{"guid": "2c023af2-fd25-4b26-ac39-7b367338bce2:932e8da3-c5f0-44ab-8e13-d743a6327ea7", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200229.2", "spisova_znacka": "TT-20S/106/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-20S/106/2022 z 21. 8. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 21. augusta 2023, sp. zn. TT-20S/106/2022, ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200229.2", "identifikacne_cislo": "2022200229", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Monika Kadlicová", "sudca_id": 416, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-monika-kadlicova-416", "datum_vydania": "2023-08-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2019/35", "nazov": "zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2019/35", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/35-2019"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/932e8da3-c5f0-44ab-8e13-d743a6327ea7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200229.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200229.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200229.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nTT-20S/106/2022\n2022200229\n21. 08. 2023\nMgr. Monika Hrašnová\nECLI:SK:SpSBA:2023:2022200229.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek\nsenátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Ingridy Hudecovej, v právnej\nveci žalobcu: Delphi Slovensko, s. r. o. v likvidácii, so sídlom Čáčovská cesta 1447/1, 905 01 Senica, IČO:\n35 810 963, právne zastúpený: Kinstellar, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 13, 811 02 Bratislava,\nIČO: 35 873 833, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná\n63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n102108301/2022 zo dňa 28.07.2022, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a.\nII. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. U žalobcu bola vykonaná daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie\nroka 2015. V nadväzujúcom vyrubovacom konaní bolo vydané rozhodnutie Úradu pre vybrané\nhospodárske subjekty č. 101350272/2021 zo dňa 29.07.2021, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel\ndane vo výške X.XXX.XXX,XX EUR. Toto rozhodnutie bolo potvrdené druhostupňovým rozhodnutím\nžalovaného č. 100207771/2022 zo dňa 01.02.2022, právoplatným dňa 02.02.2022 (ďalej spolu obe\nrozhodnutia ako „rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane“). Žalobca vyrubenú čiastku uhradil. Proti\nrozhodnutiam o vyrubení rozdielu dane podal žalobca správnu žalobu, ktorá je predmetom iného\nsúdneho konania (na tunajšom súde pod sp. zn. BA-5S/77/2022), doposiaľ o nej nebolo rozhodnuté\na návrh na priznanie odkladného účinku nebol podaný.\n2. Zo spisového materiálu súd zistil, že s účinnosťou od 01.01.2022 prestal byť žalobca ako daňový\nsubjekt považovaný za vybraný hospodársky subjekt pre nesplnenie podmienok ustanovených § 6 ods. 2\nzákona č. 35/2019 Z.z. o finančnej správe (ďalej len „zákon č. 35/2019 Z.z.“), v zmysle čoho sa správcom\ndane pre žalobcu stal v súlade s ust. § 4 ods. 1 zákona č. 536/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)\nv znení neskorších predpisov (ďalej ako „daňový poriadok“) a § 5 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z.z. namiesto\nÚradu pre vybrané hospodárske subjekty miestne príslušný daňový úrad: Daňový úrad Trnava, pobočka\nSenica.\n3. Následne Daňový úrad Trnava, pobočka Senica (ďalej aj ako „správca dane“) uložil žalobcovi\nrozhodnutím č. 101421281/2022 zo dňa 17.05.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) pokutu\nvo výške XXX.XXX,XX EUR za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku - za\nuvedenie v dodatočnom daňovom priznaní dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie\n\n2015 dane nižšej ako daň, ktorú mal žalobca uviesť. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí\nskonštatoval, že žalobca v podanom daňovom priznaní a dodatočnom daňovom priznaní k dani z príjmov\nprávnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015 uviedol daň alebo daňovú licenciu na úhradu vo\nvýške X.XXX,- EUR. V zmysle vykonanej daňovej kontroly a rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane mu\nbol dorubený rozdiel dane na dani z príjmov právnickej osoby za uvedené zdaňovacie obdobie vo výške\nX.XXX.XXX,XX EUR. Správca dane uviedol skutkovú podstatu správneho deliktu v zmysle § 154 ods.\n1 písm. e) daňového poriadku, ďalej odcitoval ustanovenia § 155 daňového poriadku, v zmysle ktorých\nurobil výpočet výšky pokuty. Nakoniec správca dane uviedol, že v zmysle uvedeného rozhodol o pokute.\n4. Žalobca napadol prvostupňové rozhodnutie odvolaním zo dňa 31.05.2022, v ktorom navrhol\nprvostupňové rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec správcovi dane, alternatívne prerušiť daňové odvolacie\nkonanie najmenej na 4 roky. Žalobca odvolanie dôvodil neštandardným postupom správcu dane, keď\ntento nezobral do úvahy všetky nevyhnutné skutočnosti v zmysle § 155 ods. 4 daňového poriadku, a to\nnajmä podanie správnej žaloby proti rozhodnutiam o vyrubení rozdielu dane, na základe ktorej môže\ndôjsť k zrušeniu týchto rozhodnutí a tým by odpadli dôvody na vydanie prvostupňového rozhodnutia o\npokute. Žalobca poukazoval na možnosť využitia mimoriadnych opravných prostriedkov s lehotou do\nroku 2025, na možnosť správcu dane vyrubiť pokutu až do roku 2027, na zmenu správcu dane, ktorý pri\nukladaní pokuty nebol dostatočne oboznámený s priebehom daňovej kontroly. Podľa žalobcu správca\ndane neprihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, a teda postupoval v rozpore so základnými\nzásadami daňového konania.\n5. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102108301/2022 zo dňa 28.07.2022 (ďalej\nlen „napadnuté rozhodnutie“), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.08.2022 tak, že prvostupňové\nrozhodnutie správcu dane potvrdil. Napadnuté rozhodnutie žalovaný postavil na tom, že uloženie\npokuty je v danom prípade obligatórne a zákon neumožňuje správcovi dane neuložiť pokutu. Námietku\no predčasnosti prvostupňového rozhodnutia vyhodnotil žalovaný ako neopodstatnenú, keďže podanie\nsprávnej žaloby nie je prekážkou pre uloženie pokuty za predpokladu, že jej nebol priznaný odkladný\núčinok, čo v danom prípade žalobca ani nenavrhoval. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že správca dane\nnevzal do úvahy všetky nevyhnutné skutočnosti v zmysle § 155 ods. 4 daňového poriadku, žalovaný dal\ndo pozornosti uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 555/2018 z 28.11.2018, v ktorom sa primárne uvádza,\nže správcovi dane zákon nezveruje oprávnenie rozhodovať o tom, či pokutu uloží alebo nie, pričom\npredpokladom na vydanie rozhodnutia o uložení pokuty je iba vydanie právoplatného dodatočného\nplatobného výmeru v dôsledku zistenia dane po daňovej kontrole. K výške uloženej pokuty žalovaný\ndodal, že tá je v tomto prípade stanovená presným výpočtom a správca dane nemôže výšku pokuty\nžiadnym spôsobom ovplyvniť.\nII. Priebeh súdneho konania\n6. Žalobca sa žalobou zo dňa 05.09.2022, doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 05.09.2022,\ndomáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného spolu\ns prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a to z dôvodov: i) nesprávneho právneho posúdenia veci\n(§ 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku, ďalej len „SSP“), ii)\nnepreskúmateľnosti rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/\nSSP), iii) nedostatočného zistenia skutkového stavu (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP), ako aj iv) podstatného\nporušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie\nnezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP). Žalobca namietal nezákonnosť\nrozhodnutí o vyrubení rozdielu dane a zdôraznil, že podľa neho „vykázanie nižšej dane je sporné“,\nčo má nesprávne opačne uvádzať žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Nesprávne právne posúdenie\nnapadnutého rozhodnutia i prvostupňového rozhodnutia žalobca dôvodil neštandardným postupom\nsprávcu dane aj žalovaného, korí nezohľadnili § 155 ods. 4 daňového poriadku, keď nezobrali do\núvahy, že ohľadom rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane prebieha súdny spor, v ktorom by mohlo dôjsť\nk zrušeniu týchto rozhodnutí a žalobca by si potom mohol uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa\nnázoru žalobcu je v praxi daňových orgánov bežné a štandardné, že správca dane počká s uložením\npokuty do rozhodnutia vo veci vyrubeného rozdielu dane správnym súdom, čo umožňujú aj dlhšie\npremlčacie lehoty upravené daňovým poriadkom, pričom v danom prípade bolo možné uložiť pokutu\naž do 2. februára 2027. Žalobca uviedol, že nerozporuje to, že správca dane musí v zmysle daňového\nporiadku v danej situácii uložiť žalobcovi pokutu, ale poukazuje na vhodnosť a možnosť vyčkania na\nrozhodnutie súdu o rozhodnutiach o vyrubení rozdielu dane alebo prerušenia konania podľa § 61 ods.\n\n1 písm. b) daňového poriadku, čím by správca dane eliminoval zasahovanie do práv a povinností\nžalobcu. Ďalej mal žalobca za to, že uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 555/2018, ktorým argumentoval\nžalovaný v napadnutom rozhodnutí, je neaplikovateľné na tento prípad. Žalobca dodal, že uloženie\nvysokej pokuty pred tým, než je známy výsledok konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch,\nktoré stále zvažuje využiť, predstavuje predčasný a významný zásah do jeho majetkových práv.\nŽalobca ďalej namietal nedostatočné oboznámenie správcu dane s priebehom, predmetom kontroly\na pokračujúcim súdnym konaním, ako aj to, že o pokute rozhodoval úplne iný daňový úrad ako ten,\nktorý rozhodoval v konaní o vyrubení rozdielu dane. Teda podľa žalobcu správca dane v prvostupňovom\nrozhodnutí nezhodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, neprihliadol na všetko, čo vyšlo\nnajavo a postupoval v rozpore so zásadami daňového konania. Nezrozumiteľnosť a nedostatočnú\nodôvodnenosť napadnutého rozhodnutia videl v strohej reakcii na niektoré námietky žalobcu, uvádzal,\nže prvostupňové rozhodnutie prakticky neobsahuje uvedenie relevantných dôvodov rozhodnutia. Podľa\nžalobcu sa žalovaný vôbec nevysporiadal s námietkami žalobcu o úplne inom štandardnom postupe\nsprávcu dane v obdobných veciach, o možnosti podať mimoriadne opravné prostriedky a o možnosti\nuložiť pokutu až do roku 2027. Nedostatočne zistený skutkový stav sa podľa žalobcu zakladá na tom,\nže správca dane nezisťoval skutkový stav prostredníctvom Úradu pre vybrané hospodárske subjekty,\nnekontaktoval ho, ale vychádzal výlučne zo spisového materiálu a ani žalovaný nezisťoval detaily\no súdnom konaní ohľadom rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane. Žalobca navrhol zrušiť napadnuté\nrozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím, priznať mu nárok na náhradu trov konania a súčasne v\nžalobe (aj vo vyjadrení zo dňa 24.10.2022) požiadal súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.\n7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.10.2022 uviedol, že správca dane na\nzáklade vykonanej daňovej kontroly zistil, že žalobca uviedol v podanom dodatočnom daňovom priznaní\ndaňovú povinnosť nižšiu, ako mal uviesť, čo malo za následok nielen vyrubenie rozdielu dane, ale aj\nuloženie pokuty z rozdielu dane podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového poriadku za správny\ndelikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku. Ďalej uviedol, že uloženie pokuty bolo len\nobligatórnym vyústením postupu správcu dane realizovaným zákonným spôsobom. Zákon neumožňuje\nsprávcovi dane neuložiť v danom prípade pokutu a aj výška pokuty je zákonom pevne daná, nie je\npriestor pre správnu úvahu. Rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane nadobudli právoplatnosť a stali sa\ntak podkladom na uloženie pokuty. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiam o vyrubení rozdielu\ndane nie je prekážkou na uloženie pokuty, pokiaľ takejto žalobe nebol priznaný odkladný účinok, pričom\ntento žalobca ani nenavrhoval priznať, preto neexistovala prekážka, ktorá by bránila správcovi dane\nuložiť sankciu a správca dane ani žalovaný nemal dôvod na prerušenie konania podľa § 61 ods. 2\ndaňového poriadku. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu o nesprávnom právnom posúdení a\nže nezisťoval, či bola súdna žaloba proti rozhodnutiam o vyrubení rozdielu dane podaná. K uzneseniu\nÚS SR sp. zn. II. ÚS 555/2018 z 28.11.2018 uvádza, že išlo o rovnakú skutkovú podstatu a aj princíp\na spôsob výpočtu pokuty je rovnaký podľa predchádzajúceho právneho predpisu aj daňového poriadku.\nĎalej žalovaný uviedol, že správca dane pri uložení pokuty nepostupoval neštandardným postupom a nie\nje povinný z dôvodu podanej žaloby počkať s uložením pokuty do rozhodnutia vo veci o vyrubení rozdielu\ndane správnym súdom. Žalovaný dodal, že v prípade, ak by bola novým rozhodnutím suma rozdielu\ndane upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci aj pokuta (§ 155 ods. 14 daňového poriadku).\nPodľa žalovaného napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie obsahujú zákonné náležitosti\na spĺňajú požiadavky kladené na rozhodnutie o správnom sankčnom postihu. Či žalobca využije aj ďalšie\nopravné prostriedky, je na jeho rozhodnutí. Žalovaný uviedol, že námietky žalobcu považuje za právne\nbezvýznamné a napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie za súladné so zákonom, preto\nnavrhol, aby súd žalobu zamietol a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.\n8. Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/106/2022-276 zo dňa 08.11.2022, právoplatným dňa\n10.11.2022, bol správnej žalobe žalobcu priznaný odkladný účinok s odôvodnením, že žalobcovi by inak\nhrozila závažná ujma súvisiaca s výškou vymáhanej sumy, ktorá by pre neho mohla mať likvidačný\ncharakter.\n9. V replike zo dňa 28.11.2022 k vyjadreniu žalovaného k žalobe žalobca zotrval na dôvodoch aj\npetite žaloby, ktorej sa v plnom rozsahu pridržal. Žalobca zdôraznil, že žalovaný sa nijakým spôsobom\nnevyjadril k skutkovému stavu popísanému žalobcom, najmä nie k možnosti vyrubenia pokuty až do\nroku 2027, k zmene miestnej príslušnosti správcu dane, k návrhu na prerušenie konania podľa § 61 ods.\n2 daňového poriadku, či k využitiu mimoriadnych opravných prostriedkov s lehotou do 2025. Žalobca\nopätovne uviedol, že v tejto správnej žalobe rozporoval neštandardný a nedôvodný postup žalovaného,\n\nktorý viedol k uloženiu pokuty. Žalobca dodal, že netvrdí, že žalovaný mal upustiť od uloženia pokuty,\nale že mal v súlade s ustálenou praxou daňových orgánov v obdobných prípadoch počkať s jej\nuložením, prípadne prerušiť daňové konanie. Žalobca zopakoval, že namieta absenciu zákonných\npredpokladov na odôvodnenie rozhodnutia v napadnutom rozhodnutí aj prvostupňovom rozhodnutí\na to predovšetkým chýbajúce relevantné dôvody rozhodnutia a vysporiadanie sa s námietkami\nžalobcu. Žalobca tiež zopakoval svoje námietky o nedostatočnom zistení skutkového stavu žalovaným\na prvostupňovým správnym orgánom a to nezisťovanie skutkového stavu prostredníctvom Úradu pre\nvybrané hospodárske subjekty a nevedomosť o podanej správnej žalobe proti rozhodnutiam o vyrubení\nrozdielu dane.\n10. V duplike zo dňa 19.12.2022 žalovaný zotrval na svojom vyjadrení k žalobe. Ku skutočnosti, že\no žalobe rozhodoval iný daňový úrad ako ten, ktorý rozhodoval o dorubení dane, žalovaný uviedol, že\nto nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože v danej veci vždy rozhodoval vecne\na miestne príslušný správca dane. K námietkam žalobcu o možnosti uloženia pokuty až do roku 2027,\nuplatnení mimoriadnych opravných prostriedkov do roku 2025, prerušení konania podľa § 61 ods. 2\ndaňového poriadku, žalovaný uviedol, že správca dane bol vzhľadom na zásadu zákonnosti povinný\nuložiť žalobcovi pokutu z rozdielu dane, ktorá bola zákonným následkom porušenia povinnosti žalobcu.\nNapokon dodal, že zo žiadnych ustanovení daňového poriadku nevyplýva, že by mal správca dane\nz dôvodu podanej žaloby počkať s uložením pokuty do rozhodnutia správneho súdu vo veci preskúmania\nzákonnosti rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane.\nIII. Posúdenie veci súdom\n11. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny\nsúd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v\nNitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.\njúna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do\nsenátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“).\n12. Nakoľko ani jedna zo strán nežiadala o nariadenie pojednávania a súd to nepovažoval za potrebné\nani nevzhliadol žiaden dôvod v zmysle § 107 ods. 1 SSP, prejedal vec bez nariadenia pojednávania\npodľa § 107 ods. 2 SSP.\n13. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21.08.2023. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo\nzverejnené postupom podľa § 137 ods. 4 SSP.\n14. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP v znení neskorších predpisov, konania začaté a\nneskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;\nustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n15. V danom prípade bolo konanie začaté pred novelou SSP účinnou od 01.07.2023, preto sa v zmysle\n§ 493e SSP v znení neskorších predpisov toto konanie dokončí podľa Správneho súdneho poriadku\nv znení účinnom do 30.06.2023.\n16. Žaloba žalobcu je označením aj svojou povahou správnou žalobou vo veciach správneho trestania,\nv ktorých nie je súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak v konaní orgánu verejnej správy došlo k\nniektorej z vád vymedzených v § 195 SSP. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu\na administratívneho spisu preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie,\nvrátane postupu žalovaného a správcu dane, ktorý im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov uvedených\nv správnej žalobe, zohľadňujúc aj ust. § 195 SSP a po preskúmaní veci dospel k záveru o nedôvodnosti\nžaloby.\n17. Súd taktiež po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom zistil, že skutkový stav zistený\na popísaný žalovaným v napadnutom rozhodnutí ako aj správcom dane v prvostupňovom rozhodnutí\nkorešponduje zisteniam v správnom konaní, aj obsahu administratívneho spisu.\n\n18. Podľa § 6 ods. 1 SSP účinného do 30.06.2023, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú\nna základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a\niných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a\nrozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n19. Podľa § 6 ods. 2 SSP účinného do 30.06.2023, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych\nžalobách vo veciach správneho trestania.\n20. Podľa § 194 SSP účinného do 30.06.2023:\n(1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o\npriestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.\n(2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania\nustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n21. Podľa § 135 ods. 1 SSP účinného do 30.06.2023, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci\nstav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu\nverejnej správy. V zmysle citovaného ustanovenia bude pre súd rozhodujúci stav a právne predpisy\nplatné a účinné ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, t. j. ku dňu 01.08.2022.\n22. Podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku v relevantnom znení, správneho deliktu sa dopustí\nten, kto uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň,\nktorú mal v daňovom priznaní uviesť.\n23. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového poriadku v relevantnom znení, správca dane uloží\npokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy,\no ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom\npriznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania\ndaňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f).\n24. Podľa § 155 ods. 2 daňového poriadku v relevantnom znení, pokuta podľa odseku 1 písm. f) až h)\nsa počíta za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania\nalebo po dni splatnosti dane až do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo do uplynutia\nlehoty uvedenej v § 16 ods. 9 na podanie dodatočného daňového priznania po spísaní zápisnice o začatí\ndaňovej kontroly, doručení oznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej\nkontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň,\nalebo do dňa doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok nie menej ako 1 % z vyrubenej sumy\nnajviac však vo výške vyrubenej sumy. Pri vyrubení dane vyrubovacím rozkazom sa pokuta vypočíta\nspôsobom podľa prvej vety do dňa vyrubenia dane.\n25. Podľa § 155 ods. 5, prvá veta, daňového poriadku v relevantnom znení, ak trojnásobok základnej\núrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10 %,\npokuta sa uloží vo výške 10 % ročne zo sumy podľa odseku 1 písm. f).\n26. Podľa § 155 ods. 14 daňového poriadku v relevantnom znení, ak bola novým právoplatným\nrozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa\nalebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f); novým rozhodnutím o pokute\nsa pôvodné rozhodnutie zrušuje.\n27. Podľa § 6 zákona č. 35/2019 Z.z. v relevantnom znení:\n(1) Úrad pre vybrané hospodárske subjekty je daňovým úradom a vykonáva pôsobnosť na celom území\nSlovenskej republiky. Sídlom Úradu pre vybrané hospodárske subjekty je Bratislava.\n(2) V pôsobnosti Úradu pre vybrané hospodárske subjekty sú vybrané hospodárske subjekty; pri\nplnení úloh podľa odseku 5 písm. h) sú v pôsobnosti Úradu pre vybrané hospodárske subjekty aj\nžiadatelia o udelenie statusu schváleného hospodárskeho subjektu. Na účely tohto zákona sa vybraným\nhospodárskym subjektom rozumie podľa písm. g) daňový subjekt, ktorý dosiahol za každé z dvoch po\nsebe nasledujúcich zdaňovacích období ročný obrat 40 000 000 eur a viac.\n\n28. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z.z. v relevantnom znení, daňový úrad vykonáva svoju pôsobnosť\nv územnom obvode kraja, ak § 6 ods. 1 alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\n29. Podľa § 4 ods. 1 daňového poriadku v relevantnom znení, správcom dane je daňový úrad, colný\núrad a obec.\n30. Podľa § 155 ods. 4 daňového poriadku v relevantnom znení, správca dane pri určovaní výšky pokuty\nprihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu a na index daňovej spoľahlivosti.\n31. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku v relevantnom znení, správca dane daňové konanie\nmôže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je\npotrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.\n32. Primárnou námietkou žalobcu bolo tvrdenie o neštandardnom postupe správcu dane aj žalovaného,\nkorí nezohľadnili § 155 ods. 4 daňového poriadku v relevantnom znení, keď nezobrali do úvahy, že\nohľadom rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane prebieha súdny spor, v ktorom by mohlo dôjsť k zrušeniu\nrozhodnutí o vyrubení rozdielu dane. Súd v prvom rade poukazuje na to, že § 155 ods. 4 daňového\nporiadku v relevantnom znení sa týka výlučne určovania výšky pokuty správcom dane, pričom výšku\npokuty žalobca nenapáda. Uvedené ustanovenie nie je relevantné pre vyvodzovanie zodpovednosti za\nsprávny delikt či ukladanie samotnej pokuty. Zohľadnenie uvedeného ustanovenia správcom dane má\nvýznam pri ukladaní pokuty v zákonom stanovenom rozpätí, keď správny orgán aplikuje správnu úvahu,\nčo nie je tento prípad. V danom prípade bola výška pokuty stanovená pevným výpočtom odvíjajúcim\nsa od sumy zvýšenej dane, ktorá bola vyrubená ako rozdiel dane. Kogentné ustanovenia upravujúce\nspôsob určenia a výpočtu výšky pokuty za predmetný správny delikt (§ 151 ods. 1 písm. f/ daňového\nporiadku v spojení s § 155 ods. 2 citovaného zákona) neposkytujú daňovým orgánom priestor pre\npoužitie správnej úvahy pri rozhodovaní o výške pokuty za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e)\ndaňového poriadku. Teda v danom prípade nie je možné zo strany správcu dane ukladajúceho pokutu\nani primerane použiť úvahu, resp. vyhodnocovať v intenciách ustanovenia § 155 ods. 4 daňového\nporiadku závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu, príp. index daňovej spoľahlivosti deliktuálne\nzodpovednej osoby. Preto nebol daný dôvod aplikovať ustanovenie § 155 ods. 4 daňového poriadku\nv relevantnom znení. Súd poznamenáva, že okrem toho medzi skutočnosti, na ktoré má správca\ndane v zmysle uvedeného ustanovenia prihliadať, podanie žaloby nepatrí a zo žiadneho ustanovenia\nsprávcovi dane nevyplýva povinnosť zisťovať, či bola žaloba podaná alebo nie. Navyše žalovaný sa\nk námietkam žalobcu o podaní žaloby proti rozhodnutiam o vyrubení rozdielu dane a začatému súdnemu\nkonaniu vyjadril v napadnutom rozhodnutí v dostatočnom a relevantnom rozsahu.\n33. Pokiaľ žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane, v tomto sa súd stotožňuje\ns argumentáciou žalovaného, keď uvádzal, že predmetné rozhodnutia sú právoplatné a pokiaľ nebola\nsúdom odložená ich vykonateľnosť, o čo žalobca ani nežiadal, niet prekážky, ktorá by bránila správnemu\norgánu v ďalšom postupe ohľadom uloženia pokuty za správny delikt.\n34. K tomu sa viaže žalobcom opakovane uvádzané, že v praxi daňových orgánov je bežné\na štandardné, že správca dane počká s uložením pokuty do rozhodnutia vo veci vyrubeného rozdielu\ndane správnym súdom, čo umožňujú aj dlhšie premlčacie lehoty upravené daňovým poriadkom (v\ndanom prípade bolo podľa žalobcu možné uložiť pokutu až do 2. februára 2027), možnosť podania\nmimoriadnych opravných prostriedkov, možnosť prerušenia konania podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového\nporiadku v relevantnom znení. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca ním tvrdenú bežnú\na štandardnú prax daňových orgánov nijako nepreukázal ani svoju argumentáciu nepodporil žiadnymi\nhodnovernými zdrojmi, preto podľa súdu ide skôr len o subjektívnu predstavu/ želanie žalobcu, že by sa\ntak malo/ mohlo postupovať. Súd na jednej strane chápe predstavy žalobcu, podľa ktorých by teoreticky\nmohol správca dane dobrovoľne a takpovediac bezbolestne počkať s uložením pokuty nejakú dobu,\navšak súd dáva do pozornosti aj druhú stránku veci, že štátne orgány sú nielen oprávnené ale aj povinné\nkonať na základe ústavy a v rozsahu stanoveným zákonom (vychádzajúc z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR)\na taktiež by mali konať adekvátne rýchlo a pokiaľ možno bez prieťahov. V prípade odkladania sankčného\nkonania, toto sa pribúdajúcim časom míňa svojmu účelu – rýchlemu, neodvratnému, výchovnému\npotrestaniu deliktuálne zodpovednej osoby a pre daňový orgán by tiež predstavovalo záťaž, odkladanie\npovinností a potrebu pravidelného sledovania trvania podmienok na vydanie rozhodnutia vo veci\nuloženia pokuty. Naopak, v prípadoch, keď daňové orgány čakali s uložením pokuty pre niektoré\n\nz uvádzaných dôvodov, pokuta uložená po rokoch sa daňovému subjektu rovnako nepáčila a v žalobách\nsa bránili argumentáciou o neskorom uložení pokuty, pominutí účelu administratívneho trestania a pod.\nRozhodujúcim však musí byť zákon, ktorý je v danom prípade na strane daňových orgánov, ktoré sú\nv zmysle § 155 ods. 1 daňového poriadku v relevantnom znení oprávnené, dokonca povinné, vydať\nrozhodnutie o pokute, ak nastali zákonom predpokladané skutočnosti, t. j. ak bolo preukázané, že zo\nstrany žalobcu došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 154 ods. 1 písm. e)\ndaňového poriadku v relevantnom znení, k čomu v danom prípade došlo (preukazujú to právoplatné\nrozhodnutia o vyrubení rozdielu dane) a preto nemajú možnosť zvažovať, či takéto rozhodnutie vydajú.\n35. Súd poznamenáva, že správca dane pristúpil k vydaniu prvostupňového rozhodnutia o pokute\npo tom, čo rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane nadobudli právoplatnosť. Podanie správnej žaloby\nproti rozhodnutiam o vyrubení rozdielu dane nepredstavuje prekážku pre správcu dane na vydanie\nrozhodnutia o pokute, okrem prípadov, ak by bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok, avšak tento\nžalobca ani nenavrhoval priznať. Prebiehajúce súdne konanie nie je teda pri existencii právoplatného\nrozhodnutia o vyrubení rozdielu dane prekážkou pre ďalší postup správcu dane, ktorý má byť zavŕšený\nvydaním rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry kasačného\nsúdu (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 1Asan/8/2020 zo dňa 25.03.2021, rozsudok NSS SR sp. zn.\n10Asan/3/2020 zo dňa 16.12.2021). Uvedená ustálená judikatúra ďalej zastáva názor, že v daných\nprípadoch ide o rozhodovanie o správnom delikte založené na princípe objektívnej zodpovednosti.\nSprávny orgán vychádza z právoplatného rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, ktorým je viazaný.\nSubjektívne okolnosti na strane daňového subjektu, ktoré viedli k priznaniu dane, ktorá je nižšia ako daň,\nktorá mala byť v daňovom priznaní uvedená, nie sú predmetom konania o správnom delikte podľa § 154\nods. 1 písm. e) daňového poriadku, a na rozhodnutie o vine a treste (sankcii) zaň nemajú žiaden vplyv.\nLiberácia daňového subjektu nie je prípustná. Z rovnakej filozofie vychádza aj žalovaným prezentované\na žalobcom neakceptované uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 555/2018 z 28.11.2018 (napr. bod 24), ktoré\nje v uvedených všeobecných východiskách o ukladaní pokuty správcom dane zhodné aj so súčasnou\njudikatúrou.\n36. Podanie správnej žaloby proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy nemá suspenzívny\núčinok, teda „neprelamuje“ účinky právoplatnosti. Na takéto právoplatné rozhodnutia je potrebné hľadieť\nako na zákonné rozhodnutia, pokiaľ nedôjde k ich zrušeniu. Zároveň platí, že žalobca môže využiť všetky\ndostupné mimoriadne a iné opravné prostriedky v rámci zákonom stanovených lehôt, ktoré by mohli viesť\nk zrušeniu právoplatných rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane, pričom v prípade, ak by k ich zrušeniu\ndošlo, zákonodarca na to pamätal v ustanovení § 155 ods. 14 daňového poriadku, v zmysle ktorého by\nsa ex offo zrušila aj pokuta uložená napadnutým rozhodnutím a prvostupňovým rozhodnutím. Nemožno\npreto tvrdiť, že by správca dane alebo žalovaný rozhodli predčasne, keď žalobcovi uložili pokutu.\n37. Námietky žalobcu o tom, že o pokute rozhodoval úplne iný daňový úrad ako ten, ktorý rozhodoval\nv konaní o vyrubení rozdielu dane, z čoho odvodzuje aj nedostatočné oboznámenie s priebehom,\npredmetom kontroly a pokračujúcim súdnym konaním novým správcom dane, nie sú podľa súdu\ndôvodné. O vyrubení rozdielu dane ako aj o pokute rozhodoval vždy príslušný správny orgán v zmysle\ns ust. § 6, § 5 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. v relevantnom znení v súlade s ust. § 4 ods. 1 daňového\nporiadku v relevantnom znení. Pokiaľ sa žalobca uvedeným tvrdením domáha potreby rozhodovania\no vyrubení rozdielu dane a pokuty „totožným subjektom/ totožnou osobou“, nevyplýva to zo žiadnej\nprávnej normy. Napokon v uvedených konaniach pravdepodobne rozhodujú odlišné oddelenia či osoby\na pri rozhodovaní o pokute správny orgán, resp. to-ktoré konkrétne oddelenie/ osoba vždy musí primárne\nvychádzať z dokladov, vyjadrení a právoplatných rozhodnutí nachádzajúcich sa v administratívnom spise\nohľadom vykonanej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Ako už bolo uvedené vyššie v bode 35.\nrozsudku, správny orgán aj tak primárne vychádza z právoplatných rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane,\nna základe ktorých je povinný uložiť pokutu v zmysle daňového poriadku a akékoľvek iné subjektívne\nokolnosti nemajú vplyv na rozhodnutie o sankcii.\n38. Čo sa týka domáhania sa postupu žalobcom podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku\nv relevantnom znení, že správca dane mal daňové konanie prerušiť, prípadne aby súd napadnuté\nrozhodnutie zrušil a aby žalovaný následne daňové konanie prerušil, súd uvádza, že na uvedené\nprerušenie nie je právny nárok. Ide o fakultatívnu možnosť prerušenia konania, kedy je na úvahe\ndaňového orgánu, či konanie preruší alebo nie. Žalovaný ani správca dane preto nebol a nie je povinný\ndaňové konanie prerušiť a neprerušením konania neporušil žiadnu povinnosť. Ani súd nemôže v prípade\n\nustanovenia o fakultatívnej možnosti prerušenia konania zaviazať žalovaného na povinnosť prerušiť\nsprávne konanie.\n39. Súd na záver poznamenáva, že žalobca sám v žalobe uvádzal, že nerozporuje to, že správca\ndane musí v zmysle daňového poriadku v danej situácii uložiť žalobcovi pokutu a tiež nerozporoval\nani výšku uloženej pokuty, ale prakticky celá argumentácia žalobcu spočívala v domáhaní sa iného\npostupu daňových orgánov, ktorý by oddialil sankčné konanie, čo by bolo vhodné pre žalobcu v danej\nsituácii, avšak uvedená argumentácia žalovaného postráda akékoľvek zákonné ukotvenie. Uvedenú\nargumentáciu žalobca premietal prakticky do všetkých namietaných dôvodov na zrušenie napadnutého\nrozhodnutia podľa § 191 SSP. Nesprávne právne posúdenie (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP) žalobca videl\nv zmysle žaloby v nesprávnom postupe správcu dane, zmene miestnej príslušnosti daňového subjektu\nči neakceptovaní návrhu na prerušenie konania, čo podľa súdu nepredstavuje nesprávne právne\nposúdenie (tým je napr. aplikácia nesprávnej právnej normy na zistený skutkový stav správnym orgánom,\nalebo uskutočnenie nesprávneho výkladu ustanovení právnych predpisov, nie postup orgánu ani\nvada konania). Ďalej žalobca namietal nezrozumiteľnosť a nedostatočnú odôvodnenosť napadnutého\nrozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP), ktorú odôvodňoval strohosťou v prvostupňovom rozhodnutí\na nevysporiadaním sa s námietkami žalobcu v napadnutom rozhodnutí ohľadom odloženia sankčného\nkonania. Súd má za to, že prvostupňové rozhodnutie spĺňa zákonné náležitosti rozhodnutia v zmysle\n§ 63 daňového poriadku v relevantnom znení a uvádza všetko podstatné. Podľa názoru súdu rovnako\nnapadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere reaguje na námietky žalobcu ohľadom neštandardného\npostupu daňových orgánov či ohľadom podania správnej žaloby proti rozhodnutiam o vyrubení rozdielu\ndane (na str. 7, 8 napadnutého rozhodnutia); žalobca tak dostal zreteľnú a jasnú odpoveď od žalovaného,\nprečo nepostupoval inak. Nedostatočne zistený skutkový stav (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP) žalobca\nnásledne odôvodňoval nezisťovaním správcu dane, či bola vo veci vyrubenia rozdielu dane podaná\nžaloba a vychádzaním správcu dane len zo spisového materiálu, nezisťovaním špecifík od Úradu pre\nvybrané hospodárske subjekty. Podľa názoru súdu ide len o všeobecné námietky žalobcu postrádajúce\nbližšiu konkretizáciu, aké špecifiká skutkového stavu existujú a boli opomenuté daňovým orgánom\nv danej veci, ktoré by mohli privodiť iné rozhodnutie správcu dane či žalovaného. Čo sa týka v danom\nkontexte žalobcom tvrdenej informácie o podaní žaloby proti rozhodnutiam o vyrubení rozdielu dane,\ntoto nepredstavuje skutkový stav danej veci, ale ide o procesný úkon žalobcu. Nedostatočné zistenie\nskutkového stavu teda nie je žalobcom nijako relevantne odôvodnené. Posledný dôvod na zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia namietaný žalobcom o podstatnom porušení ustanovení o konaní pred\norgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej\n(§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP) žalobca nijako konkrétne neodôvodňuje, dali by sa pod neho subsumovať\nžalobcom uvádzané námietky o neštandardnom postupe správcu dane a žalovaného, neprerušení\nkonania a pod., avšak tento postup žalovaného bol vyššie súdom vyhodnotený ako súladný so zákonom\na preto súd ani tento dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia nepovažuje za dôvodný.\n40. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane je\nzrozumiteľné, dostatočne odôvodnené a spĺňa zákonné náležitosti; napadnuté rozhodnutie žalovaného\npodáva dostatočné a zrozumiteľné odpovede na námietky žalobcu. Napadnuté rozhodnutie je založené\nna dostatočne zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu,\npričom v konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku ani práv a\nprávom chránených záujmov žalobcu, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť preskúmavaného\nrozhodnutia. Súd v medziach žalobných bodov nezistil, že by bolo napadnuté rozhodnutie nezákonné\nalebo vecne nesprávne. Súd nezistil ani prítomnosť žiadnej vady v zmysle § 195 SSP. Z vyššie\nuvedených dôvodov žaloba na základe žalobných bodov, pre ktoré žalobca žiadal zrušiť napadnuté\nrozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) SSP, neobstojí;\nžaloba nie je dôvodná a preto ju súd podľa § 190 SSP zamietol.\n41. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy\nkonania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom orgánu\nštátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.\n42. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0\n4 SSP).\n\n(§ 139 ods.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP účinného do 30.06.2023 v spojení s § 493e SSP\nv znení neskorších predpisov).\nKasačná sťažnosť proti tomuto rozsudku má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c/ SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)\noznačenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body\nmožno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,\nak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak\nmá sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6\nods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:27ab717f-087b-4999-a7b4-428a73b5abe2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.555.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 555/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 555/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.555.2018.1"}, {"guid": "f484c350-407c-40bb-a1ca-db346d4a8448:f859ae93-993c-4d21-9c2a-b65aacd8870f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8018200756.1", "spisova_znacka": "1Asan/8/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Asan/8/2020 z 25. 3. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-03-25", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8018200756.1"}, {"guid": "476f371e-75f1-44fa-953c-f0a7f1bfd484:1e12fead-f06e-4c7c-ba49-de248b578edf", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:8018200751.1", "spisova_znacka": "10Asan/3/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Asan/3/2020 z 16. 12. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-12-16", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:8018200751.1"}], "citovane_v": []}