Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/139/2022 z 22. 10. 2024
Citácia: uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 22. októbra 2024, sp. zn. BA-2S/139/2022, ECLI:SK:SpSBA:2024:1022200902.2
Správny súd v Bratislave | BA-2S/139/2022 | ECLI:SK:SpSBA:2024:1022200902.2 | 2024-10-22 | Uznesenie
Citované ustanovenia: zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2013 Z. z., § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2013 Z. z., SSP, § 59 ods. 3 SP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/953050ae-c975-433d-afd4-ef022f944040
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1022200902.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
BA-2S/139/2022
1022200902
22. 10. 2024
JUDr. Ivana Rudinská
ECLI:SK:SpSBA:2024:1022200902.2

Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Weis & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom
Priemyselná 1/A, 821 09 Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva
Slovenskej republiky, so sídlom Limbová 2, 837 52 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho
rozhodnutia žalovaného zo dňa 09.05.2022, takto
rozhodol:
I. Správny súd konanie z a s t a v u j e.
II. Správny súd žalobcovi
rozsahu.

priznáva

voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom

odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 11.03.2022 bola Národnému centru zdravotníckych informácií (ďalej aj len „NCZI“) doručená
žiadosť žalobcu o poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe
k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len „zákon o slobode informácií“) v rozsahu:
- Koľko pacientov podľahlo počas poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti na ochorenie
COVID-19?
- Koľko pacientov podľahlo na ochorenie COVID-19, pričom im počas priebehu ochorenia nebola
poskytovaná ústavná zdravotná starostlivosť?
- Koľko pacientov podľahlo na ochorenie COVID-19, pričom im počas priebehu ochorenia nebola
poskytovaná žiadna zdravotná starostlivosť (t. j. ochoreniu podľahli v domácom prostredí)?
- Koľko pacientov podľahlo na iné ochorenie ako COVID-19, pričom zároveň bol počas hospitalizácie
u pacienta diagnostikovaný aj vírus Sars cov 2?
- Koľkým pacientom bola indikovaná liečba – umelá pľúcna ventilácia?
- Koľko pacientov podstúpilo liečbu – umelú pľúcnu ventiláciu?
- Koľko pacientov podľahlo ochoreniu COVID-19 resp. inému respiračnému ochoreniu po tom, čo boli
napojení na umelú pľúcnu ventiláciu? Koľko prípadov z nich bol COVID-19 a koľko iné respiračné
ochorenie?
Informácie roztriediť na jednotlivé týždne a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a to za obdobie od
r. 2020 do 03/2022
2. NCZI rozhodnutím č. NCZI-00539-2022-5230-002 zo dňa 18.03.2022 (ďalej aj len „prvostupňové
rozhodnutie“) žiadosť žalobcu špecifikovanú v bode 1. tohto uznesenia odmietol konštatujúc, že
vychádzal z ustanovení § 3 ods. 1 v spojení s § 15 ods. 1 a § 18 ods. 2 zákona o slobode

informácií. Požadované informácie o príčine úmrtí pacientov a žalobcom žiadanými kombináciami NCZI
nedisponuje.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný v zákonom stanovenej
lehote uvedenej v § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií nerozhodol, v dôsledku čoho došlo dňa
09.05.2022 k vydaniu fiktívneho rozhodnutia žalovaného.
II.
Žaloba
4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia
žalovaného zo dňa 09.05.2022 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a navrhol, aby ich správny súd
zrušil a žalovanému uložil povinnosť sprístupniť žalobcovi požadované informácie. Zároveň navrhol,
aby žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
5. Žalobca v prvom rade poukázal na priebeh administratívneho konania ako aj na judikatúru Ústavného
súdu SR, Najvyššieho súdu SR a Krajského súdu v Bratislave. V zmysle § 10 ods. 1 písm. a) a písm.
b) zákona č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení
niektorých zákonov je NCZI povinné viesť štatistiku príčin úmrtí pacientov. Žalobca v žalobe uviedol
odkaz na internetovú stránku, z ktorej je zrejmé, že NCZI disponuje informáciou, koľko pacientov
v rozhodnom období podľahlo v ústavnej starostlivosti z tej ktorej príčiny, rovnako má k dispozícii aj
štatistiku počtu využitých UPV/JIS. Žalobcom požadované informácie predstavujú nanajvýš kombináciu
uvedených štatistík.
6. NCZI je povinné viesť informácie, ktoré žalobca požadoval, resp. má k uvedeným informáciám prístup
z národných zdravotníckych administratívnych registrov, národných zdravotných registrov, hlásení
o zisťovaní udalostí charakterizujúcich zdravotný stav populácie, štatistických výkazov v zdravotníctve
a z účtu poistenca. Žalobca sa tiež domnieval, že práve na základe ním požadovaných informácií
je možné posudzovať efektívnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti ako aj riadenia opatrení proti
pandémii COVID-19.
7. Z mimoriadnych obmedzení základných práv vyplýva, že tieto mali byť prijímané v súvislosti so
zamedzením šírenia ochorenia COVID-19 počas mimoriadnej situácie/ núdzového stavu – pandémie
COVID-19. Nakoľko ide o autoritatívny zásah štátnej moci, proti ktorému neexistovali účinné prostriedky
okamžitej nápravy, musí existovať efektívna kontrola ex post, t. j. na základe akých dát žalovaný
resp. štátna moc prijímali predmetné opatrenia. Pokiaľ malo ísť o opatrenia súvisiace s odľahčením
zdravotníckeho personálu, museli dáta vychádzať od poskytovateľov ambulantnej/ústavnej zdravotnej
starostlivosti.
III.
Vyjadrenie žalovaného
8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 08.06.2023, doručenom Správnemu súdu v Bratislave dňa 07.08.2024,
navrhol, aby správny súd konanie podľa § 99 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“ alebo aj len „Správny súdny poriadok“) zastavil
a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.
9. Citoval čl. 26 ods. 1, ods. 5 Ústavy SR a vybrané ustanovenia zákona o slobode informácií ako
aj právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený vo veci sp. zn. 8Sži/16/2013 a sp. zn. 5Sži/21/2013.
Zdôraznil, že dňa 29.05.2023 vydal rozhodnutie č. S13621-2023-OP, ktorým v súlade s § 59 ods. 3
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov vyhovel
odvolaniu žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu a vec vrátil NCZI na ďalšie konanie. V tejto
súvislosti poukázal na skutočnosť, že ak bolo vydané rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej
osoby, fiktívne rozhodnutie sa stáva bezpredmetným. Aj keď žalovaný na základe § 19 ods. 3 zákona
o slobode informácií vydal rozhodnutie o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty, zaniká možnosť uplatnenia fiktívneho rozhodnutia.

IV.
Replika
10. Žalobca v replike zo dňa 12.09.2024 poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného č. S13621-2023OP zo dňa 29.05.2023 bolo vydané po vyše roku od postúpenia odvolania a spisového materiálu
zo strany NCZI, resp. po roku, ako bolo vydané fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 09.05.2022.
Všeobecná správna žaloba bola podaná dňa 07.07.2022, tzn. vyše 10 mesiacov pred vydaním
uvedeného rozhodnutia žalovaného, a preto žalobca nesúhlasil s návrhom výroku o nepriznaní trov
konania a trval na ich priznaní s poukazom na § 171 ods. 1 SSP.
11. K replike žalobca priložil list č. NCZI-00727-2023-1210-003 zo dňa 06.07.2023, ktorým mu NCZI
odpovedal na podané odvolanie konštatujúc, že o ňom žalovaný mal rozhodnúť do 15 dní od jeho
doručenia povinnou osobou. Keďže žalovaný ako odvolací orgán v tejto lehote nerozhodol, predpokladá
sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z predmetného
listu vyplýva, že NCZI ako povinná osoba nebude vec nanovo prejednávať a rozhodovať, a teda ju podľa
názoru žalobcu považuje arbitrárne podľa vlastného právneho posúdenia za právoplatne skončenú.
V.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov
12. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd
v Bratislave, na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v
Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave
pod sp. zn. 2S/139/2022 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety podľa Rozvrhu
práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 účinného od 01.06.2023 náhodným
výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-2S/139/2022.
13. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
14. Podľa § 99 písm. g) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na
pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d).
15. Správny súdny poriadok v § 99 písm. g) upravil zastavenie konania, ak odpadol dôvod na
pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). Pod odpadnutím dôvodu na
pokračovanie v konaní je nutné rozumieť stav, keď predovšetkým odpadol dôvod prieskumu a súčasne
okrem výslovne uvedených prípadov podľa § 99 písm. c) a d) SSP logicky nejde ani o tie prípady, s
ktorými spája zastavenie konania priamo Správny súdny poriadok v zmysle § 99 písm. h), napr. pri
zastavení konania v prípade odstránenia nečinnosti žalovaným podľa § 248 SSP.
16. Podľa § 3 ods. 1 prvá veta zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám,
ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
17. Podľa § 17 ods. 1 zákona o slobode informácií, žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba
vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo
odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa
sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon
neustanovuje inak.
18. Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti,
vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak
žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3).
19. Podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti
neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala
rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade
považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti ( § 17).

20. Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí
požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo
márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe,
ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
21. Podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií (v znení účinnom do 31. 12. 2022), odvolací orgán
rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote
nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie
potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie
rozhodnutia.
22. Ustanovenie § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií upravuje špecifický inštitút, a to fiktívne
rozhodnutie. Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti informácie nesprístupní a o čiastočnom
alebo úplnom nesprístupnení informácie nevydá rozhodnutie, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie,
ktorým odmietla poskytnúť informáciu (zákon vytvára právnu fikciu). Takéto rozhodnutie nebude hmotne
vyjadrené, bude existovať výlučne v právnej rovine. Fikcia sa uplatní aj s ohľadom na doručenie
fiktívneho rozhodnutia. Rovnaké pravidlo platí aj pre prípad nevydania rozhodnutia odvolacím orgánom.
Ak odvolací orgán nerozhodne v príslušnej lehote o odvolaní, podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode
informácií sa predpokladá vydanie rozhodnutia, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie
potvrdil. Zákon o slobode informácií spája nečinnosť osôb s právnymi následkami, ktoré sú rovnaké ako
pri vydaní individuálneho správneho aktu.
23. Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia nebolo „legalizovať“ nečinnosť povinných osôb pri
rozhodovaní o žiadostiach podľa zákona o slobode informácií, ale poskytnúť ochranu pred nečinnosťou
povinnej osoby tomu, kto sa na ňu obrátil so žiadosťou za účelom sprístupnenia informácie. To znamená,
že žiadateľ nemusí čakať na rozhodnutie a namietať nečinnosť povinnej osoby, ale môže opravným
prostriedkom preniesť svoju žiadosť na odvolací orgán a domáhať sa rozhodnutia vo svojej veci. Inými
slovami, fikcia negatívneho rozhodnutia nie je zákonným postupom povinnej osoby, ale iba snahou
zákonodarcu o zmiernenie neželaných následkov nezákonnosti vyvolanej nečinnosťou povinnej osoby.
24. Po preskúmaní veci správny súd zistil, že rozhodnutím žalovaného č. S13621-2023-OP zo dňa
29.05.2023 bolo vyhovené odvolaniu žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, toto rozhodnutie bolo
zrušené a vec bola vrátená NCZI ako prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Napriek tomu,
že žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na rozhodnutie
ustanovenej v § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií a po vydaní fiktívneho rozhodnutia žalovaného
zo dňa 09.05.2022, správny súd s poukazom na ustálenú judikatúru najvyšších súdnych autorít (napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/21/2013 zo dňa 21.11.2013) dospel k záveru, že fiktívne
rozhodnutie žalovaného zo dňa 09.05.2022 zaniklo v dôsledku vydania faktického rozhodnutia, t. j.
rozhodnutia žalovaného č. S13621-2023-OP zo dňa 29.05.2023.
25. V praxi je bežným javom, že povinná osoba rozhodne o nesprístupnení informácií (alebo ich
sprístupní) oneskorene, po uplynutí zákonnej lehoty, a teda v momente, keď vzniklo fiktívne rozhodnutie.
Vydanie faktického rozhodnutia má prednosť pred fiktívnym rozhodnutím. Fiktívne rozhodnutie sa
uplatňuje len do času, kým nie je vo veci vydané faktické rozhodnutie. Po vydaní faktického rozhodnutia
dochádza k zániku fiktívneho rozhodnutia ako dočasnej ochrany žiadateľa o informácie a prednosť
má faktické rozhodnutie, čím dochádza k naplneniu účelu ustanovení zákona o slobode informácií.
Prekážka rozhodnutej veci z uvedeného dôvodu neexistuje a nemôže spôsobovať nulitu faktického
rozhodnutia, aj keď bolo vydané po lehote ustanovenej zákonom. V prípade odvolania či súdneho
prieskumu by pokračovanie v prieskume fiktívneho rozhodnutia, ktoré by muselo byť nakoniec pre
nezákonnosť zrušené, iba predĺžilo konanie o žiadosti o poskytnutie informácií a neúčelne oddialilo
prípadné sprístupnenie informácií, o čom možno dôvodne predpokladať, že na takomto postupe žiadateľ
nemôže mať záujem (uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/36/2021 zo dňa 04.05.2021).
26. V tejto súvislosti považoval správny súd za potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Sži/21/2013 zo dňa 21.11.2013, ktoré citoval aj žalovaný vo vyjadrení k žalobe, že „... fiktívne
rozhodnutie v konaní podľa zákona o slobode informácií má svoje opodstatnenie pre ochranu práv
žiadateľa na informácie len dovtedy, dokiaľ nedošlo k faktickému vydaniu rozhodnutia vo veci. Takéto

fakticky vydané rozhodnutie má totiž prednosť pred fiktívnym rozhodnutím, je aktom výkonu verejnej
správy spôsobilým ovplyvniť práva a právom chránené záujmy žiadateľa. Účelom zákona o slobode
informácií je totiž nielen to, aby bola žiadosť o ich sprístupnenie vybavená v čo najkratšom čase, ale v
prvom rade, aby bola vybavená.“
27. K tvrdeniu žalobcu uvedenému v replike, že NCZI v liste č. NCZI-00727-2023-1210-003 zo dňa
06.07.2023 konštatoval, že vec nebude nanovo prejednávať a rozhodovať, správny súd dodáva, že
skutočnosťami uvedenými v tomto liste sa správny súd nemohol zaoberať, nakoľko nebol predmetom
súdneho prieskumu v tomto konaní.
28. Keďže vo veci odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu došlo k vydaniu faktického
rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie žalovaného č. S13621-2023-OP zo dňa 29.05.2023, odpadol dôvod
na pokračovanie v tomto konaní, a to v dôsledku zániku napadnutého fiktívneho rozhodnutia žalovaného
zo dňa 09.05.2022, ktoré predstavovalo spôsobilý predmet prieskumu na základe žalobcom podanej
žaloby. Z dôvodu zániku existencie spôsobilého predmetu prieskumu sa správny súd nemohol zaoberať
návrhom žalobcu na postup v zmysle § 193 SSP, ktorý prichádza do úvahy iba pri preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie.
29. Vzhľadom na to, že s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odpadol dôvod na pokračovanie
v konaní, správny súd postupoval podľa § 99 písm. g) SSP a konanie zastavil.
30. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého ak účastník
konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania
ostatným účastníkom konania. Vzhľadom na to, že vydaním rozhodnutia žalovaného č. S13621-2023OP zo dňa 29.05.2023 o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu po uplynutí zákonnej lehoty došlo
zavinením žalovaného k zániku predmetu súdneho prieskumu a k zastaveniu konania, správny súd
priznal žalobcovi voči žalovanému plnú náhradu trov konania.
31. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 439 ods. 1 a § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty
na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.