Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/245/2019 z 3. 10. 2024
Citácia: uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 3. októbra 2024, sp. zn. BA-5S/245/2019, ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201493.5
Správny súd v Bratislave | BA-5S/245/2019 | ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201493.5 | 2024-10-03 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 76 SP, zákon č. 152/1995 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách, EP, § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/da1884cd-03b1-4f79-b4b8-2d9ece015025
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201493.5

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
BA-5S/245/2019
1019201493
03. 10. 2024
JUDr. Dana Jelinková Dudzíková
ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201493.5

Uznesenie
5 BA-5S/245/2019

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A, 821 02
Bratislava, IČO: 31 347 037, zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08
Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Regionálna veterinárna a potravinová správa Bratislava –
mesto, so sídlom: Polianky 8, 841 01 Bratislava, IČO: 36 060 160, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 317/2726/2019-163 zo dňa 02.09.2019, takto
rozhodol:
5 BA-5S/245/2019

I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou pôvodne na Krajský súd v Bratislave dňa 31.10.2019, sa žalobca domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 317/2726/2019-163 zo dňa 02.09.2019 (ďalej len „rozhodnutie
žalovaného“), ktorým žalovaný zamietol námietky žalobcu podané podľa § 76 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“)
proti nevyhoveniu návrhu na odklad výkonu rozhodnutia žalovaného č. 317/1990/2019-163 zo dňa
13.06.2019 (ďalej len (ďalej len „rozhodnutie o pokute“), ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške
X XXX XXX,XX EUR za iné správne delikty podľa § 28 ods. 2 písm. o), § 28 ods. 4 písm. b), i)
zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o potravinách“).
Žalobca navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného, vrátil vec na ďalšie konanie a uložil
žalovanému povinnosť náhrady trov konania žalobcovi. Rozhodnutie o pokute nadobudlo vykonateľnosť
dňa 02.07.2019.
2. Žalobca podaním zo dňa 28.06.2019 požiadal žalovaného o odklad výkonu rozhodnutia o pokute.
Žalovaný listom zo dňa 17.07.2019 oznámil žalobcovi, že jeho návrhu na odklad výkonu rozhodnutia
o pokute nevyhovuje.
3. Žalobca podaním zo dňa 12.08.2019 požiadal žalovaného znova o odklad výkonu rozhodnutia
o pokute. Žalovaný listom zo dňa 14.08.2019 oznámil žalobcovi, že jeho návrhu na odklad výkonu
rozhodnutia o pokute nevyhovuje. Týmto listom (opatrením) zo dňa 14.08.2019 - odpoveďou na v poradí
druhý návrh na odloženie výkonu exekúcie, žalovaný oznámil žalobcovi, že v prípade nezaplatenia

pokuty žalobcom na základe výzvy žalovaného, pohľadávka štátu bude vymáhaná exekučnou cestou
podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Exekučný poriadok“).
4. Žalobca podal proti úkonom žalovaného, ktorým nevyhovel návrhom žalobcu na odklad výkonu
rozhodnutia o pokute, námietky v zmysle § 76 Správneho poriadku, o ktorých žalovaný rozhodol žalobou
napadnutým rozhodnutím.
5. Dňa 28.08.2019 podal žalovaný návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky
z exekučného titulu – rozhodnutia o pokute. Na vykonanie exekúcie bol poverením Okresného súdu
Banská Bystrica č.6119356197 zo dňa 04.09.2019 poverený súdny exekútor JUDr. Tomáš Peltzner,
Exekútorský úrad Jakubovo nám. 15, 811 09 Bratislava.
6. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť
a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského
súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých
je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce
správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/245/2019,
v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových
prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S
správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. BA-5S/245/2019.
7. Podľa § 71 ods. 1 Správneho poriadku ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne
povinnosť uloženú mu rozhodnutím, ktoré je vykonateľné (§ 52 ods. 2), alebo zmierom schváleným
správnym orgánom alebo ním zostaveným výkazom nedoplatkov (ďalej len „rozhodnutie“), ich výkon
sa uskutoční. Ak v rozhodnutí nebola určená lehota na plnenie, určí ju orgán, ktorý uskutočňuje výkon
rozhodnutia; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
8. Podľa § 72 ods. 1 Správneho poriadku výkon rozhodnutia sa uskutočňuje na návrh účastníka konania
alebo na podnet správneho orgánu, ktorý v prvom stupni vydal rozhodnutie, schválil zmier alebo vyhotovil
výkaz nedoplatkov (vymáhajúci správny orgán). Pokiaľ tento orgán nie je sám na výkon rozhodnutia
oprávnený, postúpi vec orgánu príslušnému podľa § 73.
9. Podľa § 72 ods. 2 Správneho poriadku účastník konania alebo vymáhajúci správny orgán alebo ten,
o kom to ustanovuje zákon, môžu podať návrh na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom.
10. Podľa § 73 Správneho poriadku výkon rozhodnutia uskutočňuje správny orgán, ktorý vo veci rozhodol
v prvom stupni, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 74 Správneho poriadku orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia je povinný oznámiť
účastníkovi konania, ktorého sa výkon týka, začatie výkonu rozhodnutia; ak treba určiť lehotu na plnenie
(§ 71 ods. 1), uvedie sa v tomto oznámení.
12. Podľa § 75 ods. 1 Správneho poriadku orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia môže zo závažných
dôvodov na návrh účastníka konania alebo z vlastného, prípadne iného podnetu výkon rozhodnutia
odložiť.
13. Podľa § 76 ods. 1 Správneho poriadku proti jednotlivým úkonom a opatreniam spojeným s výkonom
rozhodnutia možno podať námietky.
14.
Podľa § 76 ods. 3 Správneho poriadku o námietkach rozhoduje orgán uskutočňujúci výkon
rozhodnutia. Proti rozhodnutiu o námietkach sa nemožno odvolať.
15. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v
znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

16. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
17.
Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním
postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní
individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
18.
Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej
správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne
označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá,
mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
19.
Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
20. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s
negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo
opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, a
to okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).
21.
Výkon rozhodnutia je samostatným štádiom správneho konania a vyznačuje sa určitými
osobitosťami. Uskutočňuje sa na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu, ktorý v
prvom stupni vydal rozhodnutie. Výkon rozhodnutia uskutočňuje správny orgán, ktorý vo veci rozhodol
v prvom stupni. Správny poriadok však umožňuje, aby správny orgán podal návrh na výkon exekúcie
súdnym exekútorom. V prípade, že výkon rozhodnutia uskutočňuje sám správny orgán, je tento orgán
povinný oznámiť účastníkovi konania, ktorého sa výkon rozhodnutia týka, jeho začatie (§ 74 Správneho
poriadku). Táto povinnosť súvisí predovšetkým so skutočnosťou, že (núteným) výkonom rozhodnutia sa
podstatným spôsobom zasahuje do osobnej a majetkovej sféry povinnej osoby, ktorá o takomto postupe
musí byť informovaná, aby sa ďalej mohla brániť, napríklad aj podávaním námietok v zmysle § 76
Správneho poriadku tak, ako to v danej veci uskutočnil žalobca. Predpokladom pre uplatnenie procesnej
obrany pri nútenom výkone rozhodnutia uskutočnenom správnym orgánom je teda oznámenie v zmysle
§ 74 Správneho poriadku. Oznámenie je správny orgán povinný realizovať ešte predtým, než pristúpi
k uskutočneniu vlastného výkonu rozhodnutia, resp. než sa začne zaoberať procesnou obranou povinnej
osoby, o čom svedčí aj systematika a postupnosť ustanovení § 74 a nasl. Správneho poriadku.
22. Z obsahu spisového materiálu správny súd zistil, že v danej veci správny orgán (žalovaný) vyzval
žalobcu na dobrovoľné splnenie povinnosti s tým, že v prípade jej nesplnenia sa bude výkon rozhodnutia
realizovať cestou súdneho exekútora. Žalovaný teda zvolil postup podľa § 72 ods. 2 Správneho
poriadku, čo bolo žalobcovi aj riadne oznámené. Žalovaný nevydal oznámenie podľa § 74 Správneho
poriadku.
23. Správny súd na základe vyššie uvedeného ustálil, že absencia vydaného oznámenia podľa § 74
Správneho poriadku mala za následok, že výkon rozhodnutia v danom čase neprebiehal. Napadnuté
rozhodnutie je preto možné považovať len za rozhodnutie procesnej povahy, bez finálneho dotyku na
subjektívnych právach žalobcu. Pokiaľ žalovaný o procesných návrhoch žalobcu rozhodol vo forme
rozhodnutia, takéto rozhodnutie bolo výlučne procesnej povahy. Žalovaný v rozhodnutí len oznamoval
žalobcovi zákonné povinnosti žalovaného a teda v podstate len poukazoval na zákonný rámec. Takýmto
rozhodnutím žalovaný teda nerozhodoval o subjektívnych právach žalobcu.
24. Správny súd dodáva, že Exekučný poriadok priznáva žalobcovi právne prostriedky procesnej
obrany (napr. aj námietky) proti exekúcii. V takom prípade je však potrebné tieto adresovať súdnemu
exekútorovi, prípadne exekučnému súdu, pričom je potrebné postupovať podľa ustanovení Exekučného
poriadku.

25. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je neprípustná, a preto
postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP a žalobu odmietol. Rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím
procesnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, preto je zo
súdneho prieskumu vylúčené podľa § 7 písm. e) SSP.
26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá a nebol zistený dôvod
pre aplikáciu § 171 ods. 1 SSP, keďže hoc by do úvahy prichádzalo zavinenie žalobcu, žiadne trovy
žalovaného zo spisu nevyplývajú a tento si ich náhradu ani neuplatnil.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 2:1 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).
28. Člen senátu JUDr. Lukáš Gallo postupom podľa § 139 ods. 4 SSP pripojil k uzneseniu odlišné
stanovisko.
29.
Ako člen senátu sa viem stotožniť s dôvodmi rozhodnutia uvedenými v rámci odsekov č. 20
až č. 22. Môj nesúhlas spočíva v spôsobe (forme) vybavenia danej veci. Podľa môjho názoru sa mala
žaloba prejednať rozsudkom a nie formou uznesenia, keďže prieskumom žalobných bodov som dospel
k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané orgánom, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený
(§ 134 ods. 2 SSP).
V kontexte bodov 21 až 22 tohto uznesenia sa mi žiada doplniť, že ak žalovaný nevykonával výkon
rozhodnutia sám, teda nezačal z vlastného podnetu konanie podľa piatej časti Správneho poriadku a
zároveň nerealizoval výkon rozhodnutia prostredníctvom vlastných exekučných príkazov (§ 77 ods. 2
Správneho poriadku), nemohol v „nezačatom konaní“ disponovať zákonnou právomocou na vydanie
akýchkoľvek rozhodnutí, tzn. rozhodnutí odložení výkonu (§ 75 ods. 1 Správneho poriadku), rozhodnutí
o upustení výkonu (§ 75 ods. 2 Správneho poriadku) a ani rozhodnutí o námietkach podľa § 76
Správneho poriadku. Odpovede žalovaného adresované žalobcovi vo forme prípisov o nevyhovení
návrhov na odloženie výkonu (ods. 2, ods. 3 uznesenia) nie sú úkonmi a opatreniami spojenými s
výkonom rozhodnutia.
Súčasne považujem za potrebné dodať, že ak sa žalovaný rozhodol uskutočniť výkon vlastného
rozhodnutia podaním návrhu na vykonanie exekúcie podľa ustanovení Exekučného poriadku, tak ani
žalobca nemohol disponovať žiadnymi procesnými oprávneniami na to, aby oddialil podanie návrhu
na vykonanie exekúcie prostredníctvom procesných úkonov podľa Správneho poriadku - návrhov
na odloženie výkonu rozhodnutia alebo námietkami proti výkonu rozhodnutia. Podanie návrhu na
vykonanie exekúcie podľa ustanovení Exekučného poriadku je rýdzo dispozitívny procesný úkon
(úkon, ktorým sa začína exekučné konanie) v autonómnej sfére podávajúcej osoby, ktorý nemôže byť
napádaný iným účastníkom konania (napr. osobou povinnou z exekučného titulu) a nemôže podliehať
suspenzívnemu účinku. Analogicky je možné ako príklad uviesť, že žiadny účastník právneho vzťahu
(napr. zmluvného) sa nemôže domáhať, aby niekto vôbec podal žalobu, príp. iný návrh v rámci súdneho
alebo vykonávacieho konania.
Žalovaný vydaním svojho rozhodnutia o námietkach a odklade výkonu rozhodnutia preto podľa môjho
názoru postupoval mimo zákonného rámca (mimo akéhokoľvek konania), kedy nedisponoval žiadnym
zákonným oprávnením na vydanie svojho rozhodnutia.
V odbornej právnickej literatúre sa vyskytujú rozdielne názory na otázku, ktoré akty treba považovať za
nulitné. Všeobecne však prevažuje názor, že nulita aktu nastáva z dôvodu:
- neexistencie kompetencie správneho orgánu správny akt vydať,
- absolútneho nedostatku predpísanej formy aktu,
- absolútneho omylu v osobe adresáta aktu,
- založenia požiadavky fakticky nemožného plnenia,
- neurčitosti či nezmyselnosti aktu.

Vzhľadom na to, že zákonodarca nulitu (neexistenciu) aktu výslovne neupravuje, znamená to, že
výrokom súdu nemožno len autoritatívne deklarovať, že paakt nemá žiadne následky. Pretože nulitný
akt sa na prvý pohľad javí ako perfektný a sú z neho autorom vyvodzované právne následky mocensky
presadzované, je potrebné vychádzať z toho, že aj takéto akty je potrebné súdom odstrániť. Nulita aktu
je teda sama o sebe dôvodom pre jeho zrušenie súdom bez ohľadu na to, či žaloba túto skutočnosť
namieta alebo žiada o zrušenie rozhodnutia z iných dôvodov. Nie je možné naň vôbec prihliadať (či
už ako na rozhodnutie alebo stanovisko), pretože ako vyplýva z právnej teórie a právnej praxe akt,
vyhlásený za nulitný, neexistuje.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1SZa/11/2016, zo dňa 31. 5. 2016)
Z uvedeného podľa môjho názoru vyplýva, že rozhodnutie žalovaného ako nulitný správny akt, na
ktorého vydanie žalovaný nebol oprávnený, bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442
SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty
nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.