{"guid": "91ec56dd-3203-42de-a25c-67fce05ca01c:466d1b51-ea5d-46d9-b80d-5c4dd8adcbd9", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1019201611.2", "spisova_znacka": "BA-6S/255/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/255/2019 z 5. 10. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 5. októbra 2023, sp. zn. BA-6S/255/2019, ECLI:SK:SpSBA:2023:1019201611.2", "identifikacne_cislo": "1019201611", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Vladimíra Slobodová", "sudca_id": 969, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimira-slobodova-969", "datum_vydania": "2023-10-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/563", "nazov": "predpis č. 563/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/466d1b51-ea5d-46d9-b80d-5c4dd8adcbd9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1019201611.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1019201611.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1019201611.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/255/2019\n1019201611\n05. 10. 2023\nJUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M\nECLI:SK:SpSBA:2023:1019201611.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M\n(spravodajca), členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej v\nprávnej veci žalobcu: LOJECT6 s.r.o., so sídlom Šoltésovej 2, Bratislava, IČO: 45 476 896, zastúpený:\nadvokátskou kanceláriou IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o\npreskúmanie zákonnosti opatrenia (oznámenia) žalovaného č. 102374723/2019 zo dňa 16.10.2019\na rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 102500512/2017 zo dňa 04.12.2017, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave z r u š u j e opatrenie žalovaného Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky\nč. 102374723/20ý19 zo dňa 16.10.2019 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nII. Súd žalobu žalobcu zo dňa 26.11.2019 v časti návrhu na zrušenie opatrenia Daňového úradu\nBratislava č. 102500512/2017 zo dňa 04.12.2017 a vrátenie Daňovému úradu Bratislava o d m i e t a .\nIII. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 50%,\no výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Bratislava opatrením č. 101961593/2017/9104402/Mate zo 14. septembra 2017 (na čl.\n21) určil žalobcovi súčet medzi nadmerným odpočtom priznaným vo vyrubovacom konaní a vyrubenou\ndaňou po daňovej kontrole v sume XXX.XXX,XX A. za zdaňovacie obdobie jún 2011. Opatrenie\nnadobudlo právoplatnosť dňa 23.9.2017 a zákonná lehota na vrátenie nadmerného odpočtu uplynula\ndňa 23.10.2017; nadmerný odpočet v sume XXX.XXX,XX A. bol žalobcovi vrátený dňa 06.10.2017.\nDaňový úrad Bratislava nerozhodol následne o priznaní úroku z preplatku tvoreného nadmerným\nodpočtom.\n2. Žalobca podaním zo dňa 06.11.2017 požiadal o vydanie rozhodnutia o priznaní úroku z preplatku na\ndani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2011.\n3. Daňový úrad Bratislava opatrením č. 102500512/2017 zo dňa 04.12.2017 ( na čl. 19) žalobcovi\noznámil, že mu neprizná úrok za obdobie od 26.9.2011 do 06.10.2017, pretože zákon č. 563/2009\nZ. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „DP“ alebo „daňový poriadok“) ani zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej\nhodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 222/2004 Z. z.) neupravujú priznanie úroku za\ndobu vykonávania daňovej kontroly, ktorá bola ukončená do 31.12.2016. Predmetné opatrenie prevzal\nžalobca dňa 08.12.2017. Úrok podľa § 79 ods. 3 DP správca dane prizná rozhodnutím len v prípade,\n\nak sú na to splnené zákonné podmienky. Zo znenia § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. nevyplýva\nplatiteľovi dane nárok na kompenzáciu finančnej straty počas kontroly, ktorá začala v lehote na vrátenie\nnadmerného dopočtu. Až za nedodržanie 10-dňovej lehoty vyplývajúcej z § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004\nZ.z. prizná správca dane úrok za každý deň omeškania. Keďže Daňový úrad Bratislava pri vyplatení\nnadmerného odpočtu postupoval v súlade s citovaným ustanovením, nie je možné priznať úrok za\nobdobie od 26.9.2011 do 06.10.2017.\n4. Žalobca sa proti oznámeniu Daňového úradu Bratislava č. 102500512/2017 zo dňa 04.12.2017\nodvolal a navrhol, aby žalovaný zmenil rozhodnutie tak, že jeho výzve vyhovie a prizná mu podľa § 79\nods. 3 DP úrok za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu za mesiac jún 2011 zo sumy XXX.XXX,XX\nA. vypočítaný vo výške ročnej úrokovej sadzby 10% za obdobie od 26.9.2011 do 06.10.2017. Odvolanie\nbolo Daňovému úradu v Bratislave doručené dňa 20.12.2017.\n5. Daňový úrad Bratislava žalobcovi podaním označeným ako „Oznámenie“ č. 100154238/2018 zo dňa\n17.01.2018 ( na čl. 18) žalobcovi oznámil, že v zmysle Daňového poriadku je odvolanie voči oznámeniu\nneprípustné, pretože ho možno v zmysle §72 ods. 1 DP podať len voči rozhodnutiu. Predmetné\noznámenie prevzal žalobca dňa 25.01.2018.\n6. Žalobca vyzval výzvou zo dňa 30.01.2018 ( na čl. 11) žalovaného na prijatie opatrenia proti nečinnosti\nDaňového úradu Bratislava vo veci jeho odvolania voči oznámeniu č. „102515796/2017“ ( poznámka\nsúdu: v ostatnej časti obsahu výzvy žalobcu sa uvádza číslo oznámenia: 102500512 z 04.12.2017).\nPoukázal na to, že oznámenie sa týka jeho subjektívnych práv, preto ho možno považovať za\nrozhodnutie podliehajúce prieskumu v odvolacom konaní aj súdnom konaní.\n7. Žalovaný napadnutým opatrením ( na čl. 13) označeným ako „výzva na prijatie opatrenia\nproti nečinnosti - oznámenie“ č. 102374723/2019 zo dňa 16.10.2019 žalobcovi oznámil, že vydané\n„oznámenie“ Daňového úradu Bratislava č. 100154238/2018 zo dňa 17.01.2018 nie je vydané v rozpore\ns § 72 a § 73 DP, pričom náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly podľa §\n79a zákona č. 222/2004 Z. z. sa môže priznávať až od 1.1.2017. Žalovaný je odvolacím orgánom a\nnemôže konať namiesto správcu dane, lebo to povaha veci vylučuje, a preto sám nerozhodol o priznaní\núrokov ako náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu dane.\nII.\nŽaloba\n8. Žalobca sa žalobou doručenou súdu elektronicky dňa 26.11.2019 domáhal preskúmania zákonnosti\nopatrenia žalovaného č. 102374723/2019 zo dňa 16.10.2019, jeho zrušenia spolu s opatrením\nDaňového úradu Bratislava č. 102500512/2017 zo dňa 04.12.2017 a vrátenia veci orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Podľa jeho názoru\nobe rozhodnutia (opatrenia) zasahujú do jeho práv a právom chránených záujmov ohľadom práva na\núroky zo zadržiavaného nadmerného odpočtu, preto podliehajú súdnemu prieskumu. Považuje ich za\nnezákonné, nezrozumiteľné, neodôvodnené a založené na nesprávnom právnom posúdení veci.\n9. Žalobca namietal, že daňové orgány podľa aplikovateľnej judikatúry a požiadaviek úniového práva\nmu mali priznať úrok za obdobie odo dňa plynutia všeobecnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu\n(26.09.2011) do dňa faktického vrátenia nadmerného odpočtu (06.10.2017), spolu za 2201 dní, podľa §\n79 ods. 3 DP. Dôvodom pre skorší začiatok plynutia lehoty je to, že ho vyžaduje úniová úprava, keďže\nvnútroštátna úprava je v rozpore s právom únie, ktoré je preto potrebné použiť prednostne.\n10. V zmysle čl. 183 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej\nhodnoty (ďalej len smernice 2006/112ES) má platiteľ nárok na vrátenie nadmerného odpočtu - právny\nporiadok členského štátu má určiť buď podmienky jeho prenesenia do nasledujúceho zdaňovacieho\nobdobia alebo podmienky jeho vrátenia. Citovaný článok smernice 2006/112/ES bol predmetom výkladu\nSúdneho dvora EÚ vo veciach C-107/10 (Enel Maritsa Iztok 3), C-120/15 (Kovozber), z ktorých vyplýva\nzáver o priznaní úrokov zo súm zadržaných nadmerných odpočtov DPH od uplynutia všeobecných\nlehôt na vrátenie odpočtov až do dňa vrátenia zadržiavaných súm nadmerných odpočtov. Tento záver\nsa opiera predovšetkým o zásadu neutrality DPH, v zmysle ktorej kontrola dane vykonaná orgánmi\nštátu, spojená so zadržaním oprávneného nadmerného odpočtu, nesmie byť kontrolovanému daňovému\nsubjektu na ujmu bez primeranej kompenzácie. Ak správca dane preskúmava oprávnenosť nadmerného\nodpočtu neprimerane dlho a/alebo pochybí a nadmerný odpočet zníži a táto nezákonnosť sa potvrdí v\nnásledných konaniach, tak čo do podstaty veci vyvolá rovnaký stav aký predvída § 79 ods. 3 DP: dostal\nsa teda do omeškania s úhradou nadmerného odpočtu na úkor platiteľa dane. Daňové orgány mali a\nmohli zohľadniť požiadavky úniového práva a uvedený eurokonformný výklad vnútroštátneho práva,\npretože má prednosť pred vnútroštátnym právom.\n\n11. Poukázal aj na rozsudky Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/1/2017, Krajského súdu v Trnave\nsp. zn. 20S/11/2015, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5S/21/2016 a Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n1Sžf/96/2015, sp. zn. 8Sžf/114/2014. Podľa žalobcu ustanovenie § 79a DP účinné od 1.1.2017 upravuje\nkompenzáciu (úrok) zo zadržaného nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly, ktoré sa považuje\nza primeranú po dobu šiestich mesiacov (úroková sadzba 1,5% ročne). Vzhľadom na prechodné\nustanovenie však túto úpravu nemožno použiť v prípadoch, kedy daňová kontrola bola skončená pred\n1.1.2017 (čo je aj situácia žalobcu). Obdobná situácia vznikala aj v Českej republike, kde sa súdy s\nnovelou vysporiadali tak, že v prípadoch, kedy uplynula primeraná lehota daňovej kontroly pred zmenou\nzákona, daňové orgány majú postupovať podľa rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR č. k. 7\nAps 3/2013-34 zo dňa 25.8.2014. Hoci sa oznámenie správcu dane považuje za rozhodnutie, nemožno\nopomenúť absenciu zákonných náležitostí rozhodnutia podľa § 63 DP, t.j. výrok, odôvodnenie, poučenie\no opravnom prostriedku, označenie orgánu, ktoré rozhodnutie vydal, číslo a dátum rozhodnutia,\nidentifikačné údaje osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, vlastnoručný podpis\nzamestnanca žalovaného alebo správcu dane (meno, priezvisko, funkcia) a odtlačok úradnej pečiatky.\nOznámenia tieto náležitosti neobsahujú.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n14. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať trovy konania.\nZopakoval, že Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu kontrolu oprávnenosti vrátenia nadmerného\nodpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2011. Výsledkom kontroly bolo neuznanie a nevrátenie vykázaného\nnadmerného odpočtu v sume XXX.XXX,XX A.; nadmerný odpočet bol žalobcovi vrátený dňa 06.10.2017.\nSprávca dane v súlade s § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. nepriznal žalobcovi úrok z preplatku na\nDPH za zdaňovacie obdobie jún 2011 za obdobie od 26.9.2011 do 06.10.2017, keďže do 31.12.2016\nneexistovala právna úprava priznania náhrady za zadržiavaný nadmerný odpočet DPH za dobu\nvykonania daňovej kontroly. Náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly v\nzmysle § 79a zákona č. 222/2004 Z. z. platí od 1.1.2017. Správca dane posúdil žiadosť žalobcu podľa\nobsahu ako žiadosť o vyplatenie kompenzačného úroku.\n15. Žalovaný poukázal na to, že na základe jeho podnetu zaujal Najvyšší súd SR zjednocujúce\nstanovisko vo veciach správnych bod 56 - Zjednotenie rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu ohľadne\nnáhrady za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly, zverejnené v Zbierke stanovísk NS\na súdov SR pod číslom 6/2019. Odkazuje na obsah predmetného stanoviska, v ktorom sa podľa jeho\ntvrdenia uvádza, že „ustanovenie § 79a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení\núčinnom od 1. januára 2017 (Náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly) je v\npomere špeciality k ustanoveniu § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. januára 2012 (Daňové preplatky a úrok).\nVnútroštátna úprava právneho poriadku SR spočívajúca v ustanovení § 85ke vety druhej zákona o DPH\nv znení účinnom od 1. januára, v znení “ Ustanovenie § 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na\nvrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 bola skončená do 31. decembra 2016\nvrátane.“, nie je v súlade s právom Európskej únie, a to najmä s uznesením Súdneho dvora Európskej\núnie vo veci C 120/15 Kovozber, ktoré má aplikačnú prednosť s účinkom ex tunc. Na zabezpečenie\nsúladu s právom Európskej únie sú orgány verejnej správy a súdy povinné sa zdržať aplikácie tohto\nustanovenia.“\nIV.\nReplika žalobcu\n16. Žalobca zotrval na žalobe v celom rozsahu nesúhlasiac s názorom žalovaného, že môže len\nmechanicky aplikovať príslušnú vnútroštátnu legislatívu a teda poskytnúť mu relevantnú kompenzáciu.\nPoukázal na fakt, že nadmerný odpočet bol zadržiavaný v čase, keď bol súčasťou daňového poriadku\n§79 ods. 3 a preto ho mal žalovaný eurokonformne aplikovať na uplatnený nárok. Podporne odkázal\nna skutkovo a právne takmer identickú situáciu riešenú v rozhodnutí Nejvyššího správního soudu z\n25. augusta 2014, č.j. 7 Aps 3/2013 - 34. Žalobca dal súdu do pozornosti, že žalovaný vo svojom\nvyjadrení k správnej žalobe na jednej strane uvádzal, že nemohol postupovať' podľa § 79a v spojení s\n§85ke zákona o DPH a uplatniť eurokonformný výklad vnútroštátnej legislatívy, na druhej strane však\ncitoval stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. 10.2019, sp. zn Snj\n36/2019, z ktorého však jednoznačne vyplýva povinnosť uplatniť eurokonformný výklad. Vyššie uvedené\nstanovisko správneho kolégia NS SR síce smeruje k aplikácii eurokonformného výkladu § 79a v spojené\n\ns § 85ke zákona o DPH, ale v predmetnej veci by mal byť eurokonformne aplikovaný § 79 ods. 3\ndaňového poriadku, lebo nárok vznikol v minulosti. Nepovažuje za správne vzľahovaľ novelu „kvázi”\neurokonformným výkladom na jeho nárok na úrok zo zadržiavaného nadmerného odpočtu, lebo by to\nsmerovalo k pravej retroaktivite, ktorá je ospravedlniteľná iba v prospech subjektívnych práv jednotlivca\n(napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR SP. m. 8Sžff114/2014 z 25. októbra 2016).\nV.\n17. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny\nsúd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva\nv správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.\nPred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/255/2019. V súlade\ns platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov\nschválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.\nVI.\nVerejné vyhlásenie rozsudku\n18. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č.\n162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci\nbez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 31.08.2023 s tým, že oznámil miesto\na čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote piatich dní\npred jeho vyhlásením podľa § 137 ods. 4 SSP. Žalobca v žalobe nežiadal nariadenie pojednávania a\nžalovaný sa v prvom úkone urobenom voči správnemu súdu výslovne nevyjadril, že žiada na prejednanie\nveci nariadiť pojednávanie.\n19. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01,\nv zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné\npojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne\norgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti\nŠvédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok B. C. proti Švédsku (č. 2) zo dňa\n19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler - Zgraggen proti\nŠvajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne\notázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa\njavia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny\nsúd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho\nprávnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky\na správnosť aplikácie ustanovení Daňového poriadku a zákona č. 222/2004 Z. z., preto aj v tomto\nkonaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo\nveci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.\nVII.\nRelevantná právna úprava\n20. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola\nratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť\nvýkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych\nspoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne\nzáväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl.\n120 ods. 2.\n21. Podľa článku 183 Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane\nz pridanej hodnoty ak za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej\nDPH, členské štáty môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia, alebo ho vrátiť v súlade s\n\npodmienkami, ktoré určia. Členské štáty však môžu odmietnuť preniesť alebo vrátiť rozdiel, ak výška\nnadmerného odpočtu predstavuje zanedbateľnú sumu.\n22. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n( ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n23. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n24. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy\nsprávny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako\nrozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje\nalebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,\nalebo sa jej priamo dotýka.\n25. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy\nsprávny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť\npráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.\n26. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP (účinný do 30.06.2023) na účely tohto zákona sa rozumie\nnečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom\nadministratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal\nadministratívne konanie.\n27. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n28. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP\nje posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V\nrámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v\nžalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť\npostupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu\npodľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom\npredpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu\nkonania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto\nkonanie vzťahuje zákon o správnom konaní.\n29. Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote\ndvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej\nsprávy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\n30. Podľa § 181 ods. 4 SSP, zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.\n31. Podľa § 69 ods. 4 SSP, lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho\ndňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť\nurčujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím\nposledného dňa tohto mesiaca.\n\n32. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná\noneskorene.\n33. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n( ďalej len „daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych\npredpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených\nzáujmov daňových subjektov a iných osôb.\n34. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n35. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n36. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016 ak v zdaňovacom\nobdobí vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej\npovinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže\nodpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období,\ndaňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania\ndaňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný\nodpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol\npovinný po dať daňové priznanie (§ 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom\nobdobí, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Ak platiteľovi vznikne nadmerný odpočet v poslednom\nzdaňovacom období, v ktorom prestal byť platiteľom, nadmerný odpočet daňový úrad vráti do 30 dní od\nuplynutia lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Na účely tohto zákona sa\nnadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie\nobdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru.\n37. Podľa § 79 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016 daňový úrad vráti\nnadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie,\nv ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac (písm. a/),\nplatiteľ bol platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v\nktorom nadmerný odpočet vznikol (písm. b/), a platiteľ nemal v období 6 kalendárnych mesiacov pred\nskončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, daňové nedoplatky a colné\nnedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu a nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa\nosobitných predpisov v súhrne viac ako 1 000 eur (písm. c/).\n38. Podľa § 79 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016 ak platiteľ uplatňuje\nnadmerný odpočet alebo zvyšuje nadmerný odpočet dodatočným daňovým priznaním podaným po\npodaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom\ntento nadmerný odpočet vznikol, daňový úrad vráti nadmerný odpočet alebo sumu, o ktorú sa zvýšil\nnadmerný odpočet, do 30 dní od podania dodatočného daňového priznania. Ak po vrátení nadmerného\nodpočtu podľa § 79 ods. 2 platiteľ zvýši nadmerný odpočet dodatočným daňovým priznaním, daňový\núrad vráti sumu, o ktorú sa zvýšil nadmerný odpočet, do 30 dní od podania dodatočného daňového\npriznania. Ak v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu je zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov\nv podanom dodatočnom daňovom priznaní alebo na odstránenie nedostatkov v podanom dodatočnom\nkontrolnom výkaze, lehota na vrátenie nadmerného odpočtu neplynie odo dňa doručenia výzvy až do\ndňa odstránenia nedostatkov.\n39. Podľa § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2016 ak daňový úrad v lehote na\nvrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný\nodpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom; ak\nbola časť nadmerného odpočtu vrátená podľa odseku 7, vráti daňový úrad rozdiel medzi nadmerným\nodpočtom vo výške zistenej daňovým úradom a nadmerným odpočtom vráteným podľa odseku 7.\nAk po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v\nprávoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento\nrozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou\nkontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku\n\n5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový\núrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa\njej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom tretieho mesiaca a to vo\nvýške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní.\n40. Podľa § 79a ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2017 ak daňový úrad\nzačal daňovú kontrolu v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa\n§ 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5\na nadmerný odpočet nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie\nnadmerného odpočtu podľa § 79\nods. 1, 2 alebo ods. 5, platiteľ má nárok na náhradu za zadržanie\nnadmerného odpočtu (ďalej len \"úrok z nadmerného odpočtu\") podľa odseku 2 (ods. 1). Platiteľ má nárok\nna úrok z nadmerného odpočtu vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej\nbanky platnej prvý deň kalendárneho roka, za ktorý sa úrok počíta, a ak tento dvojnásobok základnej\núrokovej sadzby nedosiahne 1,5%, pri výpočte úroku z nadmerného odpočtu sa použije ročná úroková\nsadzba vo výške 1,5%. Úrok sa vypočíta zo sumy vráteného nadmerného odpočtu, a to za každý deň od\nuplynutia šiestich mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu\npodľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 do dňa jeho vrátenia vrátane (ods. 2).\n41. Podľa § 79a ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2017, o priznaní úroku\nz nadmerného odpočtu podľa odsekov 1 a 2 daňový úrad rozhodne do 15 dní od vrátenia nadmerného\nodpočtu a úrok z nadmerného odpočtu platiteľovi zaplatí do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia o priznaní úroku z nadmerného odpočtu.\n42. Podľa § 85ke prechodných ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. k úpravám účinným od 1. januára\n2017 platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu podľa § 79a, aj keď daňová kontrola v lehote na\nvrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 začala pred 1. januárom 2017 a k 1.\njanuáru 2017nebola skončená. Ustanovenie § 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie\nnadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 bola skončená do 31. decembra 2016 vrátane.\n43. Podľa § 65 ods. 1, ods. 2 DP orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne\nbezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak\nmožné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo dňa\nzačatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní (ods.\n1). Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu\nprípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe\npísomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Ak rozhoduje druhostupňový orgán,\nmôže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo,\na ak rozhoduje ministerstvo, minister (ods. 2).\n44. Podľa § 66 DP ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní je v tomto konaní nečinný a\nnerozhodne ani v lehotách ustanovených v § 65 ods. 1 a 2 a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha\nveci to nevylučuje, je príslušný vo veci rozhodnúť druhostupňový orgán.\n45. Podľa § 72 ods. 1 DP proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákonne ustanovuje inak\nalebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice.\n46. Podľa § 79 ods. 3 DP v znení účinnom do 31.12.2016 ak správca dane vráti daňový preplatok\npo lehote ustanovenej v odseku 2, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku\nrozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku, ak jeho výška presiahne sumu 5 eur. Pri\nvýpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej\nv posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená; ak\ntrojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%, pri výpočte úroku\nsa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková\nsadzba 10%. Úrok sa priznáva za každý deň omeškania. Správca dane tento úrok zaplatí do 15 dní\nod doručenia rozhodnutia o priznaní úroku. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový\nnedoplatok, použije tento úrok alebo jeho časť v lehote na jeho zaplatenie podľa § 55 ods. 6 a 7. Rovnako\nsprávca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného\nodpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet a spotrebná\ndaň nepoužijú podľa § 55 ods. 6 a 7.\nXX. Podľa § 79 ods. 7 DP v znení účinnom do 31.12.2016 na nadmerný odpočet, daň z pridanej\nhodnoty uplatnenú podľa osobitného predpisu a spotrebnú daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie,\nsa primerane vzťahujú odseky 1 až 6.\n48. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy\nalebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,\nb) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho\n\nposúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie\nskutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový\nstav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore\ns administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o\nkonaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia\nalebo opatrenia vo veci samej.\nVIII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n49. Z predloženého obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobca\nnapáda dve opatrenia (rozhodnutia) a to opatrenie Daňového úradu Bratislava č. 102500512/2017\nzo dňa 04.12.2017 a opatrenie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102374723/2019 zo\ndňa 16.10.2019. Žalobcovi bolo ako účastníkovi administratívneho konania dňa 08.12.2017 doručené\nnapadnuté opatrenie Daňového úradu Bratislava č. 102500512/2017 zo dňa 04.12.2017, voči\nktorému podal odvolanie. Žalobca prevzal dňa 25.01.2018 opatrenie Daňového úradu Bratislave č.\n100154238/2018 z 17.01.2018 o tom, že sa nebude zaoberať jeho odvolaním zo dňa 20.12.2017\nvoči opatreniu č. 102500512/2017 zo dňa 04.12.2017. Lehota na podanie žaloby v časti návrhu na\nzrušenie opatrenia Daňového úradu Bratislava č. 102500512/2017 zo dňa 04.12.2017 v zmysle § 181\nods. 1 SSP uplynula žalobcovi dňom 26.03.2018, pritom správna žaloba bola podaná elektronicky\nna súd až dňa 26.11.2019, teda oneskorene. Lehota na podanei správnej žaloby by uplynula dňa\n25.03.2018, čo však pripadlo na nedeľu, preto v zmysle § 69 ods. 5 SSP bol posledným dňom lehoty\nna podanie žaloby deň 26.03.2018. Keďže však bola správna žaloba voči opatreniu Daňového úradu\nBratislava č. 102500512/2017 zo dňa 04.12.2017 v spojení s opatrením Daňového úradu Bratislave č.\n100154238/2018 z 17.01.2018 podaná oneskorene, v tejto časti súd správnu žalobu odmietol podľa §\n§98 ods. 1 písm. d) SSP.\n50. Pred hmotnoprávnym posúdením veci sa správny súd zaoberal otázkou prípustnosti súdneho\npreskúmania napadnutých správnych aktov. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup\nk súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy žaloby\ndeterminované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v\nzásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,\nmenia alebo rušia oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu\nbyť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo\ndotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Pre účely posúdenia\nprípustnosti súdneho preskúmania nie je rozhodujúce, ako je rozhodnutie alebo opatrenia správneho\norgánu označené, alebo či obsahuje zákonom predpísané formálne náležitosti.\n51. Napadnuté opatrenia správnych orgánov nepochybne obsahujú konečnú informáciu o tom, že úrok\nzo súm predstavujúcich nadmerné odpočty DPH, ktoré správca dane zadržal po dobu trvania daňovej\nkontroly, nebudú žalobcovi priznané, pretože podľa mienky žalovaného slovenský právny poriadok\ntakýto postup orgánov správy daní neumožňuje. Napriek tomu, že tieto opatrenia sú reakciou žalovaného\nna návrhy žalobcu na prijatie opatrení proti nečinnosti v zmysle § 66 DP, možno ich považovať za správne\nakty orgánu verejnej správy, ktoré sú rozhodnutiami o právach, povinnostiach a právom chránených\nzáujmoch žalobcu v súvislosti s úrokmi z nadmerných odpočtov DPH zadržaných na čas vykonávania\ndaňovej kontroly, ktoré si žalobca uplatnil voči orgánom správy daní tvrdiac, že mu toto právo vyplýva\nz judikatúry Súdneho dvora EÚ interpretujúcej vyššie citované ustanovenie smernice. Je zrejmé, že\nžalovaný považoval vydaním týchto rozhodnutí otázku uplatneného práva na úroky za uzavretú, bez\nmožnosti ich napadnutia riadnym opravným prostriedkom. Keďže ide o autoritatívne rozhodnutie o\nprávach žalobcu, nemožno napadnuté rozhodnutie vylúčiť zo súdneho preskúmania správnym súdom.\n52. Z ustanovenia § 79 zákona č. 222/2004 Z. z. účinného do 31.12.2016 vyplýva, že ak platiteľovi\nvznikne v zdaňovacom období nadmerný odpočet a platiteľ ho nemôže odpočítať od vlastnej daňovej\npovinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, vráti daňový úrad neodpočítaný nadmerný odpočet\nalebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie\nnasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Z tohto pravidla platí výnimka,\npodľa ktorej daňový úrad vráti daňový odpočet už do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového\npriznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak je zdaňovacím obdobím\nplatiteľa kalendárny mesiac a ak sú splnené ostatné zákonné podmienky (§ 79 ods. 2 písm. b/, písm.\n\nc/ zákona č. 222/2004 Z. z.). Zákon tiež stanovuje, že ak daňový úrad v rámci uvedených lehôt začne\ndaňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do 10 dní od jej skončenia.\n53. Zákon č. 222/2004 Z.z. platný a účinný v čase vykonávania daňovej kontroly u žalobcu a\nnásledného vrátenia uplatnených nadmerných odpočtu neobsahoval osobitné ustanovenie o povinnosti\ndaňového úradu zaplatiť daňovému subjektu úrok zo sumy zadržaného nadmerného odpočtu DPH\npočas vykonávania daňovej kontroly. Inštitút náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej\nkontroly bol do zákona č. 222/2004 Z.z. zakomponovaný až s účinnosťou od 1.1.2017. V zmysle § 79a\nzákona č. 222/2004 Z.z. má platiteľ nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu v podobe úroku\nz nadmerného odpočtu vo výške 2-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky,\nnajmenej vo výške 1,5% ročne zo sumy vráteného nadmerného odpočtu za každý deň od uplynutia 6\nmesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo 5,\naž do jeho vrátenia.\n54. Na účely daňového poriadku sa nadmerný odpočet DPH považuje za daňový preplatok. Ustanovenie\n§ 79 ods. 3 tohto zákona určuje správcovi dane, ktorý vrátil daňový preplatok po uplynutí zákonných\nlehôt, povinnosť do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy\ndaňového preplatku vo výške minimálne 10% ročne. Žalobca sa v žalobe dovoláva priznania úroku\nna základe predmetného ustanovenia daňového poriadku, jeho výkladom v duchu judikatúry Súdneho\ndvora EÚ vo veciach C-107/10 (Enel Maritsa) a C-120/15 (Kovozber), ktoré interpretujú článok 183\nsmernice 2006/112/ES. Ide o právne záväzný výklad citovanej smernice, ktorého účinky pôsobia ex\ntunc, teda odo dňa jej prijatia, a sú prameňom práva na území všetkých členských štátov EÚ. Rozsudky\nSúdneho dvora EÚ týkajúce sa prejudiciálnych otázok sú spolu s výkladom alebo posúdením platnosti\npráva Únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzné pre vnútroštátny súd, ktorý podal prejudiciálnu\notázku (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Benedetti, 52/76, 3.2.1977, Zb. s. 163, bod\n26), ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci (rozsudok Súdneho dvora Európskej\núnie vo veci Milch, Fett a Eierkontor, 29/68, 24.6.1969, Zb. s. 165, bod 2). Súdny dvor výkladom\núniového ustanovenia objasňuje zmysel a pôsobnosť vykladaného ustanovenia už od okamihu, kedy\ntoto ustanovenie nadobudlo účinnosť. Súdnym dvorom interpretované ustanovenie musia vnútroštátne\nsúdy aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré vznikli alebo boli založené pred vynesením prejudiciálneho\nrozsudku. Prejudiciálny rozsudok teda nemá konštitutívny, ale len deklaratórny charakter a pôsobí ex\ntunc (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veciach Kempter, C-2/06, 12.2.2008, Zb. s. I-411, bod\n35; Kühne a Heitz, C-453/00, 13.1.2004, Zb. s. I-837, bod 21; Blaizot, 24/86, 2.2.1988, Zb. s. 379, bod\n27).\n55. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-120/15 (Kovozber), ktoré sa týka slovenského právneho\nporiadku, vyslovuje jednoznačný záver, že uvedený článok sa má vykladať v tom zmysle, že bráni\ntakej vnútroštátnej úprave, ktorá upravuje výpočet úrokov z omeškania pri vrátení nadmerného odpočtu\nDPH až od uplynutia lehoty 10 dní po skončení daňovej kontroly. V dôvodoch tohto rozhodnutia\nSúdny dvor EÚ odkazuje na staršiu judikatúru (Enel Maritsa, body 51, 52, 53, ďalej Rafinăria Steaua\nRomână,\nC-431/12, bod 23, Delphi Hungary Autóalkatrész Gyártó, C-654/13, bod 32) a\nkonštatuje, že lehota na vrátenie nadmerného odpočtu DPH môže byť v zásade predĺžená na účely\nvykonania daňovej kontroly bez toho, aby bolo nutné ju považovať za neprimeranú, ak toto predĺženie\nneprekračuje medze toho, čo je nevyhnutné na riadne vykonanie tejto daňovej kontroly. Súdny dvor\nvšak zdôraznil, že nakoľko zdaniteľná osoba dočasne nemôže disponovať finančnými prostriedkami\nvo výške nadmerného odpočtu DPH, je postihnutá hospodárskym znevýhodnením, ktoré by malo byť\nkompenzované zaplatením úrokov, čím je zaručené dodržanie zásady daňovej neutrality. Podľa Súdneho\ndvora EÚ z existujúcej judikatúry vyplýva, že pri výpočte úrokov sa musí zobrať do úvahy ako počiatočný\nokamih deň, keď mal byť nadmerný odpočet DPH v súlade so smernicou obvykle vrátený (bod 29).\nSúdny dvor sa vyjadril i k otázke neutrality systému DPH, na ktorú musia členské štáty prihliadať pri\nstanovení podmienok vrátenia nadmerných odpočtov DPH. Tieto podmienky musia umožniť, aby mohla\nbyť zdaniteľnej osobe za primeraných podmienok vrátená celá suma vyplývajúca z nadmerného odpočtu\nDPH, čo znamená, že vrátenie sa uskutoční v primeranej lehote vyplatením finančnej hotovosti alebo\nporovnateľným spôsobom, pričom prijatý spôsob vrátenia nesmie v nijakom prípade pre zdaniteľnú\nosobu predstavovať žiadne finančné riziko (bod 21).\n56. Uvedené rozhodnutie súdneho dvora je podľa názoru správneho súdu nutné vykladať v súlade\ns jeho znením tak, že ak si to vyžaduje riadne vykonanie daňovej kontroly, môže byť lehota na\nvrátenie nadmerného odpočtu predĺžená. Nakoľko však po dobu trvania daňovej kontroly nemôže\nzdaniteľná osoba disponovať s finančnými prostriedkami, je znevýhodnená v porovnaní s inými\ndaňovými subjektmi, u ktorých daňová kontrola vykonaná nebola. Toto znevýhodnenie je podľa Súdneho\n\ndvora EÚ nevyhnutné kompenzovať zaplatením úrokov, čím sa zaručí dodržanie zásady daňovej\nneutrality.\n57. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že podľa práva EÚ žalobcovi patria úroky zo sumy predstavujúcej\nzadržaný nadmerný odpočet DPH od uplynutia všeobecných lehôt na vrátenie odpočtov podľa § 79 ods.\n1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., a to až do dňa vrátenia zadržaných súm jednotlivým žalobcom.\nTento záver sa opiera predovšetkým o zásadu neutrality DPH, v zmysle ktorej kontrola dane vykonaná\norgánmi štátu, spojená so zadržaním oprávneného nadmerného odpočtu, nesmie byť kontrolovanému\ndaňovému subjektu na ujmu bez primeranej kompenzácie.\n58. V tomto zmysle judikoval ešte pred rozhodnutím Súdneho dvora EÚ vo veci Kovozber i Najvyšší\nsúd SR vo veci sp.zn. 8Sžf/115/2013, keď potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S\n979/2012 zo dňa 24.4.2013, podľa ktorého by bolo v rozpore s princípmi právneho štátu, keby tým\ndaňovým subjektom, u ktorých bola vykonaná daňová kontrola, bol vrátený nadmerný odpočet z dôvodu\nvýkonu daňovej kontroly neskôr bez akejkoľvek kompenzácie. Práve na tento účel slúži štátom platený\núrok zo zadržiavanej sumy za obdobie odo dňa uplynutia všeobecnej lehoty na vrátenie nadmerného\nodpočtu až do jeho vrátenia.\n59. Pokiaľ ide o konkrétnu výšku úrokov, správny súd poukazuje na zjednocujúce stanovisko správneho\nkolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Snj 36/2019 zo dňa 30.10.2019: „Ustanovenie § 79a zákona č.\n222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom od 1. januára 2017 (Náhrada za zadržanie\nnadmerného odpočtu počas daňovej kontroly) je v pomere špeciality k ustanoveniu § 79 ods. 3.\nzákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení účinnom od 1. januára 2012 (Daňové preplatky a úrok). Vnútroštátna úprava právneho poriadku\nSlovenskej republiky spočívajúca v ustanovení § 85ke vety druhej zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z\npridanej hodnoty v znení účinnom od 1.januára 2017 (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od\n1. januára 2017) v znení: \"Ustanovenie § 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie\nnadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 bola skončená do 31. decembra 2016 vrátane\",\nnie je v súlade s právom Európskej únie, a to najmä s uznesením Súdneho dvora Európskej únie vo veci\nC-120/15 Kovozber, ktoré má aplikačnú prednosť s účinkom ex tunc. Na zabezpečenie súladu s právom\nEurópskej únie sú orgány verejnej správy a súdy povinné zdržať sa aplikácie tohto ustanovenia.“\n60. Zároveň správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku\nsp. zn. 1Sžfk/34/2019 zo dňa 30.6.2020 /bod 36/: „že pri predchádzajúcom nedostatku explicitnej\nzákonnej úpravy výšky a okamihu, odkedy treba priznať výšku úrokovej sadzby z nadmerného odpočtu\nzadržaného v minulosti (pred 1.1.2017) a pri rozkolísanosti a istej zdržanlivosti doterajšej judikatúry\nv tejto otázke, je namieste považovať vyššie uvedené zjednocujúce stanovisko za akceptáciu lehoty\na výšky úrokovej sadzby podľa § 79a zákona č. 222/2004 Z.z. ako primeranej lehoty a primeranej\nvýšky úrokovej sadzby aj v predchádzajúcom období. Najvyšší súd SR nevníma právny názor o nutnosti\naplikácie tohto ustanovenia aj na predchádzajúce vzťahy ako mechanickú retroaktívnu aplikáciu zákona,\nale ide o zásadné stanovisko k v minulosti uspokojivo nevyriešeným právnym otázkam vo vzťahu k\nhmotnému právu zakladajúcemu právo na požadovaný úrok“.\n61. Vzhľadom na uvedené dospel správny súd po preskúmaní veci k záveru, že žalovaný nepostupoval\nv súlade so zákonom, keď nevykladali relevantné právne predpisy v súlade s právom EU, vychádzali\npri rozhodovaní o návrhu žalobcu z nesprávneho právneho posúdenia veci a z tohto dôvodu sú ich\nopatrenia nezákonné. Z tohto dôvodu správny súd postupoval podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a\nnapadnuté opatrenia zrušil a vrátil vec orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Právnym\nnázorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní\nviazaný. Ak by orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom\nsprávneho súdu a správny súd by opätovne zrušil opatrenie orgánu verejnej správy alebo opatrenie\norgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku\nuložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP).\n62. Úlohou žalovaného bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu na náhradu za zadržanie\nnadmerného odpočtu počas daňovej kontroly postupujúc podľa § 79a ods. 1 a ods. 2 zákona č.\n222/2004 Z.z. a to aj na daňovú kontrolu ukončenú pred jeho účinnosťou, tak ako to uviedol Najvyšší\nsúd SR vo vyššie citovanom rozsudku aj zjednocujúcom stanovisku.\n63. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal\nvoči žalovanému právo na čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 50%, lebo\nmal úspech len sčasti, v polovici. Žalobca nemal úspech v časti, v ktorej súd odmietol jeho žalobu\n( viď bod 49 odôvodnenia tohto rozsudku) a v tejto súvislosti mu ani nepriznal náhradu trov konania\npodporne odkazujúc aj na rozsudok NSS SR z 27.4.2023, sp. zn. 5 Sfk/47/2022 ( „Subjektívne právo vo\nvšeobecnosti neexistuje ani na to, aby administratívny orgán podávateľovi podnetu na tento jeho podnet\n\nreagoval a odpovedal, ak to zákon výslovne neustanovuje . Správnou žalobou teda nemôže žalobca\núspešne brojiť proti postupom a výstupom vybavovania podnetov adresovaných orgánom verejnej\nsprávy, a to pre nedostatok dotknutosti na subjektívnych práv podľa § 177 ods. 1 a § 178 ods. 1 SSP“).\nO výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175\nods. 2 SSP.\n64. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia na Správny súd\nv Bratislave ( §493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}