{"guid": "f8b6b185-c0fc-4496-885a-eb2bbdc9072f:845a4ced-5e8d-46e0-86d6-85bcc432ff8d", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201146.2", "spisova_znacka": "BA-5S/184/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/184/2019 z 8. 8. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 8. augusta 2024, sp. zn. BA-5S/184/2019, ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201146.2", "identifikacne_cislo": "1019201146", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Vladimíra Slobodová", "sudca_id": 969, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimira-slobodova-969", "datum_vydania": "2024-08-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/333", "nazov": "zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/333", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/333-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/845a4ced-5e8d-46e0-86d6-85bcc432ff8d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201146.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201146.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201146.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/184/2019\n1019201146\n08. 08. 2024\nJUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M\nECLI:SK:SpSBA:2024:1019201146.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M\na členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: JOPI OIL s.\nr. o. so sídlom Studenohorská 79, Bratislava, IČO: 44 182 368, právne zastúpený: Nagy & Partners,\ns.r.o. so sídlom Športová 470/11, Galanta, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nLazovná 5952/63, 971 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 101472243/2019 zo dňa 17.06.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu\nII.\n\nz a m i e t a.\n\nŽalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Kriminálny úrad finančnej správy, pobočka Západ, Nitra, ako prvostupňový správny orgán,\nrozhodnutím č. 100716684/2019 zo dňa 22. marca 2019, podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009\nZ.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) uložil žalobcovi povinnosť zložiť peňažnú sumu 186.312 € na\núčet správcu dane, z dôvodu odôvodnenej obavy, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude\nv dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane\nspojené so značnými ťažkosťami.\n2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101472243/2019 zo dňa 17. júna 2019\nprvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.\nII.\nŽaloba\n3. Všeobecnou správnou žalobou podanou včas dňa 19.08.2019 na Krajský súd v Bratislave sa žalobca\ndomáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím\na zrušenia oboch rozhodnutí. Žalobca označuje obe rozhodnutia daňových orgánov za nezákonné\nz dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).\n4. Žalobca explicitne uvádza, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalobca je podnikateľom,\nktorého hlavnou činnosťou je nákup a predaj pohonných látok. V zdaňovacom období jún 2017 žalobca\n\nuskutočnil dodávky minerálneho oleja – metylester repkového oleja (MERO), ktorý bol prepravený\nv rámci intrakomunitárnych dodaní do daňového skladu spoločnosti Euronaft Gmbh na územie Spolkovej\nrepubliky Nemecko a do daňového skladu WRATISLAVIA-BIODIESEL S.A., Wroclaw na územie Poľskej\nrepubliky pre odberateľov Biomplesx Sp. z o.o. v hodnote 593.545 € a SIA „PETROACTIV LATVIA“\nv hodnote 524.328 €. Žalobca je presvedčený, že splnil všetky hmotnoprávne ako aj formálne podmienky\noslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu.\n5. Žalobca vidí nesprávne právne posúdenie primárne v nesprávnom posúdení okolností, o ktoré\nopierajú orgány finančnej správy tvrdenie o dôvodnej obave o úhradu/vymožiteľnosť potenciálne\nvyrubenej dodatočnej dane v budúcnosti. Závery kriminálneho úradu vo vzťahu k minulému konaniu osôb\nkonateľov žalobcu v postavení konateľov a spoločníkov spoločnosti KENOIL PLUS a JOPI TRADE a vo\nvzťahu k majetku žalobcu, ktorým majú byť podľa kriminálneho úradu len peňažné prostriedky na účte\nžalobcu, ktoré môžu by prevedené na iný účet alebo vybrané z účtu v hotovosti, nemožno podľa žalobcu\npovažovať za dostatočné na odôvodnenie obavy, že potenciálne vyrubená daň nebude žalobcom\nuhradená. Možnosť rýchleho prevodu/výberu peňažných prostriedkoch na účte v banke považuje\nžalobca len za domnienku kriminálneho úradu, ktorá nemá žiadne reálne opodstatnenie. Takémuto\nkonaniu môže navyše správca dane aj odporovať. Žalobca naopak uvádza, že jeho účtovníctvo\npreukazuje, že v spoločnosti je nevyplatený zisk z minulých období a je tu pravdepodobnosť dosahovania\nzisku aj v budúcnosti; účtovníctvo nesvedčí o jeho zlej ekonomickej situácii; stav majetku a záväzkov\nneindikuje hrozbu platobnej neschopnosti žalobcu; aktíva a pasíva žalobcu nie sú v nepriaznivom\npomere. Odkazuje tiež na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky (ďalej len „NSS ČR“),\npodľa ktorej je potrebné skúmať celkovú ekonomickú situáciu a jej vývoj, ktorý môže ohroziť vymáhanie\npotenciálne vyrubenej dodatočnej dane, resp. nie len aktuálnu majetkovú situáciu daňového subjektu,\nale aj jeho ekonomické vyhliadky (rozsudok 1Afs/335/2016 zo dňa 23.02.2017, rozsudok 2Afs/239/2015\nzo dňa 31.10.2016, rozsudok 5Afs/321/2017 zo dňa 12.09.2018).\n6. Z preskúmavaných rozhodnutí nie je možné podľa žalobcu zistiť, či a s akým výsledkom šetrili\norgány finančnej správy aj iné okolnosti, napr. či posudzovali postavenie žalobcu na trhu, jeho\nplatobnú disciplínu, plnenie daňových a odvodových povinností. Žalobca poukázal, že je v rámci indexu\ndaňovej spoľahlivosti hodnotený ako spoľahlivý daňový subjekt a na základe plnenia povinnosti voči\nfinančnej správe sú mu od 01.01.2019 poskytované osobitné daňové režimy. Orgány sa nezaoberali\nani prognózou ekonomického vývoja žalobcu, ktorý by bol s ohľadom na svoje minulé výsledky\nschopný plniť prípadnú dodatočne vyrubenú daň. Tým, že kriminálny úrad stavia žalobcu do pozície\npodvodníka, ktorý disponibilný majetok vyvedie zo spoločnosti hneď ako orgány finančnej správy\nzačnú voči žalobcovi konania, vykazuje znaky zaujatosti a žalovaný sa s takýmto prístupom stotožnil.\nUloženie predbežného opatrenia je tak založené len na teoretickej domnienke a predpokladoch a nie\nna konkrétnych, presvedčivých, obavu jasne odôvodňujúcich skutočnostiach. Poukazuje v tomto na\nrozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 31S/53/2016, podľa ktorého správca dane môže pristúpiť\nk nariadeniu predbežného opatrenia až po tom, ako reálne preukáže, že daňový subjekt realizuje úkony\nsmerujúce k redukcii svojho majetku.\n7. Legitimitu použitia okolností týkajúcich sa spoločnosti KENOIL PLUS na odôvodnenie predbežného\nopatrenia oslabuje podľa žalobcu viacero nasledovných skutočností: tvrdenia orgánov sú len\nsubjektívnym pohľadom, ktorý riadne nezohľadňuje všetky časové obdobia existencie spoločnosti\nKENOIL PLUS a zmeny v osobách konateľov a spoločníkov; A. B. a C. D. boli konateľmi spoločnosti\nKENOIL PLUS len do 08.10.2001 a spoločníkmi do 09.10.2001, t. j. v čase, kedy začali daňové kontroly\nDPH a dane z príjmov, na ktoré sa odvolávajú orgány finančnej správy v napadnutých rozhodnutiach\n(uvedené kontroly prebiehali od 07.11.2001 do 19.09.2003), sa už nepodieľali na riadení spoločnosti;\nz uvedeného dôvodu A. B. a C. D. už nevedeli v plnom rozsahu zákonnými prostriedkami ovplyvniť\nzávery daňových kontrol (napr. podaním vyjadrení, riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov\nalebo podaním správnej žaloby), a preto im nemožno bez ďalšieho pripisovať na ťarchu skutočnosti,\nktoré nastali v období, keď v spoločnosti už nepôsobili; konkurz na majetok spoločnosti KENOIL PLUS\nbol vyhlásený 8 rokov po tom, ako obaja spoločníci zo spoločnosti vystúpili; od zániku účasti A. B. a\nC. D. v spoločnosti KENOIL PLUS uplynulo už takmer 18 rokov a na majetok žiadnej inej spoločnosti,\nv ktorej mali, resp. majú účasť, alebo v ktorej vykonávali, resp. vykonávajú funkciu člena štatutárneho\norgánu, nebol vyhlásený konkurz.\n\n8. Vo vzťahu k vloženiu majetku JOPI TRADE do spoločnosti JOPI GROUP v roku 2015 uvádza, že\nnešlo o zbavovanie sa majetku zo strany spoločnosti JOPI TRADE, ale len o reorganizáciu spôsobu\nvykonávania podnikateľskej činnosti v rámci spoločností skupiny JOPI. Reorganizácia bola uskutočnená\nv súlade s právnym poriadkom, právom slobodne podnikať a zákonnou slobodou podnikateľských\nsubjektov zvoliť si takú organizačnú štruktúru, akú považujú za najvhodnejšie pre svoju hospodársku\nčinnosť. Aj po tejto reorganizácii si JOPI TRADE plní svoje priebežné daňové povinnosti a spolupracuje\npri daňových kontrolách, miestnych zisťovaniach a iných úkonoch. Obava z prevodu majetku žalobcu\npreto nie je legitímnou okolnosťou, ktorá by mohla byť dôvodom na obavu o neuhradenie prípadnej\nbudúcej dane. Zároveň žalobca poukazuje na iné predchádzajúce takmer identické predbežné opatrenie\nkriminálneho úradu, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zložiť peňažnú sumu 186.312 Eur na základe\nsvojho rozhodnutia z 11.12.2018, ktoré dňa 15.03.2019 zrušil žalovaný. Aj keď žalobca považoval\npredbežné opatrenie kriminálneho úradu z decembra 2018 za nezákonné, napriek tomu zložil uvedenú\nsumu na účet správcu dane a nevykonal žiaden úkon smerujúci k zbavovaniu sa majetku, či k ukončeniu\nčinnosti.\n9. Orgány finančnej správy nezohľadnili podľa žalobcu viacero skutočností, ktoré sú nevyhnutné pre\nobjektívne posúdenie dôvodnosti obavy o úhradu v budúcnosti potenciálne splatnej dane. Konkrétne,\nže žalobca funguje na trhu viac ako desať rokov (od roku 2008), plní si všetky svoje daňové\npovinnosti dobrovoľne, riadne a včas; žalobca má auditovanú účtovnú závierku za rok 2017, usiluje\nsa o transparentnosť, keď je zároveň subjektom zapísaným v Registri partnerov verejného sektora;\nžalobca bol testovaný ohľadne svojho finančného zdravia u financujúcej bankovej inštitúcie; doterajšie\nmiestne zisťovania a daňové kontroly nezistili žiadne pochybenia a v rámci indexu daňovej spoľahlivosti\nje žalobca hodnotený ako spoľahlivý daňový subjekt. Rozhodnutia sú tak v rozpore s § 63 ods.\n5 Daňového poriadku, keďže neobsahujú riadne odôvodnenie s uvedením skutočností, ktoré boli\npodkladom napadnutého rozhodnutia. Skutočnosti uvádzané v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nnemôžu byť dostatočnou oporou pre záver o budúcej nevymožiteľnosti dane, či o značných ťažkostiach\ns jej vymáhaním. Žalobca tiež namieta, že bol vypočutý len jeden z konateľov žalobcu – C. D., ktorý však\nnemá v kompetencii obchodnú stránku činnosti žalobcu, a preto navrhol vo svojej výpovedi aj vypočutie\ndruhého konateľa žalobcu – A. B. a obchodného zástupcu E. F..\n10. Druhú skupinu argumentov žalobcu, týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia, tvorí nesprávne\nprávne posúdenie nedodržania formálnej požiadavky pri dodávkach tovaru s miestom určenia do\ndaňového skladu Euronaft v Spolkovej republike Nemecko. Žalobca namieta, že orgány finančnej\nsprávy vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia dodávok tovaru, z čoho vyplývajú ich mylné\nzávery o povinnostiach žalobcu. Žalobcovi ako prvému dodávateľovi v rámci trojstranného obchodu\nnevyplýva povinnosť uvádzať informáciu vo faktúre, že ide o trojstranný obchod ani povinnosť vykazovať\nv súhrnnom výkaze trojstranný obchod. Žalobca je názoru, že jeho postup vykázania obchodu bol\nsprávny, pretože v súhrnnom výkaze uvádza IČ DPH nadobúdateľa tovaru z iného členského štátu,\npod ktorým tento nadobúdateľ tovaru objednal tovar. Pre žalobcu ako prvého dodávateľa v trojstrannom\nobchode bol nadobúdateľom prvý odberateľ trojstranného obchodu, t.j. Biomplex s poľským IČ DPH.\nVšetky dodávky pre jedného nadobúdateľa sa pritom uvádzajú súhrnne v celkovej hodnote dodaného\ntovaru v jednom riadku. Dodávky tovaru pre odberateľa Biomplex s miestom určenia v Spolkovej\nrepublike Nemecko sú tak vykázané spolu s dodávkami s miestom určenia v Poľskej republike\nv príslušnom riadku označenom IČ DPH spoločnosti Biomplex prideleným v Poľskej republike, pod\nktorým si táto spoločnosť od žalobcu objednala tovar.\n11. Úvaha o uplatnení či neuplatnení § 43 ods. 3 zákona o DPH nedáva v kontexte posudzovaných\nprípadov žiaden racionálny zmysel a vychádza z jednoznačne nesprávnej interpretácie zákona o DPH;\nnie je vysvetlené, prečo by aplikácia § 43 ods. 3 zákona o DPH vôbec mala prichádzať do úvahy.\nDané ustanovenie sa podľa žalobcu na dodávku medzi žalobcom a Biomplex nevzťahuje. Na túto\ndodávku sa vzťahuje základné ustanovenie § 43 ods. 1 zákona o DPH, ktoré upravuje podmienky\noslobodenia dodania tovaru do iného členského štátu, ktoré zo strany žalobcu splnené boli. V prípade\ndodávok tovaru pre odberateľa Biomplex, s miestom dodania (určenia) do daňového skladu Euronaft\nv Spolkovej republike Nemecko, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia o nesplnení podmienok\noslobodenia od dane pre nedodržanie formálnej požiadavky. Ak kriminálny úrad opiera svoj záver\no nedodržaní formálnej požiadavky oslobodenia dodania tovaru od dane z dôvodu, že transakcie\nvykazujú znaky podvodného konania vo vzťahu k DPH, pričom žalovaný sa odvoláva aj na rozsudky\nSúdneho dvora EÚ vo veci C-285/09 a C-587/10, žalobca namieta, že v oboch uvedených rozsudkoch je\n\nmožnosť dovolávať sa zásady daňovej neutrality podmienené zámernou účasťou na daňovom podvode.\nOrgány finančnej správy nepredložili dostatočne objektívne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné\ndospieť k záveru, že dotknuté plnenie je súčasťou daňového podvodu a že žalobca vedel alebo mal\nvedieť o tejto skutočnosti. Aj preto je rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné. Orgány neuviedli, v čom\nmal údajný daňový podvod spočívať a ktorý subjekt sa ho mal dopustiť.\n12. Žalobca uvádza, že vie preukázať, že tovar bol skutočne dodaný odberateľom v iných členských\nštátoch. Príjmy Slovenskej republiky neboli v žiadnom okamihu ohrozené, pretože DPH bola splatná\nv krajine určenia (Poľská republika, Spolková republika Nemecko). Ak by bolo žalobcovi zamietnuté\noslobodenie od dane a zahraničným orgánom by sa podarilo vybrať DPH, ktorá im patrí, došlo by\nk dvojitému zdaneniu, ktoré je v rozpore so zásadou daňovej neutrality.\n13. Podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi finančnej správy vidí žalobca v absencii\nobozretnosti a zohľadnenia práv a právom chránených záujmov žalobcu a skutočností, že predbežné\nopatrenie by pre svoj až likvidačný charakter malo slúžiť ako prostriedok poslednej inštancie.\nV napadnutom rozhodnutí orgány finančnej správy nevylučujú, že k dodaniu tovaru reálne došlo, avšak\nnesplnenie podmienok pre oslobodenie dodávok tovaru od dane opierajú o podozrenie z údajnej účasti\nžalobcu na daňovom podvodne a o nedodržanie formálnej požiadavky. To vytvára navzájom protirečivé\nkonštrukcie, ktoré preukazujú vady dokazovania a hodnotenia dôkazov, ale aj priamo šikanózny postup\nkriminálneho úradu voči žalobcovi. Odkazuje na rozsudky NSS ČR sp. zn. 4Afs/140/2017 zo dňa\n30.11.2017 a sp. zn. 6Afs/364/2017 zo dňa 07.08.2017, podľa ktorých by mal byť inštitút predbežného\nopatrenia vnímaný ako prostriedok ultima ratio, mal by byť využívaný obozretne, a nie ihneď po tom, čo\nbola zistená akákoľvek nezrovnalosť v plnení daňových povinností daňového subjektu. Bola porušená\nzásada zákonnosti podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku\n14. Rozhodnutie vydané vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobu jún 2017 je potrebné vnímať v spojitosti\nso šiestimi obdobnými rozhodnutiami kriminálneho úradu, ktoré sa týkajú šiestich ďalších zdaňovacích\nobdobí kalendárneho roka 2017, a ktorými bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť na účet správcu\ndane celkovo sumu 1 371 214 Eur, čo má na žalobcu ekonomicky negatívne dôsledky likvidačného\ncharakteru.\n15. Nedostatočne zistený skutkový stav napáda žalobca vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného v napadnutom\nrozhodnutí, že transakcie dodania tovaru do daňového skladu WRATISLAVA-BIODIESEL nesú znaky\npodvodného konania. V texte odôvodnenia pritom absentuje (i) popis, v čom mal údajný daňový podvod\nspočívať, v akej strate na daňových príjmoch štátneho rozpočtu malo dôjsť, a ktoré subjekty sa ho mali\nzúčastniť, ako aj (ii) popis skutkových okolností, na základe ktorých mal žalovaný za preukázané, že\nžalobca vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode. Závery orgánov sú predčasné,\narbitrárne a nesprávne. Skutočnosti, na základe ktorých bolo predbežné opatrenie vydané, neboli\nosvedčené v dostatočnej miere. Žalovaný na str. 6 napadnutého rozhodnutia len stroho konštatuje, že\ntransakcie, ktorých sa žalobca zúčastnil, nesú znaky podvodného konania s cieľom oslobodiť dodanie\ntovaru od DPH. Prvostupňové rozhodnutie tiež uvádza, že ak by sa žalobca nechcel zúčastniť podvodu\npri dodávkach pre odberateľom Biomlex a SIA PETROACTIV LATVIA s miestom dodania v Poľskej\nrepublike „identifikovala by sa (spoločnosť) pre daň z pridanej hodnoty v Poľsku, kde by bolo miesto\nnadobudnutia a dodania tovaru, nakoľko pri nákupe a predaji bolo treba absolvovať iba premiestnenie\ntovaru vo vzdialenosti 232 km. Toto je vzdialenosť medzi mestami Trzebinia a Wroclaw v Poľskej\nrepublike“. Kriminálny úrad pri tom sám odkazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej\nsa nemôže dovolávať zásady daňovej neutrality na účel oslobodenia od DPH zdaniteľná osoba, ktorá\nsa zámerne zúčastnila daňového podvodu a uviedla tak do rizika fungovanie spoločného systému\nDPH. Napadnuté rozhodnutia nijako nepopísali a neodôvodnili, na základe akých okolností majú za\npreukázané, že sa žalobca zámerne zúčastnil daňového podvodu. Naopak, účasť na daňovom podvode\nopierajú len o domnienky, ktoré vychádzajú z blízkosti miest Trzebinia a Wroclaw v Poľskej republike\na pohybu tovaru z Poľska na Slovensko a späť.\n16. Orgány finančnej správy svoj záver vyslovili bez toho, aby preverili existenciu riadneho\npodnikateľského dôvodu predmetných obchodov, bez vypočutia svedkov z prostredia dodávateľov a\nodberateľov, bez vypočutia kompetentných osôb žalobcu, bez oboznámenia žalobcu s konkrétnymi\nskutkovými okolnosťami daňového podvodu (t.j. takými, ktoré nie sú založené výlučne na absurdných,\nničím nepodložených domnienkach), a bez oboznámenia žalobcu s konkrétnymi skutkovými\n\nokolnosťami zakladajúcimi zámer žalobcu zúčastniť sa na daňovom podvode. Takýto postup je\narbitrárny. Vzdialenosť miesť Trzebinia a Wroclaw v Poľskej republike ako indícia svedčiaca\no podvodnom konaní, ktorú ako jediný argument uvádzajú orgány finančnej správy v napadnutých\nrozhodnutiach, nemôže byť považovaná za relevantný dôvod objektívneho preukázania skutočností, že\nk údajnému daňovému podvodu došlo a ani že žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na\npredpokladanom daňovom podvode. Orgány neskúmali podnikateľské dôvody žalobcu pre uskutočnenie\nuvedených transakcií. Správca dane tak neuniesol svoje dôkazné bremeno, pokiaľ iba vyslovil\npochybnosti o skutočnostiach preukazovaných daňovým subjektom bez toho, že by tieto pochybnosti\npreukázal relevantnými zisteniami, ktoré presvedčivo spochybňujú tvrdenie daňového subjektu. Žalobca\nuvádza, že samotná vzdialenosť daňových skladov a s ňou súvisiace náklady na dopravu sú len jedným\nz viacerých faktorov vstupujúcich do cenotvorby, ktoré žalobca pri svojej obchodnej činnosti zvažuje.\n17. Žalobca nakúpil tovar (prepravený z daňového skladu ORLEN POLUDNIE S.A., Trzebinia do\ndaňového skladu JOPI TRADE, Vlčany) od dodávateľa SETEMO TRADE S.A. za exportné ceny, t.j. za\nceny tovaru určeného na dodanie mimo Poľskej republiky. Uvedené ceny boli nižšie ako ceny tovaru\nurčeného pre lokálny trh v Poľskej republike. K takýmto rozdielom medzi exportnými cenami a cenami\npre lokálny trh dochádza aj pri iných komoditách/produktoch, a to z legitímnych komerčných dôvodov,\nnapríklad z dôvodu expanzie výrobcu na zahraničné trhy, snahy dodávateľov zvýšiť objem predaja, a\npod. V neposlednom rade mal žalobca možnosť nakúpiť tovar z Poľskej republiky za priaznivé nákupné\nceny aj z dôvodu veľkých množstiev nakupovaného tovaru hlavne pri dodávkach prepravených na\núzemie Slovenska železničnou dopravou (vlakovými súpravami). Za uvedených podmienok bol žalobca\nschopný následne dodávať tovar späť do Poľskej republiky za cenu, ktorá (a) bola pre konečného\nzákazníka stále výhodnejšia, ako keby tento zákazník nakupoval tovar priamo v Poľskej republike\na (b) zároveň prinášala žalobcovi akceptovateľnú pridanú hodnotu. Ak by sa žalobca identifikoval\npre DPH v Poľskej republike (ako v prvostupňovom rozhodnutí uvažuje kriminálny úrad) a zároveň\nby miesto nadobudnutia a dodania tovaru bolo len v Poľskej republike, žalobca by nezískal výhodu\ncenového rozdielu ceny tovaru určeného na export. Navyše, registrácia žalobcu pre DPH v Poľskej\nrepublike by si vyžiadala vynaloženie dodatočných nákladov na poradenské služby spojené s vykonaním\npredmetnej registrácie a dodatočné náklady na účtovné služby spojené so zabezpečovaním agendy\nvedenia evidencie DPH a podávania výkazov DPH v Poľskej republike.\n18. Dodávky tovaru boli priebežne monitorované colným úradom v colnom online systéme EMCS.\nPrepravu tovaru z územia Slovenska a na územie Poľska/Nemecka, zabezpečoval žalobca ako\npredávajúci. Žaloba teda vie preukázať fyzické uskutočnenie dodávok do iného členského štátu\na splnenie všetkých hmotnoprávnych ako aj formálnych podmienok oslobodenia od dane pri dodaní\ntovaru do iného členského štátu (§ 43 zákona o DPH).\n19. Nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov\nnamieta žalobca primárne z dôvodu, že sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s jeho\nnámietkami uvedenými v odvolaní, no len všeobecne konštatoval, že kriminálny úrad postupoval podľa\n§ 50 ods. 1 Daňového poriadku, prihliadal pri ukladaní predbežného patrenia na primeraný rozsah\npredbežného opatrenia a uložil ho v rozsahu nevyhnutne potrebnom, pričom dôvody uvádzané žalobcom\nv odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Žalovaný tvrdí,\nže orgán finančnej správy je povinný konkrétne uviesť, v čom sú jednotlivé námietky nesprávne alebo\nspochybniteľné, prečo a s ktorými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov sú tieto\nnámietky v rozpore, alebo aké ďalšie úvahy či pochybnosti viedli príslušný orgán k tomu, že na relevantné\nnámietky žalobcu neprihliadol (odkazuje tiež na § 63 ods. 5 Daňového poriadku). Žalobca pritom\nv odvolaní poukázal na skutočnosti, ktoré spochybňujú obavu (resp. primeranú pravdepodobnosť),\nže (i) bude dodatočne vyrubená daň, a tiež obavu, že (ii) v dobe jej vymáhateľnosti bude táto\ndaň nevymožiteľná alebo jej vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami, čím preukazoval\nnesprávnosť záverov orgánov finančnej správy uvádzaných v preskúmavaných rozhodnutiach.\n20. Prvostupňové rozhodnutie trpí tiež nasledovnými vadami z dôvodu nezrozumiteľnosti: vykazuje\nrozpory vo výrokovej časti, v ktorej kriminálny úrad určil žalobcovi lehotu na plnenie 15 dní od doručenia,\nno v tom istom výroku stanovil vykonateľnosť rozhodnutia na deň jeho vydania; kriminálny úrad používa\npojmy, ktoré nemajú oporu v zákone o DPH (napr. „dohľad“) alebo sú v zákone o DPH definované inak\nako ich používa kriminálny úrad (napr. „miesto dodania“); kriminálny úrad sa odvoláva na ustanovenia §\n43 ods. 3 zákona o DPH, pri ktorých je zjavné, že sú absolútne bez súvisu s posudzovaným prípadom.\n\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n21. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 11.09.2019 uvádza, že obava nevymožiteľnosti nesplatnej\nalebo nevyrubenej dane v dobe jej splatnosti vyplýva jednak z informácií, ktoré sú známe kriminálnemu\núradu z jeho činnosti, a to predovšetkým z konania konateľov žalobcu v personálne prepojených\nspoločnostiach, ako aj z podaných daňových priznaní a zaistených dokladov žalobcu (správanie sa a\nkonanie konateľov žalobcu v personálne prepojených spoločnostiach KENOIL PLUS a JOPI TRADE\na prevody spoločností/majetku, ktoré by osoby konateľov rovnakým spôsobom mohli zopakovať aj\npriamo u žalobcu, u ktorého boli medzičasom začaté daňové kontroly). Na základe týchto skutočností u\nkriminálneho úradu vznikla obava, že daň v čase jej splatnosti bude nevymožiteľná, resp. jej vymáhanie\nbude spojené so značnými ťažkosťami.\n22. Žalovaný uvádza, že predbežné opatrenie nijako neobmedzuje právo vlastniť majetok. Predstavuje\ndočasné opatrenie, počas ktorého obmedzuje právo nakladania s majetkom, avšak samotné vlastníctvo\nmajetku nepostihuje. Predbežné opatrenie bolo uložené v rozsahu nevyhnutne potrebnom a primeranom\núčelu predbežného opatrenia a obavu z nevymožiteľnosti kriminálny úrad i žalovaný dostatočne\nzdôvodnili v časti „Odôvodnenie“ predmetného rozhodnutia. Súvislosti medzi rozsahom predbežného\nopatrenia a účelom predbežného opatrenia sú zrejmé zo samotného rozhodnutia.\n23. K námietke nesprávneho právneho posúdenia dodržania formálnej požiadavky pri dodávkach tovaru\ns miestom určenia do daňového skladu v Poľsku/Nemecku žalovaný uvádza, že § 43 a 45 zákona o\nDPH stanovuje podmienky pre oslobodené dodanie pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského\nštátu a pri trojstrannom obchode. Na základe podaného daňového priznania na DPH za zdaňovacie\nobdobie jún 2017 a tiež na základe zaistených dokladov žalobcu, bolo kriminálnym úradom zistené,\nže žalobca mal nadobudnúť tovar, ktorého dodávateľom mala byť švajčiarska spoločnosť SETEMO\nTRADE S.A. s registrovaným identifikačným číslom pre daň v členskom štáte – Francúzsko, pričom\ntovar bol prepravený priamo z Poľskej republiky z daňových skladov ORLEN POLUDNIE S.A. Následne\nmal byť tento tovar dodaný späť do Poľskej republiky do daňového skladu WRATISLAVA-BIODIESEL\nS.A. a časť tovaru do Nemecka do skladových priestorov Euronaft Gmbh pre odberateľov Biomplex a\nSIA PETROACTIV LATVIA. Kriminálny úrad zistil, že vzdialenosť medzi miestom nakladania a miestom\nvykladania tovaru v Poľsku predstavovala 232 km. Zo zistení vyplýva, že k pohybu tovaru dochádzalo\nz Poľska na Slovensko a späť do Poľska, a s poukazom na vzdialenosti medzi miestami nakladania\na vykladania tovaru, ako aj s poukazom na judikatúru Európskeho súdneho dvora EÚ, tak kriminálny\núrad konštatoval, že tieto transakcie vykazujú znaky podvodného konania vo vzťahu k DPH s cieľom\noslobodiť dodanie tovaru.\n24. K námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia nepriznania oslobodenia od dane\nžalovaný uvádza, že aj podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ platí, že k uplatneniu oslobodenia\ndodania tovaru od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník je prevedené na\nnadobúdateľa, keď predávajúci preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského\nštátu a že v dôsledku jeho odoslania alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania.\nDPH zo zdaniteľného obchodu oslobodeného od dane v členskom štáte, v ktorom je miesto dodania\ntovaru, platí nadobúdateľ tovaru v členskom štáte skončenia prepravy alebo odoslania tovaru. Rovnako\nSúdny dvor EÚ (napr. rozsudok vo veci Mecsek – Gabona) uvádza, že ak platiteľ dane nesplní povinnosti,\nktoré mu ukladá vnútroštátny predpis o DPH v oblasti dokazovania oslobodenia dodania tovaru do iného\nčlenského štátu od DPH, nie je možné mu priznať oslobodenie od dane. Súdny dvor EÚ rozhodol,\nže článok 138 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu,\naby sa predávajúcemu zamietlo priznanie práva na oslobodenie od dane v prípade dodania tovaru\nv rámci Spoločenstva, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že tento predávajúci si\nnesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania, alebo že vedel alebo mal vedieť, že\nplnenie, ktoré uskutočnil, bolo súčasťou podvodu, ktorý spáchal nadobúdateľ, a neprijal všetky opatrenia,\nktoré od neho bolo možné rozumne požadovať na zabránenie jeho vlastnej účasti na tomto podvode.\nZ judikatúry Súdneho dvora EÚ ďalej vyplýva, že na získanie oslobodenia od dane znáša dôkazné\nbremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí preukázať, že stanovené podmienky oslobodenia od dane,\nvrátane podmienok zavedených členskými štátmi na zabezpečenie správnej a jednoduchej aplikácie\n\noslobodení a na zabránenie akémukoľvek podvodu, daňovému úniku či prípadnému zneužitiu, boli\nsplnené.\n25. K tvrdenému porušeniu ustanovení o konaní žalovaný opakuje, že vydaniu rozhodnutia o\npredbežnom opatrení nepredchádza dokazovanie. Stačí, ak skutočnosti, ktorých sa predbežné\nopatrenie týka, sú osvedčené a v takej miere, aby odôvodňovali uloženie predbežného opatrenia, teda\nak je to potrebné na zabezpečenie účelu daňovej kontroly alebo ak existuje odôvodnená obava, že\nnesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo\nže v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Kriminálny úrad a ani žalovaný\nneupierajú žalobcovi právo vlastniť majetok, žalobcovi iba uložili povinnosť zložiť peňažnú sumu z\ndôvodu obavy z nezaplatenia dane v lehote jej splatnosti resp. že bude táto daň nevymožiteľná alebo\njej vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami. V prípade, ak pominie dôvod na jeho uloženie,\ndôjde k zrušeniu predbežného opatrenia, resp. dňom zaplatenia daňového nedoplatku stratí predbežné\nopatrenie účinnosť.\n26. K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu žalovaný uvádza, že na základe vyhodnotenia\nzískaných dôkazov bolo kriminálny úradom zistené, že žalobca deklaroval nadobudnutie tovaru, pričom\nnakladanie tovaru došlo v Poľsku, k preprave pre žalobcu na Slovensko a následne žalobca tento\ntovar dodal späť do skladov v Poľsku. Žalovaný poukázal na vzdialenosť medzi miestom nakladania a\nmiestom vykladania tovaru v Poľsku (232 km), z čoho kriminálny úrad usúdil obchádzanie registračných\npovinností v Poľsku, kde dochádzalo k nadobudnutiu a aj opätovnému dodaniu tovaru, na základe čoho\ntak žalobcom dochádzalo aj k porušovaniu ustanovení § 43 zákona o DPH a konanie žalobcu tak nieslo\nznaky podvodného konania v súlade s judikatúrou, na ktorú kriminálny úrad poukazoval v napadnutom\nrozhodnutí.\n27. Žalovaný nesúhlasí s dôvodmi nepreskúmateľnosti uvádzanými žalobcom, pretože napadnuté\nrozhodnutia obsahujú všetky skutočnosti zistené kriminálnym úradom a všetky skutočnosti, ktoré\novplyvnili vydané rozhodnutia. Zároveň napadnuté rozhodnutia obsahujú právne predpisy, na základe\nktorých sa rozhodovalo a tiež úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Odôvodnenie zahŕňa a\nhodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o\npriebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Žalovaný dodáva,\nže aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že sa nevyžaduje, aby na\nkaždú zistenú skutočnosť alebo každý argument žalobcu ako daňového subjektu bola daná odpoveď v\nodôvodnení rozhodnutia, ale ak ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné,\nmusí sa s nimi správca dane resp. žalovaný vysporiadať v dôvodoch rozhodnutia, čo bolo v danom\nprípade dodržané.\nIV.\nReplika a duplika\n28. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 27.09.2019, v ktorej zotrval v plnom\nrozsahu na tvrdeniach uvedených v žalobe.\n29. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.\nV.\nRelevantná právna úprava\n30. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n31. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n\n32. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n33. Podľa § 50 ods. 1 Daňového poriadku, správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania\ndane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená\nobava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude\nnevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu\nnevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal\nalebo niečo strpel, a to najmä, aby\na) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane,\nb) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí.\n34. Podľa § 50 ods. 3 Daňového poriadku ak hrozí, že peňažná suma podľa odseku 1 písm. a)\nnebude v lehote určenej správcom dane zložená, je rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia\nvykonateľné dňom vydania. Správca dane súčasne vhodným spôsobom vyrozumie daňový subjekt o\nvydaní rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia.\n35. Podľa § 50 ods. 7 Daňového poriadku správca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie dôvod,\npre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne.\n36. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\n37. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“)\noslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného\nčlenského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou\nidentifikovanou pre daň v inom členskom štáte.\n38. Podľa § 43 ods. 3 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom\nspotrebnej dane, odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu\npredávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného\nčlenského štátu, ktorá nie je identifikovaná pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou\nosobou podľa práva iného členského štátu a nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú\ndaň vzniká kupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru.\n39. Podľa § 43 ods. 4 zákona o DPH oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z\ntuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania (§ 8 ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre\ninú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1.\n40. Podľa § 45 ods. 1 zákona o DPH trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak\na) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je\nodoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského\nštátu do iného členského štátu,\nb) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch,\nc) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému\ndodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň,\nd) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet z\nčlenského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého\nodberateľa,\ne) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie\nalebo preprava tovaru skončí, a\nf) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.\n\n41. Podľa § 45 ods. 2 zákona o DPH, ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1,\nprvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie\ntovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.\n42. Podľa § 69 ods. 7 zákona o DPH, pri trojstrannom obchode podľa § 45 je povinná platiť daň osoba,\nktorá je druhým odberateľom.\n43. Podľa § 5 ods. 3 písm. j) bodu 6 zákona č. 333/2011 Z. z., kriminálny úrad finančnej správy robí\núkony, ktoré inak patria do pôsobnosti daňových úradov alebo colných úradov, ak je potrebné vydať\nrozhodnutie o predbežnom opatrení podľa osobitného predpisu.\nVI.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n44. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn.\n5S/184/2019. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť\nSprávny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva\nv správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.\nPred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/184/2019. V súlade\ns platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov\nschválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.\n45. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu, preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu,\nviazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom dňa 8.\naugusta 2024 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n46. Z obsahu žalobou napadnutých rozhodnutí vyplýva, že daňové orgány oboch stupňov dôvodili\nopodstatnenosť využitia inštitútu predbežného opatrenia dôvodnou obavou, že dosiaľ nevyrubená\nDPH za zdaňovacie obdobie jún 2017, pri ktorej je na základe skutkových zistení daňových orgánov\npredpoklad dorubenia dane vo výške 186.312 €, nebude v dobe jej splatnosti uhradená, alebo\nbude nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami.\nPredpoklad, že vymáhanie v budúcnosti vyrubenej a splatnej dane bude spojené so značnými\nťažkosťami, kriminálny úrad odôvodnil správaním a konaním konateľov žalobcu (A. B. a C. D.) v\npersonálne prepojených spoločnostiach KENOIL PLUS a JOPI TRADE, u ktorých boli vykonané daňové\nkontroly za zdaňovacie obdobia, kde boli priamo konateľmi A. B. a C. D., a ktoré skončili s vyrubenými\nalebo určenými rozdielmi dane za kontrolované zdaňovacie obdobia, ako aj prevodom spoločnosti/\nmajetku v personálne prepojených spoločnostiach, ktorými bol majetok jednej zo spoločností presunutý\ndo inej spoločnosti.\n47. Správny súd po preskúmaní rozhodnutí orgánov finančnej správy a oboznámení sa s obsahom\nsúdneho a administratívneho spisu dospel k záveru, že orgány finančnej správy postupovali v súlade so\nzákonom, keď dostatočne zistili skutkový stav v rozsahu potrebnom na vydanie predbežného opatrenia\nvo vzťahu k predpokladanej budúcej daňovej povinnosti žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2017 a pri\ndostatočnom vyhodnotení dostupných dôkazov, ktoré boli kriminálnym úradom pri plnení jeho úloh\nzabezpečené, preto nie je daný dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí z dôvodov namietaných\nžalobcom.\n48. Vo všeobecnosti správny súd uvádza, že inštitút predbežného opatrenia podľa daňového poriadku\nslúži na zabezpečenie vymožiteľnosti daňových pohľadávok štátu, príp. jeho budúcich daňových\npohľadávok voči daňovým subjektom. Jeho základným a nevyhnutným prejavom je vo väčšej alebo\nmenšej miere zásah do subjektívnych práv fyzických osôb alebo právnických osôb, vyjadrený zákonným\noprávnením daňových orgánov uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa\nzdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby zložil peňažnú sumu na účet správcu dane alebo nenakladal\ns vecami alebo právami určenými v rozhodnutí. Tieto predbežne uložené opatrenia sú nepochybne\nspojené s vrchnostenským zásahom do práv a právom chránených záujmov daňových subjektov, napr.\n\nv prípade uloženia zákazu nakladať s vecami je prítomný priamy dotyk s ústavným právom vlastniť\nmajetok (čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky).\n49. Inštitút predbežného opatrenia nepochybne zveruje správcovi dane pomerne široké oprávnenia\nna zásah do práv daňového subjektu. V rámci súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí je preto\npotrebné skúmať, či pri jeho ukladaní orgán finančnej správy postupoval v súlade s platnou právnou\núpravou, či boli dodržané zákonné podmienky na uloženie predbežného opatrenia a či pri rozhodovacom\nprocese správnych orgánov oboch stupňov boli zachované práva daňového subjektu vyplývajúce\ns príslušnej právnej úpravy. Možnosť správcu dane, ako aj kriminálneho úradu (§ 5 ods. 3 písm.\nj) bod 6 zákona č. 333/2011 Z. z.), uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal,\nniečoho sa zdržal alebo niečo strpel, je v zmysle § 50 ods. 1 Daňového poriadku viazaná (i) na\nzabezpečenie účelu daňovej kontroly, určovania dane podľa pomôcok alebo miestneho zisťovania, alebo\n(ii) ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti\nuhradená, alebo bude nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými\nťažkosťami. Predbežné opatrenia môže uložiť povinnosť len v rozsahu nevyhnutne potrebnom.\n50. Predbežné opatrenie môže správca dane uložiť len formou procesného rozhodnutia, ktoré musí\nmať všetky predpísané náležitosti (§ 63 daňového poriadku). Na jeho vydanie je príslušný správca\ndane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu alebo miestne zisťovanie. Vydaniu rozhodnutia o predbežnom\nopatrení nepredchádza dokazovanie. Stačí, ak skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka, sú\nosvedčené a v takej miere, aby odôvodňovali použitie predbežného opatrenia (uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/39/2014 zo dňa 27.05.2015).\n51. Primárnou námietkou žalobcu je tvrdené nesprávne právne posúdenie okolností, o ktoré opierajú\norgány finančnej správy dôvodnú obavu o úhradu/vymožiteľnosť potenciálne vyrubenej dodatočnej dane\nv budúcnosti. Minulá podnikateľská aktivita osôb konateľov žalobcu v postavení konateľov a spoločníkov\nspoločnosti KENOIL PLUS a JOPI TRADE a relevantný majetok žalobcu len vo forme peňažných\nprostriedkov na účte žalobcu nemôžu byť podľa žalobcu považované za dostatočné na odôvodnenie\nobavy, že potenciálne vyrubená daň nebude žalobcom uhradená. V tomto smere správny súd so\nžalobcom nesúhlasí. Ak aj súd odhliadne od výsledkov daňových kontrol v spoločnosti JOPI TRADE za\nzdaňovacie obdobie roka 2011, ktoré boli neskoršími rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave zrušené\n(pričom žalovaný nepredložil súdu žiadne rozhodnutia, ktorými by preukázal právoplatné ukončenie\npredmetných daňových kontrol v JOPI TRADE za dané zdaňovacie obdobie s relevantnými nálezmi),\npodnikateľské postupy, ktoré aplikovali v minulosti v obdobnej situácii v spoločnosti KENOIL PLUS\nosoby v súčasnosti v postavení štatutárneho orgánu žalobcu (A. B. a C. D.) a dôsledky týchto postupov\n(neuhradený daňový nedoplatok vo výške 2 226 614,12 Eur za zdaňovacie obdobia rokov 1998 až\n2001), nie je možné ignorovať. Zohľadnenie týchto dopadov podnikania menovaných osôb na fiškálne\nzáujmy na strane štátneho rozpočtu nie je znakom zaujatosti orgánov finančnej správy, ale správnym\na obozretným postupom týchto orgánov, ktorý vedie k logickým obavám vo vzťahu k budúcemu konaniu\nžalobcu (konajúceho práve prostredníctvom menovaných osôb). Skutočnosť, že boli identifikované\ndaňové nedoplatky značnej hodnoty musí byť pre príslušný orgán indikátorom budúceho rizika. Rovnako\ntak prax reorganizácie vykonávania podnikateľskej činnosti skupiny JOPI (vloženie majetku JOPI\nTRADE do spoločnosti JOPI GROUP), je jasným dôkazom o reálnej praxi v spoločnosti danej skupiny,\nktorej cieľom je (slovami žalobcu) zvoliť si takú organizačnú štruktúru, akú považujú za najvhodnejšiu\npre svoju hospodársku činnosť. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach nijako nespochybnil platnosť či\nsúlad právnych úkonov, ktorým došlo k vloženiu majetku JOPI TRADE do spoločnosti JOPI GROUP,\nso zákonom, no zároveň tieto úkony dokazujú schopnosť a aj záujem spoločníkov žalobcu vhodnejšie\nreorganizovať spôsob výkonu hospodárskej činnosti v prípade potreby. To, že kriminálny úrad vyhodnotil,\nže takouto potrebou môže byť pre žalobcu aj riziko budúcej povinnosti úhrady nevyrubenej DPH, je plne\nlegitímnou úvahou.\n52. Skutočnosť, že v personálne prepojenej spoločnosti KENOIL PLUS boli A. B. a C. D. konateľmi\nlen do 08.10.2001 a v čase kontrol (od 07.11.2001 do 19.09.2003) už nemali možnosť vplývať na\nvýsledok daňovej kontroly, nijako nebráni logickému záveru o ich zodpovednosti za daňovými orgánmi\nidentifikované nedostatky, ktoré vznikli v čase, keď konateľmi boli. Žalobcom uvádzaná námietka\nnemožnosti ovplyvniť závery kontroly a nemožnosť osobne využiť v mene KENOIL PLUS opravné\nprostriedky proti záverom správcu dane, neobstojí na vylúčenie legitímnosti vyššie uvedenej úvahy\nsprávcu dane. Výška zistených nedostatkov v spoločnosti KENOIL PLUS (2.226.614,12 €) neindikuje\n\njednorazový exces z dodržiavania pravidiel na úseku správy daní. Nemožno akceptovať ani jednoduchý\npoukaz na zmenu v osobách konateľov KENOIL PLUS v čase samotných daňových kontrol, pretože\nby išlo o výlučne formálne nazeranie na zodpovednosť za identifikované nedostatky neberúc do úvahy\nprávne postavenie akejkoľvek fyzickej osoby vykonávajúcej funkciu konateľa obchodnej spoločnosti.\nPodľa § 135a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov sú konatelia\npovinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a\nvšetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné\ninformácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať\nsvoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.\nKeďže boli nedostatky na úseku daní identifikované za obdobie, kedy konateľmi KENOIL PLUS boli\nsúčasní konatelia žalobcu, nesú zodpovednosť za vedenie spoločnosti, vrátane plnenia daňových\npovinností. Konatelia, ktorí nastúpili v spoločnosti KENOIL PLUS po A. B. a C. D., majú taktiež\nprávnu zodpovednosť za škodu, ak by sa preukázalo, že v rámci obrany pred daňovými orgánmi\nnepostupovali s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere (čo žalobca priamo netvrdí). Samotné tvrdenie\nžalobcu, že menované osoby už neboli v postavení konateľov, a preto im nemožno pripisovať na\nťarchu skutočnosti, ktoré nastali v období, keď v spoločnosti už nepôsobili, nie je dostatočné na\nvylúčenie ich zodpovednosti za kontrolované obdobie, kedy boli konateľmi spoločnosti. Žalobca v tomto\nnepredložil žiadne relevantné tvrdenia, ktoré by vylučovali možnosť orgánov finančnej správy prihliadnuť\npri formulovaní odôvodnenej obavy z budúceho neuhradenia/nevymoženia ešte nevyrubenej dane podľa\n§ 50 ods. 1 Daňového poriadku. Práve s ohľadom na okolnosti prípadu nie je možnosť rýchleho prevodu/\nvýberu peňažných prostriedkoch na účte v banke len domnienkou kriminálneho úradu, ktorá nemá\nžiadne reálne opodstatnenie. Využitie odporovateľnosti, ako inštitútu následnej obrany voči negatívnym\ndopadom prípadného zbavenia sa majetku žalobcu, na ktorý odkazuje žalobca, by bolo celkom bez\nvýznamu vo vzťahu k preventívnemu charakteru a účelu predbežného opatrenia.\n53. Správny súd k veci ďalej uvádza, že judikatúra NSS ČR, na ktorú odkazuje žalobca nie je\naplikovateľná na posudzovaný prípad. V uvedených prípadoch išlo o skutkovo odlišné situácie,\nkedy daňové orgány postavili odôvodnenie „přiměřené pravděpodobnosti, že tato daň bude v době\njejí vymahatelnosti nedobytná nebo bude její vybrání spojeno se značnými obtížemi“ len na stave\nmajetku (hodnote nehnuteľného majetku, hodnote a štruktúre pohľadávok, bankových účtov a úverov)\nkontrolovaných daňových subjektov, prípadne výlučne na skutočnosti, že budúca daň prevyšuje aktuálne\ndisponibilné finančné prostriedky daňového subjektu. Táto skutočnosť nie je, sama osebe, dostatočným\ndôvodom pre zaistenie budúcej dane. V prípade žalobcu JOPI OIL s.r.o. však nebolo odôvodnenie\nexistencie „odôvodnenej obavy“ podľa § 50 ods. 1 Daňového poriadku postavené len na stave majetku;\ntáto skutočnosť bola zohľadnená len čiastočne. Kriminálny úrad zobral do úvahy najmä výsledok\ndaňových kontrol podnikateľských aktivít konateľov žalobcu v spoločnosti KENOIL PLUS, ako aj\nich minulú prax s reorganizáciou hospodárskej činnosti skupiny JOPI. Závery žalobcom predloženej\njudikatúry NSS ČR preto nie je možné aplikovať na posudzovaný prípad a už vôbec z nich nevyplýva, že\nv každom prípade, aj ak sú dané iné relevantné okolnosti odôvodňujúce obavu správcu dane o budúcu\núhradu dane, je potrebné vykonať kompletné posúdenie stavu majetku daňového subjektu.\n54. Požiadavka žalobcu, aby orgány finančnej správy posudzovali aj postavenie žalobcu na trhu, jeho\nplatobnú disciplínu, plnenie daňových a odvodových povinností a ďalšie skutočnosti, nebola v tomto\nprípade nevyhnutná, pretože odôvodnená obava príslušného orgánu bola opretá o iné skutočnosti, ktoré\nboli sami osebe relevantným a dostatočným dôvodom na prijatie záveru o existencii obavy o budúcom\nneuhradení/nevymožení ešte nevyrubenej dane alebo o jej vymožení len so značnými ťažkosťami.\nZistenia týkajúce sa KENOIL PLUS a prevodu majetku JOPI TRADE do spoločnosti JOPI GROUP sa\ntýkali priamo úkonov realizovaných súčasnými konateľmi žalobcu v iných obchodných spoločnostiach.\nPráve poukazom na tieto skutočnosti splnili orgány finančnej správy požiadavku žalobcu identifikovať\nkonkrétne kroky, ktoré žalobca uskutočňuje s cieľom zbaviť sa majetku spoločnosti alebo ukončiť jej\nčinnosť. Rozhodnutia súdov, na ktoré odkazuje žalobca, však nemožno vykladať výlučne formálne\nv tom smere, že musí ísť o úkony realizované výlučne žalobcom a výlučne v čase bezprostredne\npredchádzajúcom vydaniu predbežného opatrenia. Takýto prístup by obmedzil (a v niektorých prípadoch\naj úplne vylúčil) plnenie zabezpečovacej povahy tohto inštitútu. Je potrebné vziať do úvahy, že\nžalobca koná práve prostredníctvom konkrétnych fyzických osôb. Ak orgány finančnej správy disponujú\nrelevantnými informáciami týkajúcimi sa daných osôb, je potrebné na tieto prihliadnuť. Časový odstup\ntohto konania (daňové nedoplatky za roky 1998 až 2001 a prevod podniku v roku 2015) od aktuálne\n\nposudzovaného obdobia vydania predbežného opatrenia (2019) nie je v tomto prípade dôvodom, ktorý\nby vylučoval zohľadnenie dostupných informácií.\n55. Na posudzovaný prípad nemožno aplikovať ani žalobcom predkladanú judikatúru NSS ČR vo vzťahu\nk charakteru predbežného opatrenia ako prostriedku ultima ratio, keďže ide aj v týchto prípadoch\no odlišný skutkový stav, kedy mal správca dane k dispozícii aj iné zabezpečovacie prostriedky (ako napr.\nzáložné právo, bankovú záruku, ručenie). Konkrétne v jednom zo žalobcom uvádzaných rozsudkov sa\nuvádza: „že zajišťovací příkaz je rozhodnutí, které má napomoci zabezpečení úhrady daně. Zajišťovací\npříkaz je sice rozhodnutí předběžného a dočasného charakteru, nepředstavuje však standardní\nprostředek správy daní, ale velice silný a účinný instrument správce daně k prakticky okamžitému\nzajištění daně, který mimořádně závažným způsobem postihuje ekonomickou sféru daňového subjektu,\nzávažně zasahuje do jeho majetkových práv a může pro něj být za určitých podmínek likvidační. Z tohoto\ndůvodu je třeba jej vnímat vskutku jako prostředek ultima ratio a měl by být využíván obezřetně a uváženě\njako mimořádný nástroj v souladu se zásadou přiměřenosti a zdrženlivosti zakotvenou v § 5 odst. 3\ndaňového řádu, která správci daně ukládá při vyžadování plnění daňových povinností použít jen takové\nprostředky, které daňové subjekty nejméně zatěžují a ještě stále umožňují dosáhnout cíle správy daní.\nLze jej tedy použít, např. je-li to nezbytné pro zabránění daňovým únikům, nikoli v případech, kdy lze\núhradu daně zajistit jiným vhodným způsobem např. zástavním právem, bankovní zárukou, či ručením,\njako tomu bylo v posuzované věci.“ (rozsudok NSS ČR sp. zn. 4Afs/140/2017 zo dňa 30.11.2017, bod\n29). S týmito závermi možno súhlasiť, no v posudzovanom prípade nie sú správnemu súdu známe\nžiadne iné zabezpečovacie prostriedky, ktorými kriminálny úrad disponoval. Ani žalobca správnemu\nsúdu nepredložil tvrdenie o iných zabezpečovacích prostriedkoch, ktoré mohli byť podľa neho využité\nna zaistenie nevyrubenej dane.\n56. Druhú skupinu námietok tvorili tvrdenia o nesprávnom právnom posúdení nesplnenia podmienok\noslobodenia od dane v prípade dodania tovaru pre odberateľa do iného členského štátu Európskej\núnie (Biomplex a SIA PETROACTIV LATVIA) a posúdenie nedodržania formálnej požiadavky pri\ndodávkach tovaru s miestom určenia do daňového skladu v inom členskom štáte EÚ. Ide teda o námietky,\nktoré smerujú voči vecnej stránke predpokladu vyrubenia dane v budúcnosti, resp. predpokladu, že\nexistuje nevyrubená daň, čo je základná požiadavka na možné uplatnenie postupu podľa § 50 ods.\n1 Daňového poriadku. Ak niet nesplatnej dane alebo nevyrubenej dane, nemôže príslušný orgán\nvydať predbežné opatrenie z dôvodu obavy o jej neuhradenie, nevymoženie alebo jej vymoženie\nso značnými ťažkosťami. V posudzovanom prípade ide o situáciu, kedy daň ešte nebola vyrubená.\nV takýchto prípadoch musí byť podľa správneho súdu daný aspoň určitý stupeň predpokladu o budúcom\nvyrubení dane. Samotná predbežná a dočasná povaha inštitútu predbežného opatrenia vylučuje, aby\nboli na odôvodnenie predbežného opatrenia kladené rovnaké požiadavky istoty existencie daňovej\npovinnosti ako v prípade samotného vyrubenia (dorubenia) dane. Ak má predbežné opatrenie plniť svoju\nfunkciu včasného zadržania/zaistenia majetkových hodnôt, ktorými disponuje daňový subjekt, za účelom\nbudúceho uspokojenia daňovej povinnosti daňového subjektu, je nevyhnutné, aby mohli oprávnené\norgány finančnej správy konať efektívne a relatívne rýchlo. Je preto vylúčené, aby bol daňový orgán\nalebo kriminálny úrad schopný zabezpečiť takú sumu dôkazov a jednoznačných argumentov týkajúcich\nsa kontrolovaného daňového obdobia odôvodňujúcich daňovú povinnosť, resp. dodatočné dorubenie\ndane, ako to bude potrebné na účel rozhodnutia vo veci samej. Ako už správny súd vyššie uviedol,\nvydaniu rozhodnutia o predbežnom opatrení nepredchádza dokazovanie. V tomto štádiu nie je možné\nnapr. vyčkávať na výsledok medzinárodnej výmeny informácii, často nie je možné vykonať dokazovanie\nlistinnými podkladmi, ktoré si je potrebné vyžiadať, a už vôbec nie výsluchom svedkov či samotného\ndaňového subjektu. Takýto postup by bránil včasnej a účinnej ochrane fiškálnych záujmov štátu formou\ntohto zabezpečovacieho inštitútu.\n57. Vo vzťahu k skutočnostiam týkajúcich sa posudzovaných transakcií prepravy predmetného tovaru\nkriminálny úrad v prvostupňovom rozhodnutí sumarizuje svoje zistenia vykonané na základe zaistených\npodkladov, ktorých výstupom je zistenie pôvodu tovaru v Poľsku, jeho preprava na Slovensko a jeho\nnásledná preprava na územie Poľska. Podozrenie z daňového podvodu pri dodávkach tovaru – metylster\nrepkového oleja (MERO) s miestom dodania v Poľsku je založené hlavne na vzdialenosti medzi mestami\nTrzebinia a Wroclaw (232 km). Táto vzdialenosť je niekoľko násobne kratšia ako vzdialenosť, ktorými mal\ntovar prejsť podľa žalobcu zo skladu z Trzebinia, v Poľsku do skladu žalobcu vo Vlčanoch na Slovensku\na následne do skladu Wroclaw v Poľsku. Preto je spochybnené, že sa transakcie uskutočnili tak, ako ich\nopisuje žalobca, resp. je spochybnené oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. Kriminálny\n\núrad preto konštatuje, že žalobca v zdaňovacom období jún 2017 dodal tovar, ktorý je predmetom dane\nv tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Je tiež špecifikovaná aj suma nevyrubenej\ndane, ktorá predstavuje rozsah nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu predbežného opatrenia.\n58. Pre úplnosť správny súd konštatuje, že nemožnosť aplikovania § 43 ods. 3 zákona o DPH nebola\nmedzi stranami sporná a aj žalobca v žalobe explicitne potvrdil, že oslobodenia podľa § 43 ods. 3 zákona\no DPH sa nedovoláva.\n59. Nazerajúc na dôvody uvedené v prvostupňovom rozhodnutí i napadnutom rozhodnutí cez účel\npredbežného opatrenia a absenciu dokazovania vo vzťahu k skutočnostiam odôvodňujúcim jeho\nvydanie, je správny súd toho názoru, že orgány finančnej správy v odôvodnení týchto rozhodnutí\npomenovali dostatočné dôvody na vznik predpokladu o budúcom vyrubení dane. Závery prvostupňového\norgánu i žalovaného o nepriznaní oslobodenia od dane nie je možné považovať za domnienky\na svojvoľné ničím nepreukázané tvrdenia. Je zrejmé, že transakcie v rámci dodávky predmetného tovaru\nzo strany žalobcu s miestom určenia v Poľsku vykazujú znaky porušenia alebo obchádzania zákona\no DPH. Od predbežného opatrenia však nemožno vyžadovať rovnakú mieru určitosti a konkrétnosti\nzistených hmotnoprávnych tvrdení vo vzťahu k dôvodu vyrubenia (dorubenia) dane, ako v prípade\nrozhodnutia vo veci samej, t. j. rozhodnutia, ktorým môže dôjsť k dorubeniu dane. Preto bude až\nv odôvodnení rozhodnutia vo veci samej príslušný orgán špecifikovať, či išlo v danom prípade o formálny\nnedostatok, o zneužitie práva, prípadne o podvod, ako to uvádza už predbežné opatrenie. Odôvodnenie\npredbežného opatrenia, resp. hmotnoprávne závery v ňom uvedené, zároveň nepredstavujú limity pre\nrozhodnutie vo veci samej, ktoré už podlieha riadnemu procesu dokazovania, na podklade ktorého môže\nsprávca dane zmeniť svoje predbežné závery formulované v predbežnom opatrení. Je tiež možné, že\nzávery dokazovania preukážu, že nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona o DPH a že daňový subjekt\nmá nárok na oslobodenie od dane. V takom prípade bude predbežné opatrenie zrušené (§ 50 ods. 7\nDaňového poriadku).\n60. V tomto smere je podľa správneho súdu argumentácia žalobcu, týkajúca sa transakcií samotných,\njeho schopnosti preukázať reálne dodanie, jeho dispozíciu s relevantnými dokladmi, návrhy na výsluchy\nsvedkov, nesúhlas s jeho podielom na daňovom podvode, námietky nedostatočne zisteného skutkového\nstavu vo vzťahu k nepriznaniu oslobodenia od dane, osobitné podnikateľské dôvody podozrivého obehu\ntovaru a pod., predčasná. Pravdepodobnosť vyrubenia dane je dostatočne odôvodnená v tomto prípade\nskutočnosťami sumarizovanými kriminálnym úradom a žalovaným. Ostatné tvrdenia predkladané\nžalobcom v žalobe budú predmetom posúdenia v konaní vo veci samej, v ktorom budú príslušné\norgány povinné vysporiadať sa s obranou žalobcu a dostatočne presvedčivo a na podklade dostatočne\na správne zisteného skutkového stavu formulovať jasné závery týkajúce sa prípadného porušenia\npredpisov na úseku DPH, a na ich podklade vyrubiť daň.\n61. Ako už bolo uvedené, nie je možné a na účel efektívneho využívania inštitútu predbežného\nopatrenia ani vhodné, požadovať dôkladné odôvodnenie každej pochybnosti, ktorú dotknutý daňový\nsubjekt prednesie v opravnom prostriedku voči rozhodnutiu o predbežnom opatrení. Preto nemožno\nsúhlasiť s námietkou žalobcu týkajúcou sa nepreskúmateľnosti z dôvodu, že sa žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí detailne nevysporiadal s jednotlivými námietkami uvedenými v odvolaní. Tie totiž rovnako\nsmerovali primárne k hmotnoprávnej otázke porušenia či neporušenia predpisov o DPH, resp. existencie\nalebo neexistencie oslobodenia od dane pri jednotlivých transakciách. Orgán finančnej správy nemôže\nv procese, v ktorom sa nevykonáva riadne dokazovanie všetkých relevantných hmotnoprávnych\naspektov, konkrétne odpovedať na jednotlivé námietky žalobcu. Posúdenie odvolací orgán vykonal\nv rozsahu potrebnom na vydanie predbežného opatrenia v súlade so zákonom, jasne uviedol dôvody\npredpokladu vyrubenia dane, vysvetliť dôvodnosť obavy o jej neuhradenie/nevymoženie a v primeranej\nmiere zhodnotil, že kriminálny úrad postupoval v súlade s § 50 ods. 1 Daňového poriadku.\n62. Vo vzťahu k námietke o rozporoch vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, v ktorej kriminálny\núrad určil žalobcovi lehotu na plnenie 15 dní od doručenia, no v tom istom výroku stanovil vykonateľnosť\nrozhodnutia na deň jeho vydania, správny súd uvádza, že ide o postup plne súladný s § 50 ods.\n1 a 2 Daňového poriadku. Znenie § 50 ods. 2 Daňového poriadku nepriamo vyžaduje, aby výrok\nobsahoval aj lehotu na zloženie peňažnej sumy. Ak v rámci svojej úvahy a na základe zhodnotenia\nzistených skutočností konajúci orgán dospeje k záveru, že hrozí, že peňažná suma nebude v danej\nlehote zložená, je rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia vykonateľné dňom jeho vydania. Tieto\n\nskutočnosti môžu byť kumulované v jednom rozhodnutí, ktoré tak musí obsahovať oba príslušné výroky.\nPrvostupňové rozhodnutie spĺňa tieto požiadavky. Zároveň je potrebné uviesť, že aj § 63 ods. 3 písm. d)\nDaňového poriadku stanovuje príslušným orgánom povinnosť, aby každé rozhodnutie, ktorým sa ukladá\npovinnosť plniť, obsahovalo aj lehotu plnenia. Táto námietka teda nie je spôsobilá spochybniť zákonnosť\npredbežného opatrenia. Aj ostatné námietky žalobcu týkajúce sa nezrozumiteľnosti napadnutých\nrozhodnutí vyhodnotil súd ako nedôvodné.\n63. Vzhľadom na to, že žalobou napadnuté rozhodnutie poskytuje odpovede na všetky otázky majúce\npre rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia zásadný význam, napĺňa zákonné požiadavky pre\nodôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, ktoré sa primerane\nvzťahuje aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu, nebolo tak porušené právo účastníka konania na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Keďže po\nvykonanom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho\nvydaniu, správny súd nezistil žiadny zo žalobcom tvrdených dôvodov nezákonnosti, dospel k záveru\no nedôvodnosti žaloby, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.\n64. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP\ntak, keďže vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne\nsi ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, správny súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal.\n65. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v\nBratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}