{"guid": "b9877599-9c0f-4ec0-ac22-c0e8d26b08b4:eb5ac765-6cea-459a-80a2-55da88aa7a10", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201491.3", "spisova_znacka": "BA-2S/249/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/249/2020 z 17. 12. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 17. decembra 2024, sp. zn. BA-2S/249/2020, ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201491.3", "identifikacne_cislo": "1020201491", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Monika Kadlicová", "sudca_id": 416, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-monika-kadlicova-416", "datum_vydania": "2024-12-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/315", "nazov": "zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eb5ac765-6cea-459a-80a2-55da88aa7a10", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201491.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201491.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201491.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/249/2020\n1020201491\n17. 12. 2024\nMgr. Monika Hrašnová\nECLI:SK:SpSBA:2024:1020201491.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a z členiek\nsenátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr.\nVladimír Ivančo, s.r.o., so sídlom Na križovatkách 16834/78, 821 04 Bratislava, IČO: 55 192 734, za\nktorú koná advokát a konateľ JUDr. Vladimír Ivančo, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČPO3-2020/002319-004 zo dňa 18.09.2020, takto\nrozhodol:\nI. Súd rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-PO3-2020/002319-004\nzo dňa 18.09.2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nII. Žalobkyni p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia\n1. Žalobkyňa si návrhom zo dňa 01.12.2011, doručeným prezídiu Hasičského a záchranného zboru dňa\n02.12.2011, v znení doplneného návrhu zo dňa 12.04.2019 uplatnila nárok na náhradu škody vo výške\n5 403,68 Eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania zo sumy vo výške 5 403,68 Eur od 02.12.2011 do\nzaplatenia.\n2. O tomto návrhu rozhodol prezident Hasičského a záchranného zboru rozhodnutím č. PHZKA4-2020/001067-013 zo dňa 06.04.2020 (prvostupňové rozhodnutie) tak, že podľa § 134aj ods. 2\nzákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o hasičskom zbore“) v plnom rozsahu priznal žalobkyni nárok na náhradu škody vo výške 5\n403,68 Eur a úrok z omeškania nepriznal z dôvodu jeho premlčania.\n3. Na základe odvolania žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu v časti nepriznania nároku na\nuplatnený úrok z omeškania štátny tajomník Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej v texte len\n„žalovaný“) napadnutým rozhodnutím č. SPSČ-PO3-2020/002319-004 zo dňa 18.09.2020 postupom\npodľa § 154a ods. 6 zákona o hasičskom zbore zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že žalobkyni nárok\nna náhradu škody podľa § 134aj ods. 2 zákona o hasičskom zbore nepriznal.\n4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia zopakoval priebeh administratívneho konania\npredchádzajúci vydaniu napadnutých rozhodnutí vo veci uplatneného nároku na náhradu škody spolu\ns úrokom z omeškania, zopakoval skutkové okolnosti prípadu, počnúc prijatím žalobkyne do dočasnej\nštátnej služby príslušníka Hasičského a záchranného zboru od 01.01.2009 so skúšobnou dobou 6\nmesiacov, končiac ukončením služobného pomeru žalobkyne v skúšobnej dobe podľa § 62 zákona\no hasičskom zbore oznámením zo dňa 26.05.2009 (doručeným žalobkyni dňa 26.05.2009), po oznámení\njej tehotenstva. Zároveň dal do pozornosti, že žalobkyňa do spisu doručila právoplatný rozsudok\n\nOkresného súdu Bratislava II č. k. 19C/65/2010-577 zo dňa 09.06.2016 v spojení s právoplatným\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/121/2017-661 zo dňa 25.10.2018, v právnej veci\no porušenie zásady rovnakého zaobchádzania a náhrady nemajetkovej ujmy, v zmysle ktorých súd\nurčil, že žalované Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Hasičského a záchranného zboru\nporušilo zásadu rovnakého zaobchádzania voči žalobkyni z dôvodu jej pohlavia, určil žalovanému\npovinnosť zaplatiť žalobkyni titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 5 000,- Eur do 3 dní od\nprávoplatnosti rozsudku a priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100 %.\n5. V súvislosti so žalobkyňou uvádzaným dôvodom na priznanie nároku na náhradu škody podľa\n§ 134aj ods. 2 zákona o hasičskom zbore, ktorý podľa žalobkyne vyplýva z protiprávneho konania\nprezídia Hasičského a záchranného zboru, spočívajúcom v protiprávnom skončení služobného pomeru\nzo strany prezídia Hasičského a záchranného zboru, žalovaný v napadnutom rozhodnutí definoval\nporušenie právnej povinnosti ako nezákonné rozhodnutie, nezákonné zatknutie, zadržanie alebo iné\npozbavenie osobnej slobody, rozhodnutie o treste alebo ochrannom opatrení, rozhodnutie o väzbe alebo\nnesprávny úradný postup. Žalovaný dodal, že v prípade nezákonného rozhodnutia sa požaduje, aby\nbolo rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda, neskôr zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť\npríslušným orgánom.\n6. V nadväznosti na uvedené dal žalovaný do pozornosti, že oznámenie o skončení služobného pomeru\nžalobkyne v skúšobnej doby bez udania dôvodu je stále zákonné, dodajúc, že nezákonnosť tohto\núkonu nebola akýmkoľvek oprávneným orgánom skonštatovaná, z čoho jednoznačne vyplýva, že so\nžalobkyňou bol služobný pomer skončený zákonným spôsobom.\n7. Ohľadom žalobkyňou predložených rozhodnutí (rozsudkov) krajského súdu ako aj okresného\nsúdu vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a náhrady nemajetkovej ujmy žalovaný\nuviedol, že tieto nemajú vplyv na konanie o náhrade škody (podľa zákona o hasičskom zbore –\npoznámka správneho súdu), keďže sa vzťahuje k osobitnému konaniu o porušení zásady rovnakého\nzaobchádzania (antidiskriminačného zákona). Konanie o antidiskriminačnej žalobe je samostatným\nkonaním a konanie o náhrade škody nie je od jeho výsledku závislé. V tejto súvislosti dodal, že\ntieto predložené rozhodnutia súdov vo veci určenia porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a\nnáhrady nemajetkovej ujmy nemajú vplyv na zákonnosť skončenia služobného pomeru žalobkyne\na nespochybňujú zákonnosť oznámenia o skončení služobného pomeru žalobkyne ako právneho\naktu skončenia služobného pomeru žalobkyne v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu zo strany\nslužobného orgánu, vykonaného v súlade s ustanovením § 62 zákona o hasičskom zbore v znení\núčinnom v čase skončenia služobného pomeru žalobkyne. Preto dospel žalovaný k záveru, že nie je\nmožné v tomto prípade hovoriť o splnení prvého základného predpokladu pre priznanie náhrady škody,\nktorým je porušenie právnej povinnosti, doplniac, že skonštatovanie diskriminácie žalobkyne v konaní o\nantidiskriminačnej žalobe nespôsobuje nulitu aktu skončenia služobného pomeru v skúšobnej dobe zo\nstrany služobného úradu (zastúpeného príslušným nadriadeným).\n8. S poukazom na ustanovenie § 62 zákona o hasičskom zbore a k nemu prislúchajúcu časť dôvodovej\nsprávy k ustanoveniam zákona o hasičskom zbore žalovaný argumentoval relatívnou voľnosťou\nprocesu ukončenia služobného pomeru v skúšobnej dobe, ktorá je daná účelom tohto inštitútu, teda\noverením si vhodnosti vzniku služobného pomeru u konkrétneho novoprijatého príslušníka Hasičského\na záchranného zboru.\n9. K odvolaciemu dôvodu napádajúcemu porušenie smernice EÚ (92/85/EHS o opatreniach a podpore\ntehotných matiek, smernica č. 2006/54/ES o rovnosti príležitostí a rovnakom zaobchádzaní) v súvislosti\nso skončením jej služobného pomeru v skúšobnej dobe žalovaný uviedol, že smernice Európskej únie\nnezaväzujú a nezakladajú práva priamo fyzickým ani právnickým osobám a na to, aby tomu tak bolo, sa\nvyžaduje ich implementácia do vnútroštátneho právneho poriadku, pričom tá bola vykonaná až novelou\nzákona č. 400/2011 Z. z. účinnou až od 01.01.2012, pričom k skončeniu služobného pomeru žalobkyne\nv skúšobnej dobe došlo v roku 2009.\n10. Ďalej v napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol dôvody, pre ktoré vyhodnotil výšku uplatneného\nnároku na náhradu škody ako hypotetickú škodu (prípadne neexistujúci ušlý zisk, argumentujúc\npredčasnosťou tvrdenia žalobkyne, že ak by s ňou nebol skončený služobný pomer v skúšobnej dobe,\nnárok viažucu sa k poberaniu dávky sociálneho zabezpečenia vo zvýšenej sume by automaticky získala.\nV tejto súvislosti žalovaný oponoval, že je množstvo faktorov, ktoré môžu možný nárok negatívne\novplyvniť, dodajúc, že žalobkyňa mohla utrpieť úraz, mohla byť prepustená v súlade so zákonom\no hasičskom zbore, čo by malo takisto za následok nemožnosť vzniku konkrétneho, žalobkyňou\nuvádzaného nároku na zvýšenú materskú. Vo vzťahu k sume uplatneného nároku na náhradu škody\nžalovaný prijal záver, že žalobkyňa si nárokuje nie reálnu, ale len hypotetickú škodu. K tomu zastal názor,\n\nže nárok na žalobkyňou „nárokované položky“, uvedené v podanom uplatnení nároku na náhradu škody\npodľa § 134aj a nasl. zákona o hasičskom zbore, nevznikol.\n11. S poukazom na žalobkyni súdom priznanú sumu 5 000,- Eur, žalovaným označenú za uspokojivé\nzadosťučinenie vo forme súdom zváženej a riadne odôvodnenej finančnej satisfakcie za stav, ktorý\nmusela žalobkyňa diskrimináciou strpieť, dospel žalovaný k záveru, že ďalší nárok na náhradu\nmajetkovej škody podľa jeho názoru neexistuje.\n12. V nadväznosti na uvedené v napadnutom rozhodnutí argumentoval, že nebolo možné preukázať\nporušenie právnej povinnosti zo strany nadriadeného, ktoré by mohlo byť kvalifikované ako predpoklad\npre priznanie škody a najmä žalobkyňa nepreukázala existenciu skutočnej majetkovej škody (nie len\nhypotetickej) ako primárneho predpokladu pre uplatnenie nároku na náhradu škody zo strany žalobkyne,\nktorú by spôsobil nadriadený (zastupujúci služobný úrad).\n13. K nepriznaniu uplatnených úrokov z omeškania prvostupňovým rozhodnutím žalovaný uviedol,\nže úroky z omeškania majú akcesorickú povahu, teda povahu vedľajšieho záväzku a nemôžu platne\nvzniknúť bez existencie platného hlavného záväzku. Ide o vedľajší záväzok, ktorý by mohol vzniknúť iba\nv prípade priznania nároku na náhradu škody a tak uvedená námietka pri zmene výroku napadnutého\nrozhodnutia vyššie uvedeným spôsobom stráca opodstatnenie.\nII. Rozsah a dôvody žaloby\n14. Žalobou, včas podanou na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“), sa žalobkyňa domáhala\npreskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d)\na f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“),\nvrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania práva na úplnú náhradu trov konania.\n15. Nesprávne právne posúdenie žalobkyňa namietala z dôvodu zjavne nesprávnej, chybnej\ninterpretácie § 134aj ods. 2 zákona o hasičskom zbore žalovaným vo viacerých častiach napadnutého\nrozhodnutia.\n16. V tejto súvislosti poukázala na nesprávnu a zjavne účelovú interpretáciu zákona o hasičskom zbore,\nnesprávne vyhodnotenie dôkazov potvrdzujúcich nárok žalobkyne na náhradu škody, a to rozsudku\nOkresného súdu Bratislava II č. k. 19C/65/2010-577 zo dňa 09.06.2016 a rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 9Co/121/2017-661 zo dňa 25.10.2018 (ďalej aj „rozsudky v antidiskriminačnej veci\nžalobkyne“, príp. „rozsudok OS BA II a rozsudok KS v BA“) a v neposlednom nerešpektovanie príslušnej\neurópskej legislatívy, na ktorú sa žalobkyňa pri uplatnení svojho nároku odvolala.\n17. Nesprávnu a zjavne účelovú interpretácia zákona o hasičskom zbore žalobkyňa s poukazom na\nznenie ustanovenia § 134aj ods. 2 zákona o hasičskom zbore videla v tom, že žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí argumentačne výklad uvedeného ustanovenia (§ 134aj ods. 2 zákona o hasičskom zbore)\noprel o podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej\nmoci, upravené v zákone č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o zodpovednosti za\nškodu“, príp. „zákon č. 514/2003 Z. z.“ ).\n18. Žalobkyňa s poukazom na znenie ustanovení § 3 ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona o zodpovednosti\nza škodu namietala, že žalovaný podmienku porušenia povinnosti pre účely vzniku zodpovednosti za\nškodu na strane služobného orgánu zjavne účelovo vykladá za použitia zákona o zodpovednosti za\nškodu. Predmetným výkladom žalovaný umelo, bez akéhokoľvek zákonného podkladu a nad rámec\nzákona o hasičskom zbore vytvoril dodatočné podmienky, ktoré by žalobkyňa musela splniť na to, aby\nsa úspešne mohla domáhať nároku na zaplatenie škody voči služobnému orgánu.\n19. V tejto súvislosti dôvodila, že výsledkom tohto účelového výkladu je, že žalovaný si de facto\nsvojvoľne určil, aké dodatočné podmienky musia byť splnené na to, aby žalobkyňa bola so svojim\nnárokom na náhradu škody úspešná. K poukazu žalovaného na skutočnosť, že rozhodnutie (oznámenie\n– poznámka súdu) o skončení služobného pomeru žalobkyne v skúšobnej dobe nebolo neskôr zrušené\nalebo zmenené pre jeho nezákonnosť, žalobkyňa uviedla, že žalovaný uvedenú podmienku svojvoľne\nstanovil bez ohľadu na to, že príslušné ustanovenie § 134aj ods. 2 zákona o hasičskom zbore pre vznik\nzodpovednosti služobného orgánu za škodu spôsobenú príslušníkom Hasičského a záchranného zboru\nvôbec nevyžaduje, aby nezákonné rozhodnutie služobného orgánu bolo neskôr zrušené alebo zmenené.\n20. Žalobkyňa mala za to, že vyššie uvedenú podmienku si žalovaný vyvodil z nesprávneho\nvýkladu pojmu „porušenie právnej povinnosti“, pri ktorom použil práve citované ustanovenia zákona o\nzodpovednosti za škodu. Urobil tak aj napriek tomu, že nároky na náhradu škody voči orgánom verejnej\nmoci uplatnené podľa zákona o zodpovednosti za škodu majú úplne odlišný charakter od nárokov\nna náhradu škody príslušníkov Hasičského a záchranného zboru (ďalej aj „HaZZ“) zo služobného\n\npomeru v zmysle zákona o hasičskom zbore. Z tohto dôvodu podľa názoru žalobkyne aplikácia zákona\no zodpovednosti za škodu nepripadá do úvahy. V tejto súvislosti považovala žalobkyňa za potrebné\npoukázať na skutočnosť, že služobný orgán pri prijímaní rozhodnutí adresovaných príslušníkom\nHasičského a záchranného zboru neprijíma rozhodnutia pri výkone verejnej moci, dôsledkom čoho\nna vzťah medzi služobným orgánom a príslušníkmi Hasičského a záchranného zboru zákon o\nzodpovednosti za škodu nie je možné aplikovať. Svoju argumentáciu žalobkyňa podporila poukazom na\nprávne závery vyplývajúce z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 248/2016\nzo dňa 20.04.2016 a z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/182/2011 zo dňa 28.03.2012.\nZ vyššie citovaných súdnych rozhodnutí podľa žalobkyne jednoznačne vyplýva, že žalovaný mal pri\nposudzovaní žalobkyňou uplatneného nároku zisťovať, či došlo k naplneniu osobitných podmienok pre\nvznik nároku žalobkyne na náhradu škody v zmysle zákona o hasičskom zbore. Namiesto toho svojvoľne\na v rozpore so zákonom aplikoval na nárok žalobkyne ustanovenia zákona o zodpovednosti za škodu,\nktorý nemá s jej nárokom na náhradu škody absolútne nič spoločné.\n21. S poukazom na osobitné podmienky, ktorých naplnenie má za následok vznik zodpovednosti\nslužobného úradu za škodu voči príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru v zmysle § 134aj\nods. 2 zákona o hasičskom zbore, žalobkyňa dala do pozornosti, že služobný pomer bol skončený\nna základe rozhodnutia nadriadeného žalobkyne, ktorý v čase skončenia jej služobného pomeru\nbol prezidentom Hasičského a záchranného zboru, pričom skončenie služobného pomeru inicioval\njej priamy nadriadený. Žalobkyňa mala za to, že rozhodnutie o skončení služobného pomeru je v\nrozpore so zákonom a došlo ním k porušeniu viacerých ústavných práv žalobkyne. Dôvodom pre\nskončenie služobného pomeru žalobkyne bolo jej tehotenstvo, o ktorom krátko pred rozviazaním jej\nslužobného pomeru informovala prezídium Hasičského a záchranného zboru. S poukazom na rozsudky\nv antidiskriminačnej veci žalobkyne zopakovala, že vyššie uvedeným postupom prezídium HaZZ a\npriami nadriadení žalobkyne diskriminovali žalobkyňu na základe jej pohlavia, t. j. v zjavnom rozpore so\nzásadou rovnakého zaobchádzania v zmysle § 2a ods. 11 písm. a) zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom\nzaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „antidiskriminačný zákon“).\nĎalej podľa žalobkyne z rozsudkov v antidiskriminačnej veci žalobkyne vyplýva, že nadriadení žalobkyne\nporušili jej ústavné práva vyplývajúce z článku 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (právo na ochranu\nsúkromia), článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (právo na ochranu ľudskej dôstojnosti) a\nčlánku 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do\nsúkromného a rodinného života) a v neposlednom rade konali v rozpore zo zákazom prepustenia počas\ntehotenstva v zmysle čl. 10 smernice 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu\nzlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po\npôrode alebo dojčiacich pracovníčok (ďalej len „Smernica o ochrane tehotných pracovníčok“). Skončenie\nslužobného pomeru je výsledkom rozhodovania o personálnom zložení Hasičského a záchranného\nzboru, ktoré sú nepochybne vecou plnenia služobných úloh prezidenta Hasičského a záchranného\nzboru, nadriadeného žalobkyne.\n22. Žalobkyňa vyjadrila názor, že protiprávne konanie prezídia HaZZ naplnilo všetky osobitné podmienky,\nktoré zákon o hasičskom zbore kladie na vznik zodpovednosti prezídia HaZZ za škodu, ktorá žalobkyni\nvznikla v súvislosti s protiprávnym skončením jej služobného pomeru.\n23. V súvislosti namietaným nesprávnym vyhodnotením dôkazov potvrdzujúcich nárok žalobkyne na\nnáhradu škody žalobkyňa k záveru žalovaného, že žalobkyňou predložené rozhodnutie krajského súdu\nako aj okresného súdu nemá vplyv na konanie o náhrade škody, nametala, že žalovaný uvedený\nzáver prijal aj napriek tomu, že rozsudky v antidiskriminačnej veci žalobkyne jednoznačne preukazujú\nskutočnosť, že rozhodnutie o skončení služobného pomeru bolo vydané v rozpore so zásadou\nrovnakého zaobchádzania, ergo v rozpore so zákonom. Podľa názoru žalobkyne existencia vyššie\nuvedených súdnych rozhodnutí nevyvrátiteľne preukazuje, že zo strany prvostupňového orgánu, ako\nslužobného orgánu, došlo prepustením žalobkyne z dôvodu jej tehotenstva k protiprávnemu konaniu.\n24. S poukazom na skutočnosť, že konanie o náhradu škody iniciované žalobkyňou bolo od roku 2011\ndo roku 2019 (t. j. 8 rokov) prerušené práve z dôvodu, že v predmetnej veci prebiehalo konanie vo\nveci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, ktoré malo zásadný význam pre posúdenie nároku\nžalobkyne na náhradu škody, ako aj s poukazom na vyššie uvedené, označila záver žalovaného za\nabsolútne nesprávny. Ignorovanie skutočností, ktoré z rozsiahleho dokazovania zistili všeobecné súdy v\nkonaní vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, bolo zo strany žalovaného zjavne arbitrárne\na nezákonné.\n25. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa poukázala na fakt, že všeobecné súdy v konaní vo veci\nporušenia zásady rovnakého zaobchádzania jednoznačne konštatovali, že prezídium HaZZ postupovalo\n\nv rozpore s príslušnými predpismi (t. j. nezákonne), keď rozviazali služobný pomer žalobkyne z dôvodu\njej tehotenstva.\n26. Na základe vyššie uvedených dôvodov žalobkyňa sumarizovala, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného vychádzalo nielen z nesprávneho právneho posúdenia veci, ale zároveň je zrejmé, že\nskutkový stav, ktorý žalovaný zistil a z ktorého vychádzal, nemá oporu v rozsudku OS BA II a rozsudku\nKS v BA (ktoré mal žalovaný v administratívnom spise).\n27. V súvislosti so záverom žalovaného o nezáväznosti smernice EÚ (92/85/EHS o opatreniach a\npodpore tehotných matiek a smernica č. 2006/54/ES o rovnosti príležitostí a rovnakom zaobchádzaní\npre služobný úrad pri skončení služobného pomeru žalobkyne v skúšobnej dobe, žalobkyňa napádala\nnerešpektovanie európskej legislatívy, na ktorú sa žalobkyňa pri uplatnení svojho nároku odvolala.\n28. Tento záver žalovaného žalobkyňa označila za nesprávny a v rozpore so závermi všeobecných súdov\nv konaní vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a príslušnou judikatúrou Súdneho dvora\nEurópskej únie. V nadväznosti na uvedené dala do pozornosti, že lehota na transpozíciu (implementáciu)\nSmernice 92/85/EHS o opatreniach na podporu tehotných a matiek pre Slovenskú republiku uplynula\ndňa 1. mája 2006 a v prípade Smernice 2006/54/ES o rovnosti príležitostí a rovnakom zaobchádzaní\ndňa 15. augusta 2008. Na to žalobkyňa argumentovala, že prvostupňový orgán (služobný úrad –\npoznámka súdu) je na základe zákona poverený poskytovaním verejnej služby pod kontrolou štátu a za\ntýmto účelom disponuje osobitnými právomocami nad rámec tých, ktoré vyplývajú z bežných pravidiel\nuplatňovaných medzi jednotlivcami, a preto je potrebné ho považovať, na účely určenia, či vyššie\ncitované ustanovenia smerníc EÚ majú priamy účinok, za orgán štátu. V tejto súvislosti žalobkyňa dala\ndo pozornosti, že s vyššie uvedenými závermi sa stotožnili aj Okresný súd Bratislava II a Krajský súd\nv Bratislave, ktoré v konaní vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania vykladali ustanovenia\nantidiskriminačného zákona konformne s článkom 10 Smernice 92/85/EHS o opatreniach na podporu\ntehotných a matiek. S poukazom na uvedené žalobkyňa zastala názor, že záver žalovaného, v zmysle\nktorého na aplikáciu Smernice 92/85/EHS o opatreniach na podporu tehotných a matiek a Smernice\n2006/54/ES o rovnosti príležitostí a rovnakom zaobchádzaní sa vyžaduje ich implementácia do právneho\nporiadku Slovenskej republiky, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uvedené podľa\nnázoru žalobkyne predstavuje samostatný dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného.\n29. Ohľadom záveru žalovaného o hypotetickej výške žalobkyňou uplatneného nároku na náhradu škody\nžalobkyňa namietala, že takýto záver je jednoznačne neodôvodnený a nepreskúmateľný, neposkytujúci\nzákladné odpovede na to, akými úvahami sa žalovaný riadil, pri prijímaní napadnutého rozhodnutia\na najmä, aké dôkazy v tejto súvislosti vykonal.\n30. K porušeniu právnej povinnosti služobným úradom žalobkyňa uviedla, že skutočnosti, ktoré oznámila\na dôkazy, ktoré predložila a súčasne fakt, že skončenie služobného pomeru nie je písomne odôvodnené\n(žalobkyňa bola prepustená „bez udania dôvodov“) nad všetky pochybnosti preukazuje, že prezídium\nHaZZ svojim postupom porušilo svoju právnu povinnosť – zákaz prepustiť tehotnú príslušníčku potom,\nčo oznámila svoje tehotenstvo. V tejto súvislosti dodala, že všeobecné súdy v konaní vo veci porušenia\nzásady rovnakého zaobchádzania jednoznačne a právoplatne konštatovali, že postupom prezídia HaZZ\ndošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, teda k porušeniu právnej povinnosti. V nadväznosti\nna uvedené sa žalobkyňa venovala právnym dôvodom vyčíslenia sumy uplatneného nároku na náhradu\nškody podľa § 134aj ods. 2 zákona o hasičskom zbore, ako aj vyčísleniu úrokov z omeškania z uplatnenej\nsumy tak, ako to uviedla aj vo svojom návrhu uplatňujúcom nárok na náhradu škody v znení jeho\ndoplnenia. Podľa žalobkyne za škodu možno považovať stratu majetkového prínosu, ktorý žalobkyňa\nmohla očakávať v prípade, že by nebola prepustená z HaZZ (služobný plat, materské, vyšší rodičovský\npríspevok).\n31. Ďalej žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu arbitrárnej zmeny\nprvostupňového rozhodnutia bez riadneho dokazovania a vec už nevrátil na ďalšie konanie správnemu\norgánu prvého stupňa. V tejto súvislosti argumentovala, že týmto postupom žalovaný zároveň fakticky\nznemožnil žalobkyni riadne sa oboznámiť s dôvodmi jeho rozhodnutia, pričom napriek novým záverom\na úplne odlišnému posúdeniu veci oproti prvostupňovému rozhodnutiu vo vzťahu k priznaniu nároku\nna náhradu škody ukončil konanie bez možnosti žalobkyne akokoľvek sa vyjadriť k dokazovaniu a\nzáverom prijatým žalovaným v konaní o náhradu škody. Uvedené predstavuje ďalší dôvod na zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia.\nIII. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu\n32. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe, zotrvajúc na správnosti a zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\n\n33. Zopakoval skutkové okolnosti predchádzajúce, podľa jeho názoru, zákonnému skončeniu\nslužobného pomeru žalobkyne v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu. Rovnako tak zopakoval priebeh\nadministratívneho konania vo veci návrhu žalobkyne na náhradu škody, predchádzajúce vydaniu\nnapadnutému rozhodnutiu, zopakujúc jeho dôvody.\n34. V nadväznosti na dôvody preskúmavaného rozhodnutia dodal konštatovanie, že žalobkyňou žiadaný\nprávny nárok nemá zákonnú oporu, zopakujúc, že súdnymi rozhodnutiami sp. zn.: 19C/65/2010-577 zo\ndňa 09.06.2016 a sp. zn.: 9Co/121/2017-661 zo dňa 25.10.2018 bolo rozhodnuté o porušení zásady\nrovnakého zaobchádzania (antidiskriminačného zákona). Zotrval na názore z napadnutého rozhodnutia,\nže konanie o antidiskriminačnej žalobe je samostatným konaním, pričom konanie o náhrade škody nie\nje výsledkom súdneho konania o porušení zásady rovnakého zaobchádzania ovplyvnené.\n35. V nadväznosti na uvedené záverom vyjadrenia žalovaný uviedol, že predmetom konania o porušení\nzásady rovnakého zaobchádzania ako aj konania o náhrade škody nie je vyslovenie konštatovania,\nže skončenie služobného pomeru žalobkyne je porušením právnej povinnosti, resp. je nezákonným\nrozhodnutím. Žalobkyňa zmeškala lehotu na podanie žaloby proti neplatnosti rozhodnutia správneho\norgánu vo veci skončenia služobného pomeru. Taktiež zopakoval, že spôsob, akým si žalobkyňa\nuplatňuje svoj nárok (ktorý vyčísluje vo forme hypotetickej škody, resp. neexistujúceho ušlého zisku, ako\nto uviedol odvolací orgán v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia), sa viaže k vyčísleniu hypotetickej\nškody a podľa záverov odvolacieho orgánu nárok na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa § 134aj\na nasl. zákona o hasičskom zbore nevznikol. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania zopakoval,\nže úroky z omeškania majú akcesorickú povahu, a preto absenciou právneho nároku na náhradu škody\npodľa § 134aj a nasl. zákona o hasičskom zbore absentuje aj existencia nároku na úroky z omeškania.\n36. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaného reagovala replikou, v ktorej zotrvala na rozsahu a dôvodoch\nsprávnej žaloby.\n37. Žalovaný k predmetnej veci ďalšie vyjadrenie v lehote stanovenej súdom už nepodal.\nIV. Relevantná právna úprava\n38. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n39. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.\n40. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n41. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n42. Podľa § 16 ods. 2 zákona o hasičskom zbore práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako\nvšetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a príslušníkom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so\nzásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou\nosobitným zákonom. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z\ndôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania,\nodborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.\n43. Podľa § 16 ods. 4 zákona o hasičskom zbore občan pri vstupe do štátnej služby alebo príslušník,\nktorí sa domnievajú, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady\nrovnakého zaobchádzania, môžu sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej\nosobitným zákonom.\n44. Podľa § 134aj ods. 2 zákona o hasičskom zbore služobný úrad zodpovedá príslušníkovi tiež za\nškodu, ktorú mu spôsobil nadriadený porušením právnej povinnosti v rámci plnenia služobných úloh.\n45. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) až d) zákona o zodpovednosti za škodu štát zodpovedá za podmienok\nustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej\nčasti toho zákona, pri výkone verejnej moci (a) nezákonným rozhodnutím; (b) nezákonným zatknutím,\n\nzadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody; (c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení\nalebo rozhodnutím o väzbe; alebo (d) nesprávnym úradným postupom.\n46. Podľa § 6 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, ak tento zákon neustanovuje inak, právo\nna náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné\nrozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným\norgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.\nV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci\n47. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť\nSprávny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých\nje od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných\ndôvodov podľa predchádzajúcej vety, v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho\nsúdu v Bratislave na rok 2023 a podľa § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v júni 2023 náhodným výberom\npridelená pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky na prejednanie a rozhodnutie do senátu 1S Správneho súdu\nv Bratislave (ďalej v texte rozsudku aj „správny súd“, príp. „súd“). Pred Správnym súdom v Bratislave je\nprejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/249/2020.\n48. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,\npreskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP)\nnapadnuté rozhodnutia stavebných orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu,\nvychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e\nSSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP), vec prejednal bez\nnariadenia pojednávania a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.\n49. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia žalovaného a z obsahu jeho vyjadrenia k správnej žalobe,\nžalovaný vo vzťahu k meritu žalobkyňou uplatneného nároku dospel k záveru, že v predmetnej veci\nnárok na náhradu škody podľa § 134aj ods. 2 zákona o hasičskom zbore nevznikol.\n50. Základný argument tohto vecného záveru podporil žalovaný poukazom na skutočnosť, že oznámenie\nslužobného úradu zo dňa 26.05.2009 o ukončení služobného pomeru so žalobkyňou v skúšobnej lehote\nbez uvedenia dôvodu podľa § 62 zákona o hasičskom zbore (z pohľadu potencionálneho predmetu\nsúdneho prieskumu zákonnosti v zmysle § 3 ods. 1 písm. c/ SSP ide o opatrenie – poznámka súdu)\nje platné, nebolo dosiaľ zrušené súdom (s poukazom žalovaného na zmeškanie lehoty žalobkyňou na\npodanie správnej žaloby proti oznámeniu o skončení služobného pomeru), a teda tento individuálny\nsprávny akt je potrebné považovať za zákonný. V podstate podľa názoru žalovaného skutočnosť, že\nopatrenie služobného úradu, na základe ktorého došlo k skončeniu služobného pomeru žalobkyne\nv skúšobnej lehote, nebolo zrušené pre jeho nezákonnosť, zakladá absenciu podmienky vzniku nároku\nna náhradu škody podľa § 134aj ods. 2 zákona o hasičskom zbore, ktorou je porušenie právnej povinnosti\nnadriadeným pri vydaní sporného individuálneho správneho aktu vo veci ukončenia služobného pomeru\nžalobkyne.\n51. Právnu skutočnosť, determinujúcu vznik sporného nároku žalobkyne na náhradu škody - „porušenie\nprávnej povinnosti“, vykladal žalovaný v intenciách právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu\nspôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, upravenej zákonom č. 514/2003 Z.\nz. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov. V zmysle uvedenej právnej úpravy o zodpovednosti za škodu pre účely\nkonania o náhrade škody zo strany služobného úradu pod porušenie právnej povinnosti subsumoval\nlen nezákonné rozhodnutie, nezákonné zatknutie, zadržanie alebo iné pozbavenie osobnej slobody,\nrozhodnutie o treste alebo ochrannom opatrení, rozhodnutie o väzbe alebo nesprávny úradný postup.\nVo vzťahu k podmienke nezákonného rozhodnutia doplnil podmienku, aby bolo rozhodnutie, ktorým bola\nspôsobená škoda, neskôr zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.\n52. Je zjavné, že hoci žalovaný priamo zákon č. 514/2003 Z. z. v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nnezmieňuje ani necituje, uvedený žalovaným použitý výpočet porušenia právnej povinnosti zodpovedá\nčleneniu rozsahu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci (okrem zodpovednosti\norgánov územnej samosprávy pri výkone samosprávy) pri výkone verejnej moci podľa § 3 ods. 1 zákona\nč. 514/2003 Z. z. Rovnako tak žalovaným uvádzaná podmienka zrušenia alebo zmeny rozhodnutia\n\npre nezákonnosť príslušným orgánom, ako definičných znakov porušenia právnej povinnosti vydaním\nnezákonného rozhodnutia, zodpovedá úprave podmienok uplatnenia nároku na náhradu škody voči\nštátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci pre účely zákona o zodpovednosti za škodu,\nkonkrétne za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č.\n514/2003 Z. z.\n53. S uvedeným výkladom podmienok vzniku nároku príslušníka Hasičského a záchranného zboru\n(ďalej aj „zbor“) na náhradu škody voči služobnému úradu v zmysle ustanovenia § 134aj ods. 2 zákona\no hasičskom zbore nemožno súhlasiť.\n54. Pre účely výkladu uvedeného zákonného ustanovenia, ani pre účely výkladu právnych skutočností\n(ako je napr. porušenie právnej povinnosti vydaním nezákonného rozhodnutia) a jednotlivých definičných\nznakov alebo podmienok vzniku nároku na náhradu škody, nie je možné použiť zákonnú úpravu\nvzniku nároku voči štátu na náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci, vyplývajúceho\nzo zákona č. 514/2003 Z. z., a to ani za použitia analógie alebo vzťahu subsidiarity pri aplikácii\nuvedených dvoch právnych predpisov. Ide o dva samostatné a od seba nezávislé právne režimy\nčo do určenia zodpovednostných vzťahov medzi subjektami oprávnenými na náhradu a škodovo\nzodpovednými subjektami, čo do určenia právneho základu a charakteru protiprávneho konania, čo do\nurčenia podmienok vzniku nároku na náhradu škody a procesu jeho uplatnenia u zodpovednej osoby\na v neposlednom rade, čo do druhu a spôsobu vedenia ústrednej evidencie žiadostí o náhradu škody\na uhradených náhrad škôd.\n55. Oprávneným na náhradu škody podľa § 134aj ods. 2 zákona o hasičskom zbore môže byť len\npríslušník zboru, ktorým je v zmysle citovaného zákona len fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere\npodľa zákona o hasičskom zbore, a to formou jednej z troch druhov štátnej služby (§ 12 ods. 1 a 2\nv spojení s § 14 písm. a/ až c/ zákona o hasičskom zbore). Zodpovedným subjektom za porušenie\nprávnej povinnosti a povinným subjektom na náhradu škody spôsobenej (vzniknutej) príslušníkovi zboru\nv príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti (porušením primárnej právnej povinnosti konaním\nalebo opomenutím) povinným subjektom je služobný úrad (§ 13 ods. 3 pís. a/ a b/ zákona o hasičskom\nzbore). Tento právny vzťah príslušníka zboru so štátom (§ 12 ods. 5 zákona o hasičskom zbore) je\ndeterminovaný úpravou vzájomných vnútorných vzťahov v zbore na báze služobnej nadriadenosti a\npodriadenosti, vzájomných práv a povinností v zmysle zákona o hasičskom zbore, ktorého predmetom\nje úprava zriadenia, postavenia, úloh, organizácie a riadenia Hasičského a záchranného zboru, ako\naj štátna služba a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a so skončením štátnej služby\npríslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby (§ 1 ods. 1 a 2\ncitovaného zákona).\n56. Pri všeobecnej zodpovednosti služobného úradu podľa § 134aj zákona o hasičskom zbore ide\no objektívnu zodpovednosť služobného úradu, pričom v zmysle ustanovenia § 136 ods. 1 vety prvej\ncitovaného zákona pri zodpovednosti služobného úradu za škodu rozhoduje o náhrade škody vedúci\nslužobného úradu. V konaní vo veciach služobného pomeru sa postupuje podľa zákona o hasičskom\nzbore (§ 137 ods. 2 citovaného zákona), ktorý ako hybridný všeobecne záväzný právny predpis\nobsahuje vlastné procesné ustanovenia o konaní vo veciach služobného pomeru, konkrétne podľa\nustanovení § 137 a nasl. (deviatej hlavy druhej časti citovaného zákona). V konaní v prvom stupni koná\na rozhoduje služobný orgán, ktorým je vedúci služobného úradu a účastníkom konania je príslušník,\nbývalý príslušník alebo pozostalý po príslušníkovi, ak sa má konať o jeho práve, právom chránenom\nzáujme alebo o jeho povinnosti (§ 138 a § 139 zákona o hasičskom zbore; ďalej v texte len „príslušník“).\n57. Teda v prípade rozhodovania o uplatnenom nároku príslušníka alebo bývalého príslušníka zboru\nna náhradu škody spôsobenej služobným úradom podľa § 134aj ods. 2 zákona o hasičskom\nzbore sa výhradne postupuje podľa zákona o hasičskom zbore, bez subsidiárneho použitia zákona\no zodpovednosti za škodu, pričom výsledkom konania je rozhodnutie, svojím charakterom individuálny\nsprávny akt, upravujúci práva a povinnosti výhradne medzi príslušníkom a služobným úradom, pričom\npo vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov je právoplatné rozhodnutie v tejto veci preskúmateľné\nsprávnym súdom (§ 158 zákona o hasičskom zbore).\n58. Táto osobitná zákonná úprava spôsobu plnenia úloh, interného riadenia, konania vo veciach\nslužobných pomerov, práv a povinností príslušníkov zboru vylučuje, aby právne vzťahy založené\nči už právnymi skutočnosťami alebo všeobecnými alebo individuálnymi internými riadiacimi aktami\npríslušných služobných úradov alebo nadriadených (§ 13 ods. 2 zákona o hasičskom zbore) podľa\nzákona o hasičskom zbore boli, s prihliadnutím na ich charakter, vykladané, príp. posudzované ako\nvýkon verejnej moci orgánom verejnej správy (slovami zákona o náhrade škody orgánom verejnej\nmoci) voči tretím fyzickým osobám alebo právnickým osobám, stojacim mimo systému Hasičského\na záchranného zboru. Inak povedané, rozhodnutia služobného úradu o právach, právom chránených\n\nzáujmoch a povinnostiach príslušníkov zboru podľa zákona o hasičskom zbore (napr. vo veci skončenia\nslužobného pomeru alebo vo veciach nárokov uplatnených príslušníkom podľa zákona o hasičskom\nzbore) nie je typickým autoritatívnym rozhodnutím orgánu verejnej správy voči podriadenému subjektu\nvo vertikálnom smere ich vzájomného vzťahu. Medzi služobným úradom a príslušníkom zboru je interný\nvzťah založený na služobnom pomere k štátu (obdobne ako je napr. zmluvne v občianskoprávnych\nvzťahoch založený pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ale ktorých\nvzájomné spory spadajú do právomoci všeobecných súdov v civilnom sporovom konaní), pričom tento\nvzájomný vzťah, medzi služobným úradom a príslušníkom, sa spravuje osobitnou právnou úpravou,\nktorou je v tomto prípade zákon o hasičskom zbore, upravujúci okrem iného aj právne nároky na náhradu\nškody v dôsledku vzniku škody spôsobenej porušením právnej povinnosti nadriadeným v rámci plnenia\nslužobných úloh, vrátane možnosti prípadnej súdnej ochrany v rámci správneho súdnictva.\n59. Z vyššie uvedených dôvodov nemožno prisvedčiť právnej argumentácii žalovaného, na ktorej založil\nzáver popierajúci vznik nároku žalobkyne na náhradu škody podľa § 134aj ods. 2 zákona o hasičskom\nzbore.\n60. Hoci správnemu súdu v obdobnej meritórnej veci (nároku príslušníka zboru podľa § 134aj\nzákona o hasičskom zbore) nie je známe iné rozhodnutie správneho súdu, prípadne súdu vyššej\ninštancie v správnom súdnictve, považuje za vhodné v kontexte prejednávanej veci dať do pozornosti\nprávny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp.\nzn. 3 Cdo 78/2018, 3 Cdo 79/2018, 71/2019 z 28. marca 2019 71/2019 (publikovaný pod R 71/2019),\nv zmysle ktorého:\n„23. Policajný zbor je typickým orgánom verejnej moci.\n23.1. Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku,\nbezpečnosti, boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy,\nktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky [§ 1 ods. 1 zákona\nč. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore (ďalej len „zákon č. 171/1993 Z.z.“)].\n23.2. Keď Policajný zbor vykonáva pôsobnosť, ktorú mu zveril zákon, napríklad pri ochrane života,\nzdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb, ochrane majetku, odhaľovaní trestných činov, zisťovaní\npáchateľov, odhaľovaní daňových únikov, nezákonných finančných operácií (porovnaj § 2 ods. 1 zákona\nč. 171/1993 Z.z.), vykonáva verejnú moc v postavení orgánu verejnej moci.\n23.3. Pokiaľ ale v rámci štruktúr Policajného zboru niektorý nadriadený posudzuje žiadosť policajta o\npriznanie náhrad pri preložení na inú funkciu (§ 113 zákona č. 73/1998 Z.z.), nejde o výkon verejnej moci\nv zmysle ustanovení zákona č. 514/2013 Z.z. Skutočnosť, že v ich vzájomnom vzťahu je zastúpený prvok\nnadriadenosti a podriadenosti [ktorý by sa na prvý pohľad mohol (mylne) javiť ako tzv. vrchnostenský]\nna tom nič nemení. Nadriadený policajta v takomto prípade nevystupuje ako orgán verejnej moci (neplní\nniektorú z úloh Policajného zboru uvedených v ustanovení 2 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z.), ale\nuplatňuje voči nemu pôsobnosť služobne nadriadeného, ktorá mu vyplýva zo zákona č. 73/1998 Z.z.\n61. 23.4. Ak by aj (prípadne) bol postup nadriadeného policajta pri aplikácii § 113 zákona č. 73/1998 Z.z.\nnesprávny, prípadne pokiaľ ním policajtovi vznikla škoda, nešlo by o nesprávny úradný postup orgánu\nverejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Nešlo by ani o škodu v zmysle tohto zákona, ale o\nosobitný druh zodpovednosti služobného úradu za škodu podľa § 173 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.,\nv zmysle ktorého totiž služobný úrad (a nie štát podľa zákona č. 514/2003 Z.z.) zodpovedá za škodu,\nktorú mu spôsobil nadriadený porušením právnej povinnosti v rámci plnenia služobných úloh.“\n62. Z citovaného rozsudku najvyššieho súdu bola aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2019 publikovaná právna veta:\n„Konanie policajtovho nadriadeného, v rámci ktorého posudzuje žiadosť policajta o náhradu výdavkov pri\npreložení na inú funkciu v zmysle § 113 zákona 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného\nzboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a\nŽelezničnej polície, nie je úradným postupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za\nškodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.“\n63. V súvislosti s možnou aplikáciou citovaného právneho názoru najvyššieho súdu v prejednávanej veci\nsprávny súd dodáva, že ustanovenie § 134aj zákona o hasičskom zbore bolo prijaté zákonom č. 82/2009\nZ. z., s účinnosťou od 1. apríla 2009. Z dôvodovej správy predkladateľa uvedeného zákona, ktorým\nbolo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, vyplýva zámer sledovaný zákonodarcom pri prijímaní tejto\nnovely zákona v časti zavedenia všeobecnej zodpovednosti služobného úradu v znení § 134aj, a to\nv tom zmysle, že táto zmena zákona bola navrhnutá ako „...obdobná právna úprava náhrady škody, ako\n\nje to v prípade zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, pretože dochádza k podobným\nprípadom spôsobenia škôd.“ (z dôvodovej správy k bodom 80 až 82).\n64. V prípade zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov je všeobecná zodpovednosť\nslužobného úradu upravená v § 173 ods. 2 citovaného zákona, v zmysle ktorého „Služobný úrad\nzodpovedá policajtovi tiež za škodu, ktorú mu spôsobil nadriadený porušením právnej povinnosti v rámci\nplnenia služobných úloh.“\n65. Teda ide o rovnakú úpravu všeobecnej zodpovednosti služobného úradu ako v ustanovení § 134aj\nods. 2 zákona o hasičskom zbore, v zmysle ktorého „Služobný úrad zodpovedá príslušníkovi tiež za\nškodu, ktorú mu spôsobil nadriadený porušením právnej povinnosti v rámci plnenia služobných úloh.“\n66. Preto správny súd, rovnako ako najvyšší súd vo vyššie citovanom rozsudku, dospel k rovnakému\nzáveru v prejednávanej veci, že nadriadený príslušníka zboru v prípade rozhodovania o skončení\nslužobného pomeru príslušníka v skúšobnej lehote alebo vo veci ním uplatneného nároku podľa §\n134aj ods. 2 zákona o hasičskom zbore nevystupuje ako orgán verejnej moci, ale uplatňuje voči nemu\npôsobnosť služobne nadriadeného, ktorá mu vyplýva z citovaného zákona. Vo vzťahu k predmetu\ntakéhoto konania ide o škodu v zmysle zákona o hasičskom zbore, teda o osobitný druh zodpovednosti\nslužobného úradu za škodu podľa § 134aj ods. 2 citovaného zákona, pričom služobný úrad, a nie\nštát podľa zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil nadriadený príslušníkovi\nzboru porušením právnej povinnosti v rámci plnenia služobných úloh. Rozhodovanie služobného úradu\no uvedenom predmete konania postupom podľa § 137 a nasl. zákona o hasičskom zbore nie je úradným\npostupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\n67. V nadväznosti na vyššie uvedené dôvody možno prijať záver o nesprávnom právnom posúdení\nveci žalovaným, ak vo vzťahu k oznámeniu služobného úradu zo dňa 26.05.2009 o ukončení\nslužobného pomeru so žalobkyňou v skúšobnej lehote bez uvedenia dôvodu splnenie podmienok vzniku\nnároku žalobkyne na náhradu škody podľa § 134aj ods. 2 zákona o hasičskom zbore vyhodnocoval\nv intenciách zákona č. 514/2003 Z. z. pre účely výkladu právnej skutočnosti porušenia právnej povinnosti\nnadriadeným, ako jednej z podmienok vzniku uplatneného nároku.\n68. Medzi účastníkmi súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia nebola v čase\nrozhodovania o nároku žalobkyne sporná právna skutočnosť vyplývajúca z právoplatných rozhodnutí\nsúdov (rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 19C/65/2010-577 zo dňa 09.06.2016 v spojení\ns právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/121/2017-661 zo dňa 25.10.2018),\nv právnej veci o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania a náhrady nemajetkovej ujmy, v zmysle\nktorých súd určil, že žalované Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Hasičského\na záchranného zboru porušilo zásadu rovnakého zaobchádzania voči žalobkyni z dôvodu jej pohlavia,\nurčil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 5 000,- Eur do\n3 dní od právoplatnosti rozsudku, vrátane náhrady trov konania.\n69. Je nepochybné, že vyššie uvedené právoplatné rozhodnutia súdov záväzne (inter partes –\nako pre žalobkyňu, tak aj pre žalovaného a rovnako tak aj voči ostatným tretím osobám – erga\nomnes) vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania (okrem zvyšných výrokov) určili porušenie\nzásady rovnakého zaobchádzania žalovaným voči žalobkyni z dôvodu jej pohlavia, pričom podstatnými\nokolnosťami prípadu, z ktorých súdy oboch inštancií vychádzali, boli okolnosti prepustenia žalobkyne\nzo služobného pomeru v skúšobnej lehote jednostranným individuálnym správnym aktom, oznámením\nnadriadeného.\n70. Zákon o hasičskom zbore za účelom zabezpečenia uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania\nv ustanovení § 16 ods. 2 zákona o hasičskom zbore v znení účinnom v čase skončenia služobného\npomeru žalobkyne v skúšobnej lehote (v znení účinnom do 31.12.2014) jednak\n· zaručil práva ustanovené týmto zákonom rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby\na príslušníkom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v\npracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom, a jednak\n· v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania explicitne zakotvil zákaz diskriminácie aj z dôvodu\nmanželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej\nčinnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.\n71. Inými slovami, § 16 ods. 2 zákona o hasičskom zbore explicitne stanovilo právnu povinnosť\ndodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k príslušníkom pri vykonávaní štátnej služby\na zároveň výslovne stanovil zákaz diskriminácie z dôvodov uvedených v citovanom ustanovení.\n72. Podľa § 16 ods. 4 zákona o hasičskom zbore sa môže príslušník zboru obrátiť na súd a domáhať\nsa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom, ak sa domnieva, že jeho práva alebo právom\nchránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, čo žalobkyňa aj urobila\n\na výsledkom sú vyššie uvedené rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II a Krajského súdu v Bratislave,\nktorými bolo príslušnými súdmi záväzne určené porušenie zásady rovnakého zaobchádzania služobným\núradom voči žalobkyni. Týmto výrokom bol žalovaný v preskúmavanom administratívnom konaní, ako\nje aj správny súd v tomto konaní, viazaný.\n73. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že porušenie právnej povinnosti znamená rozpor medzi tým,\nako fyzická osoba alebo právnická osoba skutočne konala alebo opomenula konať, a tým, ako konať\nmala, aby splnila primárnu právnu povinnosť, príp. aby nekonala v rozpore s primárnou právnou\npovinnosťou.\n74. V prejednávanom prípade z podstaty veci vyplýva, že primárnu právnu povinnosť tvorí dodržiavanie\nzásady rovnakého zaobchádzania a zákaz diskriminácie príslušníka pri výkone štátnej služby, ktorú\nupravuje priamo zákon o hasičskom zbore (§ 16 ods. 2, 4) a ktorý sa na vzájomné interné vzťahy medzi\nslužobným úradom, príp. nadriadeným a príslušníkom zboru aplikuje, či už vo vzťahoch súvisiacich\nso vznikom, zmenou alebo zánikom služobného pomeru akéhokoľvek druhu alebo vo vzťahoch\nvyplývajúcich z riadiacej činnosti v rámci ich vzájomnej nadriadenosti a podriadenosti.\n75. Preto bolo povinnosťou žalovaného v rámci odvolacieho konania preskúmať prvostupňové\nrozhodnutie a podmienky vzniku nároku žalobkyne na náhradu škody, príp. preskúmať výšku náhrady\nškody, spolu s uplatneným úrokom z omeškania, a to v kontexte súdmi právoplatne určeného porušenia\nzásady rovnakého zaobchádzania služobným úradom (resp. nadriadeným) voči žalobkyni ako aj\nv kontexte právnej povinnosti dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie,\nktoré vyplývajú služobnému úradu (nadriadenému) z ustanovenia § 16 ods. 2 zákona o hasičskom zbore.\n76. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného preskúmať odvolaním napadnuté prvostupňové\nrozhodnutie v naznačenom smere, zamerajúc sa aj na preverenie preskúmateľnosti jeho dôvodov vo\nvzťahu k určenej výške náhrady škody v prípade, ak žalovaný v rámci odvolacieho konania dospeje\nk záveru o vzniku všeobecnej zodpovednosti služobného úradu podľa § 134aj ods. 2 zákona o hasičskom\nzbore za škodu spôsobenú žalobkyni.\n77. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní podstatných žalobných bodov, správny súd\ndospel k záveru o dôvodnosti žaloby a zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1\npísm. c) SSP.\n78. Vzhľadom na dôvody zrušenia preskúmavaného rozhodnutia a potrebu ďalšieho konania vo veci\npred správnym orgánom druhého stupňa v naznačenom smere, súd zvyšné žalobné námietky, ako\nbezpredmetné, predčasne neposudzoval.\n79. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak,\nže úspešnej žalobkyni priznal ich úplnú náhradu.\n80. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od\njeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť\n(§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2\nSSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\n\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:bfb406ee-938c-4cfb-8719-8f530a3cc72f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.248.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 248/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 248/2016 z 20. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-20", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.248.2016.1"}, {"guid": "776ed5c0-56d5-4c01-a6c3-e6233a211fad:8c5e9105-06a1-4eea-aa86-5849a66a447d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1107222333.2", "spisova_znacka": "3Cdo/78/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/78/2018 z 27. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1107222333.2"}, {"guid": "a28a4164-ab7e-45ae-bf27-8864fcbda1af:e0c078be-f927-448a-9953-fbb7a01b9e58", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7816200248.1", "spisova_znacka": "9Co/121/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/121/2017 z 18. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-12-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7816200248.1"}, {"guid": "7cf7d20c-e40d-4378-a806-0ec04244593f:34508b73-64bf-4311-98e4-31398199500f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2011:7107231132.1", "spisova_znacka": "2Co/182/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/182/2011 z 30. 10. 2011", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2011-10-30", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7107231132.1"}], "citovane_v": []}