Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-15S/61/2020 z 19. 9. 2024
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 19. septembra 2024, sp. zn. NR-15S/61/2020, ECLI:SK:SpSBA:2024:4020200464.3
Správny súd v Bratislave | NR-15S/61/2020 | ECLI:SK:SpSBA:2024:4020200464.3 | 2024-09-19 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, SSP, zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, zákon č. 152/1995 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách, zákon č. 152/1995 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách, zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/57f49884-4f8c-4721-adfb-269905ce636c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:4020200464.3

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
NR-15S/61/2020
4020200464
19. 09. 2024
JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M
ECLI:SK:SpSBA:2024:4020200464.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej
LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, F., právne zastúpený: advokátkou JUDr. Ľubicou
Masárovou, AK so sídlom Landererova 6, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 101204223/2020 zo dňa 21.07.2020, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave žalobu

z a m i e t a.

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi

n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:
Odôvodnenie
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Nitra (ďalej aj „správca dane“) vykonal u daňového subjektu A. B. C. - PROJEKTMARKET (ďalej len „daňový subjekt“ alebo „žalobca“) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2015, daňová kontrola začala dňa 22.07.2016.
2. Správca dane prerušil výkon daňovej kontroly od 10.05.2017 do 29.12.2017. O výsledku daňovej
kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 100419558/2018 zo dňa 20.02.2018 (ďalej aj len „protokol
z daňovej kontroly“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie doručený žalobcovi dňa 21.02.2018, ktorý
sa vyjadril podaním zo dňa 29.06.2018. Výkon vyrubovacieho konania bol prerušený rozhodnutím č.
102651898/2018 zo dňa 20.12.2018 na obdobie od 27.12.2018 do 26.02.2019, kedy pominuli prekážky
prerušenia, následne opätovne rozhodnutím č. 100938117/2019 zo dňa 23.04.2019 a to od 26.04.2019
do 06.06.2019, kedy pominuli prekážky prerušenia. Vo vyrubovacom konaní správca dane tri krát žiadal
druhostupňový orgán o predĺženie lehoty na rozhodnutie vo veci vyrubovacieho konania, vždy mu bola
lehota predĺžená o 3 mesiace. Správca dane v rámci vyrubovacieho konania spísal s daňovým subjektom
zápisnicu o ústnom pojednávaní ohľadom priebehu a výsledkoch dokazovania vo vyrubovacom konaní
dňa 18.07.2019; dňa 24.09.2019 zápisnicu o ústnom pojednávaní vo veci prerokovania pripomienok
k protokolu z daňovej kontroly a k výsledkom dokazovania zisteným správcom dane vo vyrubovacom
konaní.

3. Správca dane rozhodnutím č. 102288514/2019 zo dňa 03.10.2019 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi
ako daňovému subjektu určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 148.077,12 eur na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015, znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015 zo sumy 149.998,44 eur na sumu 1.921,32 eur
daňovému subjektu.
4. Správca dane odôvodnil rozhodnutie tým, že žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru osobou
uvedenou na faktúre ako dodávateľ a tým ani splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie
dane. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane vyplýva, žalobca si v zdaňovacom
období november 2015 uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1, 2 písm.
a), § 51 ods. 1písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalej aj len „zákon o DPH“) za dodanie tovaru :
a) od dodávateľa NUBAKO s.r.o. (pôvodne do 01.06.2016 bol obchodný názov: Konex SK plus s.r.o.,
Štúrova 271,Nitra), Karpatské námestie 10A, Bratislava, IČO: 36 789 712 (ďalej aj len „NUBAKO s.r.o.
“) z faktúr s predmetom dodávky tovaru kuracie rezne BR: fa č. 50123/15 zo dňa 13.11.2015 na sumu
71.305,92 eur (cena bez DPH 59.421,60 eur, DPH 11.884,32 eur), fa č. 50125/15 zo dňa 19.11.2015 na
sumu 65.126,40 eur (cena bez DPH 54.272 eur, DPH 10.854,40 eur), z fa č. 50126/15 zo dňa 25.11.2015
na sumu 66.780 eur (cena bez DPH 55.650 eur, DPH 11.130 eur), z fa č. 50127/15 zo dňa 25.11.2015
na sumu 66.780 eur (cena bez DPH 55.650 eur, DPH 11.130 eur), z fa č. 50128/15 zo dňa 27.11.2015
na sumu 66.780 eur (cena bez DPH 55.650 eur, DPH 11.130 eur), z fa č. 50130/15 zo dňa 30.11.2015
na sumu 67.314,24 eur (cena bez DPH 56.095,20 eur, DPH 11.219,04 eur) a z fa č. 50131/15 zo dňa
30.11.2015 na sumu 69.947,28 eur (cena bez DPH 58.289,40 eur, DPH 11.657,88 eur), t. j. DPH celkovo
vo výške 79.005,64 eur (ďalej aj len „sporné faktúry NUBAKO s.r.o.“);
b) od dodávateľa A.P.P.I spol. s r.o., Voznica 130, 966 81 Voznica, IČO: 47219254 ( ďalej aj len
„A.P.P.I spol. s r.o.“) z faktúr s predmetom dodávky tovaru mrazené kuracie prsia: fa č. 201500125 zo
dňa 18.11.2015 na sumu 71.296,85 eur (cena bez DPH 59.414,04 eur, DPH 11.882,81 eur), z fa č.
201500127 zo dňa 27.11.2015 na sumu 67.536 eur (cena bez DPH 56.280 eur, DPH 11.256 eur) a z fa
č. 201500130 zo dňa 30.11.2015 na sumu 66.109,44 eur (cena bez DPH 55.091,20 eur, DPH 11.018,24
eur), t. j. DPH celkovo vo výške 34.157,05 eur (ďalej aj len „sporné faktúry A.P.P.I spol. s r.o.“);
c) od dodávateľa DANER GASTRO s. r. o., Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, IČO: 35779951 (ďalej len
„DANER GASTRO s. r. o.“) z faktúr s predmetom dodávky tovaru kuracie prsia mrazené a kuracie prsia
SEARA mrazené: fa č. 2015123 zo dňa 03.11.2015 na sumu 73.154,59 eur (cena bez DPH 60.962,16
eur, DPH 12.192,43 eur), fa č. 2015127 zo dňa 18.11.2015 na sumu 68.292 eur (cena bez DPH 56.910
eur, DPH 11.382 eur), a z fa č. 2015128 zo dňa 25.11.2015 na sumu 68.040 eur (cena bez DPH 56.700
eur, DPH 11.340 eur), t. j. DPH celkovo vo výške 34.914,43 eur (ďalej aj len „sporné faktúry DANER
GASTRO s. r. o.“).
5. Z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 22.07.2016 spísal správca dane
so žalobcom zápisnicu o ústnom pojednávaní, žalobca odovzdal na USB nosiči požadované dáta a
súvislosti s prevzatím ďalších dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly za preverované
obdobie bola spísaná zápisnica o vykonaní úkonu dňa 08.12.2016.
5.1. Z obsahu správy Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Žiar nad Hronom (ďalej len
„RVPS“) vyžiadanej správcom dane vyplýva, že spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. doručila dňa 12.01.2015
oznámenie o registrácii okrem iného aj potravín súvisiacich s ich umiestnením na trh, ale nemá v ich
pôsobnosti žiadnu schválenú prevádzku, nie je v systéme nahlasovania zásielok a do toho času žiadnu
zásielku produktu živočíšneho pôvodu z iného členského štátu EU nenahlásil. Regionálna veterinárna
a potravinová správa Nitra oznámila správcovi dane, že spoločnosť Konex Sk plus s.r.o. nie je v
súčasnosti registrovaná na účely obchodovania s potravinami, nemá schválenú prevádzkareň, ktorá
zaobchádza, pripravuje alebo produkuje produkty živočíšneho pôvodu, do IS portálu nahlasoval zásielky
od 31.08.2015 do 26.11.2015. Regionálna veterinárna a potravinová správa Bratislava v odpovedi k
subjektu DANER GASTRO s. r. o. uviedla, že je registrovaný ako sprostredkovateľ špecializovaný na
obchod s potravinami a produktmi živočíšneho pôvodu medzi dodávateľmi alebo pre maloobchodné
prevádzkarne, nahlasoval zásielky v období od 11.03.2015 do 27.08.2015. Správca dane nahliadol
do spisov viacerých daňových subjektov (NUBAKO s.r.o., LIŠKA Slovakia s.r.o., MIRKOM s.r.o. a
ML TRADE EU s. r. o., DANER GASTRO s. r. o., A.P.P.I spol. s r.o.), vyhotovil si z nich fotokópie
relevantných dokladov a spísal o tom úradné záznamy. Správca dane spísal dňa 12.01.2018 zápisnicu
o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo oboznámiť žalobcu so zistenými skutočnosťami v

priebehu daňovej kontroly, s pochybnosťami o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených
dokladov a údajov v nich uvedených a vyjadrenie žalobcu k zisteniam a k oznámeným pochybnostiam.
Žalobca sa k uvedeným zisteniam vyjadril v podaní zo dňa 15.02.2018. Dňa 30.01.2018 bola spísaná
zápisnica o nahliadnutí do spisu žalobcom a dňa 02.02.2018 úradný záznam o nahliadnutí do spisu jeho
splnomocnenou zástupkyňou.
5.2. V protokole z daňovej kontroly bolo okrem iného uvedené, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z
dodávateľských faktúr dodávateľov NUBAKO s.r.o. (predtým Konex SK plus s.r.o.), A.P.P.I spol. s r.o. a
DANER GASTRO s.r.o., ale u týchto subjektov nebola preukázaná reálnosť samotného dodania tovaru
osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľ a bolo zistené, že dodanie tovaru sa nemohlo uskutočniť
podľa tvrdenia žalobcu, čím porušil § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH z dôvodu,
že uplatnil právo odpočítať daň z faktúr, pri ktorých neboli splnené podmienky na odpočítanie dane.
6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a žalovaný rozhodnutím č.
101204223/2020 zo dňa 21.07.2020 ( ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4
daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie konštatujúc, že správca dane vykonal dostatočné
dokazovanie, stotožnil sa s jeho závermi.
6.1. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí podrobne zopakoval úkony vykonané správcom dane, žiadosti
o medzinárodnú výmenu daňových informácií (ďalej len „ žiadosť o MVI“) a odpovede, správne úvahy zo
zistení. Konštatoval, že nezistil žiadny rozpor postupu správcu dane s právnymi predpismi, stotožnil sa
s právnym záverom správcu dane. Ak si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
z dodávateľských faktúr znejúcich na tuzemských dodávateľov NUBAKO s.r.o., (Konex SK plus s.r.o.),
A.P.P.I spol. s r.o., DANER GASTRO s. r. o., musel byť schopný preukázať reálny obsah dodávok,
samotné podanie daňového priznania nemôže byť dôkazom nadobudnutia tovaru od dodávateľa. Pokiaľ
nie je možné u deklarovaného obchodného partnera náležite a hodnoverne overiť doklady predložené
kontrolovaným daňovým subjektom a skutočnosti v nich uvedené, sú tieto doklady nepreukazné. Na
preukázanie hodnovernosti dodania tovaru od dodávateľov nestačilo doloženie faktúry, ale že bol tovar
skutočne dodaný v deklarovanom rozsahu (druhu, množstve a kvalite) práve týmto dodávateľom.
Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že nemal preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľných
obchodov dodávateľmi uvedenými na faktúrach a tým aj nepreukázaný vznik daňovej povinnosti.
Aj po doplnení dokazovania v rámci vyrubovacieho konania nemal správca dane za preukázané,
že na jednotlivých stupňoch dodávateľského reťazca bol reálne dodaný tovar v zmysle dokladov.
Podľa žalovaného sa správca dane vysporiadal s každým návrhom žalobcu a v prípade nevykonania
navrhovaných svedeckých výpovedí a dôkazov odôvodnil ich nevykonanie, pritom sa zaoberal sa aj
vierohodnosťou pôvodu faktúr.
6.2. Námietku žalobcu o nepredložení chronologického zoznamu listín v spise označil žalovaný
za nedôvodnú, lebo daňový poriadok ani jeho interné predpisy neustanovujú správcovi dane
povinnosť predkladať daňovému subjektu spísaný obsah spisu alebo čísla spisu. Žalovaný vyhodnotil
za nedôvodnú aj námietku žalobcu o nezákonnosti dôkazov - zápisníc č. 20740027/2015 a č.
100598325/2017 a stotožnil sa s názorom správcu dane, že žalobca nemal byť prečo upovedomený
o vypočutí svedka z dôvodu, že tieto zápisnice boli spísané v úplne inom konaní. Správca
dane neposudzoval povinnosť daňového subjektu nahlasovať zásielky pre Regionálne veterinárne
a potravinové správy, len poukazoval na to, že s potravinami môžu obchodovať len registrované
subjekty v schválených prevádzkach príslušnou veterinárnou správou a povinnosť registrácie sa
vzťahuje na subjekty obchodujúce s potravinami na akomkoľvek stupni reťazca. Každý, kto vstupuje
do obchodného reťazca s potravinami sa považuje za prevádzkovateľa potravinárskeho podniku a
musí byť na uvedenú činnosť veterinárnou správou registrovaný v zmysle zákona č. 39/2007 Z. z. o
veterinárnej starostlivosti. Nakoľko podľa § 6 ods. 5 písm. c) zákona o potravinách číslo 152/1995 Z.
z. v znení neskorších predpisov je zakázané uvádzať do obehu potraviny neznámeho pôvodu, preto je
daňový subjekt je plne zodpovedný za výber svojich obchodných partnerov. Daňový subjekt je zaťažený
dôkazným bremenom zo zákona a nemôže si túto povinnosť vysvetľovať ako právo požadovať od
správcu dane, aby tento prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní skutočností. Pokiaľ žalobca nebol
spôsobilý preukázať naplnenie zákonných požiadaviek obozretného podnikania, potom poukazovanie
na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ nemá oporu v ním prezentovaných záveroch, lebo žalobca
mal hodnoverne preukázať, na základe akých nerozporuplných a nespochybniteľných podkladov bolo
vykonané dodanie tovaru od nim deklarovaného dodávateľa tovaru. Tento názor nemôže zmeniť ani
tvrdenie žalobcu, že tovar nakúpený od deklarovaných dodávateľov odpredal ďalším subjektom, lebo
predmetom preverovania nie je existencia dodaného tovaru, ale náležitosti zdaniteľného obchodu
zachytené v došlej faktúre, čo sa nepotvrdilo.

II.
Žaloba
7. Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 07.10.2020 na Krajskom súde v Nitre (ďalej aj ako
„krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) domáhal voči žalovanému preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 101204223/2020 zo dňa 21.07.2020 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým
prvostupňové rozhodnutie č. 102288514/2019 zo dňa 03.10.2019 potvrdil. Žiada zrušiť napadnuté
rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c) až f) SSP, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
8. Žalobca namieta, že zistený skutkový stav nie je dostatočný na prijatie záveru, že dodávatelia
mu nedodali tovar deklarovaný na sporných faktúrach a že neuniesol dôkazné bremeno ohľadom
preukázania, že splnil podmienky stanovené v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1
písm. a) zákona o DPH. Namieta, že postupom daňových orgánov došlo k porušeniu viacerých zásad,
tiež aj právo na obhajobu a právo na prístup k informáciám, k porušeniu § 24 ods. 2 daňového poriadku,
postupy boli v rozpore s čl. 2 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
9. Žalobca namieta arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok
dôvodov. Výklad práva žalovaným je v rozpore s smernicou Rady 2006/112/ES, v rozpore s relevantnou
judikatúrou Súdneho dvora EÚ (najmä C-80/11 a C-142/11 Mohagében a Dávid, C-324/11 C. G., C-18/13
Maks Pen, C- 244/14 PPUH Stehcemp, C-563/11, Herst s.r.o. a tiež C-329/18 Altic), v ktorých prípadoch
daňové orgány nespochybňovali existenciu tovaru, resp. uskutočnenie služieb. Žalobca tvrdí, že daňový
orgán nemôže od neho ako zdaniteľnej osoby požadovať preverenie, že osoba, ktorá vystavila faktúru a
spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby, disponovala predmetným tovarom, bola schopná ho dodať a splnila
si povinnosť podať daňové priznanie, uhradiť DPH. Ďalej poukázal na to, že v bode 36 rozhodnutia
SD EÚ č. C-123/14 a bode 35 rozh. SD EÚ rozhodnutí SD EÚ č. C-277/14 je jasne uvedené, že
prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník nevyžaduje, aby strana, na ktorú bol tento
majetok prevedený, ho fyzicky držala, ani aby uvedený majetok bol k nej fyzicky prepravený a/alebo aby
jej bol fyzicky doručený. Absencia dodávateľa právne disponovať s tovarom nemôže vylúčiť dodanie
tovaru v zmysle Smernice o spoločnom systéme DPH, keď tovar je odovzdaný kupujúcemu. Námietku
nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov odôvodňuje
žalobca aj tým, že sa žalovaný riadne nevysporiadal s jeho námietkami ani návrhmi na doplnenie
dokazovania. Namieta hrubé porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov, lebo najprv správca dane
vyhodnotil len dôkazy vykonané pri daňovej kontrole a až v inej časti rozhodnutia vybral len časti z ďalších
vykonaných dôkazov vo vyrubovacom konaní.
10. Žalobca namieta, že daňové orgány vyvodili voči nemu objektívnu zodpovednosť z dôvodu zistenej
nezákonnosti v činnosti subdodávateľov. Žalobca popiera, že by on porušil povinnosti vyplývajúce
mu z potravinárskych predpisov nenahlásením zásielok na RVPS, čím nebola zabezpečená ich
vysledovateľnosť. Avšak pokiaľ by aj porušil túto povinnosť, podľa jeho názoru to nemôže mať vplyv
na uplatnenie práva na odpočítanie dane, lebo zanedbanie náležitej starostlivosti sa skúma vo vzťahu k
spoľahlivosti dodávateľa (C-78/12 Evita-K). Žalobca sa obchodovaniu s mrazenými výrobkami venoval
dlhoročne, preto má za to, že postupoval v súlade s bežnou obchodnou praxou pre danú komoditu
a predložil všetky obvyklé obchodné listiny, aj listiny preukazujúce vysledovateľnosť zásielok. Žalobca
namieta tiež právny záver daňových orgánov o nedodržaní náležitej starostlivosti pri výbere partnerov
(odvolávajúc sa na rozsudok SD EÚ vo veci C- 329/18 Altic). Nariadenia č. 852/2004 a 882/2004
neobsahujú žiadnu povinnosť pre prevádzkovateľa overiť v odvetví potravín, či jeho dodávatelia sú
zaregistrovaní v súlade s požiadavkami týchto nariadení, nevyplýva to ani zo smernice 2006/112.
11. Odvolávajúc a na stanovisko generálneho advokáta vo veci C-189/18 (body 51 až 58)
pri dodávateľoch žalobca namieta, že bolo porušené jeho právo na obhajobu. Správca dane
v prvostupňovom rozhodnutí len odkazoval na protokoly z daňovej kontroly u týchto subjektov a následné
rozhodnutia, ale neuviedol, ktoré skutočnosti boli pre neho zásadné, nešpecifikoval podklady pre vydané
protokoly či rozhodnutia a jemu dokumenty z týchto konaní nesprístupnil, nemohol sa k nim ani vyjadriť.
12. Žalobca namieta, že pri nahliadnutí do spisu mu nikdy nebol predložený chronologický
zažurnalizovaný zoznam listín nachádzajúcich sa v spise, aby vedel posúdiť, či je tento spis kompletný.
Žalobcovi bolo odňaté právo v zmysle § 23 ods. 1 Daňového poriadku nahliadnuť do spisu, nakoľko
nahliadnutie do neúplného spisu, kde si účastník ani nevie overiť jeho úplnosť z dôvodu absencie listín
v spise nie je považované za naplnenie tohto práva, ako práva, ktoré je súčasťou práva na spravodlivý
proces. Tým bolo porušené jeho právo na informácie, ktoré je súčasťou práva na spravodlivý proces.
13. Žalobca namieta, že žalovaný nepostupoval v súlade so zásadou legitímnych očakávaní, lebo v
skutkovo podobných prípadoch žalobca pri obdobných zneniach odôvodnení rozhodnutí správcu dane
raz akceptuje námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia, zruší rozhodnutie správcu dane

(rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX H. I. XX.XX.XXXX, str. 26, za zdaňovacie obdobie máj 2016) a
inokedy ju vyhodnotí ako nedôvodnú (v napadnutom rozhodnutí ide o rovnakú formuláciu odôvodnenia
a to na str. 11, 18-19,28). Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov vidí žalobca aj v absencii správnej úvahy, lebo nevysvetlil prečo sa odchýlil od
doterajšie hodnotenia obdobného postupu správcu dane pri rovnakých námietkach žalobcu v odvolaní.
14. Žalobca pri dodávateľovi Konex SK plus s.r.o. namieta, že správca dane spochybňuje osobu
dodávateľa a nepriznal právo na odpočítanie dane z dôvodu nekontaktnosti dodávateľa v čase
preverovania, spochybnil „zistených“ subdodávateľov Rubano, s.r.o. a ML TRADE EU s.r.o., ktorí boli
v čase preverovania nekontaktní a nepodali daňové priznanie (Rubano), resp. nepriznali nadobudnutie
tovaru z iného čl. štátu (ML TRADE EU). Ďalej že správca dane rozhodnutie založil na tom, že
zásielky neboli nahlásené na RVPS, došlo k porušeniu potravinárskych predpisov a žalobca nekonal
s náležitou starostlivosťou. Nekontaktnosť dodávateľa v čase preverovania pritom nie je objektívnym
dôkazom o nezákonnosti v reťazci dodávateľov a o vedomosti žalobcu o nej, v zistenom reťazci
( RUBANO alebo ML TRADE EU - KONEX SK plus, s.r.o. – žalobca) bola zistená nezákonnosť iba
u subdodávateľov. Správca dane spochybnil nadobudnutie práva nakladať s tovarom ako vlastník a to
žalobcom aj jeho dodávateľom. Nemožnosť overenia skutočností u KONEX SK plus, s.r.o. z dôvodu
jej nekontaktnosti nemôže byť na ťarchu žalobcu. Žalobca namieta, že daňové orgány nevykonali ním
navrhnutý dôkaz - výsluch pána J. ako bývalého konateľa spoločnosti, s ktorým boli dodávky dohodnuté
ani výsluch odberateľov tohto dodávateľa (Ryba Košice, Deák,..), výsluch konateľov subdodávateľských
spoločností, výsluch skladovateľov (Mraziarne Sládkovičovo ,..) a náležite to neodôvodnili. Žalobca
namieta, že daňové orgány porušili právo na spravodlivý proces a právo na obhajobu a rovnosť zbraní,
ak mu odopreli možnosť klásť týmto osobám otázky s odôvodnením, že ich preverenia boli vykonané
v rámci daňových kontrol dodávateľa.
14.1. Dodávateľ Konex SK plus s.r.o. aj A.P.P.L, s.r.o. bol v čase uskutočnenia plnenia registrovaným
platiteľom DPH, za zdaňovacie obdobie roka 2015 podal daňové priznanie a kontrolný výkaz k
DPH, v ktorom deklaroval dodanie tovaru pre žalobcu a odviedol daň vzťahujúcu sa k predmetným
dodávkam. Žalobca namieta, že sa žalovaný náležite nevysporiadal s jeho konkrétnymi námietkami
spochybňujúcimi skutkové aj právne závery správcu dane. Žalobca tvrdí, že zhruba od júla 2015 si
prenajal sklady v Mraziarňach Sládkovičovo, tovar bol nadobúdaný priamo v mraziarňach, kde mal
dodávateľ tiež prenajatý sklad, časť bola predávaná maloodberateľom. Daňový subjekt predložil faktúry,
dodacie listy,
príjemky a výdajky tovaru, vlastnú skladovú evidenciu, evidenciu skladovateľa vo
Vydranoch, skladovú evidenciu skladovateľa Mraziarne Sládkovičovo, doklady preukazujúce dodanie
tovaru odberateľom- uvedené dôkazy neboli správcom dane spochybnené. Správca dane nespochybnil
existenciu plnenia – tovaru a žalovaný nespochybnil, že žalobca bol zdaniteľnou osobou a použil
predmetný tovar na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení, že faktúra má všetky náležitosti a osoba,
ktorá faktúru vystavila bola v danom čase platiteľom DPH. Preto podľa názoru žalobcu splnil podmienky
požadované smernicou 2006/112.
15. Žalobca pri dodávateľovi dodávateľ A.P.P.I, s.r.o. namieta, že správca dane spochybňuje osobu
dodávateľa a nepriznal právo na odpočítanie dane z dôvodu skutočností zistených o subjekte ILANA
s.r.o. (ďalej len „ILANA“) ako dodávateľa pre A.P.P.I, s.r.o., ale správca dane zistil nezákonnosť iba u
subdodávateľa ILANA v reťazci: ILANA - APPI – žalobca a v spise nie je dôkaz, že mal mať vedomosť
o nezákonnej činnosti. Na základe nesplnenia si daňových povinností nemožno dospieť k záveru, že
tovar nedodala ILANA a následne dodávateľ nedodal tovar žalobcovi. Ďalej že správca dane rozhodnutie
založil na tom, že zásielky neboli nahlásené na RVPS, došlo k porušeniu potravinárskych predpisov
a žalobca nekonal s náležitou starostlivosťou. Správca dane spochybnil nadobudnutie práva nakladať
s tovarom ako vlastník a to žalobcom aj jeho dodávateľom. Namieta nevykonanie ním navrhnutého
dôkazu, skladovej evidencie Mraziarne Sládkovičovo (potvrdzujú prijatie tovaru v skladoch od A.P.P.I.).
Podľa žalobcu jeho dodávateľ si splnil všetky daňové povinnosti ohľadom dodaného tovaru, daňové
orgány to aj konštatovali, ale ignorovali pri posudzovaní náležitej starostlivosti žalobcu pri výbere
dodávateľa. Žalobca namieta účelové hodnotenie výsluchu konateľky F., ktorá potvrdila, že obchody
dohadoval p. I.. Žalobca namieta, že daňové orgány sa nevysporiadali s jeho návrhom na vykonanie
dôkazov - zistení z ISFS, či na spoločnosť ILANA vykazovali dodania a či táto spoločnosť priznala vo
svojom KV dodávky pre A.P.P.I. , s.r.o. Ďalej namieta, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces
a obhajobu, lebo boli voči nemu použité informácie z výsluchov osôb, ktoré vykonali iní správcovia dane
vo veciach iných subjektov ( pán D. ako konateľ ILANA), nebolo vyhovené jeho návrhu na výsluch
odberateľov od A.P.P.I., s.r.o. Žalobca namieta, že by nebol zistený pôvod fakturovaného tovaru, lebo
to vyplýva z označenia výrobného závodu, z ktorého tovar pochádzal. Nemožnosť zistenia, cez ktorú
spoločnosť „sa tovar do reťazca dostal“, nemôže spochybňovať reálnosť transakcie medzi žalobcom

a jeho dodávateľom. Žalobca nesúhlasí, aby bol odmietnutý ním predložený záznam z veterinárnej
kontroly tovaru dodávateľa A.P.P.L, s.r.o. za iné obdobie roka 2015 len z dôvodu, že sa netýka
kontrolovaného zdaňovacieho obdobia novembra 2015.
16. Žalobca pri dodávateľovi DANER GASTRO s.r.o. namieta nepriznanie práva na odpočítanie dane z
dodávateľských faktúr pre jeho nekontaktnosť, pre nemožnosť overiť skutočnosti v účtovnej a daňovej
evidencii, pre spochybnenie osoby pána K., ktorá za dodávateľa dohadovala obchody a spochybňovanie
pôvodu tovaru od subdodávateľov. Poukázal na to, že podľa zistení správcu dane tento dodávateľ priznal
dodávku v daňovom priznaní a odviedol z nej DPH. Dodávateľ mal uskladnený tovar v skladoch ICEBERG, skladovateľ tovar vydával žalobcovi na základe pokynov ukladateľa DANER GASTRO s.r.o., časť
tovaru žalobca prevážal do vlastných skladov a predával ho maloodberateľom. Namieta, že správca
dane mnohé jeho dôkazy (pr. výsluch manažérky spoločnosti B. F. a skladníka K. od skladovateľa ICE
BERG SLOVAKIA) nepripustil s odôvodnením, že v pri správe daní sa uplatňuje prejednacia zásada.
Ak by aj došlo k nezákonnosti na strane dodávateľa, žalobca o tom nevedel a ani nemohol vedieť.
III.
Vyjadrenie žalovaného
17. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 09.12.2020 žiadal žalobu zamietnuť, svoje rozhodnutie aj rozhodnutie
správcu dane považuje za zákonné. Správca dane riadne a dostatočne vyhodnotil jednotlivé dôkazy,
postupoval v súlade s § 3 daňového poriadku, zohľadnil všetky navrhnuté a žalobcom predložené
dôkazy. Žalobné námietky žalobcu sa neodlišujú od námietok z odvolania, s ktorým sa dostatočne
zaoberal v napadnutom rozhodnutí. Zotrval na tom, že dôvody, na ktorých správca dane založil odopretie
práva na odpočítanie dane so žalobcom predložených faktúr, nie sú v rozpore s relevantnou judikatúrou
Súdneho dvora EÚ a ani so smernicou Rady 2006/112/ES. Žalovaný súhlasí s názorom správcu dane,
že žalobcom uvádzané rozsudky sú pre toto konanie neopodstatnené, lebo v nich nie sú uvedené
skutočnosti zistené pri daňovej kontrole u žalobcu (pr. žalobcom uvádzaný rozsudok SD C-277/14
PPUH Stehcemp sa týka konania medzi PPUH Stehcemp a poľskou daňovou komorou, ktorá odmietla
uznať právo na odpočet DPH z faktúr, ktoré vystavil neexistujúci dodávateľ). Žalovaný trvá na svojom
stanovisku uvedenom v napadnutom rozhodnutí, a to že vnútroštátna úprava DPH je kompatibilná
s právom EÚ a je vykladaná v súlade s šiestou smernicou Rady 77/388/EHS zo dňa 17.05.1977 a
smernicou Rady 2006 – 112 ES o spoločnom systéme DPH 28.11.2006. Správca dane v zmysle § 24
ods. 4 daňového poriadku využil aj dôkazy získané z činnosti iných správcov dane, neboli získané v
rozpore so všeobecne záväznými predpismi.
18. Žalovaný dáva súdu do pozornosti, že správca dane v odôvodnení rozhodnutia neargumentuje
pojmom „daňový podvod“. Dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane bolo nesplnenie
hmotnoprávnych podmienok na odpočet dane podľa zákona o DPH, t. j. nepreukázanie dodania tovaru,
tak ako to bolo deklarované na sporných faktúrach od dodávateľa uvedeného na faktúrach a tým pádom
nepreukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH. č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
19. Žalovaný považuje za neopodstatnenú námietku žalobcu, že žalovaný nepostupoval rovnako v
podobných veciach odvolávajúc sa na iné rozhodnutie (č. 102355428/2019 z 14.10.2019), lebo
uvedené rozhodnutie sa týkalo kontroly zdaňovacieho obdobia máj 2016 u žalobcu, ale v tomto
napadnutom rozhodnutí správca dane vychádzal z dokazovania a skutočností zistených pri daňovej
kontrole zdaňovacieho obdobia január až december 2015. Podľa názoru žalovaného správca dane
dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie v zmysle § 63 ods. 2 a 5 daňového poriadku.
20. K námietke žalobcu o nepredložení chronologického zoznamu listín v spise žalovaný uviedol,
že daňový poriadok ani interné predpisy Finančného riaditeľstva SR správcovi dane neustanovujú
povinnosť predkladať daňovému subjektu spísaný obsah spisu alebo čísla spisu.
21. Rovnako námietky žalobcu v bodoch 27 až 40 žaloby ohľadom dodávateľa Konex SK plus s.r.o.
považuje žalovaný za nedôvodné. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia
objektívneho skutkového stavu a vznikli mu oprávnene pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľných
obchodov spoločnosťou NUBAKO s.r.o. (do 01.06.2016: Konex SK plus s.r.o., Štúrova 271, 949 01
Nitra) a aj nepreukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH. Nebolo
možné preveriť spoločnosť NUBAKO s.r.o., lebo nereagovala na písomnosti správcu dane, so správcom
dane nekomunikovala, poštové zásielky nepreberala a sídlo spoločnosti bolo len tzv. „registračným
číslom“, správca dane získal informácie o dodávateľoch pre spoločnosť NUBAKO s.r.o. a to ML TRADE
EU s. r. o. a Rubano s. r. o. z iného konania. Spoločnosť Rubano s. r. o. podala posledné daňové
priznanie za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2014, za zdaňovacie obdobie rok 2015 nebolo podané
daňové priznanie, na adrese sídla spoločnosti zásielky nepreberala, zásielky sa vracali s označením

„adresát neznámy“. Podľa žalovaného z toho bolo zrejmé, že uvedená spoločnosť nemohla dodať
tovar spoločnosti NUBAKO s.r.o. a tá následne žalobcovi. Žalovaný zistil, že správca dane v zmysle
pripomienok žalobcu k jeho zisteniam ohľadom spoločnosti Konex SK plus s.r.o. (NUBAKO s.r.o.)
viedol dokazovanie vo vyrubovacom konaní, predvolal bývalého konateľa spoločnosti Konex SK plus
s.r.o., L. J., za účelom výsluchu ako svedka. Menovaný sa nedostavil, ale v písomnom vyjadrení
pán J. uviedol, že jediná spoločníčka spoločnosti previedla svoj obchodný podiel na inú osobu, tým
jeho funkcia konateľa v spoločnosti skončila, on nemá k dispozícii žiadne doklady spoločnosti, boli
odovzdané na základe protokolu novému spoločníkovi, ktorý môže poskytnúť informácie a doklady z
účtovníctva. Týmito dôvodmi žalovaný zdôvodnil, prečo nevedel správca dane preveriť dodanie tovaru
u bývalého konateľa spoločnosti Konex SK plus s.r.o. Správca dane počas vyrubovacieho konania
dňa 18. 04. 2019 požiadal maďarskú daňovú správu o medzinárodnú výmenu daňových informácií
(ďalej len „ žiadosť o MVI“) - vypočutie konateľka spoločnosti NUBAKO s.r.o. M. N. ako svedka.
Maďarská daňová správa oznámila, že nebolo možné sa skontaktovať s touto osobou a odpovedať
na položené otázky, daňový subjekt nebol počas kontroly kontaktný, subjekt je zaregistrovaný na
fiktívnej adrese. Správca dane zistil, že ani v jednom zdaňovacom období za január 2015 až december
2015 nemala spoločnosť NUBAKO s.r.o. žiadneho deklarovaného dodávateľa, ktorý by vedel predložiť
účtovníctvo, resp. disponoval akýmkoľvek dôveryhodným dôkazom. Nebolo možné preveriť najväčších
deklarovaných dodávateľov pre spoločnosť NUBAKO s.r.o., lebo na uvedenej adrese už spoločnosti
nesídlia, nemajú tam kancelárske priestory a nemajú uzatvorenú zmluvu o prenájme priestorov.
22. Námietku k nevypočutiu navrhovaných svedkov považuje žalovaný tiež za nedôvodnú, podrobne
sa k nej vyjadril v svojom rozhodnutí a trvá na tom. Podľa žalovaného správca dane nevypočutie
žalobcom navrhovaných svedkov - dodávateľov pre spoločnosť NUBAKO s. r. o. (KONEX SK Plus, s.
r. o.) odôvodnil tým, že boli vykonané preverenia u dodávateľov pre NUBAKO s. r. o. v rámci daňovej
kontroly za zdaňovacie obdobia január – december 2015 a jednotlivé dodávky neboli potvrdené. Za
nadbytočné vyhodnotil správca dane návrhy na vypočutie svedkov zamestnancov TWS Vydrany (C.
O., P. G.), skladníkov Mraziarne Sládkovičovo a pani Q. a to z dôvodu, že by ich výpovede nemali vplyv
na jeho závery vykonané počas vyrubovacieho konania. Svedkovia by možno potvrdili existenciu nimi
videného tovaru, ale nevedeli by predložiť dokumenty preukazujúce dodanie tovaru od konkrétneho
dodávateľa. Žalobca nedoložil správcovi dane ani dodatočne po výzve presnú identifikáciu osôb, ktorých
žiada vypočuť ako svedkov (meno, priezvisko, trvalý pobyt, dátum narodenia, u občanov maďarskej
republiky aj meno a priezvisko matky ). Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, že kontrolovaný
daňový subjekt si uplatnil právo na odpočítanie DPH z faktúry za dodanie tovaru, ktorej reálny obsah
preukázaný nebol (t.j. nebola preukázaná reálnosť samotného dodania tovaru osobou uvedenou na
faktúre ako dodávateľ. Naopak vykonaným preverovaním bolo zistené, že dodanie tovaru sa nemohlo
uskutočniť tak, ako tvrdí kontrolovaný daňový subjekt, porušil § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v
spojení s § 49 ods. 1 zákona o DPH, lebo uplatniť právo na odpočet DPH je možné iba pri súčasnom
splnení zákonnej podmienky podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH.
23. Žalovaný nepovažuje za dôvodné ani žalobcove námietky ohľadom dodávateľa A.P.P.I spol. s
r.o. ( body 41-59 žaloby). Správca dane vykonal aj tu rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia
objektívneho skutkového stavu a vznikli mu oprávnene pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľných
obchodov spoločnosťou A.P.P.I., s. r. o., správca dane vykonal šetrenie deklarovaných dodávok tovaru
od dodávateľa A.P.P.I., s. r. o. Z nižšie uvedených zistení ( v tomto odseku) správcu dane aj žalovanému
vznikli pochybnosti o reálnom dodaní tovaru v obchodnom reťazci ILANA s. r. o. - A.P.P.I. spol. s r.
o. - žalobca - v zdaňovacom období september 2015. Správca dane nevedel preveriť uskutočnenie
dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi spoločnosťami ILANA s. r. o. a A.P.P.I. spol. s r. o. a
následné dodanie tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt.
23.1. Z kontrolných výkazov zistil, že dodávateľom pre tuzemského dodávateľa A.P.P.I spol. s r. o. bola
spoločnosť ILANA s. r. o. ( Pod Hájom 952/1, 018 41 Dubnica nad Váhom IČO: 44549849), ktorá zanikla
dobrovoľným výmazom dňa 06.05.2016 v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom sa stala spoločnosť
JUING OIL s.r.o. ( Bratislavská 446/29, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36699179), ktorá zanikla dňa
08.11.2016 v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom sa stala spoločnosť DcaLaser s.r.o. ( Zlatovská
2192/29, Trenčín 911 05, IČO: 44 136 447) a táto bola dňa 09.11.2016 vymazaná z obchodného registra
podľa § 8a ods. 1 písm. c) zák. č. 530/2003 Z. z.
23.2. Správca dane v súvislosti s iným konaním, v ktorom prebiehal výkon daňovej kontroly – daň z
pridanej hodnoty január až december 2015 u spoločnosti A.P.P.I spol. s r. o. zistil o spoločnosti ILANA
s. r. o., že jej konateľom bol v období od 30.07.2015 do 18.11 2015 P. F., ktorý ako svedok vypovedal,
nemal vedomosť o činnosti spoločnosti, na väčšinu otázok odpovedať nevedel alebo si nepamätal.
Správca dane v tej iný deň vypočul menovaného aj v inom ďalšom konaní dňa 09.11.2016, o čom spísal

zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 104260995/2016. Svedok vo výpovedi uviedol, že spoločnosť nemala
vlastné priestory, nemala prenajatý a ani nevlastnila sklad, pôvod tovaru ani konečného odberateľa
uviesť nevedel, na väčšinu otázok odpovedal, že si nepamätá. V období od 19.11.2015 do 05.05.2016
bol konateľom spoločnosti ILANA s. r. o. A. N., s ktorým správca dane dňa 19.10.2016 spísal ako
so svedkom zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 104137777/2016. Svedok uviedol, že spoločnosť
sa zaoberala prevažne obchodom s kuracím mäsom, nemala vlastné priestory, nemala prenajaté
žiadne skladové priestory, nevlastnila žiaden majetok, nemala zamestnancov, všetko bolo zabezpečené
subdodávateľsky. Spoločnosť spolupracovala s P. D., ktorý viedol účtovníctvo aj skladovú evidenciu,
zabezpečoval nadobudnutie tovaru, tovar sa al nakupovať z Čiech, z Maďarska. Na mnohé otázky
odpovedať nevedel, ako pr. kde konkrétne bol tovar naložený a vyložený. Ďalej A. N. dňa 03.05.2016
podal vysvetlenie na základe predvolania Kriminálneho úradu finančnej správy spísaného v zápisnici o
podaní vysvetlenia č. 632266/2016, ktorá kópia tvorí prílohu odpovede, kde v závere uviedol, že všetko
bolo fiktívne. P. D. podal vysvetlenie dňa 03.05.2016 na Kriminálnom úrade finančnej správy ohľadom
činnosti spoločnosti ILANA s. r. o. (spísané v zápisnici o podaní vysvetlenia č. 632265/2016) a tvrdil, že
na činnosť v spoločnosti ILANA s. r. o. bol ústne splnomocnený A. N.. Správca dane prijal dňa 17.10.2016
od P. D. písomné vyjadrenie v súvislosti s jeho predvolaním Daňového úradu Trenčín na výsluch svedka
a v závere uplatnil svoje právo odoprieť svedeckú výpoveď v zmysle § 25 ods. 2 daňového poriadku.
23.3. Z obsahu písomnej odpovede RVPS Žiar nad Hronom bolo zistené, že v roku 2015
nevykonal žiadne kontroly u spoločnosti A.P.P.I spol. s r. o., spoločnosť nebola zapísaná v systéme
nahlasovania zásielok vedeného Štátnou veterinárnou a potravinovou správou (ďalej len „ŠVPS“) SR a
nenahlásil žiadnu zásielku produktu živočíšneho pôvodu z iného členského štátu EU. Správca dane vo
vyrubovacom konaní dal predviesť konateľku spoločnosti A.P.P.I. spol. s r. o. pani M. F. za účelom jej
svedeckej výpovede, podľa ktorej za spoločnosť dojednával nákup tovaru s dodávateľom zamestnanec
J. I.. Správcovi dane sa nepodarilo predviesť svedka J. I..
23.4. V súvislosti s ďalším iným konaním správca dane zistil ohľadom právneho nástupcu spoločnosti
ILANA s. r. o., a to spoločnosti JUING OIL s. r. o., že tento daňový subjekt so správcom dane
nekomunikoval, písomnosti sa vracali späť s poznámkou „adresát neznámy“, na adrese z obchodného
registra sa spoločnosť nenachádza. Na Daňový úrad Trenčín bol dňa 08.08.2016 predvedený konateľ
tejto spoločnosti B. D. ( bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 103679615/2016), ktorý
nemal vedomosť o sídle spoločnosti, či mala spoločnosť zriadené bankové účty a s čím obchodovala,
neprevzal žiadne účtovné doklady, nevedel kto spracovával za spoločnosť účtovníctvo. K námietke
žalobcu o nevypočutí navrhovaných svedkov sa vyjadril v napadnutom rozhodnutí a na tom trvá. Súhlasí
s správcom dane, že by bolo nadbytočné vypočutie navrhnutých svedkov - zamestnancov TWS Vydrany
(C. O., P. G.), skladníkov Mraziarní Sládkovičovo a pani Q., lebo by nemali vplyv na jeho závery
vyrubovacieho konania z dôvodu, že svedkovia by nevedeli preukázať, že uvedený tovar bol dodaný
od konkrétneho dodávateľa.
23.5. K námietke žalobcu ohľadom overenia informácii z ISFS uviedol, že trvá na svojom stanovisku
z napadnutého rozhodnutia, lebo údaje v nich uvedené musia vychádzať z reálneho uskutočnenia
zdaniteľného obchodu medzi dvoma platiteľmi dane, pritom toto uskutočnenie musí byť overiteľné
a preukázateľné a správca dane takými dôkazmi nedisponoval. Informácie v kontrolných výkazoch
predstavujú iba formálnu deklaráciu uskutočnenia zdaniteľných obchodov.
24. Žalovaný nepovažuje za dôvodné ani žalobcove námietky ohľadom dodávateľa DANER GASTRO
s. r. o. (v bodoch 59-89 žaloby), vyporiadal sa s nimi tiež v napadnutom rozhodnutí. Správca dane
preveroval reálnosť nadobudnutia tovaru – mrazené kuracie prsia deklarovaného dodávateľskými
faktúrami od dodávateľa DANER GASTRO s.r.o. Dokazovaním zistil, že dodávateľ DANER GASTRO
s.r.o. nemá sídlo na adrese K. X, XXX XX N., na budove stojacej na tejto adrese nie je označenie
spoločnosti a podľa informátora v budove sa spoločnosť na uvedenej adrese ani nenachádza. Správca
dane z iného konania ohľadom výkonu daňovej kontroly (dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
marec 2016 u kontrolovaného daňového subjektu) získal dokument o preverení osoby J. K. v Registri
obyvateľstva SR, ktorý použil ako dôkaz v zmysle § 24 daňového poriadku. Z dokumentu vyplynulo,
že menovaná osoba sa v Registri obyvateľov SR nenachádza. Žalovaný zotrval na svojich záveroch
z napadnutého rozhodnutia aj ohľadom splnomocnenia pre pána K. konať za dodávateľa na svoje
vyjadrenie k námietke DANER GASTRO s.r.o. Podľa údajov zapísaných v obchodnom registri je od
02.12.2014 konateľom spoločnosti DANER GASTRO s. r. o. občan Španielska, R. S., N. X/X, N.. Správca
dane zaslal dňa 18.04.2019 žiadosť o MVI za účelom získania informácií od konateľa spoločnosti
DANER GASTRO s.r.o. o osobách, ktoré mali byť poverené na zastupovanie spoločnosti a v odpovedi
doručenej mu dňa 06.06.2019 španielska daňová správa uviedla, že osobu R. S. nie je schopná nájsť,

meno je neúplné, adresa N. X/X Q. N. neexistuje. Na základe uvedených zistení správca dane nedokázal
overiť splnomocnenie J. K. od spoločnosti DANER GASTRO s. r. o. voči žalobcovi.
24.1. Správca dane vykonal prostredníctvom žiadostí o MVI šetrenie u subdodávateľov z Českej
republiky pre dodávateľa DANER GASTRO s. r. o., nemal pochybnosti o obchodných vzťahoch medzi
odberateľom DANER GASTRO s. r. o. a českými spoločnosťami F. C. K. S. T. M. B. & Q., K., ale
nemal preukázaný obchodný vzťah a reálnosť dodávky tovaru od dodávateľa DANER GASTRO s.r.o.
pre žalobcu.
24.2. V napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil námietky žalobcu o nevypočutí zamestnancov
spoločnosti ICEBERG ako svedkov, konkrétne manažérku spoločnosti B. L. F. a skladníka B. K. ohľadom
skladovania pre spoločnosť DANER GASTRO s.r.o. Daňový subjekt na výzvu správcu dane nedoložil
presnú identifikáciu osôb, ktoré žiadal vypočuť. Správca dane sa zaoberal aj vierohodnosťou pôvodu
faktúr (§ 71 ods. 1 písm. c) zákona o DPH), t.j. či bola faktúra vyhotovená dodávateľom, ktorý je uvedený
na faktúre a uzavrel nepreukázanie vierohodnosti pôvodu faktúry.
IV.
Replika žalobcu
25. Žalobca v podaní zo dňa 27.05.2021 reagoval na vyjadrenie žalovaného k žalobe. Z obsahu
rozhodnutia C-277/14 mu vyplýva, že právne závery súdu sa neohraničujú výlučne na posúdenie
dodávateľa ako neexistujúceho iba na základe toho, že nebol registrovaný pre DPH. Z ním uvádzanej
judikatúry vyplýva, či je možné osobu dodávateľa spochybňovať na základe udalostí vzniknutých až
po uskutočnení dodávok, na ktorých zakladajú svoje rozhodnutia daňové orgány. Poukázal tiež na
uznesenie SD EÚ vo veci C-563/11. Okrem toho namietal porušenie práva na informácie. Zotrval na
svojich žalobných námietkach, zopakoval v čom vidí nezákonnosť vo vzťahu k dodávateľom a odkázal
na rozsudok SD EÚ veci C-329/18 .
26. Žalovaný nevyužil svoje právo podať dupliku.
V.
Konanie na správnom súde, pojednávanie
27. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd
v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom
práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Správnym súdom
v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-15S/61/2020.
28. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) a § 3 ods. 3 písm. b) zákona
č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní dňa 19.09.2024, na ktoré sa
dostavila právna zástupkyňa žalobcu. Žalovaný sa nedostavil, ospravedlnil, súhlasil konať a rozhodnúť
bez jeho prítomnosti.
VI.
Relevantná právna úprava
29. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“) v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia
podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
30. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

31. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
32. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov účinnom v zdaňovacom období (ďalej len „zákon o DPH“), predmetom dane je: a) dodanie
tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej
osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené
zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
33. Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH, dodaním tovaru je: a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom
ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné
a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a
mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za
inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a
vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci
dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo
inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k
predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.
34. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
35. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať
od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená
iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
36. Podľa § 51 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú
podľa § 71. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v
zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom
období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na
podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane,
má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm.
a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie
obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v
tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ
vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na
odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo.
37. Podľa § 71 ods. 1 písm. a), c) zákona o DPH, na účely tohto zákona: a) faktúrou je každý doklad
alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona
alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c) vierohodnosťou
pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v
mene dodávateľa vyhotovila faktúru.
38. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6, 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania
žalovaného (ďalej len „daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v
úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných
právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou
vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť
najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri
správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre
zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je
úzko spolupracovať so správcom dane.
39. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje:
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie
dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie
a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch
vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné
dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz
možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o
rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o
daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.
40. Podľa § 45 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola
(ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo: a)
na predloženie: 1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, 2.
služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec, b)
byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť,
najneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného
daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,
e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly
k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho
vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.
41. Podľa § 6 ods. 1, 2 zák. č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o účtovníctve“), účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi (§ 10).
Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na
základe účtovných dokladov.
42. Podľa § 6 ods. 5 písm. c) zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení účinnom v čase zdaniteľného
plnenia (ďalej len „zákon o potravinách“), na trh je zakázané umiestňovať potraviny neznámeho pôvodu.
43. Podľa § 7b zákona o potravinách, príjemca zásielky produktov živočíšneho pôvodu, nespracovanej
zeleniny a nespracovaného ovocia (ďalej len „zásielka“) v mieste určenia pochádzajúcej z iného
členského štátu Európskej únie je povinný najneskôr 24 hodín vopred nahlásiť príslušnej regionálnej
veterinárnej a potravinovej správe prostredníctvom elektronického systému štátnej veterinárnej a
potravinovej správy príchod zásielky, miesto jej určenia, krajinu pôvodu zásielky, druh zásielky a
objednané množstvo zásielky a balenie potravín podľa § 8 ods. 1; ustanovenie sa vzťahuje aj na dovoz
potravín.

44. Podľa § 37 ods. 1 písm. a) zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení
účinnom v čase zdaniteľného plnenia (ďalej len „zákon o veterinárnej starostlivosti“), vlastník, držiteľ,
sprostredkovateľ alebo dovozca, príjemca, prepravca, predávajúci alebo iné fyzické osoby alebo
právnické osoby oprávnené disponovať so zvieratami, násadovými vajcami, zárodočnými produktmi,
produktmi živočíšneho pôvodu, živočíšnymi vedľajšími produktmi a vybranými produktmi rastlinného
pôvodu, krmivami, medikovanými krmivami, osoby, ktoré manipulujú so zvieratami, najmä predávajú
zvieratá, strihajú alebo inak ošetrujú zvieratá a prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, na ktoré sa
vzťahujú veterinárne požiadavky podľa § 3, zodpovední za bezpečnosť potravín živočíšneho pôvodu
sú povinní: a) ohlásiť začatie, prerušenie a skončenie svojej činnosti orgánom veterinárnej správy, ak
ide o prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, oznámiť orgánom veterinárnej správy podľa § 6 a 8
spôsobom určeným štátnou veterinárnou a potravinovou správou začatie, prerušenie a skončenie svojej
činnosti a každú prevádzkareň pod ich kontrolou, ktorá vykonáva akýkoľvek stupeň výroby, spracúvania
a distribúcie produktov živočíšneho pôvodu okrem maloobchodných prevádzkarní pri poskytovaní
stravovacích služieb a maloobchodných prevádzkarní, ktoré nevykonávajú výrobné činnosti uvedené
v § 41 ods. 5 písm. u) a v) a odseku 6 písm. d) a v ktorých sa vykonáva úradná kontrola potravín
podľa osobitného predpisu, a zabezpečiť, aby mali príslušné orgány veterinárnej správy vždy k dispozícii
aktuálne informácie o prevádzkarni vrátane oznámenia o každej závažnej zmene v činnostiach a uzavretí
existujúcej prevádzkarne, a ohlásiť príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe zabíjanie
hovädzieho dobytka alebo ošípaných na súkromné domáce použitie.
45. Podľa § 37 ods. 3 písm. i) - k) zákona o veterinárnej starostlivosti, pri obchode so zvieratami,
násadovými vajcami, zárodočnými produktmi, živočíšnymi vedľajšími produktmi a patogénmi a
produktmi živočíšneho pôvodu s členskými štátmi sú osoby uvedené v odseku 1 ďalej povinné i)
zabezpečiť, aby boli produkty živočíšneho pôvodu určené na obchod získané v súlade s týmto zákonom,
skontrolované, osobitne označené a označené etiketami, a aby k nim boli až po konečného príjemcu
priložené certifikáty alebo iné predpísané doklady, j) zabezpečiť nepretržitými vlastnými kontrolami,
aby produkty živočíšneho pôvodu určené na obchod zodpovedali ustanoveniam tohto zákona;
laboratórne analýzy na účely potvrdenia zdravotnej neškodnosti musia byť vykonávané v akreditovaných
laboratóriách, k) zabezpečiť, aby produkty živočíšneho pôvodu určené na obchod vyhovovali
veterinárnym požiadavkám podľa tohto zákona na všetkých stupňoch produkcie, skladovania, uvádzania
na trh a prepravy produktov živočíšneho pôvodu.
46. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
VII.
Právne posúdenie veci
47. Predmetom správneho súdneho prieskumu bolo v medziach žalobných bodov preskúmať zákonnosť
rozhodnutia žalovaného č. 101204223/2020 zo dňa 21.07.2020, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu
dane č. 102288514/2019 zo dňa 03.10.2019, v zmysle ktorého bol žalobcovi určený podľa § 68 ods. 6
daňového poriadku rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 148.077,12 eur na DPH za zdaňovacie
november 2015, znížil mu nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie november 2015 zo sumy
149. 998,44 eur na sumu 1.921,32 eur z dôvodu, že daňový subjekt nepreukázal reálne dodanie tovaru
dodávateľmi a tým ani splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Správny súd
vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto
ju zamietol.
48. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok zakotvuje
oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými
subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania
preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo
vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, daňový subjekt
preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť
alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

49. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015 pri ním tvrdených dodávkach tovaru
od deklarovaných dodávateľov NUBAKO s.r.o. (pôvodne do 01.06.2016 bol obchodný názov: Konex
SK plus s.r.o., D. XXX, U.), A.P.P.I spol. s r.o. a DANER GASTRO s. r. o. podľa predložených faktúr
(špecifikované v ods. 4 odôvodnenia tohto rozsudku).
50. Úlohou správneho súdu nie je zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať
dôkazy vykonané v daňovom konaní. Jeho úlohou je najmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný
postupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, podľa pravidiel logického uvažovania,
či riadne popísali svoje hodnotiace úvahy a či vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri
vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty z dôvodu nepreukázania uskutočnenia zdaniteľného plnenia zo strany ním
deklarovaných dodávateľov tovaru, t. j. spoločností NUBAKO s.r.o. (predtým Konex SK plus s.r.o.),
A.P.P.I spol. s r.o. a spoločnosti DANER GASTRO s. r. o. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (napr. nález
Ústavného súdu SR č. k. II.ÚS 127/07-21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/5/2009,
sp. zn. 8Sžo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahrádzať činnosť
správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a
príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.
51. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže
odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli
dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených
nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj
zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou
zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento
získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar z faktúr mu
bol dodaný ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou
pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené
dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia
týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o
DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú
hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie
nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady
dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť),
aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na
odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí
byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou a spôsobom
uvedenými na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23. februára 2012
v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17. januára 2013). Správny
súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29. septembra 2016,
sp.zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17. septembra 2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo
dňa 25. novembra 2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou
plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť
si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného
plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie
dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na
uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je
významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom
platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zákona o DPH), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou
platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je
ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.
52. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.
neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03. septembra 2019,
bod 54). Dôkazná povinnosť, ktorú nesie daňový subjekt, nedosahuje povinnosť preukázania tvrdených
skutočností s absolútnou istotou, ale postačí preukázať dostatočnú mieru pravdepodobnosti. Tá bude
spravidla naplnená, ak bude možné z vykonaných dôkazov urobiť daný záver bez vážnych pochybností,
pričom treba zohľadniť aj čas, ktorý uplynul od doby, keď preukazované skutočnosti nastali (podobne aj
rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č. k. 8Afs/23/2018 zo 16. januára 2020, ktorého závery sú

aplikovateľné aj vo vzťahu k slovenskej právnej úprave). Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno od
daňových subjektov požadovať predloženie takých dôkazov, ktorých predloženie je zo strany daňového
subjektu objektívne nemožné (tzv. probatio diabolica; rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. A. V. XXX/
XXXX zo dňa 12. októbra 2022, bod 15, 16).
53. V zmysle zákona o DPH sa pod hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane rozumejú:
1) existencia zdaniteľného plnenia, 2) dodanie zdaniteľnou osobou a 3) použitie dodaných tovarov a
služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. V prejednávanej veci bolo orgánmi
finančnej správy spochybnené predovšetkým splnenie podmienky - uskutočnenie zdaniteľného plnenia
( poskytnutia tovarov) subjektmi označenými ako dodávatelia na vystavených faktúrach. Daňový subjekt
má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.
Daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží
správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť).
Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Úlohou
správcu dane je verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí
byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach
daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež
doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane
musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené
daňovým subjektom (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa 07.02.2023).
54. Súd vychádzal z toho, že vo všeobecnosti prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na
správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou
Súdneho dvora EÚ. Súd v tomto kontexte uvádza, že zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom
na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt,
ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 03. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp.
zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len
po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho
plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak však správca dane pri
preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo
úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil
svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo
navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto
spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi
správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania
zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo
dňa14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými
slovami, nepostačuje predložiť faktúru, či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe
vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, tak
vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) a týmto
naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane
(rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017).
55. Žalobca preukázanie svojich tvrdení opiera o predloženie faktúr a listín. Avšak treba si uvedomiť, že
predloženie faktúr je len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je
tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie zo strany tam uvedeného dodávateľa,
pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to,
či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady (či už
sú to faktúry, objednávky, dodacie listy, či iné listinné doklady) bez reálneho preukázania zdaniteľného
plnenia zo strany dodávateľa nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené daňovým
subjektom uvedeným na faktúre ako dodávateľ.
56. Zákon o DPH stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie
podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a) až d)
ako i v § 51 ods. 1 písm. a) až d) vyššie citovaného zákona. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto
nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok
na odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený tak, ako je
deklarovaný v daňovom doklade.
57. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť
správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť
dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach

obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení
podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03. septembra 2019, obdobne tiež rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.
zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, bod 19, 24).
58. Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie
získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to,
že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy
jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný aj prihliadať na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 daňového poriadku).
59. Pri posudzovaní námietok žalobcu v správnej žalobe správny súd vychádzal z administratívneho
spisu, ktorý mu bol predložený a zameral sa na skúmanie a zistenie toho, či vykonané dôkazy, z ktorých
daňové orgány vychádzali, sú natoľko relevantné, že z nich možno logicky vyvodiť skutkový záver, ku
ktorému dospeli daňové orgány a či vykonané dôkazy daňové orgány správne posúdili, a to jednotlivo
ako i v ich vzájomnej súvislosti. Podľa názoru správneho súdu správca dane vykonal dokazovanie
v potrebnom rozsahu, a to vyžiadaním si listinných dokladov, dožiadaniami, výsluchmi svedkov či už
priamo alebo dožiadaniami, resp. prostredníctvom zápisníc o podaní vysvetlenia, ako aj zisteniami z
iných daňových kontrol, v rámci ktorých boli preverovaní nielen dodávatelia žalobcu, ale aj spoločnosti,
ktoré mali byť dodávateľmi dodávateľov žalobcu.
60. Správca dane vlastným šetrením zistil také objektívne skutočnosti, na základe ktorých mal
dôvodnú pochybnosť o reálnom uskutočnení deklarovaných plnení, ktoré žalobca neodstránil. Žalobca
bol preukázateľne opakovane vyzývaný na predloženie dokladov na preukázanie svojich tvrdení
deklarovaných na faktúrach a na vysvetlenia, ešte pred vydaním protokolu o daňovej kontrole, bol
podrobne oboznámený s kontrolnými zisteniami spolu s špecifikovanými pochybnosťami a výzvou
na predloženie dôkazov, rovnako v priebehu vyrubovacieho konania bol žalobca oboznamovaný
o konkrétnych pochybnostiach správcu dane. Tým došlo k prenosu dôkazného bremena z správcu
dane na daňový subjekt. Aj napriek jeho vyjadreniu nepredložil žalobca žiadne dôkazné prostriedky
preukazujúce skutočné naplnenie zákonných podmienok uvedených v § 49 zákona o DPH. V písomnom
oznámení o kontrolných zisteniach a aj v protokole správca dane podrobne špecifikoval nepresnosti
a nezhody, ktoré zistil v porovnaní s obsahom faktúr predložených žalobcom, informácie získané
z obsahu zápisníc z daňových kontrol u iných daňových subjektov- dodávateľov žalobcu či informácie
získané z odpovedí na žiadosti o MVI. Ďalej spolu s protokolom zaslal správca dane žalobcovi výzvu
na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole vrátane prípadného navrhnutia ďalších dôkazov, ku ktorému
sa žalobca vyjadril a správca dane následne v dôsledku pripomienok k protokolu doplnil dokazovanie
vo vyrubovacom konaní. Vo vyrubovacom konaní bol žalobca tiež informovaný o zisteniach správcu
dane. Súd má za to, že správca dane v oznámení o kontrolných zisteniach, aj v protokole a aj v priebehu
vyrubovacieho konania jasne uviedol, že nie len že má pochybnosti ale aj v čom spočívajú a že nemá
preukázanú reálnosť uskutočnených zdaniteľných obchodov deklarovanými dodávateľmi, čím preniesol
dôkazné bremeno na žalobcu. Žalobca ani dodatočne ďalšími dôkazmi neodstránil pochybnosti správcu
dane.
61. Hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií či bezvýhradné akceptovanie
dokladov, resp. údajov v nich uvedených. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane
dostatočne vyčerpal svoje dôkazné bremeno, keď preveril všetky skutočnosti týkajúce sa predmetných
faktúr a to aj v spojení s obsahom vyjadrení konateľov dodávateľov, ktoré získal z zápisníc robených
v iných daňových konaniach a použil ako listinné dôkazy. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa dane
to znamená, že správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o
pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení daňového subjektu, nemohol ich uznať
ako relevantné, lebo kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. pochybnosti
zistené správcom dane neodstránil, čo je prípad žalobcu. Z tohto dôvodu má súd za to, že v procese
dokazovania došlo k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt.
A následne, keďže daňový subjekt majúci dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal svoje tvrdenia, tak
mu nebol uznaný nárok na odpočet dane (rozhodnutie NS SR sp. zn. Sžfk 1/2019 zo dňa 21.04.2020).
Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v
súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR (rozhodnutia citované
vyššie).
62. Námietku žalobcu, že správca dane pri výkone kontroly nedostatočne zistil skutočný stav, správny
súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca v priebehu daňovej kontroly tvrdil, že splnil podmienky
požadované smernicou 2006/112 a to u dodávateľov Konex SK plus s.r.o., A.P.P.I spol. s r.o. a DANER
GASTRO s. r. o. a existencia tovaru nebola sporná. Účelom daňovej kontroly je overiť pravdivosť

a úplnosť podaného daňového priznania podľa účtovnej evidencie a prvotných dokladov daňovníka,
aby daň bola odvedená do štátneho rozpočtu v správnej výške. Určenie hranice dôkaznej povinnosti
daňového subjektu je vždy individuálne, vyplýva to z toho ktorého prípadu, preto vždy treba mať na
zreteli, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má
preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania
obchodu, získavať dôkazy o tom, že bol obchod uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli
vzniknúť akékoľvek pochybnosti. Keďže žalobca si uplatnil nárok na odpočet dane pri zdaňovacom
období november 2015 výlučne z dodávateľských faktúr ( uvedené v ods. 4 odôvodnenia tohto
rozsudku), správca dane aj sám zisťoval objektívne skutočnosti a preukázal svoje tvrdenia. Správca
dane viedol dokazovanie v zmysle zásady objektívnej pravdy, snažil sa presne a úplne zistiť skutkový
stav veci tým, že si zaobstaral podklady a dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie, použil aj vyjadrenia
konateľov iných daňových subjektov. Správny súd má za to, že žalobca v daňovom konaní a ani v
žalobe neuviedol také dôkazy a argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť závery správcu dane o
tom, že žalobca nepreukázal nadobudnutie tovarov od deklarovaných dodávateľov v posudzovanom
zdaňovacom období. Žalovaný svoje zistenia riadne opísal v napadnutom rozhodnutí ako aj v vyjadrení
k žalobe ( uvedené bližšie v článku III. odôvodnenia tohto rozsudku) a podľa názoru správneho súdu
všetky zistenia daňových orgánov spochybňujú preukázanie dodania tovaru žalobcovi od deklarovaných
dodávateľov v zdaňovacom období november 2015 podľa predložených vyššie uvádzaných faktúr.
63. Na predmetný posudzovaný prípad nemožno aplikovať závery z rozsudku NSS SR sp. zn.
3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, lebo tu daňové orgány nepostavili rozhodnutie primárne na
spochybňovaní subdodávateľských spoločností, ale na nepreukázaní reálneho dodania konkrétneho
tovaru uvedeného na faktúrach. Rovnako tu nemožno aplikovať závery z rozsudku SD EÚ vo veci
C-610/19 (Vikingo), na ktoré sa žalobca až na pojednávaní odvolával, lebo v zmysle aktuálnej judikatúry
Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane ak by to bolo len z dôvodu, že sťažovateľ
nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ zabezpečil dodanie prostredníctvom subdodávateľských
subjektov, avšak toto z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ani nevyplýva. Rovnako nemožno
aplikovať závery z rozsudku SD EÚ vo veci C-512/21, lebo daňové orgány neodopreli žalobcovi
výkon práva na odpočítanie DPH len z dôvodu, že nedodržala povinnosti vyplývajúce z vnútroštátnych
ustanovení alebo z práva Únie týkajúce sa bezpečnosti potravinového reťazca,
64. Daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH môže vzniknúť iba na základe faktického
dodania tovaru alebo služby (čo žalobca nepreukázal) a nie na základe vystavenia faktúr s daňou.
Základnou podmienkou práva na odpočítanie dane je, aby išlo o tovary, ktoré boli naozaj dodané.
Správca dane pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku na odpočítanie DPH správne vychádzal
nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo samotných zistení a teda, či v prípade
predložených dokladov neabsentuje materiálny základ. Skutočnosť, že boli vyhotovené a predložené
faktúry, nie je relevantným dôkazom, že k dodaniu tovarov došlo. Daňový subjekt uplatňujúci si
odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať reálne dodanie zdaniteľného
plnenia deklarovaným subjektom, resp. jeho konkrétnym dodávateľom, pretože jeho uskutočnenie a
vykonanie zákon automaticky nepredpokladá. Z uvedeného potom vyplýva, že cieľom daňového konania
je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Daňové orgány si urobili
správny záver, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný
vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i reálne dodaný
dodávateľom uvedeným na predložených faktúrach (napr. rozsudok č. 2 Afs 177/2006-61).
65. Súd nedal za pravdu žalobcovi, že bol ukrátený na svojich právach a nemal možnosť sa vyjadriť
k zisteným skutočnostiam a k obsahu administratívneho spisu. Z administratívneho spisu daňových
orgánov vyplýva, že žalobca bol s zisteniami správcu dane oboznámený písomne v podaní zo dňa
10.04.2017, na ústnom pojednávaní konanom dňa 12.01.2018, bol riadne poučený o svojich právach
a povinnostiach. Žalobca zaslal aj písomné vyjadrenie, bol nazrieť do spisu. Spolu s protokolom
o daňovej kontrole bola žalobcovi doručená výzva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole, žalobca sa
písomne vyjadril. Správca dane pokračoval v navrhnutom dokazovaní aj vo vyrubovacom konaní a dňa
18.07.2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní ohľadom priebehu a výsledkoch dokazovania
vyrubovacieho konania daňovej kontroly. Poslednou zápisnicou v konaní bola zápisnica o ústnom
pojednávaní zo dňa 24.09.2019, na ktorom sa prerokovali pripomienky k protokolu a žalobca sa i k tomu
písomne vyjadril. Rovnako bol žalobca upovedomený o výsluchoch svedkov a mal možnosť nahliadať
do spisu.
66. Nedôvodnou je aj námietka žalobcu, že nie je zrejmé, či mu bol predložený celý administratívny spis,
lebo dokumenty, s ktorými bol oboznámený, boli číselne označené, splnomocnená zástupkyňa žalobcu
si z nich urobila fotokópie a nenamietala, že by jej nejaké konkrétne listiny predložené neboli. Súdu bol

predložený administratívny spis žurnalizovaný s chronologickým obsahom a očíslovaním listov, a preto
správnemu súdu nie je zrejmé, ktoré listiny nemali byť žalobcovi predložené. Z daňového poriadku ani
nevyplýva povinnosť pre správcu dane predkladať žalobcovi spis žurnalizovaný s označením listín a s
chronologickým zoznamom.
67. Skutočnosť, že žalovaný a správca dane v rámci dokazovania použili zistenia získané inými
finančnými orgánmi nespochybňuje zákonnosť napadnutých rozhodnutí, ale ide o postup, ktorý v plnej
miere rešpektuje rozsah dokazovania a má správca dane k dispozícii v zmysle § 24 ods. 4 Daňového
poriadku. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku zo dňa 30. januára 2013
sp. zn. 8Sžf/9/2012: „ ... vykonanie dokazovania je primerane rozložené medzi daňovníka a správcu
dane. V prípade, že správca dane vykonaným dokazovaním preukáže daňovníkovi, že tovar skutočne
nemohol dodať na faktúrach uvedený dodávateľ daňovníka, je povinnosťou daňovníka preukázať, že
jeho závery sú nesprávne, alebo označiť skutočného dodávateľa na základe nových dôkazov. Ak
daňovník skutočného dodávateľa neoznačí alebo správcovi dane nenavrhne alebo nepredloží nové
dôkazy, alebo neoznámi inú osobu, ktorá by mohla byť skutočným dodávateľom tovaru alebo služby,
tak potom musí niesť dôsledok tohto svojho konania, že riadne nepreukázal správcovi dane dodanie
tovaru alebo služby.“
68. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku, že správca dane nevykonal dokazovanie ním
navrhnutých svedkov, ktorých navrhoval vo vyrubovacom konaní. Súd vychádzal z toho, že v rámci
vyrubovacieho konania môže daňový subjekt navrhovať vykonanie takých dôkazov, resp. označiť
výlučne také dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré objektívne nemohol predložiť v priebehu daňovej
kontroly. Správny súd nezistil z podania žalobcu žiadny dôvod, pre ktorý by nemohol navrhnúť výsluch
konkrétnych svedkov už počas trvania daňovej kontroly. Pasivitu žalobcu v rámci vedenej daňovej
kontroly nemožno zhojiť navrhnutím týchto dôkazov až v priebehu vyrubovacieho konania, lebo by sa
tým poprel účel daňovej kontroly a koncentračnej zásady pri predkladaní dôkazov v rámci daňovej
kontroly (uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 218/2024 zo dňa 24.04.2024; rozsudok NSS SR sp. zn.
5Sfk/27/2021 zo dňa 28.06.2023).
68.1. Rovnako neobstojí poukazovanie na nevykonanie výsluchu odberateľov spoločnosti Konex SK
plus s.r.o., svedkov zo skladovateľov. Správny súd dodáva, že primárnym dôvodom nebolo nevykonanie
výsluchu z dôvodu vady dokladov, ale že ani jeden z navrhnutých svedkov by neosvedčil to, že
dodávateľom konkrétneho tovaru bol konkrétny dodávateľ, pritom existencia tovaru sporná nebola. Čo
sa týkalo konateľov subdodávateľov, uvedené bolo predmetom dokazovania, avšak s nimi sa nepodarilo
skontaktovať, preto sa tieto úkony nevykonali. Ohľadom výsluchu konateľky spoločnosti LABET s.
r. o., táto bola vypočutá v rámci zisťovania dodávateľského vzťahu LABET s. r. o. a A.P.P.I spol. s
r.o., a preto uvedené bolo použité v danom konaní ako dôkaz v súlade s § 24 Daňového poriadku.
Rovnaká skutočnosť platí aj ohľadom výsluchov konateľov spoločnosti ILANA s.r.o. Žalobca riadne
neodôvodnil skutočnosti, ktoré by bolo potrebné osvedčiť výsluchom týchto osôb vo vzťahu k nemu,
nakoľko ako sám tvrdil, ani tieto subjekty nepoznal. Pokiaľ ide o spoločnosť LABET s. r. o., nepreukázanie
splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nebolo založené na konateľke
spoločnosti LABET s. r. o., ale absencii dokladov. Toto bolo jednoznačne preukázané protokolom
a rozhodnutím v daňovom konaní ohľadom spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. Rovnako ani odberatelia
spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. nemohli preukázať konkrétneho dodávateľa konkrétneho tovaru. Taktiež
nadbytočné sa javilo aj vykonanie výsluchu svedka k preukázaniu vzťahu medzi subdodávateľom
a dodávateľom ešte neznamená aj unesenie dôkazného bremena vo vzťahu k žalobcovi. Overenie
subjektu na začiatku zmluvného vzťahu nie je zárukou, že zmluvný partner vyplní dôkaznú núdzu
žalobcu, nakoľko žalobca, ak si chcel uplatniť odpočítanie dane z pridanej hodnoty, mal si zabezpečiť
ku každému obchodnému vzťahu dostatok dôkazov tak, aby nevznikli správcovi dane pochybnosti o
existencii tovaru a totožnosti deklarovaného dodávateľa.
68.2. Uvedené je možné subsumovať aj na dôkazy navrhnuté v rámci daňového subjektu DANER
GASTRO s. r. o., v rámci čoho žalobca navrhoval výsluch pána K., ale keďže nebolo možné takúto osobu
identifikovať, takýto návrh bolo potrebné považovať za nedôvodný a pripísať ho na ťarchu žalobcovi,
ktorý si dostatočne nezistil totožnosť osoby, s ktorou mal konať. Nie je vôbec zrejmé, či si žalobca
akýmkoľvek spôsobom okrem splnomocnenia zistil vôbec totožnosť osoby (napr. občiansky preukaz a
pod.). V tomto ohľade by neobstál ani výsluch osôb ku skutočnostiam ohľadom skladovania, pretože
opätovne by potvrdili len, kto si skladovanie tovaru objednal, ale nie vlastníctvo tovaru a teda konkrétneho
dodávateľa. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý aj
rozhoduje, ktoré dôkazy vykoná a tie, ktoré nevykoná, tak odôvodní, prečo ich nevykonal. Ak má
správca dane dostatok dôkazov na to, aby bola spochybnená transakcia tak, ako vyplýva z predložených

dokladov, je na žalobcovi ako daňovom subjekte, aby vyvrátil sporné tvrdenia. Uvedené však nemožno
preukazovať existenciou tovaru, keď existencia tovaru spochybnená nebola. V tejto súvislosti správny
súd tiež dodáva, že výpovede osôb, akými sú bývalí konatelia, resp. splnomocnený zástupcovia
deklarovaných dodávateľov kontrolovaných daňových subjektov, prípadne ich subdodávateľov, zo svojej
podstaty nemôžu mať charakter rozhodujúcich dôkazov, pretože ich obsah, vzhľadom na postavenie
takýchto svedkov, môže mať len charakter tvrdení, resp. vyhlásení, ktoré je potrebné ďalej preukazovať.
Za svedka vo všeobecnosti (v materiálnom zmysle) nemôže byť považovaná osoba, ktorá bola priamo
zainteresovaná v preverovaných skutočnostiach (ako ich aktér) a ktorá tak vypovedá o svojom vlastnom
postupe (obhajuje ho). Z uvedeného vyplýva, že daňové orgány správne označili opätovné výsluchy
konateľky spoločnosti LABET s.r.o. len ako podporné dôkazy. Takémuto dôkazu nie je možné pripisovať
význam a váhu svedeckej výpovede, ale skôr význam procesnej obrany, ktorú je taktiež potrebné náležite
vyhodnotiť v súlade s ostatnými dôkazmi.
69. Námietku o nesprávnom vyhodnotení dôkazov považuje súd za nedôvodnú z nasledovných
dôvodov: daňový poriadok určuje procesný postup daňového orgánu, ktorý je povinný vykonať z vlastnej
iniciatívy také dokazovanie, ktoré môže prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez
návrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, a ktoré
skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy
správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy
postačujú alebo či treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď dokazovanie v daňovom
konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. V rámci dokazovania
posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov, a tiež posudzuje vierohodnosť
jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhoduje o ich dôkaznej sile. Žalobca na svoju obranu uviedol
všetky dôkazy, ktoré predložil správcovi dane, ale z administratívneho spisu súdu vyplynulo, že medzi
nimi nie sú žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili názor správcu dane o nepreukázaní dodania
tovaru dodávateľmi deklarovanými na faktúrach. Pri predmetnej daňovej kontrole daňového subjektu
za kontrolované zdaňovacie obdobie správca dane postupoval v zmysle vyššie uvedených princípov
a zákonných ustanovení, zachoval rovnováhu záujmov štátu aj daňového subjektu a vydal zákonné
rozhodnutie.
70. Súd nedal za pravdu ani námietke žalobcu, že žalovaný nepostupoval v súlade so zásadou
legitímnych očakávaní v skutkovo podobných prípadoch (viď ods. 13 odôvodnenia tohto rozsudku), keď
v inom zdaňovacom období zrušil rozhodnutie správcu dane. Správny súd dodáva, že išlo o iné daňové
kontroly, ktoré obsahovali iné dôkazné prostriedky a navyše, vždy je potrebné hodnotiť dôvod zrušenia
napadnutého rozhodnutia, pričom z rozhodnutia založeného v súdnom spise vyplýva, že rozhodnutie
správcu dane bolo zrušené pre nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, čo nemôže zakladať porušenie
akéhokoľvek práva žalobcu v danom konaní. Správny súd zdôrazňuje, že správne orgány svoj záver
o nepriznaní odpočítania dane z pridanej hodnoty neodôvodnili existenciou podvodného reťazca,
ale skutočnosťou, že sa nepodarilo preveriť skutočné dodanie tovaru deklarovaného na faktúrach
konkrétnymi dodávateľmi, v súvislosti s čím neboli splnené ani hmotnoprávne nároky na odpočet dane
v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a preto aj
argumentácia žalobcu je v tomto ohľade irelevantná.
70.1. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil pri plnení, ktorým mu mali dodať tovar
deklarovaní dodávatelia, aby preukázal existenciu zdaniteľného plnenia a jeho skutočné dodanie zo
strany týchto dodávateľov. Súd vychádzal z toho, že je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa
pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto
zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby, ktorá za
neho koná. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade,
ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a
v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto
prípade. S poukazom na uvedené je potom podľa názoru správneho súdu dôvodné konštatovanie
žalovaného, že nebolo preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi deklarovanými platiteľmi
dane z pridanej hodnoty a žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty nedôvodne uplatnil
odpočítanie tejto dane.
70.2. Vnútroštátnu právnu úpravu dane z pridanej hodnoty je potrebné vykladať v súlade s právom
Európskej únie a Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane
z pridanej hodnoty. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva právo členských štátov

vnútroštátnym právom zabezpečiť podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému dane
z pridanej hodnoty v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso dane z pridanej hodnoty,
avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv
platiteľov tejto dane na vrátenie dane z pridanej hodnoty v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných
plnení na vstupe. Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie
požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať,
aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode - rozsudky
Súdneho dvora EÚ vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV
(C-499/10). V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na žalobcovi,
ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočítania dane
z pridanej hodnoty i preukázal (nielen formálnymi dokladmi), čo žalobca neurobil, keď si napr. žiadnym
spôsobom nepreveril pôvod tovaru. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal
všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby
zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi ním a deklarovanými dodávateľmi
bude spochybnené.
70.3. Okrem toho k argumentácii žalobcu je potrebné uviesť, že určenie opatrení, ktoré možno v tom
ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho
subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok SD EÚ
v spojených veciach Mahagében kft. a J. I. č. C-80/11 a C-142/11). V priebehu daňovej kontroly
a vyrubovacieho konania bolo nepochybne preukázané, že žalobca neprijal žiadne takéto opatrenia
napriek tomu, že obchodovanie s takým druhom tovaru (kuracie rezne BR, kuracie prsia mrazené
a pod.) si prijatie náležitých a potrebných opatrení vyžadovalo. Z tohto dôvodu nie je zrejmé a
žalobca nepreukázal, či zisťoval pôvod predmetného tovaru a či skutočne pochádza od dodávateľov
deklarovaných na faktúrach nimi vystavených v kontrolovanom zdaňovacom období. V predmetnej
veci nie je absolútne postačujúce predložiť iba formálne správne daňové doklady, ale je nevyhnutné
preukázať skutočnú realizáciu obchodných transakcií, čo zahrňuje aj preverenie dodávateľov a
subdodávateľov.
71. Námietka žalobcu, že sa správca dane nezaoberal ním predloženými návrhmi na doplnenie
dokazovania, je nedôvodná. Z obsahu administratívneho spisu ako aj prvostupňového rozhodnutia a
napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že správca dane sa podrobne zaoberal dôkazmi, ktoré
mu boli v rámci daňového a vyrubovacieho konania predložené rovnako aj navrhovanými dôkazmi,
vyhodnocoval ich jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, porovnával jednotlivé získané dôkazy.
To, že dôkazy správca dane nevyhodnotil podľa predstáv žalobcu, nemôže byť hodnotené ako vada
konania správcu dane. Podľa názoru správneho súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali,
správca dane vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, preto nie je možné tvrdiť, že by daňovým
konaním a spôsobom vykonávania dokazovania došlo k porušeniu procesných predpisov či porušeniu
práv žalobcu. Správne rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných logických dôvodov, nemožno ich
považovať za nepreskúmateľné. Postupom správnych orgánov taktiež nebola odňatá žalobcovi ako
účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom správca dane hodnotil
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
72. Rovnako ako neopodstatnenú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu, ktorou daňovým orgánom
vyčítal nesprávne právne posúdenie veci. Správny súd vo vzťahu k uvedenému pokladá za potrebné
prisvedčiť správnosti záverov žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie správcu dane, lebo žalobca
nepreukázal reálne dodanie konkrétneho tovarov deklarovaného na faktúre od dodávateľov. Nakoľko
žalobca nevie nielen formálne, ale ani vecne preukázať svoje zdaniteľné obchody deklarované
na predložených dokladoch, musí znášať všetky nevyhnutné následky. Daňové orgány vychádzali
z skutkového stavu, ktorý vyplýva z administratívneho spisu.
73. Správny súd dal za pravdu žalovanému, že nenahlásením zásielok žalobcom na príslušnú RVPS
prispel k tomu, že sa mu následne nepodarilo zabezpečiť vysledovateľnosť pôvod tovaru uvádzaného
na faktúrach. Z obsahu ustanovenia § 37 ods. 1 písm. a) zákona o veterinárnej starostlivosti vyplýva, že
aj žalobca ako príjemca tovaru je zodpovedný za bezpečnosť potravín živočíšneho pôvodu a z obsahu
predmetného ustanovenia mu vyplývajú aj konkrétne ohlasovacie povinnosti orgánom veterinárnej

správy. V zmysle § 37 ods. 3 písm. i) zákona o veterinárnej starostlivosti je žalobca povinný pri
obchode s tovarom uvádzaným na faktúrach od dodávateľa okrem iného zabezpečiť, aby boli produkty
živočíšneho pôvodu určené na obchod získané v súlade s týmto zákonom, skontrolované, osobitne
označené a označené etiketami, a aby k nim boli až po konečného príjemcu priložené certifikáty alebo
iné predpísané doklady .
74. Právo na odpočítanie DPH sa spája výlučne so vznikom daňovej povinnosti v zmysle § 49 ods. 1
zákona o DPH. Dodanie tovaru alebo služby, na základe čoho vzniká daňová povinnosť, je základnou
podmienkou uplatnenia odpočítania dane a pokiaľ žalobca nepreukázal, že tovar alebo služba bola
dodaná, nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie dane. Pokiaľ nebolo preukázané, že obchody
deklarované predmetnými faktúrami boli reálne uskutočnené tak, že fakturované plnenie žalobcovi
skutočne poskytli práve tí dodávatelia, ktorí sú uvedení na faktúrach, tak nebol preukázaný vznik daňovej
povinnosti týchto dodávateľov v zmysle zákona o DPH a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane
v zmysle § 49 tohto zákona o DPH. Rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného, ktorý
rozhodnutie správcu dane potvrdil, je aj podľa názoru správneho súdu výsledkom správneho právneho
posúdenia veci a námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú dôvodné.
75. Zákon o DPH stanovuje striktné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH. Na to,
aby mohol byť pri dodaní tovaru alebo služby uplatnený odpočet DPH, však nestačí len vyhotovenie
samotnej faktúry s náležitosťami podľa § 71 zákona o DPH. Dokazovanie správcom dane spočíva len
vo verifikácii skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom v prípade, ak daňový subjekt
svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže. Pre správcu dane platí prejednávacia zásada a nie vyhľadávacia.
Aj keď dokazovanie vedie správca dane (rozhoduje ktoré dôkazy v akom rozsahu vykoná, prípadne,
ktoré skutočnosti stačí osvedčiť), dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte.
76. V závere správny súd dodáva, že nemá povinnosť zaoberať sa všetkými namietanými skutočnosťami
žalobcu, ale len tými, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie napadnutých rozhodnutí. V tomto kontexte aj
poukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby
rozhodnutie súdu bolo odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia je inter alia aj zárukou toho, že výkon
spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na
opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Z
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutie, ale nemožno
ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná podrobná odpoveď, plnenie
povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napríklad
rozhodnutia ESĽP vo veciach Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. II. 329/2010, III. ÚS 726/2016, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8 Sžo/150/2009).
77. Rozhodnutia správnych orgánov tak žalovaného, ako aj správcu dane, vychádzajú z riadne zisteného
skutkového stavu, sú jasné, zrozumiteľné a obsahujú všetky zákonné náležitosti. Žalovaný i správca
dane v odôvodnení svojich rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlili, ktoré skutočnosti nepovažovali za
preukazné, z ktorých dôkazov vychádzali a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadili a ako
právnu vec posúdili, a preto postupovali presne v intenciách § 63 ods. 3 a 5 a § 74 ods. 2 daňového
poriadku. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že v danom prípade žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, lebo nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov osobami uvedenými
v predložených faktúrach, a preto mu ani nemôže byť uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty z predmetných faktúr uznané ako oprávnené. Správny súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutia
sú vydané v súlade so zákonom o DPH v spojení s daňovým poriadkom, nemožno prisvedčiť žiadnej
zo vznesených žalobných námietok. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že dokazovanie
bolo vykonané náležite a v hodnotení dôkazov správcu dane ako aj žalovaného súd nezistil právne
pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť
napadnutých rozhodnutí, preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.
78. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s
§ 175
ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli,
žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

79. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.