{"guid": "1ff55083-ef7a-47f1-901b-006d2c341dca:e04ea2b2-382b-4986-8bfc-fdec378415a4", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1018200665.2", "spisova_znacka": "BA-5S/68/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/68/2018 z 18. 1. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 18. januára 2024, sp. zn. BA-5S/68/2018, ECLI:SK:SpSBA:2024:1018200665.2", "identifikacne_cislo": "1018200665", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Monika Kadlicová", "sudca_id": 416, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-monika-kadlicova-416", "datum_vydania": "2024-01-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/154", "nazov": "zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/154", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/154-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e04ea2b2-382b-4986-8bfc-fdec378415a4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1018200665.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1018200665.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1018200665.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/68/2018\n1018200665\n18. 01. 2024\nMgr. Monika Hrašnová\nECLI:SK:SpSBA:2024:1018200665.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek\nsenátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a JUDr. Ingridy Hudecovej, v právnej veci\nžalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/X, XXX XX E., adresa na doručovanie: A.\nF. XXX, XXX XX E., proti žalovanému: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova\n2, 812 85 Bratislava, IČO: 00 166 481, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, 2. odvolacej\ndisciplinárnej komisie, č. 2 ODK 5/2017-74 zo dňa 06.02.2018, takto\nrozhodol:\nI. Súd rozhodnutie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, 2. odvolacej disciplinárnej komisie\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. 2 ODK 5/2017-74 zo dňa 06.02.2018 z r u š u j e a vec\njej v r a c i a na ďalšie konanie.\nII. Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia\n1. Rozhodnutím žalovaného, 4. disciplinárnej komisie, č. 4 DK 4/2016-184 zo dňa 13.01.20217 (ďalej\nlen „prvostupňové rozhodnutie“) bol žalobca uznaný vinným, že ako prokurátor na Okresnej prokuratúre\nv Prievidzi:\n„1) v období od 14.07.2015 do 16.05.2016 v pridelených trestných veciach sp. zn. 1 Pv 668/15/3307, 1\nPv 821/15/3307, 2 Pv 79/15/3307, 1 Pv 680/15/3307, 2 Pv 616/15/3307 a 2 Pv 642/15/3307, v ktorých\nvykonával prokurátorský dozor, nesplnil pokyn krajskej prokurátorky Trenčín por. č. 1/2010 o správovej\npovinnosti v trestných veciach a napriek tomu, že od začatia trestného stíhania uplynulo viac ako 6\nmesiacov a nepredložil okresnému prokurátorovi správu pre Krajskú prokuratúru Trenčín podľa článku 1\npísm. b) a článku 3 ods. 1 Pokynu krajskej prokurátorky Trenčín por. č. 1/2010 z 25. 05. 2010 o nariadení\nsprávovej povinnosti v trestných veciach.\n2) v trestnej veci 1 Pv 1206/12/3307, od pridelenia dňa 20.08.2014 nevykonal žiadnu previerku\nvyšetrovacieho spisu, ani neusmernil vyšetrovateľku pokynom a návrh na podanie obžaloby, ktorý mu\nbol predložený po skončení pracovnej neschopnosti dňa 08.08.2016, nevybavil v lehote 14 dní ani\nnepožiadal o predĺženie lehoty, ale pokynom zo dňa 17.08.2016 vydaným podľa § 230 ods. 2 písm. a) Tr.\nporiadku, ktorý predložil kancelárii až dňa 26.08.2016 a expedovaný bol 30.08.2016 nedôvodne zaslal\nvyšetrovací spis vyšetrovateľke s tým, že chýba 3. zväzok vyšetrovacieho spisu, čo však nebola pravda,\nv dôsledku čoho návrh na podanie obžaloby bol vybavený až dňa 08.09.2016, teda po 32 dňoch, čím\nnesplnil povinnosti vyplývajúce z Pokynu krajskej prokurátorky v Trenčíne por. č. 2/2012 z 09.01.2012 o\n\nurčení lehôt prokurátora na postup v trestnom konaní, v opatrení č. 31 krajskej prokurátorky Trenčín zo\n07.10.2015 a v opatrení okresného prokurátora Prievidza č. 4 z 25.11.2015, teda\nv bode 1) porušil základné povinnosti prokurátora uložené mu ustanovením § 26 ods. 1 písm. a) zákona\nč. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, podľa\nktorých je prokurátor povinný plniť povinnosti, ktoré mu vyplývajú z Ústavy SR, z ústavných zákonov,\nzo zákonov a z ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov ako aj úlohy a pokyny uložené\nnadriadeným prokurátorom,\nv bode 2) porušil základné povinnosti prokurátora uložené mu ustanovením § 26 ods. 1 písm. c) zákona\nč. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov,\nvykonávať svoje služobné povinnosti svedomite, nestranne a bez prieťahov,\nčím sa dopustil v bode 1., 2. disciplinárneho previnenia podľa § 188 ods. 1 písm. a) zákona č. 154/2001\nZ. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov,\nza čo sa mu ukladá podľa § 189 ods. 1 písm. b) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych\nčakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov zníženie základného platu o 10 % na 2 mesiace.“\n2. Na podklade žalobcom podaného odvolania žalovaný rozhodoval v odvolacom konaní a vydal\nrozhodnutie žalovaného, 2. odvolacej disciplinárnej komisie, č. 2 ODK 5/2017-74 zo dňa 06.02.2018\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 211 ods. 3 s poukazom na § 211 ods. 8, § 216 zákona\nč. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v relevantnom znení (ďalej len\n„zákon o prokurátoroch“) za použitia § 319 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v relevantnom\nznení (ďalej len „TP“) odvolanie žalobcu zamietol, pretože nebolo dôvodné a prvostupňové rozhodnutie\npotvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že prvostupňové rozhodnutie považuje za zákonné,\ndostatočne odôvodnené a plne sa s ním stotožnil, a to aj čo do druhu a výšky uloženej sankcie.\n3. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s odvolacími námietkami vysporiadal tak, že povinnosť\ndozorujúceho prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza podávať správy v jednotlivých trestných\nveciach nebola založená len na istých zvyklostiach, ako tvrdil žalobca - odvolateľ, ale táto povinnosť\nbola opakovane obsahom pracovných porád vedených okresným prokurátorom Okresnej prokuratúry\nPrievidza, na ktorých bola opatreniami okresného prokurátora delegovaná na jednotlivých dozorujúcich\nprokurátorov. V priebehu disciplinárneho konania neboli ustálené žiadne objektívne okolnosti , ktoré by\nprokurátorovi – žalobcovi bránili v stanovených lehotách plniť správovú povinnosť, resp. vybaviť vec\nspracovaním obžaloby. Podľa žalovaného tieto následky nekonania dozorujúceho prokurátora vznikli\nv príčinnej súvislosti s jeho nerešpektovaním príslušnej právnej úpravy vrátane interných predpisov\na pokynov.\n4. Žalovanému sa javilo ako rozporuplné tvrdenie žalobcu - odvolateľa, že mal vytvorenú dostatočnú\npredstavu o vyšetrovaní so skutočnosťou, že nedokázal spracovať obžalobu v stanovenej lehote\na akousi kamuflážou v podobe vrátenia vyšetrovacieho spisu, z dôvodu jeho neúplnosti, sa snažil\ntúto lehotu predĺžiť. Žalovaný ozrejmil, že lehota 32 dní, uvedená vo výrokovej vete prvostupňového\nrozhodnutia, zahŕňa obdobie od 08.08.2016, teda od ukončenia práceneschopnosti žalobcu, do\n08.09.2016, do dňa, keby bol vybavený návrh na podanie obžaloby v trestnej veci pod sp. zn. 1 Pv\n1206/12/3307; a teda v tejto lehote nie je zahrnuté obdobie od 04.08.2016, od nápadu návrhu na podanie\nobžaloby, do 08.08.2016, do nástupu žalobcu do služby po ukončení práceneschopnosti. Ďalej žalovaný\nv napadnutom rozhodnutí k odlišnej úprave lehoty na vybavenie návrhu na podanie obžaloby v rôznych\nobvodoch krajských prokuratúr uviedol, že v zmysle § 42 a § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001\nZ. z. o prokuratúre v relevantnom znení (ďalej len „zákon o prokuratúre“) je autonómnym oprávnením\nkrajského prokurátora upraviť lehoty na vybavenie návrhov policajtov, čo krajská prokurátorka Krajskej\nprokuratúry Trenčín využila pri vydaní pokynu por. č. 2/2012 zo dňa 09.01.2012 (ďalej len „pokyn KP TN\nč. 2/2012“). Žalovaný ohľadom následkov inštitútu zahladenia dodal, že aj podľa ustálenej judikatúry,\nskutočnosť, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený, teda ako keby bolo jeho právoplatné\nodsúdenie zahladené, neznamená, že by sa na páchateľa mohlo hľadieť tak, ako keby sa skutok, za\nktorý bol právoplatne odsúdený vôbec nestal (a poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. II. ÚS 543/2014 z 18.09.2014).\n\nII. Správna žaloba\n5. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.04.2018, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.05.2018,\ndomáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia (ktoré uviedol, že mu bolo\ndoručené dňa 13.03.2018) podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok účinného do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“, v nadväznosti na § 493e SSP v aktuálnom\nznení), spolu so zrušením prvostupňového rozhodnutia, a aby vec bola vrátená na ďalšie konanie a\nrozhodnutie prvostupňovému správnemu orgánu. Žalobca namietal nedostačujúce zistenie skutkového\nstavu žalovaným, ako aj rozpor skutkového stavu, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého\nrozhodnutia, s administratívnymi spismi. Podľa žalobcu závery uvedené v opise skutku kvalifikované ako\ndisciplinárne previnenie nenapĺňajú zákonné znaky tohto previnenia. Konaním odvolacej disciplinárnej\nkomisie žalovaného došlo k porušeniu základnej ústavnej zásady rovnakého zaobchádzania, rovnako\ntak došlo k porušeniu základnej zásady trestného konania podľa § 2 ods. 1, ods. 4, ods. 7, ods. 10 a ods.\n12 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „TP“), ktoré možno\npoužiť aj na disciplinárne konanie.\n6. Podľa žalobcu pokynom krajskej prokurátorky v Trenčíne sp. zn. 1/2010 z 25.05.2010 (ďalej\nlen „pokyn KP TN č. 1/2010“) ohľadom správovej povinnosti voči krajskej prokuratúre bola uložená\npovinnosť podávať správy okresnému prokurátorovi, a nie prokurátorovi okresnej prokuratúry. Išlo len\no zvyklosť, že prokurátor okresnej prokuratúry vypracoval koncept správy pre krajskú prokuratúru,\nktorú následne podpisoval a podával okresný prokurátor, pričom povinnosť vypracovať koncept tejto\nsprávy prokurátorovi okresnej prokuratúry neukladal žiaden všeobecne záväzný a ani vnútro-rezortný\npredpis. Žalobca preto nemohol byť subjektom disciplinárneho previnenia uvedeného v bode 1 výroku\nprvostupňového rozhodnutia.\n7. Ďalej žalobca uviedol, že ak teda navrhovateľ ako aj disciplinárne komisie žalovaného oboch\nstupňov tvrdia, že povinnosť podať správu krajskej prokuratúre okresný prokurátor delegoval na svojich\npodriadených prokurátorov okresnej prokuratúry na pracovných poradách dňa 09.05.2013, 28.5.2013,\n25.06.2013 (pričom 09.05.2013 porada nebola, ale bola 30.04.2013), ako aj písomnými opatreniami\nz porady, ktoré mu mali byť zaslané e-mailovou poštou dňa 25.11.2014 a 30.06.2015, tak v danom\nprípade žalobca nemohol porušiť pokyn krajskej prokurátorky, ktorým nariadila správovú povinnosť\nokresnému prokurátorovi, ale opatrenie okresného prokurátora, ktorým túto povinnosť delegoval na\nžalobcu. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia sa uvádza, že žalobca nesplnením správovej povinnosti\nporušil pokyn krajskej prokurátorky, čo je rozporné s obsahom odôvodnenia rozhodnutia, z ktorého\nje zrejmé, že žalobca porušil opatrenie okresného prokurátora, čo mu však nebolo kladené za vinu.\nZ uvedeného je zrejmé, že výrok prvostupňového rozhodnutia je zjavne rozporný s odôvodnením\nrozhodnutia.\n8. Žalobca dal do pozornosti, že disciplinárnym previnením môže byť jedine také porušenie alebo\nnesplnenie povinnosti prokurátorom, ktoré vyvolalo nejaký škodlivý následok. Je vecou autonómneho\nrozhodnutia prokurátora, ktorý z prostriedkov uvedených v § 230 TP v rámci dozoru využije. Voľba\nvhodného prokurátorského opatrenia je pritom výsledkom rozhodovacej činnosti prokurátora, jeho\nprávneho názoru na vec, pričom za právny názor nie je možné niekoho disciplinárne postihnúť, a to aj\nv prípade jeho nesprávnosti, čo nebolo preukázané. Opatrením z pracovnej porady zo dňa 27.10.2015,\nktoré bolo písomne doručené prokurátorom okresnej prokuratúry v Prievidzi dňa 04.11.2015, okresný\nprokurátor nariadil prvú previerku spisu vykonať najneskôr po doručení uznesenia o vznesení obvinenia\na následne každé 3 mesiace, prípadne najneskôr 3 mesiace po vydaní uznesenia o začatí trestného\nstíhania. Dovtedy neexistoval žiaden predpis, ktorý by nariaďoval vykonávanie previerok vyšetrovacieho\nspisu. Žalobca poukázal na to, že v prípravnom konaní je bežná situácia, keď vyšetrovateľ vo veci\nnemôže konať, lebo napríklad čaká na výsledky právnej pomoci z cudziny alebo na výsledky znaleckého\ndokazovania, ktoré v niektorých prípadoch trvajú aj rok a dlhšie. V takýchto prípadoch by okresný\nprokurátor vykonával previerky zbytočne, nezmyselne a nemohol by sa náležite venovať svojej práci.\n9. Žalobca ďalej podotkol, že po pridelení spisu 1 Pv 1206/12/3307 dňa 20.08.2014 okresným\nprokurátorom, predmetnú trestnú vec pravidelne konzultoval s vyšetrovateľkou, pravidelne si vyžadoval\nsprávy o stave konania, pričom z takto získaných informácií si vytvoril dostatočnú predstavu o\nvyšetrovaní, a to z hľadiska zákonnosti vykonaných dôkazov ako aj o rýchlosti konania vyšetrovateľky.\nŽalobca nezistil žiadne dôvody na vrátenie veci vyšetrovateľke na doplnenie vyšetrovania a rovnako\n\nOkresný súd v Prievidzi nezistil žiadne vážne procesné pochybenia a obžalobu neodmietol. V danej\nveci sa pritom jednalo o rozsiahlu vec, dôkazný materiál obsahoval 1100 strán. Neobstojí preto tvrdenie\nnavrhovateľa a žalovaného o tom, že následok v podobe zavineného prieťahu v dôsledku žalobcom\nnevykonaných pravidelných trojmesačných previerok nenastal, ale nastať mohol. Žalobca poukázal na\niné rozhodnutia disciplinárnych komisií žalovaného, z ktorých vyplýva, že za prieťah je považovaná\nničím neodôvodnená nečinnosť dozorujúceho prokurátora trvajúca rádovo niekoľko mesiacov až rokov,\nv dôsledku čoho došlo k nedôvodnému predlžovaniu trestného konania, avšak ani v jednom prípade\nnebol prokurátor postihnutý za zavinený prieťah trvajúci len niekoľko dní.\n10. Žalobca ozrejmil, že po nástupe do práce po dvojmesačnej práceneschopnosti sa medzi spismi\nnachádzal dozorový spis 1 Pv 1206/12/3307, v ktorom mu zostávalo len 8 pracovných dní na vybavenie\nnávrhu na podanie obžaloby. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na lehoty na vybavenie návrhu na\npodanie obžaloby v obvode iných krajských prokuratúr (v Bratislave, v Prešove), v ktorých je táto\nlehota 30 dňová, pričom považuje za diskriminačné, ak prokurátora pôsobiaceho v územnom obvode\nkrajskej prokuratúry v Trenčíne možno disciplinárne stíhať za podanie obžaloby na 15. deň od doručenia\nkonečného návrhu policajta a v iných dvoch obvodoch krajských prokuratúr nie. Podanie obžaloby\nna 32. deň nemôže byť podľa žalobcu považované za zavinený prieťah, v porovnaní napríklad s\nlehotou v obvode iných krajských prokuratúr, s lehotou 2 týždňov na vybavenie žiadosti o prepustenie\nz väzby, ktoré majú byť vybavované urýchlene a prednostne, s lehotou 30 pracovných dní na\nvypracovanie písomného vyhotovenia rozsudku podľa TP. Žalobca považuje pokyn krajskej prokurátorky\nv Trenčíne o určení lehôt v danom prípade za zjavne diskriminačný, ktorý znevýhodňuje prokurátorov\npôsobiacich v jej územnom obvode oproti prokurátorom pôsobiacim v územnom obvode bratislavského\nči prešovského kraja, čím dochádza k porušeniu ústavnej zásady o rovnakom zaobchádzaní, ale aj\nk porušeniu ustanovenia § 25 ods. 1 písm. a) zákona o prokurátoroch vykonávať funkciu prokurátora\nbez zastrašovania, nátlaku, prekážok, nevhodného zasahovania alebo neoprávneného vystavovania\nzásahom do jeho právomoci a osobnej zodpovednosti.\n11. Podľa žalobcu žalovaný postupoval nesprávne, keď pri hodnotení závažnosti konania žalobcu,\nktoré vyhodnotil ako disciplinárne previnenie, prihliadal na rozhodnutia, ktorými boli žalobcovi uložené\nnapomenutia (a to aj neprávoplatne). Všetky napomenutia, o ktoré žalovaný oprel svoj záver v\nprvostupňovom rozhodnutí, boli zahladené, a preto sa na osobu žalobcu malo hľadieť ako na\nnepotrestanú. Žalobca poukázal na § 10 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „TZ“), z ktorého vyplýva, že predchádzajúci život páchateľa je z hľadiska\nposúdenia konania páchateľa ako prečinu úplne irelevantný. Otázka predchádzajúceho spôsobu\nvedenia života je pritom okolnosťou podstatnou z hľadiska výšky a druhu ukladaného trestu (§ 34\nods. 4 TZ), a to ako priťažujúca či poľahčujúca okolnosť, prípadne ako okolnosť, ktorá podmieňuje\nuloženie trestu pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby alebo použitie vyššej trestnej\nsadzby. Ďalej má žalobca za to, že rovnako ako v prípade TZ, tak aj v prípade zákona o prokurátoroch,\nmožno minulosť a predchádzajúci život páchateľa považovať len za okolnosť podstatnú z hľadiska\nnaplnenia znaku kvalifikovanej skutkovej podstaty závažného disciplinárneho previnenia, prípadne\nvýšku sankcie, nie však ako skutočnosť podstatnú z hľadiska naplnenia znakov základnej skutkovej\npodstaty disciplinárneho previnenia.\n12. Žalobca napokon uviedol, že podľa jeho názoru boli disciplinárne komisie žalovaného voči nemu\nzaujaté a ovplyvňované. Uvedené vyvodil najmä z otázky kladenej na výsluchu, či podával na okresného\nprokurátora - navrhovateľa trestné oznámenie. Dištancoval sa od lživých obvinení, že by mal byť\nnezodpovedný, konať na hrane prokurátorskej etiky, že by mal nerešpektovať svojich nadriadených,\nalebo že by mal byť osobou sympatizujúcou s páchateľmi drogovej trestnej činnosti.\nIII. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania\n13. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.10.2018 uviedol, že žalobné body\nsa ničím nelíšia od dôvodov uvedených v odvolaní, teda žalovanému boli známe pred vydaním\nnapadnutého rozhodnutia. Zopakoval, že povinnosť dozorujúceho prokurátora okresnej prokuratúry\npodávať správy v jednotlivých trestných veciach v zmysle pokynu KP TN č. 1/2010 nie je založená len na\nistých zvyklostiach tak, ako to konštatuje žalobca, ale predmetná povinnosť bola opakovane obsahom\npracovných porád vedených okresným prokurátorom, na ktorých bola opatreniami delegovaná na\njednotlivých dozorujúcich prokurátorov, resp. bolo tam konštatované, že za plnenie predmetnej správovej\n\npovinnosti sú zodpovední jednotliví prokurátori okresnej prokuratúry. Neobstojí teda tvrdenie žalobcu,\nže žiadnym spôsobom neporušil pokyn krajskej prokurátorky, keďže plnenie konkrétnej povinnosti\nvyplývajúcej z tohto pokynu bolo delegované na jednotlivých prokurátorov vykonávajúcich dozorovú\nčinnosť v jednotlivých veciach. Samotný žalobca v priebehu konania konštatoval, že v priebehu desiatich\nrokov svojej prokurátorskej činnosti podal nespočetné množstvo správ nadriadenej prokuratúre. Zároveň\nžalobca sa zúčastnil viacerých porád, na ktorých mu ako prokurátorovi bola určená povinnosť, respektíve\nzodpovednosť za plnenie pokynu krajskej prokurátorky, a pokiaľ sa niektorých porád nezúčastnil osobne,\nzávery z týchto porád mu boli zaslané internou elektronickou poštou. Zo znenia ustanovenia § 26 ods.\n1 písm. a/ zákona o prokurátoroch vyplýva, že prokurátor je povinný plniť povinnosti, úlohy a pokyny\nuložené nadriadeným prokurátorom.\n14. Žalovaný uviedol, že spôsobené následky nekonania dozorujúceho prokurátora, ako jedno z kritérií\npri ukladaní disciplinárnych opatrení za disciplinárne previnenie v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1\nzákona o prokurátoroch boli prvostupňovou komisiou, ako aj odvolacou disciplinárnou komisiou náležite\nvzaté do úvahy a vyhodnotené, pričom pri ukladaní sankcie bol vzatý zreteľ aj na doterajšie správanie\na plnenie služobných povinností prokurátora s tým, že u žalobcu sa nejednalo o ojedinelé vybočenie z\npovinností prokurátora rešpektovať služobné predpisy a pokyny.\n15. Ohľadom konštatovania žalobcu, že do 27.10.2015 na Okresnej prokuratúre Prievidza neexistoval\nžiadny právny predpis, ktorý by nariadil vykonanie previerok vyšetrovacieho spisu, žalobca dal do\npozornosti, že aj pred uvedeným dátumom umožňovalo ustanovenie § 230 ods. 2 písm. a), písm. b)\nTP prokurátorovi vyžiadať od policajta vyšetrovací spis a následne vydať policajtovi záväzný pokyn\nna ďalší postup vo vyšetrovaní, a to za účelom zistenia, či policajt postupuje riadne a bez prieťahov\nv trestnom konaní. Previerka vyšetrovacieho spisu je jedným zo základných nástrojov dozorovej\nčinnosti prokurátora v trestnom konaní, bez realizácie ktorej je nepredstaviteľné efektívne vykonávanie\ndozorovej činnosti prokurátora, a to aj pri uplatňovaní ostatných nástrojov prokurátorského dozoru v\npodobe predkladaných správ o stave konania, prípadne konzultácii s vyšetrovateľom. Inými slovami\nbez vykonania previerky vyšetrovacieho spisu je ťažko predstaviteľné uplatňovanie ostatných nástrojov\ndozoru prokurátora podľa § 230 ods. 2 TP. Aj keď citované ustanovenie oprávňuje prokurátora\nzvoliť potrebný prostriedok dozoru, žalobca opomenul, že minimálne od ním uvádzaného dátumu\nbolo vykonávanie previerok spisu obligatórne v pravidelných intervaloch určených interným pokynom\nnadriadeného prokurátora.\n16. Žalovaný ako pochybné považoval zaslanie vyšetrovacieho spisu naspäť konajúcej vyšetrovateľke\ns nepravdivým údajom o chýbajúcom jednom zväzku spisu, namiesto spracovania obžaloby žalobcom,\nprípadne požiadania o predĺženie lehoty na vypracovanie obžaloby, keď žalobca na druhej strane tvrdil,\nže si vytvoril dostatočnú predstavu o vyšetrovaní a spise, ktoré pravidelne konzultoval s vyšetrovateľkou\na pravidelne vyžadoval správy o stave konania. Ďalej žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu o tom, že\nlehota na podanie žaloby začala plynúť 4 dni predtým, ako sa stal práceschopným sa nezakladá na\nreálnom podklade, a teda v lehote 32 dní nie je zahrnuté obdobie od 04.08.2016 do 08.08.2016, t. j. od\nnápadu návrhu na podanie obžaloby do nástupu žalobcu do služby po ukončení práceneschopnosti.\n17. K námietke žalobcu, že na iných dvoch krajských prokuratúrach je dlhšia lehota na vybavenie návrhu\nna podanie obžaloby, žalovaný poukázal na právnu úpravu v § 42, § 3 zákona o prokuratúre, podľa ktorej\nje krajská prokuratúra nadriadený orgán okresných prokuratúr, ktoré patria do jej územnej pôsobnosti, jej\nčinnosť riadi krajský prokurátor, a teda je autonómnym oprávnením krajského prokurátora upraviť lehoty\nna vybavovanie návrhov policajtov, ktoré krajská prokurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín využila pri\nvydaní pokynu KP TN č. 2/2012.\n18. Žalovaný uviedol, že z obsahu disciplinárneho spisu vyplýva, že žalobca už v minulosti prejavil\nsklony k porušovaniu, resp. nerešpektovaniu interných predpisov, a to aj obdobného charakteru ako v\nprejednávanej veci. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že prvostupňová komisia postupovala nesprávne, keď\nprihliadla aj na zahladené rozhodnutia disciplinárnej povahy. Aj podľa ustálenej judikatúry skutočnosť,\nže sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený, teda ako keby bolo jeho právoplatné odsúdenie\nzahladené, neznamená, že by sa na páchateľa mohlo hľadieť tak, ako keby sa skutok, za ktorý bol\nprávoplatne odsúdený, vôbec nestal (s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS\n543/2014 z 18.09.2014). Žalovaný dodal, že žalobca vo vzťahu k 2. odvolacej disciplinárnej komisii\nnevzniesol námietku zaujatosti, napriek tomu konštatoval, že podľa jeho názoru boli disciplinárne komisie\n\nzaujaté a ovplyvnené. Prvostupňová disciplinárna komisia žalovaného sa s námietkou zaujatosti náležite\nvysporiadala. V závere žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\n19. V replike zo dňa 19.12.2018 žalobca uviedol, že žalovaný opakuje svoje závery z napadnutého\nrozhodnutia. Zdôraznil, že v prípade porušenia povinnosti prokurátora podľa § 26 a nasl. zákona\no prokurátoroch sa však musí jednať o porušenie takej povinnosti, v dôsledku čoho je zmarené\nalebo ohrozené naplnenie úloh v rámci pôsobnosti prokuratúry v zmysle § 4 zákona o prokuratúre,\npretože prokurátor zavinene nepostupoval v súlade s § 5 zákona o prokuratúre. Základným znakom\ndisciplinárneho previnenia je jeho škodlivosť, resp. jeho škodlivý následok; pripustením iného výkladu by\nakékoľvek zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti malo za následok spáchanie disciplinárneho\nprevinenia prokurátorom, ako je napríklad aj preklep vo výroku rozhodnutia či pisárska chyba, čo je\nzjavný nezmysel. Podotkol, že je jediným prokurátorom z celej republiky, proti ktorému bolo začaté\ndisciplinárne konanie pre nesplnenie správovej povinnosti. Je úplne bežné, že v prostredí okresných\nprokuratúr sa opomína správová povinnosť, ktorej nesplnenie nemá absolútne žiadny následok na\npriebeh či výsledok trestného konania, teda nemá žiadny škodlivý následok. Napokon žalobca uviedol,\nže z obsahu dozorového spisu ako aj vyšetrovacieho spisu ORP-285/OEK-PD-2013 vyplýva dôvod,\nprečo vyšetrovanie trvalo tak dlho, a to že dve obvinené osoby žili v cudzine (Česká republika a\nSpolková republika Nemecko), a v rámci prípravného konania bol problém s doručovaním rozhodnutí\ntýmto osobám do cudziny, so zabezpečením ich účasti na výsluchoch pri konfrontáciách a pod.\n20. Žalovaný sa k replike žalobcu osobitne nevyjadril, podaním zo dňa 22.04.2022 súdu oznámil,\nže žalobca bol rozhodnutím generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 23.03.2022 č. X/2 Spr\n34/22/1000-3 odvolaný z funkcie prokurátora dňa 25.03.2022. Žalobca na to reagoval podaním zo dňa\n10.07.2022 s uvedením, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá.\nIV. Relevantná právna úprava\n21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, „správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom“.\n22. Podľa § 194 SSP:\n„(1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o\npriestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.\n(2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania\nustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“\n23. Podľa § 195 SSP, „správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby, ak\na) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci\nalebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo\nopatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\nb) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo\npremlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné\nprotiprávne konanie,\nc) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na\nsprávne trestanie,\nd) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na\nukladanie sankcií v rámci správneho trestania,\ne) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu\nverejnej správy.“\n24. Podľa § 197 SSP, „správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,\nmôže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,\nktorým však nie je viazaný.“\n\n25. Podľa § 135 ods. 1 SSP, „na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.“\n26. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) a ods. 4 SSP:\n„(1) Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu\nverejnej správy, ak\nd) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,\n(4) Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne\nvysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku\n3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v\nďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov\npripojených k prejednávanej veci.“\n27. Podľa § 493e SSP v aktuálnom znení, „konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia\npodľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“\n28. Podľa § 26 ods. 1 písm. a) a c) zákona o prokurátoroch (platného a účinného v čase spáchania skutku\na rozhodovania prvostupňového správneho orgánu, t. j. v čase účinnosti od 01.01.2016 do 30.06.2016\na od 01.07.2016 do 31.12.2018), „prokurátor je povinný:\na) plniť povinnosti, ktoré mu vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky, z ústavných zákonov, zo zákonov\na z ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj úlohy a pokyny uložené nadriadeným\nprokurátorom, ak bol s nimi riadne oboznámený; splnenie pokynu je prokurátor povinný odmietnuť, ak\nby jeho splnením spáchal trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie,\nc) vykonávať svoje služobné povinnosti svedomite, nestranne a bez prieťahov.“\n29. Podľa § 188 ods. 1 písm. a) zákona o prokurátoroch, „disciplinárnym previnením je zavinené\nnesplnenie alebo porušenie povinností prokurátora.“\n30. Podľa § 189 ods. 1 písm. b) zákona o prokurátoroch, „za disciplinárne previnenie sa za podmienok\nustanovených týmto zákonom, ak § 208 ods. 2 neustanovuje inak, uloží prokurátorovi niektoré z týchto\ndisciplinárnych opatrení: b) zníženie základného platu až o 15 % najviac na tri mesiace; pri opätovnom\ndisciplinárnom previnení, ktorého sa prokurátor dopustil v čase pred zahladením disciplinárneho\nopatrenia, najviac na šesť mesiacov.“\n31. Podľa § 191 ods. 1 zákona o prokurátoroch, „pri ukladaní disciplinárnych opatrení za disciplinárne\nprevinenie a sankčných opatrení za priestupok sa prihliada na závažnosť disciplinárneho previnenia\nalebo priestupku, na spôsobené následky, mieru a formu zavinenia, okolnosti prípadu, doterajšie\nsprávanie a plnenie služobných povinností prokurátora.“\n32. Podľa § 216 zákona o prokurátoroch, „pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti prokurátora sa\nprimerane použije prvá časť Trestného zákona a na disciplinárne konanie sa primerane použije Trestný\nporiadok, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné.“\n33. Podľa § 42 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) a c), ods. 3 zákona o prokuratúre (platného a účinného v čase\nspáchania skutku a rozhodovania prvostupňového správneho orgánu, t. j. v čase účinnosti od 01.01.2016\ndo 30.06.2016 a od 01.07.2016 do 24.05.2018):\n„(1) Krajská prokuratúra je nadriadený orgán okresných prokuratúr, ktoré patria do jej územnej\npôsobnosti.\n(2) Krajská prokuratúra\na) zabezpečuje plnenie úloh patriacich do pôsobnosti krajského prokurátora,\nb) riadi, organizuje a kontroluje činnosť podriadených okresných prokuratúr,\nc) dozerá na jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov\npodriadenými okresnými prokuratúrami.\n(3) Na čele krajskej prokuratúry je krajský prokurátor, ktorý priamo alebo prostredníctvom vedúcich\nprokurátorov,29) určených prokurátorov a zamestnancov riadi činnosť krajskej prokuratúry a\npodriadených okresných prokuratúr. Za svoju činnosť zodpovedá generálnemu prokurátorovi.“\n\n34. Podľa § 43 ods. 2 zákona o prokuratúre, „na čele okresnej prokuratúry je okresný prokurátor, ktorý\npriamo alebo prostredníctvom vedúcich prokurátorov,29) určených prokurátorov a zamestnancov riadi\nčinnosť okresnej prokuratúry. Za svoju činnosť zodpovedá krajskému prokurátorovi a prostredníctvom\nneho generálnemu prokurátorovi“.\n35. Podľa § 53 ods. 1 písm. d) zákona o prokuratúre, „bezprostredne nadriadeným prokurátorom je\npríslušný okresný prokurátor, ak ide o prokurátora okresnej prokuratúry“.\n36. Podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o prokuratúre, „nadriadeným prokurátorom uvedeným v § 6\nje generálny prokurátor a prokurátor generálnej prokuratúry, príslušný krajský prokurátor, prokurátor\npríslušnej krajskej prokuratúry a príslušný okresný prokurátor, ak ide o prokurátora okresnej prokuratúry“.\n37. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre, „Ak nie je ďalej ustanovené inak, nadriadený\nprokurátor je oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri\nplnení úloh.“\n38. Podľa § 230 ods. 1, ods. 2 písm. a), b), a d) TP (platného a účinného v čase spáchania skutku\na rozhodovania prvostupňového správneho orgánu, t. j. v čase účinnosti od 01.01.2016 do 30.06.2016,\nod 01.07.2016 do 31.12.2016, od 01.01.2017 do 30.06.2017):\n„(1) Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní\nvykonáva prokurátor.\n(2) Pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený\na) dávať záväzné pokyny na postup podľa § 197, vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov\na určovať lehoty na ich vybavenie; také pokyny sú súčasťou spisu,\nb) vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania vo veciach, v ktorých\nbolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje,\nd) vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania s pokynmi a určovať\nlehotu na ich doplnenie; o vrátení veci upovedomí obvineného a poškodeného.“\n39. Podľa § 2 ods. 1, ods. 4, ods. 7, ods. 10 a ods. 12 TP:\n„(1) Nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý\nustanovuje tento zákon.\n(4) Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví\nprávoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.\n(7) Každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým\na nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom,\nak tento zákon neustanovuje inak.\n(10) Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom\nnie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z\núradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou\nstarostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho\nprospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.\n(12) Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho\nvnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v\nich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.“\n40. Podľa § 10 ods. 2 TZ (platného a účinného v čase spáchania skutku a rozhodovania prvostupňového\nsprávneho orgánu, t. j. v čase účinnosti od 01.01.2016 do 30.06.2016, od 01.07.2016 do 31.12.2016,\nod 01.01.2017 do 07.11.2017): „nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,\nokolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť\nnepatrná.“\n41. Podľa § 34 ods. 4 TZ: „Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob\nspáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na\nosobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery\nprihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu\nnebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží\nmu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým\n\nho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako\nsamostatný.“\nV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci súdom\n42. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny\nsúd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v\nNitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.\njúna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do\nsenátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a je vedená pod sp. zn.\nBA-5S/68/2018.\n43. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola\npodaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP, § 49 ods. 2 písm. b/\nSSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom\nspisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných\nžalobných bodov napadnuté rozhodnutia, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, zohľadňujúc § 195\nSSP, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo\nskutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 197 SSP), za splnenia procesných podmienok\n(§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) vec prejednal dňa 18.01.2024 na pojednávaní v prítomnosti žalobcu\na v neprítomnosti žalovaného (ktorý nezaslal ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní, doručenie\npredvolania mal vykázané včas a lehota na prípravu na pojednávanie podľa § 108 ods. 2 SSP bola\nzachovaná) a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n44. Žalobca na pojednávaní dňa 18.01.2024 zotrval na dôvodoch a petite žaloby a uviedol, že sa\npridržiava svojich podaní v tejto veci.\n45. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného,\nako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov a v prípadoch podľa\n§ 195 SSP aj nad ich rámec, a teda preskúmať zákonnosť výrokov i odôvodnenia napadnutých\nrozhodnutí o konštatovanom disciplinárnom previnení žalobcu, ktorého sa mal dopustiť neplnením\nsprávovej povinnosti, nevykonaním previerky vyšetrovacieho spisu a neskorým spracovaním obžaloby, a\nteda neplnením pokynov uložených nadriadeným prokurátorom i nevykonávaním povinností svedomite,\nnestranne a bez prieťahov, t. j. zavineným nesplnením alebo porušením povinností prokurátora. Žalobca\nnavrhoval zrušiť napadnuté rozhodnutia a vec vrátiť na ďalšie konanie, nenavrhoval zmeniť alebo upustiť\nod sankcie, preto nie sú dané predpoklady na postup podľa § 198 SSP o sankčnej moderácii.\n46. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že z pokynu KP TN č. 1/2010 o nariadení správovej\npovinnosti zo dňa 25.05.2010, účinného od 01.06.2010, (doplneného pokynom č. 1/2012 z 09.01.2012),\nuvedeného vo výroku v skutkovej vete v bode 1. prvostupňového rozhodnutia (ďalej len „skutková veta\n1“), vyplýva, že okresný prokurátor podáva krajskej prokuratúre správy vo väzobnej veci, vo veci, v ktorej\nod začatia trestného stíhania uplynulo viac ako 6 mesiacov, vo veciach trestných činov uvedených v čl. 1\npísm. c) pokynu, a vo veci trestného činu v doprave. Pre danú vec je relevantné, že v zmysle uvedeného\npokynu je okresný prokurátor povinný podávať krajskej prokuratúre správy vo veci, v ktorej od začatia\ntrestného stíhania uplynulo viac ako 6 mesiacov.\n47. Ďalej súd z administratívneho spisu zistil, že z pokynu KP TN č. 2/2012 zo dňa 09.01.2012,\núčinného od 01.02.2012, z bodu 2., uvedeného vo výroku v skutkovej vete v bode 2. prvostupňového\nrozhodnutia (ďalej len „skutková veta 2“), vyplýva, že prokurátori sú povinní rozhodovať o návrhoch\npolicajtov podľa § 209 ods. 1 TP najneskôr do 14 dní, vo väzobných veciach do 7 dní; túto lehotu môže\nvýnimočne, na základe vážnych dôvodov predĺžiť príslušný vedúci prokurátor. Zo záznamu z krajskej\npracovnej porady konanej dňa 07.10.2015 na Krajskej prokuratúre Trenčín z opatrenia č. 31 (ďalej\nlen „opatrenie KP TN z 07.10.2015“) vyplýva, že krajská prokurátorka uložila povinnosť okresným\nprokurátorom vykonať prvú previerku spisu najneskôr po doručení uznesenia o vznesení obvinenia\na následne každé 3 mesiace alebo najneskôr 3 mesiace po vydaní uznesenia o začatí trestného stíhania.\nZo záznamu z pracovnej porady zo dňa 24.11.2015 vyplýva, že okresný prokurátor JUDr. Pavol Balaj\n\nuložil opatrenia prokurátorom okresnej prokuratúry Prievidza (ďalej len „opatrenia OP z 24.11.2015“),\nokrem iných aj vrátane povinnosti (v bodoch 4. a 5.) vykonať prvú previerku spisu najneskôr po doručení\nuznesenia o vznesení obvinenia a následne každé 3 mesiace alebo najneskôr 3 mesiace po vydaní\nuznesenia o začatí trestného stíhania a z previerky vyhotoviť záznam. Z uvedeného pokynu vyplýva\npovinnosť rozhodovať o návrhoch policajtov najneskôr do 14 dní priamo prokurátorom a z uvedených\nopatrení vyplýva, že povinnosť vykonať prvú previerku spisu v danom čase bola najskôr krajským\nprokurátorom uložená okresným prokurátorom a následne delegovaná okresným prokurátorom na\nprokurátorov okresnej prokuratúry.\n48. Z napadnutého prvostupňového rozhodnutia súd zistil, že žalobca bol uznaný vinným v skutkovej\nvete 1 z tzv. neplnenia správovej povinnosti v šiestich veciach s uvedením, že nesplnil pokyn KP TN\nč. 1/2010 a nepredložil okresnému prokurátorovi správu pre Krajskú prokuratúru Trenčín podľa článku\n1 písm. b) a článku 3 ods. 1 pokynu KP TN č. 1/2010. Ako je uvedené vyššie pokyn KP TN č. 1/2010\nukladá povinnosť okresnému prokurátorovi podávať krajskej prokuratúre správy vo veciach, v ktorých\nod začatia trestného stíhania uplynulo viac ako 6 mesiacov, nie prokurátorom okresnej prokuratúry.\n49. V skutkovej vete 2 bol žalobca uznaný vinným v jednej ďalšej veci z nevykonania žiadnej previerky\nuvedeného vyšetrovacieho spisu a nevybavenia návrhu na podanie obžaloby v lehote 14 dní, ktorý\nvybavil až po 32 dňoch, čím nesplnil povinnosti vyplývajúce z pokynu KP TN č. 2/2012, opatrenia KP\nTN z 07.10.2015 a z opatrenia OP z 24.11.2015 pod č. 4. Pokyn KP TN č. 2/2012 ukladá povinnosť\nrozhodnúť o návrhu policajta v danej lehote priamo prokurátorom okresnej prokuratúry. Opatrením KP\nTN z 07.10.2015 bola uložená krajskou prokurátorkou povinnosť okresným prokurátorom vykonať prvú\nprevierku spisu a túto okresný prokurátor delegoval opatrením OP z 25.11.2015 na prokurátorov okresnej\nprokuratúry.\n50. Následne sú v právnych vetách vo výrokoch prvostupňového rozhodnutia uvedené zákonné\nustanovenia, ktoré mal žalobca porušiť; v bode 1. § 26 ods. 1 písm. a) zákona o prokurátoroch, v ktorom\nje okrem iného ustanovená povinnosť prokurátora plniť pokyny uložené nadriadeným prokurátorom\nvšeobecne a v bode 2. § 26 ods. 1 písm. c) zákona o prokurátoroch, v ktorom je ustanovená povinnosť\nvykonávať svoje služobné povinnosti svedomite, nestranne a bez prieťahov. Napokon je konštatované\ndopustenie sa v bodoch 1. a 2. disciplinárneho previnenia žalobcom podľa § 188 ods. 1 písm. a) zákona\no prokurátoroch, teda zavineného nesplnenia alebo porušenia povinností prokurátora, za čo mu bolo\nuložené disciplinárne opatrenie podľa príslušného zákonného ustanovenia.\n51. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v skutkovej vete 2 sú predpisy/ opatrenia ukladajúce žalobcovi\npovinnosti, ktorých nesplnenie mu je kladené za vinu, vymedzené presne a jasne; vyplývajú z nich\npovinnosti pre prokurátora okresnej prokuratúry, ktorým žalobca bol. Naproti tomu v skutkovej vete 1 sa\nkladie žalobcovi za vinu nesplnenie povinnosti, ktorá z uvedeného pokynu vyplývala jeho nadriadenému\nokresnému prokurátorovi, nie priamo žalobcovi. Správny súd musel dať v tomto smere za pravdu\nžalobnej námietke, že žalobca nemohol byť subjektom disciplinárneho previnenia uvedeného v skutkovej\nvete 1, a to osobitne s prihliadnutím na to, že v skutkovej vete 2 boli príslušné predpisy vyšpecifikované\ndetailne ohľadom adresáta povinnosti, ktorým bol žalobca.\n52. Na predmetnú vec možno mutatis mutandis aplikovať napr. nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. III. ÚS 509/2015 z 19. januára 2016: „Popis skutku (predovšetkým spôsob jeho\nspáchania) musí byť uvedený tak, aby jednotlivé časti zodpovedali príslušným znakom skutkovej\npodstaty trestného činu, za ktorý bol obžalovaný uznaný vinným. Ak neobsahuje skutková veta vo výroku\no vine úplný popis skutočností rozhodných pre naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty, dochádza\nk porušeniu práva obžalovaného na spravodlivý proces.“. Skutková veta výrokovej časti rozhodnutia by\nmala obsahovať presný popis rozhodujúcich skutočností, v danom prípade medzi také patrí aj popis\npresných pokynov/ povinností, ktoré mali byť žalobcom porušené, čo však skutková veta 1 neobsahuje,\nresp. žalobcovi je v nej kladené za vinu porušenie takého pokynu, ktorý jemu neukladal žiadnu povinnosť.\nKeďže sa jednotlivé interné akty môžu adresovať rôznym skupinám podriadených prokurátorov, čo aj\nkrajská prokurátorka v rámci príslušných pokynov rozlišovala, keď jeden pokyn smeroval voči okresným\nprokurátorom, druhý pokyn voči prokurátorom všeobecne, potom je potrebné v súlade s tým rozlišovať\naj adresátov uložených povinností, s čím nekorešponduje skutková veta 1.\n\n53. Správny súd ďalej z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia zistil, že prvostupňový orgán\ndisciplinárne previnenie v bode 1. výroku odôvodnil v podstate tiež len porušením pokynu KP TN č.\n1/2010, z ktorého vyplývala povinnosť okresnému prokurátorovi, bez toho, aby čo i len vysvetlil, akým\nopatrením bola táto povinnosť delegovaná na prokurátora okresnej prokuratúry, ktorým bol žalobca.\nŽalovaný sa s odvolacou námietkou žalobcu ohľadom neuloženia správovej povinnosti žalobcovi\nžiadnym predpisom vysporiadal v napadnutom rozhodnutí tak, že nejde len o zvyklosť, že tieto správy\npripravovali prokurátori okresnej prokuratúry, ako tvrdil žalobca, ale správová povinnosť bola opakovane\nobsahom pracovných porád vedených okresným prokurátorom Okresnej prokuratúry Prievidza, na\nktorých bola opatreniami delegovaná na jednotlivých dozorujúcich prokurátorov. Žalovaný uviedol, že\nžalobca sa týchto porád zúčastnil (09.05.2013, 25.06.2013, 28.05.2013) alebo mu závery z nich boli\nzaslané internou elektronickou poštou (25.11.2014, 30.06.2015). Ďalej odkázal na § 26 ods. 1 písm. a)\nzákona o prokurátoroch, v zmysle ktorého bol žalobca povinný plniť povinnosti uložené nadriadeným\nokresným prokurátorom. Súd má za to, že žalovaný sa de facto v napadnutom rozhodnutí nijako\nnevyjadril k námietke žalobcu v tej časti, že vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia nie je\nuvedený predpis, ktorý by delegoval správovú povinnosť na žalobcu. Žalovaný len v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia doplnil tzv. ďalšie opatrenia, ktorými mala byť táto povinnosť na pracovných\nporadách delegovaná okresným prokurátorom na dozorujúcich prokurátorov okresnej prokuratúry,\nnekomentoval ich absenciu v skutkovej vete 1. Ani vo vyjadrení k žalobe sa žalovaný nevyjadril priamo\nk tejto námietke žalobcu a nevysvetlil, prečo je skutková veta 1 napísaná dostačujúco, ale len zopakoval\nsvoje závery z napadnutého rozhodnutia. Správny súd v tejto súvislosti vidí nedostatky vo výroku\nv bode 1. prvostupňového rozhodnutia a rovnako aj v odôvodnení napadnutých rozhodnutí, aj v obrane\nžalovaného v tomto súdnom konaní, ktorý sa s touto otázkou nevysporiadal dostatočne, resp. vôbec\na pritom ide o rozhodnú skutočnosť pre vyslovenie viny alebo neviny žalobcu. Súd tak rovnako dal za\npravdu námietke žalobcu o rozpore výroku prvostupňového rozhodnutia v skutkovej vete 1 s obsahom\nodôvodnenia napadnutých rozhodnutí, keď žalovaný sa odvolal buď len na pokyn KP TN č. 1/2010, ktorý\nnezaväzoval priamo žalobcu alebo na opatrenia z porád na Okresnej prokuratúre Prievidza, ktoré ale\nneboli súčasťou skutkovej vety (a dokumentácia k nim sa nenachádza ani v administratívnom spise).\nNapadnuté rozhodnutie žalovaného je čo do žalobných námietok voči skutkovej vete 1, v ktorej je ako\nsúčasť/ znak skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia žalobcu uvedené porušenie povinnosti, ktorá\nvyplýva z pokynu KP TN č. 1/2010 pre okresných prokurátorov, nie prokurátorov okresnej prokuratúry,\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\n54. S uvedeným nedostatkom potom súvisí aj potreba vysporiadať sa s tým, či a kedy došlo\nk oboznámeniu žalobcu s pokynmi uloženými nadriadeným prokurátorom v zmysle § 26 ods. 1 písm. a)\nzákona o prokurátoroch ohľadom skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v skutkovej vete 1, ako aj s obdobím,\nza ktoré nemal žalobca plniť predmetnú povinnosť, a či toto nadväzuje alebo predchádza žalobcovmu\noboznámeniu s príslušnými opatreniami atď.\n55. Čo sa týka ďalších žalobných bodov, súd nedal za pravdu námietke o potrebe škodlivého následku\ndisciplinárneho previnenia. Podľa § 188 ods. 1 písm. a) zákona o prokurátoroch je disciplinárnym\nprevinením zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností prokurátora, a teda skutková podstata\ndisciplinárneho previnenia nezahŕňa potrebu spôsobenia škodlivého následku. Skutková podstata\ndisciplinárneho previnenia zahŕňa zavinenie, čo je odlišné kritérium, s čím sa žalovaný v napadnutých\nrozhodnutiach vysporiadal a žalobca toto osobitne nenapádal.\n56. Ďalšia námietka žalobcu sa týka skutkovej vety 2 a to, že pri tak krátkej dobe vypracovania obžaloby\nv lehote 32 dní nejde o prieťahy. Súd v prípade tejto skutkovej vety a s ňou súvisiacej právnej vety v bode\n2. vo výroku prvostupňového rozhodnutia (ďalej len „právna veta 2“) má za to, že nie je dostatočne\nzrozumiteľná. Žalobcovi sa v skutkovej vete 2 kladie za vinu nevykonanie previerky v uvedenej trestnej\nveci a nevybavenie návrhu na podanie obžaloby v 14 dňovej lehote, ale až v 32 dňovej lehote, pričom\nnedôvodne zasielal späť vyšetrovací spis, čím nesplnil povinnosti vyplývajúce z pokynu KP TN č.\n2/2012, opatrenia KP TN z 07.10.2015 a z opatrenia OP z 24.11.2015 pod č. 4., a v právnej vete 2\nsa uvádza, že porušil základné povinnosti prokurátora vykonávať svoje služobné povinnosti svedomite,\nnestranne a bez prieťahov. V skutkovej vete 2 sa v podstate rovnako ako v skutkovej vete 1 konštatuje,\nže žalobca nesplnil povinnosti vyplývajúce z pokynov nadriadených prokurátorov, avšak právne vety\nsa líšia. Podľa právnej vety 2 mal žalobca porušiť povinnosť prokurátora vykonávať svoje služobné\npovinnosti svedomite, nestranne a bez prieťahov, čo jednak nekorešponduje so skutkovou vetou, v ktorej\nsa porušenie ani jednej z týchto troch povinností neuvádza a navyše ustanovenie označené v právnej\n\nvete 2 obsahuje až tri povinnosti, a v podstate ani zo skutkovej vety 2 ani z právnej vety 2 nie je zrejmé,\nporušenia ktorej z nich sa žalobca dopustil. Teda či žalobca porušil povinnosť prokurátora vykonávať\nslužobné povinnosti svedomite alebo nestranne alebo bez prieťahov. Žalobca z tohto dôvodu nemohol\nvedieť voči čomu konkrétnemu sa mal brániť. Navyše, keď v skutkovej vete sa uvádza, že nesplnil\npovinnosti vyplývajúce z pokynu a opatrení nadriadených prokurátorov, k čomu prislúcha porušenie\nustanovenia § 26 ods. 1 písm. a) zákona o prokurátoroch, ktoré ale nie je uvedené v právnej vete 2, že\nby porušil. Ani súdu nie je zrejmé, či v skutkovej vete 2 sa mal žalobca dopustiť porušenia služobných\npovinnosti vykonávať ich svedomite alebo bez prieťahov alebo nestranne (to zrejme nie) alebo porušenia\npovinnosti plniť úlohy a pokyny uložené nadriadeným prokurátorom. Žalobcova obrana ohradzujúca sa\nvoči prieťahom potom vyznieva dôvodne, a to nielen z dôvodu, že nevedno ktorú z viacerých zmienených\npovinností prokurátora mal skutkom uvedeným v skutkovej vete 2 porušiť, ale aj z dôvodu, že vo vzťahu\nk prieťahom žalovaný neuviedol vo výroku ani v odôvodnení, či a na základe čoho dospel k záveru, že\nby malo ísť o prieťahy. Konštatovanie o prekročení lehoty určenej pokynom nadriadeného prokurátora\no niekoľko dní na vypracovanie obžaloby neznamená automaticky spôsobenie prieťahov v trestnom\nkonaní, pričom v kontexte skutkovej vety 2 to vyznieva ako porušenie povinností uložených nadriadeným\nprokurátorom. Napadnuté rozhodnutia postrádajú akékoľvek kritéria na hodnotenie prieťahov, preto je\naj v tomto smere napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.\n57. Ďalšiu námietku žalobcu ohľadom skutkovej vety 2, že ide o diskrimináciu, keď v obvode iných\nkrajských prokuratúr je táto lehota 30 dňová, nie 14 dňová, a to aj v porovnaní s inými lehotami v TP\na pod., súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa správneho súdu v tomto prípade nejde o diskrimináciu;\nkrajská prokurátorka realizovala svoje oprávnenie vydávať pokyny podriadeným prokurátorom, čo spadá\ndo jej kompetencií v súlade s § 42 zákona o prokuratúre. Je prirodzené, že v niektorých krajoch\nmôžu byť prijaté mierne odlišné opatrenia, niekde viac či menej prísnejšie. Zo žiadneho predpisu\nnevyplýva, že by sa pokyny krajských prokurátorov museli zhodovať. Podľa § 2 zákon a o prokuratúre\nje prokuratúra samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s\ngenerálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti, v\nrámci čoho krajská prokurátorka za svoju činnosť zodpovedá generálnemu prokurátorovi.\n58. Z napadnutých rozhodnutí nevyplýva, že by žalovaný v rámci posudzovania spáchania skutku\na naplnenia znakov skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia v bodoch 1. a 2. výrokovej časti\nprvostupňového rozhodnutia prihliadal na iné rozhodnutia, ktorými boli žalobcovi uložené disciplinárne\nprevinenia, tieto sú spomínané skôr v súvislosti s vyhodnocovaním zavineného konania a pri ukladaní\ndisciplinárneho opatrenia. Správny súd ani túto námietku žalobcu nevyhodnotil ako dôvodnú, rovnako\nako ani námietku o zaujatosti disciplinárnych komisií žalovaného, na ktorú žalovaný podal žalobcovi\ndostatočnú odpoveď a žalobca mal možnosť využiť (čiastočne aj využil) prostriedky na obranu v tomto\nsmere v rámci administratívneho konania.\n59. Napadnuté rozhodnutie vzhľadom na absenciu presvedčivého a jasného záveru ohľadom\nneuvedenia relevantného predpisu/ pokynu (ktorý by ukladal žalobcovi povinnosť, ktorej porušenia sa\nmal dopustiť) v skutkovej vete 1 a na zmätočnosť skutkovej vety 2 a právnej vety 2 ohľadom uvedených\nporušených povinností, príp. absencie špecifikácie vzniku a dôvodnosti prieťahov, neposkytuje\nodpovede na všetky otázky majúce pre rozhodnutie zásadný význam, nenapĺňa požiadavky vyplývajúce\npre odôvodnenie rozhodnutia disciplinárnej komisie z ustanovenia § 208 ods. 5 zákona o prokurátoroch,\nktoré sa primerane vzťahuje aj na rozhodnutie odvolacej disciplinárnej komisie, a porušuje tak právo\núčastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou ústavného práva na súdnu a\ninú právnu ochranu.\n60. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude vysporiadať sa s vyššie uvedenými nedostatkami\nvytýkanými správnym súdom, najmä s tým, k porušeniu akého (vnútro-rezortného) predpisu došlo\nv skutkovej vete 1, či táto skutková veta tak, ako je uvedená, napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty\ndisciplinárneho previnenia (zodpovednej osoby, porušenia predpisov a pod.), a tiež porušenia ktorej\npovinnosti vyplývajúcej z akého zákonného ustanovenia sa žalobca dopustil skutkom v bode 2. výroku\nprvostupňového rozhodnutia. Vec sa vráti do odvolacieho disciplinárneho konania, v rámci ktorého\nmá žalovaný zákonné prostriedky na to, aby vykonal nápravu. Nedostatky napadnutého rozhodnutia\nodôvodňujú jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP ako nepreskúmateľného pre nedostatok\ndôvodov a pre nezrozumiteľnosť, a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4\nSSP. Súd vzhľadom na kompetencie žalovaného v rámci odvolacieho konania (§ 211 ods. 4 zákona\n\no prokurátoroch) nepovažoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto súdneho konania zrušiť\nprvostupňové rozhodnutie.\n61. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi\npriznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté podľa\n§ 175 ods. 2 SSP samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.\n62. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0\n4 SSP).\n\n(§ 139 ods.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozsudku na\nSprávny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti\nnemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozsudku má odkladný účinok\n(§ 446 ods. 2 písm. c/ SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)\noznačenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body\nmožno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,\nak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak\nmá sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6\nods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:3e5631b2-99fb-4a70-a228-87d6e78ec190", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.509.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 509/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 509/2015 z 19. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-19", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.509.2015.1"}, {"guid": "ussr:014960da-5524-4264-80de-57f01890d8d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 543/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 543/2014 z 18. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:014960da-5524-4264-80de-57f01890d8d6"}], "citovane_v": []}