Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-8Sa/69/2017 z 9. 10. 2024 Citácia: uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 9. októbra 2024, sp. zn. BA-8Sa/69/2017, ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201443.3 Správny súd v Bratislave | BA-8Sa/69/2017 | ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201443.3 | 2024-10-09 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Nezákonný zásah orgánu verejnej správy Citované ustanovenia: § 262 ods. 4 SSP, § 262 ods. 1 SSP, § 262 ods. 2 SSP, § 5 SSP, § 175 ods. 1 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/20945b41-204b-445f-a5af-4256057a8c92 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201443.3 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave BA-8Sa/69/2017 1017201443 09. 10. 2024 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201443.3 Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: PENAM SLOVAKIA, a. s. so sídlom Štúrova 74/138, 949 35 Nitra, IČO: 36 283 576, ako právneho nástupcu zaniknutej spoločnosti PRVÁ BRATISLAVSKÁ PEKÁRENSKÁ, a. s., so sídlom Budatínska 36, 851 05 Bratislava, IČO: 35 804 661, zastúpeného: advokátska kancelária agner & partners, s. r. o. so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová 24, 826 03 Bratislava, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave z a k a z u j e žalovanému Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky pokračovať v porušovaní práv spoločnosti PENAM SLOVAKIA, a. s., so sídlom Štúrova 74/138, 949 35 Nitra, ktoré spočíva v nezákonnom a neodôvodnenom zhromažďovaní a uchovávaní informácií a v úkonoch smerujúcich k prezeraniu, kopírovaniu, oboznamovaniu sa s obsahom, prípadne akýmkoľvek obdobným nakladaním s dátovými nosičmi vyhotovenými počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. až 29. júna 2017 u podnikateľa PRVÁ BRATISLAVSKÁ PEKÁRENSKÁ a.s., ktoré boli - v prílohe č. 3 zápisnice z inšpekcie č. IZ-201/2017/OK-IZ-571/2017 označené ako „harddisk sériové č. WX71A8377914 zo zariadenia úradu notebook lenovo B50- 80, dhm 3997, SN: MP09HUHH“, uložený do obálky zapečatenej pečaťou č. 01018 a nosič Blu-ray s kópiami dokumentov zo zariadenia „notebook p. A.“, DELL Latitude E5550, sériové č.: B., uložený do obálky zapečatenej pečaťou č. 01017; a - v prílohe č. 4 zápisnice z inšpekcie č. IZ-201/2017/OK-IZ-571/2017 označené ako „harddisk úradu sériové č. WX71A74FCJ7K zo zariadenia úradu notebook lenovo B50-80, dhm 3998, SN: MP09HXCX“, uložený do obálky zapečatenej pečaťou č. 01016 a nosič Blu-ray s kópiami dokumentov zo zariadenia „notebook p. C.“, DELL Latitude E6430, sériové č.: XXXXXXX, uložený do obálky zapečatenej pečaťou č. 01015. II. Správny súd v Bratislave z a k a z u j e žalovanému Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky, aby v rámci svojej činnosti použil informácie zaznamenané na vyššie uvedených dátových nosičoch vyhotovených počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. až 29. júna 2017 u podnikateľa PRVÁ BRATISLAVSKÁ PEKÁRENSKÁ a.s.. III. Správny súd v Bratislave u k l a d á žalovanému Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky, aby nenávratným spôsobom odstránil a zničil všetky vyššie uvedené informácie získané počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. až 29. júna 2017 u podnikateľa PRVÁ BRATISLAVSKÁ PEKÁRENSKÁ a.s. z dátových nosičov špecifikovaných vo výroku I. a akýchkoľvek dokumentov a informačných systémov Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, protokolárne za prítomnosti zástupcu spoločnosti PENAM SLOVAKIA, a. s., a to do 4 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. IV. Žalovaný Protimonopolný úrad Slovenskej republiky je p o v i n n ý do 30 dní od splnenia zákazu uloženého vo výroku I. a II. tohto uznesenia ako aj od splnenia povinnosti obnoviť stav pred zásahom uloženej vo výroku III. tohto uznesenia, doručiť súdu oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu uloženému vo výroku I. a II. tohto uznesenia a že splnil povinnosť obnoviť stav pred zásahom uloženej vo výroku III.. odôvodnenie: I. Priebeh a dôvody iného zásahu Protimonopolného úradu Slovenskej republiky 1. Žalovaný v dňoch 27. až 29. júna 2017 vykonal u právneho predchodcu žalobcu v spoločnosti PRVÁ BRATISLAVSKÁ PEKÁRENSKÁ, a. s. so sídlom Budatínska 36, 851 05 Bratislava, IČO: 35 804 661 (ďalej aj „PBP“ alebo „právny predchodca žalobcu“) inšpekciu v zmysle § 22a zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOHS“) na základe Poverení na vykonanie inšpekcie z 26. júna 2017 číslo: IP-80/2017, číslo: IP-81/2017, číslo: IP-82/2017, číslo: IP-83/2017 (ďalej len „poverenia“) vydaných podpredsedom Protimonopolného úradu Slovenskej republiky pre konkrétnych zamestnancov žalovaného. Predmet inšpekcie bol v nich vymedzený tak, že úrad získal podklady a informácie, na základe ktorých má dôvodné podozrenie, že podnikateľ AGROFERT, a.s., so sídlom Pyšelská 2327/2, Chodov, 149 00 Praha 4, IČO: 26185610 (ďalej len „AGROFERT“) resp. ktorýkoľvek podnikateľ, ktorého tento podnikateľ priamo/nepriamo kontroluje, alebo právnické/fyzické osoby kontrolujúce tohto podnikateľa, vrátane ich ekonomických a právnych predchodcov a nástupcov a/alebo podnikateľov s nimi majetkovo alebo personálne prepojených (tu vymenované osoby ďalej v texte pre zjednodušenie aj ako „podnikateľ Agrofert“) mohol porušiť povinnosť oznámiť koncentráciu podľa § 10 ods. 7 ZOHS a zákaz vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z koncentrácie podľa § 10 ods. 11 ZOHS, pričom toto porušenie mohlo nastať prinajmenšom od februára 2013 a rozhodné obdobie, z ktorého podklady a informácie úrad považuje v tejto súvislosti za nevyhnutné podrobiť inšpekcii je prinajmenšom od 18. júna 2012 do súčasnosti, a to pokiaľ ide o možnú koncentráciu spočívajúcu v získaní kontroly podnikateľa Agrofert nad podnikateľmi PBP a PEZA, a.s., pričom podnikateľ PEZA, podnikateľ BPB ako aj podnikateľ Agrofert pôsobia v oblasti výroby a predaja pekárenských a cukrárenských výrobkov na území Slovenskej republiky. 2. O priebehu inšpekcie bola spísaná Zápisnica z priebehu inšpekcie v priestoroch č. IZ-201/2017/ OK-IZ-571/2017 z 27. júna 2017, Zápisnica z pokračovania inšpekcie v priestoroch podnikateľa č. IZ-201/2017/OK-IZ-571/2017 z 28. júna 2017 a Zápisnica z pokračovania inšpekcie v priestoroch podnikateľa č. IZ-201/2017/OK-IZ-571/2017 z 29. júna 2017, ktoré obsahovo zachytávajú výkon inšpekcie u PBP realizovaného v dňoch 27. až 29. júna 2017. 3. Počas predmetnej inšpekcie zamestnanci žalovaného na základe vyhľadávania podľa určitých kľúčových slov prehľadávali počítače zástupcov PBP pána D. E. C. a pána F. A.. Výsledkom vyhľadávania podľa kľúčových slov bolo zhromaždenie viac ako dvestotisíc súborov. Vzhľadom na ich počet a pomalé otváranie žalovaný v priebehu druhého dňa inšpekcie pristúpil bez ďalšej selekcie k ich kopírovaniu na svoje nosiče, ktoré jeho zamestnanci odniesli do priestorov žalovaného s tým, že následne sa tieto budú ďalej selektovať v priestoroch žalovaného v neskôr špecifikovanom čase. V rámci inšpekcie žalovaný zároveň vyzval PBP, aby v informáciách, ktoré boli skopírované počas inšpekcie z notebooku pána C. a notebooku pána A., označil súkromnú korešpondenciu a súbory chránené advokátskym tajomstvom. Žalovaný niekoľkokrát predlžoval pôvodne stanovenú lehotu na označenie týchto súborov žalobcom z 10. júla 2017 na 30. júna 2018, kedy žalobca identifikoval v žalovaným skopírovaných dátach vyše 1 700 skopírovaných e-mailov, resp. e-mailových reťazcov zo schránky pána C. a vyše 1 400 skopírovaných e-mailov, resp. e-mailových reťazcov zo schránky pána A., ktoré podľa žalobcu predstavujú dôvernú komunikáciu s advokátom, o čom predložil žalovanému v prílohe k listu z 28. júna 2018 tabuľkové prehľady v rozsahu spolu takmer 1 100 strán A4. II. Žaloba a jej dôvody 4. Právny predchodca žalobcu sa žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 28. augusta 2017 domáhal, aby správny súd zakázal Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky pokračovať v porušovaní práv spoločnosti PBP, ktoré spočíva v nezákonnom a neodôvodnenom zhromažďovaní a uchovávaní informácií a v úkonoch smerujúcich k prezeraniu, kopírovaniu, oboznamovaniu sa s obsahom, prípadne akýmkoľvek obdobným nakladaním s dátovými nosičmi vyhotovenými počas inšpekcie vy konanej v dňoch 27. až 29. júna 2017 u podnikateľa PRVÁ BRATISLAVSKÁ PEKÁRENSKÁ a.s., ktoré boli - v prílohe č. 3 zápisnice z inšpekcie č. IZ-201/2017/OK-IZ-571/2017 označené ako „harddisk sériové č. WX71A8377914 zo zariadenia úradu notebook lenovo B50- 80, dhm 3997, SN: MP09HUHH“, uložený do obálky zapečatenej pečaťou č. 01018 a nosič Blu-ray s kópiami dokumentov zo zariadenia „notebook p. A.“, DELL Latitude E5550, sériové č.: B., uložený do obálky zapečatenej pečaťou č. 01017; a - v prílohe č. 4 zápisnice z inšpekcie č. IZ-201/2017/OK-IZ-571/2017 označené ako „harddisk úradu sériové č. WX71A74FCJ7K zo zariadenia úradu notebook lenovo B50-80, dhm 3998, SN: MP09HXCX“, uložený do obálky zapečatenej pečaťou č. 01016 a nosič Blu-ray s kópiami dokumentov zo zariadenia „notebook p. C.“, DELL Latitude E6430, sériové č.: XXXXXXX, uložený do obálky zapečatenej pečaťou č. 01015; zakázal Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky, aby v rámci svojej činnosti použil informácie zaznamenané na vyššie uvedených dátových nosičoch vyhotovených počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. až 29. júna 2017 u podnikateľa PRVÁ BRATISLAVSKÁ PEKÁRENSKÁ a.s. (I); uložil Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky, aby nenávratným spôsobom odstránil a zničil všetky vyššie uvedené informácie získané počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. až 29. júna 2017 u podnikateľa PRVÁ BRATISLAVSKÁ PEKÁRENSKÁ a.s. z vyššie uvedených dátových nosičov a akýchkoľvek dokumentov a informačných systémov Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, protokolárne za prítomnosti zástupcu spoločnosti PRVÁ BRATISLAVSKÁ PEKÁRENSKÁ a.s., do troch (3) dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (II); a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (III). 5. Právny predchodca žalobcu v žalobe opísal priebeh inšpekcie žalovaným v spoločnosti PBP, vykonanej v dňoch 27. až 29. júna 2017. Poukázal, že dňa 7. augusta 2017 PBP doručil žalovanému list zo 7. augusta 2017 adresovaný predsedovi žalovaného a označený ako „Výzva na odstránenie protiprávneho stavu, v ktorom upozornil žalovaného, že v priebehu inšpekcie sa úrad dopustil viacerých nezákonných postupov, ktoré predstavujú nezákonný zásah do práv PBP. Následne dňa 15. augusta 2017 doručil žalovanému list z 15. augusta 2017 označený ako „Odpoveď na výzvu na vyznačenie súkromných údajov a komunikáciu s externým právnym zástupcom a výzva na odstránenie protiprávneho stavu“, adresovaný do rúk riaditeľky odboru koncentrácií žalovaného, v ktorom (i) opätovne vyzval žalovaného, aby sa zdržal akéhokoľvek nakladania s dokumentáciou získanou počas inšpekcie v PBP a aby zabezpečil jej bezodkladnú likvidáciu a (ii) upozornil žalovaného, že jeho postupy pri zhromaždení, kopírovaní súborov PBP a ich uložení na Blue-Ray nosiče neumožňujú ich prezretie zo strany PBP tak, aby PBP mohol splniť Výzvu žalovaného. Dňa 22. augusta 2017 žalovaný doručil PBP list č. 201/2017/OK - 4198/2017 z 22. augusta 2017 označený ako „Výzva na zdôvodnenie LPP“ a „Vyjadrenie k Výzve na odstránenie protiprávneho stavu“. Právny zástupca PBP telefonicky požiadal žalovaného o umožnenie nahliadnutia do spisu k inšpekcii. Úrad po dohode s právnym zástupcom PBP najprv stanovil termín tohto nahliadania, následne však právneho zástupcu PBP informoval, že nahliadnutie do spisu neumožní. 6. Inšpekciu právny predchodca žalobcu považoval za nezákonný tzv. iný zásah orgánu verejnej správy, z dôvodov, že (i) žalovaný vykonal inšpekciu bez predchádzajúceho súhlasu súdu, ktorý bol na jej vykonanie nevyhnutný; (ii) žalovaný použil nevhodné kľúčové slová, čo viedlo k zhromaždeniu enormného množstva dát mimo vecného rozsahu inšpekcie; takýto výkon inšpekcie považoval PBP za neprimeraný a arbitrárny a predstavujúci rybársku expedíciu, ktorá je nezákonná; (iii) inšpekcia sa skončila a selekciu dokumentov po skončení inšpekcie nie je možné vykonať; takýto postup nemá oporu v zákone; (iv) postupy žalovaného pri zhromaždení a kopírovaní súborov PBP a ich uložení na BlueRay nosiče neumožňujú ich prezretie zo strany PBP tak, aby PBP mohol realizovať svoje procesné práva; (v) neexistuje všeobecne záväzná právna úprava nakladania s dátami ani ich likvidácie; chýba tak dôležitá procesná záruka zákonnosti a žalovaný nemôže dáta získané počas inšpekcie legitímne držať a nakladať s nimi; a (vi) žalovaný nezákonne skopíroval a odniesol do svojich priestorov dôvernú korešpondenciu s advokátom. Jednotlivé žalobné body v žalobe bližšie rozvinul. III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu 7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 9. novembra 2017 navrhol žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení opísal zloženie administratívneho spisu ako aj zopakoval priebeh inšpekcie vykonanej v dňoch 27. júna 2017 – 29. júna 2017. 8. K jednotlivým námietkam žalobcu uviedol, že ZOHS upravuje podmienky výkonu inšpekcií v rôznych typoch priestorov. Pokiaľ ide o inšpekciu v podnikateľských priestoroch, je predpokladom pre vykonanie inšpekcie v zmysle zákona existencia poverenia na vykonanie inšpekcie. V prešetrovaní a prvostupňovom konaní podpisuje poverenie podpredseda úradu a v druhostupňovom konaní podpisuje poverenie predseda úradu. Ďalej poukázal na špecifiká prehliadania jednotlivých pracovných počítačov pána A. a pána D. C.. S odkazom na § 22a ods. 5 a ods. 6 ZOHS uviedol, že právna úprava ho oprávňuje na to, že si jeho zamestnanci počas vykonanej inšpekcie môžu vyhotoviť kópie akýchkoľvek elektronických údajov v súvislosti s jeho činnosťou. Poukázal, že prax, ktorú využíva, spočívajúca v následnej selekcii dát, nie je ojedinelá a je bežne využívaná súťažnými autoritami v členských štátoch Európskej únie a táto prax sa vníma ako súčasť získavania informácií, ktoré sa nachádzajú v elektronickej podobe. Kópie dát vyhotovil s vypočítaním hashových hodnôt, ktoré tvoria prílohu zápisu a tieto zaisťujú autenticitu dát a zápisy sú overiteľné. Ďalej žalovaný uviedol, že počas vykonávanej inšpekcie majú jeho zamestnanci právo prezrieť všetky dokumenty, nielen dokumenty, ktoré sú vyhľadané na základe kľúčových slov a vyhodnotiť si ich relevanciu v súvislosti s predmetom inšpekcie, tak ako je uvedené v poverení na vykonanie inšpekcie. Kľúčové slová sa využívajú najmä v prípade, ak na mieste vykonávanej inšpekcie u podnikateľa je potrebné za účelom efektívnosti zacieliť prehľadávanie, a tiež, aby zbytočne nedochádzalo k prezeraniu dokumentov nesúvisiacich s predmetom inšpekcie. Nie je však vylúčené (napríklad v prípade, ak e-mailová schránka obsahuje malý počet dokumentov), že tieto dokumenty budú prezreté všetky. Tiež, kľúčové slová pri vyhľadávaní údajov, ktoré sú následne odnesené z miesta vykonávanej inšpekcie umožňujú vyselektovať údaje, ktoré pravdepodobne môžu spadať do predmetu vykonávanej inšpekcie. Dôvodné môže byť preto aj „široko“ nastavené prehľadávanie v dokumentoch a údajoch podnikateľa (napr. v prípade, ak nie je možné hľadané dokumenty a údaje presne lokalizovať). Kľúčové slová je vždy potrebné vnímať v kontexte poverenia na vykonanie inšpekcie, predmetu prešetrovania v ňom vymedzenom a v nadväznosti na dôvodné podozrenie, ktoré bolo podkladom pre vykonanie inšpekcie a vydanie poverenia. Pokiaľ doterajšia rozhodovacia prax slovenských súdov mala námietky k rozsahu kľúčových slov, týkali sa najmä ich charakteru v nadväznosti na nedostatočne konkretizovaný predmet inšpekcie. Predmet prešetrovania, ako aj dôvodné podozrenie, je vymedzené v poverení na vykonanie inšpekcie dostatočne konkrétne a z tohto dôvodu nemožno ani hovoriť o tzv. „fishing expedition.“ Naviac zo spisu je možné si overiť dokumenty, ktoré predchádzali vydaniu poverenia na vykonanie inšpekcie. Ďalej žalovaný poukázal, že relevantnosť údajov vyhľadaných na základe kľúčových slov pre dané prešetrovanie a prípadné správne konanie bude na úrade preskúmaná a z týchto dokumentov budú vyčlenené dokumenty, ktorých relevantnosť nebude potvrdená. Žalobca má možnosť sa zúčastniť prezerania dokumentov vyhľadaných počas inšpekcie. Tento postup mu umožní namietať povahu konkrétnych dokumentov a ich relevanciu pre konanie úradu priamo počas ich prezerania. 9. Žalovaný sa vyjadril aj k ďalším žalobným námietkam týkajúcim sa absencie všeobecne záväznej právnej úpravy nakladania s dátami a ich likvidácie, vo vzťahu ku ktorým poukázal na Smernicu č. 6/2016 o ochrane práv dotknutých osôb pri zbere a zabezpečení elektronických údajov v elektronickej podobe a na Smernicu č.11/2013 o procesných pravidlách uplatňovaných pri vymazávaní alebo inej likvidácii údajov v elektronickej podobe. 10. K namietanému postupu úradu znemožňujúcom žalobcovi realizovať svoje práva, žalovaný uviedol, že listom č. 201/2017/OK-4344/2017 z 31. augusta 2017 úrad v odpovedi žalobcovi vysvetlil, že pre náhľad e-mailov nie je potrebné načítavať celý projekt aplikáciou OS Forensics. V priečinku F./F. sa nachádza priečinok „Case Report – Printer Friendly“, ktorý obsahuje súbor report.html. V tomto súbore sú všetky e-maily, ktoré boli vyexportované na inšpekcii. Formát html je štandardom, ktorý otvorí ľubovoľný internetový prehliadač. Jednotlivé e-maily sa tiež nachádzajú v podpriečinku „Emails“. Každý e-mail je v samostatnom priečinku v podobe html súboru. Tento postup už počas inšpekcie u žalobcu pracovník úradu vysvetlil IT technikovi žalobcu. Žalobca si teda nemusel ani nemusí zakúpiť na prehliadanie predmetných dokumentov softvér OS Forensics. Žalovaný bol toho názoru, že podnikateľovi poskytol maximálnu súčinnosť a to pokiaľ ide o opätovné vysvetlenie postupu pri prezeraní dát, predĺženie lehoty na označenie informácií, prípadne riešenie spočívajúce v prezeraní a vyselektovaní dát priamo v priestoroch úradu. 11. Vo vzťahu k namietanému nezákonnému skopírovaniu a odneseniu dôvernej korešpendencie s advokátom žalovaný uviedol, že ochrana komunikácie medzi advokátom a jeho klientom tzv. legal professional privilege („LPP“) v našom právnom poriadku nie je explicitne upravená (ani v rámci práva Európskej únie), no možno ju odvodiť z ustanovení článku 47 ods. 2 Ústavy SR ako aj článkov 6 a 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv (ďalej len „Dohovor“). Poukázal, že komplexne sa s problematikou LPP v oblasti práva hospodárskej súťaže vysporiadal v rámci svojej judikatúry Súdny dvor Európskej únie, podľa ktorej nie akákoľvek komunikácia medzi advokátom a jeho klientom je automaticky chránená. V zmysle rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie sa teda ochrana dôvernosti komunikácie medzi advokátom a klientom vzťahuje na komunikáciu uskutočnenú v záujme a za účelom práva na obhajobu klienta, a to v súvislosti s daným konaním vo veci porušenia súťažného práva. Ochrana sa vzťahuje na komunikáciu uskutočnenú nielen po začatí takéhoto konania, ale aj pred jeho začatím, pokiaľ má vzťah k predmetu konania. Pokiaľ ide o osobný rozmer ochrany komunikácie medzi advokátom a klientom a konkrétne o požiadavku nezávislosti právnika, táto je definovaná negatívne, a teda musí ísť o právnika, ktorý nie je v pracovnoprávnom vzťahu s klientom. Žalobca bol v súlade s právnymi predpismi ako aj judikatúrou súdneho dvora Európskej únie vyzvaný, aby vyznačil dokumenty, ktoré obsahujú komunikáciu chránenú v rámci LPP, vrátane zdôvodnenia, jednotlivo pre každý jeden prípad, prečo by mala táto komunikácia spadať pod ochranu LPP a predložil tento zoznam úradu v stanovenej lehote, pričom táto lehota bola na jeho žiadosť opakovane predĺžená. Žalobca má možnosť byť pri odpečatení a následnom vyhodnotení ochrany dokumentov v rámci LPP na úrade, ku ktorému zatiaľ vzhľadom na absenciu tohto zoznamu nedošlo. Žalobca teda má možnosť uplatniť svoje práva vo vzťahu k LPP. 12. Žalobca v replike zo 16. októbra 2018 na vyjadrenie žalovaného k žalobe uviedol, že aj podľa rekodifikačnej komisie SSP, sa vyžaduje súhlas súdu na výkon inšpekcie v akýchkoľvek priestoroch, teda, že charakter nie je rozhodujúci. V situácii, kde dva právne predpisy rovnakej právnej sily obsahujú normy, ktoré si navzájom odporujú, je potrebné urobiť výklad, ktorým sa takýto rozpor odstráni, a to použitím výkladových pravidiel. Takýmto pravidlom je aj princíp, v zmysle ktorého, ak si navzájom odporujú novšia a staršia právna úprava v tej istej veci, použije sa novšia právna úprava (lex posteriori derogat legi priori, alebo novší zákon ruší zákon starší). Mala by byť akceptovaná úprava SSP a požadovaný predchádzajúci súhlas súdu. Podľa názoru žalobcu nová právna úprava (§§ 430 až 437 SSP) jednoznačne sleduje zámer, aby na každú inšpekciu žalovaného (t.j. aj na inšpekciu v priestoroch súvisiacich s činnosťou resp. konaním podnikateľa) sa vyžadoval predchádzajúci súhlas súdu. Tým, že v prípade predmetnej inšpekcie takýto súhlas daný nebol, je postup žalovaného poznačený nezákonnosťou, v dôsledku ktorej je akékoľvek použitie materiálov získaných pri inšpekcii ako dôkazných prostriedkov nemožné. Žalobca nespochybnil, že spôsob vyhľadávania informácií určuje žalovaný, pričom môže použiť aj kľúčové slová a zúžiť tak prvotný výber. Avšak na základe poverení bol žalovaný oprávnený získať, skopírovať a zhromaždiť v rámci inšpekcie od PBP iba informácie a dokumenty, ktoré spadajú do vecného rámca inšpekcie. Poukázal, že do vecného rámca inšpekcie musia spadať odňaté informácie a podklady, nie iba použité kľúčové slová. K tomu odkázal aj na rozsudok NS SR vo veci Datalan. Bol toho názoru, že žalovaným v rámci inšpekcie použité kľúčové slová boli príliš všeobecné a neadresné, a preto, hoci sa mohli týkať predmetu inšpekcie, celkom určite neviedli k vyselektovaniu len dokumentov nevyhnutných pre činnosť žalovaného. Výsledkom toho je zhromaždenie dokumentov a informácií, ktoré nespadajú do predmetu inšpekcie, sú mimo rozsah poverení, resp. nad ich rámec, a ich odobratie nebolo nijakým spôsobom autorizované a preto je nezákonné. Takýmto postupom priamo došlo k zásahu do práva PBP na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním údajov o svojej osobe ktoré je súčasťou práva na súkromie. Citoval z rozsudku NS SR vo veci Datalan, z ktorého má tiež podľa jeho názoru vyplývať, že použitie nevhodných, neadresných slov bolo samo osebe „problematickým“, nedostatočne konkretizovaný dôvod inšpekcie len ďalej prispel k neproporcionalite zásahu žalovaného. Bol preto toho názoru, že neuskutočneniu riadnej selekcie dát u PBP došlo predovšetkým z dôvodov na strane žalovaného, a to okrem zjavne nevhodného výberu kľúčových slov aj nezvládnutím svojich technických postupov pri inšpekcii. Ďalej poukázal na §22a ods. 5 písm. d) a ods. 6 ZOHS, ktoré stanovujú právomoc žalovaného zabezpečiť si prístup k informáciám prešetrovaného subjektu a ich skopírovanie v priebehu inšpekcie. Nestanovujú právomoc Úradu vykonávať akúkoľvek selekciu dokumentov v čase po inšpekcii. Zároveň poukázal, že žalovaný je oprávnený vyhotoviť si kópie len tých údajov, ktoré spadajú do predmetu inšpekcie, a ktoré nie sú chránené osobitnými predpismi. V prípade PBP je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný si v priebehu Inšpekcie skopíroval a bez riadnej selekcie odniesol aj dokumenty mimo predmetu inšpekcie. K odkladu vykonania riadnej selekcie dát získaných u PBP na čas po inšpekcii musel žalovaný pristúpiť najmä z dôvodu vlastných pochybení počas inšpekcie. Taktiež skutočnosť, že žalovaný si sám určil časový rámec, ktorý s ohľadom na svoje následne aplikované chybné postupy nebol schopný dodržať, nemôže zaťažovať žalobcu. Poukázal tiež, že k výraznému ovplyvneniu bežných aktivít žalobcu na dlhé časové obdobie dôjde najmä postupmi žalovaného po inšpekcii (ak táto nie je vykonaná riadne). Jednak sa podnikateľ zúčastňuje (ak chce náležite chrániť svoje práva) neskoršej selekcie relevantných údajov v priestoroch žalovaného, a súčasne žalovaný často vyžaduje jeho súčinnosť v súvislosti s inými záležitosťami (napríklad v súvislosti s identifikovaním a odôvodňovaním dôvernej komunikácie medzi advokátom a klientom). V prípade PBP bolo už s ohľadom na desiatky tisíc skopírovaných dokumentov zjavné, že tieto úkony budú trvať mesiace, k čomu žalobca poukázal, že k uvedenému už dochádza. Princíp proporcionality nemôže spĺňať taký postup žalovaného, kedy si úrad vyčlení tri dni na inšpekciu a následne mnohé mesiace núti podnikateľa vykonávať identifikáciu dôvernej komunikácie a neskôr sa zúčastňovať tiež prehliadania na úrade. Úrad si tým de facto predĺžil výkon inšpekcie na neobmedzenú dobu na úkor žalobcu. Ďalšie vyjadrenia žalobcu sa týkali absencii všeobecne záväznej právnej úpravy nakladania s dátami a ich likvidácie, pričom poukázal, že interné predpisy (smernice), na ktoré žalovaný odkázal, nemajú všeobecne záväzný charakter. Poukázal tiež na princíp proporcionality, podľa ktorého by podnikateľ mal byť inšpekciou čo najmenej zasiahnutý, a ak existuje možnosť dosiahnuť ten istý cieľ viacerými spôsobmi, žalovaný je povinný postupovať tak, aby práva podnikateľa boli obmedzené čo najmenej. K tomu popísal problémy a priebeh identifikovania dôvernej komunikácie v zaistených dátach a s tým spojené zaťaženie žalobcu. K nezákonnému skopírovaniu a odneseniu dôvernej komunikácie do priestorov úradu uviedol, že PBP s časovo i nákladovo náročným identifikovaním dôvernej komunikácie pokračoval až do 30. júna 2018, dokedy identifikoval vyše 3.100 e-mailov, resp. e- mailových reťazcov predstavujúcich dôvernú komunikáciu. Poukázal na povinnosť rešpektovať mlčanlivosť advokáta (a s tým súvisiacu ochranu dôvernosti komunikácie medzi klientom a advokátom) v zmysle aplikovateľných právnych predpisov všetkými štátnymi orgánmi. Vytýkal žalovanému, že počas prešetrovania neumožňuje PBP nahliadnuť do spisu z prešetrovania a do podkladov na výkon inšpekcie (vrátane podnetu na prešetrovanie od neznámej tretej osoby), a preto koná v rozpore s princípom legality, súčinnosti, ktorú je bez ohľadu na § 23 ZOHS povinný aplikovať, porušuje princíp rovnosti zbraní a znemožňuje PBP náležite realizovať svoje právo na obhajobu. 13. Žalovaný v duplike zo 16. marca 2023 v reakcii na vyjadrenie žalobcu zo 16. októbra 2018 zotrval na svojom návrhu, aby súd žalobu zamietol. Vyjadril okrem iného nesúhlas s tvrdeniami žalobcu o potrebe súdneho súhlasu pred vykonaním inšpekcie v podnikateľských priestoroch a poukázal na svoje vyjadrenie k žalobe. Taktiež žalovaný poukázal, že ku dňu podania dupliky, a to aj z dôvodov na strane žalobcu, neotvoril a neodpečatil dátové nosiče Blu-ray. Z technických dôvodov došlo k skopírovaniu dát na Blu-ray nosič s cieľom ich ďalšej selekcie v priestoroch úradu, s čím podnikateľ na mieste sám vyjadril súhlas. Takýto postup nie je ani v rozpore s rozsudkom vo veci Datalan, keďže ten samotný predvída, že skopírovanie je možné, avšak z hľadiska zásady proporcionality musia byť na taký postup dané dôvody. V konkrétnom prípade žalovaný svoj postup zdôvodnil, tento je zrejmý zo zápisnice a súčasne postupoval v súčinnosti s podnikateľom. Žalovaný tiež vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu o tom, že k odkladu selekcie dát došlo z dôvodu pochybenia úradu na inšpekcii. Poukázal, že umožnil realizovať právo žalobcu, pričom žalobca až listom zo dňa 29. júna 2018 predložil žalovanému aktualizované a revidované vyznačenie LPP vo vzťahu ku komunikácii uloženej na dátových nosičoch. Bol toho názoru, že zákon aj rozhodovacia prax umožňujú vykonávať selekciu dát v priestoroch úradu, a postup, ktorý žalovaný uplatnil, je legitímny a proporcionálny. K zvoleným kľúčovým slovám na inšpekcii poukázal na vyjadrenie k žalobe, pričom uviedol, že aj presne určené kľúčové slovo, teda priamo súvisiace s predmetom inšpekcie, môže mať relatívne všeobecný charakter a pritom nie je možné nahradiť ho konkrétnejším kľúčovým slovom. Zdôraznil, že použitie kľúčových slov, nemôže byť rozhodujúcim faktorom na posudzovanie zákonnosti inšpekcie, mnohé úrady na ochranu hospodárskej súťaže totiž vôbec nesprístupňujú kľúčové slová podnikateľom, ktoré používajú pri vyhľadávaní, pretože si uvedené strážia ako súčasť ochrany ich vyšetrovacích procesov. K námietkam týkajúcim sa nemožnosti realizácie procesných práv z dôvodu nemožnosti prehliadnutia vlastných údajov žalobcu, žalovaný poukázal, že vysvetlil žalobcovi spôsoby, ako môže postupovať, a to už na samotnej inšpekcii, ako aj následne. Nie je preto pravda, že by bolo prehliadanie bez softvéru nemožné alebo značne sťažené. S poukazom na rozsudok Datalan prezentoval názor, že samotné dôvodné podozrenie, ktoré predchádzalo výkonu inšpekcie, vrátane podnetu, nemôže žalovaný v počiatkoch prešetrovania sprístupňovať. Uviedol, že účastníkom správneho konania bol následne spis vrátane častí dôvodného podozrenia v správnom konaní sprístupnený. Žalovaný tiež poukázal, že nepristúpil k odpečateniu dátových nosičov, a preto nemôže byť pravdivé tvrdenie žalobcu, že musí vynakladať personálne a materiálne prostriedky. V prílohe žalovaný uviedol zoznam súdnych rozhodnutí vo veciach, kde bola vykonaná inšpekcia v podnikateľských priestoroch, pričom súdy nespochybnili a nevyslovili potrebu predchádzajúceho súdneho súhlasu pre výkon inšpekcie v podnikateľských priestoroch. Okrem toho v predmetnom vyjadrení žalovaný reagoval aj na ďalšie písomné vyjadrenia žalobcu z 23. mája 2018, z 13. augusta 2019 ako aj na vyjadrenie spoločnosti PENAM, a.s. z 25. novembra 2021 týkajúce sa ďalšieho skutkového a procesného vývoja po podaní žaloby. 14. Žalobca vo vyjadrení zo 16. marca 2023 zotrval na všetkých svojich doterajších skutkových a právnych argumentoch uvedených v žalobe a replike a poukázal na vývoj skutkového a procesného stavu po podaní žaloby, ktorý má podľa jeho názoru tiež potvrdzovať správnosť a opodstatnenosť doterajších argumentov. Okrem iného dal do pozornosti súdu, že žalovaný po tom, čo skopíroval v podstate celú komunikáciu prehľadávaných osôb na inšpekcii v PBP a požadoval od PBP vykonanie enormne zaťažujúcich úkonov na vyznačenie všetkých chránených informácií (pričom v následnom správnom konaní nepriznal PBP ani len postavenie tretej strany), tak ani po vyše piatich rokoch neuskutočnil žiadne ďalšie úkony smerujúce k oboznámeniu sa s obsahom tejto komunikácie. IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal 15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 17. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 18. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 19. Podľa § 5 ods. 4 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 22. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 23. Podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 24. Podľa § 254 SSP legitimovaným na podanie žaloby proti inému zásahu je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami. 25. Podľa § 262 ods. 1 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 1, uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená. 26. Podľa § 430 SSP navrhovateľ sa môže návrhom domáhať vydania rozhodnutia, ktorým sa dáva súhlas s inšpekciou objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov na zabezpečenie dôkazu na účely prešetrovania podľa osobitného predpisu. 27. Podľa § 1 ZOHS v znení účinnom od 27. 12. 2016 do 31. 5. 2021 účelom tohto zákona je ochrana hospodárskej súťaže (ďalej len „súťaž“) pred jej obmedzovaním, ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší rozvoj v prospech spotrebiteľov a úprava právomoci a pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) pri dohľade nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona. 28. Podľa § 14 ods. 1 a 2 ZOHS úrad je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky18) na ochranu a podporu súťaže. Úrad vykonáva právomoci v oblasti ochrany a podpory súťaže zverené orgánom hospodárskej súťaže osobitnými predpismi.18a) 29. Podľa § 22 ods. 1 písm. k) ZOHS (Právomoc úradu) úrad podáva návrh na súd na vydanie súhlasu s inšpekciou na výkon svojich činností podľa § 22a ods. 8. 30. Podľa § 22 ods. 2 ZOHS v súvislosti s plnením úloh podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu1aa) má úrad právo vyžadovať od podnikateľov, ako aj od vedúcich zamestnancov podnikateľa, štatutárnych orgánov podnikateľa, kontrolných orgánov podnikateľa alebo od členov týchto orgánov podnikateľa, alebo od iných zamestnancov podnikateľa (ďalej len „zamestnanci podnikateľa“), ako aj od iných fyzických osôb a právnických osôb informácie a podklady, ktoré sú nevyhnutné pre činnosť úradu bez ohľadu na nosič, na ktorom sú zaznamenané, vyhotovovať z nich kópie a výpisy alebo vyžadovať ich úradne overené preklady do slovenského jazyka, vyžadovať písomné vysvetlenie alebo ústne vysvetlenie s možnosťou vyhotovenia si jeho zvukového záznamu. Tieto subjekty sú povinné takéto informácie a podklady úradu bezplatne poskytnúť v lehote určenej úradom; v prípade utajovaných skutočností za dodržania podmienok ustanovených osobitným predpisom.22c) 31. Podľa § 22a ods. 1 ZOHS (Inšpekcia) pri plnení úloh podľa tohto zákona majú zamestnanci úradu, ako aj osoby poverené plnením úloh patriacich do pôsobnosti úradu (ďalej len „zamestnanci úradu“) právo na základe písomného poverenia (ďalej len „poverenie“) vstupovať do všetkých priestorov a dopravných prostriedkov podnikateľa, ktoré súvisia s činnosťou alebo s konaním podnikateľa, s cieľom vykonať inšpekciu. 32. Podľa § 22a ods. 2 ZOHS pri vykonávaní prešetrovania a v prvostupňovom konaní poverí zamestnancov úradu na vykonanie inšpekcie podpredseda úradu, v konaní pred radou poverí zamestnancov úradu predseda rady. Poverenie obsahuje meno, priezvisko a funkciu osoby vydávajúcej poverenie, označenie podnikateľa, v ktorého priestoroch a dopravných prostriedkoch sa má inšpekcia vykonať, časový rozsah vykonávania inšpekcie, predmet a účel inšpekcie, meno a priezvisko zamestnanca úradu povereného výkonom inšpekcie, poučenie o právach a povinnostiach podnikateľa, v ktorého priestoroch a dopravných prostriedkoch sa má inšpekcia vykonať, podpis osoby, ktorá poverenie vydala, číslo poverenia a odtlačok pečiatky úradu. 33. Podľa § 22a ods. 3 ZOHS zamestnanec úradu sa pri výkone inšpekcie preukazuje poverením podľa odseku 2, ktorého rovnopis predloží pri začatí inšpekcie podnikateľovi alebo akémukoľvek zamestnancovi podnikateľa, v ktorého priestoroch a dopravných priestoroch sa má inšpekcia vykonať. 34. Podľa § 22a ods. 4 ZOHS o priebehu inšpekcie vyhotovia zamestnanci úradu zápisnicu. Podpísaním zápisnice sa považuje inšpekcia za skončenú. Inšpekcia je skončená aj vtedy, ak niektorá z osôb prítomných pri inšpekcii odmietla podpísať zápisnicu; dôvody odmietnutia sa uvedú v zápisnici. Úrad môže výkon inšpekcie z objektívnych dôvodov prerušiť na nevyhnutne potrebný čas, a to aj opakovane. 35. Podľa § 22a ods. 5 ZOHS na zabezpečenie získania informácií a podkladov uvedených v § 22 ods. 2 majú zamestnanci úradu v priebehu inšpekcie právo, a v prípade utajovaných skutočností za dodržania podmienok ustanovených osobitným predpisom,22c) a) zapečatiť podklady alebo nosiče, na ktorých sú informácie zaznamenané, zapečatiť priestory a ich vybavenie, ako aj dopravné prostriedky na určitý čas a v rozsahu nevyhnutnom na vykonanie inšpekcie, b) odňať podklady alebo nosiče, na ktorých sú informácie zaznamenané, na nevyhnutný čas s cieľom vyhotoviť kópie alebo získať prístup k informáciám, ak úrad nemôže počas výkonu inšpekcie, najmä z technických dôvodov, získať prístup k informáciám alebo vyhotoviť kópie podkladov alebo dokumentov, c) zabezpečiť si vstup do priestorov a dopravných prostriedkov podnikateľa, otvoriť uzatvorené priestory a ich vybavenie alebo si iným spôsobom zabezpečiť prístup k podkladom alebo nosičom, na ktorých sú informácie zaznamenané; na zabezpečenie prístupu je úrad oprávnený prizvať iné osoby spôsobilé na zabezpečenie prekonania prekážky, d) zabezpečiť si prístup ku všetkým informáciám, ktoré boli uložené v akejkoľvek elektronickej podobe na dátových nosičoch podnikateľa alebo ktoré boli vytvorené v akejkoľvek elektronickej podobe podnikateľom, alebo ku ktorým má podnikateľ prístup v súvislosti s jeho činnosťou, vrátane informácií, ktoré sú uložené v akejkoľvek elektronickej podobe na dátových nosičoch iných subjektov a podnikateľ k nim má prístup a využíva ich pre svoju činnosť; na zabezpečenie prístupu k týmto nosičom je úrad oprávnený prizvať iné osoby spôsobilé na zabezpečenie takého prístupu, ktorým však týmto nevzniká oprávnenie na prístup k informáciám. 36. Podľa § 22a ods. 6 ZOHS zamestnanci úradu sú oprávnení vyhotoviť kópie akýchkoľvek informácií v listinnej podobe, všetkých počítačových údajov a podkladov uložených v akejkoľvek elektronickej podobe na dátovom nosiči podľa odseku 5 písm. d). 37. Podľa § 22a ods. 8 ZOHS ak je dôvodné podozrenie, že sa v iných priestoroch alebo dopravných prostriedkoch podnikateľa, ako uvedených v odseku 1, ako aj v súkromných priestoroch alebo súkromných dopravných prostriedkoch súčasných alebo bývalých zamestnancov podnikateľa nachádzajú podklady alebo dokumenty, ktoré súvisia s činnosťou alebo konaním podnikateľa, na základe ktorých možno preukázať obmedzenie súťaže, úrad môže vykonať inšpekciu v týchto priestoroch na základe súhlasu súdu s inšpekciou vydaného na návrh úradu.23a) /23a) § 430 až 437 Správneho súdneho poriadku/. Súhlas súdu s inšpekciou doručí úrad osobe, u ktorej sa inšpekcia vykoná, pri začatí inšpekcie. Ak osoba, u ktorej sa má inšpekcia vykonať, nie je prítomná, úrad súhlas súdu s inšpekciou odovzdá na poštovú prepravu najneskôr do 24 hodín po vykonaní inšpekcie spolu s odpisom zápisnice o vykonaní inšpekcie. 38. Podľa § 23 ZOHS na postup úradu podľa § 22 ods. 1 písm. a) až c) a § 22a sa nevzťahujú ustanovenia tohto zákona upravujúce konanie a ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní,23b) okrem ustanovení o plynutí lehôt, doručovaní, zastupovaní, zápisnici a vylúčení zamestnancov alebo členov správneho orgánu, ktoré sa použijú primerane. 39. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 40. Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy SR pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. 41. Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy SR nedotknuteľnosť osoby aj súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. 42. Podľa čl. 19 ods. 2 a ods. 3 Ústavy SR každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. 43. Podľa čl. 22 ods. 1 a 2 Ústavy SR listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správa iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú. Nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom, výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením. 44. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 45. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. 46. Podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 47. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 1. júna 2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 15Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola vec dňa 31. októbra 2023 náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa. 48. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP), vychádzajúc zo stavu v čase vydania rozhodnutia [§ 135 ods. 2 písm. a) SSP v spojení s § 6 ods. 2 písm. f) SSP], preskúmal napadnutý procesný postup (iný zásah - inšpekciu) žalovaného vo vzťahu k právam, právom chráneným záujmom a povinnostiam žalobcu za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 SSP) vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 11. septembra 2024 a 9. októbra 2024 za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a poverenej zástupkyne žalovaného a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 49. Na pojednávaní konanom dňa 11. septembra 2024 súd rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu (PBP), a to so spoločnosťou PENAM SLOVAKIA, a. s. (terajší žalobca). Právny zástupca žalobcu zotrval na žalobnom návrhu, predniesol svoje argumenty ako aj poukázal na nové skutočnosti, ktoré nastali od podania žaloby (vydanie prvostupňového správneho rozhodnutia, rozhodnutí Správneho súdu v Bratislave pod sp. zn. BA-4Sa/75/2017 a sp.zn. BA-6Sa/76/2017 v dvoch súvisiacich inšpekciách). Dal tiež do pozornosti súdu, že žalovaný od júla 2017 do dňa pojednávania, (a teda viac ako 7 rokov), nepristúpil k odpečateniu Blue-ray nosičov so zaistenými informáciami, ani k ich zničeniu. Prezentoval tiež názor, že došlo k zmene bezprostrednosti a účinnosti ex post súdnej kontroly, čoho dôkazom je aj to, že súdny prieskum inšpekcie žalovaného vykonanej v podnikateľských priestoroch pred 1. júlom 2016 bol ukončený spravidla do 1 roku, zatiaľ čo súdny prieskum inšpekcií vykonaných po 1. júli 2016 sa spravidla neukončuje ani po viac ako 6 a pol roku. Neexistuje účinná a bezprostredná ex post súdna kontrola aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu nie je limitované žiadnou lehotou. Poverená zástupkyňa žalovaného zotrvala na argumentácií prezentovanej v písomných vyjadreniach a túto podrobne rozvinula. Považovala postup, ktorý uplatnil žalovaný za legitímny a proporcionálny. Poukázala, že právna úprava priamo oprávňuje úrad na to, aby jeho zamestnanci počas vykonanej inšpekcie vyhotovili kópie akýchkoľvek elektronických údajov v súvislosti s jeho činnosťou podľa § 22a ods. 5 písm. d) ZOHS, ako aj podľa Usmernenia k právomoci Protimonopolného úradu SR vykonávať inšpekcie. Uviedla, že postup úradu, keď boli vzhľadom na technické dôvody dokumenty vyhľadané na základe kľúčových slov skopírované, bol výslovne odsúhlasený ako najefektívnejší aj právnym zástupcom podnikateľa ako aj IT technikom podnikateľa. Ide o štandardnú prax, ktorá nie je v rozpore ani s doterajšou rozhodovacou praxou slovenských súdov. Poukázala tiež, že rozsudok DATALAN samotný predvída, že skopírovanie je možné, avšak z hľadiska proporcionality musia byť na taký postup dané dôvody. Bola toho názoru, že Najvyšší súd SR v rozsudku DATALAN neuzavrel, že by boli kľúčové slová sami o sebe problematické, ale previazal ich so širokým predmetom inšpekcie, pričom použitie kľúčových slov nemôže byť rozhodujúcim faktorom na posudzovanie zákonnosti inšpekcie. Taktiež poukázala, že žalovaný umožnil žalobcovi realizovať svoje práva tým, že mu predlžoval postupne počas celého roka lehotu na vyznačenie dokumentov, ktoré obsahujú komunikáciu chránenú v rámci LPP s príslušným zdôvodnením, pričom žalobcovi proaktívne poskytoval podporu. Ďalej argumentovala, že žalobca má možnosť byť pri odpečatení a následnom vyhodnotení ochrany dokumentov v rámci LPP na úrade, ku ktorému zatiaľ nedošlo. Skonštatovala, že pre účely vydania prvostupňového rozhodnutia o sankcii nepotrebovali informácie získané pri tejto inšpekcii, avšak nie je ich možné zničiť, lebo konanie ešte pokračuje. Vo vzťahu k lehote na rozhodnutie vo veci iných zásahov uviedla, že súd nemal nikdy lehotu na rozhodnutie, ani za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Následne sa na predmetnom pojednávaní pristúpilo k odpečaťovaniu obálok založených v administratívnom spise. Zazipované súbory na Blue – ray nosiči nachádzajúcom sa v obálke zapečatenej pečaťou č. 01015 sa však súdu nepodarilo otvoriť, a preto nebola odpečatená druhá obálka s obsahom druhého Blueray nosiča s tým, že bude žalovaným zabezpečený jeho IT technik, ktorý na pojednávaní otvorí súdu zazipované súbory. Súd ďalej otvoril 4 obálky, z toho dve označené ako Príloha 1 a dve označené ako Príloha 2 obsahujúce vyselektované údaje LPP a súkromnú komunikáciu pána D. C. a pána A., ku ktorým je založený aj sprievodný list právneho zástupcu žalobcu z 28. júna 2018, ktorým žalobca realizoval výzvu žalovaného na inšpekcii na označenie predmetu obchodného tajomstva alebo dôverných informácií. Vyselektovaných bolo okolo 3000 e-mailov. 50. Na pojednávaní dňa 9. októbra 2024 za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a poverenej zástupkyne ako aj IT technika žalovaného, pred oboznamovaním sa súdu s obsahom Blue-ray nosičov, predstúpila poverená zástupkyňa žalovaného s tým, že upozornila súd na potrebu forenzného zničenia informácií zo zariadenia žalovaného, ktoré budú v rámci oboznamovania sa skopírované na zariadenie žalovaného. Bola toho názoru, že nie je potrebné, aby sa súd s obsahom týchto nosičov oboznámil. Následne na otázku súdu poverená zástupkyňa žalovaného potvrdila, že nie je sporné, že na Bluray nosičoch je cca 200 000 súborov. Súd následne nepristúpil k oboznámeniu sa s obsahom Blu-ray nosičov, nakoľko práve rozsah informácií a súborov na týchto nosičoch si chcel overiť a nie vyhodnocovať konkrétne informácie na nich. Taktiež súd vzal do úvahy aj hospodárnosť konania a aby nevznikla potreba vykonať neúčelné úkony (napr. následnú potrebu forenzného zničenia informácií zo zariadenia žalovaného súdom), ktoré by však sami vo vzťahu k účelu tohto súdneho konania nepriniesli žiadne nové skutočnosti. Následne účastníci konania predniesli svoje záverečné vyjadrenia, v ktorých zhrnuli svoje argumenty a obaja zotrvali na svojich písomných podaniach. Poverená zástupkyňa žalovaného okrem iného tiež dala súdu do pozornosti, že prvostupňové rozhodnutie žalovaného, ktorým bola uložená podnikateľovi Agrofert pokuta za porušenie ZOHS bolo v druhostupňovom konaní Radou žalovaného potvrdené, pričom druhostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27. septembra 2024. 51. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je preskúmanie zákonnosti iného zásahu žalovaného, ktorý má spočívať v postupe žalovaného pri výkone inšpekcie podľa zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a následne v nezákonnom a neodôvodnenom zhromažďovaní a uchovávaní informácií a v úkonoch smerujúcich k prezeraniu, kopírovaniu, oboznamovaniu sa s obsahom, prípadne akýmkoľvek obdobným nakladaním s dátovými nosičmi vyhotovenými počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. až 29. júna 2017 u PBP. V predmetnom súdnom konaní bolo následne potrebné posúdiť, či je v danej veci dôvod (za účelom ochrany práv, právom chránených záujmov a povinností žalobcu) zakázať žalovanému, aby pokračoval v predmetnom zásahu a uložiť mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom. 52. Iným zásahom, ako jedným z inštitútov súdneho prieskumu podľa Správneho súdneho poriadku, môže byť akékoľvek faktické a bezprostredné konanie orgánu verejnej moci v rámci plnenia jeho úloh na príslušnom úseku verejnej správy, či už v štádiu pred začatím administratívneho konania, v rámci vyhľadávacej činnosti alebo v rámci už začatého formalizovaného správneho konania. Taktiež z pohľadu prípustnosti súdneho prieskumu nie je podstatné, či zásah slúži na zabezpečenie dôkazov, zistenie skutkového stavu alebo na okamžité zabezpečenie verejného poriadku a ochrany zdravia, majetku alebo iných zákonom chránených hodnôt. 53. Správny súd z obsahu správnej žaloby, predloženého administratívneho spisu a popisu priebehu inšpekcie vykonanej dňa 27. až 29. júna 2017 zistil, že išlo o reálne a faktické úkony - inšpekciu zo strany zamestnancov žalovaného vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu k spoločnosti PBP, pričom žalovaný správny orgán ako orgán verejnej správy takto postupoval pri plnení jeho kompetencií a povinností vyplývajúcich mu zo zákona o ochrane hospodárskej súťaže, t. j. pri plnení úloh v oblasti verejnej správy na úseku ochrany hospodárskej súťaže jej obmedzovaním, ako aj vytvárania podmienok na jej ďalší rozvoj v prospech spotrebiteľov. Išlo o vrchnostenský zásah zo strany žalovaného smerom do dispozície právneho predchodcu žalobcu spoločnosti PBP, ktorá bola pre účely postupu podľa ZOHS v postavení prešetrovaného subjektu. V nadväznosti na žalobcom resp. jeho právnym predchodcom zvolený zodpovedajúci právny prostriedok súdnej ochrany, a to žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, správny súd preveril opodstatnenosť tvrdenia žalobcu o nezákonnosti predmetného iného zásahu orgánu verejnej správy. 54. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní o zásahovej žalobe je pre správny súd rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia [§ 135 ods. 2 písm. a) SSP] je dôležité uviesť, že v súčasnosti je vo veci súvisiacej aj s predmetnou inšpekciou vydané druhostupňové rozhodnutie žalovaného, ktorým v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím, bola spoločnosti Agrofert, a. s. so sídlom Pyšelská 2327/2, Chodov uložená pokuta za porušenie zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Ďalej je potrebné konštatovať, že do prvého súdneho pojednávania v predmetnej veci neboli odpečatené obálky obsahujúce Blue-ray nosiče a harddisky s kópiami dokumentov z notebookov pána A. a pána D. C. a tieto žalovaný ani nevyužil pre potreby prvostupňového resp. druhostupňového správneho konania o uložení sankcie, právoplatne skončeného dňa 27. septembra 2024. 55. Namietaný iný zásah je potrebné považovať za trvajúci iný zásah, keď sa stále fakticky v administratívnom spise žalovaného nachádzajú Blue-ray nosiče a harddisky obsahujúce kópie dokumentov z notebookov pána A. a pána D. C., a preto sa žalovaný stále môže s ich obsahom oboznamovať. 56. Pokiaľ ide o samotný priebeh napadnutého iného zásahu, účastníci konania sa v popise jeho podstatných okolností nerozchádzajú. Ich vnímanie faktického priebehu iného zásahu (tak ako je aj opísaný v bodoch 1 až 3 tohto uznesenia správneho súdu) korešponduje s obsahom administratívneho spisu, v ktorom sa nachádza Zápisnica z priebehu inšpekcie v priestoroch podnikateľa č. IZ-201/2017/ OK-IZ-571/2017 z 27. júna 2017, Zápisnica z pokračovania inšpekcie v priestoroch podnikateľa č. IZ-201/2017/OK-IZ-571/2017 z 28. júna 2017 a Zápisnica z pokračovania inšpekcie v priestoroch podnikateľa č. IZ-201/2017/OK-IZ-571/2017 z 29. júna 2017, ktoré obsahovo zachytávajú výkon inšpekcie u podnikateľa realizovaného v dňoch 27. až 29. júna 2017. Zároveň sa v spise nachádzali zapečatené 2 obálky, obsahujúce HDD nosič a Blue-ray, pričom tieto sú prílohou č. 4 a č. 6 prílohy č. 3 zápisnice č. IZ-201/2017/OK-IZ-571/2017 ako aj ďalšie 2 zapečatené obálky s obsahom HDD a Blueray, pričom tieto sú prílohou č. 5 a č. 7 prílohy č. 4 zápisnice č. IZ-201/2017/OK-IZ-571/2017. PBP voči postupu namietala výzvou zo dňa 7. augusta 2017 a z 15. augusta 2017, ku ktorým sa žalovaný vyjadril listom zo dňa 22. augusta 2017. Tunajší súd tiež zo spisovej dokumentácie overil, že označenie zapečatených obálok v Zápisnici z priebehu inšpekcie a jej príloh sa zhoduje s označením zapečatených obálok, ktoré sú súčasťou spisu. 57. Správny súd ako prvoradú právnu otázku v danej veci riešil, či na výkon inšpekcie boli zamestnanci žalovaného úradu oprávnený na základe poverenia podpredsedu žalovaného, alebo či bol na jej vykonanie potrebný súhlas súdu. Pokiaľ by bol totiž potrebný súhlas súdu, pričom tento v danom prípade absentuje, automaticky by celá inšpekcia bola nezákonná a rovnako tak nezákonné by boli aj prípadne získané dôkazy. 58. Správny súd sa vo vzťahu k tejto otázke stotožnil s právnym názorom žalovaného, ako aj Správneho súdu v Bratislave vyjadreným v rozhodnutí z 23. októbra 2023 sp. zn. BA-4Sa/75/217 a v rozhodnutí zo 4. apríla 2024 sp. zn. BA-6Sa/76/2017. Druhý diel (Konanie o vydaní súhlasu s inšpekciou) siedmej hlavy SSP hneď v § 430 SSP odkazuje ohľadom návrhu na vydanie súhlasu s inšpekciou objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov na zabezpečenie dôkazu na účely prešetrovania na osobitný predpis, ktorým je v danom prípade ZOHS (teda ZOHS je lex specialis vo vzťahu k SSP, ktorý je potrebné považovať za lex generalis). Následne ZOHS v § 22 vymedzuje právomoci úradu, medzi ktorými [§ 22 ods. 1 písm. k) ZOHS] je aj konkrétna právomoc úradu podať návrh na súd na vydanie súhlasu s inšpekciou na výkon svojich činností podľa § 22a ods. 8. Práve § 22a ods. 8 ZOHS sa týka inšpekcie v iných priestoroch alebo dopravných prostriedkoch podnikateľa, ako uvedených v § 22a ods. 1, ako aj v súkromných priestoroch alebo súkromných dopravných prostriedkoch súčasných alebo bývalých zamestnancov podnikateľa, a to ak je dôvodné podozrenie, že sa v týchto iných priestoroch alebo dopravných prostriedkoch podnikateľa (ako uvedených v § 22a odseku 1), ako aj v súkromných priestoroch alebo súkromných dopravných prostriedkoch súčasných alebo bývalých zamestnancov podnikateľa nachádzajú podklady alebo dokumenty, ktoré súvisia s činnosťou alebo konaním podnikateľa, na základe ktorých možno preukázať obmedzenie súťaže. Úrad môže vykonať inšpekciu v týchto priestoroch na základe súhlasu súdu s inšpekciou vydaného na návrh úradu.23a) [poznámka 23a) odkazuje na § 430 až §437 SSP]. 59. Správny súd preto nemá žiadnu pochybnosť o tom, že zamestnanci žalovaného boli oprávnení vykonať inšpekciu na základe poverenia podpredsedu úradu v súlade s ustanoveniami § 22a ods. 1 až 3 ZOHS, lebo inšpekcia sa vykonávala v priestoroch podnikateľa, ktoré súvisia s činnosťou alebo s konaním podnikateľa, čo ani nebolo sporné. Žalobca ani neuviedol, v ktorých prípadoch by teda stačilo len poverenie (či už podpresedu alebo predsedu žalovaného) na vykonanie inšpekcie, a teda ak by sa prijal záver žalobcu, že bol aj pre inšpekciu v priestoroch podnikateľa, súvisiacich s činnosťou alebo s konaním podnikateľa, potrebný ex ante súhlas súdu, ustanovenia § 22a ods. 1 až 3 ZOHS by boli obsolentné. Vzhľadom však na priamy odkaz SSP na ZOHS ako lex specialis, takýto záver žalobcu ani nemožno prijať. Ak by prijatím SSP mal zákonodarca úmysel zmeniť procesný postup žalovaného v oblasti vykonávania inšpekcií, zmenil by aj samotný ZOHS, na ktorý § 430 SSP výslovne odkazuje a nie je s ním v rozpore. 60. Správny súd sa tiež nestotožňuje s názorom žalobcu, že ex post súdny prieskum stratil od 1. júla 2016 bezprostrednosť a účinnosť. Hoci na rozhodnutie o zásahových žalobách nie je daná zákonná lehota, ide o veci, ktoré stále patria medzi prednostné, vychádzajúc práve aj z judikatúry ESĽP, ktorú sú súdy povinné aplikovať (čl. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov v spojení s § 5 ods. 1 SSP). Pokiaľ súdy nepostupovali bez zbytočných prieťahov, žalobca mal k dispozícií na to určené prostriedky ochrany, ktoré aj využil. Nie je tiež možné na základe skutočností, ktoré nebolo možné v čase pred začatím výkonu inšpekcie predvídať (napr. personálne poddimenzovanie Krajského súdu v Bratislave), následne vykladať právnu normu, lebo nemôže ísť o skutočnosti, ktoré by sám zákonodarca pri schvaľovaní zákonnej úpravy predvídal a bral do úvahy. 61. Vzhľadom na to, že inšpekcia bola vykonaná na zákonnom podklade, v ďalšom kroku správny súd skúmal, či zásah do práv žalobcu bol vykonaný ústavnekonformným spôsobom, a teda či pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa dbalo na ich podstatu a zmysel a či takéto obmedzenia boli použité na ustanovený cieľ (čl. 13 os. 4 Ústavy SR). 62. Pre posúdenie, či bol zásah zákonný, súd vzal do úvahy, okrem toho, či bol tento zásah v medziach zákona, aj to, či sledoval legitímny cieľ a či bol k dosiahnutiu cieľa primeraný. Je pritom nepochybné, že účelom inšpekcie žalovaného je obstarávanie dôkazov v oblasti ochrany hospodárskej súťaže, a preto predmetný zásah sledoval legitímny cieľ, rovnako tak ako už bolo spomenuté vyššie, bol vykonaný na podklade poverení v súlade so zákonom. Správny súd sa v konečnom kroku zameral na samotnú primeranosť tohto iného zásahu. 63. Vo vzťahu ku skúmaniu primeranosti predmetného iného zásahu, správny súd konštatuje, že nespochybňuje zákonom priznané rozsiahle právomoci žalovaného pri ochrane hospodárskej súťaže, z ktorých niektoré až korešpondujú s inštitútmi trestného práva. Avšak práve vzhľadom na tieto široké kompetencie je žalovaný maximálne povinný dbať na ústavnú a zákonnú povinnosť zabezpečiť primeranosť využívania svojej kompetencie pri vykonávaní úkonov na ktoré ho oprávňuje zákon stanovením striktne nevyhnutného rozsahu zásahu do základných práv tak, aby boli zabezpečené legitímne sledované ciele tohto zásahu. V zmysle zásady proporcionality, aby tak dochádzalo len k nevyhnutným a konkrétnymi okolnosťami podmieneným zásahom do týchto práv. Záujem spoločnosti pri ochrane hospodárskej súťaže zakladajúci oprávnenosť zásahov do základných práv musí byť uvedený do rovnováhy so závažnosťou zásahu do týchto práv, čo znamená povinnosť zvoliť pri postupe osôb vykonávajúcich inšpekciu čo najprimeranejší prostriedok, ktorý je súčasne spôsobilý zabezpečiť dosiahnutie sledovaného cieľa. Aj napriek veľkému významu úloh, ktoré zabezpečuje žalovaný, nestačí iba argumentovať jeho oprávneniami, lebo podľa názoru súdu ho nič neoprávňuje bez ďalšieho chrániť hospodársku súťaž na úkor ústavou a ďalšími predpismi priznaných práv osobám podliehajúcich jeho právomoci, keďže každý zásah do týchto práv vykonaný v rámci akéhokoľvek postupu štátu voči jednotlivcovi musí základné práva šetriť (pozri aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Sžnz/2/2015 z 25. júna 2015). 64. Z obsahu spisu ako aj zo skutočností, s ktorými sa súd oboznámil na pojednávaní vyplýva, že počas inšpekcie bolo na základe kľúčových slov zhromaždených cca dvestotisíc súborov. Vzhľadom na ich počet a ich pomalé otváranie žalovaný v priebehu druhého dňa inšpekcie pristúpil bez ďalšej selekcie k ich kopírovaniu na svoje nosiče, ktoré jeho zamestnanci odniesli do priestorov žalovaného s tým, že následne sa tieto budú ďalej selektovať v týchto priestoroch, k čomu vlastne nikdy nedošlo a preto ani informácie, ktoré sa na nosičoch nachádzajú, neboli použité pre účely následného správneho konania o uložení pokuty, ktoré je v súčasnosti právoplatne skončené. Podľa slov žalovaného, tieto informácie nepotreboval v administratívnom konaní o uložení sankcie. Už táto okolnosť nasvedčuje, že ak tieto informácie žalovaný ako dôkazy nepotreboval, má ich v súčasnosti k dispozícií nadbytočne, a teda neboli potrebné k dosiahnutiu cieľa t.j. neboli žalovaným vôbec použité na plnenie jeho úloh. Správny súd tiež uvádza, že aj vo vzťahu k samotnému obstarávaniu informácií, bolo obstarané ich extrémne množstvo, ktoré následne z časového hľadiska bolo neprimerane dlhú dobu ponechané v dispozícií žalovaného bez následnej selekcie, pričom neboli dané žiadne rozumné objektívne dôvody, prečo doposiaľ k selekcii informácií nedošlo. Nedá sa vylúčiť, že v rámci týchto údajov sa nachádzajú aj informácie dôverného a súkromného charakteru, a preto možno konštatovať neproporcionalitu aj v tomto ohľade. Do práv žalobcu priznaných mu čl. 19 ods. 2 a ods. 3 Ústavy SR je trvajúco zasahované, avšak tento zásah v konečnom dôsledku neviedol k obstaraniu dôkazov potrebných na plnenie úloh žalovaného. 65. Žiada sa tiež uviesť, že aj samotné obstarávanie informácií a z toho plynúcich dôkazov musí mať nejaké hranice, a teda žalovaný si nemôže obstarávať ich enormné množstvo a tieto ani nemôže držať ako prípadnú „zálohu“. Má si obstarať také množstvo dôkazov, z ktorých si vie ustáliť skutkový stav veci, pričom uprednostniť musí vždy také dôkazy, ktoré čo najmenej zasahujú do práv kontrolovaných subjektov, napr. obchodné zmluvy (aby použil čo najprimeranejší prostriedok na dosiahnutie cieľa). To samozrejme nevylučuje žalovaného z obstarávania dôkazov aj kópiou emailových schránok počas inšpekcie, avšak v takom prípade musia súdy prísnejšie pristupovať k posudzovaniu primeranosti tohto zásahu ako aj následného postupu žalovaného (vzhľadom na zásah do ústavou garantovaných práv v čl. 19 ods. 2 a ods. 3 a čl. 22 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR). V danom prípade, však ani nie je možné hovoriť o obstarávaní dôkazov, keďže žalovaný nevykonal doposiaľ žiadne kroky k selekcii obrovského množstva zaistených informácií, v ktorých sú poňaté aj také, ktoré nespadajú pod predmet inšpekcie. Taktiež podľa názoru súdu, žalovaný už ďalej nemôže uchovávať zaistené neselektované informácie, lebo cieľ vyplývajúci z poverení už pominul, keďže žalovaný si obstaral dostatočné množstvo iných dôkazov, čomu nasvedčuje aj právoplatne skončené správne konanie o uloženie sankcie. 66. Správny súd je tiež toho názoru, že žalovaný zvolil nevhodný postup, keď vyhľadal cez použité kľúčové slová približne 200 000 súborov. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v už spomínanom rozhodnutí Datalan (sp. zn. 5Sžnz/2/2015) uviedol, že „v súlade so zásadou proporcionality by mal žalovaný správny orgán použité výrazy buď špecifikovať, alebo uplatniť taký postup, ktorý nevytvorí takmer celú vo vzťahu k predmetu inšpekcie neadresnú kópiu obchodnej korešpondencie... Vyššie citované ustanovenie zákona zakladá právomoc vyžadovať len informácie, ktoré sú nevyhnutné na činnosť úradu. Nemožno ako všeobecné pravidlo akceptovať tvrdenie, že ak použité kľúčové slová podľa odporcu spadajú do predmetu inšpekcie, tak všetky vyhľadané výsledky sú informáciami nevyhnutnými na činnosť žalovaného.“ Žalovaný v zmysle §22a ods. 5 v spojení s §22 ods. 2 ZOHS je oprávnený si zabezpečiť získanie informácií a podkladov, ktoré sú nevyhnutné pre činnosť úradu. Je zrejmé, že získanie žalovaným cca 200 000 súborov prekračuje hranicu nevyhnutnosti. Žalovaný sa mohol pokúsiť priamo na inšpekcii aj o „užší výber“, napr. v rámci už získaných informácií tieto ďalej prefiltrovať vhodnými kľúčovými slovami, aby si rozsah týchto informácii postupne zúžil na primerané množstvo. Ako už bolo uvedené, žalovaný nemusí mať k dispozícií úplne všetky informácie a z toho prípadne všetky dôkazy, ale dostatočné množstvo na splnenie cieľa. Preto podľa názoru súdu žalovaný nezvolil vhodný postup, resp. počas inšpekcie žalovaný mohol vhodne reagovať na vzniknutú situáciu, k čomu však nedošlo. Taktiež v spomínanom rozhodnutí DATALAN najvyšší súd vyjadril názor, že v súlade s ústavnými a zákonnými princípmi má žalovaný „za povinnosť zabezpečiť, aby sa na vec nevzťahujúce osobné údaje preverovaných osôb v čo najkratšej dobe vyňali zo získaných informácií a zamedziť tak ich neodôvodnenému uchovávaniu“. Aj keby sa teda prijal názor žalovaného, že má oprávnenie zaistiť si kópie všetkých takto nahrubo skopírovaných emailov a následne vykonať ich selekciu v priestoroch úradu, žalovaný bol povinný k selekcii pristúpiť v čo najkratšom čase. K žiadnej selekcii však zo strany žalovaného ani po siedmich rokoch od skončenia inšpekcie nedošlo, a to ani potom, čo mu žalobca 30. júna 2018 predložil identifikovanú dôvernú komunikáciu. 67. Vo vzťahu k postupu žalovaného, keď vyzval žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu), aby v informáciách, ktoré boli skopírované počas inšpekcie z notebooku pána D. C. a notebooku pána A., (teda z cca 200 000 súborov), označil súkromnú korešpondenciu a súbory chránené advokátskym tajomstvom, sa žiada uviesť, že ani uvedené konanie žalovaného súd nepovažuje za primerané a čo najmenej pre žalobcu zaťažujúce. Správny súd je toho názoru, že nebolo vhodné, aby žalovaný uložil povinnosť žalobcovi, označovať dôvernú a súkromnú komunikáciu z tzv. „hrubého výberu“, (teda z výberu, do ktorého žalovaný pojal aj dokumenty ktoré nespadajú do predmetu inšpekcie, s tým, že ďalej uskutoční selekciu v termíne, ktorý určí). Žalovaný musel následne niekoľkokrát predlžovať pôvodne stanovenú lehotu na označenie týchto súborov žalobcom z 10. júla 2017 na 30. júna 2018, kedy žalobca identifikoval v žalovaným skopírovaných dátach vyše 1 700 skopírovaných e-mailov, resp. e-mailových reťazcov zo schránky pána D. C. a vyše 1 400 skopírovaných e-mailov, resp. e-mailových reťazcov zo schránky pána A., ktoré podľa neho predstavujú dôvernú komunikáciu s advokátom, o čom predložil žalovanému v prílohe k listu z 28. júna 2018 tabuľkové prehľady v rozsahu spolu takmer 1 100 strán. Dopad to teda malo v konečnom dôsledku ten, že takmer celý rok žalobca vykonával selekciu dôverných informácií, pričom vyselektoval tiež ďalšie enormné množstvo dát (cez 3000 emailov, ktoré žalobca musel navyše aj zdôvodňovať). Vhodnejší sa javí súdu taký postup, kedy by bol žalobca vyzvaný na označenie dôvernej komunikácie z vyselektovaného primeraného množstva informácií spadajúcich pod predmet inšpekcie, teda až po vykonanej selekcii informácií z hrubého výberu. 68. Aj samotný žalovaný si musí byť vedomý, že zvolil nevhodný postup, výsledkom ktorého bolo zhromaždenie obrovského množstva dát, pričom ak by aj následne pristúpil napríklad k vyhodnocovaniu žalobcom vyselektovaných e-mailov, musel by aj sám žalovaný vynaložiť značné úsilie, aby sa s týmito e-mailami označenými žalobcom na cca 1100 stranách A4 oboznámil, a to za prítomnosti žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, čo by ďalej v značnej miere zaťažovalo žalobcu, ktoré je v takomto rozsahu, podľa názoru správneho súdu, neakceptovateľné. 69. Správny súd na základe vyššieuvedených dôvodov po preskúmaní iného zásahu žalovaného dospel k záveru, že tento je nezákonný a preto ho zakázal tak, ako je uvedené vo výrokoch I. a II. Vzhľadom na to, že neoprávneným zhromažďovaním informácií a korešpondencie dochádza k porušeniu čl. 19 ods. 3 Ústavy SR po dobu zhromažďovania, bolo vyhovené aj žiadosti o uloženie povinnosti obnoviť stav pred zásahom, teda v danom prípade odstrániť a zničiť všetky informácie získané počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. až 29. júna 2017 u právneho predchodcu žalobcu z predmetných dátových nosičov. 70. Ostatné námietky žalobcu už zostali bezpredmetné a stratili relevanciu, pretože iný zásah žalovaného neprešiel prvoradým testom proporcionality. Uloženie povinnosti zničiť všetky informácie získané počas predmetnej inšpekcie automaticky v sebe konzumuje všetky ďalšie čiastkové námietky žalobcu. Správny súd preto nepovažuje ďalej za nevyhnutné a ani účelné, zaoberať sa podrobnejšie všetkými ďalšími namietanými skutočnosťami. 71. Podľa § 262 ods. 4 SSP ak žalovaný správnemu súdu preukáže splnenie zákazu pokračovať v inom zásahu a obnovenie stavu pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená, správny súd konanie uznesením zastaví. 72. O povinnosti doručiť súdu oznámenie o tom, že žalovaný splnil zákaz pokračovať v inom zásahu a obnovil stav pred zásahom súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 SSP. 73. Na rozdiel od konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy, SSP v rámci úpravy konania o zásahovej žalobe neustanovuje žiadnu maximálnu lehotu na splnenie zákazu pokračovať v inom zásahu resp. na uloženie povinnosti obnoviť stav pred zásahom, pričom dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je viazaný (§ 262 ods. 2 SSP). Vzhľadom na skutočnosť, že pri rozhodovaní správny súd dbá aj na ochranu verejného záujmu (§ 5 SSP), ak by stanovil príliš krátku lehotu na realizovanie tohto rozhodnutia súdu, mohlo by dôjsť k nenávratnému zničeniu možných dôkazov v oblasti ochrany hospodárskej súťaže ešte pred možnosťou rozhodovania kasačného súdu o prípadnom odkladnom účinku kasačnej sťažnosti. Preto bola stanovená lehota na splnenie zákazu a obnovenie stavu pred zásahom na 4 mesiace, ktorú považuje správny súd za primeranú aj vo vzťahu k žalobcovi pre prípad, že by nebola podaná kasačná sťažnosť. Na návrh žalovaného môže správny súd tiež uznesením predĺžiť lehotu určenú na splnenie zákazu a na obnovenie stavu pred zásahom; navrhnutou dĺžkou lehotou nie je správny súd viazaný (§ 262 ods. 2 SSP) 74. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 75. O trovách konania súd bude v súlade s § 175 ods. 1 SSP rozhodovať až v rozhodnutí o zastavení konania podľa § 262 ods. 4 SSP. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm. a/ SSP a contrario). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).