Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-47Sa/11/2022 z 12. 11. 2024
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 12. novembra 2024, sp. zn. TT-47Sa/11/2022, ECLI:SK:SpSBA:2024:2022200128.2
Správny súd v Bratislave | TT-47Sa/11/2022 | ECLI:SK:SpSBA:2024:2022200128.2 | 2024-11-12 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: SSP, § 191 ods. 1 písm. d) SSP, § 191 ods. 6 SSP, § 167 ods. 1 SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ef985c8f-0a19-42f3-810a-bfc610d097b5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:2022200128.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
TT-47Sa/11/2022
2022200128
12. 11. 2024
JUDr. Filip Hudec
ECLI:SK:SpSBA:2024:2022200128.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobkyne: A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Michal
Krutek, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, 917 01 Trnava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29.
augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej
(generálneho riaditeľa) číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 13.05.2022, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo XXX XXX XXXX
X zo dňa 13.05.2022 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania,
o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím vyšší súdny
úradník.
odôvodnenie:
I.
Predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Trnave, administratívne konanie a rozhodnutie žalovanej
1. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 48Sa/15/2020 - 71 zo dňa
19.11.2021 bolo zrušené rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.07.2020 podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2005 Z.z.
Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Podľa právneho
názoru krajského súdu, vysloveného v jeho rozsudku, dôvodom zrušenia predmetného rozhodnutia
boli nejasnosti týkajúce sa určenia doby vzniku invalidity žalobkyne, ktoré boli dôvodom zrušenia
aj predchádzajúcich rozhodnutí, a ktoré nebolo možné považovať za odstránené, či vysvetlené – v
rozsudku krajského súdu bolo konštatované, že predmetné rozhodnutie odvolacieho orgánu naďalej
trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Krajský súd preto rozhodnutie generálneho
riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.07.2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie – uložil mu povinnosť pred opätovným rozhodnutím, vysporiadať sa nielen s celým rozsahom
argumentácie žalobkyne, vrátane tej, ktorá sa týka obmedzení vyplývajúcich zo zdravotného stavu pred
a po absolvovaní operácie, tak aj s logickými súvislosťami, vyplývajúcimi zo zaradenia rozhodujúceho
postihnutia medzi zdravotné postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
(ďalej len „ZSP“), ktoré nie je, podľa posudkových lekárov, sporné.
2. Po vrátení veci generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán (ďalej ako „žalovaná“),
opätovne preskúmal rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 17.07.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový
orgán rozhodol o priznaní invalidného dôchodku žalobkyni od 22.08.2012 v sume 134,80 eur mesačne
a jeho zvýšení od 01.01.2013 na sumu 140,70 eur mesačne, od 01.01.2014 na sumu 145,20 eur

mesačne, od 01.01.2015 na sumu 147,90 eur mesačne, od 01.01.2016 na sumu 148,90 eur mesačne
a od 01.01.2017 na sumu 152,90 eur mesačne (prvostupňový orgán vychádzal zo záveru, že žalobkyňa
sa stala invalidnou v období, v ktorom bola nezaopatreným dieťaťom a nárok na dôchodok jej vznikol
dovŕšením 18 rokov veku) a priloženú spisovú dokumentáciu žalobkyne v celom rozsahu, pričom dospel
k záveru, že postup prvostupňového orgánu bol správny, a preto rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 13.05.2022 odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.05.2022.
3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že:
„Na základe právneho záveru, vyplývajúceho z rozsudku Krajského súdu v Trnave č. 48Sa/15/2020 zo
dňa 19. novembra 2021, bol Váš zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava dňa 11. apríla 2022, s nasledovným záverom:
„Posudzovaná je t. č. 27-ročná žena, s vysokoškolským vzdelaním SPU Nitra, aktuálne pracuje v
PD Nižná. Dňa 21. novembra 2006 (vo veku 12 rokov a 3 mesiace) mala ošetrujúcou pediatrickou
zistené chybné držanie tela z dôvodu nesprávneho zakrivenia hrudnej a driekovej chrbtice. Dňa 6.
decembra 2006 bola prvýkrát vyšetrená ortopédom, ktorý potvrdil stanovenú diagnózu, stav hodnotil
ako S skolióza I. a stupňa, nariadená bola rehabilitácia. Pravidelne bola kontrolovaná ortopédom
a rehabilitačným lekárom. Napriek dodržiavaniu režimu skoliotika a intenzívnej rehabilitácii došlo v
priebehu ďalšieho polroka k zhoršeniu zdravotného stavu v zmysle zvýraznenia skoliotickej deformácie
chrbtice. Kontrolné ortopedické vyšetrenie dňa 13. augusta 2007 (pred dovŕšením 13 roku veku) potvrdilo
progresiu skoliózy z I. stupňa na II. stupeň. Od septembra 2007 mala ordinované nosenie korzetu v
rozsahu 21 hodín denne, odporučené bolo oslobodenie od telesnej výchovy. V roku 2008 absolvovala
kúpeľnú liečbu v Piešťanoch. Pre minimálny efekt konzervatívnej liečby bol indikovaný chirurgický
zákrok, ktorý absolvovala 24. októbra 2011. Pred operáciou v októbri 2011 bola skolióza chrbtice v
oblasti hrudných stavcov Th4-10, podľa RTG snímky, hodnotená 59 stupňami podľa Cobba, tzn. naďalej
pretrvával II. (stredný) stupeň skoliózy (z rozpätia 40 - 75 stupňov podľa Cobba). Pooperaračný priebeh
bol komplikovaný výpotkom v hrudnej dutine vľavo a opakovanými infektami dolných dýchacích ciest. Po
zotavení absolvovala rehabilitačnú liečbu v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová. Efekt operácie
je možno hodnotiť ako dobrý, zakrivenie hrudnej chrbtice je po operácii ľahkého stupňa (15 stupňov
podľa Cobba). V klinickom obraze sa prejavujú známky nervového a svalového dráždenia a slabosť
svalového korzetu.
Od 13. augusta 2007, tzn. od prvého zistenia posudkovo významnej skoliózy II. (stredného) stupňa,
zdravotný stav posudzovanej podmieňuje uznanie invalidity podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 5,
písmeno b), s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %.
Od 24. októbra 2011, tzn. odo dňa operácie chrbtice, spočívajúcej v stabilizácii skoliózy, spevnením
hrudných stavcov Th4-Th12, zdravotný stav posudzovanej podmieňuje trvanie invalidity už podľa
kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písmeno b) -(stav po operácii chrbtice s často recidivujúcimi prejavmi
nervového a svalového dráždenia, slabosťou svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením
celkovej výkonnosti organizmu) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %.“
Pre posúdenie zdravotného stavu boli zohľadnené lekárske správy, ktoré sú uvedené v odbornom
lekárskom posudku zo dňa 11. apríla 2022, ktorý je prílohou tohto rozhodnutia.
Posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne bolo vykonané bez
Vašej osobnej účasti, a to v nadväznosti na prijaté opatrenia súvisiace s pandémiou ochorenia COVID
19, v záujme vzájomnej ochrany zdravia a zamedzenia možného šírenia tohto ochorenia, v súlade s
§ 293eu v spojení s § 153 ods, 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z., ktorým
sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú
niektoré ďalšie zákony.
Krajský súd vo svojom rozsudku uviedol, že samotná skutočnosť, že posúdenie Vášho zdravotného
stavu bolo vykonané vo Vašej neprítomnosti, nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia, nakoľko ide o
postup, predpokladaný v krízovej situácii ustanovenia § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
zákona č. 66/2020 Z. z.
Na nárok a určenie sumy invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa započítava
obdobie dôchodkového poistenia získané po ukončení povinnej školskej dochádzky (spravidla po
dosiahnutí 16 rokov veku) do dňa, ktorý predchádza dňu vzniku invalidity. S poukazom na uvedené ste
pred vznikom invalidity nemohli získať obdobie dôchodkového poistenia, na základe ktorého by bolo
možné určiť sumu invalidného dôchodku aj podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov. Keďže ste sa stali invalidnou v období, v ktorom bola nezaopatreným dieťaťom, teda od 12
rokov a 3 mesiace veku, poistné podľa § 142 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. ste doplatili za obdobie od

20. septembra 2011 do 21. septembra 2011 a od 1. januára 2012 do 31. januára 2012, čo je po vzniku
invalidity, nie je možné nárok posúdiť podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
Nárok na invalidný dôchodok bol posúdený v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení, ako aj s
právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vysloveným v jeho rozsudku č. 9So 127/2009
zo dňa 27. januára 2010, uverejneným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
súdov Slovenskej republiky č. 5/2011 pod č. 108.
V uvedenom judikáte Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právny názor, že „pre rozhodnutie o
dôchodkovej dávke je potrebné, aby bol určený presne deň vzniku invalidity, čo môže určiť na základe
podkladov iba príslušný posudkový lekár, a následne musí Sociálna poisťovňa, ústredie skúmať, či
dodatočne zaplatené poistné účastníkom konania má vplyv na priznanie invalidného dôchodku, teda či
bolo zaplatené za obdobie pred vznikom invalidity alebo až po tomto dni. Následne bude potom môcť
rozhodnúť o tom, či účastníkovi konania patrí invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 alebo § 70 ods. 2
zákona č. 461/2003 Z. z.“
Zákon nevylučuje situáciu, že by nezaopatrené dieťa, ktoré je dobrovoľne dôchodkovo poistené od
dovŕšeného veku 16 rokov, nemohlo byť poberateľom invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z,, pričom by mu inak patril nárok iba na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z. z. Dodatočne zaplatené poistné poistencom má vplyv na priznanie invalidného dôchodku,
pričom rozhodujúcim je preukázanie, či poistné bolo zaplatené pred určením vzniku invalidity alebo až
po tomto dni.
Skutkové okolnosti, vyplývajúce z administratívneho spisu potvrdzujú, že v lekárskom posudku bol
určený deň vzniku invalidity vek 12 rokov a 3 mesiace (13. augusta 2007) a poistné ste doplatili za
obdobie od 20. septembra 2011 do 21. septembra 2011 a od 1. januára 2012 do 31. januára 2012, dňa
5. augusta 2015, V čase uznania invalidity ste neboli poistencom, boli však nezaopatreným dieťaťom, a
preto Vám bol priznaný invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z.
Váš zdravotný stav bol posúdený objektívne, komplexne a v súlade s právnym záverom, vysloveným
v rozsudku krajského súdu.
O Vašom nároku na invalidný dôchodok bolo rozhodnuté v súlade s platnými právnymi predpismi o
sociálnom poistení. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava vo
svojom odbornom posudku zo dňa 11. apríla 2022 určil dátum vzniku Vašej invalidity dňom 13. augusta
2007, čo podložil skutkovými zisteniami zo zdravotnej dokumentácie.
Týmto vykonávam rozsudok Krajského súdu v Trnave č. 48Sa/15/2020 zo dňa 19. novembra 2021.“
II.
Žaloba
4. Správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 03.06.2022 sa žalobkyňa domáha preskúmania
zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie.
Žalobkyňa v žalobe v prvom rade poukázala na skutočnosť, že spor medzi ňou a žalovanou bol už
v predchádzajúcich rokoch predmetom doposiaľ troch súdnych sporov (všetky tri skončené zrušujúcimi
rozsudkami – sp. zn. 43SD/4/2016 zo dňa 09.02.2017, sp. zn. 43Sa/25/2019 zo dňa 09.03.2020, sp.
zn. 48Sa/15/2020 zo dňa 19.11.2021). Namietala, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade
s právnym záverom krajského súdu (uvedenom v rozsudku č. k. 48Sa/15/2020 – 71 zo dňa 19.11.2021),
keď žalovaná opäť vo výroku napadnutého rozhodnutia uviedla údaj o tom, že vo veci už v jej
predchádzajúcom priebehu bolo vydané rozhodnutie súdu a že koná v zmysle toho rozsudku (rozsudku
Krajského súdu v Trnave č. k. 48Sa/15/2020 – 71 zo dňa 19.11.2021). V tejto súvislosti namietala taktiež
to, že posudok ani napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne porovnanie jej telesných, duševných
či zmyslových schopností v období pred a po operácii so schopnosťami zdravej fyzickej osoby. Ďalej
namietala to, že žalovaná sa pred opätovným rozhodnutím veci nevysporiadala s celým rozsahom
jej argumentácie, vrátane tej, ktorá sa týka jej obmedzení vyplývajúcich zo zdravotného stavu pred
a po absolvovaní operácie - mala pritom za to, že jasne na pojednávaní dňa 19.11.2021 uviedla, že
pred operáciou v roku 2011 síce trpela skoliózou, toto postihnutie však nebolo dôvodom jej invalidity
- pociťovala určité problémy pri cvičení, ale robila bežné športy, jej obmedzenie spočívalo napríklad v
nemožnosti prenášať ťažké predmety a podobne. Tvrdila, že po operácii sa pridala bolestivosť chrbtice,
stuhnutosť svalstva, pričom má obmedzenú hybnosť, dochádza u nej k tŕpnutiu prstov. Konštatovala, že
po operácii sa nemôže venovať športom, ktoré predtým pestovala, nakoľko v prípade úrazu by mohla
ochrnúť - akýkoľvek pád alebo úraz v oblasti chrbtice pre ňu znamená riziko ochrnutia. Poukázala na to,
že po operácii nemôže robiť ani bežné športy/voľnočasové aktivity, ako je jazda na bicykli, korčuľovanie,

beh, a tiež pri dlhšom sedení má problémy s bolesťou chrbta a pod. - po operácii nemôže dlhšie sedieť
ani stáť, v správach z roku 2019 je konštatovaná aj hernia discu, ktorá ju obmedzuje bolestivosťou
chrbtice, tŕpnutím prstov a končatín. Tvrdila, že z uvedeného je zrejmé, že žalovaná sa opäť vo veci
neriadila zrušujúcim rozsudkom (zo dňa 19.11.2021), už tretím v poradí a opätovne rozhoduje nie tak,
ako by mala (ako jej uložil krajský súd), ale podľa seba. Dala do pozornosti, že žalovaná po prvýkrát
za trvanie tohto sporu spojila s dňom jej operácie jej invaliditu podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 4,
písmeno b) – konštatovala však, že uvedený právny záver žalovanej nepovažuje za správny, keď podľa
jej názoru dátum jej operácie 24.10.2011 nie je dátumom zmeny/trvania dôvodu invalidity, ale tento dátum
je dátumom vzniku jej invalidity. V tejto súvislosti poukázala na obdobný prípad, ktorý bol predmetom
konania na Krajskom súde v Žiline - rozsudok sp. zn. 27Sa/9/2020 zo dňa 24.02.2022. Poukázala taktiež
na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 26Sd/217/2015 zo dňa 28.09.2016. Tvrdila, že
pokiaľ by akceptovala vyššie uvedený právny názor žalovanej, znamenalo by to, že aj fyzická osoba
vo veku 50 rokov sa môže stať invalidnou z mladosti a poberať len základný invalidný dôchodok, a to
len preto, že mala napríklad skoliózu od 12 rokov, do 50 rokov nepociťovala vážnejšie problémy a jej
zdravotný stav sa až následne zhoršil. Ďalej uviedla, že ak by akceptovala právny názor žalovanej, že
bola invalidnou od 13.08.2017 (zistenie skoliózy) a nie od 24.10.2011 (dátum operácie), tak je logické
predpokladať, že po operácii by malo dôjsť k pozitívnej zmene v kvalite jej života, čo sa ale nestalo a
práve naopak, po operácii pribudli komplikácie a obmedzenia; po operácii nedošlo k zlepšeniu komfortu
jej života - samotná operácia a jej pooperačné zotavovanie malo komplikovaný priebeh, infekt dýchacích
ciest s dystelektatickými zmenami a zápalom pľúc. Taktiež uviedla, že ak by akceptovala právny názor
žalovanej, ktorá označila dva dôvody jej invalidity (skolióza a operácia), tak uvedené by znamenalo, že
do dňa operácie bola invalidnou podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písm. b) a po operácii podľa
kapitoly XV, oddiel E, položka 5, písm. b), t.j. dňom operácie vznikla u nej invalidita zo samostatného
dôvodu a k uvedenému dátumu by mala byť aj prepočítaná výška jej invalidného dôchodku. Taktiež
tvrdila, že ak by akceptovala predmetný právny názor žalovanej, znamenalo by to, že ak by sa niekedy v
budúcnosti u nej objavili akékoľvek zdravotné komplikácie a problémy spojené s chrbticou, tak uvedené
by nikdy nebolo považované za samostatný dôvod invalidity, ale len za jej zmenu bez nároku na prepočet
výšky invalidného dôchodku. Dala do pozornosti správneho súdu aj lekársku správu zo dňa 15.04.2019
so záverom: „Bolesti LS chrbtice na štrukturálnom podklade s herniou disci L5S1 s tlakom na dur. vak a
chron. LI syndr. 1.dx. Stav po operácii S scoliozy v r. 2011. Hybnosť chrbtice znížená viac ako o 1. Stav
trvalý.“ Mala za to, že okrem toho, že predmetná lekárska správa je obsiahnutá v posudku na konci prvej
strany, tak ani žalovaná a ani posudkový lekár sa nevysporiadal s tým, že aj odborný lekár F. G. určil jej
zdravotné postihnutie ako stav po operácii skoliózy. Mala za to, že žalovaná nerešpektuje právne názory
Krajského súdu v Trnave a ani Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Na základe uvedeného navrhla,
aby súd uložil žalovanej poriadkovú pokutu vo výške 1.000 eur. Mala za to, že len hrozba poriadkovej
pokuty je spôsobilou vyvolať u žalovanej rešpekt k právnemu štátu a súdnej moci.
III.
Vyjadrenie žalovanej k žalobe a replika žalobkyne
5. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 01.07.2022 navrhla súdu žalobu žalobkyne ako nedôvodnú
zamietnuť. Zopakovala, že zdravotný stav žalobkyne podmieňuje uznanie invalidity od 13.08.2007,
teda od prvého zistenia posudkovo významnej skoliózy II. (stredného) stupňa, podľa kapitoly XV,
oddiel E, položka 5, písmeno b) - vrodené alebo získané deformácie chrbtice - stredného stupňa
(pri skolióze od 40 - 75 stupňov), podľa prílohy č. 4 k ZSP, s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 45%, z rozpätia 35% - 45%. Tvrdila, že odo dňa operácie chrbtice, stabilizácie
skoliózy spevnením hrudných stavcov Th4- Th12, t. j. od 24.10.2011 podmieňuje zdravotný stav
žalobkyne trvanie invalidity podľa kapitoly XV, oddiel E, položka, 4 písmeno b) - stav po operácii
chrbtice s často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosťou svalového korzetu
chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, podľa prílohy č. 4 k ZSP, s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%, z rozpätia 35% - 45%. Mala za to, že podľa
pracovnej rekomandácie je žalobkyňa schopná vykonávať prácu bez nadmernej fyzickej záťaže, v
klimaticky vyrovnanom prostredí, primeranú jej vysokoškolskému vzdelaniu a schopnostiam. Uviedla,
že podľa všeobecného posudkového hľadiska, uvedeného v prílohe č. 4 k ZSP, pri ochoreniach
pohybového aparátu sa určí miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa závažnosti
funkčného postihnutia - samotné rôntgenologicky zistené zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti
zárobkovej činnosti, rovnako ako skutočnosť, či bola na chrbtici vykonaná operácia. Konštatovala, že
z medicínskeho hľadiska sa rozlišuje akútna alebo chronická bolesť chrbta. Najčastejšími príčinami

bolesti chrbta je nesprávne držanie tela (vrodené alebo získané deformity chrbtice), ochabnuté svalstvo,
stres, prechladnutie, nedostatočná alebo prílišná aktivita, obezita, degeneratívne zmeny na chrbtici
alebo úrazy. Ohrození sú tí, ktorí pri práci dvíhajú ťažké bremená, ale aj tí, ktorí takmer celý pracovný
čas presedia. Chronická bolesť chrbta je v súčasnosti považovaná za biopsycho-sociálny problém.
Subjektívne ťažkosti, ako aj objektívny nález, mávajú kolísavý priebeh. Tvrdila, že z uvedeného dôvodu
nemôže posudkový lekár vypracovať posudok na základe individuálneho vyšetrenia dokumentujúceho
akútne zhoršenie stavu, ale v kontexte dlhodobého sledovania vývoja klinického obrazu. Bola toho
názoru, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne, v súlade s platnými právnymi predpismi.
Zdôraznila, že medicína je založená na dôkazoch, pričom posudkoví lekári posudzujú zdravotný stav
podľa zákonných kritérií, ktoré vychádzajú z odborných vedomostí, klinických výskumov a najnovších
vedeckých poznatkov - pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
objektívne preukázaných skutočností, nie subjektívnych ťažkostí a názoru posudzovanej osoby. Tvrdila,
že na základe vývoja deformity chrbtice žalobkyne, jej zdravotné postihnutie podmieňovalo pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pri
diagnostikovaní II. (stredného) stupňa skoliózy s odchýlkou 59 stupňov z rozpätia 40 - 75 stupňov, t.
j. 13.08.2007, dávno pred operáciou. Konštatovala, že skutočnosť, že v inom prípade bola invalidita
uznaná dňom stabilizačnej operácie, nie je relevantný, nakoľko je každý prípad individuálny. Námietku
žalobkyne, že posudok, ani napadnuté rozhodnutie neobsahujú porovnanie telesných, duševných a
zmyslových schopností žalobkyne so schopnosťami zdravej fyzickej osoby, považovala za nedôvodnú,
keďže pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesných, duševných
a zmyslových schopností poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom so schopnosťami
zdravej fyzickej osoby a výsledkom porovnania týchto schopností žalobkyne so zdravou fyzickou
osobou je 45% - ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ďalej uviedla, že ani námietku
žalobkyne týkajúcu sa nevysporiadania sa s jej obmedzeniami pred a po operácii chrbtice vo vzťahu k
vykonávaniu jej voľnočasových športových aktivít, nie je možné akceptovať, a to preto, že žalobkyňa
mala v tejto súvislosti výrazné obmedzenia ešte pred operáciou, dokonca mala od roku 2007 odborným
lekárom odporučené oslobodenie od telesnej výchovy a ordinované nosenie korzetu v rozsahu 21 hodín
denne. Tvrdila, že vo väčšine prípadov sa pri skolióze nad 40 stupňov odporúča operácia, hlavne z
dôvodu zabránenia progresii skoliózy do ťažkého stupňa v zmysle rozvoja gibu (hrbu), spojeného s
ťažkým obmedzením hybnosti chrbtice a zhoršením funkcie pľúc a srdca. Mala za to, že pooperačné
komplikácie žalobkyne v zmysle výpotku v hrudnej dutine a opakovaných infektov dolných dýchacích
ciest boli preliečené a nemajú vplyv na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Bola toho
názoru, že efekt operácie je dobrý, zakrivenie hrudnej chrbtice je po operácii ľahkého stupňa (15
stupňov) - pre pretrvávanie obmedzenia hybnosti chrbtice s prejavmi nervového a svalového dráždenia
a slabosť svalového korzetu mala žalobkyňa stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 45%. Tvrdila, že na hodnotenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nemá vplyv
schopnosť, resp. obmedzenie vykonávať voľnočasové športové aktivity. Konštatovala, že posudkoví
lekári sociálneho poistenia sú povinní posúdiť zdravotný stav objektívne, komplexne a vo vzájomných
súvislostiach a jediným kritériom je klinický nález a výsledky odborných lekárskych a funkčných
vyšetrení. Nežiadala nariadenie pojednávania.
6. K vyjadreniu žalovanej k žalobe podala žalobkyňa repliku zo dňa 21.09.2022. Zotrvala na podanej
žalobe a na svojich argumentoch. K tvrdeniam žalovanej uviedla, že chronická bolesť chrbta síce môže
byť v súčasnosti považovaná za biopsycho-sociálny problém, avšak uvedené sa jej nedotýka, a to preto,
lebo v jej prípade je predmetná bolesť chrbta v nízkom veku spôsobená práve operáciou chrbtice a
vložením titánových tyčí - v uvedenej súvislosti poukázala na lekársku správu z ortopedického vyšetrenia
zo dňa 14.12.2018: „Bolesti chrbtice najmä krk a LS“, „Hybn. krku znížená mierne“, lekársku správu z
ortopedického vyšetrenia zo dňa 02.01.2019: „Dlhodobo bolesti celej chrbtice najmä krk a LS“, „Hybn.
krku zníž. mierne“ a na lekársku správu z ortopedického vyšetrenia zo dňa 15.04.2019: „Dlhodobo bolesti
celej chrbtice najmä krk a LS“, „Hybn. krku zníž. mierne“, „Bolesti LS chrbtice na štrukturálnom podklade
s herniou disci L5-S1 s tlakom na dur. Vak a chron L1 syndr. 1.dx.“. Konštatovala, že z uvedeného
je vidieť, že bolesti chrbtice v jej prípade boli opakovane potvrdené odborným lekárom - ortopédom,
ktorý v lekárskej správe z ortopedického vyšetrenia zo dňa 15.04.2019 okrem vyššie uvedeného označil
jej stav za trvalý a „Stav po operácii chrbtice“. Ďalej konštatovala, že nie je ničím výnimočným, že
pacient trpí určitou bolesťou, avšak lekári nevedia zistiť jej dôvod, resp. dôvod tejto bolesti sa môže
preukázať až po dlhšej dobe, pričom uvedené neznamená, že pacient touto bolesťou netrpel. Tvrdila,
že skutočnosť, že aj subjektívne tvrdenie poistenca v podobe vyjadrenia alebo výpovede je dôkazným
prostriedkom, čo vyplýva priamo z § 195 ods. 2 a § 196 ods. 1 ZSP. Taktiež poukázala na to, že

v prípade posudzovania zdravotného stavu poistenca posudkovým lekárom za účasti poistenca sa
vyhotovuje Zápisnica o ústnom pojednaní, kde sa nachádza časť označená ako „Subjektívne ťažkosti“;
prepis subjektívnych ťažkostí sa taktiež uvádza aj v každej lekárskej správe a opisom subjektívnych
ťažkostí zväčša začína aj každá návšteva u lekára – mala za to, že z uvedeného dôvodu preto nie je
možné subjektívne ťažkosti ignorovať a ani bagatelizovať. Taktiež zdôraznila, že žalovaná jej neumožnila
zúčastniť sa posúdenia jej zdravotného stavu, ale prostredníctvom Oznámenia zo dňa 12.04.2022 jej
bolo len oznámené, že k posúdeniu zdravotného stavu malo dôjsť 11.04.2022. Ďalej mala za to, že
aj jej voľnočasové športové aktivity tvoria neodňateľnú časť života, pričom v danom prípade by pojem
športová aktivita bolo možné nahradiť aj pojmom rekreačná aktivita a práve možnosť vykonávať tieto
aktivity pritom definuje kvalitu jej života, ktorú nie je možné prehliadať. Tvrdila, že jazda na bicykli pritom
neznamená len preteky, ale napr. cesta za nákupom potravín (do práce a pod.), kde bicykel nielen skráti
trvanie cesty tam a späť, ale umožní aj nákup odviesť. Opätovne poukázala však na to, že akýkoľvek pád
alebo úraz v oblasti chrbtice pre ňu znamená riziko ochrnutia. Mala za to, že aj žalovaná, resp. konkrétna
osoba rozhodujúca o nej by si mala predstaviť svoj život bez toho, aby mohla jazdiť na bicykli/kolobežke,
plávať, ísť na turistiku, dvihnúť ťažšie bremeno (a to nie činky, ale aj nákup, kôš s prádlom, kýbel s
vodou, ...), dlhšie sedieť, pričom pri sedení si musí často stoličku vypodkladať aby sa jej dobre sedelo a
pochvíli ju nebolel chrbát. Poukázala aj na to, že si musí robiť častejšie prestávky, pretože ak by sedela
viac hodín (aj 2-, 3) bez prerušenia, uvedené by vyvolalo následné bolesti chrbtice. Bola toho názoru,
že predmetné obmedzenia taktiež majú vplyv aj na jej spánok, jeho kvalitu, výber matraca, vankúša
a podobne - uvedené jej obmedzenia po operácii predstavujú mnoho rôznych obmedzení, ktoré možno
samostatne nie sú pre niekoho významné, ale v ich súčte ju výrazne obmedzujú počas 24 hodín, teda
nielen v osobnom voľne, ale aj v pracovnom živote. Poukázala na to, že aj správny súd uložil žalovanej
vysporiadať sa s celým rozsahom jej argumentácie, vrátane tej, ktorá sa týka obmedzení vyplývajúcich
zo zdravotného stavu pred a po absolvovaní operácie. Zdôraznila, že žalovaná je tak uvedeným viazaná
a nie je oprávnená s týmto právnym názorom polemizovať, respektíve zvažovať, či sa s uvedenou jej
argumentáciou vysporiada alebo nie. Ďalej uviedla, že podľa jej názoru samotná listina označená ako
posudok zo dňa 11.04.2022 nepredstavuje odborný lekársky posudok, keď predmetná listina nie je ani
len označená ako odborný posudok o invalidite (nesie len označenie „POSUDOK“). Taktiež poukázala
na formálny rozdiel medzi týmto posudkom zo dňa 11.04.2022 a posudkom predloženým žalovanou
v predchádzajúcom konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 48Sa/15/2020. Konštatovala, že
posledný posudok zo dňa 11.04.2022 neobsahuje ani len uvedenie mena, priezviska, odtlačku pečiatky
a podpisu posudkového lekára sociálneho poistenia, uvedenie mena posudkového lekára – koordinátora
a podpis zamestnanca žalovanej, ktorý zodpovedá za správnosť – bola toho názoru, že uvedené
nedostatky sú natoľko závažné, že ich nie je možné odstrániť ani neskorším doplnením a to najmä v tom
prípade, kedy sa jedná o bežný úkon posudkového lekára žalovanej a teda by mal mať všetky obsahové
a formálne náležitosti. Žiadala nariadenie pojednávania.
7. Žalovaná dupliku nepodala.
IV.
Relevantné právne predpisy
8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
9. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
10. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o
c) správnych žalobách v sociálnych veciach.

11. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
12. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
13. Podľa 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je
žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.
14. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
15. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.
16. Podľa § 70 ods. 1 ZSP v znení účinnom ku dňu 13.05.2022 (ku dňu vydania napadnutého
rozhodnutia), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov
dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na
starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
17. Podľa § 70 ods. 2 ZSP v znení účinnom ku dňu 13.05.2022, fyzická osoba má nárok na invalidný
dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území
Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo
dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou
počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej
republiky trvalý pobyt.
18. Podľa § 71 ods. 1 ZSP v znení účinnom ku dňu 13.05.2022, poistenec je invalidný, ak pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
19. Podľa § 71 ods. 2 ZSP v znení účinnom ku dňu 13.05.2022, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je
taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
20. Podľa § 71 ods. 3 ZSP v znení účinnom ku dňu 13.05.2022, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti
poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a
zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový
dôchodok podľa osobitného predpisu.
21. Podľa § 71 ods. 4 ZSP v znení účinnom ku dňu 13.05.2022, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
22. Podľa § 71 ods. 5 ZSP v znení účinnom ku dňu 13.05.2022, miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
23. Podľa § 71 ods. 6 ZSP v znení účinnom ku dňu 13.05.2022, miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou
príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.

24. Podľa § 71 ods. 7 ZSP v znení účinnom ku dňu 13.05.2022, jednotlivé percentuálne miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
25. Podľa § 71 ods. 8 ZSP v znení zákona č. 310/2006 Z.z., určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť
ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
26. Podľa § 71 ods. 9 ZSP v znení účinnom ku dňu 13.05.2022, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené
zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia
uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
27. Podľa § 209 ods. 1 ZSP v znení účinnom ku dňu 13.05.2022, rozhodnutie organizačnej zložky
Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
28. Podľa § 209 ods. 2 ZSP v znení účinnom ku dňu 13.05.2022, rozhodnutie musí obsahovať výrok,
odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v celom rozsahu.
29. Podľa § 209 ods. 3 ZSP v znení účinnom ku dňu 13.05.2022, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci
s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o
povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie,
organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
30. Podľa § 209 ods. 4 ZSP v znení účinnom ku dňu 13.05.2022, v odôvodnení rozhodnutia organizačná
zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
V.
Posúdenie veci správnym súdom
31. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa
okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch
uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak
§ 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne
súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon
súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých
veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.
32. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Trnave pod
pridelenou spisovou značkou 47Sa/11/2022. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny
súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej
rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou TT-47Sa/11/2022.
33. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10,
§ 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovanej podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho
spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania,
ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri
svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa
stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k
záveru, že správna žaloba je dôvodná. O žalobe správny súd rozhodol na pojednávaní uskutočnenom

dňa 12. novembra 2024 za účasti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na argumentácii uvedenej
v ich písomných podaniach.
34. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej číslo XXX XXX
XXXX X zo dňa 13.05.2022, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdila
prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 17.07.2017,
ktorým prvostupňový orgán rozhodol o priznaní invalidného dôchodku žalobkyni od 22.08.2012 v sume
134,80 eur mesačne a jeho zvýšení od 01.01.2013 na sumu 140,70 eur mesačne, od 01.01.2014
na sumu 145,20 eur mesačne, od 01.01.2015 na sumu 147,90 eur mesačne, od 01.01.2016 na sumu
148,90 eur mesačne a od 01.01.2017 na sumu 152,90 eur mesačne.
35. Spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania v tomto prípade bolo určenie dátumu vzniku
invalidity žalobkyne (v napadnutom rozhodnutí určený deň 13.08.2007), ako aj to, či žalovaná
napadnutým rozhodnutím rozhodla v súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu
v Trnave č. k. 48Sa/15/2020 – 71 zo dňa 19.11.2021, ktorým bola viazaná. Správny súd sa preto zameral
na prieskum týchto (sporných) skutočností.
36. Z administratívneho a súdneho spisu, ako aj z pripojených súdnych spisov z predchádzajúcich konaní
v tejto veci správny súd zistil, že v tejto veci už boli vydané Krajským súdom v Trnave (v predchádzajúcich
súdnych konaniach) tri rozsudky (konanie pod sp. zn. 43SD/4/2016 bolo skončené zrušujúcim
rozsudkom dňa 09.02.2017; konanie pod sp. zn. 43Sa/25/2019 bolo skončené zrušujúcim rozsudkom
dňa 09.03.2020; konanie vedené pod sp. zn. 48Sa/15/2020 bolo skončené zrušujúcim rozsudkom
dňa 19.11.2021). Čo sa týka prvých dvoch rozsudkov v tejto veci (vydaných v predchádzajúcich
samostatných súdnych konaniach), z dôvodu zabezpečenia prehľadnosti odôvodnenia tohto rozsudku
správny súd v podrobnostiach na ne odkazuje.
37. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 17.07.2017 prvostupňový orgán rozhodol podľa § 70 ods. 2 a § 82 ZSP o priznaní invalidného
dôchodku žalobkyni od 22.08.2012 v sume 134,80 Eur mesačne a jeho zvýšení od 01.01.2013 na sumu
140,70 eur mesačne, od 01.01.2014 na sumu 145,20 eur mesačne, od 01.01.2015 na sumu 147,90 eur
mesačne, od 01.01.2016 na sumu 148,90 eur mesačne a od 01.01.2017 na sumu 152,90 eur mesačne
(prvostupňový orgán vychádzal zo záveru, že žalobkyňa sa stala invalidnou v období, v ktorom bola
nezaopatreným dieťaťom a nárok na dôchodok jej vznikol dovŕšením 18 rokov veku).
38. Z administratívneho, ako aj súdneho spisu správny súd taktiež zistil, že rozsudkom Krajského súdu
v Trnave č. k. 48Sa/15/2020 - 71 zo dňa 19.11.2021 (teda v poradí tretím rozsudkom v tejto veci) bolo
zrušené rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 30.07.2020 podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec mu bola vrátená na ďalšie
konanie. Podľa právneho názoru krajského súdu, vysloveného v jeho rozsudku, dôvodom zrušenia
predmetného rozhodnutia boli nejasnosti týkajúce sa určenia doby vzniku invalidity žalobkyne (nebol
jasne stanovený konkrétny dátum vzniku invalidity žalobkyne; nárok na invalidný dôchodok žalobkyne
nebol posúdený v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v jeho
rozsudku sp. zn. 9So/127/2009 zo dňa 27.01.2010 uverejneným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky č. 5/2011 pod č. 108; odôvodnenie rozhodnutia
neobsahovalo žiadne porovnanie telesných, duševných či zmyslových schopností žalobkyne v období
od 12 rokov jej veku so schopnosťami zdravej fyzickej osoby; v odôvodnení rozhodnutia sa odvolací
správny orgán riadne nevysporiadal s celým rozsahom argumentácie žalobkyne, vrátane tej, ktorá sa
týka obmedzení vyplývajúcich zo zdravotného stavu pred a po absolvovaní operácie a aj s logickými
súvislosťami vyplývajúcimi zo zaradenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne medzi
zdravotné postihnutia podľa prílohy č. 4 k ZSP, ktoré čo sa týka zaradenia nie je podľa záverov
posudkových lekárov Sociálnej poisťovne sporné; v odbornom posudku zo dňa 13.07.2020 z ktorého
predmetné rozhodnutie vychádzalo neboli zahrnuté žalobkyňou včas predložené lekárske správy
z rokov 2018 a 2019), ktoré boli dôvodom zrušenia aj predchádzajúcich rozhodnutí, a ktoré nebolo
možné považovať za odstránené, či vysvetlené – v rozsudku krajského súdu bolo konštatované, že
predmetné rozhodnutie odvolacieho orgánu naďalej trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok
dôvodov. Navyše krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval aj to, že údaj o tom, že vo
veci už v jej predchádzajúcom priebehu bolo vydané rozhodnutie súdu, nepatrí do výroku rozhodnutia

správneho orgánu, ktorý podľa § 191 ods. 6 SSP je viazaný právnym názorom súdu vysloveným
v zrušujúcom rozsudku a s touto skutočnosťou sa vysporadúva v odôvodnení svojho rozhodnutia.
39. Podľa obsahu spisového materiálu žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 13.05.2022 generálny
riaditeľ Sociálnej poisťovne (žalovaná) rozhodol takto: „Podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení, v zmysle rozsudku Krajského súdu v Trnave č. 48Sa/15/2020 zo dňa 19. novembra
2021, právoplatného dňa 03. februára 2022, vo veci odvolania pani A. B. C., ako účastníčky konania,
rodné číslo XXX XXX XXXX, bytom H. XX, XXX XX H. I. I.,, zast. AK JUDr. Michal Krutek, s.r.o., Hlavná
11, 917 01 Trnava, podaného proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 17. júla 2017, o priznaní invalidného dôchodku, som rozhodol tak, že zamietam odvolanie v celom
rozsahu a potvrdzujem rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.“
40. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná (po tom čo zhrnula priebeh predchádzajúcich
administratívnych a súdnych konaní v tejto veci) uviedla, že na základe právneho záveru vyplývajúceho
z rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 48Sa/15/2020 zo dňa 19.11.2021 bol zdravotný stav
žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky
Trnava dňa 11.04.2022, s nasledovným záverom:
„Posudzovaná je t. č. 27-ročná žena, s vysokoškolským vzdelaním SPU Nitra, aktuálne pracuje v PD
H.. Dňa 21. novembra 2006 (vo veku 12 rokov a 3 mesiace) mala ošetrujúcou pediatrickou zistené
chybné držanie tela z dôvodu nesprávneho zakrivenia hrudnej a driekovej chrbtice. Dňa 6. decembra
2006 bola prvýkrát vyšetrená ortopédom, ktorý potvrdil stanovenú diagnózu, stav hodnotil ako S skolióza
I. a stupňa, nariadená bola rehabilitácia. Pravidelne bola kontrolovaná ortopédom a rehabilitačným
lekárom. Napriek dodržiavaniu režimu skoliotika a intenzívnej rehabilitácii došlo v priebehu ďalšieho
polroka k zhoršeniu zdravotného stavu v zmysle zvýraznenia skoliotickej deformácie chrbtice. Kontrolné
ortopedické vyšetrenie dňa 13. augusta 2007 (pred dovŕšením 13 roku veku) potvrdilo progresiu
skoliózy z I. stupňa na II. stupeň. Od septembra 2007 mala ordinované nosenie korzetu v rozsahu
21 hodín denne, odporučené bolo oslobodenie od telesnej výchovy. V roku 2008 absolvovala kúpeľnú
liečbu v Piešťanoch. Pre minimálny efekt konzervatívnej liečby bol indikovaný chirurgický zákrok, ktorý
absolvovala 24. októbra 2011. Pred operáciou v októbri 2011 bola skolióza chrbtice v oblasti hrudných
stavcov Th4-10, podľa RTG snímky, hodnotená 59 stupňami podľa Cobba, tzn. naďalej pretrvával
II. (stredný) stupeň skoliózy (z rozpätia 40 - 75 stupňov podľa Cobba). Pooperaračný priebeh bol
komplikovaný výpotkom v hrudnej dutine vľavo a opakovanými infektami dolných dýchacích ciest. Po
zotavení absolvovala rehabilitačnú liečbu v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová. Efekt operácie
je možno hodnotiť ako dobrý, zakrivenie hrudnej chrbtice je po operácii ľahkého stupňa (15 stupňov
podľa Cobba). V klinickom obraze sa prejavujú známky nervového a svalového dráždenia a slabosť
svalového korzetu.
Od 13. augusta 2007, tzn. od prvého zistenia posudkovo významnej skoliózy II. (stredného) stupňa,
zdravotný stav posudzovanej podmieňuje uznanie invalidity podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 5,
písmeno b), s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %.
Od 24. októbra 2011, tzn. odo dňa operácie chrbtice, spočívajúcej v stabilizácii skoliózy, spevnením
hrudných stavcov Th4-Th12, zdravotný stav posudzovanej podmieňuje trvanie invalidity už podľa
kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písmeno b) -(stav po operácii chrbtice s často recidivujúcimi prejavmi
nervového a svalového dráždenia, slabosťou svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením
celkovej výkonnosti organizmu) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %.“
Uvedený posudok zo dňa 11.04.2022 vychádzal z nasledovných lekárskych správ: z prepúšťacej správy
– ortopedické odd. Žilina 21.10.2011 – 24.10.2011 prim. F. I. I.; z prepúšťacej správy z detského odd.
FN Žilina 23.11.2011; ortopedického vyšetrenia 29.09.2014; neurologického vyšetrenia 04.09.2015;
z dodatočne donesenej zdravotnej dokumentácie (žalobkyňou) – z ortopedických vyšetrení 06.12.2006
a 13.08.2007 F. G.; z ortopedického vyšetrenia 20.08.2007 F. A. C. C.; z ortopedického vyšetrenia
03.09.2007 protetika Bratislava; z vyjadrenia detskej lekárky 14.04.2008 F. F. D.; z ortopedických
vyšetrení 19.09.2008, 21.01.2009, 01.06.2009 F. A. C. C.; z ortopedického vyšetrenia 24.08.-28.08.2009
rehabilitačný pobyt Bratislava – Záhradnícka; z ortopedických vyšetrení 04.12.2009 a 18.05.2010
F. A. C. C.; zo správy z kúpeľnej liečby Kováčová od 09.01.2012 do 06.02.2012; z ortopedického
vyšetrenia 24.02.2012 F. J. K.; z rehabilitačného vyšetrenia 25.05.2012 F. F.; z ortopedických vyšetrení
14.12.2018, 18.02.2019 a 15.04.2019 F. G..
Ďalej žalovaná odôvodňovala žalobou napadnuté rozhodnutie takto:

„Pre posúdenie zdravotného stavu boli zohľadnené lekárske správy, ktoré sú uvedené v odbornom
lekárskom posudku zo dňa 11. apríla 2022, ktorý je prílohou tohto rozhodnutia.
Posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne bolo vykonané bez
Vašej osobnej účasti, a to v nadväznosti na prijaté opatrenia súvisiace s pandémiou ochorenia COVID
19, v záujme vzájomnej ochrany zdravia a zamedzenia možného šírenia tohto ochorenia, v súlade s
§ 293eu v spojení s § 153 ods, 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z., ktorým
sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú
niektoré ďalšie zákony.
Krajský súd vo svojom rozsudku uviedol, že samotná skutočnosť, že posúdenie Vášho zdravotného
stavu bolo vykonané vo Vašej neprítomnosti, nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia, nakoľko ide o
postup, predpokladaný v krízovej situácii ustanovenia § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
zákona č. 66/2020 Z. z.
Na nárok a určenie sumy invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa započítava
obdobie dôchodkového poistenia získané po ukončení povinnej školskej dochádzky (spravidla po
dosiahnutí 16 rokov veku) do dňa, ktorý predchádza dňu vzniku invalidity. S poukazom na uvedené ste
pred vznikom invalidity nemohli získať obdobie dôchodkového poistenia, na základe ktorého by bolo
možné určiť sumu invalidného dôchodku aj podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov. Keďže ste sa stali invalidnou v období, v ktorom ste bola nezaopatreným dieťaťom, teda od
12 rokov a 3 mesiace veku, poistné podľa § 142 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. ste doplatili za obdobie
od 20. septembra 2011 do 21. septembra 2011 a od 1. januára 2012 do 31. januára 2012, čo je po vzniku
invalidity, nie je možné nárok posúdiť podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
Nárok na invalidný dôchodok bol posúdený v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení, ako aj s
právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vysloveným v jeho rozsudku č. 9So 127/2009
zo dňa 27. januára 2010, uverejneným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
súdov Slovenskej republiky č. 5/2011 pod č. 108.
V uvedenom judikáte Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právny názor, že „pre rozhodnutie o
dôchodkovej dávke je potrebné, aby bol určený presne deň vzniku invalidity, čo môže určiť na základe
podkladov iba príslušný posudkový lekár, a následne musí Sociálna poisťovňa, ústredie skúmať, či
dodatočne zaplatené poistné účastníkom konania má vplyv na priznanie invalidného dôchodku, teda či
bolo zaplatené za obdobie pred vznikom invalidity alebo až po tomto dni. Následne bude potom môcť
rozhodnúť o tom, či účastníkovi konania patrí invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 alebo § 70 ods. 2
zákona č. 461/2003 Z. z.“
Zákon nevylučuje situáciu, že by nezaopatrené dieťa, ktoré je dobrovoľne dôchodkovo poistené od
dovŕšeného veku 16 rokov, nemohlo byť poberateľom invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z,, pričom by mu inak patril nárok iba na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z. z. Dodatočne zaplatené poistné poistencom má vplyv na priznanie invalidného dôchodku,
pričom rozhodujúcim je preukázanie, či poistné bolo zaplatené pred určením vzniku invalidity alebo až
po tomto dni.
Skutkové okolnosti, vyplývajúce z administratívneho spisu potvrdzujú, že v lekárskom posudku bol
určený deň vzniku invalidity vek 12 rokov a 3 mesiace (13. augusta 2007) a poistné ste doplatili za
obdobie od 20. septembra 2011 do 21. septembra 2011 a od 1. januára 2012 do 31. januára 2012, dňa
5. augusta 2015. V čase uznania invalidity ste neboli poistencom, boli však nezaopatreným dieťaťom, a
preto Vám bol priznaný invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z.
Váš zdravotný stav bol posúdený objektívne, komplexne a v súlade s právnym záverom, vysloveným
v rozsudku krajského súdu.
O Vašom nároku na invalidný dôchodok bolo rozhodnuté v súlade s platnými právnymi predpismi o
sociálnom poistení. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava vo
svojom odbornom posudku zo dňa 11. apríla 2022 určil dátum vzniku Vašej invalidity dňom 13. augusta
2007, čo podložil skutkovými zisteniami zo zdravotnej dokumentácie.“
41. Správny súd k veci konštatuje, že nie je možné súhlasiť s tvrdeniami žalobkyne, že žalovaná
v celom rozsahu nerešpektovala právne názory Krajského súdu v Trnave vyslovené v rozsudku č.
k. 48Sa/15/2020 – 71 zo dňa 19.11.2021. Správny súd má za to, že z napadnutého rozhodnutia je
zrejmé, že žalovaná jasne a zrozumiteľne stanovila konkrétny dátum vzniku invalidity žalobkyne, pričom
následne posúdila nárok na invalidný dôchodok žalobkyne v súlade s právnym názorom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vysloveným v jeho rozsudku sp. zn. 9So/127/2009 zo dňa 27.01.2010
(skutočnosť, že žalobkyňa zo stanoveným dátumom vzniku invalidity žalovanou nesúhlasí, neznamená,
že by žalovaná nerešpektovala právny názor krajského súdu – správnosť stanovenia toho ktorého

dátumu vzniku invalidity žalobkyne bude podliehať prieskumu správneho súdu). Správny súd však v tejto
súvislosti musí konštatovať, že na to, aby mohol objektívne posúdiť, či bol dátum vzniku invalidity
žalobkyne žalovanou stanovený správne, tak by žalovaná musela najprv v napadnutom rozhodnutí svoje
úvahy v tomto smere dôsledne, riadne a vyčerpávajúco odôvodniť, čo sa však nestalo. V napadnutom
rozhodnutí, ako aj v príslušnom posudku posudkového lekára zo dňa 11.04.2022 je prakticky iba veľmi
stručne opísaný skutkový stav (vývoj zdravotného stavu žalobkyne v priebehu rokov 2006 až 2011)
a stručne skonštatované od ktorého dátumu zdravotný stav žalobkyne podmieňuje uznanie invalidity a od
ktorého dátumu zdravotný stav žalobkyne podmieňuje trvanie invalidity, a to bez toho, aby posudkový
lekár, respektíve žalovaná uviedli nejakú hlbšiu úvahu k tejto veci a taktiež k tomu, prečo a z akých
dôvodov nehodlajú pristúpiť k tomu, aby sa stanovil dátum vzniku invalidity žalobkyne na deň 24.10.2011
(dátum operácie); navyše posudkový lekár riadne a vyčerpávajúco v posudku zo dňa 11.04.2022
nevysvetlil, prečo dátum vzniku invalidity nestanovil na deň 24.10.2011 (dátum operácie), keď je
zrejmé, že v stanovenom rozhodujúcom zdravotnom postihnutí žalobkyne sa uvádza, že jej zdravotné
postihnutie je stavom po operácii chrbtice – v tomto smere je teda možné konštatovať čiastočné
nerešpektovanie právneho názoru krajského súdu, a teda to, že žalovaná sa nevysporiadala s celým
rozsahom argumentácie žalobkyne, vrátane tej, ktorá sa týka obmedzení vyplývajúcich zo zdravotného
stavu pred a po absolvovaní operácie a nevysporiadala sa ani s logickými súvislosťami vyplývajúcimi
zo zaradenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne medzi zdravotné postihnutia podľa
prílohy č. 4 k ZSP (zaradenie pritom posudkoví lekári nepovažovali za sporné). Ďalej správny súd
taktiež konštatuje, že čiastočné nerešpektovanie právneho názoru krajského súdu vidí aj v tom, že
predmetný posudok zo dňa 11.04.2022 ani napadnuté rozhodnutie neobsahujú žiadne porovnanie
telesných, duševných či zmyslových schopností žalobkyne v období od 12 rokov veku (kedy sa zdravotný
stav žalobkyne zhoršil) so schopnosťami zdravej fyzickej osoby. Posudkový lekár síce uvádza v posudku
zo dňa 11.04.2022 medzi lekárskymi vyšetreniami z ktorých vychádzal aj žalobkyňou dodatočne
doložené lekárske správy aj z rokov 2018 a 2019, no v celkovom posudku na ne žiadnym spôsobom
nereflektoval, vyslovene sa nimi nezaoberal – dôsledne sa teda žalovaná/posudkový lekár nezaoberali
ani lekárskou správou z ortopedického vyšetrenia zo dňa 15.04.2019, v ktorej bol zdravotný stav
žalobkyne označený za trvalý a „Stav po operácii chrbtice“. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody
správny súd musí konštatovať, že napadnuté rozhodnutie aj naďalej trpí vadou nepreskúmateľnosti pre
nedostatok dôvodov.
42. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté
rozhodnutie preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho
nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či prečo bolo rozhodnuté práve tak.
Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia znamená aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď
napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal. Za nedostatočne
odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej
správy pri vyhodnotení dokazovania, skutkových zistení, pri právnom posúdení veci. Nedostatok
dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje
skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok
dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch
odôvodnenia rozhodnutia. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie
dôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne
zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní
vykonané (Baricová.J., Fečík,M., Števček,M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár.
Praha : C.H.Beck, 2018, s. 944).
43. V tejto súvislosti správny súd taktiež konštatuje, že žalovaná sa evidentne snažila aspoň čiastočne
tieto svoje pochybenia napraviť vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 01.07.2022 a tzv. doodôvodniť svoje
napadnuté rozhodnutie, no po vydaní napadnutého rozhodnutia už takéto vylepšovanie odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, respektíve jeho dopĺňanie o absentujúce časti je neprípustné. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti je teda aj z tohto zrejmé, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené
a z tohto dôvodu nepreskúmateľné.
44. V neposlednom rade, aj keď to nemá vplyv na posúdenie zákonnosti rozhodnutia, správny súd
žalovanú dôrazne upozorňuje, aby do výrokovej časti svojich rozhodnutí nedávala informácie/údaje,
ktoré tam nepatria, teda ktoré sú nad rámec právnej úpravy (nad rámec § 209 ods. 3 ZSP). V tejto
súvislosti správny súd taktiež dôrazne upozorňuje žalovanú, aby dohliadla na to, aby predkladané

posudky posudkovými lekármi, z ktorých následne pri rozhodovaní vychádza, obsahovali všetky
formálne náležitosti, ktoré majú obsahovať (posudok zo dňa 11.04.2022 neobsahuje uvedenie mena,
priezviska, odtlačok pečiatky a podpis posudkového lekára sociálneho poistenia, uvedenie mena
posudkového lekára – koordinátora a podpis zamestnanca žalovanej, ktorý zodpovedá za správnosť).
45. V napadnutom rozhodnutí je taktiež uvedené, že posúdenie zdravotného stavu žalobkyne
posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne bolo vykonané bez jej osobnej účasti (v jej
neprítomnosti), a to v nadväznosti na prijaté opatrenia súvisiace s pandémiou ochorenia COVID 19,
v záujme vzájomnej ochrany zdravia a zamedzenia možného šírenia tohto ochorenia, v súlade s § 293eu
v spojení s § 153 ods. 5 ZSP v znení zákona č. 66/2020 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001
Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré ďalšie zákony. V tejto
súvislosti správny súd uvádza, že takýto postup je v súlade so zákonom a nespôsobuje nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Správny súd zároveň poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/52/2022 zo dňa 27.09.2023.
46. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods.
1 písm. d) SSP zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a vec vrátil žalovanej
(generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne) na ďalšie konanie.
47. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej odstrániť týmto rozsudkom vytknuté vady
(nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia v dôsledku viacerých pochybení žalovanej uvedených
v bode 41. tohto rozsudku – vyššie nahrubo zvýraznené), ktoré boli dôvodom pre zrušenie napadnutého
rozhodnutia, riadne zistiť a vyhodnotiť skutkový stav, tento aj dôsledne zaznamenať v novom rozhodnutí
orgánu verejnej správy (ktoré bude zrozumiteľne, presvedčivo a dôsledne odôvodnené) a aplikovať
príslušnú právnu normu.
48. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
49. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobkyni, ktorá bola v konaní
úspešná v celom rozsahu priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov
konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a
podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania. (§ 443 SSP)
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439
ods. 3 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).