{"guid": "6eca770e-c9d0-4002-b1b4-b0265ad8850e:e2d5b349-0daa-499d-a234-de3024000e18", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200084.3", "spisova_znacka": "TT-14S/38/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-14S/38/2022 z 7. 11. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 7. novembra 2023, sp. zn. TT-14S/38/2022, ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200084.3", "identifikacne_cislo": "2022200084", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2023-11-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e2d5b349-0daa-499d-a234-de3024000e18", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200084.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200084.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200084.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nTT-14S/38/2022\n2022200084\n07. 11. 2023\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2023:2022200084.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n1\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu\nJUDr. Ivany Rudinskej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: DIN-TECHNIK spol. s\nr. o., so sídlom Pekná cesta 15, 831 52 Bratislava, IČO: 35 690 496, právne zastúpený: Mgr. Barborou\nHlavatou, advokátkou, so sídlom SNP 1445/41, 017 07 Považská Bystrica, IČO: 42 284 902, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,\nv konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100251973/2022 zo dňa 07.02.2022,\ntakto\nrozhodol:\n1\nI. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 100251973/2022 zo dňa 07.02.2022 a rozhodnutie\nDaňového úradu Trnava č. 101738171/2021 zo dňa 16.09.2021 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy\nprvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Správny súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n12\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2018. O výsledku tejto daňovej kontroly vyhotovil správca dane\nprotokol z daňovej kontroly č. 102360118/2019 zo dňa 14.10.2019 (ďalej aj len „protokol z daňovej\nkontroly“). Protokol z daňovej kontroly a výzva na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným boli\ndoručené žalobcovi, ktorý sa však v stanovenej lehote nevyjadril.\n2. Správca dane rozhodnutím č. 101738171/2021 zo dňa 16.09.2021 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi\nako daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane v sume XX XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie júl 2018.\n\n3. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že v zdaňovacom období júl\n2018 žalobca deklaroval uskutočnenie zdaniteľných obchodov na základe dodávateľských faktúr č.\n180107001 zo dňa 03.07.2018 v sume X XXX,XX eur, základ dane X XXX,XX eur, daň z pridanej\nhodnoty XXX,XX eur za vykonanie analýzy rozhodnutia UVO o začatí konania o preskúmanie úkonov vo\nverejnom obstarávaní pred uzavretím zmluvy k 3D portálovému meraciemu stroju a CNC automatickej\nodvaľovacej frézke; č. 180107004 zo dňa 04.07.2018 v sume X XXX,XX eur, základ dane X XXX,XX\neur, daň z pridanej hodnoty XXX,XX eur za odstránenie stolov PK 44 FLOOR a ROOF, zníženie\nstolov PK44 ROOF, montáž, úprava schémy, snímače a materiál pre PK 44 Traction beam, zakreslenie\nzistených zmien do elektro-dokumentácie podľa stavu pred úpravami; č. 180107005 zo dňa 05.07.2018\nv sume X XXX,XX eur, základ dane X XXX,XX eur, daň z pridanej hodnoty XXX,XX eur za analytické\nprogramátorské práce na PK44 Traction Beam, kovoobrábačské práce a projektové práce; č. 180107006\nzo dňa 05.07.2018 v sume X XXX,XX eur, základ dane X XXX,XX eur, daň z pridanej hodnoty\nXXX,XX eur za odbornú, právnu a technickú činnosť – príprava projektu výroba vstrekovacích foriem;\nč. 180107009 zo dňa 09.07.2018 v sume X XXX,XX eur, základ dane X XXX,XX eur, daň z pridanej\nhodnoty XXX,XX eur za vykonanie analýzy ďalšieho postupu vo veci verejného obstarávania k 4osému CNC meraciemu zariadeniu s ohľadom na zmenu legislatívy; č. 180107012 zo dňa 12.07.2018\nv sume X XXX,XX eur, základ dane X XXX,XX eur, daň z pridanej hodnoty XXX,XX eur za odbornú\nprávnu a technickú činnosť – príprava projektu systém Alu - profilov; č. 180107015 zo dňa 16.07.2018\nv sume X XXX,XX eur, základ dane X XXX,XX eur, daň z pridanej hodnoty XXX,XX eur za vykonanie\nanalýzy ďalšieho postupu vo veci verejného obstarávania k predmetu obstarávania „CNC riadená\nautomatická odvaľovacia frézka“; č. 180107018 zo dňa 18.07.2018 v sume X XXX,XX eur, základ\ndane X XXX,XX eur, daň z pridanej hodnoty XXX,XX eur za vykonanie prieskumu konkurenčných\nfiriem vykonávajúcich verejné obstarávanie, preskúmanie zmluvy o NFP so zreteľom na uplatnenie\nnáhrady škody kvôli neprimerane dlhému správnemu konaniu vo veci; č. 180107020 zo dňa 23.07.2018\nv sume X XXX,XX eur, základ dane X XXX,XX eur, daň z pridanej hodnoty XXX,XX eur za odbornú\nprávnu a technickú činnosť – príprava projektu výroba pohonových výrobkov z plastov; č. 180107021\nzo dňa 25.07.2018 v sume X XXX,XX eur, základ dane X XXX,XX eur, daň z pridanej hodnoty\nXXX,XX eur za technický návrh nového automatizovaného dopravného systému pre CNC automatickú\nodvaľovaciu frézku s prepojením automatizovaného systému na výmenu obrobkov s využitím robota pri\npremiestňovaní hotových výrobkov na dopr. systém; č. 180107025 zo dňa 27.07.2018 v sume X XXX,XX\neur, základ dane X XXX,XX eur, daň z pridanej hodnoty XXX,XX eur za odbornú právnu a technickú\nčinnosť - príprava projektu výroba rámov pre robotické bunky; č. 180107034 zo dňa 31.07.2018\nv sume X XXX,XX eur, základ dane X XXX,XX eur, daň z pridanej hodnoty XXX,XX eur za dodávku\nkonzultačných služieb v oblasti realizácie SW riešení v rozsahu obdobia 2018/7 aplikačná podpora\nprojekt IOM UPVII; č. 180107044 zo dňa 23.07.2018 v sume X XXX,XX eur, základ dane X XXX,XX\neur, daň z pridanej hodnoty XXX,XX eur za odbornú právnu a technickú činnosť na príprave projektov;\nč. 180107040 zo dňa 20.07.2018 v sume X XXX,XX eur, základ dane X XXX,XX eur, daň z pridanej\nhodnoty XXX,XX eur za práce na projektoch EÚ – právna a odborná komunikácia s Úradom pre verejné\nobstarávanie; č. 180107046 zo dňa 25.07.2018 v sume X XXX,XX eur, základ dane X XXX,XX eur,\ndaň z pridanej hodnoty XXX,XX eur za konštrukčné práce, technologickú činnosť a výrobnú činnosť\npre projekty podľa zadaných požiadaviek za mesiac júl 2018; č. 180107045 zo dňa 31.07.2018 v sume\nX XXX,XX eur, základ dane X XXX,XX eur, daň z pridanej hodnoty XXX,XX eur za odbornú právnu\na technickú činnosť na príprave projektov a č. 180107037 zo dňa 31.07.2018 v sume X XXX,XX eur,\nzáklad dane X XXX,XX eur, daň z pridanej hodnoty XXX,XX eur za konzultačné SW služby na projekte\n„správca času“ od spoločnosti A. B. B. (ďalej aj len „sporné faktúry“).\n4. Na základe vykonaného dokazovania správca dane dospel k záveru, že dodanie tovarov a služieb\ndeklarovaných v sporných faktúrach od dodávateľa A. B.\nB. nebolo preukázané, a že faktúry\nnepotvrdili reálnosť ich dodania tak, ako to uvádzal žalobca, keď doklady predložené pri výkone daňovej\nkontroly boli v rozpore s výsledkom preverovania a nebolo ich teda možné považovať za doklady\npreukazujúce vznik práva na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani\nz pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“). Správca dane mal za to,\nže z titulu dodania tovarov a služieb deklarovaných v predmetných faktúrach, reálnosť dodania ktorých\nnebola žalobcom preukázaná, nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH.\nUplatnením práva na odpočítanie dane teda prišlo k porušeniu § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na §\n49 ods. ods. 1 zákona o DPH. Správca dane z uvedeného dôvodu neuznal právo žalobcu na odpočítanie\ndane podľa § 51 ods. 1 písm. a) a § 49 ods. 2 zákona o DPH.\n\n5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, tvrdiac, že správca dane nevyhodnotil\nvšetky predložené dôkazy, a že existovali ďalšie skutočnosti (dôkazy), ktoré preukazovali pravdivosť\njeho tvrdení, vrátane spôsobu realizácie zdaniteľných plnení v kooperácii s jeho dodávateľmi. Žalobca\nzároveň namietal, že správca dane pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s daňovým\nporiadkom a v odôvodnení jeho rozhodnutia absentovalo jednoznačné špecifikovanie nedostatkov,\nktoré sa mu vytýkali. Žalobca mal za to, že predložil alebo navrhol v priebehu daňovej kontroly\ndostatočné množstvo dôkazov, z ktorých vyplývalo a ktoré by preukázali, že dodanie tovarov a služieb\nv zdaňovacom období júl 2018 nespočívalo len v ich formálnej deklarácii. Žalobca namietal aj\nnedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia.\n6. Žalovaný rozhodnutím č. 100251973/2022 zo dňa 07.02.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)\npodľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie, keď dospel k záveru, že\nnámietky žalobcu uvedené v odvolaní neboli dôvodné.\n7. Žalovaný konštatoval, že správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov\ndeklarovaných spornými faktúrami, snažil sa plne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si\nzaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy pre rozhodnutie. Správca\ndane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa na vecné plnenie, a to vo\nvšetkých vzájomných súvislostiach. Vykonaným dokazovaním boli zistené nejasnosti v deklarovaných\nobchodných vzťahoch, keď vierohodné dôkazy, ktoré by preukazovali, že fakturované služby boli\nskutočne dodané deklarovaným dodávateľom, predložené neboli.\nII.\nŽaloba\n8. Žalobou zo dňa 25.04.2022, doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 25.04.2022, sa žalobca\ndomáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 100251973/2022 zo dňa 07.02.2022 ako aj\nrozhodnutia správcu dane č. 101738171/2021 zo dňa 16.09.2021 (ďalej aj ako „rozhodnutia finančných\norgánov“), pričom navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutia finančných orgánov, vec vrátil správcovi\ndane na ďalšie konanie a priznal mu nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.\n9. Žalobca namietal, že rozhodnutia finančných orgánov boli nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\na nedostatok dôvodov. Správca dane najpodstatnejšie informácie získané v priebehu daňovej kontroly,\nči vyrubovacieho konania nevyhodnotil a dôvody vedúce ho k takémuto postupu neuviedol. Žalovaný\nv napadnutom rozhodnutí na skutočnosti uvedené v odvolaní vôbec nereagoval, len skonštatoval, že\nkonanie prebehlo v súlade s právnou úpravou ustanovenou v daňovom poriadku.\n10. Žalobca finančným orgánom vytkol použitie informácií z iných daňových konaní vytrhnutých\nz kontextu ako aj informácií, o ktorých správca dane v rámci daňovej kontroly vyjadril pochybnosti,\navšak žalobca následne tieto pochybnosti rozptýlil (napr. pokiaľ ide o dodanie tovarov do spoločnosti\nB., ktoré boli predmetom ďalších daňových kontrol zo strany Daňového úradu Prešov, pobočka\nHumenné a zo strany tohto správcu dane nedošlo k vyrubeniu dane). Žalobca poukázal na to, že\nžalovaný v napadnutom rozhodnutí nahrádzal argumentáciu správcu dane v prvostupňovom rozhodnutí\na v súvislosti s argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní „vysvetľoval“ postup správcu dane, avšak\nv skutočnosti nahrádzal nedostatok vecnej argumentácie správcu dane.\n11. Žalobca tiež namietal, že zistenie skutkového stavu finančnými orgánmi bolo nedostačujúce\nna riadne posúdenie veci. V situácii, kedy spoločnosť A. B. B. ako dodávateľ alebo C. D. ako\nsubdodávateľ správcovi dane nedokázali v dostatočnej miere vysvetliť a preukázať, že skutočne\nrealizovali zdaniteľné plnenia, ktoré fakturovali a tieto majú súvislosť s fakturáciou uskutočnenou\nv kontrolovanom zdaňovacom období, žalobca ponúkol finančným orgánom alternatívnu možnosť\nzískania relevantných informácií potrebných na správne zistenie dane (napr. svedecké výpovede\nzamestnancov odberateľa žalobcu, zápisy osôb prítomných pri realizovaní zdaniteľných plnení), ktorú\nale finančné orgány nevyužili. Žalobca zdôraznil, že sám nemal žiadny vplyv na spoluprácu tretích strán\nso správcom dane, sám mohol iba navrhnúť vykonanie dôkazov. Správca dane bez ďalšieho vykonal\ndokazovanie nahliadnutím do spisu k daňovej kontrole iného zdaniteľného obdobia, pričom výsledky\ndokazovania bez zodpovedajúceho doplnenia a vysvetlenia aplikoval aj na vlastné daňové konanie\ntýkajúce sa kontrolovaného zdaňovacieho obdobia júl 2018. Ohľadom svedka C. D. žalobca uviedol, že\n\nten si nesplnil všetky svoje zákonné povinnosti pri vedení daňovej evidencie, avšak toto bola skutočnosť,\nktorú mohol správca dane vytknúť len priamo svedkovi ako daňovému subjektu.\n12. Žalobca ďalej namietal, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred finančnými\norgánmi, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci\nsamej. Žalovaný porušil ustanovenia týkajúce sa lehôt stanovených daňovým poriadkom na vydanie\njednotlivých rozhodnutí a tiež zásadu voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 3 ods. 3 daňového\nporiadku.\n13. Žalobca tiež namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Pokiaľ totiž finančné orgány nespochybňovali reálnu činnosť žalobcu, ale spochybňovali jeho\ndodávateľa a subdodávateľov poskytujúcich práce na zákazkách, v zmysle ustálenej súdnej praxe\nSúdneho dvora EÚ platilo, že v takomto prípade nebolo na mieste prenesenie dôkazného bremena\nna daňový subjekt. Za použitia eurkonformného výkladu ustanovení zákona o DPH bolo možné\nkonštatovať, že pokiaľ daňové subjekty zúčastnené na predmetných transakciách plnili svoje daňové\npovinnosti v oblasti dane z pridanej hodnoty, nedochádzalo k narušeniu princípov dane z pridanej\nhodnoty, ktoré by odôvodňovalo nepriznanie nároku na odpočítanie dane. V tomto smere sa pravidelne\nvyjadroval aj Ústavný súd Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 205/2015 a sp.\nzn. III. ÚS 420/2016), ktorý nespochybňoval, že hoci správca dane alebo žalovaný mohol vyjadriť\nsvoje dôvodné pochybnosti ohľadne vedenia účtovníctva daňových subjektov, zároveň musel znášať\ndôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu dôvodnosti svojich pochybností a v žiadnom prípade\nnepostačovalo všeobecné konštatovanie o správnosti hodnotenia dôkazov správcom dane a o účinnom\nspochybnení dôkazov predkladaných kontrolovaným daňovým subjektom. Žalobca zároveň dodal, že\npokiaľ niektorý z jeho dodávateľov zabezpečoval poskytovanie tovarov a služieb prostredníctvom\nsvojich subdodávateľov, s ktorými nemal vysporiadané náležitosti týkajúce sa ich vzájomnej obchodnej\nspolupráce, táto skutočnosť mohla byť predmetom riešenia osobitnej kontroly, resp. osobitného šetrenia\nzo strany správcu dane s následným vyvodením zodpovednosti voči konkrétnym dotknutým subjektom.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k žalobe\n14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16.05.2022 navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi nárok\nna náhradu trov konania nepriznať konštatujúc, že vykonaným dokazovaním boli zistené nejasnosti\nv deklarovaných obchodných vzťahoch, pričom neboli predložené žiadne vierohodné dôkazy, ktoré\nby preukazovali, že fakturované služby boli skutočne dodané spoločnosťou A. B. B.. Pri preverovaní\nuskutočnenia zdaniteľných obchodov so spoločnosťou A. B. B. boli zistené také nezrovnalosti a rozpory\nvo výpovediach jednotlivých subjektov a získaných dôkazoch, ktoré odôvodnene spochybňovali\noprávnenosť uplatneného odpočítania dane zo sporných faktúr.\n15. Ani samotný žalobca, na ktorom ležalo dôkazné bremeno, vôbec neobjasnil predmet a priebeh\nfakturovaných obchodov. Žalobca v celom daňovom konaní nepredložil žiadnu podpornú dokumentáciu\npreukazujúcu obsah a rozsah fakturovaných služieb, napr. rozpis prác, rozpis použitého materiálu,\ntechnickú dokumentáciu. Žalobca teda nepreukázal, kým boli reálne vykonané ekonomické a technické\nslužby, ktoré boli súčasťou fakturovaných služieb. Bol to samotný žalobca, ktorý neobjasnil\na nepreukázal dodanie služieb spoločnosťou A. B. B..\n16. Spoločnosti vystupujúce v subdodávateľsko-odberateľskom reťazci mohli fakturovať služby\nv rozdielnom rozsahu, avšak aj takéto doklady museli transparentne odrážať uskutočnenie zdaniteľných\nplnení. V danom prípade však doklady predložené žalobcom a deklarovanými dodávateľmi v reťazci\nkritérium preukaznosti, úplnosti a vierohodnosti nespĺňali a predloženými dokladmi nebolo bez\npochybností preukázané, kým boli fakturované služby skutočne vykonané.\n17. V rozpore so skutkovým stavom boli tvrdenia žalobcu, že správca dane najpodstatnejšie informácie\nnevyhodnotil a dôvody vedúce ho k takémuto počínaniu neuviedol, a že žalovaný používal v neprospech\nžalobcu informácie vytrhnuté z kontextu z iných daňových konaní. Správca dane totiž vykonal riadne\ndokazovanie, ktorým preveroval splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane zo\nsporných faktúr. Zároveň správca dane vykonával dôkazy priamo v predmetnej daňovej kontrole\ni v nadväzujúcich daňových konaniach, pričom v súlade s daňovým poriadkom využil aj skutočnosti,\n\nktoré boli získané v iných konaniach a boli dôležité pre správne určenie dane i v prejednávanej veci.\nSprávca dane pritom všetky vykonané úkony riadne zdokumentoval. O vykonaných úkonoch, zistených\nskutočnostiach a ich vyhodnotení riadne a včas upovedomil žalobcu a zároveň mu poskytol možnosť sa\nk nim vyjadriť a predložiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.\n18. Finančné orgány sa vo svojich rozhodnutiach odvolávali na skutočnosti a dôkazy zistené počas\nvýkonu daňovej kontroly, ktoré boli riadne uvedené a vyhodnotené v protokole o daňovej kontrole\na v následných rozhodnutiach. Vo všetkých písomnostiach boli uvedené aj vzniknuté pochybnosti\nfinančných orgánov, prijaté závery a zistené porušenia, ako aj dôvody, na ktorých boli tieto skutočnosti\nzaložené. Z tohto dôvodu neboli námietky o nepreskúmateľnosti rozhodnutí finančných orgánov\ndôvodné.\n19. Žalovaný ďalej uviedol, že za riadne zistený skutkový stav možno považovať aj záver správcu dane,\nže žalobca nepredložil dostatok dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, keďže na ňom ležalo dôkazné\nbremeno. Nebolo úlohou správcu dane vyhľadávať dôkazy a objasňovať nejasnosti za žalobcu. Žalobca\nbol opakovane vyzvaný, aby predložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, a preto bolo na ňom, aby\npreukázal pravdivosť a reálnosť svojich tvrdení, čo neučinil.\n20. Vo veci rozloženia dôkazného bremena žalovaný poukázal na záver Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky prijatý v rozsudku sp. zn. 8Sžfk/11/2020, podľa ktorého judikatúra zaoberajúca sa dôkazným\nbremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ išlo o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľných plnení,\nbola rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa ustálila v intenciách, že nepostačovalo\npredložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudol na základe vykonaných dôkazov dôvodnú\npochybnosť o reálnosti zdaniteľných obchodov a vyzval daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zdôraznil zásadu primeranej odbornej starostlivosti štatutárneho\norgánu pri výkone svojej funkcie, s ktorou sa neodmysliteľne spája aj povinnosť vykonávať podnikanie\nso zabezpečením všetkých dostupných informácií o obchodných záväzkových vzťahoch nielen v čase\nrealizácie zdaniteľného obchodu, ale aj v čase ich preverovania správcom dane.\n21. Finančné orgány zotrvali na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na\nsprávne určenie dane. Správca dane preveroval, či zdaniteľné obchody podľa predložených sporných\nfaktúr dodal deklarovaný dodávateľ, a či tento dodávateľ bol schopný predmetné zdaniteľné obchody\nrealizovať. Za dodanie tovaru alebo služby totiž nebolo možné považovať také plnenie, v ktorom\nabsentoval dôkazný prostriedok o vykonaní osobou konajúcou v postavení zdaniteľnej osoby. Právo\nna odpočítanie dane bolo možné len v prípade, keď pri tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť\ndodávateľovi uvedenému na faktúre. Nepreukázanie vykonania zdaniteľných obchodov vystaviteľom\nfaktúry mohlo a malo viesť k nepriznaniu práva na odpočítanie dane. Tvrdenou a nepreukázanou\nskutočnosťou bolo v konkrétnom prípade vykonanie zdaniteľných obchodov deklarovanými dodávateľmi\nv zmysle sporných faktúr.\n22. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol priamym účastníkom deklarovaných zdaniteľných\nobchodov, mal jednoznačne vedomosť o plneniach, ktoré prijal, ako aj o tom, akým spôsobom a kým\nboli skutočne dodané. V prípade skutočností, ktoré sa povinne uvádzali na faktúre v zmysle § 74\nzákona o DPH, preto neexistovala reálna možnosť, že by vystaviteľ faktúry (deklarovaný dodávateľ)\nako aj príjemca faktúry (žalobca) nevedeli, či nejaký údaj uvedený na faktúre nezodpovedal realite.\nZ uvedených dôvodov bola dobromyseľnosť žalobcu vo vzťahu k týmto skutočnostiam vylúčená.\n23. Záverom žalovaný konštatoval, že finančné orgány postupovali v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, ako aj právom Európskej únie a judikatúrou vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora\nEurópskej únie, všetky dôkazy obstarali zákonným spôsobom, rešpektovali zásady daňového poriadku,\nkonali v súčinnosti so žalobcom, hodnotili dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo\na všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a so zásadami logickej a rozumnej úvahy, pričom prihliadali na\nvšetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Rozhodnutia finančných orgánov v dostatočnej miere uvádzali\ndôvody, na ktorých sa výroky predmetných rozhodnutí zakladali a finančné orgány v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi riadne zistili skutkový stav potrebný na rozhodnutie.\nIV.\nReplika žalobcu\n\n24. Žalobca v replike zo dňa 21.07.2022 namietal miestnu nepríslušnosť správcu dane, keď vzhľadom\nna sídlo žalobcu miestne príslušným správcom dane mal byť Daňový úrad Bratislava. Z tohto dôvodu\nakékoľvek rozhodnutie správcu dane a následne žalovaného vo veci daňovej kontroly dane z pridanej\nhodnoty za mesiac júl 2018 bolo nutné v zmysle § 64 ods. 2 písm. a) daňového poriadku považovať\nza nulitné.\n25. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného ohľadne nedostatočného preukázania zdaniteľných plnení\nžalobca uviedol, že rovnako ako v daňovom konaní, tak aj v rámci svojho vyjadrenia žalovaný (a pred\nním správca dane) účelovo uvádzal iba skutočnosti svedčiace v neprospech žalobcu. Z vyjadrenia\nžalovaného ohľadne vykonaného dokazovania a hodnotenia dôkazov bolo zrejmé, že žalovaný na\nžalobcu neopodstatnene previedol zodpovednosť za iné daňové subjekty. Daňový subjekt, v tomto\nprípade žalobca, však mal možnosť preverenia svojich obchodných partnerov iba do určitej miery, ktorá\nbola limitovaná oficiálnymi registrami, v ktorých sa nachádzali informácie o dlžníkoch, exekúciách, či\nobchodných výsledkoch obchodných partnerov. Nebolo však možné za žiadnych okolností predvídať,\nako sa bude podnikateľský subjekt správať vo vzťahu k správcovi dane.\nV.\nDuplika žalovaného\n26. Žalovaný v duplike zo dňa 03.08.2022 nepovažoval námietku miestnej nepríslušnosti správcu dane,\nani námietku o nezákonnom prenášaní dôkazného bremena za dôvodné.\n27. V nadväznosti na námietku žalobcu o miestnej nepríslušnosti správcu dane žalovaný poukázal\nna § 44 ods. 3 daňového poriadku, v zmysle ktorého správca dane mohol vykonať daňovú kontrolu\naj u daňového subjektu, ktorému bol príslušný iný správca dane. V riešenom prípade bola u žalobcu\nvykonaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2018. V súlade\ns citovaným ustanovením daňového poriadku tak správca dane bol oprávnený na vykonanie predmetnej\ndaňovej kontroly u žalobcu.\n28. Námietky o nezákonnom prenášaní dôkazného bremena na žalobcu boli v rozpore so skutkovým\na právnym stavom, pretože žalobcovi bolo uplatnené odpočítanie dane zamietnuté z dôvodu, že\nsa nepreukázala pravdivosť ním predložených dokladov a tvrdení. Finančné orgány zotrvali na\npožiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane, ktoré spadali do dôkaznej\npovinnosti žalobcu. Správca dane pritom preveroval, či zdaniteľné obchody podľa predložených\nsporných faktúr dodal deklarovaný dodávateľ, a či tento dodávateľ bol schopný predmetné zdaniteľné\nobchody realizovať. Nebolo totiž možné považovať za dodanie tovaru a služby také plnenie, v ktorom\nabsentoval dôkazný prostriedok o vykonaní osobou, ktorá konala v postavení platiteľa dane. V takejto\ndôkaznej situácii nepreukázanie vykonania zdaniteľných obchodov vystaviteľom faktúry, resp. inou\nosobou v postavení platiteľa dane, mohlo a malo viesť k nepriznaniu práva na odpočítanie dane.\nTvrdenou a nepreukázanou skutočnosťou v konkrétnom prípade bolo vykonanie zdaniteľných obchodov\ndeklarovanými dodávateľmi v zmysle sporných faktúr.\nVI.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n29. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 14S/38/2022-121 zo dňa 14.06.2022 priznal správnej žalobe\nodkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.\n30. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon\nsúdnictva prešiel z Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých\nje od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp.\nzn. 14S/38/2022 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety podľa Rozvrhu práce\nSprávneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 účinného od 01.06.2023 náhodným\nvýberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. TT-14S/38/2022.\n\n31. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na\nkonanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\núčinnom do 30.06.2023 (ďalej aj ako „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o\nzriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie\nžalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a\ndospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli\nsplnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie\npojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na\nwebovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 07.11.2023 (§ 137 ods. 4 SSP).\n32. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v\nznení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n33. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam\nalebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy\na rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo\nprávom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,\nopatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu\nverejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom\nsúde.\n34. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n35. Podľa § 187 ods. 1 SSP, ak správny súd priznal žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) je\npovinný o nej rozhodnúť do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku.\n36. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n37. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona o DPH, predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu\nv tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby a poskytnutie\nslužby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá\nkoná v postavení zdaniteľnej osoby.\n38. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným\nmajetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom\nsú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a\nbankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,\nalebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom\nurčeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň\npredchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,\n39. Podľa § 9 zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru.\n40. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania\ntovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\n41. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n42. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n\n43. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n44. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n45. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n46. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n47. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,\nsprávnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n48. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n49. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n50. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n51. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného\nv daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané\npríslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\n52. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s nimi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\n53. Podľa § 65 ods. 1 daňového poriadku, orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne\nbezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak\nmožné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo dňa\nzačatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní.\n54. Podľa § 65 ods. 2 daňového poriadku, ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné\nzávažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže\ntúto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový\norgán. Ak rozhoduje druhostupňový orgán, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného\nodôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister.\n\n55. Podľa § 65 ods. 3 daňového poriadku, ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nemôže\nvo veci rozhodnúť v lehote do 60 dní, je povinný o tom písomne s uvedením dôvodov upovedomiť daňový\nsubjekt.\n56. Podľa § 74 ods. 2 posledná veta daňového poriadku, v rámci odvolacieho konania môže odvolací\norgán výsledky daňového konania dopĺňať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo\nodstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.\n57. Podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených\nprípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší\na vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší\na vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo\nzrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.\n58. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných orgánov\no vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie júl 2018 z dôvodu,\nže uplatnením práva na odpočítanie dane zo sporných faktúr došlo zo strany žalobcu k porušeniu §\n51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Úlohou správneho súdu\nv nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či finančné\norgány pri vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty postupovali v súlade s príslušnými právnymi\npredpismi a ustálenou súdnou praxou.\n59. Správny súd v prvom rade uvádza, že právo zdaniteľných osôb na odpočítanie dane, ktorú majú\nzaplatiť, dane splatnej alebo už zaplatenej na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré\nprijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (napr.\nrozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-80/11 zo dňa 21.6.2012, Mahagében a Dávid; vo\nveci C-285/11 zo dňa 6.12.2012, Bonik; vo veci C-18/13 zo dňa 13.2.2014, Maks Pen). I keď právo\nzdaniteľných osôb na odpočítanie dane predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému\ndane z pridanej hodnoty, môže byť obmedzené, a to v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nepreukáže\nsplnenie hmotnoprávnych podmienok (alebo formálnych podmienok) pre priznanie práva na odpočítanie\ndane alebo ak došlo k daňovému podvodu, či k zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa\n26.10.2022 a sp. zn. 6Sžfk/41/2021 zo dňa 30.03.2023). Ide o rôzne právne dôvody pre neuznanie\npráva na odpočítanie dane, ktorých jednoznačné odlíšenie je dôležité najmä v súvislosti s rozsahom a\npredmetom dokazovania či inštitútom dôkazného bremena.\n60. Vychádzajúc z obsahu rozhodnutí finančných orgánov možno konštatovať, že žalobcovi bol vyrubený\nrozdiel na dani z pridanej hodnoty z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva\nna odpočítanie dane. Správny súd preto venoval v medziach žalobných námietok osobitnú pozornosť\nprieskumu záveru finančných orgánov o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na\nodpočítanie dane.\n61. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočítanie dane sa v zmysle zákona o DPH\nrozumejú: existencia zdaniteľného plnenia (i), jeho dodanie zdaniteľnou osobou (ii) a použitie dodaných\ntovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti (iii). Právo na odpočítanie\ndane pritom vzniká príjemcovi plnenia pri kumulatívnom splnení týchto podmienok. V prípade, že čo i len\njedna z vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane nie je\nsplnená, s tým, že dôkazné bremeno (ohľadne ich splnenia) je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie\ndane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.\n62. Zatiaľ čo nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie\ndane je dôvodom pre odopretie tohto práva, v prípade formálnych podmienok tomu tak bez ďalšieho\nnie je. Nedostatky v naplnení formálnych podmienok nemôžu automaticky viesť k odopretiu práva\nna odpočítanie dane v prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok práva na\nodpočítanie dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-101/16 zo dňa 19.10.2017, SC\nPaper Consult SRL, bod 41; vo veci C-281/20 zo dňa 11.11.2021, Ferimet SL, bod 33; vo veci C-518/14\nzo dňa 15.09.2016, Senatex GmbH, bod 38; vo veci C-154/20 zo dňa 09.12.2021, Kemwater ProChemie\ns.r.o., bod 29 ).\n\n63. Zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych\npodmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo\nuplatňuje (§ 24 ods. 1 daňového poriadku; napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 03.02.2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27.09.2018 a sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo\ndňa 30.04.2019). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke\n(vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v\nprípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt.\n64. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné,\nresp. neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo\ndňa 03.09.2019, bod 54). Dôkazná povinnosť, ktorú nesie daňový subjekt, nedosahuje povinnosť\npreukázania tvrdených skutočností s absolútnou istotou, ale postačí preukázať dostatočnú mieru\npravdepodobnosti. Tá bude spravidla naplnená, ak bude možné z vykonaných dôkazov urobiť daný\nzáver bez vážnych pochybností, pričom treba zohľadniť aj čas, ktorý uplynul od doby, keď preukazované\nskutočnosti nastali (podobne aj rozsudok českého Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 8Afs/23/2018 zo\ndňa 16.01.2020, ktorého závery sú aplikovateľné aj vo vzťahu k slovenskej právnej úprave). Z hľadiska\nteórie dôkazného práva nemožno od daňových subjektov požadovať predloženie takých dôkazov,\nktorých predloženie je zo strany daňového subjektu objektívne nemožné (tzv. probatio diabolica;\nrozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, bod 15,\n16).\n65. Subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej hodnoty má dve povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť\na (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na\nodpočet dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť\ndokázať svoje tvrdenie, čo predstavuje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane\n(vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje relevantnými\ndôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak má\nsprávca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať,\npotom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne\nvyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť\na vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (k tomu nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. IV. ÚS 569/2022 zo dňa 07.02.2023).\n66. So zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (napríklad vo veci C-610/19 zo dňa\n03.09.2020, Vikingo Fővállalkozó Kft.) nie je povinnosťami v daňovom konaní zaťažený iba daňový\nsubjekt, ale rozsiahle povinnosti sú kladené i na finančnú správu. Inými slovami, dôkazný štandard a\nrozloženie dôkazného bremena vyžadované Súdnym dvorom Európskej únie pre oblasť dane z pridanej\nhodnoty nie sú priamočiare v tom zmysle, že by zaťažovali výlučne daňový subjekt, ba naopak, rozsiahle\npovinnosti kladú i na finančnú správu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS\n86/2022 z 15.02.2022).\n67. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane\nzo sporných faktúr z titulu splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie\ndane. Dôkazné bremeno ohľadne preukázania splnenia týchto podmienok primárne zaťažovalo žalobcu.\nBolo teda na žalobcovi, aby finančným orgánom predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili\nsplnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane. Správca dane pritom mal\nprávo preveriť podrobne tieto doklady a skutkový stav žalobcom deklarovaných plnení. Pokiaľ správca\ndane považoval tvrdenia žalobcu za nepreukázané, bol povinný vyzvať žalobcu na predloženie ďalších\ndôkazov, avšak nemal povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom mal okrem daňových\ndokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania\nspochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, vrátane preukázania materiálnej existencie plnení\ndeklarovaných daňovými dokladmi.\n68. Správca dane po preverení predložených dokladov a na základe vykonaných dôkazov dospel\nk záveru, že nebolo preukázané vykonanie fakturovaných služieb spoločnosťou A. B. B., že neboli\npredložené dôkazy, ktoré by preukazovali vykonanie fakturovaných služieb spoločnosťou A. B. B., že\ndodanie tovarov a služieb deklarovaných vo faktúrach od spoločnosti A. B. B. nebolo preukázané, a že\n\nžalobcom bolo len formálne potvrdené poskytnutie služieb deklarovaných dodávateľskými faktúrami od\nspoločnosti A. B. B.. K tomuto záveru správca dane dospel, keď mal za to, že ani u jedného z uvádzaných\nsubdodávateľov spoločnosti A. B. B. nebolo relevantnými dôkazmi preukázané, že reálne vykonali služby\npre túto spoločnosť, ktorá ich následne fakturovala žalobcovi. Pochybnosti správcu dane o skutkovej\nverzii deja deklarovaného spornými faktúrami vyplynuli predovšetkým zo zistenia, že v účtovníctve\nspoločnosti A. B. B. sa neevidovali žiadne nevyfakturované záväzky voči C. E. F., advokátke, a že ani C.\nE. F. advokátka, vo svojom účtovníctve pohľadávky voči spoločnosti A. B. B. neocenila ani neúčtovala\n(i) a zo zistení o dodávateľovi a o subdodávateľoch spoločnosti A. B. B. uvádzaných prokuristom tejto\nspoločnosti (ii).\n69. Žalovaný zhodne so správcom dane konštatoval, že neboli predložené žiadne vierohodné dôkazy,\nktoré by preukazovali, že fakturované služby boli skutočne dodané deklarovaným dodávateľom, t. j.\nspoločnosťou A. B. B.. Ohľadom právnych analýz, ktoré mali byť v subdodávke dodané spoločnosti A.\nB. B. od C. E. F., advokátky, žalovaný výslovne uviedol, že služby právnych analýz boli reálne dodané\nžalobcovi ako skutočnému prijímateľovi predmetných služieb. Podľa žalovaného pritom na základe\nvykonaného dokazovania bolo zrejmé, že spoločnosť A. B. B. figuruje v reťazci „C. E. F., advokáta –\nspoločnosť A. B. B. – žalobca“ len fakturačne, a to s cieľom uplatnenia odpočítania dane žalobcom.\n70. K zisteniu finančných orgánov, že v účtovníctve spoločnosti A. B.\nB. sa neevidovali žiadne\nnevyfakturované záväzky voči C. E. F., advokátke, a že ani C. E. F., advokátka, vo svojom účtovníctve\npohľadávky voči spoločnosti A. B. B. neocenila ani neúčtovala, správny súd uvádza, že nebolo v moci\nžalobcu ovplyvniť vedenie účtovníctva (a plnenie si daňových povinností) zo strany spoločnosti A. B. B.\na C. E. F., advokátky. Správny súd tu poukazuje na skutočnosť, že daňový subjekt nie je možné pripraviť\no nárok na odpočítanie dane len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry, ako je nekontaktnosť\njeho dodávateľov či odberateľov, nesplnenie si rôznych povinností na ich strane či neodvedenie sumy\ndane do štátneho rozpočtu týmito inými osobami (k tomu nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. I. ÚS 627/2022 zo dňa 27.04.2023 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 6Sžfk/58/2020 zo dňa 29.03.2023).\n71. Zo základnej premisy chápania a konceptu inštitútu právnej zodpovednosti vyplýva, že nikto nemôže\nznášať zodpovednosť za konanie tretieho subjektu, na ktoré nemá žiaden dosah, resp. ktoré je mimo\njeho vplyvu a moci aprobovanej právom. Každý nesie zodpovednosť za vlastné správanie, pričom\nvýnimky z tohto pravidla môže stanoviť iba zákon (napr. ručenie za daň podľa § 69b zákona o dani\nz pridanej hodnoty, osobitné prípady objektívnej zodpovednosti a pod.), a preto nedostatky v účtovnej\nevidencii, prípadne akejkoľvek inej daňovo relevantnej dokumentácii, ako aj iné nezrovnalosti na strane\ntretej osoby nemožno bez opory v zákone pričítať na ťarchu daňového subjektu, ktorý je s touto osobou v\ndodávateľsko-odberateľskom vzťahu. Tieto nedostatky na strane tretích subjektov nemusia automaticky\nznamenať a viesť k záveru o nepreukázaní existencie zdaniteľného plnenia za predpokladu, že\nkontrolovaný daňový subjekt disponuje vlastnými daňovo významnými dôkazmi, ktoré preukazujú opak\n(nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k.: I. ÚS 259/2022-37 z 12. októbra 2022). Nárok žalobcu\nna odpočítanie dane zo sporných faktúr týkajúcich sa plnení, na ktorých participovala v podobe právnych\nanalýz C. E. F., advokátka, teda nemožno zamietnuť len s poukazom na to, že v účtovníctve spoločnosti\nA. B. B. sa neevidovali žiadne nevyfakturované záväzky voči C. E. F., advokátke, a že ani C. E. F.,\nadvokátka, vo svojom účtovníctve pohľadávky voči spoločnosti A. B. B. neocenila ani neúčtovala. Toto\nzistenie môže predstavovať indíciu, resp. operatívnu informáciu k ďalšiemu vyšetrovaniu a preverovaniu\ndeklarovaných plnení, ale bez ďalšieho nepostačuje pre zamietnutie nároku žalobcu na odpočítanie\ndane.\n72. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný mal za preukázanú existenciu právnych\nanalýz vypracovaných C. E. F., advokátkou. Napriek predloženej zmluve o poskytovaní právnych\nslužieb uzatvorenej medzi C. E. F., advokátkou, a spoločnosťou A. B., B. a výpovedi C. E. F.,\nadvokátky, ktorá potvrdila vypracovanie právnych analýz a poskytnutie právnych konzultácií ad hoc\nvo vzťahu k jednotlivým podmienkam, právam a povinnostiam v nadväznosti na podanie žiadosti\no nenávratný finančný príspevok, úpravu a dopĺňanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok,\npodávanie monitorovacích správ, konkrétnych legislatívnych požiadaviek zo strany Európskej únie,\nnárodnej legislatívy a vo vzťahu k manažmentu projektu, a ktorá uviedla dôvod, prečo predmetné služby\nnevykonávala priamo pre žalobcu, mal však žalovaný za to, že právne analýzy C. E. F., advokátka,\nvypracovala (dodala) priamo pre žalobcu. Pre prijatie skutkovej verzie deja uvádzanej žalovaným\n\nv napadnutom rozhodnutí, ktorá je na ťarchu žalobcu, však (v zmysle vyššie uvedeného) nepostačujú\niba zistenia týkajúce sa nedostatkov účtovníctva spoločnosti A. B. B. a účtovníctva C. E. F., advokátky.\nŽalovaný a ani správca dane s výnimkou zistených nezrovnalostí v účtovníctve spoločnosti A. B.\nB. a v účtovníctve C. E. F., advokátky, neuviedli žiadne dôkazy, ktoré by mali minimálne rovnakú\nvýpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť, ako dôkazy svedčiace v prospech žalobcu, a ktoré\nby spochybňovali obsah svedeckej výpovede C. E. F., advokátky, a ďalšie dôkazy, ktoré preukazujú\nskutkovú verziu deja deklarovaného žalobcom a spoločnosťou A. B. B. vo vzťahu k predmetným právnym\nanalýzam.\n73. K zisteniam finančných orgánov o dodávateľovi o subdodávateľoch spoločnosti A. B. B. uvádzaných\nprokuristom tejto spoločnosti správny súd uvádza, že dokazovaniu nesplnenia hmotnoprávnych\npodmienok prostredníctvom spochybnenia dodávateľa alebo subdodávateľa sa venoval aj Súdny dvor\nEurópskej únie, ktorý ustálil, že okolnosťou spôsobilou vyvolať dôvodné pochybnosti správcu dane o\npreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok a následné odmietnutie práva na odpočet dane z\npridanej hodnoty nie je nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo\ndodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie\nvo veci C-610/19 zo dňa 03.09.2020, Vikingo Fővállalkozó Kft., bod 47, vo veci C-18/13 zo dňa\n13.02.2014, Maks Pen EOOD, body 31, 32; vo veci C-324/11 zo dňa 06.09.2012, Gábor Tóth, bod\n49). Takouto okolnosťou tiež nie sú pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca\n(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 zo dňa 03.09.2020, Vikingo Fővállalkozó\nKft., bod 64; obdobne vo veci C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, Mahagében Kft, bod 50).\nSprávny súd zároveň považuje za potrebné dodať, že hmotnoprávne podmienky priznania práva\nna odpočet dane sa v zásade týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom –\ndaňovým subjektom - odberateľom daňového subjektu. Z tohto dôvodu prípadné pochybnosti týkajúce\nsa subdodávateľskej časti obchodného reťazca alebo časti nasledujúcej po odberateľovi daňového\nsubjektu nepredstavujú (bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok\nvzniku práva na odpočítanie dane. Práve z tohto dôvodu „pre záver správcu dane, že daňový subjekt\nnesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských\nspoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov,\nnemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác a\nteda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia“ (rozhodnutie\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk 15/2020 zo dňa 30. júna 2022,\npublikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako\nZNSS 23/2022).\n74. Finančné orgány svoje pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok pre vznik práva žalobcu\nna odpočítanie dane popri zisteniach týkajúcich sa účtovníctva spoločnosti A. B. B. a C. E. F.,\nadvokátky, založili na spochybnení dodávateľa žalobcu, t. j. na spochybnení spoločnosti A. B. B..\nPochybnosti finančných orgánov pritom boli vyvolané predovšetkým vyjadreniami prokuristu tejto\nspoločnosti ohľadom osôb, ktoré mali deklarované plnenia realizovať v subdodávke, a následným\npreverením týchto osôb. Prokurista spoločnosti A. B. B. totiž uviedol, že „na vypracovaní jednotlivých\nprojektov“ sa podieľali aj spoločnosť G., B. a C. D.. Zo zistení finančných orgánov pritom vyplynulo,\nže v zdaňovacom období júl 2018 spoločnosti A. B. B. neboli fakturované žiadne služby spoločnosťou\nG. B.. Svedok C. D. síce formálne potvrdil spoluprácu so spoločnosťou A. B. B., avšak nepredložil\nžiadny dôkaz, ktorý by toto formálne ústne tvrdenie potvrdil, pričom C. D. ani nepodal daňové priznanie\nk dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018. U finančných orgánov tak vznikli pochybnosti o schopnosti\nspoločnosti A. B. B. ako deklarovaného dodávateľa dodať predmetné fakturované plnenia. Na takomto\nzáklade založené pochybnosti finančných orgánov sú však v rozpore s rozhodovacou praxou Súdneho\ndvora Európskej únie, ktorý napríklad vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020\nkonštatoval, že „skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej nevyrobila ani nedodala osoba, ktorá\nvyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ, najmä z dôvodu, že tieto osoby nemali potrebné ľudské\na materiálne zdroje, však nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo,\nani na to, aby mohlo byť ... odopreté právo na odpočítanie, keďže táto skutočnosť môže byť dôsledkom\ntak podvodného zatajovania dodávateľov, ako aj jednoduchého využitia subdodávateľov.“\n75. Správny súd ďalej pripomína, že Súdny dvor Európskej únie už vo veci C-18/13 zo dňa 13.02.2014,\nMaks Pen EOOD, konštatoval, že „smernica 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby si\nzdaniteľná osoba odpočítala DPH, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak\n\nsa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho\nsubdodávateľom, najmä vzhľadom na skutočnosť, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami,\nhmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich\núčtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako\nnejasná, jedine pod dvojitou podmienkou, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa\npreukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela\nalebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu,\npričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť.“ Týmto smerom však finančné orgány\nsvoje úvahy neviedli.\n76. Spochybnenie splnenia hmotnoprávnych podmienok zo strany finančných orgánov v prevažujúcom\nrozsahu smerovalo k údajným subdodávateľom a ich vzťahu k spoločnosti A. B. B. ako deklarovanému\ndodávateľovi, čo však správny súd považoval za nedostatočné. V tomto smere správny súd poukazuje na\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022,\npublikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\npod č. 23/2022, v ktorom kasačný súd konštatoval, že „v prípade spochybnených subdodávateľov\ndeklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu, ak by bolo\nv konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že\nsa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.“ Ako to už ale bolo\nskôr uvedené, týmto smerom finančné orgány svoje úvahy neviedli a otázkou eventuálneho daňového\npodvodu v predmetnej veci sa nezaoberali.\n77. Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že finančným orgánom boli popri dodávateľských faktúrach\nod spoločnosti A. B. B. predložené aj: zmluva o poskytovaní služieb uzatvorená medzi žalobcom\na spoločnosťou A. B. B. zo dňa 01.03.2016; výkaz spoločnosti A. B. B. pre daň z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie júl 2018, v ktorom sú uvedené skutočnosti týkajúce sa sporných faktúr;\nkontrolný výkaz spoločnosti A. B. B. pre daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2018,\nv ktorom boli uvedené skutočnosti týkajúce sa sporných faktúr; doklady o úhrade niektorých faktúr\nvystavených spoločnosťou A. B. B.; zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100963854/2019 zo dňa\n25.04.2019, z ktorej vyplýva, že prokurista spoločnosti A. B. B. potvrdil vystavenie predmetných faktúr\nod tejto spoločnosti a spoluprácu so žalobcom v mesiaci júl 2018; analýzy C. E. F., advokátky, zo dňa\n24.07.2018, 03.08.2018, 09.07.2018, 18.06.2018, 09.07.2018, 07.06.2018, 21.06.2018 (v nečitateľnej\npodobe, keďže text v nich obsiahnutý má byť predmetom obchodného tajomstva); dokument Aplikácia\na pracovný diár pre projekt „Správca času“ zo dňa 31.07.2018, zmluva o spolupráci uzatvorená medzi C.\nD. a spoločnosťou A. B. B. zo dňa 30.03.2015; zmluva o poskytovaní právnych služieb uzatvorená medzi\nC. E. F., advokátkou, a spoločnosťou A. B., B.; záznam zo stretnutia C. E. F., advokátky, s klientom zo dňa\n18.05.2018; zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100710331/2021 zo dňa 28.04.2021, z ktorej vyplýva, že\nC. E. F., advokátka, potvrdila vykonanie právnych analýz pre spoločnosť A. B. B. H. I.; zápisnica o ústnom\npojednávaní č. 100920130/2021 zo dňa 27.05.2021, z ktorej vyplýva, že C. D. potvrdil vykonanie prác\npre spoločnosť A. B. B., ktoré boli následne dodávané pre žalobcu a tiež zápisnica o ústnom pojednávaní\nč. 101209781/2021 zo dňa 13.07.2021, z ktorej vyplýva, že svedok J. D. nevylúčil, že spoločnosť G., B.\nvykonávala pre spoločnosť A. B. B. práce, ktoré boli následne dodávané pre žalobcu. Pokiaľ skutočnosti\nvyplývajúce z týchto listín finančné orgány vyhodnotili ako nedostačujúce, svoj právny záver boli povinné\nriadne odôvodniť aj s prihliadnutím k stanoviskám prezentovaným v rozhodovacej praxi Súdneho dvora\nEurópskej únie.\n78. Finančné orgány mali v prvom rade jednoznačne ustáliť, či bola preukázaná materiálna existencia\nzdaniteľných plnení deklarovaných dodávateľskými faktúrami od spoločnosti A. B. B., keďže v zmysle\naktuálnej rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie má (ne)preukázanie materiálnej existencie\nzdaniteľného plnenia zásadné dôsledky vo vzťahu k (ne)priznaniu práva na odpočítanie dane ako\naj vo vzťahu k dôkaznému bremenu, resp. jeho rozloženiu v daňovom konaní. V tomto smere však\nboli vyjadrenia finančných orgánov nejednoznačné. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí totiž\nnajprv konštatoval, že predmetné plnenia neboli reálne dodané dodávateľom A. B. B. prostredníctvom\nním identifikovaných subdodávateľov (s. 19 prvostupňového rozhodnutia), ktoré vyjadrenie nasvedčuje\npochybnosti „len“ o osobe dodávateľa, následne však uviedol, že „dodanie tovarov a služieb\ndeklarovaných vo faktúrach vyššie uvedených od dodávateľa A. B. B., nebolo preukázané, faktúry\nnepotvrdzujú reálnosť dodania tak, ako ich uvádza daňový subjekt“ (s. 22 prvostupňového rozhodnutia).\nOpomenúť v tejto súvislosti nemožno, že žalovaný mal za preukázanú materiálnu existenciu právnych\n\nanalýz, ktoré mala vypracovať C. E. F., advokátka (s. 23 – 24 napadnutého rozhodnutia). Inými\nslovami, žalovaný mal za preukázanú materiálnu existenciu plnení deklarovaných spornými faktúrami\nprinajmenšom v čiastočnom rozsahu.\n79. Správnemu súdu vzhľadom na uvedené nezostávalo iné, ako konštatovať, že finančné orgány\njednoznačne neustálili, či bola preukázaná materiálna existencia zdaniteľných plnení deklarovaných\ndodávateľskými faktúrami od spoločnosti A. B. B.. Túto otázku finančné orgány jednoznačne\nneustálili zrejme z dôvodu, že vychádzali z takej interpretácie relevantnej právnej úpravy, podľa\nktorej predpokladom vzniku práva na odpočítanie dane je uskutočnenie zdaniteľného plnenia\npráve osobou uvedenou na faktúre. Takáto interpretácia relevantnej právnej úpravy však nie je\nsprávna. Takisto nesprávnou pritom je aj interpretácia relevantnej právnej úpravy, podľa ktorej pre\nnepriznanie práva na odpočítanie dane z dôvodu nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok\npostačuje spochybnenie subdodávateľov deklarovaného dodávateľa z dôvodu nedostatku potrebných\nmateriálnych a ľudských zdrojov týchto subdodávateľov.\n80. Pozornosti správneho súdu neuniklo, že žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.08.2022 uviedol, že\ntvrdenou a nepreukázanou skutočnosťou bolo v konkrétnom prípade vykonanie zdaniteľných obchodov\ndeklarovanými dodávateľmi v zmysle sporných faktúr. Takýto ustálený, jednoznačný a explicitne\nvymedzený dôvod neuznania práva žalobcu na odpočítanie dane však rozhodnutia finančných orgánov\nneobsahujú. Finančné orgány totiž vo svojich rozhodnutiach uvádzali, že neboli predložené dôkazy, ktoré\nby preukazovali vykonanie fakturovaných služieb spoločnosťou A. B. B., že dodanie tovarov a služieb\ndeklarovaných v sporných faktúrach nebolo preukázané, a že žalobcom bolo len formálne potvrdené\nposkytnutie služieb deklarovaných dodávateľskými faktúrami od spoločnosti A. B. B.. Finančné orgány\nteda na jednej strane spochybňovali dodanie zdaniteľných plnení spoločnosťou A. B. B., na druhej strane\nspochybňovali samotnú materiálnu existenciu zdaniteľných plnení, ale zároveň tiež pripúšťali materiálnu\nexistenciu zdaniteľných plnení v rozsahu právnych analýz poskytnutých C. E. F., advokátkou. Pokiaľ by\nvšak skutočne dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane v zmysle rozhodnutí finančných orgánov\nbolo to, že tvrdenou a nepreukázanou skutočnosťou bolo vykonanie zdaniteľných plnení spoločnosťou\nA. B. B., ako to uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 03.08.2022, bol by daný dôvod na zrušenie\nrozhodnutí finančných orgánov, keďže právo na odpočítanie dane nemožno zamietnuť len z dôvodu, že\nzdaniteľné plnenia neboli dodané deklarovaným dodávateľom.\n81. K svedeckej výpovedi J. D. ako prokuristu spoločnosti A. B. B. správny súd uvádza, že obsah\nsvedeckej výpovede konateľa dodávateľa nevie žalobca ovplyvniť (táto výpoveď môže byť motivovaná\naj úmyselným zatajovaním skutočností samotným dodávateľom). U dodávateľa môžu nastať rôzne\nsituácie, ako napríklad nelegálne zamestnávanie, zabezpečenie externých spolupracovníkov bez\nzmluvného základu, faktické využitie inej spoločnosti, čo sú skutočnosti mimo sféry kontrolovaného\ndaňového subjektu, pretože sú plne v réžii jeho dodávateľa. Existujú teda aj iné možné vysvetlenia či\nskutkové verzie deja, pre ktoré dodávateľ relevantné skutočnosti „zatajuje“, resp. neuvádza úplne, než je\nkonštatácia o nedodaní deklarovaných služieb žalobcovi (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/46/2023 zo dňa 23.06.2023, ods. 41).\n82. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože\nrozhodnutia finančných orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia otázky splnenia\nzákonných podmienok pre vznik práva žalobcu na odpočítanie dane, a preto postupom podľa § 191 ods.\n1 písm. c) napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n83. Keďže správny súd dospel k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a potrebe jeho\nzrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, považoval za nadbytočné sa v podrobnostiach zaoberať\nostatnými žalobnými dôvodmi.\n84. Pre úplnosť správny súd považuje za potrebné dodať, že závery prezentované v tomto rozsudku\nautomaticky neznamenajú, že žalobcovi má byť priznané právo na odpočítanie dane zo sporných faktúr.\nV ďalšom konaní budú finančné orgány viazané právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku a s\npoukazom na jeho odôvodnenie bude ich úlohou opätovne zvážiť, či je na základe zisteného skutkového\nstavu možné prijať záver o nesplnení podmienok na odpočítanie dane zo strany žalobcu, berúc do\núvahy skutočnosť, že v prípade spochybnenia identity dodávateľa, ale za naplnenia hmotnoprávnych\n\npodmienok, možno odpočet dane z pridanej hodnoty nepriznať len, ak by bolo v konaní preukázané, že\nžalobca sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom\nreťazci poznačenom daňovým podvodom. S ohľadom na uvedené bude potrebné vyhodnotiť aj unesenie\ndôkazného bremena, ktoré v prípade preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok zaťažuje\nžalobcu a naopak, pri daňovom podvode zaťažuje správcu dane. Zároveň je pritom potrebné mať na\npamäti, že dôvody na neuznanie uplatneného práva na odpočítanie dane (daňový podvod a účasť na\nňom alebo nepreukázanie hmotnoprávnych podmienok\npredmetného práva) nemožno kumulovať (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3 Sfk 27/2021 zo dňa 30. novembra 2022, ods. 41).\n85. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal\nvoči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne\nsprávny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník\npodľa § 175 ods. 2 SSP.\n86. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0\n139 ods. 4 SSP).\n\n(§\n\nPoučenie:\n2\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny\nsúd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie\nlehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\n\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:f8be8cd0-e61d-49f3-aa4e-21df9d93f190", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.627.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 627/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 627/2022 z 27. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-27", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.627.2022.1"}, {"guid": "ussr:a3d71418-265e-4063-b7d2-74f9946e5787", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.569.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 569/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 569/2022 z 7. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-07", "citacie_n": 247, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.569.2022.1"}, {"guid": "ussr:ba44be33-143e-4802-94d8-9b04d8b2662d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.259.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 259/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 z 12. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-12", "citacie_n": 535, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.259.2022.2"}, {"guid": "ussr:35101f51-843c-4ae7-96ce-6f11407ba9e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.86.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 86/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 86/2022 z 15. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-15", "citacie_n": 298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.86.2022.1"}, {"guid": "ussr:f73269ee-7f25-4252-9c64-d3b08da21279", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.420.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 420/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 420/2016 z 14. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.420.2016.1"}, {"guid": "ussr:0c81b92e-461d-4048-bad8-bc0c31518058", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.205.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 205/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 205/2015 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.205.2015.1"}], "citovane_v": []}