{"guid": "54adec7e-f73b-4ca2-a3eb-0266bdb7a1de:d75380d4-b5bd-4ec0-a43f-e715b566ecfc", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201178.1", "spisova_znacka": "BA-5S/136/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/136/2018 z 9. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 9. mája 2024, sp. zn. BA-5S/136/2018, ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201178.1", "identifikacne_cislo": "1018201178", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Monika Kadlicová", "sudca_id": 416, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-monika-kadlicova-416", "datum_vydania": "2024-05-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/176", "nazov": "zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/176", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/176-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/259", "nazov": "predpis č. 259/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/259", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/259-1993"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/464", "nazov": "predpis č. 464/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/464", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/464-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d75380d4-b5bd-4ec0-a43f-e715b566ecfc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201178.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201178.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201178.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/136/2018\n1018201178\n09. 05. 2024\nMgr. Monika Hrašnová\nECLI:SK:SpSBA:2024:1018201178.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a sudkýň\nJUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Michaely Machovej, Ph.D., v právnej\nveci žalobcu: Okresná prokuratúra Bratislava IV, so sídlom: Hanulova 9/A, 840 11 Bratislava, proti\nžalovanému: Mestská časť Bratislava – Karlova Ves, IČO: 00 603 520, so sídlom: Námestie sv. Františka\n8, 841 04 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Akzent BigBoard, a.s., IČO: 44 540 957, so\nsídlom: Ivanská cesta 2D, 821 04 Bratislava, právne zastúpeného: Mgr. Marcela Jašurková, advokátka,\nso sídlom: Martina Granca 3528/9, 841 02 Bratislava, 2/ Univerzita Komenského v Bratislave, IČO:\n00 397 865, so sídlom: Šafárikovo nám. 6, 814 99 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. KV/SU/231/2017/5562/KK zo dňa 08.03.2017, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nSprávna žaloba\n1. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 21.08.2018 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč.\nKV/SU/231/2017/5562/KK zo dňa 08.03.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný ako\npríslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom\nporiadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), rozhodujúc\npodľa § 88a v spojení s § 66 stavebného zákona, vydal dodatočné povolenie reklamnej stavby pre\nstavebníka: Akzent BigBoard, a.s., miesto reklamnej stavby: v trávnatej ploche pri diaľnici D2 pred\nmostom Lafranconi na Botanickej ulici v Bratislave,\nna pozemku parc. registra „C“ č.\nXXXX/X, resp. registra „E“ č. XXXXX v k. ú. A. B., vlastník pozemku pod reklamnou stavbou: Univerzita\nKomenského v Bratislave, účel reklamnej stavby: zobrazenie reklamy pre verejnosť. Stavebný úrad\nzároveň v zmysle § 88a ods. 4 stavebného zákona dodatočne povolil časť reklamnej stavby, uskutočnenú\nv 06/2016 bez príslušného povolenia, a to betónovú pätku rozmerov 5,9 m x 7,1 m x 1,5 m, a na jej\ndokončenie určil podmienky uvedené\nvo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia v bodoch\n1. - 22. s tým, že stavba sa povoľuje ako dočasná do 30.04.2021.\n2. V bližšom odôvodnení správnej žaloby žalobca uviedol, že proti napadnutému rozhodnutiu bol\nneúspešne podaný protest. Citujúc ustanovenia § 43, § 88a, § 88b, § 139, § 140,\n§ 142d\nods. 3 stavebného zákona, § 9, § 12 zákona č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych\ninštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej\n\nkomore v znení zákona č. 464/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 176/2004\nZ. z.“), § 3, § 32, § 46, § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a s poukazom\nna ne žalobca vyjadril\nnázor, že stavebný úrad sa uvedenými ustanoveniami pri vydaní napadnutého rozhodnutia dôsledne\nneriadil. Poukázal na štátny stavebný dohľad vykonaný v predmetnej veci dňa 13.07.2016, ktorého\nvýsledkom bolo zistenie, že stavebník uskutočnil zmenu nepovolenej stavby, a dal do pozornosti zmenu\nprávnej úpravy reklamných stavieb. Tá bola zavedená zákonom 293/2014 Z. z., ktorým sa mení a\ndopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení\nneskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s účinnosťou od 02.01.2015,\nktorým zákonom bolo doplnené aj ustanovenie § 43 stavebného zákona o nový odsek 2, definujúci\nreklamnú stavbu. Žalobca zdôraznil, že stavebný zákon umožnil dodatočnú legalizáciu informačných,\nreklamných a propagačných zariadení postavených bez povolenia, a to výlučne v prechodnom období\ndo 31.07.2015, jednou z rozhodujúcich skutočností pre dodatočné povolenie stavby teda bolo, že\nnepovolená stavba bola postavená do 01.01.2015. V súvislosti s uvedeným mal prokurátor za to,\nže v napadnutom rozhodnutí absentuje odôvodnenie skutkových okolností, ako i právne posúdenie.\nŽalovaný podľa neho len zhrnul priebeh konania a obmedzil sa na konštatovanie, že reklamná stavba\nnie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi, pričom\nsa nezaoberal tým, či stavba bola postavená do 01.01.2015. Napadnuté rozhodnutie v dôsledku\ntoho prokurátor považoval za nepreskúmateľné a nezákonné. Stavebný úrad v rozpore s § 88b ods.\n2,\n§ 142d ods. 3 stavebného zákona teda povolil takúto, stavebníkom po 01.01.2015 svojvoľne\nbez príslušného povolenia, realizovanú zmenu reklamnej stavby.\n3. V ďalšej časti svojej argumentácie sa žalobca zameral na § 9 ods. 6 zákona\nč. 176/2004\nZ. z., podľa ktorého nájomca pozemku vo vlastníctve verejnoprávnej inštitúcie nie je oprávnený zriadiť\nstavbu na tomto pozemku a takýto úkon je v zmysle § 12 ods. 3 zákona\nč. 176/2004\nZ. z. neplatný. Podľa prokurátora nič nebránilo žalovanému postupom podľa § 40 Správneho poriadku\nv rámci predbežnej otázky posúdiť platnosť nájomnej zmluvy. Takýmto postupom by došlo k naplneniu\nmateriálnej pravdy vyjadrenej v § 32 ods. 1 Správneho poriadku.\n4. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému\nna ďalšie konanie.\nII.\nStručný priebeh administratívneho konania\n5. Dňa 30.07.2015 podal ďalší účastník konania v rade 1/ ako stavebník, resp. vlastník reklamnej stavby\n(pôvodne reklamného zariadenia), žiadosť o dodatočné povolenie reklamnej stavby identifikovanej vo\nvýrokovej časti napadnutého rozhodnutia.\n6. Po vykonaní ohliadky na mieste, ktorá sa uskutočnila dňa 29.10.2015, stavebný úrad oznámil začatie\nkonania o dodatočnom povolení reklamnej stavby (oznámenie č. KV/SU/3149/2015/14386/KK zo dňa\n30.10.2015), vyzval stavebníka na predloženie potrebných dokladov a konanie prerušil až do splnenia\ntejto povinnosti.\n7. Rozhodnutím č. KV/SU/604/2016/4545/KK zo dňa 07.03.2016 stavebný úrad vyzval stavebníka na\npredloženie ďalších vo výroku špecifikovaných dokladov a súčasne konanie o dodatočnom povolení\nstavby prerušil až do splnenia tejto povinnosti.\n8. Dňa 13.07.2016 bol vykonaný štátny stavebný dohľad, pri ktorom bolo zistené, že došlo k zmene\nreklamnej stavby (demontáž oceľového pylónu, dobetónovanie pôvodnej betónovej pätky), preto bol\nstavebník vyzvaný na zastavenie stavebných prác a na predloženie dokladov k reklamnej stavbe.\n9. Rozhodnutím č. KV/SU/604/2016/16413/KK zo dňa 28.09.2016 stavebný úrad vyzval stavebníka na\npredloženie špecifikovaných dokladov a súčasne konanie o dodatočnom povolení stavby prerušil až do\nsplnenia tejto povinnosti.\n10. Oznámením č. KV/SU/231/2017/2516/KK zo dňa 01.02.2017 stavebný úrad všetkým známym\núčastníkom konania a dotknutým orgánom oznámil doplnenie a zmenu podkladov v konaní\no dodatočnom povolení reklamnej stavby a umožnil im vzniesť námietky v stanovenej lehote.\n\n11. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 08.03.2017 stavebný úrad podľa § 88a v spojení s § 66 stavebného\nzákona predmetnú reklamnú stavbu dodatočne povolil a podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona\ndodatočne povolil aj časť reklamnej stavby uskutočnenú v 06/2016\nbez príslušného\npovolenia s tým, že na dokončenie stavby určil podmienky uvedené vo výrokovej časti napadnutého\nrozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na zistený skutkový stav a zabezpečené podklady\na uzavrel, že reklamná stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami.\n12. Napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 05.04.2017.\n13. Proti napadnutému rozhodnutiu podal dňa 17.01.2018 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV\nprotest podľa § 23 ods. 1, § 24 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 153/2001 Z. z.“) pod č. Pd 109/17/1104-7, ktorému nebolo stavebným úradom vyhovené.\n14. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, rozhodnutím\nOU-BA-OVBP2-2018/33210/VAM zo dňa 12.03.2018 podľa § 24 ods. 8 zákona č. 153/2001\nz. protestu prokurátora nevyhovel a napadnuté rozhodnutie ponechal v platnosti.\n\nč.\nZ.\n\n15. Na základe odvolaní účastníkov konania Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky\nrozhodnutím č. 16705/2018/SV/48093 zo dňa 21.06.2018 odvolania zamietlo a rozhodnutie Okresného\núradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, č. OU-BA-OVBP2-2018/33210/VAM zo dňa\n12.03.2018 potvrdilo. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.06.2018.\nIII.\nPriebeh konania pred súdom\n16. Po podaní správnej žaloby boli krajským súdom vykonané prvotné procesné úkony vo veci,\nsmerujúce k zabezpečeniu splnenia podmienok na vydanie rozhodnutia, vrátane doručovania\npísomností všetkým účastníkom konania (§ 105, § 106 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“).\n17. V rámci reakcie na súdom doručenú správnu žalobu sa vyjadril ďalší účastník konania v rade 2/\nUniverzita Komenského v Bratislave podaním doručeným krajskému súdu dňa 28.01.2019. Stotožnil\nsa s tvrdeniami uvádzanými žalobcom v podanej žalobe, konkrétne s nedostatočne zodpovedanými\notázkami skutkového stavu, posúdenia súladu napadnutého rozhodnutia so zákonom, i s argumentami\nuvádzaným v proteste prokurátora. Poukázal na obsah nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi ním a ďalším\núčastníkom konania v rade 1/, v ktorej je výslovne uvedené, že nájomca nie je oprávnený na predmete\nnájmu zriadiť stavbu. Doplnil, že účelom nájmu podľa zmluvy bola prevádzka reklamného zariadenia,\nnie jeho umiestnenie, pričom na dodatočné povolenie stavby súhlas nebol daný, napadnuté rozhodnutie\npreto označil\nza nezákonné a navrhol žalobe vyhovieť.\n18. Žalovaný sa k podanej správnej žalobe vyjadril podaním doručeným krajskému súdu dňa 14.02.2019.\nUviedol, že z napadnutého rozhodnutia a jeho podkladov jednoznačne vyplýva, že predmetná reklamná\nstavba bola postavená pred 01.01.2015 a aj keď táto skutočnosť nie je v rozhodnutí priamo slovne\nvyjadrená, neznamená, že stavebný úrad sa s ňou nezaoberal a nevysporiadal. Žalovaný mal\no predmetnej stavbe poznatky ešte pred účinnosťou novelizácie stavebného zákona, pričom v tom čase\nreklamné zariadenie bolo povolené do 31.12.2003.\nNa základe poznatkov zo\nsvojej úradnej činnosti tak stavebný úrad nemal pochybnosti o existencii tejto stavby pred 01.01.2015.\nNásledne vlastník tejto reklamnej stavby včas podal žiadosť o dodatočné povolenie v súlade s § 142 ods.\n3 stavebného zákona. Skutočnosť, či reklamná stavba bola postavená pred 01.01.2015, nespochybnili\nani účastníci konania. Vlastník stavby k žiadosti podanej 30.07.2015 v lehote určenej prechodnými\nustanoveniami stavebného zákona predložil aj pôvodný projekt skutočného vyhotovenia stavby z roku\n2005, v ktorom je riešená pätka pôdorysného rozmeru 2,6 m x 2,6 m x 1,5 m a pôvodný stĺp s tromi\nreklamnými plochami veľkosti jedného panela 8 m x 5 m, a takto bolo pôvodné reklamné zariadenie aj\nv skutočnosti zhotovené a povolené. Doba jeho trvania však uplynula a stavba sa dostala do režimu\nnepovolených stavieb, hoci existovala, o čom svedčí aj snímka z roku 2014. Táto skutočnosť bola preto\nv konaní nepochybná a ďalšie dokazovanie nebolo potrebné. Tvrdenia žalobcu žalovaný považoval\nza nezodpovedajúce skutočnosti a irelevantné.\n\n19. K stavebným prácam žalovaný dodal, že boli začaté až po vykonaní ohliadky\nna\nmieste, pričom bola upravená pôvodná základová konštrukcia, ktorá nevyhovovala požiadavkám na\nstabilitu. Pôvodná pätka preto bola zmenená, dobetónovaná a výstužou spojená s pôvodnou pätkou\nv zemi, čím sa zároveň zmenil jej rozmer. Pôvodná stavba teda nebola odstránená. Bez tejto úpravy\nby pôvodná stavba nespĺňala požiadavku mechanickej odolnosti, ktorej záväznosť je zakotvená v\n§ 43d stavebného zákona. Predmetom konania o dodatočnom povolení stavby bola stále pôvodná,\nnepovolená, dokončená reklamná stavba umiestnená na pôvodnom mieste, postavená pred 01.01.2015,\nnakoľko jej časť bola zachovaná bez zmeny (časť základovej pätky) a v čase konania o dodatočnom\npovolení stavby bola ako dokončená stavba zmenená, čo prechodné ustanovenie § 142d ods. 3\nstavebného zákona nevylučuje. Stavebný úrad tak postupoval plne v súlade so zákonom.\n20. K obsahu nájomnej zmluvy žalovaný uviedol, že ten jednoznačne svedčí o vedomosti vlastníka\npozemku o existencii predmetnej reklamnej stavby, ktorý vyjadril súhlas s navrhovaným zväčšením\nreklamných plôch, výslovne za účelom umožnenia jej ďalšej existencie v zväčšenej podobe. Za týmto\núčelom bola uzatvorená nájomná zmluva v znení jej Dodatku č. 1, ktorého predmetom je výslovne\na výlučne zväčšenie veľkosti reklamných plôch. Predchádzajúci písomný súhlas na nájom pozemku\nudelený akademickým senátom dňa 20.04.2016 zahŕňa aj účel nájmu „na umiestnenie reklamného\nzariadenia“, rovnako tak súhlas zo dňa 22.06.2016. Vlastník pozemku v konaní neuplatnil žiadne\npripomienky ani námietky. Podľa žalovaného bolo nesporne zodpovednosťou vlastníka pozemku\nzohľadniť pri uzatváraní nájomného vzťahu právnu úpravu vyplývajúcu zo zákona č. 176/2004 Z. z.\nStavebný úrad nemal dôvod sa zaoberať otázkou platnosti alebo neplatnosti nájomnej zmluvy. Postup\npodľa § 40 Správneho poriadku podľa žalovaného nemal žiadne opodstatnenie, pretože táto otázka sa\nv konaní ani nevyskytla. Uzavrel, že jeho postup bol v súlade so zákonom.\n21. K správnej žalobe sa vyjadril aj ďalší účastník konania v rade 1/ Akzent BigBoard, a.s. podaním\ndoručeným 15.02.2019, v ktorom vyjadril nesúhlas so závermi žalobcu. Mal za to, že napadnuté\nrozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ktorý bol riadne právne posúdený\na napĺňa literu zákona, teda je v súlade s právnymi predpismi. Vysvetlil, že žalovaný rozhodoval\no reklamnej stavbe, ktorá už bola v minulosti riadne povolená, rovnako tak jej osvetlenie v roku 2001.\nTáto skutočnosť ani podľa neho nebola nikdy sporná. Predmetná stavba existovala ešte pred rokom\n2003 a bola povolená na dobu určitú do 2003 a následne do 2005, čo je skutočnosť známa stavebnému\núradu z jeho úradnej činnosti, preto ju v zmysle § 34 ods. 6 Správneho poriadku nebolo potrebné\ndokazovať. Účastník konania ďalej zdôraznil, že nedošlo k vybudovaniu novej stavby, ale konštrukčne\nbola upravená pôvodná stavba z dôvodu statických požiadaviek. Zmenu časti konštrukcie nemožno\npodľa neho vyhodnotiť ako samostatnú, novú stavbu, ktorá vyžaduje nové stavebné konanie, a určite\nto nie je dôvodom\nna nariadenie odstránenia stavby. Žalovaný podľa neho nemohol\nposudzovať ani platnosť existujúcej nájomnej zmluvy, keďže posudzovanie platnosti právnych úkonov\npatrí do kompetencie súdov, a táto otázka nebola prejudiciálnou otázkou v danom stavebnom konaní.\n22. Ďalší účastník konania v rade 1/ ďalej zdôraznil, že k porušeniu ustanovení zákona č. 176/2004 Z. z.\nnedošlo, pretože stavebník na pozemok neumiestnil stavbu, ale reklamné zariadenie, ktoré sa v zmysle\nstavebného zákona od 02.01.2015 označovalo legálnym pojmom reklamná stavba. Umiestňovanie\nreklamnej stavby na pozemok predmetný zákon nezakazuje a takýto účel nevyplýva ani z jeho podstaty.\nNavyše, v predmetnom správnom konaní sa rozhodovalo o dodatočnom povolení reklamnej stavby, nie\nstavby ako takej. Na dôvažok účastník zdôraznil princíp právnej istoty a koncentračnú zásadu. Uzavrel,\nže žalovaný postupoval v súlade so zákonom, preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\n23. K podaným vyjadreniam zaujal stanovisko ďalší účastník konania v rade 2/ podaním doručeným\nkrajskému súdu dňa 18.04.2019, v ktorom zopakoval argumenty zo svojho predchádzajúceho vyjadrenia\na dodal, že z ustanovení nájomnej zmluvy jasne vyplýva, že bolo v záujme prenajímateľa predísť\nzriadeniu akejkoľvek stavby na predmetnom pozemku, a teda nie je možné vyvodzovať, že udelením\nsúhlasu na prevádzku reklamného zariadenia bol daný súhlas aj na zriadenie stavby. Rovnako\npodľa neho neobstojí názor, že pojem reklamná stavba nespadá pod pojem stavba, keďže nejde\nlen o zmenu pojmu. Zmyslom a účelom zmeny zákona podľa neho bolo zjednotiť druhy reklamných\nzariadení a zaviesť jednotný postup povoľovania reklamných stavieb, nakoľko podľa dovtedy platných\nprávnych predpisov boli reklamné zariadenia považované za hnuteľnú vec a dochádzalo k obchádzaniu\nstavebných predpisov pri povoľovaní takýchto zariadení. Pojem reklamná stavba je užší ako pojem\n\nstavba, preto je možné ho pod stavbu subsumovať. Účastník konania mal za to, že došlo k porušeniu\nzákona, preto navrhol vyhovieť žalobnému petitu.\n24. Ďalší účastník konania v rade 1/ podaním doručeným krajskému súdu dňa 23.04.2019 oznámil, že sa\npridržiava svojho doterajšieho vyjadrenia, teda že žalovaný postupoval v súlade s právnymi predpismi,\nnáležite zistil skutkový stav a na tento aplikoval správne právne normy, pričom uviedol relevantnú právnu\nargumentáciu. Žalobu označil za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.\n25. K podaným vyjadreniam sa opätovne vyjadril žalobca replikou doručenou krajskému súdu dňa\n29.04.2019. Zotrval na podanej žalobe a na dôvodoch v nej uvedených. Napadnuté rozhodnutie je podľa\njeho názoru v rozpore so zákonom, preto ho opätovne navrhol zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.\n26. Podaním doručeným krajskému súdu dňa 24.07.2019 ďalší účastník konania v rade 1/ zaujal\nstanovisko k podaným vyjadreniam ostatných účastníkov konania. K podaniu priložil uznesenia\nAkademického senátu Univerzity Komenského v Bratislave č. 24. 2/2016 zo dňa 20.04.2016 a č.\n13. 4/2016 zo dňa 27.06.2016, z ktorých odvodzoval súhlas prenajímateľa s nájomným vzťahom\nv danej veci. Argumentáciu ďalšieho účastníka konania v rade 2/, s ohľadom na predložené dokumenty,\nnepovažoval za správnu ani logickú. Poukázal na to, že predpokladom prevádzkovania reklamného\nzariadenia je jeho fyzické umiestnenie, a zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie sa týka jedného\nreklamného zariadenia, ktoré bolo na pozemok osadené ešte\npred rokom\n2015. Univerzita Komenského v Bratislave (ďalej aj „Univerzita“) nevzniesla v konaní žiadne námietky\nvrátane neplatnosti nájomnej zmluvy, práve naopak, poskytla právo užívať pozemok, na ktorom už bola\numiestnená reklamná stavba, a zároveň dala súhlas na dodatočné povolenie reklamnej stavby v tomto\nkonaní. Neobstojí preto argumentácia Univerzity, že\nna umiestnenie stavby\nnedala súhlas. Ďalší účastník konania v rade 1/ uzavrel, že uzatvorená nájomná zmluva je platný právny\núkon. Stavebník na predmetnom pozemku stavbu nezriadil,\nale dodatočne zlegalizoval\nreklamné zariadenie, ktoré sa tam nachádzalo už pred rokom 2015 a v súčasnosti sa legálne označuje\nako reklamná stavba. V ďalšej argumentácii čiastočne zopakoval svoje predchádzajúce vyjadrenia\na uzavrel, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a žaloba je nedôvodná, preto ju navrhol v plnom rozsahu\nzamietnuť.\n27. Žalovaný sa k vyjadreniam ostatných účastníkov konania vyjadril podaním doručeným krajskému\nsúdu dňa 12.07.2019 (duplika). Zdôraznil, že predmetom daného konania bola bezpochyby reklamná\nstavba, čo podľa neho preukazuje celý spisový materiál. Univerzita ako ďalší účastník konania vytvorila\nobčianskoprávne podmienky pre dodatočné povolenie stavby\nna pozemku v jej vlastníctve.\nNájomnou zmluvou nemohol byť založený nájomný vzťah k pozemku výhradne za účelom prevádzky\nreklamnej stavby, ktorej povolenie bolo ešte len predmetom konania o dodatočnom povolení vedeného\nstavebným úradom, v ktorom ako vlastník pozemku bol účastníkom konania, o predmete konania bol\nupovedomený a s povolením stavby\nna pozemku v jeho vlastníctve súhlasil. Napokon žalovaný\nkonštatoval, že zodpovednosť\nza porušenie zákona č. 176/2004 Z. z. je na strane\nvlastníka pozemku, ktorý v danom prípade napadnuté rozhodnutie vzal na vedomie bez toho, aby ho\nnapadol odvolaním, čo nasvedčuje tomu, že s ním bol uzrozumený.\n28. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč.\n151/2022 Z. z.“) začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel\nz Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave\nna\nSprávny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych\nsúdov. Predmetná vec, v ktorej rovnako došlo k prechodu výkonu súdnictva, bola náhodným výberom\npridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „správny\nsúd“), ktorý vo veci ďalej konal.\nIV.\nPosúdenie veci správnym súdom a relevantná právna úprava\n29. Správny súd ako súd s právomocou a príslušnosťou na konanie v danej veci\npodľa § 3 ods.\n1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z., § 6 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 9 ods. 1, § 10 a § 13\nods. 1 SSP,\nkonajúc v súlade s prechodným ustanovením § 493e SSP podľa Správneho súdneho poriadku v znení\n\núčinnom do 30.06.2023, po zistení, že žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote prokurátorom\n(§ 181 ods. 2, § 178 ods. 2 SSP), smerovala proti orgánu, ktorý rozhodol v poslednom stupni (§ 180 ods.\n2 SSP) a bola splnená podmienka podľa § 49 ods. 1 SSP,\npo vykonaní procesných úkonov\npodľa § 105, § 106 SSP a oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,\nviazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy, ako i rozsahom a dôvodmi žaloby, bez\nzistenia zákonných výnimiek, zohľadňujúc stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy\n(§ 119, § 134, § 135 SSP), rozhodol\nza splnenia procesných podmienok bez pojednávania\ns verejným vyhlásením rozsudku (§ 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n30. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023 „Konania začaté a neskončené\ndo\n30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f\ntým nie je dotknuté.“\n31. Podľa § 6 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy v správnom súdnictve\npreskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov\nverejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov\nverejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“\n32. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy rozhodujú v konaniach\no správnych žalobách.“\n33. Podľa § 190 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo\nopatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“\n34. Podľa § 191 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023\n„(1) Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu\nverejnej správy, ak\na) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,\nb) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,\nc) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nd) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,\ne) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,\nf) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,\nje v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\ng) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.“\n35. Podľa § 170 písm. c) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žiaden z účastníkov konania nemá právo\nna náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.“\n36. Podľa § 142d ods. 3 stavebného zákona „Vlastník informačného, reklamného\na\npropagačného zariadenia podľa predpisov platných do 1. januára 2015, postaveného\nbez\npovolenia alebo v rozpore s ním do 1. januára 2015, je povinný do 31. júla 2015 požiadať\no\ndodatočné povolenie stavby príslušný stavebný úrad. Stavebný úrad rozhodne o dodatočnom povolení\nreklamnej stavby, ak vlastník reklamnej stavby preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore\ns verejným záujmom chráneným týmto zákonom a osobitnými predpismi, že je vlastníkom pozemku\nzastavaného nepovolenou stavbou alebo že je vlastníkom stavby spojenej\ns nepovolenou\nstavbou, alebo že má k tomuto pozemku alebo stavbe iné právo [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)] a vlastník\nzastavaného pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má k tomuto pozemku alebo stavbe iné právo\n[§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], s dodatočným povolením súhlasí. Na konanie o dodatočnom povolení\nreklamnej stavby sa použije § 88a ods. 1, 2 a 4 až 7. Ak stavebný úrad dodatočne nepovolí reklamnú\nstavbu alebo vlastník informačného, reklamného a propagačného zariadenia nepožiada o dodatočné\npovolenie stavby podľa prvej vety, takú reklamnú stavbu možno odstrániť podľa ustanovení o odstránení\nreklamnej stavby podľa tohto zákona v znení účinnom\nod 2. januára 2015.“\n37. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona „Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez\nstavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie\na vyzve\nvlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore\n\ns verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a\nosobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo\nvydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami\nna základe záväzných\nstanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.“\n38. Podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona „V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad\ndodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi\núpravy už realizovanej stavby.“\n39. Podľa § 88b ods. 2 stavebného zákona „Ustanovenia § 88a sa nevzťahujú\nreklamné stavby.“\n\nna\n\n40. Podľa § 140 stavebného zákona „Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa\ntohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.“\n41. Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým\nbola dodatočne povolená reklamná stavba, identifikovaná vo výrokovej časti rozhodnutia, a to\nv prechodnom období zásadnej zmeny právnej úpravy, v rámci ktorej bol zákonom č. 293/2014 Z. z.,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný\nzákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon\nč. 293/2014 Z. z.“) do stavebného zákona zavedený pojem reklamná stavba. Zmenou právnej úpravy\nzároveň došlo k prekvalifikácii dovtedajších informačných, reklamných a propagačných zariadení na\nreklamné stavby. V súvislosti s predmetnou zmenou zákonodarca umožnil, aby vlastník informačného,\nreklamného\na propagačného zariadenia, postaveného bez povolenia do 01.01.2015,\npožiadal o dodatočné povolenie stavby v lehote do 31.07.2015 a preukázal jej súlad s verejným záujmom\nza účelom jej legalizácie.\n42. Správny súd, vychádzajúc z obsahu predloženého administratívneho materiálu v predmetnej\nveci, konštatuje, že správny orgán postupoval v súlade so zákonom a zistil skutočný stav veci\npresne a úplne, pričom zhromaždil dostatok podkladov pre svoje rozhodnutie, ktoré je vecne správne\na primerane odôvodnené. Skutkový stav, ktorý je základom napadnutého rozhodnutia, bol zistený\nv riadne uskutočnenom administratívnom konaní, v priebehu ktorého boli vykonané potrebné procesné\núkony vrátane ohliadky na mieste dňa 29.10.2015 a štátneho stavebného dohľadu dňa 13.07.2016\na bol zistený stav reklamnej stavby. Správny súd v súvislosti s námietkami prokurátora vo vzťahu\nku skutkovému stavu uvádza, že už zo žiadosti o dodatočné povolenie, ktorú dňa 30.07.2015\npodala spoločnosť Akzent BigBoard, a.s. ako vlastník stavby, konkrétne zo stanoviska Krajského\ndopravného inšpektorátu v Bratislave z 22.07.2015, je zrejmé, že žiadosť bola podaná vo vzťahu\nk existujúcej, už stojacej stavbe, čo potvrdzuje aj fotodokumentácia zabezpečená v priebehu ohliadky\nna mieste zo dňa 29.10.2015 a fotodokumentácia z roku 2014, ktoré sú súčasťou administratívneho\nspisu. Túto skutočnosť preukazujú taktiež rozhodnutia Miestneho úradu Karlova Ves č. 6918/00-V/\nPI z 15.02.2001 a Mestskej časti Bratislava Karlova Ves č. 8447/2003 – V/PI z 26.08.2003, ktorými\nbolo povolené umiestnenie stavby reklamného zariadenia (predmetnej reklamnej stavby) na dobu\nurčitú\ndo 31.12.2003 a následne do 31.12.2005, išlo teda o skutočnosť\nznámu žalovanému z jeho úradnej činnosti. Na tomto mieste správny súd upriamuje pozornosť na\nustanovenie § 34 ods. 6 Správneho poriadku, podľa ktorého „skutočnosti všeobecne známe alebo\nznáme správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať“. Je teda možné konštatovať, že\nžalovaný nemal povinnosť zisťovať skutkový stav a vykonávať dokazovanie vo vzťahu k tejto otázke,\nktorá navyše medzi účastníkmi konania nebola sporná. Žalovaný nepochybil, ak túto skutočnosť,\ns ktorou boli od počiatku uzrozumení aj samotní účastníci konania, nepodrobil v rámci napadnutého\nrozhodnutia analýze, resp. ju osobitne nezdôvodňoval, a táto nemá vplyv ani na vecnú správnosť\npreskúmavaného rozhodnutia. Správny súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\nje stručné, to však samo osebe nemôže viesť ku konštatácii o jeho nezákonnosti, ak obsahuje základné\nskutkové a právne dôvody, na ktorých je založené, a je zrozumiteľné pre účastníkov. Charakter a obsah\nadministratívneho rozhodnutia vždy zodpovedá priebehu administratívneho konania a formuje sa aj\nv závislosti od vznášaných námietok, ktoré určujú smerovanie skutkovej a právnej argumentácie i rozsah\nanalýzy konkrétneho problému. Predmetné administratívne konanie malo bezprekážkový priebeh, neboli\nvznášané námietky, preto stavebný úrad nemal dôvod zaoberať sa otázkami, ktoré neboli nastolené,\nresp. neboli sporné, a účastníkom konania (vlastníkovi stavby a vlastníkovi pozemku) i rozhodujúcemu\n\norgánu boli dobre známe. Požiadavky na odôvodnenie administratívneho rozhodnutia zahŕňajú nielen\ndôraz na jeho formálne náležitosti (§ 46, § 47 Správneho poriadku), ale z hľadiska materiálnej stránky\nboli rozhodovacou činnosťou súdov formulované tak, že musia rešpektovať procesné práva účastníkov\nkonania (por. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžk/11/2020 zo\ndňa 28.11.2022, podľa záverov ktorého „...nedostatok odôvodnenia nemožno považovať (iba) za\nformálnu vadu, keď náležité odôvodnenie rozhodnutia dáva účastníkovi konania možnosť dozvedieť sa o\ndôvodoch, ktoré viedli správny orgán k spôsobu rozhodnutia, ku ktorému dospel, pričom jeho nedostatok\nodníma účastníkovi možnosť náležite argumentovať v rámci prípadného využitia opravných prostriedkov,\nresp. preskúmania daného rozhodnutia správnym súdom....“) a ich naplnenie je jedným z ukazovateľov\nzákonnosti rozhodnutia. V tomto kontexte je potom potrebné poukázať\ni na § 47\nSprávneho poriadku, v ktorom zákonodarca pre prípad, že sa všetkým účastníkom konania vyhovuje\nv plnom rozsahu, odňal správnemu orgánu povinnosť poskytnúť odôvodnenie rozhodnutia. Námietky\nžalobcu sú preto v tomto smere nedôvodné.\n43. Pokiaľ ide o prokurátorom tvrdené porušenie stavebného zákona v ustanoveniach\n§ 88b ods. 2\na § 142d ods. 3, s týmto sa správny súd taktiež nestotožňuje. Zo zisteného skutkového stavu v danej veci\nvyplýva, že reklamná stavba, pôvodne existujúca ako reklamné zariadenie, bola zriadená a umiestnená\nešte pred rozhodným dátumom, t. j. pred 01.01.2015. Zákonodarca takýto dátum určil v závislosti od\núčinnosti novej právnej úpravy od 02.01.2015, odkedy sa zmenil právny stav reklamných zariadení\nna reklamné stavby. Keďže stavebník ako vlastník reklamného zariadenia (ďalší účastník konania 1/)\nzriadeného a umiestneného podľa predpisov platných\ndo 01.01.2015, ktoré aktuálne\nnedisponovalo stavebným povolením vydaným stavebným úradom, vedomý si tejto skutočnosti, dňa\n30.07.2015 podal žiadosť o dodatočné povolenie reklamnej stavby, čím splnil podmienky stanovené\nprechodným ustanovením § 142d ods. 3 veta prvá stavebného zákona. V priebehu ďalšieho konania\npotom stavebník predložil potrebné podklady k dodatočnému povoleniu stavby, vrátane dokladovania\nvzťahu k pozemku pod ňou a súhlasu vlastníka pozemku (Zmluva o nájme pozemku uzatvorená dňa\n29.04.2016 s ďalším účastníkom konania 2/, uznesenie Akademického senátu Univerzity Komenského\nv Bratislave č. 24. 2/2016 zo dňa 20.04.2016), pričom bolo preukázané, že stavba nie je v rozpore\ns verejným záujmom. Konanie o dodatočnom povolení stavby prebiehalo v súlade s § 88a ods. 1, ods. 2,\nods. 4 až 7 stavebného zákona, na ktoré prechodné ustanovenie pri dodatočnom povoľovaní reklamných\nstavieb odkazuje (§ 142d ods. 3 veta tretia stavebného zákona) a výslovne tým splnomocňuje na jeho\naplikáciu v konaní\npred stavebným úradom v tejto otázke. Je preto možné konštatovať,\nže boli splnené podmienky\nna dodatočné povolenie reklamnej stavby v zmysle § 142d ods.\n3 stavebného zákona a stavebný úrad postupoval v súlade s týmto ustanovením.\n44. Pokiaľ ide o zmenu, ktorá nastala v priebehu konania o dodatočnom povolení stavby a bola zistená\nštátnym stavebným dohľadom dňa 13.07.2016, tá bola zahrnutá\ndo\ndodatočného povolenia v rámci jedného prebiehajúceho konania v súlade s § 88a ods. 4 stavebného\nzákona, podľa ktorého je možné zo strany stavebného úradu dodatočne povoliť už vykonané stavebné\npráce a súčasne určiť podmienky na dokončenie stavby. K tejto zmene boli predložené ďalšie doklady\npreukazujúce jej súlad s verejným záujmom i súhlas vlastníka pozemku (Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme\npozemku zo dňa 29.04.2016 uzatvorený dňa 01.08.2016, uznesenie Akademického senátu Univerzity\nKomenského v Bratislave č. 13. 4/2016 zo dňa 22.06.2016). Skutočnosť, že táto zmena sa uskutočnila\naž po účinnosti novely stavebného zákona, teda po 01.01.2015, nemá vplyv na splnenie podmienok\npodľa § 142d ods. 3 stavebného zákona (postavenie reklamného zariadenia do 01.01.2015). Zmena\nreklamnej stavby, ku ktorej došlo v roku 2016, hoci mala vplyv na jej rozmery (zväčšenie reklamných\nplôch a základovej pätky), nebola totiž takou zmenou, ktorá by zasiahla do existencie stavby ako takej,\nresp. jej podstaty, a teda by bolo v jej dôsledku možné konštatovať, že stavba pred dátumom 01.01.2015\nneexistovala. Správny súd má za to, že cieľom zákonodarcu pri zabezpečovaní kontinuity právnej úpravy\na s tým súvisiacou minimalizácii zásahov do vlastníckych práv legislatívnou zmenou (materiálna ochrana\npráv) nebolo vylúčiť z možnosti dodatočného povolenia reklamných stavieb ich dodatočné zmeny, ku\nktorým došlo po účinnosti novej právnej úpravy. Práve naopak, cieľom zákonodarcu bolo zosúladiť\nfaktický stav so stavom právnym v čo najširšom slova zmysle a umožniť tak legalizáciu reklamných\nzariadení pri minimalizácii potreby ich odstraňovania, aj s ohľadom na to, že dodatočné povolenie\nstavby po účinnosti novej právnej úpravy už nebolo možné. Podľa Dôvodovej správy k zákonu č.\n293/2014 Z. z., Osobitná časť, čl. 1, K bodu 33: „Tiež sa navrhuje šesťmesačné prechodné obdobie\nna usporiadanie vzťahov k súčasným nelegálnym stavbám, keďže nová právna úprava už neumožní\ndodatočné povolenie reklamnej stavby. Ustanovenie odseku 3 tak upravuje spôsob a podmienky\n\ndodatočného povolenia čiernych informačných, reklamných a propagačných zariadení postavených pred\núčinnosťou tohto zákona, pričom sa stanovuje lehota, v ktorej musí vlastník takéhoto zariadenia podať\nžiadosť o dodatočné povolenie reklamnej stavby na šesť mesiacov od účinnosti zákona.“ V predmetnom\nadministratívnom konaní došlo k zmene reklamnej stavby až v priebehu konania o jej dodatočnom\npovolení, po tom, ako boli splnené podmienky ustanovenia §142d ods. 3 stavebného zákona, je tak\nmožné rezultovať, že bola dodatočne povolená v súlade so zákonom. Zároveň v jednom konaní boli\nzohľadnené všetky zmeny, ku ktorým jeho v priebehu došlo, a bolo o nich rozhodnuté spoločne, čo je\nv súlade so zásadou hospodárnosti konania.\n45. Pokiaľ ide o § 88b ods. 2 stavebného zákona (ďalej aj „zákon“), jeho aplikáciu v danej veci\nvylučuje samotné ustanovenie § 142d ods. 3 tretia veta zákona, ktoré expressis verbis splnomocňuje\nstavebný úrad na postup podľa § 88a zákona (konanie o dodatočnom povolení stavby), avšak len\nv obmedzenom rozsahu (je možné aplikovať len odseky 1, 2, 4 až 7). Vo vzťahu k § 88b ods. 2 je totiž\nustanovenie § 142d ods. 3 považované za lex specialis, a to v tom zmysle, že sa vzťahuje výlučne\nna prechodné obdobie úpravy právnych vzťahov a reflektuje zásadnú legislatívnu zmenu, ku ktorej\ndošlo zákonom č. 293/2014 Z. z., čo bol aj prípad prejednávanej veci. Ustanovenie § 142d ods. 3 tak\nza splnenia zákonom stanovených podmienok, prechodne, umožnilo aplikáciu inštitútu dodatočného\npovolenia podľa § 88a aj na reklamné stavby, čo § 88b ods. 2 zákona v bežných podmienkach vylučuje.\nVyplýva to aj z citovanej Dôvodovej správy, počítajúcej s časovo obmedzeným prechodným obdobím pri\nzohľadnení novej právnej úpravy, ktorá dodatočné povolenie reklamnej stavby už neumožní. Vzhľadom\nna uvedené je možné konštatovať, že k nerešpektovaniu, resp. porušeniu ustanovenia § 88b ods. 2\nstavebného zákona zo strany stavebného úradu nedošlo a námietky prokurátora nie sú opodstatnené.\n46. K ďalším žalobným námietkam správny súd uvádza nasledovné:\n47. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 176/2004 Z. z. „Verejnoprávna inštitúcia je povinná používať svoj majetok\npredovšetkým na zabezpečovanie úloh podľa osobitného zákona, na ktorých plnenie bola zriadená\n(ďalej len „základné úlohy“).“\n48. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 176/2004 Z. z. „Verejnoprávna inštitúcia je oprávnená dočasne nepotrebný\nmajetok prenechať do nájmu alebo do výpožičky.“\n49. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 176/2004 Z. z. „Za dočasne nepotrebný majetok sa\ntohto zákona považuje majetok, ktorý verejnoprávnej inštitúcii prechodne neslúži\nplnenie jej úloh.“\n\nna účely\nna\n\n50. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 176/2004 Z. z. „Nájomca alebo vypožičiavateľ je oprávnený užívať\nprenajatú vec alebo vypožičanú vec len na účel, spôsobom a v rozsahu dohodnutom v nájomnej zmluve\nalebo v zmluve o výpožičke.“\n51. Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 176/2004 Z. z. „Nájomca alebo vypožičiavateľ pozemku vo vlastníctve\nverejnoprávnej inštitúcie nie je oprávnený zriadiť stavbu na tomto pozemku.“\n52. Podľa § 12 ods. 3 veta druhá zákona č. 176/2004 Z. z. „Neplatný je aj právny úkon, ktorý je v rozpore\ns týmto zákonom alebo s osobitným zákonom.“\n53. Podľa § 16 zákona č. 176/2004 Z. z. „Ak pri prevode vlastníctva, nájme alebo výpožičke majetku\nverejnoprávnej inštitúcie boli porušené ustanovenia tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, je prokurátor oprávnený podať návrh na určenie neplatnosti prevodu vlastníctva,\nnájmu alebo výpožičky, ak tento návrh nepodala verejnoprávna inštitúcia, do šiestich mesiacov od\nzistenia takéhoto porušenia zákona.“\n54. Podľa § 40 Správneho poriadku\n„(1) Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny\norgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá\npríslušnému orgánu podnet na začatie konania.\n\n(2) Správny orgán si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin,\npriestupok alebo iný správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, alebo o existencii právnickej\nosoby, ak patrí o tom rozhodovať súdu.“\n55. Ďalšou žalobnou námietkou prokurátora bol rozpor uzatvorenej Zmluvy o nájme pozemku zo\ndňa 29.04.2016 v znení jej Dodatku č. 1 uzatvoreného dňa 01.08.2016 (ďalej aj „nájomná zmluva“)\ns ustanovením § 9 ods. 6 zákona č. 176/2004 Z. z., s následkom jej neplatnosti, ktorú mal podľa\nprokurátora správny orgán posudzovať ako predbežnú otázku podľa § 40 Správneho poriadku.\n56. Správny súd sa nestotožňuje so záverom prokurátora o neplatnosti nájomnej zmluvy podľa § 12 ods.\n3 zákona č. 176/2004 Z. z. v spojení s § 9 ods. 6 označeného zákona.\nPri\nposudzovaní tejto otázky je potrebné brať zreteľ na genézu dotknutej právnej úpravy, teda zákona č.\n176/2004 Z. z., upravujúceho nakladanie s majetkom verejnoprávnych inštitúcií, ktorou inštitúciou je aj\nďalší účastník konania 2/ ako vlastník pozemku, na ktorom reklamná stavba stojí.\n57. Zákon č. 176/2004 Z. z. nadobudol účinnosť dňa 01.05.2004. Už v tom čase obsahoval\nustanovenie § 9 ods. 6 zakazujúce nájomcovi pozemku vo vlastníctve verejnoprávnej inštitúcie zriadiť na\npozemku stavbu, pričom stavebný zákon k uvedenému dátumu pojem reklamná stavba nepoznal. Toto\nustanovenie sa preto nevzťahovalo na reklamné zariadenia, ale len na stavby s trvalým charakterom.\nZmena právnej úpravy stavebného zákona, ktorou došlo k prekvalifikácii reklamných (a iných zariadení)\nna reklamné stavby s dočasným charakterom, nebola zákonom\nč. 176/2004 Z. z. reflektovaná\na ustanovenie § 9 ods. 6 zostalo bez zmeny, resp. bez upresnenia jeho vzťahu k reklamným stavbám\nako novému právnemu pojmu so samostatnou definíciou (§ 43 ods. 2 stavebného zákona).\n58. Účelom zákona č. 176/2004 Z. z. je regulácia nakladania s majetkom verejnoprávnych inštitúcií\ntak, aby bol používaný predovšetkým na zabezpečovanie úloh, na ktoré boli tieto inštitúcie zriadené,\nteda majetok má slúžiť primárne verejnoprávnym inštitúciám. Nájom ako odplatný právny vzťah zákon\numožňuje len vo vzťahu k majetku, ktorý je dočasne nepotrebný, t. j. verejnoprávna inštitúcia ho dočasne\nnepotrebuje na zabezpečenie výkonu svojej činnosti. Tento stav však musí byť len prechodný a počíta\nsa s tým, že v budúcnosti sa majetok bude môcť využívať. Tomu zodpovedá Dôvodová správa k zákonu\nč. 176/2004 Z. z., II. Osobitná časť, K § 8, podľa ktorej „Ustanovenie upravuje nakladanie s dočasne\nnepotrebným majetkom, ktorý môže verejnoprávna inštitúcia prenechať iným subjektom do nájmu, t.\nj. odplatný právny vzťah,\nalebo do výpožičky, t. j. bezodplatný právny vzťah.\nPôjde o majetok, ktorý verejnoprávnej inštitúcii neslúži na plnenie jej úloh len prechodne. Tento majetok\nnie je pre verejnoprávnu inštitúciu trvale prebytočným, majetok verejnoprávna inštitúcia v budúcnosti\nvyužije na plnenie svojich úloh.“\nV súlade s uvedenou filozofiou bolo komponované aj\nustanovenie § 9 ods. 6, upravujúce zákaz budovania stavieb na pozemku verejnoprávnej inštitúcie, ktorý\nje predmetom nájmu. Odzrkadľuje totiž potrebu zachovania majetku pre jeho budúce využitie, čo by však\nv prípade postavenia stavby, majúcej trvalý charakter, nebolo možné, resp. mohlo by byť problematické,\na obmedziť nakladanie inštitúcie s jej majetkom a brániť jej tak v zabezpečovaní základných úloh.\nV prípade reklamných stavieb, majúcich dočasný charakter, to však neplatí. Vychádzajúc z uvedeného\nsprávny súd uzatvára, že imanentnou súčasťou pojmu stavba, obsiahnutého v § 9 ods. 6 zákona č.\n176/2004 Z. z., nie sú reklamné stavby, pretože tie majú dočasný charakter a umožňujú opätovné\nvyužívanie majetku vo vlastníctve verejnoprávnej inštitúcie v pôvodnej podobe, čo je v súlade s účelom\nzákona č. 176/2004 Z. z. a obmedzeniami súvisiacimi s nakladaním s majetkom verejnoprávnych\ninštitúcií (por. § 4 a nasl. označeného zákona).\n59. Navyše v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 9 ods. 6 zákona č. 176/2004 Z. z. je\npotrebné poznamenať, že v predmetnej veci nebola splnená ani podmienka „zriadenia“ stavby\nnájomcom, keďže zo skutkových okolností je zrejmé, že nájomná zmluva bola uzatvorená medzi\núčastníkmi až v roku 2016 a k umiestneniu reklamného zariadenia došlo už v roku 2001. Nájomná\nzmluva tak len zosúladila faktický stav známy všetkým účastníkom konania, teda dlhodobú existenciu\nreklamnej stavby na predmetnom pozemku.\n60. Vzhľadom na uvedené, aplikujúc historický, logický a teleologický výklad zákona č. 176/2004 Z.\nz. správny súd uzatvára, že nájomná zmluva nie je neplatná pre jej rozpor s ustanovením § 9 ods. 6\noznačeného zákona. V tejto súvislosti zároveň poukazuje na potrebu materiálnej ochrany práv, najmä\nvlastníckeho práva vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi konania 1/, a na rozhodnutie Ústavného súdu\n\nSlovenskej republiky Zb. Us. 92/2004, podľa ktorého vo vzťahu k ochrane vlastníckeho práva „Výklad\nprávneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť\nv reálnom uplatnení základného\npráva. Medzera v právnej úprave nemôže mať za následok porušenie základného práva sťažovateľa\ngarantovaného v Ústave Slovenskej republiky. V takomto prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by\nzákladné právo nielenže neporušoval, ale naopak garantoval.“ Ústavný súd už tiež vyslovil, že k výkladu\nprávnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade,\nkeď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (IV. ÚS\n92/2012,\nI. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010).\n61. Pokiaľ ide o uplatnenie § 40 Správneho poriadku, správny súd dodáva, že nie je v kompetencii\nsprávneho orgánu posudzovať (ne)platnosť právnych úkonov medzi účastníkmi konania, keďže táto\nprináleží výlučne civilnému súdu, obzvlášť, ak nie je jednoznačná a závisí\nod výkladu\nprávnej normy tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci. Určitý návod v tomto smere dáva aj sám zákon\nč. 176/2004 Z. z. v ustanovení § 16, v ktorom je určený okruh subjektov, oprávnených podať návrh\nna určenie neplatnosti právneho úkonu (vrátane nájmu). Takýmto subjektom je verejnoprávna inštitúcia\na prokurátor, ktorému zákon stanovil subjektívnu lehotu 6 mesiacov od zistenia porušenia. Keďže takýto\nnávrh nebol podaný, správny orgán bol povinný prezumovať platnosť uzatvorenej nájomnej zmluvy\na postupovať v súlade so stavebným zákonom.\n62. Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že existencia žalobných dôvodov podľa § 191 ods.\n1 SSP tak, ako ich obsahovo vymedzil žalobca, sa v tomto konaní nepreukázala, preto správny súd\npostupom podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n63. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 170 písm. c) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu\ntrov nepriznal s poukazom na to, že žalobu podal prokurátor.\n64. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku j e prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná účastníkom konania,\nv neprospech ktorého bol rozsudok vydaný, to v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia na Správnom\nsúde v Bratislave [§ 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1, § 444 ods. 1 SSP v znení účinnom do\n30.06.2023]. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).\nKasačná sťažnosť nemá odkladný účinok [§ 446 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023].\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom,\nv ktorom bolo\nvydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia\nsprávneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý\nsťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa [§ 449 ods. 1, ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom\ndo 30.06.2023].\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je\nurčené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť aj:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa podáva\n(sťažnostné body),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti\n(§\n57, § 445 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).\n\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní\nalebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023)\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem\nskutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 ods.\n2, § 441 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/2012 z 10. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-10", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b"}, {"guid": "ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 351/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b"}, {"guid": "ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 306/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 450, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb"}], "citovane_v": []}