{"guid": "f345b28e-385b-4e95-a5c1-adeed0105526:edcffc2a-2b5d-4e87-ac9b-3aa2bdaae95c", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200530.4", "spisova_znacka": "NR-11S/136/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-11S/136/2021 z 25. 7. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 25. júla 2024, sp. zn. NR-11S/136/2021, ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200530.4", "identifikacne_cislo": "4021200530", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Jana Ondrejková", "sudca_id": 982, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jana-ondrejkova-982", "datum_vydania": "2024-07-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/536", "nazov": "vyhláška č. 536/2009 Z. z. Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 388/2009 Z. z., ktorou sa vydáva Mýtny poriadok", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/536", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/536-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2024/222", "nazov": "nariadenie č. 222/2024 Z. z. vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 435/2022 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na udržiavanie poľnohospodárskej plochy, aktívneho poľnohospodára a kondicionality v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 515/2023 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2024"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/edcffc2a-2b5d-4e87-ac9b-3aa2bdaae95c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200530.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200530.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200530.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-11S/136/2021\n4021200530\n25. 07. 2024\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2024:4021200530.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek\nsenátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD., v právnej\nveci žalobcu: marand plus, s.r.o., so sídlom Levická 7, 949 01 Nitra, IČO: 47 617 292, zastúpeného:\nAdvokátska kancelária CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,\nIČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100405259/2021 zo dňa\n09.03.2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII.\n\nŽalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia\n1. U žalobcu bola vykonaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) okrem\niných zdaňovacích období (rokov 2016 – 2019) aj za zdaňovacie obdobie september 2018. Na základe\nvýsledkov daňovej kontroly bolo v nadväzujúcom vyrubovacom konaní vydané rozhodnutie Daňového\núradu Nitra (ďalej len „správca dane“) č. 101587876/2020 zo dňa 15.10.2020 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“), ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 536/2009 Z. z. o správe daní\n(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len „daňový\nporiadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume X XXX,- Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie september 2018 tak, že daň vyrubenú podaným daňovým priznaním vo výške X XXX,XX\nEur zvýšil na daň zistenú správcom dane vo výške XX XXX,XX Eur. Správca dane v prvostupňovom\nrozhodnutí konštatoval, že žalobca si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z dokladov,\nktorých vecná opodstatnenosť nebola preukázaná, pričom nepreukázal, že fakturované zdaniteľné\nobchody od dodávateľov Salanci – LMS s.r.o., Adept School s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. pre\nžalobcu sa v kontrolovanom zdaňovacom období uskutočnili tak, ako je deklarované na faktúrach, a teda\nnepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa §\n49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na §51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej\nhodnoty v relevantnom znení (ďalej len „zákon o DPH“). K žiadosti žalobcu o vykonanie miestneho\nzisťovania v sídle jeho spoločnosti správca dane uviedol, že žalobca nešpecifikoval dôvod miestneho\nzisťovania, aké ďalšie informácie možno takto získať týkajúce sa preverovaného obdobia a aký vplyv\nby mali mať na doterajšie zistenia; návrh žalobcu teda nepovažoval za nevyhnutný dôkaz na zistenie\nskutkového stavu veci.\n\n2. Na podklade žalobcom podaného odvolania žalovaný rozhodoval v odvolacom konaní a vydal\nrozhodnutie č. 100405259/2021 zo dňa 09.03.2021, právoplatné dňa 19.03.2021 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“ a spolu s prvostupňovým rozhodnutím aj ako „napadnuté rozhodnutia“), ktorým potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie, s ktorého závermi sa stotožnil, ako aj s tým, že správca dane postupoval\nsprávne, keď preveroval pravdivosť formálnych tvrdení uvedených na predložených účtovných\ndokladoch.\n3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zhrnul skutkové zistenia správcu dane, ktorý napr. ohľadom\nspoločnosti Adept School s.r.o. zistil (aj nahliadnutím do spisu daňovej kontroly za iné zdaňovacie\nobdobie), že táto sa okrem výučby anglického jazyka nezaoberala inou činnosťou, a že faktúry\nz účtovníctva žalobcu nie sú identické s faktúrami spoločnosti Adept School s.r.o., sú odlišné vizuálne\naj obsahovo, pričom na predložených faktúrach žalobcu je uvedené iné bankové spojenie a iné číslo\núčtu. Spoločnosť Adept School s.r.o. neevidovala vo svojom účtovníctve za kontrolované zdaňovacie\nobdobie predmetné faktúry ani prijaté úhrady ani dodanie služieb pre žalobcu. Ohľadom dodávateľa\nAUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. správca dane zistil, že predložené faktúry boli vytvorené v inom účtovnom\nprograme, ako vystavovala faktúry táto spoločnosť, faktúry z účtovníctva tejto spoločnosti sa tak\nnezhodovali vizuálne so žalobcom predloženými faktúrami. Evidovanie a účtovanie vystavených faktúr\nspoločnosťou AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. nebolo možné preveriť z dôvodu, že v zmysle čestného\nvyhlásenia A. B. C., ako osoby zodpovednej za vedenie účtovníctva v preverovanom zdaňovacom\nobdobí, bolo účtovníctvo zničené vytopením, pričom podľa vyjadrení konateľov tejto spoločnosti žalobcu\npoznajú iba ako dodávateľa stavebného materiálu, ktorý im dodával tovar na výstavbu autoservisu\nv Lužiankach, a taktiež bolo na predložených faktúrach uvádzané iné číslo účtu p. A. B. C. a nie\nčíslo účtu danej obchodnej spoločnosti. V prípade dodávateľa Salanci - LMS s.r.o. správca dane zistil,\nže na predložených faktúrach je opäť uvedené iné číslo účtu, ktoré nepatrilo spoločnosti dodávateľa,\npričom jej konateľ uviedol, že predmet dodania uvedený na faktúrach žalobcu on nefakturuje a dodanie\ntakýchto výrobkov a služieb neposkytuje, rovnako neeviduje žiadne pohľadávky voči žalobcovi uhradené\nv hotovosti. Správca dane počas výkonu kontroly vyzval daňový subjekt na predloženie všetkých\ndôkazov k výkonu daňovej kontroly, na čo žalobca reagoval nesúhlasom s výsledkom dokazovania\na tvrdil, že môže relevantne preukázať tvrdené skutočnosti miestnym zisťovaním v mieste jeho sídla,\nčo správca dane nevykonal, keďže žalobca žiadne dôkazy nepredložil a nijako neodôvodnil návrh\nmiestneho zisťovania, ani čo by sa ním mohlo získať.\n4. Žalovaný sa s odvolacími námietkami žalobcu vysporiadal v napadnutom rozhodnutí tak, že\naj napriek tomu, že prvostupňové rozhodnutie je rozsiahle a obsahuje okrem iného aj informácie\ntýkajúce sa iných zdaňovacích období, obsahuje všetky zásadné informácie, ktoré ovplyvnili hodnotenie\nzískaných dôkazov spolu s odvolaním sa na porušenie právnych predpisov za kontrolované zdaňovacie\nobdobie a poskytli dostatok informácií k vydaniu tohto rozhodnutia. K judikatúre súdneho dvora\nEurópskej únie týkajúcej sa zásady daňovej neutrality žalovaný uviedol, že v prípade žalobcu ale\nnebolo preukázané splnenie základnej podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie DPH v zmysle\n§ 49 zákona o DPH. K námietke žalobcu o tom, že mu nebolo umožnené preukázať realizáciu plnení,\nžalovaný uviedol, že žalobca mal možnosť predkladať dôkazy počas výkonu daňovej kontroly, pričom\nmiestne zisťovanie v sídle žalobcu by neprinieslo do procesu dokazovania nové dôkazy vyvracajúce\noprávnené pochybnosti správcu dane a ani poskytnutie služieb (ako výuka cudzieho jazyka, správa\nserverov, údržba počítačov a tlačiarní), ktoré boli momentom poskytnutia v danom zdaňovacom\nobdobí aj spotrebované, tieto nemajú tzv. archívny charakter a nezanechávajú v priestore hmotnú\nstopu. Navyše dodávateľské spoločnosti nepotvrdili obchodnú spoluprácu so žalobcom v zdaňovacom\nobdobí, preto nemožno miestne zisťovanie považovať za dôkazný prostriedok, ktorý by zakladal\ndôvod na priznanie uplatneného práva na odpočítanie DPH z deklarovaných obchodných transakcií.\nŽalovaný uviedol, že v súlade s § 24 ods. 4 daňového poriadku bola (nahliadnutím do iného daňového\nspisu) použitá ako dôkaz svedecká výpoveď konateľky spoločnosti Adept school s.r.o. D. D. E.,\nvykonaná správcom dane v rámci daňovej kontroly u žalobcu k inému zdaňovaciemu obdobiu. Žalovaný\nkonštatoval, že nenamietal potrebu vykonávania daných služieb či udržiavania majetku spoločnosti\nv prevádzkyschopnom stave, ale od žalobcu bolo žiadané predloženie listinných dôkazov, ktoré mohli\nbyť dôležité z hľadiska preukázania vzniku nároku na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných plnení\n(napr. servisná knižka, preberacie protokoly, objednávky, cenové kalkulácie a pod.), žalobca však žiadne\nrelevantné dôkazy nepredložil. Ohľadom predloženej zmluvy o sprostredkovaní správca dane zistil\nsúčtové a logické nezrovnalosti, a od odberateľských spoločností sa dozvedel, že si tovar zabezpečovali\nsami bez účasti sprostredkovateľa. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že označení dodávatelia služieb\n\nAUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. a Salanci – LMS s.r.o. nepotvrdili obchodnú spoluprácu so žalobcom.\nRovnako, že z odpovedí bankových inštitúcií jednoznačne vyplynulo, že deklarovaní dodávatelia\nnie sú vlastníkmi účtov, na ktoré boli posielané úhrady za predmetné faktúry. Teda deklarovaní\ndodávatelia nemali ani vedomosť o existencii takýchto svojich pohľadávok. K nevypočutiu svedka\nA. C. žalovaný vysvetlil, že nebol splnomocneným zástupcom žiadnej dodávateľskej spoločnosti,\npričom konateľov dodávateľských spoločností správca dane kontaktoval, a konatelia AUTOSERVIS\nQUATRO, s.r.o. predložili počas svojej svedeckej výpovede čestné vyhlásenie A. C. o zničení účtovníctva\nvytopením, ergo jeho výpoveď by nepriniesla nové dôkazy, keďže podľa jeho čestného vyhlásenia\nnimi nedisponoval. K overeniu kontrolných výkazov žalovaný uviedol, že na splnenie zákonných\npodmienok na odpočítanie DPH nestačí len predloženie dokladov s predpísaným obsahom - tzv.\nformálna deklarácia. K porušeniu zásady rýchlosti konania, hospodárnosti konania a zaťažovania\nžalobcu požadovaním nepredložiteľných dôkazov žalovaný uviedol, že žalobca bol opakovane vyzývaný\nna predloženie dôkazov, bol riadne oboznámený s kontrolnými zisteniami, bola mu aj predĺžená\nlehota na predloženie ďalších dôkazov a vyjadrení, teda žalobca mal dostatočný časový priestor\nna preukázanie, že k zdaniteľnému plneniu skutočne došlo, avšak tento nevyužil, v poskytnutom\ntermíne žiadne dôkazy nepredložil. K námietke žalobcu o prenášaní dôkaznej núdze na daňový subjekt\na prenášaniu zodpovednosti za svojho dodávateľa na žalobcu žalovaný uviedol, že primárne ťažisko\ndôkazného bremena je na žalobcovi a je to jeho povinnosťou preukázať nárok na odpočet DPH. K\nrozhodnutiam Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorých nárok na odpočet nemôže byť dotknutý\nskutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo nasledujúca transakcia zaťažená\ndaňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť, a že uplatnenie práva na odpočítanie\ndane musí spĺňať jedinú podmienku a to, že zdaniteľná osoba musí mať faktúru, pričom podmieňovanie\nnároku akýmikoľvek ďalšími skutočnosť je v rozpore s právom únie; žalovaný uviedol, že žalobca neprijal\ndostatočné opatrenia, aby sa uistil, že jeho postup pri odpočítaní dane je v súlade so zákonom, a že sa\nnestane súčasťou konania, ktoré nesie znaky daňového podvodu, čo nie je v rozpore s právom Únie\n(pričom v prípade spoločnosti Adept School s.r.o. si žalobca objednal od tejto spoločnosti činnosť výuky\nnemeckého jazyka, ktorú ani nemala v predmete činnosti). K žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty\nk poskytnutiu vyjadrenia ku kontrolným lehotám žalovaný dodal, že platitelia dane z pridanej hodnoty\nmusia s finančnou správou povinne komunikovať elektronicky už od roku 2014 a od roku 2018 všetky\nprávnické osoby, pričom v prípade tvrdenej karantény mohol žalobca požiadať o prerušenie konania\nv zmysle príslušného právneho predpisu, čo žalobca nevyužil. Žalobca teda nepredložil ďalšie dôkazy,\nktoré by zakladali dôvod na priznanie uplatneného práva na odpočítanie dane v celom rozsahu.\nII. Správna žaloba\n5. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.05.2021, doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 19.05.2021, domáhal\npreskúmania zákonnosti a zrušenia okrem iných rozhodnutí (za iné zdaňovacie obdobia rokov 2016\n-2019) aj napadnutého rozhodnutia, a tiež aby vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie. Dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia videl v tom, že rozhodnutie správneho\norgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej\nsprávy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy\nza základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, ako\naj v tom, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré\nmohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. c/, e/, f/\na g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v relevantnom znení, ďalej len „SSP“).\n6. Žalobca správcovi dane vyčítal, že napriek jeho procesnej aktivite nevykonal viaceré dôkazy, ktoré\nnavrhoval, napr. výsluchy svedkov, vykonanie miestnej obhliadky, pričom neuviedol, prečo navrhované\ndôkazy nevykonal. Správca dane ho opakovane nevyzval k súčinnosti a k vysvetleniu predložených\ndôkazov a jednostranne ich spochybnil bez ich preverenia. Rovnako tak namietal, že správca dane\nho zaťažoval požadovaním nepredložiteľných dôkazov, ktoré boli v dispozícii dodávateľov, a ktorými\non nedisponoval, a preto ich nemohol predložiť. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „NS SR“) sp. zn. 3Sžf/1/2011 týkajúci sa vyčerpania vlastného\ndôkazného bremena, ak subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, má k tomu zodpovedajúcu\nfaktúry a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od\nurčitého dodávateľa. Podľa žalobcu nie je možné hodnotiť nepredloženie dôkazov, ktorými daňový\nsubjekt nedisponuje, ako neunesenie dôkazného bremena. Mal za to, že správca dane sa na neho snaží\npreniesť dôkazné bremeno v rozsahu, ktoré by nebol schopný uniesť žiaden bežný daňový subjekt.\n\n7. Ďalej namietal, že v prípade zistení týkajúcich sa spoločnosti Adept School s.r.o. správca dane\nnevykonal výsluch pána C., ktorý viedol účtovníctvo tejto obchodnej spoločnosti v období rokov\n2016-2017, ale vykonal výsluch účtovníčky pani E. bez upovedomenia žalobcu, čím mu bolo odopreté\nprávo zúčastniť sa jej vypočutia a klásť jej otázky. V spojitosti s uvedeným poukázal na rozsudok NS SR\nsp. zn. 6Sžf/28/2011, v zmysle ktorého ak sa má fyzická osoba v daňovom konaní vyjadriť k dôležitým\nokolnostiam týkajúcim sa iných osôb, ide o výsluch svedka. Dodal, že pri spoločnosti AUTOSERVIS\nQUATRO, s.r.o. boli vykonané výsluchy len formou písomného svedectva, teda tiež nemal možnosť klásť\ntýmto svedkom otázky.\n8. Namietal tiež, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav, keď porušil zásadu voľného\nhodnotenia dôkazov (odkazujúc na rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17. februára\n2015) a závery správcu dane tak vykazujú pri hodnotení dôkazov známky ľubovôle. Správca dane\nporušil aj daňové zásady tým, že nevyužil inštitút vypočutia svedkov, nepreveril údaje uvedené v\nkontrolných výkazoch z vlastného informačného systému, nesprávne argumentoval, keď uviedol, že\npre nárok na odpočet DPH u daňového subjektu je nutné, aby dodávateľ daň priznal, nereagoval\nna výzvy a žiadosti žalobcu o vysvetlenie rozsahu požadovaných dôkazov, zaťažoval daňový subjekt\npožadovaním nepredložiteľných dôkazov, nekonal v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a ďalšími\núčastníkmi konania, pri hodnotení dôkazov postupoval v rozpore so zásadou voľného hodnotenia\ndôkazov a vyhodnotil stav veci povrchne bez overenia svojich zistení.\n9. Tvrdil, že všetky zdaniteľné plnenia sa uskutočnili, dodali ich deklarovaní dodávatelia, preto mu\nvznikol nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty. Zdôraznil opätovne, že správca dane je oprávnený\npožadovať od neho iba taký rozsah dokumentov na preukázanie realizácie zdaniteľného plnenia,\nktorý je bežne dostupný u väčšiny podnikateľských subjektov, že dôkazné bremeno nie je absolútne\na rozsah požadovaných dôkazov musí vychádzať z bežného chodu obchodnej činnosti podnikateľského\nsubjektu. Žalobca mal za to, že preukázal dodanie služieb a tovarov prostredníctvom objednávok,\ndošlých faktúr, dodacích listov, fotodokumentácie, ako aj ďalšími listinnými dokladmi, bol v rámci\nvýkonu daňovej kontroly aktívny (a to ohľadom servisných činností, reklamných služieb, prepravných\nslužieb, upratovacích, administratívnych a ekonomických služieb), navrhoval aj ďalšie dôkazy, preto\nnie je možné od neho spravodlivo vyžadovať ďalšie dokumenty. Vo väčšine prípadov správca dane\nkonštatoval, že predložené doklady nepovažuje za relevantné, pričom ale nevysvetlil, aké ďalšie\ndoklady by relevantné boli. Poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky\nsp. zn. 5Afs/131/2004 z 25.03.2005, podľa ktorého dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne\na rozširovať ho na preukázanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda i takých, ohľadne ktorých\ntáto povinnosť postihuje úplne iný subjekt, ako aj na ustálenú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie\nohľadom názoru, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná\npredchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo\nnemôže vedieť.\nIII. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania\n10. Uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/75/2021-246 zo dňa 02.09.2021 boli jednotlivé\nrozhodnutia žalovaného (za zdaňovacie obdobia rokov 2016 - 2019) napadnuté žalobcom v správnej\nžalobe vylúčené na samostatné konania. Predmetom tohto súdneho konania je napadnuté rozhodnutie\ntýkajúce sa zdaňovacieho obdobia september 2018.\n11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.01.2022 uviedol, že žalobca v žalobe\nneuvádza nové skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia,\npričom by neboli predmetom odvolania. Zistenia správcu dane ako aj závery správnych orgánov\nsú vyčerpávajúcim spôsobom uvedené v napadnutých rozhodnutiach. K žalobcovým námietkam o\nsplnení svojej dôkaznej povinnosti, o nevykonaní žalobcom navrhovaných dôkazov uviedol, že sa\ns nimi rozsiahlo vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že je nevyhnutné overiť pravdivosť\nformálnych tvrdení prezentovaných na účtovných dokladoch, ako aj to, že žalobca neprijal dostatočné\nopatrenia, aby sa uistil, že jeho postup pri odpočítaní dane je v súlade so zákonom. Tiež zdôraznil,\nže správca dane preukázal odlišnosti vo faktúrach predložených žalobcom a faktúrach predložených\ndodávateľmi, a zistil, že na žalobcom predložených faktúrach sú uvedené čísla účtov, ktoré nepatria\ndodávateľom, ako aj to, že dodávatelia dané služby alebo výrobky neposkytovali, alebo prijaté\n\núhrady či nevyrovnané pohľadávky voči žalobcovi neevidovali. K nevykonaniu miestneho zisťovania\nzopakoval dôvody jeho nevykonania z napadnutého rozhodnutia, rovnako čo sa týka predloženej zmluvy\no sprostredkovaní. Poukázal tiež na rozhodovaciu činnosť NS SR (sp. zn. 3Sžf/26/2016, 10Sžfk/43/2018,\natď.) ohľadom záveru o prenose dôkazného bremena na žalobcu. Nie je preto úlohou správcu dane\ndokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa žalobcovi nepodarí presvedčivo preukázať jeho\nexistenciu. Správca dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenia žalobcu o poskytnutí\nslužieb uvádzanými dodávateľmi a žalobca tieto pochybnosti v konaní nevyvrátil. Žalovaný navrhol\nsprávnu žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť.\n12. V replike zo dňa 26.05.2022 žalobca uviedol, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení nevyjadril\nk namietanému porušeniu daňového poriadku pri vykonávaní daňovej kontroly. Napadnuté rozhodnutia\npovažoval za totožné, líšiace sa iba výrokom, z tohto dôvodu aj nepreskúmateľné, pretože nie je úlohou\nsúdu ani žalobcu hľadať v rozhodnutí časti odôvodnenia, ktoré sa vzťahujú ku konkrétnemu výroku.\nPoukázal na výsluchy svedkov, ktoré boli vykonané bez prítomnosti žalobcu, čím boli poškodené práva\nžalobcu, pričom podľa rozsiahlej judikatúry NS SR, ak sa má fyzická osoba v daňovom konaní vyjadriť\nk dôležitým okolnostiam, ktoré sú jej známe, ide o výsluch svedka. Žalovaný tiež neumožnil žalobcovi\nuplatniť svoje práva, keď nevykonal navrhované dôkazy výsluchom svedkov a ďalších dôkazov, ktoré\nsám nemohol zabezpečiť. Žalobca namietal, že mu žalovaný neumožnil nahliadnuť do celého spisového\nmateriálu, pretože po vydaní napadnutého rozhodnutia boli do spisu doložené ďalšie doklady - príloha\nč. 79, teda časť spisu nebola v čase vydania napadnutého rozhodnutia zažurnalizovaná, a teda mu\nnebolo umožnené sa k nej vyjadriť. Obdobne účtovníctvo žalobcu nebolo až do 10.03.2021 súčasťou\nspisu, pretože sa nachádzalo na Kriminálnom úrade finančnej správy; žalovaný teda iba automaticky\nbez hlbšieho skúmania prevzal závery Kriminálneho úradu finančnej správy a tieto nepodrobil žiadnemu\nzhodnoteniu ani overeniu, čo je v rozpore s § 3 ods. 3 daňového poriadku. Žalobca namietal absenciu\nvoľného hodnotenia dôkazov. Napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za nezákonné a v ostatnom\nsa pridržiaval správnej žaloby.\n13. Žalovaný nevyužil právo vyjadriť sa k replike žalobcu v súdom stanovenej lehote.\nIV. Relevantná právna úprava\n14. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP v platnom znení, „Konania začaté a neskončené do\n30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f\ntým nie je dotknuté.“\n15. Podľa § 119 prvá veta SSP, „Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej\nsprávy, ak tento zákon neustanovuje inak.“\n16. Podľa § 134 ods. 1 SSP, „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.“\n17. Podľa § 135 ods. 1 SSP (v znení účinnom do 30.06.2023), „Na rozhodnutie správneho súdu\nje rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania\nopatrenia orgánu verejnej správy.“\n18. Podľa § 190 SSP, „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“\n19. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 daňového poriadku (v relevantnom znení účinnom do 31.07.2021):\n„(1) Daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli\nzistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\n\n(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú\nrozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo\nznáme správcovi dane z jeho činnosti.\n(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich\npre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\nIde najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,\nprotokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.“\n20. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, „Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.“\n21. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona o DPH (v relevantnom znení účinnom do 31.12.2018),\n„Predmetom dane je:\na) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení\nzdaniteľnej osoby,\nb) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou\nosobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.“\n22. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety a ods. 2 zákona o DPH:\n„(1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci\nnadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\n(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.“\n23. Podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH:\n„(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo\nslužbe vznikla daňová povinnosť.\n(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na\ndodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,\nak je daň\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané.“\n24. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“\nV. Právne posúdenie veci správnym súdom\n25. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny\nsúd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v\nNitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.\njúna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do\nsenátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s\nrozvrhom práce na rok 2024 v znení dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4 účinného od 21.05.2024 náhodným\nvýberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 8S správneho súdu.\n26. Nakoľko správna žaloba bola podaná dňa 19.05.2021, t. j. konanie bolo začaté a neskončené do\n30.06.2023, správny súd s odkazom na § 493e SSP v platnom znení v tomto súdnom konaní postupuje\na rozhoduje podľa SSP v znení účinnom do 30.06.2023. Správny súd ako súd príslušný na konanie,\npo vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou\nosobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené\nnáležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho\nspisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v\nspojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc\nzo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu\n\nzisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok vec prejednal bez\nnariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP, keďže účastníci konania nežiadali\no nariadenie pojednávania a súd to nepovažoval za potrebné), a po preskúmaní veci dospel k záveru,\nže žaloba je nedôvodná.\n27. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov,\nv rámci ktorých žalobca primárne napádal nevykonanie navrhovaných dôkazov, zaťažovanie žalobcu\nneprimeraným dôkazným bremenom, procesné pochybenia pri vykonaných dôkazoch, ako aj\nnedostatočné zistenie skutkového stavu, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov, či porušenia\ndaňových zásad.\n28. Správny súd už rozhodoval vo veci rovnakých účastníkov konania, vedených na tunajšom súde\nnapr. pod sp. zn. NR-11S/118/2021, ako aj Krajský súd v Nitre pod sp. zn. 11S/75/2021, v ktorých\nza obdobných skutkových okolností vo vzťahu k iným zdaňovacím obdobiam, v ktorých boli žalobou\nnapadnuté obdobné rozhodnutia daňových orgánov, rozhodli súdy tak, že podľa § 190 SSP žalobu\nzamietli. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už\nboli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd\npoukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. Správny súd stotožniac\nsa s vysloveným právnym názorom vo veci tých istých účastníkov konania v uvedených skorších\nrozsudkoch, týmto poukazuje na skorší rozsudok správneho súdu sp. zn. NR-11S/118/2021 zo dňa\n25.04.2024, čo do jeho výroku, aplikácie § 190 SSP, aj jeho odôvodnenia, a v súlade s ustanovením §\n140 SSP poukazuje na jeho odôvodnenie, pričom zároveň uvádza podstatnú časť jeho odôvodnenia:\n„51. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok zakotvuje\noprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými\nsubjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania\npreverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo\nvznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, daňový subjekt\npreukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na\nktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť,\nsprávnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\n53. Úlohou správneho súdu nie je zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať\ndôkazy vykonané v daňovom konaní. Jeho úlohou je najmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný\npostupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, podľa pravidiel logického uvažovania,\na či riadne popísali svoje hodnotiace úvahy. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (napr. nález Ústavného\nsúdu SR č. k. II. ÚS 127/07-21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/5/2009,\nsp. zn. 8Sžo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahrádzať činnosť\nsprávnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a\npríslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné\nhmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.\n56. V zmysle zákona o DPH sa pod hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane rozumejú:\n1) existencia zdaniteľného plnenia, 2) dodanie zdaniteľnou osobou a 3) použitie dodaných tovarov a\nslužieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. V prejednávanej veci bolo orgánmi\nfinančnej správy spochybnené predovšetkým splnenie podmienky - uskutočnenie zdaniteľného plnenia\n(poskytnutia tovarov a služieb) subjektmi označenými ako dodávatelia na vystavených faktúrach.\nDaňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje\ntvrdenia dokázať. Daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom\nspolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný\nviesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj\npovinnosť dôkaznú. Úlohou správcu dane je verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje.\nVýsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane\nmá pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom\nje povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne\nvyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť\n\na vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (nález Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS\n569/2022-33 zo dňa 07. februára 2023).\n61. K námietke žalobcu, že ho správca dane neprimerane zaťažil dôkazným bremenom bez splnenia si\npovinnosti opakovane ho vyzvať k súčinnosti a k vysvetleniu predložených dôkazov a na odstránenie\npochybností, správny súd uvádza, že je nedôvodná. Správny súd pritom vychádzal z toho, že vo\nvšeobecnosti prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je\nustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Správny súd v\ntomto kontexte uvádza, že zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia\nhmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje\n(§ 24 ods. 1 daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3.\nfebruára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla\n2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou\nfaktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku\npochybností preukazuje daňový subjekt. Ak správca dane pri preverovaní uvedených písomných\npodkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených\ndaňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v\ntakom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov\nvyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese\ndokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým\nsubjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady\nprejednacej (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod\n21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009).\n64. Správca dane vlastným šetrením zistil také objektívne skutočnosti, na základe ktorých mal\ndôvodnú pochybnosť o reálnom uskutočnení deklarovaných plnení, ktoré žalobca neodstránil. Žalobca\nbol preukázateľne opakovane vyzývaný na predloženie dokladov na preukázanie svojich tvrdení\ndeklarovaných na faktúrach a na vysvetlenia, písomne bol ešte pred vydaním protokolu podrobne\noboznámený s kontrolnými zisteniami listom č. 101108750/2020 zo dňa 01. júla 2020 spolu s\nšpecifikovanými pochybnosťami a výzvou na predloženie dôkazov. Tým došlo k prenosu dôkazného\nbremena zo správcu dane na daňový subjekt. Aj napriek jeho vyjadreniu nepredložil žiadne dôkazné\nprostriedky preukazujúce skutočné naplnenie zákonných podmienok uvedených v § 49 zákona o DPH.\nV písomnom oznámení o kontrolných zisteniach a aj v protokole správca dane podrobne špecifikoval\nnepresnosti a nezhody, ktoré zistil, najmä vyplývajúce z faktúr predkladaných žalobcom v porovnaní s\nfaktúrami získanými od subjektov označovaných žalobcom za dodávateľov (ENVIRO, s.r.o., Salanci –\nLMS s.r.o., Adept School s.r.o., AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.) ako aj nezhody vyplývajúce z vyjadrení\nA. F. G. zo spoločnosti Salanci – LMS s.r.o., B. H. a D. G. zo spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.\na D. D. E. zo spoločnosti Adept School s.r.o. v porovnaní s obsahom faktúr predložených žalobcom,\ninformácií získaných prostredníctvom Kriminálneho úradu finančnej správy, či informácií získaných z\ndaňovej kontroly vykonanej v spoločnosti Adept School s.r.o. Ďalej spolu s protokolom zaslal správca\ndane žalobcovi výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole v lehote do 08. októbra 2020, ku\nktorému sa žalobca vyjadril až po lehote a ani relevantné dôkazy nedoložil. Správny súd má za to,\nže správca dane v oznámení o kontrolných zisteniach ako aj v protokole jasne uviedol, že nie len\nže má pochybnosti, ale aj uviedol v čom spočívajú, a že nemá preukázanú reálnosť uskutočnených\nzdaniteľných obchodov, čím preniesol dôkazné bremeno na žalobcu. Žalobca ani dodatočne ďalšími\ndôkazmi neodstránil pochybnosti správcu dane.\n65. Hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií či bezvýhradné akceptovanie\ndokladov, resp. údajov v nich uvedených. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane\ndostatočne vyčerpal svoje dôkazné bremeno, keď preveril všetky skutočnosti týkajúce sa predmetných\nfaktúr a to aj v spojení s obsahom vyjadrení konateľov dodávateľov. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa\nto znamená, že správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o\npravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení daňového subjektu, nemohol ich uznať\nako relevantné, lebo kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. pochybnosti\nzistené správcom dane neodstránil, čo je prípad žalobcu. Z tohto dôvodu má správny súd za to,\nže v procese dokazovania došlo k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný\ndaňový subjekt. A následne, keďže daňový subjekt majúci dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal\nsvoje tvrdenia, tak mu nebol uznaný nárok na odpočet dane (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.\n\nzn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020). Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný\npostupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR,\nako aj Ústavného súdu SR (rozhodnutia citované vyššie).\n66. Námietku žalobcu, že správca dane pri výkone kontroly nedostatočne zistil skutočný stav, správny\nsúd vyhodnotil ako nedôvodnú. Účelom daňovej kontroly je overiť pravdivosť a úplnosť podaného\ndaňového priznania podľa účtovnej evidencie a prvotných dokladov daňovníka, aby daň bola odvedená\ndo štátneho rozpočtu v správnej výške. Určenie hranice dôkaznej povinnosti daňového subjektu je vždy\nindividuálne, vyplýva to z toho ktorého prípadu, preto vždy treba mať na zreteli, že daňový subjekt\nako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má preukázať zodpovedný\nprístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu, získavať dôkazy\no tom, že bol obchod uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek\npochybnosti. Keďže žalobca si uplatnil nárok na odpočet dane pri zdaňovacom období december\n2016 z dodávateľských faktúr spoločností ENVIRO, s.r.o., Salanci – LMS s.r.o., Adept School s.r.o. a\nAUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., správca dane aj sám zisťoval objektívne skutočnosti a preukázal svoje\ntvrdenia. Správca dane viedol dokazovanie v zmysle zásady objektívnej pravdy, snažil sa presne a úplne\nzistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral podklady a dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie, použil aj\nvyjadrenia konateľov iných daňových subjektov. Správny súd má za to, že žalobca v daňovom konaní a\nani v žalobe neuviedol také dôkazy a argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť závery správcu dane o\ntom, že žalobca nepreukázal nadobudnutie tovarov a služieb od dodávateľov (ENVIRO, s.r.o., Salanci\n– LMS s.r.o., Adept School s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.) v zdaňovacom období december\n2016. Treba si uvedomiť, že daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH môže vzniknúť iba na\nzáklade faktického dodania tovaru alebo služby (čo žalobca nepreukázal) a nie na základe vystavenia\nfaktúr s daňou. Základnou podmienkou práva na odpočítanie dane je, aby išlo o tovary a služby,\nktoré naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH, t.j. v danom prípade od spoločností ENVIRO,\ns.r.o., Salanci – LMS s.r.o., Adept School s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. Správca dane pri\nposudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku na odpočítanie DPH musí vychádzať nielen z daňových\ndokladov predložených platiteľom, ale aj zo samotných zistení, a teda, či v prípade predložených\ndokladov neabsentuje materiálny základ. Skutočnosť, že boli vyhotovené a predložené faktúry, nie je\nrelevantným dôkazom, že k dodaniu tovarov a služieb došlo.\n67. Námietka žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu pre nevykonanie výsluchu ním\nnavrhovaných svedkov je nedôvodnou rovnako ako aj námietka ohľadom nevypočutia svedkyne D. D. E.\nv jeho prítomnosti. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že menovaná nebola v administratívnom\nkonaní vypočúvaná ako svedok, ale správca dane použil len dokumenty získané v súvislosti s inou\ndaňovou kontrolou ohľadom iného daňového subjektu (Adept School s.r.o.), v ktorom bola menovaná\nkonateľkou nie účtovníčkou. Správca dane použil len dokumenty ako dôkaz, o čom bol správcom dane\nspísaný aj úradný záznam dňa 26. marca 2020 a so zistenými skutočnosťami oboznámil aj žalobcu.\nObdobne správca dane postupoval aj pri spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. (úradný záznam zo\ndňa 19. júna 2020). V rámci daňovej kontroly správca dane postupoval v súlade s § 24 ods. 4 daňového\nporiadku, podľa ktorého možno ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu\nskutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi.\n68. Námietku žalobcu o nevypočutí A. C. ako svedka ohľadom jeho vedenia účtovníctva v spoločnosti\nAdept School s.r.o vyhodnotil správny súd tiež ako nedôvodnú. Správca dane oboznámil žalobcu so\nzisteniami týkajúcimi sa dodávateľov žalobcu vo vyššie uvedenej výzve zo dňa 01. júla 2020, kedy\nzároveň vyzval žalobcu na predloženie ďalších dokladov preukazujúcich žalobcom tvrdené skutočnosti,\npričom žalobca na toto oboznámenie reagoval iba požiadavkou na vykonanie miestneho zisťovanie u\nžalobcu, teda ani neposkytol také vyjadrenie, že by mohli byť pochybnosti o reálnosti obchodovania\nžalobcu so spoločnosťou ENVIRO s.r.o. (ako aj ďalšími dodávateľskými spoločnosťami) odstránené\npráve výsluchom tejto osoby, a to aj vzhľadom na absenciu možnosti overenia prípadných tvrdení p. C.\npriamo u spoločnosti ENVIRO s.r.o., ktorá je nekontaktným a nespolupracujúcim subjektom, respektíve\npri nepotvrdení obchodnej činnosti so žalobcom zo strany konateľov spoločností Adept School, s.r.o.,\nAUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. a Salanci - LMS s.r.o. Navyše je potrebné uviesť, že výpovede osôb,\nakými sú bývalí konatelia deklarovaných dodávateľov kontrolovaných daňových subjektov, zo svojej\npodstaty nemôžu mať charakter rozhodujúcich dôkazov, pretože ich obsah, vzhľadom na postavenie\ntakýchto svedkov, môže mať len charakter tvrdení, resp. vyhlásení, ktoré je potrebné ďalej preukazovať\n\npriamo u dodávateľského subjektu. Za svedka vo všeobecnosti (v materiálnom zmysle) nemôže byť\npovažovaná osoba, ktorá bola priamo zainteresovaná v preverovaných skutočnostiach (ako ich aktér),\na ktorá tak vypovedá o svojom vlastnom postupe (obhajuje ho). V rámci dokazovania nemožno\nvýpovediam takýchto osôb v skutočnosti pripisovať význam a váhu svedeckej výpovede, ale skôr\nvýznam procesnej obrany, ktorú je taktiež potrebné náležite vyhodnotiť. Obdobne sa tento prístup\nvzťahuje na listinné doklady predložené žalobcom (faktúry, dodacie listy, objednávky, protokoly....),\npreto ich nemožno považovať za dôkazy preukazujúce dodanie tovaru žalobcovi, ale len za podklady\nspĺňajúce formálne zákonné predpoklady a listinnú súčasť tvrdení žalobcu. Je tiež potrebné uviesť, že\nz administratívneho spisu vyplýva, že p. C. využil právo nepodať vysvetlenie už pred KÚFS z dôvodu,\nže by si mohol privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania, ako aj tá skutočnosť, že p. C. sa už v rámci\ndaňovej kontroly spoločnosti ENVIRO, s. r. o. nedostavil ako jej konateľ k správcovi dane. Vzhľadom\nna stav dokazovania (nekontaktnosť spoločnosti ENVIRO, s.r.o. a nepotvrdenie obchodnej spolupráce\nso žalobcom zo strany ostatných deklarovaných dodávateľov) a vyššie uvedené dôvody nevyhodnotil\nsprávny súd nevykonanie toho výsluchu ako pochybenie daňových orgánov.\n69. Námietku, týkajúcu sa nesprávneho vyhodnotenia dôkazov, považuje správny súd za nedôvodnú,\npretože daňový poriadok určuje procesný postup daňového orgánu, ktorý je povinný vykonať z vlastnej\niniciatívy také dokazovanie, ktoré môže prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez\nnávrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, a ktoré\nskutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy\nsprávcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy\npostačujú, alebo či treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď dokazovanie v daňovom\nkonaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. V rámci dokazovania\nposudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov, a tiež posudzuje vierohodnosť\njednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhoduje o ich dôkaznej sile. Žalobca na svoju obranu uviedol\nvšetky dôkazy, ktoré predložil správcovi dane, ale z administratívneho spisu správnemu súdu vyplynulo,\nže medzi nimi nie sú žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili tvrdenia konateľov dodávateľov, že\ntovar ani služby žalobcovi neposkytli a ani dôkazy, ktorými by napríklad zdôvodnil, prečo mal v jeho\npredložených faktúrach uvádzané iné čísla účtov a bánk ohľadom úhrad.\n70. Správny súd dal za pravdu daňovým orgánom pri ich zdôvodnení, prečo nevykonali žalobcom\nnavrhovaný dôkaz v podobe miestneho zisťovania. K námietke žalobcu o nevykonaní miestneho\nzisťovania priamo u neho správny súd uvádza, že daňovými orgánmi bolo spochybnené dodanie tovaru\na služieb od konkrétnych dodávateľov, preto miestne zisťovanie u žalobcu v tomto smere nie je spôsobilé\nzmeniť doterajšie výsledky dokazovania a prípadne by zdokladovalo len existujúci tovar resp. službu,\nale nie to, že tieto boli dodané konkrétnymi dodávateľmi.\n71. Námietka žalobcu, že sa správca dane nezaoberal ním predloženými dôkazmi, je nedôvodná.\nZ obsahu administratívneho spisu ako aj prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia\nžalovaného je zrejmé, že správca dane sa podrobne zaoberal dôkazmi, ktoré mu boli v rámci daňového\na vyrubovacieho konania predložené, vyhodnocoval ich jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach,\nporovnával jednotlivé získané dôkazy. To, že dôkazy správca dane nevyhodnotil podľa predstáv žalobcu,\nnemôže byť hodnotené ako vada konania správcu dane. Podľa názoru správneho súdu sa správne\norgány vecou dôkladne zaoberali, správca dane vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, preto nie\nje možné tvrdiť, že by daňovým konaním a spôsobom vykonávania dokazovania došlo k porušeniu\nprocesných predpisov či porušeniu práv žalobcu. Správne rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných\nlogických dôvodov, nemožno ich považovať za nepreskúmateľné. Postupom správnych orgánov taktiež\nnebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom\nsprávca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti, prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.\n72. Rovnako ako neopodstatnenú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu, ktorou správnym orgánom\nvyčítal nesprávne právne posúdenie veci. Správny súd vo vzťahu k uvedenému pokladá za potrebné\nprisvedčiť správnosti záverov žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie správcu dane, pretože žalobca\nnepreukázal reálne dodanie tovarov a služieb, na ktoré sa viaže povinnosť žalobcu zaplatiť odmenu.\nZ dôvodu, že žalobca nevie nielen formálne, ale ani vecne preukázať svoje zdaniteľné obchody\ndeklarované na predložených dokladoch, musí znášať všetky nevyhnutné následky. Daňové orgány\nvychádzali z skutkového stavu, ktorý vyplýva z administratívneho spisu.\n\n73. Právo na odpočítanie DPH sa spája výlučne so vznikom daňovej povinnosti v zmysle § 49 ods. 1\nzákona o DPH. Dodanie tovaru alebo služby, na základe čoho vzniká daňová povinnosť, je základnou\npodmienkou uplatnenia odpočítania dane a pokiaľ žalobca nepreukázal, že tovar alebo služba bola\ndodaná, nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie dane. Pokiaľ nebolo preukázané, že obchody\ndeklarované predmetnými faktúrami boli reálne uskutočnené tak, že fakturované plnenie žalobcovi\nskutočne poskytli práve tí dodávatelia, ktorí sú uvedení na faktúrach, tak nebol preukázaný vznik daňovej\npovinnosti týchto dodávateľov v zmysle zákona o DPH a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane\nv zmysle § 49 tohto zákona o DPH. Rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného, ktorý\nrozhodnutie správcu dane potvrdil, je aj podľa názoru správneho súdu výsledkom správneho právneho\nposúdenia veci a námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú dôvodné. ...\n75. Rozhodnutia správnych orgánov tak žalovaného, ako aj správcu dane, vychádzajú z riadne zisteného\nskutkového stavu, sú jasné, zrozumiteľné a obsahujú všetky zákonné náležitosti. Žalovaný i správca\ndane v odôvodnení svojich rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlili, ktoré skutočnosti nepovažovali za\npreukazné, z ktorých dôkazov vychádzali, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadili, a ako právnu\nvec posúdili, a preto postupovali presne v intenciách daňového poriadku. Správny súd sa stotožnil so\nzáverom žalovaného, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal\nreálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov osobami uvedenými v predložených faktúrach, a preto mu\nani nemôže byť uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetných faktúr uznané\nako oprávnené. Správny súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutia sú vydané v súlade so zákonom o\nDPH v spojení s daňovým poriadkom, nemožno prisvedčiť žiadnej zo vznesených žalobných námietok.\nZ obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že dokazovanie bolo vykonané náležite a v hodnotení\ndôkazov správcu dane ako aj žalovaného súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a\nani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, preto žalobu ako\nnedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.\n78. Žalobca až po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby doplnil nové žalobné body (...), a preto na\nne správny súd nemohol prihliadať (§ 62 ods. 1 SSP v spojení s § 134 ods. 1 SSP).“\n29. Správny súd osobitne k citovanému odôvodneniu z rozsudku správneho súdu sp. zn.\nNR-11S/118/2021 zo dňa 25.04.2024 dodáva, že v predmetnej veci sú skutkové okolnosti ohľadom\njednotlivých dodávateľov obdobné, odlišnosť je v tom, že v predmetnom zdaňovacom období\nnevystupoval dodávateľ s názvom ENVIRO s.r.o., avšak ďalší traja zmieňovaní dodávatelia: Salanci\n– LMS s.r.o., Adept School s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. a nimi poskytnuté služby\nvyplývajúce zo žalobcom predložených faktúr boli predmetom daňovej kontroly rozobratej v napadnutých\nrozhodnutiach týkajúcich sa predmetného zdaňovacieho obdobia september 2018. Citované závery\npreto možno mutatis mutandis aplikovať na predmetnú vec, pričom jednotlivé námietky žalobcu\nvznesené v tomto konaní sú taktiež totožné s námietkami žalobcu uvedenými v citovanom rozsudku.\nK citovanému bodu 64. a 68. vyššie súd dodáva, že zasielané výzvy, protokol, vyjadrenie žalobcu,\naj počítanie lehôt je totožné, pretože išlo o spoločnú daňovú kontrolu k viacerým zdaňovacím obdobiam.\n30. Ďalej súd k vyššie uvedenému odôvodneniu citovaného rozsudku dopĺňa, že žalobca v správnej\nžalobe niektoré námietky uvádzal príliš všeobecne, bez konkretizácie na daný skutkový stav či závery\nsprávnych orgánov, ako napríklad príliš všeobecná a abstraktná námietka o nedostatočne zistenom\nskutkovom stave, nevykonaní navrhovaných dôkazov, bez objasnenia aké iné informácie či závery sa\nmali získať z iných dôkazov a pod., ako aj o nesprávnom právnom posúdení, či porušení daňových\nzásad. Žalobné body musia mať určitú mieru konkretizácie (s poukazom na § 134 ods. 1, § 182\nods. 1 písm. e/ SSP) tak, aby správny súd, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, mohol pristúpiť k\nsúdnemu prieskumu napadnutých rozhodnutí. Veľká časť žaloby je všeobecná, čo bráni správnemu\nsúdu v riadnom súdnom prieskume, avšak súd vykonal prieskum zákonnosti v rámci daných žalobných\nbodov, pričom správny súd dáva do pozornosti, že nie je jeho úlohou za žalobcu vyhľadávať konkrétnosti\nžalobných bodov, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia.\n31. Správny súd v nadväznosti na citovaný bod 78. vyššie poukazuje na to, že nové námietky žalobcu\nuvedené v replike - vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe (zmienené v bode 12. tohto rozsudku)\ntýkajúce sa neumožnenia žalobcovi nahliadnuť do celého spisového materiálu, doloženia ďalších\ndokladov či účtovníctva do administratívneho spisu, boli doplnené až po uplynutí lehoty na podanie\n\nsprávnej žaloby, a preto na ne správny súd v zmysle § 62 ods. 1 SSP v spojení s § 134 ods. 1 SSP\nnemohol prihliadať.\n32. Napokon žalobca argumentoval vo svojej žalobe na viacerých miestach judikatúrou NS SR, Súdneho\ndvora Európskej únie, prípadne Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, k čomu správny súd\nuvádza, že išlo o všeobecnú judikatúru v oblasti správneho súdnictva, staršieho charakteru, ktorá bola\nv niektorých otázkach už aj doplnená novšou judikatúrou, pričom ale zo strany správnych orgánov\nnedošlo k nerešpektovaniu žiadnej zo žalobcom uvádzanej judikatúry a žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí uvádzal ako odpoveď tiež relevantnú judikatúru. Príkladmo, žalobca tvrdil, že vyčerpal vlastné\ndôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia a má k tomu zodpovedajúcu faktúru\natď., na druhej strane platí, že úlohou správcu dane je verifikovať skutočnosti dokladované daňovým\nsubjektom, pričom v danom prípade správca dane spochybnil vierohodnosť faktúr, na žalobcu teda\nprešlo opäť dôkazné bremeno, a preto sa žalobca nemôže odvolávať na to, že predložil faktúru, že\nsprávca dane nerešpektuje ustálenú prax, a že on preukázal podmienky priznania nároku na odpočítanie\ndane. Čo sa týka judikátov o umožnení daňovému subjektu vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam,\ntoto bolo žalobcovi umožnené, ako je uvádzané vyššie, žalovaný v tomto smere postupoval v súlade\ns daňovým poriadkom; čo sa týka aplikácie zásady voľného hodnotenia dôkazov, žalobca postup\na závery žalovaného námietkami v žalobe relevantne nespochybnil.\n33. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov,\ns poukazom na § 140 SSP, stotožniac sa s citovaným rozsudkom správneho súdu, ako aj s uvedeným\nskorším rozsudkom Krajského súdu v Nitre, vyhodnotil žalobné námietky žalobcu za neodôvodnené\na neopodstatnené, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov,\nžalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n34. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému\nnáhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom\norgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne,\na súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému\nnahradil.\n35. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote 30 dní odo dňa\njeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP účinného do 30.06.2023).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)\noznačenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body\nmožno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,\nak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a)\nmá sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa §\n6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:a3d71418-265e-4063-b7d2-74f9946e5787", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.569.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 569/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 569/2022 z 7. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-07", "citacie_n": 247, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.569.2022.1"}, {"guid": "ussr:9eab838a-cc01-4adf-ae1e-f14f7f840828", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 377/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 1073, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1"}, {"guid": "ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 401/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 1126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519"}, {"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}], "citovane_v": []}