{"guid": "064442c2-6abf-45cf-89b3-1df23aa3474e:92ff8485-f3e3-4dfa-8da4-cba92fe0cc8a", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200035.4", "spisova_znacka": "TT-20S/14/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-20S/14/2022 z 7. 11. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 7. novembra 2023, sp. zn. TT-20S/14/2022, ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200035.4", "identifikacne_cislo": "2022200035", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2023-11-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/92ff8485-f3e3-4dfa-8da4-cba92fe0cc8a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200035.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200035.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200035.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nTT-20S/14/2022\n2022200035\n07. 11. 2023\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2023:2022200035.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu\nJUDr. Ivany Rudinskej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: DIN-TECHNIK spol. s\nr. o., so sídlom Pekná cesta 15, 831 52 Bratislava, IČO: 35 690 496, právne zastúpený: Mgr. Barborou\nHlavatou, advokátkou, so sídlom SNP 1445/41, 017 07 Považská Bystrica, IČO: 42 284 902, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,\nIČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102556501/2021 zo\ndňa 13.12.2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 102556501/2021 zo dňa 13.12.2021 a rozhodnutie\nDaňového úradu Trnava č. 101270532/2021 zo dňa 20.07.2021 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy\nprvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Správny súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie máj 2018. O výsledku tejto daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol\nz daňovej kontroly č. 101809543/2019 zo dňa 25.07.2019 (ďalej len „protokol z daňovej kontroly“).\nProtokol z daňovej kontroly a výzva na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným boli doručené\nžalobcovi, ktorý sa k týmto zisteniam vyjadril podaním zo dňa 20.08.2019.\n2. Správca dane rozhodnutím č. 101270532/2021 zo dňa 20.07.2021 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi ako\ndaňovému subjektu vyrubil rozdiel dane v sume 9 336,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie máj 2018.\n3. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že v zdaňovacom období máj 2018\nžalobca deklaroval uskutočnenie zdaniteľných obchodov na základe dodávateľskej faktúry č. 20180043\nzo dňa 04.05.2018, predmet fakturácie školenie BOZP za mesiac 5/2018, základ dane vo výške\nX XXX,XX eur, DPH vo výške XXX,XX eur, suma spolu X XXX eur od spoločnosti Energetické systémy\nSlovensko a. s. Na základe vykonanej kontroly správca dane dospel k záveru, že fakturované služby boli\nvykonané A. B. ako fyzickou osobou priamo pre spoločnosť DIN-TECHNIK spol. s r. o. a nie spoločnosťou\nEnergetické systémy Slovensko a. s. tak, ako to deklaroval žalobca. Spoločnosť Energetické systémy\nSlovensko a. s. síce tvrdila, že mala uvedené služby vykonať subdodávateľsky, a to prostredníctvom A.\nB., avšak v účtovníctve tejto spoločnosti sa nenachádzala faktúra od A. B. za vykonané služby. Správca\n\ndane výsluchom A. B. zistil, že služby boli A. B. vykonané priamo pre spoločnosť DIN-TECHNIK spol.\ns r. o. a že pokyny dostávala od zamestnancov spoločnosti DIN-TECHNIK spol. s r. o.\n4. Správca dane ďalej uviedol, že v zdaňovacom období máj 2018 žalobca deklaroval uskutočnenie\nzdaniteľných obchodov na základe dodávateľských faktúr č. 20180005 zo dňa 04.05.2018, predmet\nfakturácie: právne služby, základ dane vo výške X XXX,XX eur, DPH vo výške XXX,XX eur, suma spolu\nX XXX,XX eur; č. 20180007 zo dňa 09.05.2018, predmet fakturácie: marketingové služby, základ dane\nvo výške X XXX,XX eur, DPH vo výške XXX,XX eur, suma spolu X XXX,XX eur; č. 20180009 zo dňa\n18.05.2018, predmet fakturácie: marketingové služby, základ dane vo výške X XXX,XX eur, DPH vo\nvýške XXX,XX eur, suma spolu XXXX,XX eur a č. 20180012 zo dňa 30.05.2018, predmet fakturácie:\nmarketingové služby, základ dane vo výške X XXX,XX eur, DPH vo výške XXX,XX eur, suma spolu\nXXXX,XX eur od spoločnosti Matthias Trading s. r. o. (ďalej len „dodávateľské faktúry od spoločnosti\nMatthias Trading s. r. o.“). Na základe vykonanej kontroly správca dane dospel k záveru, že nebolo\npreukázané, že zdaniteľné plnenia boli vykonané spoločnosťou Matthias Trading s. r. o. Daňový subjekt\nnepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval vykonanie fakturovaných služieb spoločnosťou Matthias\nTrading s. r. o. Žalobca dokonca ani nepoznal konateľa spoločnosti Matthias Trading s. r. o. pána C..\nSprávca dane tiež uviedol, že spoločnosť Matthias Trading s. r. o. s ním nespolupracovala.\n5. Správca dane taktiež uviedol, že v zdaňovacom období máj 2018 žalobca deklaroval uskutočnenie\nzdaniteľných obchodov na základe dodávateľských faktúr č. 180105021 zo dňa 21.05.2018, predmet\nfakturácie: tablet, inštalácia a nastavenie, základ dane vo výške XXX,XX eur, DPH vo výške XXX,XX\neur, suma spolu XXX,XX eur; č. 180105050 zo dňa 18.05.2018, predmet fakturácie: práce vykonané\npodľa dodacieho listu elektromontážne a programovacie práce na výrobnej linke platform k zákazke č.\n21180748, základ dane vo výške X XXX,XX eur, DPH vo výške XXX,XX eur, suma spolu\nX XXX,XX\neur; č. 180105053 zo dňa 18.05.2018, predmet fakturácie: konštrukčné práce podľa dodacieho listu\nk zákazke č. 21180858 Pull-push system 2, základ dane vo výške X XXX,XX eur, DPH vo výške XXX,XX\neur, suma spolu X XXX,XX eur; č. 180105054 zo dňa 21.05.2018, predmet fakturácie: konštrukčné\npráce podľa dodacieho listu k zákazke č. 21180479 Cannon Shelley zamykací mechanizmus, základ\ndane vo výške X XXX,XX eur, DPH vo výške XXX,XX eur, suma spolu X XXX,XX eur; č. 180105055\nzo dňa 21.05.2018, predmet fakturácie: návrh a dodávka software pre riadenie výrobnej linky platform\nv spoločnosti Schindler k zákazke č. 21180748, základ dane vo výške X XXX,XX eur, DPH vo\nvýške XXX,XX eur, suma spolu X XXX,XX eur; č. 180105056 zo dňa 24.05.2018, predmet fakturácie:\nkonštrukčné práce podľa dodacieho listu Cannon Shelley ozubený prevod k zákazke č. 21180479, základ\ndane vo výške X XXX,XX eur, DPH vo výške XXX,XX eur, suma spolu X XXX,XX eur; č. 180105057\nzo dňa 24.05.2018, predmet fakturácie: konštrukčné práce podľa dodacieho listu Cannon Shelley\ndolné vedenie k zákazke č. 21180479, základ dane vo výške X XXX,XX eur, DPH vo výške XXX,XX\neur, suma spolu X XXX,XX eur a č. 180105058 zo dňa 28.05.2018, predmet fakturácie: konštrukčné\npráce podľa dodacieho listu Cannon Shelley uzamykací palec k zákazke č. 21180479, základ dane\nvo výške X XXX,XX eur, DPH vo výške XXX,XX eur, suma spolu X XXX,XX eur od spoločnosti\nEnergetické systémy s. r. o. (ďalej aj len „dodávateľské faktúry od spoločnosti Energetické systémy\ns. r. o.“). Na základe vykonanej kontroly správca dane dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, kto\nskutočne deklarované obchody vykonal a v akom rozsahu. Správcovi dane neboli ani po rozsiahlom\ndokazovaní predložené konkrétne dôkazy, ktoré by preukazovali skutočné uskutočnenie zdaniteľných\nplnení. Vyjadrenia svedkov boli všeobecné, často odporujúce si, pričom výpovede kontrolovaných\nsubjektov sa v priebehu preverovania niekoľkokrát pozmenili.\n6. Správca dane konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vierohodnosť\nsvojich tvrdení v zmysle § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku. Nepreukázal pravdivosť údajov\ndeklarovaných spornými faktúrami od svojich dodávateľov, a to spoločností Energetické systémy\nSlovensko a. s., Matthias Trading s. r. o. a Energetické systémy s. r. o. Správca dane zdôraznil, že aj keď\nfaktúra predložená ku kontrole spĺňala formálno-právne náležitosti, z hľadiska nároku na odpočítanie\ndane by bola použiteľná len vtedy, ak by v nej uvedené údaje odrážali reálne plnenie.\n7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, tvrdiac, že správca dane nevyhodnotil\nvšetky predložené dôkazy, a že existovali ďalšie skutočnosti (dôkazy), ktoré preukazovali pravdivosť\njeho tvrdení, vrátane spôsobu realizácie zdaniteľných plnení v kooperácii s jeho dodávateľmi. Žalobca\nzároveň namietal, že správca dane pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s daňovým\nporiadkom, keď žalobcovi neumožnil vyjadriť sa k získaným informáciám a dôkazom a nevypočul\n\nsvedkov (napr. D. E.) ohľadne konkrétneho zdaniteľného obdobia a konkrétnych kontrolovaných faktúr.\nŽalobca mal za to, že predložil alebo navrhol v priebehu daňovej kontroly dostatočné množstvo dôkazov,\nz ktorých vyplývalo a ktoré by preukázali, že dodanie tovarov a služieb v zdaňovacom období máj 2018\nod dodávateľov Energetické Systémy Slovensko a. s., Matthias Trading s. r. o. a Energetické systémy\ns. r. o. nespočívalo len v ich formálnej deklarácii. Žalobca tiež namietal aj nedostatočné odôvodnenie\nprvostupňového rozhodnutia.\n8. Žalovaný rozhodnutím č. 102556501/2021 zo dňa 13.12.2021 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“)\npodľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie konštatujúc, že správca dane\nviedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornými faktúrami, pričom sa\nsnažil plne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné\npodklady a dôkazy pre rozhodnutie. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral\nsa na vecné plnenie, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach. Vykonaným dokazovaním boli zistené\nnejasnosti v deklarovaných obchodných vzťahoch, keď vierohodné dôkazy, ktoré by preukazovali, že\nfakturované služby boli skutočne dodané deklarovanými dodávateľmi, predložené neboli.\n9. Vo vzťahu k zdaniteľnému obchodu so spoločnosťou Energetické Systémy Slovensko a. s. žalovaný\nuviedol, že fakturované služby neboli dodané deklarovaným dodávateľom, ale iným subjektom a to A.\nB.. Vzhľadom na skutočnosť, že A. B. nebola platiteľom dane z pridanej hodnoty, žalobca by si nemohol\nuplatňovať odpočítanie dane z takto poskytnutých služieb. Bolo preto zrejmé, že spoločnosť Energetické\nSystémy Slovensko a. s., na ktorú A. B. vystavila faktúru, figuruje vo fakturačnom reťazci len umelo,\na to za účelom navýšenia výdavkov žalobcu a uplatnenia odpočítania dane, pričom odpočítaná daň zo\nspornej faktúry vo výške XXX,XX eur bola takmer dvojnásobne vyššia ako cena samotných poskytnutých\nslužieb. A. B. totiž vystavila pre spoločnosť Energetické Systémy Slovensko a. s. za poskytnuté služby\nfaktúru v sume XXX,XX eur. Tie isté služby spoločnosť Energetické Systémy Slovensko a. s. následne\nfakturovala daňovému subjektu v značne navýšenej sume X XXX,XX eur (základ dane X XXX,XX eur,\nDPH vo výške XXX,XX eur).\n10. Vo vzťahu k zdaniteľným obchodom so spoločnosťou Matthias Trading s. r. o. žalovaný uviedol,\nže táto spoločnosť bola nekontaktná, mala virtuálne sídlo, na ktorom sa nenachádzala, a so správcom\ndane nespolupracovala. Konateľ a spoločník tejto spoločnosti F. C. sa na predvolanie na výsluch svedka\nopakovane nedostavil a predvedenie príslušníkmi policajného zboru dopadlo neúspešne. Žalobca sa\npritom vyjadril tak, že F. C. nepozná, a že obchody uzatváral s G. E.. Dôkazy o tom, že G. E. bol\noprávnený zastupovať spoločnosť Matthias Trading s. r. o., však žalobca nepredložil. Z vyjadrenia\nsamotného G. E. vyplynulo, že spoločnosť Matthias Trading s. r. o. nezastupoval, a že pre túto\nspoločnosť mal vykonávať len subdodávateľské práce. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy o predmete\nfakturovaných služieb, t. j. o aké konkrétne služby išlo, kým, kde a v akom rozsahu boli vykonané, či\nako bola stanovená cena fakturovaných služieb. Žalobca v rozpore s § 24 ods. 1 daňového poriadku\nnepreukázal, že služby uvedené na sporných faktúrach vystavených spoločnosťou Matthias Trading s.\nr. o. boli uskutočnené tak, ako to deklaroval.\n11. Vo vzťahu k zdaniteľným obchodom so spoločnosťou Energetické systémy s. r. o. žalovaný\nkonštatoval, že boli zistené nezrovnalosti a rozpory vo výpovediach prokuristu deklarovaného\ndodávateľa, G. E., ktorý formálne potvrdil dodanie fakturovaných tovarov a služieb vykonaných vlastnými\nzamestnancami, ktorých meno a priezvisko aj uviedol. Z podaného hlásenia spoločnosti Energetické\nsystémy s. r. o. však vyplynulo, že táto spoločnosť menované osoby nezamestnávala. Následne G. E.\nzmenil svoju výpoveď a tvrdil, že menované osoby boli zamestnancami subdodávateľskej spoločnosti\nTechniCAD, s. r. o. Táto spoločnosť však uviedla, že v roku 2018 nedodávala žiadne tovary a služby\npre spoločnosť Energetické systémy\ns. r. o. Následne G. E. opätovne zmenil výpoveď\na tvrdil, že fakturované práce boli vykonané spoločnosťou ELECTROMEN s. r. o. a D. E.. Z predložených\ndokladov však vyplynulo, že G. E. deklaroval vykonanie fakturovaných prác D. E. tou istou faktúrou\nv rôznych zdaňovacích obdobiach. K samotnému priebehu a predmetu fakturovaných prác sa G. E.\nnevedel vyjadriť a žiadne ďalšie vysvetlenia ani vyjadrenia neposkytol. Žalobca teda nepreukázal, že\nslužby fakturované spoločnosťou Energetické systémy s. r. o. boli uskutočnené tak, ako to deklaroval.\nII.\nŽaloba\n\n12. Žalobou zo dňa 17.02.2022, doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 17.02.2022, sa žalobca\ndomáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 102556501/2021 zo dňa 13.12.2021 ako aj\nrozhodnutia správcu dane č. 101270532/2021 zo dňa 20.07.2021 (ďalej aj ako „rozhodnutia finančných\norgánov“), pričom navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutia finančných orgánov, vec vrátil správcovi\ndane na ďalšie konanie a priznal mu nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.\n13. Žalobca namietal, že rozhodnutia finančných orgánov sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\na nedostatok dôvodov. Správca dane najpodstatnejšie informácie získané v priebehu daňovej kontroly,\nči vyrubovacieho konania nevyhodnotil a dôvody vedúce ho k takémuto postupu neuviedol. Žalovaný\nv napadnutom rozhodnutí na skutočnosti uvedené v odvolaní vôbec nereagoval, len skonštatoval,\nže konanie prebehlo v súlade s právnou úpravou ustanovenou v daňovom poriadku. V napadnutom\nrozhodnutí absentovala akákoľvek reakcia na odvolacie námietky žalobcu či správna úvaha, a to najmä\npokiaľ išlo o námietku, že správca dane použil len časť informácií získaných daňovou kontrolou a vo\nvyrubovacom konaní a prihliadal len na tie informácie a dôkazy, ktoré svedčili v neprospech žalobcu.\n14. Žalobca finančným orgánom vytkol použitie informácií z iných daňových konaní vytrhnutých\nz kontextu ako aj informácií, o ktorých správca dane v rámci daňovej kontroly vyjadril pochybnosti, avšak\nžalobca následne tieto pochybnosti rozptýlil (napr. pokiaľ ide o dodanie tovarov do spoločnosti Schindler,\nktoré boli predmetom ďalších daňových kontrol zo strany Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné\na zo strany tohto správcu dane nedošlo k vyrubeniu dane). Žalobca tiež namietol postup finančných\norgánov, ktoré po každom predložení vysvetlenia či dôkazu len skonštatovali „nepostačuje“ alebo\n„nepreukazuje“, prípadne „neodstránil pochybnosti správcu dane“. Z takýchto konštatovaní správcu\ndane žalobca nemohol vedieť, na čo finančné orgány mysleli a aký konkrétny dôkaz by už považovali za\ndostatočne preukazujúci dodanie zdaniteľného plnenia zo strany jeho dodávateľov a subdodávateľov.\nPokiaľ sa finančným orgánom zdali byť vyjadrenia svedkov často si odporujúce, ani náznakom\nneuviedli, v akom rozsahu a ohľadne ktorých skutočností, a preto boli ich konštatovania v tomto smere\nsvojvoľné, ničím nepodložené a nepreskúmateľné. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dostatočne\na jednoznačne nevyplývalo, na základe akej úvahy a akých vykonaných dôkazov žalovaný dospel\nk svojmu záveru ohľadom nepreukázania reálneho dodania sporných tovarov a služieb, ako ani to, na\nzáklade akých konkrétnych dôkazov nespochybňoval jeho fakturáciu, ale fakturáciu jeho dodávateľov\na subdodávateľov, t. j. absentuje uvedenie toho, ktoré dôkazy žalovaný vykonal, ktoré nevykonal a prečo,\nz ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov\na ako použil správnu úvahu. Finančné orgány tak porušili svoju povinnosť v zmysle § 63 ods. 5 daňového\nporiadku.\n15. Žalobca tiež namietal, že zistenie skutkového stavu finančnými orgánmi bolo nedostačujúce na\nriadne posúdenie veci. Finančné orgány totiž nepredvolali kľúčového svedka D. E., hlavného strojcu\nrealizácie myšlienok prevedených do skutočných strojov a zariadení s vysokou pridanou hodnotou\ndodaných úspešnému medzinárodnému odberateľovi žalobcu najvyššieho svetového rangu (spoločnosti\nSchindler). Namiesto toho sa uspokojili s konštatovaním nejasne formulovaného postupu získavania\ndôkazov a hodnotenia dôkazov vo vzájomnej súvislosti. Zámerným opomenutím vypočutia svedka D.\nE. si finančné orgány pripravili pôdu pre svoje tvrdenia, že žalobca nepreukázal dostatočne vierohodne\nplnenie podľa sporných faktúr, čím sa nezákonne zbavili svojej povinnosti zisťovať v čo najväčšej\nmiere objektívny stav a pravdivé skutočnosti tak, ako sa naozaj stali. Zistenie skutkového stavu nebolo\ndostačujúce na riadne posúdenie veci ani z dôvodu, že správca dane napriek ponuke kontrolovaného\nsubjektu nevyužil možnosť oboznámiť sa s konkrétnymi výsledkami činností, ktoré boli predmetom, resp.\nobsahom kontrolovaných faktúr.\n16. Žalobca ďalej namietal, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred finančnými\norgánmi, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.\nDôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobca videl aj v postupe žalovaného, ktorým porušil\nustanovenia týkajúce sa lehôt stanovených daňovým poriadkom na vydanie jednotlivých rozhodnutí,\na tiež v porušení zásady voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku.\n17. Žalobca napokon namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Pokiaľ totiž finančné orgány nespochybnili reálnu činnosť žalobcu, ale spochybnili jeho\ndodávateľa a subdodávateľov poskytujúcich práce na zákazkách, v zmysle ustálenej súdnej praxe\nSúdneho dvora EÚ platí, že v takomto prípade nie je na mieste prenesenie dôkazného bremena na\n\ndaňový subjekt. Za použitia eurokonformného výkladu ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani\nz pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o DPH“) bolo možné konštatovať,\nže pokiaľ daňové subjekty zúčastnené na predmetných transakciách plnili svoje daňové povinnosti\nv oblasti dane z pridanej hodnoty, nedochádzalo k narušeniu princípov dane z pridanej hodnoty, ktoré\nby odôvodňovalo nepriznanie nároku na odpočítanie dane. V tomto smere sa pravidelne vyjadroval aj\nÚstavný súd Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 205/2015, sp. zn. III. ÚS 420/2016),\nktorý nespochybňoval, že hoci správca dane alebo žalovaný mohol vyjadriť svoje dôvodné pochybnosti\nohľadne vedenia účtovníctva daňových subjektov, avšak zároveň musel znášať dôkazné bremeno vo\nvzťahu k preukázaniu dôvodnosti svojich pochybností a v žiadnom prípade nepostačovalo všeobecné\nkonštatovanie o správnosti hodnotenia dôkazov správcom dane a o účinnom spochybnení dôkazov\npredkladaných kontrolovaným daňovým subjektom. Žalobca zároveň dodal, že pokiaľ niektorý z jeho\ndodávateľov zabezpečoval poskytovanie tovarov a služieb prostredníctvom svojich subdodávateľov,\ns ktorými nemal vysporiadané náležitosti týkajúce sa ich vzájomnej obchodnej spolupráce, táto\nskutočnosť mohla byť predmetom riešenia osobitnej kontroly, resp. osobitného šetrenia zo strany\nsprávcu dane s následným vyvodením zodpovednosti voči konkrétnym dotknutým subjektom.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k žalobe\n18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05.04.2022 navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi nárok\nna náhradu trov konania nepriznať konštatujúc, že správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť\nreálnosť obchodov deklarovaných spornými faktúrami, snažil sa plne a presne zistiť skutkový stav veci,\npričom nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa na vecné plnenie, a to vo všetkých\nvzájomných súvislostiach. Vykonal obsiahle a vyčerpávajúce dokazovanie, na základe ktorého mu\nvznikli odôvodnené pochybnosti o pravdivosti tvrdení a dokladov predložených žalobcom. Správca dane\nzistil skutkový stav čo najúplnejšie, o všetkých zistených skutočnostiach, vzniknutých pochybnostiach\na prijatých záveroch riadne a včas oboznamoval žalobcu a s jeho následnými námietkami, návrhmi\na pripomienkami sa náležite a v súlade so zákonom vysporiadal. Správca dane tak postupoval v súlade\nso všeobecne záväznými právnymi predpismi, konal v súčinnosti so žalobcom, hodnotil dôkazy podľa\nsvojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na\nvšetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, využil všetky dostupné dôkazné prostriedky, ktoré mal k dispozícii\na povinnosti žalobcovi ukladal len v medziach stanovených zákonom. Napadnuté rozhodnutie ako aj\nprvostupňové rozhodnutie v dostatočnej miere uvádzali dôvody, na ktorých sa ich výroky zakladali a preto\nžalovaný v plnej miere odkázal na ich odôvodnenie.\n19. Žalovaný ďalej uviedol, že vykonaným dokazovaním boli zistené nejasnosti v deklarovaných\nobchodných vzťahoch, pričom neboli predložené žiadne vierohodné dôkazy, ktoré by preukazovali,\nže fakturované služby boli skutočne dodané deklarovanými dodávateľmi. Dôkazné bremeno spočívalo\nna žalobcovi, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie dane zo sporných faktúr, nebolo úlohou správcu\ndane ako ani deklarovaných dodávateľov v reťazci objasňovať za žalobcu priebeh a uskutočnenie\nzdaniteľných obchodov. Žalobcom predložené tvrdenia, doklady a dôkazy vo svetle výsledkov\ndokazovania nespĺňali zákonné kritériá dostatočnej preukaznosti oprávnenosti nároku na odpočítanie\ndane z pridanej hodnoty zo sporných faktúr.\n20. Tvrdenia žalobcu, že prvostupňový orgán založil svoje závery na skutočnostiach týkajúcich sa iného\nsubjektu, boli v rozpore so skutkovým a právnym stavom. Žalobcovi totiž bolo uplatnené odpočítanie od\ndane zamietnuté z dôvodu, že nepreukázal pravdivosť ním uvádzaných tvrdení.\n21. Žalovaný s poukazom na § 74 ods. 2 daňového poriadku uviedol, že listom č. 100291235/2020 zo\ndňa 28.01.2020 uložil správcovi dane povinnosť doplniť konanie o úkony potrebné pre riadne zistenie\nskutkového stavu a pre správne určenie dane, ktoré boli podrobne konkretizované v predmetnom\ndokumente, o čom bol žalobca upovedomený oznámením č. 100291489/2020 zo dňa 28.01.2020.\nVzhľadom na mimoriadnu situáciu a vládou Slovenskej republiky vyhlásený núdzový stav súvisiaci so\nšírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a vzhľadom na skutočnosť, že žalobca\ndňa 16.04.2020 požiadal o prerušenie daňového konania, správca dane nemohol v stanovenej lehote\ndostatočne a riadne doplniť daňové konanie, o čom informoval žalovaného listom č. 101723345/2020\nzo dňa 11.11.2020. Z uvedeného dôvodu žalovaný zrušil rozhodnutie správcu dane č. 102314782/2019\nzo dňa 08.10.2019 a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vyrubovacie konanie po odvolacom\n\nkonaní začalo dňa 08.12.2020. Na základe žiadosti správcu dane žalovaný predĺžil lehotu na vydanie\nrozhodnutia o 180 dní, o čom bol žalobca upovedomený listom č. 100482860/2021 zo dňa 24.03.2021.\nV predmetnom oznámení bol žalobca informovaný, že správca dane bude v ďalšom konaní postupovať\nv súlade s právnym názorom žalovaného. Keďže správca dane svoje rozhodnutie vydal dňa 20.07.2021,\npričom lehota na vydanie rozhodnutia by mu uplynula dňa 04.08.2021, je zrejmé, že rozhodol v zákonnej\nlehote.\n22. Žalovaný ďalej uviedol, že za riadne zistený skutkový stav bolo možné považovať aj záver správcu\ndane, že žalobca nepredložil dostatok dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, keďže na ňom ležalo\ndôkazné bremeno. Nebolo úlohou správcu dane vyhľadávať dôkazy a objasňovať nejasnosti za žalobcu.\nŽalobca bol opakovane vyzvaný, aby predložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, a preto bolo na ňom,\naby preukázal pravdivosť a reálnosť svojich tvrdení, čo neučinil.\n23. Vo veci rozloženia dôkazného bremena žalovaný poukázal na záver Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky prijatý v rozsudku sp. zn. 8Sžfk/11/2020, podľa ktorého judikatúra zaoberajúca sa dôkazným\nbremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ išlo o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľných plnení,\nbola rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa ustálila v intenciách, že nepostačovalo\npredložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudol na základe vykonaných dôkazov dôvodnú\npochybnosť o reálnosti zdaniteľných obchodov a vyzval daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zdôraznil zásadu primeranej odbornej starostlivosti štatutárneho\norgánu pri výkone svojej funkcie, s ktorou sa neodmysliteľne spájala aj povinnosť vykonávať podnikanie\nso zabezpečením všetkých dostupných informácií o obchodných záväzkových vzťahoch nielen v čase\nrealizácie zdaniteľného obchodu, ale aj v čase ich preverovania správcom dane.\n24. Žalovaný taktiež uviedol, že primárne bolo nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane žalobcu,\nktorý disponoval svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočítanie\ndane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto bolo jeho povinnosťou preukázať, že\nnárok si uplatňoval dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu\ndane slúžilo na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných žalobcom. Ak žalobca ako\ndaňový subjekt, na ktorom ležalo dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukázal, nemohol\nbyť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený (rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/63/2011). V danom prípade žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno\nstanovené v § 24 ods. 1 daňového poriadku, následkom čoho mu nebolo uznané uplatnené právo na\nodpočítanie dane zo sporných faktúr.\n25. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol priamym účastníkom deklarovaných zdaniteľných\nobchodov, mal jednoznačne vedomosť o plneniach, ktoré prijal, ako aj o tom, akým spôsobom a kým\nboli skutočne dodané. V prípade skutočností, ktoré sa povinne uvádzajú na faktúre v zmysle § 74\nzákona o DPH, preto neexistovala reálna možnosť, že by vystaviteľ faktúry (deklarovaný dodávateľ)\nako aj príjemca faktúry (žalobca) nevedeli, či nejaký údaj uvedený na faktúre nezodpovedal realite.\nZ uvedených dôvodov bola dobromyseľnosť žalobcu vo vzťahu k týmto skutočnostiam vylúčená.\n26. Žalovaný uviedol, že skutkový stav mal byť zistený tak, aby bolo možné správne určiť daň. Nebolo\núčelom daňového konania, aby správca dane zisťoval, ako sa zdaniteľný obchod uskutočnil. Za riadne\nzistený skutkový stav pritom bolo možné považovať aj to, že daňový orgán dospel k záveru, že žalobca\nnepredložil dostatok dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, keďže na žalobcovi ako daňovom subjekte\nležalo dôkazné bremeno. Nebolo úlohou správcu dane vyhľadávať dôkazy a objasňovať nejasnosti za\nžalobcu. Žalobca bol správcom dane vyzvaný, aby predložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, a preto\nbolo na ňom, aby preukázal pravdivosť a reálnosť svojich tvrdení.\n27. Žalovaný ďalej konštatoval, že ani vykonanie úkonov navrhovaných žalobcom by nedokázalo zvrátiť\nzávery správcu dane a neprinieslo by mu lepšie postavenie, pretože nemali spôsobilosť preukázať, že\nfakturované tovary boli skutočne dodané deklarovaným dodávateľom. Navrhované úkony spočívajúce\nv oboznámení sa s konkrétnymi výsledkami činností, ktoré boli predmetom kontrolovaných faktúr\na vypočutie D. E. ako svedka by žalobcovi neprinieslo lepšie postavenie, pretože práve samotný\nžalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a dostatočne a vierohodne neobjasnil predmet a priebeh\nfakturovaných obchodov. Vykonaným dokazovaním boli zistené nezrovnalosti na preverovanom stupni\ndodávateľsko-odberateľského reťazca, a to u žalobcu a jeho dodávateľa, a preto bolo povinnosťou\n\nžalobcu ako priameho účastníka tohto obchodného vzťahu, vzniknuté nezrovnalosti odstrániť. Táto\npovinnosť neprináležala správcovi dane a ani deklarovaným subdodávateľom. Vzhľadom na skutočnosť,\nže žalobca neozrejmil priebeh zdaniteľných obchodov, výpoveď D. E. by tak bola nepreukazná\na neúčelná.\n28. Finančné orgány preukázané kontrolné zistenia detailne popísali, všetky získané dôkazy vyhodnotili\njednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, uviedli právne predpisy, podľa ktorých rozhodli a zároveň sa\nzaoberali námietkami žalobcu. Odôvodnenie rozhodnutí finančných orgánov bolo zrozumiteľné a teda\nv dostatočnej miere reflektovalo na § 63 ods. 5 daňového poriadku. Z odôvodnenia rozhodnutí\nfinančných orgánov bolo možné jednoznačne sa dozvedieť, akým spôsobom jednotlivé vymenované\nskutočnosti vyhodnotili vo vzťahu k predmetu konania a o čom jednotlivé skutkové zistenia svedčili.\nFinančné orgány stanovili pevné hranice a pravidlá dokazovania, mali jasnú predstavu o tom,\npreukázanie akých konkrétnych skutočností sledujú, dbali na to, aby dokazovanie bolo vedené v súlade\ns platnou právnou úpravou a následne zo získaných dôkazov vyvodili logické a presvedčivé závery,\nktoré boli súčasťou odôvodnenia rozhodnutí, z ktorých bolo zrejmé, ktoré skutočnosti boli rozhodujúce\npre rozhodnutie vo veci a akými úvahami sa pri ich vyhodnotení riadili.\nIV.\nReplika žalobcu\n29. V replike zo dňa 21.07.2022 žalobca namietol miestnu nepríslušnosť správcu dane, keď vzhľadom\nna sídlo žalobcu miestne príslušným správcom dane mal byť Daňový úrad Bratislava. Z tohto dôvodu\nakékoľvek rozhodnutie správcu dane a následne žalovaného vo veci daňovej kontroly dane z pridanej\nhodnoty za mesiac máj 2018 bolo nutné v zmysle § 64 ods. 2 písm. a) daňového poriadku považovať\nza nulitné.\n30. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného ohľadne nedostatočného preukázania zdaniteľných plnení\nžalobca uviedol, že rovnako ako v daňovom konaní, tak aj v rámci svojho vyjadrenia žalovaný (a pred\nním správca dane) účelovo uvádzal iba skutočnosti svedčiace v neprospech žalobcu. Z vyjadrenia\nžalovaného ohľadne vykonaného dokazovania a hodnotenia dôkazov bolo zrejmé, že žalovaný na\nžalobcu neopodstatnene previedol zodpovednosť za iné daňové subjekty. Daňový subjekt, v tomto\nprípade žalobca, však mal možnosť preverenia svojich obchodných partnerov iba do určitej miery, ktorá\nbola limitovaná oficiálnymi registrami, v ktorých sa nachádzali informácie o dlžníkoch, exekúciách, či\nobchodných výsledkoch obchodných partnerov. Nebolo však možné za žiadnych okolností predvídať,\nako sa bude podnikateľský subjekt správať vo vzťahu k správcovi dane.\nV.\nDuplika žalovaného\n31. Žalovaný v duplike zo dňa 03.08.2022 považoval námietku miestnej nepríslušnosti správcu dane,\nako aj námietku o nezákonnom prenášaní dôkazného bremena za nedôvodné.\n32. V nadväznosti na námietku žalobcu o miestnej nepríslušnosti správcu dane žalovaný poukázal\nna § 44 ods. 3 daňového poriadku, v zmysle ktorého správca dane mohol vykonať daňovú kontrolu\naj u daňového subjektu, ktorému bol príslušný iný správca dane. V riešenom prípade bola u žalobcu\nvykonaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018. V súlade\ns citovaným ustanovením daňového poriadku tak správca dane bol oprávnený na vykonanie predmetnej\ndaňovej kontroly u žalobcu.\n33. Námietky o nezákonnom prenášaní dôkazného bremena na žalobcu boli v rozpore so skutkovým\na právnym stavom, pretože žalobcovi bolo uplatnené odpočítanie dane zamietnuté z dôvodu, že\nsa nepreukázala pravdivosť ním predložených dokladov a tvrdení. Finančné orgány zotrvali na\npožiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane, ktoré spadali do dôkaznej\npovinnosti žalobcu. Správca dane pritom preveroval, či zdaniteľné obchody podľa predložených\nsporných faktúr dodal deklarovaný dodávateľ, a či tento dodávateľ bol schopný predmetné zdaniteľné\nobchody realizovať. Nebolo totiž možné považovať za dodanie tovaru a služby také plnenie, v ktorom\nabsentoval dôkazný prostriedok o vykonaní osobou, ktorá konala v postavení platiteľa dane. V takejto\ndôkaznej situácii nepreukázanie vykonania zdaniteľných obchodov vystaviteľom faktúry, resp. inou\n\nosobou v postavení platiteľa dane, mohlo a malo viesť k nepriznaniu práva na odpočítanie dane.\nTvrdenou a nepreukázanou skutočnosťou v konkrétnom prípade bolo vykonanie zdaniteľných obchodov\ndeklarovanými dodávateľmi v zmysle sporných faktúr.\nVI.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n34. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 20S/14/2022-111 zo dňa 22.06.2022 priznal správnej žalobe\nodkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.\n35. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon\nsúdnictva prešiel z Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých\nje od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp.\nzn. 20S/14/2022 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety podľa Rozvrhu práce\nSprávneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 účinného od 01.06.2023 náhodným\nvýberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. TT-20S/14/2022.\n36. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na\nkonanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\núčinnom do 30.06.2023 (ďalej aj ako „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o\nzriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie\nžalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a\ndospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli\nsplnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie\npojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na\nwebovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 07.11.2023 (§ 137 ods. 4 SSP).\n37. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v\nznení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n38. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam\nalebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy\na rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo\nprávom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,\nopatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu\nverejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom\nsúde.\n39. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n40. Podľa § 187 ods. 1 SSP, ak správny súd priznal žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) je\npovinný o nej rozhodnúť do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku.\n41. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n42. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona o DPH, predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu\nv tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby a poskytnutie\nslužby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá\nkoná v postavení zdaniteľnej osoby.\n43. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným\nmajetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom\n\nsú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a\nbankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,\nalebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom\nurčeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň\npredchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,\n44. Podľa § 9 zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru.\n45. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania\ntovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\n46. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n47. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n48. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n49. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n50. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n51. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n52. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,\nsprávnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n53. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n54. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n55. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n\n56. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného\nv daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané\npríslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\n57. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s nimi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\n58. Podľa § 65 ods. 1 daňového poriadku, orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne\nbezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak\nmožné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo dňa\nzačatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní.\n59. Podľa § 65 ods. 2 daňového poriadku, ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné\nzávažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže\ntúto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový\norgán. Ak rozhoduje druhostupňový orgán, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného\nodôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister.\n60. Podľa § 65 ods. 3 daňového poriadku, ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nemôže\nvo veci rozhodnúť v lehote do 60 dní, je povinný o tom písomne s uvedením dôvodov upovedomiť daňový\nsubjekt.\n61. Podľa § 74 ods. 2 posledná veta daňového poriadku, v rámci odvolacieho konania môže odvolací\norgán výsledky daňového konania dopĺňať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo\nodstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.\n62. Podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených\nprípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší\na vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší\na vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo\nzrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.\n63. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných orgánov\no vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie máj 2018 z dôvodu,\nže uplatnením práva na odpočítanie dane zo sporných faktúr došlo zo strany žalobcu k porušeniu §\n51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Úlohou správneho súdu tak\nv nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či finančné\norgány pri vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty postupovali v súlade s príslušnými právnymi\npredpismi a ustálenou súdnou praxou.\n64. Správny súd v prvom rade uvádza, že právo zdaniteľných osôb na odpočítanie dane, ktorú\nmajú zaplatiť, dane splatnej alebo už zaplatenej na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb,\nktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty\n(napr. rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 zo dňa 21.6.2012, Mahagében a Dávid; vo\nveci C-285/11 zo dňa 6.12.2012, Bonik; vo veci C-18/13 zo dňa 13.2.2014, Maks Pen). I keď právo\nzdaniteľných osôb na odpočítanie dane predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému\ndane z pridanej hodnoty, môže byť obmedzené, a to v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nepreukáže\nsplnenie hmotnoprávnych podmienok (alebo formálnych podmienok) pre priznanie práva na odpočítanie\ndane alebo ak došlo k daňovému podvodu, či k zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa\n26.10.2022 a sp. zn. 6Sžfk/41/2021 zo dňa 30.03.2023). Ide o rôzne právne dôvody pre neuznanie\npráva na odpočítanie dane, ktorých jednoznačné odlíšenie je dôležité najmä v súvislosti s rozsahom a\npredmetom dokazovania či inštitútom dôkazného bremena.\n65. Vychádzajúc z obsahu rozhodnutí finančných orgánov možno konštatovať, že žalobcovi bol vyrubený\nrozdiel na dani z pridanej hodnoty z dôvodu nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok pre\n\npriznanie práva na odpočítanie dane. Správny súd preto venoval v medziach žalobných námietok\nosobitnú pozornosť prieskumu záveru finančných orgánov o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre\npriznanie práva na odpočítanie dane.\n66. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočítanie dane sa v zmysle zákona o DPH\nrozumejú: existencia zdaniteľného plnenia (i), jeho dodanie zdaniteľnou osobou (ii) a použitie dodaných\ntovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti (iii). Právo na odpočítanie\ndane pritom vzniká príjemcovi plnenia pri kumulatívnom splnení týchto podmienok. V prípade, že čo i len\njedna z vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane nie je\nsplnená, s tým, že dôkazné bremeno (ohľadne ich splnenia) je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie\ndane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.\n67. Zatiaľ čo nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie\ndane je dôvodom pre odopretie tohto práva, v prípade formálnych podmienok tomu tak bez ďalšieho\nnie je. Nedostatky v naplnení formálnych podmienok nemôžu automaticky viesť k odopretiu práva\nna odpočítanie dane v prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok práva na\nodpočítanie dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-101/16 zo dňa 19.10.2017, SC\nPaper Consult SRL, bod 41; vo veci C-281/20 zo dňa 11.11.2021, Ferimet SL, bod 33; vo veci C-518/14\nzo dňa 15.09.2016, Senatex GmbH, bod 38; vo veci C-154/20 zo dňa 09.12.2021, Kemwater ProChemie\ns.r.o., bod 29 ).\n68. Preukazovanie práva na odpočítanie dane vyplýva jednak z hmotnoprávnych podmienok\nstanovených zákonom o DPH a jednak je naviazané aj na procesnoprávne podmienky zakotvené v\ndaňovom poriadku. Zákon o DPH vychádza z predpokladu, že zdaniteľný obchod reálne prebehol.\nPovinnosť preukázania reálneho uskutočnenia dodávky tovaru alebo služieb teda vyplýva z daňového\nporiadku ako procesného predpisu upravujúceho daňové konanie. V zásade platí, že daňový subjekt ako\npodnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má preukázať zodpovedný prístup,\nmal by sa vo vlastnom záujme snažiť získavať dôkazy v reálnom čase uskutočňovania obchodu o tom,\nže obchod bol uskutočnený, aby v budúcnosti nemohli vzniknúť pochybnosti o jeho realizácii a aby\npri preukazovaní jeho realizácie uniesol dôkazné bremeno voči správcovi dane (rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/1/2020 zo dňa 16.12.2021).\n69. Zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych\npodmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo\nuplatňuje (§ 24 ods. 1 daňového poriadku; napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 03.02.2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27.09.2018 a sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo\ndňa 30.04.2019). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke\n(vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v\nprípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt.\n70. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné,\nresp. neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo\ndňa 03.09.2019, bod 54). Dôkazná povinnosť, ktorú nesie daňový subjekt, nedosahuje povinnosť\npreukázania tvrdených skutočností s absolútnou istotou, ale postačí preukázať dostatočnú mieru\npravdepodobnosti. Tá bude spravidla naplnená, ak bude možné z vykonaných dôkazov urobiť daný\nzáver bez vážnych pochybností, pričom treba zohľadniť aj čas, ktorý uplynul od doby, keď preukazované\nskutočnosti nastali (podobne aj rozsudok českého Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 8Afs/23/2018 zo\ndňa 16.01.2020, ktorého závery sú aplikovateľné aj vo vzťahu k slovenskej právnej úprave). Z hľadiska\nteórie dôkazného práva nemožno od daňových subjektov požadovať predloženie takých dôkazov,\nktorých predloženie je zo strany daňového subjektu objektívne nemožné (tzv. probatio diabolica;\nrozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, bod 15,\n16).\n71. Subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej hodnoty má dve povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť\na (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na\nodpočet dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť\ndokázať svoje tvrdenie, čo predstavuje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane\n(vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje relevantnými\n\ndôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak má\nsprávca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať,\npotom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne\nvyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť\na vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (k tomu nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. IV. ÚS 569/2022 zo dňa 07.02.2023).\n72. So zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (napríklad vo veci Vikingo Fővállalkozó\nKft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020) nie je povinnosťami v daňovom konaní zaťažený iba daňový subjekt,\nale rozsiahle povinnosti sú kladené i na finančnú správu. Inými slovami, dôkazný štandard a rozloženie\ndôkazného bremena vyžadované Súdnym dvorom Európskej únie pre oblasť dane z pridanej hodnoty nie\nsú priamočiare v tom zmysle, že by zaťažovali výlučne daňový subjekt, ba naopak, rozsiahle povinnosti\nkladú i na finančnú správu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 86/2022 z\n15.02.2022).\n73. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane\nzo sporných faktúr z titulu splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie\ndane. Dôkazné bremeno ohľadne preukázania splnenia týchto podmienok primárne zaťažovalo žalobcu.\nBolo teda na žalobcovi, aby finančným orgánom predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili\nsplnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane. Správca dane pritom mal\nprávo preveriť podrobne tieto doklady a skutkový stav žalobcom deklarovaných plnení. Pokiaľ správca\ndane považoval tvrdenia žalobcu za nepreukázané, bol povinný vyzvať žalobcu na predloženie ďalších\ndôkazov, avšak nemal povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom mal okrem daňových\ndokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania\nspochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, vrátane preukázania materiálnej existencie plnení\ndeklarovaných daňovými dokladmi.\n74. Finančné orgány po preverení predložených dokladov a na základe vykonaných ďalších dôkazov vo\nvzťahu k nároku na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 20180043 od spoločnosti Energetické\nsystémy Slovensko a. s. dospeli k záveru, že fakturované služby boli vykonané A. B. priamo pre žalobcu.\nK tomuto záveru finančné orgány dospeli na základe zistenia, že v účtovníctve spoločnosti Energetické\nsystémy Slovensko a. s. sa nenachádzala faktúra od A. B. (i) a na základe výsluchu A. B., z ktorého mali\nza preukázané, že služby boli A. B. vykonané priamo pre žalobcu, a že pokyny A. B. dostávala priamo od\nzamestnancov žalobcu (ii). Tvrdenia žalobcu ohľadom skutočností týkajúcich sa dodávateľskej faktúry\nč. 20180043 od spoločnosti Energetické systémy Slovensko a. s. teda podľa finančných orgánov boli\ndôvodne spochybnené zistením o absencii faktúry od A. B. v účtovníctve spoločnosti Energetické\nsystémy Slovensko a. s. (i) a obsahom svedeckej výpovede A. B. (ii).\n75. K zisteniu finančných orgánov, že v účtovníctve spoločnosti Energetické systémy Slovensko a. s.\nsa nenachádzala faktúra od A. B., správny súd uvádza, že nebolo v moci žalobcu ovplyvniť vedenie\núčtovníctva (a plnenie si daňových povinností) zo strany spoločnosti Energetické systémy Slovensko\na. s. Správny súd tu poukazuje na skutočnosť, že daňový subjekt nie je možné pripraviť o nárok na\nodpočítanie dane len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry, ako je nekontaktnosť jeho\ndodávateľov či odberateľov, nesplnenie si rôznych povinností na ich strane či neodvedenie sumy dane\ndo štátneho rozpočtu týmito inými osobami (k tomu nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nI. ÚS 627/2022 zo dňa 27.04.2023 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 6Sžfk/58/2020 zo dňa 29.03.2023).\n76. Zo základnej premisy chápania a konceptu inštitútu právnej zodpovednosti vyplýva, že nikto nemôže\nznášať zodpovednosť za konanie tretieho subjektu, na ktoré nemá žiaden dosah, resp. ktoré je mimo\njeho vplyvu a moci aprobovanej právom. Každý nesie zodpovednosť za vlastné správanie, pričom\nvýnimky z tohto pravidla môže stanoviť iba zákon (napr. ručenie za daň podľa § 69b zákona o dani\nz pridanej hodnoty, osobitné prípady objektívnej zodpovednosti a pod.), a preto nedostatky v účtovnej\nevidencii, prípadne akejkoľvek inej daňovo relevantnej dokumentácii, ako aj iné nezrovnalosti na strane\ntretej osoby nemožno bez opory v zákone pričítať na ťarchu daňového subjektu, ktorý je s touto\nosobou v dodávateľsko-odberateľskom vzťahu. Tieto nedostatky na strane tretích subjektov nemusia\nautomaticky znamenať a viesť k záveru o nepreukázaní existencie zdaniteľného plnenia za predpokladu,\n\nže kontrolovaný daňový subjekt disponuje vlastnými daňovo významnými dôkazmi, ktoré preukazujú\nopak (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k.: I. ÚS 259/2022-37 z 12. októbra 2022).\n77. Nárok žalobcu na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 20180043 od spoločnosti Energetické\nsystémy Slovensko a. s. teda nemožno zamietnuť len s poukazom na to, že v účtovníctve tejto\nspoločnosti sa nenachádzala faktúra od A. B., a to osobitne v situácii, keď samotná existencia plnenia\nfakturovaného spoločnosťou Energetické systémy Slovensko a. s. finančnými orgánmi spochybnená\nnebola. Zistenie finančných orgánov, že v účtovníctve spoločnosti Energetické systémy Slovensko a. s.\nsa nenachádzala faktúra od A. B. mohlo predstavovať indíciu, resp. operatívnu informáciu k ďalšiemu\nvyšetrovaniu a preverovaniu deklarovaného plnenia, ale bez ďalšieho nepostačuje pre zamietnutie\nnároku žalobcu na odpočítanie dane.\n78. Zo svedeckej výpovede A. B. (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100370547/2019 zo dňa\n05.02.2019) naviac jednoznačne nevyplýva, že by A. B. fakturované služby vykonávala priamo pre\nžalobcu. A. B. síce na otázku, či jej je známa spoločnosť Energetické systémy Slovensko a. s.,\nodpovedala, že nie, avšak na druhej strane na otázku, či v zdaňovacom období máj 2018 obchodovala\nso spoločnosťou Energetické systémy Slovensko a. s., odpovedala, že „áno, faktúry boli vystavované na\ntúto spoločnosť“. Vyjadrenia A. B. ohľadom toho, či pozná spoločnosť Energetické systémy Slovensko\na. s. tak boli rozporuplné, čo nemožno pričítať na ťarchu žalobcu, pričom správca dane tento rozpor\nneodstránil. Správca dane v rámci výsluchu A. B. rovnako nezisťoval, na základe akého právneho\ntitulu boli faktúry vystavované na spoločnosť Energetické systémy Slovensko a. s. Na otázku, či\nexistovala medzi ňou („A. B. A.“) a spoločnosťou Energetické systémy Slovensko a. s. zmluva týkajúca\nsa vykonávania školení BOZP, A. B. uviedla, že si toho nie je vedomá, a že si myslí, že bola iba\nzmluva so žalobcom. Následne na otázku konateľa žalobcu, či pripúšťa, že mohla existovať zmluva\nmedzi ňou a spoločnosťou Energetické systémy Slovensko a. s., A. B. uviedla, že si nepamätá. A. B.\nteda jednoznačne nepotvrdila, ani nepoprela existenciu zmluvy medzi ňou („A. B. A.“) a spoločnosťou\nEnergetické systémy Slovensko a. s. Vyjadrenie A. B., že požiadavky na vykonanie BOZP zadával p. D.\na potom p. H., t. j. pracovníci žalobcu, nevyhnutne neznamená, že A. B. fakturované služby vykonávala\npriamo pre žalobcu. Nárok žalobcu na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry\nč. 20180043\nod spoločnosti Energetické systémy Slovensko a. s. teda nemožno zamietnuť ani s poukazom na obsah\nsvedeckej výpovede A. B., keďže jej svedecká výpoveď jednoznačne nevyvracia tvrdenia žalobcu.\n79. Správny súd zdôrazňuje, že ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu\na predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi,\nktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať\nminimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým\nsubjektom (k tomu nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 569/2022 zo dňa\n07.02.2023). Výpoveď A. B. však z už vyššie uvedených dôvodov charakter dôkazu, ktorý by\njednoznačne vyvracal tvrdenia žalobcu, nemá.\n80. Finančné orgány vo vzťahu k nároku na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti\nMatthias Trading s. r. o. konštatovali, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali\nreálne uskutočnenie fakturovaných služieb spoločnosťou Matthias Trading s. r. o. S týmto konštatovaním\nfinančných orgánov sa správny súd v plnom rozsahu stotožňuje.\n81. Správny súd poukazuje na to, že samotné predloženie dodávateľských faktúr od spoločnosti Matthias\nTrading s. r. o. na preukázanie reálneho uskutočnenia fakturovaných služieb nepostačuje. V súdnej praxi\nuž bolo konštatované, že na preukázanie reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia nepostačuje ani\npredloženie faktúry či dodacieho listu, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov\ndôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt\nna predloženie ďalších dôkazov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3Sžfk/40/2017, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017).\n82. Na preukázanie reálneho uskutočnenia (materiálne existencie) fakturovaných služieb nepostačuje\nani predloženie zmluvy medzi žalobcom a jeho dodávateľom (v danom prípade zmluvy o spolupráci\na rozvoji podnikateľskej činnosti medzi žalobcom a spoločnosťou Matthias Trading s. r. o.). Ako to už bolo\nuvedené, obchodné transakcie nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou,\n\nzmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností\npreukazuje daňový subjekt.\n83. Pochybnosti o skutkovej verzii deja deklarovaného dokladmi predloženými finančným orgánom\nvyvoláva nekontaktnosť spoločnosti Matthias Trading s. r. o. ako deklarovaného dodávateľa (ktorá\nby inak ale sama osebe bez ďalšieho nebola spôsobilá vyvolať dôvodné pochybnosti o reálnosti\nfakturovaného plnenia) v spojitosti so skutočnosťou, že žalobca ani len nepoznal konateľa spoločnosti\nMatthias Trading s. r. o., ani sa s ním nestretol. Žalobca v podaní zo dňa 08.07.2019 označenom ako\n„Vyjadrenie k oboznámeniu so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly podľa § 45 ods. 1\npísm. f) a s pochybnosťami správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku zo dňa 17.06.2019“\nvýslovne uviedol, že pána C. osobne nepoznal a ani sa s ním nestretol, a že vždy komunikoval s pánom\nE., ktorý ale nezastupoval spoločnosť Matthias Trading s. r. o., ako to vyplýva zo zápisnice o ústnom\npojednávaní č. 100599830/2020 zo dňa 04.03.2020. Žalobca v podaní zo dňa 08.07.2019 takisto\nnesprávne uviedol, že spoločnosť Matthias Trading s. r. o. bola firmou pána E..\n84. Správnemu súdu neostalo iné, ako konštatovať, že žalobné námietky vo vzťahu k neuznaniu nároku\nžalobcu na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti Matthias Trading s. r. o. neboli\ndôvodné. Finančné orgány vo svojich rozhodnutiach jasne a zrozumiteľne uviedli skutkové zistenia,\nktoré boli dostatočné pre riadne posúdenie veci, ako aj právne posúdenie zisteného skutkového stavu.\nFinančné orgány vo vzťahu k neuznaniu nároku žalobcu na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr\nod spoločnosti Matthias Trading s. r. o. vo svojich rozhodnutiach nepoužili v neprospech žalobcu\ninformácie z iných daňových konaní a dôkazy hodnotili v ich vzájomnej súvislosti. Dôvodné neboli\nani námietky žalobcu týkajúce sa nedostatočnej konkretizácie dôkazov, ktoré mal finančným orgánom\npredložiť, zo strany finančných orgánov. Finančné orgány totiž nemali povinnosť žalobcu zaviazať, akým\nkonkrétnym spôsobom mal okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu\nbola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, vrátane\npreukázania materiálnej existencie plnení deklarovaných daňovými dokladmi. Správny súd zdôrazňuje,\nže bolo zásadne vecou žalobcu ako daňového subjektu, aby zvolil vhodné dôkazné prostriedky, ktorými\nsa malo preukázať splnenie podmienok pre odpočítanie dane, a že správca dane súladne s § 24 ods.\n4 daňového poriadku nepredpisuje druh dôkazných prostriedkov.\n85. Finančné orgány po preverení predložených dokladov a na základe vykonaných dôkazov vo vzťahu\nk nároku na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti Energetické systémy s. r. o.\ndospeli k záveru, že nebolo preukázané vykonanie fakturovaných zdaniteľných obchodov spoločnosťou\nEnergetické systémy\ns. r. o., a že neboli predložené konkrétne dôkazy preukazujúce reálne\nuskutočnenie zdaniteľných plnení. Finančné orgány preto neuznali právo žalobcu na odpočítanie dane\nz dodávateľských faktúr od spoločnosti Energetické systémy s. r. o.\n86. Ohľadom neuznania práva žalobcu na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti\nEnergetické systémy s. r. o. správny súd v prvom rade uvádza, že z rozhodnutí finančných\norgánov ako aj z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že tieto mali za podmienku vzniku práva\nna odpočítanie dane uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na príslušnej faktúre.\nSprávca dane totiž v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že žalobca „nepredložil žiadne dôkazy,\nktoré by preukazovali skutočné reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov osobami uvedenými na\ndodávateľských faktúrach. Daňový subjekt nepreukázal, kto skutočne deklarované obchody vykonal\na v akom rozsahu.“ (s. 21) Taktiež v prvostupňovom rozhodnutí správca dane konštatoval, že „žalobca\nnepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali vykonanie fakturovaných zdaniteľných obchodov\nspoločnosťou Energetické systémy, s. r. o.“ (s. 22) Napokon správca dane v prvostupňovom rozhodnutí\nvýslovne uviedol, že „ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej\nuvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukázanie zaplatenia týchto súm, nie sú\npredpokladom pre odpočítanie DPH z prijatej faktúry, daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že\nzdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou na faktúre.“ (s. 23)\n87. Finančnými orgánmi konštatovaný predpoklad vzniku práva na odpočítanie dane spočívajúci vo\nvykonaní zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na príslušnej faktúre sa premietol aj do dokazovania\nvedeného finančnými orgánmi. V úradnom zázname č. 102282602/2019 zo dňa 02.10.2019 správca\ndane konštatuje, že „..v zmysle efektívnosti a hospodárnosti správy daní nevykoná navrhovanú\nobhliadku v spoločnostiach Schindler Dunajská Streda a. s., IAC Group (Slovakia) s. r. o., nakoľko\n\nsprávca dane nespochybňuje fakturáciu služieb spoločnosťou DIN - TECHNIK spol. s r. o. týmto\nspoločnostiam. Tak ako je uvedené v Protokole č. 101809543/2019 zo dňa 25.07.2019 správca\ndane spochybňuje vykonanie zdaniteľných obchodov spoločnosťou Energetické systémy s. r. o. pre\nspoločnosť DIN - TECHNIK spol. s r. o. Vykonanie obhliadky ... by neprinieslo žiadne nové skutočnosti,\nktoré by preukazovali vykonanie deklarovaných zdaniteľných obchodov spoločnosťou Energetické\nsystémy s. r. o. pre spoločnosť DIN - TECHNIK spol. s r. o.“ (s. 5-6) Správca dane teda nevykonal\nžalobcom navrhnutý dôkaz, ktorého vykonaním sa mala preukázať materiálna existencia zdaniteľných\nplnení deklarovaných dodávateľskými faktúrami od spoločnosti Energetické systémy s. r. o., z dôvodu,\nže by vykonanie tohto dôkazu nemohlo viesť k preukázaniu vykonania týchto zdaniteľných plnení práve\nspoločnosťou Energetické systémy s r. o.\n88. Pokiaľ finančné orgány mali za to, že podmienkou vzniku práva na odpočítanie dane je uskutočnenie\nzdaniteľného plnenia práve osobou uvedenou na príslušnej faktúre a v tomto smere sa v rámci\ndokazovania zamerali na to, či deklarované zdaniteľné plnenia boli alebo mohli byť vykonané\nspoločnosťou Energetické systémy s. r. o., ich rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho\nposúdenia veci. So zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie správny súd uvádza, že\nsamotné spochybnenie skutočnej identity dodávateľa pre zamietnutie nároku na odpočítanie dane\nnepostačuje (napr. rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-154/20 zo dňa 09.12.2021, Kemwater\nProChemie s. r. o., bod 29).\n89. Vychádzajúc z nesprávneho výkladu relevantných daňových predpisov sa finančné orgány zamerali\nna spochybnenie dodania zdaniteľných plnení spoločnosťou Energetické systémy s. r. o. a nevykonali\nžalobcom navrhnuté dôkazy, ktoré mali preukázať materiálnu existenciu zdaniteľného plnenia [napr.\nobhliadka na mieste samom, t. j. v spoločnosti Schindler Dunajská Streda, a. s. a v spoločnosti IAC\nGROUP (Slovakia) s. r. o. s vysvetlením technických detailov jednotlivých procesov]. Spochybňovanie\nsplnenia hmotnoprávnych podmienok zo strany finančných orgánov smerujúce v prevažnom rozsahu ku\nkonkrétnemu dodávateľovi však správny súd považoval za nedostatočné.\n90. Správny súd pripomína, že dokazovaniu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok prostredníctvom\nspochybnenia dodávateľa alebo subdodávateľa sa venoval aj Súdny dvor Európskej únie, ktorý\nustálil, že okolnosťou spôsobilou vyvolať dôvodné pochybnosti správcu dane o preukázaní splnenia\nmateriálnych podmienok a následné odmietnutie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty, nie je\nnedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane\ndodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 zo dňa\n03.09.2020, Vikingo Fővállalkozó Kft., bod 47, vo veci C-18/13 zo dňa 13.02.2014, Maks Pen EOOD,\nbody 31, 32; vo veci C-324/11 zo dňa 06.09.2012, Gábor Tóth, bod 49). Takouto okolnosťou tiež\nnie sú pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho dvora\nEurópskej únie vo veci C-610/19 zo dňa 03.09.2020, Vikingo Fővállalkozó Kft., bod 64; obdobne vo veci\nC-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, Mahagében Kft, bod 50).\n91. Finančné orgány svoje pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok pre vznik práva\nžalobcu na odpočítanie dane založili na spochybnení dodávateľa žalobcu, t. j. na spochybnení\nspoločnosti Energetické systémy s. r. o. Pochybnosti finančných orgánov pritom boli vyvolané\npredovšetkým vyjadreniami prokuristu tejto spoločnosti ohľadom osôb, ktoré mali deklarované plnenia\nskutočne realizovať. Na takomto základe založené pochybnosti finančných orgánov sú však v rozpore\ns rozhodovacou praxou Súdneho dvora Európskej únie, ktorý napríklad vo veci C-610/19 zo dňa\n03.09.2020, Vikingo Fővállalkozó Kft., konštatoval, že „skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej\nnevyrobila ani nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ, najmä z dôvodu, že\ntieto osoby nemali potrebné ľudské a materiálne zdroje, však nepostačuje na vyvodenie záveru,\nže k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť ... odopreté právo na\nodpočítanie, keďže táto skutočnosť môže byť dôsledkom tak podvodného zatajovania dodávateľov, ako\naj jednoduchého využitia subdodávateľov.“\n92. Správny súd ďalej pripomína, že Súdny dvor Európskej únie už vo veci C-18/13 zo dňa 13.02.2014,\nMaks Pen EOOD, konštatoval, že „smernica 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby si\nzdaniteľná osoba odpočítala DPH, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak\nsa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho\nsubdodávateľom, najmä vzhľadom na skutočnosť, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami,\n\nhmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich\núčtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako\nnejasná, jedine pod dvojitou podmienkou, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa\npreukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela\nalebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu,\npričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť.“ Týmto smerom však finančné orgány\nsvoje úvahy neviedli.\n93. Správny súd tiež dáva do pozornosti, že súčasťou administratívneho spisu sú popri dodávateľských\nfaktúrach od spoločnosti Energetické systémy s. r. o. aj dodacie listy k plneniam deklarovaným\ntýmito faktúrami (okrem dodacieho listu k faktúre č. 180105021), výkaz žalobcu a výkaz spoločnosti\nEnergetické systémy s. r. o. pre daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018, v ktorom\nsú uvedené skutočnosti týkajúce sa dodávateľských faktúr od spoločnosti Energetické systémy s.\nr. o., zápisnica o miestnom zisťovaní č. 102084046/2018 zo dňa 22.10.2018, z ktorej vyplýva, že\nprokurista spoločnosti Energetické systémy s. r. o. potvrdil vystavenie predmetných dodávateľských\nfaktúr a realizáciu konštrukčných prác a tiež faktúry vystavené žalobcom spoločnostiam Schindler\nDunajská Streda a. s. a IAC Group (Slovakia)\ns. r. o. ako konečným odberateľom\nplnení deklarovaných dodávateľskými faktúrami od spoločnosti Energetické systémy s. r. o. Pokiaľ\nskutočnosti vyplývajúce z týchto listín finančné orgány vyhodnotili ako nedostačujúce, svoj právny záver\nboli povinné riadne odôvodniť aj s prihliadnutím k stanoviskám prezentovaným v rozhodovacej praxi\nSúdneho dvora Európskej únie. To isté platí vo vzťahu k návrhu žalobcu na vykonanie obhliadky na\nmieste samom, t. j. v spoločnosti Schindler Dunajská Streda, a. s. a v spoločnosti IAC GROUP (Slovakia)\ns. r. o. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že správca dane na jednej strane konštatoval,\nže neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali skutočné uskutočnenie zdaniteľných plnení\nzo strany spoločnosti Energetické systémy s. r. o., na druhej strane odmietol vykonať dôkaz, ktorý\nžalobca navrhol za účelom preukázania materiálnej existencie zdaniteľných plnení deklarovaných\ndodávateľskými faktúrami od spoločnosti Energetické systémy s. r. o., napr. vykonanie obhliadky na\nmieste samom, t. j. v spoločnosti Schindler Dunajská Streda, a. s. a v spoločnosti IAC GROUP (Slovakia)\ns. r. o.\n94. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keďže rozhodnutia\nfinančných orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia otázky splnenia zákonných\npodmienok pre vznik práva žalobcu na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 20180043 od\nspoločnosti Energetické systémy Slovensko a. s. a z dodávateľských faktúr od spoločnosti Energetické\nsystémy s. r. o., a preto postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie ako aj\nprvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n95. Keďže správny súd dospel k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a potrebe jeho\nzrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, považoval za nadbytočné sa v podrobnostiach zaoberať\nostatnými žalobnými dôvodmi.\n96. Pre úplnosť správny súd považuje za potrebné dodať, že závery prezentované v tomto rozsudku\nautomaticky neznamenajú, že žalobcovi má byť priznané právo na odpočítanie dane zo sporných faktúr.\nV ďalšom konaní budú finančné orgány viazané právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku a s\npoukazom na jeho odôvodnenie bude ich úlohou opätovne zvážiť, či je na základe zisteného skutkového\nstavu možné prijať záver o nesplnení podmienok na odpočítanie dane zo strany žalobcu z dodávateľskej\nfaktúry č. 20180043 od spoločnosti Energetické systémy Slovensko a. s. a z dodávateľských faktúr\nod spoločnosti Energetické systémy s. r. o. berúc do úvahy skutočnosť, že v prípade spochybnenia\nidentity dodávateľa, ale za naplnenia hmotnoprávnych podmienok, možno odpočet dane z pridanej\nhodnoty nepriznať len, ak by bolo v konaní preukázané, že žalobca sa podieľal na daňovom podvode,\nalebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.\nS ohľadom na uvedené je potrebné vyhodnotiť aj unesenie dôkazného bremena, ktoré v prípade\npreukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok zaťažuje žalobcu a naopak, pri daňovom podvode\nzaťažuje správcu dane. Zároveň je pritom potrebné mať na pamäti, že dôvody na neuznanie uplatneného\npráva na odpočítanie dane (daňový podvod a účasť na ňom alebo nepreukázanie hmotnoprávnych\npodmienok predmetného práva) nemožno kumulovať (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk 27/2021 zo dňa 30. novembra 2022, ods. 41).\n\n97. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal\nvoči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne\nsprávny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník\npodľa § 175 ods. 2 SSP.\n98. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0\n139 ods. 4 SSP).\n\n(§\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny\nsúd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie\nlehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:f8be8cd0-e61d-49f3-aa4e-21df9d93f190", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.627.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 627/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 627/2022 z 27. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-27", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.627.2022.1"}, {"guid": "ussr:a3d71418-265e-4063-b7d2-74f9946e5787", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.569.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 569/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 569/2022 z 7. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-07", "citacie_n": 247, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.569.2022.1"}, {"guid": "ussr:ba44be33-143e-4802-94d8-9b04d8b2662d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.259.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 259/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 z 12. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-12", "citacie_n": 535, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.259.2022.2"}, {"guid": "ussr:35101f51-843c-4ae7-96ce-6f11407ba9e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.86.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 86/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 86/2022 z 15. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-15", "citacie_n": 298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.86.2022.1"}, {"guid": "ussr:f7cef055-482b-46ac-962b-39f2bd4deabf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 705/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 876, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1"}, {"guid": "ussr:f73269ee-7f25-4252-9c64-d3b08da21279", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.420.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 420/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 420/2016 z 14. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.420.2016.1"}, {"guid": "ussr:0c81b92e-461d-4048-bad8-bc0c31518058", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.205.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 205/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 205/2015 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.205.2015.1"}], "citovane_v": []}