{"guid": "beb22d87-7764-4084-a07e-80115368c861:95718e0c-bf41-407c-b22a-5efd9acab8a0", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201401.1", "spisova_znacka": "BA-1S/220/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/220/2020 z 31. 7. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 31. júla 2024, sp. zn. BA-1S/220/2020, ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201401.1", "identifikacne_cislo": "1020201401", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2024-07-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/215", "nazov": "zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/215", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/215-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/451", "nazov": "predpis č. 451/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/451", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/451-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/95718e0c-bf41-407c-b22a-5efd9acab8a0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201401.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201401.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201401.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/220/2020\n1020201401\n31. 07. 2024\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2024:1020201401.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov\nsenátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., E., nar.\nXX.XX.XXXX, E. XX, XXX XX F., právne zastúpený: advokátska kancelária agner & partners, s.r.o., so\nsídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO 36 722 758, proti žalovanému: Ústav pamäti národa, so\nsídlom Miletičova 19, P.O. Box 29, 820 18 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Ing. Branislav Pecho,\nPhD., advokát so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. sp. DR/2020/01279 zo dňa 31.07.2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd z r u š u j e rozhodnutia žalovaného č. DR/2020/01279 zo dňa 31.07.2020 a č.\nDR/2020/01279 zo dňa 29.06.2020 a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nII. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobca žiadosťou zo dňa 18.06.2020 požiadal žalovaného o sprístupnenie informácií – A):\nkompletného zväzku I. S FMV č. XX XXX ako aj dokumentu, ktorý vznikol až po roku 1989\nčinnosťou demokratických spravodajských služieb (ďalej aj „Dokument“); v prípade ak Dokument\nobsahuje utajované skutočnosti, žiadal žalobca sprístupniť Dokument v rozsahu v akom je to\nmožné, s prihliadnutím na ochranu takýchto utajovaných skutočností a zároveň žiadal o poskytnutie\nspresňujúcich informácií o povahe Dokumentu, konkrétne:\na) čo najpodrobnejšie odôvodnenie, z akého dôvodu tvoria informácie obsiahnuté v Dokumente\nutajované skutočnosti, t. j. naplnenie materiálnych znakov skutkovej podstaty utajovanej skutočnosti\npodľa § 2 písm. a) zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane utajovaných skutočností“),\nb) kto je pôvodcom Dokumentu, názov Dokumentu, dátum jeho vyhotovenia a jeho rozsah,\nc) kedy presne a akým orgánom bol Dokument odovzdaný žalovanému,\nd) kedy presne a z akého dôvodu a koho pokynu sa stal Dokument súčasťou zväzku I. S FMV č. 49 423,\ne) či Dokument predstavuje archívny dokument alebo registratúrny záznam, ak sa jedná o archívny\ndokument, uviesť, v ktorom archívnom fonde archívu žalovaného sa Dokument nachádza,\nf) ktorým stupňom utajenia je Dokument administratívne označený,\ng) v ktorej oblasti utajovaných skutočností, definovaných v nariadení vlády SR č. 216/2004 Z. z. zo dňa\n15.04.2004, vznikli utajované skutočnosti obsiahnuté v Dokumente,\nh) kto je v súčasnosti osobou oprávnenou v zmysle § 7 zákon o ochrane utajovaných skutočností\nrozhodnúť o zmene alebo zrušení stupňa utajenia informácií obsiahnutých v Dokumente,\n\ni) kto bol v prípade dokumentov vyhotovených Úradom na ochranu Ústavy a demokracie (tvoriacich\nprílohu žiadosti o informácie), týkajúcich sa osôb F. D. a G. H., ktoré boli odtajnené, pôvodnom utajovanej\nskutočnosti a jeho právnym nástupcom v zmysle § 7 zákona o ochrane utajovaných skutočností,\nj) kto, kedy a na základe akého právneho titulu a z akého dôvodu rozhodol o odtajnení vyššie uvedených\ndokumentov. Žalobca taktiež žiadal o: B) sprístupnenie všetkých ďalších dokumentov (archívnych\ndokumentov alebo registratúrnych záznamov), ktoré žalovaný eviduje ako viažuce sa k jeho osobe.\n2. Žalovaný rozhodnutím č. sp. DR/2020/01279 zo dňa 29.06.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“)\nrozhodol o žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.\no slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode\ninformácií) v znení účinnom do 31.10.2020 (ďalej len „zákon o slobode informácií“) tak, že jej čiastočne\nnevyhovel s odvolaním na zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných\nzložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon\no pamäti národa) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pamäti národa“) ako lex specialis,\nktorý upravuje sprístupňovanie dokumentov zverených žalovanému a keďže mu to žiadne zákonné\nustanovenie neumožňuje, žalobcovi nesprístupnil celý Dokument, ale len informácie o jeho pôvodcovi\na dátume vzniku. Spolu z prvostupňovým rozhodnutím žalovaný doručil žalobcovi list č. DR/2020/01279\nzo dňa 29.06.2020 (ďalej aj „sprievodný list“), v ktorom uviedol, že zväzok I. správy ZNB reg. č. 49 423 IS\nESTR (ďalej len „Zväzok“) bol žalobcovi sprístupnený v zmysle zákona o pamäti s výnimkou Dokumentu.\nZväzok bol do archívu žalovaného delimitovaný zo I. J. I. dňa 16.08.2003 v rámci delimitácie fondu\nHlavnej správy rozviedky.\n3. K povahe Dokumentu žalovaný uviedol, že ide o registratúrny záznam spravodajského charakteru,\nktorý bol žalovanému, ktorý nie je jeho pôvodcom, odovzdaný do správy, a nie je v možnostiach\nžalovaného posudzovať stupeň utajenia, oblasť utajovaných skutočností a osobu oprávnenú rozhodnúť\no zmene alebo zrušení stupňa utajenia. Pôvodcom zväzku reg. č. XX XXX, krycie meno A., bola\nD. I. K. I. L. F.; stupeň utajenia zväzku bol zrušený dňa 12.08.2004 podľa § 7 zákona o ochrane\nutajovaných skutočností, pôvodcom tohto dokumentu je M. N. O. M. P. A. F.; archívny dokument Akcia\n„O.“ je organickou súčasťou fondu A40, inventárna jednotka XXX, krabica č. XX, r. 1990, vytvoreného\nz registratúry pôvodcu M. N. O. M. činiteľov; archívny fond bol odtajnený rozkazom ministra vnútra\nSlovenskej republiky č. 155/2003 dňa 21.01.2004. Zároveň bola žalovanému v súlade s § 27 zákona\no pamäti národa odovzdaná kópia osvedčenia k osobe žalobcu vydávaného občanom Slovenskej\nrepubliky počas účinnosti zákon č. 451/1991 Zb., ktorým sa ustanovujú niektoré ďalšie predpoklady\nna výkon niektorých funkcií v štátnych orgánoch a organizáciách Českej a Slovenskej Federatívnej\nRepubliky, Českej republiky a Slovenskej republiky, a to spolu s fotokópiou doručenky o prevzatí\nžalobcom do vlastných rúk.\n4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré predseda správnej rady žalovaného\nako orgán príslušný podľa § 58 ods. 2 zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodnutím č. DR/2020/01279 zo dňa\n31.07.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, keď\npoukázal, že Dokument vznikol po rozhodnom období, ktoré stanovuje zákon o pamäti národa na\nsprístupnenie zväzkov, avšak tento osobitný predpis nemožno obchádzať prostredníctvom zákona\no slobode informácií. Sám zákonodarca stanovil právomoc žalovaného sprístupňovať zväzky len\nv určenom rozsahu, teda v období rokov 1939 – 1989. Ak by tomu tak nebolo, ustanovenia zákona\no pamäti národa by boli nadbytočné, keďže zväzky a dokumenty ich tvoriace by bolo možné\nsprístupňovať prostredníctvom zákona o slobode informácií, ktorý bol prijatý pred účinnosťou zákona o\npamäti národa. Žalovaný sprístupňuje podľa zákona o pamäti národa tie informácie, ktoré boli vyňaté\nspod všeobecnej právnej normy, teda zväzkovú agendu, ktorej súčasťou je aj Dokument. Zákon o pamäti\nnároda je lex specialis k druhu informácií, ktorých spôsob sprístupňovania je určený osobitným právnym\npredpisom.\n5. Dôvodom pre nesprístupnenie Dokumentu bolo to, že zväzková agenda, ktorej súčasťou je\nDokument, sa sprístupňuje v zmysle zákona o pamäti národa, nie to, že by Dokument napĺňal\npojmové znaky utajovanej skutočnosti. Povinná osoba nebola povinná postúpiť žiadosť o sprístupnenie\ninformácií kompetentnej osobe, keďže originál Dokumentu sa nachádza u povinnej osoby. Dokument\nje neoddeliteľnou súčasťou zväzku, je registratúrnym záznamom spravodajského charakteru, nejde\no spravodajskú informáciu. Pokiaľ ide o neposkytnutie spresňujúcich informácií ohľadne Dokumentu,\npovinná osoba neodmietla informáciu poskytnúť, ani nedospela k záveru, že informáciu nesprístupní,\nale uviedla, že nevie posúdiť stupeň utajenia, oblasť utajovaných skutočností a osobu oprávnenú\n\nrozhodnúť o zmene alebo zrušení stupňa utajenia, z čoho vyplýva, že povinná osoba uvedenými\ninformáciami nedisponovala, teda nemala čo sprístupniť. V prípade neposkytnutia fotokópie lustračného\nosvedčenia postupovala povinná osoba v súlade so zákonom, keď poskytla informácie len o existencii\ntohto lustračného osvedčenia, ako aj doručenky vlastnoručne podpísanej žalobcom. V prípade záujmu\no fotokópiu lustračného osvedčenia je žalobca povinný obrátiť sa na archív žalovaného v súlade so\nzákonom č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o archívoch“), rešpektujúc Bádateľský poriadok archívu.\nII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n6. Žalobou zo dňa 06.10.2020 doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 07.10.2020 sa žalobca\ndomáhal, aby správny súd postupom podľa § 193 zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\nv znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) uložil žalovanému povinnosť sprístupniť mu Dokument\na náhrady trov konania; alternatívne sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj\nprvostupňového rozhodnutia v časti nesprístupnenia žalobcom požadovaného Dokumentu z dôvodu\nnesprávneho právneho posúdenia a vrátenia veci žalovanému.\n7. Žalobca poukázal, že v žiadosti o sprístupnenie informácií upovedomil žalovaného o tom, že\naj v prípade, ak Dokument obsahuje utajované skutočnosti, je ho žalovaný povinný sprístupniť v\nmaximálnom možnom rozsahu s prihliadnutím na ochranu utajovaných skutočností, ako aj o potrebe\npresvedčivého zdôvodnenia existencie utajovaných skutočností v Dokumente. Žalovaný čiastočne\nnesprístupnil informácie z dôvodu, že zväzková agenda, ktorej súčasťou je Dokument, sa sprístupňuje\nv zmysle zákona o pamäti národa, a nie z dôvodu napĺňania pojmových znakov utajovanej skutočnosti.\nNapriek tomu, že žalovaný ako dôvod nesprístupnenia požadovaných informácií uviedol možnosť\nžalovaného sprístupňovať dokumenty výlučne v režime zákona o pamäti národa, doposiaľ neposkytol\npožadované informácie týkajúce sa existencie utajovaných skutočností v Dokumente v zmysle odvolania\nvoči nesprístupneniu informácií, pričom na poskytnutie predmetných informácií mal žalobca nárok.\n8. Žalovaný odmietol sprístupniť Dokument z dôvodu, že zákon o pamäti národa je vo vzťahu k zákonu o\nslobode informácií špeciálnym zákonom čo do rozhodného obdobia zákon o pamäti národa (t. j. obdobie\nod 18. apríla 1939 do 31. decembra 1989) a na sprístupňovanie dokumentov v správe žalovaného je\npreto možné údajne aplikovať výlučne ustanovenia zákona o pamäti národa. Zákon o pamäti národa\nvšak neupravuje sprístupňovanie dokumentov vzniknutých mimo rozhodného obdobia, ktorým je aj\nDokument, ktorý vznikol dňa 30. októbra 1992 činnosťou spravodajskej služby M. Q. H. G. pre zahraničné\nstyky a informácie. Argumentácia žalovaného ohľadne špeciálneho vzťahu zákona o pamäti národa\nk zákonu o slobode informácií tak nie je správna a žalovaným tvrdený dôvod pre nesprístupnenie\nDokumentu objektívne neexistuje.\n9. Ďalej žalobca poukázal, že pôvodcom Dokumentu nie je žiadna z bezpečnostných zložiek\nšpecifikovaných v § 2 písm. g) zákona o pamäti národa a už len z uvedeného dôvodu nebolo možné na\nsprístupňovanie Dokumentu použiť režim zákona o pamäti národa. Napriek tomu, že sprístupňovanie\ndokumentov vzniknutých mimo rozhodného obdobia zákona o pamäti národa tento zákon neupravuje,\nna žiadnom mieste zákon o pamäti národa (ani žiadny iný právny predpis) sprístupňovanie takýchto\ndokumentov v správe žalovaného nevylučuje.\n10. Zákonné dôvody pre nesprístupnenie informácií na základe žiadosti podľa zákona o slobode\ninformácií sú ustanovené v § 8 a nasl. zákona o slobode informácií, pričom existenciu žiadneho z tam\nuvedených dôvodov žalovaný netvrdil. Ak žiaden z týchto dôvodov pre nesprístupnenie požadovaných\ninformácií nie je daný, bol žalovaný povinný žalobcovi požadované informácie sprístupniť. Záver\nžalovaného o neexistencii zákonného ustanovenia, ktoré by ho oprávňovalo Dokument sprístupniť, je\nnesprávny a spôsobujúci nezákonnosť prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia.\n11. Žalobca k využitiu postupu podľa § 193 SSP zdôraznil, že i keď je žalovaný povinný sprístupniť\nDokument aj bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácie\npožadujú, na strane žalobcu v skutočnosti existuje eminentný právny záujem na očistení svojho mena,\nkeďže je neprávom evidovaný ako spolupracovník Štátnej bezpečnosti, a to práve v registračných\nprotokoloch žalovaného, čím je žalobcova občianska česť závažným spôsobom poškodzovaná. Bez\npoznania informácií evidovaných žalovaným k osobe žalobcu (napr. aj tých obsiahnutých v Dokumente),\nktorých evidencia žalovaným sa navyše v zmysle odvolania voči nesprístupneniu informácií javí\nako neoprávnená, je žalobcovi protizákonným postupom žalovaného, spočívajúcom v nesprístupnení\nDokumentu, bránené do budúcnosti efektívne sa voči neoprávnenej evidencii v registroch žalovaného\n\nbrániť, keďže nepozná obsah Dokumentu, údajne tvoriaceho súčasť Zväzku vedeného na osobu\nžalobcu.\n12. Postup podľa § 193 SSP je dôvodný aj pre snahu o čo najrýchlejšie očistenie občianskej cti žalobcu\npoškodzovanej neoprávnenou evidenciou jeho osoby v registračných protokoloch ŠtB, spravovaných\nžalovaným. Rovnako ani vzhľadom na protichodné záujmy strán sporu v prípade potenciálneho súdneho\nsporu o neoprávnenosť evidencie žalobcu ako spolupracovníka ŠtB v registračných protokoloch\nžalovaného, nejaví sa primárne ako vhodné vrátiť vec žalovanému na opätovné rozhodnutie, keďže\nu tohto je z uvedených dôvodov pri opakovanom rozhodovaní o žiadosti o sprístupnenie informácií v\nprípade vrátenia veci, dôvodné predpokladať zaujatosť.\n13. V replike zo dňa 21.12.2020 žalobca zdôraznil, že pojem „zväzok“ je na účely zákona o pamäti\nnároda definovaný týmto zákonom; je irelevantné, v akej podobe ho žalovaný prevzal do správy.\nAk akýkoľvek spisový materiál v správe žalovaného obsahuje Dokument, ktorý nebol vytvorený a\nvedený bezpečnostnou zložkou bývalého režimu v období od 18. apríla 1939 do 31. decembra 1989,\nale bol vytvorený dňa 30. októbra 1992 spravodajskou službou M. Q. H. G. pre zahraničné styky a\ninformácie, takýto dokument nemôže predstavovať súčasť zväzku definovaného zákonom o pamäti\nnároda. Takýto spisový materiál nenapĺňa pojmové znaky zväzku na účely zákona o pamäti národa a na\njeho sprístupnenie nie je možné aplikovať ustanovenia zákona o pamäti národa. Ohľadne sprístupnenia\nDokumentu, tak zákon o pamäti národa nemôže byť lex specialis k zákonu o slobode informácií a rovnako\ntak nie je možné aplikovať rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Sži 1/2010, zo\ndňa 15. marca 2011. Žalovaný nepoprel, že je povinnou osobou na účely sprístupňovania informácií\nv režime zákona o slobode informácií, pričom zároveň netvrdil, že by existoval ktorýkoľvek z dôvodov\nnesprístupnenia požadovaných informácií v režime zákona o slobode informácií, taxatívne vymedzených\nv § 8 a nasl. zákona o slobode informácií, vrátane existencie utajovanej skutočnosti.\n14. Odhliadnuc od skutočnosti, že Dokument nevznikol činnosťou bezpečnostných zložiek definovaných\nzákonom o pamäti národa a navyše vznikol mimo rozhodného obdobia zákon o pamäti národa,\njeho nesprístupnenie nemôže byť odôvodnené tým, že ide o „dokument spravodajského charakteru“\nako uviedol žalovaný, keďže právne predpisy takýto pojem nepoznajú. Právne predpisy poznajú\npojem „utajovaná skutočnosť“, pričom v zmysle § 2 písm. a) zákona o ochrane utajovaných\nskutočností, je utajovanou skutočnosťou informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej\nskutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením,\nzneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením (ďalej len\n„neoprávnená manipulácia“) a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej\nrepubliky svojím nariadením. Akákoľvek utajovaná skutočnosť, ktorú by Dokument prípadne obsahoval,\nby pritom musela existovať v čase posudzovania žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií zo dňa\n18. júna 2020, t. j. musela by byť aj po vyše tridsiatich rokoch od vzniku Dokumentu spôsobilá\nohroziť záujem Slovenskej republiky. Nakladanie s registratúrnym záznamom obsahujúcim utajovanú\nskutočnosť ďalej upravuje vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 48/2019 Z. z., ktorou sa\nustanovujú podrobnosti o administratívnej bezpečnosti utajovaných skutočností (ďalej len „Vyhláška“),\npričom § 1 ods. 1 písm. a) bodu 1 Vyhlášky definuje pojem „utajovaný registratúrny záznam“ ako\nzáznam, ktorý obsahuje utajovanú skutočnosť definovanú v § 2 písm. a) zákona o ochrane utajovaných\nskutočností. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ako ani v súdom konaní netvrdil, že požadovaný\nDokument obsahuje utajované skutočnosti. V zmysle uvedeného teda žalovaný netvrdil ani to, že by\nDokument predstavoval utajovaný registratúrny záznam.\n15. Podľa § 24 ods. 1 Vyhlášky, sa spravodajskou informáciou sa na účely tejto vyhlášky rozumie\nutajovaná skutočnosť, ktorej pôvodcom je spravodajská služba (pozn. nasleduje odkaz na zákon o\nSIS, zákon o Policajnom zbore a zákon o Vojenskom spravodajstve), obsahujúca informácie získané\nmetódami a prostriedkami podľa osobitného predpisu. Keďže pôvodcom Dokumentu má byť M. Q.\nH. G. pre zahraničné styky a informácie (teda nie I., Policajný zbor, ani G. I.), ktorý navyše nemá v\npodmienkach právneho poriadku SR žiadneho právneho nástupcu, nemôžu informácie obsiahnuté v\nDokumente predstavovať spravodajskú informáciu a na Dokument sa teda nevzťahujú ani ustanovenia\no nakladaní so spravodajskou informáciou.\n16. Žalovaný vytvára konštrukty a pojmy, ktoré právne predpisy nepoznajú, z čoho následne vyvodzuje\nnesprávne závery. Je právne neobhájiteľné, aby žalovaný trval na tom, že v prípade Dokumentu ide\no akýsi utajený dokument spravodajského charakteru a zároveň netvrdil, že tento obsahuje akékoľvek\nutajované skutočnosti.\n17. Žalobca mal za to, že Dokument predstavuje taký druh informácie, ktorý je žalovaný v režime zákona\no slobode informácií povinný sprístupniť. Postup súdu v zmysle § 193 SSP odôvodňuje už samotná\nskutočnosť, že aj žalovaný predpokladá spor o neoprávnenosť evidencie žalobcu v registračných\n\nprotokoloch ŠtB, a preto sa javí ako účelné a spravodlivé, aby súd postupoval primárne podľa § 193 SSP\na minimalizoval tak riziko, že v prípade vrátenia veci na rozhodnutie žalovaný opätovne požadované\ninformácie nesprístupní.\nIII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalovaného\n18. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 09.12.2020, v ktorom navrhol žalobu ako nedôvodnú\nzamietnuť, pričom zotrval na dôvodoch čiastočného zamietnutia sprístupnenia požadovaných informácií\nuvedených v prvostupňovom ako aj napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že po riadnom doručení úplnej,\ndatovanej a podpísanej žiadosti vec právne posúdil a sprístupnil žalobcovi všetky informácie, ktoré mal\nk dispozícii, a na ktoré mal zo zákona právny nárok. Žalovaný si tiež splnil svoju zákonnú povinnosť,\nkeď o čiastočnom nesprístupnení informácií vydal v zákonom stanovenej lehote rozhodnutie, s čím sa\nstotožnil odvolací orgán, ktorý rozhodnutie potvrdil vyčerpávajúcim a preskúmateľným odôvodnením.\n19. Žalovaný uviedol, že zákon o slobode informácií je v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4 Sži 1/2010 zo dňa 15. marca 2011: „... obecným právnym predpisom poskytujúcim\nspoločnú úpravu, ktorá sa použije vždy, keď neexistuje úprava špeciálna, napr. na určitom úseku verejnej\nsprávy. Vo vzťahu k iným zákonom teda pôsobí ako lex generalis.“ Dokument, ktorý žiadal žalobca\nsprístupniť je registratúrnym záznamom spravodajského charakteru, tvoriacim neoddeliteľnú súčasť\nZväzku, ktorý môže žalovaný sprístupniť len spôsobom a v rozsahu určenom ustanoveniami zákona\no pamäti národa. Sprístupňovanie tzv. zväzkovej agendy, bolo zákonodarcom vyňaté spod všeobecnej\nprávnej normy, keď spôsob ich sprístupňovania upravil práve v zákone o pamäti národa, ktorý nadobudol\núčinnosť až po zákone o slobode informácií. Zákon o pamäti národa je teda vo vzťahu k zákonu o\nslobode informácií nielen lex specialis, ale aj lex posterior.\n20. Dokument, ktorý žiadal žalobca sprístupniť, je registratúrnym záznamom tvoriacim neoddeliteľnú\nsúčasť Zväzku, ktorého režim sprístupňovania sa spravuje zákonom o pamäti národa. Nemožno\nprisvedčiť argumentácii žalobcu, že dokument spravodajského charakteru bezpečnostných zložiek\nštátu je možné sprístupniť podľa zákona o slobode informácií, inak by nebolo potrebné upravovať\nsprístupňovanie dokumentov spravodajského charakteru vzniknutých činnosťou bezpečnostných\nzložiek štátu v rokoch 1939 - 1989 špeciálnym zákonom. V zmysle zákona o slobode informácií by tak\ntieto dokumenty mohli byť sprístupnené hociktorému žiadateľovi, ktorý by predložil žiadosť spĺňajúcu\nnáležitosti uvedené v § 14 ods. 2 zákona o slobode informácií bez právneho dôvodu. Úmyslom\nzákonodarcu však bolo vyňať sprístupňovanie týchto zväzkov, resp. registratúrnych záznamov tvoriacich\nzväzok, spod zákona o slobode informácií, najmä kvôli povahe samotných dokumentov.\n21. Žalovaný s poukazom na § 6 ods. 1 zákona o pamäti národa, v zmysle ktorého predmetom\nsprístupnenia a zverejnenia sú zachované alebo rekonštruované dokumenty, ktoré vznikli činnosťou\nŠtátnej bezpečnosti a ďalších bezpečnostných zložiek v období od 18. apríla 1939 do 31. decembra\n1989, evidované v dobových spisových alebo archívnych pomôckach (registroch) týchto zložiek alebo\nim nadriadených orgánom, zdôraznil, že nemožno použiť zásadu súkromného práva „čo nie je zákonom\nzakázané, je dovolené“. Žalovaný môže sprístupňovať len tie dokumenty, pri ktorých to zákon presne\nstanovuje, a od ktorého sa ako verejnoprávna inštitúcia nemôže odchýliť a obchádzať tak zmysel zákona.\n22. Na sprístupnenie Dokumentu nemožno aplikovať zákon o slobode informácií, keďže sprístupňovanie\ndokumentov spravodajského charakteru, ktoré má žalovaný v správe, sa spravuje zákonom o pamäti\nnároda, teda tým istým zákonom, ktorým bol žalovaný zriadený za účelom v ňom uvedeným. Na\nsprístupnenie dokumentu, ktorý tvorí súčasť zväzkovej agendy, nemožno zákon o slobode informácií\naplikovať z dôvodu existencie lex specialis.\n23. Žalobca žiadal žalovaného o sprístupnenie dokumentu, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zväzku, ktorý\nmôže žalovaný sprístupniť len spôsobom a v rozsahu určenom ustanoveniami zákona o pamäti národa.\nAj napriek skutočnosti, že Dokument vznikol po rozhodnom období, ktoré stanovuje sám zákon o pamäti\nnároda, nemožno tento osobitný predpis obchádzať prostredníctvom zákona o slobode informácií.\nZákonom o pamäti národa bola žalovanému určená právomoc sprístupňovať zväzky len v určenom\nrozsahu, od ktorého nie je možné sa odchýliť.\n24. Pokiaľ ide o ďalšie informácie, ktoré žiadal žalobca sprístupniť, žalobca dostatočným spôsobom\nnepreukázal, že žalovaný má k dispozícii informácie, ktoré mu nesprístupnil a neuniesol tak podľa názoru\nžalovaného dôkazné bremeno. Žalovaný v tejto časti žiadosti o sprístupnenie informácií nedospel k\nzáveru, že informáciu nesprístupní, z uvedeného jednoznačne vyplývalo, že predmetnými informáciami\nnedisponuje. Skutočnosť, že žalovaný má podľa názoru žalobcu predmetné informácie k dispozícii,\n\npričom neposkytol žiadne dôkazy o tejto skutočnosti, nezakladá porušenie povinnosti pri sprístupňovaní\ninformácií zo strany žalovaného.\n25. Žalovaný sa ohradil voči tvrdeniu žalobcu o jeho zaujatosti z dôvodu možného súdneho sporu\no neoprávnenosť evidencie žalobcu ako spolupracovníka ŠtB v registračných protokoloch. Žalovaný\nje verejnoprávnou inštitúciou sui generis, ktorej jedným z účelov vzniku je povinnosť štátu učiniť\nzadosť všetkým, ktorí boli poškodení štátom, ktorý porušoval ľudské práva a vlastné zákony a ktorá\nsi ctí slobodu, výdobytky demokracie a odkaz Novembra 1989, preto nemožno pochybovať o úmysle\nžalovaného držať sa pravdy a spravodlivo a nezaujate posudzovať žiadosti osôb, ktoré by mohli byť\npoškodené na svojich právach.\n26. Žalobca mal vedomosť o evidencii svojej osoby v registračných protokoloch ŠtB, o čom svedčí\nním prevzaté tzv. lustračné osvedčenie vydané v zmysle zákona č. 451/1991 Zb. ktorým sa ustanovujú\nniektoré ďalšie predpoklady na výkon niektorých funkcií v štátnych orgánoch a organizáciách Českej a\nSlovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky a Slovenskej republiky, preto možno o existencii\njeho „eminentného právneho záujmu“ polemizovať. Samotný fakt, že žalobca nedisponuje Dokumentom\nmu nebráni v tom, aby na súd podal žalobu o neoprávnenosti evidencie svojej osoby vo zväzkoch ŠtB a\ndomáhal sa tak svojho práva na súde. Z uvedeného dôvodu nepovažoval žalovaný za dôvodné použitie\n§ 193 SSP.\nIV.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n27. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych\nsúdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného\nzriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy\nzačnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods.\n1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná\nprávna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola náhodným výberom pridelená senátu 4S a je\nvedená pod sp. zn.: BA-1S/220/2020. V súlade s Dodatkom č. 4 k Rozvrhu práce Správneho súdu\nv Bratislave na rok 2024, účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení: predsedníčka\nsenátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš.\n28. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal napadnuté\nrozhodnutie, vrátane jeho vydaniu predchádzajúcemu postupu v administratívnom konaní, a to výlučne\nv rozsahu žalobných bodov a dospel k záveru, že s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) SSP, je nutné\nnapadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\n29. Správny súd v Bratislave vec prejednal na pojednávaní za účasti právnych zástupcov účastníkov\nkonania, ako aj žalobcu dňa 31.07.2024.\n30. Podľa čl. 26 ods. 1 a 4 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\n31. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť\nzákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,\nbezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.\n32. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom\nposkytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví\nzákona.\n33. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n34. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa\ndokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n35. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.\n36. Podľa § 193 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného\npodľa osobitného predpisu správny súd môže uložiť žalovanému, aby v lehote určenej správnym súdom\nuviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Ak sa nepreukáže existencia\ndôvodov na nesprístupnenie informácie, správny súd v rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať\ninformácie podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu.\n37. Podľa § 1 zákona o slobode informácií, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného\nprístupu k informáciám.\n\n38. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú\npovinné osoby k dispozícii.\n39. Podľa § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť\npodľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa\nosobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s\nuvedením odkazu na príslušný právny predpis.\n40. Podľa § 1 písm. b) zákona o pamäti národa, tento zákon upravuje evidovanie, zhromažďovanie,\nsprístupňovanie, zverejňovanie, správu a využívanie dokumentov bezpečnostných orgánov Nemeckej\ntretej ríše a Zväzu sovietskych socialistických republík a tiež bezpečnostných orgánov štátu, ktoré boli\nvytvorené a zhromaždené v období od 18. apríla 1939 do 31. decembra 1989 (ďalej len „rozhodné\nobdobie“) a ktoré sa týkali zločinov spáchaných na osobách národnosti slovenskej alebo slovenských\nobčanoch iných národností, teda\n1. nacistických zločinov,\n2. komunistických zločinov,\n3. iných zločinov, ktoré sú zločinmi proti mieru, zločinmi proti ľudskosti alebo vojnovými zločinmi,\n4. iných represií z politických dôvodov, ktorých sa dopustili príslušníci slovenských a česko-slovenských\norgánov činných v trestnom konaní alebo osoby, ktoré konali z ich poverenia a ktoré boli zverejnené v\nsúdnych rozhodnutiach, voči osobám postihnutým za konanie v záujme slobody, demokracie a existencie\nslobodného a demokratického Slovenska,\n5. činnosti bezpečnostných zložiek, ako sú uvedené v § 2.\n41. Podľa § 2 zákona o pamäti národa, na účely tohto zákona sa rozumie\ng) bezpečnostnou zložkou Štátna bezpečnosť, Hlavná správa vojenskej kontrarozviedky Zboru národnej\nbezpečnosti (III. správa), spravodajská správa Hlavnej správy Pohraničnej stráže a ochrany štátnych\nhraníc, odbor vnútornej ochrany Zboru nápravnej výchovy, Spravodajská služba Generálneho štábu\nČeskoslovenskej armády alebo predchodcovia týchto zložiek v období od 18. apríla 1939 do 31.\ndecembra 1989,\nj) dobou neslobody obdobie rokov 1939 - 1989, kedy občania štátu nemali možnosť v tej dobe obvyklú\nv demokratických krajinách, rozhodovať slobodne o svojom štáte a o sebe, kedy je obmedzená alebo\nzrušená činnosť demokratických inštitúcií a kedy sú trvale a sústavne porušované ľudské práva.\n42. Podľa § 6 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o pamäti národa, predmetom sprístupnenia a zverejnenia sú\nzachované alebo rekonštruované dokumenty, ktoré vznikli činnosťou Štátnej bezpečnosti a ďalších\nbezpečnostných zložiek v období od 18. apríla 1939 do 31. decembra 1989, evidované v dobových\nspisových alebo archívnych pomôckach (registroch) týchto zložiek alebo im nadriadených orgánov.\nPredmetom sprístupnenia a zverejnenia nie sú dokumenty, ktoré sú vyňaté zo sprístupnenia z dôvodu\nhodného osobitného zreteľa. Dôvodom hodným osobitného zreteľa je predpoklad, že sprístupnenie\nalebo zverejnenie by mohlo poškodiť záujmy Slovenskej republiky v medzinárodných stykoch, jej\nbezpečnostné záujmy alebo viesť k vážnemu ohrozeniu života osoby. Na vyňatie dokumentu zo\nsprístupnenia a zverejnenia je potrebný návrh Slovenskej informačnej služby alebo Ministerstva obrany\nSlovenskej republiky, s ktorým vyslovil súhlas určený výbor Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej\nlen \"určený výbor\")\n43. Podstatou konania pred správnym súdom bolo posúdenie zákonnosti postupu žalovaného, ktorý\nžalobcovi na základe žiadosti podľa zákona o slobode informácií nesprístupnil požadovaný Dokument\ndôvodiac tým, že na poskytnutie tejto informácie nemožno aplikovať zákon o slobode informácií, ale\njej sprístupnenie upravuje zákon špeciálny – t. j. zákon o pamäti národa, a keďže tento predpis\numožňuje sprístupniť len dokumenty vzniknuté činnosťou bezpečnostných zložiek v časovom období do\n31.12.1989, žiadne zákonné ustanovenie neumožňuje žalovanému Dokument sprístupniť.\n44. Keďže žalobné námietky smerovali najmä k ne/existencii dôvodov pre nesprístupnenie Dokumentu,\npre správny súd (viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle § 134 ods. 1 SSP), tak právnou otázkou\nzásadného významu bola povaha požadovaného Dokumentu vo svetle zákona o pamäti národa ako\naj vzťah zákona o slobode informácií a zákona o pamäti národa.\n45. Argumentáciu žalovaného, že pre sprístupnenie Dokumentu existuje prekážka v podobe špeciálnej\npravej úpravy, ktorá mu neukladá uvedený Dokument sprístupniť, vyhodnotil správny súd ako\nvychádzajúcu z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n46. Pravidlo lex specialis derogat legi generali (zákon osobitný ruší zákon všeobecný) znamená, že\nak existuje rozpor medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov, prednosť má konkrétnejší právny\npredpis oproti všeobecnejšiemu. Jeho podstatou je, že „ak je jedna skutková situácia upravená dvoma\nnormami tej istej právnej sily odlišne, potom prednostne (ako prvú) treba aplikovať tú z nich, ktorá je\n\nkonkrétnejšia, ktorá na daný skutkový stav prilieha tesnejšie“ (D., M., C., R. In C., R., D., M. Teória práva.\n2. vyd. Bratislava: C. H. F., 2019, s. 138.).\n47. Tvrdený konflikt medzi úpravou všeobecnou, ktorú v oblasti sprístupňovania informácií predstavuje\nzákon o slobode informácií a sprístupňovaním dokumentov, ktoré boli žalovanému zverené do správy\npodľa zákona o pamäti národa, je potrebné riešiť predovšetkým ustálením/vymedzením okruhu\ninformácií, ktoré žalovaný sprístupňuje podľa zákona o pamäti národa, a to s odkazom na predmet\nzákona a definíciu jednotlivých pojmov.\n48. Druh dokumentov, ktoré je žalovaný povinný zverejňovať a sprístupňovať v zmysle zákona o pamäti\nnároda je vymedzený 2 znakmi; musí sa jednať o dokumenty vytvorené v určenom časovom období,\nteda v dobe neslobody (v období od 18. apríla 1939 do 31. decembra 1989) a zároveň pôvodcom týchto\ndokumentov je Štátna bezpečnosť a ďalšie bezpečnostné zložky definované v § 2 písm. g) zákona\no pamäti národa.\n49. Dokument, ktorého sprístupnenia sa žalobca domáhal, nespĺňa ani jeden definičný znak, pre ktorý\nby bolo možné ho terminologicky priradiť k dokumentom, ktorých sprístupňovanie reguluje špeciálna\núprava, t. j. zákon o pamäti národa. Takýmto definičným znakom nie je ani „neoddeliteľnosť“ Dokumentu\nod ostatnej zväzkovej agendy, keďže tento atribút nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia\nzákona o pamäti národa.\n50. Zo skutkového stavu v prejednávanej veci je nepochybné, že žalovaný má v správe aj dokumenty,\nktoré sú síce faktickou súčasťou jemu zverenej zväzkovej agendy, avšak nevznikli v rozhodnom období,\nnaviac ani činnosťou bezpečnostnej zložky ako je definovaná v § 2 písm. g) zákona o pamäti národa.\nJedine zo skutočnosti, že uvedený Dokument je súčasťou zväzkovej agendy nemožno vyvodiť pravidlo,\nže jeho sprístupnenie by sa malo riadiť zákonom o pamäti národa, taktiež toto pravidlo nemožno\nabstrahovať ani z tvrdenia žalovaného, že Dokument je „neoddeliteľnou“ súčasťou Zväzku. Iba pre\núplnosť správny súd poukazuje, že ani tvrdená neoddeliteľnosť nebránila žalovanému sprístupniť\nžalobcovi Zväzok bez tohto Dokumentu.\n51. Rovnako aj výnimka zo sprístupnenia upravená v § 6 ods. 2 zákona o pamäti národa sa vzťahuje\nna dokumenty z obdobia neslobody, naviac musí sa jednať o dokumenty, pri ktorých na nesprístupnenie\nexistuje dôvod hodný osobitného zreteľa; špeciálna právna úprava tak v danom prípade neupravuje\npostup žalovaného vo vzťahu k sprístupneniu dokumentov povahy, o akú ide vo veci samej.\n52. Správny súd sa následne zameral na posúdenie tejto špeciálnej úpravy cez prizmu toho, aký účel\nmal byť jej prijatím naplnený a to, či zákonodarca vedome ponechal sprístupňovanie a zverejňovanie\ndokumentov povahy, o akú ide vo veci samej, mimo rámca špeciálnej úpravy (teda za účelom ich vyňatia\nzo sprístupnenia podľa zákona o pamäti národa) alebo je uvedený stav výsledkom nezamýšľaného\npostupu, keďže takéto prípady unikli pozornosti zákonodarcu.\n53. Z dôvodovej správy k návrhu zákona o pamäti národa vyplýva, že: „predmet sprístupnenia vymedzuje\nzákladné historické (časové) a spisovo archívne určenie toho, čo má byť sprístupnené a zverejnené, a\nto tak pozitívnym ako aj negatívnym vyjadrením. Vychádza sa z predpokladu, že určitý, ale úplne mizivý\nzlomok dokumentácie môže napĺňať podľa práva definičné znaky utajovanej skutočnosti podľa zákona\no ochrane utajovaných skutočností („živé veci“ medzinárodného terorizmu apod.), ale že je potrebné\nvytvárať tlak na zlomenie utajovacieho stereotypu silových rezortov na prospech princípu, že sa utajuje\nlen celkom dôvodne, teda výnimočne a prípad od prípadu, teda nie hromadne.“ Z uvedeného je zrejmé,\nže pri tvorbe tohto právneho predpisu sa zákonodarca zaoberal aj tým, čo nemá byť zverejňované ani\nsprístupňované, pričom sprístupnením dokumentov povahy, o akú ide vo veci samej, sa zákonodarca\nžiadnym spôsobom nezaoberal, a teda nemožno dospieť k záveru, že by zákonodarca vedome vylúčil\nich sprístupňovanie na základe zákona o pamäti národa.\n54. Z preambuly zákona o pamäti národa vyplýva, že zákonodarca k tejto právnej úprave pristúpil\n(okrem iného) majúc na pamäti povinnosť štátu sprístupniť utajenú činnosť represívnych orgánov v dobe\nneslobody 1939 - 1989 ako výraz presvedčenia, že ten, kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený ju\nopakovať a že žiadne protiprávne konanie štátu proti občanom nemôže byť chránené tajomstvom ani\nnemôže byť zabudnuté.\n55. Aj v zmysle § 1 zákona o pamäti národa je nepochybné, že predmetom tejto právnej úpravy je\n(okrem iného) sprístupňovanie a zverejňovanie dokumentov bezpečnostných orgánov štátu, ktoré vznikli\nv dobe neslobody, pričom predmetom sprístupnenia a zverejnenia sú zachované alebo rekonštruované\ndokumenty, ktoré vznikli činnosťou Štátnej bezpečnosti a ďalších bezpečnostných zložiek v období od\n18. apríla 1939 do 31. decembra 1989, evidované v dobových spisových alebo archívnych pomôckach\n(registroch) týchto zložiek alebo im nadriadených orgánov. Predmetom sprístupnenia a zverejnenia\nnie sú dokumenty, ktoré sú vyňaté zo sprístupnenia z dôvodu hodného osobitného zreteľa, pričom\nv prejednávanej veci sa o uvedený prípad nejednalo.\n\n56. Na základe uvedených úvah správny súd dospel k záveru, že zámer zákonodarcu smeroval výlučne\nk osobitnej úprave sprístupnenia utajenej činnosti bezpečnostných orgánov výlučne v dobe neslobody.\n57. Pokiaľ pre sprístupnenie Dokumentu, ktorý nespĺňa zákonnom vymedzenú hypotézu času vzniku a\npôvodcu, zákon o pamäti národa mlčí, (t. j. explicitne neobsahuje pravidlo použiteľné pre sprístupnenie\nči nesprístupnenie dokumentov vzniknutých po roku 1989, ktoré sú súčasťou jednotlivých zväzkov,\npričom sprístupňované dokumenty sú špecifikované expressis verbis), a opak nemožno vyvodiť ani\npoužitím subjektívneho historického výkladu ustanovení zákona o pamäti národa, správny súd, majúc\nna pamäti úplnosť a bezrozpornosť právneho poriadku, dospel k záveru, že sprístupnenie takýchto\ndokumentov reguluje všeobecná úprava sprístupňovania informácií.\n58. Správny súd tak uzatvára, že neexistuje konflikt medzi zákonnou úpravou všeobecnou a špeciálnou,\npretože požadovaný Dokument definične nespadá do okruhu regulácie stanovenej zákonom o pamäti\nnároda, a teda nemožno vychádzať z premisy, že pre sprístupnenie Dokumentu existujú dve normy,\npre ktorých aplikáciu by bolo potrebné aplikovať pravidlo lex specialis derogat legi generali. Niet\npreto zákonnej prekážky (ako základnej formálnej podmienky obmedzenia práva žalobcu na prijímanie\ninformácií) pre posúdenie žiadosti žalobcu podľa zákona o slobode informácií.\n59. Ústava SR v čl. 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie\ninformácií (získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú\npotrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06 – 59 zo dňa\n28.07.2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovanej skupine subjektov. Obsah\ntohto záväzku je ozrejmený v čl. 26 ods. 5 ako povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom\nposkytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanoví\nzákon. Obdobnú úpravu obsahuje taktiež Listina základných práv a slobôd (čl. 17 ods. 1, 5). Podľa čl.\n13 ods. 2, 3, 4 Ústavy SR medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených\ntouto ústavou len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre\nvšetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa\nmusí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.\nObmedziť základné práva a slobody možno iba na základe podmienok ustanovených ústavou, a to buď\npodmienok všeobecných (čl. 13 ods. 2, 3, 4 Ústavy SR) alebo osobitných vzťahujúcich sa na konkrétne\npráva a slobody. Rozhodnutie ústavodarcu neustanoviť osobitné dôvody obmedzenia vzťahujúce sa na\nprávo na prijímanie informácií (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR obsahuje podmienky obmedzenia pre slobodu\nprejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie) nemožno považovať za absolútne vylúčenie možnosti\njeho obmedzenia, aj v tomto prípade je nevyhnutné otázku prípustnosti zásahu do základného práva\nposudzovať z hľadiska účelu, ktorý tento zásah sleduje, teda či tento zásah možno odôvodniť ústavne\nrelevantným spôsobom (m. m. nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 1/09-34 zo dňa 19.01.2011).\n60. Obmedzenie práva na informácie je dovolené pri splnení formálnych a materiálnych podmienok.\nFormálnou podmienkou je explicitná zákonná úprava takého obmedzenia; materiálnou podmienkou je\npožiadavka, aby obmedzenie slúžilo na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného\nporiadku, verejného zdravia alebo mravnosti a nevyhnutnosť obmedzenia v demokratickej spoločnosti.\nzákon o slobode informácií vychádza zo zásady, že verejné je všetko čo nie je tajné, a rovnako\ntoto ustanovenie je obmedzením práva na informácie podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, rozsah ktorého\nobmedzenia je potrebné vykladať vždy reštriktívne.\n61. Obmedzenie práva žalobcu na prístup k informáciám musí slúžiť jedine na ochranu práv a\nslobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, verejného zdravia alebo mravnosti a musí byť\nv demokratickej spoločnosti nevyhnutné, pričom z napadnutého rozhodnutia je zrejmé len to, že\nžalovaný neposúdil žiadosť žalobcu podľa zákona o slobode informácií, a teda sa žiadnym spôsobom\nnezaoberal existenciou obmedzenia prístupu k právu žalobcu na informácie. Žalovaný súčasne uviedol,\nže Dokument nebol sprístupnený z dôvodu napĺňania pojmových znakov utajovanej skutočnosti\n(obmedzenie podľa § 8 zákona o slobode informácií), ale z dôvodu, že zväzková agenda sa sprístupňuje\npodľa zákona o pamäti národa.\n62. Pokiaľ žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sži 1/2010 zo dňa 15. marca\n2011 pre demonštráciu povahy zákona o slobode informácií ako lex generalis, ktorý je potrebné použiť\niba v prípade, kde neexistuje špeciálna úprava, z uvedeného rozsudku zároveň vyplýva aj to, že uvedený\nzáver nevylučuje aplikáciu zákona o slobode informácií. Najvyšší súd SR totiž v citovanom rozsudku\nuviedol, že „Napriek tomu, že § 55 zákona o prokuratúre predstavuje, podľa názoru odvolacieho\nsúdu, špeciálnu úpravu nahliadania do spisu, neznamená to, že je tým automaticky vylúčené použitie\niných spôsobov sprístupnenia informácií podľa zákona o slobode informácií. Samotný zákon o slobode\ninformácií nepoužíva v § 16 ods. 1 taxatívny výpočet všetkých spôsobov sprístupnenia informácií.\nNaopak, využíva demonštratívny výpočet, ktorý je vyjadrený slovom „najmä“. Neobmedzuje teda\n\nsprístupňovanie len na v § 16 výslovne uvedené spôsoby. Vytvára tým určitý priestor, v rámci ktorého je\nprípustná miera flexibility, ako povinnej osoby, tak aj žiadateľa. Tento priestor má predovšetkým viesť k\nčo najefektívnejšiemu a najlepšiemu poskytnutiu informácií a umožňuje sprístupniť aj informáciu, ktorú\nby napríklad nebolo možné sprístupniť nahliadnutím do spisu, lebo sa v nej nachádzajú údaje, ktoré\npodliehajú utajeniu a pod. Ale tým, že sa vyhotoví fotokópia takejto listiny, ktorú už je možné upraviť\ntak, aby jej časti obsahujúce informácie, ktoré nemožno sprístupniť, boli nečitateľné, alebo sa poskytne\nlen odpis listiny, sa neodoprie žiadateľovi právo na sprístupnenie požadovanej informácie. Na základe\nvyššie uvedeného je tvrdenie žalovaného, podľa ktorého, ak nie je možné do spisu nahliadať, tak nie je\nani možné z neho robiť ani výpisy, odpisy alebo kópie na technické nosiče dát, ako nelogické a nesúladné\nso zákonom. Zákon o slobode informácií síce spája s nahliadnutím do spisu možnosť robenia si výpisov\nalebo odpisov, ale napr. odkopírovanie informácií je už uvedené ako samostatný spôsob sprístupnenia\ninformácií. Zároveň s prihliadnutím na poslednú vetu § 16 ods. 1 zákona o slobode informácií má\npovinná osoba povinnosť so žiadateľom dohodnúť iný spôsob sprístupnenia informácií a nie automaticky\nodmietnuť požadované informácie poskytnúť.. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného konštatuje,\nže s nazeraním do spisov je možné spojiť aj vyhotovenie odpisov alebo výpisov, kópií zo spisu na\ntechnický nosič dát, ale automaticky to nevylučuje ich použitie aj ako osobitného, samostatného spôsobu\nsprístupnenia informácií, ak samotné nazeranie do spisu osobitný zákon vylučuje“.\n63. Keďže správny súd v danom prípade zistil potrebu zrušenia napadnutého ako aj prvostupňového\nrozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, ktorý sám o sebe zakladá dôvodnosť podanej žaloby,\ninými žalobnými námietkami a úvahami žalobcu obsiahnutými v podanej správnej žalobe sa z dôvodu\nnadbytočnosti v tomto štádiu nezaoberal. Zrušením napadnutého a prvostupňového rozhodnutia\na vrátením veci do štádia vedeného administratívneho konania sa žalovanému vytvára procesný priestor\nna vysporiadanie sa so všetkými relevantnými námietkami žalobcu, vrátane námietok vznesených\nv tomto súdnom konaní.\n64. Žalobca v podanej žalobe navrhol zabezpečiť ako dôkaz požadovaný Dokument a oboznámiť sa\ns jeho obsahom, avšak správny súd nepovažoval vykonanie uvedeného dôkazu za nevyhnutné na\npreskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, keď dôvodom pre jeho zrušenie bolo nesprávne\nprávne posúdenie veci žalovaným, nie vady pri zisťovaní skutkového stavu.\n65. Správny súd taktiež neaplikoval žalobcom navrhovaný postup podľa § 193 SSP, keďže z obsahu\nžaloby a ani z administratívneho spisu nezistil také mimoriadne dôvody (napr. verejný záujem, riziko\nomeškania alebo premlčania nárokov, ktorých uplatnenie je viazané na požadovanú informáciu a\npod.), pre ktoré by bolo potrebné, aby správny súd vykonal vlastné dokazovanie ohľadne dôvodnosti\nnesprístupnenia informácie povinnou osobou a vstúpil tak do rozhodovacej právomoci povinnej osoby.\n66. Z dikcie § 193 SSP („môže“ uložiť žalovanému) vyplýva, že je na zvážení/ úvahe správneho\nsúdu, či sa rozhodne postupovať v zmysle návrhu žalobcu podľa tohto ustanovenia. Avšak je potrebné\nzdôrazniť, že v zásade tento postup prichádza do úvahy najmä v prípade tzv. fiktívnych rozhodnutí, kedy\ntieto rozhodnutia sú pre nedostatok dôvodov a priori nezákonné. V prípade, že správny orgán uvedie\nv preskúmavanom rozhodnutí dostatočné dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť\na na výzvu správneho súdu podľa § 193 SSP uvedie iné dôvody, ako tie uvedené v napadnutom\nrozhodnutí, prípadne súd na základe vlastného dokazovania zistí iný možný dôvod nesprístupnenia\ninformácie, je to dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia pre nesprávne právne posúdenie,\nnie pre uloženie povinnosti sprístupniť požadovanú informáciu, keďže ani v tomto druhu súdneho\nprieskumu nemôže správny súd nahrádzať postup a rozhodovanie orgánu verejnej správy. Žalovaný\nvec nesprávne právne posúdil tým, že vôbec neaplikoval ustanovenia príslušného právneho predpisu\n(zákona o slobode informácií), a preto správny súd nepristúpil k aplikácii § 193 SSP (kedy by celý\nvlastný postup posudzovania žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií bol prenesený až do štádia\nsúdneho prieskumu), ale vec vrátil žalovanému na nové konanie, s tým, že žalovaný je právnym názorom\nsprávneho súdu vyjadreným v tomto rozsudku viazaný.\n67. Úlohou žalovaného bude opätovne posúdiť žiadosť žalobcu a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť\ntak, aby toto rozhodnutie spĺňalo všetky zákonom predpísané náležitosti, pričom v novom rozhodnutí\nsa žalovaný sa bude spravovať vyššie citovanými právnymi závermi majúc na pamäti, že príslušné\nustanovenia zákona o slobode informácii sa majú vykladať v tom zmysle, že obmedzenie zverejnenia\npožadovaných informácií povinnou osobou má byť v čo najmenšej možnej miere. Pokiaľ ide priamo\no nesprístupnenie informácií, správny súd považuje túto možnosť za ultima ratio, pričom pri takomto\nkrajnom riešení sa kladú na správny orgán zvýšené nároky na odôvodnenie rozhodnutia, ktoré musí byť\nekvivalentné s rozsahom nesprístupnenia a vychádzať z konkrétnych okolností danej veci.\n\n68. Správny súd výlučne ako obiter dictum upriamuje pozornosť žalovaného na formálne ako aj\nmateriálne náležitosti rozhodnutia v zmysle § 15, 18, § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií v spojení s §\n47 Správneho poriadku, keď prvostupňové rozhodnutie v zásade neobsahovalo odôvodnenie vo vzťahu\nk neposkytnutiu informácií týkajúcich existencie utajovaných skutočností v Dokumente, pričom pokiaľ\nžalovaný mal za to, že uvedenými informáciami nedisponuje, v zmysle § 15 ods. 1 zákona o slobode\ninformácií, je potrebné v tejto časti žiadosť odmietnuť rozhodnutím. Okolnosti týkajúce sa náležitostí\nnapadnutého a prvostupňového rozhodnutia však neboli v žalobe uplatnené ako dôvody nezákonnosti,\na preto sa nimi správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby podľa § 134 ods. 1 SSP, bližšie\nnezoberal.\n69. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne\nvyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.\nPokiaľ správny súd nepostupoval podľa § 193 SSP nejedná sa v tejto časti o neúspech žalobcu, ale\nuvedené bolo len výsledkom úvahy súdu.\n70. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca\nod jeho doručenia (§ 493e SSP v spojení s 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej\nsťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\n\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:08a9f291-6666-48ee-a06c-7d580f9cd719", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/09 z 21. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-21", "citacie_n": 114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08a9f291-6666-48ee-a06c-7d580f9cd719"}, {"guid": "ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06 z 28. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-28", "citacie_n": 717, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098"}], "citovane_v": []}