Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-14S/31/2023 z 4. 8. 2023 Citácia: uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 4. augusta 2023, sp. zn. TT-14S/31/2023, ECLI:SK:SpSBA:2023:2023200070.1 Správny súd v Bratislave | TT-14S/31/2023 | ECLI:SK:SpSBA:2023:2023200070.1 | 2023-08-04 | Uznesenie Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2e53821a-8b92-41f0-bc31-38aa007990d6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:2023200070.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave TT-14S/31/2023 2023200070 04. 08. 2023 Mgr. Monika Hrašnová ECLI:SK:SpSBA:2023:2023200070.1 Uznesenie 9 TT-14S/31/2023 TT-14S/31/2023 Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci žalobcu: X-BIONIC® SPHERE a.s., so sídlom Dubová 33/A, 931 01 Šamorín, IČO: 46 640 134, zastúpený JUDr. Michal Piják, advokát, so sídlom Panenská 8, 811 03 Bratislava, IČO: 42 137 438, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 1887/10, 040 01 Košice - Staré mesto, IČO: 00 166 405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2023/2453 O-388/2022 zo dňa 7.2.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t a k t o rozhodol: 9 TT-14S/31/2023 TT-14S/31/2023 Súd p r i z n á v a správnej žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej vedenej na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. TT-14S/31/2023. odôvodnenie: 9 TT-14S/31/2023 TT-14S/31/2023 I. 1. Žalobou zo dňa 21.4.2023, doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 21.4.2023, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2023/2453 O-388/2022 zo dňa 7.2.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný postupom podľa § 6 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o inšpekcii práce“) v spojení s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava č.k.: R 251/2022/SE ROZ/2022/684 2022/13469 zo dňa 3.11.2022. Inšpektorát práce Trnava podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce uložil žalobcovi pokutu vo výške 3 000,00 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z osobitných predpisov tým, že žalobca využíval závislú prácu fyzickej osoby, ktorá pre žalobcu ako zamestnávateľa vykonávala závislú prácu v súlade s ich vzájomným pracovnoprávnym vzťahom podľa osobitného predpisu, pričom ju žalobca neprihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne v zákonom ustanovenej lehote. Malo tak dôjsť k porušeniu § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o nelegálnej práci“). 2. Na základe § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 7.6.2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 1S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“). II. 3. Žalobca v žalobe požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), pričom v tejto súvislosti dôvodil tým, že tvrdené oneskorené prihlásenie zamestnanca žalobcu do Sociálnej poisťovne je deliktom, ktorý sa podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci považuje za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Následkom porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania je zápis žalobcu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov, ktorý vedie žalovaný podľa § 6 ods. 1 písm. t) zákona o inšpekcii práce, najmä však vylúčenie žalobcu z možnosti prijímania štátnej pomoci, dotácií a účasti žalobcu vo verejnom obstarávaní. 4. Žalobca uvádza, že už v súčasnosti vyvoláva u žalobcu napadnuté rozhodnutie enormne negatívne peňažné dopady v rozsahu niekoľkých stoviek tisíc eur a následkom napadnutého rozhodnutia môže dôjsť k vážnym škodám na hospodárení žalobcu, k zániku desiatok pracovných miest a k ďalším nenapraviteľným následkom. Žalobca má byť pri svojej činnosti (podpora a rozvoj športu, prevádzkovanie športových zariadení a organizácia športových podujatí národného i medzinárodného významu) významne závislý od rôznych foriem súkromného aj verejného spolufinancovania. Pravidelne sa zúčastňuje verejných obstarávaní v oblasti svojho pôsobenia. Napadnutým rozhodnutím má byť znemožnené čerpať už schválené dotácie v rozsahu niekoľkých stoviek tisíc eur, zúčastňovať sa ďalších verejných obstarávaní, čerpať dotácie na energie v čase energetickej krízy. Tieto okolnosti majú predstavovať veľmi vážnu hrozbu pre ďalšie fungovanie a existenciu žalobcu, okrem iného ako zamestnávateľa veľkého počtu zamestnancov. Škoda spôsobená žalobcovi napadnutým rozhodnutím môže dosiahnuť značný rozsah, ktorý môže následne pri uplatnení jej náhrady zaťažiť verejné rozpočty. Dopady takej škody môžu byť podľa žalobcu na jeho ďalšie pôsobenie nezvratné. 5. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil spolu so žalobou výzvu Fondu na podporu športu č. 2020/001 na predkladanie žiadostí o poskytnutie príspevku v rámci programu „Výstavba, rekonštrukcia a modernizácia športovej infraštruktúry“ (ďalej len „Výzva Fondu“), časť rozhodnutia Fondu na podporu športu o poskytnutí finančného príspevku žalobcovi, zmluvu o príspevku na projekt podpory športu č. Z-2020/001-199 uzavretú s Fondom na podporu športu zo dňa 26.11.2021 (ďalej len „zmluva o príspevku“) s celkovým objemom schválenej dotácie 323 829,00 eur. Poukázal na (i) čl. III ods. 3 zmluvy o príspevku (povinnosť spĺňať podmienky použitia príspevku, ktoré poskytovateľ uviedol vo výzve, počas platnosti a účinnosti zmluvy o príspevku), (ii) bod 9 písm. d) Výzvy Fondu, na základe ktorej bola zmluva o príspevku podpísaná (povinnosť spĺňať podmienky na poskytnutie dotácie podľa zákona o rozpočtových pravidlách), (iii) § 8 ods. 4 písm. d) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách“) (možnosť poskytnúť dotáciu, ak žiadateľovi nebola v predchádzajúcich troch rokoch uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania). 6. Žalobca tiež uvádza, že od momentu vydania napadnutého rozhodnutia stratil spôsobilosť uchádzať sa o tzv. energodotácie z dôvodu podmienky uvedenej v časti G písm. d) výzvy Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na pokrytie dodatočných nákladov v dôsledku zvýšenia cien plynu a elektriny vyhlásenej dňa 21.2.2023 s dátumom uzávierky dňa 30.6.2023 (ďalej len „Výzva MHSR“). Táto pomoc sa poskytuje podľa § 13e zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v rámci schémy štátnej pomoci na podporu podnikov v zmysle dočasného krízového rámca pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v dôsledku agresie Ruska proti Ukrajine. Spotreba energií žalobcu má zakladať nárok na dotáciu v celkovej výške cca 20 000,00 eur. K tomu žalobca predložil text Výzvy MHSR a kalkuláciu výšky dotácie samostatne na cenu elektriny a plynu podľa jednotlivých odberných miesť žalobcu. 7. Žalobca zároveň dopĺňa, že podmienkou na jeho budúcu účasť vo verejných obstarávaniach je aj neporušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 40 ods. 8 písm. b) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“). Každé z prípadných obstarávaní má predstavovať potenciálnu zákazku v hodnote niekoľkých tisíc až desiatok tisíc eur. K svojej doterajšej účasti vo verejných obstarávaniach predložil potvrdenie zo dňa 8.6.2022 o prijatí ponuky žalobcu Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky na predmet zákazky „Prenájom priestorov, catering s obsluhou, technické a prevádzkové zabezpečenie podujatia – Exportné fórum 2022“. Napadnuté rozhodnutie tak má spôsobovať zvyšovanie ujmy žalobcu v čase. III. 8. Žalovaný dňa 14.6.2023 doručil súdu svoje vyjadrenie zo dňa 12.6.2023, v ktorom k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby uviedol, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal existenciu hrozby závažnej ujmy a ani neoznačil žiadne konkrétne dôkazy smerujúce k tomu, aby takýto stav mal alebo mohol u žalobcu nastať. Žalovaný navrhol nepriznať správnej žalobe odkladný účinok. IV. 9. Dňa 19.6.2023 doručil súdu žalobca svoje vyjadrenie, ktorým doplnil svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe o niektoré nové skutočnosti, ku ktorým došlo po podaní žaloby. Okrem odkazu na zmluvu o príspevku, ktorá bola súčasťou argumentácie žalobcu uvedenej už v žalobe, opakovane poukázal aj na stratu spôsobilosti uchádzať sa o tzv. energodotácie v zmysle Výzvy MHSR. Vzhľadom na navýšenie celkovej alokácie finančných zdrojov týchto dotácií, žalobca uvádza, že v dôsledku napadnutého rozhodnutia nemôže požiadať o dotácie vo výške 26 963,00 eur a nie 20 000,00 eur, ako túto sumu vyčíslil v žalobe. Vo vzťahu k nemožnosti účasti na verejných obstarávaniach žalobca predložil ako dôkaz výzvu Ministerstva dopravy Slovenskej republiky (ďalej len „MDSR“) na predloženie ponuky vo verejnom obstarávaní na služby vo výške 23 350,35 eur bez DPH (ďalej len „Výzva MDSR na predloženie ponuky“) zo dňa 24.4.2023. Žalobca uviedol, že bez účinkov napadnutého rozhodnutia by spĺňal podmienky na účasť v predmetnom verejnom obstarávaní. Žalobca navrhuje súdu, aby tvrdenia žalobcu ohľadom hroziacej ujmy uvedené v žalobe považoval za nesporné, keďže ich žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 14.6.2023 nepoprel. 10. Vo vzťahu k druhej podmienke priznania odkladného účinku (priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom) uvádza žalobca vo vyjadrení zo dňa 19.6.2023, že samotnú pokutu potvrdenú napadnutým rozhodnutím už uhradil a tak odkladný účinok nebude mať negatívny dopad na verejný rozpočet. Žalobca sa bráni výlučne voči druhotným účinkom napadnutého rozhodnutia, ktoré mu de facto ukladajú sankciu rádovo neprimeranú namietanému porušeniu zákona. Uvádza, že účelom zákona a úmyslom zákonodarcu zjavne nebolo sankcionovať tak marginálne porušenie zákona pred rozhodnutím súdu o zákonnosti rozhodnutia pokutou vo výške niekoľko stotisíc eur a faktickou likvidáciou fungujúceho subjektu. Žalobca sa domnieva, že vo veci neexistuje verejný záujem na trvaní účinkov napadnutého rozhodnutia počas súdneho konania. V. 11. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, (a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, (b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 12. Podľa § 186 ods. 1 a ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 13. Podľa § 6 zákona o nelegálnej práci, postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy. 14. Podľa § 8a ods. 1 písm. d) zákona o rozpočtových pravidlách, možno dotáciu z verejných prostriedkov poskytnúť žiadateľovi, ak mu nebola v predchádzajúcich troch rokoch uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu. 15. Podľa § 40 ods. 8 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu vylúčiť kedykoľvek počas verejného obstarávania uchádzača alebo záujemcu, ak sa v predchádzajúcich troch rokoch od vyhlásenia alebo preukázateľného začatia verejného obstarávania dopustil závažného porušenia povinností v oblasti ochrany životného prostredia, sociálneho práva alebo pracovného práva podľa osobitných predpisov, za ktoré mu bola právoplatne uložená sankcia, ktoré dokáže verejný obstarávateľ a obstarávateľ preukázať. 16. Podľa § 66 ods. 5 a 6 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o športe“), športová organizácia stratí spôsobilosť prijímateľa, ak prestane spĺňať podmienky podľa odseku 3 alebo podľa osobitného predpisu. Osobe, ktorá nemá spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov, nemožno poskytnúť prostriedky zo štátneho rozpočtu až do času, kým ministerstvu školstva nepreukáže splnenie podmienok spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov. 17. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach § 184 až § 189 SSP predstavuje jeden z právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo strany súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávali žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za skonzumované. Odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter. Podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. 18. Dôvodmi priznania odkladného účinku vymedzenými v § 185 písm. a) SSP je hrozba závažnej ujmy spojená s okamžitým výkonom alebo inými následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe je už hrozba ujmy a nevyžaduje sa aj naplnenie príslušného následku, ktorým môže byť závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 53/2018 zo dňa 7.2.2018). 19. Podľa osobitnej časti dôvodovej správy k ustanoveniam § 185 až 189 návrhu zákona Správny súdny poriadok „predstavuje odkladný účinok správnej žaloby podľa SSP širší inštitút ako bol odklad vykonateľnosti“ podľa § 250c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Priznaním odkladného účinku sa totiž pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Priznaním odkladného účinku „sa negujú všetky účinky a následky preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia“. 20. Pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku súd zobral do úvahy skutkové a právne dôvody a dôkazy predložené žalobcom spolu so žalobou, no aj skutkové a právne dôvody a dôkazy predložené žalobcom podaním zo dňa 19.6.2023. Návrh na priznanie odkladného účinku nie je v zmysle § 185 a nasl. SSP časovo obmedzený. Žalobca ho môže podať kedykoľvek počas konania alebo aj opakovane až do konečného meritórneho rozhodnutia správneho súdu. Z toho dôvodu sa na posúdenie skutkových a právnych tvrdení žalobcu vo vzťahu k odkladnému účinku neaplikuje § 183 SSP, v zmysle ktorého môže žalobca doplniť správnu žalobu o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Návrh na priznanie odkladného účinku je v tomto procesne samostatným návrhom, ktorý je možné doplniť (opakovane podať) aj po lehote na podanie žaloby. 21. Súd na základe dôvodov uvedených žalobcom v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP, nakoľko rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava o uložení pokuty, možno považovať za rozhodnutie, ktoré automaticky vytvára právny stav (iný právny následok napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy), ktorý môže žalobcu značne finančne poškodiť. Rozhodnutie žalovaného vytvára právnu prekážku poskytnutia/čerpania finančnej pomoci podľa zmluvy o príspevku a zároveň vytvára podmienky, za ktorých je žalobca povinný vrátiť už poskytnutú časť finančnej pomoci podľa tejto zmluvy. Žalobca totiž prestal spĺňať podmienky na poskytnutie dotácie z verejných prostriedkov podľa § 8a ods. 4 písm. d) zákona o rozpočtových pravidlách. Uvedené sa síce bude týkať primárne nových žiadostí, no zmluvné ustanovenie čl. X ods. 4 písm. b) zmluvy o príspevku jednoznačne prepája stratu spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov s povinnosťou žalobcu vrátiť príspevok v lehote určenej poskytovateľom príspevku. Spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov je podľa bodu 9 Výzvy Fondu naviazaná na § 66 zákona o športe, podľa ktorého športová organizácia (akou je aj žalobca) stratí spôsobilosť prijímateľa, ak prestane spĺňať podmienky podľa osobitného predpisu, medzi ktoré patrí aj § 8a zákona o rozpočtových pravidlách (§ 66 ods. 5 zákona o športe). Keďže žalobcovi bola uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a prestal spĺňať spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov podľa zákona o športe, je v zmysle čl. X ods. 4 písm. b) zmluvy o príspevku povinný vrátiť už poskytnutý príspevok v lehote určenej poskytovateľom. Povinnosť prijímateľa (žalobcu) vrátiť príspevok na projekt v prípade straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov vyplýva aj z bodu 17 Výzvy Fondu. Poukaz žalobcu na čl. III ods. 3 zmluvy o príspevku sa nezdá byť jednoznačný vo vzťahu k povinnosti vrátiť poskytnutý príspevok, keďže toto ustanovenie upravuje povinnosť dodržať „podmienky použitia príspevku“, ktoré sú odlišnými od „podmienok poskytnutia príspevku“. Terminologickú rozkolísanosť však podporuje aj samotná Výzva Fondu, ktorá podmienkami poskytnutia označuje aj podmienky použitia príspevku, no nie každá podmienka použitia je aj podmienkou poskytnutia príspevku, resp. podmienky poskytnutia upravuje na viacerých miestach. Z predloženej zmluvy o príspevku a Výzvy Fondu však má súd za preukázanú hrozbu finančnej škody pre žalobcu vo forme povinnosti vrátiť už poskytnutú časť príspevku ako iný právny následok napadnutého rozhodnutia. Iný právny následok spočíva v strate spôsobilosti byť prijímateľom verejných prostriedkov podľa zákona o športe. 22. Žalobca síce nepredložil dôkaz, ktorý by preukazoval, že poskytovateľ (Fond na podporu športu) už odmietol vyplatiť doposiaľ nevyplatenú časť zazmluvneného príspevku, no podľa § 66 ods. 6 zákona o športe osobe, ktorá nemá spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov, nemožno poskytnúť prostriedky zo štátneho rozpočtu až do času, kým ministerstvu školstva nepreukáže splnenie podmienok spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov. Toto ustanovenie sa aplikuje aj na osoby, ktoré spôsobilosť prijímateľa stratia podľa § 66 ods. 5 zákona o športe. Zároveň je možné predpokladať, že pokiaľ zmluva o príspevku určuje explicitnú povinnosť žalobcu vrátiť už poskytnutý príspevok v prípade straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov, Fond na podporu športu nebude po strate tejto spôsobilosti podľa § 66 a 67 zákona o športe realizovať ani úhradu doposiaľ neuhradenej časti príspevku. 23. V ďalšom kroku súd posudzoval, či možno hrozbu vyššie identifikovaného právneho následku napadnutého rozhodnutia označiť niektorým z následkov, ktoré stanovuje § 185 písm. a) SSP ako dôvod na priznanie odkladného účinku, t.j. či ide o závažnú ujmu, značnú hospodársku škodu či značnú finančnú škodu. Žalobca nešpecifikoval, aká časť príspevku podľa zmluvy o príspevku už bola vyplatená a aká má byť ešte vyplatená; uviedol len celkovú alokáciu v zmysle tejto zmluvy a tvrdí, že už v súčasnosti mu je znemožnené čerpať schválené dotácie. Keďže súd dospel k záveru, že vo vzťahu k celej sume alokácie podľa zmluvy o príspevku je daná hrozba vymáhania jeho vrátenia, resp. nevyplatenia zo strany poskytovateľa, napadnutým rozhodnutím hrozí spôsobenie finančnej škody vo výške 323 829,00 eur. Podľa súdu ide v tomto prípade pre žalobcu o hrozbu značnej hospodársku a finančnej škody, nakoľko ho môže úbytok na majetku (v prípade vrátenia už poskytnutú časť príspevku/dotácie) v spojení s absenciou prírastku na majetku (v prípade nevyplatenia ešte neuhradenej časti príspevku/dotácie) v uvedenej výške negatívne ekonomicky ovplyvňovať. Žalobca mohol odôvodnene predpokladať refundáciu nákladov na projekt športovej infraštruktúry v zmysle zmluvy o príspevku odo dňa jej podpisu, t.j. od 26.11.2021, resp. nadobudnutia účinnosti 27.11.2021 (údaj podľa Centrálneho registra zmlúv). Ak túto refundáciu nezíska, bude nútený tieto náklady na infraštruktúrny projekt zabezpečiť/uhradiť z iných zdrojov, čo môže viesť k negatívnym ekonomickým rozhodnutiam, ktoré môžu mať následky, ako ich popisuje žalobca. Iný právny následok napadnutého rozhodnutia (vymáhanie uhradenej časti a nevyplatenie doposiaľ neuhradenej časti príspevku/dotácie) tak môže v tomto prípade zásadne negatívne ovplyvniť hospodárenie žalobcu v značnom rozsahu a preto existuje hrozba značnej hospodárskej a finančnej škody. 24. Pre posúdenie skutočnosti, či priznanie odkladného účinku správnej žalobe bude alebo nebude v rozpore s verejným záujmom je potrebné identifikovať verejný záujem, ktorý má byť chránený zákonom predpokladanými dôsledkami napadnutého rozhodnutia. Napadnutým rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie, ktorým Inšpektorát práce Trnava uložil pokutu za správny delikt nelegálneho zamestnávania. Podľa tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval vo svojom vyjadrení, pokuta už bola žalobcom uhradená. Ďalšie postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy. Sekundárnymi dôsledkami príslušného správneho deliktu, voči ktorým sa snaží žalobca dosiahnuť ochranu návrhom na priznanie odkladného účinku, má byť strata spôsobilosti byť prijímateľom verejných prostriedkov (§ 8a ods. 1 písm. d) zákona o rozpočtových pravidlách, § 66 zákona o športe), ako aj možnosť vylúčenia z verejných obstarávaní (§ 40 ods. 8 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní). Zákonodarca tak formuloval verejný záujem na tom, aby verejné prostriedky nezískavali hospodárske subjekty porušujúce zákaz nelegálneho zamestnávania (v niektorých prípadoch len pri závažnom porušení alebo porušení, za ktoré bola uložená pokuta). 25. Ako už súd uviedol, odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po prípadnom zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia žiadnymi ich účinkami alebo následkami. Podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy (I. ÚS 53/2018). Súd je toho názoru, že priznaním odkladného účinku nedôjde k vylúčeniu či zmareniu zákonom predpokladaných dôsledkov, len k ich odloženiu do času konečného rozhodnutia súdu. Ak následne nebude žalobca úspešný vo veci samej, bude povinný vrátiť už vyplatenú časť príspevku/dotácie podľa zmluvy o príspevku. Ak bude žalobca úspešný vo veci samej a k odkladu iných právnych účinkov napadnutého rozhodnutia by neprišlo, mohlo by dôjsť k nezvratnému zásahu do možnosti žalobcu využiť dostupné verejné zdroje na financovanie svojej činnosti, resp. na realizáciu projektu infraštruktúry podľa zmluvy o príspevku, a k súvisiacim negatívnym dôsledkom na hospodárenie žalobcu, ktoré žalobca uvádza. Realizácia projektu, na ktorý bol príspevok poskytnutý, musí byť ukončená najneskôr do 31.12.2023 (čl. IV ods. 10 zmluvy o príspevku), čo znamená, že po rozhodnutí súdu vo veci samej, už nemusí byť právne a ani prakticky administratívne možné dokončiť projekt a dosiahnuť dodatočné plnenie/refundáciu podľa tejto zmluvy. Bez priznania odkladného účinku tak bude žalobca nútený prijať iné ekonomické rozhodnutia, ktoré ho môžu zásadne negatívne ovplyvniť. Priznaním odkladného účinku nedôjde k zániku zákonom a zmluvou o príspevku predpokladaných následkov, ale len k ich odloženiu do rozhodnutia súdu vo veci samej. 26. Zároveň súd poukazuje na to, že aj na samotnom plnení zmluvy o príspevku a realizácii predmetného projektu športovej infraštruktúry existuje určitý verejný záujem, keďže podľa čl. VIII zmluvy o príspevku sa žalobca zaviazal zriadiť bezodplatné vecné bremeno spočívajúce v užívaní športovej infraštruktúry v prospech športového klubu, materskej, základnej, strednej alebo vysokej školy so sídlom v okrese, v ktorom sa projekt nachádza na účely organizácie športového podujatia, súťaže, turnaja, pretekov alebo iného podujatia spojeného s pohybovo-rekreačnou aktivitou fyzických osôb v oblasti telesnej kultúry (v rozsahu najmenej dve športové podujatia ročne, s dĺžkou maximálne 3 kalendárne dni) počas obdobia 10 rokov odo dňa ukončenia projektu. Požiadavka bezodplatného využívania športovej infraštruktúry športovým klubom či školou bola aj jednou z podmienok na poskytnutie príspevku podľa Výzvy Fondu. Súd je toho názoru, že záujem na materiálnej ochrane subjektívnych práv a oprávnených záujmov žalobcu (čiastočná refundácia nákladov v rozsahu podľa zmluvy o príspevku, realizácia zazmluvneného projektu športovej infraštruktúry a predchádzanie značnej hospodárskej a finančnej škode žalobcu) a záujem na bezodplatnom (i keď časovo značne zúženom) využívaní danej infraštruktúry športovým klubom alebo školským zariadením prevažuje nad všeobecne formulovanom verejnom záujme na neposkytovaní verejných prostriedkov v situácii, keď zmluvné dojednanie umožňuje poskytovateľovi príspevku/dotácie vymáhanie už uhradených verejných prostriedkov po prípadnom neúspechu žalobcu vo veci samej. Priznanie odkladného účinku tak aj preto nie je v tomto prípade v rozpore s verejným záujmom. 27. Pri posudzovaní dopadov napadnutého rozhodnutia na možnosť žalobcu uchádzať sa o tzv. energodotácie podľa Výzvy MHSR, alebo na možnosť predložiť ponuku v rámci Výzvy MDSR na predloženie ponuky, správny súd dospel k názoru, že v týchto prípadoch nebola preukázaná hrozba ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku napadnutého rozhodnutia. Žalobca nepreukázal, že napadnuté rozhodnutie a jeho právne následky sú samo o sebe a bez ďalšieho prekážkou v podaní jeho žiadosti o dotáciu, dôvodom na nepriznanie dotácie na základe jeho žiadosti alebo dôvodom na nepredloženie ponuky alebo vylúčenie žalobcu z predmetného verejného obstarávania. Tvrdenie žalobcu o tom, že by mal záujem o určitú dotáciu, no nemá možnosť o ňu úspešne požiadať práve a len z dôvodu napadnutého rozhodnutia, alebo riziko vylúčenia z verejného obstarávania z dôvodu napadnutého rozhodnutia, nie je podľa súdu samo o sebe dostatočné na osvedčenie hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody žalobcu. Žalobca nemôže automaticky a bez ďalšieho predpokladať úspešnosť vo verejných obstarávaniach, do ktorých sa chce zapojiť. Zároveň Výzva MDSR na predloženie ponuky je výzvou podľa § 117 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, ktorá je adresovaná neurčitému počtu záujemcov prostredníctvom na to určenej funkcionality elektronickej platformy v rámci zadávania zákazky s nízkou hodnotou. Potrebné je tiež uviesť, že § 40 ods. 8 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní upravuje možnosť vylúčenia (nie povinnosť vylúčenia) a aj to len v prípade závažného, nie akéhokoľvek, porušenia povinností v oblasti ochrany životného prostredia, sociálneho práva alebo pracovného práva podľa osobitných predpisov. Vo vzťahu k týmto tvrdeným dopadom napadnutého rozhodnutia žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa § 185 písm. a) SSP. 28. Správny súd mal z návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe za dostatočne preukázané splnenie podmienok pre jeho priznanie vo vzťahu k zmluve o príspevku. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhovel podľa § 185 písm. a) SSP tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia je predmetom posúdenia v rámci rozhodovania vo veci samej. 29. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: 2 TT-14S/31/2023 TT-14S/31/2023 Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SPP).