{"guid": "b45e825e-41d8-4fcb-b9d8-97c020b019ce:76840685-92e0-49a5-85ae-dfac1c3982e5", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201580.1", "spisova_znacka": "BA-6Sa/84/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6Sa/84/2018 z 17. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 17. septembra 2024, sp. zn. BA-6Sa/84/2018, ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201580.1", "identifikacne_cislo": "1018201580", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Filip Hudec", "sudca_id": 968, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-filip-hudec-968", "datum_vydania": "2024-09-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/76840685-92e0-49a5-85ae-dfac1c3982e5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201580.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201580.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201580.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6Sa/84/2018\n1018201580\n17. 09. 2024\nJUDr. Filip Hudec\nECLI:SK:SpSBA:2024:1018201580.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n15 BA-6Sa/84/2018\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobcu: A.\nB. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX E., štátny občan SR, zast. JUDr. Marián Ďurina,\nadvokát so sídlom Sibírska 4, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, IČO: 30 845 572, v konaní o správnej žalobe\nv sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-555-3/2018-OdSP\nzo dňa 18.09.2018, takto\nrozhodol:\n15 BA-6Sa/84/2018\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n13 BA-6Sa/84/2018\nI.\nAdministratívne konanie a rozhodnutie žalovaného\n1. Žalobca adresoval Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia (ďalej len „VÚSZ“ alebo\n„prvostupňový orgán“) 31.10.2014 žiadosť z 29.10.2014, prostredníctvom ktorej požadoval, aby doba\njeho 4-ročného stredoškolského štúdia na Vojenskom gymnáziu Slovenského národného povstania v\nBanskej Bystrici (ďalej len „vojenské gymnázium“), ktoré bolo následne premenované na Vojenskú školu\nF. G., v čase od 01.09.1969 do 23.08.1973, mu bola započítaná ako I. kategória funkcií a zároveň žiadal\no priznanie výsluhového dôchodku podľa kritérií a právnych noriem, ktoré platili v čase jeho služby a\nnajmä odpracovaných rokov vo vojenskej službe, a to minimálne 3 roky spätne.\n2. VÚSZ rozhodnutím č. VÚSZ-73697-2/2015 zo dňa 16.03.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie\nI“) podľa § 137 ods. 3 v spojení s § 121 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov\na vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.\n328/2002 Z.z.“) a § 33 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 76/1959 Zb.“) rozhodol o nepriznaní výsluhového dôchodku\nžalobcovi, pretože pre jeho priznanie neboli splnené hmotnoprávne podmienky ustanovené v zákone\n\nč. 328/2002 Z.z. a v čase skončenia žalobcovho služobného pomeru (dňom 31.03.1992) mu nárok na\nvýsluhový dôchodok nevznikol. Prvostupňové rozhodnutie I o nepriznaní výsluhového dôchodku prevzal\nprávny zástupca žalobcu dňa 27.03.2015. Keďže toto prvostupňové rozhodnutie I nebolo napadnuté\nriadnym opravným prostriedkom, uplynutím 15 dní odo dňa jeho doručenia nadobudlo právoplatnosť.\n3. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.04.2015 sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti prvostupňového rozhodnutia I, pričom Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn.\n6S/103/2015-39 zo dňa 29.03.2018 predmetnú žalobu žalobcu odmietol, nakoľko žalobca nevyčerpal\nvšetky riadne opravné prostriedky, ktoré mu osobitný zákon umožňoval.\n4. Opakovanou žiadosťou o výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok\nz 23.04.2018 požiadal žalobca VÚSZ o priznanie výsluhového dôchodku od 26.07.2011.\n5. Po opätovnom prejednaní veci VÚSZ – prvostupňový orgán o žalobcovej žiadosti rozhodol, a to tak,\nže rozhodnutím č. VÚSZ-73697/2018-5 z 25.06.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie II“) podľa §\n30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „správny poriadok“) konanie vo veci žiadosti žalobcu o priznanie výsluhového\ndôchodku zastavil, lebo v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo prvostupňovým rozhodnutím I\n(č. VÚSZ-73697-2/2015 zo 16.03.2015) a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Prvostupňový orgán\nv odôvodnení uviedol, že skúmal, či sú splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia o zastavení konania\nstanovené v § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku, pričom dospel k záveru, že boli splnené všetky\nhmotnoprávne a procesné podmienky (totožnosť účastníka konania - žalobcu, totožnosť predmetu\nkonania – o výsluhový dôchodok, existencia právoplatného rozhodnutia – právoplatné prvostupňové\nrozhodnutie I a vo veci nenastala podstatnejšia zmena skutkového stavu – skutkové okolnosti prípadu\nžalobcu v čase posudzovania jeho žiadosti z 29.10.2014 a následne z 23.04.2018 sa nezmenili) na\npostup podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku.\n6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu II podal žalobca v zákonom stanovenej lehote písomné odvolanie.\nV rozsiahlom odôvodnení odvolania žalobca popisne poukázal na niektoré aspekty štúdia žiakov na\nvojenských stredných a odborných školách a na vojenskom gymnáziu. Uviedol svoje názory smerujúce\nk tomu, že doba štúdia na vojenskom gymnáziu má byť považovaná za služobný pomer vojaka a táto\nsa má na účely dôchodkového zabezpečenia hodnotiť podľa všeobecných predpisov o sociálnom\nzabezpečení ako zamestnanie zaradené do preferovanej I. alebo II. kategórie funkcií. Žalobca poukázal\naj na povinnosti študenta počas doby štúdia, ktoré podľa jeho názoru vykazovali znaky vojenskej\nslužby alebo zamestnania. Žalobca ďalej v odvolaní tvrdil, že so započítaním doby štúdia na vojenskom\ngymnáziu a doby vojenskej služby v služobnom pomere vojaka prípravnej služby a vojaka z povolania\nodpracoval 22 rokov a 218 dní, čo podľa jeho názoru je dostatočnou dobou na priznanie výsluhového\ndôchodku – súčasne uviedol, že v civilnom zamestnaní zaradenom do III. pracovnej kategórie do\n31.07.2018 odpracoval 26 rokov a 128 dní. Žalobca v odvolaní nepriamo žiadal, aby sa mu do doby\nvojenskej služby započítala celá doba štúdia na vojenskom gymnáziu od 01.09.1969 do 23.08.1973.\nPodľa jeho názoru žiaci vojenského gymnázia od začiatku štúdia vykonávali inú vojenskú službu tým,\nže držali pohotovosť, vykonávali dozorné služby, nosili zbraň, dodržiavali všetky vojenské predpisy\na rozkazy, boli organizovaní podľa vojenských pravidiel a zaradení do vojenských štruktúr (jednotiek).\nV samotnom odvolaní však odvolateľ nespochybňoval dôvody pre ktoré bolo konanie zastavené.\n7. Žalovaný, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. SEĽUZ-555-3/2018-OdSP zo dňa 18.09.2018 podľa §\n59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie II potvrdil (ďalej\nlen „napadnuté rozhodnutie“).\n8. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa jeho názoru prvostupňový orgán konanie o priznaní\nvýsluhového dôchodku žalobcu zastavil v súlade s hmotnoprávnymi podmienkami upravujúcimi\nzastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku, pričom svoje rozhodnutie aj\npodrobne odôvodnil. Konštatoval, že s návrhom žalobcu na hodnotenie doby stredoškolského štúdia\nna vojenskom gymnáziu ako doby vojenskej činnej služby sa prvostupňový správny orgán vyrovnal\nsprávnou úvahou pri použití § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., § 26 ods. 1 v spojení s § 47 zákona\nč. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov a § 33 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. pri posúdení\nžalobcovho nároku na príspevok za službu po skončení jeho služobného pomeru. Uviedol, že dôvodom\npre zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku je preskúmanie toho, či sa\n\nv tej istej veci právoplatne rozhodlo a či sa skutkový stav podstatne nezmenil, pričom právoplatné\nrozhodnutie v tej istej veci a posúdenie, či sa skutkový stav podstatne nezmenil sú obligatórnymi\nzákonnými predpokladmi zastavenia konania podľa uvedeného ustanovenia správneho poriadku - aby\nmohol správny orgán zastaviť konanie v intenciách § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku, musia\nbyť oba predpoklady tohto ustanovenia naplnené súčasne. Poukázal na to, že s prvým predpokladom\nzastavenia konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku, t.j. preskúmaním, či sa v tej istej\nveci právoplatne rozhodlo, sa prvostupňový orgán v prvostupňovom rozhodnutí II vysporiadal a podľa\njeho názoru ho aj v postačujúcej miere náležite odôvodnil, pričom s takýmto právnym záverom sa\nstotožnil. Tvrdil, že s druhým predpokladom zastavenia konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho\nporiadku, t.j. preskúmaním, či sa skutkový stav podstatne nezmenil, sa prvostupňový orgán v odôvodnení\nprvostupňového rozhodnutia II taktiež riadne vysporiadal – vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval\nvec samú za úplne vyriešenú.\nNavyše konštatoval, že posúdením zisteného skutkového stavuje je nesporné, že žalobcov služobný\npomer vrátane základnej služby trval v dobe od 24.08.1973 do 31.03.1992, t.j. 18 ukončených rokov,\n7 mesiacov a 7 dní, pričom inú vojenskú činnú službu žalobca preukázateľne nevykonával - službu v\nozbrojených silách vykonával po dobu najmenej 10 rokov, ale kratšiu ako 20 rokov a zo služobného\npomeru vojaka z povolania bol prepustený podľa § 26 ods. 1 písm. f) zákona č. 76/1959 Zb. Dôvody,\npre ktoré sa žalobca domáhal započítania doby od 01.09.1996 do 10.06.1973, počas ktorej študoval\nna vojenskom gymnáziu, ako doby výkonu vojenskej činnej služby, považoval za neopodstatnené.\nTvrdil, že na štúdium na vojenských gymnáziách boli žiaci prijímaní po úspešnom skončení povinnej\nškolskej dochádzky (základnej deväťročnej školy), pričom žiaci 1. až 4. ročníka vojenských gymnázií\nsa štúdiom pripravovali na štúdium na vysokých vojenských školách - počas tohto štvorročného štúdia\nneboli vojakmi v činnej službe, t. j. nevykonávali ani základnú (náhradnú) vojenskú službu; prijatím žiaka\nna štúdium na vojenskom gymnáziu po skončení povinnej školskej dochádzky týmto žiakom v roku, v\nktorom dovŕšili 17. rok veku, vznikla branná povinnosť podľa zákona č. 92/1949 Zb. - neboli však povolaní\nna výkon základnej (náhradnej) vojenskej služby, pričom základnú vojenskú službu vykonávali až odo\ndňa nástupu na štúdium na vojenskú vysokú školu v 1. a 2. ročníku tohto štúdia tak, ako tomu bolo aj\nv žalobcovom prípade. Konštatoval, že z ustanovení § 5 ods. 2 a § 20 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb.\nvyplýva, že pred dovŕšením 17. roku veku študenti vojenských stredných škôl nemohli vykonávať žiadnu\nvojenskú službu, keď vojenská činná služba mohla začať najskôr dňom začatia vykonávania základnej\nslužby. Poukázal taktiež na § 24 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. z ktorého vyplýva, že ani žiaci vojenských\ngymnázií počas štúdia v 1. až 4. ročníku nemohli byť vojakmi v ďalšej službe alebo vojakmi z povolania,\nnakoľko do služobného pomeru mohli byť prijatí až po vykonaní základnej služby.\nZáverom uviedol, že sa plne stotožňuje s prvostupňovým rozhodnutím II, ako aj s jeho odôvodnením.\nKonštatoval, že totožnosť veci je daná vtedy, ak ide o totožných účastníkov konania, totožnosť predmetu\na rovnaký skutkový stav. V tomto smere tvrdil, že zo žiadosti o priznanie výsluhového dôchodku je zrejmé,\nže uvedené podmienky totožnosti sú splnené. Mal taktiež za to, že s predpokladom, či sa skutkový stav\npodstatne nezmenil sa prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia II dostatočne\nvysporiadal. Bol taktiež toho názoru, že prvostupňové rozhodnutie II obsahuje všetky zákonné náležitosti\nv súlade s § 47 ods. 1 správneho poriadku, a teda nie je dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu.\nII.\nŽaloba\n9. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 12.11.2018 domáhal preskúmania\nzákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie a potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie II a vrátenia veci na ďalšie konanie žalovanému.\n10. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie obsahuje nedostatočné a zmätočné poučenie, pričom ho\npovažoval za neprípustne stručné a strohé, čím vyvoláva pochybnosti a nejasnosti. V tejto súvislosti\npoukázal na podľa jeho názoru obdobnú vec A. H.. Opätovne poukázal aj na tie isté skutočnosti, ktoré\nboli pertraktované tak pred prvostupňovým orgánom, ako aj pred žalovaným. Mal za to, že napadnuté\nrozhodnutie je v rozpore s platnými právnymi predpismi, pretože neobsahuje predpísané náležitosti.\nOkrem poučenia napadnutého rozhodnutia kritizoval aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\na nevykonané dokazovanie (nerešpektovanie úradných záznamov a chronologicky uvedených údajov\nv oficiálnych úradných dokumentoch ako je napr. Vojenská knižka, výkaz dôb a kategórií funkcií,\nvypočutie očitých svedkov, navrhovaný znalecký posudok a čestné vyhlásenia dvoch svedkov s úradne\nosvedčenými podpismi). Namietal chyby v oblasti neposudzovania príjmu „služného“ a „ročných príjmov“\n\nv armáde. Namietal taktiež svoju diskrimináciu a nerovnosť medzi občanmi žiadal odstrániť a priznať I.\nkategóriu funkcií aj za výkon jeho služby v 1. až 4. ročníku vojenského gymnázia, teda už od fyzického\nveku 15 rokov. Tvrdil, že podľa jeho názoru sa preferovaná I. a II. kategória funkcií v armáde musí\nhodnotiť už odo dňa nástupu do vojenskej strednej školy, pretože vždy išlo o náročnú službu v ťažkom\nrizikovom prostredí, ktorá mala bezprostredný negatívny vplyv na jeho kondíciu, telesný vývoj, zdravotný\nstav, psychiku, bezpečnosť a hygienu pri výkone služby. Konštatoval, že si dovoľuje doplniť dokazovanie\naj o prehľad určujúcich zákonov o zbraniach a strelive platných od roku 1949, ktoré sa vzťahovali aj na\njeho osobu. Bol toho názoru, že v zmysle zákonov o zbraniach a strelive platných od roku 1949 mohli so\nzbraňami a strelivom narábať iba vojenské osoby v činnej službe, čo sa podľa jeho názoru vzťahovalo aj\nna všetkých žiakov vojenských stredných škôl, a teda aj naňho v plnom rozsahu – konštatoval, že podľa\ntýchto platných zákonov bol osobou vojensky činnou a mohol dostať strelnú zbraň, bodák a strelivo.\nTvrdil, že bol napadnutým rozhodnutím viditeľne ukrátený na svojich právach, keď mu doba štúdia na\nvojenskom gymnáziu od 01.09.1969 do 23.08.1973 nebola započítaná ako doba služby v preferovanej\nI. kategórii funkcií. Zároveň uviedol, že žalovaný a prvostupňový orgán ignorujú viaceré usvedčujúce\ndôkazy, ktoré majú v konečnom dôsledku preukazovať jeho tvrdenia ohľadom zaradenia doby štúdia\nna vojenskom gymnáziu do doby trvania jeho služobného pomeru. Záverom v zásade uviedol, že jeho\ncieľom je dosiahnutie zaradenia doby jeho štúdia na vojenskom gymnáziu v období od 01.09.1969 do\n23.08.1973, do I. alebo II. kategórie funkcií, ktorá by podľa jeho názoru mala byť rozhodujúca pre vznik\nnároku na výsluhový dôchodok a jeho výšku. Žiadal o nariadenie pojednávania.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k žalobe\n11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 06.05.2022 zopakoval priebeh administratívneho konania, ako\naj všetky argumenty ktorými odôvodňoval napadnuté rozhodnutie, respektíve správnosť prvostupňového\nrozhodnutia II.\n12. K nezapočítaniu doby štúdia žalobcu na vojenskom gymnáziu do doby trvania služobného pomeru\nrozhodujúcej na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho výšku uviedol, že žalobca bol žiakom\nvojenského gymnázia v čase od 01.09.1969 do 23.08.1973, pričom od 24.08.1973 do 14.07.1978 bol\nštudentom Vojenskej akadémie Antonína Zápotockého v Brne a v rámci tohto štúdia od 24.08.1973 do\n23.08.1975 absolvoval základnú vojenskú službu a doba od 24.08.1975 do 14.07.1978 je hodnotená ako\nďalšia služba; od 15.07.1978 bol žalobca prijatý do služobného pomeru vojaka z povolania, z ktorého\nbol prepustený dňom 31.03.1992 na vlastnú žiadosť po splnení záväzku; služobný pomer žalobcu\ntrval 18 ukončených rokov, 7 mesiacov a 7 dní, pričom v kalendárnom roku skončenia služobného\npomeru žalobca dosiahol vek 38 rokov. Konštatoval, že žalobca preukázateľne absolvoval štúdium na\nvojenskom gymnáziu v rokoch 1969-1973 a následne v období od 24.08.1973 do 14.07.1978 absolvoval\nštúdium na Vojenskej akadémii Antonína Zápotockého – Fakulta pozemného vojska, pričom podľa\nPrílohy č. 3 – Zásady pro vykazování doby základní (náhradní) služby posluchačů (žáků) vojenských\nškol z řad občanské mládeže Směrnice náčelníka kádrové správy ministerstva národní obrany pro\nzpracování výkazu dob a kategorií funkcí (pracovních kategorií) rozhodných pro realizaci kádrových\nopatření, zabezpečení peněžitými dávkami podle zákona o některých služebních poměrech vojáků pro\nsociální zabezpečení, žiaci vojenských gymnázií vykonávali základnú službu až odo dňa nástupu na\nštúdium na vojenskej vysokej škole - výkon základnej služby spadajúcej do vojenskej činnej služby sa\nteda v prípade žalobcu navštevujúceho vojenské gymnázium realizoval až v prvom a druhom ročníku\nvojenskej vysokej školy. Ďalej konštatoval, že z predmetnej prílohy taktiež vo všeobecnosti rezultuje,\nže poslucháči (žiaci) vojenských škôl do dovŕšenia veku 17 rokov boli vo vojenských školách vedení\nako chovanci a doba štúdia sa im započítavala do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná k\npríprave na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky, t.j. v III. pracovnej kategórii. Vzhľadom\nna uvedené uzavrel, že štúdium na vojenskom gymnáziu nie je službou, ale prípravou na povolanie po\nskončení povinnej školskej dochádzky, a taktiež toto štúdium nie je možné zaradiť do I. kategórie funkcií,\nnakoľko spadá do III. pracovnej kategórie, a to v zmysle splnomocňovacieho ustanovenia, ex lege (§ 111\nzákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom v rozhodnom období – poznámka).\nNa podporu svojich tvrdení poukázal na to, že posudzovanie doby štúdia na vojenských stredných\nškolách, ktorá predchádzala vykonávaniu základnej vojenskej služby, už bolo niekoľkokrát predmetom\nsúdneho prieskumu pred správnymi súdmi i súdom kasačným, pričom podľa ustálenej rozhodovacej\npraxe súdnych autorít toto obdobie jednoznačne nemožno posudzovať ani ako výkon vojenskej činnej\nslužby a ani ako výkon I. alebo II. kategórie funkcií (I. alebo II. pracovnej kategórie). V tejto súvislosti\n\npoukázal najmä na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Sd/289/2014 z 25.10.2017, ktorý\nbol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/1/2018 z 24.07.2019, rozsudok Krajského\nsúdu v Žiline sp. zn. 25Sa/59/2016 z 26.10.2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/6/2020\nz 25.11.2020.\n13. K nemožnosti priznania žalobcom požadovanej dávky výsluhového zabezpečenia uviedol, že\nžalobca skončil služobný pomer vojaka z povolania dňa 31.03.1992, a to v intenciách Rozkazu\nministra obrany ČSFR č. 50/1992 z 25.03.1992 s tým, že mal ukončených celkovo 18 rokov služby.\nKonštatoval, že v čase skončenia služobného pomeru žalobcu (31.03.1992) sociálne zabezpečenie\nvojakov z povolania upravoval zákon č. 76/1959 Zb. a vykonávacie predpisy k tomuto zákonu a keďže\nku dňu skončenia služobného pomeru žalobca dosiahol vek 37 rokov a jeho služobný pomer trval 18\nskončených rokov, podmienky na priznanie príspevku za službu nesplnil (v zmysle § 33 ods. 1 zákona č.\n76/1959 Zb. v znení účinnom ku dňu skončenia služobného pomeru žalobcu). Poukázal na to, že všetky\nvyššie uvedené skutočnosti sa po podaní prvej žiadosti žalobcu v roku 2015 premietli do prvostupňového\nrozhodnutia I, ktorým prvostupňový orgán rozhodol o nepriznaní výsluhového dôchodku žalobcovi,\npretože pre jeho priznanie neboli splnené hmotnoprávne podmienky a v čase skončenia žalobcovho\nslužobného pomeru (dňom 31.03.1992) mu nárok na výsluhový dôchodok nevznikol – predmetné\nrozhodnutie o nepriznaní výsluhového dôchodku prevzal právny zástupca žalobcu dňa 27.03.2015 a\nkeďže toto rozhodnutie nebolo napadnuté riadnym opravným prostriedkom, uplynutím 15 dní odo dňa\njeho doručenia nadobudlo právoplatnosť.\n14. K výroku o zastavení konania uviedol, že v prípade, ak správny orgán počas konania zistí splnenie\nniektorej podmienky pre zastavenie konania uvedenej v § 30 ods. 1 správneho poriadku pod písmenom\na) až j), toto konanie musí zastaviť a nie je tu ponechaný priestor na uplatnenie voľnej úvahy správneho\norgánu, či konanie zastaví alebo nie. Konštatoval, že jedným zo zákonných dôvodov po prijatí zákona\nč. 527/2003 Z.z. na vydanie rozhodnutia o zastavení konania je prekážka veci už raz právoplatne\nrozhodnutej, pričom pre zastavenie konania kvôli prekážke už raz právoplatne rozhodnutej veci je\ndôležité, aby už právoplatným rozhodnutím bolo rozhodnuté o práve (právom chránenom záujme) alebo\npovinnosti účastníka konania vyplývajúcich z hmotnoprávneho predpisu. Nie je pritom dôležité, či ide\no prípad, keď sa konkrétne právo účastníkovi konania priznalo, alebo či sa – na základe posúdenia\nkonkrétnych okolností prípadu v čase správneho konania – odmietlo priznať - to znamená, že aj\nexistencia zamietavého právoplatného rozhodnutia v tej istej veci je dôvodom na zastavenie konania.\nPoukázal najmä na to, že na zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku je nutné,\naby boli kumulatívne splnené nasledovné podmienky: totožnosť účastníkov konania, totožnosť predmetu\nkonania, existencia rozhodnutia, podstatne nezmenený skutkový stav. Tvrdil, že v predmetnej právnej\nveci bola totožnosť veci daná totožnosťou účastníkov konania – žalobca, ako aj totožnosťou predmetu\nkonania - výsluhový dôchodok; bola preukázaná existencia právoplatného rozhodnutia správneho\norgánu v tej istej veci – právoplatné prvostupňové rozhodnutie I (rozhodnutie č. VÚSZ-73697-2/2015\nzo dňa 16.03.2015); a nakoniec bolo preukázané, že k zmene skutkového stavu, tak ako bol zistený\nv prvostupňovom rozhodnutí I nedošlo. Zdôraznil, že v prípade, ak by správne orgány boli povinné pri\nobsahovo totožnej žiadosti toho istého žiadateľa a pri nezmenenom skutkovom stave zakaždým vydať\nvo veci meritórne rozhodnutie, určite by nebol naplnený účel a cieľ predmetného zákonného ustanovenia\n§ 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku, ktorý mal zákonodarca na mysli pri jeho zavádzaní do platnosti.\nUviedol, že pri preskúmaní prvostupňového rozhodnutia II sa v celom rozsahu zaoberal otázkou, či\nprvostupňové rozhodnutie II spĺňa zákonom vyžadované formálne a obsahové náležitosti, pričom zistil,\nže prvostupňový orgán vydal prvostupňové rozhodnutie II v súlade so skutkovým a právnym stavom,\npretože v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.\n15. K ostatným námietkam žalobcu: mal za to, že poučenie uvedené v napadnutom rozhodnutí obsahuje\nvšetky zákonné náležitosti a nie je možné ho považovať za zmätočné, či nedostatočné. V tejto súvislosti\npoukázal na právoplatné uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Sa/67/2017 – 121 zo dňa\n29.01.2020.\nK žalobcovým tvrdeniam ohľadne „služného“ uviedol, že v súlade s predpisom „Peněžní náležitosti\nvojáků v činné službě“ č. Fin-2-1 z 01.07.1973, ktorý bol rozkazom ministra národnej obrany č. 1/1976\nod 01.01.1976 premenovaný na MNO-18-6 (práv.) žiakom vojenských škôl a kurzov, ktorí nie sú vojakmi\nv činnej službe (napr. vojenských gymnázií, vojenských odborných škôl) prináleží vreckové v sume\n30 Kčs mesačne – teda nie služné ale vreckové. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že služné, ako\ndávka prináležiaca vojakom z povolania, podliehalo dani zo mzdy, no naproti tomu vreckové, ako dávka\n\nprináležiaca žiakom 1. a 2. ročníka strednej odbornej školy, resp. 1. až 4. ročníka vojenského gymnázia,\nnebolo predmetom dane zo mzdy, nakoľko žiaci 1. a 2. ročníka strednej odbornej školy a 1. až 4. ročníka\nvojenského gymnázia neboli vojakmi v činnej službe. Vzhľadom na uvedené považoval žalobcovu\nnámietku vo veci „služného“ za neopodstatnenú.\nK námietke žalobcu týkajúcej sa nevypočutia svedkov v správnom konaní uviedol, že správne konanie\nje spravidla ovládané zásadou písomnosti, a to z dôvodu rýchlosti a hospodárnosti konania. Tvrdil,\nže nakoľko v prípade žalobcu bol skutkový stav spoľahlivo zistený nariadenie ústneho pojednávania\nby bolo porušením zásady rýchlosti a hospodárnosti konania. Námietku žalobcu preto považoval za\nbezpredmetnú.\nK zvyšným námietkam žalobcu už len podotkol, že tieto vyjadrujú jeho súkromný názor na problematiku\nvojenského školstva a priamo nesúvisia s preskúmavaným rozhodnutím týkajúcim sa zastavenia\nkonania.\n16. Záverom konštatoval, že žalobca vo svojej žalobe neuviedol na základe akého ustanovenia § 191\nSSP má konajúci súd žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť. Mal za to, že žalobca tak neučinil z dôvodu,\nže si je vedomý skutočnosti, že žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a nie je dôvod na\njeho zrušenie. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe účinných právnych predpisov,\nvydal ho orgán, ktorý bol na to zo zákona oprávnený, vychádza zo správneho právneho posúdenia\npredmetnej právnej veci, je zrozumiteľné a riadne odôvodnené, pričom odôvodnenie rozhodnutia dáva\ndostatočnú odpoveď na to, prečo orgán verejnej správy rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho\nrozhodnutia, orgán verejnej správy, ktorý rozhodnutie vydal, dostatočne zistil skutkový stav, pričom\nvychádzal z jednotlivých podkladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise, zistený skutkový\nstav je plne súladný s administratívnym spisom, pričom aj v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu\ndruhostupňového rozhodnutia postupoval orgán verejnej správy v súlade s relevantnými ustanoveniami\nprávnych predpisov vzťahujúcimi sa na predmetné konanie. Uviedol, že rozsiahlym opisom domnienok,\nsubjektívnych pocitov a zážitkov sa žalobca snaží odkloniť pozornosť správneho súdu od podstaty\nmerita veci, ktorým je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Bol toho názoru, že napadnuté\nrozhodnutie obsahuje všetky formálne a obsahové zákonné náležitosti, najmä ktoré skutočnosti boli\npodkladom rozhodnutia, akými úvahami sa správny orgán riadil pri hodnotení dôkazov a použití právnych\npredpisov, na základe ktorých rozhodoval; postupoval pri jeho vydávaní v intenciách príslušných\nzákonných noriem, vo veci zistil skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodil aj správne právne\nzávery. Napadnuté rozhodnutie teda považoval za zrozumiteľné a náležite odôvodnené. Žiadal žalobu\nako nedôvodnú zamietnuť. Žiadal o nariadenie pojednávania.\nIV.\nReplika a duplika\n17. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe doručenému súdu dňa 04.11.2023\nzopakoval všetky svoje argumenty uvedené v žalobe. Mal za to, že žalovaný mu svojim nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zotrval na tvrdení, že napadnuté rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Tvrdil, že nesprávnosť vyjadrenia žalovaného spočíva\nv nesprávnom právnom hodnotení dôkazov, hrubej neznalosti pomerov, respektíve nedostatočným\nvykonávaním dôkazom a nezisťovaním z čoho plynie aj nesprávne právne posúdenie skutkového stavu.\nPoukázal taktiež na to, že voči jeho osobe boli v čate a rote v 1. až 4. ročníku vojenského gymnázia\nporušované ľudské práva a slobody, a to konkrétne práva uvedené v čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 1 a 3,\nčl. 16 ods. 1, čl. 17 ods. 1, čl. 18 ods. 1, čl. 19 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 23 ods. 1, čl. 25 ods. 2,\nčl. 36 ods. 1, čl. 38 ods. 1 a 2, čl. 39 ods. 1, a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj\nv čl. 4 ods. 2, čl. 5 ods. 1, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„Dohovor“), v čl. 1, čl. 2 dodatkového protokolu k Dohovoru, v čl. 2 ods. 1 protokolu č. 4 k Dohovoru\na v čl. 1 ods. 1, 2 protokolu č. 12 k Dohovoru. Poukázal aj na množstvo medzinárodných dokumentov,\nktoré sa týkajú ochrany ľudských práv. Následne rozsiahlo opísal podmienky prijatia mladistvého na\nvojenské gymnázium, zdravotnú spôsobilosť mladistvých žiakov vojenského gymnázia a ich osobné\ndoklady, režim a život mladistvých žiakov vojenského gymnázia – v tejto súvislosti poukázal na sústavné\nporušovanie zákonníka práce, na nútené práce, ako aj na nútený výkon vojenskej služby. Poukázal aj\nna to, že výkon všetkých vojenských služieb mladistvých žiakov vo vojenskom gymnáziu nikdy nebol\nregulovaný podľa noriem civilného práva. Tvrdil aj to, že do dnešného dňa sa nijako nepreukázalo,\n\nže by „vojaci základnej služby“ a „vojaci z povolania“ vykonávali vojenskú činnú službu v ozbrojených\nsilách ČSSR podľa iných vojenských služobných predpisov než mladiství žiaci vojenského gymnázia.\nRozsiahlo porovnal aj činnosti mladistvých žiakov vo vojenskom gymnáziu s činnosťami dospelých\npríslušníkov „PTP“ a „VTNP“ v ČSR.\n18. Žalovaný v duplike uviedol, že trvá na tom, že neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by malo\nbyť napadnuté rozhodnutie zrušené a opätovne správnemu súdu navrhol, aby žalobu žalobcu ako\nnedôvodnú zamietol. Konštatoval, že sa v plnom rozsahu pridržiava skutkových a právnych zistení\na následného odôvodnenia ním prezentovaného v priebehu dotknutého administratívneho konania,\nktoré je v konečnom dôsledku premietnuté do napadnutého rozhodnutia a taktiež sa v plnej miere\npridržiava záverov vyplývajúcich z jeho podania zo dňa 06.05.2022, na ktorých bez výnimky zotrváva.\nMal za to, že žalobca v rámci značne rozsiahlej repliky sčasti argumentuje zotrvávajúc na svojich\nžalobných bodoch, pričom vo vzťahu k jeho vyjadreniu k žalobe však nepredkladá správnemu súdu\nžiadne právne významné skutočnosti odôvodňujúce zrušenie napadnutého rozhodnutia. Mal taktiež\nza to, že je zrejmou snahou žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu vniesť do problematiky\npreskúmania žalobou napadnutého rozhodnutia problematiku zjavne s týmto nesúvisiacu – uviedol,\nže túto skutočnosť odvodzuje v súvislosti s poukazovaním žalobcu na ním prezumované porušenia\nv replike uvádzaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodno-právnych dokumentov,\nku ktorým malo dôjsť v čase jeho štúdia na vojenskom gymnáziu. V tomto smere však bol toho názoru, že\nprávne posúdenie daných žalobcom prezumovaných porušení ustanovení Ústavy Slovenskej republiky\na medzinárodno-právnych dokumentov nespadá do kompetencie správneho súdnictva, a preto teda\nani nepovažoval za relevantné sa k nim kvalifikovane vyjadriť. Zdôraznil, že žalobca v replike len\nrozpracoval svoju argumentáciu vo vzťahu k problematike vojenského školstva, ktorá však nesúvisí\ns preskúmavaným rozhodnutím týkajúcim sa zastavenia konania. Žalobu navrhol ako nedôvodnú\nv celom rozsahu zamietnuť.\n19. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 10.06.2024 opätovne poukázal na všetky svoje predošlé vyjadrenia,\nargumenty, tvrdenia a úvahy, na ktorých v celom rozsahu zotrval.\nV.\nRelevantné právne predpisy\n20. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom\nsúdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a\nprávnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n21. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n22. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe\nžalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n(2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o\nc) správnych žalobách v sociálnych veciach.\n23. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n24. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n25. Podľa 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je\nžalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a\n§ 182 ods. 1.\n\n26. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými\nbodmi.\n27. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. sa na konanie o dávkach a službách sociálneho\nzabezpečenia vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\n28. Podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa\nprávoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.\n29. Podľa § 47 ods. 4 správneho poriadku, poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je\nrozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán\na kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.\nVI.\nPosúdenie veci správnym súdom\n30. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení\nsprávnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa\nokrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov\nuvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak\n§ 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne\nsúdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon\nsúdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých\nveciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.\n31. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod\npridelenou spisovou značkou 6Sa/84/2018. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny\nsúd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej\nrozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-6Sa/84/2018.\n32. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods.\n3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 199\naž § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní\nžalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu veci v čase\nprávoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna\nžaloba nie je dôvodná. O žalobe správny súd rozhodol s nariadením pojednávania dňa 17.09.2024.\n33. Úlohou správneho súdu v danej veci je preskúmanie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného\nč. SEĽUZ-555-3/2018-OdSP zo dňa 18.09.2018, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol\na prvostupňové rozhodnutie II (rozhodnutie VÚSZ č. VÚSZ-73697/2018-5 zo dňa 25.06.2018, ktorým\nVÚSZ podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku konanie o priznanie výsluhového dôchodku\nžalobcovi zastavil, lebo v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil)\npotvrdil.\n34. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca adresoval prvostupňovému\norgánu dňa 31.10.2014 žiadosť o výsluhový dôchodok, pričom prvostupňový orgán v tejto veci vydal\nprvostupňové rozhodnutie I, ktorým výsluhový dôchodok žalobcovi nepriznal, pretože pre jeho priznanie\nneboli splnené hmotnoprávne podmienky ustanovené v zákone č. 328/2002 Z.z. a v čase skončenia\nžalobcovho služobného pomeru (dňom 31.03.1992) mu nárok na výsluhový dôchodok nevznikol.\nSpomínané prvostupňové rozhodnutie I bolo žalobcovi (prostredníctvom jeho právneho zástupcu)\ndoručené dňa 27.03.2015, no napriek výslovnému poučeniu prvostupňového orgánu uvedenému\nv predmetnom rozhodnutí, že odvolanie proti nemu je možné podať na VÚSZ v lehote 15 dní od jeho\ndoručenia (poučenie o možnosti podania odvolania obsahovalo všetky zákonom predpísané náležitosti),\nžalobca odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu I nepodal (nepodal ho teda ani jeho právny\n\nzástupca). Keďže toto prvostupňové rozhodnutie I nebolo napadnuté riadnym opravným prostriedkom,\nuplynutím 15 dní odo dňa jeho doručenia nadobudlo právoplatnosť - prvostupňové rozhodnutie I\nnadobudlo právoplatnosť dňa 14.04.2015.\n35. Z obsahu administratívneho spisu správny súd taktiež zistil, že žalobca žiadosťou zo\ndňa 23.04.2018 opätovne požiadal prvostupňový orgán o výsluhový dôchodok, pričom prvostupňový\norgán prvostupňovým rozhodnutím II podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku predmetné opätovné\nkonanie o priznanie výsluhového dôchodku žalobcovi zastavil, nakoľko v tej istej veci sa už právoplatne\nrozhodlo prvostupňovým rozhodnutím I (č. VÚSZ-73697-2/2015 zo 16.03.2015) a skutkový stav sa\npodstatne nezmenil (žalobca nedoložil žiadne materiály, z ktorých by vyplývalo splnenie podmienok\npre priznanie dávky výsluhového zabezpečenia, respektíve z ktorých by vyplývalo splnenie podmienok\npre priznanie príspevku za službu podľa § 33 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. alebo pre priznanie\nvýsluhového dôchodku podľa § 26 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z.z. – rozhodnutím VÚSZ Bratislava č.\n73697/4 z 13.07.1993 bol žalobcovi s účinnosťou od 01.04.1992 priznaný podľa § 31 ods. 5 zákona č.\n76/1959 Zb. hodnostný plat po dobu jedného roka a bola mu priznaná dávka sociálneho zabezpečenia\npodľa predpisov platných v čase skončenia jeho služobného pomeru, na ktorú mu vznikol nárok pred\núčinnosťou zákona č. 328/2002 Z.z.; žalobca nepreukázal, že skutkový stav sa oproti stavu, kedy bolo\nvydané právoplatné prvostupňové rozhodnutie I, podstatne zmenil; žalobca nedoložil žiadne materiály,\nz ktorých by vyplývalo splnenie podmienok pre priznanie dávky výsluhového zabezpečenia podľa\nv danom čase platných a účinných právnych predpisov).\n36. Ďalej správny súd z administratívneho spisu zistil, že proti prvostupňovému rozhodnutiu II podal\nžalobca včas odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie žalobcu\nzamietol a prvostupňové rozhodnutie II potvrdil s odôvodnením, že prvostupňový orgán sa vysporiadal\ns predpokladmi zastavenia konania v dostatočnej miere, pričom v napadnutom rozhodnutí boli aj nad\nrámec požiadaviek správneho poriadku uvedené dôvody, prečo žalobcovi nevznikol nárok na výsluhový\ndôchodok.\n37. Vzhľadom na uvedené skutočnosti úlohou správneho súdu v danej veci teda nie je preskúmanie\nprávoplatného prvostupňového rozhodnutia I, respektíve zaoberanie sa otázkou či žalobcovi vznikol\nalebo nevznikol nárok na výsluhový dôchodok, ktorá už bola zodpovedaná v spomínanom právoplatnom\nprvostupňovom rozhodnutí I, ale jeho úlohou je preskúmať a posúdiť to, či vo veci boli splnené podmienky\npre vydanie prvostupňového rozhodnutia II, ktorým prvostupňový orgán zastavil konanie podľa § 30 ods.\n1 písm. i) správneho poriadku a či sa v napadnutom rozhodnutí žalovaný riadne vysporiadal so všetkými\nnámietkami žalobcu uvedenými v odvolaní smerujúcimi k spochybneniu splnenia podmienok pre vydanie\nprvostupňového rozhodnutia II. Ďalšími námietkami žalobcu nesúvisiacimi so splnením predpokladov\nna zastavenie konania sa správny súd nezaoberal a považoval ich za bezpredmetné (prakticky všetky\ntieto nesúvisiace námietky žalobcu boli už však s konečnou platnosťou vyriešené a zodpovedané v\nrozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky – napr. v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/1/2018 z 24.07.2019\na sp. zn. 7Sk/6/2020 z 25.11.2020.\n38. Správny súd sa teda zameral na preskúmanie toho, či v administratívnom konaní prvostupňový\norgán, ako aj žalovaný riadne a dôsledne skúmali splnenie predpokladov na zastavenie konania podľa\n§ 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku, ktorými sú totožnosť účastníka konania, totožnosť predmetu\nkonania, existencia právoplatného rozhodnutia vo veci a či nenastala podstatnejšia zmena skutkového\nstavu.\n39. Z administratívneho spisu, ako aj zo súdneho spisu mal správny súd za preukázané, že prvostupňový\norgán, ako aj žalovaný pred vydaním prvostupňového rozhodnutia II, respektíve napadnutého\nrozhodnutia (teda pred tým než v konaní o opätovnej žiadosti žalobcu o priznanie výsluhového dôchodku\nzo dňa 23.04.2018 rozhodli), dôsledne skúmali kumulatívne splnenie predpokladov na zastavenie\nkonania podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku a bez žiadnych pochybností ustálili, že spomínané\nzákonom stanovené podmienky pre zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku\nv danom prípade splnené boli, keď obe žiadosti o priznanie výsluhového dôchodku (zo dňa 29.10.2014\na 23.04.2018) sa týkali toho istého účastníka konania – žalobcu (totožnosť na strane žalovaného\nbola v zásade daná taktiež, keď o žiadostiach rozhodol správny orgán na to zákonom určený, pričom\no prvej žiadosti žalobcu zo dňa 29.10.2014 právoplatne rozhodol už prvostupňový orgán, keďže\n\nžalobca nevyužil svoje právo podať voči prvostupňovému rozhodnutiu I odvolanie a o druhej žiadosti\nžalobcu zo dňa 23.04.2018 najprv rozhodol totožný prvostupňový orgán prvostupňovým rozhodnutím\nII a následne po podaní odvolania žalobcom napadnutým rozhodnutím žalovaný ako druhostupňový\norgán), obe žiadosti sa týkali totožného predmetu správneho konania, a to výsluhového dôchodku\n(žalobcu), pričom konanie o prvej žiadosti žalobcu o priznanie výsluhového dôchodku zo dňa 29.10.2014\nbolo už právoplatne skončené (14.04.2015, teda ešte pred podaním opätovnej žiadosti žalobcu zo dňa\n23.04.2018, ktorou žalobca v zásade taktiež potvrdil, že konanie o jeho prvej žiadosti zo dňa 29.10.2014\npovažuje za právoplatne skončené) a v čase posudzovania žiadosti žalobcu zo dňa 29.10.2014 do\nvydania prvostupňového rozhodnutia II, respektíve napadnutého rozhodnutia sa skutkové okolnosti\nprípadu podstatne nezmenili (žalobca nedoložil žiadne materiály, z ktorých by vyplývalo splnenie\npodmienok pre priznanie dávky výsluhového zabezpečenia, respektíve z ktorých by vyplývalo splnenie\npodmienok pre priznanie príspevku za službu podľa § 33 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. alebo pre\npriznanie výsluhového dôchodku podľa § 26 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z.z.; žalobca nepreukázal, že\nskutkový stav sa oproti stavu, kedy bolo vydané právoplatné prvostupňové rozhodnutie I, podstatne\nzmenil; žalobca nedoložil ani žiadne materiály, z ktorých by vyplývalo splnenie podmienok pre priznanie\ndávky výsluhového zabezpečenia - podľa právnych predpisov platných a účinných v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia).\n40. Námietku žalobcu, podľa ktorej napadnuté rozhodnutie obsahuje nedostatočné a zmätočné\npoučenie, správny súd vyhodnotil ako účelovú a zjavne nedôvodnú, keď z administratívneho ako aj\nsúdneho spisu je nesporne zrejmé, že žalobca bol v napadnutom rozhodnutí poučený riadne, jasne\na zrozumiteľne, pričom toto poučenie obsahovalo všetky zákonné náležitosti v zmysle § 47 ods. 4\nsprávneho poriadku.\n41. K námietke žalobcu týkajúcej sa nevypočutia svedkov v správnom konaní správny súd opätovne\nuvádza, že v tomto konaní sa nepreskúmava právoplatné prvostupňové rozhodnutie I, ale preskúmava\nsa výlučne napadnuté rozhodnutie v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím II, na základe ktorých bolo\nkonanie o priznanie výsluhového dôchodku žalobcu (konanie o žalobcovej opätovnej žiadosti o priznanie\nvýsluhového dôchodku zo dňa 23.04.2018) podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku zastavené.\nSprávny súd v tomto smere konštatuje, že žalobcovi, respektíve jeho právnemu zástupcovi nič nebránilo\npodať voči prvostupňovému rozhodnutiu I v zákonnej lehote odvolanie a namietať v ňom nedostatočne\nvykonané dokazovanie, no ani žalobca a ani jeho právny zástupca toto svoje právo nevyužili, a teda\nzrejme boli s vykonaným dokazovaním spokojní a považovali ho za plne dostačujúce rovnako ako\nprvostupňový orgán. Správny súd ďalej uvádza, že v tomto konaní dokazovanie nedoplnil, nakoľko to\nnepovažoval za potrebné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Správny súd považuje za potrebné\npoukázať aj na to, že žalobca nevzniesol v správnej žalobe prakticky ani jednu jedinú námietku, ktorá\nby smerovala k spochybneniu splnenia podmienok na zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. i)\nsprávneho poriadku žalovaným – námietky žalobcu vo veľkej miere smerovali buď voči prvostupňovému\nrozhodnutiu I, ktorého preskúmanie nebolo predmetom tohto konania alebo nesúviseli s týmto konaním\nvôbec (žalobcova značne rozsiahla argumentácia vo vzťahu k problematike vojenského školstva taktiež\nžiadnym spôsobom nesúvisela s preskúmavaným rozhodnutím týkajúcim sa zastavenia konania).\nK žalobcom namietaným porušeniam ustanovení Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodnoprávnych\ndokumentov, ku ktorým malo dôjsť v čase jeho štúdia na vojenskom gymnáziu, správny súd uvádza, že\nprávne posúdenie týchto údajných porušení nespadá do kompetencie správneho súdnictva, a preto sa\nnimi nezaoberal a považoval ich za bezpredmetné (žalobca má v tomto smere právo/možnosť obrátiť\nsa so svojimi nárokmi na všeobecné súdy).\n42. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní\nžaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil nedostatky\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného, ako ani predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia II\nprvostupňového orgánu a ich vydaniu predchádzajúcemu postupu správnych orgánov, súd správnu\nžalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n43. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanému, ktorý bol v konaní\núspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi\nnevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.\n\nPoučenie:\n2 BA-6Sa/84/2018\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nPrípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a\npodáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov\nkonania. (§ 443 SSP)\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439\nods. 3 SSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len \"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "02f6e032-49c4-4a32-9cad-e8e0e0e7223b:7ed7f746-0bd1-4599-b7ac-b3e2856380ab", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:3018200282.1", "spisova_znacka": "7Sk/6/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/6/2020 z 24. 11. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-11-24", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:3018200282.1"}, {"guid": "d1361d49-4abc-40fa-8a63-bcf27cade5cf:711bdb70-eefa-4315-b82e-e2e28bc71a30", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1014201821.1", "spisova_znacka": "9So/1/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/1/2018 z 23. 7. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-07-23", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1014201821.1"}, {"guid": "1a8be555-2e3d-410b-840e-cc6bc4f3ed24:4872d4f1-16b9-48a8-9792-7b16665da794", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1017201396.3", "spisova_znacka": "8Sa/67/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sa/67/2017 z 28. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1017201396.3"}, {"guid": "341d447c-a55a-4664-abcf-947fc9092dd9:c2fc5692-67a8-4912-87cb-37c27ba00db5", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5016200760.1", "spisova_znacka": "25Sa/59/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sa/59/2016 z 25. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-10-25", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5016200760.1"}, {"guid": "d5cd1aaa-03e9-412b-a610-98832da7f649:6474c92d-5400-4b1b-ab3d-8d3af8fa4e1b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1014201821.1", "spisova_znacka": "5Sd/289/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Sd/289/2014 z 24. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-10-24", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1014201821.1"}], "citovane_v": []}