{"guid": "5f8196b5-dde3-496d-b261-04683d76b449:20945b41-204b-445f-a5af-4256057a8c92", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201443.3", "spisova_znacka": "BA-8Sa/69/2017", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-8Sa/69/2017 z 9. 10. 2024", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 9. októbra 2024, sp. zn. BA-8Sa/69/2017, ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201443.3", "identifikacne_cislo": "1017201443", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Katarína Šmahovská", "sudca_id": 1010, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-smahovska-1010", "datum_vydania": "2024-10-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nezákonný zásah orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-262.odsek-4", "nazov": "§ 262 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-262.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-5", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/20945b41-204b-445f-a5af-4256057a8c92", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201443.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201443.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201443.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-8Sa/69/2017\n1017201443\n09. 10. 2024\nJUDr. Katarína Šmahovská\nECLI:SK:SpSBA:2024:1017201443.3\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: PENAM SLOVAKIA, a. s. so sídlom Štúrova 74/138,\n949 35 Nitra, IČO: 36 283 576, ako právneho nástupcu zaniknutej spoločnosti PRVÁ BRATISLAVSKÁ\nPEKÁRENSKÁ, a. s., so sídlom Budatínska 36, 851 05 Bratislava, IČO: 35 804 661, zastúpeného:\nadvokátska kancelária agner & partners, s. r. o. so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722\n758, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová 24, 826 03\nBratislava, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave z a k a z u j e žalovanému Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky\npokračovať v porušovaní práv spoločnosti PENAM SLOVAKIA, a. s., so sídlom Štúrova 74/138, 949\n35 Nitra, ktoré spočíva v nezákonnom a neodôvodnenom zhromažďovaní a uchovávaní informácií a v\núkonoch smerujúcich k prezeraniu, kopírovaniu, oboznamovaniu sa s obsahom, prípadne akýmkoľvek\nobdobným nakladaním s dátovými nosičmi vyhotovenými počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. až 29.\njúna 2017 u podnikateľa PRVÁ BRATISLAVSKÁ PEKÁRENSKÁ a.s., ktoré boli\n- v prílohe č. 3 zápisnice z inšpekcie č. IZ-201/2017/OK-IZ-571/2017 označené ako „harddisk sériové č.\nWX71A8377914 zo zariadenia úradu notebook lenovo B50- 80, dhm 3997, SN: MP09HUHH“, uložený\ndo obálky zapečatenej pečaťou č. 01018 a nosič Blu-ray s kópiami dokumentov zo zariadenia „notebook\np. A.“, DELL Latitude E5550, sériové č.: B., uložený do obálky zapečatenej pečaťou č. 01017; a\n- v prílohe č. 4 zápisnice z inšpekcie č. IZ-201/2017/OK-IZ-571/2017 označené ako „harddisk úradu\nsériové č. WX71A74FCJ7K zo zariadenia úradu notebook lenovo B50-80, dhm 3998, SN: MP09HXCX“,\nuložený do obálky zapečatenej pečaťou č. 01016 a nosič Blu-ray s kópiami dokumentov zo zariadenia\n„notebook p. C.“, DELL Latitude E6430, sériové č.: XXXXXXX, uložený do obálky zapečatenej pečaťou\nč. 01015.\nII. Správny súd v Bratislave z a k a z u j e žalovanému Protimonopolnému úradu Slovenskej\nrepubliky, aby v rámci svojej činnosti použil informácie zaznamenané na vyššie uvedených dátových\nnosičoch vyhotovených počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. až 29. júna 2017 u podnikateľa PRVÁ\nBRATISLAVSKÁ PEKÁRENSKÁ a.s..\nIII. Správny súd v Bratislave u k l a d á žalovanému Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky, aby\nnenávratným spôsobom odstránil a zničil všetky vyššie uvedené informácie získané počas inšpekcie\nvykonanej v dňoch 27. až 29. júna 2017 u podnikateľa PRVÁ BRATISLAVSKÁ PEKÁRENSKÁ a.s.\nz dátových nosičov špecifikovaných vo výroku I. a akýchkoľvek dokumentov a informačných systémov\nProtimonopolného úradu Slovenskej republiky, protokolárne za prítomnosti zástupcu spoločnosti\nPENAM SLOVAKIA, a. s., a to do 4 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nIV. Žalovaný Protimonopolný úrad Slovenskej republiky je p o v i n n ý do 30 dní od splnenia zákazu\nuloženého vo výroku I. a II. tohto uznesenia ako aj od splnenia povinnosti obnoviť stav pred zásahom\nuloženej vo výroku III. tohto uznesenia, doručiť súdu oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom\nzásahu uloženému vo výroku I. a II. tohto uznesenia a že splnil povinnosť obnoviť stav pred zásahom\nuloženej vo výroku III..\n\nodôvodnenie:\nI. Priebeh a dôvody iného zásahu Protimonopolného úradu Slovenskej republiky\n1. Žalovaný v dňoch 27. až 29. júna 2017 vykonal u právneho predchodcu žalobcu v spoločnosti PRVÁ\nBRATISLAVSKÁ PEKÁRENSKÁ, a. s. so sídlom Budatínska 36, 851 05 Bratislava, IČO: 35 804 661\n(ďalej aj „PBP“ alebo „právny predchodca žalobcu“) inšpekciu v zmysle § 22a zákona č. 136/2001\nZ. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.\n347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej\nrepubliky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOHS“) na základe\nPoverení na vykonanie inšpekcie z 26. júna 2017 číslo: IP-80/2017, číslo: IP-81/2017, číslo: IP-82/2017,\nčíslo: IP-83/2017 (ďalej len „poverenia“) vydaných podpredsedom Protimonopolného úradu Slovenskej\nrepubliky pre konkrétnych zamestnancov žalovaného. Predmet inšpekcie bol v nich vymedzený tak,\nže úrad získal podklady a informácie, na základe ktorých má dôvodné podozrenie, že podnikateľ\nAGROFERT, a.s., so sídlom Pyšelská 2327/2, Chodov, 149 00 Praha 4, IČO: 26185610 (ďalej len\n„AGROFERT“) resp. ktorýkoľvek podnikateľ, ktorého tento podnikateľ priamo/nepriamo kontroluje,\nalebo právnické/fyzické osoby kontrolujúce tohto podnikateľa, vrátane ich ekonomických a právnych\npredchodcov a nástupcov a/alebo podnikateľov s nimi majetkovo alebo personálne prepojených (tu\nvymenované osoby ďalej v texte pre zjednodušenie aj ako „podnikateľ Agrofert“) mohol porušiť povinnosť\noznámiť koncentráciu podľa § 10 ods. 7 ZOHS a zákaz vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce\nz koncentrácie podľa § 10 ods. 11 ZOHS, pričom toto porušenie mohlo nastať prinajmenšom od\nfebruára 2013 a rozhodné obdobie, z ktorého podklady a informácie úrad považuje v tejto súvislosti za\nnevyhnutné podrobiť inšpekcii je prinajmenšom od 18. júna 2012 do súčasnosti, a to pokiaľ ide o možnú\nkoncentráciu spočívajúcu v získaní kontroly podnikateľa Agrofert nad podnikateľmi PBP a PEZA, a.s.,\npričom podnikateľ PEZA, podnikateľ BPB ako aj podnikateľ Agrofert pôsobia v oblasti výroby a predaja\npekárenských a cukrárenských výrobkov na území Slovenskej republiky.\n2. O priebehu inšpekcie bola spísaná Zápisnica z priebehu inšpekcie v priestoroch č. IZ-201/2017/\nOK-IZ-571/2017 z 27. júna 2017, Zápisnica z pokračovania inšpekcie v priestoroch podnikateľa č.\nIZ-201/2017/OK-IZ-571/2017 z 28. júna 2017 a Zápisnica z pokračovania inšpekcie v priestoroch\npodnikateľa č. IZ-201/2017/OK-IZ-571/2017 z 29. júna 2017, ktoré obsahovo zachytávajú výkon\ninšpekcie u PBP realizovaného v dňoch 27. až 29. júna 2017.\n3. Počas predmetnej inšpekcie zamestnanci žalovaného na základe vyhľadávania podľa určitých\nkľúčových slov prehľadávali počítače zástupcov PBP pána D. E. C. a pána F. A.. Výsledkom\nvyhľadávania podľa kľúčových slov bolo zhromaždenie viac ako dvestotisíc súborov. Vzhľadom na ich\npočet a pomalé otváranie žalovaný v priebehu druhého dňa inšpekcie pristúpil bez ďalšej selekcie k\nich kopírovaniu na svoje nosiče, ktoré jeho zamestnanci odniesli do priestorov žalovaného s tým, že\nnásledne sa tieto budú ďalej selektovať v priestoroch žalovaného v neskôr špecifikovanom čase. V rámci\ninšpekcie žalovaný zároveň vyzval PBP, aby v informáciách, ktoré boli skopírované počas inšpekcie\nz notebooku pána C. a notebooku pána A., označil súkromnú korešpondenciu a súbory chránené\nadvokátskym tajomstvom. Žalovaný niekoľkokrát predlžoval pôvodne stanovenú lehotu na označenie\ntýchto súborov žalobcom z 10. júla 2017 na 30. júna 2018, kedy žalobca identifikoval v žalovaným\nskopírovaných dátach vyše 1 700 skopírovaných e-mailov, resp. e-mailových reťazcov zo schránky pána\nC. a vyše 1 400 skopírovaných e-mailov, resp. e-mailových reťazcov zo schránky pána A., ktoré podľa\nžalobcu predstavujú dôvernú komunikáciu s advokátom, o čom predložil žalovanému v prílohe k listu\nz 28. júna 2018 tabuľkové prehľady v rozsahu spolu takmer 1 100 strán A4.\nII. Žaloba a jej dôvody\n4. Právny predchodca žalobcu sa žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy doručenou\nKrajskému súdu v Bratislave dňa 28. augusta 2017 domáhal, aby správny súd zakázal\nProtimonopolnému úradu Slovenskej republiky pokračovať v porušovaní práv spoločnosti PBP, ktoré\nspočíva v nezákonnom a neodôvodnenom zhromažďovaní a uchovávaní informácií a v úkonoch\nsmerujúcich k prezeraniu, kopírovaniu, oboznamovaniu sa s obsahom, prípadne akýmkoľvek obdobným\nnakladaním s dátovými nosičmi vyhotovenými počas inšpekcie vy konanej v dňoch 27. až 29. júna 2017\nu podnikateľa PRVÁ BRATISLAVSKÁ PEKÁRENSKÁ a.s., ktoré boli\n\n- v prílohe č. 3 zápisnice z inšpekcie č. IZ-201/2017/OK-IZ-571/2017 označené ako „harddisk sériové č.\nWX71A8377914 zo zariadenia úradu notebook lenovo B50- 80, dhm 3997, SN: MP09HUHH“, uložený\ndo obálky zapečatenej pečaťou č. 01018 a nosič Blu-ray s kópiami dokumentov zo zariadenia „notebook\np. A.“, DELL Latitude E5550, sériové č.: B., uložený do obálky zapečatenej pečaťou č. 01017; a\n- v prílohe č. 4 zápisnice z inšpekcie č. IZ-201/2017/OK-IZ-571/2017 označené ako „harddisk úradu\nsériové č. WX71A74FCJ7K zo zariadenia úradu notebook lenovo B50-80, dhm 3998, SN: MP09HXCX“,\nuložený do obálky zapečatenej pečaťou č. 01016 a nosič Blu-ray s kópiami dokumentov zo zariadenia\n„notebook p. C.“, DELL Latitude E6430, sériové č.: XXXXXXX, uložený do obálky zapečatenej pečaťou\nč. 01015;\nzakázal Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky, aby v rámci svojej činnosti použil informácie\nzaznamenané na vyššie uvedených dátových nosičoch vyhotovených počas inšpekcie vykonanej v\ndňoch 27. až 29. júna 2017 u podnikateľa PRVÁ BRATISLAVSKÁ PEKÁRENSKÁ a.s. (I); uložil\nProtimonopolnému úradu Slovenskej republiky, aby nenávratným spôsobom odstránil a zničil všetky\nvyššie uvedené informácie získané počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. až 29. júna 2017 u\npodnikateľa PRVÁ BRATISLAVSKÁ PEKÁRENSKÁ a.s. z vyššie uvedených dátových nosičov a\nakýchkoľvek dokumentov a informačných systémov Protimonopolného úradu Slovenskej republiky,\nprotokolárne za prítomnosti zástupcu spoločnosti PRVÁ BRATISLAVSKÁ PEKÁRENSKÁ a.s., do troch\n(3) dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (II); a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu\ntrov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením\n(III).\n5. Právny predchodca žalobcu v žalobe opísal priebeh inšpekcie žalovaným v spoločnosti PBP,\nvykonanej v dňoch 27. až 29. júna 2017. Poukázal, že dňa 7. augusta 2017 PBP doručil žalovanému\nlist zo 7. augusta 2017 adresovaný predsedovi žalovaného a označený ako „Výzva na odstránenie\nprotiprávneho stavu, v ktorom upozornil žalovaného, že v priebehu inšpekcie sa úrad dopustil\nviacerých nezákonných postupov, ktoré predstavujú nezákonný zásah do práv PBP. Následne dňa\n15. augusta 2017 doručil žalovanému list z 15. augusta 2017 označený ako „Odpoveď na výzvu na\nvyznačenie súkromných údajov a komunikáciu s externým právnym zástupcom a výzva na odstránenie\nprotiprávneho stavu“, adresovaný do rúk riaditeľky odboru koncentrácií žalovaného, v ktorom (i)\nopätovne vyzval žalovaného, aby sa zdržal akéhokoľvek nakladania s dokumentáciou získanou počas\ninšpekcie v PBP a aby zabezpečil jej bezodkladnú likvidáciu a (ii) upozornil žalovaného, že jeho postupy\npri zhromaždení, kopírovaní súborov PBP a ich uložení na Blue-Ray nosiče neumožňujú ich prezretie\nzo strany PBP tak, aby PBP mohol splniť Výzvu žalovaného. Dňa 22. augusta 2017 žalovaný doručil\nPBP list č. 201/2017/OK - 4198/2017 z 22. augusta 2017 označený ako „Výzva na zdôvodnenie LPP“\na „Vyjadrenie k Výzve na odstránenie protiprávneho stavu“. Právny zástupca PBP telefonicky požiadal\nžalovaného o umožnenie nahliadnutia do spisu k inšpekcii. Úrad po dohode s právnym zástupcom\nPBP najprv stanovil termín tohto nahliadania, následne však právneho zástupcu PBP informoval, že\nnahliadnutie do spisu neumožní.\n6. Inšpekciu právny predchodca žalobcu považoval za nezákonný tzv. iný zásah orgánu verejnej\nsprávy, z dôvodov, že (i) žalovaný vykonal inšpekciu bez predchádzajúceho súhlasu súdu, ktorý bol\nna jej vykonanie nevyhnutný; (ii) žalovaný použil nevhodné kľúčové slová, čo viedlo k zhromaždeniu\nenormného množstva dát mimo vecného rozsahu inšpekcie; takýto výkon inšpekcie považoval PBP\nza neprimeraný a arbitrárny a predstavujúci rybársku expedíciu, ktorá je nezákonná; (iii) inšpekcia sa\nskončila a selekciu dokumentov po skončení inšpekcie nie je možné vykonať; takýto postup nemá oporu\nv zákone; (iv) postupy žalovaného pri zhromaždení a kopírovaní súborov PBP a ich uložení na BlueRay nosiče neumožňujú ich prezretie zo strany PBP tak, aby PBP mohol realizovať svoje procesné\npráva; (v) neexistuje všeobecne záväzná právna úprava nakladania s dátami ani ich likvidácie; chýba\ntak dôležitá procesná záruka zákonnosti a žalovaný nemôže dáta získané počas inšpekcie legitímne\ndržať a nakladať s nimi; a (vi) žalovaný nezákonne skopíroval a odniesol do svojich priestorov dôvernú\nkorešpondenciu s advokátom. Jednotlivé žalobné body v žalobe bližšie rozvinul.\nIII. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu\n7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 9. novembra 2017 navrhol žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení opísal\nzloženie administratívneho spisu ako aj zopakoval priebeh inšpekcie vykonanej v dňoch 27. júna 2017\n– 29. júna 2017.\n\n8. K jednotlivým námietkam žalobcu uviedol, že ZOHS upravuje podmienky výkonu inšpekcií v\nrôznych typoch priestorov. Pokiaľ ide o inšpekciu v podnikateľských priestoroch, je predpokladom pre\nvykonanie inšpekcie v zmysle zákona existencia poverenia na vykonanie inšpekcie. V prešetrovaní a\nprvostupňovom konaní podpisuje poverenie podpredseda úradu a v druhostupňovom konaní podpisuje\npoverenie predseda úradu. Ďalej poukázal na špecifiká prehliadania jednotlivých pracovných počítačov\npána A. a pána D. C.. S odkazom na § 22a ods. 5 a ods. 6 ZOHS uviedol, že právna úprava ho\noprávňuje na to, že si jeho zamestnanci počas vykonanej inšpekcie môžu vyhotoviť kópie akýchkoľvek\nelektronických údajov v súvislosti s jeho činnosťou. Poukázal, že prax, ktorú využíva, spočívajúca\nv následnej selekcii dát, nie je ojedinelá a je bežne využívaná súťažnými autoritami v členských\nštátoch Európskej únie a táto prax sa vníma ako súčasť získavania informácií, ktoré sa nachádzajú\nv elektronickej podobe. Kópie dát vyhotovil s vypočítaním hashových hodnôt, ktoré tvoria prílohu\nzápisu a tieto zaisťujú autenticitu dát a zápisy sú overiteľné. Ďalej žalovaný uviedol, že počas\nvykonávanej inšpekcie majú jeho zamestnanci právo prezrieť všetky dokumenty, nielen dokumenty,\nktoré sú vyhľadané na základe kľúčových slov a vyhodnotiť si ich relevanciu v súvislosti s predmetom\ninšpekcie, tak ako je uvedené v poverení na vykonanie inšpekcie. Kľúčové slová sa využívajú najmä\nv prípade, ak na mieste vykonávanej inšpekcie u podnikateľa je potrebné za účelom efektívnosti\nzacieliť prehľadávanie, a tiež, aby zbytočne nedochádzalo k prezeraniu dokumentov nesúvisiacich s\npredmetom inšpekcie. Nie je však vylúčené (napríklad v prípade, ak e-mailová schránka obsahuje\nmalý počet dokumentov), že tieto dokumenty budú prezreté všetky. Tiež, kľúčové slová pri vyhľadávaní\núdajov, ktoré sú následne odnesené z miesta vykonávanej inšpekcie umožňujú vyselektovať údaje, ktoré\npravdepodobne môžu spadať do predmetu vykonávanej inšpekcie. Dôvodné môže byť preto aj „široko“\nnastavené prehľadávanie v dokumentoch a údajoch podnikateľa (napr. v prípade, ak nie je možné\nhľadané dokumenty a údaje presne lokalizovať). Kľúčové slová je vždy potrebné vnímať v kontexte\npoverenia na vykonanie inšpekcie, predmetu prešetrovania v ňom vymedzenom a v nadväznosti na\ndôvodné podozrenie, ktoré bolo podkladom pre vykonanie inšpekcie a vydanie poverenia. Pokiaľ\ndoterajšia rozhodovacia prax slovenských súdov mala námietky k rozsahu kľúčových slov, týkali sa\nnajmä ich charakteru v nadväznosti na nedostatočne konkretizovaný predmet inšpekcie. Predmet\nprešetrovania, ako aj dôvodné podozrenie, je vymedzené v poverení na vykonanie inšpekcie dostatočne\nkonkrétne a z tohto dôvodu nemožno ani hovoriť o tzv. „fishing expedition.“ Naviac zo spisu je možné\nsi overiť dokumenty, ktoré predchádzali vydaniu poverenia na vykonanie inšpekcie. Ďalej žalovaný\npoukázal, že relevantnosť údajov vyhľadaných na základe kľúčových slov pre dané prešetrovanie\na prípadné správne konanie bude na úrade preskúmaná a z týchto dokumentov budú vyčlenené\ndokumenty, ktorých relevantnosť nebude potvrdená. Žalobca má možnosť sa zúčastniť prezerania\ndokumentov vyhľadaných počas inšpekcie. Tento postup mu umožní namietať povahu konkrétnych\ndokumentov a ich relevanciu pre konanie úradu priamo počas ich prezerania.\n9. Žalovaný sa vyjadril aj k ďalším žalobným námietkam týkajúcim sa absencie všeobecne záväznej\nprávnej úpravy nakladania s dátami a ich likvidácie, vo vzťahu ku ktorým poukázal na Smernicu č. 6/2016\no ochrane práv dotknutých osôb pri zbere a zabezpečení elektronických údajov v elektronickej podobe\na na Smernicu č.11/2013 o procesných pravidlách uplatňovaných pri vymazávaní alebo inej likvidácii\núdajov v elektronickej podobe.\n10. K namietanému postupu úradu znemožňujúcom žalobcovi realizovať svoje práva, žalovaný uviedol,\nže listom č. 201/2017/OK-4344/2017 z 31. augusta 2017 úrad v odpovedi žalobcovi vysvetlil, že pre\nnáhľad e-mailov nie je potrebné načítavať celý projekt aplikáciou OS Forensics. V priečinku F./F. sa\nnachádza priečinok „Case Report – Printer Friendly“, ktorý obsahuje súbor report.html. V tomto súbore sú\nvšetky e-maily, ktoré boli vyexportované na inšpekcii. Formát html je štandardom, ktorý otvorí ľubovoľný\ninternetový prehliadač. Jednotlivé e-maily sa tiež nachádzajú v podpriečinku „Emails“. Každý e-mail je\nv samostatnom priečinku v podobe html súboru. Tento postup už počas inšpekcie u žalobcu pracovník\núradu vysvetlil IT technikovi žalobcu. Žalobca si teda nemusel ani nemusí zakúpiť na prehliadanie\npredmetných dokumentov softvér OS Forensics. Žalovaný bol toho názoru, že podnikateľovi poskytol\nmaximálnu súčinnosť a to pokiaľ ide o opätovné vysvetlenie postupu pri prezeraní dát, predĺženie\nlehoty na označenie informácií, prípadne riešenie spočívajúce v prezeraní a vyselektovaní dát priamo\nv priestoroch úradu.\n11. Vo vzťahu k namietanému nezákonnému skopírovaniu a odneseniu dôvernej korešpendencie\ns advokátom žalovaný uviedol, že ochrana komunikácie medzi advokátom a jeho klientom tzv. legal\n\nprofessional privilege („LPP“) v našom právnom poriadku nie je explicitne upravená (ani v rámci práva\nEurópskej únie), no možno ju odvodiť z ustanovení článku 47 ods. 2 Ústavy SR ako aj článkov 6 a 8\nEurópskeho dohovoru o ochrane ľudských práv (ďalej len „Dohovor“). Poukázal, že komplexne sa s\nproblematikou LPP v oblasti práva hospodárskej súťaže vysporiadal v rámci svojej judikatúry Súdny dvor\nEurópskej únie, podľa ktorej nie akákoľvek komunikácia medzi advokátom a jeho klientom je automaticky\nchránená. V zmysle rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie sa teda ochrana dôvernosti\nkomunikácie medzi advokátom a klientom vzťahuje na komunikáciu uskutočnenú v záujme a za účelom\npráva na obhajobu klienta, a to v súvislosti s daným konaním vo veci porušenia súťažného práva.\nOchrana sa vzťahuje na komunikáciu uskutočnenú nielen po začatí takéhoto konania, ale aj pred jeho\nzačatím, pokiaľ má vzťah k predmetu konania. Pokiaľ ide o osobný rozmer ochrany komunikácie medzi\nadvokátom a klientom a konkrétne o požiadavku nezávislosti právnika, táto je definovaná negatívne,\na teda musí ísť o právnika, ktorý nie je v pracovnoprávnom vzťahu s klientom. Žalobca bol v súlade s\nprávnymi predpismi ako aj judikatúrou súdneho dvora Európskej únie vyzvaný, aby vyznačil dokumenty,\nktoré obsahujú komunikáciu chránenú v rámci LPP, vrátane zdôvodnenia, jednotlivo pre každý jeden\nprípad, prečo by mala táto komunikácia spadať pod ochranu LPP a predložil tento zoznam úradu v\nstanovenej lehote, pričom táto lehota bola na jeho žiadosť opakovane predĺžená. Žalobca má možnosť\nbyť pri odpečatení a následnom vyhodnotení ochrany dokumentov v rámci LPP na úrade, ku ktorému\nzatiaľ vzhľadom na absenciu tohto zoznamu nedošlo. Žalobca teda má možnosť uplatniť svoje práva\nvo vzťahu k LPP.\n12. Žalobca v replike zo 16. októbra 2018 na vyjadrenie žalovaného k žalobe uviedol, že aj podľa\nrekodifikačnej komisie SSP, sa vyžaduje súhlas súdu na výkon inšpekcie v akýchkoľvek priestoroch,\nteda, že charakter nie je rozhodujúci. V situácii, kde dva právne predpisy rovnakej právnej sily obsahujú\nnormy, ktoré si navzájom odporujú, je potrebné urobiť výklad, ktorým sa takýto rozpor odstráni, a to\npoužitím výkladových pravidiel. Takýmto pravidlom je aj princíp, v zmysle ktorého, ak si navzájom\nodporujú novšia a staršia právna úprava v tej istej veci, použije sa novšia právna úprava (lex posteriori\nderogat legi priori, alebo novší zákon ruší zákon starší). Mala by byť akceptovaná úprava SSP a\npožadovaný predchádzajúci súhlas súdu. Podľa názoru žalobcu nová právna úprava (§§ 430 až\n437 SSP) jednoznačne sleduje zámer, aby na každú inšpekciu žalovaného (t.j. aj na inšpekciu v\npriestoroch súvisiacich s činnosťou resp. konaním podnikateľa) sa vyžadoval predchádzajúci súhlas\nsúdu. Tým, že v prípade predmetnej inšpekcie takýto súhlas daný nebol, je postup žalovaného\npoznačený nezákonnosťou, v dôsledku ktorej je akékoľvek použitie materiálov získaných pri inšpekcii\nako dôkazných prostriedkov nemožné. Žalobca nespochybnil, že spôsob vyhľadávania informácií určuje\nžalovaný, pričom môže použiť aj kľúčové slová a zúžiť tak prvotný výber. Avšak na základe poverení\nbol žalovaný oprávnený získať, skopírovať a zhromaždiť v rámci inšpekcie od PBP iba informácie a\ndokumenty, ktoré spadajú do vecného rámca inšpekcie. Poukázal, že do vecného rámca inšpekcie\nmusia spadať odňaté informácie a podklady, nie iba použité kľúčové slová. K tomu odkázal aj na\nrozsudok NS SR vo veci Datalan. Bol toho názoru, že žalovaným v rámci inšpekcie použité kľúčové\nslová boli príliš všeobecné a neadresné, a preto, hoci sa mohli týkať predmetu inšpekcie, celkom\nurčite neviedli k vyselektovaniu len dokumentov nevyhnutných pre činnosť žalovaného. Výsledkom toho\nje zhromaždenie dokumentov a informácií, ktoré nespadajú do predmetu inšpekcie, sú mimo rozsah\npoverení, resp. nad ich rámec, a ich odobratie nebolo nijakým spôsobom autorizované a preto je\nnezákonné. Takýmto postupom priamo došlo k zásahu do práva PBP na ochranu pred neoprávneným\nzhromažďovaním údajov o svojej osobe ktoré je súčasťou práva na súkromie. Citoval z rozsudku NS SR\nvo veci Datalan, z ktorého má tiež podľa jeho názoru vyplývať, že použitie nevhodných, neadresných\nslov bolo samo osebe „problematickým“, nedostatočne konkretizovaný dôvod inšpekcie len ďalej prispel\nk neproporcionalite zásahu žalovaného. Bol preto toho názoru, že neuskutočneniu riadnej selekcie\ndát u PBP došlo predovšetkým z dôvodov na strane žalovaného, a to okrem zjavne nevhodného\nvýberu kľúčových slov aj nezvládnutím svojich technických postupov pri inšpekcii. Ďalej poukázal na\n§22a ods. 5 písm. d) a ods. 6 ZOHS, ktoré stanovujú právomoc žalovaného zabezpečiť si prístup\nk informáciám prešetrovaného subjektu a ich skopírovanie v priebehu inšpekcie. Nestanovujú právomoc\nÚradu vykonávať akúkoľvek selekciu dokumentov v čase po inšpekcii. Zároveň poukázal, že žalovaný\nje oprávnený vyhotoviť si kópie len tých údajov, ktoré spadajú do predmetu inšpekcie, a ktoré nie sú\nchránené osobitnými predpismi. V prípade PBP je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný si v priebehu\nInšpekcie skopíroval a bez riadnej selekcie odniesol aj dokumenty mimo predmetu inšpekcie. K odkladu\nvykonania riadnej selekcie dát získaných u PBP na čas po inšpekcii musel žalovaný pristúpiť najmä\nz dôvodu vlastných pochybení počas inšpekcie. Taktiež skutočnosť, že žalovaný si sám určil časový\nrámec, ktorý s ohľadom na svoje následne aplikované chybné postupy nebol schopný dodržať, nemôže\n\nzaťažovať žalobcu. Poukázal tiež, že k výraznému ovplyvneniu bežných aktivít žalobcu na dlhé časové\nobdobie dôjde najmä postupmi žalovaného po inšpekcii (ak táto nie je vykonaná riadne). Jednak sa\npodnikateľ zúčastňuje (ak chce náležite chrániť svoje práva) neskoršej selekcie relevantných údajov\nv priestoroch žalovaného, a súčasne žalovaný často vyžaduje jeho súčinnosť v súvislosti s inými\nzáležitosťami (napríklad v súvislosti s identifikovaním a odôvodňovaním dôvernej komunikácie medzi\nadvokátom a klientom). V prípade PBP bolo už s ohľadom na desiatky tisíc skopírovaných dokumentov\nzjavné, že tieto úkony budú trvať mesiace, k čomu žalobca poukázal, že k uvedenému už dochádza.\nPrincíp proporcionality nemôže spĺňať taký postup žalovaného, kedy si úrad vyčlení tri dni na inšpekciu\na následne mnohé mesiace núti podnikateľa vykonávať identifikáciu dôvernej komunikácie a neskôr sa\nzúčastňovať tiež prehliadania na úrade. Úrad si tým de facto predĺžil výkon inšpekcie na neobmedzenú\ndobu na úkor žalobcu. Ďalšie vyjadrenia žalobcu sa týkali absencii všeobecne záväznej právnej úpravy\nnakladania s dátami a ich likvidácie, pričom poukázal, že interné predpisy (smernice), na ktoré žalovaný\nodkázal, nemajú všeobecne záväzný charakter. Poukázal tiež na princíp proporcionality, podľa ktorého\nby podnikateľ mal byť inšpekciou čo najmenej zasiahnutý, a ak existuje možnosť dosiahnuť ten istý\ncieľ viacerými spôsobmi, žalovaný je povinný postupovať tak, aby práva podnikateľa boli obmedzené\nčo najmenej. K tomu popísal problémy a priebeh identifikovania dôvernej komunikácie v zaistených\ndátach a s tým spojené zaťaženie žalobcu. K nezákonnému skopírovaniu a odneseniu dôvernej\nkomunikácie do priestorov úradu uviedol, že PBP s časovo i nákladovo náročným identifikovaním\ndôvernej komunikácie pokračoval až do 30. júna 2018, dokedy identifikoval vyše 3.100 e-mailov,\nresp. e- mailových reťazcov predstavujúcich dôvernú komunikáciu. Poukázal na povinnosť rešpektovať\nmlčanlivosť advokáta (a s tým súvisiacu ochranu dôvernosti komunikácie medzi klientom a advokátom)\nv zmysle aplikovateľných právnych predpisov všetkými štátnymi orgánmi. Vytýkal žalovanému, že počas\nprešetrovania neumožňuje PBP nahliadnuť do spisu z prešetrovania a do podkladov na výkon inšpekcie\n(vrátane podnetu na prešetrovanie od neznámej tretej osoby), a preto koná v rozpore s princípom legality,\nsúčinnosti, ktorú je bez ohľadu na § 23 ZOHS povinný aplikovať, porušuje princíp rovnosti zbraní a\nznemožňuje PBP náležite realizovať svoje právo na obhajobu.\n13. Žalovaný v duplike zo 16. marca 2023 v reakcii na vyjadrenie žalobcu zo 16. októbra 2018 zotrval\nna svojom návrhu, aby súd žalobu zamietol. Vyjadril okrem iného nesúhlas s tvrdeniami žalobcu\no potrebe súdneho súhlasu pred vykonaním inšpekcie v podnikateľských priestoroch a poukázal na\nsvoje vyjadrenie k žalobe. Taktiež žalovaný poukázal, že ku dňu podania dupliky, a to aj z dôvodov\nna strane žalobcu, neotvoril a neodpečatil dátové nosiče Blu-ray. Z technických dôvodov došlo k\nskopírovaniu dát na Blu-ray nosič s cieľom ich ďalšej selekcie v priestoroch úradu, s čím podnikateľ\nna mieste sám vyjadril súhlas. Takýto postup nie je ani v rozpore s rozsudkom vo veci Datalan, keďže\nten samotný predvída, že skopírovanie je možné, avšak z hľadiska zásady proporcionality musia byť\nna taký postup dané dôvody. V konkrétnom prípade žalovaný svoj postup zdôvodnil, tento je zrejmý\nzo zápisnice a súčasne postupoval v súčinnosti s podnikateľom. Žalovaný tiež vyjadril nesúhlas s\ntvrdením žalobcu o tom, že k odkladu selekcie dát došlo z dôvodu pochybenia úradu na inšpekcii.\nPoukázal, že umožnil realizovať právo žalobcu, pričom žalobca až listom zo dňa 29. júna 2018\npredložil žalovanému aktualizované a revidované vyznačenie LPP vo vzťahu ku komunikácii uloženej\nna dátových nosičoch. Bol toho názoru, že zákon aj rozhodovacia prax umožňujú vykonávať selekciu\ndát v priestoroch úradu, a postup, ktorý žalovaný uplatnil, je legitímny a proporcionálny. K zvoleným\nkľúčovým slovám na inšpekcii poukázal na vyjadrenie k žalobe, pričom uviedol, že aj presne určené\nkľúčové slovo, teda priamo súvisiace s predmetom inšpekcie, môže mať relatívne všeobecný charakter\na pritom nie je možné nahradiť ho konkrétnejším kľúčovým slovom. Zdôraznil, že použitie kľúčových slov,\nnemôže byť rozhodujúcim faktorom na posudzovanie zákonnosti inšpekcie, mnohé úrady na ochranu\nhospodárskej súťaže totiž vôbec nesprístupňujú kľúčové slová podnikateľom, ktoré používajú pri\nvyhľadávaní, pretože si uvedené strážia ako súčasť ochrany ich vyšetrovacích procesov. K námietkam\ntýkajúcim sa nemožnosti realizácie procesných práv z dôvodu nemožnosti prehliadnutia vlastných\núdajov žalobcu, žalovaný poukázal, že vysvetlil žalobcovi spôsoby, ako môže postupovať, a to už na\nsamotnej inšpekcii, ako aj následne. Nie je preto pravda, že by bolo prehliadanie bez softvéru nemožné\nalebo značne sťažené. S poukazom na rozsudok Datalan prezentoval názor, že samotné dôvodné\npodozrenie, ktoré predchádzalo výkonu inšpekcie, vrátane podnetu, nemôže žalovaný v počiatkoch\nprešetrovania sprístupňovať. Uviedol, že účastníkom správneho konania bol následne spis vrátane\nčastí dôvodného podozrenia v správnom konaní sprístupnený. Žalovaný tiež poukázal, že nepristúpil\nk odpečateniu dátových nosičov, a preto nemôže byť pravdivé tvrdenie žalobcu, že musí vynakladať\npersonálne a materiálne prostriedky. V prílohe žalovaný uviedol zoznam súdnych rozhodnutí vo veciach,\nkde bola vykonaná inšpekcia v podnikateľských priestoroch, pričom súdy nespochybnili a nevyslovili\n\npotrebu predchádzajúceho súdneho súhlasu pre výkon inšpekcie v podnikateľských priestoroch. Okrem\ntoho v predmetnom vyjadrení žalovaný reagoval aj na ďalšie písomné vyjadrenia žalobcu z 23. mája\n2018, z 13. augusta 2019 ako aj na vyjadrenie spoločnosti PENAM, a.s. z 25. novembra 2021 týkajúce\nsa ďalšieho skutkového a procesného vývoja po podaní žaloby.\n14. Žalobca vo vyjadrení zo 16. marca 2023 zotrval na všetkých svojich doterajších skutkových\na právnych argumentoch uvedených v žalobe a replike a poukázal na vývoj skutkového a procesného\nstavu po podaní žaloby, ktorý má podľa jeho názoru tiež potvrdzovať správnosť a opodstatnenosť\ndoterajších argumentov. Okrem iného dal do pozornosti súdu, že žalovaný po tom, čo skopíroval v\npodstate celú komunikáciu prehľadávaných osôb na inšpekcii v PBP a požadoval od PBP vykonanie\nenormne zaťažujúcich úkonov na vyznačenie všetkých chránených informácií (pričom v následnom\nsprávnom konaní nepriznal PBP ani len postavenie tretej strany), tak ani po vyše piatich rokoch\nneuskutočnil žiadne ďalšie úkony smerujúce k oboznámeniu sa s obsahom tejto komunikácie.\nIV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal\n15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným\nzáujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n16. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri\nplnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo\npovinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej\nsprávy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva,\nprávom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.\n17. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských\npráv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.\n18. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.\n19. Podľa § 5 ods. 4 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi\npredpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.\n20. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n21. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.\n22. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n23. Podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu\nverejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.\n24. Podľa § 254 SSP legitimovaným na podanie žaloby proti inému zásahu je fyzická osoba alebo\nprávnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených\nzáujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej,\nprípadne priamo dotknutá jeho následkami.\n25. Podľa § 262 ods. 1 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods.\n1, uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu\n\npovinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný\nje povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom\nzásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená.\n26. Podľa § 430 SSP navrhovateľ sa môže návrhom domáhať vydania rozhodnutia, ktorým sa dáva\nsúhlas s inšpekciou objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov na zabezpečenie dôkazu na\núčely prešetrovania podľa osobitného predpisu.\n27. Podľa § 1 ZOHS v znení účinnom od 27. 12. 2016 do 31. 5. 2021 účelom tohto zákona je ochrana\nhospodárskej súťaže (ďalej len „súťaž“) pred jej obmedzovaním, ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší\nrozvoj v prospech spotrebiteľov a úprava právomoci a pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „úrad“) pri dohľade nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona.\n28. Podľa § 14 ods. 1 a 2 ZOHS úrad je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky18)\nna ochranu a podporu súťaže. Úrad vykonáva právomoci v oblasti ochrany a podpory súťaže zverené\norgánom hospodárskej súťaže osobitnými predpismi.18a)\n29. Podľa § 22 ods. 1 písm. k) ZOHS (Právomoc úradu) úrad podáva návrh na súd na vydanie súhlasu\ns inšpekciou na výkon svojich činností podľa § 22a ods. 8.\n30. Podľa § 22 ods. 2 ZOHS v súvislosti s plnením úloh podľa tohto zákona a podľa osobitného\npredpisu1aa) má úrad právo vyžadovať od podnikateľov, ako aj od vedúcich zamestnancov podnikateľa,\nštatutárnych orgánov podnikateľa, kontrolných orgánov podnikateľa alebo od členov týchto orgánov\npodnikateľa, alebo od iných zamestnancov podnikateľa (ďalej len „zamestnanci podnikateľa“), ako aj\nod iných fyzických osôb a právnických osôb informácie a podklady, ktoré sú nevyhnutné pre činnosť\núradu bez ohľadu na nosič, na ktorom sú zaznamenané, vyhotovovať z nich kópie a výpisy alebo\nvyžadovať ich úradne overené preklady do slovenského jazyka, vyžadovať písomné vysvetlenie alebo\nústne vysvetlenie s možnosťou vyhotovenia si jeho zvukového záznamu. Tieto subjekty sú povinné\ntakéto informácie a podklady úradu bezplatne poskytnúť v lehote určenej úradom; v prípade utajovaných\nskutočností za dodržania podmienok ustanovených osobitným predpisom.22c)\n31. Podľa § 22a ods. 1 ZOHS (Inšpekcia) pri plnení úloh podľa tohto zákona majú zamestnanci úradu,\nako aj osoby poverené plnením úloh patriacich do pôsobnosti úradu (ďalej len „zamestnanci úradu“)\nprávo na základe písomného poverenia (ďalej len „poverenie“) vstupovať do všetkých priestorov a\ndopravných prostriedkov podnikateľa, ktoré súvisia s činnosťou alebo s konaním podnikateľa, s cieľom\nvykonať inšpekciu.\n32. Podľa § 22a ods. 2 ZOHS pri vykonávaní prešetrovania a v prvostupňovom konaní poverí\nzamestnancov úradu na vykonanie inšpekcie podpredseda úradu, v konaní pred radou poverí\nzamestnancov úradu predseda rady. Poverenie obsahuje meno, priezvisko a funkciu osoby vydávajúcej\npoverenie, označenie podnikateľa, v ktorého priestoroch a dopravných prostriedkoch sa má inšpekcia\nvykonať, časový rozsah vykonávania inšpekcie, predmet a účel inšpekcie, meno a priezvisko\nzamestnanca úradu povereného výkonom inšpekcie, poučenie o právach a povinnostiach podnikateľa, v\nktorého priestoroch a dopravných prostriedkoch sa má inšpekcia vykonať, podpis osoby, ktorá poverenie\nvydala, číslo poverenia a odtlačok pečiatky úradu.\n33. Podľa § 22a ods. 3 ZOHS zamestnanec úradu sa pri výkone inšpekcie preukazuje poverením\npodľa odseku 2, ktorého rovnopis predloží pri začatí inšpekcie podnikateľovi alebo akémukoľvek\nzamestnancovi podnikateľa, v ktorého priestoroch a dopravných priestoroch sa má inšpekcia vykonať.\n34. Podľa § 22a ods. 4 ZOHS o priebehu inšpekcie vyhotovia zamestnanci úradu zápisnicu. Podpísaním\nzápisnice sa považuje inšpekcia za skončenú. Inšpekcia je skončená aj vtedy, ak niektorá z osôb\nprítomných pri inšpekcii odmietla podpísať zápisnicu; dôvody odmietnutia sa uvedú v zápisnici. Úrad\nmôže výkon inšpekcie z objektívnych dôvodov prerušiť na nevyhnutne potrebný čas, a to aj opakovane.\n35. Podľa § 22a ods. 5 ZOHS na zabezpečenie získania informácií a podkladov uvedených v § 22 ods. 2\nmajú zamestnanci úradu v priebehu inšpekcie právo, a v prípade utajovaných skutočností za dodržania\npodmienok ustanovených osobitným predpisom,22c)\n\na) zapečatiť podklady alebo nosiče, na ktorých sú informácie zaznamenané, zapečatiť priestory a ich\nvybavenie, ako aj dopravné prostriedky na určitý čas a v rozsahu nevyhnutnom na vykonanie inšpekcie,\nb) odňať podklady alebo nosiče, na ktorých sú informácie zaznamenané, na nevyhnutný čas s cieľom\nvyhotoviť kópie alebo získať prístup k informáciám, ak úrad nemôže počas výkonu inšpekcie, najmä z\ntechnických dôvodov, získať prístup k informáciám alebo vyhotoviť kópie podkladov alebo dokumentov,\nc) zabezpečiť si vstup do priestorov a dopravných prostriedkov podnikateľa, otvoriť uzatvorené priestory\na ich vybavenie alebo si iným spôsobom zabezpečiť prístup k podkladom alebo nosičom, na ktorých sú\ninformácie zaznamenané; na zabezpečenie prístupu je úrad oprávnený prizvať iné osoby spôsobilé na\nzabezpečenie prekonania prekážky,\nd) zabezpečiť si prístup ku všetkým informáciám, ktoré boli uložené v akejkoľvek elektronickej podobe\nna dátových nosičoch podnikateľa alebo ktoré boli vytvorené v akejkoľvek elektronickej podobe\npodnikateľom, alebo ku ktorým má podnikateľ prístup v súvislosti s jeho činnosťou, vrátane informácií,\nktoré sú uložené v akejkoľvek elektronickej podobe na dátových nosičoch iných subjektov a podnikateľ\nk nim má prístup a využíva ich pre svoju činnosť; na zabezpečenie prístupu k týmto nosičom je úrad\noprávnený prizvať iné osoby spôsobilé na zabezpečenie takého prístupu, ktorým však týmto nevzniká\noprávnenie na prístup k informáciám.\n36. Podľa § 22a ods. 6 ZOHS zamestnanci úradu sú oprávnení vyhotoviť kópie akýchkoľvek informácií\nv listinnej podobe, všetkých počítačových údajov a podkladov uložených v akejkoľvek elektronickej\npodobe na dátovom nosiči podľa odseku 5 písm. d).\n37. Podľa § 22a ods. 8 ZOHS ak je dôvodné podozrenie, že sa v iných priestoroch alebo\ndopravných prostriedkoch podnikateľa, ako uvedených v odseku 1, ako aj v súkromných priestoroch\nalebo súkromných dopravných prostriedkoch súčasných alebo bývalých zamestnancov podnikateľa\nnachádzajú podklady alebo dokumenty, ktoré súvisia s činnosťou alebo konaním podnikateľa, na základe\nktorých možno preukázať obmedzenie súťaže, úrad môže vykonať inšpekciu v týchto priestoroch na\nzáklade súhlasu súdu s inšpekciou vydaného na návrh úradu.23a) /23a) § 430 až 437 Správneho\nsúdneho poriadku/. Súhlas súdu s inšpekciou doručí úrad osobe, u ktorej sa inšpekcia vykoná, pri začatí\ninšpekcie. Ak osoba, u ktorej sa má inšpekcia vykonať, nie je prítomná, úrad súhlas súdu s inšpekciou\nodovzdá na poštovú prepravu najneskôr do 24 hodín po vykonaní inšpekcie spolu s odpisom zápisnice\no vykonaní inšpekcie.\n38. Podľa § 23 ZOHS na postup úradu podľa § 22 ods. 1 písm. a) až c) a § 22a sa nevzťahujú ustanovenia\ntohto zákona upravujúce konanie a ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní,23b) okrem\nustanovení o plynutí lehôt, doručovaní, zastupovaní, zápisnici a vylúčení zamestnancov alebo členov\nsprávneho orgánu, ktoré sa použijú primerane.\n39. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v\nrozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n40. Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy SR pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich\npodstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.\n41. Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy SR nedotknuteľnosť osoby aj súkromia je zaručená. Obmedzená môže\nbyť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n42. Podľa čl. 19 ods. 2 a ods. 3 Ústavy SR každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním\ndo súkromného a rodinného života. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,\nzverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.\n43. Podľa čl. 22 ods. 1 a 2 Ústavy SR listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správa iných\npísomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú. Nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani\ntajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou,\nalebo iným spôsobom, výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ\npodávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.\n44. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n\n45. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných\nslobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom\npred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú\nprednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.\n46. Podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného\nživota, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem\nprípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej\nbezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a\nzločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.\nV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n47. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 1. júna 2023 zriadený Správny súd v\nBratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých\nje daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Predmetná právna vec tak prešla na\nSprávny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 15Sa\na následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola vec dňa 31. októbra 2023\nnáhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená do samosudcovského\noddelenia 17Sa.\n48. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho\nspisu, v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP),\nvychádzajúc zo stavu v čase vydania rozhodnutia [§ 135 ods. 2 písm. a) SSP v spojení s § 6 ods. 2 písm.\nf) SSP], preskúmal napadnutý procesný postup (iný zásah - inšpekciu) žalovaného vo vzťahu k právam,\nprávom chráneným záujmom a povinnostiam žalobcu za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1\nSSP) vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 11. septembra 2024 a 9. októbra 2024 za prítomnosti\nprávneho zástupcu žalobcu a poverenej zástupkyne žalovaného a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.\n49. Na pojednávaní konanom dňa 11. septembra 2024 súd rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym\nnástupcom pôvodného žalobcu (PBP), a to so spoločnosťou PENAM SLOVAKIA, a. s. (terajší žalobca).\nPrávny zástupca žalobcu zotrval na žalobnom návrhu, predniesol svoje argumenty ako aj poukázal\nna nové skutočnosti, ktoré nastali od podania žaloby (vydanie prvostupňového správneho rozhodnutia,\nrozhodnutí Správneho súdu v Bratislave pod sp. zn. BA-4Sa/75/2017 a sp.zn. BA-6Sa/76/2017 v dvoch\nsúvisiacich inšpekciách). Dal tiež do pozornosti súdu, že žalovaný od júla 2017 do dňa pojednávania,\n(a teda viac ako 7 rokov), nepristúpil k odpečateniu Blue-ray nosičov so zaistenými informáciami, ani\nk ich zničeniu. Prezentoval tiež názor, že došlo k zmene bezprostrednosti a účinnosti ex post súdnej\nkontroly, čoho dôkazom je aj to, že súdny prieskum inšpekcie žalovaného vykonanej v podnikateľských\npriestoroch pred 1. júlom 2016 bol ukončený spravidla do 1 roku, zatiaľ čo súdny prieskum inšpekcií\nvykonaných po 1. júli 2016 sa spravidla neukončuje ani po viac ako 6 a pol roku. Neexistuje účinná a\nbezprostredná ex post súdna kontrola aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu nie je limitované žiadnou lehotou.\nPoverená zástupkyňa žalovaného zotrvala na argumentácií prezentovanej v písomných vyjadreniach\na túto podrobne rozvinula. Považovala postup, ktorý uplatnil žalovaný za legitímny a proporcionálny.\nPoukázala, že právna úprava priamo oprávňuje úrad na to, aby jeho zamestnanci počas vykonanej\ninšpekcie vyhotovili kópie akýchkoľvek elektronických údajov v súvislosti s jeho činnosťou podľa § 22a\nods. 5 písm. d) ZOHS, ako aj podľa Usmernenia k právomoci Protimonopolného úradu SR vykonávať\ninšpekcie. Uviedla, že postup úradu, keď boli vzhľadom na technické dôvody dokumenty vyhľadané\nna základe kľúčových slov skopírované, bol výslovne odsúhlasený ako najefektívnejší aj právnym\nzástupcom podnikateľa ako aj IT technikom podnikateľa. Ide o štandardnú prax, ktorá nie je v rozpore ani\ns doterajšou rozhodovacou praxou slovenských súdov. Poukázala tiež, že rozsudok DATALAN samotný\npredvída, že skopírovanie je možné, avšak z hľadiska proporcionality musia byť na taký postup dané\ndôvody. Bola toho názoru, že Najvyšší súd SR v rozsudku DATALAN neuzavrel, že by boli kľúčové\nslová sami o sebe problematické, ale previazal ich so širokým predmetom inšpekcie, pričom použitie\nkľúčových slov nemôže byť rozhodujúcim faktorom na posudzovanie zákonnosti inšpekcie. Taktiež\npoukázala, že žalovaný umožnil žalobcovi realizovať svoje práva tým, že mu predlžoval postupne počas\ncelého roka lehotu na vyznačenie dokumentov, ktoré obsahujú komunikáciu chránenú v rámci LPP s\n\npríslušným zdôvodnením, pričom žalobcovi proaktívne poskytoval podporu. Ďalej argumentovala, že\nžalobca má možnosť byť pri odpečatení a následnom vyhodnotení ochrany dokumentov v rámci LPP\nna úrade, ku ktorému zatiaľ nedošlo. Skonštatovala, že pre účely vydania prvostupňového rozhodnutia\no sankcii nepotrebovali informácie získané pri tejto inšpekcii, avšak nie je ich možné zničiť, lebo\nkonanie ešte pokračuje. Vo vzťahu k lehote na rozhodnutie vo veci iných zásahov uviedla, že súd\nnemal nikdy lehotu na rozhodnutie, ani za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Následne sa\nna predmetnom pojednávaní pristúpilo k odpečaťovaniu obálok založených v administratívnom spise.\nZazipované súbory na Blue – ray nosiči nachádzajúcom sa v obálke zapečatenej pečaťou č. 01015\nsa však súdu nepodarilo otvoriť, a preto nebola odpečatená druhá obálka s obsahom druhého Blueray nosiča s tým, že bude žalovaným zabezpečený jeho IT technik, ktorý na pojednávaní otvorí súdu\nzazipované súbory. Súd ďalej otvoril 4 obálky, z toho dve označené ako Príloha 1 a dve označené\nako Príloha 2 obsahujúce vyselektované údaje LPP a súkromnú komunikáciu pána D. C. a pána\nA., ku ktorým je založený aj sprievodný list právneho zástupcu žalobcu z 28. júna 2018, ktorým\nžalobca realizoval výzvu žalovaného na inšpekcii na označenie predmetu obchodného tajomstva alebo\ndôverných informácií. Vyselektovaných bolo okolo 3000 e-mailov.\n50. Na pojednávaní dňa 9. októbra 2024 za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a poverenej\nzástupkyne ako aj IT technika žalovaného, pred oboznamovaním sa súdu s obsahom Blue-ray nosičov,\npredstúpila poverená zástupkyňa žalovaného s tým, že upozornila súd na potrebu forenzného zničenia\ninformácií zo zariadenia žalovaného, ktoré budú v rámci oboznamovania sa skopírované na zariadenie\nžalovaného. Bola toho názoru, že nie je potrebné, aby sa súd s obsahom týchto nosičov oboznámil.\nNásledne na otázku súdu poverená zástupkyňa žalovaného potvrdila, že nie je sporné, že na Bluray nosičoch je cca 200 000 súborov. Súd následne nepristúpil k oboznámeniu sa s obsahom Blu-ray\nnosičov, nakoľko práve rozsah informácií a súborov na týchto nosičoch si chcel overiť a nie vyhodnocovať\nkonkrétne informácie na nich. Taktiež súd vzal do úvahy aj hospodárnosť konania a aby nevznikla\npotreba vykonať neúčelné úkony (napr. následnú potrebu forenzného zničenia informácií zo zariadenia\nžalovaného súdom), ktoré by však sami vo vzťahu k účelu tohto súdneho konania nepriniesli žiadne\nnové skutočnosti. Následne účastníci konania predniesli svoje záverečné vyjadrenia, v ktorých zhrnuli\nsvoje argumenty a obaja zotrvali na svojich písomných podaniach. Poverená zástupkyňa žalovaného\nokrem iného tiež dala súdu do pozornosti, že prvostupňové rozhodnutie žalovaného, ktorým bola uložená\npodnikateľovi Agrofert pokuta za porušenie ZOHS bolo v druhostupňovom konaní Radou žalovaného\npotvrdené, pričom druhostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27. septembra 2024.\n51. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je preskúmanie zákonnosti iného zásahu\nžalovaného, ktorý má spočívať v postupe žalovaného pri výkone inšpekcie podľa zákona č. 136/2001 Z.\nz. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990\nZb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v\nznení neskorších predpisov a následne v nezákonnom a neodôvodnenom zhromažďovaní a uchovávaní\ninformácií a v úkonoch smerujúcich k prezeraniu, kopírovaniu, oboznamovaniu sa s obsahom, prípadne\nakýmkoľvek obdobným nakladaním s dátovými nosičmi vyhotovenými počas inšpekcie vykonanej v\ndňoch 27. až 29. júna 2017 u PBP. V predmetnom súdnom konaní bolo následne potrebné posúdiť, či je\nv danej veci dôvod (za účelom ochrany práv, právom chránených záujmov a povinností žalobcu) zakázať\nžalovanému, aby pokračoval v predmetnom zásahu a uložiť mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom.\n52. Iným zásahom, ako jedným z inštitútov súdneho prieskumu podľa Správneho súdneho poriadku,\nmôže byť akékoľvek faktické a bezprostredné konanie orgánu verejnej moci v rámci plnenia jeho úloh\nna príslušnom úseku verejnej správy, či už v štádiu pred začatím administratívneho konania, v rámci\nvyhľadávacej činnosti alebo v rámci už začatého formalizovaného správneho konania. Taktiež z pohľadu\nprípustnosti súdneho prieskumu nie je podstatné, či zásah slúži na zabezpečenie dôkazov, zistenie\nskutkového stavu alebo na okamžité zabezpečenie verejného poriadku a ochrany zdravia, majetku alebo\niných zákonom chránených hodnôt.\n53. Správny súd z obsahu správnej žaloby, predloženého administratívneho spisu a popisu priebehu\ninšpekcie vykonanej dňa 27. až 29. júna 2017 zistil, že išlo o reálne a faktické úkony - inšpekciu zo\nstrany zamestnancov žalovaného vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu k spoločnosti PBP,\npričom žalovaný správny orgán ako orgán verejnej správy takto postupoval pri plnení jeho kompetencií\na povinností vyplývajúcich mu zo zákona o ochrane hospodárskej súťaže, t. j. pri plnení úloh v oblasti\nverejnej správy na úseku ochrany hospodárskej súťaže jej obmedzovaním, ako aj vytvárania podmienok\n\nna jej ďalší rozvoj v prospech spotrebiteľov. Išlo o vrchnostenský zásah zo strany žalovaného smerom\ndo dispozície právneho predchodcu žalobcu spoločnosti PBP, ktorá bola pre účely postupu podľa ZOHS\nv postavení prešetrovaného subjektu. V nadväznosti na žalobcom resp. jeho právnym predchodcom\nzvolený zodpovedajúci právny prostriedok súdnej ochrany, a to žalobu proti inému zásahu orgánu\nverejnej správy, správny súd preveril opodstatnenosť tvrdenia žalobcu o nezákonnosti predmetného\niného zásahu orgánu verejnej správy.\n54. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní o zásahovej žalobe je pre správny súd rozhodujúci stav\nv čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia [§ 135 ods. 2 písm. a) SSP] je dôležité uviesť,\nže v súčasnosti je vo veci súvisiacej aj s predmetnou inšpekciou vydané druhostupňové rozhodnutie\nžalovaného, ktorým v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím, bola spoločnosti Agrofert, a. s. so\nsídlom Pyšelská 2327/2, Chodov uložená pokuta za porušenie zákona o ochrane hospodárskej súťaže.\nĎalej je potrebné konštatovať, že do prvého súdneho pojednávania v predmetnej veci neboli odpečatené\nobálky obsahujúce Blue-ray nosiče a harddisky s kópiami dokumentov z notebookov pána A. a pána D.\nC. a tieto žalovaný ani nevyužil pre potreby prvostupňového resp. druhostupňového správneho konania\no uložení sankcie, právoplatne skončeného dňa 27. septembra 2024.\n55. Namietaný iný zásah je potrebné považovať za trvajúci iný zásah, keď sa stále fakticky\nv administratívnom spise žalovaného nachádzajú Blue-ray nosiče a harddisky obsahujúce kópie\ndokumentov z notebookov pána A. a pána D. C., a preto sa žalovaný stále môže s ich obsahom\noboznamovať.\n56. Pokiaľ ide o samotný priebeh napadnutého iného zásahu, účastníci konania sa v popise jeho\npodstatných okolností nerozchádzajú. Ich vnímanie faktického priebehu iného zásahu (tak ako je aj\nopísaný v bodoch 1 až 3 tohto uznesenia správneho súdu) korešponduje s obsahom administratívneho\nspisu, v ktorom sa nachádza Zápisnica z priebehu inšpekcie v priestoroch podnikateľa č. IZ-201/2017/\nOK-IZ-571/2017 z 27. júna 2017, Zápisnica z pokračovania inšpekcie v priestoroch podnikateľa č.\nIZ-201/2017/OK-IZ-571/2017 z 28. júna 2017 a Zápisnica z pokračovania inšpekcie v priestoroch\npodnikateľa č. IZ-201/2017/OK-IZ-571/2017 z 29. júna 2017, ktoré obsahovo zachytávajú výkon\ninšpekcie u podnikateľa realizovaného v dňoch 27. až 29. júna 2017. Zároveň sa v spise nachádzali\nzapečatené 2 obálky, obsahujúce HDD nosič a Blue-ray, pričom tieto sú prílohou č. 4 a č. 6 prílohy č.\n3 zápisnice č. IZ-201/2017/OK-IZ-571/2017 ako aj ďalšie 2 zapečatené obálky s obsahom HDD a Blueray, pričom tieto sú prílohou č. 5 a č. 7 prílohy č. 4 zápisnice č. IZ-201/2017/OK-IZ-571/2017. PBP\nvoči postupu namietala výzvou zo dňa 7. augusta 2017 a z 15. augusta 2017, ku ktorým sa žalovaný\nvyjadril listom zo dňa 22. augusta 2017. Tunajší súd tiež zo spisovej dokumentácie overil, že označenie\nzapečatených obálok v Zápisnici z priebehu inšpekcie a jej príloh sa zhoduje s označením zapečatených\nobálok, ktoré sú súčasťou spisu.\n57. Správny súd ako prvoradú právnu otázku v danej veci riešil, či na výkon inšpekcie boli zamestnanci\nžalovaného úradu oprávnený na základe poverenia podpredsedu žalovaného, alebo či bol na jej\nvykonanie potrebný súhlas súdu. Pokiaľ by bol totiž potrebný súhlas súdu, pričom tento v danom prípade\nabsentuje, automaticky by celá inšpekcia bola nezákonná a rovnako tak nezákonné by boli aj prípadne\nzískané dôkazy.\n58. Správny súd sa vo vzťahu k tejto otázke stotožnil s právnym názorom žalovaného, ako aj Správneho\nsúdu v Bratislave vyjadreným v rozhodnutí z 23. októbra 2023 sp. zn. BA-4Sa/75/217 a v rozhodnutí\nzo 4. apríla 2024 sp. zn. BA-6Sa/76/2017. Druhý diel (Konanie o vydaní súhlasu s inšpekciou) siedmej\nhlavy SSP hneď v § 430 SSP odkazuje ohľadom návrhu na vydanie súhlasu s inšpekciou objektov,\npriestorov alebo dopravných prostriedkov na zabezpečenie dôkazu na účely prešetrovania na osobitný\npredpis, ktorým je v danom prípade ZOHS (teda ZOHS je lex specialis vo vzťahu k SSP, ktorý je\npotrebné považovať za lex generalis). Následne ZOHS v § 22 vymedzuje právomoci úradu, medzi\nktorými [§ 22 ods. 1 písm. k) ZOHS] je aj konkrétna právomoc úradu podať návrh na súd na vydanie\nsúhlasu s inšpekciou na výkon svojich činností podľa § 22a ods. 8. Práve § 22a ods. 8 ZOHS sa\ntýka inšpekcie v iných priestoroch alebo dopravných prostriedkoch podnikateľa, ako uvedených v §\n22a ods. 1, ako aj v súkromných priestoroch alebo súkromných dopravných prostriedkoch súčasných\nalebo bývalých zamestnancov podnikateľa, a to ak je dôvodné podozrenie, že sa v týchto iných\npriestoroch alebo dopravných prostriedkoch podnikateľa (ako uvedených v § 22a odseku 1), ako aj\nv súkromných priestoroch alebo súkromných dopravných prostriedkoch súčasných alebo bývalých\n\nzamestnancov podnikateľa nachádzajú podklady alebo dokumenty, ktoré súvisia s činnosťou alebo\nkonaním podnikateľa, na základe ktorých možno preukázať obmedzenie súťaže. Úrad môže vykonať\ninšpekciu v týchto priestoroch na základe súhlasu súdu s inšpekciou vydaného na návrh úradu.23a)\n[poznámka 23a) odkazuje na § 430 až §437 SSP].\n59. Správny súd preto nemá žiadnu pochybnosť o tom, že zamestnanci žalovaného boli oprávnení\nvykonať inšpekciu na základe poverenia podpredsedu úradu v súlade s ustanoveniami § 22a ods. 1\naž 3 ZOHS, lebo inšpekcia sa vykonávala v priestoroch podnikateľa, ktoré súvisia s činnosťou alebo\ns konaním podnikateľa, čo ani nebolo sporné. Žalobca ani neuviedol, v ktorých prípadoch by teda stačilo\nlen poverenie (či už podpresedu alebo predsedu žalovaného) na vykonanie inšpekcie, a teda ak by sa\nprijal záver žalobcu, že bol aj pre inšpekciu v priestoroch podnikateľa, súvisiacich s činnosťou alebo\ns konaním podnikateľa, potrebný ex ante súhlas súdu, ustanovenia § 22a ods. 1 až 3 ZOHS by boli\nobsolentné. Vzhľadom však na priamy odkaz SSP na ZOHS ako lex specialis, takýto záver žalobcu\nani nemožno prijať. Ak by prijatím SSP mal zákonodarca úmysel zmeniť procesný postup žalovaného\nv oblasti vykonávania inšpekcií, zmenil by aj samotný ZOHS, na ktorý § 430 SSP výslovne odkazuje\na nie je s ním v rozpore.\n60. Správny súd sa tiež nestotožňuje s názorom žalobcu, že ex post súdny prieskum stratil od 1. júla 2016\nbezprostrednosť a účinnosť. Hoci na rozhodnutie o zásahových žalobách nie je daná zákonná lehota,\nide o veci, ktoré stále patria medzi prednostné, vychádzajúc práve aj z judikatúry ESĽP, ktorú sú súdy\npovinné aplikovať (čl. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\nv spojení s § 5 ods. 1 SSP). Pokiaľ súdy nepostupovali bez zbytočných prieťahov, žalobca mal k dispozícií\nna to určené prostriedky ochrany, ktoré aj využil. Nie je tiež možné na základe skutočností, ktoré nebolo\nmožné v čase pred začatím výkonu inšpekcie predvídať (napr. personálne poddimenzovanie Krajského\nsúdu v Bratislave), následne vykladať právnu normu, lebo nemôže ísť o skutočnosti, ktoré by sám\nzákonodarca pri schvaľovaní zákonnej úpravy predvídal a bral do úvahy.\n61. Vzhľadom na to, že inšpekcia bola vykonaná na zákonnom podklade, v ďalšom kroku správny\nsúd skúmal, či zásah do práv žalobcu bol vykonaný ústavnekonformným spôsobom, a teda či pri\nobmedzovaní základných práv a slobôd sa dbalo na ich podstatu a zmysel a či takéto obmedzenia boli\npoužité na ustanovený cieľ (čl. 13 os. 4 Ústavy SR).\n62. Pre posúdenie, či bol zásah zákonný, súd vzal do úvahy, okrem toho, či bol tento zásah v medziach\nzákona, aj to, či sledoval legitímny cieľ a či bol k dosiahnutiu cieľa primeraný. Je pritom nepochybné,\nže účelom inšpekcie žalovaného je obstarávanie dôkazov v oblasti ochrany hospodárskej súťaže, a\npreto predmetný zásah sledoval legitímny cieľ, rovnako tak ako už bolo spomenuté vyššie, bol vykonaný\nna podklade poverení v súlade so zákonom. Správny súd sa v konečnom kroku zameral na samotnú\nprimeranosť tohto iného zásahu.\n63. Vo vzťahu ku skúmaniu primeranosti predmetného iného zásahu, správny súd konštatuje, že\nnespochybňuje zákonom priznané rozsiahle právomoci žalovaného pri ochrane hospodárskej súťaže,\nz ktorých niektoré až korešpondujú s inštitútmi trestného práva. Avšak práve vzhľadom na tieto\nširoké kompetencie je žalovaný maximálne povinný dbať na ústavnú a zákonnú povinnosť zabezpečiť\nprimeranosť využívania svojej kompetencie pri vykonávaní úkonov na ktoré ho oprávňuje zákon\nstanovením striktne nevyhnutného rozsahu zásahu do základných práv tak, aby boli zabezpečené\nlegitímne sledované ciele tohto zásahu. V zmysle zásady proporcionality, aby tak dochádzalo len\nk nevyhnutným a konkrétnymi okolnosťami podmieneným zásahom do týchto práv. Záujem spoločnosti\npri ochrane hospodárskej súťaže zakladajúci oprávnenosť zásahov do základných práv musí byť\nuvedený do rovnováhy so závažnosťou zásahu do týchto práv, čo znamená povinnosť zvoliť pri postupe\nosôb vykonávajúcich inšpekciu čo najprimeranejší prostriedok, ktorý je súčasne spôsobilý zabezpečiť\ndosiahnutie sledovaného cieľa. Aj napriek veľkému významu úloh, ktoré zabezpečuje žalovaný, nestačí\niba argumentovať jeho oprávneniami, lebo podľa názoru súdu ho nič neoprávňuje bez ďalšieho chrániť\nhospodársku súťaž na úkor ústavou a ďalšími predpismi priznaných práv osobám podliehajúcich jeho\nprávomoci, keďže každý zásah do týchto práv vykonaný v rámci akéhokoľvek postupu štátu voči\njednotlivcovi musí základné práva šetriť (pozri aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n5Sžnz/2/2015 z 25. júna 2015).\n\n64. Z obsahu spisu ako aj zo skutočností, s ktorými sa súd oboznámil na pojednávaní vyplýva, že počas\ninšpekcie bolo na základe kľúčových slov zhromaždených cca dvestotisíc súborov. Vzhľadom na ich\npočet a ich pomalé otváranie žalovaný v priebehu druhého dňa inšpekcie pristúpil bez ďalšej selekcie\nk ich kopírovaniu na svoje nosiče, ktoré jeho zamestnanci odniesli do priestorov žalovaného s tým, že\nnásledne sa tieto budú ďalej selektovať v týchto priestoroch, k čomu vlastne nikdy nedošlo a preto ani\ninformácie, ktoré sa na nosičoch nachádzajú, neboli použité pre účely následného správneho konania\no uložení pokuty, ktoré je v súčasnosti právoplatne skončené. Podľa slov žalovaného, tieto informácie\nnepotreboval v administratívnom konaní o uložení sankcie. Už táto okolnosť nasvedčuje, že ak tieto\ninformácie žalovaný ako dôkazy nepotreboval, má ich v súčasnosti k dispozícií nadbytočne, a teda neboli\npotrebné k dosiahnutiu cieľa t.j. neboli žalovaným vôbec použité na plnenie jeho úloh. Správny súd tiež\nuvádza, že aj vo vzťahu k samotnému obstarávaniu informácií, bolo obstarané ich extrémne množstvo,\nktoré následne z časového hľadiska bolo neprimerane dlhú dobu ponechané v dispozícií žalovaného\nbez následnej selekcie, pričom neboli dané žiadne rozumné objektívne dôvody, prečo doposiaľ k selekcii\ninformácií nedošlo. Nedá sa vylúčiť, že v rámci týchto údajov sa nachádzajú aj informácie dôverného\na súkromného charakteru, a preto možno konštatovať neproporcionalitu aj v tomto ohľade. Do práv\nžalobcu priznaných mu čl. 19 ods. 2 a ods. 3 Ústavy SR je trvajúco zasahované, avšak tento zásah\nv konečnom dôsledku neviedol k obstaraniu dôkazov potrebných na plnenie úloh žalovaného.\n65. Žiada sa tiež uviesť, že aj samotné obstarávanie informácií a z toho plynúcich dôkazov musí mať\nnejaké hranice, a teda žalovaný si nemôže obstarávať ich enormné množstvo a tieto ani nemôže držať\nako prípadnú „zálohu“. Má si obstarať také množstvo dôkazov, z ktorých si vie ustáliť skutkový stav\nveci, pričom uprednostniť musí vždy také dôkazy, ktoré čo najmenej zasahujú do práv kontrolovaných\nsubjektov, napr. obchodné zmluvy (aby použil čo najprimeranejší prostriedok na dosiahnutie cieľa).\nTo samozrejme nevylučuje žalovaného z obstarávania dôkazov aj kópiou emailových schránok počas\ninšpekcie, avšak v takom prípade musia súdy prísnejšie pristupovať k posudzovaniu primeranosti tohto\nzásahu ako aj následného postupu žalovaného (vzhľadom na zásah do ústavou garantovaných práv v\nčl. 19 ods. 2 a ods. 3 a čl. 22 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR). V danom prípade, však ani nie je možné\nhovoriť o obstarávaní dôkazov, keďže žalovaný nevykonal doposiaľ žiadne kroky k selekcii obrovského\nmnožstva zaistených informácií, v ktorých sú poňaté aj také, ktoré nespadajú pod predmet inšpekcie.\nTaktiež podľa názoru súdu, žalovaný už ďalej nemôže uchovávať zaistené neselektované informácie,\nlebo cieľ vyplývajúci z poverení už pominul, keďže žalovaný si obstaral dostatočné množstvo iných\ndôkazov, čomu nasvedčuje aj právoplatne skončené správne konanie o uloženie sankcie.\n66. Správny súd je tiež toho názoru, že žalovaný zvolil nevhodný postup, keď vyhľadal cez použité\nkľúčové slová približne 200 000 súborov. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v už spomínanom\nrozhodnutí Datalan (sp. zn. 5Sžnz/2/2015) uviedol, že „v súlade so zásadou proporcionality by mal\nžalovaný správny orgán použité výrazy buď špecifikovať, alebo uplatniť taký postup, ktorý nevytvorí\ntakmer celú vo vzťahu k predmetu inšpekcie neadresnú kópiu obchodnej korešpondencie... Vyššie\ncitované ustanovenie zákona zakladá právomoc vyžadovať len informácie, ktoré sú nevyhnutné na\nčinnosť úradu. Nemožno ako všeobecné pravidlo akceptovať tvrdenie, že ak použité kľúčové slová podľa\nodporcu spadajú do predmetu inšpekcie, tak všetky vyhľadané výsledky sú informáciami nevyhnutnými\nna činnosť žalovaného.“ Žalovaný v zmysle §22a ods. 5 v spojení s §22 ods. 2 ZOHS je oprávnený\nsi zabezpečiť získanie informácií a podkladov, ktoré sú nevyhnutné pre činnosť úradu. Je zrejmé, že\nzískanie žalovaným cca 200 000 súborov prekračuje hranicu nevyhnutnosti. Žalovaný sa mohol pokúsiť\npriamo na inšpekcii aj o „užší výber“, napr. v rámci už získaných informácií tieto ďalej prefiltrovať\nvhodnými kľúčovými slovami, aby si rozsah týchto informácii postupne zúžil na primerané množstvo.\nAko už bolo uvedené, žalovaný nemusí mať k dispozícií úplne všetky informácie a z toho prípadne\nvšetky dôkazy, ale dostatočné množstvo na splnenie cieľa. Preto podľa názoru súdu žalovaný nezvolil\nvhodný postup, resp. počas inšpekcie žalovaný mohol vhodne reagovať na vzniknutú situáciu, k čomu\nvšak nedošlo. Taktiež v spomínanom rozhodnutí DATALAN najvyšší súd vyjadril názor, že v súlade s\nústavnými a zákonnými princípmi má žalovaný „za povinnosť zabezpečiť, aby sa na vec nevzťahujúce\nosobné údaje preverovaných osôb v čo najkratšej dobe vyňali zo získaných informácií a zamedziť tak\nich neodôvodnenému uchovávaniu“. Aj keby sa teda prijal názor žalovaného, že má oprávnenie zaistiť\nsi kópie všetkých takto nahrubo skopírovaných emailov a následne vykonať ich selekciu v priestoroch\núradu, žalovaný bol povinný k selekcii pristúpiť v čo najkratšom čase. K žiadnej selekcii však zo strany\nžalovaného ani po siedmich rokoch od skončenia inšpekcie nedošlo, a to ani potom, čo mu žalobca 30.\njúna 2018 predložil identifikovanú dôvernú komunikáciu.\n\n67. Vo vzťahu k postupu žalovaného, keď vyzval žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu), aby v\ninformáciách, ktoré boli skopírované počas inšpekcie z notebooku pána D. C. a notebooku pána A.,\n(teda z cca 200 000 súborov), označil súkromnú korešpondenciu a súbory chránené advokátskym\ntajomstvom, sa žiada uviesť, že ani uvedené konanie žalovaného súd nepovažuje za primerané a čo\nnajmenej pre žalobcu zaťažujúce. Správny súd je toho názoru, že nebolo vhodné, aby žalovaný uložil\npovinnosť žalobcovi, označovať dôvernú a súkromnú komunikáciu z tzv. „hrubého výberu“, (teda z\nvýberu, do ktorého žalovaný pojal aj dokumenty ktoré nespadajú do predmetu inšpekcie, s tým, že ďalej\nuskutoční selekciu v termíne, ktorý určí). Žalovaný musel následne niekoľkokrát predlžovať pôvodne\nstanovenú lehotu na označenie týchto súborov žalobcom z 10. júla 2017 na 30. júna 2018, kedy žalobca\nidentifikoval v žalovaným skopírovaných dátach vyše 1 700 skopírovaných e-mailov, resp. e-mailových\nreťazcov zo schránky pána D. C. a vyše 1 400 skopírovaných e-mailov, resp. e-mailových reťazcov zo\nschránky pána A., ktoré podľa neho predstavujú dôvernú komunikáciu s advokátom, o čom predložil\nžalovanému v prílohe k listu z 28. júna 2018 tabuľkové prehľady v rozsahu spolu takmer 1 100 strán.\nDopad to teda malo v konečnom dôsledku ten, že takmer celý rok žalobca vykonával selekciu dôverných\ninformácií, pričom vyselektoval tiež ďalšie enormné množstvo dát (cez 3000 emailov, ktoré žalobca\nmusel navyše aj zdôvodňovať). Vhodnejší sa javí súdu taký postup, kedy by bol žalobca vyzvaný na\noznačenie dôvernej komunikácie z vyselektovaného primeraného množstva informácií spadajúcich pod\npredmet inšpekcie, teda až po vykonanej selekcii informácií z hrubého výberu.\n68. Aj samotný žalovaný si musí byť vedomý, že zvolil nevhodný postup, výsledkom ktorého bolo\nzhromaždenie obrovského množstva dát, pričom ak by aj následne pristúpil napríklad k vyhodnocovaniu\nžalobcom vyselektovaných e-mailov, musel by aj sám žalovaný vynaložiť značné úsilie, aby sa s týmito\ne-mailami označenými žalobcom na cca 1100 stranách A4 oboznámil, a to za prítomnosti žalobcu, resp.\njeho právneho zástupcu, čo by ďalej v značnej miere zaťažovalo žalobcu, ktoré je v takomto rozsahu,\npodľa názoru správneho súdu, neakceptovateľné.\n69. Správny súd na základe vyššieuvedených dôvodov po preskúmaní iného zásahu žalovaného dospel\nk záveru, že tento je nezákonný a preto ho zakázal tak, ako je uvedené vo výrokoch I. a II. Vzhľadom na\nto, že neoprávneným zhromažďovaním informácií a korešpondencie dochádza k porušeniu čl. 19 ods. 3\nÚstavy SR po dobu zhromažďovania, bolo vyhovené aj žiadosti o uloženie povinnosti obnoviť stav pred\nzásahom, teda v danom prípade odstrániť a zničiť všetky informácie získané počas inšpekcie vykonanej\nv dňoch 27. až 29. júna 2017 u právneho predchodcu žalobcu z predmetných dátových nosičov.\n70. Ostatné námietky žalobcu už zostali bezpredmetné a stratili relevanciu, pretože iný zásah\nžalovaného neprešiel prvoradým testom proporcionality. Uloženie povinnosti zničiť všetky informácie\nzískané počas predmetnej inšpekcie automaticky v sebe konzumuje všetky ďalšie čiastkové námietky\nžalobcu. Správny súd preto nepovažuje ďalej za nevyhnutné a ani účelné, zaoberať sa podrobnejšie\nvšetkými ďalšími namietanými skutočnosťami.\n71. Podľa § 262 ods. 4 SSP ak žalovaný správnemu súdu preukáže splnenie zákazu pokračovať v inom\nzásahu a obnovenie stavu pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená, správny súd konanie\nuznesením zastaví.\n72. O povinnosti doručiť súdu oznámenie o tom, že žalovaný splnil zákaz pokračovať v inom zásahu a\nobnovil stav pred zásahom súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 SSP.\n73. Na rozdiel od konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy, SSP v rámci úpravy konania\no zásahovej žalobe neustanovuje žiadnu maximálnu lehotu na splnenie zákazu pokračovať v inom\nzásahu resp. na uloženie povinnosti obnoviť stav pred zásahom, pričom dĺžkou lehoty navrhnutou\nžalobcom správny súd nie je viazaný (§ 262 ods. 2 SSP). Vzhľadom na skutočnosť, že pri rozhodovaní\nsprávny súd dbá aj na ochranu verejného záujmu (§ 5 SSP), ak by stanovil príliš krátku lehotu na\nrealizovanie tohto rozhodnutia súdu, mohlo by dôjsť k nenávratnému zničeniu možných dôkazov v oblasti\nochrany hospodárskej súťaže ešte pred možnosťou rozhodovania kasačného súdu o prípadnom\nodkladnom účinku kasačnej sťažnosti. Preto bola stanovená lehota na splnenie zákazu a obnovenie\nstavu pred zásahom na 4 mesiace, ktorú považuje správny súd za primeranú aj vo vzťahu k žalobcovi pre\nprípad, že by nebola podaná kasačná sťažnosť. Na návrh žalovaného môže správny súd tiež uznesením\npredĺžiť lehotu určenú na splnenie zákazu a na obnovenie stavu pred zásahom; navrhnutou dĺžkou\nlehotou nie je správny súd viazaný (§ 262 ods. 2 SSP)\n\n74. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v\nrozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n75. O trovách konania súd bude v súlade s § 175 ods. 1 SSP rozhodovať až v rozhodnutí o zastavení\nkonania podľa § 262 ods. 4 SSP.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od\njeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť\n(§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm.\na/ SSP a contrario).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2\nSSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "a0c82e27-da4c-433c-b1e0-ba0848bb9ae6:ef67c3f8-8291-401b-b551-2fd3f28ee1a4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1017201440.1", "spisova_znacka": "4Sa/75/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sa/75/2017 z 4. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-02-04", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1017201440.1"}, {"guid": "872c119e-2ee5-4d1d-aa89-c8a353e51dcf:861e03ce-8cc7-4c40-a47d-621e5526d766", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1017201444.1", "spisova_znacka": "6Sa/76/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Sa/76/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1017201444.1"}], "citovane_v": []}