{"guid": "16f0c190-16ce-4f74-943f-e3c133cb0b3b:0b83139d-10f0-410a-9e1f-3b1c90845148", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201660.2", "spisova_znacka": "BA-6S/201/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/201/2018 z 9. 11. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 9. novembra 2023, sp. zn. BA-6S/201/2018, ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201660.2", "identifikacne_cislo": "1018201660", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Vladimíra Slobodová", "sudca_id": 969, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimira-slobodova-969", "datum_vydania": "2023-11-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0b83139d-10f0-410a-9e1f-3b1c90845148", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201660.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201660.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201660.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/201/2018\n1018201660\n09. 11. 2023\nJUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M\nECLI:SK:SpSBA:2023:1018201660.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M\n(sudca spravodajca), členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej,\nv právnej veci žalobcu: EUROTABACCO, spol. s r.o., so sídlom Mostná 6, Bratislava, IČO: 35 841 371,\nprávne zastúpeného: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava,\nIČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,\nBanská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101858067/2018 zo dňa 20.\nseptembra 2018 a rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 101105677/2018 zo dňa 05. júna 2018,\ntakto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 101105677/2018 zo dňa 05.06.2018 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“) podľa § 155 ods.1 písm. f) bod 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2015 (ďalej len „Daňový poriadok“\nalebo „DP“) v nadväznosti na § 165e ods. 2 Daňového poriadku uložil žalobcovi pokutu vo výške\nX.XXX,XX eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku – uvedenie dane\nz pridanej hodnoty v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie december 2009 nižšej ako daň, ktorú\nmal uviesť. Určil splatnosť pokuty do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia s uvedením účtu, na ktorý\nje potrebné pokutu zaplatiť.\n2. Rozhodnutie odôvodnil Daňový úrad Bratislava tým, že u daňového subjektu EUROTABACCO, spol.\ns r.o. bola vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009,\nna základe výsledkov ktorej bol rozhodnutím správcu dane č. 651131/2016 z 05.05.2016 vyrubený\nrozdiel dane v sume XX.XXX,XX eur, rozhodnutie bolo daňovému subjektu doručené dňa 16.05.2016,\nrozhodnutie je právoplatné. V odôvodnení sa odvolal na ustanovenia § 165e ods. 2 Daňového poriadku\nv spojení s § 155 Daňového poriadku účinného do 31.12.2015, výšku pokuty odôvodnil § 154 ods.\n1 písm. e), § 155 ods. 1 písm. f) bod 1, ods. 4, ods. 6 Daňového poriadku účinného do 31.12.2015.\nBližšie k určenej výške pokuty uviedol, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej\nlen „ECB“) predstavovala ku dňu 16.05.2016 0,00%, trojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB\nnedosiahol 10%, preto bola pokuta uložená vo výške 10 % zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil\n\nrozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní ( t. j. 10% x XX.XXX,XX\neur = X.XXX,XX eur).\n3. Žalovaný na základe podaného odvolania potvrdil prvostupňové rozhodnutie napadnutým\nrozhodnutím č. 101858067/2018 zo dňa 20. septembra 2018. Žalovaný reagujúc na odvolacie\nnámietky rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane spĺňa všetky zákonné\nnáležitosti, výrok rozhodnutia je formulovaný presne, konkrétne, stručne a vyjadruje vyriešenie veci.\nZ výroku je zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a\nktorého ustanovenia konkrétneho právneho predpisu správca dane rozhodoval. Nesúhlasil s námietkou\no porušení procesných práv daňového subjektu a odňatím práva na vyjadrenie pred doručením\nnapadnutého rozhodnutia o uloženej sankcie. Správcovi dane nevyplýva v daňovom konaní povinnosť\nzískať vyjadrenie daňového subjektu pred vydaním rozhodnutia o uložení pokuty, resp. spisovať\nkonkrétne právne ustanovenia nedodržané daňovým subjektom. Orgány finančnej správy nemajú\noprávnenie postupovať podľa § 122 ods. 2 Trestného zákona, na ktorý odkazoval daňový subjekt a\nsprávca dane je povinný postupovať v zmysle daňového poriadku. Ustanovenia daňového poriadku\njasne definujú jeho povinnosť uložiť sankciu, lebo daňový subjekt v priznaní k dani z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie december 2009 uviedol daňovú povinnosť nižšiu ako daň, ktorú uviesť mal.\nNesúhlasil s názorom, že doručením rozhodnutia a začatím trestného stíhania je daňový subjekt dvakrát\npotrestaný a že to je dôvod, aby prebiehajúce konanie prerušil, resp. zastavil.\nII.\nŽaloba\n4. Správnou žalobou doručenou na Krajský súd v Bratislave ( ako správnemu súdu) sa žalobca domáhal\nprieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101858067/2018 zo dňa 20. septembra\n2018 a rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 101105677/2018 zo dňa 05. júna 2018. Správnu\nžalobu odôvodnil žalobca § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) SSP, t.j. že: a) napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), b)\nnapadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191\nods. 1 písm. d) SSP), c) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na\nriadne posúdenie veci ( § 191 ods. 1 písm. e) SSP) a d) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o\nkonaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia\nvo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). Zároveň však potvrdil, že Daňový úrad Žilina vykonal u neho\ndaňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009, o výsledku kontroly\nvyhotovil dňa 08.04.2015 protokol z daňovej kontroly č. 221150/2015, správca dane mu určil rozhodnutím\nč. 651131/2016 zo dňa 05.05.2016 rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\ndecember 2009 vo výške XX XXX,XX eur a rozhodnutím č. 101105677/2018 zo dňa 05.06.2018 mu\nuložil pokutu vo výške X XXX,XX eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku.\n5. Žalobca namieta, že postupom Daňového úradu mu bolo odňaté právo na vyjadrenie sa pred\ndoručením napadnutého rozhodnutia v konaní o uložení pokuty, čím boli hrubým spôsobom porušené\njeho procesné práva na spravodlivý proces. Bolo porušené jeho právo na vyjadrenie garantované\nÚstavou SR, trestnými normami, § 3 ods. 2 Daňového poriadku v zmysle zásady úzkej súčinnosti.\nPodporne sa odvolal na čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8\nSžo 147/2008 zo dňa 12.3.2009, čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“), nález ÚS SR III. ÚS sp. zn. 571/2015-47, rozhodnutie NS SR sp. zn.\n2Sžf/44/2011 zo dňa 19.10.2011.\n6. Už v odvolaní voči napadnutému rozhodnutiu poukazoval nie len na § 122 ods. 2 Trestného zákona,\nale aj na ďalšie právne predpisy a rozhodovaciu prax a žalovaný sa s tým v odvolacom konaní\nnevysporiadal. Považuje za neakceptovateľné, aby colné úrady a daňové úrady v rámci finančnej správy\nSlovenskej republiky rozdielne pristupovalo k administratívnemu trestaniu podľa Daňového poriadku,\nlebo tvoria jeden celok. Colné úrady pred každým rozhodnutím o pokute priznávajú všetkým daňovým\nsubjektom právo na vyjadrenie ( § 3 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 8 Daňového poriadku a nepristupujú k\nuloženiu sankcie pokuty ihneď). Podľa žalovaného vo veci podozrenia z porušenia daňových predpisov\nneexistuje ani len spísaný podnet Daňovým úradom, ktorý by opisoval skutočnosti, ktoré sú kladené\nžalobcovi na zodpovednosť a kde by boli právne vymedzené konkrétne právne ustanovenia. Daňové\nsprávne delikty možno posudzovať ako trestné obvinenia, preto trestanie za správne delikty musí\npodliehať rovnakému režimu ako pri trestnom postihu za trestné činy.\n\n7. Žalobca v rámci žalobných bodov ďalej namieta absenciu náležitostí vo výroku napadnutého\nrozhodnutia, lebo z neho nie je zrejmý výpočet pokuty vo výške X XXX,XX eur a čo bolo jej\nprávnym základom. Preto sú podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie správcu dane\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, lebo výrok musí obsahovať riadne\npopísanie skutku a musí byť z neho zrejmé bez akýchkoľvek pochybností, čoho sa žalobca dopustil,\nkedy sa deliktu dopustil, v čom spočíva spáchaný delikt, výšku pokuty a výpočet pokuty. Vymedzenie\nskutku len s poukazom na príslušné ustanovenia právnych predpisov je nedostatočné a spôsobuje\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia. Síce v odôvodnení rozhodnutia to uvedené je, ale len výrok rozhodnutia\nje záväzný a iba on môže nadobudnúť právnu moc ( rozsudku NS SR sp. zn. 5Sžf/80/2011 zo dňa\n29.10.2012). Rovnako mu vo výroku absentuje ustanovenia § 155 ods. 4 a 6 daňového poriadku, ktoré\núplne menia uloženie pokuty podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1. daňového poriadku. Z § 30 ods. 2\nzákona o správe daní explicitne nevyplýva, že výrok rozhodnutia musí obsahovať vecné, časové a\nmiestne určenia konania, z ktorého správny delikt vyplýva, ale v rozhodnutiach trestného charakteru,\nktorými sú nepochybne i rozhodnutia o správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť konkrétne konanie\ndaňového subjektu, za ktoré je postihnutý. Len z výroku je možné zistiť, či a aká povinnosť bola uložená\na len porovnaním výroku je možné usúdiť existenciu prekážky veci rozhodnutej, vylúčenie prekážky\nlitispendencie, dvojakého postihu pre totožný skutok.\n8. Žalobca ďalej namieta prekážku litispendencie. Prezídium policajného zboru, Národná kriminálna\nagentúra, Národná protizločinecká jednotka, expozitúra Stred vedie v tej istej právnej veci trestné\nstíhanie za zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 2 písm. c) a 4 Trestného zákona\nv spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a iné. Pritom predmetom trestného stíhania sú tie\nisté skutkové a právne okolnosti, ktoré boli predmetom konania daňových orgánov a ktoré vyústili do\ndaňových kontrol. Žalobca je toho názoru, že začatie trestného stíhania vytvorilo pre konanie vedené\nDaňovým úradom Bratislava procesnú prekážku začatého konania v tej istej veci. Podľa názoru žalobcu\nv jeho prejednávanom prípade sa vedú dve samostatné konania (jedno začaté doručením rozhodnutia\na druhé začaté trestným stíhaním) za konanie, ktoré bolo zistené daňovou kontrolou za ten istý skutok, pri\ntom istom chránenom záujme, čo zakladá pre Daňový úrad Bratislava procesnú prekážku litispendencie\nvzhľadom na povinnosť rešpektovať princíp ne bis in idem ( nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.\nÚS 185/2014 z 13.11.2014; nikto nesmie byť potrestaný za ten istý skutok dvakrát). Pokiaľ by mu\nDaňový úrad Bratislava oznámil začatie konanie vo veci prejednania z podozrenia z porušenia daňových\npredpisov, tak by mu tieto skutočnosti uviedol vo vyjadrení a Daňový úrad Bratislava bol povinný\nprebiehajúce konanie prerušiť, resp. zastaviť.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n9. Žalovaný žiadal v písomnom vyjadrení správnu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú odvolávajúc sa\nna odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom podrobne popísal skutkový a právny stav, vyvodil\npríslušné závery. K veci doplnil, že Daňový úrad Žilina vykonal u daňového subjektu kontrolu dane z\npridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009, výsledkom bolo vyrubenie rozdielu dane vo\nvýške XX.XXX,XX eura. Následne rozhodnutím č. 101105677/2018 zo dňa 05.06.2018, vydaným podľa\n§ 155 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na §\n165e ods. 2 Daňového poriadku uložil daňovému subjektu pokutu vo výške X XXX,XX eura za správny\ndelikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku z dôvodu, že v priznaní k dani z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie december 2009 uviedol daňovú povinnosť nižšiu ako daň, ktorú mal uviesť.\nZákonom stanovená minimálna výška pokuty bola určená v sume 10 % z rozdielu daňovej povinnosti po\nvykonanej kontrole zo sumy XX XXX,XX eura, čiže X.XXX,XX eura. Správny delikt je potrebné chápať\nako protiprávne konanie, ak sa fyzická osoba alebo právnická osoba dopustí porušenia osobitných\npredpisov alebo daňového poriadku. Ide o porušenie zákonov peňažnej a nepeňažnej povahy v oblasti\ndaní a správy daní a zodpovedanie sa za porušenie povinností. Správca dane uložil pokutu podľa druhu\nsprávneho deliktu uvedeného v odseku 1 písm. a) až g) a bol povinný uložiť pokutu za zistený správny\ndelikt. Daňový poriadok mu neumožňuje rozhodnúť sa či pokutu uloží alebo nie okrem možnosti uložiť\npokuty opakovane, podľa § 165e ods. 2 citovaného zákona sa postupuje v zmysle ustanovenia § 155\nDaňového poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2015 pri ukladaní pokuty, pritom § 155 Daňového\nporiadku upravuje postup uloženia pokuty za správny delikt podľa § 154 Daňového poriadku. Žalovaný\nsa odvolal na znenie § 155 ods. 1 písm. f) bod 1, ods. 4, § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku.\n\n10. V súvislosti s náležitosťami rozhodnutia poukázal na § 63 ods. 3 písm. d), ods. 5 Daňového poriadku.\nRovnako ako v odvolaní voči napadnutému rozhodnutiu zotrval na názore, že výrok rozhodnutia je\nformulovaný presne, konkrétne, stručne a je zrejmý predmet rozhodovania, na základe akého právneho\npredpisu a ktorého ustanovenia právneho predpisu bolo rozhodnuté. V odôvodnení rozhodnutia uviedol\nzistené a nepochybné skutočnosti, zhrnul zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia právnych\npredpisov.file_0.jpg\nfile_1.wmf\nŽalovaný nesúhlasí s žalobnou námietkou, že by bolo žalobcovi postupom Daňového úradu Bratislava\nodňaté právo na vyjadrenie pred doručením napadnutého rozhodnutia o uložení sankcie. Správcovi\ndane v rámci daňového konania nevyplýva povinnosť získať vyjadrenie daňového subjektu pred vydaním\nrozhodnutia o uložení pokuty, resp. spisovať podnet s opisovaním skutočností a právnych ustanovení\nnedodržaných daňovým subjektom. Zotrval na tom, že správne orgány nie sú oprávnené postupovať\npodľa § 122 ods. 2 Trestného zákona.\n11. Z § 3 ods. 2 a ods. 8 Daňového poriadku nevyplýva pre správcu dane povinnosť priznať právo na\nvyjadrenie žalovaného. Správca dane bol povinný v zmysle zákona uložiť pokutu za zistený správny\ndelikt, preto by ani vyjadrenie žalovaného nemohlo zmeniť jeho závery. Podkladom pre uloženie pokuty\nbolo zistenie z daňovej kontroly o nepriznanej dane z pridanej hodnoty. Podľa žalovaného správca dane\nv odôvodnení rozhodnutia uviedol presne file_2.jpg\nfile_3.wmf\na jasne ako vypočítal výšku a § 63 ods. d) Daňového poriadku neurčuje uviesť spôsob výpočtu vo\nvýroku. Žalovaný nesúhlasí s názorom, že doručením rozhodnutia a začatím trestného stíhania je daňový\nsubjekt dvakrát potrestaný, na základe čoho je správca dane povinný prebiehajúce konanie prerušiť,\nresp. zastaviť. Poukázal na to, že správca dane bol listom ČVS: UHCP-73/NJ-S-2009 zo dňa 19.11.2009\npožiadaný Ministerstvom vnútra SR, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Národná jednotka boja proti\nnelegálnej migrácii STRED, odbor operatívnej činnosti a vyšetrovania, Banská Bystrica o file_4.jpg\nfile_5.wmf\nposkytnutie súčinnosti, vykonanie miestneho zisťovania a následnej daňovej kontroly na dani z pridanej\nhodnoty a dani z príjmov právnickej osoby alebo iných daniach súvisiacich file_6.jpg\nfile_7.wmf\ns podnikaním daňového subjektu EUROTABACCO, spol. s r.o. za roky 2004 - 2009.file_8.jpg\nfile_9.wmf\nVykonanou kontrolou správca dane zistil neodvedenie daňovej povinnosti v správnej výške, na základe\nčoho bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009 a pre\nneuvedenie správnej výšky daňovej povinnosti v daňovom priznaní vznikla správcovi dane povinnosť\nuložiť sankciu. Žalobcom uvádzané trestné stíhanie voči nemu za zločin krátenia dane a poistného\nje vedené podľa Trestného zákona, ktorý sa nevzťahuje na orgány finančnej správy. Správca dane\nje povinný postupovať v zmysle daňového poriadku a medzi povinnosti patrí aj obligatórna povinnosť\nvyrubenia sankcie. Postup správcu dane pri vydaní rozhodnutia č. 101105677/2018 zo dňa 05.06.2018\npovažuje za správny. file_10.jpg\nfile_11.wmf\n\n12. Žalobcom uvádzaný § 155 ods. 4 Daňového poriadku nemohol správca dane uplatniť, lebo výška\npokuty bola vypočítaná matematickým výpočtom - pevnou sumou, ale § 155 ods. 4 Daňového poriadku\n\nsa vzťahuje na uloženie pokuty v rozsahu od najnižšej po najvyššiu sumu. Rovnako § 155 ods. 6\nDaňového poriadku nebolo možné aplikovať pri rozhodovaní, lebo predmetné ustanovenie sa vzťahuje\nna výpočet pokuty pri podaní dodatočného daňového priznania, čo nie je tento prípad.\n13. Žalobca v rámci repliky zotrval na svojich žalobných bodoch a argumentácii z správnej žaloby.\nIV.\nKonanie na správnom súde\n14. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn.\n6S/201/2018. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny\nsúd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva\nv správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.\nPred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/201/2018. V súlade\ns platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov\nschválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.\nV.\nRelevantné právne predpisy\n15. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v\njej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n16. Podľa čl. 46 ods. 2, prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, kto tvrdí, že bol na svojich právach\nukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.\n17. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n18. Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej\nsprávy. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít\nverejnej správy. Správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo\nverejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívnoprávnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej\nspráve, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby voči ktorej je\nverejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná“ (uznesenie ÚS SR sp. zn. III.ÚS 502/2015 zo\n06.10.2015). „Miera konkrétnosti vyjadrenia a zdôvodnenia žalobného dôvodu v správnom súdnictve\nnepochybne determinuje požadovanú mieru konkrétnosti a detailnosti odpovede súdu na takýto žalobný\ndôvod “ (nález ÚS SR III.ÚS 469/2014 z 12.05.2015).\n19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n20. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach\nsprávneho trestania.\n21. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\norgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne\nkonanie.\n22. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“ alebo „DP“), pri správe\ndaní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a\ndbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n\n23. Podľa § 63 ods. 3 písm. c), d) Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy\nneustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať: c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej\nosoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej\nosoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné\nčíslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom\ndane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného\npredpisu; 33)ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu\na ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj\nidentifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci\ns uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá\npovinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie,\naj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená.\n24. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\n25. Podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie\nv daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v\ndaňovom priznaní uviesť.\n26. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, správca dane\nuloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej\nbanky a sumy: 1. o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň\nuvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných\npredpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f).\n27. Podľa § 155 ods. 4 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, ak trojnásobok základnej\núrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10%,\npokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10% zo sumy podľa odseku 1 písm. f); ak 1,5-násobok základnej\núrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 5%,\npokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5% z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom\npriznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g).\n28. Podľa § 155 ods. 6 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, pri ukladaní pokuty podľa\nodseku 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň\ndoručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g)\nsa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného\ndaňového priznania.\n29. Podľa 165e ods. 2 Daňového poriadku, podľa § 155 v znení účinnom do 31. decembra 2015 sa\npri ukladaní pokuty postupuje, ak k podaniu dodatočného daňového priznania, doručeniu oznámenia o\nurčovaní dane podľa pomôcok, spísaniu zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručeniu oznámenia o\ndaňovej kontrole, doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo k\ndoručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň došlo do 31. decembra 2015.\nVI.\nPosúdenie veci správnym súdom\n30. V prejednávanom prípade bolo úlohou správneho súdu preskúmať zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím vo veci uloženia pokuty\nžalobcovi podľa § 155 ods.1 písm. f) bod 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2015 (ďalej len „Daňový poriadok“\nalebo „DP“) v nadväznosti na § 165e ods. 2 Daňového poriadku vo výške 7.803,60 eur, a to za správny\ndelikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku a rovnako zákonnosť administratívneho konania,\nktoré mu predchádzalo.\n\n31. Žalobné dôvody sú identické s námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní, s ktorými sa žalovaný\nzaoberal a ku ktorým zaujal stanovisko v odôvodnení svojho rozhodnutia. Ustanovenia § 154 a§ 155\nDaňového poriadku upravujú konkrétne porušenia povinností daňového subjektu (správne delikty) a tiež\nspôsob a výšku pokuty, ktorú správca dane ukladá za správny delikt, ktorého sa daňový subjekt dopustil.\nNa účely Daňového poriadku je správnym deliktom konanie daňového subjektu spočívajúce v porušení\npovinností uložených právnymi predpismi dotýkajúcimi sa oblasti daní.\n32. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu\nna podnet Ministerstva vnútra SR, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Národná jednotka boja proti\nnelegálnej migrácii STRED, odbor operatívnej činnosti a vyšetrovania, Banská Bystrica okrem iného\nna daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009. Podľa skutkového stavu zisteného\nsprávnymi orgánmi žalobca uviedol v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie december 2009 nižšiu daň, než akú mal uviesť, preto mu správca dane vyrubil rozdiel v\nsume XX.XXX,XX eur rozhodnutím č. 651131/2016 z 05.05.2016, ktoré bolo žalobcovi preukázateľne\ndoručené dňa 16.05.2016, rozhodnutie je právoplatné. Žalobca tieto skutočnosti v správnej žalobe\nnepopieral. Z obsahu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy súd zistil, že napadnuté\nrozhodnutie vychádzalo preto zo základu, že správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej\nhodnoty v sume XX.XXX,XX eur, lebo žalobca si ju v daňovom priznaní za december 2009 určil v nižšej\nsume.\n33. Správca dane vydal dňa 05.06.2018 preskúmavané rozhodnutie č. 101105677/2018, ktorým v\nzmysle ustanovenia § 155 ods.1 písm. f) bod1 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015\nv nadväznosti na § 165e ods. 2 Daňového poriadku uložil daňovému subjektu pokutu vo výške 7.803,60\neur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, a to za uvedenie v daňovom\npriznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009 nižšej ako daň, ktorú mal\nuviesť. Žalovaný predmetné rozhodnutie v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutím č. 101858067/2018\nzo dňa 20. septembra 2018. Vzhľadom na vyššie ustálený skutkový stav sa súd stotožnil s právnou\nkvalifikáciou skutku, ako ju určil správca dane a potvrdil žalovaný. Samotný žalobca právnu kvalifikáciu\nskutku v žalobných námietkach ani nenamietal.\n34. Súd neprisvedčil žalobnej námietke žalobcu, že v rozhodnutí ako aj výroku absentujú niektoré\nzákladné náležitosti. Súd preskúmal obsah rozhodnutí vrátane petitu z hľadiska obligatórnych náležitostí\nv zmysle §63,65 Daňového poriadku. Vychádzal z toho, že pri administratívnom trestaní je potrebné\nriadiť sa zásadami Trestného zákonu, Trestného poriadku a dbať na dodržiavanie čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd dospel k záveru, že výrok je jasný, určitý\na zrozumiteľný. Súd pri tomto závery vychádzal z nasledovných myšlienkových pochodov: náležitosti\nvýroku rozhodnutia sú upravené v § 63 ods. 3 písm. c), d) Daňového poriadku. Vo všeobecnosti platí, že\npri rozhodnutiach trestného charakteru , ktorými sú aj rozhodnutia o správnych deliktoch, je nevyhnutné\nvymedziť presne, za aké konkrétne konanie je daňový subjekt postihnutý pomocou konkretizácie údajov\nobsahujúcich popis skutku vo výroku rozhodnutia s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania,\naby nebol skutok zameniteľný s iným skutkom. Len z výroku možno určiť, aká povinnosť bola uložená.\nZ obsahu prvostupňového i druhostupňového rozhodnutia vyplýva, že je v ňom jasne vymedzený\nskutok: „zdaňovacie obdobie december 2009“ ako časový faktor; „uvedenie v daňovom priznaní dane\nz pridanej hodnoty nižšej ako daň, ktorú mal uviesť“ ako charakteristika spôsobu spáchania. Súd dáva\nza pravdu žalobcovu, že v zmysle zásad správneho trestania nie je uvedené miesto spáchania skutku,\nale primárnym je mať ustálenú nezamiteľnosť skutku ako správneho deliktu s iným skutkom. Súd je\nvšak toho názoru, že skutok špecifikovaný ako podávanie daňového priznania konkrétnym daňovým\nsubjektom za konkrétny mesiac a rok je dostatočne určitý a zrozumiteľný, že ho nemožno zameniť\ns iným skutkom totožného charakteru. Vo výroku je skutok vymedzený nie len ustanoveniami právnych\npredpisov ale aj jeho slovným znením, čo dopĺňa konkretizáciu skutku. Čiže sú dospel k záveru, že\nz obsahu výroku je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, čoho sa žalobca dopustil. Súd dodáva, že\nnemožno bež ďalšieho vyvodiť, že vymedzenia skutku musí byť obsiahnuté len vo výroku správneho\nrozhodnutia, ak to explicitná osobitná právna úprava nevyžaduje. Vymedzenie skutku potom môže byť\nobsiahnuté aj v inej časti administratívneho rozhodnutia, napríklad v jeho odôvodnení, ak to nemá dopad\nna požadovanú kvalitatívnu stránku vymedzenia sankcionovaného skutku ( rozsudok NSS SR so, zn.\n5 Asan/5/2021 zo dňa 31.05.2023).\n\n35. K námietke žalobcu, že vo výroku je uvedená výška pokuty bez určenia jej spôsobu výpočtu súd\nuvádza, že z obsahu rozhodnutia vyplýva, že výška pokuty je uvedená konkrétnou sumou a menou\n(X.XXX,XX eur) s odkazom na príslušné ustanovenia Daňového poriadku v správnom časovom znení\núčinnom do 31.12.2015. Pri administratívnom trestaní sa aplikujú síce zásady trestného práva, ale\naj v trestných rozsudkoch či trestných rozkazoch sa uvádza vo výroku len konkrétna výška sankcie\n( peňažnej pokuty) bez spôsobu výpočtu, preto súd dospel k záveru, že aj vo výroku prvostupňového\na druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu nie je potrebné uvádzať konkrétny spôsob výpočtu\npokuty, ktorý je presne uvedený v odôvodnení.\n36. Z obsahu odôvodnenia oboch rozhodnutí vyplýva, že v oboch je jasne uvedený právny základ,\ntitulom ktorého došlo k uloženiu pokuty, a to: a) rozhodnutie č. 651131/2016 z 05.05.2016 (vyrubený\nrozdiel v sume XX.XXX,XX eur ), ktoré bolo žalobcovi riadne doručené dňa 16.05.2016; b) ustanovenia\n§155 ods. 4,6 účinné do 31.12.2015; c) presné zdôvodnenie, akým spôsobom vypočítal výšku pokuty\nv sume 7.803,60 eur. Z odôvodnenia vyplýva, že sa pri výpočte vychádzalo zo sumy XX.XXX,XX\neur, ktorá predstavuje vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty. Na základe týchto skutočností\nvyhodnotil súd aj námietku žalobcu o absencii právneho základu v napadnutých rozhodnutiach\nza nedôvodnú. Súd dospel k záveru, že obe rozhodnutia obsahujú všetky obligatórne náležitosti\nrozhodnutia v zmysle § 63 ods. 3,5 DP. V odôvodnení druhostupňového rozhodnutia sa žalovaný\nzaoberal všetkými podstatnými námietkami, ktoré potreboval na rozhodnutie o odvolaní. Pokiaľ sa\ns nejakým odvolacím dôvodom nevyporiadal podľa predstáv žalobcu, nemôže to mať za následok\nnezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia.\n37. Žalobca ďalej namietal, že vo výroku mu absentuje § 155 ods. 4 a 6 DP, ktoré mu úplne menia\nuloženie pokuty podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1. DP ( bližšie uvedený v odseku 12 odôvodnenia tohto\nrozsudku). V zmysle § 165e ods. 2 DP, na ktorý sa v prvostupňovom rozhodnutí vo výroku pri výške\npokuty odkazuje, je uvedené, že „Podľa § 155 v znení účinnom do 31. decembra 2015 sa pri ukladaní\npokuty postupuje, ak k ....doručeniu oznámenia o daňovej kontrole ..... došlo do 31. decembra 2015“.\nZ toho vyplýva povinnosť aplikovať celé znenie § 155 DP vrátane odsekov 4 a 6. V oboch rozhodnutiach\nje vo výroku výška pokuty odôvodnená § 155 ods. 1 písm. f) bod 1. DP účinného do 31.12.2015\nv nadväznosti na § 165e ods. 2 DP. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1. DP je výška pokuty vo výške\n„trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy, o ktorú správca\ndane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo\ndodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového\npriznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f)“. Z obsahu odôvodnenia vyplýva, že správcovi\ndane v čase vydania rozhodnutia bolo zrejmé, že „trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej\ncentrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10 %“ a že sa „pokuta uloží vo výške\nrovnajúcej sa 10% zo sumy podľa odseku 1 písm. f)“, čo deklaroval aj citáciou § 155 ods. 4,6 DP a k tomu\nprislúchajúcim odôvodnením. Na základe týchto zistení dal súd za pravdu žalobcovi, že pri výške pokuty\nvo výroku nie je uvedený § 155 ods. 4,6, DP. Súd si však položil otázku , či práve tento nedostatok by mal\nbyť dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia ( s uložením povinnosti správnemu orgánu doplniť\nlen § 155 ods. 4,6 DP do výroku). Uvedené pochybenie však nemá vplyv na zákonnosť napadnutého\nopatrenia, pretože jednoznačne z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia i prvostupňového\nrozhodnutia vyplýva, že v odôvodnení sú § 155 ods. 4, 6 DP vycitované, správne je zdôvodnený výpočet\npokuty v kontexte §155 ods. 1 písm. f) a § 155 ods. 4,6 DP a vo výroku je uvedená pokuta v správnej\nvýške v zmysle vyššie citovaných paragrafov. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NS\nSR sp. zn. 6Sžo 15/2008 zo dňa 6.8.2008, v zmysle ktorého sa rozhodnutie správneho orgánu nezrušuje\npreto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemajú vplyv na zákonnosť rozhodnutia\na nemôžu privodiť iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka ( rovnako R 122/2003, R 43/2017,\nrozhodnutia NS SR sp. zn. 7Sžo 7/2016 zo dňa 26.1.2017, sp. zn. 5 Sž 16/2012 zo dňa 29.10.2012\na závery akceptoval aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 342/2013 zo dňa 29.5.2013). Takýto\npostup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.\n38. Ďalšou námietkou žalobcu bolo, že mu bolo odňaté právo na vyjadrenie sa pred doručením\nnapadnutého rozhodnutia o uloženej pokute. Daňová kontrola začala na žiadosť štátneho orgánu, právny\nzástupca žalobcu prevzal rozhodnutie správcu dane č. 651131/2016 z 05.05.2016 o určení rozdielu\ndane XX.XXX,XX eur dňa 16.05.2016, rozhodnutie je právoplatné. Kvalifikáciou skutkovej podstaty\nsprávneho deliktu v zmysle § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku vznikla zákonná povinnosť\n\nsprávcovi dane uložiť pokutu daňovému subjektu (§ 155 ods. 1 písm. f) bod 1 DP). Správca dane\nzačal daňové konanie o správnom delikte a prvým úkonom bolo vydanie prvostupňového rozhodnutia\no správnom delikte, pritom zo žiadneho ustanovenia Daňového poriadku neplynie správcovi dane\npovinnosť informovať daňový subjekt o začatí konania o uložení pokuty. Súd je toho názoru, že\nrozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta, bolo len zákonným následkom porušenia jeho\npovinnosti, o ktorej mal vedomosť vzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia č. 651131/2016 z 05.05.2016\n( rozsudok NS SR sp. zn. 2Asan/3/2017 zo dňa 28. 11. 2019). Uloženie pokuty bolo len obligatórnym\nvyústením postupu daňových orgánov voči žalobcovi ako daňovému subjektu, ktorý začal už daňovou\nkontrolou a v rámci ktorej mal žalobca možnosť vyjadrovať sa k zisteniam správcu dane počas\ndaňovej kontroly. Výsledok daňovej kontroly mal za následok nielen vyrubenie rozdielu dane z príjmov\nprávnickej osoby, ale aj uloženie pokút z rozdielu dane. V prerokovávanom prípade išlo o dvojstupňové\nkonanie daňových orgánov, daňový subjekt mal možnosť vzniesť námietky v odvolacom konaní. Treba\ntiež vziať do úvahy charakter konania o uložení sankcie podľa DP, kde správca dane rozhodoval\nlen na podklade právoplatného rozhodnutia, s ktorým bol žalobca oboznámený. Čiže neoznámenie\nzačatia konania o uložení sankcie zo strany správcu dane nie je pochybením správneho orgánu a už\nvôbec nie takým pochybením, ktoré by odôvodňovalo zrušenie jeho rozhodnutí a vrátenie mu veci\nna ďalšie konanie ( rozhodnutia NS SR: sp. zn. 2Sžf/30/2016 z 28.03.2018, sp. zn.2Asan/3/2017\nz 28.11.2019 / ZSP57/2021/). „Nie každé pochybenie správcu dane musí mať za následok zrušenie jeho\nrozhodnutia v správnom súdnictve, opačný prístup by bol neprimerane formalistický. Žalobcom vytýkané\npochybenie správcu dane je potrebné hodnotiť so zohľadnením konkrétneho typu a charakteristiky\nkonania o uloženie pokuty sťažovateľovi, najmä z hľadiska možností žalobcu dosiahnuť vydanie\nodlišného rozhodnutia, než aké bolo vydané“(uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 555/2018 z 28.11.2018).\n39. Žalobca vzniesol námietku prekážky litispendencie, lebo začatím trestného stíhania pre zločin\nskrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 2 písm. c) a 4 Trestného zákona v spolupáchateľstve\npodľa § 20 Trestného zákona a iné voči nemu vznikla pre konanie vedené Daňovým úradom Bratislava\nprocesná prekážka litispendencie v tej istej veci. Inštitút prekážky začatého konania (litispendencia) v\nsprávnom súdnictve znamená, že začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci toho istého žalobcu\nprebiehalo „na správnom súde“ iné konanie (§ 31 ods. 5 SSP). Pod tou istou vecou treba rozumieť\nidentitu rozhodnutia alebo opatrenia danú číslom administratívneho konania a dátumom vydania. Na\nsprávnom súde však iné konanie v tej istej veci neprebieha, preto ja námietka žalobcu o prekážke\nlitispendencie je nedôvodná. Pokiaľ by aj správca dane mal vedomosť o prebiehajúcom trestnom stíhané\nžalobcu, nemôže to byť dôvod na prerušenie či dokonca na zastavenie konania a neuloženie pokuty za\npreukázateľne porušenú povinnosť, keďže uloženie pokuty mu vyplýva striktne z § 155 ods. 1 Daňového\nporiadku.\n40. Ďalšia námietka žalobcu sa týkala princípu ne bis in idem, lebo podľa jeho tvrdenia bol dva krát\npotrestaný a to doručením rozhodnutia o uloženej pokute a začatím trestného stíhania pre zločin\nskrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 2 písm. c) a 4 Trestného zákona v spolupáchateľstve\npodľa § 20 Trestného zákona a iné. Súd vyhodnotil aj túto námietku za nedôvodnú, lebo aj napriek\npotrebe aplikácie zásad trestného práva pri správnom trestaní treba vychádzať v tomto konkrétnom\nprípade z toho, že síce žalobcovi bola pokuta uložená správcom dane ale na druhej strane len bolo\n„začaté“ trestné stíhanie, trest mu nebol uložený v čase podania správnej žaloby a v konečnom dôsledku\nani v písomnom vyjadrení v rámci súdneho konania neuviedol, že bolo trestné konanie právoplatne\nskončené. Zásada ne bis in idem porušená nebola. V konečnom dôsledku však treba prihliadať i na to,\nže samotná daňová kontrola sa uskutočnila z podnetu orgánov činných v trestnom konaní, čiže tieto aj\nbudú postupovať v zmysle zásad trestného práva vrátane zásady ne bis in idem.\n41. Správny súd sa v podrobnostiach ďalej nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v žalobe,\nkeď ich nepovažoval za majúce zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa judikatúry\nÚstavného súdu Slovenskej republiky z Ústavy SR ani Európskeho dohovoru o ľudských právach\nnemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý\nniektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis\nI. ÚS 56/01). V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo\ndňa 21. januára 1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa\n09. decembra 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa\n19. apríla 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola\n\ndaná súdom podrobná odpoveď. Podľa štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu\nspravodlivosti musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú založené.\nPovinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vyporiadať\nsa s každým argumentom.\n42. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní\nnapadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, v rozhodovaní nevybočil\nz rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. V rámci prvostupňového a druhostupňového\nkonania správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne\nposúdili, v rozhodnutiach dostatočne odôvodnili. Napadnuté rozhodnutia žalovaného správny súd\npovažuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.\n43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s\n§ 175\nods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli,\nžiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.\n44. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0\nods. 4 SSP).\n\n(§ 139\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v\nBratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:27ab717f-087b-4999-a7b4-428a73b5abe2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.555.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 555/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 555/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.555.2018.1"}, {"guid": "ussr:631d20d8-04b7-4db1-ab83-fc61efdffd5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 502/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 473, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1"}, {"guid": "ussr:a9557095-2bea-4a3e-b8b4-f9cac69a7817", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.469.2014.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 469/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 469/2014 z 12. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-12", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.469.2014.1"}, {"guid": "ussr:edef79f1-5468-4ae7-83c8-29887d7e2319", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 185/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 185/2014 z 13. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-13", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edef79f1-5468-4ae7-83c8-29887d7e2319"}, {"guid": "ussr:f0b55a56-4dd0-453d-a427-fae0e72d96de", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 342/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 342/2013 z 29. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-29", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f0b55a56-4dd0-453d-a427-fae0e72d96de"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "924db4b2-86cf-477c-877f-c38e047ae9c6:7eab86a1-4694-4ecd-af0e-8effc029f50d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:3016200195.1", "spisova_znacka": "2Asan/3/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Asan/3/2017 z 27. 11. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-11-27", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:3016200195.1"}], "citovane_v": []}