Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/51/2020 z 7. 12. 2023 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 7. decembra 2023, sp. zn. BA-5S/51/2020, ECLI:SK:SpSBA:2023:1020200329.1 Správny súd v Bratislave | BA-5S/51/2020 | ECLI:SK:SpSBA:2023:1020200329.1 | 2023-12-07 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: SSP, zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1de66135-c558-480c-93bf-cd1463c06cbc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1020200329.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave BA-5S/51/2020 1020200329 07. 12. 2023 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2023:1020200329.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M (spravodajca), členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. F. X, G., zastúpený advokátom: JUDr. Lukášom Kišeľakom, AK so sídlom Jarková č. 63, Prešov, IČO: 42 083 591, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-99/2019 zo dňa 11.12.2019 v spojení s personálnym rozkazom prezidenta Policajného zboru č. 176 zo dňa 24.09.2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOUPO-PK-99/2019 zo dňa 11.12.2019 v spojení s personálnym rozkazom prezidenta Policajného zboru č. 176 zo dňa 24.09.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Prezident Policajného zboru personálnym rozkazom č. 176 zo dňa 24.09.2019 preložil podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon č. 73/1998 Z. z.) dňom 01.10.2019 žalobcu, v stálej štátnej službe, s funkciou starší referent špecialista expozitúry Východ národnej protizločineckej jednotky národnej kriminálnej agentúry prezídia Policajného zboru na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Poprade, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Žalobca bol odvolaným dňom 30.09.2019 z doterajšej funkcie podľa § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z. Riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky mal vykonať ustanovenie žalobcu do funkcie dňom 01.10.2019. V predmetom personálnom rozkaze je v odôvodnení uvedené, že dňom 30.09.2019 bola organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 13/2019 v dôsledku organizačných zmien zrušená doterajšia funkcia menovaného a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti v inom mieste výkonu štátnej služby (§ 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov). 2. Proti personálnemu rozkazu podal žalobca odvolanie odôvodniac ho tým, že nedošlo k platnému preradeniu z organizačných dôvodov, lebo zrušenie doterajšej funkcie ako dôvod preradenia má byť následkom organizačného dôvodu prijatého organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 13/2019. Podľa žalobcu personálny rozkaz nenapĺňa materiálnu stránku veci a nedošlo k legálnemu spôsobu jeho preloženia. Žalobca tvrdil, že na jeho doterajšie miesto nastúpila od 01.10.2019 iná osoba (npor. H. A. C.), ktorá vykonáva na jeho pôvodnom pracovisku v Prešove služobnú činnosť ak nie totožnú tak v prevažnej miere s obdobnou pracovnou náplňou ako bol jeho popis služobnej činnosti do 30.09.2019. Žalobca žiadal porovnať náplň práce funkcie, ktorú vykonával do 30.09.2019 a služobnú činnosť funkcie zastávanú od 01.10.2019 I. H. C. vrátane miesta výkonu funkcie. Pokiaľ mal organizačnou zmenou dôjsť k zrušeniu jeho pôvodnej funkcie, tak mala byť vytvorená nová funkcia s prevažne rozdielnou náplňou služobnej činnosti. Ďalej namietal formálne vady personálneho rozkazu, lebo rovnopis nie je opatrený podpisom ani odtlačkom služobnej pečiatky, preto nebol spôsobilý vyvolať právne účinky voči nemu. Personálny rozkaz neobsahuje ani zákonné minimum odôvodnenia, preto ho považoval za nepreskúmateľný, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. 3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. SPOU-PO-PK-99/2019 zo dňa 11.12.2019 zamietol odvolanie, napadnuté rozhodnutie potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ministerka vnútra SR vydala dňa 23. 07. 2019 organizačné opatrenie č. 13/2019, ktorým v zmysle tretej časti opatrenia vykonala s účinnosťou k 01. 10. 2019 organizačné a systemizačné zmeny v tabuľke zloženia počtov okrem iného aj na príslušníkov PZ, došlo k zrušeniu, premenovaniu a vytvoreniu niektorých organizačných súčastí NAKA P PZ, k zrušeniu tabuľkových miest prevažnej častí funkcií na jednotlivých útvaroch NAKA príslušníkov PZ a ich presystemizovaním v rámci toho útvaru, resp. ich prisystemizovaním na niektoré KR PZ. Boli zrušené doterajšie funkcie príslušníkov PZ a vytvorené nové policajné funkcie s inou náplňou činnosti. Bola zrušená nielen funkcia starší referent špecialista „Expozitúry Východ NPJ NAKA P PZ“, ale aj celý útvar Expozitúry Východ pri súčasnom zrušení NPJ NAKA P PZ. Zmena služobného zaradenia žalobcu bola vynútená nemožnosťou ďalšieho vykonávania doterajšej ním zastávanej funkcie. Z týchto dôvodov bola zrušená aj doterajšia funkcia žalobcu (starší referent špecialista Expozitúry Východ NPJ NAKA P PZ) a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti, preto riaditeľ NAKA P PZ spracoval dňa 17. 09. 2019 návrh pod č. PPZ-NKA-27-375/2019-P o preložení žalobcu podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona dňom 01. 10. 2019 na OR PZ v Poprade KR PZ v Prešove, prezident PZ sa s návrhom stotožnil a dňa 24. 09. 2019 pristúpil k vydaniu personálneho rozkazu č. 176. Personálny rozkaz bol žalobcovi oznámený vyhlásením dňa 30. 09. 2019, čo potvrdil svojím podpisom na jeho výtlačku č. 5. Žalovaný konštatoval v rozhodnutí, že preloženie žalobcu na inú funkciu z dôvodu file_0.jpg file_1.wmf organizačných zmien bolo v rámci prerokovania návrhu na preloženie vopred prerokované s príslušným odborovým orgánom file_2.jpg file_3.wmf v súlade s ustanovením § 225 ods. 2 písm. b) zákona. Zmenu služobného zaradenia žalobcu, realizovanú personálnym rozkazom, vyhodnotil žalovaný ako odôvodnenú, uskutočnenú správne v súlade s 35 ods. 1 písm. a) zákona, § 35 ods. 8,9 zákona č. 73/1998 Z. 4. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vyjadril k odvolacím dôvodom. V odôvodnení sa odvolal na prílohy k organizačnému opatreniu ministra vnútra SR č. 13 zo dňa 23. 07. 2019, na prehľad zmien v tabuľke (zloženia a počtov P PZ) s účinnosťou od 01. 10. 2019 , podľa ktorej bolo z NAKA P PZ odsystemizovaných 50 tabuľkových miest príslušníkov PZ a došlo k zrušeniu takmer všetkých organizačných súčastí NAKA P PZ vrátane Expozitúry Východ NPJ NAKA P PZ, tým sa zrušili aj funkcie príslušníkov PZ na všetkých úrovniach organizačných jednotiek NAKA P PZ a vytvorili sa nové funkcie s inou náplňou činnosti, neexistencia funkcie žalobcu od 01.10.2019 vyvolala potrebu prijatia personálneho rozkazu. Žalovaný poprel, že by bola na NAKA P PZ dňom 01. 10. 2019 vytvorená funkcia s rovnakou, resp. obdobnou náplňou činnosti, aká prislúchala k funkcii žalobcu do 30. 09. 2019. Na bývalej Expozitúre Východ NPJ NAKA P PZ bolo do 30. 09. 2019 systemizovaných 16 tabuľkových miest starších referentov špecialistov, k 01. 10. 2019 sa presystemizovalo 13 miest na novozriadené 2. operatívne oddelenie Odboru Východ NAKA P PZ a zvyšné 3 tabuľkové miesta starších referentov špecialistov na jednotlivé KR PZ. 4.1. Nesúhlasil porovnávať popis služobnej činnosti platnej do 30. 09. 2019 s popisom činnosti platnej od 01. 10. 2019 u staršieho referenta špecialistu 2. operatívneho oddelenia Odboru Východ NAKA P PZ, lebo funkcia žalobcu nebola presystemizovaná v rámci NAKA P PZ, ale na niektoré z KR PZ, kde bola vytvorená nová funkcia s inou náplňou činnosti. Žalovaný sa vyporiadal aj s odvolacím dôvodom ohľadom porovnania rozsahu funkcií vykonávaných žalobcom do 30.9.2019 a funkcie vykonávanej príslušníkom PZ od 01.010.2019. Uviedol, že P PZ a NAKA P PZ sú pri rozpracovaní file_4.jpg file_5.wmf jednotlivých úloh z právnych a interných predpisov oprávnené zverovať určitú časť týchto úloh alebo jednotlivé úlohy ako celok do pôsobnosti im podriadených útvarov. ktoré úlohami poveria jednotlivých príslušníkov PZ v rámci ich popisu služobných činností. Pokiaľ časť činností bola od 01. 10. 2019 zverená aj do pôsobnosti novej funkcie staršieho referenta špecialistu 2. operatívneho oddelenia Odboru Východ NAKA P PZ, a takéto úlohy v základných úlohách staršieho referenta špecialistu Expozitúry Východ NAKA P PZ do dňa 30. 09. 2019 nefigurovali, išlo by o podstatné rozšírenie náplne činnosti novej funkcie v porovnaní s funkciou zrušenou ( pr. uvádzané v popise služobnej činnosti pod písmenami n) , o), k) popisu služobnej činnosti). Žalobca do 30. 09. 2019 vykonával funkciu činnosti s prideleným kódom charakteru práce 2765, ktorý od 01. 10. 2019 nebol systematizovaný na celom útvare NAKA P PZ. Nemožno preto hovoriť o totožnosti funkcií. Pokiaľ by aj bol žalobca zaradený na funkciu vytvorenú po zrušení jeho pôvodnej funkcie, išlo by o novost' funkcie, ktorá sa odvíja od jej názvu, charakteru práce, z kvalitatívne a kvantitatívne odlišného okruhu služobných činností priradených tejto novej funkcii. Z § 33 zákona v spojení s 35 ods. 1 písm. a), ods. 2 a ods. 8 zákona citovaného zákona nevyplýva povinnosť navrhnúť mu ustanovenie do funkcie, ktorú sám navrhuje a zo zákona nevyplýva ani povinnosť skúmať, či sú voľné aj iné funkcie (rozhodnutie NS SR, sp. zn. 1Sžo/264/2009 zo dňa 15. 03. 2011). Žalobca poprel, že by činnosti na žalobcovom pôvodnom mieste vykonával v jeho funkcii od 01. 10. 2019 iný policajt. Organizačná zmena nebola vykonaná iba formálne. 4.2. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou žalobcu (odvolateľa), že by napadnuté rozhodnutie nebolo prejavom vôle prezidenta PZ pre absenciu podpisu a služobnej pečiatky, lebo personálny rozkaz je rozhodnutím podľa § 241 citovaného zákona. Zároveň odkázal na metodiku pre spracovávanie a vydávanie personálnych rozkazov a disciplinárnych rozkazov č. SPOU-PO-37-011/2015 z 28.05.2015, ktorá zjednotila formálnu stránku aj personálnych rozkazov. Podrobne sa venoval obsahu jednotlivých odpisov číslo 1 až 5 personálneho rozkazu. 5. Z obsahu administratívneho spisu súdu vyplynulo, že je v ňom okrem iného založený aj výtlačok č. „5“ personálneho rozkazu č. 176 zo dňa 24.09.2019 s podpisom žalobcu, pritom listina je opatrená úradnou okrúhlou pečiatkou a podpisom pri texte: „Za správnosť: A. A. J. B.“. 6. Z obsahu administratívneho spisu súdu vyplynulo, že dňa 13.09.2019 bol vykonaný pohovor s žalobcom podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. výslovne z dôvodu pripravovaných organizačných zmien účinných od 01.10.2019. Z záznamu z pohovoru, ktorý žalobca osobne podpísal, vyplýva, že už vtedy bol oboznámený so zrušením jeho dovtedy zastávajúcej funkcie dňom 01.10.2019. Už v zázname je uvedené, že žalobcovi bolo ponúknuté nové zaradenie v inom mieste výkonu štátnej služby a že bude dňom 1.10.2019 ustanovený v rámci Krajského riaditeľstva Policajného zboru Prešov do voľnej funkcie: starší referent 1. Operatívneho oddelenia odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Poprad, Krajského riaditeľstva Policajného zboru Prešov, služobného úradu MV SR, PT 4. Pri riaditeľovi NAKA PPZ G. A. K. J. je okrem jeho podpisu aj začiarknuté slovo: „schvaľujem“. Na konci je pripojená veta: „Stanovisko OZP v SR ( podľa ustanovenia § 225 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z.):“ a je ďalej len pečiatka Odborového zväzu polície SR, Základnej organizácie OZP č. 8/50 NAKA PPZ , Bratislava. Záznam z pohovoru podpísali aj prítomní: G. L. L. M. a G. A. G. G.. II. Žaloba 7. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.02.2020 domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-99/2019 zo dňa 11.12.2019 v spojení s personálnym rozkazom prezidenta Policajného zboru č. 176 zo dňa 24.09.2019, ako aj priznania náhrady trov konania. Žalobca pripojil k správnej žalobe okrem iného aj neoverenú kópiu personálneho rozkazu č. 176 z 24.09.2019 bez uvedenia čísla výtlačku. 8. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutia sú nezákonné, nepreskúmateľné, vykazujúce známky svojvôle, bez zákonného odôvodnenia. Personálny rozkaz mu bol oznámený v rozpore s dobrými mravmi ústne v deň 30.9.2019, kedy mal byť odvolaný z funkcie a nebol mu doručený originál personálneho rozkazu. Personálny rozkaz nespĺňa zákonné limity, lebo odpis z originálu personálneho rozkazu neobsahuje originál pečiatky ani doložku „za správnosť vyhotovenia“, pritom mu mal byť doručený originál personálneho rozkazu. Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje zákonné odôvodnenie ohľadom spôsobu prerokovania návrhu personálneho opatrenia s odborovým orgánom a nie je dôkaz, kedy reálne k prerokovaniu došlo. Preradenia z dôvodu uvedeného v personálnom rozkaze považuje za nezákonné, lebo na jeho „doterajšie miesto“ nastúpila od 01.10.2019 iná osoba (I. H. A. B.), ktorá vykonáva ak nie totožnú tak v prevažnej miere obsahovo obdobnú pracovnú náplň, akú mal žalobca vo funkcii do 30.9.2019. Túto osobu žiadal zároveň vypočuť ako svedka v konaní na preukázanie popisu jeho služobnej činnosti. Namietal aj to, že žalovaný sa v odvolacom konaní nevysporiadal s jeho námietkami v odvolacom konaní. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, lebo zmena služobného zaradenia žalobcu zrealizovaná personálnym rozkazom bola odôvodnená, uskutočnila sa plne v súlade s § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. Zmena služobného zaradenia žalobcu bola vynútená nemožnosťou ďalšieho vykonávania doterajšej ním zastávanej funkcie, lebo jeho funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činností v inom mieste výkonu štátnej služby. Na základe organizačného opatrenia ministerky vnútra Slovenskej republiky č. 13/2019 (účinné od 01.10.2019) sa uskutočnili organizačné zmeny z dôvodu zvýšenia efektivity služobnej činnosti na úseku boja proti trestnej činnosti. Uvedeným organizačným opatrením došlo k zrušeniu, premenovaniu a vytvoreniu niektorých organizačných súčastí agentúry, k zrušeniu tabuľkových miest prevažnej častí funkcií na jednotlivých útvaroch agentúry ich presystemizovaním v rámci útvaru, resp. ich presystemizovaním na niektoré útvary KR PZ. Došlo k zrušeniu doterajších funkcií príslušníkov PZ a vytvoreniu nových policajných funkcií s inou náplňou činností. V personálnom rozkaze bol správne aplikovaný § 35 ods. 8,9, § 225 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z.file_6.jpg file_7.wmf 10. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením, že personálnym rozkazom nedošlo k jeho preradeniu a že na jeho miesto nastúpila iná osoba, ktorej obsahová náplň činnosti vo funkcii je v prevažnej miere totožná, resp. obdobná ako do 30.09.2019. Poukázal na fakt, že práve vyššie uvádzaným organizačným opatrením boli zrušené všetky organizačné jednotky agentúry vrátane expozitúry Východ národnej protizločineckej jednotky agentúry, preto sa aj zrušili funkcie na všetkých úrovniach jednotiek agentúry a vytvorili sa nové funkcie s novou náplňou činnosti. Z organizačného opatrenia je zrejmé, že z agentúry bolo odsystemizovaných 50 tabuľkových miest príslušníkov PZ vrátane Expozitúry Východ národnej protizločineckej jednotky agentúry.file_8.jpg file_9.wmf Od 01.10.2019 v rámci PZ nebola viac systemizovaná funkcia starší referent špecialista Expozitúry Východ národnej protizločineckej jednotky agentúry, na ktorej bol žalobca do konca septembra 2019 zaradený. Pri svojej argumentácii žalovaný odkazoval aj na prehľad zmien uvedených v tabuľkách k organizačnému opatreniu, podľa ktorých žalobca do 30.09.2019 vykonával činnosti s prideleným kódom charakteru práce 2765, ale od 01.10.2019 nie je na celom útvare agentúry systemizované žiadne tabuľkové miesto policajta, na ktorom by sa vykonávali činnosti s uvedeným kódom. Čiže aj z toho vyplýva, že personálny rozkaz bol podmienený zrušením funkcie starší referent špecialista Expozitúry Východ národnej protizločineckej jednotky agentúry a preto aj vznikla prezidentovi PZ povinnosť policajta služobne zaradeného na takejto funkcii ku dňu určenému organizačným opatrením preložiť ho na inú funkciu v zmysle § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. Pritom pri splnení podmienok v zmysle v § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. nemal príslušný nadriadený s personálnou pôsobnosťou povinnosť poskytovať policajtovi výber zo všetkých voľných funkcií v PZ.file_10.jpg file_11.wmf 11. Žalobca nebol preložený podľa § 35 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z., ale podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., konečné posúdenie ďalšieho zaradenia žalobcu bolo vecou správnej úvahy nadriadeného s personálnou právomocou. Príslušný nadriadený by bol oprávnený postupovať pri prevedení resp. preložení v zmysle § 35 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. len ak by bol zároveň splnený aj niektorý zo zákonom stanovených dôvodov uvedených v § 35 ods. 1 pod písmenami a) až k) zákona č. 73/1998 Z. z. 12. Personálny rozkaz ako taký je rozhodnutím podľa § 241 zákona č. 73/1998 Z. z., preto nesúhlasil s námietkou žalobcu, že personálny rozkaz nie je právne účinným pre absenciu podpisu a služobnej pečiatky prezidenta PZ. file_12.jpg file_13.wmf Formálna náležitosť podpisu rozhodnutia bola splnená v súlade s 241 zákona č. 73/1998 Z. z. tým, že žalobcovi bolo personálne rozhodnutie vo forme jeho preloženia na inú file_14.jpg file_15.wmf funkciu v zmysle 266 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. účinne oznámené ústnym file_16.jpg file_17.wmf vyhlásením personálneho rozkazu, čo žalobca potvrdil svojím podpisom na odpise (výtlačok č. file_18.jpg file_19.wmf 5) rozhodnutia. A originál personálneho rozkazu po formálnej stránke v plnej miere zodpovedá procesným ustanoveniam zákona č. 73/1998 Z. z., lebo: je vyhotovený písomne, je v ňom uvedený orgán, ktorý ho vydal, je datované, žalobca je v ňom jednoznačne identifikovaný, je opatrený úradnou pečiatkou s podpisom s uvedením mena, priezviska a funkcie prezidenta PZ ako oprávnenej osoby. Samotné organizačné opatrenie nemá charakter rozhodnutia o práve, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach konkrétneho policajta, preto je ho potrebné považovať za rozhodnutie organizačnej povahy upravujúce vnútornú štruktúru útvarov MV SR a PZ a proti tomuto opatreniu nie je prípustný opravný prostriedok. Organizačné opatrenie je vnútorným predpisom, ktorého právne účinky smerujú výlučne voči služobne podriadeným subjektom. Žalovaný poprel, že by nebol personálny rozkaz dostatočne odôvodnený, lebo jediným podkladom vydania personálneho rozkazu bolo organizačné opatrenie ministerky vnútra SR č. 13/2019, ktorým bola zrušená doterajšia funkcia žalobcu, vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činností. Preto ani nebolo potrebné v personálnom rozkaze bližšie rozoberať podstatu organizačnej zmeny a vysvetľovať preloženie žalobcu na určený útvar. IV. Replika žalobcu 13. Podľa žalobcu sa žalovaný nevyjadril k: 1) jeho žalobnej námietke k spôsobu doručovania personálneho rozkazu; 2) k dôvodu, prečo mu nebol personálny rozkaz doručený skôr, pritom sa ním zasiahlo do jeho súkromia; 3) k námietke o doručovaní len odpisu neobsahujúceho všetky formálne náležitosti. Odmieta aplikáciu § 266 zákona č. 73/1998 Z. z. na jeho prípad. V. 14. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 1.júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Krajským súdom v Bratislave bola vec prejednávaná pod sp. zn. 5S/51/2020. Pred správnym súdom je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/51/2020. VI. Relevantné právne predpisy 15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa §102 ods. 1 SSP, orgány verejnej správy sú povinné na požiadanie predložiť správnemu súdu v určenej lehote riadne vedený administratívny spis alebo iné doklady, listiny a písomnosti, ako aj podať vyjadrenie k veci. 18. Podľa § 1 zákona č. 171/1993 Z.z. policajný zbor je ozbrojeným bezpečnostným zborom, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti, vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky (ods. 1). Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (ods. 3). 19. Služobný pomer príslušníkov Policajného zboru nie je možné prirovnávať k zamestnaneckému pomeru v intenciách právnej úpravy Zákonníka práce. Svojou povahou je inštitútom verejného práva, ide o štátnozamestnanecký pomer. Takýto právny pomer nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu, čiže rozhodnutím o prijatí do služobného pomeru a po celú dobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je typickým pomerom súkromnoprávnym, kde účastníci majú rovnaké postavenie. To sa prejavuje okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny služobného pomeru, služobnej disciplíny, skončenia služobného pomeru a nárokov s tým súvisiacich a ďalších prípadov rozhodovania služobných orgánov, ktorá sa vyhýba implementácii zmluvných prvkov (pre služobný pomer cudzorodý) do vzťahov, ktoré sú založené na tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru, pre ktoré je charakteristické jednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu o právach a povinnostiach príslušníkov. Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromno-právneho pomeru, ale o špecifickom štátnozamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/246/2009 zo dňa 10.3.2010, sp. zn. 3Sžo/40/2013 zo dňa 20.8.2014, sp. zn. 10Sžo/334/2015 zo dňa 25.1.2017). Príslušné ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z. je potrebné vykladať s ohľadom na osobitný charakter služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. II. ÚS 515/2016 zo dňa 23.6.2016). 20. Podľa § 1 ods. 4 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z., tam, kde sa v tomto zákone okrem § 33a, § 33b a § 287j uvádza: služobný úrad, rozumie sa tým ministerstvo, Akadémia Policajného zboru, základný článok organizácie Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, organizačná zložka Slovenskej informačnej služby alebo Národného bezpečnostného úradu. 21. Podľa §3 zákona č. 73/1998 Z. z., v služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona rozhoduje minister a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len „nadriadený“), ak tento zákon neustanovuje inak. 22. Podľa čl. 4 ods. 1 písm. e) bod 2. Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 174/2010 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru ( personálna pôsobnosť) v znení neskorších predpisov ( ďalej len „nariadenie č. 174/2010“) prezident prevádza na inú funkciu a prekladá na inú funkciu policajtov podľa § 35 zákona vo svojej ustanovenej pôsobnosti, § 35 ods. 1 zákona zaradených v útvaroch v rozsahu jeho pôsobnosti okrem policajtov zaradených v útvaroch v rozsahu pôsobnosti I. viceprezidenta a viceprezidenta. 23. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., Systemizácia v štátnej službe (ďalej len „systemizácia“) obsahuje počet miest policajtov v služobných úradoch a objem finančných prostriedkov na služobné príjmy policajtov v štátnej službe. 24. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., policajt sa ustanoví do voľnej funkcie, ak spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Do funkcie, na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa policajt ustanoví, ak spĺňa túto spôsobilosť a osobitný predpis neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné predpoklady na funkciu nemožno odpustiť pri ustanovení do funkcie v stálej štátnej službe. Pri ustanovení do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe, ak odborná prax nie je podmienkou na obsadenie funkcie, závery služobného hodnotenia a na zdravotný stav policajta. 25. Podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z., policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia. 26. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., organizačnou zmenou na účely tohto zákona sa rozumie zmena, pri ktorej sa zrušila doterajšia funkcia policajta a nevytvorila sa nová funkcia alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s rovnakou náplňou činnosti v inom mieste výkonu štátnej služby. 27. Podľa § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z., prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej funkcie podľa § 33. 28. Podľa § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z. z., policajtovi, ktorý bol prevedený na inú funkciu alebo preložený na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo b), patrí doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie? to neplatí, ak policajtovi patrí náhrada za stratu na služobnom plate podľa osobitného predpisu. 29. Podľa § 225 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z., služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom návrh na prevedenie alebo preloženie policajta na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien, zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu zákazu činnosti. 30. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. 31. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. 32. Podľa §266 ods. 1,2 zákona č. 73/1998 Z. z., (1) Rozhodnutie sa oznamuje vyhlásením, a ak to nie je možné, doručením, ak ďalej nie je ustanovené inak. (2) Rozhodnutie oznamuje vyhlásením policajtovi ústne oprávnený orgán. VII. Právne posúdenie správnym súdom 33. Správny súd ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal v rozsahu žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 34. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-99/2019 zo dňa 11.12.2019, ktorý potvrdil personálny rozkaz prezidenta Policajného zboru č. 176 zo dňa 24.09.2019, v zmysle ktorého bol žalobca podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. dňom 01.10.2019 preložený na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Poprade, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a súčasne bol podľa § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z. odvolaný z doterajšej funkcie. 35. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd vo všeobecnosti skúma, či si vecne príslušný orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd neposudzoval účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy alebo iného zásahu orgánu verejnej správy; tým nie sú však dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a) SSP ( § 27 ods. 3 SSP). 36. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu zistil, že jeho súčasťou nie je organizačné opatrenie ministra vnútra SR č. 13/2019 (ďalej len „organizačné opatrenie“), ktoré bolo podkladom na vydanie personálneho rozkazu. Za účelom objektívneho súdneho prieskumu aplikujúc § 102 ods. 1 SSP požiadal súd žalovaného ešte pred pojednávaním o dodatočné doloženie organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 13/2019 (k obdobnej situácii sa už vyjadroval NSS SR v odsekoch 21 až 23 rozsudku zo dňa 31.10.2023, sp. zn. 6Ssk/27/2023.). Žalovaný zaslal súdu okrem požadovaného organizačného opatrenia aj množstvo príloh a dôvodovú správu k organizačnému opatreniu. Z obsahu bodu III. organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 13/2019 zo dňa 23.07.2019 vyplýva okrem iného, že ministerka vnútra SR „vykonala dňom 01. októbra 2019 zmeny v tabuľke zloženia a počtov na Prezídiu Policajného zboru: 10 115 01“ a pod bodom IV. uložila generálnym riaditeľom, riaditeľom a vedúcim, ktorí obdržia toto organizačné opatrenie, aby zabezpečili jeho realizáciu. Organizačné opatrenie neobsahuje žiadne prílohy ako neoddeliteľnú časť a ani len neodkazuje na žiadne prílohy. Medzi množstvom príloh dodatočne predložených žalovaným bola aj príloha s kódom 10 115 01, z ktorej obsahu je až overiteľné tvrdenie žalovaného o zrušenej funkcii žalobcu. Z obsahu odôvodnenia personálne rozkazu tiež nevyplývalo, že by súčasťou organizačného opatrenia mali byť aj nejaké prílohy ( napríklad: že by na konci bolo uvedené, že jeho neoddeliteľnou súčasťou sú prílohy či konkrétna príloha...), síce v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa na ne žalovaný odvoláva ( viď ods. 4 odôvodnenia tohto rozsudku). 37. Z administratívneho spisu žalovaného v spojení s dodatočne doloženým organizačným opatrením, dôvodovou správou k nemu a príloh vyplýva, že personálnym rozkazom prezidenta Policajného zboru č. 176 zo dňa 24.09.2019 vydaným na zabezpečenie kvalitnejšieho a efektívnejšieho výkonu služby na sekciách a útvaroch Ministerstva vnútra SR a Policajného zboru boli od 01.10.2019 vykonané organizačné a systematizačné zmeny v tabuľke zloženia a počtov, okrem iného aj v rámci NAKA P PZ, odkiaľ bolo odsystematizovaných 50 tabuľkových miest príslušníkov PZ, boli zrušené všetky organizačné súčasti NAKA P PZ vrátane Expozitúry Východ NPJ NAKA P PZ, zrušili sa funkcie príslušníkov PZ na všetkých úrovniach organizačných jednotiek NAKA P PZ, bolo zrušené miesto funkcie žalobcu (kód charakteru práce 2765). Tieto skutočnosti by súd nemal ako zistiť, pokiaľ by žalovaný po výzve súdu okrem organizačného opatrenia nedoložil aj prílohy a dôvodovú správu. 38. Napriek zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného z nižšie uvádzaného dôvodu sa súd vyporiadal aj s ostatnými žalobnými námietkami: 39. Žalobca namietal, že mu nebol doručený originál personálneho rozkazu, ale len jeho odpis bez úradnej pečiatky a že mu bola zmena oznámená ústne až v deň jeho odvolania z funkcie (30.09.2019). Personálny rozkaz bol žalobcovi oznámený dňa 30.09.2019, čo potvrdil svojím podpisom na personálnom rozkaze - výtlačok č. 5, ktorý je opatrený úradnou pečiatkou. Námietku žalobcu k nedoručeniu originálu personálneho rozkazu považuje súd za nedôvodnú, lebo príslušný oprávnený orgán žalobcovi zákonným spôsobom oznámil personálny rozkaz formou vyhlásenia v zmysle §266 ods. 1,2 zákona č. 73/1998 Z. z.. Z toho dôvodu nebolo povinnosťou správneho orgánu doručovať žalobcovi písomnú formu personálneho rozkazu. Žalovaný sa s týmito námietkami vo svojim rozhodnutí riadne vyporiadal. V tejto súvislosti súd považuje za bezpredmetnú aj námietku o absencii úradnej pečiatky na personálnom rozkaze v písomnej forme. Súd poukazuje na to, že žalobca síce na podporu svojho tvrdenia k žalobe pripojil neoverenú kópiu personálneho rozkazu bez pečiatky s absentujúcim číslom vyhotovenia, ale v administratívnom spise sa na personálnom rozkaze - výtlačku č. 5 nachádza úradná pečiatka, podpis žalobcu a doložka „za správnosť vyhotovenia“. 40. Námietku žalobcu, že mu bol v rozpore s dobrými mravmi oznámený personálny rozkaz až dňa 30.09.2019 považuje súd tiež za nedôvodnú. Na právne účinky personálneho rozkazu nemá vplyv to, aký dátum je uvedený na personálnom rozkaze ( 24.09.2019) a v ktorý deň bol oznámený žalobcovi (30.09.2019). Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že ešte dňa 13.09.2019 bol so žalobcom vykonaný pohovor, bol oboznámený s organizačnou zmenou, že dôjde k zrušeniu jeho funkcie k 01.10.2019 a akú funkciu bude od 01.10.2019 vykonávať. Túto skutočnosť žalobca v žalobe neuviedol. Súd prihliadal na to, že zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany než je tomu u zamestnancov v pracovnom pomere resp. umožňuje služobným orgánom operatívnejšie využitie príslušníkov, ktorých funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená, ich ustanovením na služobné miesto v danom zbore pre plnenie úloh v inej funkcii. 41. Súd považuje za neopodstatnenú námietku žalobcu o nezákonnosti jeho preradenia z nasledovných dôvodov. Žalobca nezákonnosť odôvodňoval tým, že na jeho „doterajšie miesto“ nastúpila od 01.10.2019 iná osoba vykonávajúca ak nie totožnú tak v prevažnej miere obsahovo obdobnú pracovnú náplň akú mal on vo funkcii do 30.9.2019. Základom pre personálny rozkaz č. 176 zo dňa 24.09.2019 bolo organizačné opatrenie ministra vnútra SR č. 13/2019. Ide o vnútorný predpis, ktorý je osobitným prípadom normatívnych právnych aktov nesmerujúcich voči subjektom stojacim mimo systému vzťahov organizačnej nadriadenosti a podriadenosti vo verejnej správe. Smeruje len voči subjektom ovládaným organizačnou podriadenosťou vo vzťahu k správnemu orgánu, ktorý takýto normatívny akt vydal. Ide o abstraktné formy vnútornej činnosti verejnej správy s povahou interných normatívnych aktov. Od normatívnych právnych aktov s vonkajšími právnymi účinkami je však potrebné odlišovať vnútorné predpisy najmä tým, že ich právne účinky smerujú výlučne voči služobne podriadeným subjektom. Sú to interné akty, ktoré nie sú všeobecne záväzné ako premene práva, sú záväzné pre adresátov a nesmú byť v rozpore so zákonom. Z týchto dôvodov ani personálny rozkaz nemá povahu všeobecne záväzného právneho predpisu ( pr.: rozsudok NS SR zo dňa 05.04.2011, sp. zn. 1Sžo/264/2009). V danom prípade má personálny rozkaz charakter deklaratórneho právneho aktu, ktorým sa účastníkovi formálne vyhlasuje právny stav, ktorý fakticky nastal vykonanými organizačnými a systematizačnými zmenami v štruktúre konkrétneho útvaru. Policajný zbor je vojensky organizovaný zbor, ktorý je oprávnený posúdiť v rámci organizačných zmien v prípade zrušenia doterajšej funkcie príslušníka PZ potrebu jeho zaradenia na konkrétnu funkciu na konkrétne miesto v závislosti od potrieb Policajného zboru ( rozsudok NS SR zo dňa 20.08.2014, sp. zn. 3 Sžo/40/2013). Rešpektujúc znenie § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. je potrebné vykladať príslušné ustanovenia policajného zákona s ohľadom na osobitný charakter služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru. Potreba konkrétneho nasadenia policajta sa prezumuje a od riadiacich pracovníkov polície nemožno vyžadovať, aby preukazovali splnenie podmienky nemožnosti prevedenia na inú funkciu v mieste výkonu doterajšej funkcie, ktorá bola zrušená. Čiže logicky z toho vyplýva, že ak bola funkcia žalobcu k 30.09.2019 zrušená v dôsledku organizačných zmien, nemohla byť iná osoba ( iný policajt) zamestnaný na mieste jeho funkcie. Pokiaľ sa aj niektoré časti náplne práce obsahovo zhodujú s pôvodnou náplňou práce žalobcu v jeho pôvodnej funkcii, určite nemôže ísť o zachovanie funkcie a len o výmenu osôb na tej istej pracovnej pozícii. Zmena služobného zaradenia žalobcu bola vynútená nemožnosťou ďalšieho vykonávania doterajšej ním zastávanej funkcie, pretože táto funkcia bola v dôsledku organizačných zmien vyplývajúcich z organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 13/2019 zrušená s tým, že sa vytvorila nová funkcia s inou náplňou činnosti. To, že žalobca s takýmto postupom nesúhlasí, nemôže byť dôvodom na to, aby sa preradenie žalobcu považovalo za nezákonné. 42. Súd dal za pravdu žalobcovi, že nebola dodržaná požiadavka na prerokovanie návrhu na preloženie z dôvodu organizačných zmien s príslušným odborovým orgánom. Avšak aj napriek absencii vyjadrenia príslušného odborového orgánu (Odborovým zväzom polície v SR) nie je v zmysle zákona č. 73/1998 Z. z. preloženie sankcionované neplatnosťou. Citovaný zákon explicitne ustanovuje prípady neplatnosti ( pr. § 227 ods. 3 pri prepúšťaní zo služobného pomeru), ale tento konkrétny prípad tam nepatrí. Preloženie žalobcu v dôsledku organizačnej zmeny nie je svojou intenzitou sankcionované neplatnosťou z dôvodu procesných vád pri prerokovaní s odborovou organizáciou. (rozsudok NS SR sp. zn. 3 Sžo/40/2013 zo dňa 20. 08. 201; odsek 105 rozsudku KS v Bratislave zo dňa 26.04.2022, sp. zn. 5S/46/2020; uznesenie ÚS SR č. k. II. ÚS 515/2016-19 zo dňa 23.06.2016). Z tohto dôvodu aj túto žalobnú námietku žalobcu súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 43. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť a nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia. Z vyššie citovaného § 241 ods. 1, 3 zákona č. 73/1998 Z. z. vyplývajú náležitosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, medzi ktoré patria aj rozhodnutia vo veciach služobného pomeru. Takéto rozhodnutia musia obsahovať riadne odôvodnenie, z ktorého musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Treba si uvedomiť, že v prípade ustanovenia § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený orgán nemá inú možnosť, ako prijať zodpovedajúce personálne opatrenie, lebo v dôsledku organizačných zmien prestala existovať doterajšia funkcia žalobcu. Súd pri svojich úvahách vychádzal z toho, že jediným podkladom vydania napadnutého rozhodnutia a s ním súvisiaceho personálneho rozkazu prezidenta Policajného zboru č. 176 zo dňa 24.09.2019 je výlučne iba existencia organizačného opatrenia č. 13/2019. Nakoľko sa v personálnom rozkaze rozhodovalo nie len o preložení na inú funkciu ale aj o odvolaní z pôvodnej funkcie, súd prihliadla na to, ako bol tento podklad zdôvodnený nie len v personálnom rozkaze ale aj v napadnutom rozhodnutí žalovaného. V odôvodnení personálneho rozkazu je uvedená len jedna veta: „Organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 13/2019 bola v dôsledku organizačných zmien dňom 30.09.2019 zrušená doterajšia funkcia menovaného a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti v inom mieste výkonu štátnej služby (§35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov).“ V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný už odkazuje aj na prílohy k vyššie uvádzanému organizačnému opatreniu. Z obsahu odôvodnenia personálneho rozkazu súdu vyplynulo, že toto rozhodnutie nespĺňa náležitosti vymedzené ustanovením § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., keďže z neho vôbec nie je zrejmé, aké boli podklady napadnutého rozhodnutia - či to bolo len organizačné opatrenie č. 13/2019 alebo aj podklady vyplývajúce z príloh, na ktoré síce žalovaný v napadnutom rozhodnutí odkazoval, ale v personálnom rozkaze nie je o nich žiadna zmienka. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí obsiahle argumentoval tým, že orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval v súlade s § 241 zákona č. 73/1998 Z. z. Tieto závery žalovaného v napadnutom rozhodnutí nekorešpondujú s obsahom odôvodnenia personálneho rozkazu a správnemu súdu nie je zrejmé, ako sa organizačné opatrenie č. 13/2019 bez odkazu na prílohy mohlo stať zákonným podkladom organizačnej zmeny - zrušenia funkčného miesta žalobcu zastávaného do 30.09.2023. Faktom je, že ani samotný obsah organizačného opatrenia č. 13/2019 neodkazuje na prílohy, pritom obsah príloh je pre samotnú organizačnú zmenu podstatnou súčasťou, lebo práve až z konkrétnej prílohy (v tomto prípade evidovanej pod č.:10 115 01) vyplýva, že práve funkcia žalobcu bola zrušená. Súd preto aj dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v spojení s personálnym rozkazom nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a to v tejto časti, ktorá sa týka odkazu na prílohy. Podľa názoru súdu je neudržateľným, aby v personálnom rozkaze nebola uvedená v odôvodnení zmienka s odkazom na vyššie uvedenú prílohu a pokiaľ aj uvedená nebola, aby ju žalovaný v napadnutom rozhodnutí nedoplnil formou zmeny výroku personálneho rozkazu. 44. Správny súd konštatuje, že tak personálny rozkaz, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže v nich absentuje uvedenie konkrétnej prílohy napríklad špecifikáciou čísla poradia prílohy či čísla prílohy vzťahujúceho sa na funkciu žalobcu platnú do 30.09.2019. Z tohto dôvodu dospel súd k záveru, že aj keď žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia použil správnu úvahu o vyhodnotení obsahu opatrenia ministra vnútra SR č. 13/2019, nebola vo vzťahu k žalobcovi dostatočnou v časti týkajúcej sa toho, prečo bola jeho funkcia zrušená. Súd tu vychádzal z myšlienkového pochodu, že ak by sa v organizačnom opatrení na konci odkazovalo na prílohy, bolo by akceptovateľné uvedenie v odôvodnení rozhodnutí len číslo tohto organizačného oparenia. Súd je ale toho názoru, že pokiaľ text organizačného opatrenia neobsahuje odkaz na prílohy, bez ktorých však nemožno organizačné opatrenie vykonať, je potrebné v odôvodnení uviesť aj odkaz na konkrétnu prílohu, ktorá sa týka zrušenia funkčného miesta žalobcu vykonávaného do 30.09.2019. A práve toto vidí súd ako nedostatok dôvodov, jednak nedostatočné odôvodnenie personálneho rozkazu a tým pádom aj nesprávnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 45. Platí všeobecné pravidlo o jednote prvostupňového a druhostupňového správneho konania, ktoré tvoria celok. Súd pri svojich záveroch potom vychádzal z toho, že ak bolo prvostupňové správne rozhodnutie postihnuté vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov ( chýba v odôvodnení odkaz na konkrétnu prílohu k organizačnému opatreniu vzťahujúcu sa priamo na funkciu žalobcu do 30.09.2019), tak mal druhostupňový správny orgán pochybenie odstrániť nie len tým, že v odôvodnení už odkazoval aj na prílohu k organizačnému opatreniu, ale mal presne prílohu špecifikovať a zároveň mal zmeniť výrok personálneho rozkazu a nie len bez ďalšieho potvrdiť rozhodnutie. 46. Pokiaľ žalobca nemal v personálnom rozkaze v odôvodnení okrem odkazu na opatrenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 13/2019 uvedený odkaz na konkrétnu prílohu predmetného opatrenia, tak ani samotné rozsiahle odôvodnenie rozhodnutia žalovaného nemohlo zhojiť tento stav, pokiaľ len potvrdil výrok personálneho rozkazu a nezmenil ho doplnením odkazu na konkrétnu prílohu opatrenia vzťahujúcu sa na funkciu žalobcu. Z tohto dôvodu správnemu súdu neostáva nič iné iba konštatovať, že napadnuté rozhodnutia trpia vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. 47. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s personálnym rozkazom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Samotná nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov spočíva práve v tom, že v odôvodnení personálneho rozkazu nie je za organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 13/2019 uvedený odkaz na konkrétnu prílohu vzťahujúcu sa na rušenú funkciu žalobcu, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa už prílohy k organizačnému opatreniu spomínajú, ale žalovaný nezmenil ( nedoplnil) prvostupňového rozhodnutie v tejto časti. Pritom práve obsah konkrétnej prílohy je tou podstatnou okolnosťou a dôvodom, pre ktorý bol žalobca preložený na úplne inú funkciu. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného odstrániť týmto rozsudkom vytknuté vady nezákonnosti zrušených rozhodnutí. 48. Súd v závere de lege ferenda pre budúce obdobné prípady dodáva, že pokiaľ by neoddeliteľnou súčasť personálneho rozkazu bolo konkrétne organizačné opatrenie ( ktoré má len dve strany, ako to bolo v tomto prípade) a príslušná príloha vzťahujúca sa na funkciu konkrétneho príslušníka policajného zboru, bolo by tým dosiahnuté riadne akceptovateľné odôvodnenie vzhľadom na fakt, že ide o organizačnú personálnu zmenu nariadenú organizačným opatrením. 49. Správny súd pre úplnosť dodáva, že nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom v podobe výsluchu ním navrhnutého svedka s poukazom na §119 a § 120 SSP z dôvodu, že navrhnutý dôkaz nebol nevyhnutný na vydanie rozhodnutia vo veci. 50. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§191 ods. 6 SSP). 51. Žalobcovi súd priznal voči žalovanému podľa § 167 ods. 1 SSP úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže žalobca mal vo veci celkový úspech. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 52. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.