Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/139/2022 z 22. 10. 2024 Citácia: uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 22. októbra 2024, sp. zn. BA-2S/139/2022, ECLI:SK:SpSBA:2024:1022200902.2 Správny súd v Bratislave | BA-2S/139/2022 | ECLI:SK:SpSBA:2024:1022200902.2 | 2024-10-22 | Uznesenie Citované ustanovenia: zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2013 Z. z., § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2013 Z. z., SSP, § 59 ods. 3 SP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/953050ae-c975-433d-afd4-ef022f944040 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1022200902.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave BA-2S/139/2022 1022200902 22. 10. 2024 JUDr. Ivana Rudinská ECLI:SK:SpSBA:2024:1022200902.2 Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Weis & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Priemyselná 1/A, 821 09 Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Limbová 2, 837 52 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 09.05.2022, takto rozhodol: I. Správny súd konanie z a s t a v u j e. II. Správny súd žalobcovi rozsahu. priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 11.03.2022 bola Národnému centru zdravotníckych informácií (ďalej aj len „NCZI“) doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o slobode informácií“) v rozsahu: - Koľko pacientov podľahlo počas poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti na ochorenie COVID-19? - Koľko pacientov podľahlo na ochorenie COVID-19, pričom im počas priebehu ochorenia nebola poskytovaná ústavná zdravotná starostlivosť? - Koľko pacientov podľahlo na ochorenie COVID-19, pričom im počas priebehu ochorenia nebola poskytovaná žiadna zdravotná starostlivosť (t. j. ochoreniu podľahli v domácom prostredí)? - Koľko pacientov podľahlo na iné ochorenie ako COVID-19, pričom zároveň bol počas hospitalizácie u pacienta diagnostikovaný aj vírus Sars cov 2? - Koľkým pacientom bola indikovaná liečba – umelá pľúcna ventilácia? - Koľko pacientov podstúpilo liečbu – umelú pľúcnu ventiláciu? - Koľko pacientov podľahlo ochoreniu COVID-19 resp. inému respiračnému ochoreniu po tom, čo boli napojení na umelú pľúcnu ventiláciu? Koľko prípadov z nich bol COVID-19 a koľko iné respiračné ochorenie? Informácie roztriediť na jednotlivé týždne a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a to za obdobie od r. 2020 do 03/2022 2. NCZI rozhodnutím č. NCZI-00539-2022-5230-002 zo dňa 18.03.2022 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) žiadosť žalobcu špecifikovanú v bode 1. tohto uznesenia odmietol konštatujúc, že vychádzal z ustanovení § 3 ods. 1 v spojení s § 15 ods. 1 a § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií. Požadované informácie o príčine úmrtí pacientov a žalobcom žiadanými kombináciami NCZI nedisponuje. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný v zákonom stanovenej lehote uvedenej v § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií nerozhodol, v dôsledku čoho došlo dňa 09.05.2022 k vydaniu fiktívneho rozhodnutia žalovaného. II. Žaloba 4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 09.05.2022 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a navrhol, aby ich správny súd zrušil a žalovanému uložil povinnosť sprístupniť žalobcovi požadované informácie. Zároveň navrhol, aby žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 5. Žalobca v prvom rade poukázal na priebeh administratívneho konania ako aj na judikatúru Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR a Krajského súdu v Bratislave. V zmysle § 10 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov je NCZI povinné viesť štatistiku príčin úmrtí pacientov. Žalobca v žalobe uviedol odkaz na internetovú stránku, z ktorej je zrejmé, že NCZI disponuje informáciou, koľko pacientov v rozhodnom období podľahlo v ústavnej starostlivosti z tej ktorej príčiny, rovnako má k dispozícii aj štatistiku počtu využitých UPV/JIS. Žalobcom požadované informácie predstavujú nanajvýš kombináciu uvedených štatistík. 6. NCZI je povinné viesť informácie, ktoré žalobca požadoval, resp. má k uvedeným informáciám prístup z národných zdravotníckych administratívnych registrov, národných zdravotných registrov, hlásení o zisťovaní udalostí charakterizujúcich zdravotný stav populácie, štatistických výkazov v zdravotníctve a z účtu poistenca. Žalobca sa tiež domnieval, že práve na základe ním požadovaných informácií je možné posudzovať efektívnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti ako aj riadenia opatrení proti pandémii COVID-19. 7. Z mimoriadnych obmedzení základných práv vyplýva, že tieto mali byť prijímané v súvislosti so zamedzením šírenia ochorenia COVID-19 počas mimoriadnej situácie/ núdzového stavu – pandémie COVID-19. Nakoľko ide o autoritatívny zásah štátnej moci, proti ktorému neexistovali účinné prostriedky okamžitej nápravy, musí existovať efektívna kontrola ex post, t. j. na základe akých dát žalovaný resp. štátna moc prijímali predmetné opatrenia. Pokiaľ malo ísť o opatrenia súvisiace s odľahčením zdravotníckeho personálu, museli dáta vychádzať od poskytovateľov ambulantnej/ústavnej zdravotnej starostlivosti. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 08.06.2023, doručenom Správnemu súdu v Bratislave dňa 07.08.2024, navrhol, aby správny súd konanie podľa § 99 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“ alebo aj len „Správny súdny poriadok“) zastavil a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania. 9. Citoval čl. 26 ods. 1, ods. 5 Ústavy SR a vybrané ustanovenia zákona o slobode informácií ako aj právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený vo veci sp. zn. 8Sži/16/2013 a sp. zn. 5Sži/21/2013. Zdôraznil, že dňa 29.05.2023 vydal rozhodnutie č. S13621-2023-OP, ktorým v súlade s § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov vyhovel odvolaniu žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu a vec vrátil NCZI na ďalšie konanie. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že ak bolo vydané rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby, fiktívne rozhodnutie sa stáva bezpredmetným. Aj keď žalovaný na základe § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií vydal rozhodnutie o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, zaniká možnosť uplatnenia fiktívneho rozhodnutia. IV. Replika 10. Žalobca v replike zo dňa 12.09.2024 poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného č. S13621-2023OP zo dňa 29.05.2023 bolo vydané po vyše roku od postúpenia odvolania a spisového materiálu zo strany NCZI, resp. po roku, ako bolo vydané fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 09.05.2022. Všeobecná správna žaloba bola podaná dňa 07.07.2022, tzn. vyše 10 mesiacov pred vydaním uvedeného rozhodnutia žalovaného, a preto žalobca nesúhlasil s návrhom výroku o nepriznaní trov konania a trval na ich priznaní s poukazom na § 171 ods. 1 SSP. 11. K replike žalobca priložil list č. NCZI-00727-2023-1210-003 zo dňa 06.07.2023, ktorým mu NCZI odpovedal na podané odvolanie konštatujúc, že o ňom žalovaný mal rozhodnúť do 15 dní od jeho doručenia povinnou osobou. Keďže žalovaný ako odvolací orgán v tejto lehote nerozhodol, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z predmetného listu vyplýva, že NCZI ako povinná osoba nebude vec nanovo prejednávať a rozhodovať, a teda ju podľa názoru žalobcu považuje arbitrárne podľa vlastného právneho posúdenia za právoplatne skončenú. V. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov 12. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/139/2022 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety podľa Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 účinného od 01.06.2023 náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-2S/139/2022. 13. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 14. Podľa § 99 písm. g) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). 15. Správny súdny poriadok v § 99 písm. g) upravil zastavenie konania, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). Pod odpadnutím dôvodu na pokračovanie v konaní je nutné rozumieť stav, keď predovšetkým odpadol dôvod prieskumu a súčasne okrem výslovne uvedených prípadov podľa § 99 písm. c) a d) SSP logicky nejde ani o tie prípady, s ktorými spája zastavenie konania priamo Správny súdny poriadok v zmysle § 99 písm. h), napr. pri zastavení konania v prípade odstránenia nečinnosti žalovaným podľa § 248 SSP. 16. Podľa § 3 ods. 1 prvá veta zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 17. Podľa § 17 ods. 1 zákona o slobode informácií, žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak. 18. Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3). 19. Podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti ( § 17). 20. Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. 21. Podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií (v znení účinnom do 31. 12. 2022), odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. 22. Ustanovenie § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií upravuje špecifický inštitút, a to fiktívne rozhodnutie. Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti informácie nesprístupní a o čiastočnom alebo úplnom nesprístupnení informácie nevydá rozhodnutie, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu (zákon vytvára právnu fikciu). Takéto rozhodnutie nebude hmotne vyjadrené, bude existovať výlučne v právnej rovine. Fikcia sa uplatní aj s ohľadom na doručenie fiktívneho rozhodnutia. Rovnaké pravidlo platí aj pre prípad nevydania rozhodnutia odvolacím orgánom. Ak odvolací orgán nerozhodne v príslušnej lehote o odvolaní, podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií sa predpokladá vydanie rozhodnutia, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Zákon o slobode informácií spája nečinnosť osôb s právnymi následkami, ktoré sú rovnaké ako pri vydaní individuálneho správneho aktu. 23. Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia nebolo „legalizovať“ nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa zákona o slobode informácií, ale poskytnúť ochranu pred nečinnosťou povinnej osoby tomu, kto sa na ňu obrátil so žiadosťou za účelom sprístupnenia informácie. To znamená, že žiadateľ nemusí čakať na rozhodnutie a namietať nečinnosť povinnej osoby, ale môže opravným prostriedkom preniesť svoju žiadosť na odvolací orgán a domáhať sa rozhodnutia vo svojej veci. Inými slovami, fikcia negatívneho rozhodnutia nie je zákonným postupom povinnej osoby, ale iba snahou zákonodarcu o zmiernenie neželaných následkov nezákonnosti vyvolanej nečinnosťou povinnej osoby. 24. Po preskúmaní veci správny súd zistil, že rozhodnutím žalovaného č. S13621-2023-OP zo dňa 29.05.2023 bolo vyhovené odvolaniu žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, toto rozhodnutie bolo zrušené a vec bola vrátená NCZI ako prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Napriek tomu, že žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na rozhodnutie ustanovenej v § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií a po vydaní fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 09.05.2022, správny súd s poukazom na ustálenú judikatúru najvyšších súdnych autorít (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/21/2013 zo dňa 21.11.2013) dospel k záveru, že fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 09.05.2022 zaniklo v dôsledku vydania faktického rozhodnutia, t. j. rozhodnutia žalovaného č. S13621-2023-OP zo dňa 29.05.2023. 25. V praxi je bežným javom, že povinná osoba rozhodne o nesprístupnení informácií (alebo ich sprístupní) oneskorene, po uplynutí zákonnej lehoty, a teda v momente, keď vzniklo fiktívne rozhodnutie. Vydanie faktického rozhodnutia má prednosť pred fiktívnym rozhodnutím. Fiktívne rozhodnutie sa uplatňuje len do času, kým nie je vo veci vydané faktické rozhodnutie. Po vydaní faktického rozhodnutia dochádza k zániku fiktívneho rozhodnutia ako dočasnej ochrany žiadateľa o informácie a prednosť má faktické rozhodnutie, čím dochádza k naplneniu účelu ustanovení zákona o slobode informácií. Prekážka rozhodnutej veci z uvedeného dôvodu neexistuje a nemôže spôsobovať nulitu faktického rozhodnutia, aj keď bolo vydané po lehote ustanovenej zákonom. V prípade odvolania či súdneho prieskumu by pokračovanie v prieskume fiktívneho rozhodnutia, ktoré by muselo byť nakoniec pre nezákonnosť zrušené, iba predĺžilo konanie o žiadosti o poskytnutie informácií a neúčelne oddialilo prípadné sprístupnenie informácií, o čom možno dôvodne predpokladať, že na takomto postupe žiadateľ nemôže mať záujem (uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/36/2021 zo dňa 04.05.2021). 26. V tejto súvislosti považoval správny súd za potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/21/2013 zo dňa 21.11.2013, ktoré citoval aj žalovaný vo vyjadrení k žalobe, že „... fiktívne rozhodnutie v konaní podľa zákona o slobode informácií má svoje opodstatnenie pre ochranu práv žiadateľa na informácie len dovtedy, dokiaľ nedošlo k faktickému vydaniu rozhodnutia vo veci. Takéto fakticky vydané rozhodnutie má totiž prednosť pred fiktívnym rozhodnutím, je aktom výkonu verejnej správy spôsobilým ovplyvniť práva a právom chránené záujmy žiadateľa. Účelom zákona o slobode informácií je totiž nielen to, aby bola žiadosť o ich sprístupnenie vybavená v čo najkratšom čase, ale v prvom rade, aby bola vybavená.“ 27. K tvrdeniu žalobcu uvedenému v replike, že NCZI v liste č. NCZI-00727-2023-1210-003 zo dňa 06.07.2023 konštatoval, že vec nebude nanovo prejednávať a rozhodovať, správny súd dodáva, že skutočnosťami uvedenými v tomto liste sa správny súd nemohol zaoberať, nakoľko nebol predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní. 28. Keďže vo veci odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu došlo k vydaniu faktického rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie žalovaného č. S13621-2023-OP zo dňa 29.05.2023, odpadol dôvod na pokračovanie v tomto konaní, a to v dôsledku zániku napadnutého fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 09.05.2022, ktoré predstavovalo spôsobilý predmet prieskumu na základe žalobcom podanej žaloby. Z dôvodu zániku existencie spôsobilého predmetu prieskumu sa správny súd nemohol zaoberať návrhom žalobcu na postup v zmysle § 193 SSP, ktorý prichádza do úvahy iba pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie. 29. Vzhľadom na to, že s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odpadol dôvod na pokračovanie v konaní, správny súd postupoval podľa § 99 písm. g) SSP a konanie zastavil. 30. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. Vzhľadom na to, že vydaním rozhodnutia žalovaného č. S13621-2023OP zo dňa 29.05.2023 o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu po uplynutí zákonnej lehoty došlo zavinením žalovaného k zániku predmetu súdneho prieskumu a k zastaveniu konania, správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému plnú náhradu trov konania. 31. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 439 ods. 1 a § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.