{"guid": "933fccf5-8785-447b-b046-780cfa0ff065:301343bb-8153-46aa-8290-419a2da401f6", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201380.2", "spisova_znacka": "BA-1S/220/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/220/2019 z 6. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 6. novembra 2024, sp. zn. BA-1S/220/2019, ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201380.2", "identifikacne_cislo": "1019201380", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2024-11-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/652", "nazov": "zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/652", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/652-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/301343bb-8153-46aa-8290-419a2da401f6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201380.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201380.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201380.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/220/2019\n1019201380\n06. 11. 2024\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2024:1019201380.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr.\nMilady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: BEST MEAT s.r.o., so sídlom\nJenisejská 45A, 040 12 Košice, IČO: 46 645 217, právne zastúpený: Advokátska kancelária Juristi s.r.o.,\nso sídlom Krivá 3, 040 01 Košice, IČO: 51 941 244, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 101883486/2019 zo dňa 06.08.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. A. B. C. D., B. E. F. G. A., H. I. A. (ďalej „KÚFS“, „prvostupňový orgán“, „daňový orgán“) dňa 02.10.2018\nzaistil účtovné a daňové doklady obchodnej spoločnosti BEST MEAT s.r.o. (ďalej „žalobca“, „daňový\nsubjekt“) za zdaňovacie obdobie január 2015 až august 2018, vykonal procesné úkony podľa § 22 ods.\n5 zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon č. 652/2004 Z. z.“) a dňa 22.10.2018 vydal\nžiadosť o vykonanie daňovej kontroly. Na základe analýzy zaistených účtovných a daňových dokladov\nako aj operatívneho preverovania boli získané informácie o skutočnostiach, ktoré mali vplyv na správne\nurčenie dane. Vzhľadom na predpoklad o tom, že u žalobcu dôjde k dovyrubeniu dane, prvostupňový\norgán rozhodnutím č. 100604484/2019 zo dňa 11.03.2019 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) vo vzťahu\nk zdaňovacím obdobiam január 2015 a apríl 2015 až október 2015 (ďalej „dotknuté zdaňovacie obdobia“)\npodľa § 50 ods. 1 psím. a) v spojení s § 160 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový\nporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „daňový\nporiadok“) vydal predbežné opatrenie spočívajúce v povinnosti daňového subjektu zložiť na účet správcu\ndane peňažnú sumu XXX.XXX,XX eura, keďže existovala odôvodnená obava, že nesplatná alebo\nnevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebov tejto dobe\nbude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami za využitia všetkých zákonom stanovených\nforiem. Pri svojom rozhodovaní vychádzal prvostupňový orgán nielen zo zistených skutočností týkajúcich\nsa hmotnoprávnych podmienok pre prípadné dovyrubenie dane, ale aj z finančných ukazovateľov\nžalobcu.\n2. Vo vzťahu k zisteným objektívnym skutočnostiam poukázal KÚFS na prijaté zdaniteľné plnenia\nžalobcu, z ktorých si následne uplatnil odpočet DPH v rámci dotknutých zdaňovacích období od\n\nviacerých dodávateľov – a/ spoločnosti ATAK s.r.o., ktorá nepriznala a neodviedla daňovú povinnosť,\nb/ spoločnosti PRO UNITED BUSINESS s.r.o., ktorá od novembra 2016 do novembra 2017 podávala\n„nulové“ daňové priznania a ktorá je zapojená v reťazci, kde na začiatku reťazca sa nachádzajú\nsubjekty, ktoré nepriznávajú daňovú povinnosť, od 09.05.2018 nemá konateľa a jediným spoločníkom\nje spoločnosť RBB TRADE LLC, I. G. XXXX, J. I., K. XXX XX, D. L. F. a c/ spoločnosti PEMA Trans\nLogistic, s.r.o., ktorá nepriznala a neodviedla daňovú povinnosť, od 04.07.2015 nemá konateľa a\njediným spoločníkom je spoločnosť EAST POINT TRADE LLC, H., D. G. XXX XX, D. L. F.. Zistené\nčiastkové okolnosti (podávanie „nulových“ daňových priznaní, zapojenie do reťazca, na začiatku ktorého\nsa nachádza obchodná spoločnosť nepriznávajúca daňovú povinnosť, nepriznanie a neodvedenie\ndaňovej povinnosti zo zdaniteľného plnenia týkajúceho sa plnenia voči žalobcovi, okolnosti týkajúce sa\norganizačnej štruktúry dotknutých obchodných spoločností) sa správnemu orgánu v súhrne javili ako\nindície nasvedčujúce zneužitiu práva (resp. podvodu) a nedodržania podmienok pre vznik práva žalobcu\nna odpočet dane z dotknutých zdaniteľných plnení podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004\nZ. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon o DPH“).\n3. Pri hodnotení finančných ukazovateľov žalobcu a jeho celkovej ekonomickej situácie vychádzal\nKÚFS z vykonanej finančno-ekonomickej analýzy, podľa ktorej žalobca vykazoval v rozhodnom období\nvysokú zadlženosť vyjadrenú v rozsahu XX,X % financovania svojich aktív pomocou cudzích zdrojov.\nPlatobnú neschopnosť žalobcu uhrádzať záväzky voči štátnym orgánom preukazoval prvostupňový\norgán zistenou skutočnosťou evidovaných dlhov vo výške XX.XXX,XX eura. Relevantným ekonomickým\nukazovateľom pre KÚFS bolo aj zistenie o vysokom úverovom zadlžení žalobcu v rozsahu XX,X%,\npričom vychádzal z výšky všetkých úverov a výpomocí v pomere k vlastnému imaniu žalobcu. Finančný\nukazovateľ žalobcu v rozhodnom čase preukazoval pokles hotovosti v absolútnych číslach v zápornej\nhodnote XXX.XXX eur. Prvostupňový orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal aj na\nexistenciu záložného práva evidovaného v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod sp. zn.\nXXXXX/XXXX s dátumom zápisu 21.12.2016, predmetom ktorého bolo založenie pohľadávky na výplatu\nvkladu zriadeného u záložného veriteľa M. N. D. F., dôsledkom čoho veriteľ poskytol žalobcovi ako\ndlžníkovi úver vo výške X.XXX.XXX eur. V rámci finančno-ekonomickej analýzy sa prvostupňový orgán\nnevenoval dlhodobému hmotnému majetku žalobcu a zameral sa najmä na porovnanie „záväzkov oproti\nobchodnej marži a na finančné účty“ s odôvodnením, že na daný typ majetku môžu byť uložené rôzne\nformy záložných práv a skutočností v rámci poskytnutia dotácií z rôzne dostupných fondov na podporu\npodnikania.\n4. Potrebu aplikácie § 50 ods. 1 písm. a) daňového poriadku odôvodnil KÚFS existenciou\nveľkého množstva daňových kontrol týkajúcich sa žalobcu, z výsledkov ktorých následne dochádza\nk dovyrubovaniu dane a cieleným konaním žalobcu by mohlo dôjsť k zbavovaniu sa majetku za\núčelom jeho nedosiahnuteľnosti - ustanovenie § 50 ods. 1 daňového poriadku predpokladá uloženie\npredbežného opatrenia v prípade, ak má správca dane za to, že by daňový subjekt mohol vykonávať\núkony smerujúce k redukcii vlastnej majetkovej podstaty a ním nezaplatená daň by nemohla byť\nv daňovom exekučnom konaní vymožiteľná pre absenciu reálne postihnuteľného majetku. Obavu,\nže prípadne dovyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná,\nprípadne bude jej vymáhanie spojené so značnými ťažkosťami odôvodnil KÚFS, vzhľadom na rozhodné\nekonomické ukazovatele žalobcu, aj predpokladom o hroziacom úpadku žalobcu podľa ustanovení\nzákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\núčinnom v rozhodnom čase či inými úkonmi relevantnými z pohľadu ekonomickej dispozície žalobcu.\n5. Súhrnom zistených okolností dospel KÚFS k záveru o existencii dôvodov na nariadenie predbežného\nopatrenia, keďže popísané okolnosti odôvodňujú predpoklad vzniku daňovej povinnosti žalobcu vo\nvyrubovacom konaní a ucelený a logický okruh indícií nižšej intenzity svedčí o nedobrej ekonomickej\nsituácii dotknutého daňového subjektu, ktorá vo vzťahu k výške doposiaľ nesplatnej alebo nevyrubenej\ndane vyvoláva obavu o schopnosti daňového subjektu daň v dobe jej prípadnej vymáhateľnosti uhradiť.\n6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky (ďalej „žalovaný“, „daňový orgán“) v postavení odvolacieho správneho orgánu rozhodnutím\nč. 101883486/2019 zo dňa 06.08.2019 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie\nsprávcu dane podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil. Žalovaný po preskúmaní prvostupňového\nrozhodnutia a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že\npreskúmavané rozhodnutie obsahuje odôvodnenie spĺňajúce náležitosti § 63 ods. 5 daňového poriadku\n\na zároveň nebolo možné prisvedčiť námietke daňového subjektu o existencii vád nezákonnosti\na nepreskúmateľnosti daného rozhodnutia. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia bolo podľa\nžalovaného dostatočne zrejmé, že predbežné opatrenie bolo vydané na základe existujúcej obavy,\nže doteraz nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná, alebo\nže v tejto dobe bude vymáhanie spojené so značnými ťažkosťami, pričom relevantné skutočnosti\npreukazujúce existenciu danej obavy prvostupňový orgán riadnym spôsobom popísal a osvedčil.\nII.\nSprávna žaloba (žalobné body)\n7. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 08.10.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia KÚFS. Žalobca namietal\nnepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keď žalovaný v rámci administratívneho konania\nnepreskúmal prvostupňové rozhodnutie KÚFS v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v podanom odvolaní.\nŽalovaný sa podľa názoru žalobcu vyjadril k jeho námietkam len okrajovo a k niektorým námietkam sa\nnevyjadril vôbec, čím došlo k porušeniu § 74 ods. 2 v spojení s § 63 ods. 5 daňového poriadku. Vo vecnej\nrovine žalobca namietal závery KÚFS a žalovaného o dôvodnom podozrení z daňového podvodu, resp.\nzo zneužitia práva v reťazci dotknutých dodávateľov žalobcu, pričom poukázal na rozsudok Súdneho\ndvora EÚ vo veci C-439/04 a C-440/04 zo dňa 06.07.2006 a z neho vyplývajúce kritériá možnosti správcu\ndane založiť zodpovednosť daňového subjektu za neodvedenú daň jeho dodávateľov a subdodávateľov\nvýlučne v prípade preukázania toho, že daňový subjekt sa daňového podvodu priamo dopustil, resp.\no takomto konaní mal vedomosť alebo o ňom vedieť musel. V danom prípade, pri daňovej kontrole\nžalobcu, nebolo preukázané jednak samotné podvodné konanie v reťazci dodávateľov žalobcu ako\nani to, či o takomto prípadnom konaní mal žalobca vedomosť. Podľa názoru žalobcu je aj v prípade\nkonania o predbežnom opatrení podľa § 50 daňového poriadku nevyhnutné osvedčiť účasť daňového\nsubjektu na daňovom podvode a nestotožnil sa s názorom žalovaného, že rozhodovaniu o uložení\npredbežného opatrenia, ktoré nie je meritórnym rozhodnutím, nepredchádza dokazovanie. Napadnuté\nrozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie vzhľadom na uvedené trpia\nvadou arbitrárnosti. Tak ako v odvolaní podanom v administratívnom konaní, aj v rámci podanej správnej\nžaloby žalobca namietal porušenie § 22 zákona č. 652/2004 Z. z. a žalobná argumentácia smerovala aj\nvoči záverom KÚFS a žalovaného o zistenej finančno-ekonomickej situácii dotknutého subjektu. Daňové\nkontroly u žalobcu prebiehajú už viac ako 4 roky (v čase podania žaloby, pozn. súdu) a žalobca sa\naktívne bráni v medziach zákonných oprávnení, pričom aj napriek nesúhlasu so závermi (predovšetkým)\nsprávcov dane má záujem na plnení povinností, ktoré mu z rozhodnutí správcov dane vyplývajú. Vo\nvzťahu ku KÚFS a žalovaným uvádzanému nedoplatku XX.XXX,XX eura uviedol, že tento bol v rámci\nexekučného konania uhradený ešte pred rozhodnutím o uložení predbežného opatrenia. K hypotetickým\nsituáciám konania žalobcu naznačeným KÚFS a žalovaným, týkajúcim sa nakladania s majetkom,\nuviedol, že tieto nie je možné predpokladať, keďže sa jedná o fungujúcu spoločnosť a na uvádzané\npodozrenia nedal žiaden dôvod a nestotožnil sa ani s postupom správnych orgánov, ktoré neprihliadli\nna dlhodobý majetok spoločnosti.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n8. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 23.01.2020 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú podľa\n§ 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej „SSP“).\n9. Uviedol, že v rámci vedeného administratívneho konania boli na základe analýzy informácií\nzo zaistených účtovných a daňových dokladov a operatívneho preverovania získané objektívne\nskutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane daňovým subjektom. Žalobca si za zdaňovacie\nobdobie január 2015 a apríl 2015 až október 2015 uplatnil nárok na odpočet DPH z faktúr vystavených\ndodávateľmi, u ktorých boli zistené okolnosti popísané v odseku 2. odôvodnenia tohto súdneho\nrozhodnutia. Vyhodnotením informácií týkajúcich sa spoločností zapojených do uvedeného reťazca\npodľa predkladaných kontrolných výkazov a informačného systému finančnej správy dospel KÚFS k\nzáveru, že zdaniteľné plnenia tak, ako bolo deklarované daňovým subjektom, neboli uskutočnené,\ns ktorým záverom sa stotožnil aj žalovaný. Ako vecne správne posúdil žalovaný aj nadväzujúce závery\nprvostupňového orgánu o tom, že na základe zistených skutočností možno konštatovať nedodržanie\npodmienok pre uplatnenie odpočtu dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH.\n\nZároveň žalovaný dodal, že konkrétne dokazovanie týkajúce sa problematiky toho, či žalobca ako\ndaňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa svojim konaním zúčastňuje podvodu je predmetom\ndaňovej kontroly, o ktorú požiadal KÚFS správcu dane a ktorá začala dňa 04.01.2019. V súvislosti\ns charakterom uplatneného procesného inštitútu podľa § 50 daňového poriadku žalovaný poukázal\nna stav, kedy rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia nie je meritórnym rozhodnutím o daňovej\npovinnosti daňového subjektu za príslušné zdaňovacie obdobia a nepredchádza mu dokazovanie.\nPre vydanie predbežného opatrenia nie je na mieste požadovať obšírne a detailné skutočnosti, ktoré\nz povahy veci súvisia so samotným vyrubením dane a musia byť zisťované v daňovej kontrole\na vo vyrubovacom konaní. Preto pre vydanie predbežného opatrenia je významná samotná účasť\ndaňového subjektu v podvodnom reťazci, ktorá potenciálne môže založiť budúce vyrubenie dane a\nnie je potrebné preukazovať zavinenie daňového subjektu vo vzťahu k účasti na daňovom podvode.\nPodrobné zisťovanie plnenia daňových povinností, zisťovanie skutkového stavu a právne závery z\ntoho vyplývajúce budú predmetom skúmania v daňovej kontrole, v ktorej na základe vykonaných\ndôkazov a intenzity dôkazných prostriedkov môže správca dane dospieť aj k inému záveru, než bol\nprezentovaný v rozhodnutí o uložení predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie bolo v danom\nprípade vydané a odôvodnené z ucelených a logických okruhov skutočností svedčiacich o nezdravej\nekonomickej situácii a zároveň preukazujúce skutočnosti vedúce k následkom dovyrubenia dane\nza dotknuté zdaňovacie obdobia. Žalovaný sa nestotožnil ani so žalobnými námietkami žalobcu\ntýkajúcimi sa nesprávneho vykonania finančno-ekonomickej analýzy, pričom poukázal na úvahy a závery\nobsiahnuté v prvostupňovom a následne aj v napadnutom rozhodnutí. Rozhodnutia vydané v rámci\nadministratívneho konania považoval žalovaný nielen za vecne správne, ale aj za riadne odôvodnené\nv súlade s § 63 ods. 5 daňového poriadku.\nIV.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n10. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych\nsúdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného\nzriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú\nsvoju činnosť 1. júna 2023. V § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov je ďalej uvedené, že „ak § 4 ods.\n1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná\nprávna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/220/2019 tak prešla na\nSprávny súd v Bratislave, bola pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn. BA-1S/220/2019.\n11. Správny súd v Bratislave (ďalej „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj\nprvostupňové rozhodnutie správcu dane jemu predchádzajúce, vrátane postupu správnych orgánov\nv administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1\nSSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n12. O podanej žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní konanom dňa 06.11.2024, keďže bola\nsplnená podmienka jeho nariadenia podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP (žiadosť aspoň jedného z\núčastníkov konania o nariadenie pojednávania). Účastníci konania boli na pojednávanie riadnym\nspôsobom predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 a 3 SSP. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil a\nsvoju neúčasť do času jeho konania neospravedlnil, mailové ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní\nbolo súdu doručené až po ukončení pojednávania. Žalobca ani jeho právny zástupca sa pojednávania\nnezúčastnili a svoju neúčasť vopred neavizovali a neospravedlnili. Správny súd vec prejednal a rozhodol\nv súlade s § 114 SSP.\n13. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023,\nkonania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.\njúna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n14. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n\n15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n16. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n17. Podľa § 5 ods. 3 písm. j) bod 3 zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti\ndaní, poplatkov a colníctva v znení účinnom v rozhodnom čase, Kriminálny úrad finančnej správy robí\núkony, ktoré inak patria do pôsobnosti daňových úradov alebo colných úradov, ak na dosiahnutie cieľa\nsledovaného daňovými predpismi alebo colnými predpismi je potrebný bezprostredný zákrok.\n18. Podľa § 50 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, správca dane môže počas daňovej kontroly, počas\nurčovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je\nodôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená\nalebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami,\nv rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho\nsa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby zložil peňažnú sumu na účet správcu dane.\n19. Podľa § 60 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\n20. Podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu\npožadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom\nkonania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri\nrozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť\nodvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací\norgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo\nodstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.\n21. Podľa § 160 ods. 5 daňového poriadku, na úkony, ktoré je oprávnené vykonávať finančné riaditeľstvo\na Kriminálny úrad finančnej správy podľa osobitného predpisu a ktoré podľa tohto zákona patria do\npôsobnosti správcu dane, sa ustanovenia tohto zákona vzťahujú rovnako.\n22. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 652/2004 Z. z., ak je dôvodné podozrenie, že vec, tovar alebo\npísomnosti súvisia s trestným činom alebo priestupkom spáchaným v súvislosti s porušením colných\npredpisov alebo s colným deliktom podľa osobitného predpisu, priestupkom alebo iným správnym\ndeliktom podľa osobitného predpisu, alebo s porušením daňových predpisov alebo súvisia s trestným\nčinom, priestupkom alebo iným správnym deliktom spáchaným v súvislosti s porušením predpisov\no ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a ak je to potrebné na zistenie skutkového stavu, colník je\noprávnený ich zaistiť na vykonanie potrebných úkonov; zaistenie môže trvať len do rozhodnutia orgánov\nčinných v trestnom konaní vo veci, pri priestupku alebo colnom delikte najviac 60 dní odo dňa zaistenia.\n23. Inštitútom predbežného opatrenia, ktorého právna úprava je obsiahnutá v § 50 daňového poriadku,\ndaňový orgán po splnení zákonom stanovených podmienok de facto obmedzuje dispozičné právo\ndaňového subjektu s jeho majetkom formou zloženia peňažnej sumy na účet správcu dane, prípadne\nformou zákazu nakladania s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí. Predbežné opatrenie\nmôže daňový orgán uložiť len formou procesného rozhodnutia, ktoré obsahuje všetky zákonom\npredpísané náležitosti podľa § 63 daňového poriadku. Vydaniu rozhodnutia o predbežnom opatrení\nnepredchádza dokazovanie, ktoré je z povahy tohto procesného inštitútu, založeného na efektívnom\na časovo nenáročnom riešení situácie vzniknutej v priebehu daňovej kontroly, počas určovania dane\npodľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní, pre možnosť jeho aplikácie prakticky vylúčené. Vo fáze\nrozhodovania o predbežnom opatrení v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly je postačujúce, ak má\ndaňový orgán relevantné skutočnosti dostatočným spôsobom osvedčené. Relevantnými skutočnosťami\n\nsú v danom prípade všetky zistenia daňového orgánu, ktoré po ich komplexnom posúdení zakladajú\ndôvodný predpoklad o dovyrubení dane daňovému subjektu a zároveň odôvodnenú obavu toho, že\nnesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná,\nprípadne bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami.\n24. Žalobca v rámci podanej žaloby namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, túto\nžalobnú argumentáciu však správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Tvrdenú nepreskúmateľnosť\nžalobca namietal vo všeobecnej rovine, pričom nekonkretizoval v čom konkrétne by mali nedostatky\nv rozhodovaní žalovaného zakladajúce uvádzanú vadu spočívať. Na rozdiel od názoru prezentovaného\nžalobcom, správny súd po preskúmaní administratívneho spisu (vrátane obsahového znenia písomne\nvypracovaného prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia) dospel k záveru, že žalovaný sa\nv rámci odvolacieho konania dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými podstatnými odvolacími\nnámietkami žalobcu smerujúcimi voči postupu a rozhodnutiu KÚFS. Tvrdenia žalobcu o žalovaným\nvykonanom vyhodnocovaní odvolacích námietok vznesených v administratívnom konaní len „okrajovo“\nči o úplnom odignorovaní niektorých námietok zostali v rovine všeobecných žalobných tvrdení, kedy nie\nje zrejmé, ktorých konkrétnych odvolacích námietok sa malo popísané (ne)vyhodnocovanie zo strany\nžalovaného týkať. Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako výsledok administratívneho odvolacieho\nkonania zodpovedá na všetky podstatné odvolacie námietky vznesené žalobcom v administratívnom\nkonaní, pričom samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 63\nods. 5 v spojení s § 74 ods. 2 daňového poriadku.\n25. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj žalobnú argumentáciu žalobcu v časti týkajúcej\nsa ním vnímanej arbitrárnosti napadnutého a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia.\nPodľa žalobcu v rámci odôvodnenia dotknutých rozhodnutí správnych orgánov absentovali úvahy\nvychádzajúce zo skutkového zisťovania ohľadne porušenia právnych predpisov majúcich za následok\nnielen aplikáciu procesného inštitútu predbežného opatrenia, ale aj úvahy, ktoré by mali následne\nv daňovej kontrole a vyrubovacom konaní viesť k vydaniu rozhodnutia o dovyrubení dane z dôvodu\nnesplnenia podmienok podľa § 49 až § 51 zákona o DPH, pričom sa nestotožnil so závermi správnych\norgánov o nevykonávaní dokazovania. Z predloženého administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia\nprvostupňového (a následne aj napadnutého) rozhodnutia je podľa názoru správneho súdu dostatočne\nzrejmé, z akých konkrétnych skutkových zistení KÚFS pri rozhodovaní o predbežnom opatrení\nvychádzal, keď v rámci osvedčovania vyhodnocoval jednak okolnosti zakladajúce dôvodné pochybnosti\no zákonnosti uplatneného nároku žalobcu na odpočet DPH (stručný opis okolností zisťovaných a\nvyhodnocovaných správnymi orgánmi obsiahnutý v odseku 2. odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia),\nako aj okolností týkajúcich sa finančno-ekonomickej situácie daňového subjektu (stručný opis okolností\nzisťovaných a vyhodnocovaných správnymi orgánmi obsiahnutý v odseku 3. odôvodnenia tohto súdneho\nrozhodnutia) s následnou odôvodnenou obavou o úhradu resp. vymožiteľnosť pre prípad vymáhania\ndaňovej povinnosti, ktorý stav by mohol potenciálne nastať (stručný opis okolností zisťovaných a\nvyhodnocovaných správnymi orgánmi obsiahnutý v odseku 3. odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia).\n26. K žalobcom namietanej vade arbitrárnosti prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia\nspôsobenej postupom správnych orgánov, ktoré v rámci rozhodovania o predbežnom opatrení\n„nevykonali plnohodnotné dokazovanie“, správny súd uvádza, že ust. § 50 ods. 1 daňového poriadku\nstanovuje ako predpoklad vydania predbežného opatrenia dôvodnú obavu, že nesplatná daň alebo\nnevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe\nbude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Z uvedeného vyplýva aj miera nevyhnutnosti\nzisťovania a hodnotenia skutočností relevantných pre vydanie procesného rozhodnutia podľa daňového\nporiadku. Pri rozhodovaní o predbežnom opatrení správne orgány vychádzajú z miery pravdepodobnosti\nosvedčovaných skutočností s tým, že na zisťovanie relevantných skutočností sa kladú de facto\nmenšie nároky ako pri meritórnom prejednávaní daňovej veci v rámci daňovej kontroly či následného\nvyrubovacieho konania, kedy sa vykonáva „plnohodnotné“ dokazovanie. Práve uvádzaná osobitosť\nosvedčovania ako postupu kvalitatívne rozdielneho od dokazovania podľa § 24 daňového poriadku\npredstavuje pre naplnenie účelu tohto procesného inštitútu efektívnu možnosť jeho uplatnenia. Je\nzrejmé, že následkom vydania predbežného opatrenia vychádzajúceho „len“ zo stavu osvedčeného\nmôže byť zvýšená miera polemiky o dôvodoch uvedených vo vydanom rozhodnutí, správny súd však\nv danom prípade existenciu žalobcom namietanej vady arbitrárnosti prvostupňového a napadnutého\nrozhodnutia, vzťahujúcej sa práve na postup správnych orgánov pri zisťovaní a vyhodnocovaní\nskutkových okolností, nemal preukázanú.\n\n27. Čo sa týka samotných skutkových zistení, ich komplexného posúdenia a naviazania na právnu\núvahu KÚFS a žalovaného, aj podľa názoru správneho súdu v čase vydania dotknutých rozhodnutí\nboli splnené zákonom stanovené podmienky pre možnosť (a aj vhodnosť) aplikovania procesného\ninštitútu predbežného opatrenia podľa § 50 ods. 1 písm. a) daňového poriadku. Daňové orgány náležite\nzdôvodnili svoje úvahy o tom, prečo spochybnili deklarované obchodné transakcie a uvádzali pri\njednotlivých spoločnostiach konkrétne a relevantné skutočnosti, ktoré v danom štádiu daňového konania\ndôvodne spochybňovali právo žalobcu na odpočet DPH. Správne orgány konajúce v oboch stupňoch\nadministratívneho konania sa riadne vysporiadali s interpretáciou príslušných ustanovení daňového\nporiadku, so zistenou existenciou dôvodnej obavy a svoje úvahy opreli o logický okruh indícií nižšej\nintenzity, ktoré svedčili v danom prípade o nedobrej ekonomickej situácií žalobcu, ktorá vyvolala obavu o\nschopnosti daňového subjektu prípadne uloženú daňovú povinnosť v budúcnosti splniť. V neposlednom\nrade sa daňové orgány zaoberali finančno-ekonomickým stavom žalobcu, kedy primárne poukázali\nna rizikové ukazovatele vyplývajúce z vykonanej analýzy, ale aj na hypotetické následky zisteného\nstavu, ktorý vo všetkých logických súvislostiach mohol u žalobcu do budúcna nastať a javil sa ako\npravdepodobný (stručný opis okolností zisťovaných a vyhodnocovaných správnymi orgánmi obsiahnutý\nv odseku 2. až 4. odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia).\n28. Za argumentáciu samostatne nespôsobilú privodiť záver správneho súdu o nezákonnosti\nprvostupňového rozhodnutia KÚFS a následne aj napadnutého rozhodnutia žalovaného je potrebné\nv danom prípade považovať tvrdenia žalobcu týkajúce sa nezohľadnenia všetkých zložiek majetku\nspoločnosti pri vykonaní finančno-ekonomickej analýzy či žalobcom vznesené, avšak žiadnym\nspôsobom nepreukázané tvrdenie o neexistencii daňového nedoplatku vo výške XX.XXX,XX eur\nv rozhodnom čase. Pre účely právnej úvahy daňových orgánov boli podľa názoru správneho\nsúdu dostatočnými indíciami o situácii žalobcu ukazovatele vysokej zadlženosti v rozsahu XX,X\n% financovania aktív pomocou cudzích zdrojov, zistenie o vysokom úverovom zadlžení žalobcu v\nrozsahu XX,X%, (výška všetkých úverov a výpomocí v pomere ku vlastnému imaniu), pokles hotovosti\nv absolútnych číslach v zápornej hodnote XXX.XXX či existencia záložného práva evidovaného v\nNotárskom centrálnom registri záložných práv na majetok úverového dlžníka (žalobcu) vo výške\nX.XXX.XXX eur (stručný opis okolností zisťovaných a vyhodnocovaných správnymi orgánmi obsiahnutý\nv odseku 3. odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia).\n29. Napokon správny súd za dôvodnú nepovažoval ani námietku žalobcu o porušení § 22 zákona č.\n652/2004 Z. z. zo strany KÚFS. Z obsahu žaloby správny súd nevedel identifikovať, ako konkrétne\nmalo dôjsť k nezákonnému konaniu zo strany KÚFS, ktorý bol v zmysle daného ustanovenia oprávnený\nzaistiť účtovné a daňové doklady žalobcu. Iné skutočnosti a zistenia pre správny súd nevyplývali\nani zo žalobcovho odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré tvorí súčasť predloženého\nadministratívneho spisu. Len na doplnenie správny súd uvádza, že žalobca v tejto súvislosti\npočas konania pred KÚFS nenamietal žiadne relevantné skutočnosti a podľa úradného záznamu č.\n210539/2019 zaistené veci prevzal v neporušenom stave. Zároveň boli všetky úkony vykonávané\nprvostupňovým orgánom podľa § 22 zákona č. 652/2004 Z. z. v priebehu konania riadnym spôsobom\nzaevidované a v tejto súvislosti neboli zistené žiadne nedostatky.\n30. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného\nv spojení s prvostupňovým rozhodnutím KÚFS boli vydané v súlade so zákonom, vychádzajú z\ndostatočne zisteného (osvedčeného) skutkového stavu, sú riadne odôvodnené a v súlade s obsahom\nadministratívneho spisu, pričom nevykazujú rozpor s relevantnými zákonnými ustanoveniami (najmä\ndaňového poriadku). Správny súd po vykonaní prieskumu zákonnosti nezistil žalobcom namietané\ndôvody pre zrušenie preskúmavaných rozhodnutí, následkom čoho správnu žalobu ako nedôvodnú\npodľa § 190 SSP zamietol.\n31. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168, keď aj napriek úspechu v konaní právo\nna náhradu trov konania žalovanému v zmysle nepriznal, keďže nevzhliadol existenciu výnimočných\nokolností, za ktorých by bolo možné orgánu verejnej správy danú náhradu priznať.\n32. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho\nsúdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§\n439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2 písm. a) a § 493e SSP/.\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}