{"guid": "8fb8f2c9-6c99-4a0b-965b-e02359178dca:b174bbc4-decf-4f12-a33a-e97935e2e373", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:2022200065.9", "spisova_znacka": "TT-20S/30/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-20S/30/2022 z 14. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 14. novembra 2024, sp. zn. TT-20S/30/2022, ECLI:SK:SpSBA:2024:2022200065.9", "identifikacne_cislo": "2022200065", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2024-11-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39a", "nazov": "§ 39a zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-39a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "nazov": "§ 59 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/608/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 zákona č. 608/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/608/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/608-2003/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/608/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 608/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/608/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/608-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/608/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 zákona č. 608/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/608/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/608-2003/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-39a", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-59", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2003/608#paragraf-1", "/SK/ZZ/2003/608#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/608#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b174bbc4-decf-4f12-a33a-e97935e2e373", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:2022200065.9", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:2022200065.9", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:2022200065.9/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nTT-20S/30/2022\n2022200065\n14. 11. 2024\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková\nECLI:SK:SpSBA:2024:2022200065.9\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Lukáša Galla, v právnej\nveci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: Zápotočná 20, 909 01 Skalica, právne zastúpeného:\nJUDr. Ľudovít Surma, advokát, so sídlom: D. XXX, XXX XX D., proti žalovanému: Úrad pre územné\nplánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, IČO: 54 669 464, so sídlom: Tomášikova 14366/64A, 831\n04 Bratislava (pôvodne: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom: Kollárova 8,\n917 02 Trnava), za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Tatralake, s. r. o., IČO: 46 179 712, so sídlom:\nPodhradie 517/2, 909 01 Skalica, právne zastúpený: JUDr. Dušan Repák, advokát, so sídlom: Krížna 47,\n811 07 Bratislava, 2/ B. A. E., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: D. XXXX/X, XXX XX F., právne zastúpený:\nJUDr. Dušan Repák, advokát, so sídlom: Krížna 47, 811 07 Bratislava, 3/ G. H., nar. XX.XX.XXXX,\nbydliskom: I. XXXX/XX, XXX XX F., 4/ J. G., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/XX, XXX XX F., 5/\nJ. H., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/XX, XXX XX F., 6/ J. H., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I.\nXXXX/XX, XXX XX F., 7/ K. C., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/XX, XXX XX F., 8/ L. C., nar.\nXX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/XX, XXX XX F., 9/ M. C., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXX/XX,\nXXX XX F., 10/ M. J., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXX/XX, XXX XX F., 11/ A. I. J., XX.XX.XXXX,\nbydliskom: I. XXX/XX, XXX XX F., 12/ M. N., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/XX, XXX XX F., 13/\nB. N., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/XX, XXX XX F., 14/ J. D., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom:\nI. XXXX/X, XXX XX F., 15/ N. D., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/X, XXX XX F., 16/ J. N. (st.),\nnar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/X, XXX XX F., 17/ B. A., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/X,\nXXX XX F., 18/ O. A., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/X, XXX XX F., 19/ D. A., nar. XX.XX.XXXX,\nbydliskom: I. XXXX/X, XXX XX F., 20/ H. A., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/X, XXX XX F., 21/\nP. B., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/X, XXX XX F., 22/ K. I., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I.\nXXX/XX, XXX XX F., 23/ Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXX/XX, XXX XX F., 24/ A. N., nar.\nXX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/X, XXX XX F., 25/ L. R., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/X, XXX\nXX F., 26/ J. N. (ml.), nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/X, XXX XX F., 27/ D. N., nar. XX.XX.XXXX,\nXXX XX F., 28/ K. M., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: Q. S. P. XXXX/XXX, XXX XX F., 29/ B. M., nar.\nXX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/X, XXX XX F., 30/ J. T., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: D. XX, XXX XX\nD., ďalší účastníci konania v rade 3/ až 30/ zastúpení spoločným zástupcom ďalším účastníkom konania\nv rade 5/ J. H., bydliskom: I. XXXX/XX, XXX XX F., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného\núradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TT-OVBP2-2022/005369-002 zo dňa 01.03.2022,\ntakto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č.\nOU-TT-OVBP2-2022/005369-002 zo dňa 01.03.2022 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému Úradu\npre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nIII. Ďalšiemu účastníkovi konania v rade 1/ súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu\ntrov konania.\n\nIV. Ďalším účastníkom konania v rade 2/ až 30/ súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Ďalší účastník konania v rade 1/ podal dňa 23.04.2018 mestu Skalica návrh na vydanie rozhodnutia\no umiestnení stavby „Bytový dom Zápotočná“ v katastrálnom území F. podľa § 39, § 39a zákona\nč. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Stavebný zákon“).\n2. Mesto Skalica ako stavebný úrad vydal prvé územné rozhodnutie č. F./1293 dňa 18.06.2018, ktorým\nrozhodol o umiestnení stavby „Bytový dom Zápotočná“ na pozemku parc. č. 2259/8, v katastrálnom\núzemí F., medzi ulicami Zápotočná a Vally, pre navrhovateľa - ďalšieho účastníka konania v rade 1/\nna základe jeho žiadosti zo dňa 23.04.2018, za podmienok stanovených v rozhodnutí, a námietky\núčastníkov konania zamietol. Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky ako odvolací orgán\nrozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2018/029856/Gi zo dňa 01.10.2018 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“)\nodvolania účastníkov konania zamietol a rozhodnutie mesta Skalica č. SÚ-2018/1293 zo dňa 18.06.2018\npotvrdil.\n3. Na základe žalobcom podanej správnej žaloby proti rozhodnutiu Okresného úradu Trnava, odbor\nvýstavby a bytovej politiky č. OU-TT-OVBP2-2018/029856/Gi zo dňa 01.10.2018 Krajský súd v Trnave\nrozsudkom č. k. 20S/148/2018-79 zo dňa 19.06.2019, právoplatným 12.09.2019, toto rozhodnutie zrušil\na vec vrátil Okresnému úradu Trnava na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm.\ng) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).\n4. V ďalšom konaní Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj „pôvodný žalovaný“)\nrozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2020/006419-008 zo dňa 01.04.2020 zrušil rozhodnutie stavebného\núradu mesta Skalica č. SÚ-2018/1293 zo dňa 18.06.2018 pre porušenie § 46, § 47 ods. 1, ods. 3\nSprávneho poriadku, § 37, § 140b ods. 2, ods. 6 Stavebného zákona a § 4, § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.\nMinisterstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných\ntechnických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané\nosobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška č. 532/2002 Z. z.“) a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.\n5. Mesto Skalica ako príslušný stavebný úrad podľa § 33, § 117 Stavebného zákona a ako prvostupňový\norgán v územnom konaní (ďalej aj „prvostupňový orgán“ alebo „stavebný úrad“) vydal dňa 11.10.2021\npod č. SÚ-2018/1293-SSÚ-2021/1045 podľa § 39, § 39a Stavebného zákona druhé rozhodnutie\no umiestnení stavby „Bytový dom Zápotočná“ na pozemku parc. č. XXXX/X, v katastrálnom území F.,\nmedzi ulicami Zápotočná a Vally, pre ďalšieho účastníka konania 1/ na základe jeho žiadosti zo dňa\n23.04.2018, za podmienok stanovených v prvostupňovom rozhodnutí, a námietky účastníkov konania\nzamietol (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po posúdení\nnávrhu, námietok účastníkov konania, vyjadrení a stanovísk, na základe poznatkov z ústneho konania\na miesta stavby zistil, že umiestnenie stavby zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie,\nktorým neodporuje, ani životné prostredie neohrozuje. Umiestnenie stavby podľa stavebného úradu\nvyhovuje aj všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu podľa § 43e a § 47 Stavebného zákona\na je v súlade s územným plánom mesta Skalica.\n6. Na základe odvolania podaného žalobcom a ďalšími účastníkmi konania Okresný úrad Trnava, odbor\nvýstavby a bytovej politiky, ako príslušný odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku vydal\nrozhodnutie č. OU-TT-OVBP2-2022/005369-002 zo dňa 01.03.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“),\nktorým odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu. V odôvodnení svojho\n\nrozhodnutia uviedol, že odvolaním napadnuté rozhodnutie stavebného úradu bolo vydané v súlade so\nzákonmi platnými v čase vydania rozhodnutia, umiestňovaná stavba je v súlade s územným plánom\nmesta Skalica a námietky odvolateľov sú neopodstatnené v celom rozsahu.\nII.\nŽaloba\n7. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 24.03.2022 na Krajský súd v Trnave (ďalej len\n„krajský súd“ alebo „súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého\nrozhodnutia pôvodného žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu.\nV bližšom odôvodnení správnej žaloby uviedol, že preskúmavané rozhodnutia, ako aj postup pôvodného\nžalovaného, sú nezákonné. V prípade, že by súd zrušil napadnuté rozhodnutie z rovnakých dôvodov,\nako už raz učinil krajský súd, žalobca žiadal uloženie pokuty podľa § 191 ods. 6 SSP. Žalobné\ndôvody vymedzil podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. g) SSP, teda mal za to, že\nnapadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo\nnedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred\norgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\n8. Žalobca v rámci vymedzenia žalobných dôvodov poukázal na § 46 a § 47 ods. 3 Správneho\nporiadku a na § 37 ods. 1 až 4 Stavebného zákona a dodal, že pre posúdenie otázok podľa § 37\nStavebného zákona je nevyhnutné v prvom rade zistiť, aké sú pre dané územie schválené záväzné\npriestorové a funkčné regulatívy. Pôvodný žalovaný a prvostupňový orgán boli povinní skúmať súlad\numiestňovanej stavby s územným plánom s tým, že nesúlad s územným plánom bol žalobcom\nnamietaný už v odvolacom konaní. Žalobca poukázal na obsah záväznej časti územného plánu mesta\nSkalica z roku 2008 (ďalej len „územný plán“) a zhrnul, že v danom území, do ktorého umiestňovaná\nstavba spadá (regulačný blok B), platí, že je možné povoľovať bývanie v bytových domoch, ak nejde\no existujúce funkčné plochy bývania. V existujúcich funkčných plochách bývania v bytových domoch je\nmožné povoliť výstavbu nových objektov iba výnimočne, za podmienok zachovania svetlotechnických\nnoriem a hygienických zásad bez podstatných nárokov na technickú infraštruktúru a statickú dopravu.\nV existujúcich sídliskách nie je možné povoliť novú výstavbu objektov bytových domov. Žalobca v tejto\nsúvislosti poukázal aj na smernú časť územného plánu – časť A.2.7.1, ktorá sa týkala vymedzenia\nrozvojových plôch pre rozvoj funkcie bývania na danom území.\n9. Žalobca namietal, že podľa mesta Skalica ako orgánu územného plánovania je umiestňovaná\nstavba v súlade s územným plánom, pričom podkladom pre preskúmavané rozhodnutia je vyjadrenie\nspracovateľa územného plánu, ktorý nie je dotknutým orgánom v územnom konaní a jeho vyjadrenie\nnie je pre stavebný úrad záväzné. Podľa žalobcu je znepokojivé, že stavebný úrad je natoľko\nnekompetentný, že nie je sám schopný aplikovať na danú vec regulatívy územnoplánovacej\ndokumentácie a zabezpečuje si vyjadrenie spracovateľa, ktorým sa v skutočnosti riadi. Podľa\nvyjadrenia spracovateľa územného plánu je pre posúdenie súladu s územnoplánovacou dokumentáciou\nrozhodujúce znenie smernej časti územného plánu s tým, že lokalitu nepovažuje za sídlisko, hoci celá\nlokalita je tvorená iba bytovými domami. Spracovateľka územnoplánovacej dokumentácie ani stavebný\núrad sa podľa žalobcu nevenovali vysvetleniu záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie – časť\nB.2.1.6. (Určenie regulácie priestorového usporiadania). Žalobca dodal, že pozemok, na ktorom sa\npovoľuje umiestnenie stavby, bol dlhodobo funkčne využívaný ako súčasť existujúceho sídliska, keďže\nv danom prípade územie medzi ulicou I. K. U. tvorí priestorovo oddelené prostredie pre spoločenský\nživot obyvateľov v existujúcich bytových domoch.\n10. Ďalej žalobca namietal zmätočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré cituje neexistujúce\nustanovenie Stavebného zákona (§ 12 ods. 4), pričom toto ustanovenie ani obsahovo nezodpovedá\nuvádzanému odôvodneniu napadnutého rozhodnutia (nepojednáva o územnom pláne, ale o územnom\npláne zóny). Podľa žalobcu ani táto zmätočnosť odôvodnenia neospravedlňuje nesprávny právny názor\npôvodného žalovaného, ktorý uprednostňuje smernú časť územného plánu pred záväznou časťou, a to\nnapriek odkazom smernej časti na záväznú časť (záväzné regulatívy).\n\n11. Žalobca taktiež poukázal na predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Trnave v predmetnej veci\n(rozsudok č. k. 20S/148/2018-79 zo dňa 19.06.2019), ktorým krajský súd zrušil pôvodné rozhodnutie\npôvodného žalovaného vydané v tejto veci a vec mu vrátil na ďalšie konanie so záväzným právnym\nnázorom, ktorý podľa žalobcu pôvodný žalovaný nepochopil. Ušlo jeho pozornosti, že krajským súdom\nbol zaviazaný k tomu, aby sa vyjadril k podmienkam podstatného alebo nepodstatného nezvýšenia\nnárokov na technickú infraštruktúru a statickú dopravu umiestnením spornej stavby v danej oblasti.\nTýmito otázkami sa správne orgány vôbec nezaoberali a v tomto smere je napadnuté rozhodnutie opäť\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\n12. V ďalšom žalobca vytýkal absenciu zabezpečenia svetlotechnického posudku, a teda nedostatočné\nzistenie skutkového stavu v danej veci. Poukázal na porušenie § 140b ods. 5, ods. 6 Stavebného zákona\nvo vzťahu k tejto námietke a jej prejednaniu, keďže Regionálny úrad verejného zdravotníctva vydal\ndňa 06.02.2018 k otázkam presvetlenia záväzné stanovisko, čím podľa žalobcu došlo k zásadnému\nporušeniu ustanovení o konaní. Citujúc § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., pokračoval, že s námietkou\npohody bývania sa pôvodný žalovaný nezaoberal vôbec a v tomto smere je podľa neho napadnuté\nrozhodnutie nepreskúmateľné. Stavebný úrad je podľa žalobcu povinný aj bez námietky skúmať\nsplnenie požiadaviek na denné osvetlenie a presvetlenie v okolitých budovách, a zároveň požiadavky\nna zachovanie pohody bývania. Žalovaný neoprel nosné dôvody svojho rozhodnutia o presvedčivé\nzistenia na základe riadneho preskúmania, vyhodnotenia a riadneho a zrozumiteľného odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia.\n13. Citujúc ustanovenie § 32 ods. 2 Správneho poriadku žalobca ďalej namietal, že v prvostupňovom\nkonaní nedostal možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia a nemohol navrhnúť\ndoplnenie, pričom túto vadu neodstránil ani žalovaný. Žalobca tak nemal možnosť zistiť, aké podklady\nsi stavebný úrad zabezpečil ohľadom jeho námietok, a či zisťoval rozhodujúce skutočnosti smerujúce\nk zisteniu podkladov pre rozhodnutie o jeho námietkach týkajúcich sa svetlotechnických a hygienických\npožiadaviek a pohody bývania.\n14. V súvislosti so stanoviskom mesta Skalica zo dňa 20.07.2021 žalobca poukázal na skutočnosť,\nže predmetom tohto stanoviska bola iná situácia (01/2020), než tá, ktorá bola následne schválená\na pripojená k prvostupňovému rozhodnutiu (09/2020). Po zmene skutkových okolností (situácia 09/2020)\ndošlo k tomu, že chodník v tejto situácii nie je, pričom ak by bol zakreslený podľa pôvodného plánu,\nnespĺňal by zámer predpísaný pre minimálny podiel zelene. Obdobne stanovisko Okresného úradu\nSenica zo dňa 01.10.2021 sa týkalo situácie v stave 01/2020, nie k stavebným úradom schválenej situácii\nv stave 09/2020.\n15. Napokon žalobca vytýkal aj absenciu odpovede na námietku, že stanovisko Hasičského\na záchranného zboru nehodnotí dopravnú situáciu a prípadný požiarny zásah hasičských vozidiel,\nt. j. splnenie podmienok na vedenie požiarneho zásahu v zmysle príslušných právnych noriem.\nNapriek tomu, že následné stanovisko nadriadeného orgánu bolo podané, v prvostupňovom rozhodnutí\npodľa žalobcu chýba preskúmateľná odpoveď na danú námietku. Žalobca zhrnul, že v konaní\nnedostal preskúmateľnú odpoveď, či požiarne prístupové cesty spĺňajú požiadavku na prístup hasičskej\ntechniky, preto záväzné stanovisko nespĺňa zákonné požiadavky, čo spôsobuje aj nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia.\n16. Žalobca uzavrel, že podaný návrh v územnom konaní a predložená dokumentácia nie sú v súlade\ns územnoplánovacou dokumentáciou a § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., návrh je potrebné\nzamietnuť, a z uvedených dôvodov navrhol napadnuté i prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec\nvrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie pri plnom priznaní náhrady trov konania vo vzťahu\nk žalobcovi. Žalobca zároveň navrhol priznanie odkladného účinku s poukazom na existenciu dôvodov\npodľa § 185 písm. a) SSP.\nIII.\nVyjadrenie pôvodného žalovaného\n\n17. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa pôvodný žalovaný vyjadril podaním doručeným\nkrajskému súdu dňa 04.05.2022. Mal za to, že v konaní postupoval v súlade so Správnym poriadkom\na Stavebným zákonom. Poukázal na územný plán mesta Skalica, ktorý bol schválený uznesením\nMestského zastupiteľstva č. 141/2008 zo dňa 19.06.2008 a jeho záväzná časť bola vyhlásená\nvšeobecne záväzným nariadením mesta Skalica č. 1/2008, pričom zopakoval časť dôvodov uvádzaných\nv napadnutom rozhodnutí. Doplnil, že pri umiestnení predmetnej stavby ide o prípad, keď sa napĺňa\nzmysel záväzného regulatívu, v zmysle, že sa nájde plocha, kde budú splnené svetlotechnického normy,\nhygienické zásady, súčasne bez podstatných nárokov na technickú infraštruktúru a dopravu, čo je\nv existujúcich bytových domoch výnimočné. Nejde o akési udelenie výnimky na umiestnenie bytového\ndomu, ale o výnimočnú súhru okolností, ktoré umožnia umiestnenie bytového domu. Pôvodný žalovaný\nteda nehodnotil prípad tak, ako namieta žalobca, že umiestnenie objektu za podmienky zachovania\nsvetlotechnických noriem a hygienických zásad je výnimočné, resp. realizuje sa výnimočne, a za iných\nokolností sa nedodržuje. Podľa pôvodného žalovaného sú formulácie v záväzných častiach územných\nplánov, vzhľadom na zložitejšie urbanistické podmienky v územiach, špecifické a k ich výkladu je\npotrebná schopnosť čítania s porozumením.\n18. Ďalej poukázal na skutočnosť, že daná lokalita nepredstavuje sídlisko, keďže v smernej časti\núzemného plánu sú sídliská vymenované explicitne, pričom od roku 2008 bolo schválených 5 zmien\na doplnkov územného plánu a k úprave tohto stavu nedošlo. Pôvodný žalovaný zdôraznil, že výstavba\nbytového domu je plánovaná na prieluke medzi dvoma bytovými domami, avšak v lokalite zo severnej\na južnej strany ohraničenej uličnou zástavbou radových rodinných domov. Stavebný úrad je podľa neho\nschopný aplikovať regulatívy na danú vec, avšak vzhľadom na to, že žalobca argumentáciu stavebného\núradu neustále spochybňuje, stavebný úrad sa z dôvodu objektivizácie výkladu obrátil na spracovateľku\núzemného plánu.\n19. Vo vzťahu k nesprávnej citácii § 12 ods. 4 Stavebného zákona vysvetlil, že išlo o chybu v písaní\na správne mal text za citovaným ustanovením znieť „vyhlášky č. 55/2001 Z. z.“. Podľa pôvodného\nžalovaného nie je výkladom uprednostňovaná smerná časť územného plánu pred záväznou časťou, obe\nsú súčasťou územného plánu. Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia je celý územný plán obce\nso všetkými jeho časťami. Smernú časť teda nie je možné ignorovať. Smerná časť obsahuje podrobný\npopis a riešenie územného plánu a záväzná časť obsahuje záväzné regulatívy vyplývajúce zo smernej\nčasti.\n20. K podmienkam presvetlenia pôvodný žalovaný konštatoval, že tieto nie sú predmetom posudkovej\nčinnosti vykonávanej Regionálnym úradom verejného zdravotníctva. Posúdenie preslnenia a denného\npresvetlenia vykonáva projektant a takéto posúdenie býva súčasťou projektovej dokumentácie, v tomto\nprípade A. J. M., autorizovaného stavebného inžiniera. Posúdenie denného osvetlenia v danej veci\npreukázalo, že projekt vyhovuje požiadavke slovenskej technickej normy (STN) na denné osvetlenie\nbudov. Žalovaný konštatoval, že v stanoviskách príslušných orgánov boli zohľadnené aj: príjazd\npožiarnych vozidiel, chodníky, parkovanie, komunikácie, keďže tieto orgány sa vyjadrovali k predloženej\ndokumentácii, ktorá tieto skutočnosti obsahovala. Podľa pôvodného žalovaného nedošlo k porušeniu\npráv účastníkov, keďže v žiadnom zo záväzných stanovísk nenastala zmena, účastníci mali vedomosť\no podkladoch územného rozhodnutia a dôkazná situácia sa nijakým spôsobom nemenila, preto neboli\núčastníci konania vyzvaní na nahliadnutie do spisov a nebolo oznamované ani pokračovanie v konaní.\nStavebný úrad nemal podľa pôvodného žalovaného povinnosť oboznamovať účastníkov konania\ns dokladmi v konaní.\n21. K podaným stanoviskám príslušných orgánov dodal, že nemá kompetenciu na ich prehodnocovanie\na plne ich rešpektuje. Stavebný úrad postupoval v súlade s § 140b ods. 5 Stavebného zákona, žalobcom\nuvádzaný dôvod odvolania riešil už ako námietku s tým, že v konaní sa vyjadrilo aj mesto Skalica ako\nmiestny cestný orgán a jeho vyjadrenie potvrdil aj Okresný úrad Senica.\n22. Vzhľadom na uvedené pôvodný žalovaný navrhol odkladný účinok správnej žaloby ako i žalobu\nv plnom rozsahu zamietnuť.\n23. V zmysle § 1 ods. 1, § 2, § 7 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie,\nstavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a\nstavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.04.2024\n\na v súlade s § 6 ods. 2, § 7 ods. 1 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších\npredpisov prešli kompetencie okresných úradov v sídle kraja na úsekoch územného plánovania a\nstavebného poriadku na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky a jeho regionálne\núrady. Súd preto ďalej konal s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky\n(Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trnava), ktorý v ďalšom konaní vystupoval ako\nžalovaný.\nIV.\nVyjadrenia ďalších účastníkov konania\n24. K správnej žalobe sa vyjadril ďalší účastník konania v rade 1/ podaním doručeným krajskému súdu\n03.05.2022. Konštatoval, že správny orgán zistil všetky podstatné skutočnosti, ktoré sú v zmysle právnej\núpravy významné, napadnuté rozhodnutie je podľa neho v súlade so zákonom, vychádza zo spoľahlivo\nzisteného skutkového stavu veci a jeho odôvodnenie obsahuje všetky príslušné náležitosti a vysvetlenia.\nArgumenty žalobcu označil za nepravdivé, účelové a tendenčné. Cieľom žaloby je podľa neho zabrániť\nďalšiemu účastníkovi konať v zmysle územného rozhodnutia. Umiestnenie stavby podľa neho nie je\nv rozpore s územným plánom, pretože nejde o sídlisko, navyše výnimočnosť neznamená, že výstavbu\nnemožno povoliť vôbec. Navrhovaná stavba sa nijakým spôsobom nedotkne dopravnej situácie na ulici\nI.. Zdôraznil, že nespokojnosť žalobcu nezakladá nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí v danom\nkonaní, a mal za to, že žalobné dôvody nie sú naplnené. Napokon dodal, že skutočnosť, že obyvatelia\nokolitých bytových domov doposiaľ využívali dotknutý pozemok ako zelenú plochu na trávenie voľného\nčasu a ako nespevnené parkovisko, bolo výlučne otázkou jeho dobrej vôle ako vlastníka dotknutého\npozemku. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.\nV.\nPriebeh konania na súde\n25. Uznesením krajského súdu č. k. 20S/30/2022-76 zo dňa 02.06.2022 súd priznal podľa § 185 písm.\na) SSP správnej žalobe odkladný účinok až do vydania právoplatného rozhodnutia vo veci samej.\n26. V priebehu konania pred krajským súdom došlo k úmrtiu pôvodnej ďalšej účastníčky konania v rade\n17/ B. N., preto súd po zistení okruhu dedičov vydal uznesenie č. k. 20S/30/2022-106 zo dňa 27.09.2022,\nprávoplatné 29.10.2022, ktorým pokračoval v konaní s jej dedičmi: A. N., L. R., J. N. B., D. N., J. N. st.,\nktorí v konaní vystupujú ako ďalší účastníci konania v rade 16/, 24/, 25/, 26/, 27/.\n27. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal Správny súd v Bratislave dňa\n01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých\nveciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným\nrozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Trnave pod sp. zn.\n20S/30/2022, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a\nprogramových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do\nsenátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. TT-20S/30/2022.\n28. V priebehu konania pred správnym súdom došlo k úmrtiu pôvodného ďalšieho účastníka konania\nv rade 14/ K. D., preto súd po zistení okruhu dedičov vydal uznesenie č. k. TT-20S/30/2022-210 zo dňa\n16.01.2024, právoplatné 13.02.2024, ktorým pokračoval v konaní s jeho dedičmi: N. D., J. D., K. M., B.\nM., J. T., ktorí v konaní vystupujú ako ďalší účastníci konania v rade 14/, 15/, 28/, 29/, 30/.\n29. Po splnení podmienok podľa § 52 SSP správny súd vydal uznesenie č. k. TT-20S/30/2022 – 245 zo\ndňa 16.02.2024, ktorým ďalším účastníkom konania v rade 2/ až 30/ určil ako spoločného zástupcu J. H.\n- ďalšieho účastníka konania v rade 5/. K zmene tohto uznesenia došlo uznesením správneho súdu č.\nk. TT-20S/30/2022-261 zo dňa 25.03.2024, právoplatným 10.04.2024, tak, že správny súd spoločného\nzástupcu J. H. určil len pre ďalších účastníkov konania v rade 3/ až 30/, keďže ďalší účastník konania\nv rade 2/ oznámil, že v konaní má vo vzťahu k spoločnému zástupcovi protichodné záujmy a súdu\npredložil plnomocenstvo na jeho zastupovanie advokátom JUDr. Dušanom Repákom.\n\nVI.\nRelevantná právna úprava\n30. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n31. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n32. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.\n33. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy\nalebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak\na) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,\nb) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,\nc) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nd) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,\ne) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,\nf) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,\nje v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\ng) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.\n34. Podľa § 191 ods. 4 SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže\naj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu\nverejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie\nrozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení\nvšetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.\n35. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo\nčiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti\núspech.\n36. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri\nzúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní\núspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im\nsprávny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo\nna náhradu ďalších trov konania.\n37. Podľa § 37 ods. 1 Stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné\nplány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie\núzemného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce\npodklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného\nrozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom\nzisťovaní.\n38. Podľa § 37 ods. 2 Stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým\nz hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov;\npreskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o\núzemí, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým\npožiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom,\nktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických\nzariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany\npoľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným\norgánom.\n\n39. Podľa § 37 ods. 3 Stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská\ndotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný\núrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou\ndokumentáciou.\n40. Podľa § 39 ods. 1 Stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie\nna navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä\nsúlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a\niných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a\nurbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení\nstavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov,\nprojektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa\nmusia zahrnúť do stavebného povolenia.\n41. Podľa § 39a ods. 1 Stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný\npozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa\npožiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa\nvyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.\n42. Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa\ntohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\n43. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej\nsúčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a\ndať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu\nrozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,\nktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť\nprávnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.\n44. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy\na vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe\nalebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre\nrozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem\núdajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na\nprávne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať\ndokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa\npovažujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania\na zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.\n45. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n46. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom\nrozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.\n47. Podľa § 60a Správneho poriadku ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na\nkonanie o odvolaní.\n48. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. podľa tejto vyhlášky sa postupuje pri projektovaní\na schvaľovaní územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie a pri umiestňovaní,\nprojektovaní, povoľovaní, uskutočňovaní, kolaudovaní, užívaní a odstraňovaní stavby.\n49. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní do územia sa\nmusia rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich\nverejné záujmy a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne územného plánu\nzóny.\n\n50. Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené\nokolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných\nkomunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru\nprostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania.\n51. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky\nurbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a\npodzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné\nosvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a\nužívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia\ns funkčným využívaním územia.\nVII.\nPosúdenie veci správnym súdom\n52. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, §\n13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím, vrátane konania, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo, v rozsahu\ndôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je\npotrebné zrušiť.\n53. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 14.11.2024.\n54. Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu, ktorými bolo rozhodnuté o umiestnení stavby –\n„Bytový dom I.“, na pozemku parcely registra „C“ KN č. 2259/8 v katastrálnom území F., ktorý predstavuje\nnovostavbu dvojpodlažného bytového domu so 4 bytovými jednotkami a je podľa územného plánu\nmesta Skalica umiestnený na ploche v regulačnom bloku B – bývanie v bytových domoch. Žalobca\nv správnom súdnom konaní namietal dotyk na jeho subjektívnych právach, keďže ako vlastník oproti\nstojacej nehnuteľnosti (rodinný dom na parcele registra „C“ KN č. XXXX/X v katastrálnom území F.,\nsituovaný čelne k parcele č. XXXX/X, na ktorej sa navrhuje predmetná stavba) bude vybudovaním\nnovej stavby obmedzovaný na svojich vlastníckych právach najmä absenciou presvetlenia nehnuteľnosti\na pohody bývania. Správny súd sa v rámci preskúmania veci oboznámil s obsahom súdneho spisu\na administratívneho spisu pôvodného žalovaného a prvostupňového orgánu, a zohľadniac žalobné\ndôvody v danej veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z dôvodov\npodľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, teda pre nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.\n55. V prvom rade správny súd poukazuje na to, že úlohou súdu v správnom súdnom konaní je chrániť\npráva a právom chránené záujmy fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, najmä pred\nsvojvôľou a porušovaním práv účastníkov konania a ďalších subjektov zo strany orgánov verejnej\nsprávy. Správny súd upriamuje pozornosť na to, že územné konanie má svoj účel, ktorý je vymedzený\nStavebným zákonom. Hoci územné rozhodnutie vydané v územnom konaní je časovo obmedzené\na priamo nezakladá právo stavebníka začať stavbu aj realizovať, jeho výsledok v podobe určenia\nstavebného pozemku, umiestnenia stavby na ňom, určenie podmienok na umiestnenie stavby a ďalších\npožiadaviek na súladnosť so zákonom, ani dopad na subjektívne práva dotknutých osôb, nemožno\nbagatelizovať. V územnom konaní sa posudzujú podmienky pre umiestnenie stavby ako základný\npredpoklad pre ďalšie konania a rozhodnutia, predovšetkým stavebné a kolaudačné, ktoré priamo\nvedú k realizácii a následnému užívaniu stavby. Stavebným zákonom upravená logická postupnosť,\nsúslednosť krokov, z ktorých každý predstavuje predstupeň k ďalšiemu, má svoj význam. Každý\nz týchto krokov predstavuje dôležitú súčasť jedného celku, keďže ich výsledkom je vznik a začlenenie\ninovatívneho prvku (stavby) do existujúceho územia, pričom tento prvok má potenciál zasahovať do\nvlastníckych a iných práv fyzických a právnických osôb v jeho blízkosti. Územné konanie je prvým\nv súslednosti krokov, nie však menej dôležitým. Správne orgány sú aj v tomto konaní povinné dôsledne\ndodržiavať všetky zásady správneho konania, zisťovať skutočný stav veci a dodržiavať práva účastníkov\nkonania, vrátane poskytnutia odpovedí na všetky skutkové a právne otázky, ktoré sú základom vydaného\nrozhodnutia a ktorých zodpovedanie je z hľadiska zachovania minimalizácie zásahov do subjektívnych\npráv dotknutých subjektov podstatné.\n\n56. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť rozhodnutie\nvydané v ktoromkoľvek administratívnom konaní zaťažené, pretože táto vada nielenže znemožňuje\nzistiť účastníkom konania dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané, a následné uplatniť možnosť sa\nproti nemu brániť, ale znemožňuje i prieskum takéhoto rozhodnutia správnym súdom a porušuje princíp\nprávnej istoty a legitímnych očakávaní. Za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie, ktoré je\nnezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé, a rozhodnutie, ktoré je nedostatočne odôvodnené, teda\ntaké, z ktorého nie je možné jednoznačne zistiť dôvody, ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa\nadministratívny orgán pri formovaní záverov v ňom vyjadrených riadil. Najvyšší správny súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „NSS SR“) sa v rámci svojej rozhodovacej praxe už vyjadril ku kvalite rozhodnutí\norgánov verejnej správy, keď vyslovil, že je potrebné, aby orgán verejnej správy „náležite dbal na\ndostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych\nodborných argumentov, na ktorých sa rozhodnutie zakladá. Je vecou správnych orgánov dbať o\nto, aby ich rozhodnutia boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný\npodklad pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu....Úlohou súdu v správnom\nsúdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí,\nteda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom. Kasačný súd ďalej dáva\ndo pozornosti, že nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované\nani prípadným dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu (prípadne\nvysvetlením prijatých záverov v kasačnej sťažnosti, napr. vo vzťahu k dôkazom predloženým žalobcom\nv odvolacom konaní...) a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať,\nresp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi úvahami a vyvodzovať z nich\nzávery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia\njeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň\nzasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom...“ (rozsudok NSS\nSR sp. zn. 5Sžfk/61/2019 zo dňa 28.07.2022, body 37., 41.). Taktiež bolo v tejto súvislosti judikované, že\n„Za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom nemožno považovať rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné\niba pre správny orgán, ktorý ho vydal...“ (R 3/2014).\n57. Správny súd po preskúmaní veci konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia pôvodného\nžalovaného nie je možné považovať za súladné so zákonnou požiadavkou kladenou na odôvodnenie\nsprávnych rozhodnutí v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku.\n58. Z územného plánu mesta Skalica (ďalej aj „ÚP“) vyplývajú pre danú lokalitu (regulačný blok B –\nbývanie v bytových domoch) nasledovné regulatívy:\n- podľa záväznej časti ÚP, bod B.1 Zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného\nvyužívania územia (napr. urbanistické, priestorové, kompozičné, kultúrnohistorické, kúpeľné,\nkrajinnoekologické, dopravné, technické) na funkčné a priestorovo homogénne jednotky: Územný plán\nmesta stanovuje súbor záväzných regulatívov. Regulatívy sa vzťahujú na územie s predpokladom\nlokalizácie zástavby, na územie existujúcej zástavby a na nezastavané územie: územie existujúcej\nzástavby predstavuje stabilizované územie mesta, kde územný plán nepredpokladá výraznú zmenu\nfunkčného využitia ani výraznú zmenu priestorového usporiadania. Aj v tomto území sú možné stavebné\nzásahy – regulatívy priestorového usporiadania (miera možných stavebných zásahov do tohto územia)\na funkčného využívania územia sú definované v súbore záväzných regulatívov. Jedná sa v zásade\no využitie podkroví, nadstavby, dostavby a prístavby objektov, úpravy a dovybavenie vnútroblokových\npriestorov, výstavbu vo voľných prielukách, výstavbu v nadmerných záhradách a pod. (okrem tých, ktoré\nsú určené regulatívmi iným spôsobom);\n- podľa záväznej časti ÚP, bod B.2.1 Určenie regulácie priestorového usporiadania: Pre usmernenie\npriestorového usporiadania územia je definovaný súbor nasledujúcich regulatívov:\nbod 6. existujúce funkčné plochy bývania v bytových domoch považovať stavebnotechnicky za uzavreté,\nvýstavbu nových objektov umožniť výnimočne za podmienok zachovania svetlo-technických noriem\na hygienických zásad bez podstatných nárokov na technickú infraštruktúru a statickú dopravu;\nbod 12. pre jednotlivé regulačné bloky rešpektovať konkrétnejšie regulatívy uvedené v tabuľkovom\nprehľade („kapitola č. B.13: Prehľad záväzných regulatívov“), kde sú stanovené: 12.1 maximálna výška\nobjektov, 12.2. maximálna miera zastavania objektmi, 12.3 minimálny podiel zelene, 12.4. odstupové\nvzdialenosti medzi objektmi, 12.5. špecifické regulatívy;\n- podľa záväznej časti ÚP, bod B.13. Prehľad záväzných regulatívov: pre regulačný blok B – bývanie\nv bytových domoch – bol určený špecifický regulatív: v existujúcich objektoch bytových domov\n\nneumožňovať zmenu účelu využitia časti objektov na občiansku vybavenosť, remeselné prevádzky,\nv existujúcich sídliskách bytových domov nepovoľovať novú výstavbu objektov bytových domov,\nvýstavbu bytových objektov v lokalitách v dotyku s nezlučiteľnými funkciami (výroba, doprava – cesty\nII. a III. triedy, železnica) povoliť len za podmienky vytvorenia pásu izolačnej zelene v min. šírke 10 m,\nparkovanie riešiť v zmysle STN 73 6110/Z1, Z2, v pamiatkovej zóne a jej ochrannom pásme rešpektovať\nplatné zásady pamiatkovej ochrany.\n59. Z obsahu odvolania podaného žalobcom a ďalšími účastníkmi konania dňa 04.11.2021 vyplýva, že\nboli vznesené tieto námietky:\n- vyjadrenie, ktoré vydalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát Senica,\nnezohľadňuje katastrofálnu dopravnú situáciu na ulici Zápotočná, vyjadrenie sa zaoberá len výjazdom\nna ulicu Vally. Nezaoberá sa ani zriadením staveniska, ktorého oplotenie vzhľadom k umiestneniu stavby\nbude tesne vedľa cesty bez chodníka a nutne bude ohrozovať premávku a bezpečnosť na 3,5 m širokej\nkomunikácii;\n- predkladaný zámer je v rozpore s platným územným plánom mesta Skalica, pretože nespĺňa záväzné\nregulatívy regulačného bloku B – bývanie v bytových domoch;\n- posúdenie, ktoré si nechalo mesto Skalica vypracovať A. B. Q. ako posudzovateľkou, je postavené\nna citácii smernej časti územného plánu z roku 2008, kde sa hovorí o sídliskách L. Svobodu, Pod\nHájkom, SNP a Trávniky, a tvrdí, že lokalita, kde má byť umiestnená stavba, pri stanovení predmetnej\nregulácie nebola považovaná za sídlisko. Od tej doby sa však situácia zmenila. Lokalita ohraničená\nulicami Na skale, Vally, Zápotočná a Pri potoku tvorí ohraničené územie, na ktorom je umiestnených\n5 trojpodlažných a štvorpodlažných bytových domov a v danej oblasti tvoria 100 % všetkých trvalo\nobývaných domov. Smerná časť územného plánu považuje za sídlisko lokalitu, kde je spolu viac ako\n73 % všetkých trvalo osídlených bytov, a teda spĺňa podmienky, aby bola považovaná za sídlisko. A.\nQ. (spracovateľka ÚP mesta Skalica – pozn. správneho súdu) uviedla, že „V tomto prípade však nie je\nmožné hovoriť o existujúcom sídlisku, nakoľko sa jedná o lokalitu, ktorá je tvorená väčšinovo historickou\nzástavbou rodinných domov a jedine v časti ulice Zápotočná boli po asanácii umiestnené 3 objekty\nbytových domov. Pri pohľade na súvisiace územie je jasné, že výstavba bytového domu je plánovaná\nv preluke medzi dvoma bytovými domami, avšak v lokalite zo severnej i južnej strany ohraničenej uličnou\nzástavbou radových rodinných domov.“ Odvolatelia však dodali, že sídliská SNP a Trávniky sú tiež\nohraničené zástavbou radových rodinných domov, sídlisko SNP dokonca z troch strán;\n- územný plán pozostáva z nezáväznej Smernej časti, z ktorej vychádza posudzovateľka, a Záväznej\nčasti, v ktorej sa uvádzajú časti B.13 a B.2.1 (kapitoly). Odvolatelia poukázali na to, že v pripomienkach\nk územnému konaniu žiadali mesto Skalica, aby vysvetlilo, v čom spočíva výnimočnosť povolenia\numiestnenia navrhovanej stavby. Mesto Skalica túto výnimočnosť nevysvetlilo, len uviedlo, že v danom\nprípade nejde o výnimočnú stavbu, ale o akúsi výnimku z výstavby v stabilizovanom území. Odvolatelia\nvšak uviedli, že pojem výnimka z výstavby v stabilizovanom území územný plán neuvádza, preto\nje takéto vysvetlenie nedostatočné. Navyše, splnením podmienky nezvýšenia nárokov na technickú\ninfraštruktúru a statickú dopravu sa mesto Skalica vôbec nezaoberalo;\n- pozemok, na ktorom sa plánuje umiestnenie bytového domu, bol funkčne dlhodobo využívaný ako\nsúčasť existujúceho sídliska (priestor medzi dvomi bytovými domami) s tým, že podľa listu vlastníctva\nje spôsob využitia pozemku evidovaný ako pozemok, na ktorom je okrasná záhrada, uličná a sídlisková\nzeleň, park a iná funkčná zeleň a lesný pozemok na rekreačné a poľovnícke využívanie. V danom\nprípade územie medzi ulicou Zápotočnou a Vally tvorí priestorovo oddelené prostredie pre spoločenský\nživot obyvateľov existujúcich bytových domov. Povolením stavby mesto Skalica pripraví obyvateľov\ndanej lokality o vyššie uvedené možnosti, znehodnotí pohodu bývania v danej lokalite a zníži pohyb\nosôb a áut, čo sa de facto už deje, pretože investor navzdory tomu, že nedostal stavebné povolenie,\npozemok oplotil;\n- stavebný úrad vydal dňa 11.10.2021 územné rozhodnutie bez toho, že by odvolatelia ako účastníci\nkonania mali možnosť nahliadnuť do spisov, čo je v rozpore s § 23 ods. 1 Správneho poriadku.\n60. Úlohou pôvodného žalovaného ako odvolacieho orgánu bolo preskúmať napadnuté prvostupňové\nrozhodnutie stavebného úradu v celom rozsahu a prípadne odstrániť vytýkané nedostatky\nprvostupňového konania (§ 59 ods. 1 Správneho poriadku), ten však túto svoju povinnosť nesplnil.\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací prieskum vykonal len formálne,\nnevysporiadal sa so zásadnými otázkami v zmysle § 37 ods. 1 Stavebného zákona, najmä s otázkami\nsúladnosti navrhovanej stavby s územným plánom mesta Skalica, a v nadväznosti na to ani\ns odvolacími námietkami žalobcu, ktoré boli základom odvolacieho prieskumu. Svoje rozhodnutie\n\nodôvodnil všeobecnými, nekonkrétnymi závermi bez výpovednej hodnoty, ktoré v niektorých častiach\nprechádzajú až do nezrozumiteľných jazykových úvah, nedávajúcich odpoveď na nižšie uvedené\nnastolené otázky.\n61. V časti týkajúcej sa súladnosti navrhovanej stavby s územným plánom mesta Skalica sa pôvodný\nžalovaný v napadnutom rozhodnutí obmedzil len na poukázanie na závery prvostupňového rozhodnutia\n(bez ich bližšej konkretizácie), v rámci ktorého prvostupňový orgán okrem iného citoval aj vyjadrenie\nspracovateľky územného plánu A. B. Q. (ďalej aj „spracovateľka“) k navrhovanej stavbe. Pôvodný\nžalovaný poukázal na tú časť vyjadrenia spracovateľky, podľa ktorých sídliská vytvárajú menšie celky\na v danej veci je možná intenzifikácia existujúcich plôch využitím voľných pozemkov v prielukách,\nčo vyplýva zo smernej časti ÚP. Pôvodný žalovaný uzavrel, že navrhovaná stavba nie je v rozpore\ns územným plánom mesta Skalica, bez toho, aby vlastnou úvahou vyhodnotil dôvody, pre ktoré\nsa s prvostupňovým rozhodnutím stotožnil a z akého dôvodu sa priklonil k záverom spracovateľky\núzemného plánu, ktoré nekriticky prevzal, pričom práve táto skutočnosť bola základom odvolacích\nnámietok. Absencia odpovedí je o to zásadnejšia, že stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí\nargumentoval, že podľa smernej časti ÚP rozvoj funkcie bývania v zastavanom území mesta je možné\ndosiahnuť aj intenzifikáciou existujúcich plôch a realizáciou niektorých opatrení - využiť voľné pozemky\nv prielukách s tým, že takáto možnosť vyplýva aj zo záväznej časti, podľa ktorej aj v tomto území sú\nmožné stavebné zásahy (teda vychádzal nielen zo smernej, ale aj záväznej časti ÚP). K odvolacím\nnámietkam žalobcu v tejto otázke pôvodný žalovaný len dodal, že mesto Skalica má platný územný\nplán, ktorý bol schválený uznesením Mestského zastupiteľstva č. 141/2008 zo dňa 19.06.2008, ktorého\nzáväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením mesta Skalica č. 1/2008 v znení\nneskorších zmien a doplnkov, pričom všeobecne poukázal na § 12 ods. 4, § 13 Stavebného zákona\na na obsah záväznej a smernej časti územných plánov, z ktorých ustanovenie § 12 ods. 4 Stavebného\nzákona ani nezodpovedá použitej citácii, teda v tejto časti je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\nzmätočné. Pôvodný žalovaný nereagoval na tvrdenie odvolateľov, že smerná časť územného plánu\npovažuje za sídlisko lokalitu, kde je spolu viac ako 73 % všetkých trvalo osídlených bytov, a teda lokalita,\nv ktorej sa navrhuje predmetná stavba, spĺňa podmienky, aby bola považovaná za sídlisko. Nereagoval\nani na polemiku odvolateľov s vyjadrením spracovateľky, že sídliská SNP a Trávniky sú tiež ohraničené\nzástavbou radových rodinných domov, sídlisko SNP dokonca z troch strán. Vo vzťahu k pojmu „sídlisko“\nuviedol, že v smernej časti územného plánu sú sídliská vymenované explicitne a zmeny v územnom\npláne mesta nenastali, preto je námietka odvolateľov neopodstatnená, čo podľa správneho súdu nie je\npostačujúce.\n62. K bodu 6 kapitoly B.2.1 a pojmu výnimočnosť pôvodný žalovaný vysvetlil, že v územnom pláne nie\nje definovaný pojem výnimočné umožnenie novej výstavby a nová výstavba je možná za podmienok\nzachovania svetlotechnických noriem a hygienických zásad bez podstatných nárokov na technickú\ninfraštruktúru a statickú dopravu. Toto tvrdenie však bližšie neodôvodnil a nevysvetlil, či konkrétne\npodmienky pre novú zástavbu zakotvené v územnom pláne mesta Skalica boli splnené. Zaoberajúc\nsa jazykovým výkladom slov, pôvodný žalovaný dodal, že ide o spojenie „umožniť výnimočne“, nie\n„umožniť výnimočné“, pričom podľa slovníka slovenského jazyka „výnimočne“ je príslovka s významom\nproti pravidlu, obyčaji, mimoriadne. „Výnimočné“ je prídavné meno s významom nevšedné, neobyčajné,\nzvláštne, mimoriadne. V prípade územného plánu sa podľa pôvodného žalovaného jedná o príslovku,\nktorá znamená, že „proti pravidlu“ možno postupovať pri výstavbe nových objektov. Konštatoval, že\nu odvolateľov nastala interpretačná chyba textu, keď v odvolaní pracujú s pojmom výnimočnosť.\nNámietku vyhodnotil ako neopodstatnenú. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto časti správny\nsúd považuje za zmätočné, nakoľko nie je zrejmé, čo ním správny orgán mienil, keď nevysvetlil, ako\ntento jazykový výklad súvisí so splnením či nesplnením podmienok územného plánu na novú zástavbu\nv danej lokalite.\n63. Pôvodný žalovaný sa relevantne nevyjadril ani k námietkam týkajúcim sa dopravnej situácie v danej\noblasti a zachovania pohody bývania, ktorých skúmanie je predpokladom umiestnenia stavby v zmysle\n§ 4, § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Pôvodný žalovaný sa obmedzil len na zhrnutie skutkového stavu\nbez bližších záverov.\n64. Správny súd, vychádzajúc z ustanovení § 37 ods. 1, ods. 2 Stavebného zákona, majúc za to, že\nprvoradou povinnosťou správnych orgánov pri rozhodovaní o návrhu na vydanie územného rozhodnutia\nje preskúmať jeho súladnosť s príslušným územným plánom, po preskúmaní rozhodnutí vydaných\n\nv predmetnom územnom konaní dospel k záveru, že pôvodný žalovaný v napadnutom rozhodnutí\nsamostatne, ani v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, nedal jednoznačnú odpoveď na otázku\naplikácie konkrétnej časti územnoplánovacej dokumentácie na danú vec (záväzná časť, smerná časť),\na teda sa s otázkou súladnosti navrhovanej stavby s ÚP nevysporiadal komplexne. Územný plán mesta\nSkalica vo svojej záväznej a smernej časti určuje rôzne pravidlá pre zastavateľnosť lokality, v ktorej\nmá byť navrhovaná stavba umiestnená (správny súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na citované\nustanovenia ÚP v bode 58. rozsudku), pričom správny orgán sa jasne a zrozumiteľne nevysporiadal\ns otázkou vzájomnej aplikovateľnosti týchto pravidiel a ich použitím v prípade navrhovanej stavby.\nZároveň sa nedostatočne vysporiadal s otázkou, či lokalita, v ktorej má byť stavba umiestnená, je\nsídliskom alebo len funkčnou plochou bývania v bytových domoch. Ide pritom o zásadnú otázku, od\nzodpovedania ktorej sa odvíja aplikácia ďalších regulatívov územného plánu na danú vec (lokalitu).\nPôvodný žalovaný sa nezaoberal definíciou pojmu „sídlisko“ z hľadísk stanovených územným plánom\nmesta Skalica a obmedzil sa len na konštatovanie, že v územnom pláne sú sídliská vymenované\ntaxatívne (konečným výpočtom), pričom nie je zrejmé, z čoho táto skutočnosť priamo vyplýva a či ÚP\ntakéto pravidlá priamo stanovuje.\n65. Pôvodný žalovaný sa nevysporiadal ani s podmienkami stanovenými pre konkrétny typ zástavby,\nnajmä vo vzťahu k bodu 6. záväznej textovej časti územného plánu mesta Skalica označenej ako\nB.2.1 Určenie regulácie priestorového usporiadania, podľa ktorého existujúce funkčné plochy bývania v\nbytových domoch treba považovať stavebnotechnicky za uzavreté, výstavbu nových objektov umožniť\nvýnimočne za podmienok zachovania svetlotechnických noriem a hygienických zásad bez podstatných\nnárokov na technickú infraštruktúru a statickú dopravu. V časti týkajúcej sa výnimočnosti výstavby\nnových objektov, zaoberajúc sa jazykovým výkladom použitých pojmov, založil vadu nezrozumiteľnosti\nnapadnutého rozhodnutia, keďže z jeho jazykových úvah nie je zrejmé, čo ním mienil. Neadekvátne\nširoký priestor pôvodný žalovaný venoval pojmu výnimočnosť a jeho jazykovým variáciám, pričom sa\nnezaoberal pravidlom stavebnotechnickej uzavretosti funkčných plôch bývania v bytových domoch,\nzachovaním svetlotechnických noriem a hygienických zásad, ani existenciou podstatných nárokov na\ntechnickú infraštruktúru a statickú dopravu, aby tak zodpovedal otázku splnenia podmienok regulatívu\nuvedeného v bode B.2.1, 6. ÚP. Z odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ďalej nie je zrejmé,\nv čom by mala spočívať pôvodným žalovaným konštatovaná interpretačná chyba textu na strane\nžalobcu, keďže bod B.2.1, 6. ÚP jednoznačne pojem „výnimočne“ používa, a to v nadväznosti na\nstavebnotechnickú uzavretosť, čím dáva tomuto regulatívu konkrétny význam. Takéto odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia je tak zrozumiteľné len pre orgán, ktorý ho vydal, nie však pre účastníka\nkonania, ani pre správny súd.\n66. Pôvodný žalovaný ďalej nedal jasnú odpoveď na to, prečo na danú vec aplikoval výnimku v podobe\npotreby intenzifikácie územia v prelukách, ktorá je zakotvená v smernej časti ÚP, ani neozrejmil vzťah\ntejto výnimky k záväzným regulatívom územnoplánovacej dokumentácie v podobe striktne určených\nobmedzení v sídliskách a funkčných plochách bývania v bytových domoch, vymedzených v záväznej\nčasti ÚP. Nevysporiadal sa dostatočne ani s námietkami žalobcu uvádzanými v odvolaní, najmä vo\nvzťahu k splneniu podmienok regulatívov určených územným plánom mesta Skalica, nárokmi na\ntechnickú infraštruktúru, statickú dopravu, svetlotechnickými podmienkami i pohodou bývania v danej\noblasti.\n67. Správny súd dospel k záveru, že došlo k naplneniu žalobných dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm.\nd) SSP, preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť žalovanému,\nktorý je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom správneho súdu a je povinný zákonným postupom\nodstrániť vytýkané nedostatky, svoje rozhodnutie dostatočne, zrozumiteľne, logicky a presvedčivo\nodôvodniť a odstrániť vady rozhodnutia, pre ktoré správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil. Správny\nsúd podotýka, že správny orgán nie je povinný vyhovieť každej námietke účastníka konania, ale je\npovinný (s výnimkami stanovenými zákonom, napríklad § 37 ods. 3 veta druhá Stavebného zákona) sa\nkaždou námietkou relevantne zaoberať, to znamená vyhodnotiť, či ide o námietku podstatnú, dotýkajúcu\nsa subjektívnych práv účastníka konania, ktorý ju vzniesol, a v zmysle takéhoto vyhodnotenia k nej\npotom zaujať adekvátne stanovisko, pričom ak túto povinnosť nesplní prvostupňový orgán, je v súlade so\nzásadou jednotnosti prvostupňového a druhostupňového správneho konania povinný tak učiniť odvolací\norgán, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Správny súd tak v súlade so zásadou subsidiarity správneho\nsúdnictva poukazuje na to, že s námietkami účastníkov konania je v prvom rade povinný vysporiadať\nsa správny orgán a až po vykonaní administratívneho prieskumu je možné pristúpiť k preskúmaniu\n\nkonkrétnych námietok v správnom súdnom konaní. Správny súd nie je povinný nahrádzať činnosť ani\npovinnosti správnych orgánov.\n68. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu\nv zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n69. Na dôvažok správny súd uvádza, že v predmetnej veci Krajský súd v Trnave rozsudkom č.\nk. 20S/148/2018-79 zo dňa 19.06.2019, právoplatným 12.09.2019, zrušil rozhodnutie pôvodného\nžalovaného Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TT-OVBP2-2018/029856/\nGi zo dňa 01.10.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d), písm.\ng) SSP, keď dospel k záveru, že označené rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov\nvo vzťahu k posúdeniu súladu umiestnenia spornej stavby so záväznými regulatívmi územného plánu\nmesta Skalica a súčasne došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej\nsprávy (pred žalovaným ako odvolacím správnym orgánom), ktoré mohlo mať za následok vydanie\nnezákonného rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne:\n„53. Pokiaľ ide o námietku napádajúcu umiestnenie navrhovanej stavby v rozpore so záväzným\na špecifickým regulatívom územného plánu mesta, odvolatelia v administratívnom konaní priamo\npoukazovali na znenie špecifického záväzného regulatívu v zmysle kapitoly B.13. územného plánu,\npodľa ktorého sa v existujúcich sídliskách bytových domov nemá povoľovať nová výstavba bytových\ndomov.\n54. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v nadväznosti na uvedenú odvolaciu\nnámietku súladnosť umiestnenia stavby s územným plánom žalovaný ako odvolací orgán dôvodil\ncitáciou záväzného regulatívu územného plánu pre dané územie, s vyhodnotením dodržania maximálnej\npovolenej výšky umiestňovaného objektu, miery zastavanosti, podielu zelene pre danú stavbu, ďalej\nodcitoval znenie obmedzení vyplývajúcich zo záväzného regulatívu územného plánu pre danú oblasť (z\nkapitoly B 2.1. bod 6 a B.13 špecifický regulatív ohľadom nepovoľovania novej výstavby obytných domov\nv existujúcich sídliskách), konkretizoval odstupové vzdialenosti navrhovanej stavby od susediacich\nnehnuteľností a cestnej komunikácie, ako aj závery svetlo-technického posudku na vplyv navrhovanej\nstavby na okolitú zástavbu a s konštatovaním, že umiestňovaná stavba spĺňa požiadavky § 6 vyhlášky č.\n532/2002 Z. z., uzavrel, že umiestňovaná stavba je v súlade s územným plánom mesta Skalica, svetlotechnické normy sú dodržané a stavba nemá zvýšené nároky na technickú infraštruktúru a statickú\ndopravu.\n55. V kontexte predmetných obmedzení novej výstavby obytných domov pre danú obytnú zónu v zmysle\nzáväzných regulatívov územného plánu mesta, vrátane jeho špecifických regulatívov, vyššie zmienené\nodôvodnenie napadnutého rozhodnutia k predmetným odvolacím námietkam nemožno považovať za\ndostatočné a presvedčivé, zodpovedajúce požiadavkám ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku.\n56. Medzi stranami nie je sporná skutočnosť, že predmetná stavba sa umiestňuje v regulačnom bloku\nB územnej zóny, v rámci ktorej územný plán túto považuje za stavebnotechnicky uzavretú a výstavbu\nnových objektov je možné povoliť výnimočne za zachovania stanovených podmienok. V tomto ohľade\nneobstojí pre posúdenie súladu umiestnenia predmetnej stavby s uvedeným obmedzením priestorovej\nregulácie len konštatovanie, že umiestňovaná stavba spĺňa požiadavky § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.\nz. a svetlo-technických noriem, keďže splnenie uvedených požiadaviek je podmienkou aj pre účely\numiestnenia stavieb v bežnom stavebnom území, na ktoré sa nevťahujú špecifické požiadavky a\nobmedzenia priestorovej regulácie územného plánu.\n57. Za daných okolností prípadu, determinovaných podmienkou existencie výnimočnosti dôvodov\npre povolenie výstavby nových objektov v stavebnotechnicky uzavretých územiach, je povinnosťou\nstavebného úradu presvedčivo odôvodniť, že napriek zámeru obecného zastupiteľstva, resp. mestského\nzastupiteľstva ako normotvorného orgánu samosprávy, požiadavky obyvateľov mesta a podmienky\ndanej zóny odôvodňujú výnimočné nedodržanie daného obmedzenia. Pokiaľ ide o zvýšené nároky\nna technickú infraštruktúru a statickú dopravu, absencia ich zvýšenia pri umiestnení stavby nie je\nznakom územným plánom požadovanej výnimočnosti umiestnenia novej stavby v danej oblasti, ale je\nto požiadavka, ktorá musí byť v prípade výnimočne umiestňovanej stavby splnená. Navyše, splnením\npodmienky nezvýšenia nárokov na technickú infraštruktúru a statickú dopravu umiestnením spornej\nstavby v danej oblasti sa žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí vôbec nezaoberal.\n\n58. Ďalej žalovaný vo vyjadrení k žalobe súlad umiestňovanej stavby odôvodňuje poukazom na\nskutočnosť, že sporná stavba nie je umiestňovaná v existujúcom sídlisku, za ktoré je potrebné považovať\nna južnom okraji mesta situované sídlisko D. H., sídlisko SNP a sídlisko Trávniky, pričom má za to,\nže umiestnením stavby dotknutá zóna nie je sídliskom. Avšak uvedená argumentácia sa v odôvodnení\npreskúmavaného rozhodnutia nenachádza. Vzhľadom na špecifické obmedzenia v povoľovaní novej\nvýstavby obytných domov v predmetnom území podľa priestorovej regulácie bloku B územného plánu\nmožno konštatovať, že s prihliadnutím na vznesené námietky účastníkov administratívneho konania,\nbolo potrebné, aby sa žalovaný zrozumiteľným spôsobom vysporiadal s charakterom dotknutého\núzemia, s uvedením úvahy a dôvodov, pre ktoré sa práve na územnú zónu mesta nevzťahujú spomínané\nobmedzenia priestorovej regulácie podľa záväzných regulatívov územného plánu mesta.\n59. V rozpore s názorom žalovaného, správny súd vyhodnotil ako dôvodný aj žalobný bod napádajúci\nnedodržanie postupu podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona žalovaným. Hoci odvolacie námietky\nsmerovali proti obsahu vyjadrenia Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu v\nSenici č. ORPZ-SE-ODI1-2018/000266-056 zo dňa 10.04.2018, ktoré bolo podkladom pre vypracovanie\nzáväzného stanoviska mesta Skalica ako príslušného miestneho cestného orgánu podľa cestného\nzákona k výstavbe parkovacích miest a k dopravnému napojeniu na cestnú sieť v predmetnom\núzemnom konaní, nemožno s prihliadnutím na obsah odôvodnenia rozhodnutia prvého stupňa prisvedčiť\nnapádanému postupu žalovaného.\n60. Ustanovenie § 3b ods. 4 cestného zákona výslovne uvádza, že cestný správny orgán pri povolení\npodľa odseku 1 s ohľadom na ochranu dotknutej pozemnej komunikácie a na bezpečnosť premávky\nrozhoduje na základe stanoviska správcu pozemnej komunikácie a záväzného stanoviska dopravného\ninšpektorátu vydaného v rozsahu jeho pôsobnosti podľa osobitných predpisov.\n61. Z obsahu odôvodnenia územného rozhodnutia vyplýva (str. 14), že stavebný úrad výslovne OR\nPZ v Senici - Okresný dopravný inšpektorát označil za dotknutý orgán štátnej správy, ktorý vydal vo\nveci súhlasné stanovisko. Na základe takto označeného orgánu, poskytujúceho záväzné stanovisko,\nsa účastníci administratívneho konania mohli dôvodne domnievať, že odvolanie proti rozhodnutiu o\numiestnenie stavby mohli smerovať aj proti vyjadreniu dopravného inšpektorátu, ktorý má v územnom\nkonaní postavenie dotknutého orgánu. Preto bolo potrebné, aby v súvislosti s časťou odvolania,\nnapádajúcej nedostatočné dopravné riešenie pri umiestňovaní predmetnej stavby, žalovaný aplikáciou\nzásady posudzovania podania podľa jeho obsahu (§ 19 ods. 2 správneho poriadku), v súlade s\nustanovením § 140b ods. 6 stavebného zákona odvolacie konanie prerušil a vyžiadal si stanovisko\nk obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. V danom\nprípade by išlo o miestny cestný správny orgán, ktorý pri vypracovaní záväzného stanoviska vo vzťahu\nk namietanému dopravnému riešeniu vychádzal aj zo záväzného stanoviska príslušného dopravného\ninšpektorátu (§ 3b ods. 4 cestného zákona). Bez posúdenia odvolania žalovaným podľa obsahu\nnámietok smerovaných proti záväzným stanoviskám podávaným k záujmom chráneným predpismi\no pozemných komunikáciách a bezpečnosti cestnej premávky (§ 126 ods. 1 stavebného zákona)\ntak, ako v predmetnom prípade, by za použitia len formálneho výkladu zákonných ustanovení\ndefinujúcich oprávnenia a postavenie príslušných dotknutých orgánov podľa stavebného zákona a\nosobitných všeobecne záväzných právnych predpisov, mohlo dôjsť k porušeniu práv účastníkov\núzemného konania na vydanie rozhodnutia na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a na\nzáklade zabezpečenia podkladov potrebných k vysporiadaniu sa s námietkami smerovanými k obsahu\nzáväzných stanovísk.\n62. Len na okraj správny súd dodáva, že obdobne by mal žalovaný postupovať aj vo vzťahu k odvolacím\nnámietkam smerujúcim proti záväznému stanovisku k projektovej dokumentácii z hľadiska protipožiarnej\nbezpečnosti stavby pre účely preskúmavaného územného konania, a to bez ohľadu na to, či tieto\nnámietky žalovaný vyhodnotil ako nedôvodné.\n63. V rámci odvolacieho konania proti územnému rozhodnutiu o umiestnenie stavby je podstatnou\nsúčasťou doplnenia administratívneho konania zabezpečenie stanovísk dotknutých orgánov, proti\nktorých záväzným stanoviskám odvolacie námietky smerujú, prípadne stanovísk ich nadriadených\norgánov vyžiadaných za účelom potvrdenia alebo zmeny namietaných záväzných stanovísk (§ 140b\nods. 6 in fine stavebného zákona).\n64. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného v intenciách rozhodnutia správneho súdu doplniť\npodklady pre rozhodnutie vo veci v nadväznosti na obsah odvolacích námietok, ako aj doplniť\nodôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k ozrejmeniu súladu umiestnenia predmetnej stavby s územným\nplánom mesta Skalica, s prihliadnutím na ozrejmenie dôvodov preukazujúcich súlad so špecifickou\nzáväznou priestorovou reguláciou daného regulačného bloku.“\n\n70. Správny súd dospel k záveru, že pôvodný žalovaný vytýkané nedostatky vo vzťahu k povinnosti\ndostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie v zmysle vysloveného právneho názoru krajského súdu\nv ďalšom konaní neodstránil. Správny súd však nevyhovel návrhu žalobcu na postup podľa § 191 ods.\n6 SSP a neuložil pôvodnému žalovanému pokutu za nerešpektovanie právneho názoru Krajského súdu\nv Trnave vysloveného v rozsudku č. k. 20S/148/2018-79 zo dňa 19.06.2019, keďže zo strany pôvodného\nžalovaného išlo výlučne o nedôslednú interpretáciu právnych záverov, a nie o ich bezdôvodnú\nignoranciu.\n71. K žalobnému dôvodu, spočívajúcemu v tom, že žalobca nedostal možnosť vyjadriť sa k podkladom\nrozhodnutia a spôsobu jeho zistenia v prvostupňovom konaní, a túto vadu neodstránil ani pôvodný\nžalovaný v odvolacom konaní, správny súd uvádza, že tento žalobný dôvod, obsahovo spadajúci pod\n§ 191 ods. 1 písm. g) SSP (podstatné porušenie ustanovení o konaní s potenciálnym vplyvom na\nzákonnosť vydaného rozhodnutia) nepovažoval za opodstatnený. Ustanovenie § 32 ods. 2 Správneho\nporiadku, na ktoré žalobca v tejto súvislosti poukazuje, expressis verbis zakotvuje len povinnosť\nsprávneho orgánu dať možnosť účastníkom konania realizovať im prislúchajúce práva, najmä právo\nvyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia a prípadne navrhnúť jeho doplnenie,\npričom spôsob splnenia tejto povinnosti priamo neurčuje. Realizácia tohto práva však predpokladá najmä\niniciatívu samotného účastníka. V predmetnej veci žalobca, ktorý ako účastník prvostupňového konania\na následne ako iniciátor odvolacieho konania disponoval informáciou o prebiehajúcom konaní, toto svoje\nprávo mohol bez prekážok realizovať v súčinnosti so správnym orgánom. V súlade so zásadou, že\npráva patria bdelým (vigilantibus iura scripta sunt), tak správny súd konštatuje, že zo strany správneho\norgánu nedošlo k porušeniu práv účastníka podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku. Jeho postupom\nnedošlo k takémuto porušeniu ustanovení o konaní, ktoré by samo osebe malo vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia, a existenciu takéhoto vplyvu netvrdil ani sám žalobca v rámci vymedzenia\nobsahu žalobných námietok. Podľa názoru správneho súdu tak nedošlo k naplneniu žalobného dôvodu\npodľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Navyše, vzhľadom k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a vráteniu\nveci žalovanému na ďalšie konanie žalobcovi bude opätovne umožnené realizovať všetky práva, ktoré\nmu v administratívnom konaní prislúchajú.\n72. Pokiaľ ide o žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. e) SSP, správny súd len dodáva,\nže predpokladom pre ich preskúmanie je dostatočne odôvodnené rozhodnutie orgánu verejnej správy,\nz ktorého je zrejmé, čo bolo podkladom jeho rozhodnutia, z akého skutkového stavu v danej veci\nvychádzal, ako sa vysporiadal s návrhmi a námietkami účastníkov konania, akými úvahami sa riadil\na ako sa vysporiadal s aplikáciou príslušných ustanovení na danú vec, čo však v prípade napadnutého\nrozhodnutia nemožno konštatovať v celom rozsahu. Preskúmavanie uvedených žalobných dôvodov\nv tomto konaní by preto s poukazom na vyššie uvedené nedostatky napadnutého rozhodnutia bolo\npredčasné. Vo vzťahu k skutkovému stavu správny súd ešte dodáva, že ak v súvislosti s vytknutými\nnedostatkami a v kontexte so zásadou materiálnej pravdy bude v danej veci potrebné doplniť\ndokazovanie (ďalšie podklady pre vydanie rozhodnutia), správny orgán tak učiní a následne všetky\ndôkazy vyhodnotí komplexne, a to jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti.\n73. Na dôvažok je potrebné dodať, že súd nepostupoval podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, teda\nnepristúpil spolu so zrušením napadnutého rozhodnutia aj k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia\nv zmysle žalobného petitu, a to s poukazom na potrebu minimalizácie zásahov do právoplatne vydaných\nrozhodnutí a právnu istotu účastníkov konania, a so zreteľom na to, že rozhodovanie orgánov verejnej\nsprávy v ich inštančnom postupe tvorí jeden celok a vytknuté nedostatky prvostupňového rozhodnutia\nje možné zhojiť ďalším vhodne zvoleným zákonným postupom žalovaného.\n74. O trovách konania vo vzťahu k úspešnému žalobcovi správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1\nSSP, keď tomuto účastníkovi v súlade so zásadou úspechu v konaní priznal úplnú náhradu účelne\nvynaložených trov konania, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník\nsamostatným uznesením (§ 175 ods. 2 SSP). Ďalšiemu účastníkovi konania v rade 1/ súd priznal právo\nna náhradu trov konania voči žalovanému v súlade s § 169 SSP, keďže tomuto účastníkovi vznikli\nv konaní trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorá mu bola uložená súdom, spočívajúca v podaní\nvyjadrenia k veci. Ďalším účastníkom konania v rade 2/ až 30/ správny súd právo na náhradu trov konania\nnepriznal, nakoľko im v konaní v súvislosti s plnením uloženej povinnosti žiadne trovy nevznikli, keďže\nvyjadrenia vo veci z ich strany neboli podané. Správny súd vo vzťahu k ďalším účastníkom konania\n\nnezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo potrebné im priznať náhradu ďalších\ntrov konania.\n75. Odkladný účinok priznaný správnej žalobe zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo\nveci samej (§ 186 ods. 2 SSP).\n76. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442\nSSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty\nnemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}