{"guid": "7ed042d8-ff92-4d11-ad9d-d25f8a2095e2:329c092d-10d6-4561-b4b2-a74a46e2808a", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201368.2", "spisova_znacka": "BA-1S/218/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/218/2019 z 11. 4. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 11. apríla 2024, sp. zn. BA-1S/218/2019, ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201368.2", "identifikacne_cislo": "1019201368", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Vladimíra Slobodová", "sudca_id": 969, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimira-slobodova-969", "datum_vydania": "2024-04-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/333", "nazov": "zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/333", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/333-2011"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/329c092d-10d6-4561-b4b2-a74a46e2808a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201368.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201368.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201368.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/218/2019\n1019201368\n11. 04. 2024\nJUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M\nECLI:SK:SpSBA:2024:1019201368.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M\na členov senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a JUDr. Davida Žáka, v právnej veci žalobcu:\nHYDINA SLOVENSKO s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 23/640, Lieskovec, IČO: 45 300 950, právne\nzastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Prievozská 4, Bratislava, IČO:\n51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101901161/2019 zo dňa 8. augusta 2019,\ntakto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.\nII.\nŽalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Kriminálny úrad finančnej správy, úsek colnej a daňovej kriminality, pobočka Východ Košice, ako\nprvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 100599811/2019 zo dňa 11. marca 2018, podľa § 50 ods.\n1 písm. a) v nadväznosti na § 160 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“)\nuložil žalobcovi predbežné opatrenie, nakoľko je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená\ndaň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude\nvymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami za využitia všetkých zákonom stanovených foriem\nv rozsahu, povinnosti zložiť na účet správcu dane peňažnú sumu vo výške XX.XXX,XX € za zdaňovacie\nobdobia apríl 2018, jún 2018 a júl 2018.\n2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101901161/2019 zo dňa 8. augusta 2019\nprvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.\nII.\nŽaloba\n3. Žalobca v svojej žalobe namietal, že dôvod na nariadenie predbežného opatrenia nemôže\nbyť uvedený a špecifikovaný len obyčajným odkazom na zákonné ustanovenie, ale musí byť\nšpecifikovaný skutkovými okolnosťami. Povinnosť odôvodniť podozrenie nakoniec vyplýva aj zo\nsamotného pojmového vymedzenia „ dôvodné podozrenie“, ktoré už v samotnom pojme obsahuje\npovinnosť uviesť dôvod podozrenia a podozrenie odôvodniť. Musí teda existovať odôvodnená obava,\n\nresp. dôvodné podozrenie, že daň nebude v čase jej vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo jej vymáhanie\nbude spojené so značnými ťažkosťami. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva dôvodné\npodozrenie vymedzuje ako existenciu takých faktov a informácií, ktoré sú spôsobilé presvedčiť\naj objektívneho pozorovateľa. Správca dane v predmetnom konaní výlučne len menuje obchodné\nspoločnosti, s ktorými žalobca v určitom časovom období obchodoval, pričom predmetné obchodné\nspoločnosti si voči štátnemu rozpočtu nesplnili svoje povinnosti a neodviedli daň. Na danom mieste\nje mimoriadne dôležité podotknúť, že v danom prípade uvedené spoločnosti predstavovali len jedny\nz desiatok či dokonca stoviek obchodných partnerov, s ktorými spolupracoval žalobca.\n4. Závery že uplatnené odpočítanie z deklarovaných zdaniteľných obchodov s následkom znižovania\nvlastnej daňovej povinnosti nebolo v súlade so zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.“) a zakladajú tak objektívny predpoklad\ndorubenia dane nie sú ničím odôvodnené, a teda je rozhodnutie nepreskúmateľné. Kriminálny úrad\nfinančnej správy nerealizuje daňovú kontrolu, a teda nemá akýmkoľvek právnym akceptovateľným\nspôsobom nadobudnúť poznatok o súlade, resp. nesúlade realizovaných účtovných operácií so\nzákonom. Rovnako predmetný predpoklad, resp. predpoveď nesúladu Kriminálny úrad finančnej správy\na rovnako ani žalovaný nijakým spôsobom neodôvodnil a neobjektivizoval dôkaznými prostriedkami,\na teda uvedené je potrebné považovať len za dohady a predpoklady, na základe ktorých predbežné\nopatrenie nemôžu byť v žiadnom prípade nariadené. V danom prípade ešte len za príslušné zdaňovacie\nobdobie prebieha pri daňovom subjekte daňová kontrola, resp. v niektorých prípadoch ani nie je\nešte ani začatá, a teda nie je možné v žiadnom prípade predpokladať záver daňovej kontroly, teda\nzákonom predpokladaný postup, ktorým je sa overí správnosť realizácie daňových povinností, resp.\npráv daňového subjektu. Len v rámci daňovej kontroly tak môže byť prijatý záver o správnosti\nalebo nesprávnosti postupu daňového subjektu, ktorý realizuje svoje daňové povinnosti alebo práva.\nZ odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, ako aj žalovaného nebola zistená žiadna správna úvaha\nohľadne rizikovosti daňového subjektu - žalobcu. Nedá sa z neho zistiť, aké úkony a s akým výsledkom\nsprávca dane a žalovaný vykonali za účelom zistenia predpokladov pre nariadenie predbežného\nopatrenia, či a s akým výsledkom šetrili majetkové pomery žalobcu, jeho platobnú disciplínu, plnenie\ndaňových a odvodových povinností, resp., či napríklad uskutočňuje ekonomicky neodôvodnené predaje\nmajetku a podobne. S poukazom na vyššie uvedené je potrebné dospieť k záveru, že napadnuté\nrozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane neobsahujú uvedenie konkrétnych dôvodov, ktoré by\npreukazovali dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia a ani okolností, na základe ktorých dospeli\nsprávne orgány k záveru, že je tu potreba zabezpečiť včasné a riadne zaplatenie rozdielu dane uložením\npovinnosti zložiť peňažnú zábezpeku.\n5. Z týchto rozhodnutí nie je zrejmé, aká bola správna úvaha konajúcich orgánov vo vzťahu\nk primeranosti použitého prostriedku na zabezpečenie plnenia daňových povinností vo vzťahu k právu\nžalobcu užívať svoj majetok. Výška predpokladanej dorubenej dane sama o sebe nepredstavuje\njediný rozhodujúci faktor, ktorý bez zistenia a zohľadnenia ďalších relevantných skutočností preukazuje\ndôvodnú obavu, že dodatočne určené dane nebudú zaplatené včas a riadne, prípadne, že vymáhanie na\nnich vzniknutého nedoplatku bude spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo budú daňové nedoplatky\nnevymožiteľné. Na danom mieste je potrebné zdôrazniť, že nariadenie predbežného opatrenia bez\npochybností predstavuje zásah do ústavou garantovaných práv daňového subjektu, a to najmä jeho\npráva vlastniť majetok. Aj z tohto dôvodu je potrebné dbať na riadne a dostatočné zistenie skutkových\nokolností, ktoré odôvodňujú obavu, že dodatočne určené dane nebudú zaplatené včas a riadne,\nprípadne, že vymáhanie na nich vzniknutého nedoplatku bude spojené s neprimeranými ťažkosťami\nalebo budú daňové nedoplatky nevymožiteľné a riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktorým na základe\ntakto zistených skutočností má dôjsť k zásadnému zásahu do jeho práv. Kriminálny úrad finančnej\nsprávy nesmie konať v polohe „ochrancu štátnej pokladne“ ktorého prvoradým záujmom je naplnenie\nštátneho rozpočtu za akúkoľvek cenu, ale musí byť objektívnym orgánom, ktorý posudzuje skutočnosti\npre správnosť vyrubenia a vybratia dane starostlivým prihliadnutím na práva a právom chránené záujmy\ndaňových subjektov. Takisto bola porušená základná zásada správy daní, a to zásada primeranosti,\n(proporcionality) vyjadrená v § 3 ods. 2 Daňového poriadku. Táto zásada určuje správcovi dane\na rovnako aj Kriminálnemu úradu finančnej správy, na ktorý bola prenesená právomoc nariadiť\npredbežné opatrenie dodržiavať taký postup, aby pri svojej činnosti použil len také prostriedky, ktoré\nsú najvhodnejšie, a teda bezdôvodne nezaťažujú daňový subjekt nad mieru nevyhnutnú a súčasne\numožňujú správne zistiť, určiť a vybrať daň, resp. naplniť účel predbežného opatrenia.\n6. Za predpokladu, ak v minulosti bolo možné zabezpečiť, resp. hrozbu tvrdenú Kriminálnym úradom\nfinančnej správy eliminovať predbežným opatrením zakazujúcim nakladať s hmotným majetkom,\nnebolo žalobcovi zrejmé a Kriminálny úrad finančnej správy neposkytol v odôvodnení rozhodnutia\n\ndôvody a vysvetlenie, prečo neuložil opätovne zakazujúce predbežné opatrenie, ale uložil prikazujúce\npredbežné opatrenie, navyše hrubo zasahujúce do práv žalobcu. Uvedené predchádzajúce rozhodnutia\njednoznačne potvrdzujú, že odvolaním napadnuté rozhodnutie nerešpektuje zásadu primeranosti\na je v rozpore s predchádzajúcou rozhodovacou činnosťou správcu dane. Prvú z hmotnoprávnych\npodmienok, a to existenciu obavy z nevymožiteľnosti dane, nielen že Kriminálny úrad finančnej správy\na žalovaný náležite neodôvodnil, ale ani neuviedol objektívne akým spôsobom by bolo možné zo\nstrany Daňového subjektu spôsobiť nevymožiteľnosť dane. Správca dane a rovnako ani žalovaný\npredpoklad obavy nielenže neuviedol, náležite neodôvodnil, ale na základe skutočnosti spočívajúce\nv predchádzajúcom konaní daňového subjektu, táto obava ani nemôže nastať. Ako vyplýva zo správy\nnezávislého audítora k individuálnej účtovnej závierke a výročnej správe za rok 2017, v spoločnosti od\nroku 2014 prebiehajúce viaceré daňové kontroly na daň z pridanej hodnoty. V roku 2017 daňový úrad\nvyrubil daň vo výške XXX.XXX,XX € za kontroly z marca 2013 a 2014, ktorú spoločnosť v roku 2017\naj uhradila. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak daňovému úradu bola právoplatne vyrubená daň,\ntúto daň riadne daňový subjekt zaplatil a splnil si tak povinnosti vyplývajúce mu z právnych predpisov.\nRiadna platobná disciplína daňového subjektu vo vzťahu k právoplatným daňovým povinnostiam tak\neliminujú a negujú predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia v podobe obavy, že splatná daň\nnebude uhradená.\n7. Predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia oslabujú či dokonca negujú rovnako aj skutočnosti\nvzťahujúce sa k daňovému subjektu, a síce, že daňový subjekt za účelom hypotetického vzniku\nsplatnej dane po skončení vyrubovacieho konania, ako vyplýva zo správny audítora, vytvoril rezervy na\ndorubenie DPH v roku 2017 vo výške X.XXX.XXX,XX €, o ktorom daňový úrad rozhodol, avšak ešte\nrozhodnutia z dôvodu využívania opravných prostriedkov nie sú právoplatné a vykonateľné. V účtovnom\nobdobí, a síce v čase od 01.01.2018 - 31.12.2018 boli vytvorené účelové rezervy na dorubenie DPH\nvo výške X.XXX.XXX,XX €, a teda za posledné dva roky žalobca vytvoril rezervy len na dorubenie\ndane vo výške cca X A. €, čo žalovaný a rovnako ani správca dane nijakým spôsobom v rámci svojej\nrozhodovacej činnosti nezohľadnili. Žalovaný argument o vytvorení účelovej rezervy v roku 2017 nijakým\nspôsobom ani len nezahrnul do svojej rozhodovacej činnosti. Za predpokladu, ak Kriminálny úrad\nfinančnej správy a žalovaný odôvodňuje nariadenie predbežného opatrenia prehlbujúcou sa stratou, na\ndanom mieste je potrebné poukázať na skutočnosť vyplývajúcu z Výročnej správy daňového subjektu,\nekonomické a objemové ukazovatele sa v roku 2017 vyvíjali v súlade so zámermi daňového subjektu,\nhoci boli výrazne ovplyvnené prebiehajúcimi daňovými kontrolami z minulých rokov a ich závermi.\nZ tohto dôvodu spoločnosť zaúčtovala rezervu na budúce dôsledky výsledkov daňovej kontroly vo výške\nX.XXX.XXX,XX €. Účtovný hospodársky výsledok roku 2017 tak bola strata vo výške X.XXX.XXX,XX €,\nhoci účtovný hospodársky výsledok bez vplyvu rezervy by bol naopak účtovný zisk po zdanení vo výške\nXXX.XXX €. Z uvedeného vyplýva, že za predpokladu, ak by žalobca neúčtoval rezervu, bol by v kladnom\nhospodárskom výsledku, a to v zisku za účtovné obdobie 2017.\n8. Vo svetle účtovnej závierky za posledný uzavretý účtovný rok, a to rok 2018 je zrejmé, že spoločnosť\ndosiahla zisk. Žalobca dosiahol najvyšší zisk za posledných šesť rokov, a síce zisk vo výške XXX.XXX €.\nDôvod na podklade ktorého odôvodňoval Kriminálny úrad finančnej správy a rovnako aj žalovaný\nodôvodňovali nariadenie predbežného opatrenia, a síce prehlbujúcu sa stratu, je mylný a neaktuálny.\nDaňový subjekt v období od 08.03.2016 do 28.05.2018 uhradil celkovo sumu X.XXX.XXX,XX € za\nsplatné dane, ktoré boli priznané a vyrubené na základe právoplatných a predovšetkým vykonateľných\nrozhodnutí. Žalobca sa tak nevyhýba plneniu svojich povinnosti, avšak za predpokladu, ak žalobcovi\nukladá danú povinnosť vykonateľné rozhodnutie. Platobnú disciplínu žalobcu však Kriminálny úrad\nfinančnej správy nijakým spôsobom nezohľadnil, ale automaticky nazeral na žalobcu ako na budúceho\nneplatiča daňových povinností a ako na osobu, ktorá sa bude vyhýbať svojím povinnostiam. Na\npredmetnú námietku žalovaný vo svojom rozhodnutí reagoval absolútne vyhýbavo, nezohľadnil ju\nv rámci svojej rozhodovacej činnosti, ale len uviedol, že žalobca dosiahol finančný strop plnenia svojich\nbudúcich záväzkov. Uvedené tvrdenie aj s prihliadnutím na splácania záväzkov a rovnako aj tvorbu\nnie zanedbateľného zisku v účtovnom období je tak nepreskúmateľné a nie je možné uvedeným\nodôvodňovať nariadenie predbežného opatrenia. Z uvedených skutočností, a síce, že žalobca uhrádzal\nsplatné dane vyrubené na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí o vyrubení dane, rovnako\naj z dôvodu opatrnosti vytvára viazané finančné rezervy na úhradu splatných daní a tvorby zisku nie\nje možné uvažovať o hrozbe, resp. obave, že v budúcnosti splatné dane nebudú uhradené. Dané\nskutočnosti, ktoré Kriminálny úrad finančnej správy účelovo v odôvodnení rozhodnutia o nariadení\npredbežného opatrenia neuviedol a žalovaný na predmetné skutočnosti účelovo nereaguje, vylučujú\nsplnenie podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia a rozhodnutie ako také stavajú do svetla\nnepreskúmateľného a nezákonného rozhodnutia Kriminálneho úradu finančnej správy a žalovaného.\n\n9. Nesprávne právne posúdenie danej veci spočíva v tom, že správca dane síce aplikoval správnu\nnormu, ale ju nesprávne interpretoval. Nesprávne právne posúdenie zo strany správcu dane spočíva\nv nesprávnej interpretácii § 50 ods. 1 Daňového poriadku. Správca dane je pri rozhodovaní o uložení\npredbežného opatrenia, ktorý je navyše fakultatívnym inštitútom daňového konania, povinný starostlivo\nzvažovať jednak mieru zásahu do práv daňového subjektu, a jednak aj existenciu dôvodov, ktoré\nuloženie predbežného opatrenia opodstatňujú. Ako je expressis verbis uvedené v § 50 ods. 1\nDaňového poriadku, jedným z obligatórnych predpokladov uloženia predbežného opatrenia je inter alia\nodôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti\nnevymožiteľná alebo, že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Ako\nvyplýva z dikcie § 50 ods. 1 Daňového poriadku, hypotéza uvedeného ustanovenia predpokladá\nuloženie predbežného opatrenia v prípade, ak správca dane má za to, že daňový subjekt by mohol\nvykonávať úkony smerujúce k redukcii vlastnej majetkovej podstaty a ním nezaplatená daň by nemohla\nbyť v daňovom exekučnom konaní vymožiteľná pre absenciu reálne postihnutého majetku. Zdrojom\ndôvodnosti obáv správcu dane spravidla môže by jeho vedomosť o aktuálnej majetkovej a ekonomickej\nsituácii daňového subjektu, o jeho hroziacom úpadku v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze\na reštrukturalizácii, či o iných úkonoch relevantných z pohľadu majetkovej dispozície Daňového subjektu.\nUvedené tvrdenia žalobca popieral, nakoľko sa nedopustil úkonov omisívnej alebo komisívnej povahy,\nktorými by hoc aj hypoteticky napĺňal podmienky nariadenia predbežného opatrenia. Kriminálny úrad\nfinančnej správy nijakým spôsobom nepreukázal relevanciu svojich tvrdení z pohľadu nevymožiteľnosti\ndane, nakoľko sa nejedná, resp. by sa nejednalo o dispozičné úkony s majetkom Daňového subjektu,\nktorými by mohla byť daná vymožiteľnosť ohrozená, resp. značne sťažená.\n10. Správca dane si nijakým spôsobom nezabezpečil aktuálne informácie, a teda porušil jednu\nzo základných zásad správneho rozhodovania, a to pre rozhodovanie je rozhodujúci stav v čase\nrozhodovania. Kriminálny úrad finančnej správy mal v danom prípade vyžiadať minimálne od žalobcu\naspoň predbežnú účtovnú závierku alebo aktuálne informácie, ktoré by objektívne odzrkadľovali aktuálnu\nsituáciu žalobcu. Správca dane nariadenie predbežného opatrenia odôvodňuje aj zápisom záložného\npráva do notárskeho registra záložných práv z roku 2018, a to konkrétne zápisom 14569/2018. Na\nzáklade predmetného záložného práva poskytol veriteľ, spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s., IČO:\n31 318 916, so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, daňovému subjektu úver vo výške XXX.XXX €. Práve\nuvedenou skutočnosťou správca dane absolútne neguje a popiera skutočnosti, na podklade ktorých\nodôvodňuje nariadenie predbežného opatrenia. Na strane jednej argumentuje nezdravou ekonomickou\nsituáciou Daňového subjektu, hroziacim úpadkom a účtovnou závierkou za rok 2017, v ktorej bola\nvykázaná strata, na strane druhej poukazuje na poskytnutý úver. Poskytnutý úver bol použitý na\nďalší rozvoj spoločnosti a zvýšenie konkurencieschopnosti spoločnosti v rámci trhového segmentu.\nV prípade, ak by bol daňový subjekt v úpadku, bol by platobne neschopný a nespoľahlivý alebo rating\nDaňového subjektu by nebol priaznivý, spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s. by Daňovému subjektu\nnedôverovala a neposkytla úver vo výške XXX.XXX,XX €. Veriteľ poskytol Daňovému subjektu úver\nna základe zmluvy o úvere, ktorá je zabezpečená Zmluvou o zriadení záložného práva k hnuteľnej\nveci č. 4001/16/034-ZZ-07, uzatvorenej dňa 24.04.2018, pričom záložné právo bolo registrované dňa\n21.05.2018. Správca dane pokiaľ ide o hodnoty a finančné ukazovatele spoločnosti cielene a účelovo\nvybral údaje, ktoré vyzerajú negatívne, avšak vybral ukazovatele, ktoré absolútne neodzrkadľujú\nfinančnú kondíciu a spoľahlivosť daňového subjektu.\n11. Žalobca sa nijakým spôsobom nevyhýba plneniu povinnosti právoplatne judikovaných súdnym či\nsprávnym orgánom, ale skôr naopak, poskytne maximálnu možnú súčinnosť v záujme toho, aby sa\npohľadávka v podobe nároku priznaná súdom uhradila bez zbytočného odkladu. Z uvedeného konania\nteda nemôže vyplývať odôvodnená obava z budúcej plynúcej platobnej disciplíny, práve naopak, prípad,\nna ktorý poukazuje správca dane svedčí o dobrej platobnej disciplíne žalobcu, schopného plniť si\nsvoje záväzky voči obchodným partnerom a správcovi dane. Len samotné množstvo realizovaných\ndaňových kontrol, resp. výsledky týchto kontrol samé o sebe nie sú spôsobilou skutočnosťou pre\nnariadenie neodkladného opatrenia. Výsledky daňových kontrol nie sú v súčasnosti právoplatné,\nnakoľko sú predmetom odvolacieho konania, súdneho prieskumu na základe podaných správnych\nžalôb, prípade konaní na kasačnom súde. Nakoľko výsledky daňových kontrol, resp. vyrubovacieho\nkonania v súčasnosti nie sú právoplatné, správca dane založil obavu na hypotetickom základe, ktorého\nprípadná existencia v budúcnosti ani nemusí nastať. správca dane, resp. Kriminálny úrad finančnej\nsprávy a rovnako ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach neuvideli ani jeden právny úkon smerujúcich\nk zmenšeniu majetku žalobcu, akejkoľvek redukcii alebo znehodnoteniu majetku, a teda rozhodnutie\nKriminálneho úradu finančnej správy a rovnako aj žalovaného je v uvedenom rozsahu nepreskúmateľné\na nezákonné.\n\n12. Vo veci zdaňovacieho obdobia 2015 bola začatá daňová kontrola v mesiaci apríl, v mesiaci máj\nboli odovzdané správcovi dane zaistené účtovné doklady, prebiehajú v danom prípade procesné úkony,\npričom správca dane svoje zistenia z daňovej kontroly ešte ani nesformuloval a neskompletizoval, a teda\nnie je možné hovoriť o akejkoľvek existencii dane. Vo veci zdaňovacieho obdobia január - december 2016\nbola začatá daňová kontrola ešte len 01.10.2019 a zároveň v danom prípade boli zo strany Kriminálneho\núradu finančnej správy dňa 01.10.2019 odovzdané účtovné a iné doklady zaistené daným orgánom.\nZároveň však neprebehli v danom prípade žiadne a akékoľvek procesné úkony, a teda Kriminálnemu\núradu finančnej správy ani len nemohli byť zrejmé akékoľvek zistenia za dané zdaňovacie obdobie,\nkeďže ani nenahliadli do zaistených dokladov. Uvedený záver je možné rovnako aplikovať aj vo vzťahu\nk zdaňovaciemu obdobiu január - jún 2017 (začatá daňová kontrola a odovzdané doklady zo strany\nKriminálneho úradu finančnej správy dňa 01.10.2019) a za obdobie 2018 ani len daňová kontrola nebola\nzačatá. Rovnako žalobcovi nebolo zrejmé, ako dospel Kriminálny úrad finančnej správy a rovnako aj\nžalovaný k možnej existencii dane, za predpokladu, ak Kriminálny úrad finančnej správy a rovnako\nani žalovaný zaistené doklady ani len neotvorili a nemanipulovali s nimi, keďže v čase prevzatia sa\nnachádzali v zaistených a neporušených vreciach. Nie je teda zrejmé, z čoho formulovali a koncipovali\nakúsi analýzu, na ktorú sa odvolávajú a ktorá v záujme preskúmateľnosti rozhodnutia mala byť prílohou\nrozhodnutia.\n13. Preverovanie skutočnosti týkajúce sa správneho určenia a odvedenia dane patrí do pôsobnosti\nvýlučne inštitútu daňovej kontroly. Daňovú kontrolu môže vykonávať výlučne len správca dane, teda\npríslušný daňový úrad. Kompetencie Kriminálneho úradu finančnej správy sú exaktne stanovené\na vymedzené v osobitnom právnom predpise, konkrétne v ustanovení § 5 zákona č. 333/2011 Z.z.\no orgánoch štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva (ďalej len „zákon č. 333/2011 Z.z.“).\nV súčasnosti sú uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z.z. o finančnej správe a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov. Z kompetenčného ustanovenia zákona č. 333/2011 Z.z. a rovnako ani zo súčasne\nplatného zákona č. 35/2019 Z.z. nevyplýva, aby Kriminálny úrad finančnej správy mal oprávnenie,\nprávomoc a kompetenciu vykonávať daňovú kontrolu, a teda aby mal právomoc preverovať skutočnosti\ntýkajúce sa správneho určenia dane. Z rozhodnutia Kriminálneho úradu finančnej správy a rovnako\naj z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, nie je zrejmé a vonkoncom nie je odôvodnené, prečo práve\nalebo na akom skutkovom základe práve vydal rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia práve\nKriminálny úrad finančnej správy. Takéto odôvodnenie prenesenie kompetencie ani nie je špecifikované\nv predmetných rozhodnutiach. Prenos kompetencie mal byť jednoznačne uvedený v rozhodnutiach,\nnakoľko právomoc nariadiť predbežné opatrenie je prioritne daná daňovému úradu ako správcovi\ndane, ktorý má vedomosť o skutočnostiach odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia a len\nvo výnimočných prípadoch je prenesená táto kompetencia na Kriminálny úrad finančnej správy. Prenos\nkompetencie však musí byť jednoznačne odôvodnený, čo v danom prípade nebolo splnené.\n14. Kriminálny úrad finančnej správy ako správca dane účelovo vybral finančné ukazovatele\npreukazujúce pokles, resp. hodnoty, ktoré sa Kriminálnemu úradu finančnej správy hodili. Za základ\nprevzal absolútne neaktuálne finančné ukazovatele od roku 2014 - 2017, a to dlhodobý nehmotný\nmajetok, samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí, vlastné imanie a záväzky a výnosy\nDaňového subjektu. Správca dane nijakým relevantným spôsobom neodôvodnil, prečo na preukázanie\nekonomickej situácie u žalobcu si vybral práve vyššie uvedené účelové finančné ukazovatele.\nZ uvedeného odôvodnenia súčasne vyplýva, že správca dane si nevybral za základ preukázania\nekonomickej kondície žalobcu dlhodobý hmotný majetok, z dôvodu, že na uvedený majetok môže byť\nuložené v rôznej forme záložné právo zabezpečujúce pohľadávky alebo skutočnosti viazané v rámci\nposkytnutia dotácii z rôzne dostupných fondov na podporu podnikania. Kriminálny úrad finančnej správy\nsa absolútne nezaoberal skutočnosťami týkajúcimi sa dlhodobého hmotného majetku, nakoľko ani si\nlen nedal tú námahu, aby zistil aktuálnu hodnotu dlhodobého hmotného majetku a aktuálnu výšku\npohľadávok, ktoré sú zabezpečené záložným právom. Za danej situácie by Kriminálny úrad finančnej\nsprávy zistil, že v danom prípade je ešte značný priestor pre zriadenie záložného práva aj zo strany\nKriminálneho úradu finančnej správy.\n15. Kriminálny úrad finančnej správy a rovnako aj žalovaný však neodôvodeným postupom a svojvoľným\nrozhodnutím odmietol analyzovať dlhodobý hmotný majetok, ako najhodnotnejšiu podstatu majetku\nžalobcu. Rozhodnutie Kriminálneho úradu finančnej správy a žalovaného nevychádza zo spoľahlivého\na náležite zisteného skutkového stavu veci, nakoľko na strane jednej odmietol analyzovať dlhodobý\nhmotný majetok s odôvodnením možnej existencie záložného práva, avšak nevykonal žiadne\na akékoľvek úkony na zistenie či na majetku skutočne neviaznu záložné práva. Za predpokladu, ak\nKriminálny úrad finančnej správy a rovnako aj žalovaný pre rozhodnutie o nariadení predbežného\nopatrenia vypracoval internú finančno-ekonomickú analýzu žalobcu, táto analýza nie je úplná, správna\n\na spoľahlivá. Naopak, predstavuje účelový a tendenčný podklad pre rozhodnutie Kriminálneho úradu\nfinančnej správy a žalovaného, ktorý tendenčne má navodiť dojem ohľadom žalobcu ako nespoľahlivom\na krachujúcom podnikateľskom subjekte, ktorý je „jednou nohou“ v konkurze. Finančné zdravie\ndaňového subjektu je veľmi dobré, žalobca investuje do svojho rozvoja, spoľahlivo spláca svoje\nzáväzky a zvyšuje tržby. Takisto nie je možné hovoriť o tom, žeby žalobcovi hrozil konkurz, keďže\nv súčasnosti vytvára kladný hospodársky výsledok vo forme značného zisku. O skutočnosti, že finančnoekonomická analýza vyhotovená Kriminálnym úradom finančnej správy je vyhotovená účelovo s cieľom\nznížiť rating žalobcu, aby Kriminálny úrad finančnej správy mohol nezákonne a nepreskúmateľne\nnariadiť predmetné opatrenie svedčí rovnako aj fakt, že do danej analýzy nezahrnul najvýznamnejšie\nekonomické hodnoty. Do danej analýzy nezahrnul riziko odvetvia, volatilitu zisku, prognózovateľnosť\na stabilitu tržieb a zisku, vplyv ekonomických síl, intenzitu použitia kapitálu, podiel na trhu, dlhodobé\npredajné kontrakty, diverzifikáciu produktov, rentabilitu vlastného imania, ziskovú maržu, cash - flow\nk dlhom spoločnosti a podobné významné finančné veličiny, ktorými je možné ohodnotiť finančnú\nkondíciu žalobcu.\n16. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, že by žalovaný alebo Kriminálny úrad finančnej správy\nvykonal šetrenia za účelom majetkových pomerov žalobcu, teda aby vykonal podrobnejšie šetrenie\nohľadom majetkových pomerov žalobcu, jeho platobnej disciplíny pri plnení si svojich daňových\na odvodových povinností, či sú voči nemu aktuálne vedené živé exekúcie, resp. je u neho iné\nrizikové správanie, spočívajúce napr. v ekonomicky neodôvodnenom predaji majetku a pod. Uvedené\njednoznačnej potvrdzuje názor, že Kriminálny úrad finančnej správy si pred vydaním predmetného\nrozhodnutia nezabezpečil dostatočný okruh podkladov a dôkazných prostriedkov, a teda že náležite\nnezistil skutočný skutkový stav veci. Tento nedostatok rovnako ani nebol odstránený v odvolacom\nkonaní zo strany žalovaného. V prípade, ak by Kriminálny úrad finančnej správy pristúpil k rozhodovacej\nčinnosti o uložení predbežného opatrenia zodpovedne, v záujme vydania spravodlivého a zákonného\npredbežného opatrenia, zistil by obyčajnou vyhľadávacou činnosťou, že žalobca disponuje nehnuteľným\na hnuteľným majetkom. Z predloženého súpisu majetku žalobcu je zrejmé, že v jeho vlastníctve\nsú nehnuteľnosti - stavby, budovy a pozemky v obstarávacej cene X.XXX.XXX,XX €. Okrem toho\ndisponuje hnuteľným majetkom a to stroje, prístroje a zariadenia v obstarávacej cene X.XXX.XXX,XX €\na dopravnými prostriedkami v obstarávacej hodnote X.XXX.XXX,XX €. Z predloženého súpisu tak\njednoznačne vyplýva, že žalobca disponuje majetkom v obstarávacej hodnote X.XXX.XXX,XX €, pričom\npo zohľadnení odpisov disponuje žalobca majetkom v zostatkovej hodnote X.XXX.XXX,XX €. Kriminálny\núrad finančnej správy bol rozhodovaní o uložení predbežného opatrenia, ktorý je navyše fakultatívnym\ninštitútom daňového konania, povinný starostlivo zvažovať jednak mieru zásahu do práv žalobcu,\na jednak aj existenciu dôvodov, ktoré uloženie predbežného opatrenia opodstatňujú.\n17. Kriminálny úrad finančnej správy mal možnosť zvoliť na základe zásady proporcionality\na primeranosti miernejšie predbežné opatrenie. Za miernejšie predbežné opatrenia, resp. miernejší\npostup Kriminálneho úradu finančnej správy so zásahom do základných práv žalobcu s nižšou intenzitou\nbolo možné považovať uloženie predbežného opatrenia v zmysle § 50 ods. 1 písm. b) Daňového\nporiadku so zákazom nakladania s hmotným majetkom žalobcu a následne zriadiť záložné právo.\nV prípade reálneho vzniku pohľadávky, ktorej potenciálnu úhradu zabezpečuje Kriminálny úrad finančnej\nsprávy nariadením predbežného opatrenia v zmysle § 50 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku a splatnosti\ntejto pohľadávky by správca dane mohol v prípade dobrovoľného neuspokojenia tejto pohľadávky\nrealizovať daňovú exekúciu za účelom predaja nehnuteľností. Takýto postup by mal omnoho menší\nnegatívny dopad na činnosť žalobcu, ako uloženie predbežného opatrenia v zmysle ustanovenia § 50\nods. 1 písm. a) Daňového poriadku. Uvedeným spôsobom by sa tak efektívnejšie zabezpečil zmysel\na význam cieľa, ktorý sa snažil dosiahnuť Kriminálny úrad finančnej správy, a to budúce zaplatenie\ndaňovej povinnosti za súčasnej eliminácie negatívneho dopadu na žalobcu a zamestnanosť v danom\nregióne.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n18. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že na základe analýzy informácií zo zaistených\núčtovných a daňových dokladov a operatívneho preverovania boli získané objektívne skutočnosti,\nktoré majú vplyv na správne určenie dane daňovým subjektom. V zmysle § 74 ods. 2 Daňového\nporiadku môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo\ntoto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Finančné\nriaditeľstvo SR z informačného systému finančnej správy zistilo informácie, ktoré podporujú postup\nKUFS pri uložení predbežného opatrenia. Daňový subjekt si za zdaňovacie obdobie apríl 2018, jún 2018\n\na júl 2018 odpočítal daň z faktúr vystavených spoločnosťami - EUSOS HOLDING s.r.o., IČO: 51 101 513\na MACH HYDINA BUDMERICE, s.r.o. IČO: 35 850 809. Žalobca a EUSOS HOLDING s.r.o. sú\nzapojené v reťazci spoločností, na začiatku ktorého nebola odvedená daňová povinnosť. Vyhodnotením\ninformácií týkajúcich sa spoločností zapojených do reťazca podľa predkladaných kontrolných výkazov\na informačného systému finančnej správy dospel KUFS k záveru, že zdaniteľné plnenie tak , ako bolo\ndeklarované daňovým subjektom, nebolo uskutočnené. Ďalej v prípade spoločností MACH HYDINA\nBUDMERICE, s.r.o. IČO:35 850 809, žalovaný konštatoval, že daňový subjekt nepriznal a neodviedol\ndaňovú povinnosť, z ktorej si žalobca uplatňoval odpočítanie dane.\n19. Na základe uvedených skutočností dospel KUFS k záveru, že vzhľadom na zistenie reťazcov\nspoločností, ktoré medzi sebou len prefakturovali tovar bez akejkoľvek resp. minimálnej pridanej\nhodnoty, zakladá opodstatnenie uloženia predbežného opatrenia. Uvedené podporuje aj skutočnosť,\nže v súčasnej dobe je na Prezídiu Policajného zboru, národná kriminálna agentúra, Národná jednotka\nfinančnej polície - expozitúra Východ vedené trestné stíhanie osôb, ktoré pôsobia, resp. pôsobili ako\nštatutárne orgány v spoločnostiach HYDINA SK s.r.o., HYDINA SLOVENSKO s.r.o., pričom v uvedenom\nkonaní pri prebiehajúcom vyšetrovaní a z neho vyplývajúcej dôkaznej situácie preukazujú, že v rámci\ndodaní tovaru v reťazovom obchode nedochádzalo k dodaniu tovaru deklarovaným spôsobom a tým\nk vzniku daňovej povinnosti (rozsudok KS v Košiciach sp. zn. 8S/43/2017). Z prijatých faktúr si\ndaňový subjekt odpočítal daň na vstupe, čo ovplyvnilo (znížilo) vlastnú daňovú povinnosť na výstupe\nza príslušné zdaňovacie obdobie. Tieto skutočnosti vedú k záveru, že uplatnené odpočítanie dane\nz deklarovaných zdaniteľných obchodov s následkom znižovania vlastnej daňovej povinnosti nebolo\nv súlade so zákonom č. 222/2004 Z.z. a zakladajú tak objektívny predpoklad dorubenia dane. Pri uložení\npredbežného opatrenia zložením peňažnej sumy na účet správcu dane musí ísť o zloženie peňažnej\nsumy v takej výške, ktorá musí byť primeraná očakávanej peňažnej povinnosti, ktorou správca dane\ntúto očakávanú povinnosť zabezpečí. Pritom správca dane nemá povinnosť zisťovať, či daňový subjekt\nmá v čase vydania predbežného opatrenia zložením peňažnej sumy na účet správcu dane dostatok\nfinančných prostriedkov na bankovom účte. V rozhodnutí o uložení predbežného opatrenia formou\nzloženia peňažnej sumy na účet správcu dane určí aj lehotu plnenia po doručení tohto rozhodnutia.\nVzhľadom k tomu, že KUFS nevedie dokazovanie, na základe vlastnej ekonomicko-finančnej analýzy\nurčil peňažnú sumu primerane, a to vo výške uplatneného odpočítania dane z faktúr horeuvedených\nspoločností, ktoré sú súčasťou vytvoreného umelého reťazca, v rámci ktorého dochádza ku kráteniu\ndane, resp. jej neodvedenia z vystavených faktúr, z ktorých si spoločnosť HYDINA SLOVENSKO s.r.o.\nuplatňuje odpočítanie dane.\n20. Zásada primeranosti ukladania predbežných opatrení vyplýva z ustanovenia § 50 ods. 1 Daňového\nporiadku, v zmysle ktorého sa predbežné opatrenie ukladá v rozsahu nevyhnutne potrebnom na\ndosiahnutie jeho účelu. Odhadovaná výška budúcej povinnosti (ide o odhad daňovej povinnosti, nie\npresné určenie) determinuje výšku sumy pri prikazujúcom predbežnom opatrení, ktorú má daňový\nsubjekt zložiť na účet správcu dane. V posudzovanom prípade výška odhadovanej daňovej povinnosti\nkorešponduje s výškou uloženej peňažnej povinnosti, ktorú je povinný daňový subjekt zložiť na\núčet správcu dane a nie je v zjavnom nepomere k odhadovanej daňovej povinnosti. Z finančnoekonomickej analýzy je zrejmé, že spoločnosť dosiahla finančný strop plnenia svojich budúcich záväzkov\nvzniknutých už aj zo začatých a neukončených daňových kontrol za rôzne zdaňovacie obdobia, kde je\npredpoklad vyrubenia rozdielu dane oproti podanému daňovému priznaniu, a to aj dôsledkom existencie\nvzniku záložného práva zo dňa 21.05.2018, spisová značka 14569/2018, v maximálnej výške istiny\nX.XXX.XXX € pre potreby likvidných finančných prostriedkov na splácanie dlhov. Týmto titulom daňový\nsubjekt nie je schopný riešiť ďalšie budúce bankové úvery, nakoľko má založený všetok hnuteľný\na nehnuteľný majetok. K využitiu neaktuálnych údajov ako podkladu k vydaniu predbežného opatrenia\nKUFS uvádzal, že vychádzal z posledných dostupných účtovných závierok, keďže v dobe vydania\nrozhodnutia nebolo podané daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby a ich náležité skutočnosti\nza rok 2018. Podľa údajov získaných z informačného systému finančnej správy k novembru 2019\nvykazuje žalobca nedoplatky vo výške XX.XXX.XXX € a zároveň ukončené kontroly dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobia od roku 2011 boli s vysokým dorubom dane. Z uvedeného vyplýva,\naká je skutočná finančná disciplína daňového subjektu, a preto žalovaný zastával názor, že uloženie\npredbežného opatrenia bolo opodstatnené. Poskytnutie úveru spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a.s.\npodľa daňového subjektu preukazuje, že ak by bol daňový subjekt v úpadku, bol by platobne neschopný\nalebo nespoľahlivý alebo rating daňového subjektu by nebol priaznivý, banka by mu úver neposkytla.\nK uvedenému KUFS zastáva stanovisko, že tým, že banka za poskytnutie úveru zriadila záložné právo\nZmluvou o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci č. 4001/16/034-ZZ-07, uzatvorenej dňa 24.4.2018,\nsi zabezpečila dôvodnosť obavy z nezaplatenia vzniknutých záväzkov z predmetu záložného práva.\n\n21. Základom zistení KUFS-u bola finančno-ekonomická analýza, podľa ktorej daňový subjekt\nvykazuje vysokú zadlženosť vyjadrenú 97,2% z miery financovania svojich aktív pomocou cudzích\nzdrojov. Platobnú neschopnosť daňového subjektu uhrádzať záväzky voči štátnym orgánom, ktoré\nsú plynúce podľa osobitných právnych predpisov preukazuje aj skutočnosť evidovaných dlhov, dlh\nvoči daňovému úradu, sociálnej poisťovni, všeobecnej zdravotnej poisťovni ku dňu 07.05.2019 je vo\nvýške X.XXX.XXX,XX €. V zmysle INDEXU 05 daňový subjekt vykazuje bankrot, dôsledkom čoho je\nneprosperujúci, keďže hodnota ukazovateľa je v zápornej hodnote -0,86. Uvedený subjekt v roku 2017\nzvýšil stratu z XXX.XXX € na X.XXX.XXX €. Uvedené predbežné opatrenie je vydané a odôvodnené\nz ucelených a logických okruhov skutočností, ktoré svedčia o nezdravej ekonomickej situácii a zároveň\npreukazujúce skutočnosti vedúce ku vzniku vyrubenia dane, rozdielu dane alebo určenia rozdielu dane\nv sume, ktorý vo vzťahu k výške doposiaľ nesplatnej dane alebo nevyrubenej dane vyvolá obavu\no schopnosti daň v dobe jej splatnosti uhradiť. Uvedená obava z časti plynie a preukazuje odôvodnenosť\nrozhodnutia o predbežnom opatrení z výkonu veľkého množstva daňových kontrol dane z pridanej\nhodnoty miestne príslušným správcom dane, u ktorých dochádza k vyrubeniu dane, následkom čoho by\nmohlo dôjsť cieleným zbavovaním sa majetku za účelom jeho nedosiahnuteľnosti pre správcu dane. § 50\nods. 1 Daňového poriadku predpokladá uloženie predbežného opatrenia v prípade, ak má správca dane\nza to, že by daňový subjekt mohol vykonávať úkony smerujúce k redukcii vlastnej majetkovej podstaty\na ním nezaplatená daň by nemohla byť v daňovom exekučnom konaní vymožiteľná pre absenciu\nreálne postihnutého majetku. Zároveň KUFS vydal predmetné rozhodnutie s odôvodnením o aktuálnej\nmajetkovej a ekonomickej situácii daňového subjektu, o jeho hroziacom úpadku v zmysle zákona\nč. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, či iných úkonoch relevantných z pohľadu ekonomickej\ndispozície daňového subjektu. Podkladom pre odôvodnenú obavu bol aj stav súvahového účtu, ktorý\npreukazuje zbavovanie sa majetku a súvaha daňového subjektu, z ktorej vyplýva nárast záväzkov\nz obchodného styku. Nevenovanie sa dlhodobému hmotnému majetku daňového subjektu pri tvorbe\nfinančnej analýzy zdôvodnil KUFS tým, že k objektívnemu stanoveniu ceny nehnuteľností by bolo\npotrebné vypracovanie znaleckého posudku, ktoré však z dôvodu časovej náročnosti nebolo možné\na tiež že na uvedený majetok môžu byť uložené rôzne formy záložných práv a skutočností v rámci\nposkytnutia dotácií z rôzne dostupných fondov na podporu podnikania, preto vo finančno-ekonomickej\nanalýze sa zameral napr. na porovnanie záväzkov oproti obchodnej marži a na finančné účty.\nIV.\nReplika a duplika\n22. Žalobca v replike zo dňa 28.01.2022 namietal protichodnosť vyjadrení žalovaného. Jednotlivé\nzávery nie sú potvrdené a absolútne nie si verifikované. Poukazuje na absurdnosť záverov správnych\norgánov, ktorí už vopred predikujú a odsudzujú žalobcu do role daňového podvodníka, za situácie, kedy\nabsolútne nie je ustálený skutkový stav týkajúci sa predmetných daňových otázok. Naďalej zastáva\nnázor, že z dôvodu nekonkretizovaných tvrdení a alibistického prístupu sú rozhodnutia správnych\norgánov nepreskúmateľné, a ako také ich navrhuje žalobca zrušiť.\n23. Žalovaný v duplike zo dňa 07.09.2023 zotrval na svojom stanovisku uvedenom vo vyjadrení k žalobe\na navrhol správnemu súdu, aby žalobu zamietol.\nV.\nRelevantné právne predpisy\n24. Podľa § 50 ods. 1 Daňového poriadku správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania\ndane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená\nobava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude\nnevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu\nnevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal\nalebo niečo strpel, a to najmä, aby a) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane, b) nenakladal s vecami\nalebo právami určenými v rozhodnutí.\n25. Podľa § 50 ods. 2 Daňového poriadku ak hrozí, že peňažná suma podľa odseku 1 písm. a)\nnebude v lehote určenej správcom dane zložená, je rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia\nvykonateľné dňom vydania. Správca dane súčasne vhodným spôsobom vyrozumie daňový subjekt\no vydaní rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia.\n\n26. Podľa § 50 ods. 7 Daňového poriadku správca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie dôvod,\npre ktorý bolo uložené, ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší čiastočne.\n27. Podľa § 50 ods. 8 Daňového poriadku predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom zaplatenia dane\nalebo daňového nedoplatku, a to aj vykonaním kompenzácie podľa § 55 ods. 7, alebo dňom vzniku\nzáložného práva podľa § 81. Ak dôjde k vyrubeniu dane, ktorá nebola v dobe vydania predbežného\nopatrenia vyrubená, predbežné opatrenie podľa odseku 1 písm. a) stráca účinnosť dňom jej vyrubenia,\nak peňažná suma uložená týmto predbežným opatrením bola zložená alebo ak rozhodnutie vydané\nvo vyrubovacom konaní alebo v skrátenom vyrubovacom konaní sa stalo exekučným titulom namiesto\npredbežného opatrenia podľa § 89 ods. 4. Zložená peňažná suma podľa druhej vety sa prevedie na\núhradu tejto dane. O strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť\ndaňový subjekt a tých, ktorým rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia doručoval.\n28. Podľa § 50 ods. 9 Daňového poriadku ak správca dane predbežné opatrenie zrušil alebo predbežné\nopatrenie stratilo účinnosť, správca dane bezodkladne vráti daňovému subjektu zloženú peňažnú sumu\npodľa odseku 1 písm. a) alebo jej časť, ktorá nebola použitá na úhradu dane alebo daňového nedoplatku,\nna ktorú bola zložená. Pri vrátení zloženej peňažnej sumy správca dane postupuje ako pri použití\ndaňového preplatku podľa § 79 ods. 1.\n29. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\n30. Podľa § 160 ods. 5 Daňového poriadku na úkony, ktoré je oprávnené vykonávať finančné riaditeľstvo\na Kriminálny úrad finančnej správy podľa osobitného predpisu, ktoré podľa tohto zákona patria do\npôsobnosti správcu dane, sa ustanovenia tohto zákona vzťahujú rovnako.\n31. Podľa § 5 ods. 3 písm. j) bod 3 zákona č. 333/2011 Z.z. kriminálny úrad finančnej správy robí\núkony, ktoré inak patria do pôsobnosti daňových úradov alebo colných úradov, ak na dosiahnutie cieľa\nsledovaného daňovými predpismi alebo colnými predpismi je potrebný bezprostredný zákrok.\n32. Podľa § 5 ods. 3 písm. j) bod 6 zákona č. 333/2011 Z.z. kriminálny úrad finančnej správy robí úkony,\nktoré inak patria do pôsobnosti daňových úradov alebo colných úradov, je potrebné vydať rozhodnutie\no predbežnom opatrení podľa osobitného predpisu (odkaz na Daňový poriadok).\nVI.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n33. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn.\n1S/218/2019. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť\nSprávny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva\nv správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.\nPred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/218/2019. V súlade\ns platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov\nschválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.\n34. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu, preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu,\nviazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom dňa 11.\napríla 2024 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n35. Inštitútom predbežného opatrenia v zmysle § 50 Daňového poriadku správca dane obmedzuje\ndispozičné právo daňového subjektu s jeho majetkom, a to najmä aby - zložil peňažnú sumu na účet\nsprávcu dane; - nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí. Predbežné opatrenie môže\nsprávca dane uložiť len formou procesného rozhodnutia, ktoré musí mať všetky predpísané náležitosti\n( § 63 Daňového poriadku ). Na jeho vydanie je príslušný správca dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu\nalebo miestne zisťovanie. Vydaniu rozhodnutia o predbežnom opatrení nepredchádza dokazovanie.\nPodstatné pritom je, že stačí - ak skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka, sú osvedčené\na v takej miere, aby odôvodňovali použitie predbežného opatrenia, teda ak je odôvodnená obava,\nže nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná,\nalebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Výrok rozhodnutia musí\n\nbyť formulovaný tak, aby predbežné opatrenie bolo vykonateľné. Predbežné opatrenie možno uložiť\nv ktoromkoľvek štádiu daňovej kontroly alebo miestneho zisťovania, alebo v procese určovania dane\npodľa pomôcok, spravidla však vtedy, keď správca dane zistí porušenie povinností daňovým subjektom\na predpokladá sa, že správca dane rozhodnutím vyrubí daň alebo rozdiel dane.\n36. Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na\nodôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup\nje nezlučiteľný so zásadou spravodlivého konania. Správny orgán má povinnosť nielen rozhodnúť,\nale tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal\na akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec\nprávne posúdil. Ak tak neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom či už správneho orgánu\nalebo súdu odníme možnosť konať pred týmto orgánom a súčasne tieto orgány postupujú aj v rozpore\ns čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.\nPerfektnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané\nv písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí\nvychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou\núpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie\nzahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový\nprehľad o priebehu konania, reakcia na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi\nvýrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú\nzistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, aj na také, ktoré sú pre rozhodnutie\nbezvýznamné, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument,\nktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce, odpoveď špecifická k danej skutočnosti či argumentu sa vyžaduje.\n37. Všeobecné konštatovanie bez bližšej špecifikácie nie je dostatočným pre akékoľvek rozhodnutie.\nOsoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré\njasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci\nrozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného\nzákladného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov\nrozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, len všeobecné\nsúhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia\nvyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii\nnevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe\ndotknutej takýmto rozhodnutím oprávnenej proti nemu podať opravný prostriedok, resp. žalobu, je tým\nodňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. Treba pritom zdôrazniť,\nže súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov, pričom\nvecne preskúmať zákonnosť správneho rozhodnutia je možné len za predpokladu jeho náležitého\nodôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho\nkonania. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán\nmohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka\nkonania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia\nsprávneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti,\nna základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne\nrozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí\ndostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané\ndôkazy.\n38. V prvom rade správny súd nesúhlasil s tvrdením žalobcu, ktoré sa týkalo nepreskúmateľnosti\na nezrozumiteľnosti napadnutých rozhodnutí. Táto námietka súvisela s tou časťou, kedy žalobca\nspochybnil operatívne zistenia Kriminálneho úradu finančnej správy ohľadne zdaniteľného plnenia\nod dodávateľov: EUSOS HOLDING s.r.o. a MACH HYDINA BUDMERICE, s.r.o. Žalobca považoval\nrozhodnutie o uložení opatrenia, v ktorom absentuje akýkoľvek dôkaz, alebo úvaha o tom, že daňový\nsubjekt porušil právne predpisy za arbitrárne a nepreskúmateľné. Správny súd uvádza, že zo stany\nžalobcu nebolo na mieste argumentovať a odvolávať sa na rovnakú mieru dokazovania - teda v rozsahu,\n\nako sa vykonáva pri uplatnení nadmerného odpočtu a aplikácii § 49 až § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.\nPríslušné ustanovenie § 50 ods. 1 Daňového poriadku stanovuje ako predpoklad vydania predbežného\nopatrenia dôvodnú obavu, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobej jej splatnosť\nuhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými\nťažkosťami. Z uvedeného vyplýva aj miera nevyhnutnosti dokazovania skutočností, ktoré sú relevantné\npre vydanie procesného rozhodnutia podľa Daňového poriadku, t.j. miera dokazovania a zistení z neho\nvyplývajúcich má osvedčiť dôvodnú obavu orgánu verejnej správy. Vychádza sa pritom z istej miery\npravdepodobnosti osvedčovaných skutočností s tým, že na náležitosť zistenia skutkového stavu sa kladú\nomnoho menšie nároky, ako pri meritórnom prejednávaní daňovej veci. Vždy je možné polemizovať\ns dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí, ale podstatná je tá skutočnosť, či sú/nie sú závery\nprezentované v napadnutom rozhodnutí arbitrárne.\n39. Správny súd po preskúmaní žalobných námietok musel konštatovať, že tieto neboli dôvodné,\naby mohol konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, resp. konania, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu. Nebolo možné ani vyvodiť záver, že úvahy žalovaného vykazujú znaky arbitrárnosti\na sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Žalovaný svoju správnu úvahu a závery podložil\nanalýzou informácií, ktoré vychádzali z účtovných a daňových dokladov daňového subjektu. Závery\norgánov verejnej správy vychádzali z daňových kontrol a zo skutočnosti, že žalobca si za zdaňovacie\nobdobie apríl 2018, jún 2018 a júl 2018 odpočítal daň z faktúr od dodávateľov: EUSOS HOLDING\ns.r.o. a MACH HYDINA BUDMERICE, s.r.o. Orgány verejnej správny náležite zdôvodnili svoje závery,\nt.j. prečo spochybnili deklarované obchodné transakcie a uvádzali pri jednotlivých spoločnostiach\nrelevantné skutočnosti, ktoré spochybňovali reálne uskutočnenia deklarovaných obchodov (nepriznanie\na nedovedenie daňovej povinnosti, rozpory v daňových priznaniach, vysoké nedoplatky, nekontaktnosť\ndaňových subjektov, atď.). Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal s interpretáciou\npríslušných ustanovení Daňového poriadku, existenciou dôvodnej obavy, rovnako svoje úvahy oprel aj\no logický okruh indícií nižšej intenzity, ktoré svedčili v danom prípade o nedobrej ekonomickej situácii\nžalobcu a táto vyvolala obavu o schopnosti daňového subjektu daň v dobe jej vymáhania uhradiť.\nV neposlednom rade sa orgány verejnej správy zaoberali finančno-ekonomickým stavom s poukazom\ndosiahnutý strop plnenia svojich budúcich záväzkov (vzhľadom na množstvo začatých a neukončených\ndaňových kontrol) s predpokladom na vyrubenie rozdielu dane, existencie vzniku záložného práva zo\ndňa 21.05.2018 - v maximálnej výške istiny X.XXX.XXX € pre potreby likvidných finančných prostriedkov\nna splácanie dlhov; skonštatovali nemožnosť založiť iný hnuteľný a nehnuteľný majetok zo strany\ndaňového subjektu - vychádzajúc z posledných dostupných účtovných závierok. Orgány verejnej správy\nzároveň poukázali na vysokú mieru zadlženia, poklesu hotovosti v absolútnych číslach a stavom\nsúvahového účtu s nárastom záväzkov, atď. Zároveň poukázali na 97,2 % mieru financovania vlastných\naktív pomocou cudzích zdrojov a evidované dlhy voči daňovému úradu a na sociálnych a zdravotných\nodvodoch.\n40. Z uvedeného preto vyplýva, že orgány verejnej správy postupovali v intenciách zákona, kedy\ndostatočne zdôvodnili svoju obavu, že žalobca ako daňový subjekt - vzhľadom na vysoký počet daňových\nkontrol DPH, kde dochádza k vyrubeniu dane, by sa mohol úmyselne zbavovať svojho majetku, a teda\ndaň by mohla byť nevymožiteľná, resp. jej vymáhanie by mohlo byť so značnými ťažkosťami. Správny\nsúd nezistil ani rozpor výšky sumy uloženej predbežným opatrením vzhľadom k očakávanej daňovej\npovinnosti, takže proporcionálnosť uloženej povinnosti bola zachovaná. Pre posúdenie tohto sporu bolo\npre správny súd rozhodujúce, že orgány verejnej správy pri zabezpečení správy daní nepostupovali\narbitrárne, ale rozhodnutie vyhádzalo z vlastných poznatkov orgánov verejnej správy, ktoré vyplývali\nz daňových kontrol, ako aj z ekonomickej situácie žalobcu ako daňového subjektu. Na jednej strane\nsa žalobca snažil súdu preukázať, že závery žalovaného o jeho nepriaznivej ekonomickej situácii sú\nnepravdivé a podložené neaktuálnou súvahovou dokumentáciou, no na druhej stane pri návrhu na\npriznanie odkladného účinku správnej žalobe sa snažil súdu relevantným spôsobom osvedčiť, že aj\nz obsahu riadnej účtovnej závierky žalobcu zostavenej k 31.12.2018 vyplýva, že jeho prevádzkové\nzdroje nepokrývajú ani prevádzkové náklady, v dôsledku čoho tvorí záporný prevádzkový kapitál, a preto\nje jeho vlastná finančná situácia napätá. Záväzky žalobcu značne prevyšujú pohľadávky žalobcu,\nčo predstavuje komplikácie v rámci financovania prevádzky žalobcu, ktorý je nútený zdroje na chod\na hospodársku réžiu financovať z cudzích zdrojov, prijatých formou úveru. Kompetencia Kriminálneho\núradu finančnej správy vydať predbežné opatrenie vyplýva z § 5 ods. 3 písm. j) bod. 6 zákona č. 333/2011\nZ.z.\n\n41. Záverom je preto možné zhrnúť, že správny súd nezistil žiadne porušenia zákona zo strany orgánov\nverejnej správy, daňové orgány vykonali dokazovanie v zodpovedajúcom rozsahu a náležite zistili\nskutkový stav veci. Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom naň kladené náležitosti a sú\nriadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými\nv odvolaní žalobcu, rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil.\nS poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného,\nako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, sú vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú\nv súlade s § 190 SSP zamietol.\n42. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s §175 ods. 1 SSP\ntak, keďže vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne\nsi ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, správny súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal.\n43. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v\nBratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}