Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/132/2020 z 12. 12. 2024
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 12. decembra 2024, sp. zn. BA-1S/132/2020, ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200735.1
Správny súd v Bratislave | BA-1S/132/2020 | ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200735.1 | 2024-12-12 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov, CMP, SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fc360959-e3e6-407e-bb5c-22f87af01cdf
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200735.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
BA-1S/132/2020
1020200735
12. 12. 2024
Mgr. Jana Ondrejková
ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200735.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek
senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu:
A. B. C., bytom D. XX, XXX XX E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného: 1) Mgr. Alexandra Para, advokátka,
so sídlom Gagarinova 10A, 821 05 Bratislava, IČO: 53 213 815, zapísaná v zozname SAK pod č. 8053, 2)
PARA advokáti, s.r.o., so sídlom Gagarinova 10A, 821 05 Bratislava, IČO: 47 258 969, proti žalovanému:
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/KGRAVSU/INF/2020/35 zo dňa 11.03.2020, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. UPS/
US1/KGRAVSU/INF/2020/35 zo dňa 11.03.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie
konanie.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia
1. Žiadosťou zo dňa 16.05.2019 požiadal žalobca Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, Bratislava
(ďalej len „Úrad“) ako kolízneho opatrovníka (ustanoveného v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 3P/101/2017 o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom, pričom v danom čase bolo vedené aj konanie o rozvod manželstva a úprave výkonu rodičovských
práv a povinností na čas po rozvode manželstva na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.
18P/115/2017) o sprístupnenie spisovej dokumentácie k maloletým deťom F. C. a G. C. od roku 2017
až po súčasnosť podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o slobode informácií“), a to osobným nazretím v priestoroch úradu, ako aj odovzdaním fotokópií spisovej
dokumentácie k rukám otca – žalobcu.
2. Úrad prvým rozhodnutím č. BA1/RÚ/INF/2019/250-2019/193016Hr zo dňa 13.06.2019 žiadosti
nevyhovel a informáciu nesprístupnil. Na podklade žalobcom podaného odvolania voči uvedenému
rozhodnutiu žalovaný ako druhostupňový orgán rozhodnutím č. UPS/US1/KGRAVSU/INF/2019/247
zo dňa 30.07.2019 zrušil prvostupňové rozhodnutie z 13.06.2019 a vec vrátil Úradu na nové
rozhodnutie. Na základe uvedeného Úrad listom č. BA1/RÚ/INF/2019/250 z 13.08.2019 vyhovel
žiadosti a informoval žalobcu o možnosti nahliadnuť do spisu, a zároveň rozhodnutím č. BA1/RÚ/
INF/2019/250-2019/257318Hr zo dňa 13.08.2019 žiadosti sčasti nevyhovel a uviedol dokumenty,
ktoré v zmysle § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií nesprístupnil. Nahliadnutie do spisu bolo
realizované poverenou koncipientkou právneho zástupcu žalobcu dňa 02.09.2019. Na podklade opäť

podaného odvolania rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. UPS/US1/KGRAVSU/INF/2019/247
zo dňa 01.10.2019 rozhodnutie Úradu z 13.08.2019 zrušil a vrátil vec na nové rozhodnutie. Na
základe uvedeného Úrad následne listom č. BA1/RÚ/INF/2019/250 z 21.10.2019 vyhovel žiadosti
a informoval žalobcu o možnosti nahliadnuť do spisu, a zároveň vydal rozhodnutie č. BA1/
RÚ/INF/2019/250-2019/335025Hr zo dňa 21.10.2019, ktorým žiadosti sčasti nevyhovel a uviedol
dokumenty, ktoré v zmysle § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií nesprístupnil. Nahliadnutie do spisu
bolo realizované dňa 30.10.2019. Voči uvedenému rozhodnutiu z 21.10.2019 bolo podané odvolanie,
na podklade čoho žalovaný vydal rozhodnutie č. UPS/USl/KGRAVSU/INF/2019/247 zo dňa 11.12.2019,
ktorým prvostupňové rozhodnutie z 21.10.2019 zrušil a vrátil vec Úradu na nové rozhodnutie.
3. Na základe doručeného druhostupňového rozhodnutia začal prvostupňový správny orgán opätovné
konanie vo veci, pričom Úrad listom č. BA1/RÚ/INF/2020/113 z 17.01.2020 vyhovel žiadosti
a informoval žalobcu o možnosti nahliadnuť do spisu, a zároveň vydal rozhodnutie č. BA1/RÚ/
INF/2020/113-2020/17317Hr zo dňa 17.01.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) o čiastočnom
nesprístupnení informácií, v ktorom rozhodol tak, že časť informácií zo spisu č. SDD 49/2017 vo veci
maloletých detí F. C. a G. C. v súlade s § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií nesprístupnil z dôvodu,
že informácie sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, a to nasledovné dokumenty:
- por. č. záznamu 17 - Úradný záznam s matkou zo dňa 24.07.2017,
- por. č. záznamu 27 - Email rodičia zo dňa 28.07.2017,
- por. č. záznamu 29 - Email matka zo dňa 29.07.2017,
- por. č. záznamu 30 - 31 - Email matka zo dňa 31.07.2017,
- por. č. záznamu 39 - Komunikácia zo dňa 12.07.2017,
- por. č. záznamu 45 - Úradný záznam s matkou zo dňa 19.09.2017,
- por. č. záznamu 91 - Úradný záznam s matkou a záznam z pozorovania zo dňa 12.01.2018,
- por. č. záznamu 93 - Úradný záznam telefonát s matkou zo dňa 17.01.2018,
- por. č. záznamu 106 - Vyjadrenie matky zo dňa 07.02. 2018,
- por. č. záznamu 118 - Vyjadrenie matky zo dňa 11.04.2018,
- por. č. záznamu 130 - Email - matka zo dňa 27.04.2018,
- por. č. záznamu 132 - Email matke zo dňa 03.05.2018,
- por. č. záznamu 135 - Úradný záznam - matka a psychologička zo dňa 10.05.2018,
- por. č. záznamu 140 - Email - matka vyjadrenia zo dňa 22.05.2018,
- por. č. záznamu 272 - Mgr. Kreutz - komunikácia zo dňa 19.07.2019,
a časť dokumentov nesprístupnil v zmysle § 96b ods. 4 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej
ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o sociálnoprávnej ochrane detí“) z predmetného spisu, a to:
- por. č. záznamu 141 - Odpoveď na žiadosť - súd zo dňa 18.05.2018,
- por. č. záznamu 213 - Vyjadrenie matky v právnej veci zo dňa 06.12.2018,
- por. č. záznamu 259 - Záznam zo šetrenia u matky zo dňa 19.06.2019,
- por. č. záznamu 262 - Mgr. Kreutz - realizácia styku zo dňa 24.06.2019.
4. Úrad v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že časť dokumentov nesprístupnil z dôvodu
podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií, pretože tieto obsahujú informácie dotýkajúce sa osobnosti
dotknutej osoby, prejavov osobnej povahy dotknutej osoby, ako aj informácie zo súkromia tejto fyzickej
osoby, a to matky maloletých detí - F. H. C. a Úrad disponuje písomným nesúhlasom dotknutej osoby
so sprístupnením uvedených informácií. Časť dokumentov je taktiež podkladom pre ústne, či písomné
vyjadrenie v konaní pred súdom a pred orgánom činným v trestnom konaní a tieto slúžia pre účely
výkonu funkcie kolízneho opatrovníka v zmysle § 96b ods. 4 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí,
za ktorého bol Úrad ustanovený v konaní o rozvod manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a
povinností na čas po rozvode manželstva.
5. Na podklade žalobcom podaného odvolania rozhodoval v odvolacom konaní žalovaný a vydal
rozhodnutie č. UPS/US1/KGRAVSU/INF/2020/35, č. z. 2020/50488 zo dňa 11.03.2020 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia argumentoval aplikáciou § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií,
v ktorom je zakotvená špeciálna úprava pre ochranu osobnosti, a teda je potrebný predchádzajúci súhlas
dotknutej osoby so sprístupnením takýchto informácií, pričom Úrad disponuje nesúhlasom dotknutej
osoby. Pri aplikácii inštitútu ochrany osobnosti skonštatoval, že špeciálna právna úprava (v zákone

o slobode informácií) má prednosť pred všeobecnou (Občiansky zákonník), na ktorý odkazoval žalobca
vo svojom odvolaní.
6. Zároveň žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že Úrad sprístupnil žalobcovi záznamy, na
ktorých sú zachytené osobné prejavy matky, na základe ich predloženia súdu, to znamená, že záznamy
sa nachádzajú v súdnom spise a sú sprístupnené účastníkom konania. Ostatné záznamy, ktoré Úrad
nesprístupnil a týkajú sa osobných prejavov matky sú naďalej podkladom pre ústne, či písomné
vyjadrenie v konaní pred súdom a pred orgánom činným v trestnom konaní a slúžia pre účely výkonu
funkcie kolízneho opatrovníka v zmysle § 96b ods. 4 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí. Okrem
toho žalovaný poukázal na Ústavou Slovenskej republiky garantované právo na súkromný a rodinný
život v čl. 16, čl. 19 a čl. 41, ako aj na právo na ochranu osobnosti v zmysle § 11 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, pričom právo na ochranu súkromia je právo
osoby rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či, v akom rozsahu a akým spôsobom majú byť skutočnosti
jej osobného súkromia sprístupnené iným. Osobné údaje požívajú ochranu v zákone č. 18/2018 Z. z. o
ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
II. Správna žaloba
7. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.05.2020, podanou na Krajský súd v Bratislave toho istého dňa, domáhal
preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jeho zrušenia aj vrátenia žalovanému na ďalšie
konanie, i uloženia povinnosti žalovanému sprístupniť mu požadovanú spisovú dokumentáciu.
8. Žalobca v prvom rade namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, že nie sú naplnené dôvody pre nesprístupnenie kompletnej spisovej dokumentácie
vedenej Úradom k maloletým deťom. Ako podstatnú uviedol skutočnosť, že je účastníkom civilného
konania, ktorého začatie odôvodnilo založenie spisovej dokumentácie k maloletým deťom vedenej
Úradom, a teda požadované informácie sa týkajú jeho osoby. Podotkol, že v konaní pred súdom
ako aj v správnom konaní sa účastníkovi sprístupňuje celý spis, nie je zrejmé, v čom sa odlišuje
spisová dokumentácia vedená Úradom vo funkcii kolízneho opatrovníka. Ako účastník konania má právo
oboznámiť sa so všetkými podkladmi tvoriacimi spisovú dokumentáciu, pretože táto môže byť obsahom
jeho vyjadrení v konaní, resp. podkladom pre jeho ďalší postup v konaní, resp. procesnú stratégiu
(obranu).
9. Žalobca nesúhlasil s aplikáciou § 9 ods. 1 zákona o slobodne informácií, mal za to, že neboli splnené
podmienky pre jeho aplikáciu. Namietal, že pri komunikácii s Úradom ako orgánom verejnej moci
nejde o komunikáciu medzi dvoma súkromnými osobami, resp. osobami vystupujúcimi v súkromnom
sektore, ale o komunikáciu, kde na jednej strane stojí úrad ako orgán verejnej moci, ktorý má zákonom
stanovený rozsah práv a povinností a na druhej strane súkromná fyzická osoba. Ochrana sa nevzťahuje
na písomnosti, k vzniku ktorých dochádza v rámci povolania, pri výkone verejnej činnosti (napr. úradné
spisy, rozhodnutia). Pre posudzovanie osobnej povahy písomnosti sú rozhodujúce samotný obsah a
určenie adresáta písomnosti, pričom adresátom je tu orgán verejnej moci. Úradná komunikácia nie je
prejavom osobnej povahy a nevzťahuje sa na ňu ochrana podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií.
Uviedol tiež, že každá komunikácia s úradom ako orgánom verejnej moci sa zakladá do súdneho spisu
a je sprístupnená ostatným účastníkom konania, aby sa tak zamedzili pochybnosti o súkromnom a
dôvernom vzťahu súdu/úradu s jedným z účastníkov konania.
10. Ohľadom nesprístupnenia konkrétnych záznamov č. 17, 29, 30-31, 45, 91, 93, 130, 132, 135, 140,
ktoré predstavujú komunikáciu s matkou, žalobca namietal, že ide o úradnú komunikáciu, ktorá nie je
prejavom osobnej povahy, a jej nesprístupnenie dáva priestor na pochybnosť o obsahu a dôvernosti
komunikácie Úradu s matkou. K nesprístupneniu záznamu č. 27 - Email rodičia uviedol, že sám je jej
účastníkom a má o jej obsahu vedomosť, preto je nepochopiteľné, prečo práve túto komunikáciu Úrad
nesprístupňuje. Nerozumel tiež nesprístupneniu záznamov č. 106, 118, 272 obsahujúcich vyjadrenie
matky F. H. C. k priebehu súdneho konania, pretože žalobca je účastníkom súdneho konania a sú mu
sprístupňované všetky prejavy matky, resp. k týmto prejavom má prístup formou nahliadnutia do spisu.
Napokon argumentoval tým, že F. H. C. sama iniciovala súdne konania, ktoré sú verejné (pojednávania
sú zo zásady verejné), musela byť pri podávaní návrhov uzrozumená s tým, že jej prejavy budú
sprístupnené ostatnému okruhu osôb účastných na konaní. Pri podávaní návrhu a vedení konania tak

prejavila konkludentný súhlas so zverejnením jej komunikácie, resp. jej prejavov v písomnej alebo ústnej
podobe.
11. Vo vzťahu k § 96b ods. 4 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí uviedol, že je zvláštne, že kolízny
opatrovník má záujem v roku 2020 a neskôr použiť v konaní pred súdom záznamy, ktoré vznikli v
roku 2018 a 2019, a ktoré sú vzhľadom na odstup času neaktuálne (pričom konanie na Okresnom
súde Bratislava I o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu je už právoplatne
ukončené). Záznamy uvedené v rozhodnutí tak už dávno mohli byť podkladom pre vyjadrenie, či už
ústne alebo písomné, v konaniach podľa predchádzajúcej vety, a teda žalobcovi sprístupnené. Žalobca
má právo sa vopred s tvrdeniami, resp. skutočnosťami v súdnom spise oboznámiť a k týmto sa
následne vyjadriť, aby tak vyvrátil z jeho pohľadu podstatné, resp. nepravdivé skutočnosti a tvrdenia
spôsobilé ovplyvniť výsledok konania. Čo sa týka charakteru nesprístupnených dokumentov, vo väčšine
nesprístupnených záznamov ide o podania, ktoré sa už v súdnom spise nachádzajú (napr. záznamy č.
141, 213), a ku ktorým má žalobca ako účastník konania prístup.
12. Žalobca dal do pozornosti § 12 zákona o slobode informácií, v zmysle ktorého oprávnenie odmietnuť
sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. Zo strany žalovaného ide o
zneužitie § 96b ods. 4 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí, pretože ak by mal žalovaný záujem tieto
záznamy použiť pre účely súdneho konania, mohol tak urobiť už od roku 2018. Žalobca bol toho názoru,
že došlo k nesprávnej aplikácii § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií ako aj § 96b ods. 4 zákona o
sociálnoprávnej ochrane detí.
III. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania
13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.11.2020 a uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým
rozhodnutím, žalobu považoval za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť. Zdôraznil, že bol súdom
ustanovený za kolízneho opatrovníka pre maloleté deti rodičov, ktorý má postavenie strany v súdnom
konaní podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilným mimosporovým poriadkom v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CMP“), a ktorý zastupuje maloleté deti v prípadoch, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu
záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, chráni záujmy maloletých detí v konaní o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. S odkazom na § 96b zákona o sociálnoprávnej
ochrane detí žalovaný argumentoval potrebou vytvoriť podmienky aj kolíznemu opatrovníkovi aspoň
na to, aby mohol pozbierať doklady a sformulovať na základe nich správu alebo svoje vyjadrenie pre súd,
a tieto nevydával zákonnému zástupcovi dieťaťa ani inej osobe pred ich doručeným súdu alebo orgánu
činnému v trestnom konaní. Postup žalovaného považoval za súladný so zákonom o slobode informácií.
14. Žalobca v replike zo dňa 15.12.2020 uviedol, že kolízny opatrovník nie je z titulu svojej funkcie
účastníkom konania, čo vyplýva z § 9 a § 117 CMP. úrad ako kolízny opatrovník nie je súkromným
subjektom, je štátnym orgánom a v pozícii kolízneho opatrovníka vedie administratívny spis, pričom
postup vedenia spisovej dokumentácie musí spĺňať určité zákonom vyžadované podmienky. Poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sži/16/2013, v ktorom najvyšší súd v
prípade nesprístupnenia spisovej dokumentácie účastníčke civilného poručenského konania - matke
odkázal aj na § 23 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov o nazeraní do administratívneho spisu, v zmysle ktorého sa účastníkovi konania sprístupňuje
celý administratívny spis. Žalobca zmienil aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
uverejnené v zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod R 26/2017,
podľa ktorého nič nebráni účastníkovi konania, aby žiadal o nazretie do administratívneho spisu aj podľa
zákona o slobode informácií. V zmysle rozhodnutia Krajského súdu Bratislave sp. zn. 1S/194/2015
argumentoval, že v prípade administratívneho spisu vedeného na podklade civilného poručenského
konania nemožno predpokladať, že by niektoré informácie o osobnosti a súkromí účastníkov tohto
konania neboli žalobcovi známe, preto dôvod nesprístupnenia informácií podľa § 9 ods. 1 zákona
o slobode informácií nie je daný.
15. Žalovaný sa vyjadril duplikou zo dňa 22.11.2023, v ktorej zotrval na svojom predošlom vyjadrení
aj napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že ako kolízny opatrovník dieťaťa pri postupe rešpektoval
zásadu záujmu dieťaťa, konal v najlepšom záujme dieťaťa a žalobcovi opakovane umožnil nahliadnuť
do spisovej dokumentácie. Právny nárok žalobcu je podporený už neaktuálnymi súdnymi rozhodnutiami,

ktoré boli vydané pred novelizáciou zákona o sociálnoprávnej ochrane detí, ktorá sa týkala práve § 96b
o spisovej dokumentácii.
IV. Relevantná právna úprava
16. Podľa prechodného ustanovenia § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku
v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
17. Podľa § 134 ods. 1 SSP, „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.“
18. Podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) SSP, „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,“
19. Podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií (v znení účinnom do 31.10.2020), „Informácie, ktoré sa
dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky
a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná
osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným
súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba.
Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.“
20. Podľa § 12 zákona o slobode informácií, podmienky obmedzenia, „Všetky obmedzenia práva na
informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných
informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť
sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.“
21. Podľa § 96b zákona o sociálnoprávnej ochrane detí (v znení účinnom do 24.04.2020), spisová
dokumentácia,
„(1) Subjekt podľa § 71 ods. 1 písm. a) druhého bodu a tretieho bodu a písm. b) až e) a zariadenie
vedú spisovú dokumentáciu o dieťati a plnoletej fyzickej osobe, pre ktoré sú vykonávané opatrenia podľa
tohto zákona.
(2) Spisová dokumentácia obsahuje záznamy, ktoré vznikli z činnosti subjektov podľa odseku 1, a došlé
záznamy, ktoré obsahujú najmä osobné údaje dieťaťa, jeho rodiča, osoby, ktorá sa osobne stará o
dieťa, ďalšej fyzickej osoby, ktorá má s dieťaťom blízky vzťah, alebo inej fyzickej osoby, ktorá je pre
vykonávanie opatrení pre dieťa alebo plnoletú fyzickú osobu podstatná, údaje o výchovných pomeroch
a sociálnych pomeroch dieťaťa a plnoletej fyzickej osoby, záznamy o vykonávaní oprávnení podľa §
93b, kópie podania na súd, orgán činný v trestnom konaní a inú právnickú osobu, písomné vyhotovenie
rozhodnutia súdu, orgánu činného v trestnom konaní a správneho orgánu a iné podklady potrebné na
vykonávanie opatrení podľa tohto zákona.
(3) Spisovú dokumentáciu tvoria najmä záznamy na technických nosičoch dát, obrazové záznamy,
obrazovo-zvukové záznamy, zvukové záznamy, listiny alebo fotografie dokumentov a fotokópie
originálov listín, ak vzhľadom na povahu veci nie je potrebné uchovať originál listiny alebo úradne
overenú kópiu listiny.
(4) Nesprístupňuje sa časť spisovej dokumentácie, ktorú tvorí
a) záznam ako podklad pre ústne vyjadrenie v konaní pred súdom a pred orgánom činným v trestnom
konaní, pred týmto ústnym vyjadrením,
b) záznam ako podklad pre písomné vyjadrenie v konaní pred súdom a pred orgánom činným v trestnom
konaní a písomné vyjadrenie pre súd alebo orgán činný v trestnom konaní, pred doručením tohto
písomného vyjadrenia,
c) správa pre orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na účely výkonu funkcie kolízneho
opatrovníka, pred doručením tejto správy,
d) správa pre súd, orgán činný v trestnom konaní alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately na účely trestného konania, pred doručením tejto správy,
e) záznam z rozhovoru s dieťaťom, ak dieťa s jeho zverejnením nesúhlasí; nesúhlas dieťaťa so
zverejnením záznamu z rozhovoru musí byť v zázname uvedený.

(5) Odsek 4 sa nevzťahuje na sprístupnenie spisovej dokumentácie, ak o jej sprístupnenie na plnenie
svojich úloh požiada
a) súd,
b) orgán činný v trestnom konaní,
c) kontrolný orgán,
d) verejný ochranca práv,
e) komisár pre deti,
f) komisár pre osoby so zdravotným postihnutím.“
22. Podľa § 96c zákona o sociálnoprávnej ochrane detí, osobné údaje,
„(1) Subjekt podľa § 71 ods. 1 písm. a) druhého bodu a tretieho bodu a písm. b) až f) a zariadenie na
účel plnenia úloh podľa tohto zákona a v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh podľa tohto zákona
spracúvajú osobné údaje o
a) dieťati, pre ktoré sa vykonávajú opatrenia podľa tohto zákona, o jeho rodičovi, o osobe, ktorá sa
osobne stará o dieťa, o blízkej osobe dieťaťa alebo o inej fyzickej osobe, ktorá je na vykonávanie opatrení
pre dieťa podstatná,
b) plnoletej fyzickej osobe, pre ktorú sa vykonávajú opatrenia podľa tohto zákona, o inej fyzickej osobe,
ktorá je na vykonávanie opatrení pre plnoletú fyzickú osobu podstatná,
c) tehotnej žene a o tejto žene po pôrode a jej dieťati v zariadení.
(2) Osobným údajom podľa odseku 1 je meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa
obvyklého pobytu a údaje týkajúce sa zdravia.“
V. Právne posúdenie veci správnym súdom
23. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny
súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v
Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.
júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do
senátu 2S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s
rozvrhom práce na rok 2024 v znení dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4 účinného od 21.05.2024 náhodným
výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 8S správneho súdu.
24. Nakoľko správna žaloba bola podaná dňa 18.05.2020, t. j. konanie bolo začaté a neskončené do
30.06.2023, správny súd s odkazom na § 493e SSP v platnom znení v tomto súdnom konaní postupuje
a rozhoduje podľa SSP v znení účinnom do 30.06.2023. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po
vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou
(§ 178 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, §182 SSP), po oboznámení sa
s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu
a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie,
ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti
rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023) a zo skutkového stavu zisteného
orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP, keďže účastníci konania nežiadali o nariadenie
pojednávania a súd to nepovažoval za potrebné), a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná.
25. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov, v rámci
ktorých žalobca primárne napádal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, nesprávnu aplikáciu §
9 ods. 1 zákona o slobode informácií, argumentoval, že úradná komunikácia nie je prejavom osobnej
povahy, zároveň namietal, že žalovaný nevyhodnotil v zmysle § 12 zákona o slobode informácií
v nadväznosti na § 96b zákona o sociálnoprávnej ochrane detí trvanie dôvodov nesprístupnenia
informácií, keď nesprístupnil aj také informácie, ktoré sa už nachádzali v súdnom spise, a celkovo
namietal nedostatky, nezrozumiteľnosť v odôvodnení záverov napadnutého rozhodnutia.

26. Vo všeobecnosti platí, že v zmysle § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií sa sprístupňujú
všetky informácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Čiastočné alebo úplné obmedzenie práva
na informácie je možné v zmysle § 8 až § 13 zákona o slobode informácií (ochrany práv a slobôd
iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochrany verejného zdravia a mravnosti a ochrany ďalších
cieľov tam vymedzených), pričom správny orgán je povinný skúmať, či informáciu ako takú možno
sprístupniť v obmedzenom rozsahu. S cieľom zachovania informačnej povinnosti povinnej osoby a
aj práva na prístup k informáciám oprávnenej osoby je potom nevyhnutné v ďalšom štádiu skúmať,
či informáciu ako takú možno sprístupniť v obmedzenom rozsahu podľa § 9, § 11 a § 12 zákona
o slobode informácií. Ak informáciu nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu, potom povinná
osoba informáciu nesprístupní podľa § 8, § 10, § 11.
27. Spoločným menovateľom pre čiastočné alebo úplné obmedzenie práva na informácie je, že sú
odôvodnené v súlade so zákonom (test legality) a s cieľom sledovaným zákonom (test legitimity) za
súčasného zohľadnenia podstaty a zmyslu práva na informácie. Všeobecnými cieľmi sú opatrenia v
demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného
poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR) a ďalšie ciele vymedzené v
§ 8 až § 13 zákona o slobode informácií.
28. V preskúmavanom prípade žalovaný nesprístupnil časť požadovaných informácií týkajúcich sa
spisovej dokumentácie maloletých detí žalobcu s odôvodnením, že ide o ochranu osobných údajov
v zmysle § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií, s uvedením, že disponuje nesúhlasom matky ako
dotknutej osoby so sprístupnením informácií nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii a z dôvodu, že
záznamy, ktoré sú naďalej podkladom pre ústne či písomné vyjadrenie v konaní pred súdom a orgánom
činným v trestnom konaní a slúžia pre účely výkonu funkcie kolízneho opatrovníka sa nesprístupňujú
v zmysle § 96b ods. 4 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele.
29. V § 96 ods. 4 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí je zakotvené nesprístupnenie presne
konkretizovanej časti spisovej dokumentácie, a to len do času doručenia daného vyjadrenia/správy
v konaní pred súdom a pred orgánom činným v trestnom konaní, pričom žalovaný v napadnutom
rozhodnutí neodôvodnil, prečo práve tie ktoré konkrétne dokumenty nesprístupňuje a či spadajú pod
predmetné zákonné ustanovenie (a pod ktoré písmeno). Rovnako sa ani nevysporiadal s tým, či boli
alebo neboli doručené do konania pred súdom, resp. do akého konania sa doručovať mali; pričom
žalobca práve namietal, že časť z nesprístupnených dokumentov sa už v súdnom spise nachádzala.
Správny súd nespochybňuje oprávnenie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
nesprístupniť časť spisu podliehajúcej § 96b ods. 4 zákona o sociálnoprávnej ochrany detí, avšak toto
nesprístupnenie obsahuje aj zákonnom stanovenú podmienku nesprístupnenia len do času, pokiaľ sa
dané vyjadrenie/správa nepredloží na sledovaný účel, v tomto prípade do súdneho konania. Žalovaný
tento aspekt nijako v konkrétnostiach nevysvetlil, len to všeobecne automaticky konštatoval, preto
nevedno, či bola/je táto časová podmienka nesprístupnenia časti dokumentov splnená alebo nie.
30. Súd z uvedených dôvodov vyhodnotil ako dôvodné žalobné námietky ohľadom nesprístupnenia
časti spisovej dokumentácie podľa § 96 ods. 4 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí týkajúce sa
nedostatočne reflektovanej zákonnej podmienky možnosti nesprístupnenia len do času, pokiaľ sa
dané vyjadrenie/správa nepredloží súdu. Žalovaný v ďalšom konaní posúdi, či v prípade každého
nesprístupneného dokumentu je uvedená podmienka splnená alebo nie a aký to má dôsledok na žiadosť
o sprístupnenie informácií, a svoje závery riadne zdôvodní.
31. Čo sa týka ochrany osobných údajov, v prvom rade je potrebné ustáliť, čo sa v danom prípade
považuje za osobné údaje dotknutej osoby, čo vyplýva z viacerých právnych predpisov. Ochranu
osobných údajov upravuje zákon o slobode informácií, osobitný zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane
osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v § 2) a
v kontexte prejednávanej veci aj osobitný predpis - zákon o sociálnoprávnej ochrane detí v § 96c,
v zmysle ktorého žalovaný nesprístupnenie informácií neposúdil vôbec. V tomto aspekte absentuje
akákoľvek správna úvaha správnych orgánov v nadväznosti na právnu úpravu ochrany osobných údajov,
a preto nevedno čo konkrétne považuje správny orgán za osobné údaje dotknutej osoby. Ako prvé bude
potrebné, aby žalovaný v ďalšom konaní vyhodnotil, čo sa rozumie pod osobnými údajmi dotknutej
osoby, či sú to nejaké jej identifikačné znaky alebo či toto možno za použitia extenzívnejšieho výkladu

zákonov vztiahnuť aj na písomnú komunikáciu ako celok, čo bude potrebné aby žalovaný zrozumiteľne
odôvodnil.
32. Za ďalšie v danom prípade žalovaný opomenul vyhodnotiť možnosť čiastočného sprístupnenia
informácií v zmysle § 12 zákona o slobode informácií, či sprístupnenie informácií s prípadnou
anonymizáciou osobných údajov, ak by dospel k záveru, že sa v danom prípade ochrana osobných
údajov aplikuje a v rozsahu akých údajov, ako aj to či dôvody nesprístupnenia trvajú. V nadväznosti na
vyhodnotenie osobných údajov podľa odseku 31. vyššie, následne žalovaný vyhodnotí aj spomínanú
možnosť sprístupnenia informácií v obmedzenom rozsahu, ako aj to, či dôvody nesprístupnenia trvajú.
33. Za danej situácie správny súd vyhodnotil ako dôvodné námietky žalobcu týkajúce sa nesprávnej,
neodôvodnenej, resp. neúplnej aplikácie citovaných zákonných ustanovení, čo sa týka aj ochrany
osobných údajov, keďže žalobca dôvodne namietal, že nebolo ustálené, čo možno rozumieť pod
písomnosťami osobnej povahy, a či sa a v akom rozsahu na osoby manželov, oboch účastných
predmetných súdnych konaní a administratívnych konaní, vzťahuje vzájomne ochrana osobných údajov.
34. Z uvedených dôvodov považoval správny súd za potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 191
ods. 1 písm. d) SSP pre jeho nepreskúmateľnosť, nedostatok dôvodov čo do vysvetlenia nesprístupnenia
informácií, a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, ktorý bude mať za úlohu v ďalšom konaní posúdiť
predmetnú vec v kontexte vyššie uvedeného a vo veci opätovne rozhodnúť.
35. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v zmysle zásady úspechu v
konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
36. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho
doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)
označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak
má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6
ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 2 SSP).