Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/72/2017 z 9. 7. 2024
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 9. júla 2024, sp. zn. BA-7Sa/72/2017, ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201388.2
Správny súd v Bratislave | BA-7Sa/72/2017 | ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201388.2 | 2024-07-09 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky
Citované ustanovenia: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (252/2012 Z. z.), § 82 ods. 2 písm. e) zákona č. 252/2012 Z. z., SSP, § 2 ods. 1 SSP, § 2 ods. 2 SSP, § 6 ods. 1 SSP, § 6 ods. 2 SSP, § 135 ods. 1 SSP, § 199 ods. 1 písm. a) SSP, § 199 ods. 3 SSP, § 202 ods. 2 SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e5fd8db0-30b8-4aaa-b24b-7980c9d5c080
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201388.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
BA-7Sa/72/2017
1017201388
09. 07. 2024
JUDr. Filip Hudec
ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201388.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobkyne: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX C., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29.
augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej
(generálneho riaditeľa) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. júna 2017 spolu s prvostupňovým rozhodnutím
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 1. decembra 2016, vo veci zvýšenia starobného dôchodku, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie
1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.12.2016 Sociálna poisťovňa, ústredie
(ďalej aj „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“) zvýšila žalobkyni od 01.01.2017, podľa ust.
§ 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „zák. č. 461/2003 Z.z.“ alebo „ZSP“), starobný dôchodok na sumu 304,70 Eur mesačne (ďalej
len „prvostupňové rozhodnutie“).
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie
(doručené prvostupňovému orgánu dňa 27.01.2017), v ktorom žalobkyňa namietala nesprávne zvýšenie
sumy starobného dôchodku, nakoľko sa jej starobný dôchodok zvýšil na rovnakú sumu ako v roku 2016.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie
3. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.06.2017 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne
ako odvolací orgán (ďalej aj „žalovaná“) podľa § 218 ods. 2 ZSP na základe odvolania žalobkyne
prvostupňové rozhodnutie zmenil takto:
„Podľa § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov pani A. B. zvyšuje od 1. januára 2017 starobný dôchodok na 304,70 Eur mesačne.
Podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. pani A. B. naďalej patrí starobný
dôchodok zvýšený na sumu minimálneho dôchodku v sume 305,10 Eur mesačne.“ (ďalej aj „napadnuté
rozhodnutie“).

4. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná poukázala na to, že žalobkyni bol právoplatným rozhodnutím č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 06.08.2008 podľa § 67 ods. 1 a § 82 ZSP od 01.07.2008 priznaný predčasný
starobný dôchodok v sume 6.915 Sk mesačne. V tejto súvislosti upriamila pozornosť aj na § 69 ods. 2
ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z.z., podľa ktorého sa predčasný starobný dôchodok odo dňa dovŕšenia
dôchodkového veku stáva starobným dôchodkom.
5. Ďalej konštatovala, že právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X – II. zo dňa 19.11.2015 bol
žalobkyni podľa § 82b ZSP v znení zákona č. 140/2015 Z.z. od 01.07.2015 zvýšený starobný dôchodok
na sumu minimálneho dôchodku vo výške 305,10 Eur mesačne.
6. Uviedla, že dôchodky sa v roku 2017 zvyšujú pevnou sumou podľa § 82, § 293dq a § 293dr ods. 1 ZSP.
Pevná suma zvýšenia jednotlivých druhov dôchodkov na rok 2017 je určená percentom z priemernej
mesačnej sumy jednotlivých druhov dôchodkov, najmenej však 2% z priemernej mesačnej sumy
jednotlivých druhov dôchodkov. Percento je určené súčtom 90% medziročného rastu spotrebiteľských
cien a 10% medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky
vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok 2016. Nakoľko nedošlo k rastu
medziročnej miery spotrebiteľských cien za prvý polrok 2016, na účely určenia pevnej sumy zvýšenia
dôchodkov v roku 2017 sa zohľadnil iba medziročný rast priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej
republiky za prvý polrok 2016, ktorý bol 3,4%. Konštatovala, že z tohto medziročného rastu priemernej
mzdy sa na účely zvýšenia dôchodku zohľadnilo 10%, čo je 0,34% - preto pevná suma zvýšenia v roku
2017 predstavuje 0,34%, najmenej však 2% z priemernej sumy jednotlivých druhov dôchodkov. V tejto
súvislosti poukázala na to, že pevné sumy zvýšenia dôchodkov v roku 2017 osobitne pre každý druh
dôchodku a v závislosti od toho, či je dôchodok vyplácaný v súbehu sú ustanovené v § 293dr ods. 1
ZSP v znení zákona č. 285/2016 Z.z., pričom podľa § 293dr ods. 1 písm. a) ZSP pevná suma zvýšenia
dôchodkovej dávky v roku 2017 je 8,20 Eur, ak ide o starobný dôchodok.
7. Konštatovala, že na účely zvýšenia dôchodku odo dňa 01.01.2017 podľa § 82 ZSP (každoročné
pravidelné zvyšovanie dôchodkov) sa neprihliada na sumu minimálneho dôchodku – uvedený postup
je v súlade s § 82 ods. 1 písm. a) a ods. 14 ZSP. V tejto súvislosti zdôraznila, že bez zvýšenia sumy
starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku patril žalobkyni k 31.12.2016 starobný dôchodok
vo výške 296,50 Eur mesačne – táto suma starobného dôchodku bola odo dňa 01.01.2017 zvýšená
o 8,20 Eur mesačne na sumu 304,70 Eur (296,50 + 8,20 = 304,70 Eur).
8. Poukázala na to, že nakoľko suma starobného dôchodku žalobkyne aj po zvýšení o pevnú sumu
zvýšenia dôchodku odo dňa 01.01.2017, t. j. 304,70 Eur mesačne, je nižšia ako suma minimálneho
dôchodku, starobný dôchodok je naďalej žalobkyni vyplácaný v sume minimálneho dôchodku vo výške
305,10 Eur mesačne.
9. Ako dôvod, prečo bolo potrebné zmeniť druhú vetu výroku prvostupňového rozhodnutia uviedla, že
v prvostupňovom rozhodnutí nebola správne formulovaná druhá veta výroku z dôvodu, že starobný
dôchodok žalobkyne bol na sumu 289,30 Eur mesačne zvýšený už právoplatným rozhodnutím č.
XXX XXX XXXX X – II. zo dňa 19.11.2015.
II.
Žaloba
10. Žalobkyňa v správnej žalobe zo dňa 05.08.2017 uviedla, že žalovaná od roku 2000 nedokázala
doriešiť jej práceneschopnosť a priznať jej invalidný dôchodok, a preto bola nútená podať žiadosť
o priznanie predčasného starobného dôchodku. Ďalej uviedla, že žiada započítať to, čo jej právom patrí,
a to odpracovaných 39 rokov a obdobie poberania nemocenského počas práceneschopnosti od roku
2000, ako aj odpracované roky podľa dohody od roku 2008. Tvrdila, že sa z jej dôchodkom nič nedeje.
V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 08.03.2020 žalobkyňa uviedla totožné námietky, ktoré uviedla v správnej
žalobe (rovnako ako vo vyjadreniach doručených súdu dňa 03.06.2024 a dňa 01.07.2024).
III.
Vyjadrenia účastníkov

11. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.06.2020 žalovaná vyslovila nesúhlas s námietkami žalobkyne a
označila ich za nedôvodné. Opakovane uviedla, že jej postup pri posúdení nároku žalobkyne na zvýšenie
starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia
majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o nároku žalobkyne.
Uviedla, že predmetom odvolania žalobkyne bolo prvostupňové rozhodnutie o zvýšení starobného
dôchodku (valorizácii) od 01.01.2017 na sumu minimálneho dôchodku, a pretože predchádzajúce
rozhodnutie, ktorým bol žalobkyni zvýšený starobný dôchodok na sumu minimálneho dôchodku
nadobudlo právoplatnosť, bolo potrebné pri zvýšení starobného dôchodku na sumu minimálneho
dôchodku z neho vychádzať.
12. Poukázala na § 82 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 140/2015 Z.z., podľa ktorého dôchodková dávka
sa do 31.12.2017 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien a medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom
za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a od priemernej
mesačnej sumy starobného dôchodku, na určenie priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku sa
zohľadňuje suma starobného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.
13. Poukázala taktiež na § 82 ods. 2 písm. e) ZSP v znení zákona č. 252/2012 Z.z., podľa ktorého
starobný dôchodok vyplácaný k 01.01. príslušného kalendárneho roka a starobný dôchodok priznaný
od 01.01. do 31.12. príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú podľa odseku 1 písm. a) o pevnú sumu
určenú percentom, ktoré sa určí v roku 2017 ako súčet 90% medziročného rastu spotrebiteľských
cien a 10% medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného
dôchodku.
14. Konštatovala, že na základe uvedeného a v súlade s § 82, § 293dq a § 293dr ZSP v znení zákona
č. 285/2016 Z.z. bol starobný dôchodok žalobkyne od 01.01.2017 zvýšený o pevnú sumu zvýšenia
dôchodkovej dávky, t. j. 8,20 Eur mesačne. Mala za to, že uvedené zákonné ustanovenia majú kogentný
charakter, čo znamená, že môže pri svojich rozhodnutiach postupovať len v súlade so zákonnými
ustanoveniami účinnými v čase posudzovania nároku na zvýšenie starobného dôchodku, a teda podľa
§ 82, § 293dq a § 293dr ods. 1 ZSP v znení neskorších predpisov.
15. K námietke žalobkyne, že jej má priznať invalidný dôchodok, považovala za potrebné uviesť, že
o nároku žalobkyne na invalidný dôchodok už bolo niekoľkokrát rozhodnuté, pričom správnosť týchto
rozhodnutí bola potvrdená Krajským súdom v Bratislave a Najvyšším súdom Slovenskej republiky.
Žiadala, aby správny súd žalobu žalobkyne zamietol. Nežiadala, aby správny súd vo veci nariadil
pojednávanie.
16. Žalobkyňa nevyužila právo podať repliku.
IV.
Relevantné právne predpisy
17. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
18. Podľa § 6 ods. 1, 2 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych
žalobách v sociálnych veciach.
19. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

20. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.
21. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
22. Podľa 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je
žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.
23. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.
24. Podľa § 67 ods. 1 ZSP, nárok na predčasný starobný dôchodok vzniká, ak poistenec získal najmenej
15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového
veku a suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia
ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.
25. Podľa § 69 ods. 2 ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z.z. sa predčasný starobný dôchodok odo dňa
dovŕšenia dôchodkového veku stáva starobným dôchodkom.
26. Podľa § 82 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 140/2015 Z.z., dôchodková dávka sa do 31.12.2017 zvyšuje
v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien a medziročného rastu priemernej mesačnej
mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho
roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a od priemernej mesačnej sumy starobného
dôchodku, na určenie priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku sa zohľadňuje suma starobného
dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.
27. Podľa § 82 ods. 2 písm. e) ZSP v znení zákona č. 252/2012 Z.z., starobný dôchodok vyplácaný
k 01.01. príslušného kalendárneho roka a starobný dôchodok priznaný od 01.01. do 31.12. príslušného
kalendárneho roka sa zvyšujú podľa odseku 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa
určí v roku 2017 ako súčet 90% medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10% medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku.
28. Podľa § 263 ods. 10 ZSP v znení zákona č. 721/2004 Z.z., ak sú splnené podmienky nároku
na výplatu invalidného dôchodku a podmienky nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku,
vypláca sa iba jeden dôchodok, a to dôchodok, ktorého suma je vyššia.
29. Podľa § 293dr ods. 1 písm. a) ZSP, pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2017 je 8,20
Eur, ak ide o starobný dôchodok.
30. Podľa § 293dq ZSP, dôchodková dávka okrem vyrovnávacieho príplatku vyplácaná k 01. januáru
2017 a dôchodková dávka okrem vyrovnávacieho príplatku priznaná od 01. januára 2017 do 31.
decembra 2017 sa zvyšujú podľa § 82 ods. 2 písm. e), ods. 4 písm. e), ods. 5 písm. e), ods. 6 písm. e),
ods. 7 písm. e), ods. 9 a 10 najmenej o pevnú sumu určenú 2% z priemernej mesačnej sumy príslušnej
dôchodkovej dávky podľa § 82 ods. 2 až 7 bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.
V.
Právne posúdenie veci
31. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa
okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch
uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak
§ 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne
súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon
súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých
veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.
32. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod
pridelenou spisovou značkou 7Sa/72/2017. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny
súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej
rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-7Sa/72/2017.
33. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10,
§ 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovanej podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho

spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania,
ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri
svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu
veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru,
že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe správny súd rozhodol s nariadením pojednávania dňa
09.07.2024 za splnenia podmienok uvedených v ust. § 108 ods. 1 a 2 SSP, v neprítomnosti žalobkyne
v zmysle § 114 SSP – žalobkyňa svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila (uviedla, že zo zdravotných
dôvodov sa nedostaví) a súhlasila s prejednaním a rozhodnutím veci v jej neprítomnosti. Správny súd
v tejto súvislosti taktiež uvádza, že si dôsledne splnil svoju poučovaciu povinnosť voči žalobkyni.
34. Pretože skutkový stav medzi procesnými stranami nebol sporný a správny súd ani nezistil žiadne
relevantné dôvody na jeho doplnenie, podľa § 119 SSP vychádzal zo skutkového stavu, zisteného
žalovanou, ktorý je zosumarizovaný vyššie.
35. Predmetom preskúmania správnym súdom v predmetnej veci je napadnuté rozhodnutie žalovanej
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. júna 2017, ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 1. decembra 2016 vo veci zvýšenia starobného dôchodku žalobkyne.
36. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 21.07.2008 bolo rozhodnuté, že žalobkyni bude podľa § 263 ods. 10 a § 112 ods. 2 ZSP v znení
zákona č. 721/2004 Z.z. od 01.07.2008 vyplácaný predčasný starobný dôchodok v sume 6.915 Sk
mesačne a súčasne, že žalobkyni od 12.09.2008 bol odňatý invalidný dôchodok.
37. Správny súd z administratívneho spisu taktiež zistil, že právoplatným rozhodnutím Sociálnej
poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.08.2008 podľa § 67 ods. 1 a § 82 ZSP v znení
neskorších predpisov bol žalobkyni od 01.07.2008 priznaný predčasný starobný dôchodok v sume 6.915
Sk mesačne. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že podľa § 69 ods. 2 ZSP v znení zákona č.
555/2007 Z.z. sa predčasný starobný dôchodok odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku stáva starobným
dôchodkom.
38. Správny súd z administratívneho spisu taktiež zistil, že právoplatným rozhodnutím Sociálnej
poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X – II. zo dňa 19.11.2015 bol žalobkyni podľa § 82b ZSP v znení
zákona č. 140/2015 Z.z. od 01.07.2015 zvýšený starobný dôchodok vo výške 295,80 Eur mesačne,
na sumu minimálneho dôchodku 305,10 Eur mesačne. Správny súd z administratívneho spisu taktiež
zistil, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.03.2016 bol žalobkyni podľa § 66 ods. 3 a § 82
ZSP od 01.01.2016 zvýšený starobný dôchodok na sumu 296,50 Eur mesačne a že rozhodnutím č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 01.04.2016 bolo rozhodnuté, že podľa § 82, § 82b a § 112 ods. 4 ZSP od
01.01.2016 žalobkyni aj naďalej patrí starobný dôchodok v sume 305,10 Eur mesačne (všetky tri v tomto
bode uvedené rozhodnutia napadla žalobkyňa opravným prostriedkom, pričom podliehajú prieskumu
v aktuálne prebiehajúcom inom konaní na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-7Sa/40/2016).
39. Správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že predmetom tohto konania je výlučne preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. júna 2017 (týkajúce sa
valorizácie – zvýšenia starobného dôchodku žalobkyne od 01.01.2017 na sumu minimálneho dôchodku).
Ostatné vyššie spomenuté rozhodnutia v tomto konaní napadnuté neboli, respektíve sú preskúmavané
v iných konaniach vedených na Správnom súde v Bratislave. Námietkami žalobkyne, ktoré nesmerovali
voči napadnutému rozhodnutiu v tomto konaní sa správny súd v tomto konaní nezaoberal (väčšina z nich
už ale bola vyriešená v predchádzajúcich právoplatných rozhodnutiach iných súdov – aj čo sa týka
namietanej PN, respektíve budú riešené v iných odlišných aktuálne prebiehajúcich súdnych konaniach
na Správnom súde v Bratislave).
40. Správny súd poukazuje na to, že žalobkyni bol právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 06.08.2008 od 01.07.2008 priznaný predčasný starobný dôchodok v sume 6.915 Sk, ktorý sa
následne po dovŕšení jej dôchodkového veku stal starobným dôchodkom. Právoplatným rozhodnutím
č. XXX XXX XXXX X – II. zo dňa 19.11.2015 bol žalobkyni od 01.07.2015 zvýšený starobný dôchodok,
na sumu minimálneho dôchodku 305,10 Eur mesačne. Správny súd ďalej poukazuje na to, že pevnou
sumou zvýšenia dôchodkovej dávky (ak ide o starobný dôchodok) v roku 2017 je 8,20 Eur, pričom na

účely zvýšenia dôchodku odo dňa 01.01.2017 (pri každoročnej valorizácii dôchodkov) sa neprihliada na
sumu minimálneho dôchodku.
Konkrétne k napadnutému rozhodnutiu správny súd poukazuje na to, že žalobkyni bol od 01.01.2017
valorizovaný starobný dôchodok podľa § 82, § 293dq a § 293dr ZSP, čo znamená, že žalobkyni
vypočítaný starobný dôchodok vo výške 296,50 Eur mesačne (bez zvýšenia sumy starobného dôchodku
na sumu minimálneho dôchodku patril žalobkyni k 31.12.2016 starobný dôchodok vo výške 296,50
Eur mesačne) bol zvýšený o 8,20 Eur mesačne, teda žalobkyňa mala dostať 304,70 Eur (296,50 Eur
+ 8,20 Eur). Keďže však ani tento dôchodok (vo výške 304,70 Eur) nedosahoval sumu minimálneho
dôchodku, ktorý bol pre rok 2017 stanovený na sumu 305,10 Eur mesačne (žalobkyňa získala 39 rokov
kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia), žalovaná správne pristúpila k tomu, že žalobkyni
priznala zákonom garantovanú minimálnu sumu starobného dôchodku (vo výške 305,10 Eur mesačne).
Pre úplnosť správny súd dopĺňa, že žalobkyňa sa nesprávne domnieva, že tzv. valorizačná čiastka
– 8,20 Eur jej mala byť pripočítaná k sume minimálneho dôchodku pre rok 2017 (305,10 Eur). Táto
suma – 8,20 Eur jej bola správne pripočítaná k sume dôchodku, ktorá jej vychádza po zhodnotení
rozhodujúcich období z ktorých bolo platené poistné na dôchodkové poistenie (296,50 Eur). Po prepočte
jej priznaného dôchodku 296,50 + 8,20 Eur by jej vyšla suma 304,70 Eur mesačne, čo je menej ako
zákonom garantovaný minimálny starobný dôchodok v sume 305,10 Eur mesačne pre rok 2017.
41. Správny súd nadôvažok uvádza, že z dôvodovej správy k návrhu zákona č. 140/2015 Z.z. vyplýva,
že cieľom minimálneho dôchodku je zabezpečiť poistencovi, ktorý počas väčšiny svojho pracovného
života vykonával zárobkovú činnosť, dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol ako jednotlivec
odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. Na ten účel sa starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok
vyplácaný po dovŕšení dôchodkového veku zvýši poistencovi ak splní zákonom stanovené podmienky
tak, aby suma tohto dôchodku bola vyššia ako suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Podľa osobitnej časti dôvodovej časti k tomuto zákonu, zvýšenie starobného dôchodku po dovŕšení
dôchodkového veku na minimálny dôchodok, patrí poberateľovi tejto dávky, len počas obdobia, pokým
poistencov úhrnný dôchodkový príjem nepresiahol ustanovenú hranicu. Nárok na minimálny dôchodok
prichádza do úvahy, ak starobný dôchodok v zákonnej sume, do ktorej nepochybne patrí aj valorizácia,
je nižší ako minimálny dôchodok. Preto je potrebné pri posudzovaní nároku na zvýšenie (valorizáciu)
starobného dôchodku vychádzať zo sumy tejto dôchodkovej dávky pred jej zvýšením na minimálny
dôchodok. Z tohto dôvodu sa zvýšenie na minimálny dôchodok nevalorizuje. Zvýšenie dôchodku sa
pripočíta k sume starobného dôchodku, ktorých suma bola určená na základe obdobia dôchodkového
poistenia a vymeriavacích základov a stáva sa ich súčasťou, preto sa musia v prvom rade tieto dôchodky
valorizovať a potom posudzovať, či sú splnené podmienky na jeho zvýšenie na minimálny dôchodok.
Takýto princíp sa uplatňuje aj pri valorizácii dôchodkov od 01.01.2017. Z ustanovenia § 82b vyplýva
zámer zákonodarcu, aby nárok na minimálny dôchodok trval len dovtedy, kým starobný dôchodok vo
vymeranej zákonnej sume, vrátane valorizácie bude nižší ako minimálny dôchodok.
42. K námietke žalobkyne, že požaduje priznanie invalidného dôchodku, správny súd uvádza, že
k 01.07.2008 bola suma jej invalidného dôchodku vo výške 3.874 Sk mesačne a suma jej predčasného
starobného dôchodku bola vo výške 6.915 Sk mesačne, a preto jej podľa § 263 ods. 10 ZSP v znení
zákona č. 721/2004 Z.z. zanikol nárok na invalidný dôchodok, ktorého suma bola nižšia.
43. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, po zhodnotení, že napadnuté rozhodnutie žalovanej a tiež jej
postup zodpovedali obsahu spisovej dokumentácie zhrnutej v administratívnom spise a boli v súlade
s vyššie označenými zákonnými ustanoveniami ZSP, správny súd dospel k záveru, že napadnutým
rozhodnutím nedošlo k porušeniu zákona ani chránených záujmov žalobkyne, a preto podľa § 190 SSP
žalobu ako nedôvodnú zamietol.
44. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či dostatočne zistil skutočný stav veci, či konal
v súčinnosti s účastníkmi konania a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, a to
pri rešpektovaní príslušných hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov. Zákonnosť rozhodnutia
je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia
(záver NS SR sp. zn. 2Sžo32/2014).

45. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom,
že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom
tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená
ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté
v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a
slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá
pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich
vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite
návrhu; inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz
na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).
46. Na záver správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v
rozsudku sp. zn. 9Sk/15/2019 zo dňa 25.11.2020 sa vysporiadal s problematikou zhodne ako správny
súd v danom prípade.
47. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP, podľa ktorého účastníkom
právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech celkom ani z
časti a žalovanej nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne
spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a
podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania. (§ 443 SSP)
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439
ods. 3 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).