{"guid": "d0911b7d-c5ad-4427-a475-20b2f7be21ea:57f49884-4f8c-4721-adfb-269905ce636c", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:4020200464.3", "spisova_znacka": "NR-15S/61/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-15S/61/2020 z 19. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 19. septembra 2024, sp. zn. NR-15S/61/2020, ECLI:SK:SpSBA:2024:4020200464.3", "identifikacne_cislo": "4020200464", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Vladimíra Slobodová", "sudca_id": 969, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimira-slobodova-969", "datum_vydania": "2024-09-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/431", "nazov": "zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/431-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/152", "nazov": "zákon č. 152/1995 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/152-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/152", "nazov": "zákon č. 152/1995 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/152-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/39", "nazov": "zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/39-2007"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/57f49884-4f8c-4721-adfb-269905ce636c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:4020200464.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:4020200464.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:4020200464.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-15S/61/2020\n4020200464\n19. 09. 2024\nJUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M\nECLI:SK:SpSBA:2024:4020200464.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej\nLL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: A.\nB. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, F., právne zastúpený: advokátkou JUDr. Ľubicou\nMasárovou, AK so sídlom Landererova 6, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 101204223/2020 zo dňa 21.07.2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu\n\nz a m i e t a.\n\nII. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi\n\nn e p r i z n á v a.\n\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Nitra (ďalej aj „správca dane“) vykonal u daňového subjektu A. B. C. - PROJEKTMARKET (ďalej len „daňový subjekt“ alebo „žalobca“) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie január 2015 až december 2015, daňová kontrola začala dňa 22.07.2016.\n2. Správca dane prerušil výkon daňovej kontroly od 10.05.2017 do 29.12.2017. O výsledku daňovej\nkontroly vyhotovil správca dane protokol č. 100419558/2018 zo dňa 20.02.2018 (ďalej aj len „protokol\nz daňovej kontroly“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie doručený žalobcovi dňa 21.02.2018, ktorý\nsa vyjadril podaním zo dňa 29.06.2018. Výkon vyrubovacieho konania bol prerušený rozhodnutím č.\n102651898/2018 zo dňa 20.12.2018 na obdobie od 27.12.2018 do 26.02.2019, kedy pominuli prekážky\nprerušenia, následne opätovne rozhodnutím č. 100938117/2019 zo dňa 23.04.2019 a to od 26.04.2019\ndo 06.06.2019, kedy pominuli prekážky prerušenia. Vo vyrubovacom konaní správca dane tri krát žiadal\ndruhostupňový orgán o predĺženie lehoty na rozhodnutie vo veci vyrubovacieho konania, vždy mu bola\nlehota predĺžená o 3 mesiace. Správca dane v rámci vyrubovacieho konania spísal s daňovým subjektom\nzápisnicu o ústnom pojednávaní ohľadom priebehu a výsledkoch dokazovania vo vyrubovacom konaní\ndňa 18.07.2019; dňa 24.09.2019 zápisnicu o ústnom pojednávaní vo veci prerokovania pripomienok\nk protokolu z daňovej kontroly a k výsledkom dokazovania zisteným správcom dane vo vyrubovacom\nkonaní.\n\n3. Správca dane rozhodnutím č. 102288514/2019 zo dňa 03.10.2019 (ďalej aj „prvostupňové\nrozhodnutie“) podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi\nako daňovému subjektu určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 148.077,12 eur na dani\nz pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015, znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015 zo sumy 149.998,44 eur na sumu 1.921,32 eur\ndaňovému subjektu.\n4. Správca dane odôvodnil rozhodnutie tým, že žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru osobou\nuvedenou na faktúre ako dodávateľ a tým ani splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie\ndane. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane vyplýva, žalobca si v zdaňovacom\nobdobí november 2015 uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1, 2 písm.\na), § 51 ods. 1písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj len „zákon o DPH“) za dodanie tovaru :\na) od dodávateľa NUBAKO s.r.o. (pôvodne do 01.06.2016 bol obchodný názov: Konex SK plus s.r.o.,\nŠtúrova 271,Nitra), Karpatské námestie 10A, Bratislava, IČO: 36 789 712 (ďalej aj len „NUBAKO s.r.o.\n“) z faktúr s predmetom dodávky tovaru kuracie rezne BR: fa č. 50123/15 zo dňa 13.11.2015 na sumu\n71.305,92 eur (cena bez DPH 59.421,60 eur, DPH 11.884,32 eur), fa č. 50125/15 zo dňa 19.11.2015 na\nsumu 65.126,40 eur (cena bez DPH 54.272 eur, DPH 10.854,40 eur), z fa č. 50126/15 zo dňa 25.11.2015\nna sumu 66.780 eur (cena bez DPH 55.650 eur, DPH 11.130 eur), z fa č. 50127/15 zo dňa 25.11.2015\nna sumu 66.780 eur (cena bez DPH 55.650 eur, DPH 11.130 eur), z fa č. 50128/15 zo dňa 27.11.2015\nna sumu 66.780 eur (cena bez DPH 55.650 eur, DPH 11.130 eur), z fa č. 50130/15 zo dňa 30.11.2015\nna sumu 67.314,24 eur (cena bez DPH 56.095,20 eur, DPH 11.219,04 eur) a z fa č. 50131/15 zo dňa\n30.11.2015 na sumu 69.947,28 eur (cena bez DPH 58.289,40 eur, DPH 11.657,88 eur), t. j. DPH celkovo\nvo výške 79.005,64 eur (ďalej aj len „sporné faktúry NUBAKO s.r.o.“);\nb) od dodávateľa A.P.P.I spol. s r.o., Voznica 130, 966 81 Voznica, IČO: 47219254 ( ďalej aj len\n„A.P.P.I spol. s r.o.“) z faktúr s predmetom dodávky tovaru mrazené kuracie prsia: fa č. 201500125 zo\ndňa 18.11.2015 na sumu 71.296,85 eur (cena bez DPH 59.414,04 eur, DPH 11.882,81 eur), z fa č.\n201500127 zo dňa 27.11.2015 na sumu 67.536 eur (cena bez DPH 56.280 eur, DPH 11.256 eur) a z fa\nč. 201500130 zo dňa 30.11.2015 na sumu 66.109,44 eur (cena bez DPH 55.091,20 eur, DPH 11.018,24\neur), t. j. DPH celkovo vo výške 34.157,05 eur (ďalej aj len „sporné faktúry A.P.P.I spol. s r.o.“);\nc) od dodávateľa DANER GASTRO s. r. o., Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, IČO: 35779951 (ďalej len\n„DANER GASTRO s. r. o.“) z faktúr s predmetom dodávky tovaru kuracie prsia mrazené a kuracie prsia\nSEARA mrazené: fa č. 2015123 zo dňa 03.11.2015 na sumu 73.154,59 eur (cena bez DPH 60.962,16\neur, DPH 12.192,43 eur), fa č. 2015127 zo dňa 18.11.2015 na sumu 68.292 eur (cena bez DPH 56.910\neur, DPH 11.382 eur), a z fa č. 2015128 zo dňa 25.11.2015 na sumu 68.040 eur (cena bez DPH 56.700\neur, DPH 11.340 eur), t. j. DPH celkovo vo výške 34.914,43 eur (ďalej aj len „sporné faktúry DANER\nGASTRO s. r. o.“).\n5. Z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 22.07.2016 spísal správca dane\nso žalobcom zápisnicu o ústnom pojednávaní, žalobca odovzdal na USB nosiči požadované dáta a\nsúvislosti s prevzatím ďalších dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly za preverované\nobdobie bola spísaná zápisnica o vykonaní úkonu dňa 08.12.2016.\n5.1. Z obsahu správy Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Žiar nad Hronom (ďalej len\n„RVPS“) vyžiadanej správcom dane vyplýva, že spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. doručila dňa 12.01.2015\noznámenie o registrácii okrem iného aj potravín súvisiacich s ich umiestnením na trh, ale nemá v ich\npôsobnosti žiadnu schválenú prevádzku, nie je v systéme nahlasovania zásielok a do toho času žiadnu\nzásielku produktu živočíšneho pôvodu z iného členského štátu EU nenahlásil. Regionálna veterinárna\na potravinová správa Nitra oznámila správcovi dane, že spoločnosť Konex Sk plus s.r.o. nie je v\nsúčasnosti registrovaná na účely obchodovania s potravinami, nemá schválenú prevádzkareň, ktorá\nzaobchádza, pripravuje alebo produkuje produkty živočíšneho pôvodu, do IS portálu nahlasoval zásielky\nod 31.08.2015 do 26.11.2015. Regionálna veterinárna a potravinová správa Bratislava v odpovedi k\nsubjektu DANER GASTRO s. r. o. uviedla, že je registrovaný ako sprostredkovateľ špecializovaný na\nobchod s potravinami a produktmi živočíšneho pôvodu medzi dodávateľmi alebo pre maloobchodné\nprevádzkarne, nahlasoval zásielky v období od 11.03.2015 do 27.08.2015. Správca dane nahliadol\ndo spisov viacerých daňových subjektov (NUBAKO s.r.o., LIŠKA Slovakia s.r.o., MIRKOM s.r.o. a\nML TRADE EU s. r. o., DANER GASTRO s. r. o., A.P.P.I spol. s r.o.), vyhotovil si z nich fotokópie\nrelevantných dokladov a spísal o tom úradné záznamy. Správca dane spísal dňa 12.01.2018 zápisnicu\no ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo oboznámiť žalobcu so zistenými skutočnosťami v\n\npriebehu daňovej kontroly, s pochybnosťami o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených\ndokladov a údajov v nich uvedených a vyjadrenie žalobcu k zisteniam a k oznámeným pochybnostiam.\nŽalobca sa k uvedeným zisteniam vyjadril v podaní zo dňa 15.02.2018. Dňa 30.01.2018 bola spísaná\nzápisnica o nahliadnutí do spisu žalobcom a dňa 02.02.2018 úradný záznam o nahliadnutí do spisu jeho\nsplnomocnenou zástupkyňou.\n5.2. V protokole z daňovej kontroly bolo okrem iného uvedené, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z\ndodávateľských faktúr dodávateľov NUBAKO s.r.o. (predtým Konex SK plus s.r.o.), A.P.P.I spol. s r.o. a\nDANER GASTRO s.r.o., ale u týchto subjektov nebola preukázaná reálnosť samotného dodania tovaru\nosobou uvedenou na faktúre ako dodávateľ a bolo zistené, že dodanie tovaru sa nemohlo uskutočniť\npodľa tvrdenia žalobcu, čím porušil § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH z dôvodu,\nže uplatnil právo odpočítať daň z faktúr, pri ktorých neboli splnené podmienky na odpočítanie dane.\n6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a žalovaný rozhodnutím č.\n101204223/2020 zo dňa 21.07.2020 ( ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4\ndaňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie konštatujúc, že správca dane vykonal dostatočné\ndokazovanie, stotožnil sa s jeho závermi.\n6.1. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí podrobne zopakoval úkony vykonané správcom dane, žiadosti\no medzinárodnú výmenu daňových informácií (ďalej len „ žiadosť o MVI“) a odpovede, správne úvahy zo\nzistení. Konštatoval, že nezistil žiadny rozpor postupu správcu dane s právnymi predpismi, stotožnil sa\ns právnym záverom správcu dane. Ak si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty\nz dodávateľských faktúr znejúcich na tuzemských dodávateľov NUBAKO s.r.o., (Konex SK plus s.r.o.),\nA.P.P.I spol. s r.o., DANER GASTRO s. r. o., musel byť schopný preukázať reálny obsah dodávok,\nsamotné podanie daňového priznania nemôže byť dôkazom nadobudnutia tovaru od dodávateľa. Pokiaľ\nnie je možné u deklarovaného obchodného partnera náležite a hodnoverne overiť doklady predložené\nkontrolovaným daňovým subjektom a skutočnosti v nich uvedené, sú tieto doklady nepreukazné. Na\npreukázanie hodnovernosti dodania tovaru od dodávateľov nestačilo doloženie faktúry, ale že bol tovar\nskutočne dodaný v deklarovanom rozsahu (druhu, množstve a kvalite) práve týmto dodávateľom.\nŽalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že nemal preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľných\nobchodov dodávateľmi uvedenými na faktúrach a tým aj nepreukázaný vznik daňovej povinnosti.\nAj po doplnení dokazovania v rámci vyrubovacieho konania nemal správca dane za preukázané,\nže na jednotlivých stupňoch dodávateľského reťazca bol reálne dodaný tovar v zmysle dokladov.\nPodľa žalovaného sa správca dane vysporiadal s každým návrhom žalobcu a v prípade nevykonania\nnavrhovaných svedeckých výpovedí a dôkazov odôvodnil ich nevykonanie, pritom sa zaoberal sa aj\nvierohodnosťou pôvodu faktúr.\n6.2. Námietku žalobcu o nepredložení chronologického zoznamu listín v spise označil žalovaný\nza nedôvodnú, lebo daňový poriadok ani jeho interné predpisy neustanovujú správcovi dane\npovinnosť predkladať daňovému subjektu spísaný obsah spisu alebo čísla spisu. Žalovaný vyhodnotil\nza nedôvodnú aj námietku žalobcu o nezákonnosti dôkazov - zápisníc č. 20740027/2015 a č.\n100598325/2017 a stotožnil sa s názorom správcu dane, že žalobca nemal byť prečo upovedomený\no vypočutí svedka z dôvodu, že tieto zápisnice boli spísané v úplne inom konaní. Správca\ndane neposudzoval povinnosť daňového subjektu nahlasovať zásielky pre Regionálne veterinárne\na potravinové správy, len poukazoval na to, že s potravinami môžu obchodovať len registrované\nsubjekty v schválených prevádzkach príslušnou veterinárnou správou a povinnosť registrácie sa\nvzťahuje na subjekty obchodujúce s potravinami na akomkoľvek stupni reťazca. Každý, kto vstupuje\ndo obchodného reťazca s potravinami sa považuje za prevádzkovateľa potravinárskeho podniku a\nmusí byť na uvedenú činnosť veterinárnou správou registrovaný v zmysle zákona č. 39/2007 Z. z. o\nveterinárnej starostlivosti. Nakoľko podľa § 6 ods. 5 písm. c) zákona o potravinách číslo 152/1995 Z.\nz. v znení neskorších predpisov je zakázané uvádzať do obehu potraviny neznámeho pôvodu, preto je\ndaňový subjekt je plne zodpovedný za výber svojich obchodných partnerov. Daňový subjekt je zaťažený\ndôkazným bremenom zo zákona a nemôže si túto povinnosť vysvetľovať ako právo požadovať od\nsprávcu dane, aby tento prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní skutočností. Pokiaľ žalobca nebol\nspôsobilý preukázať naplnenie zákonných požiadaviek obozretného podnikania, potom poukazovanie\nna ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ nemá oporu v ním prezentovaných záveroch, lebo žalobca\nmal hodnoverne preukázať, na základe akých nerozporuplných a nespochybniteľných podkladov bolo\nvykonané dodanie tovaru od nim deklarovaného dodávateľa tovaru. Tento názor nemôže zmeniť ani\ntvrdenie žalobcu, že tovar nakúpený od deklarovaných dodávateľov odpredal ďalším subjektom, lebo\npredmetom preverovania nie je existencia dodaného tovaru, ale náležitosti zdaniteľného obchodu\nzachytené v došlej faktúre, čo sa nepotvrdilo.\n\nII.\nŽaloba\n7. Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 07.10.2020 na Krajskom súde v Nitre (ďalej aj ako\n„krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) domáhal voči žalovanému preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 101204223/2020 zo dňa 21.07.2020 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým\nprvostupňové rozhodnutie č. 102288514/2019 zo dňa 03.10.2019 potvrdil. Žiada zrušiť napadnuté\nrozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c) až f) SSP, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\n8. Žalobca namieta, že zistený skutkový stav nie je dostatočný na prijatie záveru, že dodávatelia\nmu nedodali tovar deklarovaný na sporných faktúrach a že neuniesol dôkazné bremeno ohľadom\npreukázania, že splnil podmienky stanovené v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1\npísm. a) zákona o DPH. Namieta, že postupom daňových orgánov došlo k porušeniu viacerých zásad,\ntiež aj právo na obhajobu a právo na prístup k informáciám, k porušeniu § 24 ods. 2 daňového poriadku,\npostupy boli v rozpore s čl. 2 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.\n9. Žalobca namieta arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok\ndôvodov. Výklad práva žalovaným je v rozpore s smernicou Rady 2006/112/ES, v rozpore s relevantnou\njudikatúrou Súdneho dvora EÚ (najmä C-80/11 a C-142/11 Mohagében a Dávid, C-324/11 C. G., C-18/13\nMaks Pen, C- 244/14 PPUH Stehcemp, C-563/11, Herst s.r.o. a tiež C-329/18 Altic), v ktorých prípadoch\ndaňové orgány nespochybňovali existenciu tovaru, resp. uskutočnenie služieb. Žalobca tvrdí, že daňový\norgán nemôže od neho ako zdaniteľnej osoby požadovať preverenie, že osoba, ktorá vystavila faktúru a\nspĺňa podmienky zdaniteľnej osoby, disponovala predmetným tovarom, bola schopná ho dodať a splnila\nsi povinnosť podať daňové priznanie, uhradiť DPH. Ďalej poukázal na to, že v bode 36 rozhodnutia\nSD EÚ č. C-123/14 a bode 35 rozh. SD EÚ rozhodnutí SD EÚ č. C-277/14 je jasne uvedené, že\nprevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník nevyžaduje, aby strana, na ktorú bol tento\nmajetok prevedený, ho fyzicky držala, ani aby uvedený majetok bol k nej fyzicky prepravený a/alebo aby\njej bol fyzicky doručený. Absencia dodávateľa právne disponovať s tovarom nemôže vylúčiť dodanie\ntovaru v zmysle Smernice o spoločnom systéme DPH, keď tovar je odovzdaný kupujúcemu. Námietku\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov odôvodňuje\nžalobca aj tým, že sa žalovaný riadne nevysporiadal s jeho námietkami ani návrhmi na doplnenie\ndokazovania. Namieta hrubé porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov, lebo najprv správca dane\nvyhodnotil len dôkazy vykonané pri daňovej kontrole a až v inej časti rozhodnutia vybral len časti z ďalších\nvykonaných dôkazov vo vyrubovacom konaní.\n10. Žalobca namieta, že daňové orgány vyvodili voči nemu objektívnu zodpovednosť z dôvodu zistenej\nnezákonnosti v činnosti subdodávateľov. Žalobca popiera, že by on porušil povinnosti vyplývajúce\nmu z potravinárskych predpisov nenahlásením zásielok na RVPS, čím nebola zabezpečená ich\nvysledovateľnosť. Avšak pokiaľ by aj porušil túto povinnosť, podľa jeho názoru to nemôže mať vplyv\nna uplatnenie práva na odpočítanie dane, lebo zanedbanie náležitej starostlivosti sa skúma vo vzťahu k\nspoľahlivosti dodávateľa (C-78/12 Evita-K). Žalobca sa obchodovaniu s mrazenými výrobkami venoval\ndlhoročne, preto má za to, že postupoval v súlade s bežnou obchodnou praxou pre danú komoditu\na predložil všetky obvyklé obchodné listiny, aj listiny preukazujúce vysledovateľnosť zásielok. Žalobca\nnamieta tiež právny záver daňových orgánov o nedodržaní náležitej starostlivosti pri výbere partnerov\n(odvolávajúc sa na rozsudok SD EÚ vo veci C- 329/18 Altic). Nariadenia č. 852/2004 a 882/2004\nneobsahujú žiadnu povinnosť pre prevádzkovateľa overiť v odvetví potravín, či jeho dodávatelia sú\nzaregistrovaní v súlade s požiadavkami týchto nariadení, nevyplýva to ani zo smernice 2006/112.\n11. Odvolávajúc a na stanovisko generálneho advokáta vo veci C-189/18 (body 51 až 58)\npri dodávateľoch žalobca namieta, že bolo porušené jeho právo na obhajobu. Správca dane\nv prvostupňovom rozhodnutí len odkazoval na protokoly z daňovej kontroly u týchto subjektov a následné\nrozhodnutia, ale neuviedol, ktoré skutočnosti boli pre neho zásadné, nešpecifikoval podklady pre vydané\nprotokoly či rozhodnutia a jemu dokumenty z týchto konaní nesprístupnil, nemohol sa k nim ani vyjadriť.\n12. Žalobca namieta, že pri nahliadnutí do spisu mu nikdy nebol predložený chronologický\nzažurnalizovaný zoznam listín nachádzajúcich sa v spise, aby vedel posúdiť, či je tento spis kompletný.\nŽalobcovi bolo odňaté právo v zmysle § 23 ods. 1 Daňového poriadku nahliadnuť do spisu, nakoľko\nnahliadnutie do neúplného spisu, kde si účastník ani nevie overiť jeho úplnosť z dôvodu absencie listín\nv spise nie je považované za naplnenie tohto práva, ako práva, ktoré je súčasťou práva na spravodlivý\nproces. Tým bolo porušené jeho právo na informácie, ktoré je súčasťou práva na spravodlivý proces.\n13. Žalobca namieta, že žalovaný nepostupoval v súlade so zásadou legitímnych očakávaní, lebo v\nskutkovo podobných prípadoch žalobca pri obdobných zneniach odôvodnení rozhodnutí správcu dane\nraz akceptuje námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia, zruší rozhodnutie správcu dane\n\n(rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX H. I. XX.XX.XXXX, str. 26, za zdaňovacie obdobie máj 2016) a\ninokedy ju vyhodnotí ako nedôvodnú (v napadnutom rozhodnutí ide o rovnakú formuláciu odôvodnenia\na to na str. 11, 18-19,28). Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a\nnedostatok dôvodov vidí žalobca aj v absencii správnej úvahy, lebo nevysvetlil prečo sa odchýlil od\ndoterajšie hodnotenia obdobného postupu správcu dane pri rovnakých námietkach žalobcu v odvolaní.\n14. Žalobca pri dodávateľovi Konex SK plus s.r.o. namieta, že správca dane spochybňuje osobu\ndodávateľa a nepriznal právo na odpočítanie dane z dôvodu nekontaktnosti dodávateľa v čase\npreverovania, spochybnil „zistených“ subdodávateľov Rubano, s.r.o. a ML TRADE EU s.r.o., ktorí boli\nv čase preverovania nekontaktní a nepodali daňové priznanie (Rubano), resp. nepriznali nadobudnutie\ntovaru z iného čl. štátu (ML TRADE EU). Ďalej že správca dane rozhodnutie založil na tom, že\nzásielky neboli nahlásené na RVPS, došlo k porušeniu potravinárskych predpisov a žalobca nekonal\ns náležitou starostlivosťou. Nekontaktnosť dodávateľa v čase preverovania pritom nie je objektívnym\ndôkazom o nezákonnosti v reťazci dodávateľov a o vedomosti žalobcu o nej, v zistenom reťazci\n( RUBANO alebo ML TRADE EU - KONEX SK plus, s.r.o. – žalobca) bola zistená nezákonnosť iba\nu subdodávateľov. Správca dane spochybnil nadobudnutie práva nakladať s tovarom ako vlastník a to\nžalobcom aj jeho dodávateľom. Nemožnosť overenia skutočností u KONEX SK plus, s.r.o. z dôvodu\njej nekontaktnosti nemôže byť na ťarchu žalobcu. Žalobca namieta, že daňové orgány nevykonali ním\nnavrhnutý dôkaz - výsluch pána J. ako bývalého konateľa spoločnosti, s ktorým boli dodávky dohodnuté\nani výsluch odberateľov tohto dodávateľa (Ryba Košice, Deák,..), výsluch konateľov subdodávateľských\nspoločností, výsluch skladovateľov (Mraziarne Sládkovičovo ,..) a náležite to neodôvodnili. Žalobca\nnamieta, že daňové orgány porušili právo na spravodlivý proces a právo na obhajobu a rovnosť zbraní,\nak mu odopreli možnosť klásť týmto osobám otázky s odôvodnením, že ich preverenia boli vykonané\nv rámci daňových kontrol dodávateľa.\n14.1. Dodávateľ Konex SK plus s.r.o. aj A.P.P.L, s.r.o. bol v čase uskutočnenia plnenia registrovaným\nplatiteľom DPH, za zdaňovacie obdobie roka 2015 podal daňové priznanie a kontrolný výkaz k\nDPH, v ktorom deklaroval dodanie tovaru pre žalobcu a odviedol daň vzťahujúcu sa k predmetným\ndodávkam. Žalobca namieta, že sa žalovaný náležite nevysporiadal s jeho konkrétnymi námietkami\nspochybňujúcimi skutkové aj právne závery správcu dane. Žalobca tvrdí, že zhruba od júla 2015 si\nprenajal sklady v Mraziarňach Sládkovičovo, tovar bol nadobúdaný priamo v mraziarňach, kde mal\ndodávateľ tiež prenajatý sklad, časť bola predávaná maloodberateľom. Daňový subjekt predložil faktúry,\ndodacie listy,\npríjemky a výdajky tovaru, vlastnú skladovú evidenciu, evidenciu skladovateľa vo\nVydranoch, skladovú evidenciu skladovateľa Mraziarne Sládkovičovo, doklady preukazujúce dodanie\ntovaru odberateľom- uvedené dôkazy neboli správcom dane spochybnené. Správca dane nespochybnil\nexistenciu plnenia – tovaru a žalovaný nespochybnil, že žalobca bol zdaniteľnou osobou a použil\npredmetný tovar na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení, že faktúra má všetky náležitosti a osoba,\nktorá faktúru vystavila bola v danom čase platiteľom DPH. Preto podľa názoru žalobcu splnil podmienky\npožadované smernicou 2006/112.\n15. Žalobca pri dodávateľovi dodávateľ A.P.P.I, s.r.o. namieta, že správca dane spochybňuje osobu\ndodávateľa a nepriznal právo na odpočítanie dane z dôvodu skutočností zistených o subjekte ILANA\ns.r.o. (ďalej len „ILANA“) ako dodávateľa pre A.P.P.I, s.r.o., ale správca dane zistil nezákonnosť iba u\nsubdodávateľa ILANA v reťazci: ILANA - APPI – žalobca a v spise nie je dôkaz, že mal mať vedomosť\no nezákonnej činnosti. Na základe nesplnenia si daňových povinností nemožno dospieť k záveru, že\ntovar nedodala ILANA a následne dodávateľ nedodal tovar žalobcovi. Ďalej že správca dane rozhodnutie\nzaložil na tom, že zásielky neboli nahlásené na RVPS, došlo k porušeniu potravinárskych predpisov\na žalobca nekonal s náležitou starostlivosťou. Správca dane spochybnil nadobudnutie práva nakladať\ns tovarom ako vlastník a to žalobcom aj jeho dodávateľom. Namieta nevykonanie ním navrhnutého\ndôkazu, skladovej evidencie Mraziarne Sládkovičovo (potvrdzujú prijatie tovaru v skladoch od A.P.P.I.).\nPodľa žalobcu jeho dodávateľ si splnil všetky daňové povinnosti ohľadom dodaného tovaru, daňové\norgány to aj konštatovali, ale ignorovali pri posudzovaní náležitej starostlivosti žalobcu pri výbere\ndodávateľa. Žalobca namieta účelové hodnotenie výsluchu konateľky F., ktorá potvrdila, že obchody\ndohadoval p. I.. Žalobca namieta, že daňové orgány sa nevysporiadali s jeho návrhom na vykonanie\ndôkazov - zistení z ISFS, či na spoločnosť ILANA vykazovali dodania a či táto spoločnosť priznala vo\nsvojom KV dodávky pre A.P.P.I. , s.r.o. Ďalej namieta, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces\na obhajobu, lebo boli voči nemu použité informácie z výsluchov osôb, ktoré vykonali iní správcovia dane\nvo veciach iných subjektov ( pán D. ako konateľ ILANA), nebolo vyhovené jeho návrhu na výsluch\nodberateľov od A.P.P.I., s.r.o. Žalobca namieta, že by nebol zistený pôvod fakturovaného tovaru, lebo\nto vyplýva z označenia výrobného závodu, z ktorého tovar pochádzal. Nemožnosť zistenia, cez ktorú\nspoločnosť „sa tovar do reťazca dostal“, nemôže spochybňovať reálnosť transakcie medzi žalobcom\n\na jeho dodávateľom. Žalobca nesúhlasí, aby bol odmietnutý ním predložený záznam z veterinárnej\nkontroly tovaru dodávateľa A.P.P.L, s.r.o. za iné obdobie roka 2015 len z dôvodu, že sa netýka\nkontrolovaného zdaňovacieho obdobia novembra 2015.\n16. Žalobca pri dodávateľovi DANER GASTRO s.r.o. namieta nepriznanie práva na odpočítanie dane z\ndodávateľských faktúr pre jeho nekontaktnosť, pre nemožnosť overiť skutočnosti v účtovnej a daňovej\nevidencii, pre spochybnenie osoby pána K., ktorá za dodávateľa dohadovala obchody a spochybňovanie\npôvodu tovaru od subdodávateľov. Poukázal na to, že podľa zistení správcu dane tento dodávateľ priznal\ndodávku v daňovom priznaní a odviedol z nej DPH. Dodávateľ mal uskladnený tovar v skladoch ICEBERG, skladovateľ tovar vydával žalobcovi na základe pokynov ukladateľa DANER GASTRO s.r.o., časť\ntovaru žalobca prevážal do vlastných skladov a predával ho maloodberateľom. Namieta, že správca\ndane mnohé jeho dôkazy (pr. výsluch manažérky spoločnosti B. F. a skladníka K. od skladovateľa ICE\nBERG SLOVAKIA) nepripustil s odôvodnením, že v pri správe daní sa uplatňuje prejednacia zásada.\nAk by aj došlo k nezákonnosti na strane dodávateľa, žalobca o tom nevedel a ani nemohol vedieť.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n17. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 09.12.2020 žiadal žalobu zamietnuť, svoje rozhodnutie aj rozhodnutie\nsprávcu dane považuje za zákonné. Správca dane riadne a dostatočne vyhodnotil jednotlivé dôkazy,\npostupoval v súlade s § 3 daňového poriadku, zohľadnil všetky navrhnuté a žalobcom predložené\ndôkazy. Žalobné námietky žalobcu sa neodlišujú od námietok z odvolania, s ktorým sa dostatočne\nzaoberal v napadnutom rozhodnutí. Zotrval na tom, že dôvody, na ktorých správca dane založil odopretie\npráva na odpočítanie dane so žalobcom predložených faktúr, nie sú v rozpore s relevantnou judikatúrou\nSúdneho dvora EÚ a ani so smernicou Rady 2006/112/ES. Žalovaný súhlasí s názorom správcu dane,\nže žalobcom uvádzané rozsudky sú pre toto konanie neopodstatnené, lebo v nich nie sú uvedené\nskutočnosti zistené pri daňovej kontrole u žalobcu (pr. žalobcom uvádzaný rozsudok SD C-277/14\nPPUH Stehcemp sa týka konania medzi PPUH Stehcemp a poľskou daňovou komorou, ktorá odmietla\nuznať právo na odpočet DPH z faktúr, ktoré vystavil neexistujúci dodávateľ). Žalovaný trvá na svojom\nstanovisku uvedenom v napadnutom rozhodnutí, a to že vnútroštátna úprava DPH je kompatibilná\ns právom EÚ a je vykladaná v súlade s šiestou smernicou Rady 77/388/EHS zo dňa 17.05.1977 a\nsmernicou Rady 2006 – 112 ES o spoločnom systéme DPH 28.11.2006. Správca dane v zmysle § 24\nods. 4 daňového poriadku využil aj dôkazy získané z činnosti iných správcov dane, neboli získané v\nrozpore so všeobecne záväznými predpismi.\n18. Žalovaný dáva súdu do pozornosti, že správca dane v odôvodnení rozhodnutia neargumentuje\npojmom „daňový podvod“. Dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane bolo nesplnenie\nhmotnoprávnych podmienok na odpočet dane podľa zákona o DPH, t. j. nepreukázanie dodania tovaru,\ntak ako to bolo deklarované na sporných faktúrach od dodávateľa uvedeného na faktúrach a tým pádom\nnepreukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH. č. 222/2004 Z. z. o dani\nz pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.\n19. Žalovaný považuje za neopodstatnenú námietku žalobcu, že žalovaný nepostupoval rovnako v\npodobných veciach odvolávajúc sa na iné rozhodnutie (č. 102355428/2019 z 14.10.2019), lebo\nuvedené rozhodnutie sa týkalo kontroly zdaňovacieho obdobia máj 2016 u žalobcu, ale v tomto\nnapadnutom rozhodnutí správca dane vychádzal z dokazovania a skutočností zistených pri daňovej\nkontrole zdaňovacieho obdobia január až december 2015. Podľa názoru žalovaného správca dane\ndostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie v zmysle § 63 ods. 2 a 5 daňového poriadku.\n20. K námietke žalobcu o nepredložení chronologického zoznamu listín v spise žalovaný uviedol,\nže daňový poriadok ani interné predpisy Finančného riaditeľstva SR správcovi dane neustanovujú\npovinnosť predkladať daňovému subjektu spísaný obsah spisu alebo čísla spisu.\n21. Rovnako námietky žalobcu v bodoch 27 až 40 žaloby ohľadom dodávateľa Konex SK plus s.r.o.\npovažuje žalovaný za nedôvodné. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia\nobjektívneho skutkového stavu a vznikli mu oprávnene pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľných\nobchodov spoločnosťou NUBAKO s.r.o. (do 01.06.2016: Konex SK plus s.r.o., Štúrova 271, 949 01\nNitra) a aj nepreukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH. Nebolo\nmožné preveriť spoločnosť NUBAKO s.r.o., lebo nereagovala na písomnosti správcu dane, so správcom\ndane nekomunikovala, poštové zásielky nepreberala a sídlo spoločnosti bolo len tzv. „registračným\nčíslom“, správca dane získal informácie o dodávateľoch pre spoločnosť NUBAKO s.r.o. a to ML TRADE\nEU s. r. o. a Rubano s. r. o. z iného konania. Spoločnosť Rubano s. r. o. podala posledné daňové\npriznanie za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2014, za zdaňovacie obdobie rok 2015 nebolo podané\ndaňové priznanie, na adrese sídla spoločnosti zásielky nepreberala, zásielky sa vracali s označením\n\n„adresát neznámy“. Podľa žalovaného z toho bolo zrejmé, že uvedená spoločnosť nemohla dodať\ntovar spoločnosti NUBAKO s.r.o. a tá následne žalobcovi. Žalovaný zistil, že správca dane v zmysle\npripomienok žalobcu k jeho zisteniam ohľadom spoločnosti Konex SK plus s.r.o. (NUBAKO s.r.o.)\nviedol dokazovanie vo vyrubovacom konaní, predvolal bývalého konateľa spoločnosti Konex SK plus\ns.r.o., L. J., za účelom výsluchu ako svedka. Menovaný sa nedostavil, ale v písomnom vyjadrení\npán J. uviedol, že jediná spoločníčka spoločnosti previedla svoj obchodný podiel na inú osobu, tým\njeho funkcia konateľa v spoločnosti skončila, on nemá k dispozícii žiadne doklady spoločnosti, boli\nodovzdané na základe protokolu novému spoločníkovi, ktorý môže poskytnúť informácie a doklady z\núčtovníctva. Týmito dôvodmi žalovaný zdôvodnil, prečo nevedel správca dane preveriť dodanie tovaru\nu bývalého konateľa spoločnosti Konex SK plus s.r.o. Správca dane počas vyrubovacieho konania\ndňa 18. 04. 2019 požiadal maďarskú daňovú správu o medzinárodnú výmenu daňových informácií\n(ďalej len „ žiadosť o MVI“) - vypočutie konateľka spoločnosti NUBAKO s.r.o. M. N. ako svedka.\nMaďarská daňová správa oznámila, že nebolo možné sa skontaktovať s touto osobou a odpovedať\nna položené otázky, daňový subjekt nebol počas kontroly kontaktný, subjekt je zaregistrovaný na\nfiktívnej adrese. Správca dane zistil, že ani v jednom zdaňovacom období za január 2015 až december\n2015 nemala spoločnosť NUBAKO s.r.o. žiadneho deklarovaného dodávateľa, ktorý by vedel predložiť\núčtovníctvo, resp. disponoval akýmkoľvek dôveryhodným dôkazom. Nebolo možné preveriť najväčších\ndeklarovaných dodávateľov pre spoločnosť NUBAKO s.r.o., lebo na uvedenej adrese už spoločnosti\nnesídlia, nemajú tam kancelárske priestory a nemajú uzatvorenú zmluvu o prenájme priestorov.\n22. Námietku k nevypočutiu navrhovaných svedkov považuje žalovaný tiež za nedôvodnú, podrobne\nsa k nej vyjadril v svojom rozhodnutí a trvá na tom. Podľa žalovaného správca dane nevypočutie\nžalobcom navrhovaných svedkov - dodávateľov pre spoločnosť NUBAKO s. r. o. (KONEX SK Plus, s.\nr. o.) odôvodnil tým, že boli vykonané preverenia u dodávateľov pre NUBAKO s. r. o. v rámci daňovej\nkontroly za zdaňovacie obdobia január – december 2015 a jednotlivé dodávky neboli potvrdené. Za\nnadbytočné vyhodnotil správca dane návrhy na vypočutie svedkov zamestnancov TWS Vydrany (C.\nO., P. G.), skladníkov Mraziarne Sládkovičovo a pani Q. a to z dôvodu, že by ich výpovede nemali vplyv\nna jeho závery vykonané počas vyrubovacieho konania. Svedkovia by možno potvrdili existenciu nimi\nvideného tovaru, ale nevedeli by predložiť dokumenty preukazujúce dodanie tovaru od konkrétneho\ndodávateľa. Žalobca nedoložil správcovi dane ani dodatočne po výzve presnú identifikáciu osôb, ktorých\nžiada vypočuť ako svedkov (meno, priezvisko, trvalý pobyt, dátum narodenia, u občanov maďarskej\nrepubliky aj meno a priezvisko matky ). Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, že kontrolovaný\ndaňový subjekt si uplatnil právo na odpočítanie DPH z faktúry za dodanie tovaru, ktorej reálny obsah\npreukázaný nebol (t.j. nebola preukázaná reálnosť samotného dodania tovaru osobou uvedenou na\nfaktúre ako dodávateľ. Naopak vykonaným preverovaním bolo zistené, že dodanie tovaru sa nemohlo\nuskutočniť tak, ako tvrdí kontrolovaný daňový subjekt, porušil § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v\nspojení s § 49 ods. 1 zákona o DPH, lebo uplatniť právo na odpočet DPH je možné iba pri súčasnom\nsplnení zákonnej podmienky podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH.\n23. Žalovaný nepovažuje za dôvodné ani žalobcove námietky ohľadom dodávateľa A.P.P.I spol. s\nr.o. ( body 41-59 žaloby). Správca dane vykonal aj tu rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia\nobjektívneho skutkového stavu a vznikli mu oprávnene pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľných\nobchodov spoločnosťou A.P.P.I., s. r. o., správca dane vykonal šetrenie deklarovaných dodávok tovaru\nod dodávateľa A.P.P.I., s. r. o. Z nižšie uvedených zistení ( v tomto odseku) správcu dane aj žalovanému\nvznikli pochybnosti o reálnom dodaní tovaru v obchodnom reťazci ILANA s. r. o. - A.P.P.I. spol. s r.\no. - žalobca - v zdaňovacom období september 2015. Správca dane nevedel preveriť uskutočnenie\ndodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi spoločnosťami ILANA s. r. o. a A.P.P.I. spol. s r. o. a\nnásledné dodanie tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt.\n23.1. Z kontrolných výkazov zistil, že dodávateľom pre tuzemského dodávateľa A.P.P.I spol. s r. o. bola\nspoločnosť ILANA s. r. o. ( Pod Hájom 952/1, 018 41 Dubnica nad Váhom IČO: 44549849), ktorá zanikla\ndobrovoľným výmazom dňa 06.05.2016 v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom sa stala spoločnosť\nJUING OIL s.r.o. ( Bratislavská 446/29, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36699179), ktorá zanikla dňa\n08.11.2016 v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom sa stala spoločnosť DcaLaser s.r.o. ( Zlatovská\n2192/29, Trenčín 911 05, IČO: 44 136 447) a táto bola dňa 09.11.2016 vymazaná z obchodného registra\npodľa § 8a ods. 1 písm. c) zák. č. 530/2003 Z. z.\n23.2. Správca dane v súvislosti s iným konaním, v ktorom prebiehal výkon daňovej kontroly – daň z\npridanej hodnoty január až december 2015 u spoločnosti A.P.P.I spol. s r. o. zistil o spoločnosti ILANA\ns. r. o., že jej konateľom bol v období od 30.07.2015 do 18.11 2015 P. F., ktorý ako svedok vypovedal,\nnemal vedomosť o činnosti spoločnosti, na väčšinu otázok odpovedať nevedel alebo si nepamätal.\nSprávca dane v tej iný deň vypočul menovaného aj v inom ďalšom konaní dňa 09.11.2016, o čom spísal\n\nzápisnicu o ústnom pojednávaní č. 104260995/2016. Svedok vo výpovedi uviedol, že spoločnosť nemala\nvlastné priestory, nemala prenajatý a ani nevlastnila sklad, pôvod tovaru ani konečného odberateľa\nuviesť nevedel, na väčšinu otázok odpovedal, že si nepamätá. V období od 19.11.2015 do 05.05.2016\nbol konateľom spoločnosti ILANA s. r. o. A. N., s ktorým správca dane dňa 19.10.2016 spísal ako\nso svedkom zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 104137777/2016. Svedok uviedol, že spoločnosť\nsa zaoberala prevažne obchodom s kuracím mäsom, nemala vlastné priestory, nemala prenajaté\nžiadne skladové priestory, nevlastnila žiaden majetok, nemala zamestnancov, všetko bolo zabezpečené\nsubdodávateľsky. Spoločnosť spolupracovala s P. D., ktorý viedol účtovníctvo aj skladovú evidenciu,\nzabezpečoval nadobudnutie tovaru, tovar sa al nakupovať z Čiech, z Maďarska. Na mnohé otázky\nodpovedať nevedel, ako pr. kde konkrétne bol tovar naložený a vyložený. Ďalej A. N. dňa 03.05.2016\npodal vysvetlenie na základe predvolania Kriminálneho úradu finančnej správy spísaného v zápisnici o\npodaní vysvetlenia č. 632266/2016, ktorá kópia tvorí prílohu odpovede, kde v závere uviedol, že všetko\nbolo fiktívne. P. D. podal vysvetlenie dňa 03.05.2016 na Kriminálnom úrade finančnej správy ohľadom\nčinnosti spoločnosti ILANA s. r. o. (spísané v zápisnici o podaní vysvetlenia č. 632265/2016) a tvrdil, že\nna činnosť v spoločnosti ILANA s. r. o. bol ústne splnomocnený A. N.. Správca dane prijal dňa 17.10.2016\nod P. D. písomné vyjadrenie v súvislosti s jeho predvolaním Daňového úradu Trenčín na výsluch svedka\na v závere uplatnil svoje právo odoprieť svedeckú výpoveď v zmysle § 25 ods. 2 daňového poriadku.\n23.3. Z obsahu písomnej odpovede RVPS Žiar nad Hronom bolo zistené, že v roku 2015\nnevykonal žiadne kontroly u spoločnosti A.P.P.I spol. s r. o., spoločnosť nebola zapísaná v systéme\nnahlasovania zásielok vedeného Štátnou veterinárnou a potravinovou správou (ďalej len „ŠVPS“) SR a\nnenahlásil žiadnu zásielku produktu živočíšneho pôvodu z iného členského štátu EU. Správca dane vo\nvyrubovacom konaní dal predviesť konateľku spoločnosti A.P.P.I. spol. s r. o. pani M. F. za účelom jej\nsvedeckej výpovede, podľa ktorej za spoločnosť dojednával nákup tovaru s dodávateľom zamestnanec\nJ. I.. Správcovi dane sa nepodarilo predviesť svedka J. I..\n23.4. V súvislosti s ďalším iným konaním správca dane zistil ohľadom právneho nástupcu spoločnosti\nILANA s. r. o., a to spoločnosti JUING OIL s. r. o., že tento daňový subjekt so správcom dane\nnekomunikoval, písomnosti sa vracali späť s poznámkou „adresát neznámy“, na adrese z obchodného\nregistra sa spoločnosť nenachádza. Na Daňový úrad Trenčín bol dňa 08.08.2016 predvedený konateľ\ntejto spoločnosti B. D. ( bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 103679615/2016), ktorý\nnemal vedomosť o sídle spoločnosti, či mala spoločnosť zriadené bankové účty a s čím obchodovala,\nneprevzal žiadne účtovné doklady, nevedel kto spracovával za spoločnosť účtovníctvo. K námietke\nžalobcu o nevypočutí navrhovaných svedkov sa vyjadril v napadnutom rozhodnutí a na tom trvá. Súhlasí\ns správcom dane, že by bolo nadbytočné vypočutie navrhnutých svedkov - zamestnancov TWS Vydrany\n(C. O., P. G.), skladníkov Mraziarní Sládkovičovo a pani Q., lebo by nemali vplyv na jeho závery\nvyrubovacieho konania z dôvodu, že svedkovia by nevedeli preukázať, že uvedený tovar bol dodaný\nod konkrétneho dodávateľa.\n23.5. K námietke žalobcu ohľadom overenia informácii z ISFS uviedol, že trvá na svojom stanovisku\nz napadnutého rozhodnutia, lebo údaje v nich uvedené musia vychádzať z reálneho uskutočnenia\nzdaniteľného obchodu medzi dvoma platiteľmi dane, pritom toto uskutočnenie musí byť overiteľné\na preukázateľné a správca dane takými dôkazmi nedisponoval. Informácie v kontrolných výkazoch\npredstavujú iba formálnu deklaráciu uskutočnenia zdaniteľných obchodov.\n24. Žalovaný nepovažuje za dôvodné ani žalobcove námietky ohľadom dodávateľa DANER GASTRO\ns. r. o. (v bodoch 59-89 žaloby), vyporiadal sa s nimi tiež v napadnutom rozhodnutí. Správca dane\npreveroval reálnosť nadobudnutia tovaru – mrazené kuracie prsia deklarovaného dodávateľskými\nfaktúrami od dodávateľa DANER GASTRO s.r.o. Dokazovaním zistil, že dodávateľ DANER GASTRO\ns.r.o. nemá sídlo na adrese K. X, XXX XX N., na budove stojacej na tejto adrese nie je označenie\nspoločnosti a podľa informátora v budove sa spoločnosť na uvedenej adrese ani nenachádza. Správca\ndane z iného konania ohľadom výkonu daňovej kontroly (dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\nmarec 2016 u kontrolovaného daňového subjektu) získal dokument o preverení osoby J. K. v Registri\nobyvateľstva SR, ktorý použil ako dôkaz v zmysle § 24 daňového poriadku. Z dokumentu vyplynulo,\nže menovaná osoba sa v Registri obyvateľov SR nenachádza. Žalovaný zotrval na svojich záveroch\nz napadnutého rozhodnutia aj ohľadom splnomocnenia pre pána K. konať za dodávateľa na svoje\nvyjadrenie k námietke DANER GASTRO s.r.o. Podľa údajov zapísaných v obchodnom registri je od\n02.12.2014 konateľom spoločnosti DANER GASTRO s. r. o. občan Španielska, R. S., N. X/X, N.. Správca\ndane zaslal dňa 18.04.2019 žiadosť o MVI za účelom získania informácií od konateľa spoločnosti\nDANER GASTRO s.r.o. o osobách, ktoré mali byť poverené na zastupovanie spoločnosti a v odpovedi\ndoručenej mu dňa 06.06.2019 španielska daňová správa uviedla, že osobu R. S. nie je schopná nájsť,\n\nmeno je neúplné, adresa N. X/X Q. N. neexistuje. Na základe uvedených zistení správca dane nedokázal\noveriť splnomocnenie J. K. od spoločnosti DANER GASTRO s. r. o. voči žalobcovi.\n24.1. Správca dane vykonal prostredníctvom žiadostí o MVI šetrenie u subdodávateľov z Českej\nrepubliky pre dodávateľa DANER GASTRO s. r. o., nemal pochybnosti o obchodných vzťahoch medzi\nodberateľom DANER GASTRO s. r. o. a českými spoločnosťami F. C. K. S. T. M. B. & Q., K., ale\nnemal preukázaný obchodný vzťah a reálnosť dodávky tovaru od dodávateľa DANER GASTRO s.r.o.\npre žalobcu.\n24.2. V napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil námietky žalobcu o nevypočutí zamestnancov\nspoločnosti ICEBERG ako svedkov, konkrétne manažérku spoločnosti B. L. F. a skladníka B. K. ohľadom\nskladovania pre spoločnosť DANER GASTRO s.r.o. Daňový subjekt na výzvu správcu dane nedoložil\npresnú identifikáciu osôb, ktoré žiadal vypočuť. Správca dane sa zaoberal aj vierohodnosťou pôvodu\nfaktúr (§ 71 ods. 1 písm. c) zákona o DPH), t.j. či bola faktúra vyhotovená dodávateľom, ktorý je uvedený\nna faktúre a uzavrel nepreukázanie vierohodnosti pôvodu faktúry.\nIV.\nReplika žalobcu\n25. Žalobca v podaní zo dňa 27.05.2021 reagoval na vyjadrenie žalovaného k žalobe. Z obsahu\nrozhodnutia C-277/14 mu vyplýva, že právne závery súdu sa neohraničujú výlučne na posúdenie\ndodávateľa ako neexistujúceho iba na základe toho, že nebol registrovaný pre DPH. Z ním uvádzanej\njudikatúry vyplýva, či je možné osobu dodávateľa spochybňovať na základe udalostí vzniknutých až\npo uskutočnení dodávok, na ktorých zakladajú svoje rozhodnutia daňové orgány. Poukázal tiež na\nuznesenie SD EÚ vo veci C-563/11. Okrem toho namietal porušenie práva na informácie. Zotrval na\nsvojich žalobných námietkach, zopakoval v čom vidí nezákonnosť vo vzťahu k dodávateľom a odkázal\nna rozsudok SD EÚ veci C-329/18 .\n26. Žalovaný nevyužil svoje právo podať dupliku.\nV.\nKonanie na správnom súde, pojednávanie\n27. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd\nv Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom\npráce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Správnym súdom\nv Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-15S/61/2020.\n28. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“) a § 3 ods. 3 písm. b) zákona\nč. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych\nsúdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane\nkonania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru,\nže žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní dňa 19.09.2024, na ktoré sa\ndostavila právna zástupkyňa žalobcu. Žalovaný sa nedostavil, ospravedlnil, súhlasil konať a rozhodnúť\nbez jeho prítomnosti.\nVI.\nRelevantná právna úprava\n29. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „SSP“) v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia\npodľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n30. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n\n31. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n32. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších\npredpisov účinnom v zdaňovacom období (ďalej len „zákon o DPH“), predmetom dane je: a) dodanie\ntovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej\nosoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené\nzdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.\n33. Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH, dodaním tovaru je: a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom\nako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné\na nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a\nmince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za\ninú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a\nvyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci\ndňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo\ninej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k\npredmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.\n34. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania\ntovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo\nprechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň\nskorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby\nna základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri\ndodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\n35. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká\nplatiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať\nod dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako\nplatiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená\niným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n36. Podľa § 51 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže\nplatiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú\npodľa § 71. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v\nzdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom\nobdobí kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na\npodanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane,\nmá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm.\na), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie\nobdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v\ntom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ\nvykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na\nodpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom\nprávo na odpočítanie dane vzniklo.\n37. Podľa § 71 ods. 1 písm. a), c) zákona o DPH, na účely tohto zákona: a) faktúrou je každý doklad\nalebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona\nalebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c) vierohodnosťou\npôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v\nmene dodávateľa vyhotovila faktúru.\n38. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6, 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania\nžalovaného (ďalej len „daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\n\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v\núzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných\nprávach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou\nvecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť\nnajvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí\ndôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,\npritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri\nspráve daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre\nzistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti\nuskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú\nrealitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého\ndaňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.\nPrávom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je\núzko spolupracovať so správcom dane.\n39. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje:\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie\ndokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie\na nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch\nvykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné\ndokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz\nmožno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne\nurčenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o\nrôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o\ndaňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené\ndaňovými subjektmi a doklady k nim.\n40. Podľa § 45 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola\n(ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo: a)\nna predloženie: 1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, 2.\nslužobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec, b)\nbyť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy\npreukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť,\nnajneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného\ndaňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,\ne) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly\nk zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho\nvyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.\n41. Podľa § 6 ods. 1, 2 zák. č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o účtovníctve“), účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi (§ 10).\nÚčtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na\nzáklade účtovných dokladov.\n42. Podľa § 6 ods. 5 písm. c) zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení účinnom v čase zdaniteľného\nplnenia (ďalej len „zákon o potravinách“), na trh je zakázané umiestňovať potraviny neznámeho pôvodu.\n43. Podľa § 7b zákona o potravinách, príjemca zásielky produktov živočíšneho pôvodu, nespracovanej\nzeleniny a nespracovaného ovocia (ďalej len „zásielka“) v mieste určenia pochádzajúcej z iného\nčlenského štátu Európskej únie je povinný najneskôr 24 hodín vopred nahlásiť príslušnej regionálnej\nveterinárnej a potravinovej správe prostredníctvom elektronického systému štátnej veterinárnej a\npotravinovej správy príchod zásielky, miesto jej určenia, krajinu pôvodu zásielky, druh zásielky a\nobjednané množstvo zásielky a balenie potravín podľa § 8 ods. 1; ustanovenie sa vzťahuje aj na dovoz\npotravín.\n\n44. Podľa § 37 ods. 1 písm. a) zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení\núčinnom v čase zdaniteľného plnenia (ďalej len „zákon o veterinárnej starostlivosti“), vlastník, držiteľ,\nsprostredkovateľ alebo dovozca, príjemca, prepravca, predávajúci alebo iné fyzické osoby alebo\nprávnické osoby oprávnené disponovať so zvieratami, násadovými vajcami, zárodočnými produktmi,\nproduktmi živočíšneho pôvodu, živočíšnymi vedľajšími produktmi a vybranými produktmi rastlinného\npôvodu, krmivami, medikovanými krmivami, osoby, ktoré manipulujú so zvieratami, najmä predávajú\nzvieratá, strihajú alebo inak ošetrujú zvieratá a prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, na ktoré sa\nvzťahujú veterinárne požiadavky podľa § 3, zodpovední za bezpečnosť potravín živočíšneho pôvodu\nsú povinní: a) ohlásiť začatie, prerušenie a skončenie svojej činnosti orgánom veterinárnej správy, ak\nide o prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, oznámiť orgánom veterinárnej správy podľa § 6 a 8\nspôsobom určeným štátnou veterinárnou a potravinovou správou začatie, prerušenie a skončenie svojej\nčinnosti a každú prevádzkareň pod ich kontrolou, ktorá vykonáva akýkoľvek stupeň výroby, spracúvania\na distribúcie produktov živočíšneho pôvodu okrem maloobchodných prevádzkarní pri poskytovaní\nstravovacích služieb a maloobchodných prevádzkarní, ktoré nevykonávajú výrobné činnosti uvedené\nv § 41 ods. 5 písm. u) a v) a odseku 6 písm. d) a v ktorých sa vykonáva úradná kontrola potravín\npodľa osobitného predpisu, a zabezpečiť, aby mali príslušné orgány veterinárnej správy vždy k dispozícii\naktuálne informácie o prevádzkarni vrátane oznámenia o každej závažnej zmene v činnostiach a uzavretí\nexistujúcej prevádzkarne, a ohlásiť príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe zabíjanie\nhovädzieho dobytka alebo ošípaných na súkromné domáce použitie.\n45. Podľa § 37 ods. 3 písm. i) - k) zákona o veterinárnej starostlivosti, pri obchode so zvieratami,\nnásadovými vajcami, zárodočnými produktmi, živočíšnymi vedľajšími produktmi a patogénmi a\nproduktmi živočíšneho pôvodu s členskými štátmi sú osoby uvedené v odseku 1 ďalej povinné i)\nzabezpečiť, aby boli produkty živočíšneho pôvodu určené na obchod získané v súlade s týmto zákonom,\nskontrolované, osobitne označené a označené etiketami, a aby k nim boli až po konečného príjemcu\npriložené certifikáty alebo iné predpísané doklady, j) zabezpečiť nepretržitými vlastnými kontrolami,\naby produkty živočíšneho pôvodu určené na obchod zodpovedali ustanoveniam tohto zákona;\nlaboratórne analýzy na účely potvrdenia zdravotnej neškodnosti musia byť vykonávané v akreditovaných\nlaboratóriách, k) zabezpečiť, aby produkty živočíšneho pôvodu určené na obchod vyhovovali\nveterinárnym požiadavkám podľa tohto zákona na všetkých stupňoch produkcie, skladovania, uvádzania\nna trh a prepravy produktov živočíšneho pôvodu.\n46. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\nVII.\nPrávne posúdenie veci\n47. Predmetom správneho súdneho prieskumu bolo v medziach žalobných bodov preskúmať zákonnosť\nrozhodnutia žalovaného č. 101204223/2020 zo dňa 21.07.2020, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu\ndane č. 102288514/2019 zo dňa 03.10.2019, v zmysle ktorého bol žalobcovi určený podľa § 68 ods. 6\ndaňového poriadku rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 148.077,12 eur na DPH za zdaňovacie\nnovember 2015, znížil mu nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie november 2015 zo sumy\n149. 998,44 eur na sumu 1.921,32 eur z dôvodu, že daňový subjekt nepreukázal reálne dodanie tovaru\ndodávateľmi a tým ani splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Správny súd\nvecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie\nžalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto\nju zamietol.\n48. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok zakotvuje\noprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými\nsubjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania\npreverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo\nvznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, daňový subjekt\npreukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých\npreukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť\nalebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\n\n49. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie\ndane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015 pri ním tvrdených dodávkach tovaru\nod deklarovaných dodávateľov NUBAKO s.r.o. (pôvodne do 01.06.2016 bol obchodný názov: Konex\nSK plus s.r.o., D. XXX, U.), A.P.P.I spol. s r.o. a DANER GASTRO s. r. o. podľa predložených faktúr\n(špecifikované v ods. 4 odôvodnenia tohto rozsudku).\n50. Úlohou správneho súdu nie je zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať\ndôkazy vykonané v daňovom konaní. Jeho úlohou je najmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný\npostupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, podľa pravidiel logického uvažovania,\nči riadne popísali svoje hodnotiace úvahy a či vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri\nvyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie\ndane z pridanej hodnoty z dôvodu nepreukázania uskutočnenia zdaniteľného plnenia zo strany ním\ndeklarovaných dodávateľov tovaru, t. j. spoločností NUBAKO s.r.o. (predtým Konex SK plus s.r.o.),\nA.P.P.I spol. s r.o. a spoločnosti DANER GASTRO s. r. o. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (napr. nález\nÚstavného súdu SR č. k. II.ÚS 127/07-21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/5/2009,\nsp. zn. 8Sžo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahrádzať činnosť\nsprávnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a\npríslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné\nhmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.\n51. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže\nodpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli\ndodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených\nnárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj\nzo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou\nzisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento\nzískal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar z faktúr mu\nbol dodaný ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou\npre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené\ndodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia\ntýchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o\nDPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú\nhmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie\nnie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady\ndokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť),\naby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na\nodpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí\nbyť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou a spôsobom\nuvedenými na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23. februára 2012\nv spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17. januára 2013). Správny\nsúd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29. septembra 2016,\nsp.zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17. septembra 2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo\ndňa 25. novembra 2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou\nplne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť\nsi obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného\nplnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie\ndane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na\nuskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je\nvýznamný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom\nplatiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zákona o DPH), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou\nplatiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je\nustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.\n52. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.\nneobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03. septembra 2019,\nbod 54). Dôkazná povinnosť, ktorú nesie daňový subjekt, nedosahuje povinnosť preukázania tvrdených\nskutočností s absolútnou istotou, ale postačí preukázať dostatočnú mieru pravdepodobnosti. Tá bude\nspravidla naplnená, ak bude možné z vykonaných dôkazov urobiť daný záver bez vážnych pochybností,\npričom treba zohľadniť aj čas, ktorý uplynul od doby, keď preukazované skutočnosti nastali (podobne aj\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č. k. 8Afs/23/2018 zo 16. januára 2020, ktorého závery sú\n\naplikovateľné aj vo vzťahu k slovenskej právnej úprave). Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno od\ndaňových subjektov požadovať predloženie takých dôkazov, ktorých predloženie je zo strany daňového\nsubjektu objektívne nemožné (tzv. probatio diabolica; rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. A. V. XXX/\nXXXX zo dňa 12. októbra 2022, bod 15, 16).\n53. V zmysle zákona o DPH sa pod hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane rozumejú:\n1) existencia zdaniteľného plnenia, 2) dodanie zdaniteľnou osobou a 3) použitie dodaných tovarov a\nslužieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. V prejednávanej veci bolo orgánmi\nfinančnej správy spochybnené predovšetkým splnenie podmienky - uskutočnenie zdaniteľného plnenia\n( poskytnutia tovarov) subjektmi označenými ako dodávatelia na vystavených faktúrach. Daňový subjekt\nmá v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.\nDaňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží\nsprávcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť).\nTakto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Úlohou\nsprávcu dane je verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí\nbyť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach\ndaňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež\ndoložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane\nmusia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené\ndaňovým subjektom (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa 07.02.2023).\n54. Súd vychádzal z toho, že vo všeobecnosti prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na\nsprávcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou\nSúdneho dvora EÚ. Súd v tomto kontexte uvádza, že zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom\nna preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt,\nktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 03. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp.\nzn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len\npo formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho\nplnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak však správca dane pri\npreverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo\núplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil\nsvoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo\nnavrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto\nspôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi\nsprávcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania\nzásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo\ndňa14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými\nslovami, nepostačuje predložiť faktúru, či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe\nvykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, tak\nvyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) a týmto\nnaň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane\n(rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017).\n55. Žalobca preukázanie svojich tvrdení opiera o predloženie faktúr a listín. Avšak treba si uvedomiť, že\npredloženie faktúr je len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je\ntým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie zo strany tam uvedeného dodávateľa,\npretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to,\nči plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady (či už\nsú to faktúry, objednávky, dodacie listy, či iné listinné doklady) bez reálneho preukázania zdaniteľného\nplnenia zo strany dodávateľa nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené daňovým\nsubjektom uvedeným na faktúre ako dodávateľ.\n56. Zákon o DPH stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie\npodmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a) až d)\nako i v § 51 ods. 1 písm. a) až d) vyššie citovaného zákona. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto\nnároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok\nna odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený tak, ako je\ndeklarovaný v daňovom doklade.\n57. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť\nsprávcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť\ndôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach\n\nobsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení\npodmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03. septembra 2019, obdobne tiež rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.\nzn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, bod 19, 24).\n58. Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie\nzískaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to,\nže môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy\njednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný aj prihliadať na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 daňového poriadku).\n59. Pri posudzovaní námietok žalobcu v správnej žalobe správny súd vychádzal z administratívneho\nspisu, ktorý mu bol predložený a zameral sa na skúmanie a zistenie toho, či vykonané dôkazy, z ktorých\ndaňové orgány vychádzali, sú natoľko relevantné, že z nich možno logicky vyvodiť skutkový záver, ku\nktorému dospeli daňové orgány a či vykonané dôkazy daňové orgány správne posúdili, a to jednotlivo\nako i v ich vzájomnej súvislosti. Podľa názoru správneho súdu správca dane vykonal dokazovanie\nv potrebnom rozsahu, a to vyžiadaním si listinných dokladov, dožiadaniami, výsluchmi svedkov či už\npriamo alebo dožiadaniami, resp. prostredníctvom zápisníc o podaní vysvetlenia, ako aj zisteniami z\niných daňových kontrol, v rámci ktorých boli preverovaní nielen dodávatelia žalobcu, ale aj spoločnosti,\nktoré mali byť dodávateľmi dodávateľov žalobcu.\n60. Správca dane vlastným šetrením zistil také objektívne skutočnosti, na základe ktorých mal\ndôvodnú pochybnosť o reálnom uskutočnení deklarovaných plnení, ktoré žalobca neodstránil. Žalobca\nbol preukázateľne opakovane vyzývaný na predloženie dokladov na preukázanie svojich tvrdení\ndeklarovaných na faktúrach a na vysvetlenia, ešte pred vydaním protokolu o daňovej kontrole, bol\npodrobne oboznámený s kontrolnými zisteniami spolu s špecifikovanými pochybnosťami a výzvou\nna predloženie dôkazov, rovnako v priebehu vyrubovacieho konania bol žalobca oboznamovaný\no konkrétnych pochybnostiach správcu dane. Tým došlo k prenosu dôkazného bremena z správcu\ndane na daňový subjekt. Aj napriek jeho vyjadreniu nepredložil žalobca žiadne dôkazné prostriedky\npreukazujúce skutočné naplnenie zákonných podmienok uvedených v § 49 zákona o DPH. V písomnom\noznámení o kontrolných zisteniach a aj v protokole správca dane podrobne špecifikoval nepresnosti\na nezhody, ktoré zistil v porovnaní s obsahom faktúr predložených žalobcom, informácie získané\nz obsahu zápisníc z daňových kontrol u iných daňových subjektov- dodávateľov žalobcu či informácie\nzískané z odpovedí na žiadosti o MVI. Ďalej spolu s protokolom zaslal správca dane žalobcovi výzvu\nna vyjadrenie sa k zisteniam v protokole vrátane prípadného navrhnutia ďalších dôkazov, ku ktorému\nsa žalobca vyjadril a správca dane následne v dôsledku pripomienok k protokolu doplnil dokazovanie\nvo vyrubovacom konaní. Vo vyrubovacom konaní bol žalobca tiež informovaný o zisteniach správcu\ndane. Súd má za to, že správca dane v oznámení o kontrolných zisteniach, aj v protokole a aj v priebehu\nvyrubovacieho konania jasne uviedol, že nie len že má pochybnosti ale aj v čom spočívajú a že nemá\npreukázanú reálnosť uskutočnených zdaniteľných obchodov deklarovanými dodávateľmi, čím preniesol\ndôkazné bremeno na žalobcu. Žalobca ani dodatočne ďalšími dôkazmi neodstránil pochybnosti správcu\ndane.\n61. Hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií či bezvýhradné akceptovanie\ndokladov, resp. údajov v nich uvedených. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane\ndostatočne vyčerpal svoje dôkazné bremeno, keď preveril všetky skutočnosti týkajúce sa predmetných\nfaktúr a to aj v spojení s obsahom vyjadrení konateľov dodávateľov, ktoré získal z zápisníc robených\nv iných daňových konaniach a použil ako listinné dôkazy. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa dane\nto znamená, že správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o\npravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení daňového subjektu, nemohol ich uznať\nako relevantné, lebo kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. pochybnosti\nzistené správcom dane neodstránil, čo je prípad žalobcu. Z tohto dôvodu má súd za to, že v procese\ndokazovania došlo k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt.\nA následne, keďže daňový subjekt majúci dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal svoje tvrdenia, tak\nmu nebol uznaný nárok na odpočet dane (rozhodnutie NS SR sp. zn. Sžfk 1/2019 zo dňa 21.04.2020).\nPodľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v\nsúlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR (rozhodnutia citované\nvyššie).\n62. Námietku žalobcu, že správca dane pri výkone kontroly nedostatočne zistil skutočný stav, správny\nsúd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca v priebehu daňovej kontroly tvrdil, že splnil podmienky\npožadované smernicou 2006/112 a to u dodávateľov Konex SK plus s.r.o., A.P.P.I spol. s r.o. a DANER\nGASTRO s. r. o. a existencia tovaru nebola sporná. Účelom daňovej kontroly je overiť pravdivosť\n\na úplnosť podaného daňového priznania podľa účtovnej evidencie a prvotných dokladov daňovníka,\naby daň bola odvedená do štátneho rozpočtu v správnej výške. Určenie hranice dôkaznej povinnosti\ndaňového subjektu je vždy individuálne, vyplýva to z toho ktorého prípadu, preto vždy treba mať na\nzreteli, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má\npreukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania\nobchodu, získavať dôkazy o tom, že bol obchod uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli\nvzniknúť akékoľvek pochybnosti. Keďže žalobca si uplatnil nárok na odpočet dane pri zdaňovacom\nobdobí november 2015 výlučne z dodávateľských faktúr ( uvedené v ods. 4 odôvodnenia tohto\nrozsudku), správca dane aj sám zisťoval objektívne skutočnosti a preukázal svoje tvrdenia. Správca\ndane viedol dokazovanie v zmysle zásady objektívnej pravdy, snažil sa presne a úplne zistiť skutkový\nstav veci tým, že si zaobstaral podklady a dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie, použil aj vyjadrenia\nkonateľov iných daňových subjektov. Správny súd má za to, že žalobca v daňovom konaní a ani v\nžalobe neuviedol také dôkazy a argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť závery správcu dane o\ntom, že žalobca nepreukázal nadobudnutie tovarov od deklarovaných dodávateľov v posudzovanom\nzdaňovacom období. Žalovaný svoje zistenia riadne opísal v napadnutom rozhodnutí ako aj v vyjadrení\nk žalobe ( uvedené bližšie v článku III. odôvodnenia tohto rozsudku) a podľa názoru správneho súdu\nvšetky zistenia daňových orgánov spochybňujú preukázanie dodania tovaru žalobcovi od deklarovaných\ndodávateľov v zdaňovacom období november 2015 podľa predložených vyššie uvádzaných faktúr.\n63. Na predmetný posudzovaný prípad nemožno aplikovať závery z rozsudku NSS SR sp. zn.\n3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, lebo tu daňové orgány nepostavili rozhodnutie primárne na\nspochybňovaní subdodávateľských spoločností, ale na nepreukázaní reálneho dodania konkrétneho\ntovaru uvedeného na faktúrach. Rovnako tu nemožno aplikovať závery z rozsudku SD EÚ vo veci\nC-610/19 (Vikingo), na ktoré sa žalobca až na pojednávaní odvolával, lebo v zmysle aktuálnej judikatúry\nSúdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane ak by to bolo len z dôvodu, že sťažovateľ\nnevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ zabezpečil dodanie prostredníctvom subdodávateľských\nsubjektov, avšak toto z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ani nevyplýva. Rovnako nemožno\naplikovať závery z rozsudku SD EÚ vo veci C-512/21, lebo daňové orgány neodopreli žalobcovi\nvýkon práva na odpočítanie DPH len z dôvodu, že nedodržala povinnosti vyplývajúce z vnútroštátnych\nustanovení alebo z práva Únie týkajúce sa bezpečnosti potravinového reťazca,\n64. Daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH môže vzniknúť iba na základe faktického\ndodania tovaru alebo služby (čo žalobca nepreukázal) a nie na základe vystavenia faktúr s daňou.\nZákladnou podmienkou práva na odpočítanie dane je, aby išlo o tovary, ktoré boli naozaj dodané.\nSprávca dane pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku na odpočítanie DPH správne vychádzal\nnielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo samotných zistení a teda, či v prípade\npredložených dokladov neabsentuje materiálny základ. Skutočnosť, že boli vyhotovené a predložené\nfaktúry, nie je relevantným dôkazom, že k dodaniu tovarov došlo. Daňový subjekt uplatňujúci si\nodpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať reálne dodanie zdaniteľného\nplnenia deklarovaným subjektom, resp. jeho konkrétnym dodávateľom, pretože jeho uskutočnenie a\nvykonanie zákon automaticky nepredpokladá. Z uvedeného potom vyplýva, že cieľom daňového konania\nje overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Daňové orgány si urobili\nsprávny záver, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný\nvtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i reálne dodaný\ndodávateľom uvedeným na predložených faktúrach (napr. rozsudok č. 2 Afs 177/2006-61).\n65. Súd nedal za pravdu žalobcovi, že bol ukrátený na svojich právach a nemal možnosť sa vyjadriť\nk zisteným skutočnostiam a k obsahu administratívneho spisu. Z administratívneho spisu daňových\norgánov vyplýva, že žalobca bol s zisteniami správcu dane oboznámený písomne v podaní zo dňa\n10.04.2017, na ústnom pojednávaní konanom dňa 12.01.2018, bol riadne poučený o svojich právach\na povinnostiach. Žalobca zaslal aj písomné vyjadrenie, bol nazrieť do spisu. Spolu s protokolom\no daňovej kontrole bola žalobcovi doručená výzva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole, žalobca sa\npísomne vyjadril. Správca dane pokračoval v navrhnutom dokazovaní aj vo vyrubovacom konaní a dňa\n18.07.2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní ohľadom priebehu a výsledkoch dokazovania\nvyrubovacieho konania daňovej kontroly. Poslednou zápisnicou v konaní bola zápisnica o ústnom\npojednávaní zo dňa 24.09.2019, na ktorom sa prerokovali pripomienky k protokolu a žalobca sa i k tomu\npísomne vyjadril. Rovnako bol žalobca upovedomený o výsluchoch svedkov a mal možnosť nahliadať\ndo spisu.\n66. Nedôvodnou je aj námietka žalobcu, že nie je zrejmé, či mu bol predložený celý administratívny spis,\nlebo dokumenty, s ktorými bol oboznámený, boli číselne označené, splnomocnená zástupkyňa žalobcu\nsi z nich urobila fotokópie a nenamietala, že by jej nejaké konkrétne listiny predložené neboli. Súdu bol\n\npredložený administratívny spis žurnalizovaný s chronologickým obsahom a očíslovaním listov, a preto\nsprávnemu súdu nie je zrejmé, ktoré listiny nemali byť žalobcovi predložené. Z daňového poriadku ani\nnevyplýva povinnosť pre správcu dane predkladať žalobcovi spis žurnalizovaný s označením listín a s\nchronologickým zoznamom.\n67. Skutočnosť, že žalovaný a správca dane v rámci dokazovania použili zistenia získané inými\nfinančnými orgánmi nespochybňuje zákonnosť napadnutých rozhodnutí, ale ide o postup, ktorý v plnej\nmiere rešpektuje rozsah dokazovania a má správca dane k dispozícii v zmysle § 24 ods. 4 Daňového\nporiadku. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku zo dňa 30. januára 2013\nsp. zn. 8Sžf/9/2012: „ ... vykonanie dokazovania je primerane rozložené medzi daňovníka a správcu\ndane. V prípade, že správca dane vykonaným dokazovaním preukáže daňovníkovi, že tovar skutočne\nnemohol dodať na faktúrach uvedený dodávateľ daňovníka, je povinnosťou daňovníka preukázať, že\njeho závery sú nesprávne, alebo označiť skutočného dodávateľa na základe nových dôkazov. Ak\ndaňovník skutočného dodávateľa neoznačí alebo správcovi dane nenavrhne alebo nepredloží nové\ndôkazy, alebo neoznámi inú osobu, ktorá by mohla byť skutočným dodávateľom tovaru alebo služby,\ntak potom musí niesť dôsledok tohto svojho konania, že riadne nepreukázal správcovi dane dodanie\ntovaru alebo služby.“\n68. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku, že správca dane nevykonal dokazovanie ním\nnavrhnutých svedkov, ktorých navrhoval vo vyrubovacom konaní. Súd vychádzal z toho, že v rámci\nvyrubovacieho konania môže daňový subjekt navrhovať vykonanie takých dôkazov, resp. označiť\nvýlučne také dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré objektívne nemohol predložiť v priebehu daňovej\nkontroly. Správny súd nezistil z podania žalobcu žiadny dôvod, pre ktorý by nemohol navrhnúť výsluch\nkonkrétnych svedkov už počas trvania daňovej kontroly. Pasivitu žalobcu v rámci vedenej daňovej\nkontroly nemožno zhojiť navrhnutím týchto dôkazov až v priebehu vyrubovacieho konania, lebo by sa\ntým poprel účel daňovej kontroly a koncentračnej zásady pri predkladaní dôkazov v rámci daňovej\nkontroly (uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 218/2024 zo dňa 24.04.2024; rozsudok NSS SR sp. zn.\n5Sfk/27/2021 zo dňa 28.06.2023).\n68.1. Rovnako neobstojí poukazovanie na nevykonanie výsluchu odberateľov spoločnosti Konex SK\nplus s.r.o., svedkov zo skladovateľov. Správny súd dodáva, že primárnym dôvodom nebolo nevykonanie\nvýsluchu z dôvodu vady dokladov, ale že ani jeden z navrhnutých svedkov by neosvedčil to, že\ndodávateľom konkrétneho tovaru bol konkrétny dodávateľ, pritom existencia tovaru sporná nebola. Čo\nsa týkalo konateľov subdodávateľov, uvedené bolo predmetom dokazovania, avšak s nimi sa nepodarilo\nskontaktovať, preto sa tieto úkony nevykonali. Ohľadom výsluchu konateľky spoločnosti LABET s.\nr. o., táto bola vypočutá v rámci zisťovania dodávateľského vzťahu LABET s. r. o. a A.P.P.I spol. s\nr.o., a preto uvedené bolo použité v danom konaní ako dôkaz v súlade s § 24 Daňového poriadku.\nRovnaká skutočnosť platí aj ohľadom výsluchov konateľov spoločnosti ILANA s.r.o. Žalobca riadne\nneodôvodnil skutočnosti, ktoré by bolo potrebné osvedčiť výsluchom týchto osôb vo vzťahu k nemu,\nnakoľko ako sám tvrdil, ani tieto subjekty nepoznal. Pokiaľ ide o spoločnosť LABET s. r. o., nepreukázanie\nsplnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nebolo založené na konateľke\nspoločnosti LABET s. r. o., ale absencii dokladov. Toto bolo jednoznačne preukázané protokolom\na rozhodnutím v daňovom konaní ohľadom spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. Rovnako ani odberatelia\nspoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. nemohli preukázať konkrétneho dodávateľa konkrétneho tovaru. Taktiež\nnadbytočné sa javilo aj vykonanie výsluchu svedka k preukázaniu vzťahu medzi subdodávateľom\na dodávateľom ešte neznamená aj unesenie dôkazného bremena vo vzťahu k žalobcovi. Overenie\nsubjektu na začiatku zmluvného vzťahu nie je zárukou, že zmluvný partner vyplní dôkaznú núdzu\nžalobcu, nakoľko žalobca, ak si chcel uplatniť odpočítanie dane z pridanej hodnoty, mal si zabezpečiť\nku každému obchodnému vzťahu dostatok dôkazov tak, aby nevznikli správcovi dane pochybnosti o\nexistencii tovaru a totožnosti deklarovaného dodávateľa.\n68.2. Uvedené je možné subsumovať aj na dôkazy navrhnuté v rámci daňového subjektu DANER\nGASTRO s. r. o., v rámci čoho žalobca navrhoval výsluch pána K., ale keďže nebolo možné takúto osobu\nidentifikovať, takýto návrh bolo potrebné považovať za nedôvodný a pripísať ho na ťarchu žalobcovi,\nktorý si dostatočne nezistil totožnosť osoby, s ktorou mal konať. Nie je vôbec zrejmé, či si žalobca\nakýmkoľvek spôsobom okrem splnomocnenia zistil vôbec totožnosť osoby (napr. občiansky preukaz a\npod.). V tomto ohľade by neobstál ani výsluch osôb ku skutočnostiam ohľadom skladovania, pretože\nopätovne by potvrdili len, kto si skladovanie tovaru objednal, ale nie vlastníctvo tovaru a teda konkrétneho\ndodávateľa. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý aj\nrozhoduje, ktoré dôkazy vykoná a tie, ktoré nevykoná, tak odôvodní, prečo ich nevykonal. Ak má\nsprávca dane dostatok dôkazov na to, aby bola spochybnená transakcia tak, ako vyplýva z predložených\n\ndokladov, je na žalobcovi ako daňovom subjekte, aby vyvrátil sporné tvrdenia. Uvedené však nemožno\npreukazovať existenciou tovaru, keď existencia tovaru spochybnená nebola. V tejto súvislosti správny\nsúd tiež dodáva, že výpovede osôb, akými sú bývalí konatelia, resp. splnomocnený zástupcovia\ndeklarovaných dodávateľov kontrolovaných daňových subjektov, prípadne ich subdodávateľov, zo svojej\npodstaty nemôžu mať charakter rozhodujúcich dôkazov, pretože ich obsah, vzhľadom na postavenie\ntakýchto svedkov, môže mať len charakter tvrdení, resp. vyhlásení, ktoré je potrebné ďalej preukazovať.\nZa svedka vo všeobecnosti (v materiálnom zmysle) nemôže byť považovaná osoba, ktorá bola priamo\nzainteresovaná v preverovaných skutočnostiach (ako ich aktér) a ktorá tak vypovedá o svojom vlastnom\npostupe (obhajuje ho). Z uvedeného vyplýva, že daňové orgány správne označili opätovné výsluchy\nkonateľky spoločnosti LABET s.r.o. len ako podporné dôkazy. Takémuto dôkazu nie je možné pripisovať\nvýznam a váhu svedeckej výpovede, ale skôr význam procesnej obrany, ktorú je taktiež potrebné náležite\nvyhodnotiť v súlade s ostatnými dôkazmi.\n69. Námietku o nesprávnom vyhodnotení dôkazov považuje súd za nedôvodnú z nasledovných\ndôvodov: daňový poriadok určuje procesný postup daňového orgánu, ktorý je povinný vykonať z vlastnej\niniciatívy také dokazovanie, ktoré môže prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez\nnávrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, a ktoré\nskutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy\nsprávcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy\npostačujú alebo či treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď dokazovanie v daňovom\nkonaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. V rámci dokazovania\nposudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov, a tiež posudzuje vierohodnosť\njednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhoduje o ich dôkaznej sile. Žalobca na svoju obranu uviedol\nvšetky dôkazy, ktoré predložil správcovi dane, ale z administratívneho spisu súdu vyplynulo, že medzi\nnimi nie sú žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili názor správcu dane o nepreukázaní dodania\ntovaru dodávateľmi deklarovanými na faktúrach. Pri predmetnej daňovej kontrole daňového subjektu\nza kontrolované zdaňovacie obdobie správca dane postupoval v zmysle vyššie uvedených princípov\na zákonných ustanovení, zachoval rovnováhu záujmov štátu aj daňového subjektu a vydal zákonné\nrozhodnutie.\n70. Súd nedal za pravdu ani námietke žalobcu, že žalovaný nepostupoval v súlade so zásadou\nlegitímnych očakávaní v skutkovo podobných prípadoch (viď ods. 13 odôvodnenia tohto rozsudku), keď\nv inom zdaňovacom období zrušil rozhodnutie správcu dane. Správny súd dodáva, že išlo o iné daňové\nkontroly, ktoré obsahovali iné dôkazné prostriedky a navyše, vždy je potrebné hodnotiť dôvod zrušenia\nnapadnutého rozhodnutia, pričom z rozhodnutia založeného v súdnom spise vyplýva, že rozhodnutie\nsprávcu dane bolo zrušené pre nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, čo nemôže zakladať porušenie\nakéhokoľvek práva žalobcu v danom konaní. Správny súd zdôrazňuje, že správne orgány svoj záver\no nepriznaní odpočítania dane z pridanej hodnoty neodôvodnili existenciou podvodného reťazca,\nale skutočnosťou, že sa nepodarilo preveriť skutočné dodanie tovaru deklarovaného na faktúrach\nkonkrétnymi dodávateľmi, v súvislosti s čím neboli splnené ani hmotnoprávne nároky na odpočet dane\nv zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a preto aj\nargumentácia žalobcu je v tomto ohľade irelevantná.\n70.1. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil pri plnení, ktorým mu mali dodať tovar\ndeklarovaní dodávatelia, aby preukázal existenciu zdaniteľného plnenia a jeho skutočné dodanie zo\nstrany týchto dodávateľov. Súd vychádzal z toho, že je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa\npri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto\nzahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby, ktorá za\nneho koná. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade,\nak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na\nodpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a\nv prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto\nprípade. S poukazom na uvedené je potom podľa názoru správneho súdu dôvodné konštatovanie\nžalovaného, že nebolo preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi deklarovanými platiteľmi\ndane z pridanej hodnoty a žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty nedôvodne uplatnil\nodpočítanie tejto dane.\n70.2. Vnútroštátnu právnu úpravu dane z pridanej hodnoty je potrebné vykladať v súlade s právom\nEurópskej únie a Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane\nz pridanej hodnoty. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva právo členských štátov\n\nvnútroštátnym právom zabezpečiť podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému dane\nz pridanej hodnoty v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso dane z pridanej hodnoty,\navšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv\nplatiteľov tejto dane na vrátenie dane z pridanej hodnoty v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných\nplnení na vstupe. Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie\npožadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať,\naby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode - rozsudky\nSúdneho dvora EÚ vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV\n(C-499/10). V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na žalobcovi,\nktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočítania dane\nz pridanej hodnoty i preukázal (nielen formálnymi dokladmi), čo žalobca neurobil, keď si napr. žiadnym\nspôsobom nepreveril pôvod tovaru. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal\nvšetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby\nzabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi ním a deklarovanými dodávateľmi\nbude spochybnené.\n70.3. Okrem toho k argumentácii žalobcu je potrebné uviesť, že určenie opatrení, ktoré možno v tom\nktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie dane z pridanej\nhodnoty na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho\nsubjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok SD EÚ\nv spojených veciach Mahagében kft. a J. I. č. C-80/11 a C-142/11). V priebehu daňovej kontroly\na vyrubovacieho konania bolo nepochybne preukázané, že žalobca neprijal žiadne takéto opatrenia\nnapriek tomu, že obchodovanie s takým druhom tovaru (kuracie rezne BR, kuracie prsia mrazené\na pod.) si prijatie náležitých a potrebných opatrení vyžadovalo. Z tohto dôvodu nie je zrejmé a\nžalobca nepreukázal, či zisťoval pôvod predmetného tovaru a či skutočne pochádza od dodávateľov\ndeklarovaných na faktúrach nimi vystavených v kontrolovanom zdaňovacom období. V predmetnej\nveci nie je absolútne postačujúce predložiť iba formálne správne daňové doklady, ale je nevyhnutné\npreukázať skutočnú realizáciu obchodných transakcií, čo zahrňuje aj preverenie dodávateľov a\nsubdodávateľov.\n71. Námietka žalobcu, že sa správca dane nezaoberal ním predloženými návrhmi na doplnenie\ndokazovania, je nedôvodná. Z obsahu administratívneho spisu ako aj prvostupňového rozhodnutia a\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že správca dane sa podrobne zaoberal dôkazmi, ktoré\nmu boli v rámci daňového a vyrubovacieho konania predložené rovnako aj navrhovanými dôkazmi,\nvyhodnocoval ich jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, porovnával jednotlivé získané dôkazy.\nTo, že dôkazy správca dane nevyhodnotil podľa predstáv žalobcu, nemôže byť hodnotené ako vada\nkonania správcu dane. Podľa názoru správneho súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali,\nsprávca dane vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, preto nie je možné tvrdiť, že by daňovým\nkonaním a spôsobom vykonávania dokazovania došlo k porušeniu procesných predpisov či porušeniu\npráv žalobcu. Správne rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných logických dôvodov, nemožno ich\npovažovať za nepreskúmateľné. Postupom správnych orgánov taktiež nebola odňatá žalobcovi ako\núčastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom správca dane hodnotil\ndôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,\nprihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.\n72. Rovnako ako neopodstatnenú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu, ktorou daňovým orgánom\nvyčítal nesprávne právne posúdenie veci. Správny súd vo vzťahu k uvedenému pokladá za potrebné\nprisvedčiť správnosti záverov žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie správcu dane, lebo žalobca\nnepreukázal reálne dodanie konkrétneho tovarov deklarovaného na faktúre od dodávateľov. Nakoľko\nžalobca nevie nielen formálne, ale ani vecne preukázať svoje zdaniteľné obchody deklarované\nna predložených dokladoch, musí znášať všetky nevyhnutné následky. Daňové orgány vychádzali\nz skutkového stavu, ktorý vyplýva z administratívneho spisu.\n73. Správny súd dal za pravdu žalovanému, že nenahlásením zásielok žalobcom na príslušnú RVPS\nprispel k tomu, že sa mu následne nepodarilo zabezpečiť vysledovateľnosť pôvod tovaru uvádzaného\nna faktúrach. Z obsahu ustanovenia § 37 ods. 1 písm. a) zákona o veterinárnej starostlivosti vyplýva, že\naj žalobca ako príjemca tovaru je zodpovedný za bezpečnosť potravín živočíšneho pôvodu a z obsahu\npredmetného ustanovenia mu vyplývajú aj konkrétne ohlasovacie povinnosti orgánom veterinárnej\n\nsprávy. V zmysle § 37 ods. 3 písm. i) zákona o veterinárnej starostlivosti je žalobca povinný pri\nobchode s tovarom uvádzaným na faktúrach od dodávateľa okrem iného zabezpečiť, aby boli produkty\nživočíšneho pôvodu určené na obchod získané v súlade s týmto zákonom, skontrolované, osobitne\noznačené a označené etiketami, a aby k nim boli až po konečného príjemcu priložené certifikáty alebo\niné predpísané doklady .\n74. Právo na odpočítanie DPH sa spája výlučne so vznikom daňovej povinnosti v zmysle § 49 ods. 1\nzákona o DPH. Dodanie tovaru alebo služby, na základe čoho vzniká daňová povinnosť, je základnou\npodmienkou uplatnenia odpočítania dane a pokiaľ žalobca nepreukázal, že tovar alebo služba bola\ndodaná, nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie dane. Pokiaľ nebolo preukázané, že obchody\ndeklarované predmetnými faktúrami boli reálne uskutočnené tak, že fakturované plnenie žalobcovi\nskutočne poskytli práve tí dodávatelia, ktorí sú uvedení na faktúrach, tak nebol preukázaný vznik daňovej\npovinnosti týchto dodávateľov v zmysle zákona o DPH a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane\nv zmysle § 49 tohto zákona o DPH. Rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného, ktorý\nrozhodnutie správcu dane potvrdil, je aj podľa názoru správneho súdu výsledkom správneho právneho\nposúdenia veci a námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú dôvodné.\n75. Zákon o DPH stanovuje striktné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH. Na to,\naby mohol byť pri dodaní tovaru alebo služby uplatnený odpočet DPH, však nestačí len vyhotovenie\nsamotnej faktúry s náležitosťami podľa § 71 zákona o DPH. Dokazovanie správcom dane spočíva len\nvo verifikácii skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom v prípade, ak daňový subjekt\nsvoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže. Pre správcu dane platí prejednávacia zásada a nie vyhľadávacia.\nAj keď dokazovanie vedie správca dane (rozhoduje ktoré dôkazy v akom rozsahu vykoná, prípadne,\nktoré skutočnosti stačí osvedčiť), dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte.\n76. V závere správny súd dodáva, že nemá povinnosť zaoberať sa všetkými namietanými skutočnosťami\nžalobcu, ale len tými, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie napadnutých rozhodnutí. V tomto kontexte aj\npoukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby\nrozhodnutie súdu bolo odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia je inter alia aj zárukou toho, že výkon\nspravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na\nopravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Z\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutie, ale nemožno\nho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná podrobná odpoveď, plnenie\npovinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napríklad\nrozhodnutia ESĽP vo veciach Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, rozhodnutia\nÚstavného súdu SR sp. zn. II. 329/2010, III. ÚS 726/2016, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n8 Sžo/150/2009).\n77. Rozhodnutia správnych orgánov tak žalovaného, ako aj správcu dane, vychádzajú z riadne zisteného\nskutkového stavu, sú jasné, zrozumiteľné a obsahujú všetky zákonné náležitosti. Žalovaný i správca\ndane v odôvodnení svojich rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlili, ktoré skutočnosti nepovažovali za\npreukazné, z ktorých dôkazov vychádzali a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadili a ako\nprávnu vec posúdili, a preto postupovali presne v intenciách § 63 ods. 3 a 5 a § 74 ods. 2 daňového\nporiadku. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že v danom prípade žalobca neuniesol\ndôkazné bremeno, lebo nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov osobami uvedenými\nv predložených faktúrach, a preto mu ani nemôže byť uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej\nhodnoty z predmetných faktúr uznané ako oprávnené. Správny súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutia\nsú vydané v súlade so zákonom o DPH v spojení s daňovým poriadkom, nemožno prisvedčiť žiadnej\nzo vznesených žalobných námietok. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že dokazovanie\nbolo vykonané náležite a v hodnotení dôkazov správcu dane ako aj žalovaného súd nezistil právne\npochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť\nnapadnutých rozhodnutí, preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.\n78. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s\n§ 175\nods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli,\nžiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.\n\n79. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v\nBratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:625fed2c-5631-4bb6-a805-aaa0ffc600c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.218.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 218/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/2024 z 24. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-24", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.218.2024.1"}, {"guid": "ussr:a3d71418-265e-4063-b7d2-74f9946e5787", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.569.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 569/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 569/2022 z 7. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-07", "citacie_n": 247, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.569.2022.1"}, {"guid": "ussr:ba44be33-143e-4802-94d8-9b04d8b2662d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.259.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 259/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 z 12. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-12", "citacie_n": 535, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.259.2022.2"}, {"guid": "ussr:9eab838a-cc01-4adf-ae1e-f14f7f840828", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 377/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 1073, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1"}, {"guid": "ussr:f7cef055-482b-46ac-962b-39f2bd4deabf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 705/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 876, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1"}, {"guid": "ussr:12010b69-f876-4352-bb36-cc79355bea3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.726.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 726/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 726/2016 z 25. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-25", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.726.2016.1"}, {"guid": "ussr:99ccd58d-3024-4af2-aaaa-770eab91e519", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 24/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 z 17. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-17", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99ccd58d-3024-4af2-aaaa-770eab91e519"}, {"guid": "ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 401/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 1126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519"}, {"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}], "citovane_v": []}