Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-15S/14/2021 z 5. 12. 2024 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 5. decembra 2024, sp. zn. NR-15S/14/2021, ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200154.2 Správny súd v Bratislave | NR-15S/14/2021 | ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200154.2 | 2024-12-05 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: vyhláška č. 536/2009 Z. z. Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 388/2009 Z. z., ktorou sa vydáva Mýtny poriadok, zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2c319a8-28ca-44a0-ab0e-8c1b9cd6492d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200154.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave NR-15S/14/2021 4021200154 05. 12. 2024 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200154.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: Financ Development, s.r.o., so sídlom Pezinská 11, 901 01 Malacky, IČO: 45 481 202, zastúpeného: Advokátska kancelária Ivan Švec, s.r.o., so sídlom Nám. Martina Benku 15, 811 07 Bratislava, IČO: 36 864 196, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100160070/2021 zo dňa 29.01.2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia 1. U žalobcu bola vykonaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2018. Na základe výsledkov daňovej kontroly v nadväzujúcom vyrubovacom konaní Daňový úrad Nitra, pobočka Levice (ďalej len „správca dane“) prvým rozhodnutím č. 102276429/2019 zo dňa 02.10.2019 vyrubil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane v sume 7 856,52 Eur za zdaňovacie obdobie máj 2018. Uvedené rozhodnutie bolo následne rozhodnutím žalovaného č. 100747467/2020 zo dňa 03.04.2020 zrušené a vec bola vrátená správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. 2. Následne bolo vydané druhé rozhodnutie správcu dane č. 101205089/2020 zo dňa 21.07.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 536/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 7 856,52 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018 tak, že daň vyrubenú podaným daňovým priznaním vo výške 441,08 Eur zvýšil na daň zistenú správcom dane vo výške 8 297,60 Eur. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že po vyhodnotení dôkazov (svedeckých výpovedí, kontrolných výkazov, medzinárodnej výmeny informácií, vyjadrenia daňového subjektu vo vyrubovacom konaní) dospel k záveru, že dodanie tovaru a služby tak, ako je uvedené vo faktúrach predložených správcovi dane žalobcom prijatých od spoločnosti TOET s.r.o., ktorých predmetom bolo nasledovné plnenie (platba za tovar elektronické zariadenia - alarmy, konvektomat a upratovacie služby), nebolo reálne uskutočnené. Konštatoval, že tým, že si žalobca uplatnil v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2018 odpočítanie DPH z tovarov a služieb, pri ktorých nebolo preukázané dodanie tovaru a služby v zmysle § 8 a vznik daňovej povinnosti v zmysle §19 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) porušil ustanovenie § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. 3. Na podklade žalobcom podaného odvolania rozhodoval žalovaný v odvolacom konaní a vydal rozhodnutie č. 100160070/2021 zo dňa 29.01.2021, právoplatné dňa 03.02.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ a spolu s prvostupňovým rozhodnutím aj ako „napadnuté rozhodnutia“), ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že nakoľko žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili závery správcu dane a dodávateľom nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia, žalobcovi nevzniklo zákonné právo odpočítať daň z predmetných faktúr podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca tým, že si uplatnil odpočítanie dane na základe predmetných faktúr, splnil iba jednu zo základných podmienok, oprávňujúcich ho daň odpočítať, a to § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH - mal faktúry vyhotovené podľa § 71 tohto zákona. Druhú zákonnú podmienku ustanovenú v § 49 ods. 1 zákona o DPH žalobca nesplnil, pretože nepreukázal, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH z titulu dodania tovaru, čím nebola naplnená ani podstata, t. j. predmet DPH. Konštatoval, že za súčasného stavu existujúcich dôkazov absentujú práve tie dôkazy, ktoré by preukázali, že faktúry, ktoré boli predmetom uplatneného nároku na odpočítanie dane, sú vystavené na základe reálne uskutočneného dodania tovaru a služieb dodávateľom a sú vedené v záznamoch k DPH u dodávateľa. Ak si totiž daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované na faktúre, čiže v deklarovanom rozsahu, a to práve osobou uvedenou na faktúre. II. Správna žaloba 4. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.03.2021, doručenou Krajskému súdu v Nitre toho istého dňa, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia spolu s prvostupňovým rozhodnutím, a tiež aby vec bola vrátená správcovi dane na ďalšie konanie. Dôvody na zrušenie napadnutých rozhodnutí videl v tom, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“). 5. Žalobca namietal, že žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie napriek tomu, že správca dane sa s vytýkanými nedostatkami od žalovaného z prvého rozhodnutia žalovaného nevysporiadal (že neuviedol, z ktorých dôkazov tvrdenie správcu dane obsiahnuté v prvom rozhodnutí vyplýva, že z neho nevyplývajú dôvody, pre ktoré správca dane vykonal nahliadnutie do spisu spoločnosti Linters clothes, s.r.o., ČR, týkajúceho sa daňovej kontroly za mesiac 9/2018 a čo správca dane z nahliadnutia do uvedeného spisu zistil a čo preveroval) a ani následné prvostupňové rozhodnutie nedáva odpovede na žalovaným vytýkané nedostatky. 6. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný v rámci konania o odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu vôbec nebral do úvahy skutočnosť, že všetky, tak formálne ako aj faktické podmienky pre odpočítanie dane boli v rámci reálnych možností žalobcu preukázané a súčasne žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán konanie žalobcu vyhodnotili ako podozrenie z daňového podvodu bez toho, aby prezentovali jediný dôkaz o tomto tvrdení. Uviedol pritom, že ak je cieľom správcu dane zamietnuť daňovému subjektu právo na odpočet dane z pridanej hodnoty pre podozrenie z podvodu, resp. zneužitia práva, dôkazné bremeno je plne na správcovi dane. Nestačí len spochybniť obchodnú transakciu, ale je potrebné preukázať, že daňový subjekt o podvode/ zneužití práva vedel alebo mohol vedieť. Pokiaľ správca dane nevie jednoznačne preukázať podvod, resp. zneužitie práva daňovému subjektu, pochybnosti o obchode na strane správcu dane nemôžu byť dôvodom zamietnutia práva na odpočítanie DPH pre porušenie § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH (s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/52/2016). 7. K záveru žalovaného, že žalobca si dodávateľa vybral sám, a preto mal vynaložiť všetky potrebné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z podnikateľskej zodpovednosti, žalobca uviedol, že postupoval v rámci zásady poctivého obchodného styku a všetky dostupné informácie o obchodnom partnerovi mal k dispozícii. Navyše zákon a ani napr. správca dane expressis verbis nestanovujú „balík“ informácií, ktorým je daňový subjekt povinný pred uzavretím jednotlivého obchodného prípadu disponovať, aby v rámci prípadnej následnej kontroly nebolo možné obchodný prípad zo strany správcu dane spochybňovať. 8. Žalobca ďalej poukazoval na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí vo všeobecnosti a s tým súvisiacu judikatúru, čo nakoniec prepojil so skutočnosťou, že pokiaľ správca dane, prípadne žalovaný vo svojich rozhodnutiach naznačujú podvod, prípadne zneužitie práva, čoho dôsledkom je neuznanie odpočítania DPH, je nevyhnutné, aby takéto konanie riadne odôvodnili a preukázali, že daňový subjekt o podvode/ zneužití práva vedel alebo mohol vedieť, nakoľko ide o zásadnú námietku. III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania 9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.03.2022 zotrval na svojich záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť. Zároveň zopakoval veľkú časť svojho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Konštatoval, že správca dane do odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia uviedol všetky dôkazy, ktoré vyhodnotil, na základe ktorých dospel k svojim záverom, a teda nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie a prvé rozhodnutie správcu dane sú identické. K námietkam žalobcu ohľadne podvodného konania uviedol, že správca dane preverovaním obchodných transakcií získal podozrenie, že žalobca mohol byť účastníkom podvodného konania a vo vyjadrení podrobnejšie rozoberal aj otázku podvodného konania či zneužitia práva a súvisiacej judikatúry. Ohľadom dôkazného bremena prisvedčil zisteniam správcu dane, že žalobca nepreukázal ním tvrdené obchodné transakcie (dodanie tovarov) od deklarovaných spoločností. Napokon konštatoval, že nakoľko žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili závery správcu dane a dodávateľom nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia, daňovému subjektu nevzniklo zákonné právo odpočítať daň z predmetných faktúr podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. 10. V replike zo dňa 25.05.2022 žalobca uviedol, že pokiaľ preberací doklad, faktúra a následne vyjadrenie samotného predávajúceho nie je pre žalovaného dostatočným preukázaním nadobudnutia tovaru, potom je na mieste uvažovať, či zo strany správcu dane a žalovaného nejde o šikanu s cieľom nepriznať žalobcovi nárok na odpočet DPH. Napadnuté rozhodnutia nešpecifikujú a neuvádzajú vôbec žiadne dôkazy, ktoré správcu dane ako aj žalovaného viedli k záveru o neposkytovaní upratovacích služieb spoločnosťou TOET s.r.o. žalovanému. Opäť namietal aj nepreukázanú vedomosť žalobcu o podvodnom konaní. 11. Žalovaný nevyužil právo vyjadriť sa duplikou v súdom stanovenej lehote. IV. Relevantná právna úprava 12. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP, „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 13. Podľa § 190 SSP, „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“ 14. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety a ods. 2 zákona o DPH (v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia 03.02.2021): „(1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.“ 15. Podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH: „(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“ 16. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“ V. Právne posúdenie veci správnym súdom 17. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie senátu 6S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s rozvrhom práce na rok 2024 v znení dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4 účinného od 21.05.2024 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 8S správneho súdu. 18. Nakoľko správna žaloba bola podaná dňa 26.03.2021, t. j. konanie bolo začaté a neskončené do 30.06.2023, správny súd s odkazom na § 493e SSP v platnom znení v tomto súdnom konaní postupuje a rozhoduje podľa SSP v znení účinnom do 30.06.2023. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP), a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. 19. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov, v rámci ktorých žalobca primárne napádal nevysporiadanie sa správcu dane s vytýkanými nedostatkami žalovaným, namietal, že preukázal všetky podmienky na odpočítanie dane v rámci svojich reálnych možností, že podozrenie z daňového podvodu nebolo preukázané a napadnuté rozhodnutia považoval za nedostatočne odôvodnené. 20. Žalobca namietal, že on predložil všetky jemu dostupné dôkazy, svoje dôkazné bremeno vyčerpal (faktúry, preberacie protokoly, dodací list, výpoveď p. A. potvrdzujúca spoluprácu so spoločnosťou TOET s.r.o., kontrolný výkaz), ako aj to, že daňové orgány nepopísali vykonané dôkazy, ani závery z nich získané, ergo neuviedli, z ktorých dôkazov vyplývajú ich tvrdenia. Správny súd na preverenie uvedeného zistil z administratívneho spisu a z obsahu napadnutého rozhodnutia nasledovné závery daňových orgánov vyplývajúce z vykonaného dokazovania popísané v napadnutom rozhodnutí. 21. Z miestneho zisťovania vykonaného za účelom preverenia obstaraného tovaru od dodávateľa TOET s.r.o. vyplynulo, že v prevádzke sa nenachádzalo zariadenie (elektrický konvektomat), pretože podľa vyjadrenia daňového subjektu tento tovar bol v rámci záručnej doby vrátený na reklamáciu dodávateľovi, k čomu mal žalobca predložiť príslušné doklady, ktoré na výzvu správcu dane nepredložil. Na výsluch dodávateľa TOET s.r.o. sa dostavila splnomocnená zástupkyňa spoločnosti Návrat & Partners, s.r.o. B. C. A., ktorá odpovedala na otázky správcu dane vo všeobecnosti, nevedela konkrétne uviesť napr. kto vystavil faktúry, kto vykonával upratovacie a údržbové činnosti pre daňový subjekt, nevedela, či spoločnosť TOET s.r.o. má zamestnancov, nevedela od koho nakúpili konvektomat a pod. Na výzvu správcu dane na vyjadrenie sa k reklamácii sa konateľka žalobcu D. A. dostavila k správcovi dane a uviedla, že reklamácia bola vybavená v tom zmysle, že vadu nie je možné odstrániť a následne bol vystavený dobropis na sumu -8 452,08 EUR; správca dane preto zaviazal žalobcu na predloženie evidencie DPH za zdaňovacie obdobie 12/2018, kde bude daň priznaná. Z predložených účtovných dokladov dodávateľa TOET s.r.o. správca dane zistil, že dodávateľom tovaru pre neho bola spoločnosť East Company s.r.o., ktorej sa zaslané predvolanie vrátilo ako zásielka s poznámkou „adresát neznámy“. Správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej aj len „MVI“) do Českej republiky, na spoločnosť East Company s.r.o. a požiadal o vypočutie konateľky spoločnosti E. E.. Český správca dane v odpovedi uviedol, že výzvu si daná osoba neprevzala, bola doručená uplynutím lehoty, pričom na adrese trvalého pobytu je nekontaktná, poštu nikto nepreberá a nie je možné preveriť požadované obchodné transakcie. Správca dane vykonal aj výsluch konateľa spoločnosti TOET s.r.o., p. F. G., ktorý pri ústnom pojednávaní nevedel uviesť, či tovar /konvektomat/ zo spornej faktúry bol predaný daňovému subjektu, uviedol, že tovar bol nakúpený od spoločnosti East Company s.r.o., v tom období bol funkčný, avšak asi po troch dňoch nefungoval. Tovar bol vrátený predávajúcemu a peniaze boli poslané späť na bankový účet. Konateľ nevedel potvrdiť obchodné vzťahy v zdaňovacom období máj 2018 so žalobcom. Okrem iného uviedol, že mal autonehodu, po ktorej si nevie spomenúť na niektoré skutočnosti, avšak potvrdil, že porozumel otázkam a ako uviedol, nemal problém na ne odpovedať. Správca dane preveroval aj dodávateľov spoločnosti East Company s.r.o. - spoločnosť Intellect Company, s.r.o., ktorej konateľa vypočul, ako aj MANGOS s.r.o., ktorých konateľov sa nepodarilo predvolať na výsluchy ani prostredníctvom MVI. Správca dane ďalej uviedol, že tovar uvedený na faktúre č. 20180053 bol podľa vyjadrenia žalobcu dodaný spoločnosti Linters clothes s.r.o., pričom nahliadnutím do spisu tohto daňového subjektu zistil, že žiadosťou o MVI správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu u daňového subjektu za iné zdaňovacie obdobie zistil, že nebolo možné preveriť dodanie tovaru v predmetnej spoločnosti z dôvodu, že je nekontaktná, nekomunikuje so správcom dane, nepredložila žiadne doklady. Ďalej sa opätovne vykonalo pojednávanie, na ktorom konateľka žalobcu D. A. uviedla, že žalobca vyčerpal všetky dôkazy aj svoje dôkazné bremeno a nevie predložiť ďalšie. Na základe popísaných a vykonaných dôkazov teda správca dane dospel k záveru, že dodanie tovarov a služieb, deklarované na faktúrach vystavených spoločnosťou TOET s.r.o., z ktorých si daňový subjekt uplatnil odpočet DPH v sume 7 856,52 EUR, nebolo reálne uskutočnené. Žalovaný ako odvolací orgán uviedol, že správca dane do prvostupňového rozhodnutia uviedol všetky dôkazy, ktoré vyhodnotil, na základe ktorých dospel k záverom, aj uviedol ďalšie skutočnosti v zmysle § 63 ods. 5 daňového poriadku. Z uvedeného vyplýva, že nie je pravdou, že by daňové orgány neuviedli, z čoho vyplývajú ich závery, alebo že by nepopísali vykonané dokazovanie a závery z neho plynúce. 22. Správny súd vyhodnotil námietky žalobcu ohľadom nevysporiadania sa v prvostupňovom rozhodnutí s nedostatkami formulovanými odvolacím daňovým orgánom (týkajúcimi sa neuvedenia, z ktorých dôkazov tvrdenie správcu dane vyplýva, či neuvedenia dôvodov a zistení z nahliadnutia do spisu spoločnosti Linters clothes, s.r.o.,) za nedôvodné. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí odpovedal na dané námietky žalobcu v tom zmysle, že správca dane postupoval v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu a v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol všetky dôkazy, ktoré vyhodnotil a na základe ktorých dospel k svojim záverom, a to aj ohľadom miestneho zisťovania u dodávateľa TOET s.r.o., aj ohľadom dôvodu a zistenia z nazretia do spisu odberateľa spoločnosti Linters clothes, s.r.o. (pozri v bode 21. vyššie), teda ich absencia sa nepotvrdila. 23. Súd nemohol dať za pravdu tvrdeniu žalobcu, že preukázal všetky podmienky na odpočítanie dane v rámci svojich reálnych možností, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno a preukázal tak splnenie podmienok na odpočítanie dane. Čo sa týka materiálnych podmienok, správny súd sa zhoduje s názormi daňových orgánov, že z hľadiska dôkazného bremena daňového subjektu ich splnenie nestačí len formálne deklarovať predložením vystavenej faktúry, ale v prípade vznesenia dôvodných pochybností správcom dane je tieto potrebné zo strany daňového subjektu aj preukázať. Z vykonaného dokazovania a priebehu daňovej kontroly vyplýva, že správca dane po predložení daňových dokladov a vykonaní dokazovania vzniesol dôvodné pochybnosti o splnení materiálnej podmienky práva na odpočítanie dane a preniesol dôkazné bremeno vyhodnotením dokazovania a závermi spochybňujúcimi doklady predložené žalovaným opäť na žalobcu (pozri v bode 21. vyššie), ktorý už ďalej nič nepredkladal, nesprávne za danej situácie považoval prvotne predložené doklady za dostačujúce, a preto vo výsledku dôkazné bremeno neuniesol. Správny súd má za to, že daňové orgány jasne popísali vykonané dôkazy a závery o nepreukázaní dodania tovarov a služieb v zmysle predložených faktúr. 24. Ak žalobca narážal na preukazovanie podvodu alebo zneužitia práva zo strany daňových orgánov, tieto jednak žiadny takýto záver v napadnutých rozhodnutiach nedovodili, a pokiaľ skúmali, či náhodou nemohlo ísť aj o daňový podvod a preverovali aj ďalších dodávateľov, v tejto súvislosti správny súd uvádza, že skúmanie obchodného reťazca automaticky nevylučuje možný záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. Správne orgány môžu skúmať súčasne splnenie hmotnoprávnych podmienok aj daňový podvod, rozhodujúce sú závery, ktoré z toho vyplynú, ale hlavne záver daňových orgánov, čo považujú za dôvod nepriznania odpočtu dane a v tomto prípade to bol jediný záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. 25. Zároveň dáva správny súd do pozornosti, že nekontaktnosť subdodávateľov nebola kladená žalobcovi na ťarchu. Jej výsledkom však je, že sa ani z iných zdrojov (z ďalších článkov obchodného reťazca) nepodarilo zistiť také skutočnosti, ktoré by, aj napriek dôkaznej núdzi žalobcu ako aj nedostatočnosti dôkazov predložených dodávateľom žalobcu, boli spôsobilé obnoviť hodnovernosť listinných podkladov predložených žalobcom. 26. Rovnako súd nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu o vyhodnotení daňových orgánov o podozrení z daňového podvodu bez toho, aby prezentovali jediný dôkaz o takomto tvrdení či o nemožnosti tvrdiť nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane v prípade nepreukázania podvodu, resp. zneužitia práva správcom dane. Súd poukazuje na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval závery, že keďže žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili závery správcu dane a dodávateľom nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia, žalobcovi nevzniklo zákonné právo odpočítať daň z predmetných faktúr podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Daňový subjekt tým, že si uplatnil odpočítanie dane na základe predmetných faktúr, splnil iba jednu zo zákonných podmienok, oprávňujúcich ho daň odpočítať, a to ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH - že mal vyhotovené faktúry podľa § 71 tohto zákona. Druhú zákonnú podmienku stanovenú v § 49 ods. 1 zákona o DPH žalobca nesplnil, pretože nepreukázal, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH z titulu dodania tovaru, čím nebola naplnená ani podstata DPH. Záver žalovaného jasne spočíval v nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH, pričom súd neidentifikoval, že by bolo zo strany daňových orgánov žalobcovi nepriznané právo na odpočet dane z dôvodu účasti na daňovom podvode či zneužitia práva. Právna argumentácia žalobcu ohľadom daňového podvodu nekorešponduje odôvodneniu napadnutého rozhodnutia, pretože žalobcovi nebol nepriznaný odpočet dane z dôvodu účasti na daňovom podvode. 27. Správny súd napokon nepovažoval za dôvodné ani námietky žalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré jednak formuloval najmä v kontexte na nepreukázanie daňového podvodu, ktorý ako správny súd vyššie vysvetlil, v tomto prípade žalovaný ani netvrdil. Za ďalšie správny súd má za to, že žalovaný sa dostatočne vysporiadal so všetkými podstatnými odvolacími námietkami, ako aj svojimi skutkovými a právnymi závermi, ktoré zodpovedajú § 63 ods. 5 daňového poriadku. 28. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov, neprisvedčil námietkam žalobcu týkajúcim sa nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, nedostatočného zistenia skutkového stavu, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 29. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať a iba výnimočne, pričom takéto dôvody súd nevzhliadol. 30. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.