{"guid": "97498b25-7367-4a09-b424-54b94d176784:aedfd346-db0c-46f4-930a-50ae27574cf3", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1022201073.3", "spisova_znacka": "TT-44Sa/24/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-44Sa/24/2022 z 17. 7. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 17. júla 2024, sp. zn. TT-44Sa/24/2022, ECLI:SK:SpSBA:2024:1022201073.3", "identifikacne_cislo": "1022201073", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Korčeková", "sudca_id": 983, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-korcekova-983", "datum_vydania": "2024-07-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aedfd346-db0c-46f4-930a-50ae27574cf3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1022201073.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1022201073.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1022201073.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nTT-44Sa/24/2022\n1022201073\n17. 07. 2024\nJUDr. Zuzana Korčeková\nECLI:SK:SpSBA:2024:1022201073.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobkyne:\nA. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, E. F., zastúpenej Odborovým zväzom KOVO, so sídlom\nBajkalská 16025/29A, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10,\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXXXX-X/XXXXXX zo dňa 31.05.2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX\nzo dňa 31.05.2022 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.\nII. Žalobkyni sa náhrada trov konania n e priznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“ alebo „ústredie“) rozhodnutím č.\n7533-8/2021-BA zo dňa 07.12.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), rozhodla, že žalobkyňa, ktorá\nutrpela poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 21.01.2020, má podľa § 88 a §\n89 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a po zvýšení priznanej\nsumy úrazovej renty o 2,5 % v súlade s § 293dx ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v\nznení zákona č. 266/2017 Z. z. nárok na úrazovú rentu od 16.09.2020 do 30.09.2020 v sume 92,90 eur\na od 01.10.2020 v sume 185,70 eur mesačne. Podľa § 88 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení v znení neskorších predpisov za obdobie od 16.09.2020 do 25.10.2020 nemá nárok na výplatu\núrazovej renty, za obdobie od 26.10.2020 do 30.10.2020 má nárok na výplatu úrazovej renty v sume\n36,- eur. V zmysle § 89 ods. 8 a 9 a § 293dx ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v\nznení zákona č. 266/2017 Z. z. sa suma úrazovej renty zvyšuje od 01.01.2021 o 2,3 % na celkovú sumu\n190,- eur mesačne. Podľa § 88 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov, za mesiac júl 2021 má nárok na výplatu úrazovej renty v sume 153,30 eur, za mesiac august\n2021 má nárok na výplatu úrazovej renty v sume 177,80 eur. V zmysle § 89 ods. 8 a 9 a § 293dx ods.\n6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 266/2017 Z. z. sa suma úrazovej\nrenty zvyšuje od 01.01.2022 o 1,6 % na celkovú sumu 193,10 eur mesačne. Na túto sumu bude mať\nnárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú rentu, na jej výplatu alebo\nna určenie jej sumy podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,\nnajneskôr však do dňa dovŕšenia dôchodkového veku alebo do dňa priznania predčasného starobného\ndôchodku. Prvostupňový orgán vychádzal z lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta,\nvystavenej dňa 28.10.2021, ktorá je prílohou rozhodnutia, podľa ktorej má žalobkyňa, ktorá si uplatnila\nnárok na úrazovú rentu podaním žiadosti, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Galanta,\n\ndňa 16.12.2020, v dôsledku choroby z povolania zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 80 %.\nProti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa odvolanie.\n2. Rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 31.05.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) generálny\nriaditeľ žalovanej (ďalej aj „odvolací orgán“) prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že žalobkyňa nemá\nnárok na úrazovú rentu. V rozhodnutí popísal dovtedajší priebeh administratívneho konania. Ďalej\nuviedol, že posudková lekárka ústredia v Lekárskej správe zo dňa 24.05.2022 okrem iného konštatovala,\nže úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia, ktorá má poškodenému zmierniť\npokles na zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Súčasná právna úprava\nuž nemá charakter odškodnenia spočívajúceho v náhrade škody, ale je koncipovaná ako poistný\nsystém kompenzačného charakteru. Podľa stanoviska zamestnávateľa, je poškodená naďalej ich\nzamestnancom. Poškodenej bolo zo strany zamestnávateľa z dôvodu, že pre chorobu z povolania\nnesmie vykonávať doterajšiu prácu, poskytnuté pracovné voľno s náhradou mzdy vo výške 100 %\npriemerného zárobku. Zamestnávateľ nemá pre poškodenú k dispozícii žiadne vhodné pracovné miesto.\nU žalobkyne nie je možné zmierniť pokles na zárobku v dôsledku predmetnej choroby z povolania, lebo\ntakýto pokles nepreukázala. Na základe uvedených skutočností je miera poklesu pracovnej schopnosti\nžalobkyne v rozsahu 0 %. V danej veci listom č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 26.05.2022 požiadal\no stanovisko aj Odbor lekárskej posudkovej činnosti, ústredia (ďalej len „OLPČ ústredia“), ktorý po\npreštudovaní dostupnej spisovej dokumentácie žalobkyne, v liste č. G./XXXX zo dňa 30.05.2022 uviedol,\nže sa stotožňuje so záverom, že pokles pracovnej schopnosti poškodenej na účely úrazovej renty je\nv rozsahu 0 %. Ďalej odvolací orgán uviedol, že poškodená následkom poistnej udalosti neutrpela ani\nfinančnú stratu, nakoľko jej zamestnávateľ poskytol pracovné voľno s náhradou mzdy vo výške 100\n% priemerného zárobku. Znížením poklesu pracovnej schopnosti v odvolacom konaní, žalobkyňa už\nnespĺňa podmienky ustanovené v § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a tak jej nárok na úrazovú\nrentu v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 21.01.2020, nevzniká. file_0.jpg\nfile_1.wmf\nRozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 13.06.2022.\nII.\nŽaloba\n3. Správnou žalobou zo dňa 29.07.2022, doručenou súdu dňa 03.08.2022, sa žalobkyňa domáhala\nzrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 31.05.2022, ako\naj prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 7533-8/2021-BA zo dňa 07.12.2021.\nMala za to, že žalovaná vec neprávne právne posúdila. Žalobu odôvodnila tým, že pracovala odo dňa\n03.09.2007 u zamestnávateľa Binder Slovakia, s.r.o. (ďalej len „zamestnávateľ“) na pracovnej pozícii\nrobotníčka, pričom vykonávala prácu pri strojárskej výrobe plechov, ktoré zvárala, brúsila a lisovala.\nDňa 16.09.2020 bola lekárskym posudkom H. E. I. J. G., C. žalobkyni uznaná choroba z povolania,\nkonkrétne choroba z dlhodobého nadmerného jednostranného zaťaženia končatín s dátumom prvého\nzistenia 21.01.2020. V Hlásení choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania I. D.\nuviedla, že žalobkyňa nie je schopná doterajšieho výkonu práce a to trvale a naviac, že je potrebné\nžalobkyňu trvale preradiť na iné pracovisko. Vzhľadom na zdravotné ťažkosti a nemožnosť preradiť\nžalobkyňu na inú vhodnú prácu, ukončil zamestnávateľ so žalobkyňou pracovný pomer výpoveďou\nzo dňa 13.01.2022 z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. c) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce\n(ďalej len „ZP“), že pre chorobu z povolania nesmie žalobkyňa vykonávať prácu podľa pracovnej\nzmluvy (ďalej len „výpoveď“). Pracovný pomer sa tak skončil uplynutím štvormesačnej výpovednej doby,\nktorá začala plynúť dňa 01.03.2022 a skončila dňa 30.06.2022. Posudková lekárka ústredia, ktorá\nstanovovala v odvolacom konaní mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne a Lekárska správa zo\ndňa 24.05.2022, ktorú vypracovala, stanovila žalobkyni mieru poklesu pracovnej schopnosti vo výške\n0 %, pričom takúto mieru poklesu pracovnej schopnosti stanovila iba na základe toho, že podľa nej\nžalobkyni nie je možné zmierniť pokles na zárobku v dôsledku choroby z povolania, keďže žiadny pokles\nnepreukázala. Posudková lekárka ústredia určila percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti\nžalobkyne len a výhradne na základe stanoviska zamestnávateľa, ktorý uviedol, že žalobkyňa je naďalej\n\nich zamestnankyňa a zamestnávateľ jej poskytuje „pracovné voľno s náhradou mzdy vo výške 100 %\npriemerného zárobku“. Na základe toho posudková lekárska ústredia konštatovala, že u žalobkyni nie\nje možné zmierniť pokles na zárobku, keďže jej zamestnávateľ poskytuje pracovné voľno s náhradou\nmzdy. Takýto spôsobom určovania miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyni považovala žalobkyňa\nza nesprávny a v rozpore so ZoSP ako aj v rozpore s pracovnými postupmi vo veci lekárskej posudkovej\nčinnosti úrazového poistenia. Posudková lekárka ústredia pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti\nneskúmala ani stupeň funkčného postihnutia organizmu žalobkyne, rovnako nestanovila a nepopísala,\nktoré z pracovných úkonom uvedených v profesiograme môže žalobkyňa vykonávať, nezohľadnila ani\nostatnú zdravotnú dokumentáciu žalobkyne, nebrala do úvahy ani správu Kliniky pracovného lekárstva a\ntoxikológie LFUK a UNB zo dňa 26.07.2021, v ktorej je jasne uvedené že žalobkyňa má stále intenzívne\nbolesti axial. skeletu a váhonosných kĺbov a dokonca si nepreverila ani stanovisko zamestnávateľa o\ntrvaní pracovného pomeru so žalobkyňou, pričom práve na tomto stanovisku posudková lekárka ústredia\npostavila celú Lekársku správu zo dňa 24.05.2022, na základe ktorej generálny riaditeľ vydal napádané\nrozhodnutie. Posudková lekárka ústredia žiadnym spôsobom neposudzovala, či a akým spôsobom\npriznaná choroba z povolania žalobkyni ovplyvňuje výkon jej pracovných povinností vyplývajúcich z\npracovného pomeru, resp. ktoré z pracovných úloh, ktoré vykonávala pred vznikom choroby z povolania,\nmôže vykonávať aj s priznanou chorobou z povolania. V skutočnosti však žalobkyňa v dôsledku priznanej\nchoroby z povolania nemôže vykonávať pôvodne vykonávanú pracovnú činnosť v plnom rozsahu,\nkeďže v Hlásení choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania I. D. stanovila záver, že\nžalobkyňa nie je schopná doterajšieho výkonu práce a to trvale a naviac, že je potrebné žalobkyňu\ntrvale preradiť na iné pracovisko. Klinika pracovného lekárstva a toxikológie LFUK a UNB každoročne\nkontroluje zdravotný stav žalobkyne, avšak ten sa doteraz nezmenil (čo vyplýva z Prepúšťacej správy\nzo dňa 26.07.2021), dokonca žalobkyňa naďalej trpí intenzívnymi bolesťami, čo preukazuje aj Správa z\nFakultnej nemocnice Trnava, zo dňa 13.4.2022. Napokon žalobkyňa uviedla, že zdravotná dokumentácia\npreukazujúca zdravotný stav žalobkyne, skutočnosť, že Klinika pracovného lekárstva atoxikológie\nohodnotila „závažnosť choroby pri chronickej forme“ v rozsahu 600 bodov, skutočnosť, že choroba z\npovolania žalobkyni nebola príslušným zdravotníckym zariadením odňatá a fakt, že poškodená už viac\nako rok nevykonáva z dôvodu zdravotného stavu prácu u zamestnávateľa, v dôsledku čoho s ňou bol\nnakoniec skončený pracovný pomer výpoveďou, jednoznačne preukazuje, že miera poklesu pracovnej\nschopnosti stanovená posudkovou lekárkou ústredia je neprimeraná k zdravotnému stavu žalobkyne, v\ndôsledku čoho mala žalobkyňa za to, že by jej mal byť priznaný, nárok na úrazovú rentu zodpovedajúcu\n100%-nej miere poklesu pracovnej schopnosti.\nIII.\nVyjadrenie žalovanej\n4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.02.2023 zhrnula doterajší priebeh\nadministratívneho konania. Uviedla, že v danom prípade nie je sporná medicínska stránka veci,\nale právna. Uvedené znamená, že aj keď by žalobkyňa preukázateľne trpela následkami choroby\nz povolania, v prípade žalobkyne by táto skutočnosť toho času na priznanie úrazovej renty nebola\nrozhodujúca. Rozhodujúci je fakt vyplývajúci zo samotného účelu úrazovej renty ako kompenzačnej\ndávky, čo potvrdil aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR\") v rozsudku\nsp. zn. 7Ssk/6/2021 zo dňa 30.11.2022, keď uviedol, že „V tomto smere najvyšší správny súd ďalej\nuvádza, že nakoľko súčasná právna úprava už nemá charakter odškodnenia spočívajúceho v náhrade\nškody, ale je koncipovaná ako dávka z poistného systému prevažne kompenzačného charakteru,\nSociálna poisťovňa, ako orgán aplikácie práva v zmysle zákona o sociálnom poistení rozhoduje o\njednotlivých nárokoch plynúcich z tohto zákona“. Uvedené znamená, že úrazová renta je dávka, ktorá\nmá kompenzovať stratu na príjme, ku ktorej došlo následkom choroby z povolania (resp. pracovného\núrazu). V prípade žalobkyne je zrejmé, že nakoľko zamestnávateľ žalobkyňu nemohol vzhľadom\nna jej zdravotný stav ďalej zamestnávať, poskytol jej pracovné voľno s náhradou mzdy vo výške\n100 % priemerného zárobku. Žalovaná zistila, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia zo dňa\n31.05.2022, ako aj v čase jeho právoplatnosti, neexistovala strata na zárobku, ktorá by mala byť\núrazovou rentou vykompenzovaná. Nakoľko postup pri posudzovaní miery poklesu pracovnej schopnosti\nna účely úrazovej renty posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne neurčuje zákon, ani iná právna\nnorma, ako pomôcka pri posudzovaní týchto nárokov slúži okrem iného aj interný akt s názvom\n„Metodické usmernenie Sociálnej poisťovne č. 12/2013“, v ktorom je uvedené, že aj keď sú splnené\npodmienky pre priznanie minimálne 41% - tného poklesu pracovnej schopnosti, tento priznaný nie je,\nak poškodený naďalej zotrváva na pôvodnom pracovisku na pôvodnom pracovnom mieste. Uvedené\n\nplatí aj v prípadoch, keď nedochádza k poklesu na zárobku. Je pravdou, že v spisovej dokumentácií\nžalobkyne sa nachádza tlačivo od zamestnávateľa s názvom „Výpoveď z pracovného pomeru podľa\n§ 63 ods. 1 písm. c) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, v znení neskorších predpisov...“ zo\ndňa 13.01.2022 od zamestnávateľa, avšak podľa piateho odseku bola výpovedná doba štvormesačná,\npričom táto uplynula dňa 30.06.2022. Rozhodnutie vyhotovené žalovanou bolo vydané dňa 31.05.2022,\nt. j. mesiac pred ukončením pracovného pomeru žalobkyne. Podľa SSP je rozhodujúci skutkový stav,\nktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia zo dňa 31.05.2022. To nadobudlo právoplatnosť dňa\n13.06.2022, t. j. pred dňom 30.06.2022, kedy sa údajne zmenili skutkové okolnosti prípadu. file_2.jpg\nfile_3.wmf\nfile_4.jpg\nfile_5.wmf\n\nfile_6.jpg\nfile_7.wmf\n\nfile_8.jpg\nfile_9.wmf\n\nŽalovaná navrhla žalobu zamietnuť.\nIV.\nĎalšie vyjadrenia účastníkov konania\n5. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 21.03.2023 poukázala na rozsudok NSS SR zo dňa 15.12.2021,\nsp. zn. 7Sk/6/2021, ktorý jasne uvádza, akým spôsobom majú posudkoví lekári sociálneho poistenia\nposudzovať poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania. Skutočnosť, či bol poškodený v\ndôsledku choroby z povolania preradený na inú prácu, alebo bol s ním skončený pracovný pomer,\nmá posudkový lekár pri určovaní miery poklesu pracovnej schopnosti iba zohľadňovať a nie na ňom\npostaviť celý záver. Žalovaná tak má pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti využiť profesionálne\nskúsenosti z medicínskej praxe a nie určiť 0 %-nú mieru poklesu pracovnej schopnosti výlučne na\nzáklade právnej skutočnosti, ktorá nastala zo zákona, a ktorá nemá mať žiadny vplyv na medicínsku\nstránku veci. Výška miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne nesmie závisieť od skutočnosti, že v\ntomto prípade zamestnávateľ platil žalobkyni prekážku v práci na strane zamestnávateľa a to z dôvodu,\nže pre ňu nemal inú vhodnú prácu, ktorá by zodpovedala jej zdravotnému stavu, ale má závisieť výlučne\nod okolností spôsobených priamo chorobou z povolania. Žalovaná však výšku miery poklesu pracovnej\nschopnosti vo výške 0 % odvodila práve na základe tejto skutočnosti a absolútne neskúmala, či je u\nžalobkyne možné v dôsledku choroby z povolania vykonávať niektoré z pôvodne vykonávaných činností,\na v akom rozsahu.\n6. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 06.04.2023 uviedla, že nakoľko išlo o posúdenie právnej otázky,\nžalovaná vychádzala z dokladov dôležitých pre toto posúdenie a nie len z lekárskej správy posudkovej\n\nlekárky Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 24.05.2022. Poukázala na to, že žalobkyňa si neprávne\nvykladá rozsudok NSS SR sp. zn. 7Sk/6/2021, zo dňa 15.12.2021. NSS SR totiž poukazuje v\npredmetnom rozsudku na fakt, že aj keď s poškodeným dôjde k ukončeniu pracovného pomeru\nnásledkom poklesu pracovných schopností v dôsledku poistnej udalosti, nie je pre určenie poklesu\npracovnej schopnosti tento fakt rozhodujúci v tom zmysle, že takéto ukončenie pracovného pomeru\nnezakladá automaticky 100% - nú mieru poklesu pracovnej schopnosti, prípadne priznanie úrazovej\nrenty ako také. Na stanovenie 100% - nej miery poklesu pracovnej schopnosti neobstojí argument,\nže so žalobkyňou bol ku dňu 30.06.2022 rozviazaný pracovný pomer. Úrazová renta totiž neslúži\nako akýsi príjem vo výške 100 % - ného priemerného zárobku, ktorý osoba poškodená poistnou\nudalosťou dosahovala, teda nekompenzuje to, že osoba poškodená poistnou udalosťou už nemôže\nvykonávať určité činnosti. Nemožnosť vykonávania určitých činností sa odškodňuje (nie kompenzuje)\ninými dávkami. Z právneho hľadiska úrazová renta má kompenzačný charakter, čo znamená, že sa\nkompenzuje strata na príjme, nie strata schopností vykonávať doterajšiu činnosť. Pokiaľ sa zmenili\nskutkové okolnosti, má žalobkyňa možnosť si podať novú žiadosť o úrazovú rentu.\nV.\nKonanie na správnom súde\n7. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave, ktorý vec postúpil Krajskému súdu v Trnave.\nNa základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave,\nna ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Trnave vo všetkých veciach, v ktorých je daná\nprávomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a\nmiestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba\nje dôvodná. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 17.07.2024 za prítomnosti zástupcov účastníkov\nkonania.\n8. Zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že zákon jasne stanovuje podmienky vzniku nároku\nna úrazovú rentu, a ani jednou z týchto podmienok nie je poberanie príjmu resp. náhradu mzdy od\nzamestnávateľa, v dôsledku čoho žalovaná odňala poškodenej nárok na úrazovú rentu. Napadnuté\nrozhodnutie považovala za nesprávne z dôvodu, že sa opiera iba o Lekársku správu zo dňa 24.05.2022,\nktorá nereflektuje zdravotný stav žalobkyne. Posudková lekárska vôbec neskúmala zdravotný stav\na zdravotnú dokumentáciu žalobkyne, ani iné faktory, ale iba stroho uzavrela, že žalobkyňa nemá pokles\nschopnosti vykonávať doterajšiu činnosť z dôvodu poberania náhrady mzdy.\n9. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí s tým, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore\ns ustanovením § 88 ZoSP. Žalovaná pri svojom rozhodovaní zohľadňuje aj judikatúru najvyššieho\nsúdu, z ktorej práve vyplýva kompenzačný charakter úrazovej renty, teda účelom úrazovej renty\nje kompenzovať stratu na príjme následkom choroby z povolania, teda pokiaľ strata na príjme\nnevznikla, nie je čo kompenzovať. Žalovaná nespochybnila skutočnosť, že žalobkyňa môže trpieť\nurčitými zdravotnými problémami v dôsledku z choroby povolania, avšak v zmysle SSP rozhodujúci je\nstav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, v ktorom čase poberala žalobkyňa náhradu príjmu\nv rozsahu 100 %. Poškodení mávajú nárok na úrazovú rentu aj v prípade, že zotrvali u pôvodného\nzamestnávateľa, avšak za splnenia dvoch podmienok, jednak že u nich došlo k poklesu schopnosti\nvykonávať doterajšiu činnosť a zároveň aj k poklesu príjmu. Aj keď podmienka poklesu na príjme\nexplicitne nevyplýva zo ZoSP, tak je možné predpokladať úmysel zákonodarcu, že k takémuto poklesu\npríjmu musí dôjsť.\nVI.\nPrávne posúdenie\n10. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n11. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy\nalebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak\n\na) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,\nb) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,\nc) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nd) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,\ne) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,\nf) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,\nje v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\ng) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.\n12. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n13. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych\nveciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n14. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.\n15. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo\ndoplniť až do rozhodnutia správneho súdu.\n16. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými\nbodmi.\n17. Podľa § 83 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poškodený na účely poskytovania úrazových\ndávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli\npracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.\n18. Podľa § 88 ods. 1 cit. zák., poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu\nalebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť\nzamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a\nnedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.\n19. Podľa § 88 ods. 2 cit. zák., poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty v období, počas\nktorého má nárok na úrazový príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo\nrekvalifikačné. Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty ani v období, počas ktorého sa\nmu neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii\nalebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom maril priebeh\npracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.\n20. Podľa § 71 ods. 3 cit. zák,. pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti\ns plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo\nv priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles\npracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti.\nPri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli\nzohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.\n21. Žalobkyňa sa v konaní domáhala zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXXXXX/XXXX-XX zo dňa 31.05.2022, ako aj prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č.\n7533-8/2021-BA zo dňa 07.12.2021. Mala za to, že žalovaná vec neprávne právne posúdila.\n22. Z administratívneho spisu vyplýva, že Lekárskym posudkom UNB – Klinika pracovného lekárstva\na toxikológie, ev. č. 50/2020 zo dňa 16.09.2020 bola žalobkyni uznaná choroba z povolania – choroba\nz nadmerného jednostranného zaťaženia končatín. V Stanovisku k uznaniu choroby z povolania\nev. č. 02/2021 – 2 zo dňa 11.02.2021 Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania\nMZ SR uvádza, že žalobkyňa má mať uznanú chorobu z povolania. Dňa 16.12.2020 požiadala\nžalobkyňa o priznanie úrazovej renty. Podľa lekárskej správy obsahujúcej posudok posudkovej lekárky\nzo dňa 28.10.2021 žalobkyňa má 80 %-ný pokles pracovnej schopnosti. Po podaní odvolania voči\n\nprvostupňovému rozhodnutiu, žalovaná zabezpečila nový posudok. Podľa lekárskej správy obsahujúcej\nposudok posudkovej lekárky zo dňa 24.05.2022 žalobkyňa má 0 %-ný pokles pracovnej schopnosti\nz dôvodu, že s prihliadnutím na kompenzačný charakter úrazovej renty, ktorá má poškodenému zmierniť\npokles zárobku v dôsledku choroby z povolania, u žalobkyne nie je možné zmierniť pokles na zárobku\nv dôsledku choroby z povolania, lebo takýto pokles nepreukázala (podľa potvrdenia od zamestnávateľa\nžalobkyne, jej bolo poskytnuté pracovné voľno s náhradou mzdy vo výške 100 % priemerného zárobku).\n23. Z ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplývajú dve pozitívne podmienky a\njedna negatívne vymedzená podmienka vzniku nároku na úrazovú rentu. Po prvé, poškodený utrpel\npracovný úraz, alebo sa u neho prejavila choroba z povolania, po druhé, v dôsledku pracovného\núrazu resp. choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu\nčinnosť zamestnanca a po tretie, nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný\nstarobný dôchodok. Iné podmienky zákon neustanovuje. Napriek tomu žalovaná, odvolávajúc sa\nnajmä na Lekársku správu zo dňa 24.05.2022 (ktorá konštatovala u žalobkyne pokles pracovnej\nschopnosti v rozsahu 0 %, pretože u nej nie je možné zmierniť pokles na zárobku v dôsledku\nchoroby z povolania, lebo takýto pokles nepreukázala), rozhodla, že žalobkyni nevznikol nárok na\núrazovú rentu z dôvodu, že žalobkyňa následkom poistnej udalosti neutrpela finančnú stratu, nakoľko\njej zamestnávateľ poskytol pracovné voľno s náhradou mzdy vo výške 100 % priemerného zárobku.\nŽalovaná teda v rámci rozhodovania o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu neskúmala, do\nakej miery žalobkyňa v dôsledku choroby z povolania už nemôže vykonávať doterajšiu činnosť, teda\nkoľko % z pôvodnej 100%-nej pracovnej náplne už vykonávať nemôže a koľko môže. V zásade\njediným dôvodom odopretia úrazovej renty žalobkyni, bola skutočnosť, že nepreukázala pokles zárobku\nv dôsledku choroby z povolania. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu\nSR zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 9So/133/2016, podľa ktorého: „Účelom úrazovej renty (rovnako ako\nnáhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti podľa predchádzajúcich predpisov) je\nnahradiť, resp. zmierniť pokles zárobku poistenca, ku ktorému došlo v dôsledku pracovného úrazu alebo\nchoroby z povolania po jeho opätovnom zaradení do pracovného procesu a kompenzovať tak pokles\nschopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, t. j. činnosť vykonávanú pred vznikom choroby z povolania\nalebo pred pracovným úrazom. (...) Na rozdiel od nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení\npracovnej neschopnosti (§ 195 zákona č. 65/19656 Zb. Zákonník práce) podmieneného aj poklesom\nzárobku, predpokladom vzniku nároku na úrazovú rentu pokles zárobku nie je. Nárok na úrazovú rentu\nje podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. podmienený len viac ako 40-percentným poklesom\nschopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca v dôsledku choroby z povolania, nedovŕšením\ndôchodkového veku, resp. nepriznaním predčasného starobného dôchodku.“ Súdu nie je známe žiadne\nneskoršie rozhodnutie, či už najvyššieho súdu alebo najvyššieho správneho súdu, ktorým by bol\nprekonaný tento právny názor. Toto rozhodnutie nie je ani v rozpore s rozsudkom NSS SR sp. zn.\n7Ssk/6/2021 zo dňa 30.11.2022, na ktorý v súvislosti s kompenzačným charakterom úrazovej renty\npoukazovala žalovaná.\n24. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na\nktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach úrazového poistenia zdravotný stav a pracovnú\nschopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone\núrazového poistenia (§ 153 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 153 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že\nkonkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový\nlekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Závery posudkového lekára sú\nzachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia,\nv ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k\nprijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom,\nna ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je\nnutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa\nlen taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú\nvec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje\nposudkové závery náležite odôvodní. Po oboznámení sa s obsahom Lekárskej správy a posudku zo\ndňa 24.05.2022, súd konštatuje, že tento posudok vyššie uvedené kritéria nespĺňa. Pre súd bolo pritom\nirelevantné, či prípadne posudková lekárka postupovala podľa „Metodického usmernenia Sociálnej\npoisťovne č. 12/2013“, nakoľko sa jedná o interný predpis žalovanej. Takisto stanovisko Odboru lekárskej\nposudkovej činnosti ústredia zo dňa 30.05.2022 je nepodstatné, keďže ide o stanovisko organizačnej\nzložky žalovanej.\n\n25. Podľa rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 15.12.2021, sp. zn. 7Sk/6/2021: „pri\nurčovaní percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty v zmysle\n§ 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v rámci naposledy vykonávanej činnosti poškodeného ako\nzamestnanca prihliada najmä na pracovnú náplň, prípadne na presný rozpis vykonávaných prác vrátane\njednotlivých časových úsekov v rámci pracovnej doby. Pre priznanie nároku na úrazovú rentu nestačí\nlen samotná skutočnosť, že poškodený bol pre zmenu pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného\núrazu preradený na inú pracovnú pozíciu, prípadne pre úplnú stratu tejto schopnosti bol s poškodeným\nukončený pracovný pomer. Tieto skutočnosti posudkový lekár sociálneho poistenia pri percentuálnom\nstanovení miery poklesu pracovnej schopnosti poškodeného len zohľadňuje. Percentuálnu mieru\npoklesu pracovnej schopnosti pri jednotlivých poškodeniach zdravia v dôsledku pracovného úrazu,\nprípadne choroby z povolania neurčuje žiaden zákon ani iná právna norma. Posudkový lekár sociálneho\npoistenia pri posudzovaní zdravotného stavu poškodeného na účely úrazovej renty vychádza z náplne\npráce (profesiogramu) poškodeného, pričom využíva všetky profesionálne skúsenosti z medicínskej\naj posudkovej praxe, dáva do súvislosti dôsledky poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti\npoškodeného ako zamestnanca a skúma aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa a\nna trhu práce (tzv. pracovná rekomandácia). Pre určenie konkrétneho percenta poklesu pracovnej\nschopnosti posudkový lekár stanoví stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného\núrazu a percento pracovných úkonov, ktoré môže poškodený s daným funkčným postihnutím vykonávať;\nv tomto smere však posudkový lekár neskúma, či zamestnávateľ môže alebo nemôže realizovať\naj čiastočnú pracovnú náplň, t. j. ďalej zamestnávať poškodeného aj napriek skutočnosti, že je\nna vykonávanie niektorých pracovných činností vzhľadom na následky pracovného úrazu zdravotne\nnespôsobilý. Posudkový lekár v celkovom posudku lekárskej správy vyhodnocuje dôsledky pracovného\núrazu na zníženie alebo stratu pracovných zručností, alebo na zníženie, prípadne stratu psychických\nschopností na výkon doterajšieho zamestnania. V celkovom posudku sa taktiež zohľadňuje stupeň,\nforma alebo štádium poškodenia orgánu alebo systému, to znamená, že sa prihliada na klinické štádiá\npoškodenia zdravia. Pre samotné určenie miery poklesu pracovnej schopnosti je potrebné vziať do\núvahy, do akej miery poškodený pracovným úrazom alebo chorobou z povolania už nemôže vykonávať\ndoterajšiu činnosť, teda koľko % z pôvodnej 100%-nej pracovnej náplne už vykonávať nemôže a koľko\nmôže.“ Je zrejmé, že v posudku zo dňa 24.05.2022 úplne absentuje posúdenie poklesu schopnosti\nžalobkyne vykonávať doterajšiu činnosť v dôsledku choroby z povolania podľa vyššie uvedených kritérií.\nPosudok kladie dôraz iba na to, že u žalobkyne nie je možné zmierniť pokles na zárobku v dôsledku\nchoroby z povolania, lebo takýto pokles nepreukázala. Ako však vyplýva z vyššie citovaného rozsudku\nNS SR zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 9So/133/2016, predpokladom vzniku nároku na úrazovú rentu pokles\nzárobku nie je. Žalovaná teda nepostupuje správne, pokiaľ vznik nároku na úrazovú rentu podmieňuje\npreukázaním poklesu zárobku poškodeného.\n26. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že žalovaná vec nesprávne právne posúdila (§\n191 ods. 1 písm. c) SSP) a zároveň nedostatočne zistila skutkový stav na riadne posúdenie veci (§ 191\nods. 1 písm. e) SSP), preto súd napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zrušil a vec vrátil\nžalovanej na ďalšie konanie. Úlohou žalovanej v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o odvolaní\nžalobkyne voči prvostupňovému rozhodnutiu, vyporiadať sa so všetkými jej námietkami uvedenými\nv odvolaní a predovšetkým opätovne posúdiť mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať doterajšiu\nčinnosť v dôsledku choroby z povolania, a to najmä podľa kritérií uvedených v predchádzajúcom odseku\n(vychádzajúcich z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 15.12.2021, sp. zn. 7Sk/6/2021).\nPrávnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom\nkonaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP ak správny súd zrušuje napadnuté\nrozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť\naj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré\nmu predchádzalo. Žalobkyňa síce navrhla, aby súd zrušil aj prvostupňové rozhodnutie, avšak súd tak\nneurobil, keďže nemožno konštatovať, že toto trpí rovnakými vadami ako napadnuté rozhodnutie.\n27. O trovách konania žalobkyne rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP. Úspešnej žalobkyni\nsúd náhradu trov konania nepriznal, keďže výslovne uviedla, že si náhradu trov konania neuplatňuje.\nPoučenie:\n\nDoručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nKasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§\n443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.\nLehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na\nkasačnom súde (§ 444 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu\nsúdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa\nvymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "416125dc-c50b-44a9-9723-0b6c356edfa7:a0162a9a-a5d2-48d3-bae4-1ec42edf2f48", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1014201061.1", "spisova_znacka": "9So/133/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/133/2016 z 29. 5. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-05-29", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201061.1"}, {"guid": "fbc3e618-4f2e-4430-af5c-5c608b1f04fa:5998a323-638c-4919-b5d8-310ef40ad74c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:3020200255.1", "spisova_znacka": "7Ssk/6/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/6/2021 z 30. 11. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:3020200255.1"}, {"guid": "51bfd607-b8e3-40bb-8f09-5ebdc8cad165:bb82090e-f9b7-4686-9f20-0608c4500f85", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:1019201026.1", "spisova_znacka": "7Sk/6/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sk/6/2021 z 15. 12. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-12-15", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:1019201026.1"}], "citovane_v": []}