{"guid": "3af20ab1-85b1-4db9-b9a2-c5814e2725ed:1e913bdd-068d-47b0-821e-f1e436aff699", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200066.6", "spisova_znacka": "TT-20S/31/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-20S/31/2022 z 21. 11. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 21. novembra 2023, sp. zn. TT-20S/31/2022, ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200066.6", "identifikacne_cislo": "2022200066", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2023-11-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/283", "nazov": "zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/283", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/283-2002"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1e913bdd-068d-47b0-821e-f1e436aff699", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200066.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200066.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200066.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nTT-20S/31/2022\n2022200066\n21. 11. 2023\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2023:2022200066.6\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu\nJUDr. Ivany Rudinskej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: DIAGO SF s.r.o., so\nsídlom Železničná 7, 977 01 Brezno, IČO: 36 037 443, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler,\nadvokát, Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100441234/2022 zo dňa 08.03.2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Trnava (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov\nprávnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016, o vykonanie ktorej požiadali orgány činné\nv trestnom konaní. Daňová kontrola začala dňa 26.09.2019 na základe Oznámenia o daňovej kontrole\nč. 102008598/2019 zo dňa 22.08.2019. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol\nč. 101722442/2020 zo dňa 11.11.2020 (ďalej aj „protokol“). Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie\nsa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 23.11.2020, ktorý sa k zisteniam vyjadril\nv podaní zo dňa 06.01.2021. Správca dane navrhol žalobcovi ústne pojednávanie vo veci prerokovania\npripomienok a vyhodnotenia dôkazov k protokolu na deň 05.10.2021. Žalobca sa k správcovi dane\nnedostavil a ani si na tento účel neustanovil zástupcu v zmysle § 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.\no správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „daňový poriadok“).\n2. Správca dane následne vydal prvostupňové rozhodnutie č. 102083939/2021 zo dňa 03.11.2021 (ďalej\naj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel\ndane v sume XX XXX,XX eura na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2016.\n3. Správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly zvýšil žalobcovi základ dane celkom o sumu\nXXX XXX,XX eura, z ktorej suma XXX XXX,XX eur predstavuje služby - opravu valcov, ostatnú spotrebu\nmateriálu, služby na základe zmluvy o dielo, výskum trhu v Ruskej federácii, zaúčtované do nákladov\nna základe dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou K–DHA, s.r.o. (od 13.12.2019 ex offo\nvýmaz), Veľká Okružná 43, 010 01 Žilina, IČO 36472646 (ďalej aj „K–DHA s.r.o.“), suma XX XXX,XX\neura predstavuje rôzne položky zaúčtované do nákladov na jednotlivé analytické účty bez prvotných\n\nvýdavkových pokladničných dokladov (VPD) a suma X XXX,XX eura predstavuje neuznanie položiek\nznižujúcich výsledok hospodárenia. Dôvodom neuznania uvedených nákladových položiek a položiek\nznižujúcich výsledok hospodárenia bola nepreukázateľnosť zo strany daňového subjektu, ku ktorej\nsprávca dane dospel na základe dokazovania vo vzťahu k samotnému daňovému subjektu, nahliadnutia\ndo časti daňového spisu kontrolovaného daňového subjektu v súvislosti s iným konaním, vykonaným\nna Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka Brezno (ďalej aj „DÚ BB, pobočka Brezno“) a Daňovom\núrade Banská Bystrica, pobočka Zvolen (ďalej aj „DÚ BB, pobočka Zvolen“), ako aj na základe výpovedí\nsvedkov, čo malo za následok vyrubenie rozdielu dane na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie\nobdobie 2016 v sume XX XXX,XX eura.\n4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal postup správcu dane po stránke\nprocesnoprávnej, ako aj hmotnoprávnej. Správca dane neprihliadol na všetko, čo pri výkone správy\ndaní vyšlo najavo, nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevykonal ním navrhované dokazovanie\na nevyhodnotil predložené doklady. Žalobca nesúhlasil s neuznaním dodávateľských faktúr vystavených\nspoločnosťou K-DHA, s.r.o., ktoré odôvodňoval rozsudkami týkajúcimi sa dôkazného bremena z\npohľadu DPH. Trval na tom, že obchodná spolupráca s uvedeným dodávateľom preukázaná bola, a to\nvysvetleniami konateľa daňového subjektu, výpoveďami svedkov, na základe zápisnice spísanej na\nOkresnom súde Banská Bystrica, ako aj na základe predložených dokladov a dôkazov. Rozhodnutie\nsprávcu dane považoval za nezákonné, arbitrárne a založené na domnienkach správcu dane.\n5. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím 100441234/2022 zo dňa 08.03.2022 (ďalej aj „napadnuté\nrozhodnutie“) tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane.\nII.\nŽaloba\n6. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100441234/2022 zo\ndňa 08.03.2022 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trnava č. 102083939/2021 zo dňa 03.11.2021.\nSúčasne požadoval náhradu trov konania.\n7. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\na pre nedostatok dôvodov, nakoľko zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci bolo nedostačujúce\nna riadne posúdenie veci, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom\nsprávcu dane ako aj žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi\nverejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.\n8. Žalobca mal za to, že žalovaný neprihliadol na námietku nesprávne vyhodnoteného skutkového\nstavu veci, keď správca dane neprihliadal na všetko, čo vykonaným dokazovaním vyšlo najavo a\nnásledne vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že z jeho strany bolo podané podrobné vysvetlenie\nk priebehom obchodov, daňové priznanie, súvisiace faktúry, účtovné doklady a navrhnutí svedkovia.\nTaktiež opätovne predložil dokumenty, na ktoré poukazoval už v priebehu daňovej kontroly, a to faktúry aj\ns prílohami, skladovú evidenciu, účtovné záznamy, presný rozpis poskytovaných služieb. Predložením\ndôkazov, podaným vysvetlením a svedeckými výpoveďami bola podľa žalobcu preukázaná reálna\nexistencia dodaných služieb, čím správca dane získal dôkaz o dodanej službe, o osobách, ktoré\njej uskutočnenie realizovali, a teda aj o pôvode dodaných služieb. Žalobca vyjadril svoj nesúhlas s\nvykonaným dokazovaním, s vyhodnotením dôkazov vo vzájomných súvislostiach a s tým, že správca\ndane sa počas daňovej kontroly a následne vo vyrubovacom konaní nezaoberal všetkými zistenými a\nzískanými dôkazmi, z dôvodov ktorých predložil návrh na vykonanie dokazovania podľa § 24 ods. 2\ndaňového poriadku. Poukázal na to, že správca dane považoval výpoveď svedkyne A. B. u správcu dane\nza nedôveryhodnú v kontexte jej výpovede u vyšetrovateľky policajného zboru, pretože výpovede sa\nrozchádzali v popise spolupráce so spoločnosťou K-DHA, s.r.o. Uvedený záver správcu dane vyvrátil C.\nD. E., keď uviedol, že vo výpovedi pred OČTK svedkyňa potvrdila spoluprácu medzi žalobcom a K-DHA,\ns.r.o. a o tomto predložil zápisnicu. V súvislosti s výpoveďami ďalších svedkov (C. C. F., E. G., H. E., I.\nG., D. I., A. B., C. I. G.) uviedol, že tieto boli nedostatočne vyhodnotené a vyhodnotené v neprospech\nžalobcu, pričom podrobne potvrdzovali existenciu, uskutočnenie ako aj využitie zdaniteľných plnení\na vynaloženie výdavkov za účelom dosiahnutia, udržania a zabezpečenia zdaniteľného príjmu. Žalobca\nv súvislosti s neuznaním rôznych nákladových položiek zaúčtovaných do nákladov tvrdil, že v prípade\nzabezpečenia stravovania, ktoré je potvrdené cestovným príkazom, nie je potrebné predpokladať\n\nexistenciu prvotného dokladu, pretože ide o nárok ustanovený zákonom. Obdobne ohľadom nákladov\nna PHL súvisiacich s prepravou tovaru vozidlami žalobcu, ktorá bola potvrdená jeho obchodnými\npartnermi, o čom predložil podrobný položkovitý rozpis, tvrdil, že o existencii dokladov nemôže byť\nžiadna pochybnosť, pretože boli riadne zaúčtované, pričom správca dane bol upovedomený o tom,\nže boli zničené požiarom. Žalobca taktiež navrhoval doplniť dokazovanie prostredníctvom softvéru\nIDEA, pretože bol správcovi dane predložený HDD disk s kompletnou účtovnou dokumentáciou. Taktiež\nnie je zrejmé ako žalovaný vyhodnotil námietku voči nezákonnému postupu správcu dane, ktorý sa\nnevysporiadal s audítorskou správou za rok 2016. Žalovaný sa odmietol zaoberať aj navrhovaným\noboznámením sa s dokladmi a vyjadreniami daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby a dani\nz pridanej hodnoty v spoločnosti K-DHA s.r.o. za rok 2016 a 2017.\n9. K porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy uviedol, že žalovaný porušil jeho práva\nv súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním, ktoré má v danom prípade povahu predbežnej otázky,\npretože jeho predmetom je zodpovedanie otázky uskutočnenia dodania plnenia, ktoré je predmetom\ndaňovej kontroly. Tiež namietal nevypočutie p. E. a tvrdil, že žalovaný aplikoval nesprávne ustanovenia\ndaňového poriadku, pričom poukázal na § 61 ods. 1 daňového poriadku týkajúci sa prerušenia konania.\n10. Následne namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.\nPoukázal na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej\ndaňové výdavky pre daň z príjmu (na rozdiel od dane z pridanej hodnoty) majú tzv. neosobný\n(vecný) charakter, v dôsledku čoho je rozhodujúca materiálna existencia tohto výdavku, bez ohľadu\nna vady v deklarovanom záväzkovo právnom (osobnom) vzťahu. Správca dane pri daňovej kontrole\ndane z príjmu nemôže vychádzať z postupov bežných pre daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty,\npretože táto podlieha inému právnemu režimu ako má daň z príjmu. Konštatoval, že žalovaný\nv rozhodnutí nevyslovil, ktoré dôkazy považoval za preukázané v prospech žalobcu a naopak, ktoré\nza vyslovujúce pochybnosť v neprospech žalobcu. Takéto rozhodnutie nedáva odpovede na podstatné\notázky predmetného konania, v dôsledku čoho je nepreskúmateľné.\n11. Záverom namietal, že žalovaný nepostupoval v súlade s judikatúrou najvyšších súdnych autorít.\nOdkázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 03.09.2020, nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 269/05 zo dňa 20.12.2006, sp. zn. III.ÚS 2/2009\nzo dňa 17.03.2009, rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/81/2013, sp. zn.\n4Sžfk/48/2017 a sp. zn. 6Sžf/10/2012.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 09.06.2022 v plnom rozsahu zotrval na argumentácii\nuvedenej v napadnutých rozhodnutiach a navrhol žalobu zamietnuť.\n13. K tvrdeniu žalobcu, že predložením dôkazov, podaným vyjadrením a svedeckými výpoveďami\nbola potvrdená reálna existencia dodaných služieb žalovaný uviedol, že žalobca predložil fotokópie\nsporných dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou K-DHA, s.r.o. dňa 26.10.2020 podaním č.\n6/08696068/2020 spolu s objednávkami a zároveň s objednávkou označenou ako rámcová objednávka\nzo dňa 15.04.2016, ktorej predmetom bola oprava a kontrola hydraulických valcov PRONAR v\npredpokladanom množstve 500 ks s rozmermi 100 x 70 x 1 150 a 500 ks s rozmermi 100 x 70 x 915.\nCena bola stanovená dohodou, fakturácia mala byť vykonaná v mesiaci – po skončení prác, max. do\nkonca dodaného množstva, resp. skončenia rámcovej zmluvy spoločnosti Pottinger; podľa rozsahu prác\nsa mal každý jeden valec podľa druhu rozmontovať, vymeniť olej, prípadne vykonať ďalšie potrebné\núkony vopred odkonzultované s objednávateľom. Na jednotlivých objednávkach síce boli uvedené počty\nv kusoch, ale nebolo zrejmé, ku ktorým dodávateľským faktúram sa viažu, keďže na faktúrach nebolo\nuvedené číslo objednávky. Z takto predložených dokladov teda nebolo zrejmé, aké množstvo valcov\nbolo skutočne opravené, kedy a v akom rozsahu, keďže žalobca okrem objednávok a faktúr nepredložil\nžiadne iné doklady (dodacie listy, zmluvy, rozpis zákaziek, pracovné listy a iné).\n14. V prípade dodávateľských faktúr týkajúcich sa fakturovania služieb na základe zmluvy o dielo\nvychádzali správne orgány zo žalobcom predložených viacerých zmlúv o dielo, ktoré sa týkali opráv\n\na stavebných prác a tiež preberacích protokolov, v ktorých vystupoval žalobca na jednej strane ako\nobjednávateľ, ale aj ako zhotoviteľ (napr. Zmluva zo dňa 10.06.2016, uzatvorená v zmysle § 536 a\nnasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník medzi žalobcom ako zhotoviteľom a spoločnosťou KDHA, s.r.o. ako objednávateľom). Predmetom zmluvy bolo vykonanie diela – demontáž a odstránenie\nkontaminovanej podlahovej plochy, odvoz a likvidácia vzniknutého odpadu v „Hale servis“ a montáž\nnového podkladu pod strojné CNC zariadenia. Dielo malo byť zhotovené a odovzdané podľa špecifikácií\nuvedených v zmluve na základe požiadaviek objednávateľa, cena bola stanovená dohodou a dielo malo\nbyť zhotovené do 30.11.2016. Zo žalobcom predložených protokolov o prevzatí diela dňa 19.08.2016 a\ndňa 28.11.2016 bez výhrad nijako nevyplývalo, aké práce boli odovzdané (ktoré mali byť zhotoviteľom\nšpecifikované podľa zmluvy), kedy boli vykonané, v akom rozsahu, a či boli podkladom na vystavenie\nfakturovaných prác.\n15. Podľa ďalšej Zmluvy o dielo zo dňa 25.05.2016, uzatvorenej v zmysle § 536 a nasl. zákona č.\n513/1991 Zb. Obchodný zákonník medzi žalobcom ako zhotoviteľom a spoločnosťou K-DHA, s.r.o.\nako objednávateľom, bolo predmetom diela – demontáž starých zariadení šatní a WC, ich oprava v\nAdministratívnej budove, odvoz a likvidácia odpadu, na hale „SERVIS“ demontáž strojných zariadení,\nich odvoz a likvidácia podľa špecifikácií uvedených v zmluve na základe požiadaviek objednávateľa. K\npredmetnej zmluve boli predložené protokoly o odovzdaní a prevzatí diela, podľa ktorých žalobca prevzal\ndielo už ako preberajúci dňa 12.07.2016 a dňa 21.07.2016 bez výhrad. Ani v tomto prípade nebolo\nzrejmé, aké práce boli odovzdané (ktoré mali byť zhotoviteľom špecifikované podľa zmluvy), kedy boli\nvykonané, v akom rozsahu, a či boli podkladom na vystavenie fakturovaných prác.\n16. Predmetom Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 10.06.2016, ktorá sa nezhodovala so získanou\nRámcovou zmluvou o dielo zo dňa 10.06.2016 (z nahliadnutia do časti daňového spisu spoločnosti\nK-DHA, s.r.o.), označená ako „Gravírovanie loga ZLK na ložiskách“, bola dohoda zmluvných strán v\npriebehu roka gravírovať logo ZLK na vnútornom, resp. vonkajšom krúžku ložísk, výšku písma a grafiku\nsi mal dať zhotoviteľ odsúhlasiť na kontrolných vzorkách objednávateľa, pričom množstvo gravírovaných\nložísk nemalo byť väčšie ako jeden milión. Ako dôkaz o gravírovaní ložísk predložil žalobca fotografie,\nz ktorých nemal žalovaný zhodne so správcom dane (podrobne vyhodnotené) za preukázané, že išlo\no dôkazy preukazujúce reálne uskutočnenie prác, ku ktorým sa bližšie nevedeli vyjadriť ani vypočutí\nsvedkovia.\n17. K prieskumu trhu v Ruskej federácii predložil žalobca Rámcovú zmluvu o dielo, uzatvorenú\npodľa § 536 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník zo dňa 11.11.2016 medzi ním\nako objednávateľom a spoločnosťou K-DHA, s.r.o. ako zhotoviteľom. Aj v tomto prípade sa údaje\nna dodávateľských faktúrach predložených žalobcom nezhodovali s údajmi uvedenými na faktúrach\nzískaných správcom dane z nahliadnutia do spisu spoločnosti K-DHA, s.r.o. (dátumy vyhotovenia,\ndátumy dodania tovaru/služby, splatnosť najneskôr do, v názve/popise, v poli prevzal - pečiatka a podpis,\nv účtovacích predpisoch/tabuľkách). Podľa predloženej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na prieskume\ntrhu v Ruskej federácii a na Ukrajine a na zabezpečení reklamných letákov v ruskom jazyku v náklade\n500 ks. Malo ísť o hľadanie nových obchodných partnerov, prezentovanie daňového subjektu v ruských a\nukrajinských obchodných a výrobných spoločnostiach, organizovanie obchodných stretnutí, zhotovenie\nreklamného - prezentačného katalógu v ruskom jazyku v počte 500 ks a o zabezpečenie tlmočenia\ndo ruského, resp. ukrajinského jazyka pri obchodných stretnutiach a tiež o zabezpečenie dopravy a\nubytovacích služieb na svoje náklady. Cena bola stanovená dohodou, uzatvorená do 31.12.2020, ku\nktorej žalobca predložil reklamné letáky - katalógy v ruskom jazyku, z ktorých nemal žalovaný zhodne\nso správcom dane za preukázané, že vykonaným prieskumom získal žalobca nejakých obchodných\npartnerov (zákazníkov), určitú komoditu, nebola predložená žiadna štúdia, ani žiadne iné doklady, ktoré\nby deklarovali reálne uskutočnenie prieskumu v daných krajinách.\n18. Podľa zistení správcu dane z nahliadnutia do časti daňového spisu spoločnosti K-DHA, s.r.o. (úradný\nzáznam č. 101657439/2020 zo dňa 29.10.2020) konateľ žalobcu pri miestnom zisťovaní vykonanom DÚ\nBB dňa 18.01.2018 (zápisnica č. 100165261/2018) nepredložil žiadne účtovné a daňové doklady, ktoré\nby potvrdili spoluprácu s uvedeným dodávateľom. Naopak, obchodnú spoluprácu vyvrátil, čo deklaroval\nsvojim podpisom. Pri ústnom pojednávaní dňa 22.04.2021 vo vzťahu k obchodnej spolupráci so\nspoločnosťou K-DHA, s.r.o. (zápisnica č. 100675149/2021) konateľ žalobcu namietal spôsob vykonania\nmiestneho zisťovania DÚ BB (zápisnica č. 100165261/2018 zo dňa 18.01.2018), nesúhlasil s jej\n\npriebehom a mal podozrenie, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu (podanie č. 6/008840138/2021\nzo dňa 03.02.2021), pretože podľa jeho tvrdenia práce s uvedenou spoločnosťou potvrdil.\n19. Na základe správcom dane vykonaného dokazovania mal žalovaný za preukázané, že konateľ\nžalobcu v konečnom dôsledku neobjasnil obchodnú spoluprácu s dodávateľskou spoločnosťou.\nNevyjadril sa, ako si preveril obchodného partnera, ako boli práce na základe predložených objednávok\nvykonávané, či boli vopred odkonzultované, kedy, kým a v akom rozsahu a množstve boli vykonané.\nNepredložil žiadny dôkaz, ktorý by bližšie špecifikoval obsah a cenu služieb, žiadny súpis prác, žiadny\ndôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, kto, kedy a komu práce zadával, kto ich preberal, kto vykonával\nprepravu.\n20. Pokiaľ išlo o svedecké výpovede, ktoré boli riadne zaznamenané v jednotlivých zápisniciach a\npodrobne popísané a vyhodnotené v napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že výpovede svedkov\nboli neurčité, nekonkrétne, niektorí svedkovia sa vyjadrili, že oprava sa vykonávala aj v ich priestoroch,\nže opravu si vie spoločnosť vykonať aj svojimi zamestnancami, ale bližšie sa k opravám vyjadriť nevedeli,\nani kto ich vykonával. Svedkovia E. G. a H. E. uviedli, že vykonávali prácu pre J. (bývalého konateľa\nspoločnosti K-DHA, s.r.o.). Išlo o gravírovacie práce a práce technického charakteru, ale nevedeli uviesť,\no aké množstvo a rozsah prác išlo, ich prácu nikto nekontroloval, nemali vedomosť o tom, kto ich vyškolil\no bezpečnosti za kontrolovanú spoločnosť, nič nepodpisovali, resp. papier nedostali. Svedok A. B., ktorý\nmal na starosti sklad, potvrdil, že poškodený tovar išiel na opravu, dokonca si spomenul, že raz ho viezol\naj on niekde do areálu družstva pri Krupine, kde ho vyložil, ale žiadne doklady o odovzdaní, prevzatí sa\nnepodpisovali, nemal vedomosť, od koho tovar prevzal, nekontroloval ho. Svedok C. C. F. sa nevedel\nvyjadriť, komu sa posielali chybné valce na opravu, riešil to predajca s riaditeľom. Svedok C. I. G. uviedol,\nže ak vadu nevedia odstrániť, objednávajú si opravu u inej spoločnosti, rozhoduje o tom majster, žiadnu\nspoločnosť nekonkretizoval. Nepoznal ani H. E., ani E. G.. Svedok D. I. v kontrolovanom zdaňovacom\nobdobí nepracoval v spoločnosti a svedok I. G. sa nevedel vyjadriť k nakúpeným hydraulickým valcom,\nmal vedomosť len o tých, ktoré sa k nemu dostali a kontrola záležala vždy od poverenia nadriadeného.\nO tom, že výpovede svedkov G. a E. sú diametrálne odlišné, daňový subjekt nepredložil žiadny dôkaz.\nPodľa Uznesenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici (ďalej aj „KR PZ v BB“)\nmenované osoby neboli vypočuté.\n21. Svedkyňa A. B. pri výsluchu pred správcom dane dňa 08.09.2021 potvrdila, že opravu vykonávala\nspoločnosť K-DHA, s.r.o. Podľa jej vyjadrenia mal opravu na starosti riaditeľ spoločnosti (konateľ\nžalobcu). Menovaná svedkyňa bola vypočutá pred KR PZ v BB dňa 04.02.2020, ktorej výsluch je\nzaznamenaný v uznesení KR PZ v BB, pri ktorom uviedla, že dodávateľskú spoločnosť nepozná, ani\njej konateľa. Opakovane bola vypočutá pred KR PZ v BB dňa 06.09.2021, t.j. dva dni pred vypočutím\nu správcu dane, kedy svoju výpoveď zmenila a ktorú žalobca predložil ako dôkaz dňa 29.09.2021\n(po prerokovaní pripomienok k protokolu) a považoval ju za vierohodnú na rozdiel od správcom dane\nvyhodnotenej zápisnice uvedenej v uznesení KR PZ dňa 04.02.2020. Zo zápisnice predloženej žalobcom\nvyplýva, že svedkyňa bola vypočutá v trestnej veci obvineného konateľa žalobcu, vypovedala ku\nskutočnostiam, ktoré sa týkali rokov 2015 a 2016. Podobne, ako pred správcom dane, potvrdila pri\ndruhom výsluchu spoluprácu s dodávateľskou spoločnosťou, pričom jej výpoveďou pred správcom\ndane sa nepreukázalo a nepotvrdilo, že fakturované služby dodávateľom K-DHA, s.r.o. boli ním reálne\nvykonané. Podľa jej vyjadrenia spoluprácu s uvedenou spoločnosťou zabezpečoval p. riaditeľ. Pri\nvybavovaní reklamácií týkajúcich sa hydraulických valcov z Poľska zodpovedala pri prvej dodávke po\nich vrátenie do Poľska, pri následnej dodávke nedošlo ani k prevzatiu tovaru a po dohode s p. riaditeľom\nsa tovar vrátil do ich priestorov s tým, že p. riaditeľ zabezpečoval ich opravu spoločnosťou K-DHA,\ns.r.o. Pri ostatných dodávkach zodpovedala po ich dovoz do kontrolovanej spoločnosti a oznamovala\nto p. riaditeľovi, ktorý zabezpečoval ich kontrolu a odstránenie prípadných nedostatkov, následne ju\ninformoval o termíne ukončenia alebo opráv valcov a ona zabezpečovala ich expedovanie odberateľovi\nPOTTINGER, Bánovce nad Bebravou.\n22. Ak teda podľa vyjadrenia svedkyne kontrolu a opravu valcov zabezpečoval konateľ žalobcu, ktorý jej\nvýpoveď považoval za dôkaz preukazujúci vykonanie prác, bol povinný vo vzťahu k svojmu priamemu\ndodávateľovi uvedené tvrdenie preukázať. Ako štatutárny zástupca mal mať vedomosť o tom, kto sa v\njeho areáli pohybuje, za akým účelom, kedy a na akom právnom podklade. Konateľ žalobcu nielenže\nsa bližšie nevyjadril k spolupráci s dodávateľskou spoločnosťou, ale okrem nesúhlasu s konaním\nvedeným na DÚ BB, pobočka Zvolen a DÚ BB, pobočka Brezno a nevyhodnotenia zápisnice zo dňa\n\n25.09.2018 spísanej na Okresnom súde Banská Bystrica, nepredložil žiadne doklady preukazujúce\nreálne uskutočnenie opráv. Keďže tak neurobil, jeho tvrdenia o tom, že náklady má zaúčtované a riadne\nzaplatené, neboli postačujúce na prijatie záveru o ich preukázaní v súvislosti so zdaniteľnými príjmami.\n23. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane ani vo vyrubovacom konaní nedoplnil dokazovanie a neúplne\nzistil skutkový stav veci žalovaný uviedol, že žalobca navrhoval dokazovanie v zmysle ustanovenia § 45\nods. 1 písm. c) daňového poriadku (týkajúce sa práv pri daňovej kontrole) pri ústnom pojednávaní dňa\n22.04.2021, t.j. až vo vyrubovacom konaní, ktoré začalo po doručení protokolu, t.j. dňom 24.11.2020\nv súlade s § 68 ods. 3 daňového poriadku. Všetci žalobcom navrhnutí svedkovia teda boli vypočutí\nvo vyrubovacom konaní v dňoch 23.06.2021 (E. G., H. E., A. B., C. I. G.); 24.06.2021 (C. C. F.); dňa\n08.09.2021 (D. I., I. G., A. B.), a preto považoval tvrdenie žalobcu za nedôvodné.\n24. K neuznaným nákladom na základe výdavkových pokladničných dokladov (ďalej aj „VPD“) žalovaný\nuviedol, že žalobca na základe VPD zaúčtoval do nákladov uvedenú sumu za spotrebu PHL ku\nkonkrétnym vozidlám + opravy a udržiavanie, spotreba kancelárskych potrieb, odbornej literatúry,\nspotrebu DHIM, čistiacich prostriedkov, ostatného materiálu, cestovné, poštovné, overenie listín, ostatné\nslužby, diaľničné nálepky, mýtne poplatky, školenia, výuka AJ. Medzi predloženými VPD sa nenachádzali\nprílohy (kniha jázd, evidencia DHIM, cestovné príkazy, zmluvy, mýtne poplatky a pod.), ktoré by\npreukázali uskutočnené nákupy tovarov a služieb zaúčtovaných prostredníctvom účtu XXX XXX – B. K..\n25. Podaním dňa 29.04.2021 žalobca predložil zoznam dokladov v zmysle prijatých opatrení uložených\nv zápisnici zo dňa 22.04.2021, zaev. pod č. XXXXXXXXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že pod bodom 8.\nboli predložené letenky a zálohová faktúra k uvedeným letenkám zo dňa 17.04.2016 č. 9116170502 zo\ndňa 11.03.2016 na sumu XXX,XX eura, L. E. M. vystavený na meno I. G., SEPA platby – číslo príkazu I.\n(N.), Potvrdenie rezervácie na meno I. G., Faktúra č. 8116013648 zo dňa 11.03.2016 v sume X,XX eur.\nZ predložených dokladov nebol preukázaný účel a dôvod vycestovania a skutočnosť, či išlo o služobnú\ncestu. Nebola predložená správa zo služobnej cesty, všetky prvotné doklady o uskutočnení zahraničnej\npracovnej cesty (doba trvania zahraničnej pracovnej cesty, výdavky na ubytovanie, ostatné potrebné\nvedľajšie výdavky, ktoré zamestnancovi vznikli pri plnení úloh na pracovnej ceste, stravné, vreckové,\npoistenie liečebných výdavkov v zahraničí).\n26. Žalovaný v nadväznosti na ustanovenia zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „zákon o dani z príjmov“) a zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o cestovných náhradách“) dospel k záveru, že na\nzáklade žalobcom predložených dokladov správca dane nemal možnosť preveriť, či zamestnancovi\nvznikol nárok na cestovné náhrady podľa zákona o cestovných náhradách. Podľa žalovaného úlohou\nsprávcu dane nie je zisťovať, či boli alebo neboli zamestnanci žalobcu na pracovnej ceste alebo\naká výška náhrad im prináleží. Táto úloha je v prvom rade na samotnom zamestnancovi, ktorý je\npovinný do desiatich pracovných dní odo dňa skončenia pracovnej cesty predložiť zamestnávateľovi\npísomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a zamestnávateľ je v rovnakej lehote povinný vykonať\nvyúčtovanie pracovnej cesty a uspokojiť nároky zamestnanca (§ 36 ods. 7 a 8 zákona o cestovných\nnáhradách). Aj napriek tomu, že zamestnanec si kvalifikovaným spôsobom neuplatnil nárok na výšku\ncestovných náhrad, ktoré mal žalobca ako zamestnávateľ upraviť a skontrolovať, žalobca ich zahrnul do\nnákladov, čím porušil ustanovenia § 19 ods. 2 písm. d), § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov.\n27. V prípade spotreby PHL bol žalobca povinný postupovať, okrem vozidiel použitých vlastnými\nzamestnancami, podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov, v ktorom sú uvedené spôsoby\npreukazovania spotreby PHL. Keďže žalobca nepredložil k spotrebe PHL žiadne doklady, neobstojí\njeho tvrdenie, že preprava sa uskutočnila, pretože bola potvrdená obchodnými partnermi, k čomu\nvšak neboli predložené žiadne doklady o potvrdení. Tvrdenie, že o existencii dokladov nemôže byť\nžiadna pochybnosť, pretože boli zaúčtované, avšak boli zničené pri požiari, o čom bol správca dane\ninformovaný, nemôže byť dôvodom na uznanie zaúčtovaných nákladov.\n28. Tým, že žalobca nepredložil žiadne doklady (VPD) preukazujúce jeho tvrdenia o spotrebe PHL a\nostatných nákladov zaúčtovaných do spotreby, nebolo preukázané ich opodstatnenie zaúčtovania do\nnákladov.\n\n29. K neuznaniu položiek znižujúcich výsledok hospodárenia uviedol, že žalobca deklaroval uplatnenie\npoložiek znižujúcich výsledok hospodárenia celkom v sume X XXX,XX eura dvomi položkami, a to v\nsume X XXX,XX eur, ku ktorej predložil zoznam prijatých faktúr s úhradami a údajmi z faktúry spoločnosti\nSLLP, spol. s r.o., doklad č. PD11/041 zo dňa 14.04.2011, podľa ktorého faktúru uhradil čiastočne dňa\n19.05.2016, t.j. po lehote splatnosti, avšak žalobca nepreukázal, že čiastočná úhrada záväzku po lehote\nbola položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia v roku 2015. Uvedená skutočnosť nevyplývala ani z\npodaných analýz daňových priznaní dňa 29.10.2020 za zdaňovacie obdobia 2014 – 2017, pretože z nich\nnie je zrejmé, pod ktorou položkou daňového priznania za rok 2015 bol výsledok hospodárenia zvýšený\no sumu X XXX,XX eur. Z daňovej analýzy za rok 2016 vyplývalo, že žalobca označil sumu X XXX,XX eur\nako rozpustenie rezervy a sumu X XXX,XX eura ako zaplatenie na r. 140 r. 2015, z čoho nie je zrejmé,\nčoho sa uvedené sumy týkajú.\n30. K odpočítateľnej položke v sume X XXX,XX eura predložil žalobca zoznam prijatých faktúr od\ndodávateľa A. N. s úhradami a údajmi z faktúr od 01.01.2015 do 07.12.2015 a zoznam prijatých faktúr s\núhradami a údajmi faktúr dodávateľa A. O. od 01.01.2011 do 07.12.2016 a od 01.01.2015 do 31.12.2015.\nZ predložených dokladov vyplynulo, že išlo o neuhradené záväzky k 31.12.2015, pričom žalobca\nnepreukázal, že išlo o záväzky, ktoré boli v roku 2015 položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia.\n31. K ostatným žalobným námietkam uviedol, že z napadnutého rozhodnutia na str. 45, odsek 4 vyplýva,\nže žalovaný sa vyjadril k povinnosti správcu dane oboznámiť sa s jeho podnikateľskou činnosťou, pričom\nskonštatoval, že účtovníctvo žalobcu je podkladom na zostavenie účtovnej závierky, z ktorej sa vychádza\npri zostavení daňového priznania, ktoré je žalobca povinný podať správcovi dane spolu s účtovnou\nzávierkou (súvaha, výkaz ziskov a strát, poznámky). Z takto podaných dokumentov správca dane získal\nprvotné informácie o činnosti žalobcu už pri začatí daňovej kontroly. V danom prípade správca dane\nspísal s konateľom žalobcu pri začatí daňovej kontroly zápisnicu č. 102240989/2019 zo dňa 26.09.2019,\npri ktorej mu bolo oznámené, že účtovné doklady, účtovníctvo v papierovej aj elektronickej podobe bolo\nzničené pri požiari. Konateľ žalobcu, ktorý sa mal vyjadriť k možnosti rekonštrukcie účtovníctva ani po\nzmeškanej lehote správcom dane požadované doklady nepredložil a tieto nepredložil ani na základe\nopakovaných výziev.\n32. K predloženej audítorskej správe dňa 29.04.2021 v zmysle prijatých opatrení uložených v zápisnici\nzo dňa 22.04.2021, zaev. pod č. XXXXXXXXX/XXXX, pod bodom č. 9 žalovaný uviedol, že správca\ndane na str. 26 ods. 1 prvostupňového rozhodnutia zaujal stanovisko tak, ako uvádza žalobca v podanej\nžalobe, pričom uviedol, že za zostavenie účtovnej závierky je zodpovedný žalobca, s čím sa žalovaný\nstotožnil. Výrok audítora neznamená, že správca dane nemôže spochybniť žalobcom zaúčtované\núčtovné prípady, ktoré je možné preveriť aj pomocou softvéru IDEA (podvojnosť zaúčtovania). Avšak\ndaňovou kontrolou správca dane v súlade s ustanoveniami § 44 ods. 1 daňového poriadku zisťuje\nalebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení\nosobitných predpisov, ktorým bol v danom prípade zákon o dani z príjmov. Podľa § 17 ods. 1písm.\nb) zákona o dani z príjmov sa pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza u daňovníka\núčtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia. Výsledok hospodárenia je\npotrebný pre zostavenie účtovnej závierky, ktorú žalobca zostavuje na základe účtovnej evidencie\na účtovnú evidenciu je povinný viesť v zmysle zákona o účtovníctve. Účtovná evidencia slúži pre\nvyčíslenie účtovného výsledku hospodárenia, ktorý je potrebné transformovať na základ dane systémom\npripočítateľných a odpočítateľných položiek, pri ktorom sa vychádza z platného znenia zákona o dani\nz príjmov. Zoznam upravujúcich položiek, ktorými sa transformuje (zvyšuje alebo znižuje) účtovný\nvýsledok hospodárenia pred zdanením na základ dane musí daňový subjekt/žalobca v prípade daňovej\nkontroly vedieť preukázať, pretože podľa § 24 daňového poriadku znáša dôkazné bremeno. Správca\ndane nemôže upravovať daňovým subjektom/žalobcom vykázaný výsledok hospodárenia v účtovníctve\n(ako rozdiel medzi nákladmi a výnosmi), ale len základ dane vyčíslený v podanom daňovom priznaní, z\nktorého sa následne vypočíta daňová povinnosť. V zmysle § 17 ods. 2 písm. a) tohto zákona sa výsledok\nhospodárenia zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov, alebo\nktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške, čo je výsledkom vykonanej daňovej\nkontroly.\n33. Pokiaľ išlo o tvrdenie žalobcu, že správne orgány sa odmietli zaoberať ním predloženými dokladmi\na vyjadreniami v rámci daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby a dani z pridanej hodnoty v\nspoločnosti K-DHA s.r.o. žalovaný uviedol, že správca dane z informačného systému finančnej správy\n\nzistil, že spoločnosť K-DHA, s.r.o. dňa 21.03.2018 zmenila sídlo spoločnosti; konateľom spoločnosti\nv čase od 10.08.2012 do 08.03.2018 bol J. E., Sebechleby 962 66 Sebechleby; od 09.03.2018 bola\nspoločnosť bez konateľa; J. E. dňa XX.XX.XXXX zomrel na Ukrajine, pričom od 03.03.2017 deklaroval\nsprávcovi dane práceneschopnosť (str. 13, odsek 4). To znamená, že správca dan\ne z objektívnych príčin nemal možnosť preveriť v dodávateľskej spoločnosti žalobcom predkladané\ndôkazy.\n34. Žalobca správne uviedol, že daň z príjmov má iný právny charakter ako daň z pridanej hodnoty,\npričom k žalobcom citovanej judikatúre, ktorá sa týkala prevažne odpočítania dane z pridanej\nhodnoty a tiež oslobodenia od dane z pohľadu zákona o dani z pridanej hodnoty s poukazom\nna rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Súdneho dvora Európskej únie , českého\nNajvyššieho správneho súdu žalovaný zdôraznil, že nie je možné zamieňať podmienky na odpočítanie\nDPH a podmienky na uplatnenie daňových výdavkov na účely dane z príjmov, pretože ide o dva\nodlišné druhy daní, upravené samostatnými právnymi predpismi, v ktorých sú autonómne definované\njednotlivé zákonné podmienky a kritéria posudzovania jednotlivých nárokov, ktoré nemožno zamieňať,\nči analogicky aplikovať, keď sa jednotlivé právne inštitúty či definície nezhodujú (rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/56/2018 zo dňa 21.08.2019). Konkrétne, ako vyplýva zo\nzisteného skutkového stavu správcom dane, zákon o dani z príjmov viaže uznanie uplatnených výdavkov\nna splnenie podmienky, že musí ísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov\npreukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka v súlade s ustanoveniami\n§ 2 písm. i) zákona o dani z príjmov v nadväznosti na § 19 a § 21 ods. 1 tohto zákona a zároveň musí\nísť o výdavok dostatočne preukázaný vo vzťahu k dodávateľovi uvedenému na faktúrach. Pokiaľ ide o\nuplatnenie nároku na odpočítanie DPH, tento je na rozdiel od dane z príjmov viazaný na vznik daňovej\npovinnosti, a to s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004\nZ. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktorá sa posudzuje u dodávateľa žalobcu\nuplatňujúceho si nárok na odpočet, pričom v prípade, ak je spochybnené, že dodávateľovi vznikla daňová\npovinnosť, a to práve vo vzťahu k jeho dodávateľovi, môže to mať za následok zamietnutie nároku na\nodpočet DPH na vstupe. Zákon o dani z príjmov však na priznanie uplatnených výdavkov vyžaduje\nsplnenie iných zákonných podmienok, pričom podmienka vzniku tohto nároku a vznik daňového výdavku\nje u žalobcu vo vzťahu k svojim priamym dodávateľom. Žalobca však vznik výdavkov z dodávateľskej\nfaktúry vystavenej vyššie uvedeným dodávateľom nepreukázal a nezdokumentoval, pričom jeho tvrdenia\nsa nepreukázali a nepotvrdili ani na základe výsluchov svedkov.\n35. Správca dane nezaložil svoje rozhodnutie na neplnení si daňových povinnosti dodávateľov\ndodávateľa a na domnienkach, ale na riadne vykonanom dokazovaní na základe žalobcom predložených\ndokladov a dôkazov, ktoré neboli postačujúce na prijatie záveru o opodstatnenom zaúčtovaní sporných\nvýdavkov a položiek znižujúcich výsledok hospodárenia.\n36. K námietke žalobcu o nevysporiadaní sa žalovaného s jeho internými smernicami, žalobca\nnekonkretizoval, s ktorými konkrétnymi smernicami sa žalovaný nevysporiadal. Na základe žalobcom\npodaného podania dňa 29.04.2021 v zmysle prijatých opatrení uložených v zápisnici č. 100675149/2021\nzo dňa 22.04.2021, t.j. vo vyrubovacom konaní, ktorý obsahoval 17 bodov, je zo žalovaného rozhodnutia\nzrejmé, že správne orgány sa podrobne vysporiadali s predloženými dokladmi (str. 17, ods. 3, 4, str. 43,\nods. 4 s pokračovaním na str. 44 žalovaného rozhodnutia).\n37. Žalovaný sa tiež nestotožnil s tvrdením žalobcu o nesprávnej aplikácii ustanovení daňového\nporiadku, pretože nebol dôvod na prerušenie daňového konania podľa § 61 ods. 1 písm. a) daňového\nporiadku. K uvedenému žalovaný uviedol, že v zápisnici o pojednávaní, spísanej Okresným súdom\nBanská Bystrica, ktorú predložil žalobca ako dôkaz v súvislosti s fakturovanými službami dodávateľom\nza opravu valcov, z napadnutého rozhodnutia (str. 40, odsek 2) vyplýva, že ide o konanie, v ktorom\nžalobca vystupoval ako žalovaný v obchodnom spore so spoločnosťou PRONAR, Poľsko o zaplatenie\nsumy XX XXX,XX eura. Z obsahu zápisnice vyplýva, že v danom spore bol vypočutý ako svedok\nJ. E., podľa povolenia na pobyt Sebechleby 118, samostatne zárobkovo činná osoba v súvislosti s\nfaktúrami vystavenými v roku 2016 a 2015. Žalovaný mal za preukázané, že uvedený spor nemá vplyv na\nvýsledky daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobie, pretože na základe vykonanej daňovej\nkontroly neboli sporné dodávky tovaru z Poľska, ale sporná bola oprava dodávok tovaru, ktorú mala\nvykonať spoločnosť K-DHA, s.r.o. Z predloženej zápisnice nie je zrejmé, v akom štádiu sa súdne konanie\nnachádza, a preto nie je zrejmé, na základe čoho žalobca tvrdí, že má povahu predbežnej otázky. Z\n\nustanovenia § 22 ods. 1 daňového poriadku vyplýva, že ak sa pri správe daní vyskytne otázka, o ktorej\nuž právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný, inak si môže\nsprávca dane o takejto otázke urobiť úsudok. Nejde teda o takú skutočnosť, ktorá by mala vplyv na\nsprávcom dane vykonané dokazovanie za kontrolované zdaňovacie obdobie.\n38. Záverom zdôraznil, že žalobca vyjadruje len svoj nesúhlas s vykonaným dokazovaním, ale neuvádza\nžiadny konkrétny dôkaz, s ktorým by sa správca dane alebo žalovaný nevysporiadali. Nesúhlas žalobcu\ns vyhodnotením dôkazov sám o sebe nemôže spôsobovať nezákonnosť žalovaného rozhodnutia. K\ntvrdeniu žalobcu, že bola podaná námietka proti postupu správcu dane vo vyrubovacom konaní a\nsťažnosť na postup správcu dane vo vyrubovacom konaní, ktoré tvoria prílohu odvolania uviedol, že\ntakéto podanie daňového subjektu za zdaňovacie obdobie 2016 zo spisového materiálu nevyplýva a\nnevzťahuje sa na zdaňovacie obdobie 2016.\n\nIV.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n39. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 20S/31/2022-97 zo dňa 28.06.2022 priznal správnej žalobe\nodkladný účinok do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.\n40. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 20S/31/2022-114 zo dňa 13.09.2022 rozhodol o prerušení\nsúdneho konania do oznámenia žalovaného o skončení preskúmania žalobou napadnutého rozhodnutia\nmimo odvolacieho konania.\n41. Na základe § 3 ods. 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva\nprešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v\nktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Trnave pod\nsp. zn. 20S/31/2022 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom\nv súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 účinného\nod 01.06.2023 pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave dňa 07.06.2023 a je vedená pod sp.\nzn. TT-20S/31/2022.\n42. Správny súd v Bratislave uznesením č.k. TT-20S/31/2022-150 zo dňa 28.07.2023 rozhodol\no pokračovaní v predmetnom konaní.\n43. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do\n30.06.2023 (ďalej aj ako „SSP“) a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych\nsúdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane\nkonania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba\nnie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 21.11.2023.\n44. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n45. Podľa § 187 ods. 1 SSP, ak správny súd priznal žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) je\npovinný o nej rozhodnúť do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku.\n46. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa\ndokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n\n47. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n48. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n49. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n50. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,\nsprávnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n51. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n52. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n53. Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2016, daňovým výdavkom\nje výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne\nvynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka\npodľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním\nsúvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm.\nt), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n54. Podľa § 2 písm. j) cit. zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2016, základom dane je\nrozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej\nsúvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n55. Podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2016, ak výšku výdavku\n(nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov\nnajviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu)\nvynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za\npodmienok ustanovených osobitným predpisom, alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje\ntento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových\nvýdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu)\nlimituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok\n(náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý\npríjem alebo prijatá úhrada.\n56. Podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2016, daňové výdavky,\nktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú cestovné náhrady\ndo výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste\nposkytované podľa osobitného predpisu.\n\n57. Podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2016, daňové výdavky,\nktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú výdavky (náklady)\nna spotrebované pohonné látky\n1. podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítané podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii\nalebo v technickom preukaze, pričom ak táto spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom\npreukaze sa nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa tam neuvádza, vychádza sa\nzo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bolo udelené oprávnenie autorizácie podľa\nosobitného predpisu, alebo doplňujúcimi údajmi výrobcu alebo predajcu preukazujúce inú spotrebu\npohonných látok; ak ide o nákladné automobily alebo pracovné mechanizmy, pri ktorých sa táto spotreba\nv osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných\nlátok alebo sa tam neuvádza, podľa preukázanej spotreby vrátane spotreby preukázanej vlastným\nvnútorným aktom riadenia, ktorý preukázateľným spôsobom určuje a odôvodňuje spôsob výpočtu\nspotreby pohonných látok, alebo\n2. na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného\nsystému sledovania prevádzky vozidiel, alebo\n3. vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80% z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok\nza príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra\nna začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.\n58. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2016, daňovými výdavkami nie\nsú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník\núčtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.\n59. Správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti\npostupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi (§ 134\nods. 1 SSP), resp. v niektorých zákonom ustanovených prípadoch aj mimo nich (napríklad § 134 ods.\n2 SSP, § 195 SSP). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili\ndostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali\nv súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy\nbolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.\n60. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo na podklade žalobných bodov preskúmať, či\nžalobca splnil všetky podmienky pre uznanie daňových výdavkov, najmä či preukázal vykonanie služieb\na vynaloženie nákladov (výdavkov) na dosiahnutie, zaistenie a udržanie jeho zdaniteľných príjmov, t.\nj. či tieto náklady možno považovať za daňový výdavok v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov\na či správca dane a následne žalovaný postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a viedli\ndaňové konanie v súlade so zásadami správy daní.\n61. Správny súd v prvom rade poukazuje na judikatúru, vzťahujúcu sa na daň z príjmov, aplikovateľnú na\npredmetnú vec: „Základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných ustanovení\nsú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, a to podmienka vecnosti (výdavky musia byť\nvynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, tzn., že musí byť súvislosť medzi\nzdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom), podmienka preukázateľnosti (daňovník musí vedieť\npreukázať, že výdavok skutočne vznikol) a podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť\nzaúčtovaný), na ktoré kritériá musia daňovníci vždy pamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku,\nlen ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne i podmienka\npreukázateľnosti výdavkov\na ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak,\ns poukazom na § 19 ods. 2 - 5, § 20, § 21 zákona č. 595/2003 Z.z. Pre splnenie zákonných\npodmienok pre uznanie daňového výdavku a následné určenie správnej výšky základu dane z príjmov\nnepostačuje, ak daňovník deklaruje prijatie dodávky tovaru alebo služby len preukázaním daňového\ndokladu - faktúry s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia na jednej strane jednoznačne\npreukazovať prijatie zdaniteľného plnenia a na druhej strane je potrebné, aby bolo preukázané, že k\nprijatiu tovaru deklarovaného v daňovom doklade reálne aj došlo, a to v rámci dojednaných dodávok\ntovarov jednotlivými dodávateľmi. Pokiaľ\n\nnie sú splnené tieto hmotnoprávne podmienky, nie je možné konštatovať, že daňový subjekt preukázal\nrozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane z príjmov.“ (Rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/45/2015 zo dňa 26.01.2017). „Daňový výdavok musí byť\ndostatočne preukázaný, čo znamená, že žalobca musí uniesť dôkazné bremeno a preukázať vecnú\nsúvislosť úhrady za tovary a služby s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov a tiež skutočnosť,\nže tovar bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na\nfaktúre.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sžf 60/2015 zo dňa 28.02.2017).\n62. Daňový subjekt, ktorý o náklade účtuje v účtovníctve a následne ho zahrnie aj do daňového\npriznania, je povinný v prípade dôvodných pochybností správcu dane preukázať, že ho skutočne\nvynaložil (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/32/2014 zo dňa 19.11.2015,\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/74/2016 zo dňa 22.11.2018, rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/20/2016 zo dňa 12.07.2018 a rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/34/2015 zo dňa 22.02.2017). Uskutočňovanie zdaniteľných\nplnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to má daňový subjekt\nako platiteľ dane možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť\nuskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3Sžf/119/2013 zo dňa 06.05.2014).\n63. Ak správca dane po vykonaní daňovej kontroly preukáže, že daňovník hodnoverným spôsobom\nnevie preukázať existenciu podmienok, ktoré sú pre uplatnenie tohto nároku zákonom stanovené,\nteda, že ide o výdavky, ktoré daňovník vynaložil na úhradu tovarov a služieb, a ich vecnú súvislosť,\nako aj to, že tovar (služby) bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve osobou\n(dodávateľom) uvedenou na faktúre, tak nesplnil podmienky pre priznanie daňových výdavkov. Splnenie\nformálnej stránky na uplatnenie daňového výdavku, vyjadrené predloženými dokladmi, je síce jednou\nz podmienok, aby boli na základe týchto dokladov uznané daňové výdavky, tieto doklady však musia\nbyť obrazom reálneho plnenia od reálneho dodávateľa uvedeného na daňových dokladoch a musia\nbyť skutočne svojím účelovým určením potrebné na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov\ndaňovníka v predmete jeho podnikania. Len formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu\nfaktúrou, prípadne dokladmi o úhrade, je bez preukázania skutočného vykonania služieb na daňové\núčely nepostačujúce.\n64. Daňový subjekt v daňovom konaní nesie daňové bremeno, z ktorého vyplýva dôkazná povinnosť\npredložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku. Daňový subjekt je povinný preukázať\nreálnosť plnenia, ktoré bolo osvedčované predloženými účtovnými dokladmi a za tým účelom si\nobstarať dostatočné množstvo dôkazov, ktoré by preukázali poskytnutie tvrdených služieb s tým,\nže správcovi dane prináleží v rámci kontroly preverovať skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane,\nk čomu patrí vyhodnotenie, vrátane možnosti spochybnenia predložených dôkazov. Ak správca dane\npri preverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť\ndôkazov predložených daňovým subjektom, potom je opäť na daňovom subjekte vyvrátiť spochybnenie\npôvodných dôkazov správcom dane predložením či navrhnutím ďalších dôkazov. Týmto spôsobom\ndochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom\ndane a daňovým subjektom.\n65. Správny súd zastáva názor, že daňovník musí v prvom rade svoje výdavky (náklady) preukázať\na až následne, pri istote ich existencie, preukázať, že tieto súvisia so zdaniteľným príjmom.\nPremietnuc uvedené na daný prípad, žalobca mal v prvom rade povinnosť preukázať oprávnenosť\nvynaložených výdavkov práve prostredníctvom preukázania uskutočnenia dodaných služieb, inak\npovedané, preukázať ich existenciu a až následne preukázať, že tieto súvisia so zdaniteľným príjmom.\n66. V súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol žalobca v podanej žalobe správny súd\npoukazuje na to, že žalobné námietky sú formulované všeobecne, bez konkrétnej špecifikácie, majúc\npovahu všeobecných generických vyjadrení. Nie je úlohou správneho súdu, aby za žalobcu vyhľadával,\nkonkretizoval prípadne domýšľal dôvody nezákonnosti rozhodnutí finančných orgánov. Žalobcovi svedčí\nv správnom súdnom konaní povinnosť tvrdiť, pričom pre vymedzenie dôvodov súdneho prieskumu\nzákonnosti nepostačuje jednoduché spochybnenie postupu žalovaného a správcu dane bez uvedenia\nkonkrétnych skutkových okolností, z ktorých žalobca vyvodzuje nezákonnosť spôsobilú vyústiť do\n\nzrušenia napadnutého a prvostupňového rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 SSP. Správny súd tak\nnapadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a konanie ich vydaniu predchádzajúce\npreskúmal výlučne z dôvodov a v rozsahu vymedzenom v žalobe, pričom nevzhliadol dôvod, pre ktorý\nby bolo možné konštatovať nezákonnosť uvedených rozhodnutí.\n67. K výsluchu svedkyne A. B. správny súd uvádza, že menovaná bola vypočutá pred KR PZ dňa\n04.02.2020, kde uviedla, že dodávateľskú spoločnosť nepozná, ani jej konateľa. Dva dni pred vypočutím\nsprávcom dane svoju výpoveď pred KR PZ zmenila a rovnako ako pred správcom dane potvrdila,\nže opravu vykonávala spoločnosť K-DHA, s.r.o. Ak žalobca považoval neskoršiu výpoveď svedkyne\nza dôveryhodnú a za dôkaz preukazujúci vykonanie opráv deklarovaným dodávateľom, bol povinný\npreukázať reálne uskutočnenie opráv, keďže zabezpečoval spoluprácu so spoločnosťou K-DHA, s.r.o.\nKonateľ žalobcu sa však nevedel bližšie vyjadriť k spolupráci s dodávateľom a nepredložil ani žiadne\ndoklady preukazujúce reálne uskutočnenie opráv. Jeho tvrdenia o tom, že náklady má zaúčtované\na zaplatené nepreukazujú vykonanie prác dodávateľskou spoločnosťou. Správny súd sa preto stotožnil\nso žalovaným, že výpoveď pani A. B. je z dôvodu jej zmeny v priebehu niekoľkých dní nedôveryhodná\na na podporu tejto zmeny žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz.\n68. V súvislosti s námietkou, že výpovede ďalších svedkov (C. C. F., E. G., H. E., I. G., D. I., A. B., C.\nI. G.) boli nedostatočne vyhodnotené a v neprospech žalobcu, sa správny súd stotožňuje s názorom\nžalovaného ako aj správcu dane, že tieto boli neurčité a nepreukazujúce obchodnú spoluprácu medzi\nžalobcom a K-DHA, s.r.o. Svedok F. neposkytol správcovi dane také vyjadrenia ohľadom obchodnej\nspolupráce žalobcu so spoločnosťou K-DHA, s.r.o., ktoré by preukázali dodanie služieb v zmysle\nfakturácie (opravy valcov, prípadne ostatného materiálu, služby na základe zmluvy o dielo, výskum\ntrhu v RF). Tiež sa nevedel vyjadriť, komu sa posielali chybné valce na opravu, riešil to predajca\ns riaditeľom. Svedkovia G. a E. uviedli, že vykonávali práce pre J. (bývalého konateľa dodávateľa),\njednalo sa o gravírovacie práce a práce technického charakteru, ale nevedeli uviesť presné množstvo\nprác. Svedok I. G. sa nevedel vyjadriť k nakúpeným hydraulickým valcom, mal vedomosť len o tých, ktoré\nsa k nemu dostali a kontrola záležala vždy od poverenia nadriadeného. Svedok D. I. v kontrolovanom\nzdaňovacom období nepracoval v spoločnosti DIAGO SF s.r.o. Svedok A. B., vodič - skladník, potvrdil,\nže poškodený tovar išiel na opravu. Jeho svedeckou výpoveďou nebolo preukázané akou spoločnosťou\nbola oprava hydraulických valcov uskutočnená a v akom množstve. Svedok C. I. G. uviedol, že ak vadu\nnevedia odstrániť, objednávajú si opravu u inej spoločnosti, rozhoduje o tom majster, žiadnu spoločnosť\nnekonkretizoval. Nepoznal ani H. E., ani E. G.. O tom, že výpovede svedkov G. a E. sú odlišné, daňový\nsubjekt nepredložil žiadny dôkaz.\n69. Na základe výsluchov svedkov nebolo preukázané, že opravu hydraulických valcov, služby na\nzáklade zmluvy o dielo vykonala spoločnosť K-DHA, s.r.o. Tiež nebola preukázaná spotreba ostatného\nmateriálu dodaného uvedenou spoločnosťou. Správny súd sa preto stotožnil so závermi správcu dane\na žalovaného, ktorí vyhodnotili uvedené svedecké výpovede ako všeobecné a nekonkrétne. Žiaden\nz vypočutých svedkov neuviedol konkrétne skutočnosti, ktoré by akýmkoľvek relevantným spôsobom\npodporili argumentáciu žalobcu. Svedecké výpovede boli všeobecné, smerujúce na opis pracovných\nčinností, bez akejkoľvek relevantnej konkretizácie na potrebné skutočnosti. Zo strany správcu dane\na žalovaného tak nedošlo k pochybeniu pri vyhodnotení dôkazov.\n70. Správny súd ďalej uvádza, že žalobca ako podnikateľský subjekt je sám zodpovedný nielen za výber\nsvojho obchodného partnera, ale aj za dokumentovanie svojej obchodnej činnosti, z ktorej mu vyplývajú\npovinnosti voči štátnemu rozpočtu. Ak je ako daňový subjekt v tomto smere nedôsledný, musí potom\nznášať následky v podobe dôkaznej núdze v prípadnom daňovom konaní.\n71. V súvislosti s neuznaním nákladových položiek správny súd uvádza, že v zmysle § 4 ods. 1\nzákona o cestovných náhradách je zamestnanec povinný preukázať výdavky dokladmi, ktoré musia\nbyť v zhode s miestom a časom konania pracovnej cesty. Správca dane v danom prípade nemohol\npreveriť, či zamestnancovi vznikol nárok podľa zákona o cestovných náhradách. Zo strany žalobcu boli\npredložené letenky a zálohová faktúra k uvedeným letenkám na sumu XXX,XX eura na meno I. G.. Z\npredložených dokladov nebol preukázaný účel a dôvod vycestovania a skutočnosť, či išlo o služobnú\ncestu. Nebola predložená správa zo služobnej cesty, všetky prvotné doklady o uskutočnení zahraničnej\npracovnej cesty (doba trvania zahraničnej pracovnej cesty, výdavky na ubytovanie, ostatné potrebné\nvedľajšie výdavky, ktoré zamestnancovi vznikli pri plnení úloh na pracovnej ceste, stravné, vreckové,\n\npoistenie liečebných výdavkov v zahraničí). Zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní odo\ndňa skončenia pracovnej cesty predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie\nnáhrad a zamestnávateľ je v rovnakej lehote povinný vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty a uspokojiť\nnároky zamestnanca (§ 36 ods. 7 a 8 zákona o cestovných náhradách). Aj napriek tomu, že zamestnanec\nsi kvalifikovaným spôsobom neuplatnil nárok na výšku cestovných náhrad, ktoré mal žalobca ako\nzamestnávateľ upraviť a skontrolovať, žalobca ich zahrnul do nákladov, čím porušil ustanovenia § 19\nods. 2 písm. d), § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov.\n72. K spotrebe PHL žalobca nepredložil žiadne doklady, a preto nemôže obstáť jeho tvrdenie, že o ich\nexistencii nemôže byť pochýb, keďže boli riadne zaúčtované, avšak zničené požiarom. Vychádzajúc\nz administratívneho spisu nebolo súdu zrejmé, akí obchodní partneri uvedenú prepravu potvrdili a zo\nstrany žalobcu nebol ani predložený žiaden dôkaz toho, že títo obchodní partneri túto prepravu potvrdili.\n73. Pokiaľ žalobca predložil správcovi dane externý disk HDD Verbatim, na ktorom mala byť kompletná\núčtovná dokumentácia, preverením predloženého zariadenia správca dane zistil, že neobsahuje\npožadované doklady a dôkazy (dodávateľské faktúry vystavené spoločnosťou K-DHA, s.r.o., ani žiadne\nsúvisiace prílohy ako dodacie listy, zmluvy, rozpisy zákaziek, objednávky). Námietku žalobcu aj ohľadne\ntohto technického zariadenia tak považoval správny súd za nedôvodnú.\n74. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že správca dane sa nevysporiadal s audítorskou správou za rok\n2016, správny súd odkazuje na str. 39, bod 9. prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ktorý okrem\niného uviedol, že za zostavenie účtovnej závierky je zodpovedný žalobca. Výrok audítora neznamená,\nže správca dane nemôže spochybniť žalobcom zaúčtované účtovné prípady.\n75. Pokiaľ sa žalobca domáhal prerušenia daňového konania, keďže sa začalo konanie o predbežnej\notázke – súdne konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica, správny súd tento žalobný bod\nvyhodnotil ako nedôvodný. Daňový poriadok v § 22 ods. 1 uvádza, že ak sa pri správe daní vyskytne\notázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím\nviazaný; inak si môže správca dane o takejto otázke urobiť úsudok alebo dať inému príslušnému orgánu\npodnet na začatie konanie. Z § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku vyplýva, že správca dane preruší\ndaňové konanie, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke. Bolo tak potrebné posúdiť,\nči súdne konanie, vedené na Okresnom súde Banská Bystrica spĺňa definičné kritéria predbežnej otázky\na s tým súvisiacu aplikáciu § 22 ods. 1 daňového poriadku alebo § 61 ods. 1 daňového poriadku.\n76. Správny súd rovnako ako žalovaný nevidel dôvod na prerušenie konania, kedy žalovaný mal za\npreukázané, že uvedený spor nemá vplyv na výsledky daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie\nobdobie, pretože na základe vykonanej daňovej kontroly neboli sporné dodávky tovaru z Poľska,\nale sporná bola oprava dodávok tovaru, ktorú mala vykonať spoločnosť K-DHA, s.r.o. Z predloženej\nzápisnice nebolo zrejmé, v akom štádiu sa súdne konanie nachádza a nebolo zrejmé, na základe čoho\nžalobca tvrdil, že má povahu predbežnej otázky.\n77. V súvislosti s nevypočutím p. E. správny súd uvádza, že J. E. dňa XX.XX.XXXX zomrel na Ukrajine,\npričom od 03.03.2017 deklaroval správcovi dane práceneschopnosť. To znamená, že správca dane z\nobjektívnych príčin nemal možnosť preveriť v dodávateľskej spoločnosti žalobcom predkladané dôkazy.\n78. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia\npre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov správny súd zdôrazňuje, že žalovaný a správca\ndane si zaobstarali dostatok dôkazov k rozhodnutiu, v konaní postupovali v súlade s daňovým\nporiadkom, vykonali všetky dôkazy a tieto vyhodnotili v súlade so zásadou voľného hodnotenia\ndôkazov, vo veci rozhodli vecne správne a ako prvostupňové rozhodnutie, tak aj napadnuté rozhodnutie\nposkytujú pre žalobcu dostatočné odôvodnenie vo vzťahu k ich výrokom. Správca dane a žalovaný sa\ndostatočným spôsobom vysporiadali so všetkými relevantnými námietkami žalobcu. Nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia je daná v prípade, ak chýbajú zásadné vysvetlenia dôvodov rozhodnutia, pričom\nsubjektívnu nespokojnosť žalobcu s obsahom odôvodnenia nemožno považovať za vyhovujúcu dôvodu\nnepreskúmateľnosti.\n79. Ohľadne nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu a postupu žalovaného v rozpore s judikatúrou\nSúdneho dvora Európskej únie a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, správny súd vyhodnotil tento\n\nžalobný bod ako nedôvodný. Predmetom daňovej kontroly bola daňová kontrola zameraná na daň\nz príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016 a nie daňová kontrola zameraná na daň\nz pridanej hodnoty. Z uvedeného dôvodu tak nebolo možné na daný prípad aplikovať judikatúru, viažucu\nsa na daň z pridanej hodnoty ako sa toho nesprávne domáhal žalobca. Rozsudok Súdneho dvora\nEurópskej únie vo veci Vikingo sa zameriava na odpočet dane – jedná sa teda o daň z pridanej hodnoty.\nZároveň Smernica Rady 2006/112 sa týka spoločného systému na dani z pridanej hodnoty, a preto je\nna predmetný prípad neaplikovateľná. Argumentácia žalobcu v tomto smere tak bola v prejednávanej\nveci irelevantná a neaplikovateľná.\n80. Správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový\nstav. Dôkazy, ktoré nadobudol správca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania aj riadne\nvyhodnotil a vysporiadal sa aj so všetkými námietkami žalobcu. Správny súd na základe vykonaného\nprieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodov uplatnených v žalobe dospel k záveru, že\nžalobné námietky neboli dôvodné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.\n81. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,\nže úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od\nžalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.\n82. Toto rozhodnutie senát prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.\n4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny\nsúd v Bratislave(§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie\nlehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\n\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:33f8e771-d48f-47ee-9aa1-917c6bf48309", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 269/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 269/05 z 20. 12. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-12-20", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33f8e771-d48f-47ee-9aa1-917c6bf48309"}], "citovane_v": []}