Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 5S/12/2023 z 5. 9. 2024
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 5. septembra 2024, sp. zn. 5S/12/2023, ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100586.3
Správny súd v Bratislave | 5S/12/2023 | ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100586.3 | 2024-09-05 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: SSP, Zákon, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov (282/2002 Z. z.)
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3f231419-f889-49f6-a468-fd5b510cdc71
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100586.3

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
5S/12/2023
0723100586
05. 09. 2024
JUDr. Dana Jelinková Dudzíková
ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100586.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,
LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v
právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., právne zastúpený:
Vojčík & Partners BA, s.r.o., so sídlom Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava, IČO: 53 204 786, proti
žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A,
831 04 Bratislava, za účasti: 1/ A. E., nar. XX.XX.XXXX, C. D. F. XXX, XXX XX C. D., 2/ G. E., nar.
XX.XX.XXXX, C. D. F. XXX, XXX XX C. D., 3/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, C. D. F. XXX, XXX XX C. D., 4/
J. I., nar. XX.XX.XXXX, C. D. F. XXX, XXX XX C. D., 5/ I. K., nar. XX.XX.XXXX, C. D. F. XXX, XXX XX
C. D., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2023/030809-002
zo dňa 26.06.2023, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave žalobu

z a m i e t a.

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
III. Ďalším účastníkom súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 14.06.2019 bola podaná na Obec C. D. sťažnosť od obyvateľov C. D., že pri rodinnom
dome so súpisným číslom XXX L. C. D. sa nachádza cca 15 psov väčšieho vzrastu umiestnených vo
volierach na pozemku parc č. XXXX/X, XXXX/XX vedených na Liste vlastníctva č. XX a ktoré svojim
štekotom hlavne v nočných hodinách znepríjemňujú ich život. Výkonom štátneho stavebného dohľadu
obec Horné Saliby pri miestnej obhliadke zistila, že na pozemku parc č. XXXX/X vedenom na LV
č. XX ako záhrada sú vykonané stavebné práce bez povolenia stavebného úradu. Preto Obec C.
D. ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím č. OcÚHS 1128/421/2019-1623/2019 zo dňa 23.09.2019
zastavila s okamžitou platnosťou všetky stavebné práce na pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. C. D.
s tým, že v prácach na stavbe bude možno pokračovať až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
o dodatočnom povolení stavby.
2. Dňa 03.01.2020 bola podaná na obec Horné Saliby žiadosť žalobcu o dodatočné povolenie stavby
„Areál pre chov psov“ na pozemku parc č. XXXX/X v k.ú. C. D., ktorý je vo vlastníctve žalobcu.
Rozhodnutím č. OcÚHS 5/6/2020-810/2020 zo dňa 07.04.2020 obec C. D. podľa ust. § 88 ods. 1
písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) a podľa ust. § 25 vyhlášky Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného
zákona (ďalej len „vyhl. č. 453/2000 Z.z.“), nariadila žalobcovi odstránenie rozostavanej stavby „Areál
pre chov psov“ na pozemku parc č. XXXX/X v k.ú. C. D., najneskôr do 30.júna 2020. M. N. O.,
rozhodujúc o odvolaní žalobcu, rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2020/020937-005 zo dňa 24.06.2020
zrušil rozhodnutie M. C. D. č. OcÚHS 5/6/2020-810/2020 zo dňa 07.04.2020 a vec vrátil prvostupňovému
orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.
3. Obec Horné Saliby vec po vrátení znova prejednala a rozhodnutím č. OcÚHS 5/6/2020-2070/2020 zo
dňa 13.10.2020 podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a ods. 2 stavebného zákona a ust. § 25 vyhl. č. 453/2000
Z.z. nariadila žalobcovi odstránenie nepovolenej stavby „Areál pre chov psov“ na pozemku parc č. XXXX/
X v k.ú. C. D. do 30.júna 2021, pre nesúlad s cieľmi a zámermi Územného plánu obce Horné Saliby.
Aj proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol M. N. O. rozhodnutím č. OUTT-OVBP2-2021/003482-003 zo dňa 09.02.2021 tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil a vec
vrátil na nové prejednanie stavebnému úradu.
4. V novom prejednaní veci M. C. D. rozhodnutím č. OcÚHS-/6/2020-34/2022 zo dňa 11.1.2022
nariadila žalobcovi odstránenie nepovolenej stavby „Areál pre chov psov“ na pozemku parc č. XXXX/
X v k.ú. C. D., najneskôr do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Uvedené
rozhodnutie bolo na odvolanie žalobcu zrušené rozhodnutím Okresného úradu Trnava číslo OU-TTOVBP2-2022/011946-002 zo dňa 03.05.2022 a vec bola vrátená na nové prejednanie.
5. Obec Horné Saliby ako príslušný stavebný úrad Oznámením o začatí konania o dodatočnom povolení
(odstránení) stavby a výzvou na predloženie dokladov č. OcÚHS/6/2020-1330/2022 zo dňa 02.08.2022
začala po vrátení veci nové konanie. Následne rozhodnutím č. OcÚHS-/6/2020-781/2023 zo dňa
29.03.2023 nariadila podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a ods. 2 stavebného zákona a § 25 vyhlášky
č. 453/2000 Z.z. žalobcovi odstránenie stavby „Areál pre chov psov“ na pozemku parc č. XXXX/X v
k.ú. C. D. v zastavanom území obce Horné Saliby, vedený na LV č. XX ako záhrada, vo výmere 903
m2, vo vlastníctve žalobcu z dôvodu, že stavba bola začatá bez stavebného povolenia, v konaní podľa
§ 88 ods. 1 písm. b) a § 88a ods. 2 stavebného zákona nebol preukázaný súlad s cieľmi a zámermi
Územného plánu obce C. D.. Podľa grafickej časti Územného plánu obce C. D., schváleného uznesením
č. P V/304-2010/1 zo dňa 29.03.2010 výkresu „Schéma záväzných častí a VPS“ sa rozostavaná stavba
„Areál pre chov psov“ na pozemku parc č. XXXX/X nachádza v regulačnom bloku „A1“ – plochy bývania
v rodinných domoch so záhradami a poľnohospodárskym využitím. Územný plán ďalej vymenúva
prípustné doplnkové využitie, medzi ktoré ale nemožno zaradiť stavbu „Areál pre chov psov.“
6. Proti rozhodnutiu stavebného úradu obce C. D. č. OcÚHS-/6/2020-781/2023 zo dňa 29.03.2023 podal
žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie
štátnej stavebnej správy, rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2023/030809-002 zo dňa 26.06.2023 tak, že
odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie stavebného úradu potvrdil.
II.
Žaloba
7. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 09.08.2023
domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia
Okresného úradu Trnava č. OUTT-OVBP2-2023/030809-002 zo dňa 26.06.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“)
a priznania náhrady trov konania. Žalobca požiadal o nariadenie pojednávania vo veci. Žalobca podal
žalobu s poukazom na ust. § 191 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, a to písm.
c) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a písm. e) skutkový stav, ktorý vzal
orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo
v nich nemá oporu.
8. Žalobca ako stavebník rozostaval na časti pozemku parcely registra „C“ KN, parc. č. XXXX, druh
pozemku: záhrada, zapísanom na liste vlastníctva č. XX, vedenom M. N. P., katastrálny odbor pre
okres: Galanta, obec: C. D., katastrálne územie C. D., sedem psích voliér. Žalobca rozostaval stavbu
bez právoplatného stavebného povolenia, na čo bol M. C. D. upozornený. Z uvedeného dôvodu dňa

03.01.2020 žalobca podal na obec žiadosť o dodatočné povolenie stavby, čím sa na obci začalo správne
konanie vedené pod zn.: OcÚHS 5/6/2020. Označené správne konanie prebiehalo ku dňu podania
žaloby už vyše 3 a pol roka, pričom počas jeho priebehu boli kontrolnými a nadriadenými orgánmi obce
identifikované a konštatované pochybenia obce (6 pochybení).
9.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného absentuje konkrétna aplikácia
stavebnotechnických podkladov (projektovej dokumentácie) na územný plán Obce C. D.. Odvolací orgán
vo svojom odôvodnení pracuje len s pojmami „areál pre chov psov“ a „chovný areál psov“, čo navodzuje
dojem, ako by išlo o veľkoplošnú stavbu, určenú pre chov veľkého množstva psov. Rozostavaná stavba
v skutočnosti predstavuje len sedem voliér pre psov, ktoré zjednodušene možno opísať ako čiastočne
prekrytý priestor (zastrešenie spolu predstavuje cca 59,44 m2), ohraničený z vonkajšej strany betónovým
oplotením (na ktorého výstavbu má žalobca samostatné povolenie od obce v nadväznosti na stavebnú
ohlášku), kde oddeľujúce priečky voliér pozostávajú taktiež z betónového oplotenia a priečky na vstupe
pozostávajú z priehľadného pletiva, pričom podlahu voliér má tvoriť kombinácia trávnika (vo väčšej
miere) a zámkovej dlažby (v menšej miere). Medzi jednotlivými voliérami má viesť chodník čiastočne
tvorený zámkovou dlažbou (v menšej miere) a čiastočne trávnikom (vo väčšej miere). Ide o veľmi
jednoduchú stavbu, ktorá vo svojej podstate predstavuje len čiastočne zastrešené členité betónové
oplotenie.
10. Ako uviedol žalovaný v napadnutom rozhodnutí, rozostavanú stavbu nemožno zaradiť pod žiaden z
označených druhov neprípustných funkčných využití, s čím sa plne žalobca stotožnil. Naopak nesúhlasil
s tvrdením v napadnutom rozhodnutí, že rozostavanú stavbu nemožno zaradiť ani pod žiaden z
označených druhov prípustných funkčných využití. Stavbu možno podľa žalobcu zaradiť pod „športovorekreačnú zotavovaciu vybavenosť“. Chov psov možno zaradiť jednak pod športovú aktivitu (výstavy,
preteky, psie zručnosti, a pod.) a jednak pod rekreáciu (chov psov ako hobby). Voliéry, ktoré na chov psov
slúžia, možno následne jednoznačne začleniť pod športovo-rekreačnú vybavenosť. Ak by aj konajúci súd
mal za to, že voliéry napriek vyššie uvedenému nemožno zaradiť pod športovo- rekreačnú zotavovaciu
vybavenosť, vzhľadom na exemplifikatívny charakter výpočtu doplnkovej funkčnej využiteľnosti je
nepochybné, že zariadenia na chov psov možno zaradiť medzi doplnkové povolené funkčné využitia
daného územia, nakoľko už z povahy hlavného funkčného využitia daného územia (bývanie v rodinných
domoch 1-2 podlažných so záhradnou časťou pozemkov s poľnohospodárskym využitím) jednoznačne
vyplýva, že chov domácich zvierat pri rodinných domoch je jeho prirodzenou súčasťou. Preto možno
automaticky konštatovať, že aj doplnkové funkčné využitie územia pre účely výstavby stavieb pre chov
domácich zvierat bude v danom území prípustné. Rozostavaná stavba predstavujúca sedem psích voliér
spĺňa podmienku prípustného funkčného využitia daného územia. Psie voliéry majú byť postavené na
pozemkoch, ktoré ku celkovej ucelenej rozlohe pozemkov vo vlastníctve žalobcu predstavujú 20,33 %.
Na zvyšnej časti pozemkov je pritom možné dodržať hlavné funkčné využitie predstavujúce bývanie so
záhradnou časťou a poľnohospodárske využite.
11. V napadnutom rozhodnutí žalovaného sa síce uvádza, že „na pozemku navrhovateľa je navyše
viacero stavieb, ktoré len znižujú zastúpenie hlavnej funkcie na pozemku“, avšak uvedené tvrdenie sa
nezakladá na pravde, pretože okrem stavby rodinného domu sa na pozemkoch žalobcu žiadna iná
stavba nenachádza. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného tiež vyplýva, že do plochy rozostavanej
stavby započítaval celý „chovný areál“, z čoho žalobca usúdil, že do tejto plochy započítal aj chodník
medzi voliérami a priestor, na ktorom sa nachádzajú existujúce voliéry (tieto nie sú stavbami), ktoré majú
byť po dokončení rozostavanej stavby odstránené a nahradené práve novým voliérami. V napadnutom
rozhodnutí sa uvádza, že tento priestor nemôže byť využiteľný na hlavné funkčné využitie, avšak tento
záver nie je zdôvodnený a žalobca s ním nesúhlasil.
III.
Vyjadrenie žalovaného
12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.12.2023 navrhol žalobu zamietnuť. Pri
posudzovaní súladu stavby s územným plánom obce stavebný úrad prvého stupňa a tiež žalovaný
vychádzajú nie len z názvu stavby, ale z celkovej predloženej projektovej dokumentácie, a odborne
spôsobilí zamestnanci stavebného úradu majú kompetenciu ako aj metodickú znalosť na posúdenie a

vyhodnotenie súladu stavieb s územnoplánovacou dokumentáciou obce Horné Saliby. Podľa grafickej
časti „Územného plánu obce Horné Saliby“ (schváleného uznesením, č. P V/304-2010/1, zo dňa
29.3.2010 výkresu „Schéma záväzných častí a VPS“), sa stavba nachádza v regulačnom bloku „Al“
- plochy bývania v rodinných domoch so záhradami s poľnohospodárskym využitím. Dominantné
funkčné využitie je bývanie v rodinných domoch 1-2 podlažných so záhradnou časťou pozemkov s
poľnohospodárskym využitím. Územný plán ďalej vymenováva prípustné doplnkové využitie, ktoré ale
nemôže byť vo väčšom rozsahu ako je dominantná funkcia:
- obchodno-obslužná vybavenosť (maloobchodné zariadenia, obslužné zariadenia a pod.) situované v
rodinných domoch, alebo v samostatných objektoch na ich pozemkoch - celkovo max. 25 % celkovej
podlažnej plochy,
vybavenosť verejného stravovania a ubytovania,
- športovo-rekreačná zotavovacia vybavenosť,
- verejná zeleň a zeleň obytného prostredia,
- ochranná a izolačná zeleň oddeľujúca plochy bývania od plôch dopravy, technickej vybavenosti a plôch
výroby s rušivým účinkom na obytné prostredie,
- zariadenia a plochy pre odstavovanie vozidiel,
- samostatné objekty garáží, pristavené alebo vstavané garáže na pozemkoch rodinného domu,
- príjazdové a účelové komunikácie, pešie a cyklistické komunikácie,
nevyhnutné plochy technickej vybavenosti slúžiacej obsluhe územia.
Z uvedeného vyplýva, že stavba „Areál pre chov psov“ na pozemku s parc. č. XXXX/X v kat. ú. C. D. je
v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou obce C. D..
13. Okrem maximálneho koeficientu zastavanosti je potrebné na pozemku dodržať aj jeho funkčné
využitie. Chovný areál psov nie je možné zaradiť ani do jednej z uvedených (prípustných) doplnkových
funkcií. Ak by sa aj areál posudzoval ako doplnková funkcia, musí byť na pozemku žalobcu v
menšom rozsahu ako je rozsah hlavnej funkcie. Nakoľko nie je možné v rámci chovného areálu
poľnohospodárske využitie ani bývanie v rodinnom dome, je potrebné započítavať celý areál do
doplnkového funkčného využitia. Na pozemku žalobcu je navyše viacero stavieb, ktoré len znižujú
zastúpenie hlavnej funkcie na pozemku. Dominantné funkčné využitie je bývanie v rodinných domoch
1-2 podlažných so záhradnou časťou pozemkov s poľnohospodárskym využitím. Z uvedeného je zrejmé,
že návrh uvedené nerešpektuje, nakoľko na ploche záhrady, kde má byť poľnohospodárske využitie, je
chovný areál psov a doplnkové funkčné využitie je vo väčšom rozsahu ako je hlavné funkčné využitie.
Územný plán obce Horné Saliby nepočíta vo svojom území s chovným areálom pre psov. Potrebné je
teda zmenami a doplnkami územného plánu takéto územie zadefinovať a určiť jeho umiestnenie.
14. Predchádzajúce rozhodnutia prvého stupňa o odstránení stavby „Areál pre chov psov“ boli
odvolacím orgánom zrušené a vrátené na nové prejednanie pre procesné pochybenia spôsobené zo
strany stavebného úradu obce C. D., a nie preto, že by odvolací orgán konštatoval, že posudzovaná
stavba je navrhnutá v súlade s Územným plánom obce Horné Saliby.

IV.
Replika žalobcu, vyjadrenia ďalších účastníkov
15. Žalobca v replike zo dňa 13.02.2024 uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom
nereagoval na vecné argumenty žalobcu. Zotrval na podanej žalobe.
16. Ďalší účastník 1/ a ďalší účastník 2/ spoločným podaním zo dňa 19.02.2024 a 07.03.2024 uviedli,
že stavebný úrad postupoval v súlade so zákonom, keď nariadil odstránenie predmetnej stavby „Areál
pre chov psov“, pričom táto je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou obce.
V.
Relevantné právne predpisy

17. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
18.
Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,
že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením
orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
19. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
20. Podľa § 8 ods. 2 písm. c) stavebného zákona územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria: územný
plán obce.
21. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie
stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia
stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi
iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami.
22.
Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými
predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,
stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b
a podkladov predložených v stavebnom konaní.
23.
Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v
určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad
nariadi odstránenie stavby.
24.
Podľa § 88a ods. 5 stavebného zákona ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby
preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia
o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
25.
Podľa § 90 ods. 2 stavebného zákona v rozhodnutí, ktorým sa nariaďuje alebo povoľuje
odstránenie stavby, určí stavebný úrad podmienky pre zabezpečenie nevyhnutnej dokumentácie
odstraňovanej stavby, pre odborné vedenie prác a bezpečnosti, včítane okolitých stavieb, ďalej
podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a podmienky pre
archivovanie dokumentácie.
VI.
Konanie na správnom súde
26. Správny súd v Bratislave uznesením č.k. 5S/12/2023-76 zo dňa 16.01.2024 priznal správnej žalobe
zo dňa 08.08.2023 odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.
27. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 200/2022 Z.z. o územnom plánovaní v znení účinnom od 01.04.2024
úrad (Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky- pozn. súdu) je ústredným orgánom
štátnej správy pre územné plánovanie, výstavbu a vyvlastnenie. Sídlom úradu je Bratislava. Úrad
zriaďuje mimo svojho sídla stále regionálne úrady, ktoré nemajú právnu subjektivitu, a určuje územný
obvod ich pôsobnosti. Zoznam regionálnych úradov je uvedený v prílohe č. 1. Úrad môže na plnenie
úloh zriaďovať pracoviská regionálneho úradu a určovať územný obvod ich pôsobnosti. Podľa § 2
zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o
zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
v znení neskorších predpisov prešli od 01.04.2024 kompetencie na úsekoch územného plánovania

a stavebného poriadku z okresných úradov v sídle kraja na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu
Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu sa pod označením „žalovaný“ rozumie do 01.04.2024
Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, a od
01.04.2024 Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.
VII.
Právne posúdenie správnym súdom
28. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13
ods. 1 SSP preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
29. Správny súd rozhodol o žalobe na pojednávaní dňa 05.09.2024.
30. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov
preskúmať zákonnosť rozhodnutia Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie
štátnej stavebnej správy č. OU-TT-OVBP2-2023/030809-002 zo dňa 26.06.2023, ktorým zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu obce C. D. č. OcÚHS-/6/2020-781/2023 zo
dňa 29.03.2023 o nariadení odstránenia stavby „Areál pre chov psov“, na pozemku s parc č. XXXX/X v
k.ú. C. D., v zastavanom území obce Horné Saliby, vedený na LV č. XX ako záhrada vo výmere 903 m2,
vo vlastníctve žalobcu, z dôvodu, že stavba bola začatá bez stavebného povolenia a nebol preukázaný
súlad s cieľmi a zámermi Územného plánu obce C. D..
31. Z obsahu administratívneho spisu sa správny súd oboznámil so žiadosťou žalobcu o dodatočné
povolenie stavby, podanej podľa §88a stavebného zákona dňa 03.01.2020 obci C. D.. Z nej vyplýva, že
žalobca označil stavbu, ku ktorej žiada jej dodatočné povolenie, ako „Areál pre chov psov“ a uviedol,
že areál bude slúžiť pre chov psov, pri rodinnom dome žalobcu ako investora.
32. Z projektu stavby, technickej správy, stavebnej časti, založenej v administratívnom spise, vyplýva,
že ďalší účastník 5/ vypracoval v októbri - novembri 2019 pre žalobcu ako investora projekt stavby
s názvom „Areál pre chov psov“, s plochou areálu 513,22 m2, na pozemku s parc. č. XXXX/X v k.ú.
C. D.. Navrhovaný areál je štvorcového pôdorysného tvaru o vonkajších rozmeroch 31,70 x 16,19 m
s návrhom priestorov: 1x dvor – chodba, 7x voliéra-dvor. Plochy priestorov boli projektované nasledovne:
chodba- dvor o ploche 120,15 m2, 4 x voliera – dvor č. 1 až 4 s plochou každej voliery s dvorom 51,48
m2, voliera- dvor č. 5 s plochou 20,01 m2, voliera – dvor č. 6 s plochou 26,07 m2 a voliera – dvor
č. 7 s plochou 34,01 m2. Predmetná projektová dokumentácia slúži podľa jej znenia výlučne pre účely
zabezpečenia stavebného povolenia. Vyplýva z nej upozornenie projektanta, že „pred zahájením práce
je nutné zabezpečiť projektovú dokumentáciu realizácie stavby dopracovanú o podrobnosti, detaily
a kompletnú statickú časť.“
33.
Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žiadosťou Okresného úradu Trnava,
odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy č. OU-TT-OVBP2-2023/030809/
Ga zo dňa 30.05.2023 bol Okresný úrad Trnava, oddelenie územného plánovania požiadaný
o stanovisko, či vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu stavebného úradu obce Horné Saliby č.
OcÚHS-6/2020-781/2023 zo dňa 29.03.2023 o nariadení odstránenia stavby „Areál pre chov psov“ na
pozemkoch parc č. XXXX/X v katastrálnom území C. D. (LV č. XX) z dôvodu rozporu stavby s územným
plánom obce C. D. je uvedené rozhodnutie a uvedená stavba v súlade s územným plánom obce C. D..
34. V nadväznosti na vyššie uvedenú žiadosť Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky,
oddelenie územného plánovania stanoviskom č. OU-TT-OVBP1-2023/034789/Ti v stanovisku zo dňa
20.06.2023 uviedol, že umiestnenie stavby „Areál pre chov psov“ na parcele č. 4090/9 v k.ú. C. D. je
v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou obce Horné Saliby. Z odôvodnenia stanoviska vyplýva,
že stavby sa nachádzajú v regulačnom bloku „A1“ (podľa grafickej časti územného plánu) - plochy
bývania v rodinných domoch so záhradami s poľnohospodárskym využitím. Dominantné funkčné využitie
je bývanie v rodinných domoch 1-2 podlažných so záhradnou časťou pozemkov s poľnohospodárskym
využitím. Územný plán ďalej vymenúva prípustné doplnkové využitie, ktoré ale nemôže byť vo väčšom

rozsahu ako je dominantná funkcia. Medzi prípustné doplnkové využitie patrí aj športovo – rekreačná
zotavovacia vybavenosť. V stanovisku sa uvádza, že na ploche záhrady, kde má byť poľnohospodárske
využitie, je chovný areál psov a doplnkové využitie je vo väčšom rozsahu ako je hlavné funkčné využitie.
Územný plán nepočíta vo svojom území s chovným areálom pre psov. Potrebné je zmenami a doplnkami
územného plánu takéto územie definovať a určiť jeho umiestnenie resp. v rámci ktorých existujúcich
regulačných blokov je takýto chov možné umiestniť (napr. funkčné plochy V, PV, PD).
35. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že ak stavebný úrad zistí stavbu realizovanú
bez stavebného povolenia, nemôže pristúpiť priamo k nariadeniu jej odstránenia, ale je povinný najskôr
skúmať, či stavbu nemožno dodatočne povoliť podľa ust. §88a stavebného zákona. Treba zvýrazniť
skutočnosť, že v tomto štádiu identifikácie nelegálnej stavby zatiaľ nie je zrejmá ani skutočnosť, či
stavba je legalizovateľná z pohľadu verejného záujmu alebo z pohľadu vzťahu k pozemku. Na začiatku
identifikácie nelegálnej stavby sú teda zrejmé len dva fakty – existencia stavby a buď neexistencia
právoplatného a vykonateľného stavebného povolenia, alebo realizácia stavby v rozpore s existujúcim
povolením.
36. Správny súd zdôrazňuje, že v konaní nebolo sporné, že stavba s názvom „Areál pre chov psov“
na pozemku vo vlastníctve žalobcu s parc. č. XXXX/X v k.ú. C. D. je nepovolenou, a teda nelegálnou
stavbou.
37.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne uviedol, že dôkazné bremeno podľa § 88a ods.
1 a 2 stavebného zákona preukázania, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore
s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby. Pod pojmom „verejné záujmy chránené stavebným
zákonom a osobitnými predpismi“ sa rozumejú aj ciele a zámery územného plánovania vyjadrené
v územnoplánovacej dokumentácii, územnoplánovacích podkladoch a v územnom rozhodnutí.
38. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uzavrel, že chovný areál psov nie je možné zaradiť ani do jednej
z prípustných doplnkových funkcií, nakoľko na pozemku je potrebné dodržať jeho funkčné využitie. Ak by
aj areál bol posudzovaný ako doplnková funkcia, musí byť na pozemku žalobcu v menšom rozsahu, ako
je rozsah hlavnej funkcie. Nakoľko nie je možné v rámci chovného areálu poľnohospodárske využitie
ani bývanie v rodinnom dome, je potrebné započítať celý areál do doplnkového funkčného využitia. Na
pozemku žalobcu je navyše viacero stavieb, ktoré len znižujú zastúpenie hlavnej funkcie na pozemku.
Podľa žalovaného, na ploche záhrady, kde má byť poľnohospodárske využitie, je chovný areál psov
a doplnkové funkčné využitie je vo väčšom rozsahu, ako je hlavné funkčné využitie.
39. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, ktoré malo spočívať v tom, že stavbu „Areál
pre chov psov“ na pozemku vo vlastníctve žalobcu s parc. č. XXXX/X v k.ú. C. D. žalovaný klasifikoval
tak, že nepatrí ani do jednej z prípustných doplnkových funkcií využitia územia, s čím žalobca nesúhlasil,
tvrdiac, že chov psov je športovou aktivitou ako aj rekreáciou.
40. Správny súd uvádza, že areál pre chov psov musí spĺňať osobitné zákonom špecifikované
požiadavky súvisiace s účelom stavby. Jedná sa predovšetkým o splnenie podmienok stanovených
zákonom č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti. Vo vzťahu k žalobcovi sa jedná najmä o ust. §
22 o ochrane zvierat.
41. Všeobecné požiadavky na ochranu spoločenských zvierat sú obsiahnuté v ust. § 2 vyhlášky č.
283/2020 Z.z. Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o podrobnostiach o
ochrane spoločenských zvierat, požiadavkách na odchyt túlavých zvierat a požiadavkách na karanténne
stanice a útulky pre zvieratá (ďalej len „vyhl. č. 283/2020 Z.z.“). V § 3 ods. 1 vyhl. č. 283/2020 Z.z. sú
uvedené materiálne, technické a priestorové požiadavky na chovné zariadenie pre spoločenské zvieratá.
Osobitné požiadavky na ochranu psov a ich chovné zariadenia upravuje vyhl. č. 283/2020 Z.z. v ust §
4, podľa ktorého odseku 1 pes musí mať možnosť vidieť a počuť, čo sa deje v jeho chovnom zariadení
a v jeho okolitom prostredí, a musí mať možnosť komunikovať s okolitým prostredím. Pes musí mať
vytvorené možnosti na uspokojenie jeho požiadaviek na pohyb, pričom je potrebné vziať do úvahy jeho
veľkosť a temperament (§4 ods. 2 vyhl. č. 283/2020 Z.z.). Požiadavky na koterce ustanovuje vyhl. č.
283/2020 Z.z. v § 4 ods. 7 až 10.

42. Vyššie citovaná vyhláška č. 283/2020 Z.z. nadobudla účinnosť dňa 15.10.2020 a zrušila vyhlášku
Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 123/2008 Z. z. o podrobnostiach o ochrane
spoločenských zvierat a o požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá, ktorej obsahom
boli rovnako špecifické požiadavky na ochranu psov. Pre úplnosť sa žiada dodať, že právny poriadok
Slovenskej republiky stanovil niektoré podmienky držania psov v zákone č. 282/2002 Z.z., ktorým sa
upravujú niektoré podmienky držania psov.
43. Z vyššie uvedených citovaných právnych predpisov upravujúcich oblasť chovu zvierat všeobecne
ako aj špecificky psov, chovných zariadení a kotercov pre psov, vyplýva, že areál pre chov psov
je stavbou špeciálneho charakteru s osobitnými technickými, hygienickými a veterinárnymi požiadavkami
na jej prevádzkovanie. Práve tento osobitý ráz stavby a právne normy na ňu sa vzťahujúce jasne
vymedzujú jej funkčné využitie, ktoré rozhodne nemožno subsumovať pod pojem „športovo – rekreačná
zotavovacia vybavenosť“ územia.
44. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že areál pre chov psov môže slúžiť na výstavy alebo preteky psov,
v tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že žalobca žiadal dodatočne povoliť stavbu s uvedením jej
účelu, ktorý definoval ako chov psov, a nie ako organizovanie pretekov alebo výstav psov.
45. Chovný areál je určený pre chov psov, tak ako to uviedol žalobca v žiadosti žalobcu o dodatočné
povolenie stavby podanej podľa §88a stavebného zákona dňa 03.01.2020 obci Horné Saliby, a nie na
šport a rekreáciu.
46. Správny súd pri prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného uzavrel, že za stavby
športovo-rekreačnej vybavenosti územia možno považovať ihriská, telocvične, športové haly, športový
štadión, plavecký bazén, otvorenú ľadovú plochu a iné športoviská, centrum pohybových aktivít, a nie
súkromný areál pre chov psov.
47. Šport pre všetkých je rekreačná aktivita uskutočňovaná rôznymi formami telesných cvičení a ďalšími
záujmovými pohybovými činnosťami (§ 2 ods. 3 zákona č. 28/2009 Z.z. o telesnej kultúre, vyhlásené
úplné znenie). Telesná kultúra je organizovaná alebo neorganizovaná, individuálna alebo skupinová
činnosť súvisiaca s telovýchovnou, turistickou, športovou a pohybovo-rekreačnou aktivitou. Súčasťou
telesnej kultúry je aj príprava odborníkov pôsobiacich na úseku telesnej kultúry, vedeckovýskumná
činnosť a zabezpečovanie zdravotných, materiálno-technických a iných podmienok na jej rozvoj (§ 2
ods. 2 zákona č. 28/2009 Z.z. o telesnej kultúre, vyhlásené úplné znenie).
48. Žalobcova argumentácia, že chov domácich zvierat pri rodinných domoch je súčasťou hlavného
funkčného využitia územia, pričom psie voliéry majú byť postavené na pozemkoch, ktoré ku celkovej
ucelenej ploche pozemkov vo vlastníctve žalobcu predstavujú podiel vo výške 20,33 %, podľa správneho
súdu neobstojí, a to z dôvodu, že na chov zvierat – konkrétne psov, sa žalobca rozhodol postaviť novú
budovu, pričom v danom prípade je potrebné rešpektovať znenie stavebného zákona.
49.
Vzhľadom na to, že žalobcova nelegálna stavba „Areál pre chov psov“ na parc. č. XXXX/
X v k.ú. C. D. neplní ani jednu z prípustných doplnkových funkcií územia, sa na dané územie
aplikuje z právneho hľadiska posúdenie, či dominantné funkčné využitie územia je bývanie v rodinných
domoch 1-2 podlažných so záhradnou časťou pozemkov s poľnohospodárskym využitím. Podľa názoru
správneho súdu „Areál pre chov psov“, ktorý má mať podľa projektovej dokumentácie plochu 513,22
m2, uvedené dominantné funkčné využitie územia nespĺňa, keďže takéto funkčné využitie územia vo
vzťahu k dotknutému pozemku nie je preukázané.
50. Pokiaľ ide o snahu žalobcu bagatelizovať rozsah nelegálnej stavy uvedením, že v podstate sa
jedná o jednoduchú stavbu (žalobca ju charakterizoval ako „čiastočne prekrytý priestor“), je potrebné
zdôrazniť, že v danej veci nie je sporné, že stavba je neoprávnená a žalobca ju začal realizovať bez
stavebného povolenia. Sám žalobca požiadal o dodatočné povolenie stavby. Z právneho hľadiska preto
nie je podstatné, ako vidí náročnosť realizácie stavby žalobca, ale aké sú zákonné podmienky na jej
uskutočnenie. Žalobca mal v konaní o dodatočné povolenie stavby dôkazné bremeno preukázať, že
stavba nie je v rozpore s územným plánom obce Horné Saliby, pričom toto dôkazné bremeno neuniesol.
Žalobca v žalobe ani nenamieta, že by mu takáto možnosť predostrieť dôkazy, bola odopretá.

51. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu konštatuje, že skutkový stav,
ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia má oporu v administratívnom spise,
z ktorého podstatné skutočnosti správny súd uviedol v odôvodnení tohto rozhodnutia najmä v bodoch
31 až 34.
52. Správny súd sa so žalobcovým argumentom, že obec Horné Saliby už pred tým v minulosti v tej
istej veci vydala rozhodnutia, ktoré boli zrušené alebo bola zodpovedná za svoju nečinnosť, vysporiadal
tak, že táto skutočnosť nemá žiadnu relevanciu pri prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného, keďže sa jednalo o nové konanie, ktoré nebolo zaťažené vadami iných, predchádzajúcich,
konaní. Navyše, pokiaľ ide o nárok žalobcu na vzniknutú škodu v dôsledku nezákonného rozhodnutia
alebo nesprávneho úradného postupu, uplatnenie takéhoto nároku je vecou civilného sporu a civilného
súdnictva.
53.
Na základe vyššie uvedených skutočnosti správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol pre
jej nedôvodnosť.
54.
O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s §175 ods. 1 SSP.
Keďže vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si
ani neuplatnil, správny súd mu preto právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. O trovách
ďalších účastníkov správny súd rozhodol podľa § 169 SSP. Zo súdneho spisu nevyplývajú žiadne trovy,
ktoré by vznikli ďalším účastníkom v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil, a ani
si žiadne trovy neuplatnili, preto im súd nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
55. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže oprávnený subjekt (§ 442 SSP) podať kasačnú sťažnosť v lehote
jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.