Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 14Sa/14/2023 z 28. 8. 2025
Citácia: uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 28. augusta 2025, sp. zn. 14Sa/14/2023, ECLI:SK:SpSBA:2025:0723101071.2
Správny súd v Bratislave | 14Sa/14/2023 | ECLI:SK:SpSBA:2025:0723101071.2 | 2025-08-28 | Uznesenie
Citované ustanovenia: SSP, § 99 SSP, § 168 SSP, § 170 SSP, § 171 SSP, § 63 SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ca297a00-f2d9-48ba-ad21-21bab3f67578
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0723101071.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
14Sa/14/2023
0723101071
28. 08. 2025
Mgr. Juraj Marko
ECLI:SK:SpSBA:2025:0723101071.2

Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Paneurópska vysoká škola n.o., so sídlom Tomášikova
20, 820 09 Bratislava, IČO: 36 077 429, zastúpený: Karkó s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom
Obchodná 8985/5A, 010 08 Žilina, IČO: 50 158 121, proti žalovanému: Slovenská akreditačná agentúra
pre vysoké školstvo, so sídlom Nám. slobody 6943/11, 811 06 Bratislava, IČO: 52 113 680, zastúpený:
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORECKÝ & PARTNERI s. r. o., so sídlom Grősslingova 50, 811 09
Bratislava, IČO: 35 967 421, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
I.

Správny súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e.

II.

Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:

1. Správnemu súdu v Bratislave (ďalej ako „správny súd“) bola dňa 12.10.2023 doručená žaloba
proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 a nasl. SSP, ktorou sa žalobca domáha
uloženia povinnosti žalovanému zapísať do zoznamu podľa § 4 ods. 2 písm. c) bod druhý zákona č.
269/2018 Z.z. všetky právnické osoby, ktoré sú členmi Európskej asociácie pre zabezpečovanie kvality
vysokoškolského vzdelávania (European Association for Quality Assurance in Higher Education) alebo
sú zapísané v Európskom registri zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania (European
Quality Assurance Register for Higher Education).
2. Správny súd po preskúmaní obsahu podania žalobcu zo dňa 12.10.2023, v danej veci zistil rozpor
medzi označením druhu žaloby a žalobným návrhom, a preto uznesením č. k. 14Sa/14/2023-97 zo dňa
26.05.2025 vyzval žalobcu na doplnenie a opravu svojej žaloby.
3. Žalobca doručil správnemu súdu dňa 04.07.2025 podanie označené ako „Späťvzatie žaloby“, v ktorom
uviedol, že berie v celom rozsahu späť žalobu, na základe ktorej sa začalo predmetné konanie. Žalobca
ďalej uviedol, že na základe súčasnej právnej úpravy, ktorá vstúpila do platnosti od 01.02.2025, už nie
je potrebné samostatné zapísanie uvedených inštitúcii do zoznamu vedeného žalovaným, ktorého sa
žalobca žalobou domáhal, a preto sa rozhodol v súlade so zásadou hospodárnosti konania žalobu vziať
späť. Žalobca zároveň dodal, že ku späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie žalobcu, ale pre zmenu
právnej úpravy, a preto žiada správny súd, aby podľa § 99 písm. a) SSP konanie uznesením zastavil a
nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.
4. Žalovaný doručil správnemu súdu dňa 14.07.2025 podanie označené ako „Vyjadrenie k späťvzatiu,
Vyčíslenie trov konania“, v ktorom uviedol, že v danom prípade aj keby nedošlo ku zmene právnych
predpisov, súdu, rovnako aj žalovanému, nebolo zrejmé, čoho sa žalobca chcel žalobou domáhať, a aký
druh žaloby mienil podať. Žaloba nespĺňala všetky náležitosti a bola nezrozumiteľná, čoho dôsledkom
by bolo odmietnutie žaloby, prípadne zastavenie konania z dôvodu na strane žalobcu. Podľa názoru
žalovaného, žalobca svojím konaním sám zavinil neúplnosť a nezrozumiteľnosť žaloby, a preto žalovaný

žiada správny súd, aby konanie zastavil v súlade s § 99 písm. a) SSP a o trovách konania rozhodol
v súlade s § 171 ods. 1 SSP tak, že žalovanému prizná náhradu trov konania v podiele 100 %. Žalovaný
zároveň pripojil vyčíslenie trov právneho zastúpenia, v zmysle ktorého si v danej veci uplatňuje trovy
právneho zastúpenia v celkovej výške 2.099,41 EUR.
5. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej ako „SSP“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
6. Podľa § 63 prvá a druhá veta SSP, žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu
späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví.
7. Podľa § 99 písm. a) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr,
ako správny súd vo veci rozhodol.
8. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
9. Podľa § 170 písm. b) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
konanie bolo zastavené.
10. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
11. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca využil jemu prislúchajúce oprávnenie disponovať s podanou
žalobou a túto vzal v celom rozsahu späť pred rozhodnutím vo veci, správny súd konanie podľa vyššie
citovaného ustanovenia § 99 písm. a) SSP, v spojení s § 63 SSP zastavil.
12. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP, podľa ktorého žiaden z
účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené.
13. Správny súd v tejto veci nezistil splnenie podmienok na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa §
171 ods. 1 SSP, podľa ktorého by mal správny súd priznať trovy konania ostatným účastníkom konania
(žalovanému), ak bolo zastavenie konania procesne zavinené iným účastníkom.
14. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho
riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania
je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorý z účastníkov (a pokiaľ
áno, ktorý z nich) z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Kritérium procesného zavinenia
treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval,
resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú bolo konanie zastavené. To znamená,
že použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k
príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany a následkom je zastavenie konania (napríklad
nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 454/2010 zo dňa 7.6.2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3 Sžo 225/2010 zo dňa 25.10.2010, sp. zn. 2 Sžf 2/2011 zo dňa 16.3.2011).
15. Hoci bolo konanie v tejto veci, ktoré žalobca inicioval podanou správnou žalobou, zastavené na
základe späťvzatia tejto žaloby samotným žalobcom, správny súd späťvzatie žaloby nevyhodnotil ako
procesné zavinenie zastavenia tohto konania žalobcom.
16. Dôvodom späťvzatia žaloby žalobcom bola totiž v tejto veci zmena zákona č. 269/2018 Z. z. s
účinnosťou od 01.02.2025, a to konkrétne v časti ust. § 4 ods. 2 písm. c) a § 24 ods. 6, teda ustanovení
o ktoré žalobca opieral svoju žalobu, a po zmene ktorých už nie je potrebné samostatné zapísanie
uvedených inštitúcii do zoznamu vedeného žalovaným, ktorého sa žalobca žalobou domáhal. Dôvodom

zastavenia konania bolo teda formálne späťvzatie žaloby, ale samotným dôvodom tohto späťvzatia, bola
snaha žalobcu o hospodárnosť konania, po objektívnom odpadnutí dôvodu podania samotnej žaloby,
ktorý v čase podania žaloby reálne existoval. Zmenu právneho stavu, z ktorého žalobca v čase podania
žaloby vychádzal, spôsobila preukázateľne objektívna skutočnosť legislatívnej zmeny, rozdielna od vôle,
resp. konania účastníkov konania, a preto nemožno späťvzatie žaloby považovať za procesné zavinenie
na strane žalobcu.
17. Správny súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorú uviedol vo svojom vyjadrení
k späťvzatiu žaloby zo dňa 14.07.2025, v ktorom požaduje priznanie práva na náhradu trov tohto
súdneho konania. Tento svoj nárok žalovaný odôvodnil tým, že žaloba bola nezrozumiteľná a neúplná,
na čo upozornil už vo svojom vyjadrení zo dňa 16.07.2024, pričom prezumuje, že v dôsledku týchto
nedostatkov by bola žaloba v tejto veci odmietnutá, prípadne by bolo konanie zastavené z dôvodu
na strane žalobcu. Správny súd uvádza, že žaloba skutočne obsahovala nedostatky, ktoré sa snažil
súd odstrániť Uznesením zo dňa 26.05.2025, v ktorom žalobcu vyzval na odstránenie vád podania,
tieto vady však neznamenali absolútnu nezrozumiteľnosť podanej správnej žaloby a jej istý neúspech
pre neodstrániteľný procesný nedostatok. Naopak, išlo o odstrániteľné vady, ktoré by po ich riadnom
odstránení umožňovali správnemu súdu v tomto konaní ďalej pokračovať a rozhodnúť vo veci samej.
Prezumpcia žalovaného o istom odmietnutí žaloby, alebo zastavení tohto konania z dôvodu na strane
žalobcu, je teda nesprávna a pre posúdenie procesného zavinenia zastavenia tohto súdneho konania
irelevantná. Skutočným dôvodom zastavenia konania bola legislatívna zmena, ktorá mala za následok
zmenu právneho stavu v tejto veci v takom rozsahu, že pokračovanie v tomto konaní by nebolo pre
žalobcu účelné ani hospodárne, a preto nie je možné zastavenie tohto konania v dôsledku späťvzatia
žaloby považovať za procesne zavinené žalobcom, viď argumentáciu vyššie.
18. Na základe uvedených skutočností, správny súd teda opakuje, že v tejto veci neboli splnené
podmienky na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 171 ods. 1 SSP, keďže správny súd nezistil
procesné zavinenie zastavenia konania na strane účastníkov, a preto o náhrade trov konania rozhodol
podľa § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť.
Kasačnú sťažnosť je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 439 ods. 1 SSP v spojení s §
443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie
advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 v spojení s § 449 SSP).