Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-4Sa/83/2018 z 22. 10. 2024
Citácia: uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 22. októbra 2024, sp. zn. BA-4Sa/83/2018, ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201451.1
Správny súd v Bratislave | BA-4Sa/83/2018 | ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201451.1 | 2024-10-22 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 18 ods. 2 SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/20f84972-143d-42e6-b174-d58a4d2ce6f6
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201451.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
BA-4Sa/83/2018
1018201451
22. 10. 2024
JUDr. Zuzana Korčeková
ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201451.1

Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Up Slovensko, s. r. o., Tomášikova 64A, Bratislava, IČO:
31 396 674, zastúpeného spoločnosťou ČECHOVÁ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Staromestská 3,
Bratislava, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová 24,
Bratislava, IČO: 00 699 063, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Správny súd v Bratislave p o s t u p u j e vec vedenú pod sp. zn. BA-4Sa/76/2018 vecne príslušnému
Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky.
odôvodnenie:
1. Dňa 23.12.2015 bolo do podateľne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky doručené podanie
označené ako „Návrh na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa ust. § 250v
OSP“, ktorou sa navrhovateľ (žalobca) domáhal ochrany proti nezákonným zásahom orgánu verejnej
správy špecifikovaným v návrhu.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) uznesením zo dňa 13.10.2016, č. k.
8Sž/15/2015 - 249 vec postúpil Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne a miestne príslušnému na
ďalšie konanie s poukazom na vtedy nové ustanovenia § 18 ods. 2 v spojení s § 13 ods. 1 a 2, § 10, § 11
a § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktoré vstúpili do účinnosti
v priebehu tohto konania dňa 01.07.2016.
3. Krajský súd v Bratislave následne uznesením zo dňa 31.07.2018, č. k. 4Sa/53/2016 – 455 vec postúpil
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. II. ÚS 202/2017 zo dňa 25.07.2017, ktorý rozhodoval v skutkovo obdobnej veci, a z ktorého záverov
vyplýva vecná príslušnosť práve Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky prípisom zo dňa 27.09.2018 vec opätovne vrátil krajskému súdu
s odôvodnením, že o postúpení rozhodoval uznesením (č. k. 8Sž/15/2015 - 249) a nižší správny súd
je postúpením vyšším správnym súdom viazaný. K predmetnému nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky zaujal stanovisko, že síce nález rešpektuje, avšak bol vydaný v inej veci a teda najvyšší súd
ním nie je kasačne viazaný.
5. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).
6. Podľa § 9 ods. 1 SSP, konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a
kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až
do jeho skončenia.

7. Podľa § 18 ods. 2 SSP, ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi
vec uznesením príslušnému správnemu súdu. Nižší správny súd je postúpením veci vyšším správnym
súdom viazaný.
8. Podľa § 18 ods. 5 SSP, právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri
postúpení veci zachované.
9. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, platný a účinný do 30. júna
2016 (ďalej aj ako „OSP“), konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný.
Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.
10. Podľa § 104a ods. 1 OSP, súd skúma vecnú príslušnosť prv, než začne konať o veci samej.
11. Podľa § 246 ods. 2 písm. b) OSP Najvyšší súd Slovenskej republiky je vecne príslušný na konanie
podľa štvrtej a piatej hlavy tejto časti, ak je žalovaným ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán s
pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky.
12. Podľa § 101e zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výkon
súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých
veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.
13. V zmysle § 3 ods. 3 písmena b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z. z.), výkon
súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých
je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu
v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.
14. Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva podľa § 3 ods. 3 písmena b) zákona č.
151/2022 Z. z. z Krajského súdu v Bratislave, poukazuje na skutočnosť, že Najvyšší súd Slovenskej
republiky pri otázke vecnej a miestnej príslušnosti pri postúpení veci na Krajský súd v Bratislave
uznesením zo dňa 13.10.2016, č. k. 8Sž/15/2015 - 249 vychádzal z ustanovení Správneho súdneho
poriadku, z ktorých vyplýva, že SSP už viac neobsahuje ustanovenia o vecnej príslušnosti podľa ktorých
by Najvyšší súd Slovenskej republiky mohol konať (§ 491 ods. 1 SSP) a nový zákon platí aj na konania
začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd SR na potvrdenie správnosti
svojho rozhodnutia v odôvodnení ďalej uviedol, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovenia
§ 491 ods. 2 druhej vety SSP, podľa ktorého, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Najvyšší súd SR dospel k
záveru, že rozhodovanie o vecnej príslušnosti v danej veci podľa ustanovení SSP nie je v neprospech
navrhovateľa.
15. Aj keď krajský súd vec uznesením zo dňa 31.07.2018, č. k. 4Sa/53/2016 – 455 postúpil späť
Najvyššiemu súdu SR s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky v skutkovo
obdobnej veci (nález zo dňa 25.07.2017, sp. zn. II. ÚS 202/2017), ten prípisom spis ako aj celú vec
vrátil naspäť krajskému súdu s odôvodnením, že už raz túto vec postupoval krajskému súdu ako vtedy
inštančne nižšiemu správnemu súdu, ktorý je jeho právnym názorom vyjadreným v uznesení o postúpení
veci viazaný a zároveň poukázal, že predmetným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky nie je
kasačne viazaný, lebo nález sa týka inej veci.
16. Správny súd v Bratislave v rámci skúmania podmienok konania (§ 97 SSP) následne prihliadol na
ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít vo vzťahu k otázke vecnej príslušnosti súdu
v konaniach o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ako aj v konaniach proti
nečinnosti orgánu verejnej správy začatých za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, v ktorých bola
daná vecná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa predchádzajúceho procesného
predpisu (Občianskeho súdneho poriadku). V obdobnej veci bol Ústavným súdom SR vydaný nález zo
dňa 25.07.2017 sp. zn. II. ÚS 202/2017, v ktorom ústavný súd okrem iného konštatoval: „V okolnostiach
prerokúvanej veci bolo nevyhnutné, aby výklad a aplikácia práva zo strany najvyššieho súdu boli v súlade
so základným účelom základného práva na zákonného sudcu, ktorým je zabrániť tomu, aby súd, ktorý

má konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť o nej, bol obsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť
za svojvoľný alebo prinajmenšom za účelový (k účelu základného práva na zákonného sudcu pozri
napr. IV. ÚS 479/2013). Odôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, pri ktorom absentuje
systematický výklad ustanovení Správneho súdneho poriadku a ktorý obchádza všeobecne uznanú
zásadu perpetuatio fori, je podľa názoru ústavného súdu za hranicou ústavnej udržateľnosti, keďže
výklad a aplikácia príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku najvyšším súdom v napadnutom
konaní popiera zároveň základný účel základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1
ústavy. Pri uplatňovaní základného práva na zákonného sudcu správnymi súdmi totiž neprichádza do
úvahy jeho zužujúci výklad a ani také interpretačné postupy, následkom ktorých by mohlo byť jeho
arbitrárne (svojvoľné) obmedzenie, či dokonca popretie. Na základe uvedených skutočností ústavný
súd konštatuje, že postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní a jeho napadnutým uznesením
došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj základného práva na zákonného sudcu
zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).“
17. Okrem spomínaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.07.2017, sp. zn.
II. ÚS 202/2017, boli Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky vydané rozhodnutia zo dňa
16.08.2023, sp. zn. 5Spp/1/2023, ako aj zo dňa 27.06.2024, sp. zn. 8Spp/1/2024. Práve v odôvodnení
druhého spomenutého uznesenia Najvyšší správny súd SR v bode 18. uviedol, že: „Najvyšší správny súd
vychádzajúc z citovaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky uzavrel, že formálna záväznosť
uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžnz/2/2016 zo 4. októbra 2016, keď toto nebolo zrušené zo strany
Ústavného súdu Slovenskej republiky, odpadla práve vydaným nálezom Ústavného súdu Slovenskej
republiky.“
18. Žiada sa preto aj v prejednávanom prípade uzavrieť, že formálna záväznosť uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2016, č. k. 8Sž/15/2015 - 249 o postúpení predmetnej veci
Krajskému súdu v Bratislave, vydaným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, odpadla.
19. Správny súd preto konštatuje, že v čase začatia konania vo veci (podania návrhu na súd) bol v zmysle
§ 246 ods. 2 písm. b) OSP vecne príslušným na rozhodovanie v predmetnej veci Najvyšší súd SR,
pričom v zmysle zákonnej zásady perpetuatio fori (§ 11 ods. 1 OSP, § 9 ods. 1 SSP) sa dané okolnosti
vecnej príslušnosti nezmenili, a to ani po nadobudnutí účinnosti SSP. Preto interpretácia prechodného
ustanovenia § 491 ods. 2 SSP, ktorá viedla Najvyšší súd SR k postúpeniu veci pôvodne Krajskému súdu
v Bratislave, nebola správna, v dôsledku čoho je treba považovať určenie vecnej príslušnosti krajskému
súdu v zmysle § 18 ods. 2 veta druhá SSP uznesením Najvyššieho súdu SR o postúpení veci zo dňa
13.10.2016, č. k. 8Sž/15/2015 - 249 za neústavnú aplikáciu práva porušujúcu základné práva účastníka
konania, ako to konštatoval ústavný súd (obdobne bod 21. uznesenia Najvyššieho správneho súdu SR
zo dňa 27.06.2024, sp. zn. 8Spp/1/2024).
20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, rešpektujúc rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít, súd rozhodol podľa § 18 ods. 2 SSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
21. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude kompletný spis postúpený Najvyššiemu správnemu súdu
Slovenskej republiky, na ktorý prešiel od 01.08.2021 výkon súdnictva v danej veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. d/ SSP).