{"guid": "1314f6e8-25a6-4323-bc8b-a58eb1ec6f00:66f9a75e-a6a9-46c0-a935-7e2888f8b27f", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201794.7", "spisova_znacka": "BA-1S/191/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/191/2018 z 6. 9. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 6. septembra 2023, sp. zn. BA-1S/191/2018, ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201794.7", "identifikacne_cislo": "1018201794", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2023-09-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/66f9a75e-a6a9-46c0-a935-7e2888f8b27f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201794.7", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201794.7", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201794.7/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/191/2018\n1018201794\n06. 09. 2023\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2023:1018201794.7\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nBA-1S/191/2018\n\n- 19 Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu\nMgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: COOP Jednota\nDunajská Streda, spotrebné družstvo, Korzo Bélu Bartóka 790, 929 01 Dunajská Streda, IČO:00 168\n831, právne zastúpený: Michalko Legal s.r.o., Suché mieto 47, 900 25 Chorvátsky Grob, IČO: 50 367 943,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica\nIČO: 42 499 500, , v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 102406448/2018 zo\ndňa 29.11.2018, takto\nrozhodol:\nBA-1S/191/2018\n\n- 18 I. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nII. Správny súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\napríl 2012 až december 2012. Daňová kontrola sa začala dňa 27.11.2015 na základe oznámenia\no daňovej kontrole č. 21124806/2015 zo dňa 29.10.2015. Daňová kontrola bola v období od 5.8.2016\ndo 17.7.2017 prerušená z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií. Správca dane v priebehu výkonu\ndaňovej kontroly zaslal desať žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií. O výsledku daňovej\nkontroly správca dane vyhotovil protokol č. 101964166/2017 zo dňa 14.9.2017, ktorý doručil žalobcovi\ndňa 19.9.2017.\n2. Správca dane na základe vykonanej kontroly vydal rozhodnutie č. 101522371/2018 zo dňa 7.8.2018\n(ďalej len „rozhodnutie I. stupňa“), ktorým v zmysle § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní\na poplatkov (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie september\n2012 v sume XXX.XXX,XX €, t. j. nepriznal mu nadmerný odpočet DPH v sume XXX XXX,XX € a\n\nvyrubil mu daň v sume XX.XXX,XX €. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie. Žalovaný\nsvojim rozhodnutím č. 102406448/2018 zo dňa 29.11.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil\nodvolaním napadnuté rozhodnutie.\n3. Správca dane v kontrolovanom období september 2012 zistil, že žalobca si uplatnil právo na\nodpočítanie dane z dodávateľských faktúr v sume XXX.XXX,XX € od tuzemského dodávateľa Porrima,\ns.r.o. Trenčianska 30, 821 09 Bratislava, IČO: 46 096 850 (ďalej len „spoločnosť Porrima“) a spoločnosť\nFOOD IMEX s.r.o., Hlavná 5599/3C, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 46 764 551 (ďalej len „spoločnosť\nFOOD IMEX“) za nákup drogistického tovaru, nealkoholických nápojov a potravín. Tento tovar dodal\nžalobca následne odberateľovi do iného členského štátu, spoločnosti Lbis Six Korlátolt Feleloségu\nTársaság, Huba Vezér utca 8/1/3, 2800 Tatabánya, Maďarsko (ďalej len „Lbis Six Kft“), pričom pri dodaní\ntovaru si uplatnil oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa\n§ 43 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnote v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no DPH“). Správca dane vykonal miestne zisťovanie u spoločnosti FOOD IMEX, spoločnosti Porrima\na u daňového subjektu NEVIA, Parková 45, 821 Bratislava, IČO: 46 410953 (ďalej len “spoločnosť\nNEVIA“), ktorá bola dodávateľom spoločnosti Porrima a spoločnosti FOOD IMEX. Za účelom preverenia\nsúvisiacich skutočnosti zaslal správca dane žiadosť o medzinárodnú výmenu informáciu týkajúcu sa\nLbis Six Ktf. Z dôvodu preverenia prepravy tovaru vykonal správca dane miestne zisťovanie u daňových\nsubjektov IMKOTRANS, s.r.o., Dolnobárska 1117, 930 13 Trhová Hradská, IČO: 44 403 372, (ďalej\nlen „IMKOTRANS“) a Europan TRANS s.r.o., Neratovské nám. 2145/9, 929 01 Dunajská Streda, IČO:\n46 176 926 (ďalej len „Europan TRANS“).\n4. Za účelom preverenia prepravy tovaru zaslal správca dane dožiadanie miestne príslušným správcom\ndane týkajúcim sa daňových subjektov A. B., A. XX, XXX XX C. D., IČO: 32 313 543 a C. E. – LOGISET,\nF. X, XXX XX G., IČO: 35 201 614.\n5. K nákupu tovaru od dodávateľa Porrima a FOOD IMEX žalobca predložil počas daňovej kontroly\nfaktúry spolu s dodacími listami. Správca dane zistil, že v zdaňovacích obdobiach apríl 2012 až\nseptember 2012 žalobcovi dodávala ten istý sortiment tovaru spoločnosť Porrima, s.r.o., s ktorou prestal\nobchodovať v septembri 2012, a následne (v zdaňovacích obdobiach september 2012 až december\n2012) mu ten istý sortiment tovaru dodávala spoločnosť FOOD IMEX. V oboch spoločnostiach bol tom\nčase konateľom občan Maďarska C. H., ktorý komunikoval so žalobcom pri uzatváraní obchodov.\n6. Objednávky tovaru sa uskutočňovali prostredníctvom osobných stretnutí, ktorých sa za žalobcu\nzúčastňoval I. F. B.. Na základe dopytu od žalobcu objednala spoločnosť FOOD IMEX tovar u svojho\ndodávateľa - spoločnosti NEVIA, s ktorou začala spolupracovať približne v rovnakom období, ako\nso žalobcom. Spoločnosť FOOD IMEX, nedisponovala skladovacími priestormi ani nezabezpečovala\nprepravu tovaru k svojmu odberateľovi. V zmysle Rámcovej kúpnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou\nNEVIA bolo dohodnuté dodanie tovaru s prepravou až na miesto určenia, ktorým bol sklad žalobcu v A.\na tam ho preberal skladník, ktorý bol zároveň zodpovedný za prijatie tovaru v deklarovanom množstve\na kvalite podľa dodacích dokladov. Jedenkrát sa zúčastnil vykládky tovaru v sklade žalobcu aj konateľ\nspoločnosti FOOD IMEX, a tovar fyzicky videl. Konateľ spoločnosti FOOD IMEX, nemal vedomosť o\npôvode tovaru. Spolupráca so spoločnosťou NEVIA, trvala približne jeden rok, k ukončeniu spolupráce\nmedzi spoločnosťami FOOD IMEX a NEVIA, došlo z dôvodu, že žalobca objednal iný tovar, ktorý\nspoločnosť NEVIA nebola schopná dodať, preto si musel hľadať iného dodávateľa.\n7. Spoločnosť FOOD IMEX v zdaňovacom období september 2012 dodávala tovar len žalobcovi.\nPriestory, v ktorých mala spoločnosť FOOD IMEX sídlo a ktoré si prenajímala, patrili I. J. B. –\nVOX, ktorý bol zároveň predsedom predstavenstva žalobcu. Cena niektorých výrobkov, ktoré žalobca\nnakupoval od spoločnosti FOOD IMEX, bola niekoľkonásobne vyššia oproti cene, za akú bolo možné\ntieto výrobky voľne kúpiť na trhu. Majoritným dodávateľom spoločnosti NEVIA, bola podľa dokladov\nz registračnej pokladne zaúčtovaných v hlavnej knihe spoločnosť WELDER, s.r.o., Palatínska 612,\nKomárno, IČO: 45 381 704 (ďalej len „WELDER“.) Konateľ spoločnosti WELDER K. L. sa vyjadril,\nže spoločnosť WELDER, s.r.o., nemala a ani nemá žiadne podnikateľské aktivity so spoločnosťou\nNEVIA. Prevažujúcim predmetom podnikania spoločnosti WELDER bolo opracovávanie kovu a\nzámočnícke práce. Spoločnosť WELDER, nevyhotovila doklady predložené konateľom spoločnosti\nNEVIA a sortiment uvádzaný na dokladoch v takejto hodnote a množstve nebol predaný. Spoločnosť\nWELDER, nemá evidovanú žiadnu ERP, nakoľko vykonáva podnikateľskú činnosť, ktorá túto registráciu\nnevyžaduje.\n8. Spoločnosť NEVIA uviedla, že nakupovala tovar aj od spoločnosti CALLISTO, s.r.o., Cintorínska\n35/578, 946 07 Svätý Peter, IČO: 35 978 139 (ďalej len „spoločnosť „CALLISTO“). Konateľ spoločnosti\nCALLISTO uviedol, že v spoločnosti CALLISTO, neevidujú žiadne faktúry vystavené pre spoločnosť\nNEVIA, a táto spoločnosť mu ani nie je známa.\n\n9. Na základe Zmluvy o prenájme skladu zo dňa 01.11.2012 uzatvorenej medzi spoločnosťami NEVIA\nako nájomcom a GOEX SK, s.r.o., ako prenajímateľom, spoločnosť NEVIA, mala mať prenajaté sklady\nna E. M. XX, N.. Počas miestneho zisťovania správca dane zistil, že na uvedenej adrese sa nachádza\nstarší obytný dom so štyrmi bytovými jednotkami. Už na pohľad bolo zrejmé, že na predmetnej adrese\nsa nenachádzajú priestory vhodné na uskladnenie väčšieho množstva tovaru.\n10. Správca dane ďalej zistil, že spoločnosť K. po pripísaní platby od žalobcu buď v ten istý deň alebo\nnasledujúci deň uskutočnila platbu v prospech účtu spoločnosti NEVIA. Konateľ spoločnosti NEVIA\nO. C., každý deň po pripísaní platieb za predaj tovaru na účet spoločnosti NEVIA, vyberal peniaze\nv hotovosti v bankách (M. E. P. F. O. Q., O., R. A. E., O.) v sume rovnajúcej sa došlej platbe a odovzdával\nich konateľovi spoločnosti Lbis Six Kft O. B., ktorý v ten istý deň vložil tieto peniaze na účet žalobcu.\nPodľa vyjadrenia banky peniaze, ktoré vkladal konateľ spoločnosti Lbis Six Kft boli tie isté, ktoré boli\nvydané konateľovi NEVIA. Takéto vklady a výbery sa opakovali týždenne viackrát.\n11. Spoločnosť NEVIA na adrese uvedenej v obchodnom registri nepreberala zásielky. Na tejto adrese\nsa podľa vlastníka nehnuteľnosti nachádza virtuálne sídlo viacerých spoločností; ak spoločnosť nie je\nuvedená na zozname umiestnenom na poštovej schránke, znamená to, že s ňou už nespolupracuje a\nneposkytuje jej služby virtuálneho sídla.\n12. Odberateľom tovaru od žalobcu bola maďarská spoločnosť Lbis Six Kft. Maďarská daňová správa\nzistila, že spoločnosť Lbis Six Kft nakupovala tovar (pracie prášky, energetické nápoje) zo Slovenska\nod žalobcu. Daňový subjekt Lbis Six Kft nadobudnutie tovaru z iného členského štátu neuviedol v\ndaňových priznaniach za 1.-4. štvrťrok 2012. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti Lbis Six Kft bol tovar\nprepravený do Maďarska do miest Györ a Tata. Ani jedna z adries však nebola vhodná na skladovanie\na podľa fotografií zaslaných maďarským správcom dane sú na uvedených adresách bytové domy.\nTovar nakúpený od žalobcu mala spoločnosť Lbis Six Kft dodať rumunskej spoločnosti S. C. Masine\nStore. Rumunská spoločnosť v čase obchodovania s maďarským daňovým subjektom Lbis Six Kft\nnebola platiteľom DPH a nemala platnú registráciu. Konateľ spoločnosti Lbis Six Kft nevedel zdôvodniť\nobchodovanie so spoločnosťou, ktorá nebola platcom DPH. Podľa vyjadrenia konateľa, ako aj podľa\nzistení maďarskej daňovej správy, tovar nebol prepravený na územie Rumunska, ale do obce Iža na\núzemí Slovenskej republiky pri Komárne. Daňový subjekt Lbis Six Kft nepriznal a nezdanil nadobudnutie\ntovaru, ktorý mu dodal žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období.\n13. Žalobca uviedol, že pri nákupe tovaru zabezpečoval prepravu dodávateľ Porrima a FOOD IMEX,\nna svoj účet a tovar bol prepravovaný do skladových priestorov žalobcu v A.. K uvedenému predložil\nžalobca správcovi dane evidenciu vozidiel, ktoré vchádzali do areálu skladu v A. v období január 2012\naž december 2012. Správca dane vykonal rozsiahle preverovanie evidenčných čísel, pričom zistil, že\nniektoré evidenčné čísla vozidiel neboli zaznamenané v evidencii vozidiel v kontrolovanom období.\nPri miestnom zisťovaní u jednotlivých dopravcov, dopravca Merkantil D.S., s.r.o., Mliečany 63, 929 01\nDunajská Streda, IČO: 34 137 491 (ďalej len „Merkantil D. S.“) správcovi dane uviedol, že nevykonal\nprepravu označenými vozidlami tak, ako je to uvedené na dodacích listoch, pričom k tomuto tvrdeniu\npredložil záznamy o prevádzke vozidiel. Podľa vyjadrenia konateľa prepravcu IMKOTRANS sa preprava\nv zmysle medzinárodných nákladných listov uskutočnila a bola aj vyfakturovaná.\n14. Pri predaji tovaru Lbis Six Kft si prepravu zabezpečoval odberateľ. Podľa vyjadrenia spoločnosti\nIMOTRANS sa preprava uskutočnila zo skladových priestorov žalobcu v A. do Maďarska. Preprava\nbola fakturovaná spoločnosti TAX 4 PROTECTION, s.r.o., Cesta Arkádskych mučeníkov 14, 929 001\nDunajská Streda, IČO: 46 364 196 (ďalej len „TAX 4 PROTECTION“), ktorej konateľom bol I. F. B..\nOd 01.06.2012 bola preprava fakturovaná spoločnosti Lbis Six Kft, a to na základe požiadavky I. F.\nB.. Prepravu vo väčšine prípadov vykonala priamo spoločnosť IMKOTRANS, s.r.o., svojimi vozidlami, v\nniektorých prípadoch prepravu realizovala prostredníctvom iných dopravcov, a to Europan TRANS, s.r.o.,\nNeratovické nám. 9, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 46 176 926 (ďalej len „Europan TRANS“). Konateľka\nspoločnosti Europan TRANS uskutočnenie prepravy potvrdila, pričom nevedela uviesť, kto presne za\npríjemcu tovar preberal. Prepravu objednala spoločnosť IMKOTRANS, ktorej bola aj fakturovaná.\n15. Správca dane dospel k záveru, že preverované obchodné transakcie vykonané žalobcom síce na\nprvý pohľad navodzujú stav bežných obchodov s tovarom, v skutočnosti však išlo o dodanie toho istého\ntovaru (pravdepodobne opakovane) v nezmenenom stave medzi viacerými platiteľmi z tuzemska, aj\nz iného členského štátu. Zároveň, ako bolo počas daňovej kontroly zistené, dodanie tovaru v rámci\ntohto reťazca bolo na rôznych stupňoch poznačené podvodom, a to v tuzemsku aj na území iného\nčlenského štátu. Spoločnosť NEVIA, deklarovala nadobudnutie tovaru od platiteľov, ktorí jej v skutočnosti\ntento tovar nedodali, t. j. nevznikla im daňová povinnosť z dodania tohto tovaru (WELDER, CALLISTO).\nNapriek tomu si spoločnosť NEVIA z nákupu tohto tovaru odpočítala daň, čím si znížila vlastnú daňovú\npovinnosť, ktorá jej vznikla dodaním tovaru spoločnosti FOOD IMEX. Vzhľadom nato, že spoločnosť\n\nNEVIA žiadnych iných dodávateľov nemala, zostáva otázne, od koho tento tovar nadobudla a či vôbec\nzískala právo nakladať s tovarom ako vlastník a či potom mohla toto previesť právo žalobcovi.\n16. Správca dane mal dôvodné podozrenie, že predmetom dodania medzi platiteľmi zúčastnenými\nna preverovaných obchodných transakciách bol stále ten istý tovar, ktorý sa točil medzi jednotlivými\nzúčastnenými spoločnosťami, pretože:\n- predmetom fakturácie bol stále ten istý sortiment tovarov,\n- nebolo možné identifikovať skutočného dodávateľa tovaru pre spoločnosť NEVIA, nakoľko dodávatelia,\nktorých označila táto spoločnosť, popreli dodávky tovaru,\n- ako vyplynulo z odpovede maďarskej daňovej správy týkajúcej sa spoločnosti Lbis Six Kft, tovar\ndodaný žalobcom do Maďarska skončil opäť na Slovensku (v obci I.), pričom nadobúdateľ tohto tovaru\nna Slovensku nie je známy, keďže spoločnosť Lbis Six Kft uviedla, že dodala tento tovar rumunskej\nspoločnosti,\n- je nesporné, že tovar bol prepravený z tuzemska do Maďarska a naspäť na územie Slovenskej\nrepubliky.\nSprávca dane uviedol skutočnosti (ktoré je nevyhnutné vnímať v súvislostiach), na základe ktorých mohol\nžalobca vedieť, že sa zúčastňuje na plneniach, ktoré môžu byť poznačené podvodom:\n- veľkoobchod s predmetným tovarom nebol hlavnou podnikateľskou činnosťou žalobcu a nevenoval sa\njej dlhodobo, spolupráca s jednotlivými obchodnými partnermi (FOOD IMEX, a Lbis Six Kft) začala v\nroku 2012, išlo teda o začínajúcu obchodnú spoluprácu;\n- tovar do svojich maloobchodných prevádzok žalobca nakupoval od iných dodávateľov (tovar od\nspoločnosti FOOD IMEX, bol určený výlučne na veľkoobchodný predaj);\n- dodávatelia žalobcu - spoločnosti FOOD IMEX a Porrima - boli novovzniknutými spoločnosťami (vznikli\nv roku 2011 a 2012), neboli to subjekty dlhodobo etablované na trhu s predmetným tovarom;\n- konateľom spoločnosti Porrima, bol občan maďarskej národnosti C. Q., ktorý bol zároveň jedným z\nkonateľov spoločnosti FOOD IMEX\n- spoločnosť Porrima nemala zriadené sídlo, kde by reálne vykonávala svoju ekonomickú činnosť;\n- spoločnosť FOOD IMEX si na adrese, ktorú mala zapísanú v obchodnom registri, prenajímala\nkanceláriu od I. J. B. - VOX (o tejto skutočnosti žalobca mohol vedieť, keďže I. J. B. je zároveň predsedom\npredstavenstva žalobcu) a túto kanceláriu využívala spoločne so svojou účtovníčkou\n- odberateľ žalobcu, maďarská spoločnosť Lbis Six Kft bol takisto novovzniknutou spoločnosťou (vznikla\na bola registrovaná ako platiteľ dane v roku 2012), nešlo teda o spoločnosť dlhodobo obchodujúcu s\npredmetným tovarom;\n- žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 8.3.2016 uviedol, že odberateľ ho oslovil ako prvý; je však otázne,\nako sa dozvedel, že žalobca mu dokáže dodať ním dopytovaný tovar, keďže jeho hlavnou podnikateľskou\nčinnosťou nebol veľkoobchod s predmetným tovarom;\n- žalobca si overoval svojich obchodných partnerov na základe výpisov z obchodných registrov a\nprostredníctvom internetového portálu finančnej správy (údaje o platnosti prideleného IČ DPH), čo\nsprávca dane nepovažoval za dostatočný a spoľahlivý spôsob vzhľadom na to, že išlo o začínajúcu\nobchodnú spoluprácu, nových obchodných partnerov, ktorí na trhu nepôsobili dlhodobo; zároveň\ntransakcie, ktoré platiteľ uskutočňoval s týmito obchodnými partnermi boli nie zanedbateľného\nfinančného rozsahu;\n- žalobca sa nezaujímal o pôvod tovaru, pritom predmetom dodávok bol aj potravinársky tovar (energy\nnápoje, špaldové nápoje, antioxidačné nápoje, šošovica, fazuľa); podľa § 6 ods. 5 písm. c/ zákona\nč.152/1995 Z. z. o potravinách je však zakázané na trh umiestňovať potraviny neznámeho pôvodu\n- správca dane z voľne dostupných internetových stránok zistil, že cena výrobkov, za ktorú platiteľ tovar\nnakupoval od spoločnosti FOOD IMEX, bola niekoľkonásobne vyššia oproti cene, za akú bolo možné\ntieto výrobky kúpiť bežne na trhu;\n- odberateľ uhrádzal faktúry prostredníctvom vkladov v hotovosti na bankový účet žalobcu v slovenskej\nbanke. To znamená, že konateľ spoločností Lbis Six Kft Y. O. takmer každý deň vycestoval z Maďarska\nna Slovensko s hotovosťou približne XXX.XXX,- € O. XXX.XXX,- €, aby uhradil faktúru od žalobcu;\n- celý priebeh obchodu, vrátane organizácie prepravy tovaru od žalobcu do Maďarska, riadil I. F. B.,\nktorý objednával tovar a komunikoval s dodávateľom a odberateľom z pozície ekonomického riaditeľa\nžalobcu a zároveň z pozície konateľa spoločnosti TAX 4 PROTECTION, s.r.o., a zabezpečoval prepravu\ntovaru pre odberateľa Lbis Six Kft;\n- spolupráca so spoločnosťou Porrima skončila v zdaňovacom období september 2012, pričom od tohto\nobdobia ju nahradila spoločnosť FOOD IMEX, kde bol konateľom taktiež C. Q.\n\n- spoločnosť FOOD IMEX dodávala žalobcovi ten istý tovar a v tých istých cenách ako spoločnosť\nPorrima; spoločnosť FOOD IMEX teda od septembra 2012 nahradila v dodávateľskom reťazci\nspoločnosť Porrima.\n17. Na základe uvedených skutočností správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane\nz faktúr od dodávateľa FOOD IMEX, pretože vo svetle objektívnych skutočností sa preukázalo, že sa\nžalobca svojou kúpou a predajom tovaru zúčastnil na plneniach, ktoré boli súčasťou podvodu vo vzťahu\nk DPH, a to aj napriek tomu, že dotknuté plnenia spĺňali objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy\ndodávka tovaru a hospodárska činnosť. Žalobca nevenoval dostatočnú pozornosť preverovaniu svojich\nobchodných partnerov a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa\nuistil, že sa svojím plnením nezúčastňuje na plneniach poznačených podvodom. Žalobca teda porušil §\n49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, tým, že si neoprávnene uplatnil\nprávo na odpočítanie DPH vo výške XXX.XXX,XX €.\n18. V kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane aj z\ndodávateľských faktúr v sume XXX.XXX,XX € od tuzemského dodávateľa RUSSEL EXPORT-IMPORT\ns.r.o., Záhradnícka 15, 811 07 Bratislava, IČO: 44 092 580 (ďalej len „spoločnosť RUSSEL EXPORTIMPORT“) za nákup kryštálového cukru. K niektorým dodávateľským faktúram žalobca predložil aj\nmedzinárodné nákladné listy CMR preukazujúce dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu.\nŽalobca následne dodal tovar (kryštálový cukor) odberateľom GÉP-INVEST KERESKEDELMI ÉS,\nBacsó Béla utca, 8700 Marcali, Maďarsko (ďalej len „GÉP-INVEST“), MONTICELLO s.r.o. , Hybernská\n1009/24, 110 00 Praha, Česká republika (ďalej len „MONICELLO“), New Trend Home Kereskedelmi és\nSzolg, Kft., Szállítók útja 4. 1211 Budapešť, Maďarsko (ďalej len „New Trend Home“). Hodnotu tovaru\ndodaného s oslobodením si žalobca zahrnul aj do súhrnného výkazu za zdaňovacie obdobie september\n2012, správcovi dane žalobca predložil k jednotlivým odberateľským faktúram aj dodacie listiny, CMR\na doklady o úhrade faktúr.\n19. Správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly vykonal rozsiahle dokazovanie zamerané na\npreverenie dodávok tovaru, jeho prepravy a pôvodu s cieľom zistiť, či boli splnené podmienky na\nuplatnenie práva na odpočítanie dane z nákupu tovaru podľa § 51 zákona o DPH, a zároveň či boli\nsplnené podmienky na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu\npodľa § 43 zákona o DPH. Odosielateľom tovaru bol žalobca, príjemcami boli jednotliví odberatelia, tovar\nsa nakladal na Slovensku, vykládka tovaru sa uskutočnila v Maďarsku. Prevzatie tovaru odberateľmi\nGÉP INVEST a New Trend Home potvrdili na CMR priamo títo odberatelia. Prevzatie tovaru dodaného\nodberateľovi MONTICELLO na CMR potvrdila spoločnosť GEROJ TEAM, v jednom prípade New Trend\nHome. Správca dane vykonal miestne zisťovanie u spoločnosti RUSSEL EXPORT-IMPORT, ako aj\nu ďalších subjektov a požiadal o medzinárodnú výmeru informácii.\n20. Dodávateľ RUSSEL EXPORT-IMPORT, uvádzal na faktúrach za dodanie cukru nasledovné\noznačenie: „ISCC číslo: DE-B-BLE-BM-10-120-00120318-20121xxx“ (posledné tri číslice sa na\njednotlivých faktúrach líšili). Správca dane zistil, že ide o certifikáciu podľa štandardu ISCC DE, ktorý\nbol schválený nemeckým ministerstvom pre výživu ako prvý systém certifikácie trvale udržateľnej\nbiomasy a biopalív. ISCC (International Sustainability Carbon Certification) je certifikátom vydávaným pre\npestovateľov, výrobcov a obchodníkov s plodinami, biomasou a biopalivami. ISCC protokol potvrdzuje,\nže pri výrobe a doprave biokomponentov boli splnené kritéria udržateľnosti. Nakoľko predmetom\ndodávok bol kryštálový cukor, je otázne, z akého dôvodu dodávateľ uvádzal takéto označenie na\nfaktúrach, keďže nesúvisí s dodávaným cukrom.\n21. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 08.03.2016 uviedol, že nemal vedomosť o pôvode tovaru, pritom\npodľa § 6 ods. 5 písm. c/ zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách je zakázané umiestňovať na trh potraviny\nneznámeho pôvodu.\n22. Konateľ spoločnosti RUSSEL EXPORT-IMPORT, p. G. P. sa vyjadril, že spolupráca so žalobcom\ntrvala od augusta 2012 do mája 2013, no nespomínal si, ako došlo k nadviazaniu ich obchodnej\nspolupráce. Objednávky tovaru sa uskutočňovali buď telefonicky alebo elektronicky. Za žalobcu\nvystupoval I. F. B. a I. J. B., za spoločnosť RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., komunikovali obchodná\nzástupkyňa O. K., a konateľ. Platby za tovar boli bezhotovostné.\n23. Prepravu tovaru zabezpečoval v niektorých prípadoch žalobca, ale vo väčšine prípadov spoločnosť\nRUSSEL EXPORT-IMPORT. Konateľ spoločnosti RUSSEL EXPORT- IMPORT sa vyjadril, že tovar, ktorý\nbol v období august 2012 - december 2012 dodaný žalobcovi, nakúpila spoločnosť RUSSEL EXPORTIMPORT, od nasledovných dodávateľov: iTech system, s.r.o., M-REAL.sk, s.r.o., LES-POL, s.r.o., Chino\ns.r.o.\n\n24. Spoločnosť iTech system, s.r.o., sa na adrese sídla nenachádzala, obchodné meno spoločnosti\nnebolo umiestnené na žiadnom viditeľnom mieste. Na jednej z poštových schránok sa nachádzal\nzoznam približne 65 spoločností, ale obchodné meno spoločností iTech system, s.r.o. medzi nimi\nuvedené nebolo. Schránka patrila spoločnosti ZIZU, s.r.o., ktorá zaslala správcovi dane Zmluvu o nájme\nzo dňa 07.05.2012 uzatvorenú so spoločnosťou iTech system, s.r.o., pričom v texte e-mailu uviedla, že\npo podpise zmluvy sa nikto zo spoločnosti iTech system, s.r.o., viac neukázal.\n25. Daňový subjekt iTech system, s.r.o., so správcom dane nespolupracoval, nekomunikoval ani si\nnepreberal zásielky na adrese sídla, zásielky sa vracali s poznámkou „adresát neznámy“. Za zdaňovacie\nobdobia september 2012, november 2012 a december 2012 podal daňový subjekt negatívne daňové\npriznania, v ktorých neuviedol žiadne zdaniteľné obchody.\n26. Ani spoločnosť Chino s.r.o. sa na adrese sídla nenachádzala, obchodné meno spoločnosti nebolo\numiestnené na žiadnom viditeľnom mieste. Daňový subjekt Chino s.r.o. so správcom dane rovnako\nnespolupracoval, nekomunikoval, nepreberal zásielky na adrese sídla, zásielky sa vracali s poznámkou\n„adresát neznámy“.\n27. Pri miestom zisťovaní správca dane zistil, že spoločnosť LES-POL, s.r.o. sa na adrese sídla\nnenachádza, správca budovy sa vyjadril, že uvedená spoločnosť mala na adrese iba virtuálne sídlo a\nuž asi 2 – 3 roky na tejto adrese nesídli.\n28. Pri miestom zisťovaní správca dane zistil, že spoločnosť M-REAL.sk, s.r.o. sa na adrese sídla\nnenachádza, so správcom dane nespolupracuje. Spoločnosť M-REAL.sk, s.r.o. v podaných daňových\npriznaniach síce priznala daň z dodania tovaru a služieb v tuzemsku, avšak nakoľko je spoločnosť\nnekontaktná, nebolo možné preveriť, či je v predmetných sumách zahrnuté aj dodanie tovaru pre\nspoločnosť RUSSEL EXPORT IMPORT.\n29. Prepravu tovaru k odberateľovi zabezpečoval v niektorých prípadoch odberateľ - žalobca a\nv niektorých prípadoch RUSSEL EXPORT-IMPORT, prostredníctvom spoločnosti RUSSEL TRANS\ns.r.o., Boženy Němcovej 8, 811 04 Bratislava, IČO: 46 685 537 (ďalej len „RUSSEL TRANS“), pretože\nspoločnosť RUSSEL EXPORT-IMPORT nemala vlastné nákladné vozidlá. RUSSELTRANS si objednala\nprepravu u spoločností H. D. - D. C., G. P. XXXX/XX, XXX XX S. Q., IČO: 11 867 213 (ďalej len „H. D. – D.\nC.“) a PANNSPED DS, s.r.o., Biskupa Kondého 4577/18, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 274 127 (ďalej\nlen „PANNSPED DS“). Z dokladov predložených žalobcom je zrejmé, že spoločnosť RUSSEL TRANS\nzabezpečovala prepravu na základe objednávok od žalobcu, aj mu prepravu fakturovala. Žalobca pritom\nv písomnom vyjadrení zo dňa 08.03.2016 uviedol, že prepravu tovaru si zabezpečovali odberatelia sami.\n30. Spoločnosť PANNSPED DS, s.r.o., nemala so spoločnosťou RUSSEL TRANS uzatvorenú zmluvu\no preprave, prepravu vykonávala na základe objednávok. Konateľ PANNSPED DS, s.r.o., uviedol,\nže prepravu kryštálového cukru objednávala spoločnosť RUSSEL TRANS, s.r.o., telefonicky a faxom\nzasielala objednávku prepravy. Miesto nakládky a vykládky určoval odberateľ - tovar sa nakladal v G.,\nT. O. U. A. a vykládka sa uskutočňovala v Maďarsku. Správca dane počas výkonu miestneho zisťovania\nzistil, že spoločnosť PANNSPED DS, s.r.o., vykonala aj iné prepravy pre spoločnosť RUSSEL TRANS\n(ktoré priamo nesúviseli s intrakomunitárnymi dodávkami tovaru uskutočnenými žalobcom), a vyžiadal si\npreto od spoločnosti PANNSPED DS, s.r.o., doklady týkajúce sa týchto prepráv (faktúry, medzinárodné\nnákladné listy CMR). Podľa predložených faktúr a CMR dokladov to boli prepravy vykonané na trase z\nMaďarska na Slovensko a prepravca prevážal kryštálový cukor. Podľa údajov na CMR dokladoch bola\nodosielateľom tovaru spoločnosť PPF Manager Kft, Györ, príjemcom bola spoločnosť iTech systems,\ns.r.o., alebo Chino s.r.o. Tovar prevzala spoločnosť RUSSEL EXPORT- IMPORT, s.r.o., a bol vyložený\nbuď v G. alebo v T.. Podľa vyjadrenia daňového subjektu H. D. - D. C., predmetom prepravy bol kryštálový\ncukor. Prepravu tovaru objednávala spoločnosť RUSSEL TRANS a aj jej bola fakturovaná; zmluvu o\npreprave so spoločnosťou RUSSEL TRANS nemal uzatvorenú, objednávky prepravy sa uskutočňovali\ntelefonicky, e-mailom alebo osobne. Tovar sa nakladal v Gabčíkove v priestoroch spoločnosti RUSSEL\nTRANS a v T. v priestoroch H. D. - D. TRANS (na základe uzatvorenej zmluvy o skladovaní zo dňa\n26.09.2012 so spoločnosťou RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o.); vykládka bola v Maďarsku podľa\npokynov odberateľa.\n31. Správca dane si vyžiadal od H. D. - D. TRANS faktúry za prepravu vyhotovené pre spoločnosť\nRUSSEL TRANS v zdaňovacích obdobiach august 2012 - december 2012 s prílohami. Z predložených\ndokladov vyplynuli dve významné skutočnosti súvisiace s preverovanými obchodnými transakciami:\n- podľa predložených faktúr a CMR dokladov boli vykonané prepravy na trase z Maďarska na Slovensko\na prepravca prevážal kryštálový cukor. Podľa údajov na CMR dokladoch bol odosielateľom tovaru PPF\nManager Kft., Györ, príjemcom bola spoločnosť iTech systems, s.r.o., alebo Chino s.r.o. Tovar prevzala\nspoločnosť RUSSEL EXPORT-IMPORT (v štyroch prípadoch prevzatie potvrdila priamo spoločnosť\niTech systems, s.r.o.). Tovar bol vyložený buď v G. alebo v T.,- v preverovanom období boli pre spoločnosť\n\nRUSSEL TRANS vykonané prepravy na trase zo Slovenska do Maďarska, predmetom prepravy bol\nkryštálový cukor. Podľa údajov na CMR dokladoch bola odosielateľom tovaru spoločnosť HOLDING\nBRNO - EXPORT s.r.o., Příkop 4, Brno, identifikovaná pre daň v SR, (ďalej len „HOLDING BRNO –\nEXPORT s.r.o.“) príjemcom bola spoločnosť PPF Manager Kft., Györ, ktorá zároveň potvrdila prevzatie\ntovaru na CMR dokladoch. Tovar bol naložený v Hornej Potôni a vyložený v Györi.\n32. Spoločnosť HOLDING BRNO - EXPORT s.r.o. v dotknutých zdaňovacích obdobiach však nevykázala\nžiadne tuzemské transakcie (dodanie tovaru v tuzemsku, ani nákup tovaru v tuzemsku), len dodanie s\noslobodením od dane do iného členského štátu. Zároveň v daňových priznaniach uviedla nadobudnutie\ntovaru v tuzemsku z iného členského štátu od maďarskej spoločnosti FOR TRANS Hungária\nSzállftmányozási Kft.\n33. Na základe informácií získaných pri výkone miestnych zisťovaní v spoločnosti PANNSPED DS,\ns.r.o., a H. D. - D. C., z ktorých vyplynulo, že spoločnostiam iTech systems, s.r.o., a Chino s.r.o.\ndodávala tovar spoločnosť PPF Manager Kft., požiadal správca dane Finančné riaditeľstvo SR o\nposkytnutie údajov zo systému VIES o tom, od koho spoločnosti iTech systems, s.r.o., M-REAL.sk, s.r.o.,\nLES-POL, s.r.o,. a Chino s.r.o. nadobúdali tovar v zdaňovacích obdobiach august 2012 – december\n2012. Z poskytnutých údajov zo systému VIES vyplýva, že uvedeným spoločnostiam dodávali tovar\nviaceré maďarské subjekty, pričom najvýznamnejšími dodávateľmi podľa hodnoty dodaného tovaru boli\nspoločnosti: LANGEX KERESKEDELMI ÉS KÉPVISELETI Kft, SUGAR TREND Kft. (dodávala tovar\nspoločnosti M-REAL.sk, s.r.o., a spoločnosti iTech systems, s.r.o.), PPF - MANAGER Kft. (dodávala tovar\nspoločnosti iTech systems, s.r.o., a spoločnosti Chino s.r.o.), Szabó Józsefné (dodával tovar spoločnosti\niTechsystems, s.r.o.) a KR-PROJEKT Kft. (dodávala tovar spoločnosti iTech systems, s.r.o.). Maďarská\ndaňová správa v jednej z odpovedí na žiadosť o MVI uviedla, že spoločnosť SUGAR TREND Kft. sa\nspráva ako „sprostredkovateľská / fiktívna spoločnosť“.\n34. Vodiči sa vyjadrili, že prepravili cukor zo Slovenska v rovnakom množstve, cukor bol prepravený\ndo obchodného závodu v Máriakálnok (Maďarsko), kde bol vyložený z kamiónov a neskôr bol naložený\nspäť do kamiónov. Kontrolóri našli v kabíne vodiča CMR doklady za jeden týždeň. Na základe toho\nvodiči vypovedali, že prepravili cukor každý deň vyššie uvedeným spôsobom do Maďarska a potom ho\nprepravili späť na Slovensko tými istými vozidlami. Podľa maďarskej daňovej správy v prípade, že došlo\nk pohybu tovaru, bol cez hranice prepravovaný ten istý tovar.\n35. Spoločnosť RUSSEL EXPORT-IMPORT, deklarovala nadobudnutie tovaru od iných tuzemských\nspoločností, ktoré sú však dlhodobo nekontaktné. Spoločnosť SUGAR TREND Kft. nevykonávala žiadne\niné obchodné transakcie iba nákup cukru zo Slovenska a predaj cukru späť na Slovensko; spoločnosť\nPPF Manager Kft. nakupovala cukor od spoločnosti HOLDING BRNO - EXPORT s.r.o. - cukor bol\ndodávaný zo Slovenska; zároveň táto spoločnosť nadobúdala na Slovensku cukor od ďalšej maďarskej\nspoločnosti FOR TRANS Hungária Kft. „k.a.“. Nie je vylúčené, že predmetom dodania v rámci reťazového\nobchodu, ktorého sa zúčastnil aj žalobca, bol stále ten istý tovar (cukor), ktorý koloval medzi rôznymi\nspoločnosťami zo Slovenska, Maďarska, prípadne z Českej republiky.\n36. Predávajúci (žalobca) sa v každom prípade mal uistiť o serióznosti svojho obchodného partnera.\nMusí byť schopný preukázať, že prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať\na vynaložil dostatočnú starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti na dosahovanie\núčelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v reťazci zdaniteľných obchodov,\nzneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH.\n37. Správca dane mal vážne pochybnosti, či štatutárny orgán žalobcu náležite pristupoval k prijímaniu\nrozhodnutí a či si na tento účel zaobstaral dostatok informácií, či pri výkone podnikateľskej činnosti\npostupoval podľa akceptovaných technických, finančných a hospodárskych metód a či bol dodržiavaný\nbežný štandard podnikateľskej opatrnosti a minimalizácie rizika. Žalobca mal venovať náležitú\npozornosť a pristupovať s náležitou odbornou starostlivosťou, úmernou vnímanému riziku, pokiaľ ide o\nintegritu svojich obchodných partnerov. Súbor základných otázok, ktoré si má podnikateľ položiť pred\nuzatvorením obchodu s novým dodávateľom, resp. odberateľom pri rizikovom obchode by mal byť\nsúčasťou náležitej starostlivosti, pričom ignorovanie disproporcií by mohlo viesť k objektivizovanému\nzáveru, že platiteľ mal vedieť, že s dodávkou niečo nie je v poriadku.\n38. Správca dane v rozhodnutí I. stupňa uviedol niektoré skutočnosti, na základe ktorých žalobca mohol\nvedieť, že sa zúčastňuje na plneniach, ktoré môžu byť poznačené podvodom:\n- veľkoobchod s predmetným tovarom nebol hlavnou podnikateľskou činnosťou žalobcu a zároveň\nsa uvedenej činnosti nevenoval dlhodobo, spolupráca s obchodnými partnermi na predmetných\ntransakciách (nákup a predaj cukru v rámci veľkoobchodu) začala v roku 2012, išlo teda o novovzniknutú\nspoluprácu;\n\n- cukor do svojich maloobchodných prevádzok nakupoval od iných dodávateľov (cukor od spoločnosti\nRUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., bol určený výlučne na veľkoobchodný predaj);\n- žalobca sa nezaujímal o pôvod tovaru, pričom predmetom dodávok bol potravinársky tovar; podľa § 6\nods. 5 písm. c/ zákona č. 152/1995 Z. z. je zakázané umiestňovať na trh potraviny neznámeho pôvodu;\n- dodávateľ RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., uvádzal na faktúrach za dodanie cukru ISCC číslo:\nDE-B-BLE-BM-10-120-00120318-2012lxxx“ (posledné tri číslice sa na jednotlivých faktúrach líšili); ide\no certifikáciu podľa štandardu ISCC DE, ktorý bol schválený nemeckým ministerstvom pre výživu\nako prvý systém certifikácie trvalé udržateľnej biomasy a biopalív. ISCC (International Sustainability\nCarbon Certification) je certifikátom vydávaným pre pestovateľov, výrobcov a obchodníkov s plodinami,\nbiomasou a biopalivami. ISCC protokol potvrdzuje, že pri výrobe a doprave biokomponentov boli splnené\nkritéria udržateľnosti. Z uvedeného vyplýva, že toto označenie sa nevzťahuje ani na výrobcov cukru,\nobchodníkov s cukrom, ani nesúvisí s dodávaným cukrom;\n- vzhľadom na to, že kryštálový cukor bol skladovaný v sklade dodávateľa RUSSEL EXPORT-IMPORT,\ns.r.o., v G., resp. v sklade jeho dodávateľa (H. D. - D. TRANS) v T. a odtiaľ bol prepravený priamo k\nodberateľom platiteľa, žalobca predmetný tovar ani nevidel, nekontroloval množstvo a kvalitu tovaru, ani\nbalenie (či obsahuje všetky údaje v zmysle platnej legislatívy);\n39. Na základe uvedených zistení správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z\nfaktúr od dodávateľa RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., pretože vo svetle objektívnych skutočností\nsa preukázalo, že sa žalobca zúčastnil na plneniach, ktoré sú súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH,\na to aj napriek tomu, že dotknuté plnenia spĺňali objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy\ndodávka tovaru a hospodárska činnosť. Zároveň je zrejmé, že platiteľ nevenoval dostatočnú pozornosť\npreverovaniu svojich obchodných partnerov a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne\npožadovať. Postupom žalobcu došlo k porušeniu § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm.\na) zákona o DPH tým, že žalobca neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z nákupu tovaru v\nzmysle faktúr vo výške XXX.XXX,XX eur.\nII. Žaloba\n40. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia I. stupňa\nako aj napadnutého rozhodnutia; zároveň navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný\núčinok.\n41. Žalobca v žalobe namietal, že akoukoľvek interpretáciou zákona nenájde podmienku splnenia\npovinnosti na dodávateľskom alebo odberateľskom stupni predchádzajúcom alebo nasledujúcom po\nplatiteľovi dane, ktorý si právo uplatňuje. V intenciách čl. 2 ods. 3 Ústavy SR nemôže správca dane\ntakou podmienkou argumentovať pre nepriznanie práva na odpočítanie DPH. Z rozhodnutia Súdneho\ndvora EÚ vo veci C-142/11 (K. S.) vyplýva, že platiteľovi DPH nemôže správca dane odmietnuť právo\nna odpočítanie dane z dôvodu, ktorý nastal mimo zdaniteľnej osoby, ktorá si toto právo uplatňuje, ak\ntáto splnila podmienky podľa § 49 zákona o DPH. Žalobca ďalej tvrdil, že závery, z ktorých vychádzal\nžalovaný spolu s prvostupňovým orgánom nemôžu obstáť.\n42. Žalobca zdôraznil, že svoju činnosť vyvíja dlhodobo od roku 1953 a v súčasnosti je zapísaný\nv obchodnom registri ako družstvo. Doteraz nemal žiadne problémy, riadne uhrádzal všetky daňové\npovinnosti aj povinnosti voči ostatným štátnym subjektom a obchodným partnerom. Nadmerné odpočty\nDPH mu boli za jednotlivé obdobia vrátené bez predchádzajúcej kontroly. Daňová kontrola za obdobie\nroka 2012 sa začala až dňa 27.11.2015, čo je síce právom žalovaného, no ide o neobvyklú kontrolu,\npretože oprávnenosť vratky sa zisťuje pred jej samotným vrátením a nie tri roky po vyplatení. Začatie\ndaňovej kontroly bolo podmienené zisteniami prvostupňového správneho orgánu po vykonaní kontroly\nu spoločností Porrima, a NEVIA, u ktorých boli zistené nedostatky. Žalobca skonštatoval, že zákon\no DPH predpokladá na vznik práva na odpočítanie dane dve podmienky, ktoré treba splniť kumulatívne,\nkonkrétne mať faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona o DPH a mať daň uvedenú\nv záznamoch podľa § 70 zákona o DPH. Reálnosť plnenia žalobca preukázal jednoznačne, a to nákupom\ntovaru spolu s dodacími listami, dovoz tovaru prepravou motorovými vozidlami a k tomu pripojenými\nCMR dokladmi.\n43. Žalobca nesúhlasil s konštatovaním žalovaného, že nepostupoval ako správny hospodár a svojich\nodberateľov a dodávateľov si riadne nepreveril. Za najhodnovernejší dôkaz považoval uhradenie\ndodaného tovaru subjektu, o ktorom nemal pochybnosti, a úhrada pre neho od dodávateľa, o čom\nsvedčia výpisy z účtov. Nevie ešte akými zákonnými prostriedkami mal preverovať hodnovernosť\ndodávateľov a odberateľov. Obchodné transakcie medzi jednotlivými subjektmi sú predmetom\nobchodného tajomstva a žiaden subjekt ich nevyzrádza.\n\n44. Sídla firiem existujú, sú zapísané v obchodnom registri a žalobca nemal možnosť ovplyvniť sídlo\nfirmy iného subjektu a ani možnosť si zisťovať, či ide o sklad alebo kanceláriu, pretože by to napĺňalo\nznaky trestného činu neoprávneného sledovania osôb.\n45. Žalobca podaním zo dňa 20.2.2019, doručeným správnemu súdu dňa 22.3.2019, t.j. po uplynutí\nzákonnej lehoty na podanie všeobecnej správnej žaloby, doplnil žalobu o ďalšie námietky.\n46. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.04.2019 tak, že navrhol žalobu ako nedôvodnú\nzamietnuť. Žalovaný zotrval na skutkových a následných právnych záveroch tak, ako boli podrobne\nopísané v rozhodnutí I. stupňa a napadnutom rozhodnutí.\n47. Dňa 08.10.2021 žalobca doručil súdu oznámenie o prebiehajúcom konaní o obnove konania\nspolu so žiadosťou o zrušenie nariadeného pojednávania a návrhom na prerušenie konania z dôvodu\nprebiehajúceho konania o obnove konania ukončeného napadnutým rozhodnutím žalovaného, ktoré je\npredmetom tohto konania. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1S/191/2018-183 zo dňa 11.11.2021\nprerušil konanie až do právoplatného skončenia konania o mimoriadnom opravnom prostriedku – návrhu\nna obnovu konania. Ministerstvo financií Slovenskej republiky rozhodnutím č. MF/015943/2021-77 zo\ndňa 18.11.2021 potvrdilo rozhodnutie žalovaného č. 101637247/2021 zo dňa 06.09.2021, ktorým bol\nzamietnutý návrh na obnovu konania ukončeného právoplatným napadnutým rozhodnutím. Uznesením\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 1S/191/2018 – 193 zo dňa 26.01.2022 bolo rozhodnuté o pokračovaní\nv konaní.\nIII. Skutkové a právne závery správneho súdu\n48. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý\nzačal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods.\n1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola\nna základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave\nna rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave\na je vedená pod sp. zn. BA-1S/191/2018.\n49. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na\nnariadenom pojednávaní dňa 06.09.2023, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm.\na) SSP.\n50. Po preskúmaní žalobných námietok, stanoviska žalovaného a administratívneho spisu správny súd\ndospel k záveru, že správnu žalobu je potrebné zamietnuť v zmysle § 190 zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).\n51. Správny súd na ustálenie rozsahu súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného\na správcu dane považuje za potrebné zdôrazniť, že meritórne sa bude zaoberať len žalobnými\nbodmi uvedenými v žalobe doručenej správnemu súdu dňa 17.12.2018. Rozhodnutie žalovaného bolo\nžalobcovi doručené dňa 12.12.2018, kedy aj nadobudlo právoplatnosť. Posledným dňom dvojmesačnej\nprekluzívnej lehoty na podanie správnej žaloby bol 12.02.2019, do ktorého času mohol žalobca\nrozširovať rozsah správnej žaloby o ďalšie žalobné body. Keďže žalobca kvalitatívne rozšíril žalobu\npodaním doručeným správnemu súdu až dňa 25.03.2019, urobil tak až po uplynutí zákonnej lehoty a\nvzhľadom na koncentračnú zásadu v zmysle § SSP sa správny súd dôvodmi uvedenými v rozšírení\nžaloby už nezaoberal.\n52. Na prejednávanú vec sa vzťahuje právne posúdenie veci tak ako bolo ustálené v skorších rozsudkoch\nvo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislava sp. zn. 2S 222/2018 zo dňa 03.07.2019 (zdaňovacie\nobdobie december 2012), ktorého správnosť potvrdil kasačný súd v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/62/2019 zo\ndňa 20.05.2019, v rozsudku sp. zn. 2S 223/2018 zo dňa 03.07.2019 (zdaňovacie obdobie august 2012),\nktorého správnosť potvrdil kasačný súd v rozsudku vo veci sp. zn. 5Sžfk/62/2019 zo dňa 02.06.2020,\nako aj v rozsudkoch Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/224/2018 zo dňa 17.05.2022 (zdaňovacie\nobdobie november 2012) a sp. zn. 5S/225/2018 zo dňa 26.04.2022 (zdaňovacie obdobie apríl 2012),\nsp. zn. 6S/222/218 zo dňa 19.05.2022 (zdaňovacie obdobie október 2012), sp. zn. 6S/223/2018 zo dňa\n19.05.2022 (zdaňovacie obdobie jún 2012).\n53. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli\npredmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd\npoukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.\n\n54. Totožnosť predmetu tohto konania podľa § 140 SSP vo vzťahu k vyššie špecifikovaným rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave, resp. Najvyššieho súdu SR, je daná tým, že obsahovo totožné žalobné\nnámietky rovnakého žalobcu smerujú voči obdobnému rozhodnutiu žalovaného, ktoré bolo vydané\nna základe zistení z daňovej kontroly, ktorej priebeh bol predmetom posudzovania v týchto skorších\nkonaniach a na podklade totožného protokolu z vykonanej daňovej kontroly č. 101964166/2017 zo dňa\n14.09.2017.\n55. Vzhľadom na to, že Krajský súd v Bratislave už rozhodoval v obdobnej právnej veci rovnakého\nžalobcu, pričom správny súd sa stotožnil s právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí, v súlade s\nustanovením § 140 SSP v ďalšom len poukazuje na rozhodujúcu časť odôvodnenia, konkrétne rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/222/2018 zo dňa 03.07.2019, spolu s prislúchajúcim označením\njednotlivých bodov odôvodnenia:\n„56. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca\nmôže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu\nnaozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti\nuplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených\nplatiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je\nvšak jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal,\nalebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že\npredmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného\nplnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa\nfaktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako\naj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie\ndane v zmysle zákona o DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1písm. a/\nzákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet.\nIch nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej\nosoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú\nzneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré\npre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej\nfaktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou\nuvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení\ns uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013). Správny súd poukazuje\naj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016,sp. zn. 8Sžf/22/2014,\n8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa\nktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového\nsubjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet\ndôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý\nv rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej\nexistencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení\nje esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného\nplnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem \"môže\" v § 49\nods. 2 zákona o DPH), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej\npovinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou\nvnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.\n59. Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie,\naby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH\nalebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby\nriskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach\nC-439/04,C-440/04 O. B. O. F. F., bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v rozpore s\nprávom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať,\naby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo\ndňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24,ako aj zo dňa\n21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností\npreukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel\nvedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží\nvnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v\nspojených veciach C-439/04, C-440/04 O. B. O. F. F., bod 61).\n60. Výber dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je\nzodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí, keď znalosť obchodných partnerov nie je nadštandardnou\n\npožiadavkou správcu dane, ale základným predpokladom riadneho obchodného styku. V záujme\npredchádzania právnej neistote a v záujme uzatvárania jasných a korektných záväzkových vzťahov,\nje povinnosťou každej zmluvnej strany dbať o to, aby sa pri úprave zmlúv odstránilo všetko, čo by\nmohlo viesť k vzniku rozporov (§ 43 OZ), to zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti\nohľadne svojho obchodného partnera. Inak sa napr. aj v podnikateľskej sfére, následky nedostatočnej\npozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi prejavia vo forme znášania\nväčšieho podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych\nkonaní vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tej-ktorej zmluvnej strany (napríklad uznesenie\nÚstavného súdu SR č. k. IV. ÚS 104/2012-89 zo dňa 1.3.2012, rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.\nzn.5Sžf/25/2011 zo dňa 27.10.2011, sp. zn. 4Sžf/25/2011 zo dňa 13.9.2011 a sp. zn. 2Sžf/42/2012 zo\ndňa18.4.2013).\n64. Žalobca k uplatneniu nároku na odpočet DPH za zdaňovacie obdobe december 2012 (v\nprejednávanej veci ide o zdaňovacie obdobie september 2012) predložil správcovi dane faktúry\nvystavené spoločnosťami FOOD IMEX, a RUSSEL EXPORT-IMPORT, CMR doklady, kúpne zmluvy na\ntovar a dodacie listy. Nepredložil však objednávky na potraviny v konkrétnych množstvách, zápisy zo\nstretnutí s obchodnými partnermi, na ktorých došlo k objednaniu tovaru, ich prípadné doplnenia, opravy,\nkomunikáciu s obchodnými partnermi (odberateľmi, dodávateľmi, prepravcami), prípadné reklamácie\ntovaru. Žalobca teda hodnoverným spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia a\nneuniesol svoje dôkazné bremeno, ktoré je primárnym predpokladom na uplatnenie nároku na odpočet\nDPH. Žalobca takisto nepreukázal, že by došlo k materiálnemu naplneniu pojmu „odoslanie“ tovaru\nv rámci Spoločenstva v zmysle právnych predpisov a judikatúry Súdneho dvora EÚ (napríklad vo\nveci C-409/04), teda že by existoval dôvod na postup podľa §43 zákona č. 222/2004 Z.z. Maďarská\nspoločnosť Lbis Six Kft, ako jeden z odberateľov žalobcu, nemala skladové priestory, nepriznala dodanie\ntovaru zo Slovenska od žalobcu, ani neodviedla daň v Maďarsku z tohto tovaru. Správca dane zistil, že\ntovar (drogistický tovar, nealkoholické nápoje a potraviny) nebol následne dodaný rumunskej spoločnosti\nS.C. Masine Store, ale skončil opäť na Slovensku v obci Iža. V prípade kryštálového cukru žalobca\nnemal reálnu možnosť existenciu a kvalitu tovaru skontrolovať, pretože bol dopravovaný priamo od\ndodávateľa žalobcu spoločnosti RUSSEL EXPORT-IMPORT, k odberateľovi žalobcu. Žalobca bol teda\nlen medzi článkom medzi týmito dvoma subjektmi. Vzniká potom otázka ekonomického účelu tohto\nobchodu, keďže dodávateľovi a odberateľovi žalobcu nič nebránilo komunikovať priamo medzi sebou\n(čo sa aj reálne dialo pri dodávaní tovaru) a žalobca pôsobil len v roli quasi „sprostredkovateľa“ obchodu.\nJe nepochybne právom obchodníka realizovať svoju činnosť v rámci zmluvnej voľnosti a obchodných\nzvyklostí dodržiavajúcich pravidlá poctivého obchodného styku, no je nevyhnutné riadne ich odôvodniť.\nAk s komoditou kryštálový cukor obchoduje množstvo spoločností a kolobeh obchodov sa začína aj\nkončí v Maďarsku a medzitým prejde Slovenskom, vznikajú pochybnosti o dodržaní princípu neutrality\ndane z pridanej hodnoty a v takom prípade je na daňovom subjekte, aby preukázal riadne nadobudnutie\ntovaru a realizovanie obchodu, čo sa v tomto prípade nestalo. Jednotlivé spoločnosti boli medzi sebou\npersonálne prepojené, jedna osoba zabezpečovala obchod tak pre žalobcu ako aj jeho odberateľa Lbis\nSix Kft (I. B.) a zároveň zabezpečovala dopravu tovaru, iná osoba (O. C.) vyberala peňažné prostriedky\nz účtu a vkladala ich spoločnosti Lbis Six Kft (pre ktorú pracoval člen predstavenstva žalobcu I. B.) a\nvkladala ich na účet žalobcu ako platbu za údajne dodaný tovar. Na rokovaniach za žalobcu s jeho\nobchodnými partnermi sa vždy zúčastňovali I. B. a I. B., ktorí mohli porušiť zákaz konkurencie.“\n56. Správny súd poukazuje aj na bod 99. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/62/2019 zo dňa\n20.05.2020 v obdobnej veci žalobcu, kde bolo skonštatované: „Najvyšší súd pritom musí konštatovať, že\nv prejednávanej veci nenastala situácia, že by daňové orgány zaťažili sťažovateľa dôkazným bremenom\nohľadne podvodného konania iného daňového subjektu, len požadovali, aby sťažovateľ preukázal tie\nskutočnosti, ktoré sám deklaroval.“\n57. Správny súd zdôrazňuje, tak ako vyplýva z vyššie citovaných rozsudkov, že daňový subjekt v\nprocese správy daní (t.j. aj počas daňovej kontroly) zásadne preukazuje skutočnosti, ktoré sám tvrdí a\ndeklaruje (§ 24 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku), okrem iného, že vykonal\nekonomickú činnosť (§ 3 ods. 2 zákona o DPH) najmä vo forme kvázi prevodu vlastníckeho práva\nk tovaru alebo dodania služby za protihodnotu (§ 2 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o DPH), v rozsahu,\nkvalite a spôsobom vyplývajúcim z predložených účtovných dokladov (§ 10 zákona č. 431/2002 Z.\nz. o účtovníctve) a od dodávateľa zákonným spôsobom uvedeného na faktúre (§ 51 ods. 1 písm.\na/ zákona o DPH). Ak preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, môžu\norgány finančnej správy neuznať daňovému subjektu právo na odpočítanie dane len z dôvodu splnenia\npodmienok preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na daňovom podvode. Zatiaľ čo v prípade\npreukazovania vzniku práva na odpočítanie dane (vychádzajúc najmä z § 3 ods. 2 zákona o DPH)\n\nzaťažuje dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku zásadne daňový subjekt, ktorý si\nuvedené právo uplatnil, v prípade preukazovania zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode, je\ndôkazné bremeno len na správcovi dane.\n58. Z už viackrát citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci účastníkov O. B., F. F. SPRL sp.zn.\nC-439/04 a C-440/04 zo dňa 06.07.2006 možno vyvodiť kritériá pre posúdenie účasti daňového subjektu\nna daňovom podvode (nedovolenom daňovom úniku) na účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva\nna odpočítanie dane. Na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočet z titulu účasti daňového subjektu\nna daňovom podvode, musia byť kladne zodpovedané nasledujúce štyri kumulatívne položené otázky:\n- Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?\n- Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?\n- Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody\ndaňového subjektu s týmto konaním spojené?\n- Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol\na mal vedieť daňový subjekt?\n59. Súdny dvor prostredníctvom svojej judikatúry (citovaný rozsudok vo veci účastníka O. B.) naznačil,\nže subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie,\naby ich plnenia neboli súčasťou podvodu, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení.\nJe dôležité pripomenúť, že žalobcovi nebolo v daňovom konaní preukázané, že sa úmyselne zapojil\ndo podvodného reťazca spoločností obchodujúcich s predmetným tovarom. Daňové orgány sa však\nsústredili na preukázanie, že žalobca musel, resp. mal vedieť, že sa prijatými plneniami zapája do\npodvodného reťazca spojeného s daňovým únikom. Posúdenie tejto otázky súvisí najmä s vyhodnotením\nopatrení, ktoré daňový subjekt prijal, resp. mal prijať v rámci obvyklej obozretnosti, aby zabránil svojej\ni nevedomej účasti na daňovom podvode.\n60. Podľa záverov daňových orgánov žalobca musel vedieť a ak nevedel, tak s ohľadom na všetky\nokolnosti mohol a mal vedieť, že sa zapája do reťazca podozrivých obchodných transakcií, s ktorými\nmôže byť spojený podvod na dani. Tieto závery boli daňovými orgánmi zdôvodnené skutočnosťami\nopísanými vo vydaných rozhodnutiach. Predmetné dôkazy a indície vyhodnotili daňové orgány jednotlivo\ni vo vzájomných súvislostiach a z tohto vyhodnotenia je možné, i podľa názoru správneho súdu,\nsúhlasiť so záverom, že žalobca konal neobozretne, keď za zistených okolností vstúpil do predmetných\nobchodných transakcií.\n61. Daňové orgány vo svojich rozhodnutiach rozsiahlo popísali okolnosti dodávok tovaru, jeho fakturáciu,\nresp. úhrady zaň (napr. kolobeh hotovostných výberov a vkladov), na základe čoho vyslovili dôvodné\npodozrenie, že predmetom dodania medzi platiteľmi zúčastnenými na preverovaných obchodných\ntransakciách bol stále ten istý tovar, ktorý sa točil medzi jednotlivými zúčastnenými spoločnosťami.\nŽalobca bol označený daňovými orgánmi za článok koordinovaného reťazca spoločností, v ktorom malo\ndochádzať k nedovolenému úniku na DPH, k neoprávnenému odpočítaniu dane, resp. k znižovaniu\ndaňovej povinnosti, pričom v rozhodnutiach daňových orgánov bol popísaný mechanizmus tohto\npodvodného konania s uvedením subjektov, na strane ktorých dochádzalo k úniku, resp. neodvedeniu\ndane.\n62. Vychádzajúc z uvedených skutočností a relevantných právnych predpisov správny súd dospel k\nzáveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného a správcu dane sú v súlade s Daňovým poriadkom, preto\nžalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.\n63. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu\npožadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.\n64. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd\nv Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.\n1 SSP zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:99ccd58d-3024-4af2-aaaa-770eab91e519", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 24/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 z 17. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-17", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99ccd58d-3024-4af2-aaaa-770eab91e519"}, {"guid": "ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec"}], "citovane_v": []}