{"guid": "c6e8b510-a4a6-4387-95b3-f4173db653ca:d9f2bbee-a286-4219-9a1f-0f21cf9434aa", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200625.1", "spisova_znacka": "BA-1S/96/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/96/2019 z 17. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 17. októbra 2024, sp. zn. BA-1S/96/2019, ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200625.1", "identifikacne_cislo": "1019200625", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-10-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/536", "nazov": "vyhláška č. 536/2009 Z. z. Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 388/2009 Z. z., ktorou sa vydáva Mýtny poriadok", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/536", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/536-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d9f2bbee-a286-4219-9a1f-0f21cf9434aa", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200625.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200625.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200625.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/96/2019\n1019200625\n17. 10. 2024\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2024:1019200625.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek\nsenátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu:\nMarko GAS s.r.o., so sídlom Pasienková 7, 821 06 Bratislava, IČO: 35 840 323, zastúpeného: Michal\nMrva - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trenčianska 38, 821 09 Bratislava, IČO: 50 145 860,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská\nBystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100741266/2019 zo\ndňa 27.03.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky\nč. 100741266/2019 zo dňa 27.03.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia\n1. U žalobcu bola vykonaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za\nzdaňovacie obdobie november 2016. Na základe výsledkov daňovej kontroly bolo v nadväzujúcom\nvyrubovacom konaní vydané rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej len „správca dane“) č.\n102402262/2018/9104404 zo dňa 29.11.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca\ndane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 536/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane\nv sume 111 444,05 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016 tak, že daň\nvyrubenú podaným daňovým priznaním vo výške 10 322,57 Eur zvýšil na daň zistenú správcom dane vo\nvýške 121 766,62 Eur. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že žalobca nemá nárok\nna odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty\nv relevantnom znení (ďalej len „zákon o DPH“), keďže bolo preukázané, že služby neboli v zmysle\npredmetných prijatých faktúr dodané; k dodaniu služieb za riadenie a organizáciu práce na stavbách,\npresun hmôt a skládkovanie hmôt a prípravu súťažných podkladov od spoločnosti Imperialis s.r.o.\nv zmysle zákona o DPH nedošlo. Správca dane zdôraznil, že na preukázanie reálnosti deklarovaného\nzdaniteľného plnenia nestačí predložiť formálne správne vystavené faktúry, ale je potrebné, aby boli\nsplnené všetky podmienky na odpočítanie dane ustanovené v zákone o DPH.\n2. Na podklade žalobcom podaného odvolania rozhodoval žalovaný v odvolacom konaní a vydal\nrozhodnutie č. 100741266/2019 zo dňa 27.03.2019, právoplatné dňa 04.04.2019 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“ a spolu s prvostupňovým rozhodnutím aj ako „napadnuté rozhodnutia“), ktorým potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie.\n\n3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval k predmetnému dodaniu služieb (rekonštrukcia\nplynovodov, riadenie a organizácia prác na stavbe, skládkovanie a presun hmôt na diele,\npríprava súťažných podkladov) dodávateľom Imperialis s.r.o. (v dodávateľskom reťazci MARKO GAS\n– IMPERIALIS – RILAX – Esola stav – TIMOTHY, SPORT TRADE, WOOD & FOOD) závery, že diela\nboli v novembri 2016 už hotové, konateľ spoločnosti Imperialis s.r.o. A. B. C. nemá príslušnú kvalifikáciu\na odbornú spôsobilosť na vykonávanie daných prác, spoločnosť nemá zamestnancov, obchodné aktivity\nsa javia ako stratové, faktúra za prípravu staveniska sa javí ako účelová a fiktívna, nie je zrejmé,\nako mohol byť JUDr. Henrich Koprda na všetkých stavbách na 6 miestach súčasne v novembri\n2016, keď spoločnosť nemá ani motorové vozidlá ani zamestnancov. Ďalšie závery z dokazovania\nboli ohľadom subdodávateľov, že spoločnosť RILAX s.r.o. neuhradila faktúry za dodané služby\nspoločnosti Esola-stav s.r.o. v celkovej sume - iba čiastočne, spoločnosti WOOD & FOOD a SPORT\nTRADE nemali takmer žiadnych zamestnancov, t. j. nemohli vykonať dohodnutú činnosť, na riadenie\na koordinovanie stavebných prác na stavenisku a na stavbe je potrebné oprávnenie fyzickej osoby\nna výkon takejto činnosti podľa osobitných predpisov, pričom v žiadnej z predmetných spoločností\nnie je osoba disponujúca zákonom stanoveným oprávnením, na základe čoho sa preverované faktúry\njavia ako fiktívne s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu. Žalobca nevedel predložiť žiadnu špecifikáciu\nčinností, ktoré sú uvedené v súpise vykonaných prác, čím potvrdil, že služby mu neboli spoločnosťou\nimperialis s.r.o. dodané. Žalovaný dospel k záveru, že správca dane nadobudol dôvodné pochybnosti\no dokladoch predložených k výkonu daňovej kontroly, pričom sa nepotvrdilo dodanie deklarovaných\nslužieb spoločnosťou imperialiS s.r.o., aj, keď konateľ tohto dodávateľa dodanie žalobcovi formálne\npotvrdil. Podľa žalovaného je veľmi neobvyklé, ak si podnikateľ objednal služby, za ktoré zaplatil\ntakmer 670 000 Eur a ani sa nepresvedčil, či mu objednané služby boli skutočne dodané v takom\nmnožstve a v takej kvalite, ako si ich objednal. Všetky správcom dane zistené skutočnosti svedčia\no čisto umelom charaktere deklarovaných zdaniteľných obchodov a fakturácii bez ekonomického\nopodstatnenia, pretože neboli podložené a preukázané žiadnymi dôkazmi o reálnom dodaní.\n4. Žalovaný uviedol, že splnenie formálnej stránky (existencia faktúr, zmlúv a účtovných dokladov) je\nsíce jednou z podmienok uznania práva na odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom\nreálneho plnenia. Žalovaný mal za to, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí jednoznačne\npreukázal, že služby dodávateľom imperialis s.r.o. neboli žalobcovi poskytnuté tak, ako sú deklarované\nna preverovaných faktúrach (s. 27, ods. 1 napadnutého rozhodnutia). Tiež vysvetlil, že aby k odpočítaniu\ndane mohlo prísť, nestačí predložiť len faktúru a doklad o jej úhrade, pretože v prvom rade tovary\nmusia byť dodané, a teda musí dôjsť ku vzniku daňovej povinnosti. V prípade, že je vystavená faktúra,\nale dodanie tovaru alebo služby sa neuskutoční, daňová povinnosť síce dodávateľovi vznikne na základe\n§ 69 ods. 5 zákona o DPH, ale právo na odpočítanie dane nevzniká. Uskutočnenie zdaniteľných\nobchodov, či oprávnenosť nároku na odpočítanie, musí preukázať kontrolovaný daňový subjekt, nie\nsprávca dane. Uplatnenie práva na odpočet dane možno odmietnuť, ak je preukázané, že subjekt sa\ntohto práva dovoláva podvodom alebo zneužívaním (s. 29 ods. 4 napadnutého rozhodnutia).\n5. Žalovaný tiež v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobca v preverovanom prípade neprijal\nopatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré\nsa uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, a týmto svojím konaním zapríčinil,\nže ním deklarované zdaniteľné obchody viedli k jeho účasti na preukázanom daňovom podvode (s.\n28, ods. 4 napadnutého rozhodnutia). Určenie takýchto opatrení závisí predovšetkým od okolností\nkonkrétneho jednotlivého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených\nveciach Mahagében kft a D. E. č. C-80/11 a C-142/11). Vychádzajúc zo všetkých zistených skutočností\na získaných dôkazov žalovaný konštatoval, že deklarované obchody javia znaky daňového podvodu, pri\nktorom (vychádzajúc z jeho definície) jeden z účastníkov reťazca dodávateľov neodviedol do štátneho\nrozpočtu vybranú daň (spoločnosť Esola-stav s.r.o.) a ďalší si ju odpočítal, a to za účelom získania\nneoprávneného zvýhodnenia (spoločnosť žalobcu), ktoré je v rozpore s účelom smernice o DPH, pretože\nuskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným transakciám. Vzhľadom na vyššie popísané\nzistenia je zrejmé, že zdaniteľné obchody deklarované žalobcom boli spojené s podvodným konaním. Z\nvyjadrení a reakcií konateľa žalobcu je zrejmé, že o obchodoch so spoločnosťou IMPERIALIS s.r.o. mal\nlen všeobecné vedomosti, čo ho však ako štatutárneho zástupcu spoločnosti nezbavuje zodpovednosti\nza takéto konanie. Z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca vedel alebo mohol vedieť,\nže ním deklarované zdaniteľné obchody so spoločnosťou IMPERIALIS s.r.o. sú spojené s podvodným\nkonaním. Konateľ žalobcu neprijal všetky rozumné opatrenia, aby sa jeho účasť na podvode vylúčila.\n\n6. Žalovaný ďalej uviedol, že každá zdaniteľná osoba sa v zásade môže domáhať práva na odpočítanie\ndane z pridanej hodnoty zaplatenej alebo splatnej na vstupe za poskytnuté tovary alebo služby\nza protihodnotu, avšak toto právo je neuplatniteľné, pokiaľ sa preukáže zneužitie práva, pod ktorým\nsa chápe zákaz vytvárania a existencie zjavne umelých konštrukcií daňovým subjektom, ktoré sú\nzbavené hospodárskej reality a vytvorené iba s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu. Napriek tomu,\nže formálne došlo k naplneniu zákonných predpokladov pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane,\nz obsahu obchodných transakcií vyplýva, že ich jediným účelom bolo získanie daňovej výhody vo\nforme uplatnenia odpočítania dane (s. 29 ods. 2 napadnutého rozhodnutia). Vo svetle zistených\nskutočností sa preverované faktúry od dodávateľa IMPERIALIS s.r.o. javia ako účelové a fiktívne.\nNa právny úkon alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného\ndôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej\npovinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt\noprávnený, sa pri správe daní neprihliada.\n7. Záverom žalovaný zastal názor, že správca dane sa v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia\nvysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami, ktoré majú význam pre posúdenie rozporných\nzdaniteľných obchodov a vo vydanom prvostupňovom rozhodnutí uviedol zákonné ustanovenia,\nna základe ktorých dospel v danej veci k správnemu právnemu záveru.\nII. Správna žaloba\n8. Žalobca sa žalobou zo dňa 03.05.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého\ndňa, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia spolu s prvostupňovým\nrozhodnutím, a tiež aby vec bola vrátená správcovi dane na ďalšie konanie. Dôvody na zrušenie\nnapadnutých rozhodnutí videl v tom, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,\nzistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,\nskutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore\ns administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, ako aj v tom, že došlo k podstatnému porušeniu\nustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného\nrozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/ a g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“).\n9. Žalobca v prvom rade napádal vady vo výroku prvostupňového rozhodnutia, v ktorom je uvedené,\nže vyrubený rozdiel dane je platný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia\nna účet správcu dane, pričom tam malo byť správne uvedené splatný. Z uvedeného dôvodu považoval\nprvostupňové rozhodnutie za materiálne nevykonateľné z dôvodu chyby vo výroku. Nepochopiteľne ho\nžalovaný potvrdil druhostupňovým rozhodnutím napriek vytýkanej vade vo výroku.\n10. Za ďalšie vytýkal žalovanému, že v napadnutom rozhodnutí sa nedostatočne vysporiadal\ns argumentami žalobcu obsiahnutými v odvolaní, ktoré neboli bezvýznamné, pričom na niektoré vôbec\nneodpovedal, preto považoval napadnuté rozhodnutie za arbitrárne a nedostatočne odôvodnené.\n11. Zároveň s tým súvisí nedostatočné zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi, ktorých závery\nnie sú podložené vykonanými dôkazmi, ohľadom čoho žalobca poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/171/2005 z 27.04.2006, ako aj sp. zn. 9Sžso/13/2016 z 31.05.2017.\nŽalobca tiež namietal, že je neakceptovateľné vydať prvostupňové rozhodnutie v rozsahu 97 normostrán.\n12. Žalobca nesúhlasil so záverom správnych orgánov o tom, že obchodná spoločnosť Imperialis s.r.o.\nneposkytla žalobcovi služby fakturované v mesiaci november 2016 a preto žalobcovi nevzniklo právo\nna odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 2 zákona o DPH z dôvodu, že žalovanému\nsa nepodarilo spochybniť, že by spoločnosť Imperialis s.r.o. nedodala žalobcovi akékoľvek služby.\nŽalovaný paušálne odmietol uznať právo na odpočítanie dane žalobcovi za služby fakturované touto\nspoločnosťou, avšak z vykonaného dokazovania bolo úplne zrejmé, že spoločnosť Imperialis s.r.o.\nžalobcovi služby, ktoré boli v mesiaci november 2016 fakturované, poskytla; žalovaný nanajvýš\nspochybnil rozsah vykonania niektorých prác. Prvostupňový orgán tvrdil, že žiadne z týchto prác\na služieb neboli žalobcovi spoločnosťou imperialis s.r.o. poskytnuté a žalovaný už netvrdil, že tieto\n\npráce neboli poskytnuté, ale že neboli poskytnuté v mesiaci november 2016. Žalovaný teda spochybnil\niba poskytnutie niektorých prác a služieb, nie však všetkých, preto je vylúčené, aby žalovaný spochybnil\nprávo žalobcu uplatniť si odpočítanie DPH v celom rozsahu. Žalobca poukazoval na to, že konateľ\nspoločnosti Imperialis s.r.o. potvrdil vykonanie daných prác a to, či táto spoločnosť z predmetnej zákazky\ndosiahla zisk a v akej výške, nie je relevantné pre posúdenie nároku žalobcu na odpočítanie DPH;\nžalovaný pri vyhodnocovaní dôkazov pochybil, keď predmetný dôkaz nevyhodnotil racionálne a v logickej\nspojitosti s inými dôkazmi, porušil § 24 ods. 2, 3 a 4 a § 63 ods. 5 daňového poriadku. Ako nepodložené\ndomnienky žalobca považoval závery správcu dane o tom, že služby a práce na jednotlivých dielach\nneboli pre žalobcu dodané spoločnosťou IMPERIALIS s.r.o. Nie je zrejmé, aký význam pre rozhodnutie\nv tejto veci má mať neuvedenie spoločnosti Imperialis s.r.o. žalobcom v príslušných prílohách zmlúv\nuzavretých s objednávateľmi ani to, či je niečím podložený záver o nedostatku príslušnej kvalifikácie\na odbornej spôsobilosti konateľa spoločnosti IMPERIALIS s.r.o. pána A. B. C. na vykonávanie daných\nprác (zabezpečiť objednávku na vytýčenie sietí, prípravu staveniska, koordinovať stavbyvedúcich atd.),\nresp. aká konkrétna kvalifikácia sa vyžaduje. Rovnako namietal závery žalovaného o tom, že spoločnosť\nImperialis s.r.o. nezamestnávala žiadnych zamestnancov, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo,\nže časť zákazky obstaral subdodávateľsky a časť pokryl prostredníctvom osobnej činnosti svojich\noboch konateľov; obdobne nedostatok vlastníctva motorových vozidiel nie je problém, pretože konatelia\nspoločnosti Imperialis s.r.o. sú štatutármi aj v iných obchodných spoločnostiach. Neobstojí tvrdenie\nžalovaného, že služby pre spoločnosť ImperialIs s.r.o. boli dodávateľmi poskytnuté iba formálne a nie\nreálne, keďže subdodávatelia (spoločnosť TIMOTHY, s.r.o., konateľ spoločnosti RILAX, s.r.o. p. C.)\npotvrdili, že služby na stavbách, ktoré realizoval žalobca mu poskytovala spoločnosť ImperialIs s.r.o.\nalebo subdodávateľsky.\n13. Žalobca namietal aj zistenia žalovaného ohľadom nepreukázania reálneho poskytnutia služieb\njednotlivými subjektmi v rámci skúmaného reťazca (žalobca MARKO GAS s.r.o., IMPERIALIS s.r.o.,\nEsola - stav, s.r.o., RILAX s.r.o.), pričom žalobca nemohol produkovať dôkazy za tretie osoby za spoločnosť ImperialIs s.r.o., preto mu v tomto smere nemožno vyčítať neunesenie dôkazného\nbremena. Žalovaný tiež nesprávne vykladal termín dodania služby ako uskutočnenie každej z činností,\nku ktorým sa ImperialIs s.r.o. zaviazal, pričom to je potrebné brať ako naplnenie predmetu zmluvy\nmedzi týmito spoločnosťami ako celku, z čoho dovodzoval závery fyzickej nemožnosti konateľa\nspoločnosti Imperialis s.r.o. byť prítomný pri všetkých spoločne kontrahovaných dielach. Žalobca\nnapadol aj to, že žalovaný sa nijakým spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, či spoločnosť\nImperialis s.r.o. odviedla alebo neodviedla DPH uhradenú jej žalobcom, čo je významná skutočnosť\ns poukazom na zásadu daňovej neutrality, najmä ak žalovaný obviňuje žalobcu z podvodu. Žalobca\nnemal ako vedieť o tom, či na nižšom stupni reťazca došlo k pochybeniu alebo nie, či na niektorom stupni\nreťazca malo dôjsť k neodvedeniu DPH, a žalovaný ho úkoloval neprimeranými povinnosťami, na ktorých\nzisťovanie ani nie je podľa platnej a účinnej právnej úpravy oprávnený. Žalobca dôrazne odmietol,\nže by bol vedome súčasťou akéhokoľvek podvodného konania, z ktorého ho žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí obviňuje.\nIII. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania\n14. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.06.2019 zotrval na svojich záveroch\nuvedených v napadnutom rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť. Zároveň zopakoval veľkú časť\nsvojho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. K chybe vo výroku prvostupňového rozhodnutia uviedol,\nže ide o doplnenie jedného písmenka do výroku, pričom nebol oprávnený takto meniť rozhodnutie,\na dal do pozornosti judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej sa rozhodnutie\nnezrušuje iba z dôvodu formálneho zopakovania administratívneho konania, ktoré nemôže pre žalobcu\ndosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. K viacerým rozsudkom (sp. zn. 8Sžo/1/2013, 14S/12/2017,\n4Cdo/171/2005 atď.), na ktoré sa odvolával žalobca, uviedol, že nemajú žiadny súvis s prejednávanou\nvecou. V prípade rozsudku sp. zn. 8Sžf/9/2012 dodal, že napadnuté rozhodnutie je s týmto plne\nv súlade, pretože aj v prejednávanom prípade osoba uvedená ako dodávateľ na dokladoch reálne\nnedodala deklarovaný tovar alebo službu žalobcovi. Žalovaný podotkol, že preverované obchodné\ntransakcie sa uskutočňovali medzi personálne prepojenými subjektami, a preto sa dalo očakávať, že\nsi obchodné transakcie vzájomne potvrdia. Žalovaný zastal názor, že správca dane sa v odôvodnení\nprvostupňového rozhodnutia vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami, ktoré majú\nvýznam pre posúdenie rozporných zdaniteľných obchodov a vo vydanom rozhodnutí uviedol zákonné\nustanovenia, na základe ktorých dospel v danej veci k správnemu právnemu záveru. Skutočným\n\nobsahom preverovaných zdaniteľných obchodov bolo iba profitovať na odpočítaní dane z pridanej\nhodnoty s cieľom získať daňovú výhodu, čo je v rozpore s platnou legislatívou, a preto prvostupňové\nrozhodnutie ako vecne správne potvrdil.\n15. V replike zo dňa 05.07.2019 žalobca uviedol, že chyba vo výrokovej časti rozhodnutia je zásadným\npochybením, pre ktoré je nutné v rámci preskúmavania rozhodnutia správnym súdom rozhodnutie zrušiť,\npretože takáto vada sa nedá zhojiť. Všetky rozhodnutia slovenských súdov, na ktoré poukázal žalobca\nvo svojej žalobe, sú na daný prípad bez akýchkoľvek pochybností aplikovateľné. Ide o rozhodnutia,\nv ktorých sa súdy vysporiadavali s obdobnými otázkami, ako je napr. formálna správnosť výroku\nrozhodnutia, spôsob a rozsah odôvodnenia rozhodnutia a pod. Namietal, že od žalobcu nemožno\nočakávať unesenie dôkazného bremena za dodávateľa či subdodávateľa, pretože nemôže zodpovedať\nza ďalšie subjekty ani za nich produkovať dôkazy. Tvrdenie žalovaného o personálnej prepojenosti\nje účelové, nie je to zakázané ani priťažujúca okolnosť. Napokon uviedol, že žalovaný nemôže zhojiť\nnedostatky napadnutého rozhodnutia vo vyjadrení k žalobe.\n16. Žalovaný nevyužil právo vyjadriť sa k replike žalobcu v súdom stanovenej lehote.\nIV. Relevantná právna úprava\n17. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP v platnom znení, „Konania začaté a neskončené do\n30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f\ntým nie je dotknuté.“\n18. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\nalebo nedostatok dôvodov.“\n19. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety a ods. 2 zákona o DPH (v znení účinnom ku dňu právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia 04.04.2019):\n„(1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci\nnadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\n(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.“\n20. Podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH:\n„(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo\nslužbe vznikla daňová povinnosť.\n(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na\ndodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,\nak je daň\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané.“\n21. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“\n22. Podľa § 63 ods. 12 daňového poriadku (v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého\nrozhodnutia 04.04.2019), „Orgán, ktorý rozhodnutie vydal, opraví na podnet účastníka konania alebo z\nvlastného podnetu chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejmé nesprávnosti v\nrozhodnutí a upovedomí o tom oznámením účastníka konania.“\nV. Právne posúdenie veci správnym súdom\n23. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny\nsúd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v\nNitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.\njúna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie\n\nsenátu 2S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s\nrozvrhom práce na rok 2024 v znení dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4 účinného od 21.05.2024 náhodným\nvýberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 8S správneho súdu.\n24. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola\npodaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom\n(§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa\ns obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu\na podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie,\nako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti\nrozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP),\nza splnenia procesných podmienok vec prejednal na pojednávaní dňa 17.10.2024 (§ 107 ods. 1 SSP),\na po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n25. Žalobca na pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu trvá na podanej žalobe. Dal do pozornosti,\nže výrok rozhodnutia musí byť materiálne vykonateľný a prvostupňové rozhodnutie obsahuje chybu vo\nvýroku, preto ho nemožno považovať za materiálne vykonateľný. Napadnuté rozhodnutia považoval\nza nepreskúmateľné, jednak z dôvodu rozsahu, ako aj preto, že zistenia žalovaného považuje\nza nepreukázané a poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora č. C-610/2019 Vikingo. Celý postup\nžalovaného je v rozpore so zásadou neutrality a ak došlo k pochybeniu na nižšom stupni daňového\nreťazca, tieto skutočnosti nemožno prenášať na žalobcu, pretože tento nemá možnosť uniesť dôkazné\nbremeno za dodávateľa a subdodávateľov.\n26. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov, v rámci\nktorých žalobca primárne napádal vadu vo výroku prvostupňového rozhodnutia spôsobujúcu materiálnu\nnevykonateľnosť rozhodnutia, nedostatočnosť a nesprávnosť zistení daňových orgánov o neposkytnutí\nslužieb fakturovaných v predmetných faktúrach žalobcovi tak, ako deklaroval faktúrami, a teda nesplnení\npodmienok na priznanie odpočtu dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH, odmietal\nsvoju vedomú účasť na akomkoľvek daňovom podvode a s tým absentujúce vyhodnotenie ujdenia dane\nv daňovom reťazci, ako aj zaťažovanie žalobcu neprimeraným dôkazným bremenom, aby predkladal\ndôkazy za svojich dodávateľov a subdodávateľov.\n27. Správny súd k primárnej námietke žalobcu ohľadom vady vo výroku prvostupňového rozhodnutia,\nv ktorom bolo namiesto slova splatný uvedené platný, uvádza, že nejde o takú chybu vo výroku, ktorá\nby spôsobovala nejasnosť alebo nejednoznačnosť výsledku správneho konania, pričom sa ani netýka\nsamotného určenia rozdielu dane, ale až otázky splatnosti tohto rozdielu dane, čo má vplyv nanajvýš na\nlehotu na zaplatenie, nie na samotné určenie rozdielu dane. V každom prípade z vyjadrenia a obsahu\nposledného odseku výroku prvostupňového rozhodnutia je jasné, že ide o lehotu na zaplatenie rozdielu\ndane, t. j. o splatnosť rozdielu dane, a uvedenie slova „platný“ zjavne predstavuje chybu v písaní, ktorú\nby mal a mohol správny orgán postupom podľa § 63 ods. 12 daňového poriadku opraviť. Nejde však\no takú vadu konania, ktorá by spôsobovala absolútnu nejasnosť výroku prvostupňového rozhodnutia\no lehote na zaplatenie, vôbec nie nezrozumiteľnosť celého výroku prvostupňového rozhodnutia, a preto\ntakáto chyba v písaní sama osebe nespôsobuje nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Súd z uvedených\ndôvodov túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.\n28. Súd z obsahu napadnutého rozhodnutia zistil ohľadom záverov žalovaného, že na str. 19 a nasl.\nnapadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že zo všetkých zistených skutočností a dôkazov\ndeklarované obchody javia znaky daňového podvodu, pri ktorom jeden z účastníkov reťazca dodávateľov\nneodviedol do štátneho rozpočtu vybranú daň (v preverovanom prípade Esola-stav s.r.o.) a ďalší\nsi ju odpočítal, a to za účelom získania neoprávneného zvýhodnenia (nadmerné odpočty, ktorých\nvrátenie požaduje žalobca), čo je v rozpore s účelom smernice o DPH, pretože uskutočnené operácie\nnezodpovedajú bežným obchodným transakciám. Na str. 27 a iných napadnutého rozhodnutia žalovaný\nv nadväznosti na skôr zmienené podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v spojení\ns § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH konštatoval, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí\njednoznačne preukázal, že služby dodávateľom imperialis s.r.o. neboli žalobcovi poskytnuté tak, ako sú\ndeklarované na preverovaných faktúrach. Na str. 29 napadnutého rozhodnutia žalovaný súčasne\nv kontexte na preukazovanie zneužitia práva uviedol, že napriek tomu, že formálne došlo k naplneniu\n\nzákonných predpokladov pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane, z obsahu obchodných transakcií\nvyplýva, že jediným účelom bolo získanie daňovej výhody vo forme uplatnenia odpočítania dane.\n29. Správny súd v nadväznosti na závery žalovaného v napadnutom rozhodnutí prisvedčil nesúhlasným\nžalobným námietkam ohľadom záverov žalovaného o tom, že spoločnosť IMEPRIALIS s.r.o. nedodala\nžalobcovi služby fakturované v mesiaci november 2016, a teda žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie\nDPH podľa § 49 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 2 zákona o DPH, a zároveň o tom, že žalobca bol\nvedome súčasťou podvodného konania v skúmanom reťazci, pričom sa ani riadne nevysporiadali so\nskutočnosťou, či a na ktorom stupni podvodného reťazca ušla daň, ani s vedomosťou žalobcu o účasti\nna daňovom podvode. Podľa správneho súdu je zrejmé, že žalovaný v podstate skonštatoval viacero\npodozrivých okolností v dodávateľskom reťazci, ale vyvodil z nich jednak záver, že dodávateľ žalobcovi\nnedodal služby tak, ako boli deklarované v preverovaných faktúrach (poukazujúc predovšetkým na\nnereálnosť poskytnutia služieb deklarovaným dodávateľom, z dôvodov nedostatku zamestnancov,\nautomobilov, časovej náročnosti a nemožnosti poskytnutia daných služieb samotným konateľom,\npersonálneho prepojenia spoločností v daňovom reťazci a pod.), ergo nesplnil podmienky na priznanie\nnároku na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, zároveň však z týchto\nobchodných transakcií dovodzoval konštrukciu zneužívajúcu právo (pretože podľa neho napriek tomu,\nže formálne došlo k naplneniu zákonných predpokladov pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane, ich\njediným účelom bolo získanie daňovej výhody vo forme uplatnenia odpočítania dane), naviac ešte vyčítal\nžalobcovi, že neprijal opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie,\nktoré sa uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode a poukazoval na to, že svojím\nkonaním žalobca zapríčinil, že ním deklarované zdaniteľné obchody viedli k jeho účasti na preukázanom\ndaňovom podvode. Uvedené závery podľa správneho súdu nemôžu popri sebe obstáť, navyše bez\njasného označenia, či teda boli hmotnoprávne podmienky splnené a išlo o zneužitie práva, či a v čom\nboli transakcie umelé (bez ekonomického dôvodu), alebo hmotnoprávne podmienky splnené neboli,\nalebo išlo o vedomú účasť žalobcu na podvode s tým, že je identifikované, kde v reťazci ušla daň a je\npreukázaná jeho vedomosť.\n30. Je nesporné, že právny dôvod nepriznania odpočtu musí byť vymedzený jednoznačne, keďže v\nnadväzujúcom súdnom prieskume musí správny súd verifikovať napr. to, či pri tom-ktorom dôvode boli\ndodržané, napr. súvisiace zákonné štandardy ich preukázania, ktoré sú rôzne, resp. či skutkové zistenia\norgánov verejnej správy dostatočne preukazujú ten-ktorý dôvod pre nepriznanie práva na odpočet (z\nrozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ďalej len „NSS SR“ sp. zn. 10Sžfk/54/2021\nz 15.11.2022). Správny súd nespochybňuje, že finančné orgány vykonali rozsiahle dokazovanie a\ndospeli aj k podozrivým zisteniam. Tieto zistené skutočnosti je však potrebné jasne a zrozumiteľne\nprávne kvalifikovať tak, aby určitý konkrétny dôvod pre nepriznanie práva na odpočítanie dane bolo\nmožné považovať za dostatočne podložený dôkazmi (z rozsudku NSS SR sp. zn. 10Sžfk/28/2020\nz 27.06.2022).\n31. Čo sa týka konkrétnych jednotlivých ďalších žalobných námietok odôvodňujúcich zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia, súd sa týmito osobitne nezaoberal z dôvodu, že pre nezrozumiteľnosť\ndôvodov, na základe čoho vlastne nebolo priznané právo na odpočet DPH žalobcovi (nesplnenie\nhmotnoprávnych podmienok alebo účasť na daňovom podvode alebo zneužitie práva), nevyhodnotil\nako efektívne riešiť v danej situácii konštrukcie všetkých troch hypotetických alternatív pre nepriznanie\npráva na odpočet DPH a ich nedostatky v zmysle žalobných námietok. Okrem toho žalobca sa\ndo žalovaným nastolenej mäteže pridal a brojil naraz proti viacerým konštrukciám odôvodňujúcim\nnepriznanie daného nároku. Je v prvom rade na žalovanom, aby po zhodnotení všetkých záverov\nz dokazovania vyargumentoval ten ktorý dôvod nepriznania práva na odpočet dane bez toho, aby\nzmiešal dokopy všetky možnosti, aj tie vylučujúce sa. Nakoľko súd vyhodnotil ako primárny nedostatok\nnapadnutého rozhodnutia jeho nepreskúmateľnosť (nedostatočnú odôvodnenosť, nezrozumiteľnosť) čo\ndo dôvodov nepriznania práva na odpočet dane na DPH, tento dôvod tzv. konzumuje alebo vylučuje\nostatné žalobcom namietané dôvody zrušenia napadnutého rozhodnutia; žalovaný bude povinný dospieť\nk novým právnym záverom a tieto prirodzene adekvátne zdôvodniť.\n32. V zmysle uvedeného je napadnuté rozhodnutie žalovaného ako celok pre jeho protichodné a nejasne\nodôvodnené závery, čo bolo vlastne dôvodom pre nepriznanie práva na odpočet dane, nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť (mutatis mutandis je aplikovateľný rozsudok NSS SR sp. zn. 10Sžfk/28/2020), a\npreto ho správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n\n33. Žalovaný bude mať za úlohu v ďalšom konaní posúdiť predmetnú vec v kontexte uvedeného,\na teda nanovo právne kvalifikovať svoje závery, podľa potreby doplniť dokazovanie a vo veci opätovne\nrozhodnúť. Ak žalovaný opäť neprizná právo na odpočítanie dane, z rozhodnutia musí byť zrejmé,\nz akých dôvodov je spochybnené dodanie služieb (pričom nestačia pochybnosti o iných článkoch\nreťazca), alebo či ide o konštrukciu zneužívajúcu právo (a v čom zneužitie spočíva), alebo či ide o\núčasť na daňovom podvode (vrátane identifikácie, kde ušla daň a preukázania, že žalobca vedel alebo\nmusel vedieť o podvode). V novom konaní bude preto následne v odôvodnení rozhodnutia potrebné\njednoznačne uviesť, čo bolo právnym základom pre nepriznanie práva na odpočet DPH (nesplnenie\nhmotnoprávnych podmienok, daňový podvod alebo zneužitie práva) a tieto názory žalovaného podporiť\nzávermi z vykonaného dokazovania. Zároveň je potrebné, aby tieto závery boli súladné s pravidlami\nvyplývajúcimi z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.\n34. Pre ďalšie rozhodovanie žalovaného správny súd cituje z rozsudku NSS SR sp. zn. 10Sžfk/54/2021\nčasť o judikatórnych posunoch pri vyhodnocovaní a odôvodňovaní jednotlivých dôvodov nepriznania\npráva na odpočet DPH:\n„85. Pre úplnosť kasačný súd dopĺňa, že v súvislosti s plnením hmotnoprávnych podmienok došlo\nv ostatnom období k judikatórnemu posunu. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ a\nnadväzujúcej rozhodovacej praxe kasačného súdu nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z\ndôvodu, že sťažovateľ nevie preukázať, že tovar dodal ním deklarovaný dodávateľ. Kasačný súd\ntýmto dáva do pozornosti, že Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-610/19 Vikingo uvádza, že\nhmotnoprávne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie, sú splnené len vtedy, ak sa reálne\nuskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Podľa Súdneho\ndvora EÚ skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej\nsubdodávateľ, nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na to,\naby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie dane. Z rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotnoprávnou\npodmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo služby musia byť dodané\ndodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť. Aktuálna\nrozhodovacia prax kasačného súdu pritom už štandardne reflektuje na citované rozhodnutie Súdneho\ndvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo - napr. sp. zn. 5Sžfk/66/2020 zo dňa 28. júla 2022, sp. zn.\n5Sžfk/73/2020 zo dňa 25. augusta 2022, sp. zn. 10Sžfk/28/2020 zo dňa 27. júna 2022.\n86. Najvyšší správny súd konštatuje, že podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ sa Smernica Rady\n2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať\nv tom zmysle, že uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe sa\nmá nepriznať bez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu\nna DPH alebo že vedela, alebo mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo\nna odpočítanie dane, bolo súčasťou takéhoto daňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný\ndodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží\ndôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom\nna skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné\nna overenie, či skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie (Rozsudok Súdneho dvora\nEÚ vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie).\n87. Zároveň kasačný súd uvádza, že judikatúrny posun nastal aj rozhodnutím sp. zn. 3Sžfk 15/2020 z\n30. júna 2022, uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky, a ktorý jasne stanovuje, že „v prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného\ndodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané,\nže daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje\nna obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom“. V tejto súvislosti kasačný súd\nuzatvára, že princíp predvídateľnosti súdneho rozhodovania je potrebné pomerovať a aplikovať v súlade\ns princípom zákonnosti rozhodovania, pričom je potrebné zohľadniť aj aktuálny vývoj judikatúry. Opačný\nprístup by totiž mohol znamenať odopretie výkonu spravodlivosti.“\n35. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v zmysle zásady úspechu v konaní\núspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške tejto náhrady\nbude rozhodnuté podľa § 175 ods. 2 SSP samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí.\n\n36. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote 30 dní odo dňa\njeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 145 ods. 2 písm. a/ SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)\noznačenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body\nmožno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,\nak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a)\nmá sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa §\n6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}