{"guid": "a00b0149-6ac2-4aec-9e1d-52bb313a7afb:d2c319a8-28ca-44a0-ab0e-8c1b9cd6492d", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200154.2", "spisova_znacka": "NR-15S/14/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-15S/14/2021 z 5. 12. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 5. decembra 2024, sp. zn. NR-15S/14/2021, ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200154.2", "identifikacne_cislo": "4021200154", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-12-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/536", "nazov": "vyhláška č. 536/2009 Z. z. Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 388/2009 Z. z., ktorou sa vydáva Mýtny poriadok", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/536", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/536-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2c319a8-28ca-44a0-ab0e-8c1b9cd6492d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200154.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200154.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200154.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-15S/14/2021\n4021200154\n05. 12. 2024\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2024:4021200154.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek\nsenátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu:\nFinanc Development, s.r.o., so sídlom Pezinská 11, 901 01 Malacky, IČO: 45 481 202, zastúpeného:\nAdvokátska kancelária Ivan Švec, s.r.o., so sídlom Nám. Martina Benku 15, 811 07 Bratislava, IČO:\n36 864 196, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974\n01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100160070/2021 zo dňa\n29.01.2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII.\n\nŽalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia\n1. U žalobcu bola vykonaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za\nzdaňovacie obdobie máj 2018. Na základe výsledkov daňovej kontroly v nadväzujúcom vyrubovacom\nkonaní Daňový úrad Nitra, pobočka Levice (ďalej len „správca dane“) prvým rozhodnutím č.\n102276429/2019 zo dňa 02.10.2019 vyrubil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel\ndane v sume 7 856,52 Eur za zdaňovacie obdobie máj 2018. Uvedené rozhodnutie bolo následne\nrozhodnutím žalovaného č. 100747467/2020 zo dňa 03.04.2020 zrušené a vec bola vrátená správcovi\ndane na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n2. Následne bolo vydané druhé rozhodnutie správcu dane č. 101205089/2020 zo dňa 21.07.2020\n(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 536/2009\nZ. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 7 856,52 Eur na\ndani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018 tak, že daň vyrubenú podaným daňovým\npriznaním vo výške 441,08 Eur zvýšil na daň zistenú správcom dane vo výške 8 297,60 Eur. Správca\ndane v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že po vyhodnotení dôkazov (svedeckých výpovedí,\nkontrolných výkazov, medzinárodnej výmeny informácií, vyjadrenia daňového subjektu vo vyrubovacom\nkonaní) dospel k záveru, že dodanie tovaru a služby tak, ako je uvedené vo faktúrach predložených\nsprávcovi dane žalobcom prijatých od spoločnosti TOET s.r.o., ktorých predmetom bolo nasledovné\nplnenie (platba za tovar elektronické zariadenia - alarmy, konvektomat a upratovacie služby), nebolo\nreálne uskutočnené. Konštatoval, že tým, že si žalobca uplatnil v daňovom priznaní za zdaňovacie\nobdobie máj 2018 odpočítanie DPH z tovarov a služieb, pri ktorých nebolo preukázané dodanie tovaru a\nslužby v zmysle § 8 a vznik daňovej povinnosti v zmysle §19 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej\n\nhodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) porušil ustanovenie § 49 ods. 1, § 49\nods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.\n3. Na podklade žalobcom podaného odvolania rozhodoval žalovaný v odvolacom konaní a vydal\nrozhodnutie č. 100160070/2021 zo dňa 29.01.2021, právoplatné dňa 03.02.2021 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“ a spolu s prvostupňovým rozhodnutím aj ako „napadnuté rozhodnutia“), ktorým potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že nakoľko žalobca\nnepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili závery správcu dane a dodávateľom nebolo\npreukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia, žalobcovi nevzniklo zákonné právo odpočítať daň z\npredmetných faktúr podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca tým, že si uplatnil odpočítanie dane na\nzáklade predmetných faktúr, splnil iba jednu zo základných podmienok, oprávňujúcich ho daň odpočítať,\na to § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH - mal faktúry vyhotovené podľa § 71 tohto zákona. Druhú\nzákonnú podmienku ustanovenú v § 49 ods. 1 zákona o DPH žalobca nesplnil, pretože nepreukázal,\nže dodávateľovi vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH z titulu dodania tovaru,\nčím nebola naplnená ani podstata, t. j. predmet DPH. Konštatoval, že za súčasného stavu existujúcich\ndôkazov absentujú práve tie dôkazy, ktoré by preukázali, že faktúry, ktoré boli predmetom uplatneného\nnároku na odpočítanie dane, sú vystavené na základe reálne uskutočneného dodania tovaru a služieb\ndodávateľom a sú vedené v záznamoch k DPH u dodávateľa. Ak si totiž daňový subjekt uplatňuje nárok\nna odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli\nreálne uskutočnené tak, ako sú deklarované na faktúre, čiže v deklarovanom rozsahu, a to práve osobou\nuvedenou na faktúre.\nII. Správna žaloba\n4. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.03.2021, doručenou Krajskému súdu v Nitre toho istého dňa, domáhal\npreskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia spolu s prvostupňovým rozhodnutím,\na tiež aby vec bola vrátená správcovi dane na ďalšie konanie. Dôvody na zrušenie napadnutých\nrozhodnutí videl v tom, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie\nskutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1\npísm. c/, d/, e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej\nlen „SSP“).\n5. Žalobca namietal, že žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie napriek tomu, že správca dane\nsa s vytýkanými nedostatkami od žalovaného z prvého rozhodnutia žalovaného nevysporiadal (že\nneuviedol, z ktorých dôkazov tvrdenie správcu dane obsiahnuté v prvom rozhodnutí vyplýva, že z neho\nnevyplývajú dôvody, pre ktoré správca dane vykonal nahliadnutie do spisu spoločnosti Linters clothes,\ns.r.o., ČR, týkajúceho sa daňovej kontroly za mesiac 9/2018 a čo správca dane z nahliadnutia do\nuvedeného spisu zistil a čo preveroval) a ani následné prvostupňové rozhodnutie nedáva odpovede na\nžalovaným vytýkané nedostatky.\n6. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný v rámci konania o odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu\nvôbec nebral do úvahy skutočnosť, že všetky, tak formálne ako aj faktické podmienky pre odpočítanie\ndane boli v rámci reálnych možností žalobcu preukázané a súčasne žalovaný ako aj prvostupňový\nsprávny orgán konanie žalobcu vyhodnotili ako podozrenie z daňového podvodu bez toho, aby\nprezentovali jediný dôkaz o tomto tvrdení. Uviedol pritom, že ak je cieľom správcu dane zamietnuť\ndaňovému subjektu právo na odpočet dane z pridanej hodnoty pre podozrenie z podvodu, resp. zneužitia\npráva, dôkazné bremeno je plne na správcovi dane. Nestačí len spochybniť obchodnú transakciu,\nale je potrebné preukázať, že daňový subjekt o podvode/ zneužití práva vedel alebo mohol vedieť.\nPokiaľ správca dane nevie jednoznačne preukázať podvod, resp. zneužitie práva daňovému subjektu,\npochybnosti o obchode na strane správcu dane nemôžu byť dôvodom zamietnutia práva na odpočítanie\nDPH pre porušenie § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH (s poukazom na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/52/2016).\n7. K záveru žalovaného, že žalobca si dodávateľa vybral sám, a preto mal vynaložiť všetky potrebné\nopatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z podnikateľskej zodpovednosti, žalobca uviedol, že postupoval v\nrámci zásady poctivého obchodného styku a všetky dostupné informácie o obchodnom partnerovi mal k\ndispozícii. Navyše zákon a ani napr. správca dane expressis verbis nestanovujú „balík“ informácií, ktorým\n\nje daňový subjekt povinný pred uzavretím jednotlivého obchodného prípadu disponovať, aby v rámci\nprípadnej následnej kontroly nebolo možné obchodný prípad zo strany správcu dane spochybňovať.\n8. Žalobca ďalej poukazoval na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí vo všeobecnosti a s tým súvisiacu\njudikatúru, čo nakoniec prepojil so skutočnosťou, že pokiaľ správca dane, prípadne žalovaný vo svojich\nrozhodnutiach naznačujú podvod, prípadne zneužitie práva, čoho dôsledkom je neuznanie odpočítania\nDPH, je nevyhnutné, aby takéto konanie riadne odôvodnili a preukázali, že daňový subjekt o podvode/\nzneužití práva vedel alebo mohol vedieť, nakoľko ide o zásadnú námietku.\nIII. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania\n9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.03.2022 zotrval na svojich záveroch\nuvedených v napadnutom rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť. Zároveň zopakoval veľkú časť svojho\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Konštatoval, že správca dane do odôvodnenia prvostupňového\nrozhodnutia uviedol všetky dôkazy, ktoré vyhodnotil, na základe ktorých dospel k svojim záverom,\na teda nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie a prvé rozhodnutie správcu\ndane sú identické. K námietkam žalobcu ohľadne podvodného konania uviedol, že správca dane\npreverovaním obchodných transakcií získal podozrenie, že žalobca mohol byť účastníkom podvodného\nkonania a vo vyjadrení podrobnejšie rozoberal aj otázku podvodného konania či zneužitia práva\na súvisiacej judikatúry. Ohľadom dôkazného bremena prisvedčil zisteniam správcu dane, že žalobca\nnepreukázal ním tvrdené obchodné transakcie (dodanie tovarov) od deklarovaných spoločností.\nNapokon konštatoval, že nakoľko žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili\nzávery správcu dane a dodávateľom nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia, daňovému\nsubjektu nevzniklo zákonné právo odpočítať daň z predmetných faktúr podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH.\n10. V replike zo dňa 25.05.2022 žalobca uviedol, že pokiaľ preberací doklad, faktúra a následne\nvyjadrenie samotného predávajúceho nie je pre žalovaného dostatočným preukázaním nadobudnutia\ntovaru, potom je na mieste uvažovať, či zo strany správcu dane a žalovaného nejde o šikanu s cieľom\nnepriznať žalobcovi nárok na odpočet DPH. Napadnuté rozhodnutia nešpecifikujú a neuvádzajú vôbec\nžiadne dôkazy, ktoré správcu dane ako aj žalovaného viedli k záveru o neposkytovaní upratovacích\nslužieb spoločnosťou TOET s.r.o. žalovanému. Opäť namietal aj nepreukázanú vedomosť žalobcu\no podvodnom konaní.\n11. Žalovaný nevyužil právo vyjadriť sa duplikou v súdom stanovenej lehote.\nIV. Relevantná právna úprava\n12. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP, „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa\ndokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“\n13. Podľa § 190 SSP, „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“\n14. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety a ods. 2 zákona o DPH (v znení účinnom ku dňu právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia 03.02.2021):\n„(1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci\nnadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\n(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.“\n15. Podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH:\n„(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo\nslužbe vznikla daňová povinnosť.\n(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na\ndodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,\nak je daň\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané.“\n\n16. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“\nV. Právne posúdenie veci správnym súdom\n17. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny\nsúd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v\nNitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.\njúna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie\nsenátu 6S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s\nrozvrhom práce na rok 2024 v znení dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4 účinného od 21.05.2024 náhodným\nvýberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 8S správneho súdu.\n18. Nakoľko správna žaloba bola podaná dňa 26.03.2021, t. j. konanie bolo začaté a neskončené do\n30.06.2023, správny súd s odkazom na § 493e SSP v platnom znení v tomto súdnom konaní postupuje\na rozhoduje podľa SSP v znení účinnom do 30.06.2023. Správny súd ako súd príslušný na konanie,\npo vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou\nosobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené\nnáležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho\nspisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v\nspojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc\nzo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu\nzisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok vec prejednal bez\nnariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP), a po preskúmaní veci dospel\nk záveru, že žaloba je nedôvodná.\n19. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov, v rámci\nktorých žalobca primárne napádal nevysporiadanie sa správcu dane s vytýkanými nedostatkami\nžalovaným, namietal, že preukázal všetky podmienky na odpočítanie dane v rámci svojich reálnych\nmožností, že podozrenie z daňového podvodu nebolo preukázané a napadnuté rozhodnutia považoval\nza nedostatočne odôvodnené.\n20. Žalobca namietal, že on predložil všetky jemu dostupné dôkazy, svoje dôkazné bremeno vyčerpal\n(faktúry, preberacie protokoly, dodací list, výpoveď p. A. potvrdzujúca spoluprácu so spoločnosťou TOET\ns.r.o., kontrolný výkaz), ako aj to, že daňové orgány nepopísali vykonané dôkazy, ani závery z nich\nzískané, ergo neuviedli, z ktorých dôkazov vyplývajú ich tvrdenia. Správny súd na preverenie uvedeného\nzistil z administratívneho spisu a z obsahu napadnutého rozhodnutia nasledovné závery daňových\norgánov vyplývajúce z vykonaného dokazovania popísané v napadnutom rozhodnutí.\n21. Z miestneho zisťovania vykonaného za účelom preverenia obstaraného tovaru od dodávateľa TOET\ns.r.o. vyplynulo, že v prevádzke sa nenachádzalo zariadenie (elektrický konvektomat), pretože podľa\nvyjadrenia daňového subjektu tento tovar bol v rámci záručnej doby vrátený na reklamáciu dodávateľovi,\nk čomu mal žalobca predložiť príslušné doklady, ktoré na výzvu správcu dane nepredložil. Na výsluch\ndodávateľa TOET s.r.o. sa dostavila splnomocnená zástupkyňa spoločnosti Návrat & Partners, s.r.o.\nB. C. A., ktorá odpovedala na otázky správcu dane vo všeobecnosti, nevedela konkrétne uviesť napr.\nkto vystavil faktúry, kto vykonával upratovacie a údržbové činnosti pre daňový subjekt, nevedela, či\nspoločnosť TOET s.r.o. má zamestnancov, nevedela od koho nakúpili konvektomat a pod. Na výzvu\nsprávcu dane na vyjadrenie sa k reklamácii sa konateľka žalobcu D. A. dostavila k správcovi dane\na uviedla, že reklamácia bola vybavená v tom zmysle, že vadu nie je možné odstrániť a následne\nbol vystavený dobropis na sumu -8 452,08 EUR; správca dane preto zaviazal žalobcu na predloženie\nevidencie DPH za zdaňovacie obdobie 12/2018, kde bude daň priznaná. Z predložených účtovných\ndokladov dodávateľa TOET s.r.o. správca dane zistil, že dodávateľom tovaru pre neho bola spoločnosť\nEast Company s.r.o., ktorej sa zaslané predvolanie vrátilo ako zásielka s poznámkou „adresát neznámy“.\nSprávca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej aj len „MVI“) do Českej republiky,\nna spoločnosť East Company s.r.o. a požiadal o vypočutie konateľky spoločnosti E. E.. Český správca\n\ndane v odpovedi uviedol, že výzvu si daná osoba neprevzala, bola doručená uplynutím lehoty, pričom\nna adrese trvalého pobytu je nekontaktná, poštu nikto nepreberá a nie je možné preveriť požadované\nobchodné transakcie. Správca dane vykonal aj výsluch konateľa spoločnosti TOET s.r.o., p. F. G.,\nktorý pri ústnom pojednávaní nevedel uviesť, či tovar /konvektomat/ zo spornej faktúry bol predaný\ndaňovému subjektu, uviedol, že tovar bol nakúpený od spoločnosti East Company s.r.o., v tom období\nbol funkčný, avšak asi po troch dňoch nefungoval. Tovar bol vrátený predávajúcemu a peniaze boli\nposlané späť na bankový účet. Konateľ nevedel potvrdiť obchodné vzťahy v zdaňovacom období\nmáj 2018 so žalobcom. Okrem iného uviedol, že mal autonehodu, po ktorej si nevie spomenúť na\nniektoré skutočnosti, avšak potvrdil, že porozumel otázkam a ako uviedol, nemal problém na ne\nodpovedať. Správca dane preveroval aj dodávateľov spoločnosti East Company s.r.o. - spoločnosť\nIntellect Company, s.r.o., ktorej konateľa vypočul, ako aj MANGOS s.r.o., ktorých konateľov sa nepodarilo\npredvolať na výsluchy ani prostredníctvom MVI. Správca dane ďalej uviedol, že tovar uvedený na faktúre\nč. 20180053 bol podľa vyjadrenia žalobcu dodaný spoločnosti Linters clothes s.r.o., pričom nahliadnutím\ndo spisu tohto daňového subjektu zistil, že žiadosťou o MVI správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu\nu daňového subjektu za iné zdaňovacie obdobie zistil, že nebolo možné preveriť dodanie tovaru v\npredmetnej spoločnosti z dôvodu, že je nekontaktná, nekomunikuje so správcom dane, nepredložila\nžiadne doklady. Ďalej sa opätovne vykonalo pojednávanie, na ktorom konateľka žalobcu D. A. uviedla,\nže žalobca vyčerpal všetky dôkazy aj svoje dôkazné bremeno a nevie predložiť ďalšie. Na základe\npopísaných a vykonaných dôkazov teda správca dane dospel k záveru, že dodanie tovarov a služieb,\ndeklarované na faktúrach vystavených spoločnosťou TOET s.r.o., z ktorých si daňový subjekt uplatnil\nodpočet DPH v sume 7 856,52 EUR, nebolo reálne uskutočnené. Žalovaný ako odvolací orgán uviedol,\nže správca dane do prvostupňového rozhodnutia uviedol všetky dôkazy, ktoré vyhodnotil, na základe\nktorých dospel k záverom, aj uviedol ďalšie skutočnosti v zmysle § 63 ods. 5 daňového poriadku.\nZ uvedeného vyplýva, že nie je pravdou, že by daňové orgány neuviedli, z čoho vyplývajú ich závery,\nalebo že by nepopísali vykonané dokazovanie a závery z neho plynúce.\n22. Správny súd vyhodnotil námietky žalobcu ohľadom nevysporiadania sa v prvostupňovom rozhodnutí\ns nedostatkami formulovanými odvolacím daňovým orgánom (týkajúcimi sa neuvedenia, z ktorých\ndôkazov tvrdenie správcu dane vyplýva, či neuvedenia dôvodov a zistení z nahliadnutia do spisu\nspoločnosti Linters clothes, s.r.o.,) za nedôvodné. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí odpovedal na\ndané námietky žalobcu v tom zmysle, že správca dane postupoval v súlade s právnym názorom\nodvolacieho orgánu a v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol všetky dôkazy, ktoré vyhodnotil\na na základe ktorých dospel k svojim záverom, a to aj ohľadom miestneho zisťovania u dodávateľa\nTOET s.r.o., aj ohľadom dôvodu a zistenia z nazretia do spisu odberateľa spoločnosti Linters clothes,\ns.r.o. (pozri v bode 21. vyššie), teda ich absencia sa nepotvrdila.\n23. Súd nemohol dať za pravdu tvrdeniu žalobcu, že preukázal všetky podmienky na odpočítanie\ndane v rámci svojich reálnych možností, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno a preukázal tak splnenie\npodmienok na odpočítanie dane. Čo sa týka materiálnych podmienok, správny súd sa zhoduje s názormi\ndaňových orgánov, že z hľadiska dôkazného bremena daňového subjektu ich splnenie nestačí len\nformálne deklarovať predložením vystavenej faktúry, ale v prípade vznesenia dôvodných pochybností\nsprávcom dane je tieto potrebné zo strany daňového subjektu aj preukázať. Z vykonaného dokazovania\na priebehu daňovej kontroly vyplýva, že správca dane po predložení daňových dokladov a vykonaní\ndokazovania vzniesol dôvodné pochybnosti o splnení materiálnej podmienky práva na odpočítanie\ndane a preniesol dôkazné bremeno vyhodnotením dokazovania a závermi spochybňujúcimi doklady\npredložené žalovaným opäť na žalobcu (pozri v bode 21. vyššie), ktorý už ďalej nič nepredkladal,\nnesprávne za danej situácie považoval prvotne predložené doklady za dostačujúce, a preto vo výsledku\ndôkazné bremeno neuniesol. Správny súd má za to, že daňové orgány jasne popísali vykonané dôkazy\na závery o nepreukázaní dodania tovarov a služieb v zmysle predložených faktúr.\n24. Ak žalobca narážal na preukazovanie podvodu alebo zneužitia práva zo strany daňových orgánov,\ntieto jednak žiadny takýto záver v napadnutých rozhodnutiach nedovodili, a pokiaľ skúmali, či náhodou\nnemohlo ísť aj o daňový podvod a preverovali aj ďalších dodávateľov, v tejto súvislosti správny\nsúd uvádza, že skúmanie obchodného reťazca automaticky nevylučuje možný záver o nesplnení\nhmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. Správne orgány môžu skúmať súčasne splnenie\nhmotnoprávnych podmienok aj daňový podvod, rozhodujúce sú závery, ktoré z toho vyplynú, ale hlavne\nzáver daňových orgánov, čo považujú za dôvod nepriznania odpočtu dane a v tomto prípade to bol jediný\n\nzáver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a)\na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.\n25. Zároveň dáva správny súd do pozornosti, že nekontaktnosť subdodávateľov nebola kladená\nžalobcovi na ťarchu. Jej výsledkom však je, že sa ani z iných zdrojov (z ďalších článkov obchodného\nreťazca) nepodarilo zistiť také skutočnosti, ktoré by, aj napriek dôkaznej núdzi žalobcu ako aj\nnedostatočnosti dôkazov predložených dodávateľom žalobcu, boli spôsobilé obnoviť hodnovernosť\nlistinných podkladov predložených žalobcom.\n26. Rovnako súd nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu o vyhodnotení daňových orgánov\no podozrení z daňového podvodu bez toho, aby prezentovali jediný dôkaz o takomto tvrdení\nči o nemožnosti tvrdiť nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane v prípade\nnepreukázania podvodu, resp. zneužitia práva správcom dane. Súd poukazuje na to, že žalovaný\nv napadnutom rozhodnutí konštatoval závery, že keďže žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy,\nktoré by vyvrátili závery správcu dane a dodávateľom nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného\nplnenia, žalobcovi nevzniklo zákonné právo odpočítať daň z predmetných faktúr podľa § 49 ods. 1\nzákona o DPH. Daňový subjekt tým, že si uplatnil odpočítanie dane na základe predmetných faktúr,\nsplnil iba jednu zo zákonných podmienok, oprávňujúcich ho daň odpočítať, a to ustanovenie § 51 ods. 1\npísm. a/ zákona o DPH - že mal vyhotovené faktúry podľa § 71 tohto zákona. Druhú zákonnú podmienku\nstanovenú v § 49 ods. 1 zákona o DPH žalobca nesplnil, pretože nepreukázal, že dodávateľovi\nvznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH z titulu dodania tovaru, čím nebola\nnaplnená ani podstata DPH. Záver žalovaného jasne spočíval v nesplnení hmotnoprávnych podmienok\npre odpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH, pričom súd neidentifikoval, že by bolo\nzo strany daňových orgánov žalobcovi nepriznané právo na odpočet dane z dôvodu účasti na daňovom\npodvode či zneužitia práva. Právna argumentácia žalobcu ohľadom daňového podvodu nekorešponduje\nodôvodneniu napadnutého rozhodnutia, pretože žalobcovi nebol nepriznaný odpočet dane z dôvodu\núčasti na daňovom podvode.\n27. Správny súd napokon nepovažoval za dôvodné ani námietky žalobcu o nedostatočnom odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia, ktoré jednak formuloval najmä v kontexte na nepreukázanie daňového\npodvodu, ktorý ako správny súd vyššie vysvetlil, v tomto prípade žalovaný ani netvrdil. Za ďalšie správny\nsúd má za to, že žalovaný sa dostatočne vysporiadal so všetkými podstatnými odvolacími námietkami,\nako aj svojimi skutkovými a právnymi závermi, ktoré zodpovedajú § 63 ods. 5 daňového poriadku.\n28. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia, ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných\nbodov, neprisvedčil námietkam žalobcu týkajúcim sa nesprávneho právneho posúdenia veci,\nnepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, nedostatočného zistenia skutkového stavu, a\nvychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov, žalobu ako nedôvodnú\npodľa § 190 SSP zamietol.\n29. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy\nkonania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo na\nnáhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať a iba výnimočne,\npričom takéto dôvody súd nevzhliadol.\n30. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote 30 dní odo dňa\njeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 145 ods. 2 písm. a/ SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)\noznačenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\n\nSSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body\nmožno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,\nak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a)\nmá sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa §\n6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}