{"guid": "5855de17-534d-4855-ab15-98ec4fbf6278:af8e1d1e-0c08-4598-b27a-eaa11741df66", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200514.3", "spisova_znacka": "NR-11S/120/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-11S/120/2021 z 25. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 25. júna 2024, sp. zn. NR-11S/120/2021, ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200514.3", "identifikacne_cislo": "4021200514", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Monika Kadlicová", "sudca_id": 416, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-monika-kadlicova-416", "datum_vydania": "2024-06-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/af8e1d1e-0c08-4598-b27a-eaa11741df66", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200514.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200514.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200514.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-11S/120/2021\n4021200514\n25. 06. 2024\nMgr. Monika Hrašnová\nECLI:SK:SpSBA:2024:4021200514.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nČíslo: 100830106/2018\n\n2\n1\n\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov\nsenátu Mgr. Simony Kočišovej, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci\nžalobcu: marand plus, s.r.o., Levická 7, Nitra, IČO: 47 617 292, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.\nCIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n100437643/2021 zo dňa 15. marca 2021, takto\nrozhodol:\nČíslo: 100830106/2018\n\n2\n1\n\nI. Súd žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nČíslo: 100830106/2018\n\n2\n\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Nitra (ďalej aj len ,,správca dane“ alebo ,,prvostupňový orgán“) na žiadosť Kriminálneho\núradu finančnej správy vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobia február až december 2016, január až december 2017, január až december 2018 a január\naž jún 2019 (ďalej „daňová kontrola“), o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo\ndňa 21.08.2020. Na základe výsledkov uvedenej daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č.\n101584109/2020 zo dňa 15.10.2020, ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní\n(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj\nlen ,,daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február\n2017 v sume 890,- EUR (ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“).\n2. Správcu dane zistil, že žalobca si uplatnil odpočet dane z dodaní tovarov a služieb od spoločnosti\nAdept School. s.r.o., na základe faktúry č. 20170029, ktorú mu žalobca nepredložil. Adept School.\ns.r.o. mala zapísané v predmete činnosti vyučovanie anglického a ruského jazyka, prekladateľské a\ntlmočnícke služby, vydavateľskú a publikačnú činnosť, organizovanie kurzov a školení, reklamnú a\npropagačnú činnosť, grafické a dizajnérske práce na počítači a ďalšie. Evidovanie a účtovanie faktúr\nvystavených Adept School. s.r.o. nebolo možné preveriť, z dôvodu, že neboli predložené účtovné\ndoklady. Konateľka uviedla, že bývalý účtovník A. B., ktorý viedol účtovníctvo v rozhodnom období,\ndoklady nevrátil. S pánom B. spoločnosť nemala žiadnu zmluvu, spolupracovali na základe odporúčania\njeho priateľky, ktorá bola žiačkou Adept School s.r.o. Ďalej uviedla, že spoločnosť Adept School, s.r.o. sa\nokrem výučby anglického jazyka nezaoberá žiadnou inou činnosťou. Správca dane k tomu uviedol, že\ndaňový subjekt v prípade nepredloženia spornej faktúry od spoločnosti Adept School s.r.o. nepreukázal\nvznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z. z., a tým ani právo na odpočítanie dane\nu daňového subjektu v zmysle § 49 a § 51 uvedeného zákona, čím došlo neoprávnenému uplatneniu\npráva odpočítať daň v celkovej sume 430,00 EUR.\n3. Správca dane ďalej zistil, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z dodaní tovarov a\nslužieb od spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. z faktúr č. 20170006 (administratívne práce\nupratovanie prevádzky a plochy) a č. 20170011 (upratovanie kancelárie, predajne a soc.priestorov). K\nfaktúram žalobca predložil objednávku bez čísla z 13.01.2017 na upratovacie a čistiace práce na mesiac\nnovember 2016 s prílohou, knihu dochádzky od januára do decembra 2017, objednávku bez čísla z\n31.01.2017 na administratívne práce. Do 23.01.2020 za spoločnosť konal A. C. a D. E. až do vstupu do\nlikvidácie dňa 07.01.2020. F. je A. C.. V predmete činnosti má spoločnosť podnikanie v oblasti nakladania\ns iným ako nebezpečným odpadom, čistiace a upratovacie služby, vykonávanie odťahovej služby,\nsprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, diagnostika cestných motorových vozidiel, opravy\nkarosérie, údržba motorových vozidiel bez zásahu do motorickej časti vozidla a ďalšie činnosti. Dňa\n24.01.2020 došlo k zmene obchodného názvu na Componet APE, s.r.o. Správca dane zistil, že všetky\nsporné faktúry boli vytvorené a očíslované v účtovnom programe MRP-Company, s.r.o., s číslom licencie\nG., ktorá bola vydaná fyzickej osobe pánovi A. B.. Správca dane konštatoval, že sporné faktúry obsahujú\nvšeobecné pomenovanie predmetu fakturácie a neobsahujú v súlade sust. § 74 ods. 1 písm. f) zákona o\nDPH, presné množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. Správca dane ďalej\nzistil, že medzi vystavenými faktúrami AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. sa nenachádzajú sporné faktúry\npre žalobcu, pričom evidovanie a účtovanie faktúr vystavených AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. nebolo\nmožné preveriť z dôvodu, že neboli predložené účtovné doklady a podľa čestného prehlásenia p. A. B.,\nktorý viedol účtovníctvo v rozhodnom čase, doklady nie je možné vrátiť, pretože boli zničené vytopením.\nKonatelia (A. C. a D. E.) uviedli, že AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. vykonávala opravy automobilov cez\nkarosárske práce, lakovnícke práce, oprava motorov, elektronika, drobné elektrikárske veci, recykláciu\nstarých vozidiel aj rozvoz tovaru a nezaoberala sa inými činnosťami. Žalobcu poznajú ako dodávateľa\nstavebného materiálu. Činnosť spoločnosti bola vykonávaná v prenajatých priestoroch na Štúrovej ulici\nv Nitre. Faktúry vystavujú konatelia v programe Amadeus 1.2057.1 od spoločnosti NRSYS spol. s r.o.,\n\npričom odberateľské faktúry sú dohľadatelné v programe od vzniku spoločnosti. Z účtovných dokladov\na účtovných kníh žalobcu správca dane zistil, že za dodávateľmi fakturované plnenia deklaruje úhrady\nv hotovosti pokladničnými dokladmi bez číselného označenia v období od decembra 2016 do októbra\n2017. Správca dane konštatoval, že žalobca v prípade sporných faktúr od AUTOSERVIS QUATRO,\ns.r.o., nepredložil dostatočné dôkazy, že odpočítanie dane zo sporných faktúr sa uskutočnilo v súvislosti\ns uskutočnenými zdaniteľnými obchodmi daňového subjektu a nepreukázal, že došlo k dodaniu služieb\ntak a v takom rozsahu ako je to uvedené na sporných faktúrach. Predložené dôkazy nie sú hodnovernými\ndôkazmi a nepreukazujú, kto vykonal jednotlivé zdaniteľné obchody ani to, že došlo k dodaniu služieb tak\na v takom rozsahu ako je to uvedené na sporných faktúrach. V súvislosti s deklarovaným obchodom tak\nnebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 zákona o DPH, a tým ani právo na odpočítanie\ndane u daňového subjektu v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH, čím došlo neoprávnenému uplatneniu\npráva odpočítať daň v celkovej sume 460,- EUR.\n4. Správca dane tak v nadväznosti na vyššie uvedené nepriznal žalobcovi nárok na odpočet dane\nz dôvodu, že nebolo preukázané uskutočnenie obchodov deklarovaných žalobcom (t.j. dodanie tovaru\na služieb od spoločností Adept School s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.). Konštatoval, že existencia\nfaktúr, zmlúv, objednávok a cenníka nie sú dostatočným dôkazom na preukázanie, že sa uskutočnilo\nreálne dodanie služieb práve uvedenými dodávateľmi v rozsahu uvedenom na sporných faktúrach\na v tejto súvislosti nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z. z.\no dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len ,,zákon č. 222/2004 Z.z.“ alebo ,,zákon o DPH“), a tým ani právo\nna odpočítanie dane u žalobcu v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH.\n5. Žalovaný rozhodnutím č. 100437643/2021 z 15.03.2021 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“) podľa\n§ 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pridržal sa zistení a záverov správcu\ndane, s ktorými sa stotožnil a konštatoval, že zo strany žalobcu nebolo preukázané splnenie základnej\npodmienky uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH.\nII.\nŽaloba\n6. Žalobca zastúpený advokátskou kanceláriou podal včas voči napadnutému rozhodnutiu, ktorú\nodôvodňoval tým, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia;\nzistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci;\nskutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s\nadministratívnymi spismi a nemá v nich oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní\npred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci\nsamej (§ 191 ods. 1 písm. c), e) a f) SSP). Navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie, vec\nvrátil žalovanému na nové konanie a priznal mu nárok na plnú náhradu trov konania.\n7. Uviedol, že predložil všetky relevantné dôkazy na preukázanie dodania vyššie uvedených tovarov\na služieb, a to predovšetkým objednávky, faktúry, fotodokumentáciu a iné, pričom bol v rámci výkonu\ndaňovej kontroly aktívny, vyjadroval sa k úkonom, zúčastňoval sa výsluchov, o ktorých bol upovedomený\na navrhoval ďalšie dôkazy. V tejto súvislosti namietal, že napriek jeho procesnej aktivite správca dane\nnevykonal viaceré dôkazy, ktoré navrhoval, napr. výsluchy svedkov, vykonanie miestnej obhliadky\na uvedené neodôvodnil. Podľa žalobcu ho správca dane opakovane nevyzval k súčinnosti a k vysvetleniu\npredložených dôkazov a jednostranne ich spochybnil bez ich preverenia. Ďalej namietal, že správca\ndane ho neprimerane zaťažoval požadovaním dôkazov, ktoré boli v dispozícii dodávateľov a ktorými on\nnedisponoval.\n8. Podľa žalobcu správca dane nedostatočne zistil skutkový stav, porušil zásadu voľného hodnotenia\ndôkazov (sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015 ), nevyužil vypočutie svedkov, nepreveril údaje\nuvedené v kontrolných výkazoch z vlastného informačného systému, nereagoval na jeho výzvy a žiadosti\no vysvetlenie rozsahu požadovaných dôkazov. K tomu namietal, že správca dane sa na neho snaží\npreniesť dôkazné bremeno v rozsahu, ktoré by nebol schopný uniesť žiaden bežný daňový subjekt.\n9. Žalobca ďalej namietal, že správca dane nevykonal výsluch H. B., ktorý viedol účtovníctvo jedného\nz dodávateľov v období rokov 2016-2017, ale vykonal výsluch pani I. bez upovedomenia, čím mu bolo\nodopreté právo zúčastniť sa jej vypočutia a klásť jej otázky ( odkazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 6\n\nSžf 28/2011). Uviedol, že pri spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. boli vykonané výsluchy len\nformou písomného svedectva, teda tiež nemal možnosť klásť otázky týmto svedkom. Žalobca pri svojej\nargumentácii poukázal na viaceré rozsudky NS SR, napr. sp. zn. 3 Sžf 1/2011, sp. zn. 4 Sž 68/98,4\nSž 74/98, 4 Sž 75/98, sp. zn. 4 Sž 65/2001 zo dňa 30.10.2001, uznesenie Ústavného súdu SR z 14.\nnovembra 2018, sp. zn. I.ÚS 377/2018-53; rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5 Afs\n131/2004 zo dňa 25.03.2005.\n10. Žalobca uviedol, že všetky zdaniteľné plnenia sa uskutočnili, dodali ich deklarovaní dodávatelia, preto\nmu vznikol nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty. Správca dane je oprávnený požadovať od neho\niba taký rozsah dokumentov na preukázanie realizácie zdaniteľného plnenia, ktorý je bežne dostupný u\nväčšiny podnikateľských subjektov. Podľa žalobcu preukázal dodanie služieb a tovarov prostredníctvom\nobjednávok, došlých faktúr, dodacích listov a ďalšími listinnými dokladmi a preto nie je možné od neho\nvyžadovať ďalšie dokumenty. Pokiaľ sa na faktúre alebo súvisiacich dokumentoch nachádza dostatočný\nopis predmetu plnenia, dôkazné bremeno na preukázanie opaku prechádza na správcu dane. K tomu\nnamietal, že vo väčšine prípadov správca dane spochybnil relevantnosť predložených dokladov, ale\nnevysvetlil, aké ďalšie doklady by relevantné boli.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a nepriznať\núčastníkom náhradu trov konania. K veci uviedol, že žalobca v žalobe uvádza skutočnosti, ktoré už\nboli predmetom odvolania. Zistenia správcu dane a závery z týchto zistení sú vyčerpávajúco uvedené\nv protokole z daňovej kontroly, v rozhodnutí správcu dane aj rozhodnutí žalovaného, na ktorých obsah\nsa žalovaný odvolal.\n12. Žalovaný poukázal na to, že dodávatelia deklarovaní na predložených sporných faktúrach nepotvrdili\ndodania tovarov a služieb na sporných faktúrach a taktiež odmietli vystavenie sporných faktúr\npre žalobcu. Žalobca v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a odvolacieho konania\nnepreukázal, že tovar a služby deklarované na sporných faktúrach dodali dodávatelia uvedení na týchto\nsporných faktúrach. Pokiaľ nedošlo k dodaniu tovaru a služieb v zmysle § 8 ods. 1 a § 9 ods. 1\nzákona o DPH, jednotlivým dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1, resp. § 19\nods. 2 zákona o DPH, a preto žalobcovi ako odberateľovi, nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane\npodľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Správca dane, ani žalovaný nespochybnili existenciu zdaniteľných\nplnení, ale vykonaným dokazovaním bolo zistené, že dodávatelia deklarovaní na sporných faktúrach\nnepotvrdili dodania tovarov a služieb na sporných faktúrach. Žalovaný poukázal na to, že pre odpočet\ndane je nevyhnutné splniť nie len formálne, ale aj vecné podmienky: i) na vstupe musia byť tovary\na služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou, ii) vznik práva na odpočítanie dane štandardne vzniká\nv tom okamihu, keď vznikne daňová povinnosť zdaniteľnej osobe - dodávateľovi, - tovary a služby\nzakladajúce toto právo musia byť využité zdaniteľnou osobou na výstupe pre potreby svojich vlastných\nzdaniteľných plnení, t. j. musia existovať a vykazovať úžitkovú majetkovú hodnotu pre zdaniteľnú osobu\n(rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 1Sžfk/16/2017 zo dňa 24.04.2018, bod. 38). V danom prípade na\nzáklade dôvodov uvedených v rozhodnutiach správcu dane aj žalovaného, nebola splnená prvá a druhá\nvecná podmienka. Správca dane vykonaným dokazovaním zistil, že spoločnosti Adept School, s.r.o. a\nAUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. deklarované v sporných faktúrach ako dodávatelia nepotvrdili dodania\ntovarov a služieb na sporných faktúrach a odmietli vystavenie sporných faktúr pre žalobcu. Žalobca\nnepreukázal, že prijaté (fakturované) tovary a služby boli žalobcovi poskytnuté zdaniteľnými osobami,\nspoločnosťami Adept School, s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., deklarovanými na sporných\nfaktúrach.\n13. Žalovaný tiež zdôraznil, že správca dane ani žalovaný nevyčítali žalobcovi dôkaznú núdzu v súvislosti\ns inými subjektami. Žalovaný súhlasí s tým, že dôkazné bremeno žalobcu nesmie byť absolútne.\nTak, ako v danom prípade, sekundárne dôkazné bremeno znášal správca dane. Žalovaný pripomenul,\nže sekundárne dôkazné bremeno spočíva vo verifikácii tvrdení a dôkazov predkladaných žalobcom.\nŽalobca v rámci daňovej kontroly poskytol doklady a svoje tvrdenia a správca dane ich v priebehu\ndokazovania verifikoval. Dokazovaním však bola vecná opodstatnenosť týchto listinných dokladov\nspochybnená.\n\n14. K námietkam, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa obligatórne požiadavky predpokladané zákonom\nžalovaný uviedol, že námietky sú len všeobecného charakteru a vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam\nsú nepreskúmateľné. Žalobca nekonkretizuje, ktoré obligatórne požiadavky predpokladané zákonom\nnapadnuté rozhodnutie nespĺňa. Žalovaný je názoru, že dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky\nprávne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré žalobca v konaní\nnastolil. Zaoberal sa jednotlivo i žalobcom uplatnenými argumentami a presvedčivo sa s nimi vysporiadal.\nIV.\nReplika žalobcu\n15. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou, zotrval na obsahu žaloby, ale uviedol aj\nnové žalobné body a to, že žalovaný mu neumožnil nahliadnuť do celého spisového materiálu, časť\nspisu nebola v čase vydania rozhodnutia o odvolaní zažurnalizovaná, účtovníctvo žalobcu nebolo do\n10.03.2021 súčasťou spisu, keďže sa nachádzalo na Kriminálnom úrade finančnej správy (ďalej len\n„KÚFS“), žalovaný iba automaticky prevzal závery KÚFS a tieto nepodrobil žiadnemu hodnoteniu ani\novereniu, či sú skutočne založené na účtovníctve žalobcu. Ďalej namietal, že správca dane nekriticky\nprebral do daňového konania hodnotenie dôkazov prostredníctvom inej súčasti finančnej správy bez\ndisponovania originálmi dôkazov, preto tento postup je podľa žalobcu v rozpore so zákonom, pretože\nžalobca ako daňový subjekt nebol účastníkom konania v rámci vyšetrovania KÚFS.\n\nV.\nKonanie na správnom súde\n16. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ,,zákon č. 151/2022 Z.z.“), začal s účinnosťou od 1. júna\n2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon\nsúdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského\nsúdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok\n2023 (ďalej aj „správny súd“) bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou\ntechnických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti\nSlovenskej republiky pridelená do senátu 1S správneho súdu. Pred Správnym súdom v Bratislave je\nprejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-11S/120/2021.\nVI.\nPojednávanie\n17. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č.\n162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“) na prejednanie\nveci nariadil pojednávanie vzhľadom na skutočnosť, že o nariadenie pojednávania požiadal žalovaný\nvo vyjadrení k žalobe.\n18. Z pojednávania sa ospravedlnil žalovaný podaním z 17.06.2024, s tým, že vyjadril súhlas, aby bolo\nrozhodnuté v jeho neprítomnosti. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, ktorý namietol\nzákonnosť zloženia senátu v prejednávanej veci a poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. IV.\nÚS 479/2013. Podstatou námietky bolo, že vec bola pridelená senátu 1S a aj v súčasnosti pôsobí\npôvodný člen senátu 1S JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M., ktorý už ku dňu pojednávania nie je súčasťou\nsenátu 1S, na konajúcom súde, a teda žalobca ho považuje za zákonného sudcu, bez ohľadu na\núpravu rozvrhu práce v znení Dodatku č. 4 k Rozvrhu práce na rok 2024, účinného od 21. mája 2024\n(ďalej aj len ,,Dodatok č. 4 k Rozvrhu pre rok 2024“). Podľa žalobcu malo pôvodné zloženie senátu 1S\ndopojednávať veci, ktoré mu boli pridelené v pôvodnom zložení.\n19. Právny zástupca žalobcu sa v ostatnom pridržal žalobnej argumentácie, pričom osobitne zdôraznil\nžalobnú námietku súvisiacu s otázkou, či sa výpoveď svedka môže použiť ako listinný dôkaz, keď\n\nbol výsluch vykonaný v riadnom trestnom, či správnom konaní. Poukázal na to, že účelom možnosti\nzúčastnenia sa výsluchu svedka je v prvom rade kontrola a v tejto súvislosti žalobca namietal, že nemá\nza preukázané, že podpis konateľa spoločnosti na úradnom zázname o výsluchu svedka je pravý, resp.\nnemá za preukázané, či v rámci výsluchu neboli uvedené iné informácie, alebo či boli skutočne uvedené\ninformácie tak, ako sú zaznamenané v zmysle úradného záznamu. Tým, že výpoveď svedka je použitá\nako listinný dôkaz, je podľa žalobcu zmarená možnosť uvedenej kontroly.\n20. Správny súd sa zaoberal námietkou zákonnosti rozhodujúceho senátu 1S v prejednávanej veci.\nPri posudzovaní uvedenej námietky bolo potrebné prihliadnuť na chronológiu pridelenia prejednávanej\nveci. Účinnosťou zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z\nKrajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre na Správny súd v\nBratislave vo všetkých veciach, v ktorých bola daná právomoc správnych súdov (§ 3 ods. 1, 3 cit.\nzákona). V nadväznosti na uvedené bola dňa 06.06.2023 prejednávaná vec v súlade s vtedy platným\na účinným Rozvrhom práce v znení Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce na rok 2023 (verzia účinná od 01.júna\n2023) pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 1S, v zložení Mgr. Monika Hrašnová, JUDr.\nBarbora Vrbová a JUDr. Michal Davala, Ph.D. LL.M. Dňa 10.07.2023 bol spis pridelený Mgr. Monike\nHrašnovej ako sudkyni spravodajkyni. Vzhľadom na objektívnu skutočnosť, ktorou bolo vymenovanie\nnových sudcov pre Správny súd v Bratislave došlo v súlade Rozvrhom práce v znení Dodatkov č. 1, č. 2,\nč. 3 a č.4 k Rozvrhu práce na rok 2023 (verzia účinná od 31.októbra 2023) jednak k zaradeniu nového,\nštvrtého člena senátu do senátu 1S, ktorým bola Mgr. Simona Kočišová, PhD. a súčasne k prerozdeleniu\nspisov dovtedy pridelených senátu 1S podľa pravidiel vyplývajúcich priamo z Rozvrhu práce v znení\nDodatkov č. 1, č. 2, č. 3 a č.4 k Rozvrhu práce na rok 2023 (verzia účinná od 31.októbra 2023) – najmä\nčl. III ods. 3 a 7 a čl. V.\n21. Podľa čl. III ods. 3 a 7 cit. verzie Rozvrhu práce 3, zákonnými sudcami a senátmi v konkrétnych\nveciach sú sudcovia, ktorým tieto veci napadli v zmysle zásad platného rozvrhu práce, jeho dodatkov,\nprípadne osobitných opatrení v zmysle príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku a vyhlášky\nč. 543/2005 Z.z. V senáte veci prideľuje predseda senátu zodpovedný za chod senátu. Ak je do neúplne\nobsadeného senátu zaradený nový člen, stáva sa zákonným sudcom aj vo všetkých veciach, ktoré boli\npridelené tomuto senátu v čase jeho neúplného obsadenia. Sudcom spravodajcom je sudca, ktorému\nbola vec pridelená predsedom senátu zodpovedným za chod senátu. Predseda senátu zodpovedný za\nchod senátu vec pridelí bezodkladne po nápade veci do senátu, rešpektujúc pravidlo rovnomerného\nzaťaženia členov senátu. S poukazom na cit. ustanovenia čl. III ods. 3 a 7 a čl. V Rozvrhu práce v\nznení Dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 a č.4 k Rozvrhu práce na rok 2023 (verzia účinná od 31.októbra 2023)\nsa stala sudkyňou spravodajkyňou v prejednávanej veci Mgr. Simona Kočišová, PhD., pričom senát 1S\nrozhodoval vo veciach, v ktorých bola spravodajkyňou podľa čl. V. cit. rozvrhu v zložení Mgr. Monika\nHrašnová, Mgr. Simona Kočišová, PhD. a JUDr. Michal Davala, Ph.D. LL.M.\n22. V zmysle Dodatku č. 4 k Rozvrhu pre rok 2024 došlo k zmene v personálnom obsadení senátov\nz dôvodu vymenovania nových sudov pre Správny súd v Bratislave (ako v zásade vyplýva z čl. IV\nRozvrhu práce pre rok 2024 v znení Dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 a č.4 k Rozvrhu práce na rok 2024, verzia\núčinná od 21.mája 2024) a z dôvodu vytvorenia nových senátov 7S a 8S (ako vyplýva z čl. V cit. verzie\nrozvrhu). S ohľadom na skutočnosť, že Dodatkom č. 4 k Rozvrhu pre rok 2024 JUDr. Michal Davala,\nPh.D. LL.M. sa stal predsedom senátu 7S, v senáte 1S ostali zaradené, a teda senát 1S rozhoduje\nv zložení: Mgr. Monika Hrašnová, JUDr. Barbora Vrbová a Mgr. Simona Kočišová, PhD. (spravodajkyňa\nprejednávanej veci).\n23. Podľa § 3 a § 4 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\naj len ,,zákon č. 757/2004 Z.z.“), zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom\nsúde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej\nveci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce\nna konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd\nv senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený\npodľa odseku 4. Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom\npráce.\n\n24. Podľa § 50 písm. e) a f) zákona č. 757/2004 Z.z., rozvrh práce obsahuje spôsob a podmienky\nvykonania zmien v rozvrhu práce v prípade dlhodobej neprítomnosti sudcu a ak sa zmení personálne\nobsadenie súdu, spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce z dôvodu výrazných rozdielov\nv pracovnom zaťažení sudcov a poverených zamestnancov súdu, ktoré vznikli z objektívnych dôvodov\nv priebehu kalendárneho roka.\n25. Z cit. ustanovení zákona č. 757/2004 Z.z. vyplýva, že v prípade senátnej agendy sú zákonným\nsudcom všetci členovia senátu, pričom z § 3 ods. 4 cit. zákona výslovne vyplýva, že zákon predpokladá,\nže môže dôjsť aj k zmene konkrétneho určeného sudcu. Pokiaľ ide o predpoklad, že táto zmena\nmusí byť v súlade so zákonom a s rozvrhom práce, uvedené indikuje, že nemôže ísť o zmenu\nsvojvoľnú, resp. objektívne neodôvodnenú resp. zmenu, ktorá by sa priečila ustanoveniam zákona\nč. 757/2004 Z.z. (napr. § 3 ods. 11, podľa ktorého sú súdy povinné používať pri výkone súdnictva,\nnajmä pri prideľovaní a prerozdeľovaní vecí, vedení súdnych registrov a vyhotovovaní rozhodnutí\na iných písomností programové a technické prostriedky schválené ministerstvom). Inak povedané,\nzavedením pravidiel pre určenie zákonného sudcu, sa zákonodarca snaží zabezpečiť účel základného\npráva na zákonného sudcu, ktorým je zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec prerokovať a\nrozhodnúť o nej, bol obsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo prinajmenšom za\núčelový. Uvedený účel základného práva na zákonného sudcu napokon vyplýva aj zo samotného nálezu\nÚstavného súdu SR vo veci sp.zn. IV. ÚS 479/2013, na ktorý poukazoval aj právny zástupca žalobcu.\nZáruka súvisiaca so spôsobom určenia zákonného sudcu sa okrem vyššie cit. ustanovení prejavuje aj\nreguláciou prijatou v § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z., podľa ktorého sa veci určené podľa predmetu\nkonania v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom\ntak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí, ak tento zákon neurčuje inak.\n26. Je pravdou, že obsadenie senátu 1S, ktorému napadla prejednávaná vec bolo čiastočne menené,\navšak z objektívnych príčin, ktorými boli najmä zmeny v personálnom obsadení súdu, resp. vytvorenie\nnových senátov a s tým spojené prerozdelenie vecí v záujme zachovania zásady rovnomernej\nzaťaženosti jednotlivých sudcov. Tieto zmeny, hoci pre žalobcu možno menej explicitne, ale vyplývajú zo\nznenia rozvrhu práce a jeho jednotlivých dodatkov, z ktorých je identifikovateľné, že došlo k prideleniu\nnových sudcov na Správny súd v Bratislave, ďalej je zrejmé, že títo boli zaradení do jednotlivých senátov\na taktiež spôsob prerozdelenia vecí, či už z hľadiska pomerového čísla, resp. všeobecných pravidiel\npridelenia vecí (čl. III) je vyjadrený dostatočne zreteľne.\n27. Zmena v osobe zákonného sudcu po pridelení veci nie je vylúčená, no musí sa udiať jedine v súlade\nso zákonom ustanovenými podmienkami a pri dodržaní zákonom ustanoveného postupu. Právo na výber\nzákonného sudcu náhodným spôsobom a priori nevylučuje určitú racionalitu prerozdelenia konkrétne\nurčeného okruhu vecí jednotlivým sudcom, tá však vždy musí sledovať zákonný cieľ (napr. dosiahnutie\nrovnomernej zaťaženosti sudcov po nástupe nových sudcov na daný súd) a musí byť vykonaná\nzákonným spôsobom (náhodný výber minimálne z dvoch sudcov). Uvedené vyplýva aj zo samotného\nnálezu Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 452/2021, na ktorý právny zástupca žalobcu poukazoval.\n28. Správny súd v súvislosti so zmenou v obsadení členov senátu poukazuje aj na zjednocujúce\nstanovisko Ústavného súdu SR sp.zn. PLz. ÚS 2/2015, ktoré pripúšťa, že za splnenia zákonných\npredpokladov môže dochádzať k rozsiahlejším zmenám v obsadení senátu na podklade rozvrhu\npráce, kedy konštatuje, že: „Z hľadiska podstaty a obsahu základného práva na zákonného sudcu\ngarantovaného čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je akceptovateľné a udržateľné také\nprerozdelenie už pridelenej veci, t.j. veci už skôr pridelenej tak sudcovi spravodajcovi a súčasne aj\nostatným členom senátu všeobecného súdu ako zákonným sudcom, podľa ktorého bude vec pridelená\nnovému senátu toho istého všeobecného súdu, ktorého členom je sudca, ktorému vec bola pôvodne\npridelená ako sudcovi spravodajcovi, avšak ostatní členovia nového senátu sa zmenili v súlade s\nrozvrhom práce príslušného všeobecného súdu.\n29. Správny súd pripomína aj špecifiká, spojené so skutočnosťou, že v prípade Správneho súdu\nv Bratislave ide o ,,novovzniknutý“ súd, ktorý nebol od začiatku plne obsadený z hľadiska počtu\nsudcov. Je teda logické, že v rámci ďalšieho obsadzovania miest sudcov nevyhnutne dochádza\nk personálnym zmenám v obsadení senátov, ktoré objektívne vyžadujú prerozdelenie spisov v zmysle\nzásady rovnomerného zaťaženia. Tento postup nevykazuje známky akejkoľvek svojvoľnosti, či\n\núčelovosti vo vzťahu k prideleniu veci príslušnému sudcovi, pričom prerozdelenie vecí transparentne\nvyplýva z rozvrhu práce a je odôvodnené objektívnymi okolnosťami. Prihliadnuc na argumentáciu\nžalobcu spočívajúcu v tom, že pôvodné zloženie senátu 1S malo dopojednávať veci, ktoré mu boli\npridelené v pôvodnom zložení, správny súd uvádza, že takýto postup by bol v značnom rozpore so\nzásadou rovnomerného prerozdelenia vecí, pretože ,,novo-príchodzím“ sudcom by tým pádom musel\nbyť pridelovaný len nový nápad.\n30. S ohľadom na vyššie uvedené senát 1S nevzhliadol dôvodnosť námietky právneho zástupcu žalobcu\nsmerujúcej voči zákonnosti zloženia senátu a tak preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane\npostupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných námietok, avšak žiadne pochybenia v\npostupe a rozhodnutí orgánu verejnej správy v tomto smere nezistil. Žalobné námietky vyhodnotil ako\nnedôvodné, t. j. nespôsobilé privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu preto na\npojednávaní uskutočnenom dňa 25.06.2024 ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.\nVII.\nRelevantná právna úprava\n31. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n32. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z\ntovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a\n7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je\npovinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku\nz iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.\n33. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak\na) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri\nodpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní\ndane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní\ndane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ\nuvedený ako príjemca alebo dovozca.\nVIII.\nPrávne posúdenie\n34. Správny súd úvodom poukazuje na predchádzajúce rozhodnutia správneho súdu (resp. toho času\npríslušného Krajského súdu v Nitre) vo veciach sp.zn. 11S/75/2021, sp.zn. 11S/130/2021 a sp.zn.\n11S/135/2021 vzhľadom na skutočnosť, že tieto sa týkajú totožných účastníkov konania a v zásade\ntotožného predmetu konania (nepriznanie odpočtu dane), pričom žalobné námietky boli vo svojej\npodstate identické. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o skutkovo a právne takmer totožné veci (rozdiel\nspočíva len v odlišnom zdaňovacom období, príp. odlišnom druh obchodovaného tovaru/služby bez\ntoho, aby uvedená skutočnosť mala za následok neaplikovateľnosť uvedenej judikatúry na prejednávanú\nvec), správny súd bude primerane vychádzať aj zo záverov uvedených rozhodnutí.\n35. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov\npreskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie\nsprávcu dane, v zmysle ktorého správca dane vyrubil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty\nrozdiel dane v sume 890,- eur za zdaňovacie obdobie február 2017 z dôvodu, že nepreukázal vznik\ndaňovej povinnosti v zmysle § 19 zákona o DPH a tým ani právo na odpočítanie dane v zmysle § 49\na § 51 zákona o DPH. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie\nodpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2017 pri ním tvrdených dodávkach\ntovaru a služieb od jeho priamych dodávateľov - Adept School, s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.\n36. Správny súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že právo na odpočítanie dane si môže uplatniť\nv zásade len platiteľ dane, pričom samotný vznik tohto práva je determinovaný dňom, kedy pri tomto\n\ntovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Z uvedeného je zrejmé, že základným predpokladom pre\nto, aby mal platiteľ dane vôbec možnosť uplatniť si svoje právo na odpočet dane je, že dodávateľovi\nvznikla daňová povinnosť (§ 19 - § 21 zákona o DPH). Pokiaľ teda nedôjde k vzniku daňovej povinnosti\ndodávateľa, nevzniká ani právo na odpočítanie dane (a contrario § 49 ods. 1 zákona o DPH). Vzhľadom\nna vyššie uvedené je tak potrebné poukázať na to, že daňové orgány v prvom rade spochybňovali\nsamotný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 zákona o DPH u dodávateľov, deklarovaných žalobcom.\n37. Zákon o DPH v ustanovení § 19 upravuje vznik daňovej povinnosti a deň dodania osobitne pri dodaní\ntovaru pri dodaní služby. Daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH vzniká z dôvodu dodania tovaru,\ndodania služby alebo z dôvodu prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby, ak ide o dodanie s\nmiestom dodania v tuzemsku. Daňová povinnosť znamená, že štátu vzniká právo žiadať daň z pridanej\nhodnoty od osôb, ktorým to zákon o DPH vymedzuje. Určenie dňa, ktorým sa považuje tovar alebo\nslužba za dodanú, je dôležité nielen pre určenie dňa vzniku daňovej povinnosti, ale od tohto dňa sa\nodvíja aj plnenie iných povinností vyplývajúcich zo zákona o DPH (napr. lehota na vyhotovenie faktúry,\nuvedenie uskutočneného zdaniteľného obchodu do daňového priznania, súhrnného výkazu, kontrolného\nvýkazu, atď.). Daňové orgány konštatovali, že skutočné dodanie tovaru a služieb v súlade s § 8 ods. 1\na § 9 ods. 1 zákona o DPH sa v deklarovaných obchodných vzťahoch nepotvrdilo, z čoho vyplynulo,\nže ak nedošlo k dodaniu tovaru a služieb v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona o\nDPH, tak jednotlivým dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1, resp. § 19 ods. 2 cit.\nzákona, a preto žalobcovi ako odberateľovi, nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane. S ohľadom na\nzistenia správcu dane, s ktorými sa stotožnil aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí možno konštatovať,\nže daňové orgány záver o tom, že nevznikla pri deklarovaných obchodoch daňová povinnosť odvodzovali\nod toho, že deklarovaní priami dodávatelia žalobcu (Adept School, s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO,\ns.r.o.) nepotvrdili uskutočnenie zdaniteľných obchodov resp. popreli uskutočnenie obchodov tak, ako\nto malo vyplývať z dokladov predložených žalobcom. V predmetnej veci nebola sporná existencia\nzdaniteľného plnenia, na čo v napadnutom rozhodnutí poukázal aj žalovaný, ale vo výsledku sporným\nbola skutočnosť, či boli tovar a služby žalobcovi dodané zo strany žalobcom deklarovaných dodávateľov,\npričom zo spisu a rovnako ani zo žalobnej argumentácie nevyplynulo, že by sa malo jednať o dodanie\ntovaru, či služieb, ktoré by deklarovaní dodávatelia zabezpečovali subdodávateľsky, naopak žalobca\nkonzistentne tvrdil, že zdaniteľné plnenie bolo dodané priamo ním deklarovanými dodávateľmi.\n38. Vzhľadom na vyššie uvedené pochybnosti ohľadom deklarovaných priamych dodávateľov žalobcu\na s tým spojeného preukázania reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia bolo pri riešení otázky\nsamotného vzniku daňovej povinnosti u deklarovaných dodávateľov potrebné, zamerať sa práve na\npreukazovanie toho, či zdaniteľné plnenie, ktorého existenciu daňové orgány nerozporovali, bolo\nskutočne dodané práve uvedenými deklarovanými dodávateľmi, keďže uvedené bezprostredne súvisí\naj s prípadným splnením resp. nesplnením hmotnoprávnych podmienok, determinujúcich vznik nároku\nna odpočítanie dane.\n39. Nárok na odpočítanie DPH vzniká príjemcovi plnenia (žalobcovi - osobe registrovanej pre DPH) za\npredpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich\nz čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z\npridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) (ďalej „Smernica 2006/112/ES“) a jej implementácie v\nprávnom poriadku Slovenskej republiky. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že\nposkytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre DPH (t.j. status\nosoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie\n(t.j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom) použité v rámci jeho\nekonomickej činnosti. Pokiaľ uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené,\npričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie DPH uplatňuje (žalobcovi), právo\nna odpočítanie DPH môže byť odopreté. Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES\nsú prevzaté i do zákona o DPH.\n40. Kým medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru alebo služby ako\nzdaniteľnej osoby, tak identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky\nformálne (rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Kemwater ProChemie, bod 25; vo veci Ferimet z 11.\nnovembra 2021, C-281/20, body 26, 27). Kým nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky\npre priznanie práva na odpočet dane (oslobodenie od dane) je dôvodom pre odopretie tohto práva, v\nprípade nezrovnalostí vo faktúre (ako formálnej podmienky) tomu tak bez ďalšieho nie je (rozhodnutia\n\nSúdneho dvora EÚ vo veci Paper Consult z 19. októbra 2017, C-101/16, bod 41; vo veci Ferimet,\nbod 33; vo veci Senatex, bod 38; vo veci Kemwater ProChemie, bod 29). Vnútroštátny zákonodarca\nprioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na\nodpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 daňového poriadku;\nrozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžf 10/2015 z 3. februára 2016, sp. zn. 6 Sžfk 7/2016 z 27.\nseptembra 2018, sp. zn. 5 Sžfk 15/2018 z 30. apríla 2019). Obchodné transakcie pritom nepostačuje\ndeklarovať len po formálnej stránke, predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktorého\npriebeh v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží\ndôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný\n(rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 Sžfk 1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, č. R 26/2021, bod 40;\nsp. zn. 6 Sžfk 20/2018 z 11. júna 2019, č. R 6/2020, body 49 a 50).\n41. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.\nSprávca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce\npre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa\npoznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.\nSprávca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť\nskutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva,\nže je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie\ndoplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného\nhodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány\npovinné postupovať. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti právne závery vyplývajúce z\nuznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 14. novembra 2018, sp. zn. I. ÚS 377/2018-53: ,,Daňový subjekt\nmá v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.\nFormálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie\n(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych\npredpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom\nkonaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných\npodkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených\ndaňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť\na v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších\ndôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza\nv procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a\ndaňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej\na zásady prejednacej“. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je\nneobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžfk 40/2018 z 3. septembra 2019, bod\n54). Nepostačuje však predložiť faktúru, či dodacie listy alebo podobné formálne doklady, a ak správca\ndane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného\nzdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov a týmto naň prenáša\ndôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 z 15. novembra 2017, č. 71/2017 ZNaU). K\notázke rozloženia dôkazného bremena ďalej možno poukázať na stabilnú rozhodovaciu prax kasačného\nsúdu (napr. rozsudky vo veciach sp.zn. 1Sžf/10/2015 z 03.02.2016, sp.zn. 6Sžfk/7/2016 z 27.09.2018,\nsp.zn. 5Sžfk/15/2018 z 30.04.2019, sp.zn. 5Sfk/8/2022 z 27.09.2023 a i.).\n42. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk, potvrdených judikatúrou kasačného súdu\na zistení daňových orgánov, správny súd sumarizuje, že v súvislosti so záverom o tom, že nevznikla\ndaňová povinnosť u dodávateľa sa v prejednávanej veci javila ako nesplnená prvá hmotnoprávna\npodmienka, kedy bol spochybnený deklarovaný dodávateľ a status skutočného dodávateľa nebol\npreukázaný, pričom mohlo ísť aj o osobu, ktorá nie je registrovanou pre DPH (plnenia mohla dodať aj\nosoba uplatňujúca si výnimku v zmysle čl. 287 Smernica 2006/112/ES), keďže nešlo o plnenia takého\ncharakteru, že by bolo možné prezumovať, že tieto plnenia museli byť dodané osobou registrovanou\npre DPH (napr. služby nad limit pre registráciu pre DPH).\n43. Správny súd s poukazom na zistenia správcu dane uvádza, že žalobca nevedel preukázať realizáciu\nfakturovaných plnení, ani predložiť doklady, ktoré by vyvrátili pochybnosti správcu dane o to, že\nsa zdaniteľné plnenia reálne uskutočnili tak, ako deklaroval žalobca. Priami deklarovaní dodávatelia\nžalobcu popreli uskutočnenie zdaniteľných obchodov, tak ako deklaroval žalobca resp. výslovne popreli\n\nvystavenie sporných faktúr pre žalobcu. K týmto plneniam nebolo možné predložiť doklady, ktoré\nby naznačovali ich reálne uskutočnenie deklarovanými dodávateľmi, keďže tieto v jednom prípade\nneboli vrátené spoločnosti (Adept School, s.r.o.), resp. v druhom prípade boli zničené vytopením\n(AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.). Faktúry vystavené pre žalobcu sa nenachádzali medzi vystavenými\nfaktúrami deklarovaných dodávateľov, resp. ich existenciu nebolo možné overiť z dôvodu nemožnosti\npredloženia účtovníctva. Žalobca v súvislosti s odpočítaním dane z dodaní tovarov a služieb od\nspoločnosti Adept School. s.r.o. nepredložil ani samotnú faktúru, na podklade ktorej si odpočet dane\nuplatňoval a v súvislosti s odpočítaním dane z dodaní tovarov a služieb od spoločnosti AUTOSERVIS\nQUATRO, s.r.o. k faktúram predložil objednávku bez čísla z 13.01.2017 na upratovacie a čistiace práce\nna mesiac november 2016 s prílohou, knihu dochádzky od januára do decembra 2017 a objednávku\nbez čísla z 31.01.2017 na administratívne práce. Uvedené listinné dôkazy správca dane nepovažoval\nza hodnoverné, pretože v kontexte ostatných zistení nepreukazujú, kto vykonal jednotlivé zdaniteľné\nobchody ani to, že došlo k dodaniu služieb tak a v takom rozsahu ako je to uvedené na sporných\nfaktúrach.\n44. Správny súd konštatuje, že z dokazovania správcu dane vyplynulo, že realizáciu predmetných\na posudzovaných obchodov iným platiteľom dane potvrdzujú v zásade jedine predložené faktúry a\ntvrdenia žalobcu. Vzhľadom na uvedené preto z pohľadu správneho súdu daňové orgány po vykonanom\ndokazovaní dôvodne spochybnili, že zdaniteľné plnenia dodali žalobcovi ním deklarovaní dodávatelia,\nu ktorých by v súvislosti s týmto dodaním vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH.\nDaňové orgány preniesli dôkazné bremeno ohľadom splnenia jednej z hmotnoprávnych podmienok\npráva na odpočítanie dane opätovne na žalobcu. Žalobcovi boli pochybnosti správcu dane v priebehu\nkonania zrejmé, kedy bol preukázateľne opakovane vyzývaný na predloženie dokladov na preukázanie\nsvojich tvrdení deklarovaných na faktúrach a na vysvetlenia. Správca dane písomne ešte pred\nvydaním protokolu podrobne oboznámil žalobcu s kontrolnými zisteniami spolu s špecifikovanými\npochybnosťami a výzvou na predloženie dôkazov (výzva č. 101108750/2020 z 01.07.2020). Aj napriek\nsvojmu vyjadreniu, žalobca nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce skutočné naplnenie\nzákonných podmienok uvedených v § 49 zákona o DPH. V písomnom oznámení o kontrolných\nzisteniach a aj v protokole správca dane podrobne špecifikoval nepresnosti a nezhody, ktoré zistil,\nnajmä vyplývajúce z faktúr predkladaných žalobcom v porovnaní s faktúrami získanými od subjektov\noznačovaných žalobcom za dodávateľov (Adept School s. r. o., AUTOSERVIS QUATRO, s. r. o.), ako aj\npochybnosti vyplývajúce z vyjadrení A. C. a D. E. zo spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s. r. o. a D. D.\nI. zo spoločnosti Adept School s. r. o. v porovnaní s obsahom faktúr predložených žalobcom, informácie\nzískané prostredníctvom Kriminálneho úradu finančnej správy, či informácie získané z daňovej kontroly\nrobené v spoločnosti Adept School s. r. o. Ďalej spolu s protokolom zaslal správca dane žalobcovi\nvýzvu na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole, ku ktorému sa žalobca vyjadril až po lehote a ani\nrelevantné dôkazy nedoložil. Súd má za to, že správca dane v oznámení o kontrolných zisteniach\nako aj v protokole jasne uviedol, že nie len, že má pochybnosti, ale aj v čom spočívajú a, že\nnemá preukázanú reálnosť uskutočnených zdaniteľných obchodov, čím preniesol dôkazné bremeno na\nžalobcu. Žalobca ani dodatočne ďalšími dôkazmi neodstránil pochybnosti správcu dane. Správny súd,\nvychádzajúc z vyššie uvedeného a zo zistení správcu dane konštatuje, že žalobca nepreukázal, že mu\nbola služba dodaná inou zdaniteľnou osobou, pričom žalobca ani iného (možného) dodávateľa v pozícii\nzdaniteľnej osoby netvrdil ani nepreukazoval, a teda v danom prípade nebolo potrebné zaoberať sa\notázkou, či deklarované plnenia nemohli byť zabezpečené subdodávateľsky. V posudzovanej veci bolo aj\ns poukazom na vyššie popísané aspekty a mechanizmus prenosu dôkazného bremena medzi správcom\ndane a daňovým subjektom na žalobcovi, aby relevantným spôsobom (nielen formálnymi dokladmi faktúrou) preukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku na odpočítanie dane v príslušnom zdaňovacom\nobdobí, t. j. že deklarované zdaniteľné plnenie, ktorého existencia nebola spochybnená, dodal žalobcovi\niný platiteľ dane. Dôkazné bremeno, ktorým bol žalobca v predmetnom daňovom konaní zaťažený, preto\nsprávny súd považuje za primerané, pretože pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na dopočet dane, možno\nod neho spravodlivo požadovať, aby vedel vysvetliť, preukázať (či už predložením alebo označením\ndôkazov) podstatu ním realizovaného obchodného vzťahu. S ohľadom na vyššie uvedené správny\nsúd považuje za nedôvodnú námietku žalobcu, že ho správca dane neprimerane zaťažil dôkazným\nbremenom bez splnenia si povinnosti opakovane ho vyzvať k súčinnosti a k vysvetleniu predložených\ndôkazov a na odstránenie pochybností.\n45. Námietku žalobcu, že správca dane pri výkone kontroly nedostatočne zistil skutočný stav, správny\nsúd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správca dane viedol dokazovanie v zmysle zásady objektívnej pravdy,\n\nsnažil sa presne a úplne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral podklady a dôkazy nevyhnutné pre\nrozhodnutie, použil aj vyjadrenia konateľov iných daňových subjektov. Správny súd má za to, že žalobca\nv daňovom konaní a ani v žalobe neuviedol také dôkazy a argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť\nzávery správcu dane o tom, že žalobca nepreukázal nadobudnutie tovarov a služieb od dodávateľov\n(Adept School s. r. o. a AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.) v kontrolovanom zdaňovacom období.\n46. Námietka žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu pre nevykonanie výsluchu ním\nnavrhovaných svedkov je nedôvodnou, rovnako ako aj námietka ohľadom nevypočutia svedkyne D. D. I.\nv jeho prítomnosti. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že menovaná nebola v administratívnom\nkonaní vypočúvaná ako svedok, ale správca dane použil len dokumenty získané v súvislosti s inou\ndaňovou kontrolou ohľadom iného daňového subjektu (Adept School s. r. o. ), v ktorom bola menovaná\nkonateľkou. Správca dane použil len dokumenty ako dôkaz a so zistenými skutočnosťami oboznámil\naj žalobcu. Obdobne správca dane postupoval aj pri spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.\nUvedený postup je v súlade s § 24 ods. 4 daňového poriadku. Pokiaľ právny zástupca žalobcu na\npojednávaní zdôraznil námietku, podstatou ktorej bola otázka, či je možné využiť výsluch svedka\nz iného konania (správneho či trestného) ako listinný dôkaz, resp. či sa takýmto postupom nemarí\núčel prítomnosti dotknutého subjektu pri výsluchu, ktorým je kontrola realizovaného procesného úkonu,\ntak správny súd túto námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú. Postup daňových orgánov, v rámci\nktorého využívajú svedecké výpovede určitých subjektov z iných konaní, v dôsledku čoho výpoveď\npoužijú v rámci dokazovania ako listinný dôkaz, je v súlade s daňovým poriadkom, pričom takýto\npostup daňových orgánov je potvrdený aj rozhodovacou činnosťou súdov (napr. rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp.zn. 8Sžf/70/2015, rozsudky kasačného súdu sp.zn. 8Sžfk/76/2020, sp.zn. 1Sfk/63/2022, či\nrozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/39/2019-80). Pre účely daňového konania možno z pohľadu\nsprávneho súdu použiť aj svedecké výpovede získané orgánmi činnými v trestnom konaní ako listinný\ndôkaz, pretože v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku možno ako dôkaz použiť všetko, čo môže\nprispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané\nv rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov,\nsvedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o\nmiestnom zisťovaní, o ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady\nk nim. Zákon vymenúva dôkazy len demonštratívne. Použité svedecké výpovede získané od orgánov\nčinných v trestnom konaní, resp. v inom správnom konaní nemožno považovať za dôkaz použitý v\nrozpore s daňovým poriadkom. K uvedenému je však z pohľadu správneho súdu potrebné dodať, že\ntieto musia byť súčasťou administratívneho spisu, a teda daňový subjekt musí mať možnosť oboznámiť\nsa s ich obsahom a k tomuto obsahu sa aj vyjadriť. Správny súd má z administratívneho spisu za\npreukázané, že tento obsahoval uvedené listinné dôkazy a daňovému subjektu nič nebránilo oboznámiť\nsa s ich obsahom a k tomuto sa aj vyjadriť. Pokiaľ právny zástupca žalobcu na pojednávaní tvrdil,\nže môže byť znemožnený účel kontroly, o aký ide v prípade možnosti daňového subjektu zúčastniť\nsa výsluchu svedka, tak správny súd uvádza, že pokiaľ by žalobca aj mal prípadnú pochybnosť\no hodnovernosti obsahu týchto dôkazov, tak v priebehu daňového konania mal možnosť oboznámiť sa\ns ich obsahom a vyjadriť sa k nemu, teda mohol namietať pochybnosti ohľadom ich hodnovernosti, čo by\nnaplnilo žalobcom tvrdený ,,kontrolný účel“. Vzhľadom na to, že žalobca takéto pochybnosti v priebehu\ndaňového konania ani nenaznačil, uvedená žalobná námietka prednesená na pojednávaní sa okrem jej\nnedôvodnosti javí aj ako účelová.\n47. Námietku žalobcu o nevypočutí H. B. ako svedka ohľadom jeho vedenia účtovníctva v spoločnosti\nAdept School s.r.o vyhodnotil správny súd tiež ako nedôvodnú. Správca dane pri preverovaní vychádzal\nz výpovedí konateľov deklarovaných dodávateľov, pričom H. B. nebol v rozhodnom čase osobou\nsplnomocnenou zastupovať niektorého z deklarovaných dodávateľov. Pokiaľ H. B. mal vystupovať ako\nkonateľ spoločnosti ENVIRO s.r.o., s ktorou mal žalobca spolupracovať v iných zdaňovacích obdobiach,\nsprávny súd poukazuje na to, že v prípade preverovaného zdaňovacieho obdobia február 2017 neboli\npreverované žalobcove obchody so spoločnosťou ENVIRO s.r.o. Z administratívneho spisu vyplynulo, že\np. B. využil právo nepodať vysvetlenie už pred KÚFS z dôvodu, že by si mohol privodiť nebezpečenstvo\ntrestného stíhania, ako aj tá skutočnosť, že p. B. sa už v rámci daňovej kontroly spoločnosti ENVIRO,\ns. r. o. nedostavil ako jej konateľ k správcovi dane. Okrem uvedeného správca dane vzal do úvahy\nčestné vyhlásenie p. B. o vytopení účtovníctva v prípade dodávateľa AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.\na taktiež daňové orgány vo svojich rozhodnutiach poukázali aj na okolnosti vedenia účtovníctva touto\nosobou v spoločnosti Adept School s.r.o – s p. B. spoločnosť nemala žiadnu zmluvu, spolupracovali\nna základe odporúčania jeho priateľky, ktorá bola žiačkou Adept School s.r.o. Nevykonanie výsluchu\n\np. B. z pohľadu správneho súdu nemalo vplyv na zákonnosť rozhodnutia správcu dane v spojení\ns napadnutým rozhodnutím žalovaného.\n48. Námietku o nesprávnom vyhodnotení dôkazov považuje súd za nedôvodnú z nasledovných\ndôvodov: daňový poriadok určuje procesný postup daňového orgánu, ktorý je povinný vykonať z\nvlastnej iniciatívy také dokazovanie, ktoré môže prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci,\na to aj bez návrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu\nvykoná, a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou\nsprávnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú,\nči vykonané dôkazy postačujú alebo či treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď\ndokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte.\nV rámci dokazovania posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a tiež\nvyhodnocuje ich vierohodnosť. Žalobca na svoju obranu uviedol všetky dôkazy, ktoré predložil správcovi\ndane, ale z administratívneho spisu súdu vyplynulo, že medzi nimi nie sú žiadne relevantné dôkazy,\nktoré by vyvrátili tvrdenia konateľov dodávateľov, že tovar ani služby žalobcovi neposkytli a ani dôkazy,\nktorými by napríklad zdôvodnil, prečo mal v jeho predložených faktúrach uvádzané iné čísla účtov a\nbánk ohľadom úhrad.\n49. Správny súd dal za pravdu daňovým orgánom pri ich zdôvodnení, prečo nevykonali žalobcom\nnavrhovaný dôkaz v podobe miestneho zisťovania a uvádza, že daňovými orgánmi bolo spochybnené\ndodanie tovaru a služieb od deklarovaných dodávateľov, nie existencia plnenia, preto miestne zisťovanie\nu žalobcu v tomto smere nie je spôsobilé zmeniť doterajšie výsledky dokazovania a prípadne by\nzdokladovalo len existujúci tovar resp. službu, ale nie to, že tieto boli dodané konkrétnymi dodávateľmi.\n50. Námietka žalobcu, že sa správca dane nezaoberal ním predloženými dôkazmi, je nedôvodná.\nZ obsahu administratívneho spisu ako aj prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia\nžalovaného je zrejmé, že správca dane sa podrobne zaoberal dôkazmi, ktoré mu boli v rámci daňového\na vyrubovacieho konania predložené, vyhodnocoval ich jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach,\nporovnával jednotlivé získané dôkazy. To, že dôkazy správca dane nevyhodnotil podľa predstáv žalobcu,\nnemôže byť hodnotené ako vada konania správcu dane.\n51. S ohľadom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že žalobné námietky neboli spôsobilé\nspochybniť zákonnosť a vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutia daňových\norgánov vychádzajú z riadne zisteného skutkového stavu, sú jasné, zrozumiteľné a obsahujú všetky\nzákonné náležitosti. Daňové orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlili, ktoré\nskutočnosti nepovažovali za preukazné, z ktorých dôkazov vychádzali a akými úvahami sa pri hodnotení\ndôkazov riadili a ako právnu vec posúdili. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že v danom\nprípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných\nobchodov, osobitne vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnej podmienky spočívajúcej v tom, že zdaniteľné\nplnenie mu bolo dodané iným platiteľom dane – osobou registrovanou pre DPH, pričom v dôsledku\nuvedeného možno taktiež konštatovať, že u osôb, ktoré boli žalobcom označené ako dodávatelia,\nnevznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH, čím nebola splnená ani základná podmienka\npre vznik práva na odpočet dane. Správny súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutia sú vydané v súlade\nso zákonom o DPH v spojení s daňovým poriadkom a z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že\ndokazovanie bolo vykonané náležite a v hodnotení dôkazov správcu dane ako aj žalovaného, správny\nsúd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv\nna zákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.\n52. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobca po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby doplnil vo\nsvojej replike nové žalobné body (bod 15 odôvodnenia tohto rozsudku), na ktoré správny súd v zmysle\n§ 62 ods. 1 SSP v spojení s § 134 ods. 1 SSP neprihliadal.\n53. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s\n§ 175\nods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli,\nžiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.\n54. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0\n139 ods. 4 SSP).\n\n(§\n\nPoučenie:\nČíslo: 100830106/2018\n\n2\n\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v\nBratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:f2306680-0a09-4193-abb1-f10c8d5ce691", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.452.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 452/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 452/2021 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.452.2021.1"}, {"guid": "ussr:9eab838a-cc01-4adf-ae1e-f14f7f840828", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 377/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 1073, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1"}, {"guid": "ussr:f7cef055-482b-46ac-962b-39f2bd4deabf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 705/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 876, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1"}, {"guid": "ussr:d26c949e-be9f-4e20-bdac-3231f4a01a4f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.2.2015.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 2/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 2/2015 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.2.2015.1"}, {"guid": "ussr:88d3a4d3-6e2f-433b-8ab5-5cd8bddcb285", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:4. US.479.2013.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 479/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 479/2013 z 25. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-25", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:4. US.479.2013.1"}, {"guid": "0097cf6c-609a-48d0-80c2-d941db9c2fc3:93f5f6eb-3348-4141-8a56-1a786dbcb2c8", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200060.1", "spisova_znacka": "1Sfk/63/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/63/2022 z 28. 3. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-03-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200060.1"}, {"guid": "b7200d69-6814-4bde-abde-296de151c44d:ea8739bc-cd65-43fb-9069-1eacfaa6b5df", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:2020200118.1", "spisova_znacka": "5Sfk/8/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/8/2022 z 27. 9. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-09-27", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:2020200118.1"}], "citovane_v": []}