Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/191/2018 z 6. 9. 2023
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 6. septembra 2023, sp. zn. BA-1S/191/2018, ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201794.7
Správny súd v Bratislave | BA-1S/191/2018 | ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201794.7 | 2023-09-06 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), § 190 SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/66f9a75e-a6a9-46c0-a935-7e2888f8b27f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201794.7

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
BA-1S/191/2018
1018201794
06. 09. 2023
JUDr. Lucia Tóth
ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201794.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
BA-1S/191/2018

- 19 Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu
Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: COOP Jednota
Dunajská Streda, spotrebné družstvo, Korzo Bélu Bartóka 790, 929 01 Dunajská Streda, IČO:00 168
831, právne zastúpený: Michalko Legal s.r.o., Suché mieto 47, 900 25 Chorvátsky Grob, IČO: 50 367 943,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica
IČO: 42 499 500, , v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 102406448/2018 zo
dňa 29.11.2018, takto
rozhodol:
BA-1S/191/2018

- 18 I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Správny súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
apríl 2012 až december 2012. Daňová kontrola sa začala dňa 27.11.2015 na základe oznámenia
o daňovej kontrole č. 21124806/2015 zo dňa 29.10.2015. Daňová kontrola bola v období od 5.8.2016
do 17.7.2017 prerušená z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií. Správca dane v priebehu výkonu
daňovej kontroly zaslal desať žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií. O výsledku daňovej
kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 101964166/2017 zo dňa 14.9.2017, ktorý doručil žalobcovi
dňa 19.9.2017.
2. Správca dane na základe vykonanej kontroly vydal rozhodnutie č. 101522371/2018 zo dňa 7.8.2018
(ďalej len „rozhodnutie I. stupňa“), ktorým v zmysle § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
a poplatkov (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie september
2012 v sume XXX.XXX,XX €, t. j. nepriznal mu nadmerný odpočet DPH v sume XXX XXX,XX € a

vyrubil mu daň v sume XX.XXX,XX €. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie. Žalovaný
svojim rozhodnutím č. 102406448/2018 zo dňa 29.11.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil
odvolaním napadnuté rozhodnutie.
3. Správca dane v kontrolovanom období september 2012 zistil, že žalobca si uplatnil právo na
odpočítanie dane z dodávateľských faktúr v sume XXX.XXX,XX € od tuzemského dodávateľa Porrima,
s.r.o. Trenčianska 30, 821 09 Bratislava, IČO: 46 096 850 (ďalej len „spoločnosť Porrima“) a spoločnosť
FOOD IMEX s.r.o., Hlavná 5599/3C, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 46 764 551 (ďalej len „spoločnosť
FOOD IMEX“) za nákup drogistického tovaru, nealkoholických nápojov a potravín. Tento tovar dodal
žalobca následne odberateľovi do iného členského štátu, spoločnosti Lbis Six Korlátolt Feleloségu
Társaság, Huba Vezér utca 8/1/3, 2800 Tatabánya, Maďarsko (ďalej len „Lbis Six Kft“), pričom pri dodaní
tovaru si uplatnil oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa
§ 43 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnote v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o DPH“). Správca dane vykonal miestne zisťovanie u spoločnosti FOOD IMEX, spoločnosti Porrima
a u daňového subjektu NEVIA, Parková 45, 821 Bratislava, IČO: 46 410953 (ďalej len “spoločnosť
NEVIA“), ktorá bola dodávateľom spoločnosti Porrima a spoločnosti FOOD IMEX. Za účelom preverenia
súvisiacich skutočnosti zaslal správca dane žiadosť o medzinárodnú výmenu informáciu týkajúcu sa
Lbis Six Ktf. Z dôvodu preverenia prepravy tovaru vykonal správca dane miestne zisťovanie u daňových
subjektov IMKOTRANS, s.r.o., Dolnobárska 1117, 930 13 Trhová Hradská, IČO: 44 403 372, (ďalej
len „IMKOTRANS“) a Europan TRANS s.r.o., Neratovské nám. 2145/9, 929 01 Dunajská Streda, IČO:
46 176 926 (ďalej len „Europan TRANS“).
4. Za účelom preverenia prepravy tovaru zaslal správca dane dožiadanie miestne príslušným správcom
dane týkajúcim sa daňových subjektov A. B., A. XX, XXX XX C. D., IČO: 32 313 543 a C. E. – LOGISET,
F. X, XXX XX G., IČO: 35 201 614.
5. K nákupu tovaru od dodávateľa Porrima a FOOD IMEX žalobca predložil počas daňovej kontroly
faktúry spolu s dodacími listami. Správca dane zistil, že v zdaňovacích obdobiach apríl 2012 až
september 2012 žalobcovi dodávala ten istý sortiment tovaru spoločnosť Porrima, s.r.o., s ktorou prestal
obchodovať v septembri 2012, a následne (v zdaňovacích obdobiach september 2012 až december
2012) mu ten istý sortiment tovaru dodávala spoločnosť FOOD IMEX. V oboch spoločnostiach bol tom
čase konateľom občan Maďarska C. H., ktorý komunikoval so žalobcom pri uzatváraní obchodov.
6. Objednávky tovaru sa uskutočňovali prostredníctvom osobných stretnutí, ktorých sa za žalobcu
zúčastňoval I. F. B.. Na základe dopytu od žalobcu objednala spoločnosť FOOD IMEX tovar u svojho
dodávateľa - spoločnosti NEVIA, s ktorou začala spolupracovať približne v rovnakom období, ako
so žalobcom. Spoločnosť FOOD IMEX, nedisponovala skladovacími priestormi ani nezabezpečovala
prepravu tovaru k svojmu odberateľovi. V zmysle Rámcovej kúpnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou
NEVIA bolo dohodnuté dodanie tovaru s prepravou až na miesto určenia, ktorým bol sklad žalobcu v A.
a tam ho preberal skladník, ktorý bol zároveň zodpovedný za prijatie tovaru v deklarovanom množstve
a kvalite podľa dodacích dokladov. Jedenkrát sa zúčastnil vykládky tovaru v sklade žalobcu aj konateľ
spoločnosti FOOD IMEX, a tovar fyzicky videl. Konateľ spoločnosti FOOD IMEX, nemal vedomosť o
pôvode tovaru. Spolupráca so spoločnosťou NEVIA, trvala približne jeden rok, k ukončeniu spolupráce
medzi spoločnosťami FOOD IMEX a NEVIA, došlo z dôvodu, že žalobca objednal iný tovar, ktorý
spoločnosť NEVIA nebola schopná dodať, preto si musel hľadať iného dodávateľa.
7. Spoločnosť FOOD IMEX v zdaňovacom období september 2012 dodávala tovar len žalobcovi.
Priestory, v ktorých mala spoločnosť FOOD IMEX sídlo a ktoré si prenajímala, patrili I. J. B. –
VOX, ktorý bol zároveň predsedom predstavenstva žalobcu. Cena niektorých výrobkov, ktoré žalobca
nakupoval od spoločnosti FOOD IMEX, bola niekoľkonásobne vyššia oproti cene, za akú bolo možné
tieto výrobky voľne kúpiť na trhu. Majoritným dodávateľom spoločnosti NEVIA, bola podľa dokladov
z registračnej pokladne zaúčtovaných v hlavnej knihe spoločnosť WELDER, s.r.o., Palatínska 612,
Komárno, IČO: 45 381 704 (ďalej len „WELDER“.) Konateľ spoločnosti WELDER K. L. sa vyjadril,
že spoločnosť WELDER, s.r.o., nemala a ani nemá žiadne podnikateľské aktivity so spoločnosťou
NEVIA. Prevažujúcim predmetom podnikania spoločnosti WELDER bolo opracovávanie kovu a
zámočnícke práce. Spoločnosť WELDER, nevyhotovila doklady predložené konateľom spoločnosti
NEVIA a sortiment uvádzaný na dokladoch v takejto hodnote a množstve nebol predaný. Spoločnosť
WELDER, nemá evidovanú žiadnu ERP, nakoľko vykonáva podnikateľskú činnosť, ktorá túto registráciu
nevyžaduje.
8. Spoločnosť NEVIA uviedla, že nakupovala tovar aj od spoločnosti CALLISTO, s.r.o., Cintorínska
35/578, 946 07 Svätý Peter, IČO: 35 978 139 (ďalej len „spoločnosť „CALLISTO“). Konateľ spoločnosti
CALLISTO uviedol, že v spoločnosti CALLISTO, neevidujú žiadne faktúry vystavené pre spoločnosť
NEVIA, a táto spoločnosť mu ani nie je známa.

9. Na základe Zmluvy o prenájme skladu zo dňa 01.11.2012 uzatvorenej medzi spoločnosťami NEVIA
ako nájomcom a GOEX SK, s.r.o., ako prenajímateľom, spoločnosť NEVIA, mala mať prenajaté sklady
na E. M. XX, N.. Počas miestneho zisťovania správca dane zistil, že na uvedenej adrese sa nachádza
starší obytný dom so štyrmi bytovými jednotkami. Už na pohľad bolo zrejmé, že na predmetnej adrese
sa nenachádzajú priestory vhodné na uskladnenie väčšieho množstva tovaru.
10. Správca dane ďalej zistil, že spoločnosť K. po pripísaní platby od žalobcu buď v ten istý deň alebo
nasledujúci deň uskutočnila platbu v prospech účtu spoločnosti NEVIA. Konateľ spoločnosti NEVIA
O. C., každý deň po pripísaní platieb za predaj tovaru na účet spoločnosti NEVIA, vyberal peniaze
v hotovosti v bankách (M. E. P. F. O. Q., O., R. A. E., O.) v sume rovnajúcej sa došlej platbe a odovzdával
ich konateľovi spoločnosti Lbis Six Kft O. B., ktorý v ten istý deň vložil tieto peniaze na účet žalobcu.
Podľa vyjadrenia banky peniaze, ktoré vkladal konateľ spoločnosti Lbis Six Kft boli tie isté, ktoré boli
vydané konateľovi NEVIA. Takéto vklady a výbery sa opakovali týždenne viackrát.
11. Spoločnosť NEVIA na adrese uvedenej v obchodnom registri nepreberala zásielky. Na tejto adrese
sa podľa vlastníka nehnuteľnosti nachádza virtuálne sídlo viacerých spoločností; ak spoločnosť nie je
uvedená na zozname umiestnenom na poštovej schránke, znamená to, že s ňou už nespolupracuje a
neposkytuje jej služby virtuálneho sídla.
12. Odberateľom tovaru od žalobcu bola maďarská spoločnosť Lbis Six Kft. Maďarská daňová správa
zistila, že spoločnosť Lbis Six Kft nakupovala tovar (pracie prášky, energetické nápoje) zo Slovenska
od žalobcu. Daňový subjekt Lbis Six Kft nadobudnutie tovaru z iného členského štátu neuviedol v
daňových priznaniach za 1.-4. štvrťrok 2012. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti Lbis Six Kft bol tovar
prepravený do Maďarska do miest Györ a Tata. Ani jedna z adries však nebola vhodná na skladovanie
a podľa fotografií zaslaných maďarským správcom dane sú na uvedených adresách bytové domy.
Tovar nakúpený od žalobcu mala spoločnosť Lbis Six Kft dodať rumunskej spoločnosti S. C. Masine
Store. Rumunská spoločnosť v čase obchodovania s maďarským daňovým subjektom Lbis Six Kft
nebola platiteľom DPH a nemala platnú registráciu. Konateľ spoločnosti Lbis Six Kft nevedel zdôvodniť
obchodovanie so spoločnosťou, ktorá nebola platcom DPH. Podľa vyjadrenia konateľa, ako aj podľa
zistení maďarskej daňovej správy, tovar nebol prepravený na územie Rumunska, ale do obce Iža na
území Slovenskej republiky pri Komárne. Daňový subjekt Lbis Six Kft nepriznal a nezdanil nadobudnutie
tovaru, ktorý mu dodal žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období.
13. Žalobca uviedol, že pri nákupe tovaru zabezpečoval prepravu dodávateľ Porrima a FOOD IMEX,
na svoj účet a tovar bol prepravovaný do skladových priestorov žalobcu v A.. K uvedenému predložil
žalobca správcovi dane evidenciu vozidiel, ktoré vchádzali do areálu skladu v A. v období január 2012
až december 2012. Správca dane vykonal rozsiahle preverovanie evidenčných čísel, pričom zistil, že
niektoré evidenčné čísla vozidiel neboli zaznamenané v evidencii vozidiel v kontrolovanom období.
Pri miestnom zisťovaní u jednotlivých dopravcov, dopravca Merkantil D.S., s.r.o., Mliečany 63, 929 01
Dunajská Streda, IČO: 34 137 491 (ďalej len „Merkantil D. S.“) správcovi dane uviedol, že nevykonal
prepravu označenými vozidlami tak, ako je to uvedené na dodacích listoch, pričom k tomuto tvrdeniu
predložil záznamy o prevádzke vozidiel. Podľa vyjadrenia konateľa prepravcu IMKOTRANS sa preprava
v zmysle medzinárodných nákladných listov uskutočnila a bola aj vyfakturovaná.
14. Pri predaji tovaru Lbis Six Kft si prepravu zabezpečoval odberateľ. Podľa vyjadrenia spoločnosti
IMOTRANS sa preprava uskutočnila zo skladových priestorov žalobcu v A. do Maďarska. Preprava
bola fakturovaná spoločnosti TAX 4 PROTECTION, s.r.o., Cesta Arkádskych mučeníkov 14, 929 001
Dunajská Streda, IČO: 46 364 196 (ďalej len „TAX 4 PROTECTION“), ktorej konateľom bol I. F. B..
Od 01.06.2012 bola preprava fakturovaná spoločnosti Lbis Six Kft, a to na základe požiadavky I. F.
B.. Prepravu vo väčšine prípadov vykonala priamo spoločnosť IMKOTRANS, s.r.o., svojimi vozidlami, v
niektorých prípadoch prepravu realizovala prostredníctvom iných dopravcov, a to Europan TRANS, s.r.o.,
Neratovické nám. 9, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 46 176 926 (ďalej len „Europan TRANS“). Konateľka
spoločnosti Europan TRANS uskutočnenie prepravy potvrdila, pričom nevedela uviesť, kto presne za
príjemcu tovar preberal. Prepravu objednala spoločnosť IMKOTRANS, ktorej bola aj fakturovaná.
15. Správca dane dospel k záveru, že preverované obchodné transakcie vykonané žalobcom síce na
prvý pohľad navodzujú stav bežných obchodov s tovarom, v skutočnosti však išlo o dodanie toho istého
tovaru (pravdepodobne opakovane) v nezmenenom stave medzi viacerými platiteľmi z tuzemska, aj
z iného členského štátu. Zároveň, ako bolo počas daňovej kontroly zistené, dodanie tovaru v rámci
tohto reťazca bolo na rôznych stupňoch poznačené podvodom, a to v tuzemsku aj na území iného
členského štátu. Spoločnosť NEVIA, deklarovala nadobudnutie tovaru od platiteľov, ktorí jej v skutočnosti
tento tovar nedodali, t. j. nevznikla im daňová povinnosť z dodania tohto tovaru (WELDER, CALLISTO).
Napriek tomu si spoločnosť NEVIA z nákupu tohto tovaru odpočítala daň, čím si znížila vlastnú daňovú
povinnosť, ktorá jej vznikla dodaním tovaru spoločnosti FOOD IMEX. Vzhľadom nato, že spoločnosť

NEVIA žiadnych iných dodávateľov nemala, zostáva otázne, od koho tento tovar nadobudla a či vôbec
získala právo nakladať s tovarom ako vlastník a či potom mohla toto previesť právo žalobcovi.
16. Správca dane mal dôvodné podozrenie, že predmetom dodania medzi platiteľmi zúčastnenými
na preverovaných obchodných transakciách bol stále ten istý tovar, ktorý sa točil medzi jednotlivými
zúčastnenými spoločnosťami, pretože:
- predmetom fakturácie bol stále ten istý sortiment tovarov,
- nebolo možné identifikovať skutočného dodávateľa tovaru pre spoločnosť NEVIA, nakoľko dodávatelia,
ktorých označila táto spoločnosť, popreli dodávky tovaru,
- ako vyplynulo z odpovede maďarskej daňovej správy týkajúcej sa spoločnosti Lbis Six Kft, tovar
dodaný žalobcom do Maďarska skončil opäť na Slovensku (v obci I.), pričom nadobúdateľ tohto tovaru
na Slovensku nie je známy, keďže spoločnosť Lbis Six Kft uviedla, že dodala tento tovar rumunskej
spoločnosti,
- je nesporné, že tovar bol prepravený z tuzemska do Maďarska a naspäť na územie Slovenskej
republiky.
Správca dane uviedol skutočnosti (ktoré je nevyhnutné vnímať v súvislostiach), na základe ktorých mohol
žalobca vedieť, že sa zúčastňuje na plneniach, ktoré môžu byť poznačené podvodom:
- veľkoobchod s predmetným tovarom nebol hlavnou podnikateľskou činnosťou žalobcu a nevenoval sa
jej dlhodobo, spolupráca s jednotlivými obchodnými partnermi (FOOD IMEX, a Lbis Six Kft) začala v
roku 2012, išlo teda o začínajúcu obchodnú spoluprácu;
- tovar do svojich maloobchodných prevádzok žalobca nakupoval od iných dodávateľov (tovar od
spoločnosti FOOD IMEX, bol určený výlučne na veľkoobchodný predaj);
- dodávatelia žalobcu - spoločnosti FOOD IMEX a Porrima - boli novovzniknutými spoločnosťami (vznikli
v roku 2011 a 2012), neboli to subjekty dlhodobo etablované na trhu s predmetným tovarom;
- konateľom spoločnosti Porrima, bol občan maďarskej národnosti C. Q., ktorý bol zároveň jedným z
konateľov spoločnosti FOOD IMEX
- spoločnosť Porrima nemala zriadené sídlo, kde by reálne vykonávala svoju ekonomickú činnosť;
- spoločnosť FOOD IMEX si na adrese, ktorú mala zapísanú v obchodnom registri, prenajímala
kanceláriu od I. J. B. - VOX (o tejto skutočnosti žalobca mohol vedieť, keďže I. J. B. je zároveň predsedom
predstavenstva žalobcu) a túto kanceláriu využívala spoločne so svojou účtovníčkou
- odberateľ žalobcu, maďarská spoločnosť Lbis Six Kft bol takisto novovzniknutou spoločnosťou (vznikla
a bola registrovaná ako platiteľ dane v roku 2012), nešlo teda o spoločnosť dlhodobo obchodujúcu s
predmetným tovarom;
- žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 8.3.2016 uviedol, že odberateľ ho oslovil ako prvý; je však otázne,
ako sa dozvedel, že žalobca mu dokáže dodať ním dopytovaný tovar, keďže jeho hlavnou podnikateľskou
činnosťou nebol veľkoobchod s predmetným tovarom;
- žalobca si overoval svojich obchodných partnerov na základe výpisov z obchodných registrov a
prostredníctvom internetového portálu finančnej správy (údaje o platnosti prideleného IČ DPH), čo
správca dane nepovažoval za dostatočný a spoľahlivý spôsob vzhľadom na to, že išlo o začínajúcu
obchodnú spoluprácu, nových obchodných partnerov, ktorí na trhu nepôsobili dlhodobo; zároveň
transakcie, ktoré platiteľ uskutočňoval s týmito obchodnými partnermi boli nie zanedbateľného
finančného rozsahu;
- žalobca sa nezaujímal o pôvod tovaru, pritom predmetom dodávok bol aj potravinársky tovar (energy
nápoje, špaldové nápoje, antioxidačné nápoje, šošovica, fazuľa); podľa § 6 ods. 5 písm. c/ zákona
č.152/1995 Z. z. o potravinách je však zakázané na trh umiestňovať potraviny neznámeho pôvodu
- správca dane z voľne dostupných internetových stránok zistil, že cena výrobkov, za ktorú platiteľ tovar
nakupoval od spoločnosti FOOD IMEX, bola niekoľkonásobne vyššia oproti cene, za akú bolo možné
tieto výrobky kúpiť bežne na trhu;
- odberateľ uhrádzal faktúry prostredníctvom vkladov v hotovosti na bankový účet žalobcu v slovenskej
banke. To znamená, že konateľ spoločností Lbis Six Kft Y. O. takmer každý deň vycestoval z Maďarska
na Slovensko s hotovosťou približne XXX.XXX,- € O. XXX.XXX,- €, aby uhradil faktúru od žalobcu;
- celý priebeh obchodu, vrátane organizácie prepravy tovaru od žalobcu do Maďarska, riadil I. F. B.,
ktorý objednával tovar a komunikoval s dodávateľom a odberateľom z pozície ekonomického riaditeľa
žalobcu a zároveň z pozície konateľa spoločnosti TAX 4 PROTECTION, s.r.o., a zabezpečoval prepravu
tovaru pre odberateľa Lbis Six Kft;
- spolupráca so spoločnosťou Porrima skončila v zdaňovacom období september 2012, pričom od tohto
obdobia ju nahradila spoločnosť FOOD IMEX, kde bol konateľom taktiež C. Q.

- spoločnosť FOOD IMEX dodávala žalobcovi ten istý tovar a v tých istých cenách ako spoločnosť
Porrima; spoločnosť FOOD IMEX teda od septembra 2012 nahradila v dodávateľskom reťazci
spoločnosť Porrima.
17. Na základe uvedených skutočností správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane
z faktúr od dodávateľa FOOD IMEX, pretože vo svetle objektívnych skutočností sa preukázalo, že sa
žalobca svojou kúpou a predajom tovaru zúčastnil na plneniach, ktoré boli súčasťou podvodu vo vzťahu
k DPH, a to aj napriek tomu, že dotknuté plnenia spĺňali objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy
dodávka tovaru a hospodárska činnosť. Žalobca nevenoval dostatočnú pozornosť preverovaniu svojich
obchodných partnerov a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa
uistil, že sa svojím plnením nezúčastňuje na plneniach poznačených podvodom. Žalobca teda porušil §
49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, tým, že si neoprávnene uplatnil
právo na odpočítanie DPH vo výške XXX.XXX,XX €.
18. V kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane aj z
dodávateľských faktúr v sume XXX.XXX,XX € od tuzemského dodávateľa RUSSEL EXPORT-IMPORT
s.r.o., Záhradnícka 15, 811 07 Bratislava, IČO: 44 092 580 (ďalej len „spoločnosť RUSSEL EXPORTIMPORT“) za nákup kryštálového cukru. K niektorým dodávateľským faktúram žalobca predložil aj
medzinárodné nákladné listy CMR preukazujúce dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu.
Žalobca následne dodal tovar (kryštálový cukor) odberateľom GÉP-INVEST KERESKEDELMI ÉS,
Bacsó Béla utca, 8700 Marcali, Maďarsko (ďalej len „GÉP-INVEST“), MONTICELLO s.r.o. , Hybernská
1009/24, 110 00 Praha, Česká republika (ďalej len „MONICELLO“), New Trend Home Kereskedelmi és
Szolg, Kft., Szállítók útja 4. 1211 Budapešť, Maďarsko (ďalej len „New Trend Home“). Hodnotu tovaru
dodaného s oslobodením si žalobca zahrnul aj do súhrnného výkazu za zdaňovacie obdobie september
2012, správcovi dane žalobca predložil k jednotlivým odberateľským faktúram aj dodacie listiny, CMR
a doklady o úhrade faktúr.
19. Správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly vykonal rozsiahle dokazovanie zamerané na
preverenie dodávok tovaru, jeho prepravy a pôvodu s cieľom zistiť, či boli splnené podmienky na
uplatnenie práva na odpočítanie dane z nákupu tovaru podľa § 51 zákona o DPH, a zároveň či boli
splnené podmienky na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu
podľa § 43 zákona o DPH. Odosielateľom tovaru bol žalobca, príjemcami boli jednotliví odberatelia, tovar
sa nakladal na Slovensku, vykládka tovaru sa uskutočnila v Maďarsku. Prevzatie tovaru odberateľmi
GÉP INVEST a New Trend Home potvrdili na CMR priamo títo odberatelia. Prevzatie tovaru dodaného
odberateľovi MONTICELLO na CMR potvrdila spoločnosť GEROJ TEAM, v jednom prípade New Trend
Home. Správca dane vykonal miestne zisťovanie u spoločnosti RUSSEL EXPORT-IMPORT, ako aj
u ďalších subjektov a požiadal o medzinárodnú výmeru informácii.
20. Dodávateľ RUSSEL EXPORT-IMPORT, uvádzal na faktúrach za dodanie cukru nasledovné
označenie: „ISCC číslo: DE-B-BLE-BM-10-120-00120318-20121xxx“ (posledné tri číslice sa na
jednotlivých faktúrach líšili). Správca dane zistil, že ide o certifikáciu podľa štandardu ISCC DE, ktorý
bol schválený nemeckým ministerstvom pre výživu ako prvý systém certifikácie trvale udržateľnej
biomasy a biopalív. ISCC (International Sustainability Carbon Certification) je certifikátom vydávaným pre
pestovateľov, výrobcov a obchodníkov s plodinami, biomasou a biopalivami. ISCC protokol potvrdzuje,
že pri výrobe a doprave biokomponentov boli splnené kritéria udržateľnosti. Nakoľko predmetom
dodávok bol kryštálový cukor, je otázne, z akého dôvodu dodávateľ uvádzal takéto označenie na
faktúrach, keďže nesúvisí s dodávaným cukrom.
21. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 08.03.2016 uviedol, že nemal vedomosť o pôvode tovaru, pritom
podľa § 6 ods. 5 písm. c/ zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách je zakázané umiestňovať na trh potraviny
neznámeho pôvodu.
22. Konateľ spoločnosti RUSSEL EXPORT-IMPORT, p. G. P. sa vyjadril, že spolupráca so žalobcom
trvala od augusta 2012 do mája 2013, no nespomínal si, ako došlo k nadviazaniu ich obchodnej
spolupráce. Objednávky tovaru sa uskutočňovali buď telefonicky alebo elektronicky. Za žalobcu
vystupoval I. F. B. a I. J. B., za spoločnosť RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., komunikovali obchodná
zástupkyňa O. K., a konateľ. Platby za tovar boli bezhotovostné.
23. Prepravu tovaru zabezpečoval v niektorých prípadoch žalobca, ale vo väčšine prípadov spoločnosť
RUSSEL EXPORT-IMPORT. Konateľ spoločnosti RUSSEL EXPORT- IMPORT sa vyjadril, že tovar, ktorý
bol v období august 2012 - december 2012 dodaný žalobcovi, nakúpila spoločnosť RUSSEL EXPORTIMPORT, od nasledovných dodávateľov: iTech system, s.r.o., M-REAL.sk, s.r.o., LES-POL, s.r.o., Chino
s.r.o.

24. Spoločnosť iTech system, s.r.o., sa na adrese sídla nenachádzala, obchodné meno spoločnosti
nebolo umiestnené na žiadnom viditeľnom mieste. Na jednej z poštových schránok sa nachádzal
zoznam približne 65 spoločností, ale obchodné meno spoločností iTech system, s.r.o. medzi nimi
uvedené nebolo. Schránka patrila spoločnosti ZIZU, s.r.o., ktorá zaslala správcovi dane Zmluvu o nájme
zo dňa 07.05.2012 uzatvorenú so spoločnosťou iTech system, s.r.o., pričom v texte e-mailu uviedla, že
po podpise zmluvy sa nikto zo spoločnosti iTech system, s.r.o., viac neukázal.
25. Daňový subjekt iTech system, s.r.o., so správcom dane nespolupracoval, nekomunikoval ani si
nepreberal zásielky na adrese sídla, zásielky sa vracali s poznámkou „adresát neznámy“. Za zdaňovacie
obdobia september 2012, november 2012 a december 2012 podal daňový subjekt negatívne daňové
priznania, v ktorých neuviedol žiadne zdaniteľné obchody.
26. Ani spoločnosť Chino s.r.o. sa na adrese sídla nenachádzala, obchodné meno spoločnosti nebolo
umiestnené na žiadnom viditeľnom mieste. Daňový subjekt Chino s.r.o. so správcom dane rovnako
nespolupracoval, nekomunikoval, nepreberal zásielky na adrese sídla, zásielky sa vracali s poznámkou
„adresát neznámy“.
27. Pri miestom zisťovaní správca dane zistil, že spoločnosť LES-POL, s.r.o. sa na adrese sídla
nenachádza, správca budovy sa vyjadril, že uvedená spoločnosť mala na adrese iba virtuálne sídlo a
už asi 2 – 3 roky na tejto adrese nesídli.
28. Pri miestom zisťovaní správca dane zistil, že spoločnosť M-REAL.sk, s.r.o. sa na adrese sídla
nenachádza, so správcom dane nespolupracuje. Spoločnosť M-REAL.sk, s.r.o. v podaných daňových
priznaniach síce priznala daň z dodania tovaru a služieb v tuzemsku, avšak nakoľko je spoločnosť
nekontaktná, nebolo možné preveriť, či je v predmetných sumách zahrnuté aj dodanie tovaru pre
spoločnosť RUSSEL EXPORT IMPORT.
29. Prepravu tovaru k odberateľovi zabezpečoval v niektorých prípadoch odberateľ - žalobca a
v niektorých prípadoch RUSSEL EXPORT-IMPORT, prostredníctvom spoločnosti RUSSEL TRANS
s.r.o., Boženy Němcovej 8, 811 04 Bratislava, IČO: 46 685 537 (ďalej len „RUSSEL TRANS“), pretože
spoločnosť RUSSEL EXPORT-IMPORT nemala vlastné nákladné vozidlá. RUSSELTRANS si objednala
prepravu u spoločností H. D. - D. C., G. P. XXXX/XX, XXX XX S. Q., IČO: 11 867 213 (ďalej len „H. D. – D.
C.“) a PANNSPED DS, s.r.o., Biskupa Kondého 4577/18, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 274 127 (ďalej
len „PANNSPED DS“). Z dokladov predložených žalobcom je zrejmé, že spoločnosť RUSSEL TRANS
zabezpečovala prepravu na základe objednávok od žalobcu, aj mu prepravu fakturovala. Žalobca pritom
v písomnom vyjadrení zo dňa 08.03.2016 uviedol, že prepravu tovaru si zabezpečovali odberatelia sami.
30. Spoločnosť PANNSPED DS, s.r.o., nemala so spoločnosťou RUSSEL TRANS uzatvorenú zmluvu
o preprave, prepravu vykonávala na základe objednávok. Konateľ PANNSPED DS, s.r.o., uviedol,
že prepravu kryštálového cukru objednávala spoločnosť RUSSEL TRANS, s.r.o., telefonicky a faxom
zasielala objednávku prepravy. Miesto nakládky a vykládky určoval odberateľ - tovar sa nakladal v G.,
T. O. U. A. a vykládka sa uskutočňovala v Maďarsku. Správca dane počas výkonu miestneho zisťovania
zistil, že spoločnosť PANNSPED DS, s.r.o., vykonala aj iné prepravy pre spoločnosť RUSSEL TRANS
(ktoré priamo nesúviseli s intrakomunitárnymi dodávkami tovaru uskutočnenými žalobcom), a vyžiadal si
preto od spoločnosti PANNSPED DS, s.r.o., doklady týkajúce sa týchto prepráv (faktúry, medzinárodné
nákladné listy CMR). Podľa predložených faktúr a CMR dokladov to boli prepravy vykonané na trase z
Maďarska na Slovensko a prepravca prevážal kryštálový cukor. Podľa údajov na CMR dokladoch bola
odosielateľom tovaru spoločnosť PPF Manager Kft, Györ, príjemcom bola spoločnosť iTech systems,
s.r.o., alebo Chino s.r.o. Tovar prevzala spoločnosť RUSSEL EXPORT- IMPORT, s.r.o., a bol vyložený
buď v G. alebo v T.. Podľa vyjadrenia daňového subjektu H. D. - D. C., predmetom prepravy bol kryštálový
cukor. Prepravu tovaru objednávala spoločnosť RUSSEL TRANS a aj jej bola fakturovaná; zmluvu o
preprave so spoločnosťou RUSSEL TRANS nemal uzatvorenú, objednávky prepravy sa uskutočňovali
telefonicky, e-mailom alebo osobne. Tovar sa nakladal v Gabčíkove v priestoroch spoločnosti RUSSEL
TRANS a v T. v priestoroch H. D. - D. TRANS (na základe uzatvorenej zmluvy o skladovaní zo dňa
26.09.2012 so spoločnosťou RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o.); vykládka bola v Maďarsku podľa
pokynov odberateľa.
31. Správca dane si vyžiadal od H. D. - D. TRANS faktúry za prepravu vyhotovené pre spoločnosť
RUSSEL TRANS v zdaňovacích obdobiach august 2012 - december 2012 s prílohami. Z predložených
dokladov vyplynuli dve významné skutočnosti súvisiace s preverovanými obchodnými transakciami:
- podľa predložených faktúr a CMR dokladov boli vykonané prepravy na trase z Maďarska na Slovensko
a prepravca prevážal kryštálový cukor. Podľa údajov na CMR dokladoch bol odosielateľom tovaru PPF
Manager Kft., Györ, príjemcom bola spoločnosť iTech systems, s.r.o., alebo Chino s.r.o. Tovar prevzala
spoločnosť RUSSEL EXPORT-IMPORT (v štyroch prípadoch prevzatie potvrdila priamo spoločnosť
iTech systems, s.r.o.). Tovar bol vyložený buď v G. alebo v T.,- v preverovanom období boli pre spoločnosť

RUSSEL TRANS vykonané prepravy na trase zo Slovenska do Maďarska, predmetom prepravy bol
kryštálový cukor. Podľa údajov na CMR dokladoch bola odosielateľom tovaru spoločnosť HOLDING
BRNO - EXPORT s.r.o., Příkop 4, Brno, identifikovaná pre daň v SR, (ďalej len „HOLDING BRNO –
EXPORT s.r.o.“) príjemcom bola spoločnosť PPF Manager Kft., Györ, ktorá zároveň potvrdila prevzatie
tovaru na CMR dokladoch. Tovar bol naložený v Hornej Potôni a vyložený v Györi.
32. Spoločnosť HOLDING BRNO - EXPORT s.r.o. v dotknutých zdaňovacích obdobiach však nevykázala
žiadne tuzemské transakcie (dodanie tovaru v tuzemsku, ani nákup tovaru v tuzemsku), len dodanie s
oslobodením od dane do iného členského štátu. Zároveň v daňových priznaniach uviedla nadobudnutie
tovaru v tuzemsku z iného členského štátu od maďarskej spoločnosti FOR TRANS Hungária
Szállftmányozási Kft.
33. Na základe informácií získaných pri výkone miestnych zisťovaní v spoločnosti PANNSPED DS,
s.r.o., a H. D. - D. C., z ktorých vyplynulo, že spoločnostiam iTech systems, s.r.o., a Chino s.r.o.
dodávala tovar spoločnosť PPF Manager Kft., požiadal správca dane Finančné riaditeľstvo SR o
poskytnutie údajov zo systému VIES o tom, od koho spoločnosti iTech systems, s.r.o., M-REAL.sk, s.r.o.,
LES-POL, s.r.o,. a Chino s.r.o. nadobúdali tovar v zdaňovacích obdobiach august 2012 – december
2012. Z poskytnutých údajov zo systému VIES vyplýva, že uvedeným spoločnostiam dodávali tovar
viaceré maďarské subjekty, pričom najvýznamnejšími dodávateľmi podľa hodnoty dodaného tovaru boli
spoločnosti: LANGEX KERESKEDELMI ÉS KÉPVISELETI Kft, SUGAR TREND Kft. (dodávala tovar
spoločnosti M-REAL.sk, s.r.o., a spoločnosti iTech systems, s.r.o.), PPF - MANAGER Kft. (dodávala tovar
spoločnosti iTech systems, s.r.o., a spoločnosti Chino s.r.o.), Szabó Józsefné (dodával tovar spoločnosti
iTechsystems, s.r.o.) a KR-PROJEKT Kft. (dodávala tovar spoločnosti iTech systems, s.r.o.). Maďarská
daňová správa v jednej z odpovedí na žiadosť o MVI uviedla, že spoločnosť SUGAR TREND Kft. sa
správa ako „sprostredkovateľská / fiktívna spoločnosť“.
34. Vodiči sa vyjadrili, že prepravili cukor zo Slovenska v rovnakom množstve, cukor bol prepravený
do obchodného závodu v Máriakálnok (Maďarsko), kde bol vyložený z kamiónov a neskôr bol naložený
späť do kamiónov. Kontrolóri našli v kabíne vodiča CMR doklady za jeden týždeň. Na základe toho
vodiči vypovedali, že prepravili cukor každý deň vyššie uvedeným spôsobom do Maďarska a potom ho
prepravili späť na Slovensko tými istými vozidlami. Podľa maďarskej daňovej správy v prípade, že došlo
k pohybu tovaru, bol cez hranice prepravovaný ten istý tovar.
35. Spoločnosť RUSSEL EXPORT-IMPORT, deklarovala nadobudnutie tovaru od iných tuzemských
spoločností, ktoré sú však dlhodobo nekontaktné. Spoločnosť SUGAR TREND Kft. nevykonávala žiadne
iné obchodné transakcie iba nákup cukru zo Slovenska a predaj cukru späť na Slovensko; spoločnosť
PPF Manager Kft. nakupovala cukor od spoločnosti HOLDING BRNO - EXPORT s.r.o. - cukor bol
dodávaný zo Slovenska; zároveň táto spoločnosť nadobúdala na Slovensku cukor od ďalšej maďarskej
spoločnosti FOR TRANS Hungária Kft. „k.a.“. Nie je vylúčené, že predmetom dodania v rámci reťazového
obchodu, ktorého sa zúčastnil aj žalobca, bol stále ten istý tovar (cukor), ktorý koloval medzi rôznymi
spoločnosťami zo Slovenska, Maďarska, prípadne z Českej republiky.
36. Predávajúci (žalobca) sa v každom prípade mal uistiť o serióznosti svojho obchodného partnera.
Musí byť schopný preukázať, že prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať
a vynaložil dostatočnú starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti na dosahovanie
účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v reťazci zdaniteľných obchodov,
zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH.
37. Správca dane mal vážne pochybnosti, či štatutárny orgán žalobcu náležite pristupoval k prijímaniu
rozhodnutí a či si na tento účel zaobstaral dostatok informácií, či pri výkone podnikateľskej činnosti
postupoval podľa akceptovaných technických, finančných a hospodárskych metód a či bol dodržiavaný
bežný štandard podnikateľskej opatrnosti a minimalizácie rizika. Žalobca mal venovať náležitú
pozornosť a pristupovať s náležitou odbornou starostlivosťou, úmernou vnímanému riziku, pokiaľ ide o
integritu svojich obchodných partnerov. Súbor základných otázok, ktoré si má podnikateľ položiť pred
uzatvorením obchodu s novým dodávateľom, resp. odberateľom pri rizikovom obchode by mal byť
súčasťou náležitej starostlivosti, pričom ignorovanie disproporcií by mohlo viesť k objektivizovanému
záveru, že platiteľ mal vedieť, že s dodávkou niečo nie je v poriadku.
38. Správca dane v rozhodnutí I. stupňa uviedol niektoré skutočnosti, na základe ktorých žalobca mohol
vedieť, že sa zúčastňuje na plneniach, ktoré môžu byť poznačené podvodom:
- veľkoobchod s predmetným tovarom nebol hlavnou podnikateľskou činnosťou žalobcu a zároveň
sa uvedenej činnosti nevenoval dlhodobo, spolupráca s obchodnými partnermi na predmetných
transakciách (nákup a predaj cukru v rámci veľkoobchodu) začala v roku 2012, išlo teda o novovzniknutú
spoluprácu;

- cukor do svojich maloobchodných prevádzok nakupoval od iných dodávateľov (cukor od spoločnosti
RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., bol určený výlučne na veľkoobchodný predaj);
- žalobca sa nezaujímal o pôvod tovaru, pričom predmetom dodávok bol potravinársky tovar; podľa § 6
ods. 5 písm. c/ zákona č. 152/1995 Z. z. je zakázané umiestňovať na trh potraviny neznámeho pôvodu;
- dodávateľ RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., uvádzal na faktúrach za dodanie cukru ISCC číslo:
DE-B-BLE-BM-10-120-00120318-2012lxxx“ (posledné tri číslice sa na jednotlivých faktúrach líšili); ide
o certifikáciu podľa štandardu ISCC DE, ktorý bol schválený nemeckým ministerstvom pre výživu
ako prvý systém certifikácie trvalé udržateľnej biomasy a biopalív. ISCC (International Sustainability
Carbon Certification) je certifikátom vydávaným pre pestovateľov, výrobcov a obchodníkov s plodinami,
biomasou a biopalivami. ISCC protokol potvrdzuje, že pri výrobe a doprave biokomponentov boli splnené
kritéria udržateľnosti. Z uvedeného vyplýva, že toto označenie sa nevzťahuje ani na výrobcov cukru,
obchodníkov s cukrom, ani nesúvisí s dodávaným cukrom;
- vzhľadom na to, že kryštálový cukor bol skladovaný v sklade dodávateľa RUSSEL EXPORT-IMPORT,
s.r.o., v G., resp. v sklade jeho dodávateľa (H. D. - D. TRANS) v T. a odtiaľ bol prepravený priamo k
odberateľom platiteľa, žalobca predmetný tovar ani nevidel, nekontroloval množstvo a kvalitu tovaru, ani
balenie (či obsahuje všetky údaje v zmysle platnej legislatívy);
39. Na základe uvedených zistení správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z
faktúr od dodávateľa RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., pretože vo svetle objektívnych skutočností
sa preukázalo, že sa žalobca zúčastnil na plneniach, ktoré sú súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH,
a to aj napriek tomu, že dotknuté plnenia spĺňali objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy
dodávka tovaru a hospodárska činnosť. Zároveň je zrejmé, že platiteľ nevenoval dostatočnú pozornosť
preverovaniu svojich obchodných partnerov a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne
požadovať. Postupom žalobcu došlo k porušeniu § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm.
a) zákona o DPH tým, že žalobca neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z nákupu tovaru v
zmysle faktúr vo výške XXX.XXX,XX eur.
II. Žaloba
40. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia I. stupňa
ako aj napadnutého rozhodnutia; zároveň navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný
účinok.
41. Žalobca v žalobe namietal, že akoukoľvek interpretáciou zákona nenájde podmienku splnenia
povinnosti na dodávateľskom alebo odberateľskom stupni predchádzajúcom alebo nasledujúcom po
platiteľovi dane, ktorý si právo uplatňuje. V intenciách čl. 2 ods. 3 Ústavy SR nemôže správca dane
takou podmienkou argumentovať pre nepriznanie práva na odpočítanie DPH. Z rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ vo veci C-142/11 (K. S.) vyplýva, že platiteľovi DPH nemôže správca dane odmietnuť právo
na odpočítanie dane z dôvodu, ktorý nastal mimo zdaniteľnej osoby, ktorá si toto právo uplatňuje, ak
táto splnila podmienky podľa § 49 zákona o DPH. Žalobca ďalej tvrdil, že závery, z ktorých vychádzal
žalovaný spolu s prvostupňovým orgánom nemôžu obstáť.
42. Žalobca zdôraznil, že svoju činnosť vyvíja dlhodobo od roku 1953 a v súčasnosti je zapísaný
v obchodnom registri ako družstvo. Doteraz nemal žiadne problémy, riadne uhrádzal všetky daňové
povinnosti aj povinnosti voči ostatným štátnym subjektom a obchodným partnerom. Nadmerné odpočty
DPH mu boli za jednotlivé obdobia vrátené bez predchádzajúcej kontroly. Daňová kontrola za obdobie
roka 2012 sa začala až dňa 27.11.2015, čo je síce právom žalovaného, no ide o neobvyklú kontrolu,
pretože oprávnenosť vratky sa zisťuje pred jej samotným vrátením a nie tri roky po vyplatení. Začatie
daňovej kontroly bolo podmienené zisteniami prvostupňového správneho orgánu po vykonaní kontroly
u spoločností Porrima, a NEVIA, u ktorých boli zistené nedostatky. Žalobca skonštatoval, že zákon
o DPH predpokladá na vznik práva na odpočítanie dane dve podmienky, ktoré treba splniť kumulatívne,
konkrétne mať faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona o DPH a mať daň uvedenú
v záznamoch podľa § 70 zákona o DPH. Reálnosť plnenia žalobca preukázal jednoznačne, a to nákupom
tovaru spolu s dodacími listami, dovoz tovaru prepravou motorovými vozidlami a k tomu pripojenými
CMR dokladmi.
43. Žalobca nesúhlasil s konštatovaním žalovaného, že nepostupoval ako správny hospodár a svojich
odberateľov a dodávateľov si riadne nepreveril. Za najhodnovernejší dôkaz považoval uhradenie
dodaného tovaru subjektu, o ktorom nemal pochybnosti, a úhrada pre neho od dodávateľa, o čom
svedčia výpisy z účtov. Nevie ešte akými zákonnými prostriedkami mal preverovať hodnovernosť
dodávateľov a odberateľov. Obchodné transakcie medzi jednotlivými subjektmi sú predmetom
obchodného tajomstva a žiaden subjekt ich nevyzrádza.

44. Sídla firiem existujú, sú zapísané v obchodnom registri a žalobca nemal možnosť ovplyvniť sídlo
firmy iného subjektu a ani možnosť si zisťovať, či ide o sklad alebo kanceláriu, pretože by to napĺňalo
znaky trestného činu neoprávneného sledovania osôb.
45. Žalobca podaním zo dňa 20.2.2019, doručeným správnemu súdu dňa 22.3.2019, t.j. po uplynutí
zákonnej lehoty na podanie všeobecnej správnej žaloby, doplnil žalobu o ďalšie námietky.
46. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.04.2019 tak, že navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Žalovaný zotrval na skutkových a následných právnych záveroch tak, ako boli podrobne
opísané v rozhodnutí I. stupňa a napadnutom rozhodnutí.
47. Dňa 08.10.2021 žalobca doručil súdu oznámenie o prebiehajúcom konaní o obnove konania
spolu so žiadosťou o zrušenie nariadeného pojednávania a návrhom na prerušenie konania z dôvodu
prebiehajúceho konania o obnove konania ukončeného napadnutým rozhodnutím žalovaného, ktoré je
predmetom tohto konania. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1S/191/2018-183 zo dňa 11.11.2021
prerušil konanie až do právoplatného skončenia konania o mimoriadnom opravnom prostriedku – návrhu
na obnovu konania. Ministerstvo financií Slovenskej republiky rozhodnutím č. MF/015943/2021-77 zo
dňa 18.11.2021 potvrdilo rozhodnutie žalovaného č. 101637247/2021 zo dňa 06.09.2021, ktorým bol
zamietnutý návrh na obnovu konania ukončeného právoplatným napadnutým rozhodnutím. Uznesením
Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/191/2018 – 193 zo dňa 26.01.2022 bolo rozhodnuté o pokračovaní
v konaní.
III. Skutkové a právne závery správneho súdu
48. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý
začal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola
na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave
na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave
a je vedená pod sp. zn. BA-1S/191/2018.
49. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na
nariadenom pojednávaní dňa 06.09.2023, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm.
a) SSP.
50. Po preskúmaní žalobných námietok, stanoviska žalovaného a administratívneho spisu správny súd
dospel k záveru, že správnu žalobu je potrebné zamietnuť v zmysle § 190 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).
51. Správny súd na ustálenie rozsahu súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného
a správcu dane považuje za potrebné zdôrazniť, že meritórne sa bude zaoberať len žalobnými
bodmi uvedenými v žalobe doručenej správnemu súdu dňa 17.12.2018. Rozhodnutie žalovaného bolo
žalobcovi doručené dňa 12.12.2018, kedy aj nadobudlo právoplatnosť. Posledným dňom dvojmesačnej
prekluzívnej lehoty na podanie správnej žaloby bol 12.02.2019, do ktorého času mohol žalobca
rozširovať rozsah správnej žaloby o ďalšie žalobné body. Keďže žalobca kvalitatívne rozšíril žalobu
podaním doručeným správnemu súdu až dňa 25.03.2019, urobil tak až po uplynutí zákonnej lehoty a
vzhľadom na koncentračnú zásadu v zmysle § SSP sa správny súd dôvodmi uvedenými v rozšírení
žaloby už nezaoberal.
52. Na prejednávanú vec sa vzťahuje právne posúdenie veci tak ako bolo ustálené v skorších rozsudkoch
vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislava sp. zn. 2S 222/2018 zo dňa 03.07.2019 (zdaňovacie
obdobie december 2012), ktorého správnosť potvrdil kasačný súd v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/62/2019 zo
dňa 20.05.2019, v rozsudku sp. zn. 2S 223/2018 zo dňa 03.07.2019 (zdaňovacie obdobie august 2012),
ktorého správnosť potvrdil kasačný súd v rozsudku vo veci sp. zn. 5Sžfk/62/2019 zo dňa 02.06.2020,
ako aj v rozsudkoch Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/224/2018 zo dňa 17.05.2022 (zdaňovacie
obdobie november 2012) a sp. zn. 5S/225/2018 zo dňa 26.04.2022 (zdaňovacie obdobie apríl 2012),
sp. zn. 6S/222/218 zo dňa 19.05.2022 (zdaňovacie obdobie október 2012), sp. zn. 6S/223/2018 zo dňa
19.05.2022 (zdaňovacie obdobie jún 2012).
53. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli
predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd
poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

54. Totožnosť predmetu tohto konania podľa § 140 SSP vo vzťahu k vyššie špecifikovaným rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave, resp. Najvyššieho súdu SR, je daná tým, že obsahovo totožné žalobné
námietky rovnakého žalobcu smerujú voči obdobnému rozhodnutiu žalovaného, ktoré bolo vydané
na základe zistení z daňovej kontroly, ktorej priebeh bol predmetom posudzovania v týchto skorších
konaniach a na podklade totožného protokolu z vykonanej daňovej kontroly č. 101964166/2017 zo dňa
14.09.2017.
55. Vzhľadom na to, že Krajský súd v Bratislave už rozhodoval v obdobnej právnej veci rovnakého
žalobcu, pričom správny súd sa stotožnil s právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí, v súlade s
ustanovením § 140 SSP v ďalšom len poukazuje na rozhodujúcu časť odôvodnenia, konkrétne rozsudku
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/222/2018 zo dňa 03.07.2019, spolu s prislúchajúcim označením
jednotlivých bodov odôvodnenia:
„56. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca
môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu
naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti
uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených
platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je
však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal,
alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že
predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného
plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa
faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako
aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie
dane v zmysle zákona o DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1písm. a/
zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet.
Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej
osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú
zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré
pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej
faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou
uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení
s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013). Správny súd poukazuje
aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016,sp. zn. 8Sžf/22/2014,
8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa
ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového
subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet
dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý
v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej
existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení
je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného
plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem "môže" v § 49
ods. 2 zákona o DPH), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej
povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou
vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.
59. Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie,
aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH
alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby
riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach
C-439/04,C-440/04 O. B. O. F. F., bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v rozpore s
právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať,
aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo
dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24,ako aj zo dňa
21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností
preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel
vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží
vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v
spojených veciach C-439/04, C-440/04 O. B. O. F. F., bod 61).
60. Výber dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je
zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí, keď znalosť obchodných partnerov nie je nadštandardnou

požiadavkou správcu dane, ale základným predpokladom riadneho obchodného styku. V záujme
predchádzania právnej neistote a v záujme uzatvárania jasných a korektných záväzkových vzťahov,
je povinnosťou každej zmluvnej strany dbať o to, aby sa pri úprave zmlúv odstránilo všetko, čo by
mohlo viesť k vzniku rozporov (§ 43 OZ), to zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti
ohľadne svojho obchodného partnera. Inak sa napr. aj v podnikateľskej sfére, následky nedostatočnej
pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi prejavia vo forme znášania
väčšieho podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych
konaní vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tej-ktorej zmluvnej strany (napríklad uznesenie
Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 104/2012-89 zo dňa 1.3.2012, rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.
zn.5Sžf/25/2011 zo dňa 27.10.2011, sp. zn. 4Sžf/25/2011 zo dňa 13.9.2011 a sp. zn. 2Sžf/42/2012 zo
dňa18.4.2013).
64. Žalobca k uplatneniu nároku na odpočet DPH za zdaňovacie obdobe december 2012 (v
prejednávanej veci ide o zdaňovacie obdobie september 2012) predložil správcovi dane faktúry
vystavené spoločnosťami FOOD IMEX, a RUSSEL EXPORT-IMPORT, CMR doklady, kúpne zmluvy na
tovar a dodacie listy. Nepredložil však objednávky na potraviny v konkrétnych množstvách, zápisy zo
stretnutí s obchodnými partnermi, na ktorých došlo k objednaniu tovaru, ich prípadné doplnenia, opravy,
komunikáciu s obchodnými partnermi (odberateľmi, dodávateľmi, prepravcami), prípadné reklamácie
tovaru. Žalobca teda hodnoverným spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia a
neuniesol svoje dôkazné bremeno, ktoré je primárnym predpokladom na uplatnenie nároku na odpočet
DPH. Žalobca takisto nepreukázal, že by došlo k materiálnemu naplneniu pojmu „odoslanie“ tovaru
v rámci Spoločenstva v zmysle právnych predpisov a judikatúry Súdneho dvora EÚ (napríklad vo
veci C-409/04), teda že by existoval dôvod na postup podľa §43 zákona č. 222/2004 Z.z. Maďarská
spoločnosť Lbis Six Kft, ako jeden z odberateľov žalobcu, nemala skladové priestory, nepriznala dodanie
tovaru zo Slovenska od žalobcu, ani neodviedla daň v Maďarsku z tohto tovaru. Správca dane zistil, že
tovar (drogistický tovar, nealkoholické nápoje a potraviny) nebol následne dodaný rumunskej spoločnosti
S.C. Masine Store, ale skončil opäť na Slovensku v obci Iža. V prípade kryštálového cukru žalobca
nemal reálnu možnosť existenciu a kvalitu tovaru skontrolovať, pretože bol dopravovaný priamo od
dodávateľa žalobcu spoločnosti RUSSEL EXPORT-IMPORT, k odberateľovi žalobcu. Žalobca bol teda
len medzi článkom medzi týmito dvoma subjektmi. Vzniká potom otázka ekonomického účelu tohto
obchodu, keďže dodávateľovi a odberateľovi žalobcu nič nebránilo komunikovať priamo medzi sebou
(čo sa aj reálne dialo pri dodávaní tovaru) a žalobca pôsobil len v roli quasi „sprostredkovateľa“ obchodu.
Je nepochybne právom obchodníka realizovať svoju činnosť v rámci zmluvnej voľnosti a obchodných
zvyklostí dodržiavajúcich pravidlá poctivého obchodného styku, no je nevyhnutné riadne ich odôvodniť.
Ak s komoditou kryštálový cukor obchoduje množstvo spoločností a kolobeh obchodov sa začína aj
končí v Maďarsku a medzitým prejde Slovenskom, vznikajú pochybnosti o dodržaní princípu neutrality
dane z pridanej hodnoty a v takom prípade je na daňovom subjekte, aby preukázal riadne nadobudnutie
tovaru a realizovanie obchodu, čo sa v tomto prípade nestalo. Jednotlivé spoločnosti boli medzi sebou
personálne prepojené, jedna osoba zabezpečovala obchod tak pre žalobcu ako aj jeho odberateľa Lbis
Six Kft (I. B.) a zároveň zabezpečovala dopravu tovaru, iná osoba (O. C.) vyberala peňažné prostriedky
z účtu a vkladala ich spoločnosti Lbis Six Kft (pre ktorú pracoval člen predstavenstva žalobcu I. B.) a
vkladala ich na účet žalobcu ako platbu za údajne dodaný tovar. Na rokovaniach za žalobcu s jeho
obchodnými partnermi sa vždy zúčastňovali I. B. a I. B., ktorí mohli porušiť zákaz konkurencie.“
56. Správny súd poukazuje aj na bod 99. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/62/2019 zo dňa
20.05.2020 v obdobnej veci žalobcu, kde bolo skonštatované: „Najvyšší súd pritom musí konštatovať, že
v prejednávanej veci nenastala situácia, že by daňové orgány zaťažili sťažovateľa dôkazným bremenom
ohľadne podvodného konania iného daňového subjektu, len požadovali, aby sťažovateľ preukázal tie
skutočnosti, ktoré sám deklaroval.“
57. Správny súd zdôrazňuje, tak ako vyplýva z vyššie citovaných rozsudkov, že daňový subjekt v
procese správy daní (t.j. aj počas daňovej kontroly) zásadne preukazuje skutočnosti, ktoré sám tvrdí a
deklaruje (§ 24 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku), okrem iného, že vykonal
ekonomickú činnosť (§ 3 ods. 2 zákona o DPH) najmä vo forme kvázi prevodu vlastníckeho práva
k tovaru alebo dodania služby za protihodnotu (§ 2 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o DPH), v rozsahu,
kvalite a spôsobom vyplývajúcim z predložených účtovných dokladov (§ 10 zákona č. 431/2002 Z.
z. o účtovníctve) a od dodávateľa zákonným spôsobom uvedeného na faktúre (§ 51 ods. 1 písm.
a/ zákona o DPH). Ak preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, môžu
orgány finančnej správy neuznať daňovému subjektu právo na odpočítanie dane len z dôvodu splnenia
podmienok preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na daňovom podvode. Zatiaľ čo v prípade
preukazovania vzniku práva na odpočítanie dane (vychádzajúc najmä z § 3 ods. 2 zákona o DPH)

zaťažuje dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku zásadne daňový subjekt, ktorý si
uvedené právo uplatnil, v prípade preukazovania zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode, je
dôkazné bremeno len na správcovi dane.
58. Z už viackrát citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci účastníkov O. B., F. F. SPRL sp.zn.
C-439/04 a C-440/04 zo dňa 06.07.2006 možno vyvodiť kritériá pre posúdenie účasti daňového subjektu
na daňovom podvode (nedovolenom daňovom úniku) na účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva
na odpočítanie dane. Na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočet z titulu účasti daňového subjektu
na daňovom podvode, musia byť kladne zodpovedané nasledujúce štyri kumulatívne položené otázky:
- Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?
- Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
- Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?
- Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol
a mal vedieť daňový subjekt?
59. Súdny dvor prostredníctvom svojej judikatúry (citovaný rozsudok vo veci účastníka O. B.) naznačil,
že subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie,
aby ich plnenia neboli súčasťou podvodu, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení.
Je dôležité pripomenúť, že žalobcovi nebolo v daňovom konaní preukázané, že sa úmyselne zapojil
do podvodného reťazca spoločností obchodujúcich s predmetným tovarom. Daňové orgány sa však
sústredili na preukázanie, že žalobca musel, resp. mal vedieť, že sa prijatými plneniami zapája do
podvodného reťazca spojeného s daňovým únikom. Posúdenie tejto otázky súvisí najmä s vyhodnotením
opatrení, ktoré daňový subjekt prijal, resp. mal prijať v rámci obvyklej obozretnosti, aby zabránil svojej
i nevedomej účasti na daňovom podvode.
60. Podľa záverov daňových orgánov žalobca musel vedieť a ak nevedel, tak s ohľadom na všetky
okolnosti mohol a mal vedieť, že sa zapája do reťazca podozrivých obchodných transakcií, s ktorými
môže byť spojený podvod na dani. Tieto závery boli daňovými orgánmi zdôvodnené skutočnosťami
opísanými vo vydaných rozhodnutiach. Predmetné dôkazy a indície vyhodnotili daňové orgány jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach a z tohto vyhodnotenia je možné, i podľa názoru správneho súdu,
súhlasiť so záverom, že žalobca konal neobozretne, keď za zistených okolností vstúpil do predmetných
obchodných transakcií.
61. Daňové orgány vo svojich rozhodnutiach rozsiahlo popísali okolnosti dodávok tovaru, jeho fakturáciu,
resp. úhrady zaň (napr. kolobeh hotovostných výberov a vkladov), na základe čoho vyslovili dôvodné
podozrenie, že predmetom dodania medzi platiteľmi zúčastnenými na preverovaných obchodných
transakciách bol stále ten istý tovar, ktorý sa točil medzi jednotlivými zúčastnenými spoločnosťami.
Žalobca bol označený daňovými orgánmi za článok koordinovaného reťazca spoločností, v ktorom malo
dochádzať k nedovolenému úniku na DPH, k neoprávnenému odpočítaniu dane, resp. k znižovaniu
daňovej povinnosti, pričom v rozhodnutiach daňových orgánov bol popísaný mechanizmus tohto
podvodného konania s uvedením subjektov, na strane ktorých dochádzalo k úniku, resp. neodvedeniu
dane.
62. Vychádzajúc z uvedených skutočností a relevantných právnych predpisov správny súd dospel k
záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného a správcu dane sú v súlade s Daňovým poriadkom, preto
žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.
63. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu
požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.
64. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 SSP zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.