{"guid": "ad99e262-0da1-4a44-a7d9-8f7331f4521e:adf95fad-b0a7-46f6-9638-54ff0a9c7b85", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1018200425.1", "spisova_znacka": "BA-6S/49/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/49/2018 z 12. 3. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 12. marca 2024, sp. zn. BA-6S/49/2018, ECLI:SK:SpSBA:2024:1018200425.1", "identifikacne_cislo": "1018200425", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2024-03-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2022/264", "nazov": "zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/264", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/264-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/adf95fad-b0a7-46f6-9638-54ff0a9c7b85", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1018200425.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1018200425.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1018200425.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/49/2018\n1018200425\n12. 03. 2024\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2024:1018200425.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu\nJUDr. Ivany Rudinskej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia\nSlovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanej: Rada pre\nmediálne služby, so sídlom Palisády 36, 811 06 Bratislava, IČO: 30 844 151, v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RL/44/2017 zo dňa 06.12.2017, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Rady pre vysielanie a retransmisiu č. RL/44/2017 zo dňa\n06.12.2017 a v e c v r a c i a Rade pre mediálne služby na ďalšie konanie.\nII. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Právny predchodca žalovanej, a to Rada pre vysielanie a retransmisiu, listom č. 1022/SKO/2017\nzo dňa 04.07.2017 oznámil žalobcovi, že voči nemu ako vysielateľovi začína správne konanie vo\nveci možného porušenia § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii\na o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o vysielaní a retransmisii“) v súvislosti s tým, že dňa 18.04.2017 o cca 14:00 hod. odvysielal\nna rozhlasovej programovej službe Rádio Patria program Hangadó (Zvuk-art), v ktorom mohlo dôjsť\nk porušeniu povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajského programu (ďalej len\n„správne konanie“). V rámci programu Hangadó (Zvuk-art) totiž v časti venovanej čítaniu prehľadu\nzahraničnej tlače odzneli v súvislosti s aktuálnou situáciou v Maďarsku, týkajúcou sa prijatia zákona\no vysokých školách, informácie a boli prezentované názory, ktoré mohli vyznieť kriticky vo vzťahu\nk predstaviteľom vtedajšej vlády v Maďarsku. Iné názory, resp. postoje vo vzťahu k aktuálnej situácii\nv krajine v predmetnom programe neodzneli, a to ani sprostredkovane. To viedlo k podozreniu, že\nodvysielaním tohto spravodajského programu mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti podľa § 16 ods.\n3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii, a to povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť\nspravodajských a politicko-publicistických programov.\n2. Žalobca sa k začatiu správneho konania vyjadril podaním zo dňa 21.08.2017, v ktorom konštatoval,\nže nedošlo k porušeniu povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských a politickopublicistických programov. V inkriminovanom období, t. j. v čase od 06.04.2017 do 22.04.2017,\nposkytovala programová služba Rádio Patria poslucháčom dostatočné množstvo všestranných\ninformácií súvisiacich s problematikou Stredoeurópskej univerzity v Budapešti (ďalej len „CEU“)\na mimovládnych organizácií (ďalej len „NGO“) v Maďarsku a v jej vysielaní bola v tejto veci zabezpečená\n\npotrebná názorová pluralita. Programová služba Rádia Patria urobila všetko pre to, aby poslucháči\ndostali ucelený, pestrý a mnohostranný obraz o problematike regulácie vysokých škôl a NGO.\nPožiadavku nestrannosti napĺňala nielen programová služba ako taká, ale aj samotná relácia Hangadó\n(Zvuk-art). Rádio Patria bolo dlhodobo jedným z veľmi mála maďarských mediálnych priestorov, kde sa\npravidelne stretávali názorové a hodnotové prúdy a ich predstavitelia sa navzájom vypočuli. Žalobca\npreto navrhol, aby právny predchodca žalovanej správne konanie zastavil.\n3. Právny predchodca žalovanej rozhodnutím č. RL/44/2017 zo dňa 06.12.2017 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“) rozhodol, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. b) zákona\no vysielaní a retransmisii tým, že na rozhlasovej programovej službe Rádio Patria odvysielal dňa\n18.04.2017 v čase cca o 16:25 hod. v rámci programového prúdu Hangadó (Zvuk-art) spravodajský\nblok čítanie prehľadu zahraničnej tlače (ďalej len „posudzovaný blok“), v ktorom odzneli v súvislosti\ns aktuálnou situáciou v Maďarsku, týkajúcou sa prijatia zákona o vysokých školách, informácie a boli\nprezentované názory vyznievajúce kriticky vo vzťahu k postupom vtedajšej vlády A. B. v tejto veci,\na to bez toho, aby žalobca tieto dostatočným spôsobom vyvažoval, čím došlo k porušeniu povinnosti\nzabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajského programu, za čo mu uložil podľa § 64 ods. 1\npísm. a) zákona o vysielaní a retransmisii sankciu, a to upozornenie na porušenie zákona.\nII.\nŽaloba\n4. Žalobou zo dňa 26.03.2018 (v žalobe nesprávne uvedený rok 2017), doručenou Krajskému súdu\nv Bratislave dňa 26.03.2018 formu mailovej správy a následne v listinnej podobe dňa 29.03.2018, sa\nžalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovanej č. RL/44/2017\nzo dňa 06.12.2017, pričom navrhol, aby správny súd toto rozhodnutie zrušil a správne konanie zastavil\nalebo aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil príslušnému orgánu na ďalšie konanie. Žalobca zároveň navrhol,\naby mu správny súd priznal právo na náhradu trov konania.\n5. Žalobca v prvom rade namietal nedostatočné, resp. žiadne zdôvodnenie klasifikácie predmetnej\nčasti programu Hangadó (Zvuk-art) ako spravodajstva, ako aj nedostatočné, resp. žiadne zdôvodnenie\nposudzovania určitej časti programu Hangadó (Zvuk-art) ako samostatného programu z pohľadu zákona\no vysielaní a retransmisii. Ak právny predchodca žalovanej klasifikoval určitú časť publicistického\nprogramu ako samostatný program, mal v zmysle ustálených požiadaviek na kvalitu odôvodnenia\nsprávnych rozhodnutí tento svoj postup jasne a presvedčivo odôvodniť. Jednu vetu v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia však nebolo možné považovať za odôvodnenie spĺňajúce zákonné\npožiadavky. Skutočnosť, či daná časť programu bola integrálnou súčasť publicistického programu\nHangadó (Zvuk-art) alebo samostatnou zložkou programovej služby (program) publicistického alebo\nspravodajského charakteru, určovala, aký druh povinnosti bol žalobca pri vysielaní daného obsahu\npovinný dodržiavať [§ 16 ods. 3 písm. a) alebo b) zákona o vysielaní a retransmisii]. To, že právny\npredchodca žalovanej postupoval v minulosti obdobne, ho nijakým spôsobom nezbavovalo povinnosti\nuviesť v odôvodnení rozhodnutia jasné a presvedčivé odpovede na otázky rozhodujúce pre posúdenie\ndanej veci. Pochybenie právneho predchodcu žalovanej bolo o to závažnejšie, že odkazoval na svoj\npredchádzajúci postup, ktorý bol ukončený bez vydania meritórneho rozhodnutia vo veci a predmetné\nsprávne konanie bolo ukončené procesným rozhodnutím bez odôvodnenia. Uvedené nedostatky samé\no sebe spôsobovali nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože v dôsledku absencie presvedčivého\nzdôvodnenia bolo rozhodnutie žalovanej nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov,\npričom samotné posúdenie integrálnej časti programu ako samostatného spravodajského programu\npredstavovalo nesprávne právne posúdenie veci.\n6. Žalobca nesúhlasil s vyhodnotením posudzovanej časti programu zo strany právneho predchodcu\nžalovanej ako programu, v ktorom aktívne prezentoval poslucháčovi informácie k predmetnej situácii\nv Maďarsku; poslucháčovi sprostredkoval prehľad maďarskej tlače k danej téme, a teda informácie o tom,\nako spravodajsky danú tému uchopili maďarské tlačené médiá. Správne zadefinovanie spravodajskej\npodstaty a toho, o čom a v akom rozsahu príspevok poslucháčov informoval, bolo nevyhnutné\nna to, aby mohlo dôjsť k relevantnému posúdeniu objektívnosti a nestrannosti. Charakter, resp.\nspravodajská podstata predmetného príspevku nemohla byť predmetom „voľnej úvahy“ právneho\npredchodcu žalovanej, keďže táto vychádzala z objektívne daných faktov a objektívnym faktom bolo,\nže žalobca poslucháčov informoval o skutočnosti, čo k danej téme písali maďarské tlačené médiá.\n\nAk teda právny predchodca žalovanej nenamietal v napadnutom rozhodnutí výber jednotlivých periodík,\nresp. skutočnosť, či dané periodikum skutočne príslušné informácie publikovalo, nebolo možné dôjsť\nk záveru o neobjektívnosti predmetnej časti programu.\n7. Právny predchodca žalovanej pri posudzovaní objektívnosti a nestrannosti vychádzal z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, keď predmetnú časť programu posudzoval ako informácie o rozhodnutí\nmaďarskej vlády novelizovať zákon o vysokých školách.\n8. Právny predchodca žalovanej dospel k záveru, že z čítania prehľadu tlače v konečnom dôsledku\nvyplynulo, že maďarská vláda bola vo veci eskalujúcich protestov, CEU a celkovo zákona o vysokých\nškolách pasívna, nemala záujem vysvetľovať, resp. reagovala neprimerane. Nijakým spôsobom však\nnešpecifikoval, v čom bol vyššie uvedený záver v rozpore s objektívnou realitou. Z hľadiska naplnenia\nzákonných požiadaviek na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, ktorým správny orgán dokonca\nukladal sankciu, nemohol byť dostačujúcim ničím nepodložený záver, resp. „viera“ právneho predchodcu\nžalovanej o tom, že maďarská vláda v danej otázke nie je pasívna, má záujem vysvetľovať, resp.\nreagovať primerane. Napadnuté rozhodnutie by malo úplne inú kvalitu a hlavne by bolo zákonné, ak\nby právny predchodca žalovanej uviedol príklady vecne relevantnej a primeranej reakcie maďarskej\nvlády k rozoberaným skutočnostiam a práve absencia sprostredkovania tejto reakcie, prípadne\nreakcií poslucháčom v danom programe spôsobila jeho neobjektívnosť. Žalobcu však nebolo možné\nsankcionovať a obmedziť jeho slobodu prejavu iba na základe ničím nešpecifikovaného presvedčenia\norgánu verejnej správy, že stanovisko, resp. reakcia spĺňajúca vyššie uvedené kritériá existovala, resp.\nbola v danom čase známa. Podstatnou bola pritom tiež otázka, či takáto reakcia alebo stanovisko bolo\nzverejnené v niektorých bežne dostupných mienkotvorných tlačových médiách. Z uceleného skutkového\nstavu tak vôbec nebolo zrejmé, či v danom čase maďarská vláda k danej téme skutočne nepristupovala\npasívne, t. j. bez záujmu vysvetľovať.\n9. Pri aprobovaní postupu právneho predchodcu žalovanej zo strany súdu by si potom bolo potrebné\npoložiť hypotetickú otázku, čo v prípade, ak by niektorá dotknutá strana reagovala výlučne nerelevantnou\nreakciou napĺňajúcou všetky znaky tzv. dezinformácií (napr. argumentami o zaoceánskom sprisahaní\nzaloženom na náboženskom princípe). Žalobca si kládol otázku, či sa mal § 16 ods. 3 písm. b)\nzákona o vysielaní a retransmisii vykladať tak, že vysielateľovi pod hrozbou sankcie prikazoval tieto\ndezinformácie odvysielať a dokonca im formálne prisúdiť rovnakú relevanciu ako informáciám so\nskutočnou spravodajskou hodnotou. Takýto výklad podľa žalobcu nemohol obstáť v rámci judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva a rovnako bol v zjavnom rozpore s viacerými štúdiami, analýzami,\nresp. odporúčaniami, ktoré vykonali jednotlivé inštitúcie Európskej únie.\n10. Právny predchodca žalovanej uplatnil svoju právomoc uložiť sankciu za porušenie § 16 ods. 3 písm.\nb) zákona o vysielaní a retransmisii nad ústavný rámec tak, ako ho vymedzil Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky vo svojom náleze sp. zn. II. ÚS 307/2014 zo dňa 18.12.2014. Právny predchodca žalovanej sa\nv napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, či išlo v danom prípade\no také prejavy, pri ktorých vôbec neprichádzala do úvahy možnosť uplatnenia sankcie za porušenie\n§ 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii. Ústavným rámcom, v medziach ktorého\nbol právny predchodca žalovanej povolaný využiť svoje oprávnenie skúmať súlad spravodajských\npríspevkov s § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii, sa Ústavný súd Slovenskej republiky\npodrobne zaoberal vo svojom náleze sp. zn. II. ÚS 307/2014 zo dňa 18.12.2014, keď konštatoval, že\nnebolo možné z ústavnoprávneho hľadiska odôvodniť požiadavku plošného zabezpečenia objektívnosti\na nestrannosti všetkých spravodajských a politicko-publicistických programov ochranou demokratického\nverejného poriadku tak, ako tomu bolo v čase transformácie krajiny na demokratickú spoločnosť.\nV rámci posudzovania povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii dospel\nÚstavný súd Slovenskej republiky k záveru, že z pohľadu ústavnosti jej legitímnym účelom môže byť\niba predchádzanie šíreniu jednostranných názorov, myšlienok a ideí takého charakteru, že môžu ohroziť\npráva a slobody iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie a mravnosť. Iba v prípade\ntakýchto prejavov bolo z hľadiska ústavnosti prípustné pre právneho predchodcu žalovanej aplikovať\n§ 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii. V zmysle záverov Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky bol právny predchodca žalovanej zároveň povinný posudzovať každý prípad jednotlivo.\n11. Právny predchodca žalovanej v napadnutom rozhodnutí ako dôvod legitímnosti obmedzenia slobody\nprejavu uviedol ochranu práv a slobôd iných, ale túto žiadnym spôsobom nešpecifikoval a najmä\n\nneuviedol, prečo v danom konkrétnom prípade išlo o prejavy takejto povahy, pri ktorých bolo uplatnenie\n§ 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii prípustné z ústavnoprávneho hľadiska. Žalobca\nnespochybňoval, že určité prejavy mohli dosahovať intenzitu, ktorá v zmysle záverov Ústavného súdu\nSlovenskej republiky odôvodňovala použitie § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii.\nUvedená analýza však musela byť súčasťou príslušného rozhodnutia a ak rozhodnutie takúto analýzu\nneobsahovalo vôbec, bolo per se nezákonné, pretože neposkytovalo sankcionovanému subjektu\nodpoveď na rozhodujúcu otázku pre posúdenie jeho prípadu.\n12. Ak by sa právny predchodca žalovanej s otázkou legitímnosti použitia ustanovenia § 16 ods. 3\npísm. b) zákona o vysielaní a retransmisii vysporiadal riadne a teda v intenciách predmetného nálezu\nÚstavného súdu Slovenskej republiky a nie výsostne formálne, musel by dôjsť k záveru, že prejavy\nodvysielané v predmetných príspevkoch v žiadnom ohľade nevykazovali takú intenzitu, resp. neboli\nsvojou povahou spôsobilé ohroziť práva a slobody iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo\nverejné zdravie a mravnosť. Vzhľadom na uvedené a v zmysle právneho názoru Ústavného súdu\nSlovenskej republiky nemalo v danom prípade k skúmaniu proporcionality intenzity obmedzenia slobody\nprejavu žalobcu vôbec dôjsť, keďže chýbala referenčná norma na strane druhej, t. j. konkrétny záujem\npodľa čl. 26 ods. 4 v spojení s čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“), ktorý mohol\nbyť odvysielaním predmetných príspevkov porušený, a ktorými konkrétnymi vyjadreniami.\n13. Ak právny predchodca žalovanej v danej veci konal a vydal meritórne rozhodnutie, prekročil svoje\nÚstavou SR limitované právomoci; v predmetnej veci nebol zo zákona oprávnený vydať rozhodnutie\no udelení sankcie za porušenie § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii.\nIII.\nVyjadrenie právneho predchodcu žalovanej k žalobe\n14. Právny predchodca žalovanej vo vyjadrení k žalobe zo dňa 06.07.2018 navrhol žalobu ako\nnedôvodnú a neopodstatnenú v celom rozsahu zamietnuť.\n15. Právny predchodca žalovanej nepovažoval za dôvodnú námietka žalobcu, že nedostatočne,\nresp. vôbec nezdôvodnil klasifikáciu časti programu Hangadó (Zvuk-art) ako spravodajstva a ani\nnámietku žalobcu, že nedostatočne, resp. vôbec nezdôvodnil posudzovanie určitej časti programu\nHangadó (Zvuk-art) ako samostatného programu z hľadiska relevantných ustanovení zákona o vysielaní\na retransmisii. Právny predchodca žalovanej sa klasifikáciou, povahou a posúdením programu Hangadó\n(Zvuk-art), resp. jeho určitej časti zaoberal na stranách 12 a 13 napadnutého rozhodnutia, kde nadviazal\naj na argumentáciu žalobcu z jeho podania zo dňa 21.08.2017. Tiež poukázal na to, že v rámci\nsprávneho konania nebol sporný charakter programu Hangadó (Zvuk-art) ako publicistického programu,\nani charakter programovej zložky čítanie prehľadu tlače ako spravodajstva. Obe skutočnosti právny\npredchodca žalovanej v napadnutom rozhodnutí uviedol. Tieto skutočnosti zároveň právny predchodca\nžalovanej aplikoval na daný prípad, a teda vyhodnotil odvysielaný posudzovaný blok ako súčasť\nprogramového prúdu Hangadó (Zvuk-art), na ktorý sa potom ako na celok vzťahovalo ustanovenie\n§ 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii. Tento fakt vyplýval aj zo samotného výroku\nnapadnutého rozhodnutia, v ktorom bol, okrem iného, vymedzený čas (cca 16:25 hod.) odvysielania\nposudzovaného spravodajského bloku v rámci programového prúdu Hangadó (Zvuk-art).\n16. Žalobca mal v rámci svojej aktuálne platnej programovej skladbe vysielania, ktorú doručil právnemu\npredchodcovi žalovanej, ako súčasť licencie na vysielanie programovej služby Rádio Patria, uvádzané\nv utorky v čase od 14:00 do 17:30 hod. len vysielanie programového prúdu Hangadó (Zvuk-art).\nSpravodajský program rubriky čítanie tlače sa v nej samostatne nenachádzal. Právny predchodca\nžalovanej preto v rámci správneho konania neposudzoval priamo programový prúd Hangadó (Zvuk-art)\nako samostatný publicistický program, ale vzhľadom na predmet správneho konania programovú zložku\nčítanie prehľadu tlače, ktorá mala spravodajský charakter a bola súčasťou tohto programového prúdu.\nNa odvysielaný obsah sa preto podľa právneho predchodcu žalovanej vzťahovali povinnosti vysielateľa\npodľa § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii a nie podľa § 16 ods. 3 písm. a) tohto zákona.\n17. Už v oznámení č. 1022/SKO/2017 zo dňa 04.07.2017 o začatí správneho konania bol jasne\nvyčlenený prehľad tlače ako časť programového prúdu Hangadó (Zvuk-art). Žalobca uvedené\nskutočnosti následne vo svojom vyjadrení k predmetu správneho konania namietal, a preto žalovaná\n\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia, reagujúc na tieto skutočnosti, uviedla relevantné a vzhľadom\nna argumenty žalobcu aj zrejmé skutočnosti, ktorými bolo odôvodnené vyčlenenie programovej zložky\nčítanie prehľadu zahraničnej tlače ako časti programového prúdu Hangadó (Zvuk-art) s povinnosťou pre\nžalobcu v zmysle § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii. Napadnuté rozhodnutie teda\nspĺňalo zákonné podmienky podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku.\n18. K žalobcom namietanému nesprávnemu vyhodnoteniu spravodajskej podstaty prezentovaných\ninformácií právny predchodca žalovanej uviedol, že nepovažoval za problematické odvysielanie\ninformácií o tom, ako prezentujú problematiku aktuálnej situácie v Maďarsku, týkajúcej sa prijatia zákona\no vysokých školách, jednotlivé médiá v Maďarsku, ale skutočnosť, že vo vzťahu k celkovému vyzneniu\ntýchto prezentovaných informácií obsahoval prehľad tlače síce relevantné informácie, avšak tieto boli\nžalobcom prezentované v rovine kriticky, negatívne vyznievajúcich skutočností na úkor ich informačnej,\nvecnej hodnoty, a to bez toho, aby tieto v rámci programu dostatočne vyvažoval. Právny predchodca\nžalovanej nerozporoval povahu periodík, resp. médií, ktoré tieto informácie prezentovali. Vybrané\nvyjadrenia boli síce rôznorodé, avšak recipientom problematiku za konkrétne obdobie neozrejmili\ndostatočne vyvážene. Osobitne bolo potrebné zdôrazniť, že žalobca predmetné čítanie prehľadu\ntlače odvysielal ako komplexnejší celok, pričom z hľadiska množstva použitých zdrojov tak priniesol\nrecipientom rozsiahlejší prehľad zahraničnej tlače, s meritom informácií vykresľujúcich vývoj udalostí\nv Maďarsku v súvislosti s predmetnou témou, za dané obdobie. Žalobca teda svojím aktívnym prístupom\nprezentoval recipientom danú tému tak, ako ju spracovali ním vybrané zahraničné médiá.\n19. Právny predchodca žalovanej jednoznačne odmietol záver žalobcu, podľa ktorého rozhodujúcim\npre posúdenie skutkového stavu v danom prípade nebolo to, čo bolo odvysielané, ale v zmysle\nžalobcovej argumentácie o spravodajskej podstate informácií, informovanie o novinárskom pokrytí\ndanej témy v Maďarsku. Vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe právneho predchodcu žalovanej,\npotvrdenej Najvyšším súdom Slovenskej republiky, bolo možné konštatovať, že pri posudzovaní\nnaplnenia povinností ustanovených v § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii sa vždy\nvchádzalo len z toho, čo bolo odvysielané. Len odvysielaný obsah bol rozhodujúci pre posúdenie\nprípadného rozporu so zákonom o vysielaní a retransmisii. Vzhľadom na mienkotvorný charakter\nmédií, a to najmä spravodajských relácií, bola nanajvýš oprávnená požiadavka, aby bolo divákom,\nako pasívnym recipientom informácií umožnené prijímať objektívne informácie, podané nestranným\nspôsobom, spomedzi ktorých si môžu vybrať a utvoriť si na danú otázku svoj vlastný názor.\n20. Právny predchodca žalovanej nespochybňoval redakčnú nezávislosť žalobcu, a túto v plnej\nmiere akceptoval. V danom prípade neuložil sankciu za formu (čítanie prehľadu tlače), akú žalobca\nzvolil pri spracovaní predmetného obsahu, ale v dôsledku skutočnosti, že v ňom boli v konečnom\ndôsledku prezentované nevyvážené informácie, čím predmetný blok spravodajských informácií nebol\nsvojím obsahom a spôsobom spracovania objektívny a nestranný. Konštatovaním porušenia právnej\npovinnosti tak nezasiahol do redakčnej nezávislosti žalobcu, pretože bolo v jeho plnej kompetencii\nzvoliť inú formu, resp. techniku, ako zabezpečiť plnenie zákonných povinností. Povinnosťou právneho\npredchodcu žalovanej bolo upozorniť vysielateľa na nedostatky. Toto upozornenie mohlo predstavovať\nakýsi návod, ako postupovať v obdobnom prípade do budúcnosti. Uvedenému zodpovedal aj druh\nsankcie (upozornenie na porušenie zákona), ktorý v prevažnej väčšine svojich rozhodnutí za porušenie\npredmetného ustanovenia právny predchodca žalovanej vysielateľom ukladal.\n21. Nebolo povinnosťou právneho predchodcu žalovanej poskytnúť žalobcovi príklady toho, ako\nmá prezentovať informácie na svojej programovej službe, a to práve s dôrazom na jeho redakčnú\nnezávislosť. Úlohou právneho predchodcu žalovanej bolo identifikovať a ozrejmiť, ako informácie\nprezentovať nemá, aby nedošlo k porušeniu zákona. V danom prípade právny predchodca žalovanej\npoukázal na konkrétne informácie, ktoré považoval za problematické. Záver právneho predchodcu\nžalovanej o tom, že z odvysielaných informácií vyplynulo, že maďarská vláda bola vo veci eskalujúcich\nprotestov, CEU a celkovo zákona o vysokých školách pasívna, nemala záujem vysvetľovať, resp.\nreagovala neprimerane, tak vychádzal, vzhľadom na uvedené skutočnosti, z logického a v napadnutom\nrozhodnutí aj prezentovaného kľúča. Nebolo preto možné stotožniť sa so záverom žalobcu o tom,\nže v danom prípade v dôsledku údajnej absencie príkladov vecne relevantnej a primeranej reakcie\nmaďarskej vlády v napadnutom rozhodnutí, ktorá mala byť v danom čase známa, nebolo možné\nsankcionovať žalobcu a obmedziť jeho slobodu prejavu.\n\n22. Úlohou právneho predchodcu žalovanej nebolo poskytnúť vysielateľovi konkrétne príklady toho,\nako mal vysielateľ prezentovať informácie vo svojej programovej službe, a to práve s dôrazom na\njeho redakčnú nezávislosť, ale identifikovať a ozrejmiť, ako informácie prezentovať nemal, aby nedošlo\nk porušeniu zákona, čo malo zároveň náležitý vplyv na budúce správanie vysielateľa. V danom prípade\nprávny predchodca žalovanej poukázal na konkrétne informácie, ktoré považoval za problematické\n(spôsob prijatia novely zákona, snaha o znemožnenie CEU, zmena rétoriky vo vzťahu k Rusku, postoj\nk aktuálnej situácii a protestom) a taktiež odvysielanie len krátkych informácií a parafráz zástupcov\ndotknutej maďarskej vlády. Záver právneho predchodcu žalovanej o tom, že z odvysielaných informácií\nvyplynulo, že maďarská vláda bola vo veci eskalujúcich protestov, CEU a celkovo zákona o vysokých\nškolách pasívna, nemala záujem vysvetľovať, resp. reagovala neprimerane, tak vychádzal, vzhľadom\nna uvedené skutočnosti, z logického a v napadnutom rozhodnutí aj prezentovaného kľúča.\n23. Od vysielateľa nebolo nemožné vyžadovať, aby v programoch odzneli za každých okolností aj\npozitívne vyznievajúce argumenty, resp. reakcie dotknutých strán. Ako nedostatočné však bolo potrebné\nhodnotiť odvysielanie takých informácií, ktoré vyznievali v kontexte celých programov jednostranne\na nevyvážene. Právny predchodca žalovanej osobitne v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že\nnebolo rozhodujúce, aké politické, prípadne ideologické zameranie mali vybrané médiá (periodiká), resp.\nk akej ideológii bolo možné osoby prezentujúce svoje názory zaradiť. Rozhodujúci bol len celkový obsah\nodvysielaných informácií. Právny predchodca žalovanej tiež uviedol, že ani on ako dozorný orgán, ani\nzákon o vysielaní a retransmisii nebránili vysielateľovi v možnosti vyvažovať prípadné jednostranné\ninformácie aj iným spôsobom. V danom prípade to nemuselo byť výhradne formou čítania z tlače\na blogov, či prípadne z profilov konkrétnych osôb na sociálnych sieťach.\n24. Právny predchodca žalovanej považoval vo vzťahu k samotnej objektívnej realite za potrebné uviesť,\nže ani samotný žalobca nemohol s istotou vylúčiť, že v danom čase neinformovali iné printové médiá,\nprípadne konkrétne osoby prostredníctvom svojich profilov na sociálnych sieťach iným spôsobom, t.\nj. napríklad s väčším rozsahom argumentov v prospech maďarskej vlády, popisujúcich ich reakcie\na stanoviská k aktuálnej situácii v Maďarsku. Podľa právneho predchodcu žalovanej nebolo jeho úlohou\nako správneho a dozorového orgánu zisťovať skutočnú existenciu absentujúcich argumentov dotknutých\nstrán (objektívnu realitu). Existencia objektívnej reality za daných okolností a v danom prípade nebola\nrelevantná. Právny predchodca žalovanej dôrazne odmietol, že v rámci správneho konania, resp.\nv odôvodnení rozhodnutia akokoľvek prejudikoval existenciu, resp. neexistenciu objektívnej reality\no stave spoločenských a politických pomerov v Maďarsku a zároveň odmietol, že by bolo potrebné jej\nexistenciu v súvislosti s porušením ustanovenia § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii\nv danom prípade ako rozhodujúcu skutočnosť aj uvádzať.\n25. Posudzovanie existencie možných tzv. dezinformácií a ich prípadné zaradenie do vysielania bolo\npodľa názoru právneho predchodcu žalovanej predmetom redakčnej slobody samotných vysielateľov.\nÚlohou kontrolných orgánov ako aj samotných súdov však potom bolo vyrovnať sa s ich povahou vo\nvzťahu k možným účinkom na verejnosť, a to v súlade s ústavou garantovanými slobodami a právami\nvýhradne v medziach zákona. Prípadná existencia takýchto informácií sa mala vyhodnotiť výlučne\nv situácii, keď by nastala a mohla sa tak posudzovať za konkrétnych okolností.\n26. Právny predchodca žalovanej v rámci správneho konania náležite posúdil skutkový stav\na v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol problematické skutočnosti odvysielané v prehľade\nčítania tlače. Následne v rámci zákonom dovolenej správnej úvahy konštatoval, že prezentované\ninformácie prezentujúce prostredníctvom zahraničnej tlače v tom čase aktuálnu situáciu v Maďarsku\nneboli dostatočne objektívne a nestranné.\n27. V nadväznosti na poukaz žalobcu na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky\nprezentovaný v náleze sp. zn. II. ÚS 307/2014 zo dňa 18.12.2014 právny predchodca žalovanej uviedol,\nže vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa správneho konania, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, bolo zrejmé, že Ústavný súd Slovenskej republiky pri svojich záveroch vychádzal z iného\nprípadu. Právny predchodca žalovanej zároveň zdôraznil, že ustanovením § 16 ods. 3 písm. b) zákona\no vysielaní a retransmisii sa zabezpečuje právo verejnosti na informácie prostredníctvom stanovenia\npovinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov. Záujem zákonodarcu\nvyjadrený v predmetnom ustanovení, a to záujem na zamedzení jednostranného a neobjektívneho\ninformovania, bol opodstatnený vplyvom audiovizuálnych médií, a najmä spravodajských programov\n\nv nich obsiahnutých, na formovanie verejnej mienky. Z citovaného ustanovenia zákona o vysielaní\na retransmisii vyplýva, že sloboda prejavu pri spravodajských programoch je limitovanejšia ako pri\niných typoch programov, keďže citovaným ustanovením sú kladené nároky na kvalitatívnu stránku\nspravodajského programu (objektívnosť a nestrannosť) a stanovené obmedzenia spôsobu spracovania\nspravodajských programov. Toto obmedzenie má opodstatnenie v účele spravodajských programov\na v dosahu, ktorý majú na tvorbu verejnej mienky. Preto bolo nevyhnutné, aby v spravodajských\nprogramoch boli recipientom poskytnuté čo najširšie fakty, po zhodnotení ktorých si mohli sami\na slobodne vytvoriť na predmetnú otázku vlastný názor. Ak vysielateľ v spravodajskom programe\nnerešpektoval zákonom stanovené požiadavky na vysielanie spravodajských a politicko-publicistických\nprogramov, tak v demokratickej spoločnosti vznikla naliehavá spoločenská potreba na zásah do slobody\nprejavu, majúca svoj základ v potrebe presných a vyvážených informácií.\n28. Právna úprava ustanovená v § 16 ods. 3 písm. b) bola do zákona o vysielaní a retransmisii vložená\nv rámci implementácie Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii, ktorý bol podpísaný členskými\nštátmi Rady Európy a ďalšími zmluvnými štátmi Európskeho kultúrneho dohovoru. Požiadavka, aby\nnázory odvysielané v spravodajských programoch boli objektívne a nestranné, vyplývala aj z článku 7\nods. 3 predmetného dohovoru. Právny predchodca žalovanej tiež poukázal na rezolúciu č. 428 (1970)\nParlamentného zhromaždenia Rady Európy v časti A. Štatút a nezávislosť tlače a ostatných médií\nv bode 3 v súvislosti s uplatňovaním slobody prejavu. Len ťažko bolo možné stotožniť sa s názorom, že\nneúplné a skreslené informácie zabezpečili všeobecné a úplné informácie verejnosti o prezentovanej\nproblematike. Právo verejnosti na informácie v médiách, ako uviedol právny predchodca žalovanej,\nvyplývalo aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý vyslovil názor, že občanom ako\npasívnym recipientom informácií muselo byť umožnené prijímať rozmanité informácie, aby si spomedzi\nnich mohli vybrať a utvoriť si pre danú otázku svoj vlastný názor, pričom práve pluralita myšlienok\na informácií bolo to, čo robí demokratickú spoločnosť demokratickou (prípad Cetin a ostatní proti\nTurecku, sťažnosť č. 40153/98 a 40160/98, bod 64).\n29. Právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky prezentovaný v náleze sp. zn.\nII. ÚS\n307/2014 zo dňa 18.12.2014 v súvislosti s výkladom ustanovenia § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní\na retransmisii odporoval legislatívnemu nastaveniu európskeho práva v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia. Otázka ochrany práva verejnosti na informácie, ktoré boli objektívne a nestranné, bola\nstále aktuálna a v uvedených európskych aktoch bola jednoznačne formulovaná požiadavka na\nreguláciu spravodajských informácií. V súlade s európskym legislatívnym nastavením tak nebolo možné\nakceptovať názor Ústavného súdu Slovenskej republiky, že pre zjednodušenie prístupu verejnosti\nk informáciám a rozvoj nových médií nie je odôvodnená ochrana práva verejnosti na informácie v takom\nzmysle a rozsahu, v akom ju právny predchodca žalovanej v rámci výkonu svojej právomoci na základe\na v medziach zákona vynucoval. Zákonodarca využil svoju ústavou zverenú právomoc, keď do právneho\nporiadku zakotvil vo forme zákona právnu normu obsiahnutú v § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní\na retransmisii.\n30. Predmetom posudzovania boli informácie odvysielané v spravodajskom bloku čítania prehľadu\nzahraničnej tlače, v rámci vysielania programového prúdu Hangadó (Zvuk-art) o cca 16:25 hod.\nInformovanie, okrem iného, o aktuálnom dianí v jednom zo susedných štátov, pričom predmetná\nproblematika sa bytostne dotýkala aj mnohých Slovákov, prípadne Maďarov žijúcich na Slovensku,\nslovenským médiom, bolo možné jednoznačne považovať za informovanie vo verejnom záujme.\nV záujme ochrany verejnosti na objektívne a vyvážené informácie bol preto žalobca povinný postupovať\nv súlade s § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii.\n31. Ústavný súd Slovenskej republiky v súvislosti s § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii\nneinicioval konanie o súlade právnych predpisov a nekonštatoval jeho protiústavnosť, a to napriek\nskutočnosti, že to de facto v náleze sp. zn. II. ÚS 307/2014 zo dňa 18.12.2014 tvrdil. Uvedený nález\npreto v tejto súvislosti podľa právneho predchodcu žalovanej stratil svoj zmysel. Právny predchodca\nžalovanej teda nemal dôvod predmetné ustanovenie neaplikovať na dôvodné prípady, kedy bolo\nv zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky nevyhnutné obmedziť slobodu prejavu vysielateľa.\nAk v spravodajskom programe vysielateľ informoval jednostranne a zaujato, tak v demokratickej\nspoločnosti vznikala naliehavá spoločenská potreba na zásah do slobody prejavu, majúca svoj základ\nv požiadavke vyvážených informácií a právny predchodca žalovanej bol povinný v takýchto prípadoch\nkonať. Význam ustanovenia § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii bolo potrebné vidieť\n\naj v skutočnosti, že v prípade informovania prostredníctvom spravodajských a politicko-publicistických\nprogramov bolo právo verejnosti na informácie napĺňané aj poskytovaním informácií určitej kvality.\nOpodstatnenosť tejto povinnosti vyplývala z charakteru spravodajstva, obsahujúceho informácie, ktoré\nmali v demokratickej spoločnosti nepochybne mienkotvorný charakter. Preto bolo nevyhnutné, aby tieto\nspravodajské informácie boli vyvážené a vo svojom celku objektívne a nestranné a recipient si na ich\nzáklade mohol vytvoriť na predmetnú otázku vlastný názor. Právo verejnosti na informácie bolo nesporne\nlegitímnym cieľom na obmedzenie slobody prejavu.\n32. Pri posudzovaní opodstatnenosti zásahu do slobody prejavu bolo potrebné prihliadať aj na uloženú\nsankciu v tom zmysle, či sankcia nebola vzhľadom na sledovaný cieľ neprimerane prísna. Vzhľadom na\nvýznam chráneného záujmu a charakter uloženej sankcie zásah do slobody prejavu v danom prípade\nnebol neprimeraný. Uložená forma sankcie nekládla dôraz na represívnu ale na výchovnú zložku. Právny\npredchodca žalovanej bol preto toho názoru, že zákonný zásah do slobody prejavu žalobcu bol úplne\nminimálny a vzhľadom na chránený záujem nevyhnutný.\n33. Vychádzajúc z aktuálneho nastavenia európskeho práva bola potreba vynucovania objektivity\na nestrannosti informácií majúcich spoločenský význam stále aktuálna. Práve objektívne a nestranné\nspravodajské informácie s rozdielnymi názormi a myšlienkami boli kľúčovým aspektom demokratickej\nspoločnosti a tak argument žalobcu o nespôsobilosti predmetných výrokov ohroziť práva a slobody iných,\nbezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie a mravnosť bolo možné považovať výhradne\nza jeho subjektívnu úvahu.\n34. Právny predchodca žalovanej poukázal na to, že priamo Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze\nsp. zn. II. ÚS/307/2014-45 zo dňa 18.12.2014 konštatoval, že otázku, či nesplnenie požiadavky uloženej\nv § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii sa dostalo do kolízie s verejným záujmom\nv zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 2 Dohovoru, bolo potrebné skúmať vždy\njednotlivo, vzhľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu a charakter nedodržania požiadavky na\nobjektívne a nestranné informácie.\n35. Argument žalobcu o absencii referenčnej normy (konkrétneho záujmu, ktorý bol sledovaný\nvyvodením administratívnej zodpovednosti voči vysielateľovi) považoval právny predchodca žalovanej\nza nesprávny. Právo verejnosti na informácie bolo legitímnym cieľom na obmedzenie slobody prejavu\na jedným zo spôsobov jeho zabezpečenia bolo stanovenie povinnosti dodržiavať určitú kvalitatívnu\núroveň informovania verejnosti prostredníctvom spravodajských a politicko-publicistických programov.\nPrávny predchodca žalovanej podrobil odvysielané informácie trojstupňovému testu proporcionality\na zistil, že v preskúmavanom prípade boli dané dôvody pre uloženie sankcie, keď žalobca v rámci čítania\nprehľadu tlače nepodal divákom informácie potrebné na zachovanie objektivity a nestrannosti. Konanie\nžalobcu bolo s ohľadom na spoločenský význam podávanej informácie natoľko závažné, že právny\npredchodca žalovanej pristúpil k jeho sankcionovaniu, ktoré vyplývalo zo zákona, bolo nevyhnutné\nv demokratickej spoločnosti a sledovalo legitímny cieľ zakotvený v právnom poriadku Slovenskej\nrepubliky v ustanovení § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii.\n36. Žalobca nevyužil právo vyjadriť sa k vyjadreniu právneho predchodcu žalovanej k žalobe.\nIV.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n37. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“) Správny súd v Bratislave\nzačal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Trnave\na Nitre na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc\nsprávnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/49/2018 bola preto zo\nzákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety podľa Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave\nna rok 2023 v znení Dodatku č. 1 účinného od 01.06.2023 náhodným výberom pridelená senátu 6S\nSprávneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-6S/49/2018.\n38. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom\n\ndo 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov\npreskúmal napadnuté rozhodnutie právneho predchodcu žalovanej vrátane konania, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobu správny\nsúd prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na pojednávaní dňa 12. 03. 2024.\n39. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30.06.2023\nsa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie\n§ 493f\ntým nie je dotknuté.\n40. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n41. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n42. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach\nsprávneho trestania.\n43. Podľa článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„Dohovor“), každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a\nrozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento\nčlánok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým\nspoločnostiam.\n44. Podľa článku 10 ods. 2 Dohovoru, výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť,\nmôže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon,\na ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti\nalebo verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo\nmorálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania\nautority a nestrannosti súdnej moci.\n45. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\n46. Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou,\nobrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie\nbez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore\nrozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.\n47. Podľa čl. 26 ods. 3 Ústavy SR, cenzúra sa zakazuje.\n48. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť\nzákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,\nbezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.\n49. Podľa čl. 31 Ústavy SR, zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie\nmusia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.\n50. Podľa § 4 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii, poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti\npri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a\nvzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych\nmediálnych služieb na požiadanie.\n51. Podľa § 4 ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii, rada dbá o uchovávanie plurality informácií\nv spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie\npodľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu\n\na poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti\nvysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu\nvymedzenom týmto zákonom.\n52. Podľa § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii, vysielateľ je povinný zabezpečiť\nobjektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politickopublicistických programov; názory a\nhodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru.\n53. Podľa § 64 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii, za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom\nalebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\n54. Správny súd prvotne uvádza, že zákonom č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) bol s účinnosťou od 01.08.2022 zrušený\nzákon o vysielaní a retransmisii a regulátorom v oblasti vysielania a retransmisie sa v zmysle § 236\ntohto zákona stala Rada pre mediálne služby ako právny nástupca Rady pre vysielanie a retransmisiu.\nSprávny súd preto konal s Radou pre mediálne služby ako žalovaným v predmetnej právnej veci.\n55. Pre rozhodnutie správneho súdu bol rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého\nrozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), preto správny súd na vec aplikoval zákon o vysielaní a retransmisii.\n56. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie právneho predchodcu\nžalovanej, ktorým ten rozhodol tak, že žalobca v posudzovanom bloku porušil povinnosť vysielateľa\nzabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov, za čo mu uložil sankciu, a to\nupozornenie na porušenie zákona. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu\nbolo posúdiť, či právny predchodca žalovanej postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia a v konaní,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu, v súlade s relevantnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou\npraxou.\n57. Fundamentálnou právnou otázkou v danej veci predovšetkým bolo, či posudzovaný blok bol\nspravodajským programom (ďalej len „prvá fundamentálna otázka“) a v prípade jej kladného\nzodpovedania na ňu nadväzujúca otázka, či žalobca spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého\nrozhodnutia porušil povinnosť zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov, a či\ntak vybočil z rámca právnym poriadkom daných medzí slobody prejavu, resp. či právny predchodca\nžalovanej preukázal porušenie tejto povinnosti (ďalej len „druhá fundamentálna otázka“). Záporná\nodpoveď na ktorúkoľvek z týchto otázok pritom s prihliadnutím k žalobným bodom nevyhnutne\nmusela viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a vráteniu veci žalovanej na ďalšie konanie.\nInými slovami, napadnuté rozhodnutie mohlo pri správnom súdnom prieskume obstáť len vtedy,\nak posudzovaný blok bol spravodajským programom a zároveň žalobca v ňom porušil povinnosť\nvysielateľa zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov spôsobom uvedeným\nvo výroku napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ totiž posudzovaný blok nebol spravodajským programom,\nžalobca jeho odvysielaním pochopiteľne ani nemohol porušiť povinnosť zabezpečiť objektívnosť a\nnestrannosť spravodajských programov. Pokiaľ posudzovaný blok síce bol spravodajským programom,\navšak žalobca v ňom spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozhodnutia neporušil povinnosť\nzabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov alebo právny predchodca žalovanej\nnepreukázal porušenie tejto povinnosti a napriek tomu konštatoval jej porušenie, jeho rozhodnutie bolo\nnezákonné.\n58. Pokiaľ ide o prvú fundamentálnu otázku, správny súd pripomína, že právny poriadok neposkytoval\n(a ani od 01.08.2022 neposkytuje) legálnu definíciu spravodajského programu. Možno však konštatovať,\nže spravodajský program je taký program, ktorého spravodajský charakter by mal byť zrejmý z časovej\nsúvislosti informovania o aktuálnom dianí v spoločnosti a z obsahu, ktorý informuje o faktoch bez\nkomentárov a analýz. Uvedené ostatne vyplýva aj z praxe zavedenej právnym predchodcom žalovanej,\nktorý ohľadom identifikácie programových typov na účel udelenia licencie na vysielanie podľa zákona\n\no vysielaní a retransmisii prijal dňa 06.03.2001 dokument „Programové typy, programy vo verejnom\nzáujme (právny rámec, definície, špecifikácia, metodika výpočtu)“ (ďalej len „dokument Programové\ntypy“), ktorého znenie bolo upravené rozhodnutím právneho predchodcu žalovanej dňa 21.10.2008\na je aj v súčasnosti verejne dostupné na webovom sídle žalovanej. Materiál bol schválený právnym\npredchodcom žalovanej ako informačná pomôcka pre vysielateľov a žiadateľov o licenciu, ktorí sú\npovinní uviesť podiel jednotlivých programových typov v žiadosti o licenciu.\n59. Predmetný dokument vymedzuje spravodajstvo ako „programy, ktoré obsahujú aktuálne správy\n(obrazové, čítané alebo kombinované) z domova a zo zahraničia, informácie o počasí, dopravnej situácii,\nšporte a ktoré žánrovo zodpovedajú charakteristike spravodajstva. Spravodajstvo stojí na informáciách a\nfaktoch, sprostredkúva rozmanité a spoločensky podstatné informácie odrážajúce myšlienkovú pluralitu\nspoločnosti a slúžiace verejnosti k utváraniu vlastných názorov. Preto má byť spravodajstvo objektívne,\ntj. presné, vyvážené, aktuálne, jasné, zrozumiteľné a nestranné, na rozdiel od publicistiky nemá\nobsahovať redaktorov či moderátorov názor, má iba tlmočiť fakty.“\n60. V odbornej literatúre sa v súvislosti so spravodajskými programami uvádza, že sa k nim\nradia monotematické montáže spravodajsko-publicistického charakteru, ktoré sa zameriavajú buď\nna ekonomické udalosti, športové udalosti, kultúrne udalosti alebo na udalosti členené podľa iných\nznakov (prehľad zahraničnej tlače, prehľad regionálnych udalostí) (porovnaj Jenča, I.: Rozhlasové\nspravodajstvo. Ružomberok : VERBUM – vydavateľstvo Katolíckej univerzity v Ružomberku, 2018, s.\n55).\n61. Samotný pojem program bol v kontexte rozhlasovej programovej služby v zákone o vysielaní\na retransmisii legálne definovaný ako zvukový komunikát, tvoriaci svojím obsahom, formou a funkciou\nuzavretý celok v rámci programovej služby vysielateľa [§ 3 písm. i) bod 1 zákona o vysielaní a\nretransmisii].\n62. Pokiaľ ide o druhú fundamentálnu otázku, správny súd pripomína, že sloboda prejavu (ktorá\nzahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky) predstavuje\nkonštitutívny znak demokratickej pluralitnej spoločnosti a jednu zo základných podmienok na jej chod\na individuálnu realizáciu jednotlivca. Sloboda prejavu patrí do vlastnej sféry ľudskej slobody, ktorá je\nspätá predovšetkým s vnútornou oblasťou vedomia a zahŕňa atribúty tejto ľudskej slobody, ku ktorým\npatrí sloboda svedomia, sloboda myslenia a sloboda zastávať, šíriť a prijímať názory na všetky otázky\nspojené so životom spoločnosti. Sloboda prejavu je prakticky neoddeliteľná od slobody myslenia.\nNijaká spoločnosť, v ktorej nie sú tieto slobody rešpektované, nie je slobodná, nech už má vláda tejto\nspoločnosti (štátu) akúkoľvek formu.\n63. Sloboda prejavu prináleží aj médiám (napr. nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 307/2014-45\nzo dňa 18.12.2014). Tá sa vzťahuje predovšetkým na sprostredkovávanie informácií, ako aj šírenie\nspráv, myšlienok a názorov, ktoré sú nielen pozitívne či neutrálne, ale aj takých, ktoré nesú negatívnu\nkonotáciu, urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát, politické elity alebo časť obyvateľstva, čo je dané\npožiadavkami pluralizmu, znášanlivosti, otvorenosti a permanentného diškurzu, bez ktorých nemožno\nhovoriť o demokratickej slobodnej spoločnosti.\n64. Slobodu prejavu, vrátane slobody prejavu médií, možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia\nv demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných alebo na ochranu určitého\nkvalifikovaného verejného záujmu. Limitačná klauzula inkorporovaná v čl. 26 ods. 4 Ústavy SR\nexplicitne uvádza dôvody takéhoto obmedzenia, pričom takéto obmedzenie musí byť stále v súlade s\ndemokratickým charakterom spoločnosti („nevyhnutné v demokratickej spoločnosti“).\n65. Zákonné obmedzenie slobody prejavu médií požiadavkou na objektívne a nestranné informovanie\nv rámci spravodajských programov a politicko-publicistických programov a s tým spojenou právomocou\nprávneho predchodcu žalovanej ukladať sankcie za porušenie tohto ustanovenia je potrebné v pluralitnej\ndemokratickej spoločnosti vykladať rigorózne v súvislosti s ochranou práv a slobôd iných, bezpečnosti\nštátu, verejného poriadku, ochranou verejného zdravia a mravnosti v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy SR a čl.\n10 ods. 2 Dohovoru. Otázku, či nesplnenie požiadavky uloženej v § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní\na retransmisii zo strany vysielateľa sa dostáva do kolízie s verejným záujmom v zmysle čl. 26 ods. 4\n\nÚstavy SR a čl. 10 ods. 2 Dohovoru, je pritom potrebné skúmať vždy jednotlivo vzhľadom na konkrétnosti\ndaného prípadu a charakter nedodržania požiadavky na objektívne a nestranné informovanie.\n66. Účelom zákonného obmedzenia slobody prejavu médií požiadavkou na objektívne a nestranné\ninformovanie v rámci spravodajských programov a politicko-publicistických programov v zmysle § 16\nods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii a s tým spojenou právomocou právneho predchodcu\nžalovanej ukladať sankcie za porušenie tejto požiadavky, je ochrana práv a slobôd iných, bezpečnosti\nštátu, verejného poriadku, ochrana verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR a obdobne\nčl. 10 ods. 2 Dohovoru) a v istom zmysle implicitne s tým spojené napĺňanie požiadavky čl. 31 Ústavy\nSR, a to v tom smere, že týmto zákonným obmedzením slobody prejavu v zmysle jeho textácie sa\nmá predchádzať šíreniu a uvádzaniu jednostranných názorov, myšlienok a ideí na konkrétnu tému v\nrámci spravodajských programov a politicko-publicistických programov, ktoré pri ich jednostrannosti [t.\nj. nezabezpečení viacerých alebo opozičných názorov, myšlienok a ideí na konkrétnu tému, pričom\ntermíny „objektívnosť“ a „nestrannosť“ sú vzájomne podmienené, t. j. čím viac rôznorodých názorov\n(kladných, záporných, opozičných, súhlasných a pod.) na danú tému médium odprezentuje, tým\nobjektívnejší obraz o téme médium recipientom poskytne a zároveň nebude preferovaný niektorý názor\nna danú tému na úkor iných názorov] zároveň môžu, skúmajúc každý prípad jednotlivo, jeho konkrétnosti\na s ohľadom na charakter šírenia a uvádzania jednostranných názorov, myšlienok a ideí, ako aj\ncharakter samotných jednostranných názorov, myšlienok a ideí, znamenať ohrozenie práv a slobôd\niných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ohrozenie verejného zdravia a mravnosti. In concreto\nmôže ísť napríklad o šírenie a uvádzanie jednostranných názorov, myšlienok alebo ideí úmyselne\npopierajúcich ľudské práva a slobody, popierajúce alebo schvaľujúce holokaust, zločiny politických\nrežimov, podporujúcich náboženský extrémizmus a terorizmus, podporujúcich výlučne jednu politickú\nstranu, hnutie či skupinu s cieľom poškodiť na právach názorových a politických oponentov v rámci\ndemokratického politického súboja v podmienkach reprezentatívnej demokracie, podporujúcich totalitné\nštátne zriadenie alebo propagandu politických režimov založených na fašistickej, komunistickej alebo\nobdobnej ideológii, podporujúcich národnú, rasovú alebo etnickú nenávisť (nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 307/2014 zo dňa 18.12.2014).\n67. Povinnosť vysielateľa zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov (a\npoliticko-publicistických programov) predstavuje zákonom ustanovený zásah do jeho slobody prejavu\ngarantovanej tak Dohovorom ako aj Ústavou SR. Z tohto dôvodu je nutné povinnosti spojené\ns objektivitou a nestrannosťou spravodajských programov chápať reštriktívne a čo najviac šetriť slobodu\nprejavu vysielateľa (a teda preferovať absenciu legitimity zásahu) (porovnaj Škop, M., Waschková\nCísařová, L.: Objektivita a vyváženosť v rozhlasovém a televizním vysílání: nepochopený mýtus rovnosti\nvšech hlasů. Právník, 2023, č. 5, s. 382).\n68. Samotný pojem objektivity premietnutý do § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii\nv sebe zahŕňa hneď niekoľko aspektov, z ktorých za rozhodné treba považovať správnosť (či presnosť),\nt. j. že správa zodpovedá skutočnosti, transparentnosť, t. j. že žurnalista uvádza svoje informačné zdroje,\na vecnosť, t. j. že žurnalista do správy nevkladá svoje vlastné hodnotenie (napr. rozsudok českého\nNajvyššieho správneho súdu sp. zn. 3As/6/2010 zo dňa 26.05.2010), ako aj požiadavku, aby v zásade\npravdivé informácie neboli prezentované v zavádzajúcom kontexte, účelovo vyberané a ani neboli\nzaložené na manipulácii s postojmi osôb, ktorých sa týkajú.\n69. Posudzovanie objektivity a nestrannosti spravodajských programov musí byť vykonané individuálne,\ncitlivo, s ohľadom na slobodu prejavu v mediálnom priestore a tiež s prihliadnutím k formátu\nspravodajského programu. Rozhodujúci je pritom len finálny produkt, teda odvysielaný program vo svojej\nkonečnej podobe tak, ako si ho mohli vypočuť poslucháči (napr. rozsudok Správneho súdu v Bratislave\nsp. zn. BA-6S/152/2019 zo dňa 12.12.2023, ods. 34).\n70. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné posúdiť preskúmavanú právnu vec majúc pritom na\npamäti, že na základe záverov Ústavného súdu Slovenskej republiky prezentovaných v jeho náleze č.\nk. II. ÚS 307/2014-45 zo dňa 18.12.2014 došlo k vývoju v správnej súdnej praxi v rozhodovaní v oblasti\nuplatňovania požiadavky na objektívne a nestranné informovanie v rámci spravodajských programov\na politicko-publicistických programov podľa § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii,\nv závislosti od vývoja spoločnosti a rozvoja mediálneho trhu (napr. rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/25/2020 zo dňa 16.12.2021 a sp. zn. 8Asan/27/2020 zo dňa\n\n28.04.2021, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/30/2016 zo dňa 29.01.2018),\na že v zmysle aktuálnej správnej súdnej praxe aj rozhodnutie právneho predchodcu žalovanej o uložení\nsankcie v podobe upozornenia na porušenie zákona je spôsobilým predmetom správneho súdneho\nprieskumu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Asan/27/2020 zo dňa\n28.04.2021, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/30/2016 zo dňa 29.01.2018).\n71. Z posudzovaného bloku vyplýva, že jeho predmetom bolo mediálne pokrytie aktuálnych\nvnútropolitických udalostí v Maďarsku, a že v ňom redaktor prezentoval správy a vyjadrenia viacerých\nosobností publikované v maďarských médiách (internetový portál „Felvidek.ma“, týždenník „HVG“,\ntýždenník „Magyar Narancs“, týždenník „Heti válasz“) a na internetových platformách. Redaktor (okrem\niných) prezentoval vyjadrenia bývalého maďarského prezidenta C. D., spisovateľa a nositeľa Nobelovej\nceny za literatúru E. A. C., profesora F. G. H. E. I., riaditeľa maďarského zastúpenia spoločnosti\nDecathlon J. F. a člena vládnej strany FIDESZ K. L.. V súvislosti s pertraktovanou témou, avšak\nbez uvedenia zdroja, redaktor uviedol, že maďarská opozícia zostavila zoznam politikov FIDESZ-u,\nktorí môžu byť vďační J. D., a tiež zoznam toho, za čo mu môžu byť vďační (ďalej len „vyjadrenie\no politikoch FIDESZ-u“). Redaktor ďalej, taktiež bez konkretizácie zdrojov, konštatoval, že „popritom na\nplné obrátky pracujú aj provládne médiá, ktoré zverejnili manipulatívne videá o protestoch a osočujúcimi\nkampaňami sa snažia zdiskreditovať tých, ktorí sa najviac ozývajú na protestoch, ktorých podľa\nsvedectva videozáznamov po protestoch sledujú policajti v civile“ (ďalej len „vyjadrenie o provládnych\nmédiách“).\n72. V posudzovanom bloku zaznel (okrem iných) prejav A. B. z roku 2007 a bolo tiež citované vyjadrenie\nčlena vládnej strany FIDESZ K. L. k aktuálnym protestom v Maďarsku. Vyjadrenie J. F. bolo uvedené\nzmienkou predsedu vlády A. B. v rádiu, že mnohých mierumilovných pravých kresťanov už taktiež svrbí\nruka kvôli protestom.\n73. Z napadnutého rozhodnutia správny súd zistil, že právny predchodca žalovanej popri stručnom\nzhrnutí priebehu správneho konania, v ktorom bolo toto rozhodnutie vydané, uviedol podklady pre\nvydanie tohto rozhodnutia ako aj prepis posudzovaného bloku a tiež právne posúdenie zisteného\nskutkového stavu, v rámci ktorého reagoval na námietky žalobcu. Právny predchodca žalovanej\nkonštatoval, že v rámci posudzovaného bloku síce odzneli informácie, ktoré mali neutrálny charakter,\navšak prevažovali informácie s kritickým kontextom vo vzťahu k postupom vlády A. B.. Z kontextu\ncelého posudzovaného bloku vyplynulo, že vládna strana (A. B.) bola v súvislosti s vtedajšou situáciou\nv Maďarsku pasívna, nemala záujem vysvetľovať, resp. že reagovala neprimerane. Právny predchodca\nžalovanej pripustil, že od vysielateľa nebolo možné vyžadovať, aby v programoch odzneli za každých\nokolností aj pozitívne vyznievajúce argumenty, resp. reakcie dotknutých strán, zároveň ale uviedol, že\nako nedostatočné bolo potrebné hodnotiť odvysielanie takých informácií, ktoré vyznievali v kontexte\ncelých programov jednostranne a nevyvážene. Prehľad zahraničnej tlače síce obsahoval relevantné\ninformácie, avšak žalobca tieto informácie prezentoval v rovine kriticky, negatívne vyznievajúcich\nskutočností na úkor ich informačnej, vecnej hodnoty. Vybrané vyjadrenia jednotlivých osobností\nuvádzané v rámci posudzovaného bloku boli síce rôznorodé, avšak recipientom problematiku za\nkonkrétne obdobie neozrejmili dostatočne vyvážene. Informácie prezentované v rámci posudzovaného\nbloku boli spôsobilé svojou povahou ohroziť práva a slobody iných, v danom prípade právo verejnosti\nna objektívne a nestranné informovanie a možnosť utvorenia si vlastného názoru na pertraktovanú\ntému. Prezentovaním informácií v kontexte celého prehľadu tlače vyznievajúcich jednostranne, bez ich\nnáležitého vyváženia, mohol žalobca znemožniť recipientovi vytvoriť si na problematiku týkajúcu sa\nvtedajšej situácie v Maďarsku objektívny názor. Žalobca ponechal priestor na prezentáciu viacerých\nkriticky vyznievajúcich vyjadrení vo vzťahu k vláde A. B. bez toho, aby tieto dostatočne v prehľade tlače\nvyvažoval. Prezentovanie spravodajsky nevyváženého obsahu spôsobilo, že odvysielaný blok prehľadu\ntlače nebol objektívny a nestranný. Vzhľadom na celkové vyznenie a význam poskytovaných informácií,\nich obsah a formu bol zásah do slobody prejavu účastníka konania opodstatnený, keďže recipient nemal\nmožnosť utvoriť si na základe týchto názorovo jednostranných argumentov o problematike prijatého\nzákona o vysokých školách v Maďarsku vlastný názor.\n74. Správny súd (v už naznačených intenciách) v prvom rade skúmal, či posudzovaný blok bol\nspravodajským programom. Zistil pritom, že posudzovaný blok predstavoval zvukový komunikát, a že\nsvojím obsahom, formou a funkciou tvoril uzavretý celok v rámci programovej služby žalobcu ako\nvysielateľa. Posudzovaný blok redaktor uviedol slovami „A teraz nasleduje prehľad tlače, vážení\n\nposlucháči“, tematicky sa v ňom venoval mediálnemu pokrytiu aktuálnych vnútropolitických udalostí\nv Maďarsku a ukončil ho slovami „Po hudobnej zložke nasledujú správy o piatej.“ Posudzovaný blok\nteda nepochybne predstavoval samostatný program v zmysle § 3 písm. i) bod 1 zákona o vysielaní\na retransmisii.\n75. Správny súd vzhľadom na spravodajský charakter obsahu posudzovaného bloku dospel k záveru,\nže posudzovaný blok predstavoval spravodajský program. Predmetom posudzovaného bloku totiž\nbolo mediálne pokrytie aktuálnych vnútropolitických udalostí v Maďarsku. Inými slovami, obsahom\nposudzovaného bloku boli informácie (správy) o mediálnom pokrytí aktuálnych vnútropolitických udalostí\nv Maďarsku. Informačný útvar, akým je prehľad tlače, vrátane prehľadu zahraničnej tlače, sa medzi\nspravodajské programy ostatne zaraďuje aj v rámci odbornej literatúry (porovnaj Jenča, I.: Rozhlasové\nspravodajstvo. Ružomberok : VERBUM – vydavateľstvo Katolíckej univerzity v Ružomberku, 2018, s.\n55).\n76. Po zistení, že posudzovaný blok bol spravodajským programom, správny súd pristúpil k posúdeniu\ndruhej fundamentálnej otázky majúc na pamäti, že predmetom posudzovaného bloku bolo mediálne\npokrytie aktuálnych vnútropolitických udalostí v Maďarsku, a že teda otázku objektivity a nestrannosti\nposudzovaného bloku bolo potrebné posudzovať vo vzťahu k takto vymedzenému predmetu tohto\nspravodajského programu. Inými slovami, bolo potrebné posúdiť to, či žalobca (súc limitovaný\nformátom posudzovaného bloku ako čítania prehľadu zahraničnej tlače) informoval o mediálnom pokrytí\naktuálnych vnútropolitických udalostí v Maďarsku objektívne a nestranne.\n77. Správny súd po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia dospel k záveru,\nže z neho nijako nevyplýva, že by odvysielaním posudzovaného bloku došlo k porušeniu záujmov\nnárodnej bezpečnosti, územnej celistvosti, verejnej bezpečnosti, nepokojom a zločinnosti, ochrany\nzdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo\nzachovania autority a nestrannosti súdnej moci, v dôsledku čoho by bolo možné považovať zásah\nprávneho predchodcu žalovanej, prostredníctvom vydaného rozhodnutia, za legitímny. Z odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia zároveň nie je zrejmé, akým spôsobom boli posudzovaným blokom\nzasiahnuté práva a slobody iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie a mravnosť tak,\naby bolo potrebné zasiahnuť do výkonu práva na slobodu prejavu, šírenia informácií a práva verejnosti\nna informácie.\n78. Právny predchodca žalovanej síce uviedol, že posudzovaný blok bol spôsobilý svojou povahou\nohroziť práva a slobody iných, v danom prípade právo verejnosti na objektívne a nestranné informovanie\na možnosť utvorenia si vlastného názoru na pertraktovanú tému, avšak opomenul, že samotné\nkritické a prípadne aj negatívne vyznenie spravodajského programu, ktorého predmetom je mediálne\npokrytie veci verejného záujmu, pri rešpektovaní predovšetkým postulátu správnosti (či presnosti), ako\naj postulátov transparentnosti a vecnosti, za predpokladu, že v ňom v zásade pravdivé informácie\nneboli prezentované v zavádzajúcom kontexte, účelovo vyberané a ani neboli založené na manipulácii\ns postojmi osôb, ktorých sa týkajú, a pri prezentovaní rôznorodých vyjadrení, nemožno považovať za\nzásah do práva verejnosti na objektívne a nestranné informácie a možnosti utvorenia si vlastného názoru\nna pertraktovanú tému, ktorý by odôvodňoval limitáciu slobody prejavu médií.\n79. Samotný právny predchodca žalovanej pripustil, že v posudzovanom bloku išlo o informovanie\nverejnosti vo veci verejného záujmu (str. 20 napadnutého rozhodnutia), a že v ňom boli prezentované\nrôznorodé vyjadrenia (str. 17 napadnutého rozhodnutia), vrátane vyjadrenia člena vládnej strany\nFIDESZ K. L.. Žalobcovi pritom nevytýkal porušenie takých podstatných aspektov objektivity ako\nsprávnosť (či presnosť) a transparentnosť alebo prezentovanie nepravdivých informácií, ako ani\nprezentovanie v zásade pravdivých informácií v zavádzajúcom kontexte, či ich účelové vyberanie\nako ani manipulovanie s postojmi osôb, ktorých sa týkajú, či prezentovanie neúplných informácií.\nPoznamenal síce, že pri vyjadrení o politikoch FIDESZ-u a pri vyjadrení o provládnych médiách nebol\nuvedený zdroj, avšak žalobcovi v tomto smere nevytkol porušenie povinnosti zabezpečiť transparentnosť\nprezentovaných informácií ako jedného z aspektov objektivity. Skutočnosť, že redaktor neuvedie zdroj\nprezentovanej informácie, ostatne automaticky ani nevedie k záveru o spáchaní správneho deliktu\nsankcionovaného podľa § 64 zákona o vysielaní a retransmisii. Bolo by totiž nadbytočné, aby redaktor\nuvádzal presné zdroje svojich informácií aj tam, kde ide o informácie pre bežného recipienta ľahko\ndohľadateľné (typicky jednoduchým zadaním do webového vyhľadávača). Prehnaný dôraz na uvádzanie\n\nzdrojov pre každú jednotlivú informáciu, aj takú, ktorú je ľahko dohľadať, by mohol recipientovi sťažiť\nzrozumiteľnosť spravodajského programu.\n80. Porušeniu aspektu vecnosti v posudzovanom bloku mali nasvedčovať právnym predchodcom\nžalovanej ako vyjadrenie s negatívnou konotáciou, kritické voči vláde A. B. identifikované slová\nredaktora: „Súhlasím s každým slovom A. B., ktoré vtedy vyslovil. Škoda, že FIDESZ odvtedy zmenil\nsmer a dnes má bližšie k Moskve ako k Bruselu.“ Toto vyjadrenie redaktora však správny súd\nnepovažoval za také, ktoré by odôvodňovalo v okolnostiach preskúmavanej právnej veci zásah do\nslobody prejavu žalobcu ako vysielateľa konštatovaním porušenia povinnosti zabezpečiť objektívnosť\na nestrannosť spravodajských programov a uložením sankcie v podobe upozornenia na porušenie\nzákona.\n81. Správny súd prvotne pripomína, že nikdy nemožno posudzovať iba jednotlivý (z kontextu vytrhnutý)\nvýrok alebo vetu. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že v posudzovanom bloku bolo uvádzané vyjadrenie A.\nB. z roku 2007, že Maďari otvorili dvere západu a Rusom ich zatvorili, ako aj aktuálne vyjadrenie J. M.,\npodľa ktorého B. politika privádzala krajinu do závislosti od Ruska, lebo Paks 2 mal byť stavaný z ruského\núveru a s ruskou technológiou, mal fungovať so štiepnym materiálom z Ruska a o vyhoretý urán sa malo\nstarať taktiež Rusko. V posudzovanom bloku bolo tiež uvedené vyjadrenie J. M. o narastajúcom ruskom\npriateľstve. Vyššie uvedené vyjadrenie redaktora teda v zásade reflektuje vyjadrenie A. B. z roku 2007\n(pozitívny vzťah k západu) a aktuálne vyjadrenie J. M. (prejavy narastajúceho ruského priateľstva).\n82. Ako informácie prezentované v posudzovanom bloku vyznievajúce negatívne, resp. majúce\nnegatívny význam, právny predchodca žalovanej identifikoval aj vyjadrenie o politikoch FIDESZ-u\na vyjadrenie o provládnych médiách. Žalobcovi však v nadväznosti na konštatovanie negatívneho\nvyznenia, resp. negatívneho významu týchto vyjadrení nevytýkal porušenie takých podstatných\naspektov objektivity ako správnosť (či presnosť), transparentnosť a vecnosť, ani to, že by išlo\no nepravdivé informácie, či o pravdivé informácie prezentované v zavádzajúcom kontexte, účelovo\nvyberané alebo založené na manipulácii s postojmi osôb, ktorých sa týkajú. Ak napriek tomu\nprávny predchodca žalovanej aj s poukazom na vyjadrenie o politikoch FIDESZ-u a vyjadrenie\no provládnych médiách dospel k záveru, že žalobca porušil povinnosť zabezpečiť objektívnosť\na nestrannosť spravodajských programov odvysielaním posudzovaného bloku, jeho rozhodnutie\nvychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n83. Ku konštatovaniu (uvádzanému v rámci vyjadrenia o politikoch FIDESZ-u), že menovaním\nkonkrétnych osôb a skutočností redaktorom už tieto informácie nemali len všeobecnú faktickú hodnotu,\nale vyznievali zjavne negatívne (s. 16 napadnutého rozhodnutia), správny súd dodáva, že z napadnutého\nrozhodnutia nie je zrejmé, ktorí z menovaných politikov FIDESZ-u boli členmi vlády v čase, ku\nktorému sa vzťahuje posudzovaný blok, a či teda toto vyjadrenie (s prihliadnutím k oddeleniu moci\nvýkonnej od moci zákonodarnej) možno vnímať ako vyjadrenie kritické vo vzťahu k postupom vtedajšej\nvlády A. B.. Vychádzajúc z obsahu posudzovaného bloku možno usudzovať „len“ pri K. N., že bol,\nresp. mal byť štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí, a teda zrejme nie priamo členom\nvlády A. B.. Z napadnutého rozhodnutia napokon nebolo zrejmé ani to, ako uvedenie konkrétnych\nosôb a skutočností narušilo objektivitu a nestrannosť posudzovaného bloku, keď právny predchodca\nžalovanej nijako nespochybnil správnosť (či presnosť) týchto informácií a ani iné aspekty objektivity,\nči nestrannosti. Právny predchodca žalovanej sa obmedzil iba na konštatovanie negatívneho vyznenia\ntýchto informácií, čo však pre záver o porušení požiadavky zabezpečiť objektivitu a nestrannosť\nspravodajských programov nepostačuje.\n84. K vyhodnoteniu vyjadrenia o provládnych médiách zo strany právneho predchodcu žalovanej, a to\nosobitne k poznámke, že z hľadiska vyznenia informácií bolo dôvodné uvažovať o provládnych médiách\nako o napojených na súčasnú vládu (s. 17 napadnutého rozhodnutia), správny súd považuje za potrebné\nuviesť, že označenie určitých médií za názorovo a postojmi blízke vláde (t. j. za provládne médiá)\nneznamená aj konštatovanie ich napojenia na vládu. Právny predchodca žalovanej ostatne ani bližšie\nnevysvetlil, na základe čoho by bolo možné o týchto médiách uvažovať ako o napojených na vládu. Nie\nje tiež zrejmé, prečo by informácia o mediálnom pokrytí určitých udalostí v médiách názorovo a postojmi\nblízkych vláde (t. j. provládnych médiách) mala vyznievať kriticky vo vzťahu k vláde, v preskúmavanej\nprávnej veci konkrétne vo vzťahu k vláde A. B..\n\n85. Právnemu predchodcovi žalovanej bolo pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu napokon\npotrebné vytknúť aj opomenutie skutočnosti, že (slovami Ústavného súdu Slovenskej republiky z nálezu\nsp. zn. II. ÚS 307/2014 zo dňa 18.12.2014) recipienti informácií nie sú „šedá masa“, a že rozhodovanie\na utváranie názorov ľudí nie je závislé od jednej spravodajskej relácie a v nej odprezentovaných\nnázorov alebo jednej krátkej správy či jednej politicko-publicistickej diskusie. V dobe plurality zdrojov\ninformácií je v zásade každá téma týkajúca sa verejného (politického) života predmetom diskusie na\nviacerých verejných fórach a v publicistických príspevkoch či rozmanitých spravodajských programoch\nviacerých médií. Z posudzovaného bloku je zrejmé, že jeho predmetom bolo mediálne pokrytie\naktuálnych vnútropolitických udalostí v Maďarsku. Z povahy posudzovaného bloku (ako čítania prehľadu\nzahraničnej tlače) vyplýva, že v ňom boli prezentované informácie z iných zdrojov, obsahom ktorých\nbol opis udalostí, resp. reakcia na udalosti v Maďarsku v súvislosti s problematikou CEU a NGO\nv Maďarsku ako aj v súvislosti s postojom maďarskej vlády k Rusku, ktorý sa postupne menil. Predmetné\nsprostredkované informácie boli (vzhľadom na povahu posudzovaného bloku ako čítania prehľadu\nzahraničnej tlače) už skôr prezentované v iných médiách, resp. na iných platformách a recipienti mali\nmožnosť sa s nimi oboznámiť.\n86. Pokiaľ teda právny predchodca žalovanej konštatoval porušenie povinnosti žalobcu ako vysielateľa\nzabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov odvysielaním posudzovaného bloku\na uložil mu za to sankciu bez toho, aby riadne skúmal a následne aj odôvodnil, či odvysielaním\nposudzovaného bloku boli zasiahnuté práva a slobody iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok,\nverejné zdravie alebo mravnosť tak, aby bolo potrebné zasiahnuť do výkonu práva žalobcu na slobodu\nprejavu, šírenie informácií a práva verejnosti na informácie, správnemu súdu nezostalo iné, ako\nkonštatovať, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na tomto\nzávere nemohli nič zmeniť ani námietky právneho predchodcu žalovanej.\n87. S námietkou právneho predchodcu žalovanej, že existencia objektívnej reality za daných okolností\na v danom prípade nebola relevantná, sa správny súd z už uvedených dôvodov nemohol stotožniť.\nSprávny súd zdôrazňuje, že správnosť (či presnosť) je jedným z podstatných aspektov objektivity,\na že objektivitou spravodajských programov sa rozumejú pravdivé, resp. z pravdivých a úplných\npodkladov vychádzajúce informácie (napr. Chaloupková, H., Holý, P.: Zákon o provozování rozhlasového\na televizního vysílání a předpisy související. Komentář. Praha : C. H. Beck, 2004, s. 109, rozsudok\nčeského Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 10As/100/2020 zo dňa 30.09.2020). Pravdivosť ako jeden\nz aspektov (komponentov) objektivity je ostatne zdôrazňovaná aj v odbornej literatúre, v ktorej sa uvádza,\nže objektivita je požiadavka, ktorá hodnotí vzťah výpovede a reality (napr. Pouperová, O.: Regulace\nmédií. Praha : Leges, 2010, s. 192), resp. že jednou zo základných zložiek objektivity je faktickosť,\npričom faktickosť sa skladá aj z kritéria pravdivosti (porovnaj Trampota, T.: Zpravodajství. Praha : Portál,\ns. r. o., 2006, s. 145).\n88. Napokon aj už zmienený dokument Programové typy ako jeden z atribútov objektívnosti uvádza\npresnosť, ktorú podľa správneho súdu nemožno vnímať inak, ako požiadavku na súlad prezentovanej\ninformácie s realitou. Správnemu súdu preto nezostalo iné, ako konštatovať, že otázku, či vysielateľ\nporušil povinnosť zabezpečiť objektívnosť spravodajských programov, nebolo možné komplexne\nposúdiť, pokiaľ právny predchodca žalovanej celkom ignoroval to, či informácie prezentované v určitom\nkonkrétnom spravodajskom programe boli pravdivé. Správny súd si pritom uvedomuje, že od právneho\npredchodcu žalovanej nebolo možné spravodlivo požadovať, aby v rámci posudzovania objektivity\nkonkrétneho spravodajského programu overoval každú jednu informáciu, ktorá odznela v tomto\nprograme. Bolo ale možné požadovať, aby právny predchodca žalovanej pri posudzovaní objektivity\nkonkrétneho spravodajského programu vzal do úvahy otázku pravdivosti prezentovaných informácií tam,\nkde išlo o informácie všeobecne známe alebo ľahko dohľadateľné. Ľahkú dohľadateľnosť pritom možno\npredpokladať pri takom informačnom útvare, akým je prehľad tlače, resp. prehľad zahraničnej tlače.\nPrávny predchodca žalovanej teda pochybil, ak sa tým, či boli informácie prezentované v posudzovanom\nbloku pravdivé, vôbec nezaoberal.\n89. Záveru, že otázku, či vysielateľ porušil povinnosť zabezpečiť objektívnosť spravodajských\nprogramov, je možné komplexne posúdiť iba v kontexte konfrontovania informácií a vyjadrení\nprezentovaných v konkrétnom spravodajskom programe s objektívnou realitou, nasvedčujú v konečnom\ndôsledku aj slová samotného právneho predchodcu žalovanej, keď ten konštatoval, že len ťažko\nsa možno stotožniť s názorom, že neúplné a skreslené informácie zabezpečia všeobecné a úplné\n\ninformovanie verejnosti o prezentovanej problematike (s. 8 vyjadrenia právneho predchodcu žalovanej).\nJe totiž zrejmé, že otázku úplnosti a otázku toho, či prezentované informácie nie sú skreslené, možno\nposúdiť len v ich konfrontácii s objektívnou realitou.\n90. V nadväznosti na vyjadrenie právneho predchodcu žalovanej v súvislosti s problematikou objektívnej\nreality, že ani samotný žalobca nemohol s istotou vylúčiť, že v danom čase neinformovali iné\nprintové médiá, prípadne konkrétne osoby prostredníctvom svojich profilov na sociálnych sieťach\nverejnosť aj iným spôsobom, správny súd pripomína, že vo veciach správneho trestania je na\norgáne príslušnom na prejednanie správneho deliktu, aby preukázal jeho spáchanie. To v kontexte\npreskúmavanej právnej veci znamená, že bolo na právnom predchodcovi žalovanej, aby preukázal, že\nžalobca odvysielaním posudzovaného bloku porušil povinnosť zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť\nspravodajských programov spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozhodnutia, a nie na\nžalobcovi, aby preukázal, že túto povinnosť neporušil.\n91. Námietka právneho predchodcu žalovanej, že v súlade s európskym legislatívnym nastavením\nnebolo možné akceptovať názor Ústavného súdu Slovenskej republiky prezentovaný v náleze č. k. II.\nÚS/307/2014-45 zo dňa 18.12.2014, nebola dôvodná, keďže právny názor prezentovaný v tomto náleze\nÚstavného súdu Slovenskej republiky stále považuje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, resp.\npovažoval Najvyšší súd Slovenskej republiky za relevantný (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1Asan/25/2020 zo dňa 16.12.2021 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 8Asan/27/2020 zo dňa 28.04.2021). Správny súd zároveň poukazuje na to, že česká\nsúdna prax (napr. rozsudok Mestského súdu v Prahe sp. zn. 10A/123/2019 zo dňa 17.10.2019 a súvisiaci\nrozsudok českého Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5As/368/2019 zo dňa 31.03.2022) tiež považuje\nza stále relevantný právny názor Ústavného súdu Českej republiky prezentovaný v náleze sp. zn. IV. ÚS\n23/05 zo dňa 17.07.2007, podľa ktorého až vtedy, keď sa slobodný prejav dostane do konfliktu s inými\nprávnymi statkami chránenými ústavným poriadkom alebo zákonmi vydanými za účelom, pre ktorý\nmožno slobodný prejav obmedziť v zmysle čl. 17 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd (t. j. v prípadoch,\nkedy ide o práva a slobody iných, bezpečnosť štátu, verejnú bezpečnosť, ochranu verejného zdravia\na mravnosti), nastávajú podmienky pre to, aby bol skúmaný sledovaný účel konkrétneho programu,\nspôsob a druh spracovania témy, ako aj programom dosiahnutý či predpokladaný účinok, t. j. právny\nnázor, ktorý smeruje k rovnakému záveru, aký bol prezentovaný v náleze Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II. ÚS/307/2014-45 zo dňa 18.12.2014.\n92. Samotná skutočnosť, že v súvislosti s § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii\nÚstavný súd Slovenskej republiky neinicioval konanie o súlade právnych predpisov a nekonštatoval\njeho protiústavnosť, nijako nevylúčila povinnosť interpretovať právnu úpravu ustanovenú v tejto právnej\nnorme v spojitosti s ústavnoprávnymi východiskami limitácie slobody prejavu médií. Správny súd\nzároveň pripomína, že jazykový výklad predstavuje len prvotné priblíženie sa k aplikovanej právnej\nnorme a je len východiskom pre objasnenie a ujasnenie si jej zmyslu a účelu, k čomu slúžia aj ďalšie\npostupy ako napríklad logický a systematický výklad, či výklad e ratione legis. Zmysel právnej normy\npritom nie je možné určiť izolovane, bez poznania vnútorných súvislostí právneho systému. Preto je\npotrebné obsah a zmysel právnej normy objasňovať tak, že sa posudzuje v kontexte s inými normami\nprávneho predpisu, v ktorom je obsiahnutá, prípadne v rámci odvetvia, ku ktorému patrí, či celého\nprávneho systému (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sž 36/2006 zo dňa\n15.2.2007). Jednotlivé metódy zisťovania obsahu a zmyslu právnej normy by sa mali navzájom dopĺňať\na viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.\n93. Otázku, či nesplnenie požiadavky uloženej v § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii\nsa dostalo do kolízie s verejným záujmom v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10\nods. 2 Dohovoru, je skutočne potrebné skúmať vždy jednotlivo vzhľadom na konkrétne okolnosti daného\nprípadu a charakter nedodržania požiadavky na objektívne a nestranné informácie, ako to konštatoval\nÚstavný súd Slovenskej republiky a ako na to správne poukázal právny predchodca žalovanej. Povinnosť\nposúdiť každú preskúmavanú právnu vec individuálne však nijako nevylučovala povinnosť právneho\npredchodcu žalovanej (a následne v rámci správneho súdneho prieskumu povinnosť správneho súdu)\nrešpektovať ústavnoprávne východiská limitácie slobody prejavu médií.\n94. Na závere o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nemohla nič zmeniť ani obrana právneho\npredchodcu žalovanej založená na argumente, že pri posudzovaní opodstatnenosti zásahu do slobody\n\nprejavu bolo potrebné prihliadnuť aj na uloženú sankciu v tom zmysle, či sankcia nebola vzhľadom na\nsledovaný cieľ neprimerane prísna. Charakter uloženej sankcie totiž nemohol zohrať žiadnu úlohu pri\nposúdení otázky, či vôbec došlo k spáchaniu určitého konkrétneho správneho deliktu, keďže uloženie\nsankcie je až následkom spáchania správneho deliktu.\n95. Námietka žalobcu, že právny predchodca žalovanej vydaním napadnutého rozhodnutia prekročil\nsvoju právomoc, dôvodná nebola. Z § 64 zákona o vysielaní a retransmisii vyplýva, že v predmetnej\nveci bol právny predchodca žalovanej tým orgánom, ktorý bol ex lege oprávnený posudzovať porušenie\npovinnosti uloženej zákonom o vysielaní a retransmisii a v prípade zisteného porušenia uložiť sankciu.\nJe tak zrejmé, že právny predchodca žalovanej pri vydaní napadnutého rozhodnutia neprekročil svoju\nprávomoc. Skutočnosť, že v tejto konkrétnej preskúmavanej právnej veci právny predchodca žalovanej\nzaložil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci, a preto bolo potrebné napadnuté\nrozhodnutie zrušiť, neznamená, že právny predchodca žalovanej vôbec nikdy nemohol uložiť sankciu\nza porušenie povinnosti vysielateľa ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii.\n96. Hypotetickou otázkou žalobcu, čo v prípade, ak niektorá dotknutá strana reaguje výlučne\nnerelevantnou reakciou napĺňajúcou všetky znaky tzv. dezinformácií, sa správny súd bližšie nezaoberal,\nkeďže v skutkových a právnych okolnostiach preskúmavanej právnej veci jej zodpovedanie nemalo\nžiadnu relevanciu.\n97. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, správny súd\ndospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho\nprávneho posúdenia otázky porušenia povinnosti žalobcu zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť\nspravodajských programov odvysielaním posudzovaného bloku, a preto postupom podľa § 191 ods. 1\npísm. c) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.\n98. V ďalšom konaní bude žalovaná viazaná právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku\na s poukazom na jeho odôvodnenie bude jej úlohou opätovne posúdiť, či odvysielaním posudzovaného\nbloku žalobca porušil povinnosť zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov.\n99. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal\nvoči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne\nsprávny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.\n100. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0\n139 ods. 4 SSP).\n\n(§\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny\nsúd v Bratislave (§ 443 ods. 1 v spojení s\n§ 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Zmeškanie\nlehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\n\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:20697caa-13e6-427a-a7be-7c5b5079f79e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2. US.307.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 307/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/2014 z 18. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-18", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2. US.307.2014.1"}, {"guid": "ussr:1fd0e466-c182-4bcf-ac09-f2abe3a7f889", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 23/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 23/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1fd0e466-c182-4bcf-ac09-f2abe3a7f889"}, {"guid": "6c393b1a-d359-4549-94a4-4de8edb6cbd5:6aea1eeb-8aa5-4510-bde6-42ab8e339d64", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:1018201086.1", "spisova_znacka": "1Asan/25/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Asan/25/2020 z 16. 12. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-12-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:1018201086.1"}], "citovane_v": []}