Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/102/2019 z 5. 10. 2023 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 5. októbra 2023, sp. zn. BA-7Sa/102/2019, ECLI:SK:SpSBA:2023:1019201745.1 Správny súd v Bratislave | BA-7Sa/102/2019 | ECLI:SK:SpSBA:2023:1019201745.1 | 2023-10-05 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa, SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f661f46c-b76d-40f4-8099-8567ff789712 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1019201745.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave BA-7Sa/102/2019 1019201745 05. 10. 2023 JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD. ECLI:SK:SpSBA:2023:1019201745.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D. E., F. G., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 10, Bratislava, o invalidný dôchodok, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.11.2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 23.12.2019 v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.11.2019 o zamietnutí zvýšenia invalidného dôchodku z dôvodu, že má zhoršený zdravotný stav, priložil lekárske správy zo dňa 04.12.2019, 01.10.2019, 13.02.2019 a nepodpísané listiny bez pečiatky, ktoré označuje za lekárske správy (č.l. 5-6). 2. Vo vyjadrení zo dňa 13.02.2020 žalovaná uviedla, že v odvolacom konaní bol zdravotný stav žalobcu opakovane posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dňa 5. novembra 2018 a 4. decembra 2018. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Prešove dňa 4. decembra 2018 uviedol, že žalobca je invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %, nie od 10. septembra 2018, ale od 12. apríla 2017, teda od prvého diabetologického vyšetrenia. Neformálnou žiadosťou zo dňa 16. júla 2019 žalobca opätovne požiadal o zvýšenie invalidného dôchodku. Uviedol, že je po operácii kolena, a preto posiela lekárske správy, ktoré pripojil k žiadosti. O tejto žiadosti účastníka konania bolo rozhodnuté prvostupňovým rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. augusta 2019 tak, že žiadosť bola zamietnutá s odôvodnením, že invalidný dôchodok sa vypláca v najvyššej možnej sume, na ktorú mu vznikol nárok. Z uvedeného dôvodu už nebol zdravotný stav žalobcu posúdený. O tom, že dodatočná zmena miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí od 71 % do 100 % nebude mať za následok zvýšenie alebo zníženie sumy invalidného dôchodku, bol tiež poučený v rozhodnutí o zvýšení invalidného dôchodku. Žalobca opakovane predkladá žalovanej lekárske správy, viackrát totožné a žiada, aby žalovaná rozhodla o zvýšení jeho invalidného dôchodku. Posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovanej sú presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z. z. Žalobkyňa ani v odvolacom konaní nepreukázala žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali doplnenie dokazovania. Zákon nevylučuje možnosť, aby v rámci odvolacieho konania bolo zmenené napadnuté rozhodnutie na základe nových dôkazov, v odvolacom konaní však neboli predložené žalobcom také dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na zvýšenie dôchodkovej dávky. Prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej, v čase jeho vydania, na základe riadneho zistenia skutočného stavu, zodpovedalo zákonu. Odvolací orgán žalovanej dospel k záveru, že správna úvaha žalovanej v odôvodnení vydaných rozhodnutí, týkajúca sa posúdenia zdravotného stavu žalobkyne, bola náležíte odôvodnená a nevybočuje z medzí zákonných atribútov. Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. podmienený invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Konkrétna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., pričom sa určuje podľa najzávažnejšieho druhu zdravotného postihnutia a je možné ju za splnenia zákonných podmienok zvýšiť o 10 % v prípade výskytu iných závažných ochorení alebo postihnutí podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. K žalobnej námietke, týkajúcej sa zvýšenia sumy invalidného dôchodku z dôvodu, že suma invalidného dôchodku sa mu zdá byť nízka bez toho, aby bližšie konkretizoval dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu napadnutého rozhodnutia, žalovaná uvádza, že neboli v konaní predložené žiadne relevantné skutočnosti, pre ktoré by bolo možné rozhodnúť spôsobom pre žalobcu priaznivejším. Odvolací orgán sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, pri čom výklad a aplikácia právnych ustanovení boli vykonané spôsobom súladným so zákonom č. 461/2003 Z. z. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná žiada, aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú. 3. Žalobca v replike doručenej dňa 11.03.2020 uviedol, že trvá na zvýšení sumy aspoň na sumu 500,eur, má zhoršený zdravotný stav, priložil nepodpísané listiny bez pečiatky, ktoré označuje za lekárske správy (č.l. 19-21). 4. Žalobca v podaní doručenom dňa 25.08.2023 uviedol, že nemusel spĺňať dôchodkové poistenie, lebo sa tak narodil, od detstva má ťažké zdravotné postihnutie, priložil nepodpísané listiny bez pečiatky, ktoré označuje za lekárske správy (č.l. 42-44). 5. Z administratívneho konania vyplýva, že žalobca neformálnou žiadosťou zo dňa 16.07.2019 opätovne požiadal o zvýšenie invalidného dôchodku. O tejto žiadosti účastníka konania bolo rozhodnuté prvostupňovým rozhodnutím žalovanej F. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. augusta 2019 tak, že žiadosť bola zamietnutá s odôvodnením, že invalidný dôchodok sa vypláca v najvyššej možnej sume, na ktorú mu vznikol nárok. Žalobca opakovane žiadal o zvýšenie invalidného dôchodku a o opätovné posúdenie jeho zdravotného stavu. Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava zo dňa 10. septembra 2018, podľa ktorého je účastník konania invalidný podľa §71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia zvýšená z dovtedajších 50 % na 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a to od 10. septembra 2018. Účastník konania podal odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu s tým, že namietal dátum zvýšenia invalidného dôchodku. Žiadal uznať invaliditu od obdobia, kedy bol nezaopatreným dieťaťom. V odvolacom konaní bol jeho zdravotný stav opakovane posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne dňa 5. novembra 2018 a 4. decembra 2018. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove dňa 4. decembra 2018 zmenil posudkový záver a uviedol, že účastník konania je invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %, nie od 10. septembra 2018, ale od 12. apríla 2017, teda od prvého diabetologického vyšetrenia. Vzhľadom na tento posudkový záver bolo v rámci odvolacieho konania rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne F. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. marca 2019 podľa §218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zmenené prvostupňové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X H. dňa 13. septembra 2018 tak, že účastníkovi konania bol podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zvýšený invalidný dôchodok od 12. apríla 2017 na sumu 177,00 EUR mesačne. Podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov bol invalidný dôchodok zvýšený od 1. januára 2018 na sumu 184,20 EUR mesačne a od 1. januára 2019 na sumu191,60 EUR mesačne. Uvedené rozhodnutie sa stalo právoplatným dňom jeho prevzatia, to je dňa 3. apríla 2019. 6. Z napadnutého rozhodnutia žalovanej F. XXX XXX XXXX zo dňa 26.11.2019 vyplýva, že podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení bolo potvrdené rozhodnutie žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. augusta 2019 o zamietnutí žiadosti žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku. Žiadosť bola zamietnutá s odôvodnením, že invalidný dôchodok sa vypláca v najvyššej možnej sume, na ktorú mu vznikol nárok. Z uvedeného dôvodu už nebol zdravotný stav účastníka konania posúdený. O tom, že dodatočná zmena miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí od 71 % do 100 % nebude mať za následok zvýšenie alebo zníženie sumy invalidného dôchodku, bol účastník konania poučený v rozhodnutí o zvýšení invalidného dôchodku. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Z uvedeného vyplýva, že ak má poistenec mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %, nie je na účely určenia sumy dôchodku rozhodujúce, aká je percentuálna hodnota miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Odvolací orgán po preskúmaní sa stotožnil so závermi, obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, nestotožnil sa len s uvedením nesprávneho dátumu zmeny posudkového záveru, pretože k zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z 50 % na 75 % od 12. apríla 2017 došlo až v odvolacom konaní na základe odborného posudku o invalidite posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v Prešove zo dňa 4. decembra 2018 (nie po posúdení zdravotného stavu účastníka konania posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne, Rožňava dňa 5. novembra 2018, pretože ten uviedol, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 75 % od 10. septembra 2018). Táto vada však nespôsobuje nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Suma invalidného dôchodku sa teda podľa § 73 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 600/2003 Z. z. odvíja od zisteného priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia, získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty v prípade, že pracovná schopnosť poistenca poklesla o viac ako o 70 %. Pokiaľ pokles pracovnej schopnosti poistenca bol určený v rozpätí od 71 % do 100%, diferencie v percentuálnom vyjadrení nemajú vplyv na výšku dôchodkovej dávky, pretože už pri 71 % poklese pracovnej schopnosti poistenca sa poistencovi priznáva invalidný dôchodok a súčin označených činiteľov neznižuje konkrétny percentuálny pokles pracovnej schopnosti poistenca ako je to v v prípade, keď je poistenec invalidný s poklesom pracovnej schopnosti v rozpätí od 41 % do 70 %. Suma invalidného dôchodku, určená právoplatným rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. marca 2019, bola určená správne, ako aj žiadosť účastníka konania bola zamietnutá správne a v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. Pre určenie výšky dôchodkovej dávky je konkrétne percento zníženej pracovnej schopnosti poistenca, ak prevyšuje 71 %, nepodstatné. 7. Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 8. Podľa ustanovenia § 70 ods. 2 ZSP, fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. 9. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 10. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 11. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 12. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 15. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 16. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 17. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 18. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 19. Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. 20. Podľa §73 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 600/2003 Z. z. suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia, získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. 21. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkoví lekári Sociálnej poisťovne ústredia Sociálnej poisťovne. 22. Podľa § 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. 23. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci, o ktorej rozhodol po poučení žalobcu (č.l. 11) postupom podľa § 137 ods. 4 SSP. 24. Správny súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovanej preskúmal, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä s lekárskymi správami posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktorí vyhodnocovali stav zdravotných ťažkostí žalobcu, podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdil nasledovne: 23. K určeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu v rozsahu 75 % došlo od 12. apríla 2017 na základe odborného posudku o invalidite posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v Prešove zo dňa 4.12.2018. Pre určenie výšky invalidného dôchodku je nerozhodné, či pokles pracovnej schopnosti poistenca bol 71 % alebo 100%. Uvedené znamená, že žiadne ďalšie lekárske správy o zhoršení zdravotného stavu žalobcu by v zmysle zákonov nemohli mať vplyv na výšku dôchodkovej dávky, pretože už pri 71 % poklese pracovnej schopnosti poistenca sa poistencovi priznáva najvyššia možná výška invalidného dôchodku. Tento by bol nižší iba v prípade poistenca s poklesom pracovnej schopnosti v rozpätí od 41 % do 70 %, čo nie je prípad žalobcu. Žalovaná zákonnosť v konaní neporušila, nakoľko jej závery nie je možné vyhodnotiť inak ako súladné s ustanoveniami citovaného zákona. Suma invalidného dôchodku, určená právoplatným rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.03.2019 (ktoré žalobca osobitne nenapadol), bola určená správne, rovnako bolo správne zamietnutie žiadosti žalobcu o zvýšenie výšky invalidného dôchodku. 24. Súd poukazuje na rozhodovaciu prax, z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/144/2022 zo dňa 16. augusta 2023 vyplýva, že ak sa vychádza z dôkazu, ktorý nebol žalobcom predložený do administratívneho konania a ďalších vyšetrení, ktoré boli vykonané až po vydaní lekárskeho posudku druhého stupňa, resp. po právoplatnosti preskúmavaných rozhodnutí, takýto dôkaz, vrátane podkladových vyšetrení, v zmysle § 135 SSP v správnom súdnom konaní nie je prípustný a nemožno naň prihliadať. Pokiaľ lekárske nálezy neexistovali, resp. neboli žalovanému predložené v čase vydania resp. právoplatnosti preskúmavaných rozhodnutí, potom na ne objektívne žalovaný nemohol prihliadnuť ani vo svojom lekárskom posudku (bod 18 mutatis mutandis). 25. Žalovaná pri posudzovaní vzniku invalidity žalobcu postupovala správne, správne aplikovala ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Zákony Slovenskej republiky žalovanej neumožňujú zvýšenie, akého sa žalobca domáha, tieto jej umožňujú nanajvýš zvýšenie, ku ktorému aj v prípade žalobcu dôjde od 01.01.2024. 26. Sociálna poisťovňa od 01.01.2024 zvýši vyplácané dôchodky o 3,6 % a novopriznávané o 14,5 %, vyplácané dôchodky zvýši o 3,6 % automaticky, o valorizáciu teda netreba osobitne žiadať. Dôchodok v novej výške bude vyplácaný v obvyklých januárových výplatných termínoch. Sociálna poisťovňa zároveň v januári 2024 zašle aj písomné rozhodnutie. Novopriznávané dôchodky, o ktorých bude Sociálna poisťovňa rozhodovať v budúcom roku, sa budú valorizovať o 14,5 %. Percento zvýšenia je určené podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 4a k platnému zákonu o sociálnom poistení, ktorý zohľadňuje mimoriadnu valorizáciu dôchodkov v roku 2023. Sociálna poisťovňa v budúcom roku zvýši všetky druhy vyplácaných dôchodkových dávok (starobné, predčasné starobné, invalidné a pozostalostné dôchodky). Od januára budúceho roka sa dôchodkové dávky budú okrem pravidelného ročného zvyšovania v januári zvyšovať aj v priebehu roka. Príde k tomu vtedy, ak miera inflácie za domácnosti dôchodcov od poslednej valorizácie presiahne päť percent. Štát potom mimoriadne zvýši penzie v treťom mesiaci po oznámení Štatistického úradu SR. Dávky sa zvýšia o oznámenú mieru inflácie. 27. Správny súd záverom konštatuje, že žalovaná dospela k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodila aj správny právny záver, že žalovaná mohla rozhodnúť len tak, ako to vyplýva zo zmenového rozhodnutia zo dňa 11.03.2019, ktorým bolo vyhovené žalobcovi, pokiaľ ide o vznik plnej invalidity. 28. Na základe vyššie uvedeného správny súd správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú (výrok I). 29. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 168 SSP tak, že žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže neboli tvrdené a ani súd nezistil dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať (výrok II.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.