{"guid": "2cd3b666-78f2-46a5-a5a7-589348b4d370:9cd73626-b6b2-47b8-b93f-12d6b60cdf45", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201671.3", "spisova_znacka": "BA-6S/262/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/262/2019 z 21. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 21. novembra 2024, sp. zn. BA-6S/262/2019, ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201671.3", "identifikacne_cislo": "1019201671", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-11-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2020/211", "nazov": "predpis č. 211/2020 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/211", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2020"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9cd73626-b6b2-47b8-b93f-12d6b60cdf45", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201671.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201671.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201671.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/262/2019\n1019201671\n21. 11. 2024\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2024:1019201671.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek\nsenátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu:\nJ & M PAVLÁT International, spol. s.r.o., so sídlom Všechov 2, 391 31 Tábor, Česká republika,\nIČO: 260 18 012, zastúpeného: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., so sídlom\nZáhradnícka 29, 811 07 Bratislava, IČO: 36 860 891, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KMOLVS-114/2019/RK zo dňa 07.10.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia\n1. Dňa 21.01.2013 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu zo dňa 11.01.2013 (ďalej len „žiadosť“)\no sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a\no zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o slobode informácií“), v ktorej žalobca v súvislosti s prepravou vykonanou žalobcom\nv termíne od 10.12.2010 do 24.12.2010 na základe objednávky č. 2010/006 vystavenej spoločnosťou\nMOZACHEM s.r.o. zo Slovenskej republiky do Turecka (ďalej aj ako „rozhodná preprava“), ktorá\nbola podľa informácií od žalovaného kontrolovanou dodávkou, žiadal o sprístupnenie nasledovných\ninformácií:\n„1/ Či sa MV SR akýmkoľvek spôsobom podieľalo na iniciovaní alebo objednávaní realizácie Rozhodnej\nprepravy? V prípade kladnej odpovede, žiadame o ozrejmenie spôsobu tohto podieľania sa.\n2/ Či sa MV SR akýmkoľvek spôsobom podieľalo na nakládke tovaru na Rozhodnú prepravu? V prípade\nkladnej odpovede, žiadame o ozrejmenie spôsobu tohto podieľania sa.\n3/ Či MV SR malo vedomosť o špecifikácii tovaru tak, ako bol predmetom objednávky na Rozhodnú\nprepravu a o špecifikácii /povahe/ skutočne naloženého a prepravovaného tovaru na Rozhodnú\nprepravu? V prípade kladnej odpovede, žiadame o ozrejmenie spôsobu týchto informácií.\n4/ Či MV SR malo informáciu o špecifických požiadavkách na vozidlo, jeho vybavenie označenie a pod.,\nako aj špecifických požiadavkách na vodiča, jeho školenie a pod. v súvislosti s reálne prepravovaným\ntovarom, o aké požiadavky sa jednalo a či tieto požiadavky boli dodržané?\n5/ Či sú pravdivé informácie, podľa ktorých využitý dopravný prostriedok a šofér nespĺňali podmienky\nna prepravu skutočne prepravovaného tovaru?\n\n6/ Či má MV SR informácie o tom, že spoločnosť MOZACHEM s.r.o. nikdy nevystavila žiadnu objednávku\npod číslom 2010/006 na Rozhodnú prepravu a túto Rozhodnú prepravu neobjednala /informácia\nobsiahnutá v prípise tejto spoločnosti mandantovi zo dňa 03.07.2012?\n7/ Či má MV SR informácie o tom, že objednávka na Rozhodnú prepravu bola vystavená osobou\noznačovanou ako A. A. A., ktorý nebol, nie je a ani v budúcnosti nebude pracovníkom spoločnosti\nMOZACHEM s.r.o./informácia obsiahnutá v prípise tejto spoločnosti mandantovi zo dňa 03.07.2012?\n8/ Či je osoba používajúca meno/ pravé alebo falošné - krycie/ A. A. A. v akomkoľvek vzťahu /služobný\na pod./ k MV SR? V prípade kladnej odpovede, žiadame o špecifikáciu tohto vzťahu.\n9/ Či je osoba používajúca meno/ pravé alebo falošné - krycie/ A. A. A. vykonávala akékoľvek činnosti\nv prospech MV SR v súvislosti s Rozhodnou prepravou? V prípade kladnej odpovede žiadame o\nšpecifikáciu týchto činností.\n10/ Či je pravdivá informácia, že MV SR v minulosti výlučne a len monitorovala, kontrolovala Rozhodnú\nprepravu alebo vo vzťahu k Rozhodnej preprave vykonávala aj iné činnosti, ak áno aké?\n11/ V prípade vykonávania monitoringu, kontroly, Rozhodnej prepravy žiadame o ozrejmenie:\n- kedy a v akom štádiu bol tento monitoring začatý?\n- po akú dobu tento monitoring trval a kedy bol ukončený?\n- akými prostriedkami bol tento monitoring realizovaný?\n- či bol tento monitoring realizovaný aj v spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní iných krajín?\n12/ Či o realizácii Rozhodnej prepravy boli informované štáty, ktorých územím bola Rozhodná preprava\nrealizovaná?\n13/ Či o realizácii Rozhodnej prepravy bola informovaná aj Turecká republika a či MV SR bolo aj\nv neustálom priamom spojení s konkrétnou osobou v Tureckej republike počas celej doby realizácie\nRozhodnej prepravy?\n14/ Či je pravdivá informácia, že MV SR stratilo priame spojenie s kontaktnou osobou v Tureckej\nrepublike po začatí Rozhodnej prepravy, resp. počas jej priebehu? V prípade kladnej odpovede žiadame\no ozrejmenie časového okamihu kedy k danej skutočnosti došlo a opatrení prijatých na riešenie takejto\nsituácie.\n15/ Či MV SR zaregistrovala pri realizácii Rozhodnej prepravy akékoľvek problémy? V prípade kladnej\nodpovede žiadame o špecifikáciu týchto problémov, subjektu, ktorý o uvedenej skutočnosti MV SR\ninformoval, časového okamihu kedy k uvedenému došlo a opatrení prijatých na riešenie takejto situácie.\n16/ Či je pravdivá informácia, že GPS zariadenie nachádzajúce sa v dopravnom prostriedku prestalo byť\nfunkčné počas realizácie Rozhodnej prepravy? V prípade kladnej odpovede prosím o oznámenie kedy\ntakáto situácia nastala a akým spôsobom a v akých lehotách bola riešená.\n17/ Kedy a od akého subjektu sa MV SR dozvedelo, že prepravovaný tovar, využitý dopravný prostriedok\na jeho šofér, boli zadržané tureckými štátnymi orgánmi?\n18/ Kedy a aké opatrenia vykonalo MV SR za účelom riešenia vzniknutej situácie zadržania dopravného\nprostriedku a jeho šoféra tureckými štátnymi orgánmi?\n19/ Či pri informovaní verejnosti prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov alebo tlačových\nkonferencií o predmetnej veci t.j. Rozhodnej preprave, najmä o zadržaní využitého dopravného\nprostriedku a jeho šoféra, vrátane súvisiacich informácií vystupoval p. B. C. vždy ako predstaviteľ PZ a\nteda MV SR v rámci plnenia svojich služobných povinností alebo vystupoval ako súkromná osoba mimo\nplnenia svojich služobných povinností? V prípade ak p. B. C. vystupoval v oboch pozíciách, prosíme o\nšpecifikáciu, kedy vystupoval ako súkromná osoba, ktorá si neplnila svoje služobné povinnosti a kedy\nako predstaviteľ PZ a teda MV SR v rámci plnenia svojich služobných povinností.\n20/ Či pri informovaní verejnosti prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov alebo tlačových\nkonferencií o predmetnej veci t.j. o Rozhodnej preprave, najmä o zadržaní využitého dopravného\nprostriedku a jeho šoféra, vrátane súvisiacich informácií vystupoval p. D. E. vždy ako predstaviteľ MV SR\nv rámci plnenia svojich úloh vyplývajúcich z postavenia ministra alebo vystupoval v rámci plnenia svojich\núloh vyplývajúcich z postavenia ministra? V prípade ak p. D. E. vystupoval v oboch pozíciách, prosíme o\nšpecifikáciu, kedy vystupoval ako súkromná osoba, ktorá si neplnila svoje úlohy vyplývajúce z postavenia\nministra a kedy ako predstaviteľ MV SR v rámci plnenia svojich úloh vyplývajúcich z postavenia ministra.\n21/ Či na tlačovej konferencii dňa 29.12.2010 vystupoval p. B. C. ako predstaviteľ PZ a teda MV SR v\nrámci plnenia svojich služobných povinností alebo vystupoval ako súkromná osoba mimo plnenia svojich\nslužobných povinností?\n22/ Či došlo k ukončeniu trestného konania vo veci, ktorej súčasťou bola aj predmetná vec t.j. Rozhodná\npreprava, najmä zadržanie dopravného prostriedku a jeho šoféra tureckými štátnymi orgánmi?\n23/ Či ostáva naďalej v platnosti prísľub ministra vnútra SR, podľa ktorého po ukončení trestného konania\nvo veci, ktorej súčasťou bola aj predmetná vec t.j. Rozhodná preprava, najmä zadržanie dopravného\n\nprostriedku a jeho šoféra tureckými štátnymi orgánmi, dôjde k riešeniu odškodnenia šoféra a dopravnej\nspoločnosti, ktorá prevádzkovala zadržaný dopravný prostriedok /ďalej len dopravná spoločnosť?\n24/ Či v minulosti MV SR odškodnilo šoféra zadržaného dopravného prostriedku a ak áno za akých\npodmienok?\n25/ Z akých dôvodov dosiaľ MV SR nepristúpilo ani k rokovaniu ohľadne odškodnenia dopravnej\nspoločnosti?\n26/ Z akých dôvodov volí MV SR zásadne odlišný postoj a teda diskriminačný prístup k obom\ndotknutým subjektom a to dopravnej spoločnosti a šoférovi dopravného prostriedku, ktorému podľa\nmedializovaných informácií už bolo poskytnuté odškodnenie, avšak vo vzťahu k dopravnej spoločnosti\nbola odmietnutá čo i len možnosť rokovania o takomto odškodnení, to všetko pri zohľadnení skutočnosti,\nže oba tieto subjekty boli dotknuté rovnakou činnosťou MV SR?\n27/ Aký je zámer MV SR pri riešení následkov vzniknutej situácie vo vzťahu k dopravnej spoločnosti\nrealizujúcej Rozhodnú prepravu, najmä či MV SR zvažuje možnosť odškodnenia tejto spoločnosti a aké\nsú dôvody postoja MV SR k tejto otázke?“\n2. Žalovaný v pôvodnom konaní v roku 2013 čiastočne sprístupnil žalobcovi informácie požadované\nv bodoch 19, 21, 22, 24 (ohľadom medializovanej informácie), 25 až 27 žiadosti v liste žalovaného\n- odpoveď na žiadosť č. KM-KO2-2013/536 z 30.01.2013. Vo zvyšnej časti žiadosti, t. j. v bodoch 1\naž 18, 20, 23, 24 (v časti podmienok odškodnenia) vydal žalovaný rozhodnutie č. KM-KO2-2013/536\nzo dňa 30.01.2013 o čiastočnom nevyhovení - nesprístupnení informácií z dôvodov predvídaných v\n§ 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií (body 1 až 18 žiadosti) a z dôvodu, že časťou\npožadovaných informácií žalovaný nedisponoval, ani nemal vedomosť o subjekte, ktorému by bolo\nmožné žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií postúpiť (body 23 a 24 žiadosti), súčasne\nv bode 20 žiadosti žalovaný vyslovil nepríslušnosť zodpovedania danej otázky. Na podklade žalobcom\npodaného rozkladu voči uvedenému rozhodnutiu žalovaný v oznámení č. SLV-OLVS-31/2013 zo dňa\n03.04.2013 konštatoval, že bol podaný oneskorene a v uvedenom prípade druhostupňový správny\norgán nevidel dôvod na začatie obnovy konania a ani preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho\nkonania podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení aktuálnych\npredpisov. Proti uvedenému oznámeniu druhostupňového správneho orgánu č. SLV-OLVS-31/2013\nzo dňa 03.04.2013 bola podaná žaloba na Krajskom súde v Bratislave ako voči druhostupňovému\nfiktívnemu rozhodnutiu povinnej osoby. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S/132/2013-43 zo dňa\n12.06.2014 žalobu zamietol podľa § 250 j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku.\nNásledne rozhodoval o odvolaní žalobcu voči tomuto rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý\nrozsudkom sp. zn. 5Sži/36/2014 zo dňa 28. apríla 2016 zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 1S/132/2013-43 zo dňa 12.06.2014 tak, že rozhodnutie žalovaného - oznámenie o oneskorene\npodanom rozklade č. SLV-OLVS-31/2013 z 03.04.2013 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu,\nže rozklad bol žalobcom podaný včas. Nakoľko žalovaný do 15 dní od právoplatnosti a vykonateľnosti\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nerozhodol o rozklade žalobcu, v zmysle § 19 ods.\n3 zákona o slobode informácií vydal fiktívne rozhodnutie o zamietnutí rozkladu žalobcu a potvrdení\nrozhodnutia č. KM-KO2-2013/536 zo dňa 30.01.2013, ktoré žalobca napadol správnou žalobou na\nKrajskom súde v Bratislave, ktorý rozsudkom sp. zn. 2S/174/2016 z 28.11.2018 toto fiktívne rozhodnutie\nžalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na základe uvedených skutočností, po vrátení\nspisového materiálu správnemu orgánu a po opätovnom preskúmaní rozkladu druhostupňový správny\norgán rozhodnutím č. KM-OLVS-41/2019/RK zo dňa 11.04.2019 napadnuté prvostupňové rozhodnutie\nč. KM-KO2-2013/536 zo dňa 30.01.2013 zrušil pre nepreskúmateľnosť (nemožno z neho zistiť\nrozsah sprístupnených a nesprístupnených informácií) a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu\nna nové prejednanie a rozhodnutie. Žalovaný žiadateľovi listom č. KM-TO-2019/004447-015 (KMKO2-2013/536) zo dňa 16.05.2019 po vykonanom šetrení sprístupnil informácie požadované v bode\n22. žiadosti, že v danej veci je vedené trestné konanie príslušným súdom a vo zvyšnej časti vydal\nrozhodnutie o čiastočnom nesprístupnení informácií č. KM-TO-019/004447-016 (KM-KO2-2013/536) zo\ndňa 16. mája 2019 s odkazom na § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, zákon č. 171/1993 Z.\nz. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZ“), zákon č. 215/2004 Z. z. o\nochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o ochrane utajovaných skutočností“); ako aj z dôvodu, že požadovanými informáciami\nnedisponuje. Dňa 23.07.2019 došlo k vydaniu druhostupňového rozhodnutia č. KM-OLVS-92/2019/RK,\nktorým žalovaný prvostupňové rozhodnutie KM-TO-2019/004447-016, KM-KO2-2013/536 z 16.05.2019\nzrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu zmätočnosti,\nneúplnosti, nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ako aj nedostatočného zistenia skutkového stavu.\n\n3. Na základe doručeného druhostupňového rozhodnutia začal prvostupňový správny orgán opätovné\nkonanie vo veci a za účelom zistenia skutkového stavu veci a možnosti sprístupnenia žiadaných údajov\nsi opätovne cestou vecných gestorov zadovážil potrebné podklady. Na základe doručených podkladov\nžalovaný ako povinná osoba listom č. KM-TO-2019/004447-029 zo dňa 02.08.2019 sprístupnil\nžiadateľovi informáciu vo vzťahu k otázke číslo 22 v rozsahu sprístupnenia údajov, že v danej veci je\nvedené trestné konanie príslušným súdom a zároveň žalovaný, kancelária ministra vnútra Slovenskej\nrepubliky, tlačový odbor, vydal rozhodnutie č. KM-TO-2019/004447-030, KM-KO2-2013/000536 zo dňa\n02.08.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) o nesprístupnení informácií, v ktorom takto rozhodol:\n1) žiadosti nemožno vyhovieť ani sčasti vo vzťahu k otázkam číslo 1 až 9 z dôvodu, že ich meritum\nsa týka, má reláciu k rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní podľa § 11 ods. 1 písm.\nd) zákona o slobode informácií a zároveň zasahuje do implicitných zákazov plynúcich zo zákona o PZ\nsúvisiacich s plnením úloh Policajného zboru;\n2) žiadosti nemožno vyhovieť ani sčasti vo vzťahu k otázkam číslo 10 až 18 z dôvodu, že sa týkajú\nvlastnej rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona\no slobode informácií a subsidiárne otázky majú presah do oblasti skutočností chránených zákonom o\nochrane utajovaných skutočností;\n3) žiadosti nemožno vyhovieť ani sčasti vo vzťahu k otázke číslo 24 z dôvodu, že zasahuje do implicitných\nzákazov plynúcich zo zákona o PZ súvisiacich s plnením úloh Policajného zboru;\n4) žiadosti nemožno vyhovieť vo vzťahu k otázkam číslo 19 až 21, 23, 25 až 27 z dôvodu, že\npožadovanými informáciami povinná osoba v čase vybavovania žiadosti o informácie nedisponuje.\nZároveň vo výroku uviedol, že povinná osoba osobitným listom č. KM-TO-2019/004447-029 zo dňa\n02.08.2019 sprístupnila žalobcovi informácie vo vzťahu k otázke číslo 22.\n4. Na podklade žalobcom podaného rozkladu rozhodoval v rozkladovom konaní žalovaný, ministerka\nvnútra Slovenskej republiky a vydal rozhodnutie č. KM-OLVS-114/2019/RK zo dňa 07.10.2019,\nprávoplatné dňa 10.10.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ a spolu s prvostupňovým rozhodnutím\naj ako „napadnuté rozhodnutia“), ktorým žalovaný rozklad žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie, pričom v odôvodnení sa stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu\no nemožnosti vyhovieť žiadosti žalobcu a to z dôvodu, že časťou žiadaných informácií povinná osoba\nv čase vybavovania žiadostí nedisponuje a z obmedzujúcich dôvodov nesprístupnenia uvedených v § 11\nods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií v spojení so zákonom o PZ, zároveň nezistil žiadne dôvody,\nktoré by opodstatňovali zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia.\n5. K namietanému nesprístupneniu informácií vo vzťahu k otázkam 1 až 18 v zmysle § 11 ods. 1 písm.\nd) zákona o slobode informácií žalovaný uviedol, že z uvedeného ustanovenia vyplýva, že informácie\ntýkajúce sa rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní nepodliehajú sprístupneniu\nalebo sú v sprístupnení obmedzené (zákaz), okrem tých, vo vzťahu, ku ktorým je viazaný príkaz\nna sprístupnenie. Gramatickým výkladom pojmového spojenia „ak sa týka rozhodovacej činnosti“ dospel\nžalovaný k výkladu, že vykazuje vzťah k tejto rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní,\nteda spadajú tam aj rôzne sprievodné informácie, ktoré sa jej týkajú, teda sú vo vzájomnom vzťahu.\n6. Ohľadom otázky č. 24 uviedol v napadnutom rozhodnutí, že je diskutabilné, či informácie z roku\n2013 v znení, že skutočnosť o vyplatení vodičovi kamióna v januári 2012 sumy 25 000 eur\nžalovaným už bola medializovaná, majú význam „sprístupnenia informácie“ na otázku žalobcu.\nInformácie prezentované masmediálnymi prostriedkami nemajú a nemôžu mať vplyv na konanie\npodľa zákona o slobode informácií. Vo vzťahu k ostatným otázkam, ku ktorým nebola sprístupnená\nodpoveď, žalovaný dodal, že povinná osoba sprístupňuje informácie, ktoré má aktuálne v čase\nvybavovania žiadosti k dispozícii, t. j. v súčasnosti, 6 rokov po podaní žiadosti. Musel preto brať\nohľad na plynutie času 6 rokov, ako aj na skutočnosť, že došlo k viacnásobným personálnym\nzmenám, preto sa žalovaný nemohol vyjadriť k otázkam smerovaným voči konkrétnym osobám\nz predchádzajúceho obdobia, pokiaľ tieto nemal zachytené na nosiči dát. V opačnom prípade by\ntak mohlo dôjsť k poskytnutiu neúplnej alebo nepravdivej informácie, preto povinná osoba musela\nkonštatovať nemožnosť sprístupnenia žiadaných informácií z dôvodu, že tieto nemala k dispozícii.\nZároveň tieto otázky neboli sprístupnené ani v pôvodnom konaní v roku 2013 z dôvodu nepríslušnosti\nzodpovedania na osobné otázky na dotknuté osoby, resp. ich nedisponovaním. Záverom skonštatoval,\nže žiadosť bola vybavená zákonným spôsobom v súlade so zákonom o slobode informácií.\n\nII. Správna žaloba\n7. Žalobca podal dňa 10.12.2019 na Krajský súd v Bratislave všeobecnú správnu žalobu zo dňa\n10.12.2019, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jeho zrušenia aj\nvrátenia žalovanému na ďalšie konanie. Dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia videl v tom,\nže napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu konajúcim orgánom bolo\nnedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c/, d/ a e/ zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“).\n8. Žalobca namietal celkovú zmätočnosť napadnutého rozhodnutia, a teda že v dôsledku uplynutia viac\nako 6 rokov od podania žiadosti je následkom tejto situácie skutočnosť, že v súčasnosti sú riešené aj\notázky, ktoré boli ozrejmené už v minulosti, naviac aktuálne sú riešené odlišným spôsobom (napríklad\nv súčasnosti bolo odmietnuté poskytnutie informácií k otázkam 19, 21, 24, 25, 26, 27, napriek tomu,\nže žalovaný na ne poskytol odpoveď listom z 30. januára 2013). K tvrdeniu žalovaného, že vec bola\nvrátená súdom na nové konanie vo veci ako celok, preto bolo potrebné opätovne skúmať celý obsah\nžiadosti, žalobca uviedol, že je rozporné so skutkovým stavom zisteným z administratívneho spisu,\nz ktorého vyplýva, že doterajšie rozklady a s tým súvisiace rozhodnutia súdov boli vždy realizované\nlen v rozsahu rozhodnutí, ktorými nebolo čiastočne vyhovené žiadosti o sprístupnenie informácií. Vo\nvzťahu k rozhodnutiu, ktorým bolo čiastočne vyhovené žiadosti, nebolo realizované správne konanie\nv podobe rozkladu a ani následného súdneho konania. V tejto časti bola žiadosť v minulosti právoplatne\nvyriešená. Z uvedeného dôvodu opätovné riešenie daných otázok žalovaným nemá oporu v skutkovom\nstave a príslušnej právnej úprave.\n9. Ďalej žalobca namietal nesprávny výklad § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií žalovaným,\nktorý považoval za príliš extenzívny, v zmysle ktorého by v zásade nemuselo dôjsť k poskytnutiu\nžiadnej informácie, keď každú informáciu je možné prezentovať ako informáciu, ktorá vykazuje vzťah\nk rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní. Podľa žalobcu sa musí jednať o informáciu,\nktorá sa týka rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní. Uvedené je zrejmé aj z definície\nvýnimiek zo zákonného zákazu, keď v totožnom zákonnom ustanovení definuje informácie, ktoré musia\nbyť poskytnuté a vždy ide o konkrétne rozhodnutia konkrétnych orgánov. Samotný právny predpis\nšpeciálnou povoľovacou časťou právnej normy ozrejmuje a dokumentuje tie informácie, ktoré v zmysle\nzakazujúcej časti právnej normy by inak neboli poskytnuté. Z uvedeného je zrejmé, že odmietnutie\nsprístupnenia informácií týkajúcich sa odpovedí na otázky 1 až 9 a 10 až 18 s poukazom na § 11\nods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií s odôvodnením, že zasahujú do implicitných zákazov\nplynúcich zo zákona o PZ, resp. že majú presah do skutočností chránených zákonom o ochrane\nutajovaných skutočností, nemá oporu v príslušnej právnej úprave a je založené na nesprávnom právnom\nvýklade právnych predpisov. Naviac žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval na fakt, že ide o informácie\nsúvisiace s rozhodnou prepravou, ktorú vykonal sám žalobca. Ak by aj predmetné informácie boli\npredmetom trestného konania, tak by účastníkom bol i žalobca.\n10. K bodu 24 žiadosti žalobca poukázal na to, že v minulosti boli poskytnuté informácie na túto otázku\na žalovaný sa aktuálne obmedzil len na spochybňovanie informácií, ktoré v minulosti sám poskytol\na spochybňovanie vlastných vykonaných úkonov.\n11. K bodom 19 až 21, 23, 25 až 27 a záveru žalovaného, že je jeho povinnosťou poskytnúť\nlen informácie, ktoré má aktuálne v čase vybavovania žiadosti k dispozícii, žalobca namietal, že\nto nemá oporu v príslušnej právnej úprave a žalovaný ako príslušný správny orgán 6 rokov neposkytol\npožadované informácie v rozpore s príslušnou právnou úpravu a následne zaujal stanovisko, že\nposkytnutie týchto informácií nie je možné, pretože uplynulo značné časové obdobie od podania žiadosti.\nErgo opakované porušenia právnej úpravy žalovaným nemôžu vyvolať stav zániku povinnosti poskytnúť\ntieto informácie, ani ho v súčasnosti nemôžu zbaviť nutnosti splniť túto informačnú povinnosť. Podľa\nnázoru žalobcu ide o otázky, ktoré sa týkajú priamo žalovaného a s ktorými žalovaný musí disponovať.\nIII. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania\n12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 03.03.2020 a uviedol, že má za to, že žiadosť bola\nvybavená v súlade so zákonom o slobode informácií a navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný uviedol, že\n\nnámietku o zmätočnosti rozhodovania o žiadosti spred viac ako šiestich rokov považoval za nenáležitú\na dodal, že povinnosťou správnych orgánov je zistiť presne a úplne skutočný stav veci s odkazom\nna § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov. Nestotožnil sa s výkladom žalobcu vo vzťahu k § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode\ninformácií, podľa neho je nutné danú právnu normu vnímať v prvej časti ako svojím charakterom\nnormu zakazujúcu a v druhej časti ako príkaz sprístupniť určené druhy informácií, pokiaľ to nezakazuje\nosobitný zákon alebo nie sú ohrozené zákonom chránené práva a slobody. Z uvedeného vyplýva,\nže informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní nepodliehajú\nsprístupneniu alebo sú v sprístupnení obmedzené (zákaz), okrem tých, vo vzťahu ku ktorým je viazaný\npríkaz na sprístupnenie.\n13. V súvislosti s posudzovaním otázok č. 1 až 18 žalovaný poukázal na generálnu reguláciu úloh\nPolicajného zboru v § 1 zákona o PZ, kým ich špecifikácia je vymedzená v § 2 tohto zákona, nevynímajúc\nkauzalitu s § 38 a tohto zákona, ktoré predstavujú obštrukciu požadovanú informáciu sprístupniť. Taktiež\nupriamil pozornosť na legálnu definíciu kontrolovanej dodávky a fakt, že svojím obsahom evokuje,\nže informácie s ňou späté nemôžu byť verejné a súvisia s takou činnosťou Policajného zboru, ktorá\nmá vzťah k rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní a zároveň je internou súčasťou\nplnenia úloh Policajného zboru na úseku represie trestnej činnosti, preto informácie s ňou súvisiace\nnemôžu byť prijímané verejnosťou. Otázky č. 1 až 9 sú kolekciou okolností o tom, či Policajný zbor niečo\nvykonal alebo nevykonal, a či konkrétna osoba konala alebo nekonala v prospech či s vedomosťou\nžalovaného. Otázky č. 10 až 18 sú výrazom vlastnej rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom\nkonaní a týkajú sa aplikácie inštitútu operatívno-pátracej činnosti podľa § 111 zákona č. 301/2005 Z.\nz. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Otázky žalobcu boli\nevidentne otázkami majúcimi vzťah k rozhodovaniu orgánov činných v trestnom konaní, ktoré však nie\nje subsumované povinnosti sprístupnenia pri uplatnení individuálneho verejného práva na informácie,\nkeďže povinnosti sprístupnenia podlieha výlučne rozhodnutie policajta v prípravnom konaní podľa\npiateho dielu druhej hlavy druhej časti Trestného poriadku a informácia o vznesení obvinenia vrátane\nopisu skutku. Z tohto dôvodu žalovaný k sprístupneniu informácií v relácii na trestný kódex nepristúpil.\nSprístupnenie akýchkoľvek informácií by vytvorilo negatívny precedens vstupujúci do pôsobnosti\nPolicajného zboru, ako i do trestných procesov v štádiách, kde nie je uplatňovaná zásada verejnosti.\n14. K otázke č. 24 žalovaný uviedol, že je vysoko diskutabilné, ba až pochybnosť zakladajúce,\nči informácia z roku 2013 ohľadom poskytnutej medializovanej informácie na túto otázku, má formát\nsprístupnenia informácie na otázku žiadateľa. Ďalej dodal, v nadväznosti na aktuálne zistený skutočný\nstav veci, prečo nemožno informáciu sprístupniť a teda, že nepriamo nadväzuje na otázky aplikácie\nprostriedkov operatívno-pátracej činnosti, teda zasahuje do otázok plnenia úloh Policajného zboru podľa\nzákona o PZ. Vyšší stupeň konkretizácie nebolo možné uskutočniť, ani ho spravodlivo požadovať\nvzhľadom na ich charakter. Zohľadnenie skutočnosti, že rozhodnú prepravu vykonával sám žalobca,\nnie je podľa žalovaného rozhodujúcim údajom, zákon o slobode informácií nekategorizuje subjekty\nžiadateľov ani nezohľadňuje ich status či vzťah k veci, preto podľa zákona o slobode informácií je\npotrebné rozhodovať tak, ako keby žiadosť podal ktokoľvek. Údaje k ďalším otázkam číslo 19 až 27\n(okrem 24) sa u žalovaného nenachádzali na žiadnom dostupnom nosiči, teda žalovaný ich aktuálne\nk času vybavovania žiadosti nemal k dispozícii, nebolo možné ich ani vyhľadať.\n15. Žalobca nevyužil právo vyjadriť sa replikou k vyjadreniu žalovaného v súdom stanovenej lehote.\nIV. Relevantná právna úprava\n16. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP v platnom znení, „Konania začaté a neskončené do\n30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f\ntým nie je dotknuté.“\n17. Podľa § 134 ods. 1 SSP, „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.“\n18. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, „Na rozhodnutie správneho súdu\nje rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania\nopatrenia orgánu verejnej správy.“\n\n19. Podľa § 190 SSP, „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“\n20. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií (v znení účinnom do 31.10.2020), „Povinná\nosoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak (d) sa týka rozhodovacej\nčinnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem\ninformácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní\npodľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia\nvrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje\npráva a právom chránené záujmy.“\n21. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, „Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú\npovinné osoby k dispozícii.“\n22. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) – e) zákona o PZ, „Policajný zbor plní tieto úlohy:\na) spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody\na bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku,\nb) odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov,\nc) spolupôsobí pri odhaľovaní daňových únikov, nezákonných finančných operácií, legalizácie príjmov\nz trestnej činnosti a financovania terorizmu,\nd) vykonáva vyšetrovanie o trestných činoch1a) a skrátené vyšetrovanie o trestných činoch,\ne) vedie boj proti terorizmu a organizovanému zločinu.“\n23. Podľa § 38a ods. 1 zákona o PZ, „Operatívno-pátracia činnosť je systém spravidla utajených,\nspravodajských opatrení vykonávaných Policajným zborom na účely predchádzania, zamedzovania,\nodhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti a zisťovania jej páchateľov, zabezpečovania ochrany\nurčených osôb a strážených objektov, technicky chránených objektov, zabezpečovania a poskytovania\nochrany a pomoci ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi, ochrany štátnej hranice a vypátrania\nosôb a vecí.“\nV. Právne posúdenie veci správnym súdom\n24. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny\nsúd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v\nNitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.\njúna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do\nsenátu 2S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s\nrozvrhom práce na rok 2024 v znení dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4 účinného od 21.05.2024 náhodným\nvýberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 8S správneho súdu.\n25. Nakoľko správna žaloba bola podaná dňa 10.12.2019, t. j. konanie bolo začaté a neskončené do\n30.06.2023, správny súd s odkazom na § 493e SSP v platnom znení v tomto súdnom konaní postupuje\na rozhoduje podľa SSP v znení účinnom do 30.06.2023. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po\nvyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou\n(§ 178 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, §182 SSP), po oboznámení sa\ns obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu\na podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie,\nako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti\nrozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP),\nza splnenia procesných podmienok vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 v spojení\ns § 137 ods. 4 SSP, keďže účastníci konania nežiadali o nariadenie pojednávania a súd to nepovažoval\nza potrebné), a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.\n26. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov, v rámci\n\nktorých žalobca primárne napádal celkovú zmätočnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v\nopätovnom rozhodovaní o otázkach, ktoré boli v minulosti právoplatne vyriešené, ďalej nesprávny výklad\n§ 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, popieranie v minulosti poskytnutých informácií,\nči odmietnutie poskytnutia odpovedí z dôvodu nedisponovania s informáciami k neskoršiemu času\nvybavovania žiadosti.\n27. Vo všeobecnosti platí, že v zmysle § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií sa sprístupňujú všetky\ninformácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. S cieľom zachovania informačnej povinnosti povinnej\nosoby a aj práva na prístup k informáciám oprávnenej osoby je nevyhnutné v ďalšom štádiu skúmať,\nči informáciu ako takú možno sprístupniť v obmedzenom rozsahu podľa § 9, § 11 a § 12 zákona\no slobode informácií. Ak informáciu nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu, potom povinná\nosoba informáciu nesprístupní podľa § 8, § 10, § 11.\n28. Spoločným menovateľom pre čiastočné alebo úplné obmedzenie práva na informácie je, že sú\nodôvodnené v súlade so zákonom (test legality) a s cieľom sledovaným zákonom (test legitimity) za\nsúčasného zohľadnenia podstaty a zmyslu práva na informácie. Všeobecnými cieľmi sú opatrenia v\ndemokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného\nporiadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR) a ďalšie ciele vymedzené v\n§ 8 až § 13 zákona o slobode informácií.\n29. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu o zmätočnosti napadnutého rozhodnutia\nspôsobujúcou nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Aj keď je pravdou, že o niektorých otázkach\nžalovaný rozhodoval samostatným listom už v roku 2013, vo vzťahu k uvedenému je potrebné zdôrazniť,\nže na niektoré otázky v podstate čiastočne uviedol informácie a čiastočne ohľadom podrobností k nim\nžiadosti nevyhovel. Týka sa to otázky č. 24, ohľadom ktorej v prvom liste - odpovedi na žiadosť č.\nKM-KO2-2013/536 z 30.01.2013 žalovaný uviedol medializovanú skutočnosť, že Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky vyplatilo vodičovi kamióna v januári 2012 sumu 25 000 Eur a v prvom rozhodnutí\nč. KM-KO2-2013/536 zo dňa 30.01.2013 o čiastočnom nevyhovení uviedol k otázke č. 24, že informácie\no podmienkach, za akých došlo k odškodneniu šoféra zadržaného dopravného prostriedku, žalovaný\nnemá k dispozícii a zároveň nemohol podľa § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií postúpiť žiadosť\ninej povinnej osobe, pretože nemá vedomosť o tom, ktorá povinná osoba takouto informáciou môže\ndisponovať. Z uvedeného dôvodu žalobcova argumentácia k otázke č. 24 o tom, že postačuje poukázať\nna skutočnosť, že sa jedná o otázku, ku ktorej boli poskytnuté informácie v minulosti a žalovaný sa\nlen obmedzuje na spochybňovanie v minulosti poskytnutých informácií a svojich vlastných vykonaných\núkonov, nezodpovedá obsahu listín v administratívnom spise, z ktorého práve vyplynulo, že čiastočne\nk nej v roku 2013 informácie poskytnuté boli a čiastočne nie. Žalovaný sa tak odôvodnene zaoberal\naj touto otázkou v neskoršom napadnutom rozhodnutí. Žiadnu ďalšiu argumentáciu žalobca k tejto\notázke v žalobe neposkytol, preto správny súd držiac sa žalobných bodov, uvedenú námietku ohľadom\notázky č. 24 vyhodnotil ako nedôvodnú.\n30. Pokiaľ by sa však žalovaný opätovne zaoberal otázkou, na ktorú v minulosti poskytol samostatným\nlistom odpoveď, čomu tak bolo v prípade otázok č. 19, 21, 25 až 27, správny súd dáva za pravdu\nžalobcovi v tom, že danými otázkami sa už nebolo potrebné zaoberať, pokiaľ na ne bola v minulosti\nposkytnutá odpoveď a táto nebola napadnutá opravnými prostriedkami; avšak v danej situácii nemožno\nna uvedenom postupe žalovaného vzhliadnuť zásah do subjektívnych práv žalobcu. Námietka žalobcu\nsmeruje v podstate k záveru, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodu, aby žalovaný vylúčil\nz napadnutého rozhodnutia otázky, o ktorých už rozhodol v liste z 30.01.2013. Žalobca teda danou\nnámietkou brojí proti formálnej čistote napadnutého rozhodnutia. Dokonca týmto de facto priznáva,\nže ohľadom týchto otázok mu informácie sprístupnené boli, a že voči nim nijako nenamietal, čím\nvlastne vylučuje existenciu dôvodov na podanie správnej žaloby. Ergo daná situácia by pre žalobcu\nnepriniesla priaznivejšie rozhodnutie; išlo by o formálne zopakovanie administratívneho konania,\nčo podľa konštantnej judikatúry správnych súdov nepredstavuje dôvody, na základe ktorých by správny\nsúd musel zrušiť rozhodnutie správneho orgánu.\n31. Čo sa týka námietky žalobcu o nemožnosti stotožniť sa s tvrdením žalovaného, že správny orgán\nmôže poskytnúť len informácie, ktoré má aktuálne v čase vybavenia žiadosti k dispozícii, týkajúcej sa\notázok č. 19 až 21, 23, 25 až 27, správny súd uvádza, že podstatou neposkytnutia informácií v prípade\ntýchto otázok nie je len nedisponovanie s nimi v čase rozhodovania, ale z toho implicitne vyplývajúca\n\nskutočnosť, že ide o otázky, na ktoré by bolo potrebné v podstate vytvoriť odpoveď správnym orgánom.\nIde o otázky (či pri informovaní verejnosti konkrétna osoba vystupovala ako súkromná osoba alebo\nv rámci plnenia svojich služobných povinností/ funkcie, či ostáva v platnosti prísľub ministra, z akých\ndôvodov žalovaný nepristúpil k rokovaniu či volí diskriminačný prístup k obom subjektom, a aký je\nzámer žalovaného pri riešení vzniknutej situácie) majúce charakter buď otázky na konkrétnu osobu, t.\nj. zjavne neevidovanej informácie alebo majúce charakter vyjednávania, vedenia rokovania, urovnania,\nnávrhu na odškodnenie zo strany žalobcu, ktoré vyžadujú reakciu či zaujatie stanoviska druhej strany\n– žalovaného a z ich podstaty nemôžu byť nikde evidované. Žiadosť v týchto otázkach nesmerovala\nk získaniu vedomosti o určitej skutočnosti, ale k odpovedi na otázky žalobcu ohľadom toho, aké môže\nočakávať odškodnenie, resp. k zisteniu ďalšieho postupu žalovaného ohľadom danej veci. Uvedenie\npožadovaných odpovedí však nie je v kompetencii povinnej osoby podľa zákona o slobode informácií, ale\npredstavuje skôr podnet žalobcu na správny orgán alebo návrh na rokovanie, na ktorý by musel správny\norgán vytvoriť odpovede, zaujať nejaký postoj. Ergo nejde o informácie, s ktorými by žalovaný disponoval\nv zmysle § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, resp. ktoré by podliehali zákonu o slobode informácií.\nŽalovaný v zmysle uvedeného preto súladne so zákonom uvádzal, že požadovanými informáciami\nnedisponuje. Odôvodňovanie tejto nedispozície z dôvodu rozhodovania o žiadosti po 6 rokoch je tiež\nčiastočne správne, pretože keď neevidoval tieto informácie v danom čase, nemá ich odkiaľ čerpať\nani neskôr. Respektíve presnejšie by bolo bývalo uviesť, že v prípade poskytnutia odpovedí na ne by\nbolo potrebné požadované informácie vytvoriť, zistiť, teda nie sú evidované, nemá ich k dispozícii. Zo\nzákona o slobode informácií vyplýva, že nie úlohou správneho orgánu vytvárať odpovede na otázky\nžalobcu, ale len poskytovať informácie, ktorými disponuje. Pokiaľ by žalobca opäť tvrdil, že informácie\nv rozsahu týchto otázok mu boli v minulosti poskytnuté, je to len na jeho prospech a opäť by toto samotné\nposkytnutie daných informácií v minulosti nespôsobovalo zásah do jeho subjektívnych práv, ako bolo\nuvedené vyššie, ani by to nebol dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia ohľadom týchto otázok.\nSprávny súd dospel k záveru zhodnému so žalovaným, že požiadavka žalobcu v tejto časti nespadá\npod informáciu poskytovanú podľa zákona o slobode informácií, pretože žalovaný s požadovanými\ninformáciami nedisponuje.\n32. Napokon správny súd nepovažoval za dôvodné ani námietky žalobcu ohľadom nesprávneho výkladu\n§ 11 ods. 1 písm. d) zákon o slobode informácií týkajúceho sa otázok č. 1 až 18. V tomto smere sa\nstotožnil s argumentáciou žalovaného, že informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti orgánu činného\nv trestnom konaní nepodliehajú sprístupneniu, resp. sú v sprístupnení obmedzené, okrem tých, ktoré\nsa sprístupňujú podľa osobitného predpisu a rozhodnutí orgánu činného v trestnom konaní, ktoré toto\nustanovenie priamo uvádza.\n33. Výklad informácií týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdu alebo orgánu činného v trestnom konaní,\nktoré nepodliehajú sprístupneniu podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií je potrebné\nchápať v tom zmysle, že povinné osoby nesprístupňujú informácie o prebiehajúcich konaniach pred\nkonečným rozhodnutím vo veci, čím je vylúčená verejná diskusia, ktorá by mohla ovplyvniť sudcov alebo\norgány činné v trestnom konaní pri ich rozhodovaní (ide napríklad o informácie o postupe vyšetrovania,\no úkonoch a rozhodnutiach v trestnom konaní). Táto výnimka zo sprístupňovania informácií má teda\nchrániť nezávislosť a nestrannosť dotknutých osôb. Naopak povinné osoby sprístupňujú informáciu o\nvýsledku ich rozhodovacej činnosti, čím je zachovaná verejná kontrola.\n34. Rozhodovacou činnosťou orgánov činných v trestnom konaní je potrebné rozumieť postup smerujúci\nk objasneniu trestnej veci, ktorá patrí do ich pôsobnosti. Podstatou rozhodovacej činnosti orgánu činného\nv trestnom konaní je vydanie rozhodnutia, v ktorého výroku orgán činný v trestnom konaní vysloví záver,\nku ktorému v priebehu konania dospel. V užšom význame sa rozhodovacou činnosťou rozumie konanie\na rozhodovanie v konkrétnej trestnej veci - od začatia trestného stíhania cez jednotlivé procesné úkony\naž po rozhodnutie vo veci samej.\n35. V súvislosti s činnosťou orgánov činných v trestnom konaní možno spomenúť aj potrebu implicitného\nobmedzenia informácií, ktoré majú svoj pôvod v operatívno-pátracej činnosti. Vyzradením informácií\nzískaných operatívno-pátracou činnosťou by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti a záujmov štátu.\nVýsledky operatívno-pátracej činnosti môžu obsahovať informácie o formách práce kriminálnej polície\na o vyšetrovaní a ich zverejnenie by mohlo mať vplyv na činnosť polície. Z uvedených dôvodov existuje\nlegitímny záujem na odoprení poskytnutia informácií. Nie je vhodné, aby boli zverejnené informácie\no činnosti orgánov činných v trestnom konaní či iných pracovníkov Policajného zboru, a to aj v tých\n\nprípadoch, ak nebolo začaté trestné konanie, ak by tým boli ohrozené práva tretích osôb alebo schopnosť\norgánov činných v trestnom konaní predchádzať trestnej činnosti, vyhľadávať alebo odhaľovať\ntrestnú činnosť, stíhať trestné činy alebo zabezpečovať bezpečnosť Slovenskej republiky. Utajovanosť\noperatívno-pátracej činnosti má slúžiť aj na zamedzenie úniku informácií z Policajného zboru (z\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sži/16/2014 z 01.04.2015, publikované pod\nč. 107/2015).\n36. Právo na informácie je limitované požiadavkou nezasahovať do vlastnej rozhodovacej činnosti súdov\nči orgánov činných v trestnom konaní v priebehu konania (do procesu v jeho priebehu, ako aj vstup do\nvlastného rozhodovania), a to v záujme objektivity a nestrannosti posudzovanej konkrétnej právnej veci.\nTiež je limitované nevyhnutnými opatreniami na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejnej\nbezpečnosti, verejného zdravia a mravnosti, územnej celistvosti a pod. Cieľom zákonného obmedzenia\npráva na informácie o rozhodovacej činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní je ochrana\npred neprimeraným zasahovaním do vlastnej rozhodovacej činnosti súdu a orgánov činných v trestnom\nkonaní (z komentára k Zákonu o slobodnom prístupe k informáciám, F. G. a kol., Wolters Kluwer s.r.o,\n2015, k § 11).\n37. Otázky č. 1 až 18 žiadosti smerovali k zisteniu informácií o spôsobe, realizovaní či podieľaní sa na\nrozhodnej doprave žalovaným, ktorá bola kontrolovanou dodávkou. Žalovaný vo vzťahu k týmto otázkam\nodôvodňoval nesprístupnenie informácií v napadnutých rozhodnutiach tým, že sa týkajú rozhodovacej\nčinnosti orgánu činného v trestnom konaní podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií\na zároveň zasahujú do implicitných zákazov plynúcich zo zákona o PZ súvisiacich s plnením úloh\nPolicajného zboru a subsidiárne otázky majú presah do oblasti skutočností chránených zákonom o\nochrane utajovaných skutočností. Ako aj tým, že elementárnou podstatou nevyhovujúceho statusu\npovinnej osoby tak vo vzťahu k otázkam 1 až 18 je fakt, že podstata žiadosti sa týka trestných\nvecí vedených v štádiu predprípravného a prípravného konania podľa Trestného poriadku osobitným\nútvarom Policajného zboru. Rovnako ide o otázky majúce vzťah a sú zároveň výrazom plnenia úloh\nPolicajného zboru podľa zákona o Policajnom zbore. Legálna definícia kontrolovanej dodávky v § 111\nods. 1 Trestného poriadku samotná nutne evokuje, že informácie s ňou späté nemôžu byť verejné a\nsúvisia s takou činnosťou Policajného zboru, ktorá má vzťah k rozhodovacej činnosti orgánu činného\nv trestnom konaní a zároveň je internou súčasťou plnenia úloh Policajného zboru na úseku represie\ntrestnej činnosti. Uvedené platí s ohľadom nielen na fakt, či sa realizovala, ale aj na fakt, že učinená\nnebola. Informácie týkajúce sa kontrolovanej dodávky vrátane sprievodných informácií, nemôžu byť\npredmetom sprístupnenia a nemôžu byť, z pohľadu povinnej osoby nielen pri uplatnení ratio, ale i s\nprávnym podkladom, verejnými. Položené otázky majú vzťah a teda sa tykajú rozhodovacej činnosti\norgánu činného v trestnom konaní, presne v intenciách predvídaných § 11 ods. 1 písm. d) zákona o\nslobode informácií. Položené otázky skutočne reálne nepriaznivo ingerujú do plnenia úloh Policajného\nzboru podľa § 2 zákona o PZ, ktoré samé osobe enumeráciou a primárne obsahom predstavujú implicitný\nzákaz sprístupniť informácie podľa merita žiadosti. Odhaľovanie trestných činov, ktoré sa deje najmä\npodľa § 38a zákona o PZ (ktorý obsahuje legálnu definíciu operatívno-pátracej činnosti) a vyšetrovanie\ntrestných činov, činnosti organizovaných skupín, pokiaľ nejde o povinne sprístupňované informácie\npodľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, v sebe imanentne obsahujú nevýslovný, teda\nimplicitný zákaz, ktorý znemožňuje poskytnúť informácie komukoľvek z verejnosti, akejkoľvek fyzickej\nosobe alebo právnickej osobe. Zároveň poukázal na to, že operatívno-pátracia činnosť spadá pod\nrozhodovaciu činnosť orgánov činných v trestnom konaní, ktorá podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o\nslobode informácií nepodlieha povinnosti sprístupnenia a jednak o okolnosť, ktorá svojím materiálnym\nkonštruktom zakladá pôsobnosť zákona o ochrane utajovaných skutočností v spojení s nariadením\nvlády Slovenskej republiky číslo 216/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností,\nktoré určuje v § 1 oblasti, v ktorých utajovaná skutočnosť môže vzniknúť a zároveň v spojení s\nnariadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 87/2015 o zozname utajovaných skutočností\nv znení neskorších predpisov, v zmysle prílohy ktorého, pod poradovým číslom 34, sú v rámci zoznamu\nústredného orgánu štátnej správy za utajované skutočnosti určené aj formy a metódy používania\ninformačno-technických prostriedkov a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti, ako aj žiadosti, návrhy,\npríkazy a podnety príslušníkov Policajného zboru na sledovanie kontrolovanej dodávky podľa §111 ods.\n2 a 4 Trestného poriadku do doručenia dodávky alebo skončenia sledovania dodávky. Tieto okolnosti bez\nakéhokoľvek sprievodného predpokladu zakladajú dôvod, pre ktorý povinná osoba nijakým spôsobom\nnekomentovala okolnosti rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní, ktorá má presah do\nochrany utajovaných skutočností.\n\n38. Z vyššie uvedeného - judikatúry, právnej teórie ale aj z odôvodnenia žalovaného - vyplýva,\nže pojem informácií týkajúcich sa rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní, ktoré\nsa nesprístupňujú v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií zahŕňa aj postup\ntýchto orgánov smerujúcich k objasneniu trestnej veci, aj operatívno-pátraciu činnosť orgánov činných\nv trestnom konaní, pričom vyzradením takýchto informácií by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti a\nzáujmov štátu, či zásahu do činnosti Policajného zboru. Odôvodnenie nesprístupnenia požadovaných\ninformácií v zmysle otázok č. 1 až 18 žalovaným je podľa názoru súdu plne legitímne a súladné\nso zákonom o slobode informácií ako aj ostatnými príslušnými právnymi predpismi. Súd sa nestotožnil\ns výkladom zákonov, ktorý podával žalobca.\n39. Čo sa týka námietky žalobcu, že by aj tak bol účastníkom trestného konania, z čoho dovodzoval\nsvoju oprávnenosť mať tieto informácie a žalovaný na to nijako nereagoval, žalovaný uviedol, že zákon\no slobode informácií nekategorizuje subjekty žiadateľov a nezohľadňuje ich status alebo vzťah k veci,\npričom súd uvádza, že uvedená skutočnosť by na záveroch napadnutého rozhodnutia nič nezmenila.\nZa prvé ide o hypotetické konštatovanie, či by žalobca bol účastníkom konania, keďže sa zaujímal\no úkony pred začatím trestného konania, pričom trestné konanie ani ďalej nemuselo pokračovať - ergo\nv tom prípade by nemal byť účastníkom akého konania, pričom tieto štádiá konania a činnosť orgánov\nčinných v trestnom konaní aj tak nie sú verejné, ako aj bolo uvádzané vyššie.\n40. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov,\nneprisvedčil námietkam žalobcu týkajúcim sa zmätočnosti napadnutého rozhodnutia, nesprávneho\nvýkladu § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, ako ani ostatným žalobným námietkam, a\nvychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov, žalobu ako nedôvodnú\npodľa § 190 SSP zamietol.\n41. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy\nkonania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo na\nnáhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať a iba výnimočne,\npričom takéto dôvody súd nevzhliadol.\n42. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho\ndoručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej\nsťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)\noznačenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,\nak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak\nmá sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6\nods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}