nvybavenie, ako aj dopravné prostriedky na určitý čas a v rozsahu nevyhnutnom na vykonanie inšpekcie,\nb) odňať podklady alebo nosiče, na ktorých sú informácie zaznamenané, na nevyhnutný čas s cieľom\nvyhotoviť kópie alebo získať prístup k informáciám, ak úrad nemôže počas výkonu inšpekcie, najmä z\ntechnických dôvodov, získať prístup k informáciám alebo vyhotoviť kópie podkladov alebo dokumentov,\nc) zabezpečiť si vstup do priestorov a dopravných prostriedkov podnikateľa, otvoriť uzatvorené priestory\na ich vybavenie alebo si iným spôsobom zabezpečiť prístup k podkladom alebo nosičom, na ktorých sú\ninformácie zaznamenané; na zabezpečenie prístupu je úrad oprávnený prizvať iné osoby spôsobilé na\nzabezpečenie prekonania prekážky,\nd) zabezpečiť si prístup ku všetkým informáciám, ktoré boli uložené v akejkoľvek elektronickej podobe\nna dátových nosičoch podnikateľa alebo ktoré boli vytvorené v akejkoľvek elektronickej podobe\npodnikateľom, alebo ku ktorým má podnikateľ prístup v súvislosti s jeho činnosťou, vrátane informácií,\nktoré sú uložené v akejkoľvek elektronickej podobe na dátových nosičoch iných subjektov a podnikateľ\nk nim má prístup a využíva ich pre svoju činnosť; na zabezpečenie prístupu k týmto nosičom je úrad\n\noprávnený prizvať iné osoby spôsobilé na zabezpečenie takého prístupu, ktorým však týmto nevzniká\noprávnenie na prístup k informáciám.“\n72. Podľa § 22a ods. 6 zákona č. 136/2001 Z. z. „Zamestnanci úradu sú oprávnení vyhotoviť kópie\nakýchkoľvek informácií v listinnej podobe, všetkých počítačových údajov a podkladov uložených v\nakejkoľvek elektronickej podobe na dátovom nosiči podľa odseku 5 písm. d).“\n73. Podľa § 22a ods. 8 zákona č. 136/2001 Z. z. „Ak je dôvodné podozrenie, že sa v iných\npriestoroch alebo dopravných prostriedkoch podnikateľa, ako uvedených v odseku 1, ako aj v\nsúkromných priestoroch alebo súkromných dopravných prostriedkoch súčasných alebo bývalých\nzamestnancov podnikateľa nachádzajú podklady alebo dokumenty, ktoré súvisia s činnosťou alebo\nkonaním podnikateľa, na základe ktorých možno preukázať obmedzenie súťaže, úrad môže vykonať\ninšpekciu v týchto priestoroch na základe súhlasu súdu s inšpekciou vydaného na návrh úradu. Súhlas\nsúdu s inšpekciou doručí úrad osobe, u ktorej sa inšpekcia vykoná, pri začatí inšpekcie. Ak osoba, u\nktorej sa má inšpekcia vykonať, nie je prítomná, úrad súhlas súdu s inšpekciou odovzdá na poštovú\nprepravu najneskôr do 24 hodín po vykonaní inšpekcie spolu s odpisom zápisnice o vykonaní inšpekcie.“\n74. Podľa § 23 zákona č. 136/2001 Z. z. „Na postup úradu podľa § 22 ods. 1 písm. a) až c) a § 22a\nsa nevzťahujú ustanovenia tohto zákona upravujúce konanie a ustanovenia všeobecného predpisu\no správnom konaní, okrem ustanovení o plynutí lehôt, doručovaní, zastupovaní, zápisnici a vylúčení\nzamestnancov alebo členov správneho orgánu, ktoré sa použijú primerane.“\n75. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR “Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a\nv rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“\n76. Podľa čl. 14 ods. 3 Ústavy SR „Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich\npodstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.“\n77. Podľa čl. 55 ods. 2 Ústavy SR „Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž.\nPodrobnosti ustanoví zákon.“\n78. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru „Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného\nživota, obydlia a korešpondencie.“\n79. Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru „Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem\nprípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej\nbezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a\nzločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.“\nVII. Právne posúdenie veci správnym súdom\n80. Správny súd uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v\nBratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začali svoju činnosť 01.06.2023.\nV zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave,\nKrajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna\nvec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského\noddelenia 16Sa, ďalej 18Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola\ndňa 21. mája 2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa.\n81. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že\nžaloba bola podaná včas (§ 256 SSP), oprávnenou osobou (§ 252 SSP) a je prípustná (najmä § 6 a §\n7 SSP).\n82. Súd namietaný iný zásah orgánu verejnej správy preskúmal v medziach žalobných bodov, pričom\nvychádzal zo stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia správneho súdu (§ 135 ods. 2 písm. a)\nSSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal predovšetkým zo žalovaným predloženého\nadministratívneho spisu.\n\n83. Pri posúdení zákonnosti iného zásahu – inšpekcie vykonanej voči viacerým obchodným\nspoločnostiam zo skupiny AGROFERT - sa správny súd vysporiadaval s právnymi otázkami, ku\nktorým zatiaľ neexistuje ustálená súdna prax. Rozhodnutiu správneho súdu v tejto veci predchádzajú\nrozhodnutia správneho súdu nasledujúcich veciach: sp. zn. BA-4Sa/75/2017 zo dňa 23.10.2023 (žalobca\nA. C.), sp. zn. BA-6Sa/76/2017-517 zo dňa 04.04.2024 (žalobca PEZA), BA-8Sa/69/2017 zo dňa\n09.10.2024 (žalobca PENAM SK ako právny nástupca PBP) a sp. zn. BA-6Sa/75/2017 zo dňa\n17.02.2025 (žalobca PENAM CZ).\n84. Správny súd v právnom posúdení najprv vymedzil všeobecné východiská, z ktorých pri posúdení veci\nvychádzal (VII.1), a následne sa postupne vysporiadal s jednotlivými námietkami účastníkov konania\n– potrebou predchádzajúce súhlasu súdu s inšpekciou (VII.2), možným zásahom do práv podľa čl. 8\nods. 1 Dohovoru a testom proporcionality (VII.3), otázkou zásahu do práv žalobcu výkonom inšpekcie\na rešpektovania LPP (VII.4 a VII.8), zákonnosťou postupu žalovaného pri samotnom výkone inšpekcie\n(VII.5, VII.6,VII.7 a VII.9) a otázkou rozširovania žaloby v priebehu konania (VII.10).\nVII.1 Všeobecné východiská\n85. Správny súd v úvode uvádza, že predmetná vec patrí do oblasti súťažného resp. v užšom zmysle\nprotimonopolného práva. Chráneným objektom protimonopolného práva je taká súťažná štruktúra trhu,\nktorá je spôsobilá vytvárať na podnikateľov tlak smerujúci k tomu, aby ponúkali odberateľom plnenia\nčoraz vyššej kvantity a kvality za čoraz nižšie ceny. Ťažiskom protimonopolného práva sú protisúťažné\npraktiky podnikateľov, teda dohody obmedzujúce súťaž, zneužívanie dominantného postavenia a\nkoncentrácie vytvárajúce alebo posilňujúce dominantné postavenie. Súčasťou protimonopolného práva\nsú však aj pravidlá vzťahujúce sa na konanie orgánov verejnej moci (LAPŠANSKÝ, Lukáš. Ochrana\nhospodárskej súťaže pred protisúťažnými zásahmi orgánov verejnej moci [elektronická publikácia]. 1.\nvyd. Bratislava : Ústav štátu a práva SAV, 2020. 8 s.).\n86. Ústavný základ prijatia zákonnej právnej úpravy ochrany hospodárskej súťaže je daný v čl. 55\nods. 2 Ústavy SR. Štát zabezpečuje ochranu podľa článku 55 ods. 2 Ústavy SR aj tým, že vymedzuje\nnedovolené konania a ustanovuje právne prostriedky a záruky proti nim. Pravidlá hospodárskej súťaže\nnemajú slúžiť len alebo prednostne na ochranu priamych záujmov účastníkov hospodárskej súťaže, ale\naj na ochranu štruktúry trhu, a tým hospodárskej súťaže ako takej.\n87. Cieľom činnosti žalovaného je podpora hospodárskej súťaže a jej ochrana pred nedovoleným\nkonaním. Pre naplnenie týchto cieľov zákon zveruje žalovanému rozsiahle právomoci, ktoré môže\nvyužívať v rámci výkonu inšpekcií, aj v rámci správnych konaní vedených vo veciach konkrétnych\nprotisúťažných deliktov. Postup žalovaného v čase výkonu inšpekcie bol upravený v § 22 a § 22a\nzákona č. 136/2001 Z. z., ktoré mu aj mimo správneho konania dávali pomerne rozsiahle vyšetrovacie\nprávomoci, ktoré umožňujú viesť inšpekciu efektívnym spôsobom. Tieto oprávnenia je však potrebné\naplikovať primerane s ohľadom na to, že subjekty, u ktorých je inšpekcia vykonávaná, nie sú (vždy)\núčastníkmi správneho konania a nedisponujú príslušnými procesnými oprávneniami. V rámci výkonu\ninšpekcie musí byť rešpektovaná zásada proporcionality, teda musí byť sledovaný legitímny cieľ,\ninšpekcia musí byť pre dosiahnutie tohto cieľ nevyhnutná a tomuto cieľu primeraná.\n88. Zákonom predvídaný legitímny cieľ inštitútu inšpekcie spočíva v kontrole dodržiavania\nvnútroštátneho, prípadne aj únijneho, práva konkrétnym súťažiteľom a v prípade zistenia skutočností,\nktoré by mohli nasvedčovať protiprávnemu obmedzovaniu hospodárskej súťaže, v zhromaždení\npodkladov pre vyhodnotenie, či žalovaný začne správne konanie o správnom delikte. Účelom inšpekcie\nje aj ochrana súťažiteľov, aby voči nim nebolo bezdôvodne začaté konanie, týkajúce sa možného\nporušenia súťažného práva, ktoré by bolo založené na neúplných alebo nepodložených informáciách.\nOkrem poznatkov získaných z vlastnej činnosti môže žalovaný získať podozrenie z protisúťažného\nkonania aj na základe podnetu získaného od iného subjektu.\n89. Inšpekcia je nástrojom na zaobstaranie dôkazov o možnom porušení zákona o ochrane\nhospodárskej súťaže a žalovaný k nej pristupuje zvyčajne v úvodnej fáze celého procesu, prípadne\naj pred začatím samotného konania za podmienok uvedených v § 22 a 22a zákona č. 136/2001 Z. z.\n(aktuálne § 17 zákona č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých\n\nzákonov v znení neskorších predpisov). Ak by žalovaný už disponoval dôkazmi, že k protiprávnemu\nkonaniu došlo, nemusel by k výkonu inšpekcie pristúpiť. Ak žalovaný pristúpi k vykonaniu inšpekcie,\nktorá je spravidla najúčinnejším nástrojom na získanie dôkazov na preukázanie protisúťažného konania,\nmusí subjektu, voči ktorému inšpekcia smeruje, oznámiť účel inšpekcie. Oznámenie účelu inšpekcie\nje podstatné pre stanovenie hraníc, v rámci ktorých žalovaný zaisťuje dohľad nad plnením súťažných\npravidiel, aby nedošlo k vyhľadávaniu a získavaniu neoprávnenému zberu informácií (tzv. rybárskej\nvýprave). Predmet inšpekcie musí byť vymedzený dostatočne určito, aby nebol zameniteľný s iným\nprotiprávnym konaním a aby bolo rešpektované právo na právnu pomoc ako súčasť práva na spravodlivý\nproces. Musí teda existovať proporcionálny vzťah medzi rozsahom podozrení, rozsahom poverenia\nna vykonanie inšpekcie a rozsahom samotného výkonu inšpekcie. Žalovaný môže zaistiť iba tie\ninformácie a dokumenty, ktoré súvisia s jeho pôvodným podozrením, premietnutým do vymedzenia účelu\na predmetu poverenia.\n90. Vecným predmetom sporu v tomto prípade je, či inšpekcia, vykonaná v obchodných priestoroch\nžalobcu, bola zákonná z hľadiska podmienok pre vykonanie inšpekcie (súhlas súdu/poverenie\nzástupcom žalovaného), priebehu inšpekcie, dodržania práv dotknutých osôb a vyhotovenia kópii\ninformácií, ich zaistenia a nakladania s nimi.\nVII.2 Potreba predchádzajúceho súhlasu súdu s inšpekciou\n91. Podľa ustanovenia § 22a ods. 1 a 8 prvá veta zákona č. 136/2001 Z. z. pri plnení úloh podľa\ntohto zákona majú zamestnanci úradu, ako aj osoby poverené plnením úloh patriacich do pôsobnosti\núradu (ďalej aj ako \"zamestnanci žalovaného\") právo na základe písomného poverenia vstupovať do\nvšetkých priestorov a dopravných prostriedkov podnikateľa, ktoré súvisia s činnosťou alebo s konaním\npodnikateľa, s cieľom vykonať inšpekciu. Ak je dôvodné podozrenie, že sa v iných priestoroch alebo\ndopravných prostriedkoch podnikateľa, ako uvedených v odseku 1, ako aj v súkromných priestoroch\nalebo súkromných dopravných prostriedkoch súčasných alebo bývalých zamestnancov podnikateľa\nnachádzajú podklady alebo dokumenty, ktoré súvisia s činnosťou alebo konaním podnikateľa, na základe\nktorých možno preukázať obmedzenie súťaže, úrad môže vykonať inšpekciu v týchto priestoroch\nna základe súhlasu súdu s inšpekciou vydaného na návrh úradu. Uvedené zákonné ustanovenie\nv ods. 8 odkazuje na § 430 až 437 SSP. Zákon č. 136/2001 Z. z. rozlišuje z hľadiska zákonných\npredpokladov pre vykonanie inšpekcie medzi (i) priestormi a dopravnými prostriedkami podnikateľa,\nktoré súvisia s jeho činnosťou alebo s jeho konaním (ďalej len „podnikateľské priestory“), a medzi (ii)\ninými priestormi podnikateľa, ako priestormi súvisiacimi s jeho činnosťou alebo konaním, a súkromnými\npriestormi a dopravnými prostriedkami súčasných alebo bývalých zamestnancov podnikateľa (ďalej len\n„iné ako podnikateľské priestory“). Podľa zákona č. 136/2001 Z. z. je možné inšpekciu v podnikateľských\npriestoroch vykonať na základe písomného poverenia podpredsedu alebo predsedu Protimonopolného\núradu SR. Na vykonanie inšpekcie v iných ako podnikateľských priestoroch je potrebný aj predchádzajúci\nsúhlas súdu.\n92. Žalobca tvrdí, že súčasnú právnu úpravu uvedenú v Správnom súdnom poriadku, týkajúcu sa\nkonania o vydaní súhlasu s inšpekciou podľa § 430 a nasl. SSP je potrebné interpretovať tak, že ex ante\nsúhlas súdu je potrebný v prípade akejkoľvek inšpekcie vykonávanej žalovaným. Žalobca tvrdí, že právo\nna ochranu súkromia a obydlia, garantované v čl. 8 ods. 1 Dohovoru a v Ústave SR, môže byť pri inšpekcii\nžalovaného zachované len vtedy, ak je inšpekcia vykonaná na základe ex ante súhlasu súdu, pretože\nsystém ex post súdnej kontroly zavedený od 01.07.2016 neposkytuje bezprostrednú a účinnú ochranu,\na to najmä s ohľadom na dĺžku súdneho konania o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy,\nv ktorom sú tieto veci prejednávané a rozhodované. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na potrebu\ndodržiavania zásady legality, povinnosti ústavne konformného výkladu a zásady in dubio mitius.\n93. Správny súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že na výkon inšpekcie, ktorá bola v tomto\nprípade vykonaná v podnikateľských priestoroch žalobcu (čo nebolo medzi účastníkmi sporné), bol\npotrebný predchádzajúci súhlas súdu a pokiaľ takýto súhlas nebol daný, výkon inšpekcie bol od začiatku\nnezákonný. Ustanovenie § 430 ods. 1 SSP v závere odkazuje na osobitný právny predpis, ktorým bol\nv čase výkonu inšpekcie v tomto prípade zákon č. 136/2001 Z. z. Podľa názoru správneho súdu je\nzákona č. 136/2001 Z. z. v postavení lex specialis vo vzťahu k SSP, ktorý je potrebné považovať za lex\ngeneralis. Ustanovenie § 22 zákona č. 136/2001 Z. z. vymedzuje právomoci žalovaného, medzi ktorými\nje pod písm. k) uvedená aj konkrétna právomoc žalovaného podať návrh na súd na vydanie súhlasu s\n\ninšpekciou na výkon svojich činností podľa § 22a ods. 8 zákona č. 136/2001 Z. z., teda v prípadoch, keď\nmá byť inšpekcia vykonaná v iných ako podnikateľských priestoroch.\n94. Správny súd považuje za nepochybné, že pokiaľ bola inšpekcia vykonaná iba v podnikateľských\npriestoroch žalobcu, nebolo potrebné, aby žalovaný pred začatím výkonu inšpekcie disponoval\nsúhlasom súdu a zamestnanci žalovaného boli oprávnení vykonať inšpekciu len na základe Poverenia\npodpredsedu úradu v súlade s ustanoveniami § 22a ods. 1 až 3 zákona č. 136/2001 Z. z. Ak by\nprijatím novej procesnoprávnej úpravy v oblasti správneho súdnictva mal zákonodarca v úmysle zmeniť\nprocesný postup žalovaného v oblasti vykonávania inšpekcií, bol by novelizovaný aj zákon č. 136/2001\nZ. z., na ktorý § 430 SSP odkazuje a nie je s ním v rozpore. Aj v dôvodovej správe k zákonu č.\n187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov, ktorý nahradil zákon č. 136/2001 Z. z. a ktorý obsahuje takmer identickú úpravu\npokiaľ ide o vykonávanie inšpekcie v podnikateľských priestoroch a v iných ako podnikateľských\npriestoroch, je k ustanoveniu § 17 uvedené „Zamestnanci úradu vykonávajú inšpekciu v priestoroch\na dopravných prostriedkoch podnikateľa, ktoré súvisia s činnosťou a konaním podnikateľa len na základe\nPoverenia predsedom úradu, súdny súhlas, ako je to zrejmé zo znenia zákona, sa nevyžaduje. Návrh\nzákona špecifikuje, aké náležitosti má toto Poverenie obsahovať. Právna úprava vykonávania inšpekcií\nv iných priestoroch alebo dopravných prostriedkoch podnikateľa, ako aj súkromných priestoroch alebo\nsúkromných dopravných prostriedkov zamestnancov podnikateľa sa oproti súčasnému zneniu výrazne\nnemení. Tento typ inšpekcií je naďalej možné vykonávať na základe rozhodnutia úradu a so súhlasom\nsprávneho súdu vydaným podľa Správneho súdneho poriadku na návrh úradu.“\n95. Správny súd sa tiež nestotožňuje s názorom žalobcu, že ex post súdny prieskum iných zásahov\norgánov verejnej správy - inšpekcií stratil od 01.07.2016 bezprostrednosť a účinnosť. Ani skutočnosť, že\nvo vzťahu k súdnym konaniam, týkajúcim sa predmetnej inšpekcie, Ústavný súd konštatoval porušenie\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, neznamená, že\naktuálna právna úprava súdnej kontroly zákonnosti výkonu inšpekcií žalovaným nesmeruje k záruke\nefektívneho a včasného prostriedku ochrany práv dotknutých subjektov. V tomto prípade ide o ojedinelé\nzlyhanie, ktoré však nemôže byť demonštrované ako dôkaz neúčinnosti zákonom garantovanej súdnej\nochrany v oblasti iných zásahov orgánov verejnej správy. Hoci na rozhodnutie o zásahových žalobách\nnie je daná zákonná lehota, ide o veci, ktoré, vychádzajúc z aktuálnej judikatúry Najvyššieho správneho\nsudu SR, patria medzi prednostné: „Na tomto mieste Najvyšší správny súd kladie dôraz na tú skutočnosť,\nže žalobu proti inému zásahu je potrebné na správnom súde prejednávať prednostne, a to vzhľadom na\nspravidla naliehavú potrebu poskytnúť právnu ochranu proti atypickým formám činnosti orgánov verejnej\nsprávy, ako aj preto, že prílišným vyčkávaním na strane správneho súdu s rozhodovaním o žalobe proti\ninému zásahu už jej prípadný i pozitívny účinok môže oslabovať, osobitne v situácii, keď iný zásah\nsúvisí s určitým administratívnym konaním a toto už bolo zavŕšené vydaním rozhodnutia.“ (rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 5Shk/2/2022 zo dňa 30.03.2023). Pokiaľ súd v konaní\nnepostupoval bez zbytočných prieťahov, žalobca mal k dispozícií na to určené prostriedky ochrany, ktoré\naj využil. Záver o neúčinnosti súdnej ochrany poskytovanej ex post nie je možné urobiť ani na základe\nskutočností, ktoré nebolo možné v čase pred začatím výkonu inšpekcie predvídať, ako je napríklad\npersonálna poddimenzovanosť konajúceho súdu v spojení s vysokým nápadom vecí a s poukázaním\nna to, že agenda vybavovaná sudcami podľa ustanovenia § 23 ods. 2 SPP je v zmysle judikatúry\nNajvyššieho správneho súdu SR v zásade v celom rozsahu považovaná za prednostnú.\n96. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžnz/2/2015 zo dňa\n28.04.2016 (ďalej len „rozsudok Capgemini“), tento rozsudok nie je v predmetnej veci priliehavý, keďže\ninšpekcia (realizovaná dňa 04.02.2014) bola v danom prípade vykonaná za účinnosti zákona č. 99/1963\nZb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorého § 78a OSP\nupravoval inštitút zabezpečenie dôkazu v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže. Cieľom predmetného\ninštitútu bolo zabezpečenie dôkazu vo veciach týkajúcich sa porušovania pravidiel hospodárskej súťaže.\nZároveň v tom čase ešte nebolo platné a účinné ustanovenie § 22a zákona č. 136/2001 Z. z., ktoré\ns účinnosťou od 01.07.2014 podrobnejšie upravilo procesný postup pri vykonaní inšpekcie pred začatím\nkonania vrátane úpravy prípadov, v ktorých je postačujúce poverenie podpredsedu resp. predsedu\nžalovaného na vykonanie inšpekcie a prípady, v ktorých je potrebný aj predchádzajúci súhlas súdu. Na\nrozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy zabezpečenia dôkazu v sporoch o ochranu hospodárskej\nsúťaže podľa § 78a OSP, platnej do 30. júna 2016, úprava Správneho súdneho poriadku je ponímaná\nako inštitút súdnej kontroly výkonu verejnej správy ex post. Ex ante súdna kontrola je vyžadovaná len\n\nv prípadoch, ak je dôvodné podozrenie, že sa v iných ako podnikateľských priestoroch nachádzajú\npodklady alebo dokumenty, ktoré súvisia s činnosťou alebo konaním podnikateľa, na základe ktorých\nmožno preukázať obmedzenie súťaže. V tomto smere správny súd neidentifikoval nejasnosť právnej\núpravy v tom zmysle, že by bola možnosť dvojakého výkladu práva, ako to uvádza žalobca, a preto nie\nje potrebné postupovať podľa zásady in dubio mitius.\n97. Ani z judikatúry ESĽP, na ktorú žalobca poukazoval, nevyplýva, že by výkon inšpekcie vykonaný\nbez ex ante súdneho súhlasu bol v každom prípade nezákonný. ESĽP len zdôrazňuje, že v prípade, ak\nvnútroštátne právo oprávňuje orgán verejnej moci na vykonanie inšpekcie (prehliadky) bez súhlasu súdu,\nmusí byť ESĽP obozretnejší a vo veciach týkajúcich sa ochrany jednotlivcov pred svojvoľnými zásahmi\nverejnej moci do práv zaručených čl. 8 Dohovoru vyhodnocovať, či je nedostatok súhlasu súdu pred\nvykonaním inšpekcie vyvážený účinnou súdnou kontrolou realizovanou ex post facto (rozsudok ESĽP\nsťažovateľa Delta pekárny zo dňa 02.10.2014 vo veci sťažnosti č. 97/11). Správny súd je presvedčený,\nže aktuálna vnútroštátna právna úprava Slovenskej republiky poskytuje dostatok procesných záruk, aby\nbolo zamedzené riziku zneužitia právomoci zo strany žalovaného pri výkone inšpekcie podľa zákona\no ochrane hospodárskej súťaže, vrátane možnosti zničenia získaných kópií dokumentov, ak súd dospeje\nk záveru o nezákonnosti výkonu inšpekcie.\n98. Uvedenú námietku žalobcu preto správny súd považuje za nedôvodnú a nezakladajúcu nezákonnosť\ninšpekcie.\nVII.3 Zásah do práv podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru, test proporcionality a Poverenie\n99. Žalobca namietal zásah do jeho práv garantovaných v čl. 8 ods. 1 Dohovoru uvádzajúc, že\nz judikatúry ESĽP vyplýva, že právo na rešpektovanie súkromia, obydlia a korešpondencie zahŕňa aj\nprávo obchodnej spoločnosti na rešpektovanie jej sídla, pobočiek a obchodných priestorov. V tomto\nsmere je potrebné porovnať ciele, ku ktorým uvedené ustanovenie Dohovoru smeruje, s cieľmi, ku\nktorým smeruje celá súťažná právna úprava odvíjajúca sa v danej veci od potreby odhaliť a sankcionovať\nkonanie, ktoré je v rozpore s § 1 a § 10 ods. 7 až 11 zákona č. 136/2001 Z. z. a určiť, či bol zásah\nodôvodnený podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru, teda či bol vykonaný v súlade so zákonom, sledoval legitímny\ncieľ a bol v demokratickej spoločnosti nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.\n100. Článok 8 Dohovoru zaručuje okrem iného nedotknuteľnosť obydlia, ktorá však môže byť prelomená\nzákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné (okrem iného) v záujme hospodárskeho\nblahobytu krajiny a ochrany práv a slobôd iných. Pokiaľ sa teda zasahuje do práv garantovaných čl. 8\nDohovoru, takýto zásah je možný len na základe zákona, ktorým je v tomto prípade zákon č. 136/2001\nZ. z., konkrétne ustanovenia § 22 a 22a zákona. Z ustanovenia § 22a vyplývajú jednoznačné podmienky\nvykonania takéhoto úkonu – vstupu do všetkých priestorov a dopravných prostriedkov podnikateľa, ktoré\nsúvisia s činnosťou alebo s konaním podnikateľa, s cieľom vykonať inšpekciu, ako aj rozsah a okruh\noprávnených aj povinných osôb subjektov.\n101. Zároveň však musí byť splnená aj druhá podmienka, a to legitímny záujem, v tomto prípade\nzáujem hospodárskeho blahobytu krajiny a ochrany práv a slobôd iných. Aj uvedená podmienka\nje v tomto prípade podľa názoru správneho súdu splnená. Legitimita záujmu je vyjadrená tým, že\nkonanie zainteresovaných subjektov, ktorého možný protisúťažný charakter bol inšpekciou zisťovaný,\nmá v prípade jeho preukázania deliktuálny rozmer, ako aj tým, že samotný základný právny\npredpis pre odhaľovanie takéhoto konania vopred neohlásenú inšpekciu v obchodných priestoroch\npodnikateľa priamo predvída, a to v súvislosti so stále náročnejším zisťovaním protisúťažného\nkonania za účelom dosiahnutia účinnej ochrany hospodárskej súťaže. Legitimita záujmu je nakoniec\ndaná aj tým, že v takýchto prípadoch sú často kľúčovým dôkazom protisúťažného konania dôkazy\no vzájomnej komunikácii a koordinácii medzi dotknutými subjektami, ktoré sa nachádzajú zvyčajne\npráve v obchodných priestoroch podnikateľa. Bez možnosti vopred neohláseného vstupu do týchto\npriestorov za účelom výkonu inšpekcie (za splnenia zákonných podmienok), dôvodiac za každých\nokolností garanciou práva na rešpektovanie obydlia, by mohlo byť v podstate znemožnené preukázanie\nkonania, ktoré môže napĺňa znaky skutkovej podstaty neoznámenia koncentrácie pred tým, ako sa začnú\nvykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z koncentrácie alebo porušenia zákazu vykonávať práva a\npovinnosti vyplývajúce z koncentrácie.\n\n102. Tým je dané splnenie aj tretej z podmienok uvedených v čl. 8 ods. 2 Dohovoru, keďže je daná\nnaliehavá celospoločenská potreba zásahu, ktorý sa v prípade, že sa dôkazy o protisúťažnom konaní sa\nmôžu nachádzať práve v obchodných priestoroch podnikateľa resp. subjektov v rámci podniku, javí ako\nprimeraný sledovanému cieľu, ktorým je efektívna ochrana hospodárskej súťaže zabezpečujúca okrem\niného aj právo iných subjektov na výkon ich hospodárskej činnosti podľa jasne stanovených a účinne\nvynucovaných pravidiel.\n103. Z hľadiska primeranosti a vhodnosti zásahu je potrebné vziať do úvahy, že žalovaný je v prípade\npodozrenia, že došlo alebo dochádza k protisúťažnému konaniu, v náročnej pozícii, čo sa týka\nzískavania dôkazov relevantných na jeho preukázanie. Inšpekcia je často nezastupiteľným a jediným\nmožným nástrojom na získanie dôkazov. K začatiu konania a k vykonaniu inšpekcie je potrebné\nmať podklady a poznatky, na základe ktorých má žalovaný dôvodné podozrenie (nie istotu), že\nk protisúťažnému konaniu došlo, teda musí byť daná pravdepodobnosť takéhoto konania. Musí\nexistovať proporcionálny vzťah medzi rozsahom podozrení, ktoré sa premietnu do rozsahu poverenia\nna výkon inšpekcie, a rozsahom výkonu samotnej inšpekcie. Pre posúdenie vhodnosti využitia inšpekcie\nako vhodného vyšetrovacieho prostriedku je podstatné posúdenie existencie konkrétnych skutkových\nzistení, ktoré mal žalovaný k dispozícii pred začatím inšpekcie. Podmienka vhodnosti a primeranosti\nspočíva v tom, že inšpekcia sa zakladá na existencii konkrétnych vstupných indícií o tom, že mohlo\ndôjsť k protisúťažnému konaniu narúšajúcemu hospodársku súťaž. Žalobca v správnej žalobe vyjadril\ndomnienku, že inšpekcia bola vykonaná na základe podnetu Komisie, odkazujúc na informácie\nzverejnené v médiách. Žalovaný k tejto veci uviedol, že „Ako je zrejmé z odôvodnenia Poverenia,\nprešetrovanie úradu nadväzovalo na správne konanie o návrhu na povolenie koncentrácie, ktorá vznikla\ndňa 29.09.2011, a ktorá spočívala v získaní kontroly podnikateľa AGROFERT nad podnikateľmi PEZA\na Prvá Bratislavská pekárenská prostredníctvom spoločnosti EURO BAKERIES HOLDING, pričom\nsprávne konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu. Úrad následne počas prešetrovania zistil,\nže došlo k zmene vlastníctva spoločností PEZA a spoločnosti Prvá Bratislavská pekárenská, keď sa\njediným akcionárom spoločnosti PEZA stala spoločnosť Arfors, a.s. a jediným akcionárom spoločnosti\nPrvá Bratislavská pekárenská spoločnosť MAJETKY s.r.o. Spoločnosť MAJETKY, s.r.o. následne (v\nhorizonte pár mesiacov) po nadobudnutí spoločnosti Prvá Bratislavská pekárenská bola oficiálne\nakvirovaná do skupiny AGROFERT. Úrad získal dôvodné podozrenie, že podnikateľ Arfors a spoločnosť\nMAJETKY iba fiktívne mohli získať kontrolu nad spoločnosťami Prvá Bratislavská pekárenská a\nspoločnosťou PEZA s tým, že konečným vlastníkom oboch spoločností bol v určitej dobe aj oficiálne\nspoločnosť AGROFERT, ktorý sa postupne aj skutočne stal oficiálnym majiteľom oboch nadobúdaných\nspoločností.“ Žalovaný zároveň poukázal na to, že tvrdenie žalobcu vychádza z nepodloženého tvrdenia,\nktoré sa objavilo na webovom portáli Biztweetu2 v článku nazvanom „O Babišove pekárne sa zaujíma\nBrusel“ a na webovom sídle denníka SME v článku nazvanom „Babišovo tajné ovládnutie slovenských\npekární rieši aj Únia“3. Žalovaný podotkol, že tieto tvrdenia na svojom webovom sídle dementoval a tieto\ntvrdenia nie sú pravdivé.\n104. V nadväznosti na uvedenú námietku a pre overenie, či prvotné podklady a poznatky\nopodstatňovali podozrenie žalovaného z protisúťažného konania, sa správny súd oboznámil aj\ns časťou administratívneho spisu, ktorá obsahuje podozrenia a skutkové zistenia predchádzajúce\nvýkonu inšpekcie a vydaniu Poverenia na vykonanie inšpekcie. Po preskúmaní uvedených podkladov\nv administratívnom spise správny súd konštatuje, že žalovaný svoje podozrenia v Poverení dostatočne\nšpecifikoval a tieto skutočnosti vyplývajú a sú v súlade s obsahom príslušnej časti administratívneho\nspisu. Žalovaný vychádzal z dostatočného rozsahu podozrenia, ktoré je primerané rozsahu Poverenia\nna vykonanie inšpekcie. Pokiaľ žalobca namietal, že o vykonanie inšpekcie požiadala Komisia, a na\nvýkon inšpekcie iniciovanej Európskou komisiou je v zmysle § 430 a nasl. SSP v spojení s § 22\nods. j) zákona č. 16/2001 Z. z. potrebný súhlas súdu, správny súd preskúmal administratívny spis\naj z tohto hľadiska a konštatuje, že uvedená domnienka nemá oporu v administratívnom spise a\ninšpekcia nebola vykonaná na žiadosť Komisie. Na základe uvedených skutočností správny súd dospel\nk záveru, že z obsahu administratívneho spisu sa dá vyvodiť dôveryhodnosť a vecný predpoklad\ntýkajúci sa podozrenia z protisúťažného konania, ku ktorému mohlo následne Poverenie na výkon\ninšpekcie zameranie inšpekcie smerovať. Na základe informácií získaných zo svojej predchádzajúcej\nčinnosti, verejne dostupných informácií a ďalších informácií obsiahnutých v administratívnom spise bol\nžalovaný v dostatočnej miere schopný pred vykonaním inšpekcie identifikovať a formulovať pochybnosti\no zákonnosti postupu dotknutých podnikateľských subjektov, teda že konanie alebo činnosť podnikateľa\nboli realizované spôsobom, ktorý je podľa zákona č. 136/2001 Z. z. zakázaný. Tieto poznatky sa\n\nnásledne pretavili do formulácie účelu inšpekcie uvedenom v Poverení. Účelom inšpekcie bolo na\nzáklade podozrení, že mohlo dôjsť k porušeniu zákona č. 136/2001 Z. z., ktoré je potrebné odhaliť\na sankcionovať, získať podklady a informácie na overenie skutočností opísaných v predmete Poverenia,\no ktorých mal žalovaný vedomosť už ku dňu vykonania inšpekcie a ktoré odôvodňujú vykonanie\ninšpekcie, ako aj získanie ďalších informácií, ktoré ešte žalovanému neboli známe alebo neboli plne\nidentifikované a súvisia s podozrením. Dôvody pre vopred neohlásený výkon inšpekcie, s možnosťou\nnáslednej súdnej kontroly, sa preto v tomto prípade javia ako dostatočné, primerané a z pohľadu\ncelospoločenského záujmu dostatočne presvedčivé, a teda spĺňajúce podmienky podľa čl. 8 ods. 2\nDohovoru.\n105. Pokiaľ ide o judikatúru ESĽP, v rozhodnutí vo vecí Société I. J. a ostatní proti Francúzsku zo\ndňa 16.04.2002, sťažnosť č. 37971/97, ESĽP konštatoval, že „Vychádzajúc z dynamického výkladu\nDohovoru sa Súdny dvor domnieva, že nastal čas rozhodnúť, že za určitých okolností možno práva\nzaručené článkom 8 Dohovoru vykladať tak, že zahŕňajú právo na rešpektovanie sídla spoločnosti,\njej pobočiek alebo iných obchodných priestorov.“ Uvedené však neznamená, že každý vstup do\nobchodných priestorov podnikateľa v rámci inšpekcie vykonávanej podľa zákona č. 136/2001 Z. z., je\npotrebné vyhodnocovať ako neoprávnený zásah do práva garantovaného dotknutému subjektu čl. 8\nods. 1 Dohovoru a vzťahovať na neho ochranu podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru. V predmetnej veci sa\nsprávny súd prikláňa k záveru, že nie sú dané také okolnosti, za ktorých by vykonanie inšpekcie malo\nbyť posúdené ako neoprávnený zásah do práva na rešpektovanie súkromia či obydlia žalobcu podľa čl.\n8 ods. 1 Dohovoru. Žalovaný dôvodne predpokladal, že komunikácia týkajúca sa konania, ktoré mohlo\nbyť vyhodnotené ako protisúťažné, prebiehala elektronicky, pričom obsah tejto komunikácie môže byť\nkľúčový pre preukázanie, že konanie bolo v rozpore so zákonom o hospodárskej súťaži, čo nebolo\nmožné preukázať inak, ako neočakávaným výkonom inšpekcie. Správny súd považuje za podstatnú\ntiež skutočnosť, že inšpekcia bola zameraná na podklady obchodnej povahy, pričom nebola získaná\nakákoľvek komunikácia, ale iba komunikácia vyhľadávaná na základe kľúčových slov, ako aj skutočnosť,\nže inšpekcia bola vykonaná len na mieste, vo vzťahu ku ktorému nebolo dôvodné predpokladať, že\nosoby tam vykonávajúce činnosť pre žalobcu, by vykonávali na tomto mieste aj inú ako pracovnú činnosť\nalebo sa tam zdržiavali za iným ako pracovným účelom. Obdobne požiadavka na prehliadané zariadenia\n(prenosné osobné počítače) zo strany žalovaného znela iba na zariadenia, ktoré dotknuté fyzické osoby\npoužívajú na výkon pracovných úloh pre žalobcu, nie (aj) na súkromné účely. Aj z časového hľadiska\n(výkon inšpekcie v rozsahu dvoch dní) možno pokladať inšpekciu za primeranú.\n106. Správny súd dospel z záveru, že rozsah úkonov, ktoré boli v rámci inšpekcie vykonané s cieľom\nzabrániť zničeniu alebo utajeniu dôkazov o protisúťažnom konaní, odôvodňoval napadnutý zásah\ndo práva žalobcu vykonaním inšpekcie v jeho obchodných priestoroch a žalobcovi boli poskytnuté\nprimerané a účinné záruky proti zneužitiu právomoci žalobcu. V tomto aspekte preto nemožno inšpekciu\nposúdiť ako nezákonnú.\nVII.4 K námietke, že žalobca nebol dotknutý konaním, ktoré bolo prešetrované\n107. Žalobca namietal odôvodnenie vykonania inšpekcie u žalobcu existenciou dôvodného podozrenia,\nže AGROFERT prostredníctvom PENAM CZ získal kontrolu nad spoločnosťami PEZA a BPB a túto\nmožnú koncentráciu AGROFERT žalovanému neoznámil, hoci tak mal urobiť. Žalobca tvrdí, že ako\nspoločnosť síce je dcérskou spoločnosťou PENAM CZ, a teda od roku 2006 súčasťou skupiny\nAGROFERT, ale žalobca nikdy nebol a ani nie je nijako dotknutý prešetrovanými transakciami, pretože\nv reťazci možnej zmeny kontroly nie je ani osobou, ktorá by kontrolu nadobúdala, ani osobou, ktorej by\nsa kontrola v dôsledku realizácie prešetrovaných transakcií akokoľvek menila. Nie je teda účastníkom\npreskúmavaných transakcií ani účastníkom tvrdenej koncentrácie, a preto nebol na vykonanie inšpekcie\nu neho žiaden dôvod. Výkon inšpekcie u žalobcu pokladá za tzv. fishing expedition, ktorá je zakázaná,\na preto nezákonná.\n108. Správny súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že žalobca nebol alebo nemohol byť dotknutý\nprešetrovanými transakciami resp. v súvislosti s predpokladaným vznikom koncentrácie spočívajúcej\nv získaní kontroly AGROFERT nad spoločnosťami PEZA a PBP. V tomto prípade je potrebné považovať\nPENAM CZ a žalobcu za jeden podnik. Uvedené je možné vyvodiť aj z odbornej literatúry poukazujúcej\nna judikatúru SDEÚ „Pojem podnik sa žiada v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie\ninterpretovať tak, že označuje hospodársku jednotku, hoci sa táto hospodárska jednotka z právneho\n\nhľadiska skladá z viacerých fyzických alebo právnických osôb. Adresátom práv a povinností vyplývajúci\nzo súťažného práva je tak podnik, ktorý sa nemusí zhodovať s konkrétnou právnou entitou a jeden\npodnik môže predstavovať aj viac právnych subjektov [...]. Materskej spoločnosti je možné uložiť\nsankciu za konanie dcérskej spoločnosti, ak dcérska spoločnosť neurčuje svoje správanie na trhu\nnezávisle, ale v podstate uplatňuje pokyny, ktoré jej dala materská spoločnosť, berúc do úvahy\nnajmä hospodárske, organizačné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi, a keďže\nsú materská spoločnosť a dcérska spoločnosť súčasťou tej istej hospodárskej jednotky, tvoria jeden\npodnik. Dôvodom pričítania je tak v podstate už aj abstraktná možnosť rozhodujúceho vplyvu materskej\nspoločnosti na dcérsku spoločnosť. Judikatúra nekladie vysoké nároky na preukázanie rozhodujúceho\nvplyvu materskej spoločnosti na dcérsku spoločnosť, ak je materská spoločnosť výlučným alebo\nskoro výlučným spoločníkom či akcionárom dcérskej spoločnosti.“ (CSACH, K., Husár, J., Obchodná\nspoločnosť ako právnická osoba, Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2014, 15 s.).\nUvedené vyplýva aj z rozhodnutia SDEÚ vo veci C-97/08 P, Akzo Nobel a i./Komisia z 10.09.2009\n(body 49. až 56. odôvodnenia). Z hľadiska eurokonformného výkladu by mali byť nielen relevantné\nnormy vnútroštátneho súťažného práva ako celky, ale aj jednotlivé pojmové znaky skutkových podstát\ntýchto noriem vykladané jednotne. Príkladom sú pojmy podnikateľ, ktorý vymedzuje osobnú pôsobnosť\nslovenského súťažného práva (§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 136/2001 Z. z.), a podnik, ktorý vymedzuje\nosobnú pôsobnosť európskeho súťažného práva. Hoci pojem podnikateľ vymedzuje osobnú pôsobnosť\nzákona č. 136/2001 Z. z. aj v prípadoch, na ktoré sa súbežne neaplikuje aj európske súťažné právo,\nvzhľadom na potrebu minimalizácie odlišností pri aplikácii európskeho a vnútroštátneho súťažného\npráva je nutné vykladať pojem podnikateľ vždy eurokonformne.\n109. Je potrebné vziať do úvahy, že ak by aj žalobca ako člen podnikateľskej skupiny nebol subjektom,\nktorého by sa priamo týkala alebo mohla týkať zmena kontroly v rámci skupiny, pôsobí na rovnakých\ntrhoch ako nadobudnuté subjekty a mohol byť priamo alebo nepriamo zapojený do procesu akvizície,\nkeďže je akvizíciou v rámci jeho pôsobenia na danom trhu priamo ovplyvnený. Nie je sporné, že žalobca\nbol v čase výkonu inšpekcie majetkovo a personálne prepojený s PENAM CZ, ktorá je od roku 2006\njediným akcionárom žalobcu, ako aj cez fyzickú osobu A. C., ktorý pôsobil v rozhodnom čase v rámci\nštatutárnych a dozorných orgánov dotknutých spoločností PENAM CZ a žalobcu. Zároveň správny súd\npoukazuje na to, že v krátkom čase po výkone inšpekcie s platnosťou k 01.01.2018 došlo k výmazu\nobchodnej spoločnosti PBP na základe zlúčenia a právnym nástupcom spoločnosti PBP sa stal žalobca.\nUvedená informácia vyplýva z verejne dostupných zdrojov. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, že nebol\nani nemohol byť nijako dotknutý prešetrovanými transakciami, ktoré mali viesť k nadobudnutiu kontroly\nPENAM CZ nad PEZA a PBP.\n110. Hoci za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, podľa zásady osobnej zodpovednosti, už\nnásledne na základe zistených skutočností môže zodpovedať konkrétny hospodársky subjekt v rámci\npodniku, inšpekcia je vykonávaná práve z dôvodu, že v štádiu dôvodného podozrenia z porušenia\npravidiel hospodárskej súťaže príslušný orgán nedisponuje dostatkom informácií na posúdenie, či\nk porušeniu pravidiel hospodárskej súťaže došlo a zo strany ktorého subjektu. Vykonanie inšpekcie\nu konkrétneho subjektu musí byť riadne odôvodnené, avšak samotná skutočnosť, že sa vo vzťahu\nk určitému hospodárskemu subjektu v rámci podniku javí, že stojí mimo schémy prešetrovanej\nkoncentrácie, ešte nezakladá nezákonnosť alebo nedôvodnosť vykonania inšpekcie v takomto\nhospodárskom subjekte. Žalobca ako dcérska spoločnosť napriek tomu, že má vlastnú právnu\nsubjektivitu, neurčuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate vykonáva pokyny, ktoré mu\ndáva materská spoločnosť, s prihliadnutím najmä na hospodárske, organizačné a právne väzby medzi\ntýmito dvoma právnymi subjektmi, a preto môže disponovať informáciami, ktoré sa týkajú koncentrácie\nspočívajúcej v získaní kontroly materskej spoločnosti nad inými hospodárskymi subjektami pôsobiacimi\nv tej istej oblasti podnikania a na tom istom trhu ako žalobca.\n111. Uvedenú námietku preto správny súd nepokladal za dôvodnú, považujúc za dostatočne\npreukázané, že žalobca bol v rozhodnom čase súčasťou podniku, vo vzťahu ku ktorému bola dané\ndôvodné podozrenie z protisúťažného konania a zároveň sám mohol byť dotknutý prešetrovanými\nobchodnými transakciami, čo opodstatňovalo výkon inšpekcie u žalobcu.\nVII.5 K námietke tzv. rybárskej výpravy a konaniu mimo územnej pôsobnosti\n\n112. Žalobca v žalobe a v replike uvádza, že inšpekcia bola zakázanou tzv. rybárskou expedíciou\n(fishing expedition), tvrdiac, že skutočným cieľom žalovaného bolo, prešetrujúc konanie PENAM CZ\na AGROFERTU, dostať sa okľukou cez žalobcu k informáciám o PENAM CZ a AGROFERTE. Žalovaný\nidentifikoval A. C., teda osobu pôsobiacu v orgánoch vyššie uvedených spoločností, ako osobu, ktorá\nby mohla disponovať hľadanými informáciami, a skutočným cieľom žalovanej bolo vykonať inšpekciu\nv PENAM CZ resp. v AGROFERTE prostredníctvom prehliadania e-mailovej schránky A. C..\n113. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd konštatuje, že v žalobcom naznačovanom\nsmere sa v spise nenachádzajú údaje indikujúce podozrenie, že by v danom prípade išlo o tzv.\nrybársku výpravu. Zamestnanci žalovaného neoznačili sami konkrétnu elektronickú schránku, ktorú\nchceli prehliadať, ale ako vyplýva zo Zápisnice po výzve zamestnancov žalovaného, aby zástupca\nžalobcu uviedol každú e-mailovú adresu, ktorú používajú osoby, ktoré podliehajú inšpekcii, pri plnení\npracovných úloh, samotný zástupca žalobcu označil ako pracovnú emailovú adresu, ktorú používa A. C.\npri plnení pracovných úloh pre žalobcu, adresu C.. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalovaný\npredpokladal alebo mal informáciu, akú pracovnú e-mailovú adresu štatutárni zástupcovia alebo iní\nzamestnanci žalobcu používajú na plnenie pracovných úloh, ani či používajú jednu e-mailovú adresu na\nplnenie pracovných úloh pre viaceré spoločnosti podniku. Nemožno preto považovať za preukázané,\nže žalovaný sa okľukou chcel dostať k informáciám, ktoré sa týkali iných subjektov ako žalobcu,\nprostredníctvom vykonania inšpekcie u žalobcu. Z priebehu inšpekcie tak, ako je zachytený v Zápisnici,\nnevyplýva, že by žalovaný cielene vyhľadával aj iné skutočnosti nesúvisiace s predmetom a účelom\ninšpekcie alebo že by zaistil celý obsah prehľadávaných elektronických schránok bez ohľadu na obsah\nkomunikácie. Žalovaný vedel, za akým účelom hľadal a vyhotovil kópie konkrétnych dokumentov. Nešlo\nteda o situáciu, žeby až priamo na mieste výkonu inšpekcie zisťoval, čo bude prešetrovať.\n114. Podľa názoru správneho súdu nie je rozhodujúce, či je relevantná komunikácia členov štatutárneho\norgánu žalobcu alebo iných zamestnancov žalobcu preposielaná na účet na inej doméne, ale podstatné\nje, či sa jedná o informácie resp. obchodné záznamy súvisiace s predmetom inšpekcie, prípadne\ns podozrením odôvodneným predchádzajúcimi zisteniami žalovaného. Správny súd sa stotožňuje\ns právnym názorom (vyjadreným aj v právnych normách práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže), že\nžalovanému by pri inšpekcii (vykonávanej za dodržania zákonných predpokladov na jej výkon) malo\nbyť umožnené získanie všetkých informácií súvisiacich s podnikom alebo združením podnikov, ktoré\nsú predmetom vyšetrovania, v digitálnej forme bez ohľadu na médium, na ktorom sú tieto informácie\nuchované, ako sú napríklad prenosné osobné počítače, mobilné telefóny, iné mobilné zariadenia alebo\ncloudové úložisko. Možnosť prístupu k informáciám, ku ktorým má prístup podnik alebo združenie\npodnikov či osoba, ktoré sú predmetom inšpekcie, a ktoré súvisia s podnikom alebo združením podnikov,\nktoré sú predmetom vyšetrovania, má zahŕňať právomoc na prehľadávanie dokumentov, spisov alebo\núdajov na zariadeniach, ktoré nie sú vopred presne určené. Bez takejto možnosti by žalovaný nemohol\nzískať informácie potrebné pre vyšetrovanie, ak subjekt, u ktorého je inšpekcia vykonávaná, odmietne\nspolupracovať alebo sa snaží o obštrukcie. Pripustenie prístupu, že umiestnenie serverov mimo územia\nkrajiny, v ktorej má podnikateľ sídlo a v ktorej pôsobí resp. využívanie cloudového úložiska mimo krajiny\nsídla podnikateľa v spojení s nemožnosťou vykonania inšpekcie vo vzťahu k údajom uchovávaným na\ntakomto úložisku/serveri by viedlo k podstatnému sťaženiu až znemožneniu vykonávania potrebných\núkonov v rámci inšpekcie a získavania informácií, k získaniu ktorých inšpekcia smeruje.\n115. Žalobca tvrdí, že výkonom inšpekcie u žalobcu žalovaný de facto vykonal inšpekciu v PENAM\nCZ, pretože si vynútil vstup do jej informačného systému, ktorý sa nenachádza na území Slovenskej\nrepubliky, a preto konal mimo svojej územnej pôsobnosti. Inšpekciu podľa zákona č. 136/2001 Z. z.\nnie je možné vykonať v zahraničí, okrem prípadov, ak to umožňuje norma medzinárodného práva\nresp. je daný súhlas príslušného zahraničného orgánu. Námietku žalobcu, že žalovaný konal nad\nrámec svojich právomocí a mimo svojej územnej pôsobnosti, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.\nInšpekcia bola vykonaná voči žalobcovi so sídlom na území Slovenskej republiky v jeho podnikateľských\npriestoroch, pričom žalobca sám označil e-mailovú adresu s koncovkou „.cz“ ako adresu používanú A. C.\nna plnenie pracovných úloh pre žalobcu. Zo Zápisnice vyplýva, že na otázku zamestnanca žalovaného,\nkde má žalobca umiestnené servery, tento uviedol, že servery podnikateľa Penam sú umiestnené\nv Prahe a e-mailový server majú zabezpečený prostredníctvom externej služby. Len skutočnosť, že\nprevádzkovanie, uchovávanie a zálohovanie e-mailovej komunikácie týkajúcej sa činnosti subjektu,\nu ktorého je vykonávaná inšpekcia, sa realizuje mimo územia štátu, v ktorom výkon inšpekcie prebieha,\nnie je dôvodom pre záver o konaní mimo územnej pôsobnosti orgánu vykonávajúceho inšpekciu.\n\n116. Správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 2 As\n250/2020 zo dňa 19.01.2022, ktorý síce nie je pre správny súd záväzný, ale odráža názor správneho\nsúdu na uvedenú problematiku. Najvyšší správny súd ČR v odôvodnení uvedeného rozhodnutia uvádza,\nže „i pri dodržaní skôr reštriktívneho výkladu oprávnení Úradu v súvislosti s miestnym šetrením je\npotrebné zohľadniť ekonomickú a spoločenskú realitu, t. j. technologickým pokrokom spôsobený presun\nkomunikácie súťažiteľov aj do online prostredia. Pre účely miestneho šetrenia nie je rozhodujúce, či\nje relevantná e-mailová komunikácia konateľa forwardovaná na účet na inej doméne. Dôležité je, že\nide o obchodné záznamy súvisiace s predmetom šetrenia, resp. s pôvodným podozrením odôvodeným\npredchádzajúcimi zisteniami Úradu. Ak ide o komunikáciu pričítateľnú vyšetrovanému súťažiteľovi, je\nmožné ju v rozsahu zodpovedajúcom predmetu miestneho šetrenia zaistiť.“\n117. Správny súd preto vyhodnotil námietky, že zo strany žalovaného išlo pri výkone inšpekcie o rybársku\nexpedíciu a že konal mimo svojej územnej pôsobnosti, ako nedôvodné.\nVII.6 Postup žalovaného pri prehľadávaní elektronickej schránky s adresou C.\n118. Žalobca v žalobe namietal postup žalobcu pri výkone inšpekcie, a to skutočnosť, že (i) žalovaný si\nvynútil prístup do elektronickej schránky C. nad rámec Poverenia a nezákonne, (ii) žalovaný neposkytol\nA. C. relevantné informácie a poučenie, (iii) žalovaný nerešpektoval princíp úzkej súčinnosti s účastníkmi\nkonania podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku a (iv) nedodržal štandardné postupy ani záruky ochrany\npráv osôb dotknutých inšpekciou.\n119. Zo Zápisnice vyplýva, že zamestnanci žalovaného po príchode do obchodných priestorov žalobcu\npre začatím výkonu inšpekcie dňa 27.06.2017 zistili prítomnosť člena/ov štatutárneho orgánu žalobcu.\nPrítomný bol A. B., v tom čase člen predstavenstva žalobcu, ktorý overil totožnosť zamestnancov\nžalovaného, boli mu odovzdané Poverenia na vykonanie inšpekcie a bol oboznámený s predmetom\na účelom inšpekcie, s právomocami žalovaného, s právami a povinnosťami podnikateľa a možnými\nsankciami. Uvedené informácie boli obsiahnuté aj v Povereniach na vykonanie inšpekcie. Uvedené\nskutočnosti žalobca v správnej žalobe nerozporoval.\n120. Žalobca tvrdí, že žalovaný si prístup do elektronickej schránky A. C. (v tom čase predsedu\npredstavenstva žalobcu a PENAM CZ) vynútil. Zo Zápisnice vyplýva, že zamestnanci žalovaného\nžiadali od žalobcu uvedenie každej e-mailovej adresy, ktorú používajú osoby podliehajúce inšpekcii\npri plnení pracovných úloh, informáciu o zariadeniach, ktoré používajú členovia predstavenstva\nžalobcu na pracovné účely a o zabezpečenie nastavenia obmedzenia prihlásenia do schránok členov\npredstavenstva žalobcu tak, aby v počítačovej sieti žalobcu bolo možné prihlásiť sa iba z počítača\nkonkrétnej osoby, teda aby nebolo možné prihlásenie z iného zariadenia a zároveň o nastavenie\nobmedzenia tak, aby do schránky nebol možný vzdialený prístup, a to za spolupráce IT zamestnanca\nžalobcu, zabezpečeného žalobcom. Po prvotnom odmietnutí vydať pokyn na obmedzenie prístupu do\nelektronickej schránky A. C. následne po konzultácii právnym zástupcom prítomný zástupca žalobcu A.\nB. vydal pokyn na zabezpečenie obmedzenia prihlásenia do tejto elektronickej schránky. Priebeh výkonu\ninšpekcie v uvedenom rozsahu, zachytený v Zápisnici, žalobca nenamietal. Na základe uvedených\nskutočností podľa správneho súdu nie je možné konštatovať, že by si zamestnanci žalovaného vynútili\nprístup do elektronickej schránky s adresou C. používanou A. C. na pracovné účely. Prístup resp.\nobmedzenie prístupu do tejto schránky bolo vykonané na žiadosť zamestnancov žalovaného a na\nzáklade pokynu člena štatutárneho orgánu žalobcu, ktorému bolo umožnené pred vydaním pokynu\nporadiť sa s právnym zástupcom žalobcu.\n121. Žalobca nenamietal postup žalovaného vo vzťahu k zabezpečeniu obmedzení prístupu\na prehliadaniu elektronických schránok ostatných dotknutých osôb s výnimkou A. B. a A. C.. Keďže\nčlenovia predstavenstva A. K. a A. L. boli v tom čase zároveň členmi predstavenstva v PBP, v ktorej\nv rovnakom čase prebiehala inšpekcia, prehľadávanie ich elektronických schránok bolo vykonané\nu podnikateľa PBP a nebolo žalobcom namietané v tomto konaní.\n122. Žalobca tvrdil, že inšpekcia je nezákonná aj z dôvodu, že žalovaný nekonal s A. C. pri prehliadaní\njeho elektronickej schránky a neposkytol mu relevantné informácie a poučenia. Podľa ustanovenia §\n22a ods. 3 zákona č. 136/2001 Z. z. zamestnanec úradu sa pri výkone inšpekcie preukazuje poverením\n\npodľa odseku 2, ktorého rovnopis predloží pri začatí inšpekcie podnikateľovi alebo akémukoľvek\nzamestnancovi podnikateľa, v ktorého priestoroch a dopravných priestoroch sa má inšpekcia vykonať.\nInšpekcia nebola vykonávaná u A. C. ako fyzickej osoby (ani Poverenie na vykonanie inšpekcie nebolo\nvydané v súvislosti s výkonom inšpekcie u A. C. ako fyzickej osoby). Povinnosti v súvislosti s výkonom\ninšpekcie vznikli žalobcovi ako právnickej osobe – podnikateľovi podľa § 22a ods. 7 zákona č. 136/2001\nZ. z. a za splnenie týchto povinností zodpovedal žalobca ako právnická osoba. Tieto povinnosti mohol\nplniť prostredníctvom štatutárneho zástupcu, ale aj ktoréhokoľvek iného zamestnanca. Ustanovenia §\n22a zákona č. 136/2001 Z. z. upravovalo obsahové náležitosti poverenia, medzi ktoré patrí aj poučenie\no právach a povinnostiach podnikateľa a rovnopis poverenia podľa tohto ustanovenia bolo potrebné\npri začatí inšpekcie predložiť podnikateľovi alebo akémukoľvek zamestnancovi podnikateľa, v ktorého\npriestoroch a dopravných priestoroch sa má inšpekcia vykonať, teda nie každému členovi štatutárneho\norgánu alebo zamestnancovi, u ktorého sú preverované podklady alebo informácie vyhľadávané. Ak A.\nC. nebol počas výkonu inšpekcie osobne prítomný v mieste výkonu inšpekcie, nebol priamo osobne\nkontaktovaný zo strany zamestnancov žalovaného či priamo poučený zamestnancami žalovaného,\nuvedené samo o sebe nespôsobuje nezákonnosť inšpekcie. Zo žiadneho zákonného ustanovenia\nnevyplýva, že neúčasť člena štatutárneho orgánu podnikateľa, u ktorého prebieha inšpekcia, alebo\nnepoučenie priamo jednotlivých členov štatutárneho orgánu, je procesným pochybením s vplyvom na\nzákonnosť inšpekcie. Žalovaný má právo prehliadať zariadenie a/alebo elektronické schránku člena\nštatutárneho orgánu alebo zamestnanca právnickej osoby, u ktorej je inšpekcia vykonávaná, aj bez ich\nosobnej prítomnosti. Správny súd nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že poučenie o práve zamestnanca\nbyť prítomný na úkonoch žalovaného, ktoré sa ho týkajú, nevyplýva z Poverenia ani z usmernenia k\ninšpekciám. V Poverení sa nachádza poučenie o právach podnikateľa počas inšpekcie vrátane práva\nbyť prítomný pri všetkých úkonoch zamestnancov žalovaného počas inšpekcie. Zároveň sa v Zápisnici\nnachádza poučenie o tom, že zamestnanec podnikateľa má právo byť prítomný pri tých úkonoch, ktoré\nsa ho týkajú.\n123. Čo sa týka požiadavky na uplatnenie princípov dobrej verejnej správy, správny súd v prvom rade\nuvádza, že tieto tvoria súčasť princípov európskeho správneho práva a v súčasnosti sú komplexným\nspôsobom uvedené v odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy členským štátom CM/Rec (2007) 7\no dobrej verejnej správe (ďalej len ako „Odporúčanie“). V právnom poriadku SR tento pojem nie je\ndefinovaný. Právo na dobrú správu je uznané aj v čl. 41 ods. 1 Charty (ako právo jednotlivca vo\nvzťahu k orgánom a inštitúciám EÚ), nepatrí však medzi základné ľudské práva uznané Dohovorom.\nUstanovenie § 3 ods. 2 Správneho poriadku, na ktoré odkazuje aj žalobca, vyjadruje jeden z princípov\ndobrej správy, a to princíp súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania. Pokiaľ žalobca namietal\nnedodržanie princípu vyjadreného v § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správny súd poukazuje na\nustanovenie § 23 zákona č. 136/2001 Z. z., podľa ktorého sa na postup úradu podľa § 22 ods.\n1 písm. a) až c) a § 22a nevzťahujú ustanovenia tohto zákona upravujúce konanie a ustanovenia\nvšeobecného predpisu o správnom konaní, okrem ustanovení o plynutí lehôt, doručovaní, zastupovaní,\nzápisnici a vylúčení zamestnancov alebo členov správneho orgánu, ktoré sa použijú primerane.\nSprávny súd nerozporuje, že orgán verejnej moci je pri svojej činnosti povinný zohľadňovať základné\npravidlá správneho konania aj v prípade, ak osobitný zákon vylučuje aplikáciu Správneho poriadku\nresp. niektorých jeho ustanovení a súčasne neobsahuje žiadne zásady správneho konania, v postupe\nžalovaného však neidentifikoval porušenia základných pravidiel namietané žalobcom.\n124. K námietke porušenia štandardného procesného postupu správny súd uvádza, že\nz administratívneho spisu nevyplýva, že by žalovaný bránil, aby bol pri prehľadávaní ktorejkoľvek\nelektronickej schránky prítomný žalobca alebo jeho právny zástupca. Žalobca poukazoval na postup\nv priebehu inšpekcie v PEZA, kde žalovaný poučil zamestnanca PEZA o jeho práve zúčastniť sa na\núkonoch žalovaného, ktoré sa ho týkajú a keď sa dotknutý zamestnanec musel vzdialiť, žalovaný\nprehliadanie prerušil, upozornil dotknutého zamestnanca na možnosť poveriť inú osobu účasťou pri\nprehliadaní a ak si nezvolil inú osobu, prehliadanie bolo prerušené na čas, kým sa dotknutý zamestnanec\nvrátil. Po preskúmaní veci správny súd nezistil, že by žalovaný bránil žalobcovi, aby bol účastný pri\núkonoch prehľadávania elektronickej schránky A. C., či už prostredníctvom jeho osobnej prítomnosti,\nprítomnosti iného člena štatutárneho zástupcu alebo zamestnanca žalobcu alebo jeho právneho\nzástupcu. Zabezpečenie prítomnosti žalobcu alebo jeho právneho zástupcu pri uvedenom úkone bolo\nponechané na vôli žalobcu a žalovaný sa v tomto smere nedopustil procesného pochybenia s vplyvom\nna zákonnosť inšpekcie.\n\n125. Žalobca poukazoval aj na rozsudok ESĽP vo veci Leotsakos proti Grécku zo dňa 04.18.2018,\nč. sťažnosti 30858/13. V danom prípade však išlo o inú skutkovú situáciu, kedy došlo prehľadávaniu\nobydlia, resp. kancelárie advokáta, ktorý nebol vôbec prítomný počas prehliadky, ktorá trvala 12 dní,\na v spise sa nenachádzali žiadne dôkazy o tom, či sa ho vyšetrovatelia pokúsili informovať o svojom\npostupe, pričom podľa trestného poriadku bola stanovená povinnosť prítomnosti obyvateľov priestorov\nv prípade prehliadky. Ani následne nedošlo k žiadnemu súdnemu (ex post facto) a nikdy nebolo\nobjasnené, či počítače a dokumenty mali priamu súvislosť s vyšetrovaným trestným činom. Okrem\ntoho orgány zhabali počítače a stovky dokumentov, vrátane dokumentov klientov spisov. V prípade\ninšpekcie v priestoroch žalobcu však bol prítomný zástupca spoločnosti, ktorý bol poučený o právach\na povinnostiach podnikateľa počas inšpekcie, počas inšpekcie boli prítomní aj právni zástupcovia\nžalobcu, zaistená komunikácia spadala pod rozsah Poverenia na vykonanie inšpekcie a priebeh\ninšpekcie je podrobený súdnemu prieskumu.\n126. Žalobca ďalej tvrdí, že informáciami, ktoré žalovaný získal z elektronickej schránky, ktorej adresa je\nC. , nedisponuje a nemá k nim prístup. K otázke možnosti prístupu žalobcu k informáciám v elektronickej\nschránke s adresou C. správny súd uvádza, ako už bolo uvedené vyššie, že samotný zástupca žalobcu\noznačil ako pracovnú emailovú adresu, ktorú používa A. C. pri plnení pracovných úloh pre žalobcu,\nadresu C.. Pokiaľ teda A. C. využíval uvedenú elektronickú schránku na komunikáciu aj pri plnení\npracovných úloh pre žalobcu, javí sa ako pravdepodobné, že v nej boli obsiahnuté informácie, ku\nktorým mal žalobca prístup. Nie je preto možné konštatovať, ako uvádza v žalobe žalobca, že „V\nprípade informácií získaných z elektronickej schránky PENAM CZ (C.) celkom zjavne nešlo o informácie\nuložené na dátových nosičoch PENAM SK ani o informácie vytvorené PENAM SK.“ Z obsahu Zápisnice\nvyplýva, že v priebehu inšpekcie žalobca ani jeho právny zástupca nenamietali prehliadanie elektronickej\nschránky C. , predložili len zoznam e-mailových adries advokátov a bývalých právnych zástupcov vo veci\nklienta Penam (príloha č. 3 Zápisnice), vo vzťahu ku ktorým žiadali, aby komunikácia týkajúca sa týchto\nadries nebola prehliadaná, pretože tvorí predmet dôvernej komunikácie medzi advokátom a klientom. Po\nvyhotovení kópii dokumentov žalovaným bol zástupca žalobcu vyzvaný, aby na nich vyznačil predmet\nobchodného tajomstva alebo dôverné informácie. Zástupca za predmet obchodného tajomstva označil\nvšetky žalovaným vyhotovené kópie dokumentov. Zápisnica bola následne podpísaná zástupcom\nžalobcu a jeho právnym zástupcom bez pripomienok. Zároveň boli vyhotovené kópie e-mailovej\nkomunikácie, špecifikované v prílohe č. 1 prílohy č. 2 Zápisnice označené ako predmet advokátskeho\ntajomstva. Žalobca teda v priebehu inšpekcie neoznačil komunikáciu, obsiahnutú v kópiách dokumentov\nvyhotovených žalovaným z predmetnej elektronickej schránky, ako komunikáciu, ktorou nedisponuje\na nemá k nej prístup resp. neoznačil, že nejde o komunikáciu žalobcu, ale iného subjektu. Túto námietku\nvzniesol až v súdnom konaní.\n127. Nie je možné konštatovať, že žalobca nemá prístup k elektronickej schránke člena svojho\nštatutárneho orgánu, pokiaľ sám počas inšpekcie uviedol, že uvedená elektronická schránka so\nšpecifikovanou adresou je používaná členom jeho štatutárneho orgánu – predsedom predstavenstva\n– na plnenie úloh pre žalobcu. Otázkou je, či ide o komunikáciu pričítateľnú žalobcovi a či obsah\nkomunikácie zodpovedá predmetu inšpekcie. Správny súd zastáva názor, že obsah elektronickej\nschránky, ktorý je síce vedený na inej doméne, ale môže byť zdrojom informácií spadajúcich do rozsahu\nvymedzenia prešetrovaného konania (skutku), nemožno chápať ako informácie, ktoré nemá žalobca\nk dispozícii. V opačnom prípade by sa podnikatelia (súťažitelia) mohli vyhnúť realizácii oprávnení\nžalovaného pri výkone inšpekcie tým, že by komunikovali prostredníctvom elektronických schránok\nvedených v infraštruktúre iného súťažiteľa s tvrdením, že tieto informácie nemajú k dispozícii a nie sú\nim prístupné. Žalovaný by tak stratil nástroj, ako sa k potrebným informáciám dostať. Zmysel a účel\ninštitútu inšpekcie by bol značne oslabený, ak by bola odobrená možnosť podnikateľa podliehajúceho\ninšpekcii nesprístupniť informácie obsiahnuté v elektronickej komunikácii vedenej v IT infraštruktúre\niného podnikateľa (súťažiteľa). Obsah elektronickej schránky vedený na inej doméne môže byť zdrojom\ninformácií spadajúcich do rozsahu vymedzenia predmetu inšpekcie, a preto ho nemožno chápať ako\ninformácie, ktoré nemá žalobca k dispozícii.\n128. Žalobca okrem prístupu do vyššie uvedenej elektronickej schránky namietal aj skutočnosť, že\ninformácie v nej obsiahnuté, ktoré žalovaný z tejto elektronickej schránky zadržal, nevyužíva žalobca pre\nsvoju činnosť a ani jeden z nich sa netýka plnenia pracovných úloh pre žalobcu zo strany A. C.. V celom\nrozsahu ide o informácie a dokumenty, vo vzťahu ku ktorým v komunikácii A. C. konal ako predseda\npredstavenstva PENAM CZ alebo člen predstavenstva AGROFERT.\n\n129. Správny súd preskúmal obsah dokumentov, ktoré boli žalovaným získané z elektronickej schránky\ns adresou C. a nachádzajú sa prílohe č. 1 Prílohy č. 2 Zápisnice, a dospel k záveru, že obsahovo\nkomunikácia zodpovedá predmetu inšpekcie tak, ako bol vymedzený v Poverení, keďže išlo o informácie\ntýkajúce sa alebo súvisiace s akvizíciou spoločností PEZA a PBP. Uvedené nepopiera ani žalobca, ktorý\nv žalobe uvádza, že informácie, ktoré žalovaný zadržal z uvedenej elektronickej schránky, sa týkajú\npredovšetkým komunikácie a transakčnej dokumentácie, na základe ktorej PENAM CZ nadobudol akcie\npodnikateľov PBP a PEZA. Zároveň sú v komunikácii obsiahnuté aj informácie týkajúce sa žalobcu\nv súvislosti s uvedenými transakciami (napríklad e-mailová komunikácia pod poradovým číslom 3 prílohe\nč. 1 Prílohy č. 2 Zápisnice, konkrétne e-mail zo dňa 18.08.2014). Nie je preto možné bezpochyby\nkonštatovať, že by obsahom komunikácie neboli informácie, ktoré by žalobca nevyužíval pre svoju\nčinnosť alebo nesúviseli s plnením pracovných úloh A. C. pre žalobcu.\n130. Žalobca namietal aj časové obdobie, za ktoré bola e-mailová komunikácia zaistená, konkrétne že\nzaistené informácie (e-maily) zo schránky A. C. z roku 2013 nevyužíva žalobca na svoju činnosť, keďže\nv pozícii člena štatutárneho orgánu žalobcu bol až od 01. 01. 2014. Správny súd opätovne poukazuje\nna skutočnosť, že žalobcu je potrebné spolu so spoločnosťami AGROFERT, PENAM CZ, PBP a PEZA\npovažovať za jeden podnik. Preto aj komunikáciu z roku 2013 získanú zo schránky C. je možné pričítať\naj žalobcovi a táto komunikácia spadá do časového, vecného a aj osobného rozsahu Poverenia na\nvykonanie inšpekcie.\n131. Správny súd poukazuje aj na skutočnosť, že inšpekcia nemá presne stanovený okruh osôb, ktoré\nby mohli byť označované za účastníkov, pretože žalovaný môže získavať informácie od subjektov,\nv prípade ktorých vzniklo podozrenie z protisúťažného konania, ale aj od iných subjektov. Môže preto\nnastať aj situácia, keď bude žalovaný získavať informácie výlučne od subjektov, v prípade ktorých nie\nje podozrenie z protisúťažného konania, ale majú o takomto správaní podklady a informácie (Kalasná,\nK., Blažo, O. Zákon o ochrane hospodárskej súťaže, Komentár. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2012,\n424 s.). Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z. má žalovaný právo nielen od podnikateľov, ale aj\nod iných fyzických osôb a právnických osôb, vyžadovať informácie a podklady, ktoré sú nevyhnutné\npre činnosť žalovaného, v súvislosti s plnením úloh podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu\n(ktorým je Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej\nsúťaže ustanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva /Úradný vestník\nEurópskych spoločenstiev L 001, 4/1/2003/).\n132. Žalobca dal súdu do pozornosti rozsudok Írskeho Najvyššieho súdu vo veci „Írsky\ncement“ (rozsudok CRH PLC, Irish Cement Limited and Seamus Lynch proti the Competition and\nConsumer Protection Comission zo dňa 05.04.2016). Podľa názoru správneho súdu, okrem toho, že\nnejde o záväzný právny názor, v uvedenom prípade ide o odlišnú skutkovú situáciu. V čase výkonu\ninšpekcie írska súťažná autorita zadržala kompletný obsah e-mailovej schránky bývalého riaditeľa\nspoločnosti, u ktorej bola vykonávaná inšpekcia. Jednak išlo o prehľadávanie schránky v čase výkonu\ninšpekcie aktuálneho člena štatutárneho orgánu spoločnosti, ale bývalého zamestnanca a jednak došlo\nk zaisteniu celého obsahu komunikácie z dotknutej e-mailovej schránky. Írska súťažná autorita nevedela\nzdôvodniť zaistenie takéhoto mimoriadne veľkého množstva dát, pričom existovali problémy s triedením\na selekciou týchto dát a vyznačovaním LPP, keďže tento proces by mohol trvať mesiace príp. roky. Írsky\nNajvyšší súd dospel k záveru, že Írska súťažná autorita nemôže prehliadať všetky zaistené e-maily ako\nsúčasť prešetrovania. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že írsky súd dospel v tomto prípade k záveru,\nže národná súťažná autorita musí z ňou zhabanej korešpondencie vytriediť a môže si ponechať len tú\nkorešpondenciu, ktorá sa týkala podnikateľa, u ktorého sa vykonala inšpekcia, v prípade preskúmavanej\ninšpekcie k takejto situácii nedošlo, pretože žalovaný vykonal selekciu komunikácie v priestoroch\nžalobcu počas inšpekcie (nekopíroval celý obsah prehliadaných elektronických schránok bez triedenia\nkomunikácie vo vzťahu k predmetu inšpekcie).\n133. Správny súd preto nemohol prisvedčiť námietke žalobcu, že postup žalovaného pri prehľadávaní\nelektronickej schránky s adresou C. bol nezákonný.\nVII.7 Zákonnosť kopírovania, odnesenia a ďalšieho nakladania s komunikáciou získanou z elektronickej\nschránky s adresou E.\n\n134. Žalobca v žalobnom petite žiada uloženie zákazu nakladania s kópiami informácií vyhotovenými\npočas inšpekcie, ktoré sú špecifikované v prílohe č. 2 prílohy č. 1 Zápisnice a uloženie povinnosti\nžalovanému, aby nenávratným spôsobom odstránil a zničil tieto informácie. V prílohe č. 2 Prílohy č. 1 sa\nnachádza e-mailová komunikácia nájdená na základe kľúčových slov v elektronickej schránke s adresou\nE., označenej žalobcom ako schránka, ktorú A. B. používa na plnenie pracovných úloh pre žalobcu.\n135. V správnej žalobe je vo vzťahu ku komunikáciu získanej z elektronickej schránky používanej A.\nB. namietaná skutočnosť, že táto komunikácia sa netýkala záležitostí, v ktorých by A. B. konal v pozícii\nčlena predstavenstva žalobcu. Správny súd preskúmal obsah dokumentov, ktoré boli žalovaným získané\nz elektronickej schránky s adresou E. a nachádzajú sa prílohe č. 2 Prílohy č. 1 Zápisnice, a dospel\nk záveru, že obsahovo komunikácia zodpovedá predmetu inšpekcie tak, ako bol vymedzený v Poverení,\nkeďže išlo o informácie týkajúce sa alebo súvisiace s akvizíciou spoločností PEZA a PBP a strategickými\nplánmi týkajúcimi sa skupiny označenej ako PENAM SLOVAKIA, ktorej súčasťou sú aj žalobca, PEZA\na PBP (viď napríklad e-mailová komunikácia pod poradovým číslom 5 prílohe č. 1 Prílohy č. 2 Zápisnice,\nkonkrétne e-mail zo dňa 07.01.2013). Skutočnosť, že A. B. využíval jednu elektronickú schránku na\nvýkon pracovných úloh nielen pre žalobcu, ale aj na komunikáciu vo vzťahu k iným podnikateľom,\nv orgánoch ktorých v tom čase pôsobil, neznamená, že žalobca k tejto komunikácii nemá prístup alebo\nmu nie je pričítateľná. Nie je tiež možné bezpochyby konštatovať, že by obsahom zaistenej komunikácie\nneboli informácie, ktoré by žalobca nevyužíval pre svoju činnosť alebo nesúviseli s plnením pracovných\núloh A. B. pre žalobcu.\n136. Správny súd opätovne poukazuje na to, že žalobca sa v krátkom čase po výkone inšpekcie\ns platnosťou k 01.01.2018 stal právnym nástupcom PBP a A. B. bol v rozhodnom čase členom\nštatutárnych orgánov oboch obchodných spoločností. Komunikácia zaistená z e-mailovej schránky A.\nB. je v časovej, vecnej aj osobnej súvislosti s uvedenou zmenou, keďže sa týka procesov a transakcií,\nktoré jej bezprostredne predchádzali a mali nepochybne vplyv na činnosť žalobcu a jeho postavenie\nna trhu v oblasti, ktorá bola hlavným resp. významným predmetom podnikateľskej činnosti dotknutých\npodnikateľov.\nVII.8 K námietke kopírovania, odnesenia a ďalšieho nakladania s dôvernou korešpondenciou\ns advokátom do priestorov žalovaného\n137. Žalobca uviedol, že zo strany žalovaného došlo k vyhotoveniu kópii komunikácie s advokátom,\nktorá bola takto označená žalobcom v priebehu inšpekcie, čo predstavuje svojvoľný a nezákonný zásah\ndo dôverných informácií advokáta s klientom, ktorý je neprípustný a zasahujúci do práva na súkromie,\na preto nezákonný.\n138. Konkrétne žalobca ako predmet LPP označil dokumenty evidované v prílohe č. 1 zápisu z\nprehľadávania schránky C. (ktorý tvorí Prílohu č. 2 prílohy č. 1 Zápisnice z inšpekcie) pod por. č. 7, 13,\n16, 19, 24 a 25, získané z elektronickej schránky C., ktoré žalovaný označil, skopíroval a odniesol do\npriestorov žalovaného. Po označení konkrétnych e-mailov, resp. ich vyhotovených kópií, ako predmet\nadvokátskeho tajomstva, boli uvedené dokumenty vložené do obálok a na mieste výkonu inšpekcie\nzapečatené. Všetky pečatné pásky boli podpísané zástupcami žalobcu a zamestnankyňou žalovaného.\nKonkrétne ide o 6 ks bielych obálok označených ako „Prílohy č. 7, 13, 16, 19, 24 a 25“ (ďalej ako „Sporné\ndokumenty“).\n139. Zamestnanci žalovaného v čase výkonu inšpekcie nedospeli k záveru, či obsah Sporných\ndokumentov spadá pod tzv. legal professional privilege – (ďalej len „LPP“) a obmedzili sa na základe\nnámietok žalobcu a jeho právneho zástupcu na uschovanie sporných dokumentov do zalepených\na zapečatených obálok.\n140. Žalovaný si po podaní správnej žaloby vyžiadal administratívny spis, ktorý pôvodne predložil\nsúdu, odpečatil obálky, v ktorých sa nachádzali Sporné dokumenty, nahliadol do tejto komunikácie\na prijal rozhodnutie, či komunikácia obsiahnutá v sporných dokumentoch spĺňa charakter chránenej\nkomunikácie. Žalobca uvedený postup žalovaného namietal podaniami špecifikovanými v bode 43.\nodôvodnenia tohto rozhodnutia. Uvedený postup žalovaného je predmetom samostatných súdnych\nkonaní, vedených na Správnom súde v Bratislave, ktoré nie sú právoplatne skončené, a preto správny\n\nsúd nepristúpil k vyhodnoteniu zákonnosti tohto postupu žalovaného (postup žalovaného pri vyhodnotení\nobsahu Sporných dokumentov po skončení inšpekcie v otázke, či obsahovo patria pod LPP).\n141. Správny súd k problematike LPP vo všeobecnosti uvádza, že pokiaľ sa podnikateľ, u ktorého\nje vykonávaná inšpekcia, dovoláva dôvernosti komunikácie medzi ním a advokátom, mal by\nposkytnúť žalovanému také informácie, ktoré môžu preukázať, že tieto informácie spĺňajú podmienky\nodôvodňujúce ich právnu ochranu bez toho, aby ich obsah musel byť sprístupnený. Ak sa teda podnikateľ\ndomáha ochrany dôvernosti komunikácie, nie je postačujúce pre zabránenie žalovanému oboznámiť sa\ns obsahom spornej dokumentácie, aby len tvrdil dôvernosť týchto informácií bez predloženia dôkazu,\nže sporné dokumenty majú skutočne požívať ochranu z dôvodu dôvernosti informácií medzi advokátom\na klientom. Objasnenie by malo spočívať aspoň v uvedení, kto je autorom spornej komunikácie, komu je\nkomunikácie určená, objasniť postavenia a zodpovednosť komunikujúcich osôb a uviesť cieľ a súvislosti,\nza ktorých bola komunikácia realizovaná.\n142. Podľa názoru správneho súdu, pokiaľ sa domáha ochrany LPP subjekt, ktorý nie je v tomto\nvzťahu v pozícii advokáta, mal by preukázať, že má v danom vzťahu a komunikácii postavenie klienta.\nŽalobca však vo svojich podaniach, ako aj na pojednávaní dňa 11.03.2025, uviedol, že pokiaľ namieta\nporušenie dôvernosti komunikácie medzi advokátom a klientom v priebehu inšpekcie, klientom v tomto\nprípade nie je žalobca, ale spoločnosť PENAM CZ resp. AGROFERT. Vo vyjadrení zo dňa 25.10.2018\n(replike) výslovne uviedol, že žalobca bol na svojich právach zasiahnutý tým, že bol povinný strpieť\nvýkon inšpekcie vo svojich priestoroch a plnil pokyny zamestnancov žalovaného a tým, že žalovaný\nprehliadal a kopíroval dokumenty z elektronickej schránky E., ktorú používa A. B. na plnenie pracovných\núloh pre žalobcu. PENAM CZ bol zasiahnutý na svojich právach tým, že žalovaný prostredníctvom\nvzdialeného prístupu z elektronickej schránky C. prehliadal a skopíroval dokumenty PENAM CZ.\nZ uvedeného vyplýva, že žalobca ani nemohol zo svojej pozície tvrdiť a poskytnúť dôkazy o tom,\nže Sporné dokumenty obsahujú skutočnosti, ktoré požívajú ochranu dôverných informácií zdieľaných\nmedzi advokátom a klientom. Na tomto mieste je potrebné vysporiadať sa s otázkou, či sa žalobca\nmôže domáhať poskytnutia ochrany vo vzťahu k akejkoľvek komunikácii medzi advokátom a klientom\n- ktoroukoľvek konkrétnou právnickou alebo fyzickou osobou alebo je možné sa v konaní proti inému\nzásahu orgánu verejnej správy domáhať poskytnutia ochrany dôvernej komunikácii medzi advokátom\na klientom iba v prípade, ak je v postavení klienta práve žalobca. Podľa ustanovenia § 254 SSP žalobná\nlegitimácia je priznaná len osobe, ktorá tvrdí, že bola na svojich subjektívnych právach ukrátená iným\nzásahom orgánu verejnej správy, priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo\ndotknutá jej následkami. Správny súd nespochybňuje, že inšpekcia bola vykonaná u žalobcu, teda ako\ntaká bola zameraná priamo proti nemu. Avšak zo všetkých zistených skutočností a na základe tvrdení\nsamotného žalobcu možno vyvodiť záver, že v konkrétnom aspekte - vyhotovení, odnesení a ďalšom\nnakladaní so Spornými dokumentami, ako tvrdenému predmetu LPP, nebol zásah priamo zameraný\nproti žalobcovi. Žalobca sám tvrdí, že ide o dôvernú komunikáciu medzi advokátom a klientom, kde na\nstrane klienta vystupujú spoločnosti PENAM CZ a AGROFERT, nie žalobca. Ani jeden z dokumentov\nzo Sporných dokumentov nebol žalobcom označený ako dôverná komunikácie medzi ním ako klientom\na advokátom. Aj z listín predkladaných účastníkmi v priebehu súdneho konania je správnemu súdu\nznáme že spoločnosť PENAM CZ a A. C. podali správne žaloby za účelom dosiahnutia ochrany práve vo\nvzťahu k uvedenému aspektu iného zásahu – teda k dosiahnutiu ochrany pred zásahom spočívajúcim\nvo vyhotovení kópií, odnesení a ďalšom nakladaní so Spornými dokumentami ako predmetom LPP, na\nktoré sa podľa tvrdenia dotknutých subjektov vzťahuje ochrana dôvernosti informácií medzi advokátom\na klientom, a túto ochranu aj čiastočne v týchto konaniach dosiahli. Žalobca netvrdil ani nepreukázal,\nže obsahom Sporných dokumentov je dôverná komunikácia medzi ním ako klientom a advokátom.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti preto správny súd posúdil námietky žalobcu vo vzťahu k Sporným\ndokumentom ako predmetu ochrany z hľadiska LPP ako nedôvodné. Uvedené dokumenty správny súd\nv tomto konaní posúdil len z hľadísk uvedený v časti VII. 6 a VII. 7 odôvodnenia tohto rozhodnutia.\nVII.9 Zákonnosť uloženia zaistených informácií na DVD nosič\n143. Žalobca namietal, že zamestnanci žalovaného počas inšpekcie skopírovali dáta z elektronickej\nschránky C. aj na dátové DVD nosiče, tieto odniesli do priestorov žalovaného, a to za neexistencie\nvšeobecne záväznej právnej úpravy nakladania s dátami týmto spôsobom a ich likvidácie.\nZ administratívneho spisu správny súd zistil, že žalovaný počas inšpekcie skopíroval na 3 DVD nosiče\n(z toho 2 sú založené v administratívnom spise a 1 bol odovzdaný žalobcovi) kópiu jedného e-mailu,\n\npretože z technických príčin nebolo možné vyhotoviť jeho listinnú kópiu. Za účelom autenticity bola\nvypočítaná hashová hodnota z DVD, pričom protokol tvorí prílohu zo zápisu z prezerania e-mailového\nkonta A. C.. Predmetné 2 DVD nosiče boli následne vložené do obálky a zapečatené pečatnými páskami,\nkeďže právnym zástupcom žalobcu bol obsah na DVD označený ako advokátske tajomstvo.\n144. Podľa ustanovenia § 22a ods. 6 zákona č. 136/2001 Z. z. zamestnanci úradu sú oprávnení\nvyhotoviť kópie akýchkoľvek informácií v listinnej podobe, všetkých počítačových údajov a podkladov\nuložených v akejkoľvek elektronickej podobe na dátovom nosiči podľa odseku 5 písm. d). Uvedené\nzákonné ustanovenie neupravuje, akým spôsobom je možné kópie informácií vyhotoviť, nie je však\nmožno konštatovať, že uchovávanie a likvidácia získaných kópií informácii v priebehu inšpekcie nemá\nžiadnu oporu vo všeobecne záväzných právnych predpisoch a interných predpisoch žalovaného.\n145. Správny súd sa stotožňuje s právnym názorom uvedeným v rozhodnutiach Správneho súdu\nv Bratislave, sp. zn. BA-6Sa/75/2017 zo dňa 17.02.2025 a sp. zn. BA-6Sa/76/2017 zo dňa 04.04.2024.\n146. Žalovaný je ústredným orgánom štátnej správy, ktorému vyplýva zo zákona č. 395/2002 Z. z.\no archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase\n(ďalej len „zákon č. 395/2002 Z. z.“) povinnosť viesť riadnu registratúru, pričom daný registratúrny\nplán podlieha schvaľovaniu Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. K zákonu č. 395/2002 Z. z.\nprináleží vykonávacia vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 628/2002 Z. z., ktorou sa\nvykonávajú niektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov\nv znení účinnom rozhodnom čase (ďalej len „vyhláška č. 628/2002 Z. z.“). Podľa § 2 písm. g) vyhlášky\nč. 628/2002 Z. z. pri hodnotení záznamu sú rozhodujúce tieto kritériá: pri elektronickom zázname aj\núplnosť štruktúrovaných údajov o jeho obsahu, štruktúre a väzbách elektronického záznamu a jeho\nspráve. Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky č. 628/2002 Z. z. pri hodnotení hodnovernosti elektronického\nzáznamu sa prihliada najmä na podpis a úplnosť štruktúrovaných údajov o obsahu, štruktúre a väzbách\nelektronického záznamu a jeho správe definovaných cieľovým alebo zdrojovým informačným systémom,\nv ktorom sú spracúvané.\n147. Definícia pojmu registratúrny záznam je uvedená v § 2 ods. 15 zákona č. 395/2002 Z. z. ako\ninformácia evidovaná pôvodcom registratúry. Elektronickým registratúrnym záznamom sa podľa § 16a\nzákona č. 395/2002 Z. z. rozumie pôvodný, elektronicky vytvorený registratúrny záznam, ktorý pôvodca\nregistratúry uchováva na dátovom nosiči, prenáša alebo spracúva pomocou technických prostriedkov v\nelektronickej, magnetickej, optickej alebo v inej forme. Žalovaný je pôvodcom registratúry, pretože z jeho\nčinnosti (aj z vykonanej predmetnej inšpekcie) vzniká registratúra, ako súbor všetkých registratúrnych\nzáznamov evidovaných pôvodcom registratúry (§ 2 ods. 16 a § 2 ods. 14 zákona č. 395/2002 Z. z.).\nInformácie (v tomto prípade získané e-mailové vlákno) skopírované na DVD nosičoch žalovaného je\npotrebné považovať za elektronický registratúrny záznam ako súčasť spisu žalovaného (§ 2 ods. 19\nzákon č. 395/2002 Z. z. upravuje definíciu spisu, za ktorý sa považuje registratúrny záznam alebo súbor\nregistratúrnych záznamov, ktoré vznikli v súvislosti s vybavovaním tej istej veci).\n148. Ustanovenie § 16a ods. 4 zákona č. 395/2002 Z. z. upravuje spôsob zabezpečenia\nuchovávania elektronického registratúrneho záznamu pôvodcom registratúry. Pôvodca registratúry\nzabezpečuje uchovávanie elektronického registratúrneho záznamu počas jeho lehoty uloženia\nspôsobom zaručujúcim hodnovernosť pôvodu elektronického registratúrneho záznamu, neporušiteľnosť\njeho obsahu a jeho čitateľnosť vrátane údajov o jeho správe. Správny súd na základe uvedených\nskutočností dospel k záveru, že pokiaľ žalovaný za účelom zabezpečenia autenticity vypočítal hashovú\nhodnotu z DVD, vyhotovil 3 ks DVD (jedno vyhotovenie odovzdal žalobcovi) a celý tento proces\nje zachytený v Zápisnici z inšpekcie vykonanej u žalobcu a jej prílohách, žalovaný dostatočne\na v súlade so zákonom zabezpečil uchovanie zaistených informácii na DVD (ako elektronického\nregistratúrneho záznamu) spôsobom zaručujúcim hodnovernosť pôvodu, neporušiteľnosť jeho obsahu\na jeho čitateľnosť.\n149. Žalobca namietal tiež nedostatočnosť zákonnej úpravy vo vzťahu k likvidácii dát uložených na\nDVD nosiči. V ustanovení § 2 ods. 17 zákona č. 395/2002 Z. z. je uvedená definícia vyraďovania\nregistratúrneho záznamu ako súhrn odborných činností, pri ktorých sa z registratúry vyčleňuje\nregistratúrny záznam, ktorému uplynula lehota uloženia; registratúrny záznam s trvalou dokumentárnou\nhodnotou sa ukladá do archívu a registratúrny záznam bez trvalej dokumentárnej hodnoty sa zničí. Práva\n\npovinnosti pôvodcu registratúry sú uvedené v § 16 a nasl. zákona č. 395/2002 Z. z., vrátane úpravy\nvyraďovacieho konania.\n150. Ustanovenie § 33 zákona č. 395/2002 Z. z. obsahuje splnomocňujúce ustanovenia na vydanie\nvšeobecne záväzného právneho predpisu Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, v ktorom ustanoví\npodrobnosti okrem iného aj o hodnotení záznamov, vyraďovaní registratúrnych záznamov a preberaní\narchívnych dokumentov do archívu a ochrane registratúrnych záznamov a archívnych dokumentov, na\nzáklade ktorého bol vydaná vyhláška č. 628/2002 Z. z., obsahujúca podrobnosti o hodnotení záznamu,\nhodnotení hodnovernosti elektronického záznamu a postupu vo vyraďovacom konaní. V ustanovení\n§ 24a vyhlášky č. 628/2002 Z. z. je upravená ochrana elektronických registratúrnych záznamov a\nelektronických archívnych dokumentov, pričom princípy a postupy na ich ochranu upravuje technická\nnorma (STN ISO/IEC 27002:2006 Informačné technológie. Zabezpečovacie techniky. Pravidlá dobrej\npraxe manažérstva informačnej bezpečnosti).\n151. V súvislosti s postupom pri vyhotovovaní kópií údajov a ochranou dát získavaných počas\ninšpekcie žalovaný prijal internú Smernicu č. 6/2016 o ochrane práv dotknutých osôb pri zbere\na zabezpečení elektronických údajov v elektronickej podobe a Smernicu č. 17/2003 o procesných\npravidlách uplatňovaných pri vymazávaní alebo inej likvidácii údajov v elektronickej podobe (ďalej len\n„Smernica č. 6/2016“ a „Smernica č. 17/2003“). Hoci uvedené smernice nie sú verejne dostupné,\nje možné získať ich na základe žiadosti podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k\ninformáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších\npredpisov. Uvedené Smernice sú vypracované v súlade s vyššie uvedenou technickou normou, ktorá\nsama predpokladá vytvorenie vlastných návodov (interných predpisov).\n152. Na základe uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že existuje dostatočná všeobecne\nzáväzná právna úprava nakladania s dátami získanými v priebehu inšpekcie a ich likvidácie a zachytenie\nkópie informácií získaných v priebehu inšpekcie na DVD nosič nespôsobuje nezákonnosť inšpekcie\nresp. jej časti.\nVII.10 K námietke nemožnosti rozširovania žaloby žalobcom v priebehu súdneho konania\n153. Žalovaný namietal, že žalobca po podaní správnej žaloby predkladal súdu vyjadrenia, v ktorých\ntvrdil, že dochádza k prehlbovaniu zásahu do jeho práv, avšak žalobné dôvody nie je možné v konaní\npred súdom neobmedzene rozširovať a námietky žalobcu je potrebné v určitom momente zastaviť.\nKeďže správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok, žalovaný pokračoval v prešetrovaní. Žalovaný\nje presvedčený, že správna žaloba smerovala len proti inšpekcii v priestoroch žalobcu a žalobca mohol\npredmet žaloby rozširovať len do uplynutia lehoty na podanie žaloby. Postup žalovaného po podaní\nžaloby sa už netýka podanej žaloby a je predmetom iných žalôb, ktoré boli podané. Postup žalovanej je\nnavyše preskúmavaný vo veci správnej žaloby podanej proti druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného.\n154. Na úvod správny súd poukazuje na skutočnosť, že otázka deliteľnosti iného zásahu na časti\nbola už opakovane riešená v judikatúre Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR.\nŽalobca videl nezákonný zásah v tom, že orgán verejnej správy vykonal inšpekciu bezdôvodne s\ntým, že sa už v správnej žalobe domáhal toho, aby žalovaný nenakladal s údajmi špecifikovanými\nv žalobnom návrhu, ktoré od neho získal v čase výkonu inšpekcie. V danom prípade je nepochybné,\nže žalovaný v priebehu inšpekcie získal informácie špecifikované v žalobnom návrhu, ako aj to, že s\ntakto získanými informáciami po podaní správnej žaloby ďalej nakladal. Najskôr teda došlo k získaniu\ninformácií v priebehu inšpekcie, proti ktorému pôvodne žalobca brojil podaním žaloby proti inému zásahu\norgánu verejnej správy. A následne, potom, ako po podaní žaloby žalovaný s predmetnými informáciami\nnakladal, žalobca v konaní namietal uvedené nakladanie so získanými údajmi.\n155. Správny súd uvádza, poukazujúc na príslušnú judikatúru Najvyššieho správneho súdu SR, že\nsamotné získanie citlivých údajov žalovaným predstavuje zásah orgánu verejnej správy a ich následné\nvyužívanie (akékoľvek, aj spôsobom opísaných žalobcom v doplňujúcich vyjadreniach) už nepredstavuje\nďalšie samostatné zásahy, pretože takéto využívanie by nebolo možné bez prvotného získania týchto\núdajov žalovaným, ale ide o nový prejav už trvajúceho iného zásahu (rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu SR, sp. zn. 5Shk/2/2022 zo dňa 30.03.2023, bod 39. odôvodnenia).\n\n156. Keďže žalobca už v správnej žalobe žiadal, aby súd zakázal žalovanému pokračovať v porušovaní\npráv žalobcu, ktoré spočíva v nezákonnom a neodôvodnenom zhromažďovaní a uchovávaní informácií\na v úkonoch smerujúcich k prezeraniu, kopírovaniu, oboznamovaniu sa s obsahom, prípadne\nakýmkoľvek obdobným nakladaním s kópiami informácií vyhotovenými počas inšpekcie vykonanej\nv dňoch 27. a 28. júna 2017 u žalobcu špecifikovaných v žalobnom návrhu, (ii) zakázal žalovanému,\naby pri svojej činnosti použil vyššie uvedené kópie informácií, prípade iné informácie a podklady\nvyhotovené počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. a 28. júna 2017 u žalobcu, (iii) uložil žalovanému,\naby nenávratným spôsobom odstránil a zničil všetky vyššie uvedené informácie získané počas\ninšpekcie vykonanej v dňoch 27. a 28. júna 2017 u žalobcu, vrátane ich odstránenia z dátových\nnosičov a akýchkoľvek dokumentov a informačných systémov žalovaného, v prípade podaní žalobcu,\nšpecifikovaných v bode 43. odôvodnenia tohto rozhodnutia, nie je možno hovoriť o rozširovaní žaloby\npo uplynutí zákonnej lehoty na jej podanie, ale o informácie o nových prejavoch už trvajúceho iného\nzásahu. Uvedenú námietku žalovaného preto súd vyhodnotil ako bezpredmetnú. Pre správny súd je\nv tejto veci zároveň rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia (§ 135 ods. 2\npísm. a) v spojení s § 6 ods. 2 písm. f) SSP).\nVIII. Návrhy na vykonanie dokazovania a námietka formulácie žalobného návrhu\n157. Žalovaný v podaní zo dňa 20.02.2025 navrhol, aby v prípade, že správny súd uzná ako relevantnú\nnámietku žalobcu, týkajúcu sa prítomnosti osôb v priebehu výkonu inšpekcie pri prehliadaní elektronickej\nschránky C. , vykonal dokazovanie výsluchom svedkov – zamestnancov žalovaného, ktorí boli prítomní\nna prehliadaní. Súd uvedenému návrhu nevyhovel, pretože dospel k záveru, že medzi účastníkmi nebolo\nsporné, že inšpekcia bola vykonaná spôsobom, akým je jej priebeh zachytený v Zápisnici a jej prílohách.\nSporným bolo, či priebeh inšpekcie bol v súlade so zákonom. Výsluch svedkov preto správny súd\nnepovažoval za nevyhnutný na preskúmanie zákonnosti iného zásahu orgánu verejnej správy.\n158. Žalovaný správnemu súdu predložil neverejnú verziu prvostupňového rozhodnutia a verejnú\nverziu druhostupňového rozhodnutia, oboch vydaných v správnom konaní po vykonaní inšpekcie,\nktorými bola spoločnosti AGROFERT uložená pokuta za porušenie zákona č. 136/2001 Z. z. (a v\nktorom žalobca nebol účastníkom konania), za účelom preukázania, ako žalovaný počas prešetrovania\na konania postupoval, pričom rozhodnutia majú obsahovať jednotlivé e-maily, preukazujúce protisúťažné\nkonanie účastníka konania a povahu komunikácie z hľadiska posúdenia, či spadá pod ochranu LPP.\nSprávny súd nepristúpil k oboznámeniu sa s prvostupňovým rozhodnutím (neverejná verzia), keďže\nvýsledok správneho konania, nadväzujúceho na inšpekciu, podľa názoru správneho súdu nemá vplyv\nna posúdenie zákonnosti inšpekcie samotnej. Správny súd mal v tomto konaní dostatok podkladov pre\nrozhodnutie vo veci. Pre úplnosť správny súd podotýka, že aj keby nedošlo na podklade výsledkov\ninšpekcie k začatiu správneho konania vôbec alebo by sa správne konanie skončilo konštatovaním, že\nk porušeniu zákona č. 136/2001 Z. z. nedošlo, bez ďalšieho to neznamená, že inšpekcia bola vykonaná\nv rozpore so zákonom. Poznatky, ktoré vedú k začatiu inšpekcie, nemusia byť jednoznačne preukázané.\nAko už správny súd uviedol vyššie, ak by žalovaný disponoval dôkazmi o tom, že došlo k protiprávnemu\nkonaniu a porušeniu pravidiel hospodárskej súťaže, nemusel by inšpekciu uskutočniť. Práve inšpekcia\nje nástrojom pre získanie dôkazných prostriedkov o možnom porušení zákona o ochrane hospodárskej\nsúťaže a žalovaný k nej pristupuje v úvode celého procesu. Na základe výsledkov inšpekcie sa pôvodné\npodozrenia z protisúťažného konania môžu, ale aj nemusia potvrdiť. Druhostupňové rozhodnutie\nžalovaného vo veci porušenia zákona č. 136/2001 Z. z. a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je\npredmetom prieskumu v samostatnom konaní vedenom na správnom súde pod sp. zn. 6Shs/1/2024,\nktoré ku dňu vydania tohto rozhodnutia nie je právoplatne skončené.\n159. Žalovaný v podaní zo dňa 20.02.2025 namietal aj formuláciu žalobného petitu v tom zmysle, že\nnie sú dané dôvody pre zničenie akejkoľvek časti dôkazov získaných počas inšpekcie (s poukázaním\nna to, že žalobca žiada prakticky zničenie všetkej komunikácie získanej počas inšpekcie) a že žalobcom\nžiadaná lehota na vykonanie uložených povinností v rozsahu troch dní je neadekvátna. Poukázal na to,\nže predmetné informácie, ktorých zničenia sa žalobca domáha, tvoria súčasť administratívneho spisu,\nkonkrétne dôkazný základ, resp. podklad pre právoplatné rozhodnutia žalovaného vydané v správnom\nkonaní nadväzujúcom na inšpekciu. Okamžitý výkon v podobe zničenia informácií a podkladov by v praxi\nznamenal, že dôjde k nenávratnému zničeniu dotknutých informácií a podkladov v správnom konaní\nžalovaného o porušení súťažných pravidiel, vo vzťahu ku ktorému neboli ukončené ani súvisiace súdne\nkonania prebiehajúce na Správnom súde v Bratislave či Najvyššom správnom súde SR. Vzhľadom na\n\nskutočnosť, že v predmetnej veci súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a neuložil žalovanému\npovinnosti navrhované žalobcom v žalobnom návrhu, nepovažuje za potrebné sa bližšie k uvedenej\nnámietke žalovaného vyjadrovať.\nIX. Záver\n160. Na základe záverov vyplývajúcich z vyššie uvedeného právneho posúdenia veci správny súd\nkonštatuje, že inšpekcia bola vykonaná v súlade so zákonom a rozsahom a dĺžkou jej výkonu nevybočila\nz medzí zákona. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie\nje dôvodná, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 261 SSP zamietol.\n161. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 SSP. Žalobca v konaní\nnemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom správny súd nepriznal.\nVo vzťahu k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by\nbolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby nahradil žalovanému dôvodne vynaložené trovy konania.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nKasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva\nsa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§\n443 ods. 1 SSP).\nLehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na\nkasačnom súde (§ 444 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu\nje určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1\nSSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:f9da8195-e214-4442-bd3f-cb68c2db5e81", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.290.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 290/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 290/2015 z 7. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-07", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.290.2015.2"}, {"guid": "3685b543-6999-4444-911e-bc2e94c8233f:2d3d216b-dd5f-47ce-9e69-cd581b18dfa1", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101534.1", "spisova_znacka": "6Shs/1/2024", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 6Shs/1/2024 z 5. 2. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-02-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101534.1"}, {"guid": "a0c82e27-da4c-433c-b1e0-ba0848bb9ae6:ef67c3f8-8291-401b-b551-2fd3f28ee1a4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1017201440.1", "spisova_znacka": "4Sa/75/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sa/75/2017 z 4. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-02-04", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1017201440.1"}, {"guid": "6da6cf60-c8c6-4a85-9499-ac4ab9ae62a8:f771ac44-b46f-4e02-830c-bcda5099c8bf", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1017201439.1", "spisova_znacka": "6Sa/75/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Sa/75/2017 z 9. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-01-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1017201439.1"}, {"guid": "872c119e-2ee5-4d1d-aa89-c8a353e51dcf:861e03ce-8cc7-4c40-a47d-621e5526d766", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1017201444.1", "spisova_znacka": "6Sa/76/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Sa/76/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1017201444.1"}, {"guid": "d90d8338-7bed-4e20-85c6-01684182af72:860103f0-ef06-4c90-8cd5-64056b4078a1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1017201443.1", "spisova_znacka": "8Sa/69/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sa/69/2017 z 27. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-11-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1017201443.1"}], "citovane_v": []}