{"guid": "78ff4cb2-6028-425a-bc96-3041d7452bf3:480bba58-95ed-46b8-ac03-27097bb1239b", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200520.4", "spisova_znacka": "NR-11S/126/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-11S/126/2021 z 4. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 4. septembra 2024, sp. zn. NR-11S/126/2021, ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200520.4", "identifikacne_cislo": "4021200520", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.", "sudca_id": 993, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michal-davala-ph-d-ll-m-993", "datum_vydania": "2024-09-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/33", "nazov": "Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (33/2011 Z. z.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/33", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/33-2011"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/480bba58-95ed-46b8-ac03-27097bb1239b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200520.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200520.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200520.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-11S/126/2021\n4021200520\n04. 09. 2024\nJUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2024:4021200520.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a\nčleniek senátu JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Michaely Machovej,\nPh.D., v právnej veci žalobcu: marand plus s.r.o., so sídlom Levická 7, Nitra, IČO: 47 617 292, zastúpený:\nAdvokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868 876, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,\nIČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100439145/2021 zo\ndňa 15.03.2021, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno na žiadosť Kriminálneho úradu finančnej správy (ďalej len\n„KÚFS“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február\n2016 až jún 2019 (ďalej len „daňová kontrola“), o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 101345628/2020\nzo dňa 21.08.2020 (ďalej len „Protokol“). Na základe výsledkov uvedenej daňovej kontroly správca dane\nvydal rozhodnutie č. 101579176/2020 zo dňa 14.10.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým\npodľa\n§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel\ndane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017 v sume 12.984,- Eur.\n2. Správca dane zistil, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z prijatých tovarov a služieb\nod dodávateľov: spoločnosť Salanci – LMS s.r.o. so sídlom Golianovo 504, 951 08 Golianovo, IČO:\n47 043 326 (ďalej len „Salanci – LMS s.r.o.“), spoločnosť Componet APE, s.r.o., v likvidácii (do 23.1.2020\ns obchodným menom AUTOSERVIS QUATRO s.r.o.), so sídlom Sedmokrásková 6, 821 01 Bratislava\n– mestská časť Ružinov, IČO: 45 417 997 (ďalej len „AUTOSERVIS QUATRO s.r.o.)“ a spoločnosti\nAdept School s.r.o., so sídlom Dlhá 8, 949 01 Nitra, IČO: 36732192 (ďalej len „Adept School s.r.o.“) –\nspoločnosť je od 04.05.2023 ex offo vymazaná z obchodného registra.\n3. Správca dane daňovou kontrolou predložených účtovných dokladov v rámci kontrolovaného\nzdaňovacieho obdobia august 2017 zistil, že si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z dodaní\ntovarov a služieb od Salanci – LMS s.r.o. na základe faktúry č. 20170170 (výroba regálov) v sume\n660,- Eur, faktúry č. 20170171 (preprava + vykládka) v sume 832,- Eur, faktúry č. 20170172 (výroba\nbillboardov) v sume 292,- Eur, faktúry č. 20170169 (preprava + vykládka) v sume 780,- Eur, faktúry č.\n\n20170167 (návrh billboardu) v sume 252,- Eur, faktúry č. 20170166 (preprava + vykládka) v sume 806,Eur, faktúry č. 20170165 (oprava regálov) v sume 230,- Eur, faktúry č. 20170164 (preprava + vykládka)\nv sume 780,- Eur, faktúry č. 20170162 (preprava + vykládka) v sume 832,- Eur, faktúry č. 20170159\n(preprava + vykládka) v sume 780,- Eur, faktúry č. 20170157 (preprava + vykládka) v sume 806,- Eur,\nfaktúry č. 20170153 (preprava + vykládka) v sume 780,- Eur, pričom DPH z uvedených faktúr od Salanci\n– LMS s.r.o. spolu predstavuje sumu 7.830,- Eur.\n4. Správca dane uviedol, že v mene Salanci – LMS s.r.o. koná A. B. C. a D. C.. V predmete\nčinnosti Salanci – LMS s.r.o. je výroba jednoduchých výrobkov z kovu, opracovanie kovu jednoduchým\nspôsobom, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi alebo iným prevádzkovateľom\nživnosti a chov hospodárskych zvierat.\n5. Správca dane na základe výzvy zisťoval u daňového subjektu marand plus s.r.o. prijatie služieb\na tovarov na základe predložených faktúr od dodávateľa Salanci – LMS s.r.o. na preukázanie, že\njednotlivé zdaniteľné plnenia uvedené na vystavených faktúrach daňového subjektu Salanci – LMS s.r.o.\nv skutočnosti prijal, čo, kedy a kde a za akým účelom vykonal s predložením dôkazov o výsledkoch\ntýchto činností, odkiaľ a kam bola preprava čoho, kde sa vykladal tovar, záznamy o preprave tovaru,\nuviedol súvisiace informácie, predložil listinné dôkazy a podobne, a to všetko za účelom preukázania\nvzniku nároku na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných plnení od dodávateľa Salanci – LMS\ns.r.o. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že pán E., ktorý vystupoval ako tichý spoločník v Salanci – LMS\ns.r.o., a teda prejavoval i ekonomický záujem na dodávkach uvedených v kontrolovaných faktúrach,\ndlhoročne podnikal v kovovýrobe, preto bol požiadaný o dodávku konštrukcie reklamného pútača spolu\ns bannerom. Okrem uvedeného im pán E. jednorazovo sprostredkoval aj predaj ich tovarov. F. E.\ndôverovali natoľko, že si nepreverili, že Salanci – LMS s.r.o. nemá podnikateľské oprávnenie na výkon\ntejto činnosti, čo zistili až v priebehu daňovej kontroly. K vyjadreniu zároveň predložil listinné dôkazy\nk jednotlivým dodávkam.\n6. Správca dane uviedol, že všetky sporné faktúry od Salanci – LMS s.r.o. boli vytvorené a\nočíslované v účtovnom programe spoločnosti MRP-Company, s.r.o., P.O.BOX 94, 977 01 Brezno, číslo\nlicencie YPFM100066, 7.20.802, (C) MRP - COMPANY, s.r.o., P.O.BOX 94, 977 01 Brezno (ďalej\nlen „YPFEM1700066“) a YPFEM1700086, 7.80.912, (C) MRP - COMPANY, s.r.o., P.O.BOX 94, 977\n01 Brezno (ďalej len „YPFEM1700086“). Na základe vyjadrenia konateľa Salanci – LMS s.r.o. A. B.\nC., faktúry za Salanci – LMS s.r.o. sú vyhotovené v účtovnom programe MRP - Company, s.r.o., a\nmajú uvedené číslo licencie YJFM070014, 6.10.554, (C) MRP - Company, s.r.o. Účtovný program s č.\nlicencie YPFM100066, resp. č. YPFEM1700086 boli používané na základe požiadavky spoločnosti, so\nsúhlasom konateľa spoločnosti, avšak predmetné faktúry neboli vystavené pre žalobcu ako odberateľa.\nK predmetu činnosti uviedol, že Salanci – LMS s.r.o. sa okrem kovovýroby a výroby kontajnerov\nnezaoberala žiadnymi inými činnosťami, to znamená predmet faktúr, ktoré sú uvedené na faktúrach\npredložených ku kontrole, nefakturuje. Zároveň bolo správcom dane zistené rozdielne číselné označenie\nfaktúr, čo sa týka číselných radov žalobcu (za rok 2017 označenie faktúr 20170071-20170393) a Salanci\n– LMS s.r.o. (za rok 2017 označenie faktúr od 2017001 do 2017101).\n7.\nZ odpovede dodávateľskej spoločnosti účtovného programu vyplýva, že licenčné číslo\nYPFEM1700086 bolo vydané fyzickej osobe p. G. E., H. XX, XXX XX A. F. I., (bez IČO) a licencia č.\nYPFM100066 patrí spoločnosti KOVOSPOL RUNÁK, s.r.o., Gergeľova 423/11, 951 12 Ivanka pri Nitre,\nIČO 45 305 480, ktorej jediným konateľom a spoločníkom v období od 12.12.2009 do 04.04.2018 bol\nA. G. E., H. XXX/XX, XXX XX A. F. I..\n8. Správca dane zistil, že medzi vystavenými faktúrami od Salanci – LMS s.r.o. sa nenachádzajú\nfaktúry pre žalobcu. Evidovanie a účtovanie vystavených faktúr od Salanci – LMS s.r.o. nebolo možné\npreveriť z dôvodu, že dodávateľ nepredložil požadované účtovné výstupy. Podľa vyjadrenia p. C.\núčtovníctvo viedol p. E., ktorý odmieta účtovníctvo vydať. Správca dane však vzhliadol odlišnosti faktúr\ndodávateľa Salanci – LMS s.r.o. a faktúr, ktorými disponuje žalobca. Podstatné odlišnosti spočívali\nv poradovom čísle faktúry, v množstve a druhu dodaného tovaru alebo rozsahu a druhu dodanej služby,\nako aj v číslach bankových účtov (uvedených na faktúrach), ktoré nepatria dodávateľskej spoločnosti\nSalanci – LMS s.r.o. Faktúry, ktorými disponuje žalobca, obsahujú všeobecné pomenovanie predmetu\na nespĺňajú požiadavku v zmysle § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) (neobsahujú označenie presného množstva\n\na druhu tovaru a rozsahu a druhu dodanej služby), navyše žalobca za fakturované plnenia dodávateľom\ndeklaruje úhrady v hotovosti pokladničnými dokladmi bez číselného označenia, pričom spoločnosť\nSalanci – LMS s.r.o. neeviduje vo svojom účtovníctve uhradené faktúry voči žalobcovi v hotovosti.\n9. K bezhotovostným úhradám sporných faktúr správca dane uviedol, že z účtu žalobcu vedeného\nv Československej obchodnej banke a. s. (ďalej len „ČSOB“) boli v kontrolovanom zdaňovacom období\naugust 2017 poukázané dve platby na účet, ktorého majiteľom, disponentom, osobou oprávnenou na\nelektronické disponovanie a majiteľom platobnej karty od otvorenia účtu do súčasnosti je F. J. K., r. č.\nXXXXXX/XXXX, L. XXX, XXX XX M., N. E.. Disponentom odo dňa 07. 06. 2016 do súčasnosti je A. G.\nE., r. č. XXXXXX/XXXX, H. XXX/XX, XXX XX A. F. I.. Bankový účet bol uvedený na prijatých sporných\nfaktúrach vstavených na meno dodávateľa Salanci – LMS s.r.o.\n10. K ôsmym faktúram s textom „preprava + vykládka“ za kontrolované obdobie august 2017 žalobca\npredložil dodacie listy na stavebné materiály v rozsahu 142 strán a zoznam prepráv s miestami vykládok\ns pečiatkou žalobcu. Správca dane skonštatoval, že termíny a miesta vykládky uvedené v zozname,\nnemajú nadväznosť na prevzatie tovaru uvedeného na vystavených dodacích listoch v čase ani v mieste.\nUvedené doklady správca dane považoval za nedostačujúce na preukázanie, že k dodaniu služby\npreprava + vykládka došlo vozidlami, ktorých evidenčné čísla neboli zaznamenané, s osobami, ktorých\nmená neboli uvedené, na základe záznamov, ktoré neboli potvrdené zo strany dodávateľa služby\nspoločnosti Salanci – LMS s.r.o. K štyrom faktúram za kontrolované obdobie august 2017 s textom\nvýroba regálov (1), výroba billboardov (2), návrh billboardu (3), oprava regálov (4) správca dane uviedol,\nže daňový subjekt eviduje regále vo svojom účtovníctve ako dlhodobý majetok, avšak dodanie nie je\nmožné preveriť, nakoľko objednávka pre Salanci – LMS s.r.o. neobsahovala objednané množstvo ani\ntechnické požiadavky. Porovnávať fotografie, na ktorých nie je možné určiť, komu patrí odfotený majetok,\nresp. má iné označenie, ako názov kontrolovaného daňového subjektu na neúplné dodacie listy, resp.\nna výstupy účtovníctva pre správcu dane, nebolo možné.\n11. Správca dane konštatoval, že faktúry sa ukázali čo do obsahu, vzhľadu a úhrad za nepravdivé\na kontrolovaný daňový subjekt nepredložil dostatočné dôkazy o tom, že odpočítanie dane z prijatých\nfaktúr sa uskutočnilo v súvislosti s uskutočnenými zdaniteľnými obchodmi a nepreukázal, že došlo\nk dodaniu tovarov a služieb dodávateľom Salanci – LMS s.r.o. tak, ako je uvedené na faktúrach žalobcu.\nSprávca dane zároveň poznamenáva, že samotný daňový doklad (faktúra), ako aj doklad o zaplatení\ndane s predpísanými náležitosťami účtovného dokladu a ich riadne zaúčtovanie, samé o sebe nie je\ndôkazom o tom, že nárok na odpočítanie dane bol uplatnený v súlade so zákonom. Účtovný doklad\nmôže byť takým dôkazom len vtedy, ak bol vystavený na základe reálneho plnenia. Preto daňový subjekt\nmusí byť schopný to, že k určitému plneniu došlo, preukázať.\n12. Správca dane v rámci daňovej kontroly preveroval prijatie služieb na základe predloženej faktúry aj\nod dodávateľa Adept School s.r.o. Správca dane daňovou kontrolou predložených účtovných dokladov\nv rámci kontrolovaného zdaňovacieho obdobia august 2017 zistil, že si žalobca uplatnil právo na\nodpočítanie dane z dodania služby od Adept School s.r.o. na základe faktúry č. 20170122 (správa server\nprevádzka + sídlo) v sume 430,- Eur.\n13. V mene spoločnosti Adept School s.r.o. od 12.07.2014 koná D. D. O.. Spoločnosť Adept School s.r.o.\nmá v predmete činnosti zapísané vyučovanie anglického a ruského jazyka, prekladateľské a tlmočnícke\nslužby, vydavateľskú a publikačnú činnosť, organizovanie kurzov a školení, reklamnú a propagačnú\nčinnosť, grafické a dizajnérske práce na počítači a ďalšie.\n14. Správca dane na základe výzvy zisťoval u daňového subjektu marand plus s.r.o. prijatie služieb\na tovarov (za roky 2016 až 2019) v súvislosti s predloženými faktúrami od dodávateľa Adept School s.r.o.\nna preukázanie, že jednotlivé zdaniteľné plnenia uvedené na vystavených faktúrach daňového subjektu\nAdept School s.r.o. v skutočnosti prijal, podrobne rozpísal okolnosti realizácie predmetných plnení, kto\nčo, kedy a kde a za akým účelom vykonal s predložením dôkazov a uviedol súvisiace informácie,\npredložil listinné dôkazy a podobne, a to všetko za účelom preukázania vzniku nároku na odpočítanie\ndane z prijatých zdaniteľných plnení od dodávateľa Adept School s.r.o. Z vyjadrenia žalobcu čo sa týka\npredmetu faktúry v kontrolovanom zdaňovacom období vyplýva, že tieto služby technického charakteru\nim boli reálne dodané. Žalobcu so spoločnosťou Adept School s.r.o. zoznámil pán E. ako ich ekonóm,\n\npričom nemajú žiadnu pochybnosť o serióznosti tejto spoločnosti. K vyjadreniu zároveň predložil listinné\ndôkazy k jednotlivým dodávkam.\n15. Správca dane taktiež konštatoval, že dodávateľské faktúry na meno dodávateľa Adept School\ns.r.o. boli vytvorené a očíslované v účtovnom programe MRP-Company, s.r.o. s číslom licencie\nYPFEM1700086, ktorá bola vydaná fyzickej osobe pánovi G. E. a v účtovnom programe MRP-Company,\ns.r.o. s číslom licencie YPFEM1700066, ktorá patrí spoločnosti KOVOSPOL RUNÁK, s.r.o. Taktiež\nsprávca dane zistil, že Adept School s.r.o. používa iný číselný rad na označovanie vystavených faktúr\na medzi vystavenými faktúrami daňovým subjektom Adept School s.r.o. za kontrolované zdaňovacie\nobdobie sa nenachádzajú vystavené faktúry pre žalobcu. Účtovníctvo Adept School s.r.o. v roku\n2016 a 2017 viedol pán E., pričom evidovanie a účtovanie vystavených faktúr spoločnosťou Adept\nSchool s.r.o. nebolo možné preveriť, nakoľko ku kontrole nepredložila účtovné doklady za príslušné\nzdaňovacie obdobie. Podľa vyjadrenia D. O., bývalý účtovník E. doklady nevrátil spoločnosti. Zo\nzápisnice z ústneho pojednávania bolo zistené, že Adept School s.r.o. používala účtovný program Kross,\npričom na vystavených faktúrach spoločnosťou Adept School s.r.o. sú uvedené čísla účtu príjemcu,\nwebová adresa spoločnosti, e-mailová adresa, meno zodpovednej osoby za vyhotovenie faktúry (D.\nD. O.), avšak neobsahujú informácie o názve účtovného programu a licenčné číslo. Správca dane\nskonštatoval, že na prvý pohľad je celkový vzhľad faktúry dodávateľa Adept School s.r.o. iný, ako vzhľad\nfaktúr, ktorými disponuje žalobca a na základe ktorých si uplatňuje nárok na odpočet dane. Podstatný\nrozdiel vzhliadol tiež v čísle bankového účtu príjemcu, ktorý je uvedený na faktúre č. 20170122 a\nktorý nepatrí Adept School s.r.o. Predmetný bankový účet s označením Osobný účet Exclusive vedený\nv Slovenskej sporiteľni, a. s. bol založený dňa 02.10.2014 G. E., ktorý je zároveň disponentom tohto účtu.\n16. Správca dane daňovou kontrolou predložených účtovných dokladov v rámci kontrolovaného\nzdaňovacieho obdobia august 2017 zistil, že si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z dodaní\nslužieb aj od spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO s.r.o. z faktúry č. 20170110 (preprava + vykládka)\nv sume 832,- Eur, faktúry č. 20170113 (preprava + vykládka) v sume 806,- Eur, faktúry č. 20170116\n(preprava + vykládka) v sume 832,- Eur, faktúry č. 20170120 (preprava + vykládka) v sume 832,- Eur,\nfaktúry č. 20170124 (administratívne práce) v sume 370,- Eur, faktúry č. 20170125 (upratovanie skladov\na plochy) v sume 220,- Eur a faktúry č. 20170123 (preprava + vykládka) v sume 832,- Eur, pričom DPH\nz uvedených faktúr od spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO s.r.o. spolu predstavuje sumu 4.724,- Eur.\n17. Do 23.01.2020 za spoločnosť AUTOSERVIS QUATRO s.r.o. konal p. G. J. a p. D. C. až do vstupu\ndo likvidácie dňa 07.01.2020. Likvidátorom je p. G. J.. V predmete činnosti zapísanom v obchodnom\nregistri má zapísané podnikanie v oblasti nakladania s iným ako nebezpečným odpadom, čistiace\na upratovacie služby, vykonávanie odťahovej služby, sprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu,\ndiagnostiku cestných motorových vozidiel, opravy karosérie, údržbu motorových vozidiel bez zásahu\ndo motorickej časti vozidla a ďalšie činnosti. Dňa 24.01.2020 došlo k zmene obchodného názvu na\nComponet APE, s.r.o., t. č. s dodatkom „v likvidácii“.\n18. Správca dane na základe výzvy žiadal od daňového subjektu marand plus s.r.o., aby za účelom\npreukázania oprávnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane predložil písomné vyjadrenie\na dôkazy k tvrdeniam, z ktorých jednoznačne vyplynú konkrétne úžitky spotrebované žalobcom, ktoré\nsa získali prijatím fakturovaných plnení, odborné predpoklady a referencie dodávateľa a podobne.\nŽalobca uviedol, že pán E. mal sídlo firmy vedľa spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO s.r.o., pričom\npre túto spoločnosť dokázal plnohodnotne, riadne a včas zabezpečiť rôzne servisné a prevádzkové\nslužby, ktoré interným personálom nedokázali zabezpečiť. Preto im ponúkol svoje služby a aj spoločnosti\nAUTOSERVIS QUATRO s.r.o., v ktorej bol tiež ekonómom. Uviedol, že dodávka služieb prebiehala\ntak, že doklady sa zbierali počas celého týždňa na jednom vyhradenom mieste a takto zozbierané sa\nodovzdali pracovníkovi spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO s.r.o. na spracovanie. Spracované doklady\nboli doručované priamo ich účtovníkovi, ktorý ich následne zapracoval do účtovnej evidencie.\n19. Správca dane taktiež konštatoval, že dodávateľské faktúry na meno dodávateľa AUTOSERVIS\nQUATRO boli vytvorené a očíslované v účtovnom programe MRP-Company, s.r.o., s číslom licencie\nYPFEM1700086, ktorá bola vydaná fyzickej osobe pánovi G. E. a v účtovnom programe MRP-Company,\ns.r.o., s číslom licencie YPFEM1700066, ktorá patrí spoločnosti KOVOSPOL RUNÁK, s.r.o. Správca\ndane zistil, že spoločnosť AUTOSERVIS QUATRO s.r.o. používa iný číselný rad na označovanie\nvystavených faktúr. Správca dane ďalej zistil, že medzi vystavenými faktúrami AUTOSERVIS QUATRO\n\ns.r.o. sa nenachádzajú sporné faktúry pre žalobcu, pričom evidovanie a účtovanie faktúr vystavených\nAUTOSERVIS QUATRO s.r.o. nebolo možné preveriť z dôvodu, že neboli predložené účtovné doklady\na podľa čestného prehlásenia G. E., ktorý viedol účtovníctvo v rozhodnom čase, doklady nie je možné\nvrátiť, pretože boli zničené vytopením. Konatelia (G. J. a D. C.) uviedli, že žalobcu poznajú ako\ndodávateľa stavebného materiálu. Činnosť spoločnosti bola vykonávaná v prenajatých priestoroch na\nŠtúrovej ulici v Nitre. Faktúry vystavujú konatelia v programe Amadeus 1.2057.1 od spoločnosti NRSYS\nspol. s r.o., pričom odberateľské faktúry sú dohľadateľné v programe od vzniku spoločnosti. Správca\ndane skonštatoval, že na prvý pohľad je celkový vzhľad faktúr dodávateľa AUTOSERVIS QUATRO s.r.o.\niný, ako vzhľad faktúr, ktorými disponuje žalobca a na základe ktorých si uplatňuje nárok na odpočet\ndane. Podstatný rozdiel vzhliadol tiež v čísle bankového účtu príjemcu, ktorý je uvedený na faktúre č.\n20170122 a ktorý nepatrí dodávateľskej spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO s.r.o. Predmetný bankový\núčet s označením ČSOB Pohoda vedený v ČSOB, bol otvorený dňa 17.05.2016, pričom majiteľom a\ndisponentom je F. J. K., r. č. XXXXXXXXXX, L. XXX, XXX XX M., N. E. a disponentom je od 07.06.2016\nA. G. E..\n20. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že žalobca si neoprávnene uplatnil právo na\nodpočítanie dane z dokladov, ktorých vecná opodstatnenosť nebola preukázaná, pričom nepreukázal,\nže fakturované zdaniteľné obchody od dodávateľov Salanci – LMS s.r.o., Adept School s.r.o. a\nAUTOSERVIS QUATRO s.r.o. pre žalobcu sa v kontrolovanom zdaňovacom období uskutočnili tak, ako\nje deklarované na faktúrach, a teda nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie\ndane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona\no DPH. K žiadosti žalobcu o vykonanie miestneho zisťovania v sídle jeho spoločnosti správca dane\nuviedol, že žalobca nešpecifikoval dôvod miestneho zisťovania, aké ďalšie informácie možno takto\nzískať týkajúce sa preverovaného obdobia a aký vplyv by mali mať na doterajšie zistenia; návrh žalobcu\nteda nepovažoval za nevyhnutný dôkaz na zistenie skutkového stavu veci.\n21. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy podal žalobca odvolanie, v ktorom\nnamietal porušenie zásady daňovej neutrality, taktiež uplatnil námietku týkajúcu sa neinformovania\ndaňového subjektu o názore správcu dane na dodania tovarov a služieb pred zaslaním Protokolu,\nnámietku neuskutočnenia miestneho zisťovania, ďalej uplatnil námietku vypočutia, resp. nevypočutia\nsvedkov, ako aj námietku týkajúcu sa unesenia dôkazného bremena daňovým subjektom.\n22. Žalovaný rozhodnutím č. 100439145/2021 zo dňa 15.03.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)\npodľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom sa pridržal zistení\na záverov správcu dane, s ktorými sa stotožnil a konštatoval, že zo strany žalobcu nebolo preukázané\nsplnenie základnej podmienky uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle § 49\nods. 1 zákona o DPH.\n23. Žalovaný sa s odvolacími námietkami žalobcu vysporiadal v napadnutom rozhodnutí tak, že\naj napriek tomu, že prvostupňové rozhodnutie je rozsiahle a obsahuje okrem iného aj informácie\ntýkajúce sa iných zdaňovacích období, obsahuje všetky zásadné informácie, ktoré ovplyvnili hodnotenie\nzískaných dôkazov spolu s odvolaním sa na porušenie právnych predpisov za kontrolované zdaňovacie\nobdobie a poskytli dostatok informácií k vydaniu tohto rozhodnutia. K judikatúre Súdneho dvora\nEurópskej Únie týkajúcej sa zásady daňovej neutrality žalovaný uviedol, že právo na odpočítanie\ndane je v priamej nadväznosti na vznik daňovej povinnosti v deklarovaných zdaniteľných obchodoch\nu dodávateľa, čo ustanovuje § 49 ods. 1 zákona o DPH. Keďže v danej veci išlo o dodanie tovarov\na služieb skonštatoval, že daňová povinnosť v prípade dodania tovarov vzniká podľa § 19 ods. 1 zákona\no DPH dňom dodania tovaru a v prípade dodania služieb vzniká podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH dňom\ndodania služby. Za dodanie tovaru sa podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH považuje prevod práva nakladať\ns hmotným majetkom ako vlastník a za dodanie služby podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH považuje každé\nplnenie, ktoré nie je dodaním tovaru. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že v priebehu\ndaňovej kontroly správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie – využil informácie získané z iných\nkonaní, vyzýval osoby majúce písomnosti, listiny a iné veci na ich predloženie atď., pričom odvolací\norgán má za to, že dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní, v tomto prípade preverenie\nreálnosti uskutočnenia zdaniteľných obchodov, boli zistené čo najúplnejšie, pričom nebol viazaný len\nnávrhmi daňového subjektu, keďže kontrolovaný daňový subjekt bol o všetkých zistených skutočnostiach\na o spôsobe ich zistenia oboznámený. Žalovaný uviedol, že na základe zisteného skutkového stavu je\n\nmožné skonštatovať, že zdaniteľné plnenia deklarované v obchodných vzťahoch tuzemských dodávok\nneboli preukázané.\n24. K opakujúcim sa námietkam týkajúcich sa neinformovania daňového subjektu o názore správcu\ndane na dodania tovarov a služieb pred zaslaním Protokolu žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol,\nže žalobca bol výzvou vyzvaný na vyjadrenie sa a predloženie dôkazov k tvrdeným skutočnostiam,\npričom žalobca vo vyjadrení namietal, že správca dane viedol dokazovanie iba na základe listinných\ndôkazov a s výsledkom dokazovania nesúhlasil. K námietke žalobcu, že správca dane mal vykonať\nmiestne zisťovanie za účelom zistenia, či fakturovaný tovar a služby boli skutočne dodané, odvolací\norgán uviedol, že správca dane nespochybnil existenciu tovaru a služieb, ale uviedol, že vykonaným\ndokazovaním nebolo preukázané, že služby a tovar dodali deklarované spoločnosti uvedené na\nsporných faktúrach. Preto prípadné miestne zisťovanie nebolo spôsobilé zmeniť výsledky vykonaného\ndokazovania.\n25. Odvolací orgán zdôraznil predmet činnosti jednotlivých dodávateľov žalobcu, pričom nedošlo k zhode\ns deklarovaným tovarom a službami na sporných faktúrach a po ich vzhliadnutí ich vystavenie odmietli,\nčo preukazovali evidenciou vystavených faktúr. V súvislosti s námietkami vypočutia, resp. nevypočutia\nsvedkov odvolací orgán uvádza, že správca dane pri rozhodovaní, či svedka vypočuje, posudzuje\nnajmä, čo sa výsluchom svedka má dosiahnuť vo väzbe na predmet daňovej kontroly alebo daňového\nkonania, či bude mať svedecká výpoveď vplyv na už vykonané dokazovanie, resp. či vykonané dôkazy\npostačujú, alebo je potrebné vykonať iné dôkazy alebo obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie.\nŽalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal aj s námietkami týkajúcimi sa unesenia dôkazného\nbremena daňovým subjektom, kedy zdôraznil, že samotná existencia sporných faktúr, ktorými deklaruje\ndodanie tovarov a služieb, sama o sebe nepreukazuje, že boli vystavené na základe reálneho obchodu,\nčo znamená, že daňový subjekt musí byť schopný ho preukázať aj v skutočnosti. Okrem iného tiež\nuviedol, že primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý\ndisponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet\ndane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Zároveň poukázal na to, že z vykonaného\ndokazovania nemá za preukázané nezákonné presunutie dôkazného bremena na daňový subjekt nad\nmieru predpokladanú zákonom. K námietke daňového subjektu, že nemá možnosť ovplyvniť konanie\nsvojho dodávateľa uviedol, že je výlučne na jeho rozhodnutí, koho si vyberie za svojho obchodného\npartnera a je v jeho záujme, aby si obchodných partnerov vyberal s určitou dávkou opatrnosti.\nII.\nŽaloba\n26. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa\n20.05.2021\ndomáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie a žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n27. Žalobca namietal, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie\nveci, ako aj, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia,\nje v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, a napokon aj, že došlo k podstatnému\nporušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie\nnezákonného rozhodnutia vo veci samej.\n28. Správcovi dane vyčítal, že napriek procesnej aktivite žalobcu nevykonal viaceré dôkazy, ktoré\nnavrhoval, napr. výsluchy svedkov, vykonanie miestnej obhliadky, pričom uvedené neodôvodnil. Podľa\nžalobcu ho správca dane opakovane nevyzval k súčinnosti a k vysvetleniu predložených dôkazov a\njednostranne ich spochybnil bez ich preverenia. Rovnako tak namietal, že správca dane ho zaťažoval\npožadovaním dôkazov, ktoré boli v dispozícii dodávateľov, a ktorými on nedisponoval. Ďalej namietal,\nže správca dane nedostatočne zistil skutkový stav, keď porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov\n(odkazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.\nfebruára 2015), nevyužil vypočutie svedkov, nepreveril údaje uvedené v kontrolných výkazoch z\nvlastného informačného systému, nereagoval na výzvy a žiadosti žalobcu o vysvetlenie rozsahu\npožadovaných dôkazov. Mal za to, že správca dane sa na neho snaží preniesť dôkazné bremeno v\nrozsahu, ktoré by nebol schopný uniesť žiadny bežný daňový subjekt.\n\n29. Taktiež namietal, že nevykonal výsluch A. E., ktorý viedol účtovníctvo jedného z dodávateľov\nv období rokov 2016-2017, ale vykonal výsluch pani O. bez upovedomenia, čím mu bolo odopreté právo\nzúčastniť sa jej vypočutia a klásť jej otázky. V spojitosti s uvedeným poukázal na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/28/2011. Dodal, že pri spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.\nboli vykonané výsluchy len formou písomného svedectva, teda tiež nemal možnosť klásť otázky týmto\nsvedkom. Žalobca zároveň pri svojej argumentácii odkazoval na viaceré rozsudky Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj na rozhodnutia Najvyššie správneho\nsúdu Českej republiky.\n30. Tvrdil, že všetky zdaniteľné plnenia sa uskutočnili, dodali ich deklarovaní dodávatelia, preto mu\nvznikol nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty. Zdôraznil, že správca dane je oprávnený požadovať\nod neho iba taký rozsah dokumentov na preukázanie realizácie zdaniteľného plnenia, ktorý je bežne\ndostupný u väčšiny podnikateľských subjektov. Žalobca mal za to, že preukázal dodanie služieb a\ntovarov prostredníctvom objednávok, došlých faktúr, dodacích listov, ako aj ďalšími listinnými dokladmi,\npreto nie je možné od neho vyžadovať ďalšie dokumenty. Vo väčšine prípadov správca dane spochybnil\nrelevantnosť predložených dokladov, ale nevysvetlil, aké ďalšie doklady by relevantné boli.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n31. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.01.2022 navrhol žalobu zamietnuť ako\nnedôvodnú a nepriznať účastníkom náhradu trov konania. K veci uviedol, že žalobca v žalobe neuvádza\nnové skutočnosti, preto žalovaný trvá na napadnutom rozhodnutí, pričom poukazuje na odôvodnenie\ntohto rozhodnutia ako aj dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu.\n32. Žalovaný zdôraznil, že dodávatelia deklarovaní na predložených sporných faktúrach nepotvrdili\ndodania tovarov a služieb na sporných faktúrach. Taktiež odmietli vystavenie sporných faktúr\npre žalobcu. Žalobca v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a odvolacieho konania\nnepreukázal, že tovar a služby deklarované na sporných faktúrach dodali dodávatelia uvedení na týchto\nsporných faktúrach. Skonštatoval, že správca dane nemal za preukázané, že zdaniteľné obchody boli\nreálne uskutočnené tak, ako ich žalobca deklaroval v zmysle predložených dokladov. Poukázal na\nskutočnosť, že doklady o realizácii obchodného vzťahu a tvrdenia o realizovaní dodaných tovarov\na služieb musia mať povahu faktu, to znamená, že všetky účtovné a daňové doklady preukazujúce\ndodanie predmetného tovaru a služieb musia byť vystavené na materiálnom podklade, teda na základe\npreukázateľného dodania, čo vyplýva aj z § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Na základe zisteného\nskutkového stavu bolo možné konštatovať, že zdaniteľné plnenia deklarované v obchodných vzťahoch\ntuzemských dodávok neboli preukázané.\n33. Z platnej Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 upravujúcej spoločný systém\nfungovania DPH, ako aj z rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie podľa vyjadrenia\nžalovaného vyplýva, že právo na odpočítanie dane môže byť daňovému subjektu priznané, iba ak\nsú zároveň splnené formálne, aj vecné podmienky na výkon daného práva. Pod pojmom formálne\npodmienky sa rozumie, že zdaniteľná osoba má formálne bezchybnú faktúru vystavenú v súlade s\npríslušnou smernicou. Vecné podmienky na vznik práva na odpočítanie dane znamenajú: (i) na vstupe\nmusia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou, (ii) vznik práva na odpočítanie dane\nštandardne vzniká v tom okamihu, keď vznikne daňová povinnosť zdaniteľnej osobe - dodávateľovi, (iii)\ntovary a služby zakladajúce toto právo musia byť využité zdaniteľnou osobou na výstupe pre potreby\nsvojich vlastných zdaniteľných plnení, t. j. musia existovať a vykazovať úžitkovú majetkovú hodnotu\npre zdaniteľnú osobu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/16/2017 zo dňa\n24.04.2018, bod. 38). V danom prípade na základe dôvodov uvedených v rozhodnutiach správcu dane\naj žalovaného, nebola splnená prvá a druhá vecná podmienka. Správca dane vykonaným dokazovaním\nzistil, že spoločnosti Salanci – LMS s.r.o., Adept School s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO deklarované\nv sporných faktúrach ako dodávatelia nepotvrdili dodania tovarov a služieb na sporných faktúrach\na odmietli vystavenie sporných faktúr pre žalobcu. Žalobca nepreukázal, že prijaté (fakturované)\ntovary a služby boli žalobcovi poskytnuté zdaniteľnými osobami, spoločnosťami Salanci – LMS s.r.o.,\nAdept School s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO, deklarovanými na sporných faktúrach. Taktiež odmietli\nvystavenie sporných faktúr pre žalobcu. Žalovaný skonštatoval, že žalobca v priebehu daňovej kontroly,\n\nvyrubovacieho konania a odvolacieho konania nepreukázal, že tovar a služby deklarované na sporných\nfaktúrach dodali dodávatelia uvedení na týchto sporných faktúrach.\n34. Žalovaný sa nestotožnil so žalobnými námietkami, v ktorých žalobca vyčíta správcovi dane,\nže nereagoval na výzvy a žiadosti žalobcu o vysvetlenie rozsahu požadovaných dôkazov, zaťažoval\nžalobcu požadovaním nepredložiteľných dôkazov, nekonal v úzkej súčinnosti so žalobcom a ďalšími\núčastníkmi konania, pri hodnotení dôkazov postupoval v rozpore so zásadou voľného hodnotenia\ndôkazov a vyhodnotil stav veci povrchne bez overenia svojich zistení, z dôvodu, že v daňovom konaní\nsprávca dane nevyhľadáva dôkazy za žalobcu, ako kontrolovaný daňový subjekt, pretože označenie,\nresp. predloženie, tvorí dôkaznú povinnosť žalobcu ako daňového subjektu. Nie je pritom povinnosťou\nsprávcu dane inštruovať žalobcu, aké konkrétne dôkazné prostriedky mal využiť, aby mu bolo možné\npriznať uplatnené právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.\n35. Žalovaný s poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je toho názoru, že správca\ndane dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, ktoré žalobca v konaní nastolil. Zaoberal sa jednotlivo i žalobcom\nuplatnenými argumentmi a presvedčivo sa s nimi vysporiadal. Podľa žalovaného sa dostatočným\nspôsobom vysporiadal s najpodstatnejším argumentom žalobcu, podľa ktorého napriek tomu, že splnil\nvšetky formálne podmienky pre priznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, správca\ndane vyžadoval ako ďalšiu podmienku pre priznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty\npreukázanie dodania tovaru a služieb deklarovanými dodávateľmi a v tomto smere vykonal aj príslušné\nšetrenie. Žalobca bol o všetkých zistených skutočnostiach a o spôsobe ich zistenia oboznámený.\nMal priestor na predloženie dôkazov, prostredníctvom ktorých preukáže pravdivosť svojich tvrdení a\noprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane, na čo bol žalobca správcom dane aj vyzvaný.\nIV.\nReplika žalobcu\n36. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagoval žalobca replikou zo dňa 26.05.2022, v ktorej uviedol,\nže sa pridržiava obsahu svojej žaloby, ale zároveň tiež doplnil nové žalobné námietky a to, že žalovaný\nmu neumožnil nahliadnuť do celého spisového materiálu, časť spisu nebola v čase vydania rozhodnutia\no odvolaní zažurnalizovaná, účtovníctvo žalobcu nebolo do 10.03.2021 súčasťou spisu, nakoľko sa\nnachádzalo na KÚFS, pričom žalovaný iba automaticky prevzal závery KÚFS a tieto nepodrobil\nžiadnemu hodnoteniu ani overeniu, či sú skutočne založené na účtovníctve žalobcu. Ďalej uviedol, že\nsprávca dane nekriticky prebral do daňového konania hodnotenie dôkazov prostredníctvom inej súčasti\nfinančnej správy bez disponovania originálmi dôkazov, preto tento postup bol podľa žalobcu v rozpore so\nzákonom, nakoľko žalobca ako daňový subjekt nebol účastníkom konania v rámci vyšetrovania KÚFS.\n37. Žalovaný svoje právo podať vyjadrenie k replike žalobcu nevyužil.\nV.\nRelevantná právna úprava\n38. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „SSP“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n39. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n40. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n\n41. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n42. Podľa § 3 ods. 5 daňového poriadku, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z\nvlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,\na to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.\n43. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje:\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n44. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n45. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných\nvoči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n46. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane\npodľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené\ndaňovými subjektmi a doklady k nim.\n47. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n48. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení\nsprávcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej\nkontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie\nalebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých\ndokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak\nz dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení\no daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia\noznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40\ndní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.\n49. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo\núplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich\nuvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,\naby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil\nalebo pravdivosť údajov riadne preukázal.\n50. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví\nprotokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa\nnevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou\nzistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo\nvykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane kontrolovanému\ndaňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v\nprotokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30\npracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k\nzisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v\n\npriebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty\nnemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa\nosobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov\nnezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt\nneumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného\nodpočtu podľa osobitného predpisu.\n51.\nPodľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento\nzákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\n52. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH, predmetom dane je:\na) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení\nzdaniteľnej osoby,\nb) poskytnutie služby (ďalej len \"dodanie služby\") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou\nosobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,\nc) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len\n\"členský štát\"),\nd) dovoz tovaru do tuzemska.\n53. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným\nmajetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom\nsú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a\nbankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,\nalebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom\nurčeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň\npredchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.\n54. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, dodaním služby je\nkaždé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku\nvrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.\n55. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania\ntovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo\nprechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň\nskorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby\nna základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri\ndodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\n56. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n57. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n58. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z\ntovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a\n7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je\npovinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí\ntovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo\nzaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.\n59. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak:\na) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,\nb) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,\nc) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,\n\nd) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v\nktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.\n60. Podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) zákona o DPH, na účely tohto zákona: a) faktúrou je\nkaždý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa\ntohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c)\nvierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo\nosoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru.\nVI.\nKonanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n61. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 11S/75/2021-246 zo dňa 02.09.2021 vylúčil správnu žalobu\nohľadom preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 100439145/2021 zo dňa 15.03.2021 na samostatné\nkonanie.\n62. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny\nsúd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom\npráce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti SR pridelená do senátu 2S správneho súdu. Následne bola vec v súlade s Rozvrhom\npráce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024,\nnáhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. NR-11S/126/2021.\n63. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť namietaného procesného\npostupu správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania,\nnamietaný neprimeraný prenos dôkazného bremena na žalobcu a v neposlednom rade zákonnosť\naplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného\nskutkového stavu pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok vzniku nároku žalobcu na odpočet\ndane za prijaté zdaniteľné plnenia (tovary a služby) v kontrolovanom zdaňovacom období august 2017\nod dodávateľov Salanci – LMS s.r.o., Adept School s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO s.r.o., uvedených\nna žalobcom predložených faktúrach.\n64. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na\nkonanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a\nadministratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§\n134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup\npredchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135\nods. 1 v spojení s § 493e SSP), vec prejednal na pojednávaní za účasti právneho zástupcu žalobcu a v\nneprítomnosti ospravedlneného žalovaného (§ 114 SSP) a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.\n65. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch a petite žaloby. Zároveň vzniesol\nnámietku napádajúcu nezákonné zloženie senátu 7S tunajšieho súdu, ktorý rozhoduje v tejto veci.\nUviedol, že v znení Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 bola vec\npridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi senátu 2S. Následne v zmysle Dodatku č. 4 k Rozvrhu\npráce Správneho súdu v Bratislave bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie senátu 7S v zložení\nJUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ako predseda senátu a JUDr. Katarína Kučeráková, PhD. a JUDr.\nMgr. Juraj Štorcel, PhD. ako členovia senátu. Túto svoju námietku žalobca uviedol aj v písomnom podaní\nzo dňa 21.08.2024, ktoré krátkou cestou predložil súdu priamo na pojednávaní.\nK námietke žalobcu proti zloženiu senátu\n66. V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti „Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. Plz.\nÚS 2/201522“ (citované aj s chybou z písomného podania žalobcu predloženého na pojednávaní),\nv ktorom súd dospel k záveru, že „z hľadiska podstaty a obsahu základného práva na zákonného\nsudcu garantovaného č. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je akceptovateľné a udržateľné také\n\nprerozdelenie už pridelenej veci, t. j. veci už skôr pridelenej tak sudcovi spravodajcovi a súčasne\naj ostatným členom senátu všeobecného súdu ako zákonným sudcom, podľa ktorého bude vec\npridelená novému senátu toho istého všeobecného súdu, ktorého členom je sudca, ktorému vec\nbola pôvodne pridelená ako sudcovi spravodajcovi, avšak ostatní členovia nového senátu sa zmenili\nv súlade s rozvrhom práce príslušného všeobecného súdu.“ Zároveň poukázal na skutočnosť, že v čase\npridelenia veci senátu 7S bol senát 2S funkčný, a teda neexistuje rozumné vysvetlenie postupu súdu,\nktorý už skôr pridelenú vec bez ďalšieho prerozdelí novému senátu, najmä ak členom nového senátu nie\nje sudca spravodajca, ktorému bola vec pridelená. Záverom uviedol, že mu nie je zrejmé ani to, z akého\ndôvodu sa k sťažnosti žalobcu, ktorý namietal prieťahy v konaní, vyjadrovala sudkyňa spravodajkyňa\nJUDr. Ina Šingliarová, ktorá uviedla, že vec jej bola pridelená dňa 08.08.2023, avšak z elektronického\nsúdneho spisu nevyplýva, že by jej bola predmetná vec pridelená.\n67. Pokiaľ ide o námietku nezákonného zloženia senátu 7S vznesenú právnym zástupcom žalobcu na\npojednávaní v tejto veci, správny súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, resp. v znení\núčinnom od 01.06.2023 (ďalej len „zákon o súdoch“), je zloženie senátu správneho súdu viazané na\nrozvrh práce. Podľa citovaného ustanovenia zákonným sudcom je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu\nna príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie\no prejednávanej veci. V prípade senátneho rozhodovania sa uplatňuje druhá veta § 3 ods. 3 zákona o\nsúdoch, v zmysle ktorej, ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa\nrozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte, pričom účastník konania alebo strana v konaní, v\nktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu (in fine citovaného\nustanovenia zákona o súdoch). Pre prípad zmeny v zložení senátu zákon o súdoch pripúšťa aj možnosť,\naby bol zákonným sudcom aj sudca určený podľa odseku 4 (posledná veta § 3 ods. 3 citovaného\nzákona), v zmysle ktorého zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom\na s rozvrhom práce (§ 3 ods. 4 zákona o súdoch).\n68. Vo vzťahu k prejednávanej veci správny súd dáva do pozornosti aj podstatné právne a judikatúrne\nvýchodiská:\n„V nadväznosti na citované ústavný súd ďalej v súlade so svojou ustálenou judikatúrou (okrem III.\nÚS 212/2011 pozri tiež IV. ÚS 116/2011, IV. ÚS 459/2012, IV. ÚS 170/2014) zdôrazňuje, že z obsahu\nzákladného práva na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny) a v nadväznosti na to zo\nzákladných zásad činnosti súdov ustanovených zákonom o súdoch, osobitne zohľadňujúc účel a zmysel\nzakotvenia zásady uvedenej v § 3 ods. 3 druhej vete zákona o súdoch, podľa ktorej ak rozhoduje súd v\nsenáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie\nv senáte, je nevyhnutné konštatovať, že vydaním zmien a doplnkov v rozvrhu práce nemožno bez\nzákonom predpokladaných dôvodov meniť personálne zloženie senátov v už pridelených veciach. To by\nbolo v rozpore so zásadou prideľovania vecí sudcom podľa vopred daných pravidiel určených v rozvrhu\npráce tak, aby bol vylúčený svojvoľný a účelový výber sudcov.\nHoci pravidlo o zákaze zmeny personálneho obsadenia senátu vo veciach už pridelených na\nprerokovanie a rozhodnutie bolo v zákone o súdoch explicitne zavedené až s účinnosťou od 1. mája\n2011 (§ 51a ods. 3 zákona o súdoch „zmenami v rozvrhu práce sa nesmie zmeniť personálne obsadenie\nsenátu vo veciach už pridelených na prejednanie a rozhodnutie...“), toto pravidlo vyplývalo, resp. bolo\nvyvoditeľné zo zásady vyjadrenej v § 3 ods. 3 zákona o súdoch, z podmienok vykonávania zmien v\nrozvrhu práce a napokon aj zo zmyslu a účelu základného práva na zákonného sudcu aj pred účinnosťou\nzákona č. 33/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú\nniektoré zákony.“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 479/2013-101 z 25.11. 2014).\n69. Pokiaľ ide Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) spomínaný explicitný\nzákaz zmeny personálneho obsadenia senátu vo veciach už pridelených na prerokovanie a rozhodnutie\nv zmysle citovaného § 51a ods. 3 zákona o súdoch („zmenami v rozvrhu práce sa nesmie zmeniť\npersonálne obsadenie senátu vo veciach už pridelených na prejednanie a rozhodnutie ...“), tu dáva\nsprávny súd do pozornosti, že citovaný zákaz bol v § 51a ods. 3 zákona o súdoch účinný od 01.05.2011\ndo 31.08.2014, pričom aktuálne účinné znenie § 51a ods. 3 zákona o súdoch upravuje výnimky na\nmožnosť prideliť sudcovi rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie veci patriace do inej agendy\nnasledovne: „Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak ide o hosťujúceho sudcu alebo dočasne\nprideleného sudcu.“. Teda v čase tvorby Dodatku č. 4 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na\n\nrok 2024 explicitný zákaz zmeny personálneho obsadenia senátu po pridelení veci na rozhodnutie už\nnebol v ustanovení § 51a ods. 3 zákona o súdoch upravený.\n70. V súvislosti s inštitútom tvorby rozvrhu práce a zmeny zákonného sudcu dáva správny súd do\npozornosti aktuálne aplikované relevantné znenie ustanovení § 51 ods. 1 vety prvej zákona o súdoch v\nspojení s § 51 ods. 4 písm. b) a c) citovaného zákona, v zmysle ktorých, ak tento zákon neustanovuje\ninak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým\nsenátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových\nprostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia\nvecí. Ak § 51 ods. 5 neustanovuje inak, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a\nprogramových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny\nprerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade (písm. b) zmeny v obsadení súdu sudcami, a to vrátane\nzmeny v dôsledku dočasného pridelenia sudcu; „pri zmene v zložení senátu sa vec ponecháva v\npôvodnom senáte, alebo sa prerozdelí do iného senátu, kde sa zaraďuje sudca spravodajca tak, aby\nprerozdelením veci bola zabezpečená rovnomerná zaťaženosť senátov na súde“, (písm. c) výraznej\nnerovnomernosti zaťaženosti sudcov.\n71. V nadväznosti na uvedené právne závery Ústavného súdu SR možno vyabstrahovať základné\nústavno-konformné požiadavky, ktoré musia byť naplnené pri personálnej zmene v zložení senátu po\npridelení veci, a síce, musí sa tak udiať na základe zmeny rozvrhu práce súdu, tieto zmeny môžu\nbyť vykonané v súlade so zákonom, teda za podmienok predpokladaných zákonom, resp. za účelom\nstanoveným zákonom a s prihliadnutím na najvýznamnejšiu ústavnú požiadavku, tieto zmeny musia byť\nrealizované v súlade so zásadou prideľovania vecí sudcom podľa vopred daných pravidiel určených v\nrozvrhu práce tak, aby bol vylúčený svojvoľný a účelový výber sudcov.\n72. Zmena v zložení senátu 2S s účinnosťou od 21.05.2024 sa realizovala na základe platného a\núčinného Rozvrhu práce Správneho súdu na rok 2024 v znení jeho Dodatku č. 4, z ktorého obsahu\nje zrejmé, že sa „...vytvárajú nové súdne oddelenia (i) 7S, 7Shs, 7Sf, 7Svo, 7Sps, 7Sd, 7Scud, (ii)\n8S, 8Shs, 8Sf, 8Svo, 8Sps, 8Sd, 8Scud“. Rovnako je z obsahu predmetného dodatku zrejmé, akým\nspôsobom sa budú veci, pôvodne pridelené náhodným výberom skôr vytvoreným šiestim senátom\nsprávneho súdu (na základe Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení jeho\nDodatku č. 1 s účinnosťou od 01.06.2023) náhodným výberom prideľovať, resp. prerozdeľovať podľa\nrozvrhom stanovených pomerových čísiel medzi novozriadené senáty správneho súdu s účinnosťou od\n21.05.2024. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že dôvodom zmeny rozvrhu práce správneho súdu\nboli zmeny v obsadení súdu sudcami, jednak v dôsledku vymenovania ďalších sudcov na tunajší súd\nprezidentom Slovenskej republiky a jednak v dôsledku funkčného postupu členov senátov na predsedov\nsenátov, čo sú legitímne dôvody v zmysle § 51 ods. 4 písm. b) zákona o súdoch na prerozdelenie už\npridelených vecí náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov\nschválených ministerstvom podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny, pričom uvedené ustanovenie za\nbodkočiarkou explicitne upravuje fakultatívne možnosti postupu pri prerozdelení vecí.\n73. V tomto ohľade nemožno konštatovať, že by zmeny v zložení v tejto veci rozhodujúceho senátu\n7S boli vykonané v rozpore so zákonom o súdoch alebo že by týmto bola porušená ústavná zásada\npráva účastníka konania nebyť odňatý jeho zákonnému sudcovi. Predmetná zmena rozvrhu práce\nsprávneho súdu bola vykonaná zo zákonom predpokladaných dôvodov, za súčasného naplnenia potreby\nzabezpečiť riadny výkon súdnictva (§ 52 ods. 1 zákona o súdoch), ako aj požiadavky rovnomernej\nzaťaženosti senátov na súde (§ 51 ods. 4 písm. b/ a c/ zákona o súdoch) a v neposlednom rade za\ndôsledného dodržania zásady prideľovania vecí sudcom podľa vopred daných pravidiel určených v\nrozvrhu práce, čím bol vylúčený svojvoľný a účelový výber sudcov. Správny súd dáva do pozornosti\nvšeobecné pravidlo aplikované od počiatku existencie tunajšieho správneho súdu pri prideľovaní a\nprerozdeľovaní súdnych spisov prevzatých z troch krajských súdov náhodným výberom, a to so zreteľom\nna rovnomerné prerozdeľovanie vecí medzi jednotlivé senáty aj so zohľadnením doby nápadu vecí,\naby sa predišlo nerovnomernému zaťaženiu senátov (a tým aj znevýhodňovaniu účastníkov konania).\nS prihliadnutím na uvedené skutočnosti, nie sú členovia namietaného senátu 7S toho názoru, že\nby vedome, viazaní aktuálnym rozvrhom práce, porušovali ústavné právo žalobcu nebyť odňatý jeho\nzákonnému sudcovi. Na tomto mieste správny súd zároveň podotýka, že účastník konania alebo strana\nv konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu (§ 3\nods. 3 veta tretia zákona o súdoch).\n74. S prihliadnutím na uvedený kontext nemožno prisvedčiť formalistickej požiadavke právneho\nzástupcu žalobcu, aby v predmetnej veci rozhodol senát 2S, pretože by sa tým poprel hlavný účel tvorby\nrozvrhu práce sledovaný zákonom, ktorým je predovšetkým zabezpečiť výkon súdnictva a rovnomernú\nzaťaženosť senátov na súde. Neprerozdeľovaním vecí v závislosti od zmien v zložení správneho súdu\n\nby dochádzalo k nerovnomernému zaťaženiu senátov a ich členov najstaršími vecami oproti služobne\nmladším sudcom a rovnako tak by nebolo možné zriaďovať nové senáty za účelom zabezpečenia\nplynulejšieho rozhodovania vo veciach podľa doby ich nápadu a tým aj napĺňaniu ústavného práva\núčastníkov konania na rozhodnutie ich veci bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote.\nK žalobným bodom\n75. Vo vzťahu k predmetu správneho súdneho prieskumu správny súd uvádza, že úlohou správneho\nsúdu bolo v medziach žalobných bodov preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorým\nžalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi ako\nplatiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane v sume 12.984,- Eur za zdaňovacie obdobie august 2017\nz dôvodu, že nepreukázal vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 zákona o DPH a tým ani právo na\nodpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že správca\ndane v prvostupňovom rozhodnutí nevyselektoval len informácie a dôkazy týkajúce sa kontrolovaného\nzdaňovacieho obdobia august 2017, ale zahrnul aj dôkazy a zistené skutočnosti týkajúce sa iných\nzdaňovacích období, čo malo za následok rozsiahlosť a sťaženú prehľadnosť predmetného rozhodnutia.\n76. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok zakotvuje\noprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými\nsubjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania\na preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo\nvznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, daňový subjekt\npreukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na\nktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť,\nsprávnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\n77. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane z\npridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017 pri ním tvrdených dodávkach tovaru a služieb od\njeho priamych dodávateľov – Salanci – LMS s.r.o., Adept School s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO s.r.o.\n78. Úlohou správneho súdu nie je zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav, či nanovo vyhodnocovať\ndôkazy vykonané v daňovom konaní. Jeho úlohou je najmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný\npostupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, podľa pravidiel logického uvažovania\na či riadne popísali svoje hodnotiace úvahy. Podľa ustálenej judikatúry (napr. nález Ústavného súdu SR\nč. k. II. ÚS 127/07-21 alebo rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/5/2009,\nsp. zn. 8Sžo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahrádzať činnosť\nsprávnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a\npríslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné\nhmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.\n79. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca\nmôže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu\nnaozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti\nuplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených\nplatiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je\nvšak jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal,\nalebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že\npredmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného\nplnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa\nfaktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako\naj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie\ndane v zmysle zákona o DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a)\nzákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet.\nIch nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej\nosoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú\nzneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré\npre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej\nfaktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou\na spôsobom uvedenými na faktúre (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5Sžf/17/2011 zo dňa 23. februára 2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS\n24/2013 zo dňa 17. januára 2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 8Sžf/108/2014, sp. zn. 8Sžf/22/2014, sp. zn. 8Sžf/23/2014, sp. zn. 8Sžf/24/2014, sp.\n\nzn. 3Sžf/125/2013, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne\npod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si\nobstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného\nplnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie\ndane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na\nuskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je\nvýznamný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom\nplatiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zákona o DPH), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou\nplatiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je\nustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora Európskej Únie.\n80. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné,\nresp. neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo\ndňa 3. septembra 2019, bod 54). Dôkazná povinnosť, ktorú nesie daňový subjekt, nedosahuje\npovinnosť preukázania tvrdených skutočností s absolútnou istotou, ale postačí preukázať dostatočnú\nmieru pravdepodobnosti. Tá bude spravidla naplnená, ak bude možné z vykonaných dôkazov urobiť\ndaný záver bez vážnych pochybností, pričom treba zohľadniť aj čas, ktorý uplynul od doby, keď\npreukazované skutočnosti nastali (podobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky\nč. k. 8Afs/23/2018 zo 16. januára 2020, ktorého závery sú aplikovateľné aj vo vzťahu k slovenskej právnej\núprave). Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno od daňových subjektov požadovať predloženie\ntakých dôkazov, ktorých predloženie je zo strany daňového subjektu objektívne nemožné (tzv. probatio\ndiabolica; rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, bod 15, 16).\n81. V zmysle zákona o DPH sa pod hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane rozumejú:\n1) existencia zdaniteľného plnenia, 2) dodanie zdaniteľnou osobou a 3) použitie dodaných tovarov a\nslužieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. V prejednávanej veci bolo orgánmi\nfinančnej správy spochybnené predovšetkým splnenie podmienky - uskutočnenie zdaniteľného plnenia\n(poskytnutia tovarov a služieb) subjektmi označenými ako dodávatelia na vystavených faktúrach.\nDaňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje\ntvrdenia dokázať. Daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom\nspolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný\nviesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj\npovinnosť dôkaznú. Úlohou správcu dane je verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje.\nVýsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane\nmá pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom\nje povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne\nvyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť\na vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 569/2022-33 zo dňa 07.02.2023).\n82. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní\nvierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno\nkonštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom\nsubjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných\ndôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k\npresúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické\nvyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (rozhodnutie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne\nsp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru, či\ndodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o\nuskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, tak vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších\ndôkazov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia\nidentifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo\ndňa 15. novembra 2017).\n83. Žalobca preukázanie svojich tvrdení opiera o predloženie faktúr a listín. Avšak je potrené si\nuvedomiť, že predloženie faktúr je len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej\nhodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie zo strany tam\nuvedeného dodávateľa, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek\n\nplnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda\nakékoľvek doklady (či už sú to faktúry, objednávky, dodacie listy, či iné listinné doklady) bez reálneho\npreukázania zdaniteľného plnenia zo strany dodávateľa nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i\nreálne uskutočnené daňovým subjektom uvedeným na faktúre ako dodávateľ.\n84. Zákon o DPH stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie\npodmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené\nv § 49 ods. 1, 2 písm. a)\naž d) ako i v § 51 ods. 1 písm. a) až d) zákona o DPH. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku\nzákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na\nodpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený tak, ako je\ndeklarovaný v daňovom doklade.\n85. Pri posudzovaní námietok žalobcu v správnej žalobe správny súd vychádzal z administratívneho\nspisu, ktorý mu bol predložený a zameral sa na skúmanie a zistenie toho, či vykonané dôkazy, z ktorých\ndaňové orgány vychádzali, sú natoľko relevantné, že z nich možno logicky vyvodiť skutkový záver, ku\nktorému dospeli daňové orgány a či vykonané dôkazy daňové orgány správne posúdili, a to jednotlivo\nako i v ich vzájomnej súvislosti.\n86. K námietke žalobcu, že ho správca dane neprimerane zaťažil dôkazným bremenom bez splnenia\nsi povinnosti opakovane ho vyzvať k súčinnosti a k vysvetleniu predložených dôkazov a na odstránenie\npochybností, správny súd uvádza, že je nedôvodná. Správny súd pritom vychádzal z toho, že vo\nvšeobecnosti prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá\nje ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora Európskej\nÚnie. Správny súd v tomto kontexte uvádza, že zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na\npreukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si\ntoto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp.\nzn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len\npo formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho\nplnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt.\n87. Správca dane vlastným šetrením zistil také objektívne skutočnosti, na základe ktorých mal\ndôvodnú pochybnosť o reálnom uskutočnení deklarovaných plnení, ktoré žalobca neodstránil.\nŽalobca bol preukázateľne opakovane vyzývaný na predloženie dokladov na preukázanie svojich\ntvrdení deklarovaných na faktúrach a na vysvetlenia, písomne bol ešte pred vydaním Protokolu\npodrobne oboznámený s kontrolnými zisteniami listom č. 101108750/2020 zo dňa 01.07.2020 spolu\ns vyšpecifikovanými pochybnosťami a výzvou na predloženie dôkazov. Tým došlo k prenosu dôkazného\nbremena zo správcu dane na daňový subjekt. Aj napriek jeho vyjadreniu nepredložil žiadne dôkazné\nprostriedky preukazujúce skutočné naplnenie zákonných podmienok uvedených v § 49 zákona o DPH.\nV písomnom oznámení o kontrolných zisteniach a aj v Protokole správca dane podrobne špecifikoval\nnepresnosti a nezhody, ktoré zistil, najmä vyplývajúce z faktúr predkladaných žalobcom v porovnaní\ns faktúrami získanými od subjektov označovaných žalobcom za dodávateľov (Salanci – LMS s.r.o.,\nAdept School s.r.o. a spoločnosť AUTOSERVIS QUATRO) ako aj nezhody vyplývajúce z vyjadrení Ing.\nLubomíra Salanciho - konateľa spoločnosti Salanci – LMS s.r.o., konateľov G. J. a D. C. zo spoločnosti\nAUTOSERVIS QUATRO a D. D. O., konateľky Adept School s.r.o., v porovnaní s obsahom faktúr\npredložených žalobcom, informácie získané prostredníctvom KÚFS, či informácie získané z daňovej\nkontroly robené v spoločnosti Adept School s.r.o. Spolu s Protokolom zaslal správca dane žalobcovi\nvýzvu na vyjadrenie sa k zisteniam v Protokole v lehote do 08.10.2020, ku ktorému sa žalobca vyjadril\naž po lehote a nedoložil ani relevantné dôkazy. Správny súd má za to, že správca dane v oznámení\no kontrolných zisteniach ako aj v Protokole jasne uviedol, že nielen že má pochybnosti, ale aj uviedol,\nv čom spočívajú a že nemá preukázanú reálnosť uskutočnených zdaniteľných obchodov, čím preniesol\ndôkazné bremeno na žalobcu. Žalobca ani dodatočne ďalšími dôkazmi neodstránil pochybnosti správcu\ndane.\n88. Hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií či bezvýhradné akceptovanie\ndokladov, resp. údajov v nich uvedených. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane\ndostatočne vyčerpal svoje dôkazné bremeno, keď preveril všetky skutočnosti týkajúce sa predmetných\nfaktúr a to aj v spojení s obsahom vyjadrení konateľov dodávateľov. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa\n\nto znamená, že správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o\npravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení daňového subjektu, nemohol ich uznať\nako relevantné, lebo kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. pochybnosti\nzistené správcom dane neodstránil, čo je prípad žalobcu. Z tohto dôvodu má správny súd za to, že v\nprocese dokazovania došlo k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový\nsubjekt. A následne, keďže daňový subjekt majúci dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal svoje\ntvrdenia, tak mu nebol uznaný nárok na odpočet dane (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 9Sžfk 1/2019 zo dňa 21. apríla 2020). Podľa názoru správneho súdu správca dane a\nžalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu SR (rozhodnutia uvádzané vyššie).\n89. Námietku žalobcu, že správca dane pri výkone kontroly nedostatočne zistil skutočný stav, správny\nsúd vyhodnotil ako nedôvodnú. Účelom daňovej kontroly je overiť pravdivosť a úplnosť podaného\ndaňového priznania podľa účtovnej evidencie a prvotných dokladov daňovníka, aby daň bola odvedená\ndo štátneho rozpočtu v správnej výške. Určenie hranice dôkaznej povinnosti daňového subjektu je vždy\nindividuálne, vyplýva to z toho ktorého prípadu, preto vždy treba mať na zreteli, že daňový subjekt\nako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má preukázať zodpovedný\nprístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu, získavať dôkazy\no tom, že bol obchod uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek\npochybnosti. Keďže žalobca si uplatnil nárok na odpočet dane pri zdaňovacom období august 2017 z\ndodávateľských faktúr od Salanci – LMS s.r.o., Adept School s.r.o. a spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO\ns.r.o., správca dane aj sám zisťoval objektívne skutočnosti a preukázal svoje tvrdenia. Správca dane\nviedol dokazovanie v zmysle zásady objektívnej pravdy, snažil sa presne a úplne zistiť skutkový stav\nveci tým, že si zaobstaral podklady a dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie, použil aj vyjadrenia konateľov\niných daňových subjektov.\n90. Správny súd má za to, že žalobca v daňovom konaní a ani v žalobe neuviedol také dôkazy\na argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť závery správcu dane o tom, že žalobca nepreukázal\nnadobudnutie tovarov a služieb od dodávateľov (Salanci – LMS s.r.o., Adept School s.r.o. a spoločnosť\nAUTOSERVIS QUATRO s.r.o.) v zdaňovacom období august 2017. Je potrebné si uvedomiť, že daňová\npovinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH môže vzniknúť iba na základe faktického dodania tovaru\nalebo služby (čo žalobca nepreukázal) a nie na základe vystavenia faktúr s daňou z pridanej hodnoty.\nZákladnou podmienkou práva na odpočítanie dane je, aby išlo o tovary a služby, ktoré naozaj boli\ndodané konkrétnym platiteľom DPH. Správca dane pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku\nna odpočítanie DPH musí vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj\nzo samotných zistení, a teda, či v prípade predložených dokladov neabsentuje materiálny základ.\nSkutočnosť, že boli vyhotovené a predložené faktúry, nie je relevantným dôkazom, že k dodaniu tovarov\na služieb došlo. Správny súd konštatuje, že z dokazovania správcu dane vyplynulo, že realizáciu\npreverovaných obchodov iným platiteľom dane potvrdzujú v zásade jedine predložené faktúry a tvrdenia\nžalobcu. Vzhľadom na uvedené preto z pohľadu správneho súdu daňové orgány po vykonanom\ndokazovaní dôvodne spochybnili, že zdaniteľné plnenia dodali žalobcovi ním deklarovaní dodávatelia,\nu ktorých by v súvislosti s týmto dodaním vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH.\n91. Taktiež ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku ohľadom nevypočutia svedkyne D. D. O.\nv jeho prítomnosti. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že menovaná nebola v administratívnom\nkonaní vypočúvaná ako svedok, ale správca dane použil len dokumenty získané v súvislosti s inou\ndaňovou kontrolou ohľadom iného daňového subjektu (Adept School s.r.o.), v ktorom bola menovaná\nkonateľkou, nie účtovníčkou. Správca dane použil len dokumenty ako dôkaz, o čom bol správcom\ndane spísaný aj úradný záznam dňa 26.03.2020 a so zistenými skutočnosťami oboznámil aj žalobcu.\nObdobne správca dane postupoval aj pri spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO s.r.o. (úradný záznam zo\ndňa 19.06.2020). V rámci daňovej kontroly správca dane postupoval v súlade s § 24 ods. 4 daňového\nporiadku, podľa ktorého možno ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu\nskutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi.\n92. Námietku žalobcu o nevypočutí A. E. ako svedka ohľadom jeho vedenia účtovníctva v Adept School\ns.r.o. vyhodnotil správny súd taktiež ako nedôvodnú. Správca dane oboznámil žalobcu so zisteniami\ntýkajúcimi sa horeuvedených dodávateľov žalobcu vo vyššie uvedenej výzve zo dňa 01.07.2020, ktorou\n\nho zároveň vyzval na predloženie ďalších dokladov preukazujúcich žalobcom tvrdené skutočnosti,\npričom žalobca na toto oboznámenie reagoval iba požiadavkou na vykonanie miestneho zisťovania u\nžalobcu, teda ani neposkytol také vyjadrenie, že by mohli byť pochybnosti o reálnosti obchodovania\nžalobcu so spoločnosťou ENVIRO s.r.o. (ako aj ďalšími dodávateľskými spoločnosťami) odstránené\npráve výsluchom tejto osoby, a to aj vzhľadom na absenciu možnosti overenia prípadných tvrdení A. E.\npriamo u spoločnosti ENVIRO s.r.o., ktorá je nekontaktným a nespolupracujúcim subjektom, respektíve\npri nepotvrdení obchodnej činnosti so žalobcom zo strany konateľov Adept School s.r.o., AUTOSERVIS\nQUATRO s.r.o. a Salanci – LMS s.r.o. Správca dane pri preverovaní vychádzal z výpovedí konateľov\ndeklarovaných dodávateľov, pričom A. E. nebol v rozhodnom čase osobou splnomocnenou zastupovať\nniektorého z deklarovaných dodávateľov. Navyše je potrebné uviesť, že výpovede osôb, akými sú\nbývalí konatelia deklarovaných dodávateľov kontrolovaných daňových subjektov, zo svojej podstaty\nnemôžu mať charakter rozhodujúcich dôkazov, pretože ich obsah, vzhľadom na postavenie takýchto\nsvedkov, môže mať len charakter tvrdení, resp. vyhlásení, ktoré je potrebné ďalej preukazovať priamo\nu dodávateľského subjektu.\n93. Je tiež potrebné uviesť, že z administratívneho spisu vyplýva, že A. E. využil právo nepodať\nvysvetlenie už pred KÚFS z dôvodu, že by si mohol privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania, ako aj\ntá skutočnosť, že A. E. sa už v rámci daňovej kontroly spoločnosti ENVIRO, s. r. o. nedostavil ako jej\nkonateľ k správcovi dane. Vzhľadom na stav dokazovania (nekontaktnosť spoločnosti ENVIRO, s.r.o.\na nepotvrdenie obchodnej spolupráce so žalobcom zo strany ostatných deklarovaných dodávateľov) a\nvyššie uvedené dôvody nevyhodnotil správny súd nevykonanie toho výsluchu ako pochybenie daňových\norgánov, pretože nešlo o svedka spôsobilého vypovedať k relevantným skutočnostiam, keďže za\ndodávateľov označených na preverovaných faktúrach nevystupoval a ani za nich nekonal.\n94. Námietku o nesprávnom vyhodnotení dôkazov považuje správny súd za nedôvodnú, pretože daňový\nporiadok určuje procesný postup daňového orgánu, ktorý je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také\ndokazovanie, ktoré môže prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov\nkonania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, a ktoré skutočnosti stačí\nosvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý\nposudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či\ntreba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď dokazovanie v daňovom konaní vedie správca\ndane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. V rámci dokazovania posudzuje správca dane\nzávažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov, a tiež posudzuje vierohodnosť jednotlivých dôkazných\nprostriedkov a rozhoduje o ich dôkaznej sile. Žalobca na svoju obranu uviedol všetky dôkazy, ktoré\npredložil správcovi dane, ale z administratívneho spisu správnemu súdu vyplynulo, že medzi nimi nie sú\nžiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili tvrdenia konateľov dodávateľov, že tovar ani služby žalobcovi\nneposkytli, že tento predmet faktúry netvorí predmet ich podnikateľskej činnosti, že medzi vystavenými\nfaktúrami dodávateľskými spoločnosťami sa nenachádzajú sporné faktúry pre žalobcu a ani dôkazy,\nktorými by napríklad zdôvodnil, prečo mal v jeho predložených faktúrach uvádzané iné čísla bankových\núčtov (v ktorých bol A. E. disponentom, alebo aj majiteľom), prečo sa číselné rady na faktúrach žalobcu\na dodávateľských spoločností nezhodujú, prečo neobsahujú predpísané náležitosti.\n95. Správny súd dal za pravdu daňovým orgánom pri ich zdôvodnení, prečo nevykonali žalobcom\nnavrhovaný dôkaz v podobe miestneho zisťovania. Miestne zisťovanie u žalobcu nie je spôsobilé zmeniť\ndoterajšie výsledky dokazovania vo vzťahu k neexistencii reálneho plnenia od konkrétnych dodávateľov.\nPrípadne by miestne zisťovanie potvrdilo len existujúci tovar, resp. službu, no nie reálnosť dodania, ktoré\nbolo predmetom kontrolovaného odpočtu dane z priadnej hodnoty..\n96. Námietka žalobcu, že sa správca dane nezaoberal ním predloženými dôkazmi, je nedôvodná.\nZ obsahu administratívneho spisu ako aj prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia\nžalovaného je zrejmé, že správca dane sa podrobne zaoberal dôkazmi, ktoré mu boli v rámci daňového\na vyrubovacieho konania predložené, vyhodnocoval ich jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach,\nporovnával jednotlivé získané dôkazy. To, že dôkazy správca dane nevyhodnotil podľa predstáv žalobcu,\nnemôže byť hodnotené ako vada konania správcu dane. Podľa názoru správneho súdu sa správne\norgány vecou dôkladne zaoberali, správca dane vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, preto nie\nje možné tvrdiť, že by daňovým konaním a spôsobom vykonávania dokazovania došlo k porušeniu\nprocesných predpisov či porušeniu práv žalobcu. Správne rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných\nlogických dôvodov, nemožno ich považovať za nepreskúmateľné. Postupom správnych orgánov taktiež\n\nnebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom\nsprávca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti, prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.\n97. S poukazom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že žalobné námietky neboli spôsobilé\nspochybniť zákonnosť a vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutia daňových\norgánov vychádzajú z riadne zisteného skutkového stavu, sú jasné, zrozumiteľné a obsahujú všetky\nzákonné náležitosti. Daňové orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlili, ktoré\nskutočnosti nepovažovali za preukazné, z ktorých dôkazov vychádzali a akými úvahami sa pri hodnotení\ndôkazov riadili a ako právnu vec posúdili. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že v danom\nprípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných\nobchodov, osobitne vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnej podmienky spočívajúcej v tom, že zdaniteľné\nplnenia mu boli dodané iným platiteľom dane – osobou registrovanou pre DPH, pričom v dôsledku\nuvedeného možno taktiež konštatovať, že u osôb, ktoré boli žalobcom označené ako dodávatelia,\nnevznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH, čím nebola splnená ani základná podmienka\npre vznik práva na odpočet dane. Správny súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutia sú vydané v súlade\nso zákonom o DPH v spojení s daňovým poriadkom a z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že\ndokazovanie bolo vykonané náležite a v hodnotení dôkazov správcu dane ako aj žalovaného správny\nsúd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv\nna zákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.\n98. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s\n§ 175 ods. 1\nSSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne\nsi ani neuplatnil, pričom ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.\n99. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0\n139 ods. 4 SSP).\n\n(§\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\n\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:a3d71418-265e-4063-b7d2-74f9946e5787", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.569.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 569/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 569/2022 z 7. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-07", "citacie_n": 247, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.569.2022.1"}, {"guid": "ussr:ba44be33-143e-4802-94d8-9b04d8b2662d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.259.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 259/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 z 12. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-12", "citacie_n": 535, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.259.2022.2"}, {"guid": "ussr:9eab838a-cc01-4adf-ae1e-f14f7f840828", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 377/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 1073, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1"}, {"guid": "ussr:f7cef055-482b-46ac-962b-39f2bd4deabf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 705/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 876, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1"}, {"guid": "ussr:88d3a4d3-6e2f-433b-8ab5-5cd8bddcb285", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:4. US.479.2013.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 479/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 479/2013 z 25. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-25", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:4. US.479.2013.1"}, {"guid": "ussr:b41acd3c-fc54-4c2c-89d7-53629b9af615", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 170/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 170/2014 z 1. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-01", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b41acd3c-fc54-4c2c-89d7-53629b9af615"}, {"guid": "ussr:007e4316-2979-4bfb-ae15-374db14cd278", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 459/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 459/2012 z 13. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-13", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:007e4316-2979-4bfb-ae15-374db14cd278"}, {"guid": "ussr:99ccd58d-3024-4af2-aaaa-770eab91e519", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 24/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 z 17. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-17", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99ccd58d-3024-4af2-aaaa-770eab91e519"}, {"guid": "ussr:e52a4067-2e95-416d-a16d-f81049e656a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 212/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 212/2011 z 18. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-18", "citacie_n": 176, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e52a4067-2e95-416d-a16d-f81049e656a6"}, {"guid": "ussr:b5035a4c-efc8-4ca1-aa0a-ae30d65e6502", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 116/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 116/2011 z 9. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-09", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b5035a4c-efc8-4ca1-aa0a-ae30d65e6502"}, {"guid": "ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 401/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 1126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519"}, {"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}], "citovane_v": []}