{"guid": "410243cf-b04f-43ae-ad54-061cfc449a4c:69f825aa-a9b9-4e75-ae6a-637a5842d851", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100734.2", "spisova_znacka": "13Sas/21/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 13Sas/21/2023 z 19. 3. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 19. marca 2024, sp. zn. 13Sas/21/2023, ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100734.2", "identifikacne_cislo": "0723100734", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-03-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "I. ÚS 624/2023", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:d0116d44-7bc9-4c34-99ef-c75298b7e2cd", "datum": "2024-01-18", "vztah": "porusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-68.odsek-1", "nazov": "§ 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-68.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-68.odsek-3", "nazov": "§ 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-68.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-59", "nazov": "§ 59 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-59", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/1959/76/#paragraf-33.odsek-1", "nazov": "§ 33 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1959/76/#paragraf-33.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/76-1959/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/80", "nazov": "Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (80/2013 Z. z.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/80", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/80-2013"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-181.odsek-1", "nazov": "§ 181 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-181.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-181"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/114", "nazov": "zákon č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/114", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/114-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-202.odsek-2", "nazov": "§ 202 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-202.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-202"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/328#paragraf-68", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-59", "/SK/ZZ/1959/76#paragraf-33", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-181", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-202", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/69f825aa-a9b9-4e75-ae6a-637a5842d851", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100734.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100734.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100734.2/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n13Sas/21/2023\n0723100734\n19. 03. 2024\nJUDr. Marek Michaláč\nECLI:SK:SpSBA:2024:0723100734.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci žalobcu: A.\nB. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: XXX D., D., v zast.: JUDr. Július Jánošík, advokát so sídlom: Klincová\n35, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom: Kutuzovova\n8, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nSEĽUZ-24-67-2/2017-OdSP zo dňa 06. novembra 2017, v spojení s rozhodnutím Vojenského úradu\nsociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65201007691209/2017 zo dňa 25. júla 2017, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI. Administratívne konanie\n1. Prvostupňovým rozhodnutím č. VÚSZ-65201007691209/2017 zo dňa 25. júla 2017 Vojenský úrad\nsociálneho zabezpečenia (ďalej len ako „VÚSZ“) podľa § 68 ods. 1 a 3 zákona č. 328/2002 Z.z.\no sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj ako ako „SZPV“) zvýšil žalobcovi výsluhový dôchodok od 1. júla 2015 zo\nsumy XXX,XX eur mesačne na sumu XXX,XX eur mesačne a uvoľnil žalobcovi doplatok X,XX eur za\nobdobie od 1. júla 2015 do 31. októbra 2016.\n2. Svoje rozhodnutie prvostupňový orgán odôvodnil tým, že podľa všeobecných predpisov o sociálnom\npoistení došlo v roku 2015 k zvýšeniu dôchodkových dávok o sumu X,XX € mesačne. Za 23 rokov\nslužobného pomeru je koeficient 17 (XX - XX = X E. X = XX + X = XX). Od 1. júla 2015 sa preto výsluhový\ndôchodok žalobcu mal zvýšiť o sumu X,XX € mesačne (X,XX : XX = X,XXXX E. XX = X,XXXX, F. X,XX).\nPretože do 30. júna 2015 patril účastníkovi konania výsluhový dôchodok v sume XXX,XX € mesačne,\nod 1. júla 2015 mu patrí výsluhový dôchodok v sume XXX,XX € mesačne (XXX,XX + X,XX = XXX,XX).\nNa účely zvýšenia výsluhového dôchodku účastníka konania od 1. júla 2015 sa musí vychádzať zo\nskutočného trvania vojenskej služby účastníka konania 23 rokov, pretože úmyslom zákonodarcu podľa\n§ 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. bolo nezapočítavať do doby trvania služobného pomeru žiadnu\ndobu služby zhodnotenú zvýhodneným započítaním.\n3. Bližšie uviedol, že podľa 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. platného a účinného v dobe vydania\nrozhodnutia č. VÚSZ-65201007691209 zo 16. júna 2015 i rozhodnutia č. VÚSZ- 65201007691209 z\n19. marca 2016 sa zvýhodnená doba služby na účely zvyšovania výsluhových dôchodkov od 1. mája\n2013 už jednoznačne nemohla zohľadňovať. Nezohľadnenie zvýhodnenej doby služby v napadnutom\nrozhodnutí je preto v súlade s platnou právnou úpravou. VÚSZ preto v novom konaní pri zvyšovaní\n\nvýsluhového dôchodku žalobcu od 1. júla 2015 v súlade s ustanovením § 68 ods. 3 zákona č. 328/2002\nZ. z. v znení účinnom od 1. mája 2013 vychádzal zo skutočnej doby trvania jeho služobného pomeru\n23 rokov.\n4. Voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie v ktorom uviedol, že nesúhlasí\ns postupom Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, ktorý mu na účely zvýšenia výsluhového\ndôchodku podľa § 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. nezapočítal do doby trvania služobného pomeru\naj dobu služby zhodnotenú zvýhodneným započítaním. Nakoľko jeho služobný pomer skončil už v\nroku 1997, zvýhodnený zápočet nemohol získať podľa § 59 zákona č. 328/2002 Z.z.. Vojenský úrad\nsociálneho zabezpečenia preto nemal dôvod nezapočítať do doby trvania jeho služobného pomeru aj\ndobu služby zhodnotenú zvýhodneným započítaním.\n5. Odvolateľ vyjadril svoj názor, že je potrebné rozlišovať zvýhodnený zápočet získaný podľa § 59 zákona\nč. 328/2002 Z.z. od zvýhodnených zápočtov získaných podľa skorších právnych predpisov, na ktoré sa\npodľa jeho názoru ustanovenie § 68 ods. 3 nevzťahuje. Na podporu svojho tvrdenia uviedol ustanovenia\n§ 68 ods. 7, 8, 9, 10 a 11 zákona č. 328/2002 Z.z., z ktorých sa dá usudzovať, že existujú aj iné\ndoby služby zhodnotené zvýhodneným započítaním. Súčasne tvrdil, že dochádza k porušeniu princípu\nrovnosti a k diskriminácii skupiny osôb pri valorizácii výsluhových dávok, keď jednej skupine dôchodcov\nsa prihliada na zvýhodnený zápočet (ak získali 15 rokov služby len spolu so zvýhodneným zápočtom) a\ndruhej skupine dôchodcov sa odopiera tento zvýhodnený zápočet (§ 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z.).\n6. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ako odvolací orgán (žalovaný) svojím rozhodnutím č.\nSEĽUZ-24-67-2/2017-OdSP zo dňa 06. novembra 2017 podľa § 84 ods. 4 písm. b/ SZPV, § 59 ods. 1\na 2 správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu prvého stupňa potvrdil.\n7. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že preskúmaním obsahu predloženého spisového\nmateriálu viažuceho sa k predmetnej veci odvolací orgán zistil, že odvolateľ od 30. augusta 1974 do\n31. augusta 1976 počas štúdia na vojenskej škole vykonal základnú vojenskú službu, od 1. septembra\n1976 do 14. júla 1978 vykonal počas štúdia na vojenskej škole ďalšiu službu a od 15. júla 1978 do 30.\nseptembra 1997 bol vojakom z povolania.\n8. Rozhodnutím č. 65201007691209/4 - VÚSZ/DO 1 z 28. januára 1998 VÚSZ podľa § 33 ods. 1 písm. c)\nzákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších (ďalej len „zákon\nč. 76/1959 Zb.“) žalobcovi vymeral a priznal výsluhový príspevok od 1. októbra 1997 do 60 rokov veku vo\nvýške X.XXX Sk mesačne. V odôvodnení predmetného rozhodnutia VÚSZ uviedol, že žalobca ku dňu\nprepustenia zo služobného pomeru konal službu v ozbrojených silách 28 ukončených rokov. Pre nárok\nna výsluhový príspevok a jeho výšku žalobcovi započítal dobu od 30. augusta 1974 do 30. septembra\n1997 a dobu od 15. augusta 1978 do 31. decembra 1983 mu započítal zvýhodnene.\n9. VÚSZ rozhodnutím č. VUSZ-65201007691209 zo 16. júna 2015 zvýšil odvolateľovi podľa § 68 ods. 1\na 3 zákona č. 328/2002 Z.z. výsluhový dôchodok od 1. júla 2015 zo sumy XXX,XX eura na sumu XXX,XX\neura mesačne. O predmetnej dávke VÚSZ rozhodoval viackrát, naposledy odvolaním napadnutým\nrozhodnutím.\n10. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia okrem iného\npoukázal na zákon č. 80/2013 Z. z., ktorým sa mení a doplna zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom\nzabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\na ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony\n11. K námietkam odvolateľa odvolací orgán uvádza, že podľa § 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z.\nsa valorizujú všetky výsluhové dôchodky, teda aj dávky, ktoré boli priznané podľa predchádzajúcich\nprávnych úprav, a podľa § 125 ods. 4 a 13 zákona č. 328/2002 Z.z. sa za výsluhové dôchodky iba\npovažujú. Keďže mechanizmus zvyšovania výsluhových dôchodkov je jednotný pre všetky výsluhové\ndôchodky, pri ustanovení koeficientu podľa § 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. je možné do dĺžky trvania\nslužobného pomeru započítať v súlade s prijatým mechanizmom valorizácie výsluhových dôchodkov len\nskutočne skončené roky trvania služobného pomeru.\nII. Žaloba\n\n12. Správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím\nprvého stupňa a vrátenia veci na ďalšie konanie.\n13. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že prvostupňový orgán aj žalovaný nesprávne aplikovali §\n68 ods. 3 SZPV. Poukazuje na to, že nepatrí do § 59 ods. 1 písm. a/ SZPV definovaného okruhu\nvojakov nakoľko mu bol priznaný výsluhový príspevok podľa § 33 ods. 9 zákona č. 76/1959 Zb. Uvádza,\nže v prvom prípade sa jedná o okruh vojakov, ktorým bola priznaná zvýhodnená doba funkcií len na\nnárok na dávku. V druhom prípade (žalobcu) ide o iný okruh vojakov, ktorým bola priznaná zvýhodnene\nzapočítateľná doba služby pre nárok a aj výšku dávky sprostredkovane podľa § 130 zákona č. 100/1988\nZb. V zákone č. 328/2002 Z.z. zákonodarca rozlišuje aj iné okruhy príjemcov dávok (§ 68 ods. 7-11),\nkde je zvýšenie stanovené za každý rok trvania služobného pomeru zhodnoteného na nárok na dávku\nokrem doby služby zhodnotenej zvýhodneným započítaním (paušálne a nerozlišuje §59 a ani §123).\n14. Uvádza, že na výklad zvyšovania výsluhovej dávky je potrebné aplikovať Zb. rozhodnutí č. 102/2011\nč. 102/2011 NS SR sp.zn. 8Sžp/1/2010. Uvádza, že Slovenská republika je právny štát, ktorý je založený\nna princípoch právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právne normy\nnemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy - účastníka správneho konania, ale\nvždy na ťarchu tvorcu právnej normy.\n15. Tvrdí, že diskriminácii dochádza u vojakov (zákon č. 76/1959 Zb.), ktorým bola priznaná dávka za\nstanovenú dobu služby vrátane zvýhodneného zápočtu. Táto doba služby a dosiahnutý zárobok tvorili\nprávne skutočnosti rozhodné pre stanovenie nároku a výšky výsluhovej dávky žalobcu.\n16. Namieta, že VÚSZ dňa 12.7.2017 zaslal žalobcovi upovedomenie o pokračovaní správneho\nkonania vo veci zvýšenia výsluhového dôchodku, poučenie účastníka správneho konania pred vydaním\nrozhodnutia a výzvu na vyjadrenie sa k meritu veci. VUSZ stanovil lehotu na vyjadrenie sa najneskôr do\n7 dní po doručení upovedomenia. Upovedomenie prevzal žalobca dňa 26.7.2017. Napriek stanovenej\nlehote vydal VÚSZ nové rozhodnutie č. VÚSZ-6521007691209/2017 už 25.7.2017, ktoré prevzal dňa\n2.8.2017.\n17. Uvedený postup Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia považuje žalobca za v rozpore s §\n33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, teda správny orgán odoprel právo účastníka\nsprávneho konania na poskytnutie inej právnej ochrany podľa č. 46 ods. l Ústavy SR. Ide o jeden z pilierov\nzákonnosti administratívneho konania, ktorý vyvažuje postavenie účastníka administratívneho konania\noproti mocenskému postaveniu orgánu verejnej správy, ktorý z titulu verejnej moci danej mu zákonom\nvedie a ovláda konanie. Uvedený nezákonný postup je v zmysle konštantnej judikatúry dôvodom pre\nzrušenie napadnutého rozhodnutia.\n18. Žalobca v odvolaní voči rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia poukazoval na\nnegovanie zásady sociálneho zabezpečenia o zachovaní nárokov, na neprípustnú retroaktivitu, na\nporušenie princípu právnej istoty a legálne nadobudnutých práv, ako aj k diskriminácii skupiny osôb pri\nvalorizácii výsluhových dávok. Týmito námietkami sa však Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia a\nani žalovaný nezaoberali. Napadnuté rozhodnutia preto neobsahovali dostatočné odôvodnenie.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n19. Vo vyjadrení zo dňa 19.10.2023 žalovaný vyslovil nesúhlas s námietkami žalobcu a žiada žalobu\nzamietnuť.\n20. Žalovaný v prvom rade namieta oneskorené podanie žaloby, nakoľko žaloba žalobcu je síce\noznačená dátumom 12. január 2018, zároveň však bola príslušnému súdu elektronicky doručená až\n30. augusta 2023. Žalobca sám nijakým spôsobom nepreukazuje dodržanie lehoty podľa § 181 ods. 1\nzákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).\n\n21. Vo veci samej uvádza, že žalobca bol na základe rozkazu č. 242 z 22. septembra 1997 prepustený\nzo služobného pomeru profesionálneho vojaka v súlade s § 26 ods. 1 písm. f) zákona č. 76/1959\nZb., podľa ktorého sa zo služobného pomeru vojaka z povolania prepustia vojaci na vlastnú žiadosť\npo splnení prevzatého záväzku. V nadväznosti na skončenie služobného pomeru žalobcu, VÚSZ na\nzáklade rozhodnutia č. 65201007691209/4 z 28. januára 1998 priznal žalobcovi podľa § 33 ods. 1\npísm. c) zákona č. 76/1959 Zb. výsluhový príspevok od 1. októbra 1997 do dovŕšenia 60 rokov veku.\nV odôvodnení predmetného rozhodnutia je špecifikovaná doba, ktorá bola započítaná pre vznik nároku\nna výsluhový príspevok a jeho výšku, a to v trvaní 23 rokov skutočného trvania služobného pomeru a 5\nrokov zvýhodnenej započítateľnej doby, spolu 28 skončených rokov.\n22. V súlade s § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení účinnom\nv rozhodnom období (ďalej len „zákon č. 114/1998 Z.z.“) sa výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok\npodľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb. a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona,\npovažujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a\nzvyšujú sa od tohto dňa o 12 %. S účinnosťou od 1. júla 2002 sa v súlade s § 125 ods. 13 SZPV výsluhové\ndôchodky priznané a vyplácané podľa § 89 ods. 2 a 3, § 91, § 92 ods. 2 a § 94 zákona č. 114/1998 Z.\nz. sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v\nakej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 10 %.\n23. VÚSZ vychádzal v prvostupňovom správnom rozhodnutí pri rozhodovaní o výške zvýšenia\nvýsluhového dôchodku žalobcu z ustanovenia § 68 ods. 3 SZPV, podľa ktorého sa do doby trvania\nslužobného pomeru na účely zvýšenia výsluhového dôchodku nezapočítava doba výkonu služby\nzhodnotená zvýhodneným započítaním podľa § 59 a doba služobného pomeru zvýšená podľa § 123\nods. 2 písm. a) s tým, že ak doba trvania služobného pomeru bez započítania doby výkonu služby\nzhodnotenej zvýhodneným započítaním podľa § 59 je menej ako 15 rokov, ustanovený koeficient je číslo\n1. Vzhľadom na citovanú právnu úpravu bola výška výsluhového dôchodku žalobcu zvýšená podľa doby\nskutočného trvania jeho služobného pomeru.\n24. Ďalej sa žalovaný vyjadruje, že nesprávne právne posúdenie veci spočíva podľa názoru žalobcu v\nnesprávnej aplikácii § 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. VÚSZ mal podľa názoru žalobcu rozhodnúť\no zvýšení jeho výsluhového dôchodku, pričom do doby trvania jeho služobného pomeru mala byť\nzapočítaná aj doba výkonu služby zhodnotená zvýhodneným započítaním, t.j. spolu 28 rokov doby\nslužobného pomeru, namiesto 23 rokov bez zvýhodneného zápočtu. Žalobca uvedené zdôvodňuje\nodkazom na znenie § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z., v zmysle ktorého „minister\nmôže vo svojej pôsobnosti ustanoviť, že sa na vznik nároku na výsluhový príspevok, výsluhový\ndôchodok a invalidný výsluhový dôchodok započítava zvýhodnene doba výkonu funkcií osobitnej povahy\nalebo osobitného stupňa nebezpečnosti (...)“. Žalobca ďalej tvrdí, že nepatrí do takto definovaného\nokruhu vojakov, keďže mu bol priznaný výsluhový príspevok podľa § 33 ods. 9 zákona č. 76/1959\nZb. Žalovaný považuje argumentáciu žalobcu za nesprávnu. Z § 33 ods. 9 zákona č. 76/1959 Zb.\nvyplýva, že pre vznik nároku na výsluhový príspevok a určenie jeho výšky sa berie do úvahy doba\nskutočného trvania služobného pomeru profesionálneho vojaka, vrátane zvýhodneného zápočtu doby\nslužby. Z predmetného ustanovenia v žiadnom prípade nemožno odvodzovať mechanizmus zvyšovania\nvýsluhových dôchodkov v čase vydania prvostupňového správneho rozhodnutia. Žalobca chybne\nnerozlišuje nárok na výsluhový dôchodok (príspevok) a nárok na zvýšenie výsluhového dôchodku. Ide\no dva samostatné právne inštitúty upravené osobitnou právnou úpravou. Napriek tomu, že žalobcovi bol\nzapočítaná zvýhodnená doba služby pre vznik nároku na výsluhový príspevok a jeho výšku (pri prvom\npriznaní dávky výsluhového zabezpečenia), neznamená to, že sa má zvýhodnená doba služby započítať\naj pri každom ďalšom zvyšovaní už priznanej dávky. Pri valorizácii výsluhových dôchodkov je právne\nirelevantné, či pre vznik nároku na výsluhový dôchodok bola započítaná doba služby so zvýhodneným\nzápočtom alebo nie.\n25. Žalobca v žalobe taktiež tvrdí, že dochádza k diskriminácii vojakov, ktorým bola priznaná dávka\npodľa zákona č. 76/1959 Zb., a to za skutočne odslúžené roky trvania služobného pomeru vrátane\nzvýhodneného zápočtu. K tvrdeniu žalobcu je podľa žalovaného potrebné objasniť, že nie je možné\npovažovať za diskrimináciu nezapočítanie zvýhodnenej doby služby pre účel zvýšenia výsluhového\ndôchodku, ak platná právna úpravu takú možnosť ani nepripúšťa. Od 1. júla 2002 je účinný zákon\nč. 328/2002 Z.z., ktorý sa odvtedy aplikuje aj na skôr priznané výsluhové dôchodky resp. výsluhové\npríspevky. S účinnosťou od 1. mája 2013 bol schválený zákon č. 80/2013 Z.z, ktorým sa mení a\n\ndopĺňa zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej\nlen „zákon č. 80/2013 Z.z.“), ktorým došlo k úprave spôsobu zvyšovania výsluhových dôchodkov. Z\ndôvodovej správy k zákonu č. 80/2013 Z.z. vyplýva, že jeho cieľom bolo vytvoriť legislatívne predpoklady\npre zníženie výdavkov na osobitný systém sociálneho zabezpečenia profesionálnych vojakov, zároveň\nsa mení mechanizmus valorizácie dôchodkov z výsluhového zabezpečenia tak, aby sa zvyšovanie\npribližovalo zvyšovaniu dôchodkových dávok v civilnej sfére. Základom pre mechanizmus valorizácie\nsa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkových dávok ustanovená vo všeobecných predpisoch\no sociálnom poistení. Táto pevná suma sa delí číslom 30, čo zodpovedá priemernej dobe trvania\nslužobného pomeru 30 rokov a prepočíta sa koeficientom, zohľadňujúcim počet skutočne skončených\nrokov trvania služobného pomeru.\n26. V ďalšej časti podanej žaloby z 12. januára 2018 namieta žalobca odňatie možnosti vyjadriť\nsa v správnom konaní, keďže napriek tomu, že bol podaním č. VÚSZ-65201007691209/2016 z 12.\njúla 2017 upovedomený o pokračovaní v správnom konaní vo veci zvýšenia výsluhového dôchodku\na poučený o možnosti vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie v lehote 7 dní, žalovaný vydal\npred uplynutím predmetnej lehoty prvostupňové správne rozhodnutie. Žalovaný nepovažuje námietku\nžalobcu ohľadne odňatia možnosti vyjadriť sa v správnom konaní za dôvodnú, keďže predmetné\nkonanie prebiehalo dlhšie obdobie z dôvodu opakovaného zrušenia prvostupňového správneho\nrozhodnutia a následného opätovného rozhodovania prvostupňového správneho orgánu, ktorý však\ncelý čas vychádza z tých istých právnych podkladov, ktoré sú žalobcovi známe. Žalobcovi bolo v\npriebehu správneho konania opakovane umožnené vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia (podanie\nč. VÚSZ-65201007691209/2016 z 30. augusta 2016, podanie č. VÚSZ-65201007691209/2016 z 20.\njanuára 2017), túto možnosť však nevyužil. Žalobca má za to, že v priebehu správneho konania bola\nnaplnená povinnosť v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v\nznení neskorších predpisov a nedostatok, na ktorý žalobca upozorňuje nemohol mať vplyv na zákonnosť\nprvostupňového správneho rozhodnutia. Pre doplnenie žalovaný uvádza, že predmetom správneho\nkonania a následného rozhodovania bola valorizácia žalobcovho výsluhového dôchodku v roku 2017,\npri ktorom sa nevykonávalo žiadne dokazovanie. Skutkové okolnosti boli dané a nezmenené a žalobca\nbol s nimi opakovane oboznamovaný pri predchádzajúcich valorizačných rozhodnutiach.\n27. V závere podanej žaloby z 12. januára 2023 žalobca namieta nedostatočné zdôvodnenie tak\nprvostupňového, ako aj druhostupňového správneho rozhodnutia. Žalobca sa však pri zdôvodnení\nuvedenej námietky obmedzuje len na citovanie judikatúry súdov, bez konkrétneho poukazu na to, v\nčom ma spočívať nedostatočnosť zdôvodnenia žalovaného v napadnutých správnych rozhodnutiach.\nŽalovaný považuje zdôvodnenie napadnutých správnych rozhodnutí za dostatočné, prvostupňový a\ndruhostupňový správny orgán sa zrozumiteľne a jasne vysporiadali so skutkovými okolnosťami v\nnadväznosti na platnú právnu úpravu. Žalobca síce uvádza, že v napadnutom rozhodnutí absentovalo\nvyhodnotenie tvrdení účastníka konania, nie je však jasné akých, keďže opäť svoj argument\nnekonkretizuje.\n28. Vo vzťahu k žalobou napadnutému rozhodnutiu neexistuje žiadny zrušovací dôvod vyplývajúci z\n§ 191 ods. 1 SSP, nakoľko dané rozhodnutie bolo vydané na základe účinných právnych predpisov,\nvydal ho orgán, ktorý bol na to zo zákona oprávnený, vychádza zo správneho právneho posúdenia\npredmetnej právnej veci, je zrozumiteľné a riadne odôvodnené, pričom odôvodnenie rozhodnutia dáva\ndostatočnú odpoveď na to, prečo orgán verejnej správy rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho\nrozhodnutia, orgán verejnej správy, ktorý rozhodnutie vydal, dostatočne zistil skutkový stav, pričom\nvychádzal z jednotlivých podkladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise, zistený skutkový\nstav je plne súladný s administratívnym spisom, pričom aj v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu\ndruhostupňového rozhodnutia postupoval orgán verejnej správy v súlade s relevantnými ustanoveniami\nprávnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetné konanie.\nIV. Replika žalobcu\n29. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý k tvrdenému zmeškaniu lehoty na podanie žaloby\nuvádza, že v konaní o ústavnej sťažnosti č. I.ÚS 624/2023-33, bolo zdokladované a preukázané, že\n\nžalobca podal žalobu včas, ale Krajský súd v Bratislave vo veci nekonal, vec nezapísal do súdneho\nregistra čím vznikli prieťahy v konaní.\n30. VÚSZ v prvostupňovom rozhodnutí (ako i žalovaný) o zvýšení poberanej dávky (pôvodne výsluhový\npríspevok považovaný za výsluhový dôchodok) vychádzal z § 18 ods. 3 SZPV, podľa ktorého sa do\ndoby trvania služobného pomeru na účely zvýšenia výsluhového dôchodku nezapočítava doba služby\nzhodnotená zvýhodneným započítaním podľa § 59 a doba služobného pomeru zvýšená podľa § 123\nods. 2 písm. a/ SZPV.\n31. Žalobca uvádza, že zvýhodnený zápočet nezískal podľa uvedených ustanovení zákona, nakoľko\nodišiel do zálohy ešte pred vznikom osobitného systému sociálneho zabezpečenia v roku 1997, kedy mu\nbol priznaný výsluhový príspevok za 28 rokov služby. Zvýhodnený zápočet podľa § 59 citovaného zákona\nsa používa len pre nárok (a to len v prípade ak doba služby nedosahuje 15 rokov) a nie aj výšku dávky, tak\nako to bolo v prípade žalobcu. Žalovaný si bol vedomý, že text § 68 ods. 3 citovaného zákona nezahŕňal\nv čase vydania napadnutého rozhodnutia v sebe všetky druhy zvýhodnených zápočtov (podľa predpisov\npred 1.5.1998, resp. 1.7.2002) a preto bol pripravený návrh novely zákona č. 328/2002 Z.z., kde bol\ntento nedostatok napravený a to až po nadobudnutí právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia.\n32. V čase vydania preskúmavaného rozhodnutia číslo: SEĽUZ-24-67-2/2017-OdSP z 06.11.2017 ešte\nnebola prijatá právna úprava vylučujúca zohľadnenie zvýhodneného zápočtu pri valorizácii výsluhového\npríspevku považovaného za výsluhový dôchodok u tých dôchodcov. Znenie § 143aj zákona č. 328/2002\nZ.z., novelizované zákonom č. 153/2019 Z.z., nemôže byť aplikované retroaktívne na preskúmavané\nrozhodnutie, keďže novela odstraňujúca nedostatok bola prijatá až po právoplatnosti rozhodnutia.\nV. Duplika žalovaného\n33. Vo svojom vyjadrení žalovaný zotrváva na svojom vyjadrení k žalobe v celom rozsahu a žalobou\nnapadnuté rozhodnutia považuje za zákonné a náležite odôvodnené, pričom neobsahujú žiadne vady,\npre ktoré by mali byť zrušené.\n34. Žalovaný aj naďalej trvá na názore, že žaloba z 12. januára 2018 bola žalobcom podaná oneskorene,\na preto nie sú splnené podmienky prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutých rozhodnutí\nžalovaného.\n35. V kontexte žalobcovho konštatovania, že „zvýhodnený zápočet nezískal podľa uvedených\nustanovení zákona, nakoľko odišiel do zálohy ešte pred vznikom osobitného systému sociálneho\nzabezpečenia v roku 1997, kedy mu bol priznaný výsluhový príspevok za 28 rokov služby“ žalovaný\nozrejmuje, že žalobcovi bol v roku 1998 priznaný výsluhový príspevok, a to podľa § 33 ods. 1\npísm. c) zákona č. 76/1959 Zb.. Podľa v tom čase platnej právnej úpravy sa pre vznik nároku na\nvýsluhový príspevok a jeho výšku považovala za dobu konania služby „doba služby započítateľná\npodľa predpisov o sociálnom zabezpečení včítane zvýšeného zápočtu doby služby výkonného letca a\nvýkonu funkcií zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa nebezpečnosti“ (§ 33 ods. 9 zákona č. 76/1959\nZb.). Z dikcie citovaného ustanovenia je zrejmé, že zvýhodnený zápočet doby služby bol použitý pre\nposúdenie vzniku nároku na výsluhový príspevok a určenie jeho výšky. Následná valorizácia, t.j. zvýšenie\npriznaného výsluhového príspevku resp. neskôr dôchodku predstavuje osobitný právny inštitút, odlišný\nod samotného nároku na výsluhový dôchodok, ktorý sa riadi inými pravidlami než posudzovanie nároku\nna konkrétnu dávku výsluhového zabezpečenia. Zároveň žalobca „nezískal zvýhodnený zápočet“ v\nzmysle, že by disponoval univerzálnym právom platným naprieč meniacou sa právnou úpravou na\nzvýhodnené započítanie rokov trvania služobného pomeru v rozsahu 5 rokov.\n36. Prvostupňový správny orgán rozhodol na základe rozhodnutia č. VÚSZ- 65201007691209/2017 z\n25. júla 2017 o zvýšení výsluhového dôchodku žalobcu, a to podľa v tom čase platnej právnej úpravy\nobsiahnutej v § 68 ods. 1 a 3 zákona č. 328/2002 Z.z., ktorá pochopiteľne nahradila skoršiu právnu\núpravu. Podľa § 68 zákona č. 328/2002 Z.z. sa v rozhodnom období valorizovali všetky výsluhové\ndôchodky, to znamená, že aj tie, ktoré boli priznané podľa staršej právnej úpravy. Ustanovenie § 68 ods.\n3 zákona č. 328/2002 Z.z. stanovovalo jednotný mechanizmus pre zvyšovanie všetkých výsluhových\n\ndôchodkov priznaných a vyplácaných do 30. júna príslušného kalendárneho roka, v rámci ktorého sa\ndo doby trvania služobného pomeru nezapočítavala doba výkonu služby zhodnotená zvýhodneným\nzapočítaním podľa § 59 zákona č. 328/2002 Z.z.. Odkaz na ustanovenie § 59 zákona č. 328/2002\nZ.z. je potrebné vnímať aj z toho hľadiska, že v celom texte zákona je otázka priznania zvýhodneného\nzapočítania riešená výlučne v predmetnom ustanovení, a preto zákonodarca pri formulácii § 68 ods.\n3 použil odkaz práve na § 59, aby bolo jednoznačne zadefinované o čo ide, keď sa spomína „doba\nvýkonu služby zhodnotená zvýhodneným započítaním“. Zákon č. 328/2002 Z.z. neobsahuje legálnu\ndefiníciu uvedeného pojmu. Ustanovenie § 59 zákona č. 328/2002 Z.z. v sebe subsumuje nie len\nzvýhodnené započítanie priznané od účinnosti zákona č. 80/2013 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa SZPV\na ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 80/2013 Z.z.“), ale aj zvýhodnene\nzapočítanú dobu služby priznanú podľa staršej právnej úpravy. SZPV explicitne vo svojom znení nerieši\nvplyv zvýhodneného zápočtu priznaného podľa predchádzajúcej právnej úpravy na valorizáciu dávok\nvýsluhového zabezpečenia, je však zrejmá vôľa zákonodarcu, korešpondujúca aj so znením dôvodovej\nsprávy, zohľadňovať pri valorizácii dôchodkov výlučne skutočne skončené roky trvania služobného\npomeru.\nVI. Relevantná právna úprava\n37. Podľa § 33 ods. 1 písm. c/ zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení\nneskorších predpisov vojakom z povolania prepusteným zo služobného pomeru podľa § 26 ods. 1 písm.\na) až c) a e) až g) a ods. 2 patrí výsluhový príspevok do 60 rokov veku vo výške 30% platu, ak konali\nslužbu v ozbrojených silách po dobu najmenej 20 rokov. Táto výmera sa zvyšuje za 21. a každý ďalší\nukončený rok služby o 1% platu.\n38. Podľa § 89 ods. 3 zákona č 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších\npredpisov, Výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok podľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb.\nv znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové\ndôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a zvyšujú sa od tohto dňa\no 12%. Ak však bol poberateľ tejto dávky prijatý do služobného pomeru uvedeného v § 53 ods. 1 nárok\nna ňu zaniká dňom účinnosti tohto zákona.\n39. Podľa § 68 ods. 1 SZPV, výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové\ndôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30.\njúna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti\nod pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom\npoistení na tento kalendárny rok a podľa postupu uvedeného v odsekoch 3, 5 až 11.\n40. Podľa § 68 ods. 2 SZPV, výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové\ndôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané od 1. júla do 31.\ndecembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú odo dňa ich priznania v závislosti od pevnej sumy\nzvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na tento\nkalendárny rok a podľa postupu uvedeného v odsekoch 3, 5 až 11.\n41. Podľa § 68 ods. 3 SZPV, výsluhový dôchodok sa zvyšuje o pevnú sumu, ktorá sa zistí ako podiel\npevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom\npoistení a čísla 30, a takto zistená suma sa vynásobí ustanoveným koeficientom. Koeficient za 15 rokov\ntrvania služobného pomeru sa ustanovuje číslom 1 a za každý ďalší skončený rok trvania služobného\npomeru sa tento koeficient zvyšuje o 2. Do doby trvania služobného pomeru sa na účely zvýšenia\nvýsluhového dôchodku nezapočítava doba výkonu služby zhodnotená zvýhodneným započítaním podľa\n§ 59 a doba služobného pomeru zvýšená podľa § 123 ods. 2 písm. a) s tým, že ak doba trvania\nslužobného pomeru bez započítania doby výkonu služby zhodnotenej zvýhodneným započítaním\npodľa § 59 je menej ako 15 rokov, ustanovený koeficient je číslo 1.\n42. Podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\n\n43. Podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základné práva a slobody sa zaručujú na\núzemí Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a\nnáboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo\netnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať,\nzvýhodňovať alebo znevýhodňovať.\n44. Podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, medze základných práv a slobôd možno upraviť\nza podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom\n45. Podľa čl. 13 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, zákonné obmedzenia základných práv a slobôd\nmusia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.\nVII. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n46. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z.z. bol\ns účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z\nKrajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane\nprejednávanej veci.\na. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust.\n§ 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu a priebeh administratívneho konania,\nktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia\n(§ 135 ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach\n(§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a/\nSSP rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 19.03.2024 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti\nžalobcu, jeho zástupcu a zástupkyne žalovanej, pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je\ndôvodná.\nb. Na nariadenom pojednávaní žalobca ako aj jeho právny zástupca zotrvali na svojich doterajších\nnámietkach a vyjadreniach vo veci. Žiadali napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie\norgánu prvého stupňa zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Zástupkyňa žalobkyne taktiež zotrvala na svojich\ndoterajších vyjadreniach vo veci a žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\n47. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na\njej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade\nso všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu\nveci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený.\n48. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie\nžalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorým bol žalobcovi zvýšený\nvýsluhový dôchodok od 1. júla 2015 zo sumy XXX,XX eur mesačne na XXX,XX eur mesačne a\nďalej žalobcovi uvoľnený doplatok X,XX eur za obdobie od 01. júla 2015 do 31. októbra 2016.\n49. Správny súd v Bratislave po preskúmaní napadnutých rozhodnutí, ako aj postupu, ktorý vydaniu\npredchádzal, dospel k právnemu záveru, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho\norgánu nedošlo k porušeniu zákona. Správne orgány v čase rozhodovania postupovali v zmysle platnej\nzákonnej úpravy § 68 ods. 1, ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. v spojení so zákonom č. 461/2003 Z.\nz., z ktorých nesporne vyplýva, že pre rozhodný rok bola stanovená pevná suma 5,20 eura zvýšenia\nstarobného dôchodku. Zvýšenie výsluhového dôchodku vyplývajúce z osobitného zákona č. 328/2002\nZ.z., upravujúce aj výsluhový dôchodok žalobcu ako profesionálneho vojaka, predstavovalo podiel sumy\nX,XX eura a čísla 30 a následne vynásobenie príslušným koeficientom - v prípade žalobcu za 23 rokov\nslužobného pomeru, koeficient rovnajúci sa číslu 17.\n\n50. Súd sa stotožnil s odôvodnením žalovaného správneho orgánu vyjadreným v napadnutom\nrozhodnutí, že zvýšenie výsluhových dôchodkov vyjadruje mieru zásluhovosti v sociálnom zabezpečení\npolicajtov a vojakov a zároveň zohľadňuje možnú uplatniteľnosť výsluhových dôchodcov v civilnom\nprostredí na trhu práce. Je nesporné, že poberateľ výsluhového dôchodku, ktorému bola na priznanie\nnároku zhodnotená doba služby 30 rokov a viac, má výrazne nižšiu šancu na získanie starobného\ndôchodku z civilného systému ako taký poberateľ výsluhového dôchodku, ktorému bola na tento\ndôchodok zhodnotená kratšia doba služby. Platný mechanizmus valorizácie výsluhového dôchodku\ntúto skutočnosť zohľadňuje, a preto je zvýšenie výsluhového dôchodku približne rovnaké ako zvýšenie\nstarobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia u tých poberateľov, ktorým bola\npre vznik nároku na výsluhový dôchodok zhodnotená doba služby 30 rokov. Pri úprave pravidiel\nvalorizácie výsluhových dôchodkov profesionálnych vojakov sa prihliadlo na to, že tieto dôchodky na\nrozdiel od starobných dôchodkov sa poskytujú ešte v období predpokladanej ekonomickej aktivity ich\npoberateľov, čo je aj žalobcov prípad (výsluhový príspevok mu bol priznaný vo veku jeho 43 rokov).\nSúčasný systém valorizácie poberateľov výsluhových dôchodkov v období fyzickej staroby zaručuje\nminimálne rovnakú, väčšinou však vyššiu mieru valorizácie ako poberateľom starobných dôchodkov zo\nvšeobecného systému sociálneho poistenia\n51. K namietanej diskriminácii a porušeniu práva žalobcu nezohľadnením doby získanej zvýhodneným\nzapočítaním pri valorizácii jeho výsluhového dôchodku v prípade zmeny v spôsobe valorizácie\nvýsluhových dôchodkov sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky napríklad v uznesení sp.\nzn. II. ÚS 269/2019 z 2. októbra 2019, v ktorom uviedol: „Zmenou právnej úpravy valorizácie dávky\nvýsluhového zabezpečenia (výsluhového dôchodku) došlo k zmene spôsobu jeho valorizácie a takáto\nzmena týkajúca sa rovnako všetkých bývalých príslušníkov Policajného zboru nemôže byť považovaná\nza diskriminačnú. Výsledok rokovania o návrhoch zákonov Národnej rady Slovenskej republiky ako\nzákonodarného orgánu, t.j. prijatie zmeny zákona, nemôže napĺňať znaky diskriminácie v zmysle zákona\nč. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov. Totiž\nzákon (prípadne jeho zmena) môže byť podrobený „iba“ ústavnému prieskumu podľa čl. 125 ods. 1\npísm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,Ústava„) o súlade zákonov s Ústavou (vrátane čl. 12\nods. 2 Ústavy o zákaze diskriminácie) a kým o zákone Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o jeho\nsúlade nevysloví jeho nesúlad, platí prezumpcia jeho ústavnosti.“\n52. Potrebné je zdôrazniť, že je právom každého štátu, aby zákonom stanovil kritéria upravujúce\nspôsob valorizácie už skôr priznaných dôchodkov vrátane výsluhových. V prípade úpravy výsluhových\ndôchodkov ide o samostatný, autonómny systém odlišný od systému všeobecného dôchodkového\npoistenia, ktorý je upravený v osobitnom právnom predpise, a to v zákone č. 328/2002 Z.z.. V prípade\nvýsluhových dôchodcov bol zákonom stanovený spôsob ich valorizácie, pričom štát má plné právo\nrozhodnúť o kritériách na priznanie výsluhového dôchodku, ako aj spôsobe valorizácie výsluhových\ndôchodkov, a to aj rozdielne počas doby ich vyplácania. Potom však takúto skutočnosť nie je možné\nv žiadnom prípade pokladať za diskriminačnú a ani protiústavnú. Súd vyhodnotil vznesenú námietku\nžalobcu za nedôvodnú.\n53. Prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán priznali žalobcovi valorizáciu jeho výsluhového\ndôchodku na základe v tom čase platnej a účinnej právnej úpravy, ktorá sa týkala všetkých výsluhových\ndôchodcov bez rozdielu.\n54. Pokiaľ sa jedná o námietku žalobcu, že nepatrí do okruhu vojakov definovaného § 59 SZPV, nakoľko\nmu bol priznaný výsluhový príspevok (v súčasnosti považovaný za dôchodok) podľa zákona č. 76/1959\nZb. o niektorých služobných pomeroch vojakov, správny súd poukazuje na to, že skutočne bol žalobcovi\nv zmysle § 33 ods. 1 písm. c/ zákona č. 76/1959 Zb. pôvodne priznaný výsluhový príspevok, tento\npríspevok bol podľa § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení\nneskorších predpisov pretransformovaný na výsluhový dôchodok. Ďalej boli tieto výsluhové dôchodky\nopätovne transformované a ďalej vyplácané na základe SZPV. Pričom z dôvodovej správy zákona č.\n114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov ako aj dôvodovej správy k SZPV nám vyplýva, že ide\no súbor ustanovení upravujúcich transformáciu doterajších dávok do nového systému tak, že doterajší\ndlhodobo (do 60 rokov veku) poskytovaný výsluhový príspevok poskytovaný podľa § 33 ods. 1 písm.\nc/ zákona č. 76/1959 Zb. sa stáva najskôr výsluhovým dôchodkom podľa zákona č. 114/1998 Z.z. a\nnásledne výsluhovým dôchodkom podľa zákona č. 328/2002 Z.z.. Vzhľadom na čo ak § 68 ods. 3 SZPV\n\nodkazuje v poslednej vete odkazuje na dobu výkonu služby zhodnotenú zvýhodneným započítaním\npodľa § 59 SZPV, je tým myslená aj doba služby zhodnotená zvýhodneným započítaním podľa zákona\nč. 76/1959 Zb. ako aj zákona č. 114/1998 Z.z..\n55. Pokiaľ ide o postup správnych orgánov, krajský súd nezistil vadu, ktorá by mohla mať za následok\nnezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Napriek tomu, že žalobca namieta odňatie možnosti vyjadriť\nsa v správnom konaní, keďže napriek tomu, že bol podaním č. VÚSZ-65201007691209/2016 z 12.\njúla 2017 upovedomený o pokračovaní v správnom konaní vo veci zvýšenia výsluhového dôchodku\na poučený o možnosti vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie v lehote 7 dní, žalovaný vydal pred\nuplynutím predmetnej lehoty prvostupňové správne rozhodnutie, správny súd takejto námietke žalobcu\nnevyhovie. Predmetné administratívne konanie týkajúce sa žalobcu prebiehalo po dlhšiu dobu a to\naj z dôvodu opakovaného zrušenia prvostupňového správneho rozhodnutia a následných opätovných\nrozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že po celý\nčas administratívneho konania vychádzal správny orgán z tých istých právnych podkladov, ktoré aj\nsú žalobcovi známe, teda neprišlo k prekvapujúcemu rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa\na taktiež podklady na základe ktorých orgán prvého stupňa rozhodol boli žalobcovi známe. Zároveň ani\nžalobca vo svojom odvolaní nespochybnil podklady z ktorých správny orgán prvého stupňa vychádzal\na nenavrhol ani ich doplnenie novými dôkazmi. Predmetom konania bola valorizácia výsluhového\ndôchodku žalobcu v roku 2017, pri ktorom sa nevykonávalo dokazovanie, skutkový stav nebol medzi\núčastníkmi sporný a žalobca bol s ním oboznámený. Správny súd v tejto časti ešte dodáva, že\nprvostupňové a druhostupňové rozhodnutie tvorí jeden celok, a ako taký napĺňal atribúty vyžadované\nust. § 47 správneho poriadku. Je z neho zrejmé, podľa akých ustanovení právnych predpisov žalovaný\npostupoval a akými správnymi úvahami sa riadil pri aplikácií právnych predpisov na zistený skutkový\nstav.\n56. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové\nrozhodnutie za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n57. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania napriek tomu, že mal úspech vo veci. Keďže žalovanému voči žalobcovi\nnevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nPrípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a\npodáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov\nkonania. (§ 443 SSP)\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439\nods. 3 SSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len \"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\n\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {"stav": {"sz": "I. ÚS 624/2023", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:d0116d44-7bc9-4c34-99ef-c75298b7e2cd", "datum": "2024-01-18", "vztah": "porusene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:d0116d44-7bc9-4c34-99ef-c75298b7e2cd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.624.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 624/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 624/2023 z 18. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.624.2023.1"}, {"guid": "ussr:830ae212-4621-44fc-9b1c-bd5da2f9d5c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.269.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 269/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 269/2019 z 2. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-02", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.269.2019.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d0116d44-7bc9-4c34-99ef-c75298b7e2cd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.624.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 624/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 624/2023 z 18. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.624.2023.1"}, {"guid": "e38b3404-5900-4e0b-980c-162c71a5d8f9:567d359c-1e6a-4399-89fb-bd9ce64f20b9", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0724100482.2", "spisova_znacka": "4S/45/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4S/45/2024 z 19. 2. 2026", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2026-02-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0724100482.2"}]}