{"guid": "bd11078b-fa26-49a3-bcae-fc970b354260:e9cb0dd6-cfcc-461f-acb0-62120825503d", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200518.3", "spisova_znacka": "NR-11S/124/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-11S/124/2021 z 25. 7. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 25. júla 2024, sp. zn. NR-11S/124/2021, ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200518.3", "identifikacne_cislo": "4021200518", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Jana Ondrejková", "sudca_id": 982, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jana-ondrejkova-982", "datum_vydania": "2024-07-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2024/222", "nazov": "nariadenie č. 222/2024 Z. z. vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 435/2022 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na udržiavanie poľnohospodárskej plochy, aktívneho poľnohospodára a kondicionality v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 515/2023 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2024"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e9cb0dd6-cfcc-461f-acb0-62120825503d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200518.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200518.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200518.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-11S/124/2021\n4021200518\n25. 07. 2024\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2024:4021200518.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov\nsenátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nmarand plus, s.r.o., so sídlom Levická 7, 949 01 Nitra, IČO: 47 617 292, právne zastúpený: Advokátska\nkancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 5952/63, Banská Bystrica, IČO: 42\n499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100438869/2021 zo dňa 15.\nmarca 2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu\n\nz a m i e t a.\n\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno na žiadosť Kriminálneho úradu finančnej správy (ďalej len\n„KÚFS“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február\naž december 2016, január až december 2017, január až december 2018 a január až jún 2019 (ďalej len\n„daňová kontrola“), o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 101345628/2020 zo dňa 21. augusta 2020. Na\nzáklade výsledkov uvedenej daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č. 101578428/2020 zo\ndňa 14. októbra 2020, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,daňový poriadok)\nvyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017 v sume X.XXX,- eur.\n2. Správca dane zistil, že žalobca si uplatnil odpočet dane z dodaní tovarov a služieb od spoločnosti\nAdept School. s.r.o., na základe faktúry č. 20170095 (správa server prevádzka + sídlo; administrácia\nweb. stránok; správa soc. sietí; správa server pohoda SQL; správa kamerového systému; správa a\núdržba PC a tlačiarní). K faktúre žalobca predložil objednávku bez čísla zo dňa 09. januára 2017 na\nslužby: Správa (kontrola a servis) kamerového systému, správa (kontrola a servis) alarmu, správa\n(kontrola a servis) server, správa (kontrola a servis) účtovného systému Pohoda SQ.L na serveri,\nkontrola a servis laptopov, počítačov, tlačiarni, routerov, kontrola a servis dátového úložiska, kontrola\na servis a výmena záložných zdrojov alarm a server. Spoločnosť Adept School. s.r.o. mala zapísané\nv predmete činnosti vyučovanie anglického a ruského jazyka, prekladateľské a tlmočnícke služby,\nvydavateľskú a publikačnú činnosť, organizovanie kurzov a školení, reklamnú a propagačnú činnosť,\ngrafické a dizajnérske práce na počítači a ďalšie. Správca dane zistil, že všetky sporné faktúry boli\n\nvytvorené a očíslované v účtovnom programe MRP-Company, s.r.o., s číslom licencie YPFEM1700086,\nktorá bola vydaná fyzickej osobe pánovi A. B.. Taktiež správca dane zistil, že spoločnosť Adept\nSchool s.r.o. používa iný číselný rad na označovanie vystavených faktúr a medzi vystavenými faktúrami\nspoločnosťou Adept School s.r.o. za kontrolované zdaňovacie obdobie sa nenachádzajú vystavené\nfaktúry pre žalobcu. Účtovníctvo Adept School s.r.o. v období 2016 až dva prvé štvrťroky 2018 viedol\nC. A. B.. Konateľka uviedla, že s A. B. ako bývalým účtovníkom spoločnosť nemala žiadnu zmluvu,\nspolupracovali na základe odporúčania jeho priateľky, ktorá bola žiačkou Adept School s.r.o. Ďalej\nuviedla, že spoločnosť Adept School, s.r.o. sa okrem výučby anglického jazyka nezaoberá žiadnou inou\nčinnosťou. Prevedené sumy z účtu žalobcu označené v účtovníctve s variabilnými symbolmi a účtované\nako jednotlivé faktúry pre dodávateľa Adept School s.r.o. boli pripísané na účty, ktorými disponuje C. A.\nB.. Správca dane po vykonaní dokazovania konštatoval, že žalobca v prípade prijatých faktúr od Adept\nSchool s.r.o. nepredložil dostatočné dôkazy, že odpočítanie dane z prijatých faktúr sa uskutočnilo v\nsúvislosti s uskutočnenými zdaniteľnými obchodmi žalobcu a nepreukázal, že došlo k dodaniu služieb tak\na v takom rozsahu, ako je to uvedené na faktúrach. Na základe zistení správcu dane nebol preukázaný\nvznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) a tým ani právo na odpočítanie dane u kontrolovaného\nplatiteľa (u žalobcu) v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH, čím došlo zo strany žalobcu k neoprávnenému\nuplatneniu práva odpočítať daň v celkovej sume 430,- eur.\n3. Správca dane ďalej zistil, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z dodaní tovarov a\nslužieb od spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. z faktúr č. 20170084 (upratovanie kancelárie,\nskladov a predajne) a č. 20170078 (administratívne práce). K faktúram žalobca predložil objednávku\nbez čísla z 13. januára 2017 na upratovacie a čistiace práce na mesiac november 2016 s prílohou, knihu\ndochádzky od januára do decembra 2017, objednávku bez čísla z 31. januára 2017 na administratívne\npráce. Do 23. januára 2020 za spoločnosť konal A. D. a E. F. až do vstupu do likvidácie dňa 07.\njanuára 2020. Likvidátorom je A. D.. V predmete činnosti má spoločnosť podnikanie v oblasti nakladania\ns iným ako nebezpečným odpadom, čistiace a upratovacie služby, vykonávanie odťahovej služby,\nsprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, diagnostika cestných motorových vozidiel, opravy\nkarosérie, údržba motorových vozidiel bez zásahu do motorickej časti vozidla a ďalšie činnosti. Dňa\n24. januára 2020 došlo k zmene obchodného názvu na Componet APE, s.r.o. Správca dane zistil,\nže všetky sporné faktúry boli vytvorené a očíslované v účtovnom programe MRP-Company, s.r.o.,\ns číslom licencie YPFEM1700086, ktorá bola vydaná fyzickej osobe pánovi A. B.. Správca dane\nkonštatoval, že sporné faktúry obsahujú všeobecné pomenovanie predmetu fakturácie a neobsahujú\nv súlade s § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH, presné množstvo a druh dodaného tovaru alebo\nrozsah a druh dodanej služby. Správca dane ďalej zistil, že medzi vystavenými faktúrami AUTOSERVIS\nQUATRO, s.r.o. sa nenachádzajú sporné faktúry pre žalobcu, pričom evidovanie a účtovanie faktúr\nvystavených AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. nebolo možné preveriť z dôvodu, že neboli predložené\núčtovné doklady a podľa čestného prehlásenia p. A. B., ktorý viedol účtovníctvo v rozhodnom čase,\ndoklady nie je možné vrátiť, pretože boli zničené vytopením. Konatelia (A. D. a E. F.) uviedli, že\nAUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. vykonávala opravy automobilov cez karosárske práce, lakovnícke práce,\noprava motorov, elektronika, drobné elektrikárske veci, recykláciu starých vozidiel aj rozvoz tovaru\na nezaoberala sa inými činnosťami. Žalobcu poznajú ako dodávateľa stavebného materiálu. Činnosť\nspoločnosti bola vykonávaná v prenajatých priestoroch na Štúrovej ulici v Nitre. Faktúry vystavujú\nkonatelia v programe Amadeus 1.2057.1 od spoločnosti NRSYS spol. s r.o., pričom odberateľské\nfaktúry sú dohľadatelné v programe od vzniku spoločnosti. Z účtovných dokladov a účtovných kníh\nžalobcu správca dane zistil, že za dodávateľmi fakturované plnenia deklaruje úhrady v hotovosti\npokladničnými dokladmi bez číselného označenia v období od decembra 2016 do októbra 2017. Správca\ndane konštatoval, že žalobca v prípade sporných faktúr od AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., nepredložil\ndostatočné dôkazy, že odpočítanie dane zo sporných faktúr sa uskutočnilo v súvislosti s uskutočnenými\nzdaniteľnými obchodmi daňového subjektu a nepreukázal, že došlo k dodaniu služieb tak a v takom\nrozsahu ako je to uvedené na sporných faktúrach. Predložené dôkazy nie sú hodnovernými dôkazmi\na nepreukazujú, kto vykonal jednotlivé zdaniteľné obchody ani to, že došlo k dodaniu služieb tak a v\ntakom rozsahu ako je to uvedené na sporných faktúrach. V súvislosti s deklarovaným obchodom tak\nnebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 zákona o DPH, a tým ani právo na odpočítanie\ndane u daňového subjektu v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH, čím došlo neoprávnenému uplatneniu\npráva odpočítať daň v celkovej sume XXX,- eur.\n\n4. Napokon zo zistení správcu dane vyplýva, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z dodaní\ntovarov a služieb od spoločnosti Salanci - LMS s.r.o. z faktúr č. 20170112 (preprava + vykládka) a č.\n20170119 (preprava + vykládka). K faktúram žalobca predložil objednávku bez čísla z 06. marca 2017\nna dopravu stavebného materiálu v období od 13. marca 2017 do 31. decembra 2017 s personálom\n(vodič a závozník), zvoz paliet, vývoz a zvoz stavebného materiálu, nakládku a vykládku, cenník na rok\n2017 v okrese Nitra, Levice, Zlaté Moravce, Topoľčany, Šaľa a Nové Zámky, zmluvu o preprave zo dňa\n13. marca 2017, dodacie listy na stavebné materiály (za máj 2017 až za december 2017), označené v\nčíselnom rade so začiatkom 17SV, zoznam prepráv (označené sú v číselnom rade, so začiatkom 17PH),\ns miestami vykládok podľa mesiacov od mája 2017 do decembra 2017. Od 20. marca 2013 za spoločnosť\nkonali C. G. F. a E. F.. Dňa 17. decembra 2020 E. F. funkcia konateľa zanikla. V predmete činnosti má\nspoločnosť podnikanie v oblasti výroby jednoduchých výrobkov z kovu, opracovanie kovu jednoduchým\nspôsobom, kúpu tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi alebo iným prevádzkovateľom\nživnosti a chov hospodárskych zvierat. Správca dane zistil, že všetky sporné faktúry boli vytvorené a\nočíslované v účtovnom programe MRP-Company, s.r.o., s číslom licencie YPFEM1700086, ktorá bola\nvydaná fyzickej osobe pánovi A. B.. Z vyjadrenia C. G. F., vyplýva, že faktúry za spoločnosť Salanci - LMS\ns.r.o. sú vyhotovené v účtovnom programe MRP - Company, spol. s r.o., a majú uvedené číslo licencie\nYJFM070014. Účtovný program s č. licencie YPFM100066, resp. č. YPFEM1700086 bol používaný na\nzáklade požiadavky spoločnosti, so súhlasom konateľa spoločnosti, avšak predmetné faktúry neboli\nvystavené pre žalobcu ako odberateľa. K predmetu činnosti uviedol, že spoločnosť Salanci - LMS s.r.o.\nsa okrem kovovýroby nezaoberala žiadnymi inými činnosťami. K sporným faktúram pre žalobcu uviedol,\nže takéto faktúry spoločnosť Salanci - LMS s.r.o. nikdy nevystavila, resp. nikdy neboli dané podklady p.\nC. B. na vystavenie takýchto faktúr. Z odpovede dodávateľskej spoločnosti účtovného programu vyplýva,\nže licenčné číslo YPFMEM1700086 bolo vydané fyzickej osobe p. A. B., a licencia\nč.\nYPFM100066, tak ako už bolo tu uvedené, patrí spoločnosti KOVOSPOL RUNÁK, s.r.o., ktorej jediným\nkonateľom a spoločníkom bol p. C. A. B.. Správca dane tiež konštatoval, že sporné faktúry obsahujú\nvšeobecné pomenovanie predmetu fakturácie a neobsahujú v súlade s § 74 ods. 1 písm. f) zákona o\nDPH, presné množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. Správca dane\nďalej zistil, že medzi vystavenými faktúrami Salanci - LMS s.r.o. sa nenachádzajú sporné faktúry pre\nžalobcu, pričom evidovanie a účtovanie faktúr vystavených Salanci - LMS s.r.o. nebolo možné preveriť z\ndôvodu, že neboli predložené požadované účtovné výstupy a podľa čestného prehlásenia p. A. B., ktorý\nviedol účtovníctvo v rozhodnom čase, doklady nie je možné vrátiť, pretože boli zničené vytopením. K\nbezhotovostným úhradám sporných faktúr správca dane uviedol, že z účtu žalobcu\nč.\nF. vedeného v ČSOB a.s. boli poukázané platby na účty\nč. F. a F., ktoré boli uvedené\nna prijatých sporných faktúrach od spoločnosti Salanci - LMS s.r.o. Následne v odpovediach Slovenská\nsporiteľňa, a.s. uviedla, že účet č. F. je „Osobný účet Exclusive“, ktorý dňa 02. októbra 2014 založil p. A.\nB., ktorý tiež mohol s uvedeným účtom disponovať. ČSOB a.s. v odpovedi uviedla, že účet č. F. XXXX\nXXXX XXXX XXXX XXXX bol otvorený dňa 17. mája 2016, pričom majiteľom, disponentom, osobou\noprávnenou na elektronické disponovanie a majiteľom platobnej karty od otvorenia účtu do súčasnosti je\nH. D. I., s bydliskom v Českej republike. Zároveň disponentom odo dňa 07. júna 2016 do súčasnosti je C.\nA. B.. Správca dane konštatoval, že predložené dôkazy nie sú hodnovernými dôkazmi a nepreukazujú,\nkto vykonal jednotlivé zdaniteľné obchody ani to, že došlo k dodaniu služieb tak a v takom rozsahu ako je\nto uvedené na sporných faktúrach. V súvislosti s deklarovaným obchodom tak nebol preukázaný vznik\ndaňovej povinnosti v zmysle § 19 zákona o DPH, a tým ani právo na odpočítanie dane u daňového\nsubjektu v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH, čím došlo neoprávnenému uplatneniu práva odpočítať\ndaň v celkovej sume X.XXX,- eur.\n5. Správca dane tak v nadväznosti na vyššie uvedené nepriznal žalobcovi nárok na odpočet dane z\ndôvodu, že nebolo preukázané uskutočnenie obchodov deklarovaných žalobcom (t.j. dodanie tovaru\na služieb od spoločností Adept School s.r.o., AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. a Salanci - LMS s.r.o.).\nKonštatoval, že existencia faktúr, zmlúv, objednávok a cenníka nie sú dostatočným dôkazom na\npreukázanie, že sa uskutočnilo reálne dodanie služieb práve uvedenými dodávateľmi v rozsahu\nuvedenom na sporných faktúrach a v tejto súvislosti nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle\n§ 19 zákona o DPH , a tým ani právo na odpočítanie dane u žalobcu v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH.\n6. Žalovaný rozhodnutím č. 100438869/2021 zo dňa 15. marca 2021 podľa § 74 ods. 4 daňového\nporiadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pridržal sa zistení a záverov správcu dane, s ktorými\nsa stotožnil a konštatoval, že zo strany žalobcu nebolo preukázané splnenie základnej podmienky\nuplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH.\n\nII.\nŽaloba\n7. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa\n20. mája\n2021 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100438869/2021 zo dňa 15. marca\n2021, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101578428/2020 zo dňa 14. októbra 2020, a žiadal\nzrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie.\n8. Žalobca namietal, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia,\nzistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, ako\naj, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore\ns administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, a napokon aj, že došlo k podstatnému porušeniu\nustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného\nrozhodnutia vo veci samej.\n9. Správcovi dane vyčítal, že napriek procesnej aktivite žalobcu nevykonal viaceré dôkazy, ktoré\nnavrhoval, napr. výsluchy svedkov, vykonanie miestnej obhliadky, pričom uvedené neodôvodnil. Podľa\nžalobcu ho správca dane opakovane nevyzval k súčinnosti a k vysvetleniu predložených dôkazov a\njednostranne ich spochybnil bez ich preverenia. Rovnako tak namietal, že správca dane ho zaťažoval\npožadovaním dôkazov, ktoré boli v dispozícii dodávateľov, a ktorými on nedisponoval.\n10. Ďalej namietal, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav, keď porušil zásadu voľného\nhodnotenia dôkazov (odkazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa\n17. februára 2015), nevyužil vypočutie svedkov, nepreveril údaje uvedené v kontrolných výkazoch\nz vlastného informačného systému, nereagoval na výzvy a žiadosti žalobcu o vysvetlenie rozsahu\npožadovaných dôkazov. Mal za to, že správca dane sa na neho snaží preniesť dôkazné bremeno v\nrozsahu, ktoré by nebol schopný uniesť žiaden bežný daňový subjekt.\n11. Taktiež namietal, že nevykonal výsluch C. B., ktorý viedol účtovníctvo jedného z dodávateľov v období\nrokov 2016-2017, ale vykonal výsluch pani J. bez upovedomenia, čím mu bolo odopreté právo zúčastniť\nsa jej vypočutia a klásť jej otázky. V spojitosti s uvedeným poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 6Sžf/28/2011. Dodal, že pri spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. boli vykonané výsluchy len\nformou písomného svedectva, teda tiež nemal možnosť klásť otázky týmto svedkom. Žalobca zároveň\npri svojej argumentácii odkazoval na mnohé rozsudky Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, ako\naj na rozhodnutia Najvyššie správneho súdu ČR.\n12. Tvrdil, že všetky zdaniteľné plnenia sa uskutočnili, dodali ich deklarovaní dodávatelia, preto mu\nvznikol nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty. Zdôraznil, že správca dane je oprávnený požadovať\nod neho iba taký rozsah dokumentov na preukázanie realizácie zdaniteľného plnenia, ktorý je bežne\ndostupný u väčšiny podnikateľských subjektov. Žalobca mal za to, že preukázal dodanie služieb a\ntovarov prostredníctvom objednávok, došlých faktúr, dodacích listov, ako aj ďalšími listinnými dokladmi,\npreto nie je možné od neho vyžadovať ďalšie dokumenty. Vo väčšine prípadov správca dane spochybnil\nrelevantnosť predložených dokladov, ale nevysvetlil, aké ďalšie doklady by relevantné boli.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 26. januára 2022 navrhol žalobu zamietnuť\nako nedôvodnú a nepriznať účastníkom náhradu trov konania. K veci uviedol, že žalobca v žalobe\nneuvádza nové skutočnosti, ktoré by neboli už predmetom odvolania. Zistenia správcu dane a závery z\ntýchto zistení sú vyčerpávajúco uvedené v protokole z daňovej kontroly, v rozhodnutí správcu dane aj\nrozhodnutí žalovaného, na ktorých obsah sa žalovaný odvolal.\n14. Žalovaný zdôraznil, že dodávatelia deklarovaní na predložených sporných faktúrach nepotvrdili\ndodania tovarov a služieb na sporných faktúrach. Taktiež odmietli vystavenie sporných faktúr\npre žalobcu. Žalobca v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a odvolacieho konania\nnepreukázal, že tovar a služby deklarované na sporných faktúrach dodali dodávatelia uvedení na týchto\nfaktúrach. Z uvedeného vyplýva, že ak nedošlo k dodaniu tovaru a služieb v zmysle § 8 ods. 1 a § 9\n\nods. 1 zákona o DPH jednotlivým dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1, resp.\n§ 19 ods. 2 cit. zákona, a preto žalobcovi ako odberateľovi, nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie\ndane podľa § 49 ods. 1 tohto zákona. Správca dane ani žalovaný nespochybnili existenciu zdaniteľných\nplnení, ale vykonaným dokazovaním bolo zistené, že dodávatelia deklarovaní na sporných faktúrach\nnepotvrdili dodania tovarov a služieb na sporných faktúrach.\n15. Žalovaný tiež zdôraznil, že správca dane ani žalovaný nevyčítali žalobcovi dôkaznú núdzu v súvislosti\ns inými subjektami. Žalovaný súhlasil s tým, že dôkazné bremeno žalobcu nesmie byť absolútne.\nTak, ako v danom prípade, sekundárne dôkazné bremeno znášal správca dane. Žalovaný pripomenul,\nže sekundárne dôkazné bremeno spočíva vo verifikácii tvrdení a dôkazov predkladaných žalobcom.\nŽalobca v rámci daňovej kontroly poskytol doklady a svoje tvrdenia a správca dane ich v priebehu\ndokazovania verifikoval. Dokazovaním vedeným správcom dane však bola vecná opodstatnenosť týchto\nlistinných dokladov spochybnená.\n16. K námietkam, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa obligatórne požiadavky predpokladané zákonom\nžalovaný uviedol, že námietky sú len všeobecného charakteru a vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam\nsú nepreskúmateľné. Žalobca nekonkretizoval, ktoré obligatórne požiadavky predpokladané zákonom\nnapadnuté rozhodnutie nespĺňa. Žalovaný bol toho názoru, že dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na\nvšetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré žalobca v\nkonaní nastolil. Zaoberal sa jednotlivo i žalobcom uplatnenými argumentami a presvedčivo sa s nimi\nvysporiadal.\nIV.\nReplika žalobcu\n17. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 26. januára 2022 reagoval žalobca replikou zo dňa\n09. júna 2022, v ktorej uviedol, že sa pridržiava svojej žaloby, ale zároveň tiež doplnil nové žalobné\nnámietky a to, že žalovaný mu neumožnil nahliadnuť do celého spisového materiálu, časť spisu nebola\nv čase vydania rozhodnutia o odvolaní zažurnalizovaná, účtovníctvo žalobcu nebolo do 10. marca 2021\nsúčasťou spisu, nakoľko sa nachádzalo na KÚFS, pričom žalovaný iba automaticky prevzal závery\nKÚFS a tieto nepodrobil žiadnemu hodnoteniu ani overeniu, či sú skutočne založené na účtovníctve\nžalobcu. Ďalej uviedol, že správca dane nekriticky prebral do daňového konania hodnotenie dôkazov\nprostredníctvom inej súčasti finančnej správy bez disponovania originálmi dôkazov, preto tento postup\nbol podľa žalobcu v rozpore so zákonom, nakoľko žalobca ako daňový subjekt nebol účastníkom konania\nv rámci vyšetrovania KÚFS.\n18. Žalovaný svoje právo podať vyjadrenie k replike žalobcu nevyužil.\nV.\nKonanie na správnom súde\n19. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 11S/75/2021-246 zo dňa 02. septembra 2021 vylúčil správnu\nžalobu ohľadom preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 100438869/2021 zo dňa 15. marca 2021 na\nsamostatné konanie.\n20. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z.z.“), začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať\nsvoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od\n01. júna 2023 výkon súdnictva v\nsprávnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred\nSprávnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-11S/124/2021. V súlade s\nplatným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 757/2004 Z.z.“) náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu.\nVI.\nPojednávanie\n\n21. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol na pojednávaní dňa\n25. júla 2024 rozsudkom, ktorý verejne\nvyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, žalovaný sa z pojednávania ospravedlnil, súhlasil\nkonať a rozhodnúť bez jeho prítomnosti. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného\nvrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru,\nže žaloba nie je dôvodná.\n22. Právny zástupca žalobcu pred súdom namietol zákonnosť zloženia senátu v prejednávanej veci,\npričom poukázal na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, týkajúcu sa porušenia práva nebyť odňatý\nzákonnému sudcovi. Podstatou námietky bolo, že v danom prípade došlo podľa žalobcu k odňatiu\nprejednávanej veci zákonnému sudcovi, z ktorého dôvodu v tejto veci absentuje zákonný podklad na\nzmenu senátu, ako aj sudcu spravodajcu.\n23. Správny súd sa zaoberal námietkou zákonnosti rozhodujúceho senátu 8S v prejednávanej veci. Pri\nposudzovaní uvedenej námietky bolo potrebné prihliadnuť na chronológiu pridelenia prejednávanej veci.\nÚčinnosťou zákona č. 151/2022 Z. z. začal od\n01. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave\na súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského\nsúdu v Nitre na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých bola daná právomoc správnych\nsúdov (§ 3 ods. 1, 3 cit. zákona). V nadväznosti na uvedené bola dňa 07. júna 2023 prejednávaná vec v\nsúlade s vtedy platným a účinným Rozvrhom práce pre rok 2023 v znení Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce\nna rok 2023 (verzia účinná od 01. júna 2023) pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 6S, v\nzložení JUDr. Lucia Tóth, JUDr. Ivana Rudinská a JUDr. Róbert Jakubáč, PhD. Dňa 30. júna 2023 bol spis\npridelený JUDr. Ivane Rudinskej ako sudkyni spravodajkyni. Vzhľadom na objektívnu skutočnosť, ktorou\nbolo vymenovanie nových sudcov pre Správny súd v Bratislave došlo v súlade s Rozvrhom práce pre rok\n2024 v znení Dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4 k Rozvrhu práce na rok 2024 (verzia účinná od 21. mája 2024)\nk vytvoreniu nových súdnych oddelení 7S a 8S, ako aj k prerozdeleniu nevybavených vecí správneho\nsúdnictva do novovzniknutých súdnych oddelení, a to pomerom stanoveným Dodatkom č. 4 k Rozvrhu\npráce na rok 2024, účinného od 21. mája 2024 (ďalej len ,,Dodatok č. 4 k Rozvrhu pre rok 2024“). Vec\nvedená na tunajšom súde pod sp. zn. NR-11S/124/2021 tak bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie\ndo senátu 8S, ktorého predsedníčkou sa stala v zmysle uvedeného Dodatku č. 4 k Rozvrhu práce na rok\n2024 Mgr. Jana Ondrejková a riadnou členkou senátu sa stala JUDr. Michaela Machová Ph.D. Dodatok\nč. 4 k Rozvrhu pre rok 2024 zároveň určil ako zastupujúcich členov senátu 8S\nJUDr. Mgr.\nJuraja Štorcela, PhD. v kalendárnych dňoch s číselným označením 1 až 15 a\nJUDr. Katarínu\nKučerákovu, PhD. v kalendárnych dňoch s číselným označením 16 až 31. Dňa 29. mája 2024 bol spis\npridelený Mgr. Jane Ondrejkovej ako sudkyni spravodajkyni. Vzhľadom na uvedené predmetnú právnu\nvec prejednal a rozhodol senát 8S na pojednávaní dňa 25. júla 2024 v zložení Mgr. Jana Ondrejková,\nJUDr. Michaela Machová Ph.D. a JUDr. Katarína Kučeráková, PhD.\n24. Podľa § 3 a § 4 zákona č. 757/2004 Z.z., zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu\nna príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie\no prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa\nrozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom\nrozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je\naj sudca určený podľa odseku 4. Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so\nzákonom a s rozvrhom práce.\n25. Podľa § 50 písm. e) a f) zákona č. 757/2004 Z.z., rozvrh práce obsahuje spôsob a podmienky\nvykonania zmien v rozvrhu práce v prípade dlhodobej neprítomnosti sudcu a ak sa zmení personálne\nobsadenie súdu, spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce z dôvodu výrazných rozdielov\nv pracovnom zaťažení sudcov a poverených zamestnancov súdu, ktoré vznikli z objektívnych dôvodov\nv priebehu kalendárneho roka.\n26. Z cit. ustanovení zákona č. 757/2004 Z.z. vyplýva, že v prípade senátnej agendy sú zákonným\nsudcom všetci členovia senátu, pričom z § 3 ods. 4 cit. zákona výslovne vyplýva, že zákon predpokladá,\nže môže dôjsť aj k zmene konkrétneho určeného sudcu. Pokiaľ ide o predpoklad, že táto zmena\nmusí byť v súlade so zákonom a s rozvrhom práce, uvedené indikuje, že nemôže ísť o zmenu\nsvojvoľnú, resp. objektívne neodôvodnenú resp. zmenu, ktorá by sa priečila ustanoveniam zákona č.\n\n757/2004 Z.z. (napr. § 3 ods. 11, podľa ktorého sú súdy povinné používať pri výkone súdnictva, najmä\npri prideľovaní a prerozdeľovaní vecí, vedení súdnych registrov a vyhotovovaní rozhodnutí a iných\npísomností programové a technické prostriedky schválené ministerstvom). Inak povedané, zavedením\npravidiel pre určenie zákonného sudcu, sa zákonodarca snaží zabezpečiť účel základného práva na\nzákonného sudcu, ktorým je zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť\no nej, bol obsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo prinajmenšom za účelový.\nZáruka súvisiaca so spôsobom určenia zákonného sudcu sa okrem vyššie cit. ustanovení prejavuje aj\nreguláciou prijatou v § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z., podľa ktorého sa veci určené podľa predmetu\nkonania v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom\ntak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí, ak tento zákon neurčuje inak.\n27. Zmena v osobe zákonného sudcu po pridelení veci nie je vylúčená, no musí sa udiať jedine v\nsúlade so zákonom ustanovenými podmienkami a pri dodržaní zákonom ustanoveného postupu. Právo\nna výber zákonného sudcu náhodným spôsobom a priori nevylučuje určitú racionalitu prerozdelenia\nkonkrétne určeného okruhu vecí jednotlivým sudcom, tá však vždy musí sledovať zákonný cieľ (napr.\ndosiahnutie rovnomernej zaťaženosti sudcov po nástupe nových sudcov na daný súd) a musí byť\nvykonaná zákonným spôsobom (náhodný výber minimálne z dvoch sudcov).\n28. Správny súd v súvislosti so zmenou v zložení senátu poukazuje aj na zjednocujúce stanovisko\nÚstavného súdu SR sp.zn. PLz. ÚS 2/2015, ktoré pripúšťa, že za splnenia zákonných predpokladov\nmôže dochádzať k rozsiahlejším zmenám v obsadení senátu na podklade rozvrhu práce, kedy\nkonštatuje, že: „Z hľadiska podstaty a obsahu základného práva na zákonného sudcu garantovaného čl.\n48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je akceptovateľné a udržateľné také prerozdelenie už pridelenej\nveci, t.j. veci už skôr pridelenej tak sudcovi spravodajcovi a súčasne aj ostatným členom senátu\nvšeobecného súdu ako zákonným sudcom, podľa ktorého bude vec pridelená novému senátu toho\nistého všeobecného súdu, ktorého členom je sudca, ktorému vec bola pôvodne pridelená ako sudcovi\nspravodajcovi, avšak ostatní členovia nového senátu sa zmenili v súlade s rozvrhom práce príslušného\nvšeobecného súdu.\n29. Správny súd pripomína aj špecifiká, spojené so skutočnosťou, že v prípade Správneho súdu\nv Bratislave ide o ,,novovzniknutý“ súd, ktorý nebol od začiatku plne obsadený z hľadiska počtu\nsudcov. Je teda logické, že v rámci ďalšieho obsadzovania miest sudcov nevyhnutne dochádza k\npersonálnym zmenám v obsadení senátov, ktoré objektívne vyžadujú prerozdelenie spisov v zmysle\nzásady rovnomerného zaťaženia. Tento postup nevykazuje známky akejkoľvek svojvoľnosti, či\núčelovosti vo vzťahu k prideleniu veci príslušnému sudcovi, pričom prerozdelenie vecí transparentne\nvyplýva z rozvrhu práce a je odôvodnené objektívnymi okolnosťami. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu\nspočívajúcej v tom, že v danom prípade došlo k odňatiu prejednávanej veci zákonnému sudcovi, preto\nsprávny súd uvádza, že práve s ohľadom na personálne zmeny v obsadení senátov z dôvodu ďalšieho\nobsadzovania miest sudcov, by iný postup ako pristúpiť k prerozdeleniu spisov, bol v značnom rozpore\nso zásadou rovnomerného prerozdelenia vecí, pretože ,,novo-príchodzím“ sudcom by tým pádom musel\nbyť pridelovaný len nový nápad.\n30. S ohľadom na vyššie uvedené správny súd nevzhliadol dôvodnosť námietky žalobcu smerujúcej voči\nzákonnosti zloženia senátu.\nVII.\nRelevantné právne predpisy\n31. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n32. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n\n33. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n34. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n35. Podľa § 3 ods. 5 daňového poriadku, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z\nvlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,\na to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.\n36. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,\nktoré je povinný viesť.\n37. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n38. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných\nvoči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n39. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane\npodľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené\ndaňovými subjektmi a doklady k nim.\n40. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n41. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu\ndane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,\nmiesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo\nkontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých\ndokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak\nz dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení\no daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia\noznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40\ndní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.\n42. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti\ndokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených,\noznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim\nvyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť\núdajov riadne preukázal.\n43. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví\nprotokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa\nnevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou\nzistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo\nvykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane kontrolovanému\n\ndaňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v\nprotokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30\npracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k\nzisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť\nv priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie\nlehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový\nsubjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa\nosobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle,\nak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie\nnadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.\n44. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\n45. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH predmetom dane je: a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku\nuskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby\n(ďalej len \"dodanie služby\") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná\nv postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského\nštátu Európskej únie (ďalej len \"členský štát\"), d) dovoz tovaru do tuzemska.\n46. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným\nmajetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom\nsú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a\nbankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,\nalebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom\nurčeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň\npredchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.\n47. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, dodaním služby je každé\nplnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane\nposkytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.\n48. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania\ntovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo\nprechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň\nskorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby\nna základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri\ndodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\n49. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n50. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n51. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z\ntovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a\n7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je\npovinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí\ntovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo\nzaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.\n52. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak:\na) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri\nodpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní\ndane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní\n\ndane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ\nuvedený ako príjemca alebo dovozca.\n53. Podľa § 71 ods. 1 písm. a), c) zákona o DPH, na účely tohto zákona: a) faktúrou je každý doklad\nalebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona\nalebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c) vierohodnosťou\npôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v\nmene dodávateľa vyhotovila faktúru.\nVIII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n54. Správny súd úvodom poukazuje na predchádzajúce rozhodnutia správneho súdu (resp. v čase\ndo 31. mája 2023 príslušného Krajského súdu v Nitre) vo veciach sp. zn. 11S/75/2021, sp. zn.\nNR-11S/130/2021 a sp. zn. NR-11S/118/2021, ktoré sa týkajú totožných účastníkov konania a v zásade\ntotožného predmetu konania (nepriznanie odpočtu dane, len za iné mesačné zdaňovacie obdobia),\npričom žalobné námietky boli vo svojej podstate identické. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o skutkovo\na právne takmer totožné veci (rozdiel spočíva len v odlišnom zdaňovacom období, príp. odlišnom druhu\nobchodovaného tovaru/služby bez toho, aby uvedená skutočnosť mala za následok neaplikovateľnosť\nuvedenej judikatúry na prejednávanú vec), správny súd bude primerane vychádzať aj zo záverov\nuvedených rozhodnutí.\n55. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov\npreskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie\nsprávcu dane, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane\nv sume 2.190,- eura za zdaňovacie obdobie jún 2017 z dôvodu, že nepreukázal vznik daňovej povinnosti\nv zmysle § 19 zákona o DPH a tým ani právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51 zákona o\nDPH. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane\nz pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017 pri ním tvrdených dodávkach tovaru a služieb od\njeho priamych dodávateľov - Adept School, s.r.o., AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. a Salanci - LMS s.r.o.\n56. Správny súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že právo na odpočítanie dane si môže uplatniť\nv zásade len platiteľ dane, pričom samotný vznik tohto práva je determinovaný dňom, kedy pri tomto\ntovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Z uvedeného je zrejmé, že základným predpokladom pre\nto, aby mal platiteľ dane vôbec možnosť uplatniť si svoje právo na odpočet dane je, že dodávateľovi\nvznikla daňová povinnosť (§ 19 - § 21 zákona o DPH). Pokiaľ teda nedôjde k vzniku daňovej povinnosti\ndodávateľa, nevzniká ani právo na odpočítanie dane (a contrario § 49 ods. 1 zákona o DPH). Vzhľadom\nna vyššie uvedené je tak potrebné poukázať na to, že daňové orgány v prvom rade spochybňovali\nsamotný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 zákona o DPH u dodávateľov, deklarovaných žalobcom.\n57. Zákon o DPH v ustanovení § 19 upravuje vznik daňovej povinnosti a deň dodania osobitne pri dodaní\ntovaru, pri dodaní služby. Daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH vzniká z dôvodu dodania tovaru,\ndodania služby alebo z dôvodu prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby, ak ide o dodanie s\nmiestom dodania v tuzemsku. Daňová povinnosť znamená, že štátu vzniká právo žiadať daň z pridanej\nhodnoty od osôb, ktorým to zákon o DPH vymedzuje. Určenie dňa, ktorým sa považuje tovar alebo služba\nza dodanú, je dôležité nielen pre určenie dňa vzniku daňovej povinnosti, ale od tohto dňa sa odvíja aj\nplnenie iných povinností vyplývajúcich zo zákona o DPH (napr. lehota na vyhotovenie faktúry, uvedenie\nuskutočneného zdaniteľného obchodu do daňového priznania, súhrnného výkazu, kontrolného výkazu,\natď.). Daňové orgány konštatovali, že skutočné dodanie tovaru a služieb v súlade s § 8 ods. 1 a § 9\nods. 1 zákona o DPH sa v deklarovaných obchodných vzťahoch nepotvrdilo, z čoho vyplynulo, že ak\nnedošlo k dodaniu tovaru a služieb v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona o DPH, tak\njednotlivým dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1, resp. § 19 ods. 2 cit. zákona, a\npreto žalobcovi ako odberateľovi, nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane. S ohľadom na zistenia\nsprávcu dane, s ktorými sa stotožnil aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, možno konštatovať, že\ndaňové orgány záver o tom, že nevznikla pri deklarovaných obchodoch daňová povinnosť, odvodzovali\nod toho, že deklarovaní priami dodávatelia žalobcu (Adept School, s.r.o., AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.\na Salanci - LMS s.r.o.) nepotvrdili uskutočnenie zdaniteľných obchodov, resp. popreli uskutočnenie\nobchodov tak, ako to malo vyplývať z dokladov predložených žalobcom. V predmetnej veci nebola\n\nsporná existencia zdaniteľného plnenia, na čo v napadnutom rozhodnutí poukázal aj žalovaný, ale vo\nvýsledku sporným bola skutočnosť, či boli tovar a služby žalobcovi dodané žalobcom deklarovanými\ndodávateľmi, pričom zo spisu a rovnako ani zo žalobnej argumentácie nevyplynulo, že by sa malo jednať\no dodanie tovaru či služieb, ktoré by deklarovaní dodávatelia zabezpečovali subdodávateľsky, naopak\nžalobca konzistentne tvrdil, že zdaniteľné plnenie bolo dodané priamo ním deklarovanými dodávateľmi.\n58. Vo vzťahu k žalobným námietkam napádajúcim nedostatočné zistenie skutkového stavu správny súd\npoukazuje na to, že dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky\na informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane\nnie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav\nveci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to\npráve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie\ndoplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného\nhodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány\npovinné postupovať. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti právne závery vyplývajúce\nz uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 14. novembra 2018, sp. zn. I. ÚS 377/2018-53: ,,Daňový\nsubjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia\ndokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené\ndaňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady,\nktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní\nsvoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní\nuvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť\ndôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju\ndôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím\nďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom\ndochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom\ndane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady\nvyhľadávacej a zásady prejednacej“. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového\nsubjektu je neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžfk 40/2018 z 03. septembra\n2019, bod 54). Nepostačuje však predložiť faktúru, dodacie listy alebo podobné formálne doklady,\nak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení\ndeklarovaného zdaniteľného plnenia, pretože v takom prípade správca dane vyzýva daňový subjekt\nna predloženie ďalších dôkazov a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia\nidentifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nII. ÚS 705/2017 z 15. novembra 2017, č. 71/2017 ZNaU). K otázke rozloženia dôkazného bremena\nďalej možno poukázať na stabilnú rozhodovaciu prax kasačného súdu (napr. rozsudky vo veciach sp.zn.\n1Sžf/10/2015 z 03. februára 2016, sp.zn. 6Sžfk/7/2016 z 27. septembra 2018, sp.zn. 5Sžfk/15/2018 z\n30. apríla 2019, sp.zn. 5Sfk/8/2022 z 27. septembra 2023 a i.).\n59. Správny súd s poukazom na zistenia správcu dane uvádza, že žalobca nepreukázal realizáciu\nfakturovaných plnení, ani nepredložil doklady, ktoré by vyvrátili pochybnosti správcu dane o tom, že\nsa zdaniteľné plnenia reálne uskutočnili tak, ako deklaroval žalobca. Priami deklarovaní dodávatelia\nžalobcu popreli uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako deklaroval žalobca faktúrami, resp.\nvýslovne popreli vystavenie sporných faktúr pre žalobcu. Faktúry vystavené pre žalobcu sa nenachádzali\nmedzi vystavenými faktúrami deklarovaných dodávateľov, resp. ich existenciu nebolo možné overiť z\ndôvodu nemožnosti predloženia účtovníctva. Žalobca v súvislosti s odpočítaním dane z dodaní tovarov\na služieb od spoločností Adept School. s.r.o., AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. a Salanci - LMS s.r.o.\npredložil dôkazy, ktoré správca dane nepovažoval za hodnoverné, pretože v kontexte ostatných zistení\nnepreukazujú, kto vykonal jednotlivé zdaniteľné obchody ani to, že došlo k dodaniu služieb tak a v takom\nrozsahu, ako je to uvedené na sporných faktúrach.\n60. Správny súd konštatuje, že z dokazovania správcu dane vyplynulo, že realizáciu predmetných\na posudzovaných obchodov iným platiteľom dane potvrdzujú v zásade jedine predložené faktúry\na tvrdenia žalobcu. Vzhľadom na uvedené preto z pohľadu správneho súdu daňové orgány po\nvykonanom dokazovaní dôvodne spochybnili, že zdaniteľné plnenia dodali žalobcovi ním deklarovaní\ndodávatelia, u ktorých by v súvislosti s týmto dodaním vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19\nzákona o DPH. Daňové orgány preniesli dôkazné bremeno ohľadom splnenia jednej z hmotnoprávnych\npodmienok práva na odpočítanie dane opätovne na žalobcu. Žalobcovi boli pochybnosti správcu\n\ndane v priebehu konania zrejmé, pretože bol preukázateľne opakovane vyzývaný na predloženie\ndokladov na preukázanie svojich tvrdení deklarovaných na faktúrach a na vysvetlenia. Správca dane\npísomne ešte pred vydaním protokolu podrobne oboznámil žalobcu s kontrolnými zisteniami spolu so\nšpecifikovanými pochybnosťami a výzvou na predloženie dôkazov (výzva č. 100367409/2020 zo dňa\n06. februára 2020). Aj napriek svojmu vyjadreniu, žalobca nepredložil žiadne dôkazné prostriedky,\npreukazujúce skutočné naplnenie zákonných podmienok uvedených v § 49 zákona o DPH. V písomnom\noznámení o kontrolných zisteniach a aj v protokole správca dane podrobne špecifikoval nepresnosti\na nezhody, ktoré zistil, najmä vyplývajúce z faktúr predkladaných žalobcom v porovnaní s faktúrami\nzískanými od subjektov označovaných žalobcom za dodávateľov (Adept School s. r. o., AUTOSERVIS\nQUATRO, s. r. o. a Salanci - LMS s.r.o.), ako aj pochybnosti vyplývajúce z vyjadrení A. D. a E. F. zo\nspoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., E. E. J. zo spoločnosti Adept School s.r.o., ako aj C. G. F.\nzo spoločnosti Salanci - LMS s.r.o., a to v porovnaní s obsahom faktúr predložených žalobcom. Ďalej\nsprávca dane poukázal na informácie získané prostredníctvom Kriminálneho úradu finančnej správy, či\ninformácie získané z daňovej kontroly vykonanej v spoločnosti Adept School s.r.o. Spolu s protokolom\nzaslal správca dane žalobcovi výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole, ku ktorému sa žalobca\nvyjadril až po lehote, pričom relevantné dôkazy nedoložil. Súd má za to, že správca dane v oznámení\no kontrolných zisteniach ako aj v protokole jasne uviedol, že nie len, že má pochybnosti, ale aj v\nčom spočívajú a že nemá preukázanú reálnosť uskutočnených zdaniteľných obchodov, čím preniesol\ndôkazné bremeno na žalobcu. Žalobca ani dodatočne ďalšími dôkazmi neodstránil pochybnosti správcu\ndane. Správny súd, vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo zistení správcu dane, konštatuje, že žalobca\nnepreukázal, že mu bola služba dodaná inou zdaniteľnou osobou, pričom žalobca ani iného (možného)\ndodávateľa v pozícii zdaniteľnej osoby netvrdil ani nepreukazoval, a teda v danom prípade nebolo\npotrebné zaoberať sa otázkou, či deklarované plnenia nemohli byť zabezpečené subdodávateľsky. V\nposudzovanej veci bolo aj s poukazom na vyššie popísané aspekty a mechanizmus prenosu dôkazného\nbremena medzi správcom dane a daňovým subjektom na žalobcovi, aby relevantným spôsobom (nielen\nformálnymi dokladmi - faktúrou) preukázal oprávnenosť ním uplatneného nároku na odpočítanie dane\nv príslušnom zdaňovacom období, t. j. že deklarované zdaniteľné plnenie, ktorého existencia nebola\nspochybnená, dodal žalobcovi iný platiteľ dane. Dôkazné bremeno, ktorým bol žalobca v predmetnom\ndaňovom konaní zaťažený, preto správny súd považuje za primerané, pretože pokiaľ si žalobca\nuplatňuje nárok na odpočet dane, možno od neho spravodlivo požadovať, aby vedel vysvetliť, preukázať\n(či už predložením alebo označením dôkazov) podstatu ním realizovaného obchodného vzťahu. S\nohľadom na vyššie uvedené správny súd považuje za nedôvodnú námietku žalobcu, že ho správca dane\nneprimerane zaťažil dôkazným bremenom bez splnenia si povinnosti opakovane ho vyzvať k súčinnosti\na k vysvetleniu predložených dôkazov a na odstránenie pochybností.\n61. Námietku žalobcu, že správca dane pri výkone kontroly nedostatočne zistil skutočný stav, správny\nsúd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správca dane viedol dokazovanie v zmysle zásady objektívnej pravdy,\nsnažil sa presne a úplne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral podklady a dôkazy nevyhnutné\npre rozhodnutie, použil aj vyjadrenia konateľov iných daňových subjektov. Správny súd má za to, že\nžalobca v daňovom konaní a ani v žalobe neuviedol také dôkazy a argumenty, ktoré by boli spôsobilé\nvyvrátiť závery správcu dane o tom, že žalobca nepreukázal nadobudnutie tovarov a služieb od\ndodávateľov (Adept School s.r.o., AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. a Salanci - LMS s.r.o.) v kontrolovanom\nzdaňovacom období. Námietka žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu pre nevypočutie ním\nnavrhovaných svedkov je nedôvodnou, rovnako ako aj námietka ohľadom nevypočutia svedkyne E. E. J.\nv jeho prítomnosti. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že menovaná nebola v preskúmavanom\nadministratívnom konaní vypočúvaná ako svedok, ale správca dane použil dokumenty získané v\nsúvislosti s inou daňovou kontrolou ohľadom iného daňového subjektu (Adept School s.r.o. ), v ktorom\nbola menovaná konateľkou. Správca dane použil tieto dokumenty - zápisnice z výsluchu svedka ako\ndôkaz a so zistenými skutočnosťami oboznámil aj žalobcu. Obdobne správca dane postupoval aj pri\nspoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. Uvedený postup je v súlade s § 24 ods. 4 daňového poriadku.\nNámietku žalobcu o nevypočutí C. B. ako svedka ohľadom jeho vedenia účtovníctva v spoločnosti\nAdept School s.r.o vyhodnotil správny súd tiež ako nedôvodnú. Správca dane pri preverovaní vychádzal\nz výpovedí konateľov deklarovaných dodávateľov, pričom C. B. nebol v rozhodnom čase osobou\nsplnomocnenou zastupovať niektorého z deklarovaných dodávateľov. Pokiaľ C. B. mal vystupovať ako\nkonateľ spoločnosti ENVIRO s.r.o., s ktorou mal žalobca spolupracovať v iných zdaňovacích obdobiach,\nsprávny súd poukazuje na to, že v prípade preverovaného zdaňovacieho obdobia jún 2017 neboli\npreverované žalobcove obchody so spoločnosťou ENVIRO s.r.o. Z administratívneho spisu vyplynulo, že\npán B. využil právo nepodať vysvetlenie už pred KÚFS z dôvodu, že by si mohol privodiť nebezpečenstvo\n\ntrestného stíhania, ako aj tá skutočnosť, že pán B. sa už v rámci daňovej kontroly spoločnosti ENVIRO,\ns. r. o. nedostavil ako jej konateľ k správcovi dane. Okrem uvedeného správca dane vzal do úvahy\nčestné vyhlásenie pána B. o vytopení účtovníctva v prípade dodávateľa AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.\na taktiež daňové orgány vo svojich rozhodnutiach poukázali aj na okolnosti vedenia účtovníctva touto\nosobou v spoločnosti Adept School s.r.o - s pánom B. spoločnosť nemala žiadnu zmluvu, spolupracovali\nna základe odporúčania jeho priateľky, ktorá bola žiačkou Adept School s.r.o. Nevykonanie výsluchu\npána B. z pohľadu správneho súdu nemalo vplyv na zákonnosť rozhodnutia správcu dane v spojení s\nnapadnutým rozhodnutím žalovaného.\n62. Námietku o nesprávnom vyhodnotení dôkazov považuje súd za nedôvodnú z nasledovných\ndôvodov: daňový poriadok určuje procesný postup daňového orgánu, ktorý je povinný vykonať z\nvlastnej iniciatívy také dokazovanie, ktoré môže prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci,\na to aj bez návrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu\nvykoná, a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou\nsprávnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú,\nči vykonané dôkazy postačujú alebo či treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď\ndokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte.\nV rámci dokazovania posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a tiež\nvyhodnocuje vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov. Žalobca na svoju obranu uviedol všetky\ndôkazy, ktoré predložil správcovi dane, ale z administratívneho spisu súdu vyplynulo, že medzi nimi\nnie sú žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili tvrdenia konateľov dodávateľov, že tovar ani služby\nžalobcovi neposkytli a ani dôkazy, ktorými by napríklad zdôvodnil, prečo mal v jeho predložených\nfaktúrach uvádzané iné čísla účtov a bánk ohľadom úhrad.\n63. Správny súd dal za pravdu daňovým orgánom pri ich zdôvodnení, prečo nevykonali žalobcom\nnavrhovaný dôkaz v podobe miestneho zisťovania a uvádza, že daňovými orgánmi bolo spochybnené\ndodanie tovaru a služieb od deklarovaných dodávateľov, nie existencia plnenia, preto miestne zisťovanie\nu žalobcu v tomto smere nie je spôsobilé zmeniť doterajšie výsledky dokazovania a prípadne by\nzdokladovalo len existujúci tovar, resp. službu, ale nie to, že tieto boli dodané konkrétnymi dodávateľmi.\n64. Námietka žalobcu, že sa správca dane nezaoberal ním predloženými dôkazmi, je nedôvodná.\nZ obsahu administratívneho spisu ako aj prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia\nžalovaného je zrejmé, že správca dane sa podrobne zaoberal dôkazmi, ktoré mu boli v rámci daňového\na vyrubovacieho konania predložené, vyhodnocoval ich jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach,\nporovnával jednotlivé získané dôkazy. To, že dôkazy správca dane nevyhodnotil podľa predstáv žalobcu,\nnemôže byť hodnotené ako vada konania správcu dane.\n65. S poukazom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že žalobné námietky neboli spôsobilé\nspochybniť zákonnosť a vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutia daňových\norgánov vychádzajú z riadne zisteného skutkového stavu, sú jasné, zrozumiteľné a obsahujú všetky\nzákonné náležitosti. Daňové orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlili, ktoré\nskutočnosti nepovažovali za preukazné, z ktorých dôkazov vychádzali a akými úvahami sa pri hodnotení\ndôkazov riadili a ako právnu vec posúdili. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že v danom\nprípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných\nobchodov, osobitne vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnej podmienky spočívajúcej v tom, že zdaniteľné\nplnenia mu boli dodané iným platiteľom dane - osobou registrovanou pre DPH, pričom v dôsledku\nuvedeného možno taktiež konštatovať, že u osôb, ktoré boli žalobcom označené ako dodávatelia,\nnevznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH, čím nebola splnená ani základná podmienka\npre vznik práva na odpočet dane. Správny súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutia sú vydané v súlade\nso zákonom o DPH v spojení s daňovým poriadkom a z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že\ndokazovanie bolo vykonané náležite a v hodnotení dôkazov správcu dane ako aj žalovaného správny\nsúd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv\nna zákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.\n66. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobca po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby doplnil vo\nsvojej replike nové žalobné body (bod 17 odôvodnenia tohto rozsudku), na ktoré správny súd v zmysle\n§ 62 ods. 1 SSP v spojení s § 134 ods. 1 SSP neprihliadal.\n\n67. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s\n§ 175\nods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli,\nžiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.\n68. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0\n139 ods. 4 SSP).\n\n(§\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v\nBratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:9eab838a-cc01-4adf-ae1e-f14f7f840828", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 377/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 1073, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1"}, {"guid": "ussr:f7cef055-482b-46ac-962b-39f2bd4deabf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 705/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 876, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1"}, {"guid": "ussr:d26c949e-be9f-4e20-bdac-3231f4a01a4f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.2.2015.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 2/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 2/2015 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.2.2015.1"}, {"guid": "b7200d69-6814-4bde-abde-296de151c44d:ea8739bc-cd65-43fb-9069-1eacfaa6b5df", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:2020200118.1", "spisova_znacka": "5Sfk/8/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/8/2022 z 27. 9. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-09-27", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:2020200118.1"}], "citovane_v": []}