{"guid": "9ea7a395-1302-4fcb-b844-474dae989698:942a924d-3a9f-42ec-b0a6-0a9e7f09d2ab", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201554.3", "spisova_znacka": "BA-1S/156/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/156/2018 z 16. 7. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 16. júla 2024, sp. zn. BA-1S/156/2018, ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201554.3", "identifikacne_cislo": "1018201554", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-07-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/85/#paragraf-31.odsek-3", "nazov": "§ 31 ods. 3 zákona č. 85/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/85/#paragraf-31.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/85-2005/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/85/#paragraf-20.odsek-6", "nazov": "§ 20 ods. 6 zákona č. 85/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/85/#paragraf-20.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/85-2005/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/431", "nazov": "zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/431-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2014/181", "nazov": "zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/181", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/181-2014"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/85/#paragraf-30.odsek-6", "nazov": "§ 30 ods. 6 zákona č. 85/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/85/#paragraf-30.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/85-2005/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/85/#paragraf-30.odsek-2", "nazov": "§ 30 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/85/#paragraf-30.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/85-2005/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/85", "nazov": "zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/85", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/85-2005"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/85#paragraf-31", "/SK/ZZ/2005/85#paragraf-20", "/SK/ZZ/2005/85#paragraf-30"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/942a924d-3a9f-42ec-b0a6-0a9e7f09d2ab", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201554.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201554.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201554.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/156/2018\n1018201554\n16. 07. 2024\nJUDr. Ivana Rudinská\nECLI:SK:SpSBA:2024:1018201554.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: Slovenská\nľudová strana Andreja Hlinku - v likvidácii, so sídlom Kutuzovova 257/4, 831 03 Bratislava, IČO:\n00 678 449, proti žalovanému: Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán, so\nsídlom Drieňová 22, 826 86 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVSOVR2-2018/001563-039 zo dňa 08.08.2018, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd návrh na prerušenie konania zo dňa 02.11.2018 z a m i e t a .\nII. Správny súd žalobu z a m i e t a .\nIII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalovaný výzvou č. SVS-OVR2-2016/020002-002 zo dňa 07.06.2016, doručenou žalobcovi dňa\n17.06.2016, vyzval žalobcu, aby v lehote do 30.06.2016 odstránil nedostatky výročnej správy za rok\n2015, ktoré zistil na svojom zasadnutí dňa 06.06.2016.\nVzhľadom na to, že žalobca na\npredmetnú výzvu nereagoval, žalovaný mu listom\nč. SVS-OVR2-2016/020002-004\nzo dňa 15.07.2016 oznámil začatie konania o uložení pokuty za správny delikt uvedený v § 31 ods.\n3 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj len „zákon č. 85/2005 Z. z.“), ktorého sa dopustil tým, že v stanovenej lehote, t. j. do 30.06.2016\nneodstránil nedostatky zistené vo výročnej správe za rok 2015.\n2. Dňa 15.08.2016 žalobca doručil žalovanému správu nezávislého audítora A. B. C. k ročnej závierke\na dodatok správy audítora o overení súladu výročnej správy s účtovnou závierkou. Dňa 16.08.2016\nžalobca doručil žalovanému vyjadrenie k oznámeniu o začatí konania o uložení pokuty, v ktorom\nuviedol, že podáva: „návrh na zastavenie správneho konania ako právne zmätočné a nedôvodné.“\nVzhľadom na skutočnosti uvedené v tomto vyjadrení požiadal žalovaný o vyjadrenie vyžrebovaného\naudítora A. B. C., ktorý v podaní zo dňa 18.08.2016 poukázal na problémy s komunikáciou so žalobcom.\nS ohľadom na informáciu od žalobcu, že politická strana nemá žiaden majetok a v roku 2015 nemala\nžiadne príjmy ani výdavky, audítor odmietol vysloviť názor na účtovnú závierku a hospodárenie politickej\nstrany.\n\n3. Žalovaný rozhodnutím č. SVS-OVR2-2016/020002-008 zo dňa 23.08.2016 (ďalej aj len „rozhodnutie\nžalovaného 1“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 2 000 eur za správny delikt uvedený v § 31 ods. 3\nzákona č. 85/2005 Z. z., ktorého sa dopustil tým, že v stanovenej lehote, t. j. do 30.06.2016 neodstránil\nnedostatky zistené vo výročnej správe za rok 2015. V odôvodnení uviedol, že tvrdenie žalobcu, že za\nneodstránenie nedostatkov vo výročnej správe je zodpovedný audítor a nie politická strana neobstojí,\na to z dôvodu, že je povinnosťou politickej strany podľa § 20 ods. 6 zákona č. 85/2005 Z. z. „účtovať\nv sústave podvojného účtovníctva podľa osobitného predpisu“, ktorým je zákon č. 431/2002 Z. z. o\núčtovníctve v znení neskorších predpisov. Keďže žalobca v rozpore so zákonom neviedol účtovníctvo,\nnemohol predložiť účtovné doklady vyžrebovanému audítorovi, ktorý by mohol následne overiť účtovnú\nzávierku, jej súlad s výročnou správou a tiež by mohol preveriť súlad hospodárenia politickej strany\nso zákonom č. 85/2005 Z. z. a zákonom č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj len „zákon č. 181/2014 Z. z.“). V neposlednom rade žalovaný zdôraznil, že politická\nstrana je za správny delikt uvedený v § 31 ods. 3 zákona č. 85/2005 Z. z. zodpovedná bez ohľadu na\njej zavinenie (ide o objektívnu zodpovednosť právnických osôb za správny delikt) a podstatná je iba\nskutočnosť, či došlo k porušeniu zákona alebo nie. Pri určovaní výšky pokuty, ktorú žalovaný uložil v\nmaximálnej výške zákonom stanoveného rozsahu, vychádzal predovšetkým zo skutočnosti, že žalobca\nani do vydania predmetného rozhodnutia nepredložil účtovnú závierku overenú audítorom a správu\naudítora o preverení súladu o hospodárení so zákonom č. 85/2005 Z. z. a so zákonom č. 181/2014 Z.\nz., prihliadal na mimoriadnu závažnosť uvedených nedostatkov a tiež na prístup žalobcu k predkladaniu\nvýročných správ za predchádzajúce roky. Z hľadiska trvania protiprávneho stavu žalovaný pri určovaní\nvýšky sankcie prihliadol na skutočnosť, že žalobca v rozpore s § 20 ods. 6 zákona č. 85/2005 Z. z.\nneviedol účtovníctvo, a teda ani nemožno očakávať, že žalobca odstráni mimoriadne závažné vady\nvýročnej správy.\n4. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj len „krajský súd“) žalobu o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného 1, o ktorej krajský súd rozhodol rozsudkom č. k. 6S/246/2016-205\nzo dňa 22.06.2017 tak, že predmetné rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. e) a\npísm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“ alebo aj len\n„Správny súdny poriadok“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení poukázal na to,\nže výrok rozhodnutia žalovaného 1 nepodával taký opis skutku kladeného za vinu žalobcovi, ktorý\nby spĺňal zákonné náležitosti na jeho jednoznačnú a nespochybniteľnú individualizáciu, nakoľko sa\nvo výroku neuvádzalo, aké nedostatky výročnej správy mal žalobca odstrániť a v stanovenej lehote\n(do 30.06.2016) ich neodstránil. Ani z obsahu odôvodnenia tohto rozhodnutia nebolo jednoznačné,\nktoré nedostatky uvedené vo výzve žalovaného zo dňa 07.06.2016 žalobca vo svojej výročnej správe\nnakoniec neodstránil. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia nebolo celkom zrejmé ani vymedzenie\nskutku spočívajúceho v neodstránení zistených nedostatkov vo výročnej správe žalobcu za rok 2015.\nToto odôvodnenie poukazovalo na výzvu žalovaného na odstránenie vád, v ktorej bolo vytýkaných\ncelkom šesť nedostatkov predloženej výročnej správy a na 2. strane rozhodnutia žalovaného 1 sa\nuvádzalo, že žalobca na výzvu žalovaného neodstránil tri nedostatky výročnej správy a nepredložil\núčtovnú závierku overenú audítorom, dodatok správy audítora o overení súladu výročnej správy s\núčtovnou závierkou a správu audítora o preverení súladu o hospodárení zo zákonom č. 85/2005 Z. z.\na so zákonom č. 181/2014 Z. z. Žalovaný v rozhodnutí 1 na 5. strane pri určení pokuty žalobcovi pri\nodôvodnení jej výšky dôvodil dvoma nedostatkami výročnej správy, a to nepredložením účtovnej závierky\noverenej audítorom a správy audítora o preverení súladu o hospodárení so zákonom č. 85/2005 Z. z. a\nso zákonom č. 181/2014 Z. z. a následne na 7. strane uviedol, že pri stanovení výšky pokuty prihliadol na\nštyri nedostatky - nepredloženie overenej účtovnej závierky audítorom, správy audítora k ročnej účtovnej\nzávierke, dodatku správy audítora o overení súladu výročnej správy s účtovnou závierkou a správy\naudítora o preverení súladu o hospodárení so zákonom č. 85/2005 Z. z. a so zákonom č. 181/2014\nZ. z. Za dôvodnú námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného 1 krajský súd považoval aj\nneodstránenie rozporov ohľadom nevedenia podvojného účtovníctva žalobcom, keď žalovaný oprel\nodôvodnenie iba o vyjadrenie audítora A. B. C., doručené mu dňa 18.06.2016, ktoré však pred\nvydaním rozhodnutia žalovaného 1 nebolo zaslané žalobcovi na vyjadrenie. Potom záver žalovaného o\npodvojnom účtovníctve žalobcu bol predčasný. V konečnom dôsledku krajský súd prisvedčil aj námietke\nohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.\n5. V nadväznosti na právny názor krajského súdu uvedený v rozsudku č. k. 6S/246/2016-205 zo dňa\n22.06.2017 si žalovaný za účelom preverenia vyjadrenia žalobcu, že v roku 2015 viedol podvojné\núčtovníctvo, ktoré však bolo v rozpore s tvrdením audítora, požiadal Daňový úrad Bratislava o zistenie\n\ntejto skutočnosti. Dňa 25.05.2018 mu bola doručená odpoveď Daňového úradu Bratislava, že výzva\nna predloženie dokladov sa mu vrátila s vyznačením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Dňa\n03.05.2018 vykonali zamestnanci Daňového úradu Bratislava preverenie na adrese sídla žalobcu,\nktorým zistili, že ide o viacposchodový dom, ktorý pri vchode do budovy na vonkajších zvončekoch\nnemá žiadne označenie a nakoľko žalobca na ich výzvy nereaguje, skutočnosti požadované žalovaným\nnepreveril.\n6. Žalovaný rozhodnutím č. SVS-OVR2-2018/001563-039 zo dňa 08.08.2018 (ďalej aj len „napadnuté\nrozhodnutie“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 200 eur za správny delikt uvedený v § 31 ods. 3 zákona č.\n85/2005 Z. z., t. j. za neodstránenie nedostatkov zistených vo výročnej správe za rok 2015 v lehote podľa\n§ 30 ods. 6 zákona č. 85/2005 Z. z., ktorého sa žalobca dopustil tým, že v lehote určenej žalovaným,\nt. j. v lehote do 30.06.2016 neodstránil nedostatky výročnej správy za rok 2015, ktoré spočívali v tom,\nže nepredložil:\n- účtovnú závierku overenú audítorom podľa § 30 ods. 2 písm. a) zákona č. 85/2005 Z. z.,\n- dodatok správy audítora o overení súladu výročnej správy s účtovnou závierkou podľa § 30 ods. 2\npísm. n) zákona č. 85/2005 Z. z.,\n- správu audítora o preverení súladu o hospodárení so zákonom č. 85/2005 Z. z. a so zákonom č.\n181/2014 Z. z.\n7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že mal nepochybne za preukázané,\nže žalobca k 30.06.2016 neodstránil nedostatky zistené vo výročnej správe špecifikované vo výroku\nnapadnutého rozhodnutia. V súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR uvedeným v rozsudku\nsp. zn. 8Sžo/37/2012 zo dňa 22.08.2013 konštatoval,\nže zodpovednosť za zavinenie\nsprávneho deliktu uvedeného v § 31 ods. 3 zákona č. 85/2005 Z. z. je konštruovaná ako objektívna a na\nnaplnenie skutkovej podstaty tohto správneho deliktu postačuje už samotné neodstránenie zistených\nnedostatkov výročnej správy politickou stranou v správnym orgánom stanovenej lehote. Miera zavinenia\npolitickej strany teda nemá vplyv na posúdenie jej zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu.\nŽalovaný považoval skutkový stav za nepochybne preukázaný, nakoľko v určenej lehote nemal vo svojej\ndispozičnej sfére žiaden z chýbajúcich dokumentov výročnej správy žalobcu. Pri určovaní výšky pokuty\nžalovaný prihliadol na závažnosť a spôsob konania a predovšetkým na to, že neodstránenie nedostatkov\nvýročnej správy v určenej lehote bolo v rozhodujúcej miere spôsobené bez zavinenia žalobcu. Z hľadiska\ntrvania protiprávneho stavu zohľadnil, že spomedzi troch chýbajúcich dokumentov výročnej správy je\nv súčasnosti jeden, a to dodatok správy audítora o overení súladu výročnej správy s účtovnou závierkou,\nsúčasťou administratívneho spisu, nakoľko žalovaný ho doručil dňa 15.08.2016.\nII.\nŽaloba\n8. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a zastavenia konania.\nV prvom rade poukázal na skutkové okolnosti, ktoré sú mu kladené za vinu, na sankciu uloženú\nžalovaným ako aj na povinnosť jej uloženia.\n9. Ďalej poukázal na základ interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, ktorým je zabezpečenie\nmateriálneho a nie formálneho právneho štátu. Trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému\nrežimu ako trestný postih za trestné činy v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej aj len „Dohovor“) ako aj na Odporúčanie výboru ministrov č. R(91) pre členské\nštáty o správnych sankciách, ktoré bolo schválené Výborom ministrov dňa 13.02.1991 na 452. zasadnutí\nzástupcov ministrov, ktoré odporúča vládam členských štátov riadiť sa aj v praxi zásadami vyplývajúcimi\nz tohto Odporúčania. Správny orgán pri ukladaní sankcie nepostupoval podľa citovaných pravidiel. Aj\nna rozhodovanie o správnych deliktoch (v danom prípade správny delikt podľa § 31 zákona č. 85/2005\nZ. z.) dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v ktorom sa uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“.\nZásadu materiálnej pravdy, upravenú najmä v § 3 ods. 5 správneho poriadku, treba aplikovať spolu so\nzásadou zákonnosti a zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Výklad a aplikácia zásad právneho štátu\nnemôže byť v rozpore so základnými právami účastníka konania. V tomto prípade žalovaný pochybil,\nkeď svoj cieľ sankcionovať odôvodnil aplikáciou § 31 ods. 3 zákona č. 85/2005 Z. z. v spojení s čl. 2\nods. 2 Ústavy SR.\n\n10. Z rozhodnutia žalovaného 1, ako aj z konania, ktoré mu predchádzalo a v ňom nachádzajúcich sa\nlistinných dôkazoch je preukázané, že žalovaný sa dňa 01.07.2016 dozvedel, že žalobca nepredložil\nvýročnú správu za rok 2015. Žalovaný mu napadnutým rozhodnutím podľa jeho názoru uložil sankciu\nv rozpore s § 31 ods. 7 zákona č. 85/2005 Z. z., keď ju uložil 39 dní po uplynutí zákonnej dvojročnej lehoty.\n11. Žalobca tiež navrhol, aby správny súd v súlade s § 100 ods. 1 písm. b) SSP prerušil konanie a podal\nnávrh na Ústavný súd SR na konanie o súlade právnych predpisov s Ústavou SR podľa čl. 125 ods. 1\nÚstavy SR. Právnu úpravu sankcionovania politického subjektu v zmysle § 31 ods. 1 písm. 3 zákona č.\n85/2005 Z. z. za nesplnenie podmienok zakotvených\nv § 30 ods. 2 písm. a) a písm. n) zákona č.\n85/2005 Z. z., ktoré nemôže splniť, označil za „neústavnú“. Z nemožnosti plnenia zákonných podmienok\nsa žalobca ani nemôže liberalizovať. Protiprávny stav zavinila tretia osoba, ktorú mu určila Slovenská\naudítorská komora vylosovaním audítora, ktorý so žalobcom uzavrel zmluvu o audítorskej činnosti.\nAudítor nekonal podľa zmluvy napriek tomu, že mu v dostatočnej lehote predložil k jeho činnosti potrebnú\ndokumentáciu a poskytol mu verbálne vysvetlenie ohľadom účtovných súvzťažností. Vylosovaný audítor\nkonal v omeškaní a v rozpore s listinnými podkladmi predloženými žalobcom. Štát žalobcu v rámci\nobjektívnej zodpovednosti sankcionuje za deliktuálne konanie tretej osoby bez možnosti vyvinenia sa.\n12. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný napadnutým rozhodnutím a konaním, ktoré mu predchádzalo,\ndopustil prierezovo množstva pochybení pri jednotlivých ustanoveniach, ktoré upravujú administratívny\nproces. Záverom citoval § 195 SSP a zosumarizoval jednotlivé žalobné dôvody uvádzajúc, že napadnuté\nrozhodnutie\n- vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP),\n- je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP),\n- zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§\n191 ods. 1 písm. e/ SSP),\n- skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym\nspisom a nemá v ňom oporu (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP),\n- došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej\n(§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP).\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n13. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 10.12.2018 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol\nako nedôvodnú. V prvom rade poukázal na napadnuté rozhodnutie a na to, že žalobca v prevažnej\nčasti žaloby len zosumarizoval skutočnosti týkajúce sa uloženia pokuty, pričom neuviedol žiadne nové\nskutočnosti, ani nenapádal žiadnu časť konania o uložení pokuty z procesného hľadiska.\n14. Mal za to, že uloženie pokuty ako aj jej výška je v napadnutom rozhodnutí riadne odôvodnená.\nV súvislosti s námietkou žalobcu ohľadom nezabezpečenia materiálnej spravodlivosti žalovaný citoval\nčl. 2 ods. 2 Ústavy SR, § 31 ods. 3 a ods. 6 zákona č. 85/2005 Z. z. a § 3 ods. 5 správneho poriadku\nkonštatujúc, že pri svojej činnosti vychádza z prezumpcie súladu ním aplikovaných právnych predpisov\ns Ústavou SR a medzinárodným právom, pokiaľ Ústavný súd SR nerozhodne o ich nesúlade. V konaní\no uložení pokuty bolo nepochybne preukázané, že žalobca v lehote určenej žalovaným (do 30.06.2016)\nneodstránil nedostatky výročnej správy za rok 2015, čím sa dopustil správneho deliktu uvedeného v § 31\nods. 3 zákona č. 85/2005 Z. z. Skutkový stav ustálený žalovaným žalobca nijako v žalobe nerozporoval,\nnaopak, priznal, že svoju povinnosť podľa § 31 ods. 3 zákona č. 85/2005 Z. z. nesplnil.\n15. Miera zavinenia žalobcu nemá vzhľadom na objektívnu zodpovednosť právnickej osoby za porušenie\nzákona vplyv na posúdenie jej zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu. Konanie o uložení pokuty\nbolo vedené v súlade s platnými právnymi predpismi SR\nako aj príslušnými\nmedzinárodnými normami a boli naplnené všetky hmotnoprávne aj procesnoprávne predpoklady pre\nvydanie napadnutého rozhodnutia. V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadom uplynutia lehoty na\nuloženie sankcie žalovaný citujúc § 31 ods. 7 zákona\nč. 85/2005 Z. z. a § 71 ods. 1 veta\nprvá SSP zdôraznil, že rozhodol v rámci zákonnej subjektívnej lehoty na rozhodnutie, keďže podľa § 71\nods. 1 SSP lehoty uvedené v § 31 ods. 7 zákona č. 85/2005 Z. z. neplynuli počas súdneho konania,\nvedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/246/2016.\n\n16. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na prerušenie konania a podanie návrhu na Ústavný súd SR, žalovaný\nnevzhliadol dôvody na takýto postup. Ak by aj niekedy nastala výnimočná situácia, že k porušeniu zákona\npolitickou stranou došlo výlučne konaním audítora, môže sa na súde domáhať náhrady za vzniknutú\nškodu.\nIV.\nPodanie žalobcu\n17. Dňa 16.07.2024 bolo správnemu súdu doručené podanie žalobcu označené ako „Čestné\nvyhlásenie o deliktuálnej nespôsobilosti spáchať správny delikt citovaný v Rozhodnutí č. SVSOVR2-2018/001563-039“ (ďalej aj len „čestné vyhlásenie“). V tomto podaní žalobca uviedol, že pokiaľ\nzákon zakazuje právnickej či fyzickej osobe vykonávanie nejakej činnosti, nemôže štátny orgán trestať/\nsankcionovať akúkoľvek právnickú či fyzickú osobu za nevykonávanie tejto činnosti. Podmienkou\nzodpovednosti právnickej osoby je deliktuálna spôsobilosť, inými slovami spôsobilosť protiprávne konať\na niesť za to právne následky. Žalobca vykonáva činnosť v súlade so zákonom č. 85/2005 Z. z., ktorý\ninú činnosť\nako politickú reguluje v § 20 ods. 2 až ods. 4. Hoci dôkazné bremeno leží na\nsprávnom orgáne, žalobca doteraz podľa jeho tvrdenia nebol oboznámený so žiadnym dôkazom, ktorý\nby preukazoval jeho deliktuálnu spôsobilosť za správny delikt.\n18. Žalobca zároveň čestne vyhlásil, že nie je členom Slovenskej komory audítorov a nemá licenciu\nna výkon auditu. Žalobca vykonáva iba činnosť v súlade so zákonom č. 85/2005 Z. z. Mal za to, že je\ndeliktuálne nespôsobilý spáchať správny delikt uvedený v napadnutom rozhodnutí. K podaniu pripojil\ndokument označený ako „Finančná správa 2015 NÁLEŽITOSTI, ktoré musí obsahovať výročná správa\npolitickej strany a politického hnutia za rok 2015 pri jej predložení Štátnej komisii pre voľby a kontrolu\nfinancovania politických strán“ zo dňa 15.03.2016 a účtovnú závierku zostavenú k 31.12.2015.\n\nV.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n19. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov\na\no zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) Správny súd v Bratislave\nzačal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre\na Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc\nsprávnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/156/2018 bola preto\nzo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v\nBratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu\nv Bratislave a je vedená pod\nsp. zn. BA-1S/156/2018.\n20. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13\nods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane\nkonania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba\nnie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 16.07.2024 za účasti žalobcu a žalovaného.\n21. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n22. Podľa § 30 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 85/2005 Z. z., strana je povinná vyhotovovať výročnú\nsprávu za predchádzajúci kalendárny rok. Výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok doručuje\nstrana Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán (ďalej len \"štátna komisia\")\nkaždoročne najneskôr do 30. apríla v listinnej podobe a v elektronickej podobe.\n23. Podľa § 30 ods. 2 písm. a) a písm. n) zákona č. 85/2005 Z. z., výročná správa obsahuje účtovnú\nzávierku overenú audítorom, správu audítora k ročnej účtovnej závierke, dodatok správy audítora o\noverení súladu výročnej správy s účtovnou závierkou a správu o preverení súladu o hospodárení strany\ns týmto zákonom a osobitným predpisom.\n\n24. Podľa § 30 ods. 6 zákona č. 85/2005 Z. z., ak výročná správa neobsahuje údaje podľa odseku 2,\nak údaje nie sú úplné alebo pravdivé, alebo ak sa z výročnej správy zistí iné porušenie zákona, vyzve\nštátna komisia stranu, aby odstránila nedostatky v určenom termíne, najneskôr do 30. júna.\n25. Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 85/2005 Z. z., Štátna komisia uloží strane pokutu od 200 eur do 2 000\neur, ak strana neodstránila zistené nedostatky v lehote podľa § 30 ods. 6.\n26. Podľa § 31 ods. 7 zákona č. 85/2005 Z. z., pokuty podľa odsekov 1 až 6 možno uložiť do dvoch\nrokov odo dňa, keď sa ministerstvo alebo štátna komisia dozvedeli o porušení zákona, najneskôr však\ndo troch rokov odo dňa porušenia zákona.\n27. Podľa § 71 ods. 1 veta prvá SSP, ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a\niné správne delikty (ďalej len \"správny delikt\") určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon\nrozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú.\n28. Skôr ako správny súd pristúpil k preskúmaniu zákonnosti napadnutého rozhodnutia v medziach\nžalobných námietok, považoval za potrebné objasniť, prečo na pojednávaní dňa 16.07.2024\nneakceptoval generálne plnomocenstvo zo dňa 10.01.2018 predložené žalobcom, ktoré udelil A. D.\nE.. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci ide o žalobu vo veciach správneho trestania, kde sa\ns poukazom na § 49 ods. 2 písm. b) SSP nevyžaduje povinné zastúpenie advokátom, je potrebné\nvo vzťahu k žalobcovi aplikovať § 51 ods. 2 SSP. V zmysle § 51 ods. 2 SSP, účastník konania a\nosoba zúčastnená na konaní sa môžu dať zastúpiť procesne spôsobilou fyzickou osobou, ktorá má\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a účastník konania a osoba zúčastnená na konaní\nsú jej blízkou osobou. Tento zástupca môže konať len osobne; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49.\n29. Správny súdny poriadok v § 51 vymedzuje osobitnú kategóriu zástupcov účastníkov konania\na osôb zúčastnených na konaní. Ustanovenie § 51 SSP nezavádza povinné zastúpenie advokátom,\nvylučuje však možnosť zastúpenia osobou bez právnického vzdelania, ako aj osobou s právnickým\nvzdelaním, ktorá však nie je blízkou osobou zastúpeného. V správnom súdnom konaní je tak prípustné\niba zastúpenie advokátom alebo osobou s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa za\nkumulatívneho splnenia podmienky, že je to osoba blízka účastníkovi konania alebo osoby zúčastnenej\nna konaní. Na účely Správneho súdneho poriadku sa v zmysle § 489 SSP za vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa považuje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo\nna právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republiky alebo uznaný doklad o vysokoškolskom\nprávnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou. Za blízku osobu je nutné\npovažovať v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka príbuzného v priamom rade, súrodenca a manžela\nči iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, dôvodne\npociťovala ako vlastnú ujmu.\n30. Vzhľadom na to, že A. D. E. nie je ani advokát, ani nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa a nie je blízkou osobou žalobcu, čo aj sám potvrdil na pojednávaní dňa 16.07.2024, nemohol ho\nsprávny súd na tomto pojednávaní pripustiť ako zástupcu žalobcu. Z výpisu z Registra politických strán\na politických hnutí mal správny súd\nza preukázané, že štatutárnym orgánom žalobcu\nje od 05.08.2008 F. G. H., bytom I. XXX/X, C. – E. J., ktorý je predsedom Slovenskej rady Slovenskej\nľudovej strany. Nakoľko žalobca nebol v konaní zastúpený advokátom, keďže pôvodný advokát Mgr.\nPeter Fischer, ktorý ho zastupoval, má v súčasnosti pozastavený výkon advokácie a iného advokáta si\nžalobca nezvolil, je v jeho mene oprávnený konať výhradne štatutárny orgán.\n31. Nebolo sporným, že žalobca neodstránil nedostatky výročnej správy za rok 2015 zistené žalovaným,\nspočívajúce v nepredložení účtovnej závierky overenej audítorom, dodatku správy audítora o overení\nsúladu výročnej správy s účtovnou závierkou a správy audítora o preverení súladu o hospodárení so\nzákonom č. 85/2005 Z. z. a zákonom č. 181/2014 Z. z. Sporným bolo posúdenie otázky, či v danom\nprípade boli splnené zákonné podmienky pre sankčný postih žalobcu za správny delikt uvedený v § 31\nods. 3 zákona č. 85/2005 Z. z. a či žalovaný napadnutým rozhodnutím uložil žalobcovi pokutu v súlade\nso zákonom.\n\n32. V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné\nčiny, priestupky a iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte disciplinárne delikty a správne delikty\nporiadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny\nzákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti\nje miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných\nsprávnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (tak,\nako to určuje zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Iné správne delikty sú\nsvojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o\npostih správnym orgánom za určité nedovolené konanie či opomenutie. Je treba zdôrazniť, že formálne\noznačenie určitého typu protispoločenského konania a k tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné\nčiny, priestupky, či iné správne delikty, z toho vyvodené následky v podobe sankcií vrátane príslušného\nkonania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky\nštátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov.\nKriminálizácia, či naopak dekriminalizácia určitého\nkonania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov\npotrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa.\n33. Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho\nmiesta v rozhodnutí. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia\no správnom delikte\nmusí spočívať špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním.\nTento záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku. V rozhodnutiach\ntrestného charakteru, ktorými sú nepochybne\ni rozhodnutia o iných správnych deliktoch,\nje nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len\nkonkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania,\nprípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s\niným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia\nprekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej,\npre určenie rozsahu dokazovania, a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané\nrozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé\nskutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny\nskutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom,\nže postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti\nrozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov\nkonania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť\nrozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli\nuložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou.\n34. Správny súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že výrok napadnutého rozhodnutia je jasný\na určitý a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočné, logické, zodpovedajúce skutkovému\nstavu a zákonnej úprave na tento stav sa vzťahujúcej. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je\nzrejmé, ktoré skutočnosti tvorili podklad rozhodnutia, akými úvahami sa žalovaný riadil pri hodnotení\ndôkazov a ako sa vyrovnal s námietkami účastníka konania.\n35. Zákon č. 85/2005 Z. z. vymedzuje v ustanovení § 31 správne delikty právnických osôb. Skutková\npodstata správneho deliktu upraveného v § 31 ods. 3 uvedeného zákona spočíva v neodstránení\nnedostatkov vo výročnej správe politickej strany v určenom termíne, najneskôr do 30. júna. Subjektom\ntohto správneho deliktu je právnická osoba spôsobilá na protiprávne konanie (tzv. deliktuálna\nspôsobilosť, ktorá je spojená s jej vznikom a existenciou). V tejto súvislosti správny súd uvádza,\nže nevzhliadol dôvody, pre ktoré by sa mal stotožniť s čestným vyhlásením žalobcu doručeným\nsprávnemu súdu dňa 16.07.2024. Žalobca je politická strana, ktorá má deliktuálnu spôsobilosť, a teda je\nspôsobilým subjektom, ktorý sa dopustil protiprávneho konania špecifikovaného vo výroku napadnutého\nrozhodnutia.\n36. Správne delikty právnických osôb ustanovené v § 31 zákona č. 85/2005 Z. z., a teda aj v odseku 3,\nktorý je aplikovaný na prejednávaný prípad, sú postihované bez ohľadu na zavinenie, keďže zavinenie\nnie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. Podstatné je iba to, či k porušeniu zákona\nobjektívne došlo alebo nie. Z toho vyplýva záver,\nže politická strana zodpovedá za porušenie\npovinnosti založenej na objektívnej zodpovednosti za správny delikt. Okolnosti ospravedlňujúce, resp.\n\nvysvetľujúce nesplnenie povinnosti nemajú právny význam pri otázke zodpovednosti za toto porušenie.\nMohli by byť brané do úvahy správnym orgánom len v prípade určovania výšky, prípadne druhu ukladanej\nsankcie.\n37. Pri rozhodovaní o výške pokuty majú síce štátne orgány prihliadať na závažnosť, spôsob\nkonania a trvanie protiprávneho stavu, nič to však nemení na zákonodarcovom príkaze potrestať\nporušenie príslušných ustanovení minimálne pokutou v najnižšej možnej sadzbe. Platný právny poriadok\nneumožňuje uloženú pokutu odpustiť.\n38. Z administratívneho spisu ako aj z napadnutého rozhodnutia mal správny súd jednoznačne za\npreukázané, že žalobca sa dopustil správneho deliktu špecifikovaného\nvo výroku\nnapadnutého rozhodnutia. Správny súd nemal pochybnosti ani o riadne zistenom skutkovom stave.\nOkolnosti uvádzané žalobcom v priebehu administratívneho konania ohľadom problémov s audítorom\nnemajú vplyv na posúdenie otázky jeho zodpovednosti\nza nesplnenie zákonom\nuloženej povinnosti v stanovenej lehote. Žalovaný nemal inú možnosť ako žalobcu za jeho konanie\n(resp. nekonanie) sankcionovať, nakoľko zákon č. 85/2005 Z. z. neobsahuje žiadne liberačné dôvody ani\nmožnosť odpustiť prípadne neuložiť sankciu v takomto prípade. Správny orgán sa pri ukladaní pokuty\nriadi zákonom, kontroluje dodržiavanie splnenia si zákonom požadovaných podmienok pre politické\nstrany a nie je oprávnený rozhodovať o tom, či prípadné nesplnenie podmienok nie je spôsobené\nlegislatívnou medzerou.\n39. V obdobnej veci týkajúcej sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia o uložení pokuty podľa § 30 ods.\n1 zákona č. 85/2005 Z. z. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku\nsp. zn.\n8Sžo/37/2012 zo dňa 22.08.2013 poukázal na objektívnu zodpovednosť za správny delikt podľa zákona\nč. 85/2005 Z. z. a tiež konštatoval, že „... bolo práve vecou žalobcu, aby splnil povinnosti vyplývajúce\nmu zo zákona. Pokiaľ žalobca namietal spoľahlivosť zisteného skutkového stavu, je potrebné uviesť,\nže s touto skutočnosťou okolnosti, podľa názoru žalobcu vylučujúce jeho zodpovednosť za spáchanie\nsprávneho deliktu (uvádzané ťažkosti s vyžrebovaným audítorom), nemajú súvis.“\n40. Okolnosti uvádzané žalobcom, ktorými sa snaží ospravedlniť, resp. vysvetliť nesplnenie povinnosti,\nnemajú právny význam pri otázke vyvodenia zodpovednosti za toto porušenie. Tieto okolnosti vzal\nžalovaný do úvahy len pokiaľ ide o určenie výšky sankcie, ktorú po zrušení rozhodnutia 1 krajským\nsúdom uložil v napadnutom rozhodnutí v minimálnej výške 200 eur. Žalovaný pri ukladaní výšky\npokuty v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že neodstránenie nedostatkov výročnej správy\npolitickej strany mohlo byť v rozhodujúcej miere spôsobené audítorom, ktorého konanie nemohol\nžalobca ovplyvniť. To znamená, že na tieto okolnosti prihliadol pri určovaní výšky pokuty, avšak k jej\nodpusteniu alebo neuloženiu nemohol pristúpiť. Ak by totiž žalovaný uložil inú než v § 31 ods. 3 zákona\nč. 85/2005 Z. z. stanovenú sankciu, konal by nielen „ultra“, ale aj „contra legem“, nerešpektujúc vôľu\nzákonodarcu.\n41. „To, ako je ustanovenie týkajúce sa správnej sankcie v zákone naformulované, je výlučne vecou a\ntaktiež zodpovednosťou zákonodarného orgánu, pričom moderácia správnej sankcie, či už správnym\norgánom, alebo súdom, je možná len v rámci zákonodarným orgánom stanovených hraníc.“ (uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 387/2018 zo dňa 05.09.2018)\n42. Je potrebné poznamenať, že zákon č. 85/2005 Z. z. ustanovuje práva a povinnosti pre všetky politické\nstrany zapísané v Registri politických strán a politických hnutí vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej\nrepubliky. Všetky zaregistrované politické strany a hnutia majú povinnosť dodržiavať platné zákony,\nbez ohľadu na to, akou výškou finančných prostriedkov disponujú, v akom rozsahu vedú účtovníctvo,\nči vyvíjajú činnosť a či disponujú hnuteľným majetkom alebo nehnuteľným majetkom. Z § 31 ods.\n3 uvedeného zákona vyplýva obligatórna povinnosť uložiť pokutu za porušenie povinnosti predložiť\nvýročnú správu za konkrétny rok. Uloženú pokutu nemožno odpustiť.\n43. Správny súd tiež dodáva, že nie je namieste, aby žalobca nachádzal príčiny porušenia svojej\nzákonnej povinnosti v nemožnosti splnenia si povinnosti pre nekonanie audítora či v právnej úprave.\nV prípade, že sa žalobca domnieva, že mu nekonaním audítora a porušením jeho povinností vznikla\nškoda, nič mu nebráni domáhať sa voči vyžrebovanému audítorovi prípadnej vzniknutej náhrady škody.\n\n44. Rovnako námietku žalobcu, že bol sankcionovaný žalovaným po uplynutí zákonnej dvojročnej lehoty,\nvyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Zákon č. 85/2005 Z. z. obsahuje dvojročnú subjektívnu a\ntrojročnú objektívnu lehotu na uloženie sankcie za správny delikt. Charakter týchto lehôt je prekluzívny.\nIch márnym uplynutím zaniká správnemu orgánu právo na vyrubenie sankcie za správny delikt, aj keď\nbolo z vykonaného dokazovania v správnom konaní preukázané, že k porušeniu zákonnej povinnosti\ndošlo. Márnym uplynutím uvedených prekluzívnych lehôt zaniká deliktuálna zodpovednosť subjektu za\nspáchaný správny delikt. Je preto na správnom orgáne, aby v správnom konaní riadne zistil skutkový\nstav, vykonal dokazovanie, skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa príslušného hmotnoprávneho\npredpisu a rozhodol v zákonnej lehote. Na uplynutie týchto prekluzívnych lehôt je povinný správny orgán,\nako aj súd prihliadať z úradnej povinnosti, aj keď ich uplynutie nie je namietané.\n45. Dvojročná subjektívna prekluzívna lehota plynie od vedomosti správneho orgánu\no\nporušení povinnosti. Ak už subjektívna lehota uplynula, aplikácia trojročnej objektívnej prekluzívnej\nlehoty (počítanej odo dňa, keď k porušeniu povinnosti skutočne došlo) je už vylúčená. Platí to aj opačne,\nt. j. subjektívna lehota môže uplynúť len v rámci objektívnej lehoty. Pri subjektívnej a objektívnej lehote\npotrebné poukázať na ustanovenie § 71 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého ak osobitný predpis upravujúci\nsprávne delikty určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas\nkonania podľa tohto zákona neplynú. To znamená, že lehoty prestanú plynúť od podania správnej žaloby\nvo veciach správneho trestania. Keď následne krajský súd vydá rozhodnutie, ktorým sa uložená pokuta\nzruší a vec sa vráti správnemu orgánu na ďalšie konanie, čo je aj prípad žalobcu, odo dňa právoplatnosti\nrozhodnutia krajského súdu začínajú lehoty plynúť opätovne.\n46. V prejednávanej veci začala dvojročná subjektívna prekluzívna lehota plynúť odo dňa, kedy sa\nžalovaný dozvedel o porušení povinnosti, t. j. od 01.07.2016. Pôvodné rozhodnutie žalovaného 1\no uložení pokuty bolo podrobené súdnemu prieskumu, pričom odo dňa podania správnej žaloby, t. j.\nod 04.11.2016 do 29.08.2017, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.\nk. 6S/246/2016-205 zo dňa 22.06.2017, ktorým krajský súd rozhodol o predmetnej žalobe, subjektívna\nlehota spočívala (dovtedy uplynuli 4 mesiace a 3 dni z dvojročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty).\nNapadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 08.08.2018, čo znamená, že od právoplatnosti rozsudku\nkrajského sudu dňa 29.08.2017\ndo vydania napadnutého rozhodnutia dňa 08.08.2018\nuplynulo 11 mesiacov a 10 dní. Celkovo odo dňa, kedy sa žalovaný dozvedel o porušení povinnosti\nžalobcom, do dňa uloženia pokuty uplynul jeden rok, 3 mesiace a 13 dní zo subjektívnej prekluzívnej\nlehoty. S poukazom na tieto skutočnosti mal správny súd za preukázané, že žalovaný sankcionoval\nžalobcu v čase, kedy deliktuálna zodpovednosť žalobcu trvala.\n47. Žalobca v podanej žalobe zároveň navrhol, aby správny súd konanie prerušil podľa\n§\n100 ods. 1 písm. b) SSP a podal návrh na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky\no súlade príslušných ustanovení zákona č. 85/2005 Z. z., ktoré žalovaný aplikoval na prejednávanú vec\nv napadnutom rozhodnutí. Podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, správny súd konanie uznesením preruší,\nak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych\npredpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania podľa\nosobitného predpisu.\n48. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 4Sžo/36/2012 zo dňa 18.09.2012 judikoval,\nže „pochybnosť o tom, že všeobecný záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou,\nzákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, musí mať konajúci súd.\nNa podanie návrhu ústavnému súdu za účelom začatia konania o súlade právnych predpisov nemá\nvplyv skutočnosť, že takúto pochybnosť prejavil účastník konania. Predloženie návrhu na preskúmanie\nsúladu právneho predpisu s ústavou, alebo medzinárodnými dohovormi je teda činnosť súdu, ktorý návrh\npodáva a predseda senátu, ktorý návrh predložil, musí prijať osobné /vnútorné presvedčenie, že je nutné\ntakýto návrh predložiť ústavnému súdu. Ide teda o osobné presvedčenie sudcu a nie presvedčenie\núčastníka konania, ktorému by predseda senátu robil „poštára\" s ústavným súdom“.\n49. Správny súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že prerušenie konania z tohto dôvodu\nzávisí výslovne od záveru súdu prejednávajúceho vec o nesúlade všeobecne záväzného právneho\npredpisu s ústavou, zákonom, alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná\na názor účastníka konania je v tomto smere irelevantný. Podľa názoru správneho súdu žalobcom\nnamietané skutočnosti nevykazujú známky nesúladu s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 26 ods. 1 a ods.\n\n4 Ústavy Slovenskej republiky tak, ako uvádzal žalobca, a preto jeho návrh na prerušenie konania\nzamietol.\n50. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v\nrozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady uvedené\nv § 195 písm. a) až e) SSP. Súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom\nžaloby, nezistil. Naopak, mal jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne\nposúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia,\nje v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej alebo premlčacej lehoty, v\nktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, lehota bola dodržaná. Súd nezistil porušenie\nžiadnych zásad trestného konania podľa Trestného poriadku. Taktiež boli dodržané zásady ukladania\ntrestov. Správny súd v postupe žalovaného predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia nezistil\nžiadne také podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\n51. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, vyhodnotil námietky žalobcu\nako nedôvodné, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov, žalobu\npodľa § 190 SSP zamietol.\n52. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,\nže úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od\nžalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.\n53. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny\nsúd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. c/). Zmeškanie lehoty\nna podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca\nalebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci\nsa už skôr\nzačalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,\naby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá\nza nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť\n\ntohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak,\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\n\nže\n\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom\nv kasačnom\nkonaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,\nktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:0cca49ff-64fb-4574-a778-e6bc81465947", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.387.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 387/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.387.2018.1"}], "citovane_v": []}